Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic sa obáva, že mnohé z toho, čo sa v posledných dňoch udialo, je organizované Slovenskou informačnou službou (SIS) Povedal to v relácií Braňo Závodský Naživo v rádiu Expres. Je tiež prekvapený, že sa riaditeľ SIS vyjadruje ku konkrétnym procesným úkonom. Ako príklad uviedol výpoveď stíhaného svedka Petra Petrova.

„Trestné stíhania, ktoré sú vedené pod naším dozorom, siahajú do najvyšších sfér spoločenského života či politiky, justície alebo podnikateľského prostredia. Máme tým pádom proti sebe veľkú presilu, ktorá ma neobmedzené zdroje, prostriedky a nehrá podľa pravidiel. Problém je, že táto presila má svojich ľudí aj v orgánoch presadzovania práva,“ uviedol k súčasnej situácii Lipšic.

Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) obvinil začiatkom týždňa štyroch vyšetrovateľov tímu Očistec Národnej kriminálnej agentúry a dočasného riaditeľa policajnej inšpekcie Petra Sch. „Však sme videli tie uznesenia. Oni sú stíhaní za veci, ktoré nie sú trestným činom. Ani jedna jediná z tých vecí. Považujem to za snahu zastaviť vyšetrovania, ktoré vedú na najvyššie miesta,“ skonštatoval Lipšic. Zdôraznil, že ide o vyšetrovateľov, ktorí riešili a doviedli tie najzávažnejšie mafiánske kauzy do úspešného konca a nikto ich nikdy nespochybňoval.

„Myslím, že hovorím za vyšetrovateľov aj tých, čo sú zadržaní, a hovorím aj za väčšinu mojich kolegov na špeciálnej prokuratúre, že napriek tomu to proste nevzdáme. Aj keď riskujeme veľa,“ dodal Lipšic s tým, že počíta aj s alternatívou, že by bol zadržaný aj on./agentury/

X X X

Pellegrini vyzýva Kollára na odchod z koalície, ten reagoval jasne

Nezaradený poslanec Národnej rady a expremiér Peter Pellegrini vyzval opozičný Smer, aby dodal chýbajúcich desať podpisov poslancov pod návrh na iniciovanie mimoriadnej schôdze s cieľom vysloviť nedôveru vláde.
Poslanci zľava Richard Raši a Peter Pellegrini počas zasadnutia parlamentu.

Na tlačovej konferencii tiež vyzval predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), aby so svojím hnutím opustil koalíciu. Na premiéra Eduarda Hegera a ministra financií Igora Matoviča (obaja OĽANO) apeloval, aby prestali urážať poctivých ľudí a ospravedlnili sa slušným vyšetrovateľom či prokurátorom.

Boris Kollár lídrovi Hlasu odkázal, že vládu nebude povaľovať len preto, aby zachránili „ficovskú mafiu“. „Tá nech si to jasne na tých súdoch pretrpí a podstúpi spravodlivý trest,“ povedal.
Má 20 podpisov
„Opozícia si musí trúfnuť na odvolávanie celej vlády,“ vyhlásil Pellegrini s tým, že jeho poslanci vyzbierali 20 podpisov na mimoriadnu schôdzu. Ak im Smer-SD chýbajúcich desať nedodá, bude to podľa Pellegriniho musieť vysvetľovať ľuďom. Pripomenul, že ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) chcel Smer-SD odvolávať už trikrát, no bezvýsledne, a napriek tomu to navrhuje opäť. Aktuálna závažná situácia v silových zložkách však podľa Pellegriniho prekračuje rámec jedného rezortu a v každej inej krajine by už padla celá vláda.

Vzhľadom na situáciu a obvinenia niekoľkých vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) pripomenul vyjadrenia Borisa Kollára v súvislosti s podozreniami o manipulovaní vyšetrovaní, že ak bude nezákonnosť pokračovať, vo vláde nebude. „Vládna koalícia visí na šnúrkach Borisa Kollára. Boris Kollár má šancu zbaviť Slovensko tohto marazmu, zbaviť Slovensko Igora Matoviča,“ podotkol a odkázal mu, že národ sa naňho nebude hnevať za povalenie vlády, ale naopak.

Pellegrini sa tiež ohradil voči slovám premiéra a Matoviča o mafii, ktorá sa mala infiltrovať do bezpečnostných zložiek. Pýta sa, koho tým mysleli, či celú generálnu prokuratúru, vyšetrovateľov, inšpekciu ministerstva vnútra alebo súdy, ktoré rozhodovali o väzbe v prípade nedávno obvinených vyšetrovateľov NAKA. Opätovne poukázal na uznesenia o vznesení obvinení voči nim, ktoré podľa neho hovoria o manipulovaní ká¬uz.

Expremiér dodal, že keby bol v takejto situácii na mieste Hegera, okamžite by odvolal ministra vnútra. Pellegrini by podľa vlastných slov menoval miesto neho do funkcie Denisu Sakovú (nezaradená), ktorá by vymenila aj policajného prezidenta. Ten by mal následne podľa Pellegriniho poveriť niekoho riadením NAKA a ďalších zložiek, jasne povedať, ako sa bude riadiť vnútorná hierarchia polície a všetky procesy./agentura/

X X X

Odborári v Košiciach zablokovali priechod pre chodcov, odštartovali sériu protestov

Približne 40 protestujúcich pritom prerušovalo prejazd áut na priechode pre chodcov na Gorkého ulici. Motoristi na nich trúbili, niektorí sa s automobilmi otočili a hľadali inú trasu.
Dôvodom protestu je zhoršujúca sa sociálno-ekonomická situácia obyvateľov Slovenska, zdražovanie potravín, energií či bývania a základných služieb. Odborárom prekážajú aj aj viaceré zmeny pracovno-právnej legislatívy v neprospech zamestnancov.
Klesá kúpyschopnosť obyvateľstva. Ľudia nemajú podľa odborárov dostatok možností a prostriedkov udržať si či zlepšiť kvalitu svojho života.

„Nie sme spokojní, ako táto vláda potláča záujmy zamestnancov. Mení vzorec výpočtu minimálnej mzdy a mzdových nárokov. Začali sme na východnom Slovensku, kde sú najnižšie mzdy v rámci krajiny,“ povedal Ján Šlauka, člen predsedníctva Rady OZ KOVO.
Odborárom sa podľa neho nepáči rýchle prijímanie zákonných zmien bez verejnej diskusie.

„Produktivita práce rastie vo firmách, ale ľudia to v peňaženkách necítia. V rámci Európy máme najviac nočných zmien, no príplatky za nich, ako aj víkendy, boli zmrazené. Takto prichádzajú zamestnanci o približne 600 eur ročne. Treba tiež poukázať aj na dôchodcov, ktorí napriek sľubom prišli v tomto roku napríklad o 13.dôchodok i o jeho zastropovanie na 64 rokov,“ konštatoval Emil Machyna, predseda Rady OZ KOVO.

Rešpektuje súčasnú vládu, ktorá vyhrala voľby a vládne. Odkazuje jej, že „nechceme hádky, žiadame stabilitu a istotu.“
Machyna pripomenul, že minimálna mzda v roku 2022 síce porastie o 23 eur na sumu 646 eur, teda o 3,7 percenta.
„V čistom vyjadrení ide o zvýšenie o 16 eur. Minimálna mzda tak bude tvoriť 57 percent z priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov,“ doplnil Machyna.

Požiadavkou odborov bolo, aby minimálna mzda tvorila 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov tak, ako to bolo pred nástupom tejto vlády v zákone o minimálnej mzde dohodnuté. V takom prípade by v roku 2022 zamestnanci zarábali minimálnu mzdu vo výške 680 eur.

Machyna si myslí si, že aj napriek tomu, že vláda už rozhodla o zmrazení príplatkov či minimálnej mzde, stále je možné do konca roka tieto témy otvoriť.

Odborári neplánujú v mestách robiť veľké zhromaždenia, aj vzhľadom na epidemiologickú situáciu.
Ďalšie protestné zhromaždenie je plánované o týždeň v Poprade, neskôr na strednom a západnom Slovensku. Vyvrcholiť by mali veľkým protestným zhromaždením pravdepodobne v Bratislave. Odborári zatiaľ neuvažujú o generálnom štrajku, podľa Machynu si urobili prieskum a zatiaľ ešte nie je na neho Slovensko pripravené, aktuality.sk

X X X

Heger verí, že nikto z koalície nebude brániť očiste v polícii

Tlačová konferencia po zasadnutí bezpečnostnej rady štátu.
Pripomenul, že súčasná koalícia sľúbila Slovensko bez korupcie a rovnosť pred zákonom.
Líder Sme rodina Boris Kollár na piatkovej tlačovej konferencii oznámil, že hnutie sa nebude zúčastňovať na pracovnej skupine, ktorá má riešiť obnovu dôvery v právny štát. Podľa svojich slov nebude podporovať vytvorenie tzv. druhej mafie, upozornil pritom na nové vážne obvinenia v kauzách, týkajúcich sa práce polície.

Vznik pracovnej skupiny oznámila koalícia vo štvrtok (16. 9.) po zasadnutí bezpečnostnej rady štátu. Zvolal ju premiér po tom, ako tento týždeň Úrad inšpekčnej služby zadržal štyroch vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, ale aj dočasného riaditeľa inšpekcie.

Heger vo štvrtok zdôraznil, že na vzniku skupiny je v koalícii zhoda, na tlačovej konferencii pri ňom stáli viacerí koaliční partneri vrátane podpredsedu Sme rodina a ministra práce Milana Krajniaka. Ten v piatok novinárom povedal, že „to, čo odznelo na štvrtkovej tlačovej konferencii, bolo iné, než som mal pocit, že sa dialo vnútri“./agentury/

X X X

Kollár odmietol pracovnú skupinu avizovanú Hegerom

Hnutie Sme rodina sa nebude zúčastňovať na pracovnej skupine, ktorá má riešiť obnovu dôvery v právny štát. Vyhlásil to na piatkovej tlačovej konferencii líder hnutia a predseda parlamentu Boris Kollár.„Máme tu ďalšie obvinenia v policajných kauzách a už nie je normálne, čo sa tu deje. Nebudem podporovať, aby sa tu z jednej mafie vytvorila druhá a nie som ochotný sa na tomto zúčastňovať," zdôraznil predseda parlamentu.

Nové vážne obvinenia v kauzách v polícii podľa neho prekračujú všetky hranice. Odvolával sa na uznesenia i odposluchy. Nechce tiež, aby „jednu mafiu vystriedala druhá“. Dodal, že treba bojovať proti tzv. Ficovej mafii, ktorá si podľa neho sprivatizovala spravodlivosť. „Nebudem podporovať, aby na druhej strane vznikla nová mafia, môžem ju pokojne nazvať ‚čurillovská‘, a tá bude robiť to isté, len pod nejakým krásnym heslom a transparentom, ale bude zneužívať zákon,“ pripomenul.

Šéf Sme rodina zdôraznil, že bude podporovať právo a spravodlivosť. „Ale nebudem účelovo meniť zákony len preto, že sa nám nepáči jedno rozhodnutie,“ vyhlásil.
Kollár zároveň vyzval koaličných partnerov, aby sa vrátili k tomu, čo sľúbili ľuďom. Spomenul predovšetkým nezdražovanie elektrickej energie, plynu, výstavbu nájomných bytov či zvyšovanie dôchodkov. „Musíme sa vrátiť späť k našej práci pre ľudí, nedoťahovať sa len o jednotlivé stoličky a účelovo meniť zákony“, dodal.

Kollár to povedal vo svojom dnešnom mimoriadnom vyhlásení v budove NR SR.
Vznik odbornej pracovnej skupiny avizoval premiér vo štvrtok ako reakciu na „mimoriadne znepokojujúci“ vývoj v orgánoch činných v trestnom konaní. Riešiť má obnovu dôvery v právny štát. Má zasadať nepretržite od pondelka (20. 9.). Pre vládu a parlament pripraví návrhy zmien na zlepšenie fungovania súdov, polície a prokuratúry.

Heger vo štvrtok zdôraznil, že na vzniku skupiny je v koalícii zhoda, na tlačovej konferencii pri ňom stáli viacerí koaliční partneri vrátane podpredsedu Sme rodina a ministra práce Milana Krajniaka. „To, čo odznelo na štvrtkovej tlačovej konferencii, bolo iné, než som mal pocit, že sa dialo vnútri. Žiadne trestné konania nesmú byť krivené. Na tlačovej konferencii som zrazu počúval, že kolegovia si zrejme už stranu vybrali, ale my sa nepridáme na jednu alebo na druhú stranu. My chceme, aby tu platil zákon,“ povedal Krajniak v piatok novinárom.

Vznik pracovnej skupiny oznámila koalícia po zasadnutí bezpečnostnej rady štátu. Zvolal ju premiér po tom, ako tento týždeň Úrad inšpekčnej služby zadržal štyroch vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, ale aj dočasného riaditeľa inšpekcie./agentury/

X X X

Borisa Kollára žiadajú o ospravedlnenie za „čurillovskú mafiu“

Policajného vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu a jeho rodiny sa dnešné slová predsedu parlamentu veľmi silno dotkli, tvrdí advokát Peter Kubina.
Šéf parlamentu Boris Kollár odmietol, aby sa jeho strana Sme rodina podieľala na vládnej komisii, ktorá má po ostatných udalostiach v bezpečnostných zložkách obnoviť dôveru v právny štát. Odmieta, aby „jednu mafiu vystriedala druhá“.
„Nebudem podporovať, aby na druhej strane vznikla nová mafia, môžem ju pokojne nazvať ‚čurillovská', a tá bude robiť to isté, len pod nejakým krásnym heslom a transparentom, ale bude zneužívať zákon," nechal sa počuť Kollár.
Čurilla mafiu stíhal

Peter Kubina, advokát obvineného vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu, v reakcii na toto vyhlásenie adresoval predsedovi parlamentu výzvu, aby sa verejne ospravedlnil. Argumentuje tým, že vyjadrenie o „čurillovskej mafii“ sa jeho klienta i jeho rodiny veľmi silno dotklo. Aj ich dobrej povesti.

„Môj klient obetoval svoju dlhoročnú profesionálnu kariéru a život v službe Slovenskej republike práve tomu, že mafiu (teda najnebezpečnejších predstaviteľov organizovaného zločinu) stíhal a jeho rodina musela znášať všetky riziká a nepohodlie z toho vyplývajúce,“ píše obhajca väzneného elitného policajného vyšetrovateľa.
Kubina pripomína Kollárovi, že na Čurillu sa vzťahuje ústavná prezumpcia neviny a považuje sa pre všetky účely za nevinného.
Ospravedlnenie má byť bezodkladné
Advokát vyzýva šéfa parlamentu, aby sa policajnému vyšetrovateľovi aj jeho rodine verejne ospravedlnil a to rovnakou formou, v akej zaznelo dnešné dehonestujúce vyjadrenie na Čurillovu adresu – teda na tlačovej konferencii.
„Pokiaľ k takémuto ospravedlneniu bezodkladne nedôjde, budeme uplatňovaj práva všetkých dotknutých osôb dostupnými právnymi prostriedkami,“ uzatvára Kubina, aktuality.sk

X X X

Putin odovzdal svoj hlas vo voľbách prvýkrát elektronicky. Naďalej je v izolácii

V Rusku sa začali voľby do Štátnej dumy a tiež regionálne voľby. Hlasovanie potrvá tri dni a podľa médií sa očakáva jasné víťazstvo vládnej strany Jednotné Rusko, ktorá je spájaná s prezidentom Vladimírom Putinom. Šéf Kremľa odovzdal svoj hlas vo voľbách prostredníctvom internetu. Agentúre TASS to v piatok potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Šéf Kremľa Vladimir Putin odovzdal svoj hlas vo voľbách prostredníctvom internetu.
„Putin odovzdal svoj hlas online,“ povedal bez ďalších podrobností Peskov. Podľa TASS ide o vôbec prvý prípad, kedy ruský prezident nešiel osobne hlasovať do volebnej miestnosti. V utorok šéf Kremľa oznámil, že nastupuje do izolácie po tom, ako boli v jeho okolí potvrdené prípady nákazy koronavírusom.

Hlasovanie vo voľbách v Rusku sa koná tri dni – 17., 18. a 19. septembra. Okrem poslancov Štátnej dumy sa v 12 regiónoch rozhoduje aj o ich najvyššom predstaviteľovi a v 39 subjektoch sa volia poslanci zákonodarných zborov.
Hekerské útoky
Ruskí občania majú tento rok možnosť hlasovať cez internet. Predtým sa však museli zaregistrovať cez oficiálny Portál verejných služieb Ruskej federácie. Registrácia bola ukončená v pondelok 13. septembra. Predsedníčka ruskej Ústrednej volebnej komisie Ella Pamfilovová v piatok vyhlásila, že portál federálnej platformy využívanej v prebiehajúcich voľbách v Rusku na dištančné elektronické hlasovanie (DEG) je terčom masívnych hekerských útokov – najmä zo strany USA, Nemecka, Ruska, Číny a Ukrajiny. Informáciu priniesla agentúra Interfax.

Pamfilovová spresnila, že z USA prichádza asi 50 percent útokov, z Nemecka približne 25 percent, po desať percent aktivít vykonávajú hekeri z Ruska a Číny a z Ukrajiny sa vedie päť percent útokov.
Elektronické hlasovanie v prebiehajúcich voľbách je možné v mestách Moskva a Sevastopol, ako aj Nižnonovgorodskej, Rostovskej, Murmanskej a Kurskej oblasti.

Veľký záujem preťažil web
Mnohí voliči, najmä v Moskve, sa sťažujú, že web na hlasovanie je preťažený a pracuje pomaly. Moskovská volebná komisia reagovala, že pre veľký záujem musela aktivovať čakáreň na hlasovanie. Dodala, že za prvé tri hodiny v Moskve elektronicky hlasovalo 350 000 z pol milióna zaregistrovaných voličov.

Predseda moskovského štábu pre dohľad nad voľbami, známy ruský novinár Alexej Venediktov, dodal, že na túto webovú stránku sa vedie útok, pri ktorom ho hekeri zahlcujú množstvom prihlásení v rovnakom čase z vírusmi napadnutých počítačov. Napriek tomu systém elektronického hlasovania podľa neho zatiaľ pracuje dobre.

Dlhé rady pred volebnými miestnosťami
V mnohých volebných miestnostiach v Rusku, kde prebieha hlasovanie v rámci prvého dňa parlamentných volieb, sa v piatok dopoludnia vytvárali „abnormálne dlhé rady zamestnancov rozpočtovej sféry a armády“. Informoval o tom spravodajský web Meduza.io, podľa ktorého tento jav púta pozornosť médií, aktivistov za ľudské práva a pozorovateľov.
Podľa zdroja webu Meduza, ktorý je blízky kancelárii ruského prezidenta, boli zamestnanci tohto úradu inštruovaní, aby odovzdali svoje hlasy už 17. septembra do 12.00 h miestneho času.

Zdroj pohybujúci sa v okolí moskovského primátora zasa potvrdil, že od zamestnancov rozpočtových organizácií hlavného mesta alebo na ne napojených úradov či firiem sa tiež „naliehavo žiada“, aby odvolili do piatku 12.00 h. Táto výzva platí aj v prípade, že sa rozhodli pre elektronické hlasovanie.

„Je to nevyhnutné na zabezpečenie mobilizácie – (úrady) budú mať viac času na mobilizáciu tých (štátnych zamestnancov), ktorí v piatok ráno neprišli v prvej vlne,“ uviedol zdroj.

Vasilij Šipilov, kandidát na poslanca Štátnej dumy za Komunistickej strany Ruskej federácie (KPRF) z Tomska, uviedol, že počas volieb na Sibíri bolo v piatok dopoludnia badať „obrovský nátlak na štátnych zamestnancov“. „Regionálne úrady mlčia – šeptom vysvetľujú, že ide o určitý druh ‚mobilizácie‘ a že toto nariadenie prišlo z Moskvy,“ uviedol Šipilov.
Podľa neho sú štátni zamestnanci sú pod hrozbou prepustenia z práce nútení ísť hlasovať vo volebných miestnostiach v mieste výkonu práce, nie v mieste bydliska. Šipilov spresnil, že v tejto veci už podal sťažnosť na Ústrednú volebnú komisiu (ÚVK).
Leták s pripravenými odpoveďami
Web Taiga.Info má k dispozícii leták, ktorý bol údajne distribuovaný štátnym zamestnancom na území Krasnojarského kraja. Leták obsahuje odpovede na prípadné otázky novinárov či aktivistov, prečo ľudia hlasujú húfne práve v piatok a v mieste svojho pracoviska.

Na prvú otázku majú odpovedať, že prišli voliť v piatok, aby mali voľný víkend. Na otázku, prečo nehlasujú v mieste bydliska, treba podľa autorov letáku odpovedať, že je to pre nich, vzhľadom na blízkosť volebnej miestnosti, takto jednoduchšie.
Samotná ÚVK podľa agentúry RIA Novosti nateraz neregistruje závažné sťažnosti na priebeh hlasovania./agentury/

X X X

Kňaz Gavenda v Ide o pravdu: V kauze Bezák je na ťahu Vatikán. Predpokladám ponuku diecézy mimo Slovenska

„Pápež František vedel o tom, čo počas jeho návštevy prežíva prezidentka Zuzana Čaputová vo svojej rodine,“ priznal v relácii Ide o pravdu kňaz Marián Gavenda. Je presvedčený, že prítomnosť pontifika pomohla prezidentke zvládnuť úmrtie svojho otca.
Počas pastoračnej návštevy Slovenska pápež František viackrát vyzval cirkevnú hierarchiu, kňazov a rehoľníkov, aby upustili od prílišnej rigidnej religiozity.

„Cirkvi, ktorá nedáva priestor dobrodružstvu slobody – aj v duchovnom živote – hrozí to, že sa stane rigidnou a zatvorenou,“ upozornil pápež František.
Bola slovenská rímskokatolícka cirkev pripravená na kritiku pápeža? Opýtali sme sa v relácii Ide o pravdu kňaza Mariána Gavendu.
Neskrýval, že viacerí duchovní to očakávali. „Vedel som, že to nebudú uhladené frázy, a že pápež František prinesie čerstvý vzduch,“ dodal.
Rovnako nebolo prekvapením ani osobné stretnutie emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka s hlavou katolíckej cirkvi či spoločné slúženie bohoslužby v Šaštíne.

„Viacerých slovenských biskupov by mrzelo, keby Bezák chýbal,“ dodal Gavenda.
Odmietol, že kroky pápeža smerom k Bezákovi boli „fackou“ pre cirkevnú hierarchiu. „Príbeh nekončí, a na ťahu je Vatikán. Predpokladám, že biskup Bezák môže dostať ponuku obsadiť diecézu, ale bude to asi mimo Slovenska,“ načrtol možné pokračovanie kauzy emeritného biskupa.

Čo sa stalo na prijatí pápeža Františka u Jezuitov? Ako vznikajú prejavy pontifika? Prečo chcel pápež na Slovensku skromnosť v bývaní a v jedle? Pozrite si reláciu Ide o pravdu s kňazom a publicistom Mariánom Gavendom./agentury/

X X X

Prokurátor Kováčik musí počkať, prokurátor pre neho žiada 13 rokov

Hlavné pojednávanie v prípade obvineného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 20. septembra o 16:00.

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku sa v piatok po dvanástich pojednávacích dňoch verdikt očakával. Napokon si naň Kováčik bude musieť ešte počkať. Prokurátor žiada trest na minimálne 13 rokov a prepadnutie majetku.
Dvanásty pojednávací deň začal záverečnými rečami. Ako prvý vystúpil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek. Následne svoju záverečnú reč prednesie aj Kováčik a jeho obhajoba. Potom by už samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská mohla vyniesť rozsudok.

„Moja viera, že som nevinný mi dodáva silu. Preto sa tu môžem postaviť ako nevinný a hrdý človek, ktorý žiada len o spravodlivosť,“ zdôraznil vo svojej záverečnej reči Dušan Kováčik.
„Niekto sa potreboval sa ma zbaviť. Nemusím hovoriť, kto. Je strašné, čo sa tu deje. Hanbím sa za to, čo sa na prokuratúre deje. Nikdy by som sa tam nevrátil. Na základe takejto dôkaznej situácie navrhovať 13 rokov, to by som sa hanbil. A všetci, čo si vymýšľali, sú na slobode,“ zdôraznil Kováčik na koniec svojej záverečnej reči.

Po nej už sudkyňa prerušila hlavné pojednávanie a po pár desiatok minútach by mala vyniesť rozsudok.
Podľa obžaloby Kováčik za 50-tisíc eur pomohol bossovi bratislavskej mafiánskej skupiny takáčovcov Ľubomírovi Kudličkovi k prepusteniu z väzby. Po prijatí peňažnej záruky Špecializovaným trestným súdom 18. júla 2017 už prípad neputoval na Najvyšší súd.

Údajne na Kováčikov pokyn totiž prokuratúra proti 100-tisícovej kaucii nepodala sťažnosť. Rovnako mal vynášať utajované informácie pre vtedajšieho šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa.
Pojednávanie sa začalo v piatok ráno s pol hodinovým oneskorením. Kováčika doviezla ozbrojená eskorta na súd v Pezinku krátko pred pol deviatou ráno.

„Bolo dostatočne preukázané nad akúkoľvek pochybnosť, že skutky sa stali tak ako sú opísané v obžalobe a spáchal ich obžalovaný Kováčik,“ začal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek svoju záverečnú reč.
Tú pred súdom neprednášal, ale zhruba trištvrte hodiny veľmi rýchlo čítal. Kováčikovi v nej vyčíta aj obštrukcie počas procesu. „Snaží sa navodiť dojem, že sa mal stať obeťou spiknutia a komplotu,“ tvrdí.
Vykonané dokazovanie a výsluchy svedkov podľa neho počas súdneho procesu potvrdili dôvodnosť trestného stíhania a posilnili dôkaznú situáciu.

„Všetci svedkovia vypočutí na návrh prokuratúry potvrdili obžalobnú verziu,“ uviedol prokurátor.
Kováčik sa podľa neho preto úmyselne vyhol vysvetleniu viacerých skutočností, ktoré ho majú usvedčovať.
„Na základe uvedené navrhujem uznať obžalovaného za vinného,“ vyhlásil prokurátor pre koncom svojej záverečnej reči. Súd žiada o trest v hornej hranici trestne sadzby a to minimálne 13 rokov a prepadnutie majetku.

Devastácia spravodlivosti
Obhajca Dušana Kováčika Erik Magál hovorí o zdevastovanom prípravnom konaní. Tvrdí, že boli Kováčikove práva porušené aj v súdnom konaní.
„To čo sa v pojednávacej miestnosti dialo sa nedá nazvať inak ako devastácia súdneho konania a devastácie spravodlivosti,“ tvrdí Magál. Poukázal na plošné odmietanie svedkov, ktorých navrhovala obhajoba.
„Ako súd aplikoval zásadu rovnosti konania, keď obhajobe nebolo umožnené čítať ani jednu z viac ako 50 listín, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,“ pýtal sa Magál.

„Súd zrazu ukončil dokazovanie. Je pre mňa nepochopiteľné, že k tomu súd pristúpil k tomu krátko potom, ako boli zadržaní vyšetrovatelia NAKA, ktorí mali vzťah k tomuto konaniu,“ povedal Magál.
„Výpovede svedkov v tomto konaní nemôžu byť objektívne, keďže boli aj vďaka sledovaniu online prenosu médií vzájomne ovplyvňované,“ uviedol Magál.

Kováčikov obhajca zároveň spochybňuje svedecké výpovede takáčovca Mateja Zemana, bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa či bývalého príslušníka SIS Františka Böhma.
Poukázal, že všetci mali byť členovia alebo činní pre zločineckú skupinu a za svoje svedectvá im bolo dočasne odložené vznesenie obvinení a zároveň boli prepustení na slobodu.
„Takéto svedectvá sú zo samej podstaty manipulovateľné,“ odkázal sa Magál aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.

Odmietanie vykonávania dôvodom navrhovaných obhajobou viedlo podľa Magála k nespravodlivému procesu.
„Je zrejmé, že súd zaujal postoj, v zmysle ktorého dôkazy v prospech obžalovaného Kováčika nemal záujem vykonať. Tieto dôkazy by zjavne svedčili v prospech Kováčika,“ zdôraznil.

„Skutky, ktoré sú predmetom obžaloby sa nikdy nestali a z logických dôvodom ani nikdy stať nemohli,“ zdôraznil.
Tvrdí, že existencia skupiny takáčovcov nebola doteraz preukázaná, keďže neexistujú právoplané rozsudky nad jednotlivými členmi z hrierarchie skupiny.

Viacerí domnelí členovia jej existenciu naďalej odmietajú. Navyše ako pripomenul Magál, práve počas Kováčikovho výkonu funkcie špeciálneho prokurátora boli viacerí členovia skupiny zadržaní a vzatí do väzby.
Magál poukázal aj na možnosť, že v súdnych konaniach s členmi skupiny takáčovcov budú títo oslobodení.
„Súd nemôže posudzovať trestnoprávnu zodpovednosť za činnosť skupiny, ktorá doteraz neexistuje preukázateľne,“ zdôraznil.
Odmietanie návrhov na vypočutie svedkov, odstránenie rozporov a neumožnenie čítania mnohých listinných dôkazov neumožnilo podľa obhajoby spravodlivý súdny proces.
„Postup súdu musím otvorene nazvať devastáciou trestného konania a likvidáciou práva na obhajobu,“ povedal Magál.
„Kováčik nikdy nedal písomný pokyn na nepodanie sťažnosti proti prepusteniu Ľubomíra Kudličku z väzby. Podriadená prokurátorka Blanka Godžová nikdy nedostala takýto negatívny pokyn, ktoré sú navyše zákonom zakázané,“ zdôraznil obhajca Kováčika.

„V dôsledku všetkého spomenutého navrhujem, aby súd obžalovaného v celom rozsahu oslobodil,“ ukončil svoju záverečnú reč Magál.
Po prerušení hlavného pojednávania z dôvodu obedňajšej pauzy pokračoval v záverečne reči druhý z troch obhajcov Kováčika Ján Kršiak.

Budem emotívny
„V plnej miere sa pridržiavam stanoviska mojich obhajcov, ktoré teraz uviedli,“ začal svoju záverečnú reč Dušan Kováčik.
Pripustil, že bude pri svojej záverečnej reči aj emotívny. To sa ukázalo hneď pri prvej vete.
„Takmer 11 mesiacov som v kolúznej väzbe bez možnosti sa brániť všetkým tým nezmyslom, ktoré sa na moju adresu uviedli,“ povedal na úvod svojej záverečnej reči Kováčik takmer s plačom.

Tvrdí, že celé vyšetrovanie bolo unáhlené a predčasne ukončené. Obžaloba je nedokončený „polotovar“.
„Toto je hotová arogancia a obrovská zaujatosť sudkyne voči mne,“ uviedol.

Prokurátorovi aj sudkyni vytkol, že jeho zotrvávanie vo väzbe bolo opakovane odôvodňované aj potrebou vypočuť svedkov – sudcov Juraja Klimenta z Najvyššieho súdu a Jána Hrubalu, predsedu Špecializovaného trestného súdu.
„Je to určitý sadizmus, aby som bol vo väzbe, lebo treba niekoho vypočuť a potom sa ani nevypočuje,“ zdôraznil. „Prečo taká rýchla zmena,“ pýtal sa.

„Moja viera, že som nevinný mi dodáva silu. Preto sa tu môžem postaviť ako nevinný a hrdý človek, ktorý žiada len o spravodlivosť,“ zdôraznil.
Prokurátorovi vyčítal, že poukazoval na jeho značné finančné zabezpečenie. Ten tvrdí, že jeho celoživotné úspory spolu s manželkou tvoria 72-tisíc eur.

Medializovaných 10-tisíc eur v hotovosti, s ktorými bol pred takmer rokom zadržaný, malo byť na nákup lúky. Zdôraznil, že orgánom činným v trestnom konaní dal miesto, čas dokonca aj meno zamestnankyne banky, ktorá mu peniaze z účtu vydala.
„Už v októbri 2020, keď som bol obvinený, som bol defacto uznaný vinným. Písalo sa, že som jeden z najväčších mafiánov a mám obrovský majetok. Zarábal som síce nadštandardne, ale majetky nemám. Môj príjem bol takýto (gesto široko roztiahnutých rúk, pozn. red.) a môj majetok je takýto(gesto úzko stiahnutých rúk, pozn. red.),“ posťažoval sa Kováčik.
Zároveň opäť pripomenul, že prokurátor nechal okrem celého majetku zaistiť aj plat jeho manželky, ktorá sa stará o otca vo vysokom veku a ostala bez príjmov. Takto mu je podľa neho upierané aj právo na obhajobu, keďže nemá čím zaplatiť ani svojim advokátom.
Poukázal na to, že kým mafiánom, v súčasnosti kajúcnikom, Zemanovi či Dömötörovi majetok na rozdiel od neho nezaistili. Pripomenul aj výpoveď Zemana, ktorý na súde priznal, že v Chorvátsku stavia dom, ktorý sa následne chystá predať.
„Dávam to do pozornosti pánovi prokurátorovi, ale ten mu asi na majetok siahať nebude,“ uviedol.
Hovorí, že jeho trestná vec bolo vyňatá na samostatné konanie a zo všetkých spoluobvinených sa stali kajúcnici, ktorý boli poprepúšťaní na slobodu, majú majetok a dostávajú podmienečné tresty. „Považujem to za obyčajný obchod, kšeft a nespravodlivosť,“ zdôraznil Kováčik.

„Takto zistený skutkový stav má dôvodné pochybnosti,“ skonštatoval.
Obžaloba
Obžaloba prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Michala Šúreka na Kováčika zahŕňa štyri skutky. Prvým je spolupráca so zločineckou skupinou takáčovcov.

„Minimálne od leta roku 2017 obvinený Kováčik z pozície špeciálneho prokurátora poskytoval informácie o prebiehajúcich trestných konaniach a vyvíjal činnosť, ktorá minimálne sťažovala dokumentovanie trestnej činnosti skupiny a smerovala k zachovaniu existencie a celistvosti skupiny,“ čítal prokurátor v prvom bode obžaloby na začiatku pojednávania.
Druhým bodom obžaloby je prijatie úplatku vo výške 50-tisíc eur z leta roku 2017 „ako odmenu za jeho intervenciu vo vzťahu k nepodaniu sťažnosti o prepustenie z väzby.“

Tretím obžalobným bodom je vynášanie častí vyšetrovacieho spisy pre bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa. Ten už v marci 2020 vedel o tom, že je podozrivý z korupcie a o pomoc mal požiadať špeciálneho prokurátora.
Kováčik preto „odovzdal časti spisového materiálu, pričom takto konal u úmysle umožniť obvinenému Makóovi včas realizovať opatrenia smerujúce k zakrytiu jeho prípadnej trestnej činnosti a zamedzeniu jej odhalenia,“ pokračoval prokurátor Šúrek.
Z posledného, štvrtého bodu obžaloby vyplýva, že Kováčik v lete 2020 pomáhal Makóovi zbaviť sa podozrení z prípravy vraždy vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry Jána Čurillu vynášaním dôverných informácií.

Podľa prokurátora Kováčik „odovzdal obálku, ktorej obsahom boli fotokópie vyšetrovacieho spisu, čím zadovážil pre obvineného Makóa neoprávnený prospech spočívajúci v oboznámení sa obvinného so skutočnosťami, ktoré boli obsahom vyšetrovacieho spisu,“ dodal prokurátor na záver.

11 pojednávacích dní a 20 svedkov
Na augustových pojednávaniach súd naposledy rozhodoval o Kováčikovej žiadosti o prepustenie z väzby a čítal listinné dôkazy – záznam z domovej prehliadky, podľa ktorého mal Kováčik v deň zadržania v aute a doma v Skalke nad Váhom viac ako 30-tisíc eur. Po oboznámení ďalších listinných dôkazov pred súd predstúpil súdny znalec z odboru informačných technológií.
Predtým na súde vystúpilo v priebehu necelých troch mesiacov množstvo svedkov. Vypovedali člen skupiny takáčovcov Matej Zeman, prezývaný Zemák, podnikateľ Viliam Ružička. Nasledovali bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó a bývalá prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Blanka Godžová.

V tretí pojednávací deň sudkyňa vypočula štyroch svedkov: prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Michala Stanislava, Mariána Kočnera, Petra Jenčíka a Máriu Karocsányovú a 13. júla vypovedala štvorica jeho bývalých podriadených z Úradu špeciálnej prokuratúry – Juraj Novocký, Tomáš Honz, Bohdan Čeľovský a Vasiľ Špirko.
Vypovedali tiež boss bratislavskej skupiny takáčovcov Ľubomír Kudlička prezývaný Kudla a Kováčikova bývalá asistentka Milada Masaryková. Čítala sa aj výpoveď bývalého príslušníka SIS Františka Böhma, ktorý je už po smrti.

Následne svedčili Kováčikov niekdajší šéf – bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár, bývalý šéf policajných odposluchov Norbert Pakši a prokurátor Generálnej prokuratúry Vladimír Kuruc.
Ako posledný svedkovia na súde vystúpili 12. augusta takáčovec Csaba Dömötör a podnikateľ Ján Buocik a výpoveď si vo štvrtok 16. septembra zopakoval opäť takáčovec Matej Zeman.

Vyše 16 rokov
Kováčik pôsobil vo funkcii špeciálneho prokurátora od roku 2004 dovedna takmer tri celé sedemročné funkčné obdobia až do 10. novembra 2020, kedy sa funkcie vzdal. Urobil tak v nadväznosti na zadržanie z 22. októbra 2020 v rámci akcie Božie mlyny.
Obvinili ho zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku, zneužívania právomocí verejného činiteľa ako aj ohrozenia utajenej a vyhradenej skutočnosti. Od svojho zadržania je vo väzbe.

Podľa obžaloby Kováčik za 50-tisíc eur pomohol bossovi bratislavskej mafiánskej skupiny takáčovcov Ľubomírovi Kudličkovi k prepusteniu z väzby. Po prijatí peňažnej záruky Špecializovaným trestným súdom 18. júla 2017 už prípad neputoval na Najvyšší súd.
Údajne na Kováčikov pokyn totiž prokuratúra proti 100-tisícovej kaucii nepodala sťažnosť. Rovnako mal vynášať utajované informácie pre vtedajšieho šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa./agentury/

X X X

Kauza Judáš: Expolicajt Kučerka je na slobode. Jeho kauza smeruje pred súd

Úrad špeciálnej prokuratúry podal na obvineného Mariána Kučerku obžalobu.
Bývalého policajta Národnej kriminálnej agentúry prepustil Najvyšší súd na slobodu. Hoci písomné dôvody ešte nie sú známe, jeho prepustenie môže súvisieť aj s tým, že korupčný prípad je na konci vyšetrovania.
Úrad špeciálnej prokuratúry podal obžalobu, a tak kauza smeruje pred súd. V prípade, že u obvineného pominú dôvody na väzbu, súd ho prepustí a na rozsudok čaká na slobode.

Kučerkov prípad sa spája so známou kauzou Judáš, pri ktorej zadržali policajného exprezidenta Milana Lučanského, bývalého námestníka SIS Borisa Beňu a ďalších. Postupne sa viacerí z kauzy začali priznávať a uzatvárať dohody o vine a treste.
Hoci podľa medializovaných správ Kučerka napokon začal spolupracovať s políciou, nie je známe, či sa priznáva ku všetkým skutkom. Expolicajt však svedčil aj v iných kauzách, napríklad vypovedal o tom, ako dostal úplatok od exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Túto korupčnú kauzu však Generálna prokuratúra v závere vyšetrovania úplne stopla.
Mladý Žiga
V kauze Judáš Kučerku obvinili z korupcie. Za nevyšetrovanie podnikateľa Štefana Žigu (synovec poslanca Hlasu Petra Žigu) mal dostať Kučerka 25-tisíc eur. Rovnakú sumu dostal bývalý šéf Finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník, k čomu sa aj priznáva. Policajti mali zabezpečiť, aby sa podozrenia z karuselových podvodov firmy Štefana Žigu zamietli pod koberec.

Úplatok 50-tisíc vraj prešiel niekoľkými rukami, kým sa dostal až k policajtom. Najprv peniaze odovzdali Žigovci Norbertovi Bödörovi, ten ich následne posunul Bernardovi Slobodníkovi a potom sa exfunkcionár rozdelil s Kučerkom.
Druhý korupčný prípad súvisí s výpoveďou Ľudovíta Makóa. Ten tvrdí, že Kučerka prijal 200-tisíc eur, aby zariadil, že pri plánovanej policajnej akcii nebudú žiadne zaisťovacie úkony.

V súvislosti s Kučerkom polícia dodatočne obvinila aj jeho manželku, prokurátorku Katarínu Kučerkovú. Tá si v roku 2017 vložila na svoj účet 350-tisíc eur, čo vyplýva z jej majetkového priznania. O rok neskôr jej pribudol dom s pozemkom v hodnote 450-tisíc eur. NAKA ju obvinila z prania špinavých peňazí.
Generálna prokuratúra Kučerkovej pozastavila výkon začiatkom tohto roka. Obvinenia odmieta.

X X X

Ferus na súd v Banskej Bystrici neprišiel, po pojednávaní o vražde Sýkoru mal skončiť na urgente

Ferus aktuálne čelím viacerým obžalobám na súdoch.
Ľuboš Ferus, často označovaný ako bývalý šéf nitrianskeho podsvetia, sa mal v piatok postaviť pred Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici, kde čelí obžalobe zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Na pojednávanie však neprišiel.

Svedkov doviezli, no nevypovedali
Ferusova obhajkyňa Júlia Vestenická zdôvodnila jeho neprítomnosť tým, že po štvrtkovom pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I., kde je spolu s ďalšími obžalovaný z mafiánskej vraždy Miroslava Sýkoru, skončil na urgentnom príjme nemocnice a aktuálne je PN. „Klient avizoval, že na výsluchoch svedkov chce byť prítomný, čo potvrdil telefonicky aj dnes ráno," povedala advokátka.

Druhý obžalovaný, piešťanský expolicajt Milan K., ktorý mal podľa obžaloby zobrať úplatok, dnes pracuje v stavebnej firme a na súd sa dostavil. Eskorty priviezli z výkonu trestu aj troch predvolaných svedkov, tí napokon pred súdom nevypovedali.
Predseda senátu Ján Hrubala pre neprítomnosť Ferusa vyhlásil, že nie sú splnené podmienky na vykonanie dokazovania a pojednávanie odročil na 8. a 9. decembra.

Odsúdili len časť z nich
Členov takzvaných „piťovcov 2", ktorí pôsobili najmä v okolí Piešťan už v minulosti súdili pre založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, vydieranie a ďalšie trestné činy, z pôvodne 16 obžalovaných odsúdili len časť. V tejto veci napríklad súd oslobodil piťovca Miroslava Abraháma, ktorý mal mať rozhodujúcu úlohu.

Ferus a piešťanský expolicajt Milan K. sa proti rozsudku odvolali, Najvyšší súd v prípade oboch verdikt zrušil a vrátil vec na nové prejednanie. Špecializovaný trestný súd potom vo februári 2018 dvojicu oslobodil, no prokurátor sa proti rozhodnutiu odvolal. Prípad je dnes opäť na špecializovanom trestnom súde.

„Obžaloba bola podaná ešte v roku 2015, Najvyšší súd SR prípad vrátil druhýkrát. Aktuálne sú však obžalovaní už len dvaja - Ľuboš F. a Milan K.," potvrdil prokurátor Bohdan Čeľovský.
Ferusa vinia zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny a Milana K. z prijímania úplatku.

Vražda Sýkoru na súde opäť v januári
Ferus, ktorého Ján Petrovič v knihe Slovenská mafia, príbehy písané krvou, označuje ako člena „starej gardy", v minulosti spájanie s podsvetím opakovane odmietal.

Aktuálne spolu s ďalšími čelí na Okresnom súde Bratislava I aj obžalobe z vraždy zakladateľa skupiny sýkorovcov Miroslava Sýkoru, mal sa na nej podieľať logisticky.
Vtedajšieho bossa bratislavského podsvetia zastrelili na parkovisku bratislavského hotela Holiday Inn dňa 6. februára 1997 spolu s jeho ochrankárom. Útočníci Sýkoru zasiahli troma ranami do nohy, keď spadol na zem a vytiahol zbraň, aby sa bránil, usmrtila ho streľba zo samopalu.

Súd odročil vo štvrtok (16.9.) pojednávanie v tejto kauze na január 2022.
Ferus čelí aj obžalobe na Okresnom súde v Leviciach, a to v prípade trestného činu lúpeže so zbraňou, aktuality.sk

X X X

Poľsko zaznamenalo tento mesiac 3200 pokusov o ilegálny vstup z Bieloruska

Koncom mája Lukašenko varoval Európu, že Minsk už nebude brániť migrantom v ceste do EÚ - podľa neho je to reakcia na západné sankcie voči Bielorusku.
Poľská pohraničná stráž zaznamenala od začiatku septembra vyše 3200 pokusov o ilegálne prekročenie hranice zo susedného Bieloruska, pričom len vo štvrtok bolo týchto pokusov 238. Pre poľskú tlačovú agentúru PAP to v piatok povedal hovorca pohraničnej stráže. Citovala ho aj agentúra DPA.

Na „území nikoho“ medzi poľskou a bieloruskou hranicou, žije už päť týždňov skupina utečencov. Nachádzajú sa v provizórnom tábore v lese neďaleko poľskej dediny Usnarz Górny. Týmto migrantom poskytuje zásoby bieloruská strana, uviedol hovorca. Informácia sa však nedá nezávisle overiť, pretože Poľsko bráni novinárom a humanitárnym pracovníkom v návšteve tejto skupiny, píše DPA.

Varšava obvinila bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka zo systematického napomáhania utečencom z vojnových oblastí dostať sa k vonkajším hraniciam Európskej únie.
Koncom mája Lukašenko varoval Európu, že Minsk už nebude brániť migrantom v ceste do EÚ - podľa neho je to reakcia na západné sankcie voči Bielorusku.

Poľsko vyhlásilo popri svojej hranici s Bieloruskom výnimočný stav a cudzinci majú zakázané cestovať do tejto oblasti. Okrem toho tam vojaci budujú pohraničný plot. Minister obrany Mariusz Blaszczak informoval o tom, že plot je dlhý už 60 kilometrov, aktuality.sk

X X X

V Poľsku budú môcť zamestnávatelia kontrolovať, či sú zamestnanci zaočkovaní

Navrhovaný zákon umožní zamestnávateľom presunúť ľudí na prácu, ktorá bude minimalizovať riziko nákazy koronavírusom.
Zamestnávatelia v Poľsku budú môcť na základe novej, práve pripravovanej legislatívy kontrolovať svojich zamestnancov, či sú zaočkovaní proti koronavírusu. V piatok o tom informoval hovorca poľskej vlády Piotr Müller, ktorého citovala tlačová agentúra PAP.

Podľa Müllera navrhovaný zákon umožní zamestnávateľom presunúť ľudí na prácu, ktorá bude minimalizovať riziko nákazy koronavírusom.
„V týchto chvíľach je návrh zákona v Stálom výbore Rady ministrov,“ vysvetlil. „Je to problém po technickej stránke a aj z hľadiska práva... Samozrejme, objavili sa argumenty o údajnej diskriminácii, takže zákon musí byť dobre naformulovaný,“ dodal.
„Dúfam, že túto legislatívu Rada ministrov čoskoro predloží,“ pokračoval Müller. „I keď vyvoláva emócie dokonca aj u ľudí, ktorí sú zaočkovaní,“ upozornil.
Müller dodal, že legislatívu treba dôkladne prediskutovať z hľadiska právnych argumentov, ktoré sú „tiež dôležité“.
„V tomto prípade nemožno takéto argumenty úplne ignorovať. Zákon musí byť napísaný tak, aby neposkytoval podklad pre diskrimináciu,“ povedal.

Müller poprel správy, že legislatíva stanovuje pre nezaočkovaných ľudí neplatenú dovolenku. Vyhlásil, že takéto opatrenie bolo navrhované, ale zamietli ho.
Minister zdravotníctva Adam Niedzielski vyhlásil, že návrh zákona poskytuje zamestnávateľom právo pýtať sa zamestnancov, či sú zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19, a to preto, aby mohli zmeniť pracovné povinnosti zamestnanca. Pracovníci teda budú musieť na požiadanie ukázať certifikát o očkovaní.
„Bez predloženia takéhoto dôkazu sa bude môcť predpokladať, že zamestnanec nie je zaočkovaný,“ uviedol minister, aktuality.sk

X X X

Bardejov je bordový, rušia sa podujatia. Svadba a kar naštartovali novú vlnu

Hygienici plánujú zintenzívniť kontroly. V Bardejove zasadal mestský aj okresný krízový štáb. Prijali prvé opatrenia.
Hromadné podujatia a neskorá informovanosť ľudí, ktorí sa na nich zúčastnili, dostali okres Bardejov do bordovej farby Covid automatu. V druhom stupni ohrozenia, na rozdiel od ďalších troch okresov, sú už od piatka. Požiadali o to vládu hygienici z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. V meste už zasadal Mestský ako aj Okresný krízový štáb.

Svadba aj kar spôsobili naštartovanie novej vlny šírenia vírusu v bardejovskom okrese.
„Tento týždeň od pondelka evidujeme 150 pozitívne testovaných, a to ešte nie je víkend. Len dnes je to 42 ľudí. Za minulý celý týždeň sme mali 130 ľudí," reagovala Daniela Klimová, vedúca oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bardejove.

Hygienikov trápi, že sa o niektorých podujatiach dozvedajú neskoro.
„Zisťovať kontakty po piatich až šiestich dňoch od podujatia je neskoro, hlavne pri Delta variante. „Kontaktujeme ľudí do 24 hodín, no testovaný alebo kontakty nám musia povedať, kde presne boli a či neboli na hromadnom podujatí. Už tri až štyri dni sú neskoro,“ upozorňuje Klimová.

V okrese sú tri obce, kde zaznamenali ohniská nákazy. Hygienici komunikujú so starostami, situáciu podchytili.
„V niektorých prípadoch mali byť v kostoloch aj dve či tri obrady v jeden deň. Veľa podujatí sa musí zrušiť,“ podotkla Klimová.
Hygienici vykonávajú kontroly prevádzok a majú aj prehľad o ľuďoch, ktorí prichádzajú zo zahraničia.
„Kontroly určite ešte zintenzívnime,“ odkazuje Ivana Klobušovská, regionálna hygienička a ľudí žiada, aby rešpektovali opatrenia a nebrali túto záležitosť na ľahkú váhu.

Oboznámiť so situáciou sa prišiel do Bardejova aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
„Vzhľadom k tomu, ako ľudia dodržiavajú opatrenia a aj miere zaočkovania v okrese, nepredpokladám v zlepšenie alebo stabilizovanie stavu, skôr zhoršenie,“ konštatoval minister.
Vyzval ľudí, aby nepodceňovali opatrenia a spolupracovali s orgánmi verejného zdravia. Ideálnym spôsobom ochrany pred pandémiou ochorenia Covid-19 je podľa ministra očkovanie.

Pravdepodobne uzatvoria športoviská
V súvislosti so zaradením okresu Bardejov do bordovej zóny na aktuálnom Covid automate zvolal operatívne ešte vo štvrtok, deň pred začiatkom platnosti opatrení, primátor mesta Boris Hanuščak zasadnutie Mestského krízového štábu.
„Štáb analyzoval aktuálnu epidemiologickú situáciu najmä na území mesta a prediskutoval chystané opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia Covid-19 v podmienkach samosprávy,“ informoval Štefan Hij, vedúci referátu tlačového a medzinárodných vzťahov Mestského úradu v Bardejove.
Vo štvrtok sa zároveň konalo aj zasadnutie Okresného krízového štábu a v piatok predpoludním opäť mestský krízový štáb.
Na základe „školského“ Covid automatu a na základe aktuálnych informácií sú k piatku v karanténe tri triedy na troch základných školách a po čiastočnej izolácii je opäť v prevádzke aj ZŠ s MŠ na ulici Pod Papierňou.
„Plaváreň v areáli základnej školy na sídlisku Vinbarg je pre verejnosť uzavretá, školské športoviská budú s najväčšou pravdepodobnosťou, po konzultáciách s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Bardejove, takisto uzavreté až do odvolania,“ doplnil Hij.

V zariadeniach pre seniorov v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta sa v priebehu uplynulých dní a týždňov vykonávalo testovanie klientov a personálu, rovnako tak aj priebežné očkovanie.
„Miera zaočkovanosti sa v prípade klientov i zamestnancov pohybuje okolo 80 percent. Oddnes sa návštevy v zariadeniach riadia prísnymi podmienkami stanovenými jednak samotným zariadením, opatreniami štátnych orgánov, ale aj opatreniami vlastného krízového štábu,“ poznamenal Hij.

Hromadné podujatia samospráva neplánuje organizovať. Práca mestského úradu bude zatiaľ prebiehať v režime ako doteraz, za dodržiavania predpísaných opatrení.
„Ak by sa situácia počas víkendu a začiatkom budúceho týždňa výrazne zhoršila, režim práce mestského úradu bude sprísnený, zdôraznil.

V pondelok ďalšie tri bordové okresy
Hygienici nezvažujú zaviesť žiadne opatrenia navyše, postupujú podľa platných nariadení pre Covid automat.
V bordových okresoch je povinný respirátor v interiéri a rúško v exteriéri pri vzdialenosti do 2 metrov. Školy vyučujú prezenčne podľa školského semaforu na základe písomného vyhlásenia o bezpríznakovosti.

V prípade hromadných podujatí je pri kompletne zaočkovaných účasť bez limitu. V prípade OTP maximálne 25-percentná kapacita a ak nie je určiteľná, tak maximálne do 50 osôb. Ak organizátor nechce pýtať Covid pasy, môže sa podujatia zúčastniť len šesť osôb. Vo všetkých prípadoch je povinný zoznam účastníkov.

Svadby naplánované na tento víkend v režime OTP alebo bez Covid pasov by mali byť zrušené. Keď sú všetci zaočkovaní, na oslave sa ich môže zúčastniť najviac 20 ľudí. Na bohoslužbe môže byť neobmedzené množstvo zaočkovaných ľudí, no iba 25 percent z kapacity, ak je kostol v režime OTP.
Fittnescentrá sú v OTP režime aj v základe zakázané, pri kompletne zaočkovaných môže ísť o maximálne 20 osôb alebo minimálne 15 metrov štvorcových na osobu.

V reštauráciách v prípade kompletne zaočkovaných môžu byť v interiéri štyri osoby pri stole alebo osoby z jednej domácnosti, pričom musia byť dodržané dvojmetrové rozostupy medzi stolmi. Exteriér je bez obmedzení. V prípade režimu OTP platí okienkový predaj alebo na terasách 2 metre rozostupy medzi stolmi.
Od pondelka 20. septembra sa k okresu Bardejov pridajú aj okresy Krupina, Rožňava a Skalica, aktuality.sk

X X X

Taliban nariadil študentom návrat do škôl, nie však dievčatám

Taliban ovládol Afganistan 15. augusta po tom, ako sa zmocnil hlavného mesta Kábul.
Ministerstvo školstva fundamentalistického hnutia Taliban nariadilo všetkým afganským študentom navštevujúcim šiestu až dvanástu triedu a učiteľom mužského pohlavia, aby sa v sobotu vrátili do škôl. Informovala o tom v piatok agentúra AP.
Podľa vyhlásenia zverejneného na Facebooku toto nariadenie dievčatá v tomto veku nezahŕňa a vzhľadom na nedostatok usmernení preto pretrvávajú obavy, že Taliban môže zaviesť obmedzenia pre dievčatá a ženy, píše AP.

Taliban ovládol Afganistan 15. augusta po tom, ako sa zmocnil hlavného mesta Kábul. Prisľúbil pritom, že jeho vládnutie bude tentoraz umiernenejšie ako v rokoch 1996 – 2001, čo sa má týkať aj prístupu k ženám. Vtedajší režim Talibanu na základe vlastnej interpretácie islamského práva fakticky vylúčil ženy zo vzdelávacieho systému a pracovísk.
Mnohí sú však skeptickí ohľadom toho, či Taliban skutočne zmiernil svoje postoje, alebo či chce podobnými sľubmi len krátkodobo upokojiť medzinárodné spoločenstvo.

Od augustového prevzatia moci Taliban povolil návrat do škôl dievčatám navštevujúcim prvú až šiestu triedu. V niektorých provinciách však ženy stále nemajú dovolené vrátiť sa do práce s výnimkou žien pracujúcich na zdravotníckych oddeleniach, v nemocniciach a v školstve.

Na začiatku septembra Taliban nariadil afganským ženám navštevujúcim tamojšie súkromné univerzity, aby nosili celotelovú abáju a nikáb zahaľujúci väčšinu tváre s výnimkou očí. Študenti na týchto školách navyše musia byť v učebniach rozdelení podľa pohlavia alebo aspoň oddelení závesom, aktuality.sk