Uniknutá SMS správa poslanca a prednostu Kliniky hepatogastroenterológie IKEM Julia Špičáka (ANO) uvádza, že u prezidenta Miloša Zemana bola v hre aj transplantácia pečene. V správe, ktorú poslal dosluhujúcemu premiérovi Andrejovi Babišovi (ANO), píše o prehliadke „naším” špecialistom.„Jaterní onemocnění není tak pokročilé, aby musela být indikována transplantace,“ napísal predsedovi vlády. Premiér pre iROZHLAS povedal, že išlo zo strany Špičáka o nevyžiadanú SMS.

Ako informuje iROZHLAS, televízia Seznam zverejnila v sobotu uniknutú SMS, v ktorej sa píše, že prezident Miloš Zeman podstúpil vyšetrenie pečene od špecialistov z Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM).
„Dobrý den, pane premiére, náš specialista již pana prezidenta prohlédl, jaterní onemocnění není tak pokročilé, aby musela být indikována transplantace,“ znie správa, ktorú premiérovi túto stredu podľa televízie poslal Julius Špičák.

Pravosť správy nepoprel
Špičák pre iROZHLAS pravosť správy nepoprel a dodal, že na nej nevidí nič zlé. „To nie je diagnóza, takže prečo by som mu to nemohol napísať? Je to únik SMS. Ja tam píšem to, čo som napísal. Je to v podstate veľmi neutrálne a veta, ktorá by nemala nikoho iritovať a proste to je všetko.”

Babiš odmietol, že by iniciatíva, aby Zemana vyšetrili kvôli prípadnej transplantácie, vzišla od neho. „Profesora Špičáka som o nič nežiadal,” vyjadril sa pre české médium Babiš. „Bola to nevyžiadaná SMS a išlo o iniciatívu pána Špičáka. Rozhodovanie o zdravotnom stave prezidenta je plne v rukách lekárov Ústrednej vojenskej nemocnice,” dodal.
Hovorkyňa nemocnice Jitka Zinke na otázky média ohľadne vyšetrenia zatiaľ nereagovala./agentury/

X X X

Premiér Heger: Ľudia nemusia mať obavy z reformy nemocníc, ale z "nereformy"

Ľudia nemusia mať obavy z reformy nemocníc, obavy sú na mieste len z "nereformy". Zdôraznil to premiér Eduard Heger (OĽANO). Na sociálnej sieti apeloval na ľudí, aby sa na zdravotníctvo pozerali optikou kvality, bezpečia a odbornosti. Práve reforma má podľa neho do vývoja zdravotnej starostlivosti vniesť systém a kvalitu.

„Je jasné, že urgentné príjmy, všeobecné ambulancie, pôrodnice musia byť čo najbližšie k občanom. Je jasné, že potrebujeme viac nemocníc pre dlhodobo chorých. A je jasné, že potrebujeme aj špičkové pracoviská, ale tie z pochopiteľných dôvodov nemôžu byť v každom okresnom meste. Prosím, nepozerajme sa na naše zdravie cez optiku pár kilometrov navyše, ale cez kvalitu, bezpečie a odbornosť zdravotníkov, ktorí budú pracovať v dôstojných podmienkach,“ uviedol premiér.

Tvrdí, že už dnes ľudia do nemocníc dochádzajú aj mimo okres. Robia tak podľa neho aj tí, ktorí majú regionálnu nemocnicu, pretože kvalita nemocníc je rôzna. Odvoláva sa na štatistiky rezortu zdravotníctva. Práve reforma má podľa neho vniesť do vývoja systém, špecializáciu a zvýšiť kvalitu nemocničnej starostlivosti rovnomerne po celkom území Slovenska. „Na to musíme spojiť sily a maximálne využiť obmedzené ľudské i materiálne zdroje, ktoré máme. V opačnom prípade budú oddelenia i celé nemocnice zanikať živelne,“ upozornil.

Premiér už počas týždňa avizoval, že verí v podporu reformy nemocníc od koaličných partnerov. Význam reformy a jej potrebu opakovane zdôrazňovala i šéfka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) a ďalší. Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) však začiatkom týždňa vo Vranove nad Topľou vyhlásil, že jeho hnutie nepodporí reformu nemocníc a súdov v aktuálnej podobe, a to ani v prípade, ak by to malo znamenať odchod z vládnej koalície. Vládne strany preto pokračujú v rokovaniach./agentury/

X X X

V Rusku došlo k ďalšej otrave pančovaným alkoholom, zomrelo 18 ľudí

Ruské úrady zadržali dve osoby, ktoré sú podozrivé v kauze smrti 18 ľudí, ktorí sa otrávili pančovaným alkoholom. Za posledné týždne ide v Rusku o druhý takýto prípad, napísala agentúra Interfax.

Najnovšia kauza sa odohrala v Jekaterinburgu, štvrtom najväčšom meste Ruska ležiacom v prehorí Uralu.
Vyšetrovatelia v sobotu informovali, že „niekoľko osôb predalo za posledné dva týždne alkohol, ktorý bol nebezpečný pre ľudské zdravie“.
Po požití takéhoto alkoholu „zomrelo osemnásť ľudí,“ uvádza sa vo vyhlásení polície, ktorá kauzu vyšetruje pre podozrenie z predaja neštandardizovaného tovaru s následkom smrti z nedbalosti. V prípade uznania viny hrozí obvineným strata slobody až na desať rokov.

Agentúra AFP pripomenula, že začiatkom októbra zomrelo v Orenburskej oblasti na otravu alkoholom najmenej 36 ľudí, ktorí požili nelegálny alkohol obsahujúci vysoko toxický metanol.
Podobné prípady nie sú v Rusku, kde zhruba 21 miliónov ľudí žije pod hranicou chudoby, ničím ojedinelým. Cena vodky je totiž pre milióny Rusov privysoká, najmä vo vidieckych oblastiach s veľmi nízkou životnou úrovňou, preto konzumujú náhrady.
V roku 2016 zomrelo v Irkutsku na Sibíri viac ako 60 ľudí, ktorí vypili pašovaný kúpeľový olej s obsahom metanolu. Rusko po tomto incidente sprísnilo svoje právne predpisy v tejto oblasti./agentury/

X X X

Budú sa platy učiteľov zvyšovať? „Všetko je v hre,” pripustil minister financií Matovič. Podmienkou sú reformy

V najnovšom schválenom rozpočte sa nepočíta so zvyšovaním platov učiteľov. Opozičný Smer-SD kritizuje, že vláda si z nich urobila rukojemníkov.
Minister financií Igor Matovič pripustil, že téma zvyšovania platov učiteľov je ešte otvorená. Všetko však podmieňuje reformami.
„Pol miliardy môžeme mať navyše, ak spravíme reformy,” pripustil v relácii Sobotné dialógy (RTVS). V prípade reforiem môže Slovensko dostať z Európskej únie ešte vyše 500 miliónov eur. „Toto sú pravidlá Európskej komisie. Môžeme mať pol miliardy eur navyše, ak urobíme reformy. Potom budú peniaze na vyššie platy učiteľov.

„Všetko je v hre,” reagoval šéf rezortu na otázku, či je zvyšovanie učiteľských platov už definitívne uzavreté. Kritizoval ministrov, ktorí vraj chodili na rokovania žiadať viac peňazí, no ani jeden z nich nepovedal, odkiaľ na to zobrať.
Opozičný poslanec a exminister financií Ladislav Kamenický zo Smer-u SD v diskusii kritizoval, že súčasná vláda spravila z učiteľov rukojemníkov.

Platy sú priorita
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) po schválení rozpočtu neskrýval sklamanie.
„Budem sa ešte nasledujúce týždne s pánom premiérom rozprávať, aby sme vyriešili niektoré náležitosti. Našou prioritou je zvyšovanie platov učiteľov a následne zvyšovanie normatívu, čo je príspevok na žiaka," hovoril minister.
Doplnil, že pridelený rozpočet na školstvo bude rezort pociťovať najviac pri vysokých školách, kde chýba asi 20 miliónov eur. Minister dodal, že bez peňazí nemožno reformovať naše vysoké školstvo.

Podľa nedávno schváleného rozpočtu by malo Slovensko v roku 2022 hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 % HDP. Štát očakáva, že do spoločnej kasy pribudne 20 miliárd eur, najväčšie príjmy majú tvoriť dane - a to až vyše 14 miliárd eur.
Na druhej strane, Slovensko plánuje minúť zhruba 25,4 miliardy eur. Takzvaný schodok by mal dosiahnuť zhruba 5,5 miliardy eur.
V spomínanom rezorte školstva sú výdavky naplánované na vyše tri miliardy eur. Oproti tohtoročným výdavkom v školstve by to malo byť o 459 miliónov eur viac. Významnú časť zdrojov by mal pokryť plán obnovy, aktuality.sk

X X X

Babiš je krytý poslaneckou imunitou, kauza Čapí hnízdo bude stáť

Dosluhujúci český premiér Andrej Babiš (ANO) získal minulý týždeň vo voľbách do Poslaneckej snemovne nový poslanecký mandát, takže kauza Čapí hnízdo, v ktorej je obvinený z dotačného podvodu, bude niekoľko týždňov stáť v mŕtvom bode.
Ako podľa webu Novinky.cz informoval hovorca Mestského štátneho zastupiteľstva v Prahe Aleš Cimbala, Babiš získal vo voľbách nový poslanecký mandát a je ním krytý, teda má novú imunitu. Tento mandát je „nezávislý od toho predchádzajúceho, takže voči nemu nemožno momentálne robiť žiadne úkony."

„V dohľadnej dobe bude prokurátor žiadať Poslaneckú snemovňu o (Babišovo) vydanie na pokračovanie trestného stíhania," dodal Cimbala. Konkrétny termín podania žiadosti zatiaľ nepozná.

Nateraz nie je jasné, či dozorujúci žalobca Jaroslav Šaroch bude žiadosť o Babišovo vydanie posielať dosluhujúcej Snemovni, alebo počká na ustanovenia novej, ktorá vzišla z nedávnych volieb. Cimbala označil druhú možnosť za pravdepodobnejšiu.

Ako sa k chystanej novej žiadosti o svoje vydanie Babiš postaví, to doteraz neoznámil.
Komentovať to nechcel ani jeho obhajca. „S klientom som to ešte neriešil, nemôžem sa k tomu vyjadriť," povedal podľa Noviniek.cz premiérov advokát Michael Bartončík.
Čapí hnízdo
Pražská hospodárska kriminálka viní premiéra a bývalú manažérku spoločnosti Farma Čapí hnízdo a niekdajšiu Babišovu poradkyňu Janu Nagyovú (predtým Mayerovú) z rozsiahleho finančného podvodu a poškodenia finančných záujmov EÚ pri výstavbe multifunkčného areálu Čapí hnízdo pri Olbramoviciach. Obom ich hrozia až desaťročné tresty.

V polovici septembra kriminalisti navrhli oboch menovaných obžalovať. Štátny zástupca Šaroch potom dostal od nadriadeného mesačnú lehotu na svoje rozhodovanie, ktorá uplynie na budúci týždeň - 18. októbra.
Podľa Noviniek.cz však nemožno očakávať, že dovtedy Snemovňa stihne Babiša vydať na pokračovanie v stíhaní.
Babiš a Nagyová akúkoľvek vinu od začiatku odmietajú, aktuality.sk

X X X

Clinton sa má podľa Bidena dobre, čoskoro ho vraj prepustia z nemocnice

Bývalý prezident USA Bill Clinton sa má dobre a čoskoro ho prepustia z nemocnice, uviedol prezident Joe Biden. Informovala o tom v sobotu agentúra AP. Clintona hospitalizovali v utorok večer s bližšie nešpecifikovanou infekciou.
Biden počas piatkového vystúpenia na univerzite v americkom štáte Connecticut povedal, že s Clintonom hovoril. Podľa jeho slov sa má bývalý prezident dobre a nie je vo vážnom stave.

„(Z nemocnice) sa dostane čoskoro... Neviem, či to bude zajtra alebo nasledujúci deň," dodal.
Clintona v utorok hospitalizovali v nemocnici v americkom štáte Kalifornia s infekciou, ktorá nemá spojitosť s ochorením COVID-19, uviedol vo štvrtok jeho hovorca Angel Ureňa.

Zotavuje sa
„Zotavuje sa, má dobrú náladu a je nesmierne vďačný lekárom, zdravotným sestrám a personálu, ktorí mu poskytujú skvelú starostlivosť," napísal vtedy na Twitteri Ureňa.
Nemenovaný poradca exprezidenta uviedol, že Clinton mal infekciu močového ústrojenstva, ktorá sa rozšírila do jeho krvného obehu, ale momentálne sa už zotavuje.

Clinton (75) sa narodil v americkom štáte Arkansas a študoval i na Oxfordskej a Yaleovej univerzite. V rokoch 1993-2001 bol 42. prezidentom USA. Bol zvolený ako kandidát Demokratickej strany a predtým bol guvernérom Arkansasu.
Jeho manželka Hillary Clintonová kandidovala v prezidentských voľbách v roku 2016 za Demokratickú stranu. Porazil ju však republikán Donald Trump, aktuality.sk

X X X

 V USA žijú desaťtisíce nelegálnych imigrantov zo Slovenska, neraz riskujú život na mexickej hranici

„V Miami máme konzervatívnu sudkyňu, ktorá vždy na konci pojednávania s milým úsmevom povie klientovi: Prajem vám všetko najlepšie, verím, že budete vo vašej krajine v bezpečí. Mal som klientov, ktorým to povedala a po deportácii ich zavraždili,“ opisuje právnik.

V Spojených štátoch dlhodobo žijú desaťtisíce nelegálnych migrantov zo Slovenska, hovorí slovenský imigračný advokát Matúš Varga pôsobiaci v Miami. Mnohí z nich roky nevideli svojich blízkych na Slovensku, keďže nemôžu legálne vycestovať. Neraz pre stretnutia riskujú život a tajne prechádzajú cez mexickú hranicu.

Práve spoza prísne stráženej mexickej hranice pochádzajú jeho ďalší klienti. Utekajú z trojuholníka smrti pred gangami a rozpadnutými štátnymi štruktúrami. Deportácii pritom niektorí z nich čelili napriek tomu, že ich v rodnej krajine čakala smrť.
So slovenským imigračným právnikom v USA sme sa zhovárali o tom, prečo sa Slováci v USA nelegalizujú, ako znášali prísnu protiimigračnú politiku prezidenta Donalda Trumpa aj aké je obhajovať ľudí, ktorým po deportácii hrozí smrť.

X Najviac Slovákov žijúcich v zahraničí sa nachádza práve v USA, podľa odhadov ich tam žije okolo 750-tisíc. Koľko Slovákov žije v USA nelegálne?

Ťažko sa to odhaduje. Momentálne je však v Kongrese najliberálnejšia amnestia v histórii Ameriky – takzvaný Citizenship Act. Každému, kto k 1. januáru 2021 žil v USA ilegálne, umožňuje získať legálny pobyt. Až vďaka tejto amnestii zistíme, koľko našich občanov reálne žije v USA.

X A keby sa máme predsa len pokúsiť odhadnúť to?

Našich občanov je v USA veľmi veľa a mnohí z nich sú nelegálni, ale nedovolím si povedať presné číslo. Zaznamenáva to len ESTA (krátkodobé povolenie vstupu do USA na turistiku či pracovnú cestu, pozn. red.) – eviduje ľudí, ktorí sa ešte nevrátili. Mnohým Slovákom však vypršali víza alebo prichádzajú nelegálne cez Kanadu či Mexiko.

Môžem však uviesť príklad. Minulý týždeň som bol na slovenskom festivale v New Jersey, kde boli tisíce ľudí, stovky stánkov. Boli tam ľudia od zubárov cez kňazov. Je to obrovský festival, kam chodia aj slovenskí prezidenti, keď sú v New Yorku. Videl som tam tisícky Slovákov, legálnych bolo len niekoľko z nich.

X Znamená to, že v globále hovoríme o desiatkach tisíc Slovákov?

O desaťtisícoch určite a minimálne.

X Amnestia by teda mohla byť vykúpením pre veľkú časť z nich.

Podľa novej úpravy nezískajú plný trvalý, ale dočasný šesťročný pobyt. Je to niečo ako dočasný pobyt na Slovensku s tým, že na piaty rok môžu dostať zelenú kartu. Ak nebudú páchať trestnú činnosť a budú platiť dane, budú sa môcť zlegalizovať.

X V niekoľkých amerických mestách existujú tisícové komunity Čechov a Slovákov, väčšina z ich členov však žije v USA nelegálne. Máte s nimi vlastnú skúsenosť, ako to medzi nimi vyzerá?

Taká komunita je aj v New Jersey, kde som bol nedávno. Navšteva týchto miest je vždy tak trochu surreálna skúsenosť. Deti chodia do slovenských škôl so slovenským vyučovacím jazykom, majú slovenský kostol so slovenským kňazom, žijú „americký sen“ v slovenskom prostredí. Žije tam aj veľa Poliakov.

Väčšinou však nejde o komunity, kde by sa premiešalo celé Slovensko. Napríklad do New Jersey sa presídlili Slováci z východu. Keď som tam dával konzultácie, boli to ľudia z Prešova, zo Sniny, z najvýchodnejších častí Slovenska. Ľudia z iných oblastí Slovenska sa presídlili do iných amerických miest.

X V minulosti ste viackrát uviedli, že ide predovšetkým o nelegálnych prisťahovalcov. Prečo nežijú v USA legálne?

Často sa ich na to pýtam. Je to je to kombinácia nevedomosti a faktu, že väčšina z nich skončí v manželstve so Slovákom alebo Čechom, prípadne s inými stredoeurópanmi.
Ak sa vezmú dvaja nelegálni cudzinci, zmaria si šancu na legalizáciu pobytu – teda manželstvo s Američanom. Ostáva im len čakať na možnosť amnestie. Často sú to ľudia, ktorí odišli už v 90. rokoch, mnohí neboli doma aj 30 rokov, pretože nemôžu vycestovať.

X V čom spočíva spomínaná nevedomosť?

Mnohí z nich podnikajú, a teda mohli ziskať biznis víza. Sme jednou z mála krajín, ktorá má v USA investorské víza. Podmienkou je legálny pobyt v krajine. Oni to však začínajú riešiť, až keď im vyprší status legálneho pobytu. Stratia tak nárok na legálny život v USA, pritom by stačilo, keby sa s niekým po príchode poradili.

X Hovoríte, že mnohí ľudia sú v USA nelegálne aj desiatky rokov. Musí to byť riskantné, budovať si život a kariéru v krajine, odkiaľ vás môžu hocikedy deportovať.

Je to obrovské riziko. Neraz majú kompletne splatených aj niekoľko nehnuteľností či autá. Celý život prispievajú do sociálneho poistenia v Spojených štátoch. Do social security (sociálne poistenie, pozn. red.) dajú desiatky tisíc dolárov, no neuvidia z nich ani dolár. Keďže do slovenského systému sociálneho poistenia neprispievajú, nemajú nárok na dôchodok ani na Slovensku. Nehovoriac o prípadoch, keď sa zrania, keď sú vydierateľní zamestnávateľom. Sú veľmi ľahko zneužiteľní, lebo žijú v prostredí, kde nemajú žiadne práva a boja sa ísť na políciu.

X Mýtus o nelegálnych prisťahovalcoch parazitujúcich na systéme je teda nezmyslom. Naopak, prispievajú doň a nič z toho nemajú.

Veľa ľudí neznáša ilegálnych migrantov, pretože si myslia, že kradnú prácu a neplatia dane. Oni však musia platiť dane, zamestnávateľ za nich platí odvody. Naopak, v situácii, keď by im za bežných okolností vznikol nárok na dávku, nič nedostanú. Takto fungujú desiatky miliónov cudzincov v Amerike. A systém funguje aj vďaka nim, pretože prispievajú, ale nič nedostanú. Reprezentujem stovky ľudí – každý z nich prispieva a len máloktorý z nich niečo dostane.
Nelegálna migrácia za Trumpa

X Po nástupe Dolanda Trumpa do prezidentského úradu nastali pre nelegálnych migrantov veľmi ťažké časy. Dnes je situácia presne opačná. Ako sa to odráža na vašej práci?

Za posledných päť rokov sa udiali radikálne zmeny v imigračnom systéme. Keď nastúpil Donald Trump, vydal nariadenie, aby bol deportovaný každý cudzinec bez zelenej karty. Úrady zháňali všetkých nelegálnych cudzincov a budovali obrovské detenčné zariadenia.

Súčasný prezident Joe Biden urobil presný opak. Hneď v prvý deň úradu vydal exekutívne nariadenie, ktorým zastavil všetky deportačné konania. Zatiaľ čo Trump deportoval každého, Biden nechce nikoho s výnimkou teroristov. Aj to však prináša smutné prípady. Mám klientku, ktorú znásilnil istý muž. Keďže bol vo väzbe, upokojoval som ju, že ho deportujú. Nie je však hrozbou pre národnú bezpečnosť, a tak ho prepustili.

Všetko sa radikálne mení. Na deportačných súdoch sa rušia deportačné konania. V Miami počas Tumpovho úradovania najali 20 nových sudcov. Už vtedy som sa ich pýtal, čo sa s nimi stane, keď zvolia niekoho iného. Teraz nemajú čo robiť.

X Vy ako imigračný právnik zrejme tiež prichádzate o časť klientov.

To je pravda. Sú viaceré typy imigračných advokátov, ja sa sústredím na obchodné a deportačné konania. Deportačné boli z hodiny na hodinu kompletne zrušené, ale aj s amnestiami máme dosť práce a legalizujeme našich občanov.

X Znamená nástup Joea Bidena, že veľa Slovákov v USA si môže konečne vydýchnuť?

Boja sa menej, mnohým ľuďom sa skončili deportačné konania. Tešia sa aj preto, že keď sa zlegalizujú, budú môcť legálne vycestovať na návštevu Slovenska. Mnohí nevideli príbuzných celé roky. Ťažké je to najmä vtedy, keď majú na Slovensku starších rodičov, ktorí za nimi nemôžu prísť do USA, prípadne majú zomierajúceho príbuzného či inú vážnu udalosť v rodine.
Niekedy sa dokonca pokúsia vycestovať a vrátiť do Ameriky nelegálne. Nelegálny vstup alebo výstup z krajiny však nie je sranda, riskujete pri tom život – napríklad v kanadských jazerách, na mexickej púšti a podobne.

X Aké prípady Slovákov v deportačnom konaní ste mali?

Máme desiatky slovenských prípadov. Od ľudí, ktorí prekročili ESTU, cez tých, ktorí v USA žili desiatky rokov a majú americké deti, až po ľudí, ktorí sa vyhýbajú výkonu trestu na Slovensku a majú cudziu identitu. Počas úradu Donalda Trumpa deportovali veľa Slovákov, desiatkam sa začali deportačné konania.

X Ako to vyzeralo počas prezidentovania Donalda Trumpa v praxi?

Prezident Trump vybavil políciu vo väčšine okresov čítačkou odtlačkov prstov. Mohli vás kdekoľvek skontrolovať, stačilo, že počuli váš akcent. Zistili krajinu vášho občianstva a že ste v USA ilegálne. Mali sme klientov, ktorí išli do práce a už sa z nej nevrátili, lebo boli razie u ich zamestnávateľov. Išli teda rovno do detenčného centra, čo je v podstate väznica.

X Aké majú ľudia možnosti, keď sú v detenčnom centre?

Ak majú advokáta, vedia si vybaviť kauciu. V centre môžu zostať niekoľko týždňov či mesiacov. Buď sa dostanú von na kauciu, alebo nie. Závisí predovšetkým od toho, či je sudca demokrat alebo republikán.
Ak vás prepustia na kauciu, ste stíhaný na slobode a konanie trvá niekoľko rokov. V druhom prípade ste stíhaný väzobne, celý čas ste v imigračnej väzbe a snažíte sa zlegalizovať. Ak to nevyjde, idete priamo domov a máte právo zobrať si so sebou len jednu malú tašku.

Migrácia z Mexika

X Okrem európskych krajín sa špecializujete aj na Latinskú a Strednú Ameriku. Aké sú rozdiely v riešení európskych a latinskoamerických klientov?

My máme bezvízový styk či investorské víza, takže si vieme krásne pricestovať a aj podnikať. Málokto z krajín Strednej a Latinskej Ameriky dostane vízum, možno jeden z tisíca. V niektorých krajinách nefunguje polícia ani armáda, sú tam gangy, ktoré ľudí prenasledujú. Riskujú život už tým, že idú na ambasádu alebo sa snažia odísť z krajiny.

X Odkiaľ máte najviac klientov?

Z trojuholníka smrti, čo sú Honduras, Guatemala a Mexiko. Je to tam horšie ako v Afganistane. Úplne tam zlyhala vláda, fungujú len gangy, ktoré sú horšie ako mafia. Robia si, čo sa im zachce – od obchodu s drogami až po únosy ľudí na orgány.

X Aký najsilnejší príbeh vám utkvel v pamäti?

Jednou z mojich prvých klientiek bola žena z Dominikánskej republiky, ktorej dcéra s kamarátkou boli americké občianky a išli na roadtrip do Mexika. Našli z nich iba kožu. Predali ich na orgány.
Podobných prípadov je veľa. Hranice s Mexikom sú veľmi nebezpečné aj preto, že cez ne gangy pašujú drogy do Ameriky a zbrane z nej. Vždy ma šokuje, keď máme klientku alebo klienta zo Slovenska, ktorý nelegálne prešiel touto hranicou.

X Aj keď ľudia túto cestu podstúpia, nemajú istotu, že ich nedeportujú späť do domovskej krajiny. Mali ste prípady, keď americké úrady deportovali ľudí naspäť do Mexika či inej krajiny stredoamerickej krajiny a oni sa aj tak vrátili?

Samozrejme. Mal som mexického klienta, ktorého deportovali počas pracovných dní a keď som mal v nedeľu konzultácie, už bol v mojej kancelárii a robil si kávu. Nechápal som to, pýtal som sa sekretárky, čo tam robí, veď ho zobrali. Sekretárka mi len potvrdila, že sa už stihol vrátiť.

X Dokážu ľudia v Amerike pochopiť, z akého prostredia títo ľudia vychádzajú?

Niekedy to nechápu ani ľudia, ktorí prípady posudzujú. Neberú do úvahy okolnosti krajiny, z ktorej klient pochádza. Chcú od každého, aby mal policajnú správu, policajný záznam. Nevysvetlíte im napríklad, že tam nie je polícia.

X Znamená to, že aj sudcovia majú podobnú optiku?

V Miami máme konzervatívnu sudkyňu, ktorá vždy na konci pojednávania s milým úsmevom povie klientovi: ,Prajem vám všetko najlepšie, verím, že budete vo vašej krajine v bezpečí'. Mal som klientov, ktorým to povedala a po deportácii ich zavraždili.
Mnohí sudcovia nevidia, čo sa ľudmi stane po ich rozhodnutí. Keď je prezident demokrat, väčšinou deportuje pomaly alebo vôbec. Za republikána Trumpa sme mali aj prípady deportácii, ktoré sa končili smrťou.
Keď sa dotyčný vráti do domovskej krajiny, je na ňom neraz vidieť, že sa vrátil z Ameriky. A to je pre neho nebezpečené. Ľudia si myslia, že má peniaze. Pošlú na neho gang alebo nejakého člena a nechápu, že pracoval, platil účty a do rodnej krajiny sa vracia iba s igelitkou.

X V tomto prípade je vaša práca podobná lekárom, od ktorých „výkonu“ tiež záleží, či klient, resp. pacient prežije.

Môj brat je urologický onkológ a zvykne hovoriť, že niekedy pacienta nevyliečite, ale viete mu predlžiť život a zvýšiť jeho kvalitu. Podobne je to aj u nás. Vieme, že v rodnej krajine klienta zabijú, ale dôvod, prečo ho chcú zabiť, nespĺňa definíciu amerického zákona, vďaka ktorej by mohol v USA zostať. Vieme však, ako ho udržať v Amerike legálne aj celé roky a dúfame, že sa dovtedy zmení administratíva.

Mal som prípady z roku 2012, ktoré som dokončil v roku 2021. Dokázali sme to natiahnuť tak, aby prekonali obdobie Trumpa. Ak nejaký prípad neviete vyhrať, viete človeka zachrániť aspoň tým, že mu dáte šesť rokov pobytu s pracovným povolením. Prípadne mu pomôžeme so žiadosťou o azyl – napríklad do Kanady.

X Ako to znášate ľudsky? Musí to byť stresujúce.

Je to psychicky náročné. Keď som išiel do advokácie, neuvedomoval som si to. Mám veľa klientov, ktorí sú stále vo väzbe, kde sa dejú ťažké veci – mal som znásilnených a dobitých klientov aj samovraždy. Teraz mám klientku z Česka, ktorá má obrovské zdravotné problémy, vypadali jej zuby a na zubára má nárok až po roku väzby. Konzulát ani imigračný úrad to neriešia. Niekedy sa v noci zobudím a myslím na ľudí, ktorých zastupujem.

Úrady vs. deti

X Z mexickej hranice najviac rezonovali príbehy detí, ktoré neraz samy prekračovali hranice. Zastupovali ste aj tie?

Áno, mám veľmi veľa detských klientov, reprezentujem asi 150 detí. Keď sú bez rodičov, robíme to pro bono, teda si nič neúčtujeme. Keď sú s rodičmi, účtujeme im niekoľko stoviek dolárov za niekoľkoročné konanie

X Aké sú ich príbehy?

Pochádzajú hlavne zo Strednej Ameriky – Mexika či Guatemaly. Často hranicu prekračujú úplne samy. Rodičia buď zaplatia nejakému pašerákovi, alebo idú bez pašeráka. Chodia vlakom, naskočia na nejaký dopravný prostriedok alebo idú peši. Z Guatemaly je to k americko-mexickej hranici okolo 800 až 1000 kilometrov. Na hranici ich zadržia a odvtedy ich reprezentujeme. Tiež bývajú súčasťou deportačného konania, je na to špeciálny detský azylový úrad, ktorý rieši azyly detí.

X Z akého prostredia tieto deti pochádzajú?

Napríklad Guatemala je jediným miestom, kde funguje zločin nenávisti voči ženám, teda femicída (vraždy žien len na základe ich rodu, pozn. red.). Týka sa to aj mladých dievčat, ktoré tiež zabíjajú alebo znásilňujú. V Salvadore to zase funguje tak, že ak vás osloví gang a vy doň nevstúpite, zabijú vás. Deti utekajú, lebo nechcú byť v gangoch, utekajú pred násilím, lebo sa nemajú na koho obrátiť. Veľa policajtov je totiž skorumpovaných, takže keď sa na nich obrátite, rovno vás odovzdajú gangu… Aj také prípady sme už mali.

Reprezentujeme aj veľa indiánskych detí, ktoré ani nehovoria bežnou španielčinou. Narodili sa v horách v rôznych kmeňoch a hovoria jazykmi ako je akateko. Aj vyzerajú indiánsky, brúsia si zuby do V. Prichádzajú, lebo sa k nim majorita správa veľmi zle, majú skúsenosti so znásilneniami aj gangami.

Pomáha aj úrad spojených národov pre deti (UNICEF), ale nie dosť. Napokon, celý svet videl, čo sa dialo za prezidenta Donalda Trumpa, ako deti na hraniciach separovali od rodičov.

X Ako často sa stane, že im schvália azyl?

Majú dosť vysoké percentá schválenia azylov, takže väčšinou môžu zostať v USA.

X O akom veku hovoríme?

Máme deti od osem rokov.

X Ani po príchode do USA to deti nemajú ľahké, zrejme aj keď prídu s rodičmi.

Keď prídu do USA, mali by mať povinnú školskú dochádzku, na ktorú nechodia. Niektoré osemročné deti nechodili do školy ani v rodnej krajine, nieto ešte v Amerike. Ak prídu s rodičmi, často sú celé dni samy, lebo rodičia sú v práci.
Nedávno som mal klientku, ktorá kým bola v práci, štyria spolubývajúci jej znásilnili dcéru. Bola to jedna z rodín, ktoré žijú v prenajatých domoch s ďalšími 20 či 30 ľuďmi, aby sa poskladali na nájomné. Išla na políciu, no nechceli prijať trestné oznámenie, lebo videli, že je z Guatemaly. Nik to neriešil.

Aj tak sa prejavuje rasizmus polície v niektorých amerických mestách – odmietajú prijať trestné oznámenie aj vo veľmi ťažkých prípadoch. Za znásilnenie dieťaťa je doživotie. Prišla za mnou, čo má robiť. Hoci nie som trestný advokát, poradil som jej, čo som mohol.
Žiadosti o azyl z Európy

X Riešite aj azyly, čiže prijatia cudzincov, ktorí majú opodstatnené obavy z prenasledovania na území svojej krajiny. Vraj ste mali niekoľko žiadostí o azyl zo Slovenska, čo znie ako bizarnosť.

Slovenské azyly sme mali možno raz za desať rokov. V čase vrcholu migračnej krízy v Európe, teda v rokoch 2015 a 2016 sme však mali desiatky telefonátov týždenne. Volali nám slovenskí občania, že chcú požiadať o azyl v USA, lebo sa boja migrantov. Vysvetľoval som im, že to neprejde.
V poslednom čase máme veľa českých azylov, aktuálne štyri alebo šesť. Dokonca som mal aj švajčiarsky azyl.

X Kto z Európy má najväčšiu šancu získať azyl?

Najväčšiu šancu majú Rusi – až 90 percent z nich nakoniec dostane azyl. Zrejme to súvisí s miestnou politickou situáciou. Obrovské šance majú Bielorusi, Moldavčania, Kirgizi či Kazachovia. Možno je to tým, že sú vzdelaní, vedia naformulovať, čo sa im stalo v krajinách, z ktorých prišli.

Naopak, krajiny ako Mexiko majú 90-percentnú šancu zamietnutia. Neraz majú len rok základnej školy, niekedy ani to nie, robili na haciendách, z ktorých ledva vychádzali, nepamätajú si svoje plné meno ani roky, dátumy, okolnosti, udalosti. Nefunguje tam polícia, ale keď sa dotyčného spýtate, prečo nešiel na políciu, odpovie, že preto, lebo je to tri dni koňom. Sudcovia to neberú do úvahy. Myslia si, že aj v Mexiku majú funkčný systém trestného konania – teda prídete, podáte podnet a vystavia vám zápisnicu. Realita je však iná.

X Ako zmenila migráciu koronakríza?

Trump počas pandémie rušil mnohé hraničné priechody a zakázal žiadosti o azyl v cudzine. Kedysi sa dalo o azyl žiadať buď priamo v Amerike, alebo v cudzine na konzuláte. Trump túto možnosť zrušil a ľudia prichádzali na americkú hranicu, ktorá bola zatvorená.

Asi rok sme nemali žiadnych klientov zo Strednej Ameriky – jednak sa budoval múr, jednak boli uzatvorené lokálne hraničné priechody. Na Floride a v Miami bolo niekoľko mesiacov zatvorených viacero firiem a nelegálni cudzinci nemali takmer na nič nárok. Američania dostávali kompenzáciu od americkej vlády, ktorá asi prvýkrát v histórii dávala šeky nezamestnaným a pripravila im finančné benefity. Ľudia pochopili, že pri nelegálnom pobyte v USA nemáte žiadne sociálne dávky a nemocnice vás vždy nezoberú. Veľa klientov odišlo, vrátili sa domov.

X Aké je momentálne americké nastavenie voči migrantom?

Nikdy som nezažil polarizovanejšiu Ameriku ako teraz, a to nielen pre migráciu, ale aj koronavírus. Buď ste absolútne proimigračný, alebo ste antimigračný. Buď ste za očkovanie, alebo proti očkovaniu. Keď idem na nejaké súdne konanie, za prvých päť sekúnd zistím, do ktorej skupiny patrí imigračný úradník. Jednoducho podľa toho, ako sa ku mne správa. To sa kedysi nestávalo, aktuality.sk

X X X

V okolí letiska Sliač žiadajú kompenzácie za hluk. Základňu modernizujú pre stíhačky F16

Keď štartujú stíhačky z blízkeho letiska, na mestskom úrade v Sliači ustanú rozhovory aj telefonáty. „Vtedy sa tu pre hluk nedá poriadne nič robiť, keďže táto budova je v letovej zóne," opisuje život pri vojenskom letisku primátorka mesta Ľubica Balgová.
Obyvatelia Sliača o okolitých obcí sa na negatívne dopady prevádzky letiska sťažujú roky. Dosiaľ boli problémom hlučné "migy" 29, po aktuálne prebiehajúcej rekonštrukcii vojenskej leteckej základne budú nad regiónom lietať stíhačky F-16.
S aerodynamickým alebo supersonickým treskom, ktorý počuť na zemi pri preletoch nadzvukovou rýchlosťou, sa ľudia na strednom Slovensku stretávajú pomerne často. Silný zvuk pripomína výbuch.

„Už pôvodná hluková štúdia z obdobia, keď tu stíhačky začínali lietať, hovorila, že hluk prevyšuje normy. O tom, či a ako sa to zmení s lietadlami F-16 a aký bude mať letisko vplyv na kvalitu života miestnych ľudí po modernizácii nemáme od ministerstva obrany žiadne informácie," hovorí Balgová.

Ľudia chcú napríklad nižšie dane
Primátorka tvrdí, že chápe význam letiska i argument, že ide o verejný záujem, no štát by mal myslieť aj na ľudí, ktorí v jeho blízkosti bývajú a prísť s adekvátnou kompenzáciou. Mesto totiž nemá z letiska ani príjem na daniach z nehnuteľností.
„My sme si nevybrali, že v našej blízkosti bude letisko. Sme však prví na rane, takže by sme si niečo ako odškodnenie zaslúžili," hovorí. Časť Sliačanov napríklad navrhuje znížiť miestne dane, to by však podľa Balgovej nič neriešilo, keďže peniaze by mestu chýbali v príjmovej časti rozpočtu.

Balík peňazí mestám a obciam pri vojenských letiskách - nielen v Sliači, ale aj v Kuchyni na Záhorí či Prešove, by mal podľa nej posielať štát. „Mohlo by to byť napríklad päť, desať eur na obyvateľa, môžu sa určiť zóny s väčšou a nižšou hlučnosťou. Každopádne kompenzovať nás za hluk by podľa mňa bolo fér," vysvetľuje a dodáva, že peniaze by mohli využiť na rekonštrukcie ciest alebo ich investovať do svojich budov, čo by pocítili aj obyvatelia.

Starosta: Z prevádzky letiska nič nemáme
Prelety stíhačiek sú dlhoročným problémom aj pre obec Badín. „Nás poškodzuje hluk a spád splodín, ktoré tieto stroje produkujú, pričom 90 percent z počtu vzletov je smerom na Badín," hovorí Pavol Hric, starosta obce.
Žiadna vláda za posledných viac ako dvadsať rokov nebola podľa neho schopná prijať zákon, ktorý by umožnil odškodniť mesto a obce, ktoré sú hlukom poškodené.

„Keď tu už letisko trpíme, zákonodarca by mal hľadať riešenie, ako odškodniť tých, ktorí s prevádzkou susedia, napríklad formou dotácie pre obec prepočítanej na jedného obyvateľa. Dnes nemáme z letiska ani euro na daniach z nehnuteľnosti, keďže z väčšej časti leží v katastri Sielnice," poznamenáva.
O tom, či sa po modernizácii leteckej základne situácia s hlukom zhorší alebo zlepší, špekulovať nechce. „Nemáme žiadne informácie o tom, či sú F šestnástky hlučnejšie ako MIG-29."

Ministerstvo sľubuje hlukovú štúdiu
Ministerstvo obrany vedené Jaroslavom Naďom (OĽaNO) na opakujúce sa sťažnosti samospráv reaguje, že prevádzka leteckej základne Sliač je vo verejnom záujme a štát aj vďaka nej zabezpečuje nedotknuteľnosť svojho vzdušného priestoru.
S témou možných kompenzácií sa síce rezort obrany stretáva opakovane, no prakticky sa nimi nezaoberá. Zákon ho totiž podľa hovorkyne Martiny Kovaľ Kakaščíkovej neoprávňuje posudzovať individuálne záujmy občanov vo vzťahu k celospoločenskému verejnému záujmu.

Na otázku, na akú hlučnosť sa majú obyvatelia regiónu pripraviť po modernizácii letiska, ministerstvo zatiaľ neodpovedalo.
„Pri novej leteckej technike sa vždy vykonáva hluková štúdia. Rovnako to bude aj v prípade stíhacích lietadiel F-16," avizuje hovorkyňa rezortu s dôvetkom, že na základe výsledkov hlukovej štúdie prijme letisko aj opatrenia na minimalizáciu hlučnosti pre obyvateľov žijúcich v okolí.
Na Sliači sa už začalo s obstarávaním dokumentácie projektov pre potrebu zabezpečenia stíhačiek F-16, väčšinou v réžii agentúry NATO pre podporu a obstarávanie.

Na letisku Sliač sa už uskutočňujú aj niektoré stavebné práce na rekonštrukcii hangárov Husár 1 až 3. Zároveň sú v rôznych štádiách rozpracovanosti aj ďalšie projekty, napríklad objekty na skladovanie munície, metrologické zabezpečenie pre F-16 či rekonštrukcia budovy letky.

Odhadované náklady na nevyhnutnú infraštruktúru sú 67,9 milióna eur bez DPH a na ďalšie projekty 11,8 milióna bez DPH. Celkové náklady na modernizáciu však ministerstvo zatiaľ spresniť nevie, keďže zabezpečenie podmienok pre F- šestnástky pozostáva z mnohých projektov a pri niektorých ešte nepozná výsledky obstarávaní.

Rezort nevie pomenovať ani konkrétny termín ukončenia prác na letisku, jeho prioritou je však podľa Kovaľ Kakaščíkovej dodržanie časového rámca rekonštrukcie a modernizácie leteckej základne v roku 2023.
Ministerstvo stále deklaruje aj záujem o pokračovanie civilnej prevádzky na letisku Sliač po ukončení rekonštrukcie. Pripravované projekty zohľadňujú zachovanie civilnej prevádzky a infraštruktúry civilnej časti sa priamo nedotýkajú, aktuality.sk

X X X

Škoda Auto nemá pre ľudí prácu, chystá veľké sťahovanie zamestnancov

V tomto týždni sa v závodoch v Mladej Boleslavi a v Kvasinách nevyrábali autá v pondelok a utorok.
Kríza výroby v spoločnosti Škoda Auto si vyberá personálnu daň. Automobilka od 18. októbra až do konca roka výrazne obmedzí či úplne zastaví produkciu vo všetkých troch českých závodoch. To podľa súčasných informácií odborov vyvolá veľké sťahovanie zamestnancov vo firme. Pre mnohých z nich by spoločnosť inak nemala využitie. V novembri preto začne vo väčšej miere presúvať ľudí na iné pozície. Zamestnanci sa obávajú prepúšťania. Informoval o tom server e15.cz.
„V motoristickom žargóne sa tomu hovorí asi takto: "Spiatočku dávať nebudeme, ale preradíme na nižšiu rýchlosť, ktorá je však plná sily," píšu odbory vo firemnom týždenníku Škodovácký odborář.

V tomto týždni sa v závodoch v Mladej Boleslavi a v Kvasinách nevyrábali autá v pondelok a utorok. V budúcom týždni sa v českých závodoch automobilky nebude podľa odborov vyrábať až na výnimky prakticky celý týždeň. Spoločnosť chce pozastavenú produkciu v závodoch využiť na firemnú inventúru a okrem toho na dokončovanie desaťtisícov rozpracovaných áut, ktoré v súčasnosti stoja na odstavných parkoviskách.

Obmedzovania výroby až do konca roka sa obávajú zamestnanci, ktorí majú strach, že pre nich nebude mať firma prácu. Škoda zamestnáva v Česku viac než 35.000 ľudí a priemerná hrubá mzda vo firme prekračuje 50.000 Kč (1968 eur) mesačne.
Podľa odborov sa v automobilke od 1. novembra chystajú veľké personálne zmeny. Podľa odborárskeho predáka firmy Jaroslava Povšíka bude od novembra pripravená takzvaná redukovaná norma obsluhy. Spoločnosť chce maximálne využiť prirodzenú fluktuáciu kmeňových aj agentúrnych zamestnancov. Na uvoľnené miesta sa tak napríklad presunú zamestnanci, pre ktorých automobilka v ich pôvodnej pozícii nemá prácu.

Zamestnanci, pre ktorých nebude v automobilke využitie, budú zaradení do takzvaných previsových stredísk, ktoré budú vymýšľať, akú prácu im prideliť. Firma okrem toho obmedzí aj nadčasy.
Problémy Škody Auto však majú vplyv aj na mnohé dodávateľské spoločnosti. Firma Kasko zo Slavkova, ktorá vyrába plastové diely predovšetkým pre automobilový priemysel, musela na dva týždne zastaviť výrobu a niektorých zamestnancov nechávať doma za 60 % mzdy. Aj samotná Škodovka necháva časť zamestnancov doma a vypláca im 80 % mzdy, aktuality.sk

X X X

OSN: Taliban čoskoro oznámi návrat dievčat do škôl

Abdi pred týždňom navštívil Kábul, kde sa stretol aj s predstaviteľmi Talibanu.
Zástupca výkonnej riaditeľky Detského fondu OSN (UNICEF) Omar Abdi uviedol, že militantné hnutie Taliban čoskoro oznámi príslušný rámec, ktorý umožní všetkým afganským dievčatám navštevovať stredné školy. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP.

„De facto minister školstva nám povedal, že pracujú na rámci, ktorý čoskoro oznámia, a ktorý umožní všetkým dievčatám navštevovať strednú školu. Očakávame, že sa to udeje už čoskoro,“ povedal Abdi v piatok na pôde OSN v New Yorku.
Talibanom vytvorená vláda povolila pokračovať vo vzdelávaní mladým afganským dievčatám navštevujúcim základnú školu, starším dievčatám však zakázala navštevovať stredné školy a väčšine žien nepovolila návrat do práce. Návrat do škôl nariadila iba chlapcom.

Abdi poznamenal, že „milióny dievčat v stredoškolskom veku prichádzajú o vzdelanie už 27. deň po sebe“.
Abdi pred týždňom navštívil Kábul, kde sa stretol aj s predstaviteľmi Talibanu. „Na všetkých mojich stretnutiach bolo vzdelávanie dievčat prvou otázkou, na ktorú som poukázal,“ uviedol.

Podľa svojich slov dostal od Talibanu „potvrdenie“ záväzkov umožniť dievčatám navštevovať základnú školu. Čo sa týka stredných škôl, tie smú podľa neho dievčatá navštevovať iba v piatich afganských provinciách. Dodal, že OSN presadzuje, aby to platilo v celej krajine.

Taliban ovládol Afganistan 15. augusta po tom, ako sa zmocnil hlavného mesta Kábul. Prisľúbil pritom, že jeho vládnutie bude tentoraz umiernenejšie ako v rokoch 1996 – 2001, čo sa údajne má týkať aj prístupu k ženám. Vtedajší režim Talibanu na základe vlastnej interpretácie islamského práva fakticky vylúčil ženy zo vzdelávacieho systému a pracovísk, aktuality.sk

X X X

Bulharsko má v rukáve viac než more, a to po celý rok

So svojimi 235 prameňmi s liečivými účinkami si krajina formuje nový model wellness turizmu.
Burgas, Sunny beach, Nesebar či Sozopol. Toto boli dlho miesta, kam si väčšina Slovákov naplánovala dovolenku v Bulharsku.
Krajina však ponúka omnoho viac, než letný oddych, počnúc vysokohorskou turistikou, starobylými ruinami, kúpeľmi či gastro scénou. Bulharsko si zaslúži, aby sme mu dali šancu aj mimo letnej sezóny.

Horské túry
Vyššie ako Tatry, dobre značené trasy, no a výhľady, na ktoré sa nezabúda. Bulhari veľmi dobre vedia, kde to majú okrem pláží doma najkrajšie. V horách. Pohorie Pirin s vyše 90 štítmi a stovkami ľadovcových jazier, štíty v pohorí Rila či Rodope, kde si nájdu svoje trasy začiatočníci aj pokročilí. Ťažšie výstupy s dychberúcou panorámou za odmenu si môžete dopriať na štíte Vichren (2914 m), Todorka (2746 m), Musala (2925 m) či na hrebeňovke Končeto.
Ľahké túry sa dajú absolvovať vo vinárskom mestečku Melnik, k pyramídam Stob či v Belogradčiku. Viac o jednotlivých túrach a tipoch na prírodné miesta nájdete v článku Treky v Bulharsku: pre menej i viac náročných.
9fotiek v galériiPo ceste na štít VichrenZdroj: Ivana Grešlíková

Kúpele a minerálne pramene
Tipnete si, ktorá krajina po Islande sa môže pochváliť najväčším počtom minerálnych prameňov? Správne, Bulharsko. So svojimi 235 prameňmi s liečivými účinkami si krajina formuje nový model wellness turizmu.
Vy si môžete vybrať spomedzi skromných kúpeľov či luxusných hotelov s prírodnými terapiami vo Velingrade, ktorý je vďaka 80 prameňom považovaný za hlavné kúpeľné mesto Balkánu. Ak zavítate do Sofie v zimnom období, kedy sa horúce pramene hodia najviac, vyberte sa do 20 km vzdialenej Bankje (alebo Bankye), ktorá ponúka vyše 40 prameňov.
Medzi ďalšie kúpeľné mestá Bulharska patrí jednoznačne Chysarja (40 km od Plovdivu), Varšec, Sapareva Baňa s najhorúcejším gejzírom v Európe (103°C), menej turistické Dobrinište alebo najslnečnejšie mesto v krajine – Sandanski, len 30 km od bulharsko-gréckej hranice, odkiaľ sú to dve hodiny autom na grécke pláže.
9fotiek v galériiWellness hotel ARTE and SPA v m VelingradZdroj: Ivana Grešlíková

Jedlo
S Bulharskom si najčastejšie spojíme šopský šalát, pritom krajina ponúka množstvo ďalších tradičných lahôdok, a to i pre vegetariánov či vegánov. Tí sa tu môžu nabažiť napríklad poctivých červených paprík. Či už grilovaných, s olivovým olejom a kôprom, alebo plnených ryžou, hubami. V menu hľadajte aj lozovi sarmi – vínne listy plnené ryžou, mrkvou, cibuľou či tradičnú fazuľovú polievku, kde sa miešajú chute paradajok, červenej papriky, cibule, cesnaku.
Vegetariánov nesklame ani miestna klasika tarator – jogurová polievka s vlašskými orechmi a kôprom, ktorá dokonale osvieži v horúcich mesiacoch.

Pre milovníkov mäsa má Bulharsko v jedálničku balkánsku klasiku – mešana skara, čo je mix grilovaného mäsa na veľkom podnose, držkovú polievku škembe čorba, ktorej intenzívna chuť sa neutralizuje drteným cesnakom naloženým v octe. No a napokon kebapče podobné čevapčiči a fašírky kjufte.
9fotiek v galériiGrilované paprikyZdroj: Ivana Grešlíková

Nestinárstvo
Ide o starodávny rituál chôdze po žeravých uhlíkoch. Nie je to žiadne hrdinské predvádzanie sa či lacná šou. Nestinarov môžete vidieť v Bulharsku v oblasti prírodného parku Strandža pri pobreží Čierneho mora, a to v dedinách Balgari, Kosti, Pismenovo alebo Brodilovo.

Ak by ste to mali od ruky, neďaleko Sofie, vo dvore reštaurácie Vodenicata, sa za vhodného počasia koná rituál pre zákazníkov. Má to svoju atmosféru aj napriek tomu, že nestinari tu vykonajú rituál na pozvanie.
Tradícia je kombináciou pohanskej tradície z obdobia Trákov, ktorí územie osídlili a takýmto spôsobom si uctievali Slnko, s tradíciou pravoslávnej viery. Nestinari totiž počas rituálu striedavo držia nad hlavou obrazy s podobizňami svätého Konštantína a Heleny, ktorí ich majú ochrániť pred popálením. V roku 2009 sa ceremónia dostala dokonca na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.
9fotiek v galériiNestinari v dedinke BalgariZdroj: Wiki commons

Kláštory
Kláštory v Bulharsku sú na tom s hustotou výskytu podobne ako hrady na Slovensku. Ikonou Bulharska je Rilský kláštor z 10. storočia, ukrytý v Rilskom pohorí v nadmorskej výške 1147 m. Okrem brilantnej ukážky architektúry si tu môžete pozrieť ikony zo 14.–19. storočí.

Medzi ďalšie kláštorné “poklady” patrí kláštor Bačkovo pri meste Plovdiv, Rožen, či kláštory vytesané do skál – Aladža neďaleko Varny, skalný kláštor v Basarbove a komplex skalných chrámov v neďalekej dedinke Ivanovo pri meste Ruse.
9fotiek v galériiNádvorie Rilského kláštoraZdroj: Ivana Grešlíková

Zabudnuté dediny
Číslo 571. Taká je aktualna štatistika bulharských obcí s jednociferným počtom obyvateľov. V 162 dedinách nežije nik.
Smutnú realitu zachytíte hlavne počas ciest vlakom, kedy budete míňať opustené stanice s prázdnymi domčekmi i záhradami. Niektoré sa však podarilo miestnym revitalizovať, ako napríklad Kosovo v pohorí Rodope neďaleko mesta Plovdiv.
Aj keď má dedinka len 9 stálych obyvateľov, vďaka zrenovovaným tradičným domom, z których sú dnes penzióny s príbehom, sa tu dá stráviť predlžený víkend a pridať k tomu túru do lesa po chodníkoch, o značenie których sa postarali dobrovoľníci. Viac o bulharskom Kosove si môžete pozrieť v tomto videu.

Architektúra
Či ste fanúšikom starobylej architektúry, ktorú si viete pozrieť bez dlhého hľadania v centre Sofie, Plovdivu či Starej Zagory, alebo sa vyberiete za architektúrou socializmu, Bulharsko príjemne prekvapí.
Pozostatky režimu hľadajte hlavne v hlavnom meste či spomínanom Plovdive, Varne (pomník bulharsko-sovietskeho priateľstva), Burgase (pomník Sovietskej armády), a ak budete mať šťastie, možno bude počas vašej návštevy Bulharska dokončená legendárna Buzludža – bývalé sídlo komunistickej strany postavené v roku 1981.

Víno
Aj keď sa za dobrým vínom cestuje skôr do susedného Grécka, Bulharsko v produkcii kvalitného červeného či bieleho nezaostáva. Vína z viniča mavrud, typický pre Balkán, kadarky (známa aj ako gamza) a širokej melnišky, ktorá rastie len na juhu krajiny pri hraniciach s Gréckom, sú dnes nielen na stoloch bulharských domácností, lokálnych vinární, reštaurácií, ale putujú aj do Japonska či Nemecka.

Detailný výklad o histórii bulharského vína si viete dopriať napríklad vo vínnej pivnici Molerite v Bansku, či v sofijskom obchodíku Vino Orenda, kde ponúkajú len bulharské vína. Raz do týždňa sa tam koná dokonca degustácia.
9fotiek v galériiPrístroje na destiláciu ružového oleja v komplexe DamascenaZdroj: Ivana Grešlíková

Ruže
Ak by ste sa spýtali svetových špecialistov na parfémy, kde sa vyrába prvotriedny ružový olej, všetci by jednodlasne odpovedali Bulharsko. Balkánskej krajine síce konkuruje v množstve výroby Turecko, tomu však pre horúcu klímu chýba kvalita ruží.
Rosa Damascena, hlavná ingrediencia bulharského ružového oleja, sa pestuje hlavne v oblasti Kazanlak či Karlovo. Hodnota 1 gramu ružového oleja sa rovná gramu zlata, čo vysvetľuje vysoké ceny výrobkov z pravého oleja. Cena jedného litra ružového oleja sa pohybuje od 5 do 10 000 eur.

Podrobnosti o destilácii a histórii výroby sa môžete dozvedieť napríklad v súkromnom komplexe Damascena v dedinke Skobelevo. Aj keď objekt môže pre opulentné inštalácie pôsobiť ako novodobý Disneyland, samotný výklad sprievodcu a prehliadka destilovacích prístrojov stojí za to.
9fotiek v galériiPrechod medzi vagónmi na úzkokoľajkeZdroj: Ivana Grešlíková

Úzkokoľajka
Na mnohé miesta v Bulharsku sa dostanete rýchlejšie autobusom, no nenechajte si ujsť aspoň krátky úsek poslednou úzkokoľajkou (76 cm) v krajine. Trasa z mestečka Dobrinište do Semtemvri má 100 km, trvá 5 hodín a prechádza cez 300 tunelov v pohoriach Rila a Rodope, ako aj najvyššie položenou vlakovou zastávkou na Balkáne – v dedine Avramovo (1267 m.n.m.).
Bulharsko má prekvapení v podobe tradícií či prírodných krás nespočetne. Bez ohľadu na to, v akom ročnom období sa sem vyberiete, krajina vás nasýti zážitkami či spomínanými tradičnými polievkami.

O autorke
Ivana Grešlíková je na cestách od roku 2006. Dlhodobo žila v Ázii. Bloguje na ivanagreslikova.com. Je autorkou multimediálnej cestopisnej knihy U vás zjem všetko. Jej aktuálne cesty po Balkáne môžete sledovať na Instagrame alebo YouTube kanále, aktuality.sk