Kto zvolil jedného z hlavných aktérov kauzy s prideľovaním grantov, nevie ani štátna inštitúcia. Štátny Fond na podporu kultúry národnostných menšín čelí výzve, či ponechá rozhodovať o grantoch kšeftára s dotáciami. Rómsky aktivista Ladislav Richter uspel v jesenných voľbách za člena jednej z odborných rád pre rómsku menšinu, ktorá posudzuje žiadosti o pridelenie peňazí na kultúrne projekty, a je navrhnutý na menovanie do funkcie.

Pred vyše tromi rokmi sedel Ladislav Richter v komisii aj so svojou sestrou Martou a ďalšími dvoma hodnotiteľmi. Ich neziskovky vtedy žiadali od tejto komisie peniaze na svoje projekty a aj uspeli.
„... p. Ladislav Richer zvolený ôsmimi hlasmi,“ potvrdila pre Aktuality.sk Barbora Berkyová, vedúca projektovej činnosti v štátnom fonde. Kto ho zvolil, je tajné. Vo voľbách hlasovalo 24 mimovládnych organizácií, ktoré sa museli pred hlasovaním zaregistrovať. Aktuality.sk požiadali o tento zoznam Berkyovú, no na náš druhý e-mail v komunikácii už neodpovedala. Zoznam nie je zverejnený ani na webovej stránke fondu.

Rodinný biznis
Keď v roku 2017 presadila strana Most-Híd v parlamente vznik nového fondu na podporu menšinovej kultúry, vnímalo sa to ako úspech. Menšiny na Slovensku týmto krokom dostali priestor, aby samy rozhodovali, akú kultúru chcú podporovať. Každá národnostná menšina si mala voliť do jednotlivých rád svojich zástupcov, ktorí rozhodnú, komu pošlú dotácie. Ročný rozpočet fondu je osem miliónov eur.

Fungovanie inštitúcie však od prvých grantových rozhodovaní v roku 2018 sprevádzala séria podozrení z rodinkárstva a netransparentnosti. Aktuality.sk v minulosti upozornili, akým spôsobom získavali dotácie aj združenia napojené na ľudí, ktorí pôsobili priamo v rozhodovacích komisiách.

Medzi nimi bol aj znovuzvolený aktivista Ladislav Richter a jeho sestra. Komisia vtedy schválila zo 700-tisícového balíka dotácie 141-tisíc eur pre mimovládky prepojené s Richterovcami. Granty za vyše 50-tisíc eur mali dostať aj občianske združenia, ktoré boli prepojené na ďalších dvoch členov tejto komisie: Dušana Varádiho a Zitu Gazsovú.
6fotiek v galériiAko si Rómovia rozdelili dotácieZdroj: Aktuailty.sk

Pavučina mimovládok
Aktuality.sk vtedy odhalili sieť bratislavských schránkových mimovládok prepojených na Ladislava Richtera. Všetkým sa darilo pri posudzovaní projektov v Richterovej komisii.
Organizácie sme navštívili na ich oficiálnych adresách.
Na prvej, pri fialovom petržalskom paneláku, chýbalo označenie, že tam sídli združenie Art Classic. Na zvončekoch sme našli iba meno Richter.

Na rovnakej adrese oficiálne sídlila organizácia Art Classic, ktorej komisia vtedy schválila 20-tisíc eur na projekt s názvom Art Classic, o. z. Išlo o adresu, kde býval Mário Richter, syn Ladislava Richtera. Aj syn vtedy žiadal komisiu o peniaze a schválili mu štipendium 8-tisíc eur.
Mená chýbajú
O niekoľko ulíc ďalej sídlila ďalšia zo sporných organizácií. Združeniu Za emancipáciu a integráciu Rómov vtedy odsúhlasili 13-tisíc na konferenciu o Rómoch a 20-tisíc eur na jazzové koncerty. Ani pri tejto mimovládke sme jej označenie na oficiálnej adrese nenašli. Pri jednom zvončeku bolo uvedené meno Richter.

„To nie je moje, patrí to bývalej manželke a nemám s ňou nič spoločné,“ bránil sa vtedy Ladislav Richter s tým, že nemal som čas mimovládku prepísať. V štátnom registri mimovládnych neziskových organizácií nie je zapísaný ani štatutár tejto organizácie.
Rovnakú petržalskú adresu má stále Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít. K nej sa už Richter priznal, komisia vtedy rade schválila 35 900 eur na rómsky festival. Po rokoch nemá ani rada v štátnom registri zapísané, kto je jej štatutár.

Na poslednej z vybraných adries v ďalšom z petržalských panelákov sme vtedy objavili schránku, na ktorej bolo meno Ladislav Richter a pod ním nápis Rada rómskych mimovládnych organizácií.
„To nie je moje, neviem, kto ju vlastní. Viete, keď je niekto úspešný, tak si založia podobnú organizáciu,“ presviedčal nás Ladislav Richter.
Komisia aj jej vtedy schválila 20-tisíc eur na projekt Nechceme diskrimináciu, chceme príležitosť!
6fotiek v galériiAdresy sídiel neziskoviek Ladislava Richtera a Marty Richterovej, ktoré dostali dotácieZdroj: Aktuality.sk
Séria kontrol

Po zverejnení zistení Aktualít vtedajší riaditeľ štátneho fondu Norbert Molnár stopol vyplatenie schválených dotácií, zmenilo sa obsadenie komisií a projekty sa posudzovali nanovo. Do fondu prišli na poslanecký prieskum aj členovia parlamentného výboru pre kultúru. Medzi nimi bola aj Natália Milanová, súčasná ministerka kultúry, ktorá v lete vymenovala novú riaditeľku fondu Alenu Kotvanovú. Šafárením v štátnej inštitúcii sa v minulosti zaoberal Národný kontrolný úrad a odvtedy poslanci dvakrát aj menili zákon o fonde a inštitúcia zmenila aj vlastné pravidla pri prideľovaní peňazí.

Ladislav Richter sa ako hodnotiteľ v tomto fonde zviditeľnil aj pri ďalšej kauze o rok neskôr. Ľudová muzika ako nástroj ku…, Vzdelávacie jazzové koncerty, Vzdelávanie olašských Rómov v lokalitách.
Toto boli názvy projektov, cez ktoré sa neziskovky blízke Richterovi snažili tento rok zo štátneho Fondu na podporu kultúry národnostných menšín dostať vyše 53-tisíc eur.

Tri z nich boli spomínané organizácie Art Classic, Rada mimovládnych rómskych organizácií a Rada rómskych mimovládnych organizácií.
Štvrtou z nich bola organizácia Vorba, ktorej projekt podľa informácií Aktualít predkladal sám Richter.
Kandidát mlčí
Vorba má oficiálne sídlo v malej obci Bajka na juhu Slovenska, kde vtedy žili len dve rómske rodiny. Keď sme boli organizáciu v obci hľadať, starosta ani ďalší miestni o nej nič nevedeli.

Zo štyroch žiadostí nakoniec v Richterovej komisii uspela s projektom iba mimovládka Art Classic, ktorá získala dotáciu vyše 18-tisíc eur. Po tomto rozhodovaní už kontroverzný aktivista vo fonde skončil.
Aktuality.sk kontaktovali Ladislava Richtera s otázkou o jeho zvolení do novej funkcie. Na naše otázky neodpovedal.

Nový zákon, staré praktiky
V lete pritom parlament schválil poslednú novelu zákona o Fonde na podporu kultúry pre národnostné menšiny, ktorá dáva povinnosť organizáciám registrovať sa, keď žiadajú o peniaze. Cieľom bolo, aby sa stransparentnil spôsob udeľovania grantov.
„Výsledok doplňujúcej voľby do komisie pre rómsku menšinu vo fonde, ktorá sa konala anonymne, považujem za nešťastný,“ priznáva poslanec OĽaNO Peter Pollák mladší, ktorý bol jedným z predkladateľov letnej novely zákona. Nejasné hlasovanie v ňom vzbudilo otázky.

„Jeden zo zvolených kandidátov v minulosti ukázal svoje morálne hodnoty a kvality pri rozhodovaní o dotáciách pre projekty svojich príbuzných a známych, preto aj komisiu vtedy opustil,“ doplnil Peter Pollák mladší.
Ako zdôraznil, verí, že vedenie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a verejnosť budú sledovať, či prideľovanie dotácií pre menšinovú kultúru bude v budúcnosti transparentné.

Kto je Ladislav Richter?
Medzi Rómami je meno bratislavského aktivistu známe. V minulosti spoluzakladal Stranu rómskej koalície, ktorá sa hlásila k Smeru, pracoval tiež na úrade vlády pod Dušanom Čaplovičom.
Pôsobil v odbornej rade na úrade splnomocnenca pre národnostné menšiny, keď sa pripravoval zákon, cez ktorý sa podarilo založiť samotný Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Následne sa nechal zvoliť do komisie, kde rozhodoval o grantoch.

Jeho neziskovka Rada rómskych mimovládnych organizácií podporila v minulosti Vieru Tomanovú pri jej kandidatúre na detskú ombudsmanku. Tomanová vystupovala pred rokmi aj na festivale Ladislava Richtera.
Tento rok sa Rada rómskych mimovládnych organizácií znovu zapojila do voľby detského komisára, keď podporila kandidátku Katarínu Szabovú. Ľudskoprávny výbor parlamentu však nominantku Roberta Fica v utorok – ako jedinú z ôsmich kandidátov – neodporučil poslancom NR SR, pretože nesplnila zákonné podmienky, aktuality.sk

X X X

NAKA zadržala počas akcie u diaľničiarov aj príbuzného šéfa NKÚ Pavla Mitríka

Štátni kontrolóri sa šafárením v NDS zaoberali len nedávno. Dokumenty k nákupom boli vybielené, niektoré celkom chýbali. „Vnútorná kontrola NDS bola nefunkčná,“ konštatoval kontrolný úrad po preverení systému verejného obstarávania.
Viacero bývalých zamestnancov Národnej diaľničnej spoločnosti skončilo v putách po utorkovej policajnej akcii. Zásah NAKA súvisel s čudnými nákupmi u diaľničiarov v rokoch 2017 až 2020. Podľa policajného prezidenta Štefana Hamrana polícia vzniesla obvinenie deviatim ľuďom.

Podľa zistení Aktuality.sk je medzi nimi aj bývalý poradca prevádzkového riaditeľa Branislava Sidora Pavol Mitrík. Vo funkcii skončil ešte vlani.
Aj Mitríkov podpis má svietiť pri schvaľovaní niekoľkých sporných nákupov. Pavol Mitrík je pritom príbuzným šéfa Najvyššieho kontrolného úradu Karola Mitríka, ktorý v minulosti šéfoval aj tajnej službe. Práve NKÚ opakovane upozorňoval na problémy v štátnej akciovke.
Mitríkovci na NKÚ
Tam však príbuzenské väzby nekončia, na právnom oddelení u kontrolórov pracuje aj manželka Pavla Mitríka, aktuálne je na materskej dovolenke. NKÚ v reakcii zdôraznilo, že zamestnankyňa nemala nemala s kontrolou u diaľničiarov nič spoločné, nebola v kontrolnom tíme a nemala dosah na priebeh ani závery kontroly.

„V tomto prípade vykonáva dozor vo veci obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a s tým súvisiacich trestných činov prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry," potvrdila včera pre Aktuality.sk hovorkyňa úradu Jana Tökölyová. Na konkrétne otázky podľa nej nebolo možné odpovedať.

Najvyšší kontrolný úrad v reakcii na rodinné vzťahy obvineného muža so šéfom úradu uviedol, že „predseda Karol Mitrík nevstupuje do procesu kontroly ani do záverov. To, že sme nad vecou, značí aj fakt, že do plánu kontrol na rok 2022 sme zahrnuli aj Národnú diaľničnú spoločnosť v úplne komplexnom preverovaní. Skontrolujeme štvorročné hospodárenie a nakladanie s verejnými financiami v období 2018 až 2021."

Podľa informácií Aktuality.sk Karol Mitrík so svojím synovcom neudržiava blízky kontakt napriek rodinným väzbám.
„Nie je podstatný žiadny rodinný vzťah, čoho dôkazom je aj záver kontroly v NDS. Skonštatovali sme zlé nastavenie vnútornej kontroly v úrade a upozornili sme políciu, aby mala inštitúciu pod drobnohľadom, čo sa evidentne deje," dodal kontrolný úrad v stanovisku.

Ešte pred samotnými kontrolami musia členovia kontrolného tímu deklarovať, že nie sú v konflikte záujmov, tvrdí NKÚ.
Nefunkčná kontrola
Pripomeňme, že len pred mesiacom kontrolóri z tohto úradu konštatovali, že proces verejného obstarávania v NDS nebol v rokoch 2019 a 2020 nastavený transparentne a nebránil možným podvodom či korupcii.
„Vnútorná kontrola NDS bola nefunkčná,“ konštatoval úrad po preverení systému verejného obstarávania.
Kontrolóri odhalili nedostatky nielen pri jeho príprave, ale tiež pri dokumentovaní procesov.

„Spoločnosť často nearchivovala dokumenty, niektoré boli dokonca bielené, preto ich nebolo možné detailne preskúmať. To automaticky vyvoláva podozrenie, že prostriedky neboli využívané hospodárne. Kontrolný úrad z týchto dôvodov zistenia odstúpi polícii, Úradu pre verejné obstarávanie i vládnemu auditu,“ píše sa v správe NKÚ.
Práve zlé nastavenie procesov môže podľa kontrolórov aj za nedodržiavanie termínov pri budovaní diaľničnej infraštruktúry. Aj termín dokončenia diaľnice z Bratislavy do Košíc sa stále posúva a napriek sľubom politikov dodnes nestojí. Rýchlejšiu ju vybudovali v susednom Maďarsku.

Vybielené dokumenty
Kontrolóri dokonca poslancom parlamentného výboru odporučili požiadať vedenie rezortu dopravy o nastavenie procesu obstarávania v diaľničnej spoločnosti tak, aby bol funkčný. Podľa nich treba skoncovať s predlžovaním termínov výstavby diaľnic, aby sa predišlo kráteniu finančných prostriedkov, ktoré má Slovensko vyčlenené z Európskej únie.
NKÚ v správe priamo konštatuje, že proces verejného obstarávania nebol nastavený transparentne, aby účinne bránil podvodom a korupcii. Kontrolóri zhodnotili, že vnútorný kontrolný systém v NDS bol nefunkčný. Zodpovední zamestnanci odignorovali aj základnú finančnú kontrolu a nedodržiavali ani vlastné smernice.

Rovnako ako polícia, aj kontrolóri našli umelo rozdelené zákazky. To umožnilo, aby sa NDS vyhla prísnejšiemu postupu verejného obstarávania. „Princíp transparentnosti nedodržali diaľničiari ani pri dokumentovaní verejného obstarávania, keď nearchivovali všetky potrebné dokumenty, pričom niektoré boli dokonca aj bielené,“ upozorňuje NKÚ. Jednotlivé úkony tak boli podľa kontrolórov nepredvídateľné a kontrolou nepreskúmateľné.

Šéf NKÚ volal po osobnej zodpovednosti
Takýto stav podľa NKÚ vyvoláva podozrenie, že verejné peniaze neboli využívané hospodárne, pričom mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti pri správe cudzieho majetku a k machináciám vo verejnom obstarávaní. Kontrolný úrad preto zistené pochybenia odstúpil polícii.

„Je potrebné za takéto zlyhania vyvodzovať osobnú zodpovednosť. Nie je možné len holo skonštatovať, že sme niečo neurobili, nenaprojektovali či nedodržali. Niekto bol za to zodpovedný a za chyby musí znášať dôsledky,“ vysvetľoval pred mesiacom predseda kontrolórov Karol Mitrík.

Už na budúci rok chystá NKÚ masívnu kontrolu hospodárenia u diaľničiarov. Cieľom kontroly má byť komplexný audit celého štvorročného hospodárenia štátnej akciovky za roky 2018 až 2021. Do tohto obdobia spadajú aj roky, kedy v NDS pôsobil aj obvinený Pavol Mitrík, aktuality.sk

X X X

Dvaja Slováci známi z mafiánskych prípadov figurujú v českej daňovej megakauze za 15 miliónov eur

Na jednej strane rieky Moravy sa robili daňové podfuky za stovky miliónov českých korún, na našej strane rieky prišli o život biele kone. Pre Radovana Vargu nepohodlný mafiánsky zabijak zas mohol prísť o život v lokalite, odkiaľ pochádza ďalší dépeháčkar z českej kauzy.

Kamión naložený meďou zastavil pred sídlom firmy, ktorej celé podnikanie sa zrejme odohralo iba na papieri. Bolo to však príliš nápadné iba tak postáť s vozidlom pred budovou, hneď odísť preč a potom sa pred daniarmi tváriť, že sa do firmy reálne dodal tovar.

Tak si partia vymyslela fintu, ktorú volala „Traťovka“. Pri ďalšej „akože“ dodávke medi to už urobili inak. Kamión aspoň prešiel areálom prevádzky fantómového odberateľa a s rovnakým nákladom ho po chvíli aj opustil. Kamión takto jazdil hore-dole po Európe stále s tým istým tovarom a prechádzal areály jednotlivých firiem z reťazca karuselového podvodu. Partia v jednotlivých krajinách iba prepisovala, teda falšovala colné doklady.

Síce tak aspoň trochu predstierali dodávku tovaru, ale najatí špediční šoféri sa aj tak búrili. Nepáčilo sa im, že sa majú trmácať celým kontinentom po nelogických trasách stále s tým istým tovarom v návese. Tak partia vymyslela ďalšie krytie: kamión na každej prevádzke vyložili a vzápätí aj naložili – ako inak, tým istým tovarom.
No a keď sa už báli, že by to mohlo prasknúť, medené drôty rýchlo nastrihali a premenili na šrot, a tak pozametali všetky stopy. Strihať ručne sa im nechcelo, tak si na Slovensku zaobstarali špeciálny strihací bager.

Českí sudcovia sa zrejme nestačili čudovať, keď im takto podrobne jeden odpadlík od partie začal opisovať spôsoby, ako zohratá skupina podvodníkov s DPH v rokoch 2012 a 2013 vymýšlala podfuky, ktorými oberali Českú republiku na daniach o stovky miliónov kroún. Okrem Čechov medzi nimi figurovali aj Slováci a niektoré mená sú mimoriadne zaujímavé – na Slovensku sa totiž skloňujú v kauzách mafiánskych vrážd. Ide o dvojicu Radovan Varga a František Dora mladší.
Nigut u sátorovcov
Radovan Varga, hora svalov z východoslovenskej dedinky Helcmanovce pri Gelnici, sa roky zaoberá kšeftovaním so šrotom. Policajti sú presvedčení, že si pri tom zašpinil ruky od krvi. Ešte v roku 2013 mal zorganizovať neúspešnú likvidáciu muža, ktorý mu pomáhal s podvodom – pri vážení v zberni zapisoval vyššiu váhu šrotu, ako Vargove nákladiaky v skutočnosti dovážali. Keď si začal zamestnanec zberne nárokovať podiel zo zisku z tohto čierneho biznisu, Varga mal za ním poslať mafiánskeho zabijaka Róberta Niguta, aby ho zastrelil – pokus mu ale nevyšiel.

Aktuálne je už Varga obvinený aj z objednávky vraždy Niguta. Podľa zistení Aktuality.sk by možno mohli do tohto prípadu prehovoriť aj František Dora mladší a jeho ochránkar, ako aj sátorovec Juraj Bugár.
František Dora mladší z Čierneho Brodu pri Galante je synom známeho dlhoročného starostu dedinky Dolný Chotár, v ktorej našiel útočisko brutálny gang sátorovcov. A nielen to: v dedine zrejme našiel azyl aj už spomínaný východoslovenský mafián Nigut, ktorý bol na úteku po svojom neúspešnom pokuse o atentát na východe Slovenska. V zákulisí gangu sátorovcov sa to pošuškávalo celé roky.

Čo mohlo priviesť východniara Niguta do takej – pre neho odľahlej – lokality na druhom konci republiky? Nigut mal blízko k Vargovi, ktorý ho podľa vyšetrovateľov na vraždu najal. No a Radovan Varga má zas blízko k synovi starostu Dolného Chotára Františkovi Dorovi mladšiemu. Až tak veľmi, že Varga podľa svedkov daroval Dorovi luxusné auto Aston Martin (hoci Varga tvrdí, že mu ho predal za 150-tisíc eur, z ktorých mu Dora polovicu ani nezaplatil).

Duo Varga – Dora spája obrovská ekonomická kauza okolo kšeftov s meďou, šrotom a pneumatikami v Českej republike, o ktorej sa u nás vie pomerne málo. Pritom spôsobené škody sú závratné – podľa neprávoplatného rozsudku obrali štát o stovky miliónov českých korún. Varga je spomedzi 24 obžalovaných absolútnym rekordérom: mal sa podieľať na skrátení dane o 376 917 023,00 Kč (14 682 599,94 eura). Františkovi Dorovi pripisujú skrátenú daň „len“ vo výške 244 645 206,82 Kč (9 530 022,47 eura).
Krajský súd v Brne, pobočka Zlín, im za to vymeral prísne tresty: Vargovi 13 a Dorovi 12,5 roka vo väzení so zvýšenou ochranou, obom má prepadnúť celý majetok. Varga ale pred súdom vyhlásil, že je nemajetný má príjem 1500 až 2000 eur mesačne. Dora vypovedať odmietol. Rozsudok nie je právoplatný, o odvolaniach bude rozhodovať Vrchní soud v Olomouci.
V kauze sú obžalované aj tri známe moravské firmy, jedna z nich je zlievareň.

Biele kone na odstrel
Český dépeháčkarský prípad sa prelína so slovenskou mafiánskou kauzou okolo otca a syna Dorovcov, ktorých súdi Špecializovaný trestný súd a čoskoro by mohol padnúť aj rozsudok. František Dora starší bol spolužiakom zakladateľa jedného z najznámejšich gangov podsvetia Slovenska Milana Siposa. Po násilnej smrti zakladateľa skupiny sa k Dorovi primkol nástupnícky bos tohto mafiánskeho klanu Lajos Sátor, ktorý si z Dorovho Dolného Chotára spravil svoju základňu. No a Dora a neskôr aj jeho syn si zas mali u sátorovcov objednávať vraždy – jedna z nich súvisí s českým prípadom.
Už niekedy v roku 2012 mal Dora mladší požiadať člena starej gardy sátrovcov Juraja Bugára, aby Dorovej pravej ruke Ladislavovi Alföldimu pomohol s likvidáciou Martina Žalmánka. Tento bývalý český čašník sa s vidinou ľahkého zárobku nechal zapojiť do českého daňového megapodvodu – stal sa z neho biely kôň. Dora ho vraj chcel umlčať preto, že sa po Žalmánkovi zháňala polícia.

Zo slov bývalej Dorovej účtovníčky, ktorá v Zlíne vypovedala pred súdom, vyplýva trochu iné vysvetlenie, prečo sa stal Žalmánek nepohodlným.
„Podľa obžalovanej to bol sympatický muž, ktorý mal vystupovanie obchodného zástupcu a bol znalý veci. S obžalovanou sa občas bavil a sťažoval sa na málo peňazí. Práve pre finančné požiadavky sa dostal do sporu s obžalovaným D. (Dorom), ktorý mu tiež vyčítal, že v Českej republike napriek ich dohode zastupuje ďalšie spoločnosti a obžalovaného D. takzvane ,odrbáva‘. Následne po tomto spore obžalovaný už prestal do firmy obžalovaného D. dochádzať,“ zhrnul jej výpoveď Krajský súd v Brne, pobočka Zlín.

Žalmánka vylákali na Slovensko – 27. novembra 2012 sa ubytoval v penzióne v dedine Čierny Brod, v ktorej býva aj Dora mladší. Alföldi potom Čecha zobral do Dolného Chotára, aby si tam pozreli rozostavanú haciendu Dorovho otca – starostu obce. Keď vystúpili z auta, Alföldi objal českého navštevníka okolo ramien a začali sa prechádzať. Za senníkom už čakal pripravený Bugár. Žalmánek si ale všimol, že jeho sprievodca Alföldi má za pásom zbraň, tak sa chcel vybrať preč. To ale nestihol, lebo ho sprievodca zvalil na zem a zastrelil. Mŕtvolu potom v noci zakopal Bugár bagrom, ktorý si nechal špeciálne na túto príležitosť zadovážiť (podobne ako sátorovec Lehel Horváth pri vražde bosa Sátora).

Keď sa v Pezinku na Špecializovanom trestnom súde Bugára pýtali, či to nebola prílišná odvaha zastreliť muža uprostred dediny a potom ho ešte v noci bagrom zakopať, odpovedal svojsky: „V Dolnom Chotári sa tak báli Dorovcov, že by sme ho mohli zakopať aj cez deň. Alföldi mu ale neskôr rozprával, že telo Žalmánka aj tak vykopali a premiestnili inde, aby neležalo na pozemku starostu.“

Podobný smutný osud postihol aj ďalšieho bieleho koňa z českej kauzy – konateľa jednej logisticke firmy Kristiána Madarásza, ktorý žil v Andovciach na Slovensku. Sátorovec Bugár tvrdí, že aj tento muž sa stal nepohodlným svedkom pre Františka Doru mladšieho – starého mafiána teda opäť požiadal o pomoc pri jeho likvidácii.

Madarász mal iba 23 rokov, keď 9. februára 2013 večer odišiel na požičanej čiernej Škode Octavia do Galanty. V skutočnosti dorazil k rozostavenému domu starostu Dolného Chotára, kde už na neho čakali vrahovia a zastrelili ho. Keď dorazil Bugár, spolu s Alföldim naložili telo na vozík a previezli ho do areálu rozostavaného ranča, ktorý kedysi začali stavať sátorovci. Tam ho pochovali v nelegálnom hrobe.

V skupine vládol strach
Strach vládol aj v skupine česko-slovenských dépeháčkarov. Jeden z hlavných kajúcnikov, ktorý bol bielym koňom a napokon českým policajtom pomáhal rozpliesť schémy tohto biznisu, mal napríklad strach z Blahoslava Heinza, ktorý ho do siete priviedol a riadil. Tento biely kôň sa istý čas pred zvyškom partie aj skrýval.

Bývalá účtovníčka Doru na súde vravela, že Dora mal zasa strach z Radovana Vargu. Aj ona sama súdu porozprávala, ako jej prípad zasiahol do života. Účtovníčka je Dorova príbuzná. Manžel jej zahynul v roku 2004 pri havárii auta, ktoré šoféroval práve Dora. Vtedy jej sľúbil pomoc a v roku 2011 napokon začala pracovať v Dorovej dopravnej firme. Spočiatku firma podnikala legálne, neskôr sa začal akože biznis s meďou.

Účtovníčka mala za úlohu výmenu CMR kamionistov – teda formúlár, nákladný list pri medzinárodnej nákladnej doprave. Časom sa dozvedela aj o podfukoch na daniach.
Po niekoľkých rokoch bola rozhodnutá z Dorovej firmy odísť, ale neznámi páchatelia jej pred domom zapálili auto a napokon ho aj ukradli. Podľa vlastných slov čelila vyhrážkam, že ju „dostanú na kolieskové kreslo“ a už sa v živote nepostaví. Jej snúbencovi niekto vykradol sklad a podpálil obchod.

Spomenula aj veľmi čudný zážitok, ako bola vyzvaná, aby dodala nejaké podklady Vargovi. Najprv po ňu prišlo auto s dvoma mužmi, ale vtom sa objavila ochranka Doru. Tá zas ženu z auta vytiahla, mužov zbila a dôrazne im dohovorila, aby už nikdy neskúšali účtovníčku odviezť.
„Obžalovaná sa domnieva, že mala byť na pokyn obžalovaného V. zlikvidovaná, pretože o veci príliš veľa vedela,“ skonštatoval český súd.

Okrem toho ju vraj Dora držal aj od trestného konania v Česku, kde bola obvinená a neskôr aj obžalovaná. Mala mať nastrčených advokátov, nevedela o termínoch hlavného pojednávania. Napokon sa predsa len cez spoluobžalovaného o jednom termíne dozvedela, zmenila obhajcu a dorazila na súd, kde všetko porozprávala.
Na Slovensku je už v jednej kauze odsúdená – galantský súd je vymeral trest za prevádzačstvo, podľa vlastných slov sa ho dopúšťala s Dorom.

Ako to fungovalo?
Spomínaný kajúcnik policajtom a potom aj súdu opísal presný postup schémy daňového podvodu. Spočiatku išlo o reálne obchody, ale bez zaplatených daní, čo znížilo predajné ceny tovaru. Fungovať to malo nasledovne:
Slovenský predajca predal hutnícky materiál českej firme. Cena bola vystavená bez DPH, pretože išlo o predaj zo SR do SR. Firma následne predala tento tovar ďalšej firme v reťazci za cenu už s DPH, pretože českej firme vznikla kúpou a dovozom tovaru z iného členského štátu EÚ povinnosť platiť DPH. Táto ďalšia firma z reťazca však DPH českému štátu neodviedla a radikálne zmenila fakturovanú cenu, a to smerom dole. Pokiaľ by totiž firma popri kúpnej cene uhradenej firme pred ňou zaplatila aj DPH, tovar by bol ďalej z hľadiska ceny nepredajný. Firma si pri predaji pridávala minimálnu maržu, aby to vyzeralo, že ide o štandardný obchod so ziskom.

„Neskôr obžalovaný H. vynašiel, že sa bude ,obchodovať‘ stále s rovnakým tovarom, ktorý bude cyklicky obiehať v ďalších a ďalších obchodoch,“ opisoval spolupracujúci obžalovaný na súde.
Potom už kamióny obiehali Európu s fiktívnymi zastávkami podľa finty Traťovka (vysvetlená v úvode článku).
Partia využívala okrem Traťovky aj ďalšie zakrývacie finty. Niekedy premiešali palety s tovarom, ktoré pochádzali z viacerých dodávok, aby vyrobili inú zostavu a predstierali, že ide o nový tovar.

Ešte vyšší stupeň konšpirácie predviedli vtedy, keď prebaľovali a menili štítky na tovare, prípadne prerábali certifikáty a QR kódy pri tovare, a to tak úspešne, že to nikde nikto neodhalil. „V podstate zo starého tovaru robili nový,“ povedal obžalovaný, aktuality.sk

X X X

Vláda posúva očkovací bonus do parlamentu. Sulík ho kritizuje

Matovič predpokladá, že ak zákon prejde, poukážky na 500 eur by si ľudia mohli uplatniť od marca budúceho roka.
Aktualizované o 15.08 o vyjadrenie Igora Matoviča
Vláda napokon schválila 500-eurový očkovací bonus a v skrátenom konaní ho posúva do parlamentu. Proti boli jedine ministri za SaS. Po rokovaní kabinetu to potvrdil predseda strany a minister hospodárstva Richard Sulík

Strana však má vo vláde len štyri hlasy, takže na zablokovanie návrhu to nestačilo. Teraz 500-eurové poukazy poputujú spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie do parlamentu, kde o nich budú v najbližších dňoch hlasovať poslanci.
Sulíkove dôvody
Po rokovaní vlády líder SaS vymenoval viacero dôvodov, prečo sa strana rozhodla návrh, s ktorým prišiel predseda OĽaNO a minister financií Igor Matovič, nepodporiť.

„Prvý a hlavný dôvod je ten, že takýmto krokom devalvujeme samotnú vakcínu. Ľudia by sa mali dať očkovať preto, lebo chcú prežiť, lebo nechcú skončiť v nemocnici a nechcú zomrieť,” hovorí Sulík.
Zároveň si myslí, že rozdávanie 500-eurových poukážok zvýši korupciu. Ľudia sa totiž podľa neho budú snažiť podplácať lekárov, aby ich zapísali medzi zaočkovaných a vakcínu vyliali do umývadla.

Rozdávanie peňazí za to, že sa ľudia zaočkujú považuje za morálny hazard. Podľa neho by nemal štát občanov učiť, že im bude platiť za to, že sa chránia.
„Bude to fiasko”
Okrem toho predpokladá, že samotné poukazy budú fiasko. Tie by mali byť v digitálnej forme a použiteľné len v sektoroch, ktoré dnes pre lockdown trpia.
„Tento štát nevedel zorganizovať lotériu bez toho, aby tam neboli problémy. Tu sa to bude týkať desiatok tisíc reštaurácii a dalších podnikov a oproti tomu bude viac ako milión dvestotisíc ľudí nad 60 rokov. Administratívne sa to nebude dať zvládnuť,” hovorí predseda SaS.

Poukázal na to, že za 500 miliónov eur by sa dal napríklad zvýšiť plat všetkým zdravotným sestrám.
Sulík zároveň potvrdil, že poslanci SaS sa zúčastnia hlasovania v parlamente. Špekulovalo sa totiž o tom, či neopustia sálu, čím by znížili počet poslancov potrebných na schválenie návrhu. Zvyšku koalície by to tak zjednodušilo odhlasovanie bonusu.

„Nebudeme v parlamente znižovať kvórum,” skonštatoval predseda SaS.
Pesimista Matovič
Autor návrhu Matovič po rokovaní kabinetu vyjadril sklamanie, že sulíkovci napokon budú prítomní na hlasovaní. Zároveň dodal, že v takom prípade je momentálne pesimista v tom, či nápad s očkovacím bonusom prejde v parlamente.
„Spoliehal som sa na to, že SaS príde s ponukou na zníženie kvóra. Dnes povedali, že to nebudú vymieňať za nič. Mrzí ma to. Dnes som pesimista, obávam sa, že sa nakoniec ukáže, že viac ako život dôchodcu je politikárčenie a ľudia, ktorí nepodporia tento návrh, ukážu, že im nezáleží na zdraví a živote dôchodcov a na odškodnení tých, ktorí v tretej vlne najviac trpia,” kontroval minister Matovič.

Ak by zákon prešiel, 500–eurový bonus by získali všetci, ktorí do konca tohto roka dovŕšia 60 rokov. Aby naň mali nárok, musia sa zaregistrovať na očkovanie do najneskôr do Vianoc.
To sa netýka seniorov, ktorí už majú tretiu dávku. „Tí, čo sú už zaočkovaní treťou dávkou, majú automaticky nárok,” vysvetlil Matovič.
Zákon by chcel mať schválený čo najskôr, aby v polke decembra mohli pracovať na softvérovom riešení. Poukážky totiž budú digitálne. Nechce to však robiť skôr, ako návrh prejde parlamentom a podpíše ho prezidentka Zuzana Čaputová.
Od tohto sa odvíja aj dátum, kedy by ľudia mohli 500-eurovú poukážku využiť. „Predpokladám, že najneskôr od marca sa poukazy budú dať uplatniť,” dodal minister financií.

Remišová chce výhody pre očkovaných
V podobnom duchu ako predseda SaS sa vyjadril aj minister školstva za SaS Branislav Gröhling. Podľa neho je vynaloženie 500 miliónov eur na poukážky za očkovanie rozpočtovo nelogické. „Som proti tomu. Myslím si, že toto nie je správny krok, lebo aj do budúcna, keď budeme potrebovať ľudí motivovať, aby sa zaočkovali, tak budeme na to musieť vynakladať finančné prostriedky,” povedal šéf rezortu školstva.

Zvyšní ministri z OĽaNO, Sme rodina a SaS návrh na motivačný bonus pre seniorov podporili. Matovič už pred rokovaním predpokladal, že jeho návrh bude schválený.
Predsedníčka Za ľudí veronika Remišová. Podľa nej sa treba pozrieť, kto dnes leží v nemocniciach: sú to nezaočkovaní ľudia a starší ľudia. Preto považuje motiváciu k očkovaniu za užitočnú. Jej strana dokonca navrhuje povinne očkovať všetkých ľudí nad 55 rokov.

„Mali by sme nastaviť opatrenia tak, aby boli zaočkovaní ľudia zvýhodnení,” hovorí Remišová. Diskusia o tom by mala prebehnúť v pondelok na ďalšej koaličnej rade, kde sa bude diskutovať o prehodnocovaní opatrení.

Motivačný očkovací bonus predstavil minulý týždeň minister financií Igor Matovič spolu s predsedom parlamentu a Sme rodina Borisom Kollárom. Matovič na toto opatrenie vyčlenil 500 miliónov eur. Sulík sa postavil proti a hovoril o porušení dohôd, pretože diskusia na koaličnej rade bola o poukazoch vo výške maximálne 150 eur.
SaS sa preto pôvodne rozhodla návrh vetovať, čo by spôsobilo, že ďalšia diskusia na túto tému by sa zrejme zastavila. Napokon však sulíkovci ustúpili a nechajú zvyšok koalície schváliť tento návrh aj s hlasmi opozície, aktuality.sk

X X X

Mikas sa pri zatváraní škôl zastal regionálnych hygienikov. Nerobia to len tak od boku, odkazuje

Ja som odmietol celoplošne zatvoriť školy a bohužiaľ to prevzali regionálne úrady verejného zdravotníctva, vyjadril sa dnes minister školstva Branislav Gröhling.
Regionálni hygienici postupne zatvárajú školy v ďalších a ďalších regiónoch. Doposiaľ sa tak rozhodli urobiť plošne asi v 20-tich okresoch, vrátane Bratislavy. Niekde sú školy zatvorené už od konca novembra, niekde sa tak stane od pondelka 6. decembra.

Zatváranie škôl sa dotýka starších žiakov, ktorí tak prechádzajú na dištančné vzdelávanie.
„Viete, že ja som odmietol celoplošne zatvoriť školy na celom Slovensku a týmto spôsobom to bohužiaľ prevzali regionálne úrady verejného zdravotníctva. Boli by sme radi, keby to bolo robené stále individuálne," reagoval na kroky hygienikov minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

Argumentoval tým, že má desiatky odoziev od riaditeľov, že za ostatný mesiac nemali nikoho pozitívneho na škole aj napriek tomu boli zatvorení. ​
Nerobia to od boku
Zatváranie tried, či jednotlivých škôl sa dialo aj doteraz, ak sa tam vyskytli pozitívne prípady. Tentokrát ale hygienici zatvárajú všetky školy v tých, ktorých okresoch.

Hygienikov, ktorí sa pre tento krok rozhodli, sa zastal hlavný hygienik Ján Mikas. Poobede, niekoľko hodín po Gröhlingových slovách, poslal do médií svoje stanovisko.

„Regionálne úrady verejného zdravotníctva, ktoré rozhodli o plošnom prerušení prezenčného vyučovania vo svojich územných obvodoch, si uvedomujú závažnosť svojich rozhodnutí. Nerobia to „len tak od boku“. Ide o odborníkov z oblasti medicíny a verejného zdravotníctva a tieto kroky prijímajú v spolupráci s miestnymi krízovými štábmi, pandemickými komisiami, bezpečnostnými radami, inými rezortmi či inštitúciami," uviedol hlavný hygienik.
Poukazoval na to, že u detí a mladých ľudí je vysoký výskyt ochorenia a dnes teda de facto neexistujú triedy, kde nie je problém s nákazou.
„Rozumieme snahe ministra školstva udržať prezenčné vzdelávanie na Slovensku čo najdlhšie. Aj my si uvedomujeme dôležitosť prezenčnej formy vzdelávania a následkov, ktoré takéto rozhodnutie môže pre tisíce rodičov a detí znamenať," uviedol Mikas.

Regionálni hygienici, ale aj on však vysvetľujú, že deti síce priamo nezahlcujú nemocnice, ale možu a aj prenášajú ochorenie na svojich rodičov, či starých rodičov. Preto, v čase kolabujúcich nemocníc musia využiť každý mechanizmus ako šírenie vírusu spomaliť.
„A to okamžite," reaguje hlavný hygienik.

Z tejto zlej situácie sa podľa jeho slov dostaneme najskôr vtedy, ak budeme počúvať odborníkov a nespoychbňovať ich.
„Akékoľvek spochybňovanie odborných názorov a rozhodnutí jednotlivých RÚVZ naprieč politickým spektrom len znižuje vážnosť a autoritu orgánov verejného zdravotníctva v očiach verejnosti a v konečnom dôsledku znižuje aj účinnosť a rešpektovanie opatrení," uviedl Mikas.

Problém v nemocniciach
Regionálny hygienici zakázali prezenčnú výučbu na druhom stupni základných škôl, na gymnáziách, stredných odborných školách a niekde aj konzervatóriách a základných umeleckých školách.
Doposiaľ tak urobili v okresoch Vranov nad Topľou a Rožňava od 29. novembra, v okresoch Lučenec, Dolný Kubín, Tvrdošín a Námestovo od 30. novembra, v okresoch Banská Bystrica, Brezno, Rimavská Sobota, Skalica, Trnava a Piešťany od 1. decembra. V okresoch Čadca, Galanta od 2. decembra, v okresoch Bratislava I až V, Malacky, Pezinok, Senec, Prievidza a Partizánske od 6. decembra.

Gröhling povedal, že regionálnych hygienikov budú kontaktovať, lebo prerušili výučbu aj na stredný zdravotníckych školách, čo niektorým nemocniciam spôsobilo problémy.
„Títo žiaci reálne vypomáhali v nemocniciach a momentálne, keďže sú na dištančnom vzdelávaní, nemôžu vstúpiť do nemocníc," povedal minister.
Čísla
Gröhling dlhodobo obhajuje otvorené školy. Už pred časom argumentoval tým, keď sa školy zavreli minulý rok, tak to nepomohlo a vírus sa šíril ďalej. Hovoril, že nie deti, ale dospelí sú najrizikovejší a najčastejšie končia v nemocnicach a preto je na ich zodpovednosti, aby sa dali zaočkovať a chránili seba aj svoje deti.Dnes hovorí, že pre neho by bolo nepochpoteľné, ak by sa zatvorili všetky školy, lebo podľa jeho dát 68 percent škôl nemalo od septembra žiadne pozitívne prípady.
Mikas zase hovorí, že epidemiologická situácia sa nedá posúdiť na základe jedného faktoru a zhrnúť do jedného čísla.
„Pri svojich rozhodnutiach sledujeme dynamiku ochorenia v populácii, veľkosť a rozsah ohnísk nákazy, lokality, odkiaľ deti dochádzajú. Rovnako preplnenosť nemocníc, incidenciu, počet hospitalizácií detí a podiel nakazených podľa vekových štruktúr. Sledujeme vek a riziko exponovaných učiteľov, mieru zaočkovanosti na školách ako aj v regióne a mnoho ďalších faktorov," uviedol hlavný hygienik.

Zatvorenie škôl malo byť podľa návrhu odborníkov pôvodne súčasťou lockodwnu, ale vetovala ho strana SaS, ktorá trvala na tom, že školy musia zostať otvorené.
Už vtedy Mikas, ktorý s takýmto rozhodnutím nebol stotožnený, vyzval regionálnych hygienikov aby pozorne sledovali epidemiologickú situáciu a keď bude alarmujúca, aby školy zatvárali, aktuality.sk

X X X

Prekonala epidémia svoj vrchol? špekulujú v Česku. Na Slovensku je tento míľnik v nedohľadne

V Česku začínajú špekulovať, či sa pandémia koronavírusu nezačína obracať k lepšiemu.
Denný prírastok prípadov koronavírusu tam totiž v medzitýždňovom porovnávaní klesol. V utorok testy odhalili 21 963 nakazených koronavírusom, čo je zhruba o 3 900 menej než v posledný novembrový utorok. Aj tak ide o o najvyšší nárast od začiatku pandémie.

Reprodukčné číslo, ktoré udáva rýchlosť šírenia covidu, prvýkrát od konca augusta kleslo pod hodnotu 1. To naznačuje spomaľovanie epidémie, poznamenal server iDnes.cz.
Aktuálne má v Česku hodnotu 0,97, potvrdil hovorca rezortu zdravotníctva Daniel Köpl. V dennej správe k štatistikám uvádza, že niektoré dáta za utorok naznačujú spomaľovanie rastu vírusovej nálože v populácii.

„Hoci je vírusová záťaž stále na veľmi vysokých hladinách, viaceré indikátory ukazujú na spomaľovanie rasti vírusovej nálože v populácii (relatívna pozitivita testov, počet a podiel symptomatických nákaz, priame príjmy nakazených do nemocníc bez predchádzajúcej diagnostiky a pod.) Ide v tejto chvíli skôr o stagnáciu a osciláciu na vrchole, nie ešte o významný pokles záťaže,“ píše sa v správe ministerstva.

Slovenský problém so zaočkovanosťou
Kedy sa o „vrchole“ či stagnácii pandémie z pohľadu infikovaných môžeme baviť na Slovensku?
„Na otázku je veľmi jednoduchá odpoveď. Keď sa zaočkuje, alebo premorí dostatočné množstvo ľudí v populácií, aby bola dosiahnutá kolektívna imunita, t.j. 82-88% v prostredí Delta variantu,“ vysvetľoval pre Aktuality.sk epidemiológ Martin Pavelka z Inštitútu zdravotných analýz rezortu zdravotníctva.

„Tento míľnik je v ďalekom nedohľadne, keďže sme veľmi málo zaočkovaní a veľmi málo premorení,“ dovysvetloval .
Ďalej treba podľa odborníka pripomenúť efekt vyvinutia imunity a tvrdí, že v prípade Česka alebo akejkoľvek inej krajiny by bol extrémne opatrný s použitím termínu „kulminácia". Ten prakticky v epidemiológii neexistuje.

„Štáty západnej Európy mali dosť silnú vlnu v lete, a teraz sa tam situácia znova zhoršuje z dôvodu nedostatočne zaboostrovanej populácie. Efekt po druhej dávke tam v už zaočkovanej populácií doznieva,“ uzavrel.
Aj v Česku odborníci zdôrazňujú, že šanca, ako zmierniť nápor infikovaných je očkovanie. Zdravotníci v krajine doteraz podali cez 13,5 milióna dávok očkovania. V utorok sa ich počet zvýšil o 66 933, čo je o zhruba 10-tisíc viac, než v rovnakom dni predchádzajúceho týždňa, aktuality.sk

X X X

​Firma žiada nájom za pozemky v Žiline. Nemocnica sa súdi, mesto na to nemá

​Na výmeny pozemkov spoločností, ktoré spájajú rovnakí konatelia, upozornil v minulosti Najvyšší kontrolný úrad SR.
ŽILINA: Žilinská firma žiada od Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina nájom za pozemky pod nemocnicou, ku ktorým má list vlastníctva. Nemocnica to odmietla, a tak ju zažalovali za nezákonné obohacovanie.
Riaditeľ nemocnice sa domnieva, že štát pred tým, ako začal stavať, musel pozemky pod ňou od ľudí vykúpiť. Obrátil sa na súd, ten má rozhodnúť, kto má k pozemkom, ktorých hodnota môže dosahovať okolo štyroch miliónov eur, vlastnícke právo.
Štát pozemky vykúpil
Na sporné pozemky v areáli nemocnice nebol na základe dostupných informácií uplatnený reštitučný nárok. Firma Eminvest, ktorá je podľa informácií nemocnice neoprávnene zapísaná na liste vlastníctva, žalovala zdravotnícke zariadenie z dôvodu nedovoleného obohatenia s poukazom na výber parkovného v areáli FNsP Žilina.

„Podľa nášho názoru nie je možné, aby stavebný úrad tesne po druhej svetovej vojne, keď prebiehala projekcia, plánovanie a výstavba nemocnice s priľahlou infraštruktúrou, vydal stavebné povolenie bez právneho titulu k dotknutým pozemkom. Začali sme preto v štátnych archívoch skúmať dokumenty ohľadom výstavby a vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam,“ vysvetľuje riaditeľ Eduard Dorčík odhodlanie ísť do súdneho sporu.

​Nemocnica z archívnych dokumentov zistila, že pozemky pod nemocnicou vykúpil v roku 1948 podľa vtedajšieho zákona štát. Ako sa k nim dostala firma? Podľa Dorčíka mohlo dôjsť k chybe pri zapísaní do registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).
„Podľa našich informácií sa spoločnosti, ktoré v deväťdesiatych rokoch ROEP spracovávali, pravdepodobne nezaoberali tým, čo sa s pozemkami dialo po roku 1948. Na pozemky neznámych vlastníkov zapisovali pôvodný stav z komasácie z obdobia konca päťdesiatych rokov.“

Na základe zistených informácií reagovala nemocnica na žalobu za nedovolené obohatenie protižalobou a podala návrh na súd na určenie vlastníctva sporných pozemkov.
Zároveň požiadala súd o vydanie predbežného opatrenia, a to blokáciu pozemkov pred ďalšími prípadnými prevodmi až dovtedy, kým súd nerozhodne, komu pozemky skutočne patria. V žalobe o nedovolené obohatenie požiadala o prerušenie konania, čomu súd vyhovel.

Podozrivé prevody odmietajú
Advokát firmy Eminvest Tomáš Gábriš spor s nemocnicou okomentoval s tým, že k žiadnym zvláštnym prevodom nedošlo. „Spoločnosť sporné nehnuteľnosti kúpila od potomkov pôvodných vlastníkov. Tí predmetné pozemky právoplatne prededili a následne predali spoločnosti Eminvest, ktorej predmetom činnosti je nákup a predaj nehnuteľností, resp. sprostredkovanie v oblasti obchodu s nehnuteľnosťami.“

Podrobnosti prípadu vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie komentovať nechcel. „Pracujeme so skutočnosťami datujúcimi sa do prelomu 40. a 50. rokov, ktoré nie je možné koncentrovať do krátkych politických sloganov. Verím, že medializácia tejto kauzy rovnako ako vyjadrenia miestnych aj vrcholových politikov nemajú za cieľ ovplyvňovanie prebiehajúceho súdneho konania,“ dodal.

Pozemky aj pod mestskými domami
Eminvest vlastní parcely aj neďaleko Parku Ľudovíta Štúra, za takzvaným žilinským Vuralom. Na pozemkoch stoja mestské domčeky, ktoré samospráva postavila v 60. rokoch. Na celom území je viacero vlastníkov, väčšinový podiel má mesto s 26 tisícmi metrov štvorcových pozemkov. Mestský majetok tu stojí sčasti na mestských parcelách, sčasti na tých, ktoré od roku 2016 patria firme.

Tá sa ich v roku 2020 snažila mestu odpredať za tri milióny eur, išlo o približne päťtisíc metrov štvorcových. Zastupiteľstvo kúpu odmietlo. Podľa Miriam Šutekovej, poslankyne Národnej rady za stranu Za ľudí a mestského zastupiteľstva v Žiline, by sa mesto malo podobne ako nemocnica obrátiť na súd, aby rozhodol, komu pozemky pod mestskými domami patria.

Šuteková upozorňuje, že podobných prípadov, ako mesto prišlo za zvláštnych okolností o pozemky, je na území Žiliny viac. V mestskej časti Bánová na mieste, kde je detské ihrisko, zrazu nový vlastník pozemku ohlásil zámer výstavby domov. Miestni si dali urobiť vlastnú právnu analýzu, ktorá má dokazovať, že na pozemky má právo mesto.
„Firmy už teraz od samosprávy pýtajú peniaze za to, že im verejné budovy či cesty, stoja na ich pozemku. Podávajú na mesto žaloby za bezdôvodné obohatenie. Keď sa tá lavína spustí, budú pýtať od mesta veľké peniaze za nájom. Bude to záťaž pre mestský rozpočet,“ myslí si poslankyňa.
Nechceli ich
Obyvatelia mestských častí aj aktivisti žiadajú, aby sa Žilina o pozemky súdila. Primátor Peter Fiabáne hovorí, že na súdne spory nemá mesto peniaze. „Sú to také vážne a právne náročné veci, že nie je v našich silách sa finančne alebo personálne s týmito problémami vyrovnať v priebehu roka či dvoch.“

Podľa jeho slov však mesto v prípadoch pozemkov v Bánovej či pod mestskými domčekmi koná. Pozemky pod detským ihriskom rieši polícia, Fiabáne však upozorňuje, že jeho predchodcovia v minulosti písomne vyhlásili, že mesto o parcely nemá záujem. Stanoviská predchodcov si vyžiadal aj vyšetrovateľ. Nezáujem o pozemky Fiabáne spätne hodnotí ako chybu, dodáva, že to značne znižuje šance mesta na úspech, aby ich dostalo späť.

„V prípade vykonávame všetky potrebné procesné úkony s cieľom riadneho objasnenia skutku a rozhodnutia v zmysle trestného poriadku,“ povedala pre TA3 Gabriela Kremeňová, hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline.
Na súdne spory nemajú peniaze

Žilina v minulosti už jeden súd o určení majetkových práv prehrala, primátor hovorí, že nie je možné súdiť sa s každou firmou, pretože to zaťažuje rozpočet. Idú do sporov, ktoré majú šancu vyhrať.
V prípade mestských domčekov čelia od spoločnosti Eminvest žalobe za vydanie bezdôvodného obohatenia. Majú platiť nájom za to, že domy stoja na pozemkoch firmy.

Na otázku, aký zámer má firma s pozemkami, konatelia opakujú, že predmetom ich podnikania je obchodovanie s nehnuteľnosťami, čo je legitímny a legálny predmet obchodnej činnosti. „Je prirodzené, že svoje vlastnícke právo si bránime, a to aj súdnou cestou.“
Ak by Žilina so spoločnosťou Eminvest išla v prípade pozemkov pod mestskými domami do ďalšieho súdneho sporu, súdny poplatok by stál 72-tisíc eur a každý jeden úkon tritisíc eur. Predpoklad je, že by bolo treba urobiť desať úkonov. Poplatky závisia od odhadovanej ceny za meter štvorcový v daných lokalitách.

Žilina za súčasného vedenia už zainvestovala do pozemkových sporov s podnikateľom Georgeom Trabelssiem. Externému právnikovi, ktorý sa nimi zaoberá, platí 70-tisíc eur.
Poslanci však chcú, aby radnica konala a do najbližšieho zastupiteľstva predložia návrh, aby samospráva podala určujúce žaloby tak ako nemocnica a aby si nechala vypracovať právne analýzy k ďalším lokalitám, v ktorých mohla takto prísť o pozemky. Tri odborné komisie návrh podporili napriek primátorovým argumentom o prázdnej pokladnici.

​Výmena, ktorá sa oplatila
Konateľmi firmy Eminvest sú Eduard Hrnko a Milan Klenčák. Obaja figurujú v ďalších firmách, s ktorými mesto v minulosti zamenilo pozemky. Kritizoval to Najvyšší kontrolný úrad.

Milan Klenčák je zároveň konateľom firmy MK-TRADE, ktorá menila pozemky v roku 2018 za bývalého primátora Igora Chomu (Smer-SD). Výmenou si firma prilepšila o viac ako 15-tisíc eur. Ešte v roku 2017 Žilina oslovila firmu MK-TRADE, aby sa vyjadrila k rekonštrukcii zastávky verejnej dopravy, ktorá sa nachádzala na časti jej pozemku. Tá radnici navrhla výmenu.
Firma ponúkala pozemky s rozlohou 211 metrov štvorcových, mesto malo vymeniť pozemky s výmerou 212 metrov štvorcových. Znalecký posudok určil, že kým pozemky firmy mali hodnotu takmer päťtisíc eur, mestské pozemky viac ako dvadsaťtisíc eur.
Firma zámenu podmienila tým, že ak si mesto bude nárokovať rozdiel v sumách, budú trvať na odstránení zastávky z ich pozemku. Zastupiteľstvo teda schválilo prebytočnosť mestských pozemkov aj bezodplatnú zámenu. Poslanci tak zvýhodnili firmu o viac ako 15-tisíc eur. Podľa NKÚ mesto porušilo zákon o majetku obcí, podľa ktorého majú samosprávy hospodáriť tak, aby majetok zveľaďovali.

Rozhodnutie primátora
V roku 2015 požiadala spoločnosť BH Centrum mesto o zámenu pozemkov v areáli nemocnice s odôvodnením, že tam chce realizovať zdravotnícke zariadenie a domov sociálnych služieb. Konateľom BH Centrum bol do roku 2009 aj Eduard Hrnko, ktorý je zároveň konateľom Eminvestu.
Mestské pozemky mali hodnotu 95-tisíc, kým pozemky spoločnosti 93-tisíc eur. Firma rozdiel doplatila. Jednu z parciel previedla BH Centrum na firmu Chromtech, kde je Hrnko štatutárom aj dnes.

O spôsobe prevodu majetku firme z dôvodu osobitého zreteľa rozhodol vtedajší primátor Igor Choma, pričom to nebolo v jeho kompetencii. NKÚ kritizuje, že keby o tom rozhodovalo zastupiteľstvo, mohlo rozhodnúť inak.
Mesto za Chomu menilo parcely aj priamo s firmou Eminvest.

Ako sa dejú prevody
Žilinskí poslanci Klubu za ZA, kam patrí aj Šuteková, si myslia, že rôzne firmy roky systematicky oberajú obce o pozemky.
„Na zastupiteľstve schvaľujeme nakladanie s majetkom, ľudia žiadajú, aby ich pozemky mesto vykúpilo, alebo ich chcú s mestom zameniť. Zistili sme, že majitelia často nie sú správnym spôsobom zapísaní na liste vlastníctva, respektíve väčšinou sú to firmy, ktoré majetok získali rôznymi prevodmi,“ hovorí Šuteková.

​Často nejde o dedičov, ale o firmy, ktoré podiely poskupovali. Objavuje sa aj nadobudnutie pozemku vydržaním. Osoba sa preukáže u notára dokumentmi, ktoré majú dokazovať, že môže mať k pozemku vlastnícke právo.
Notár spíše zápisnicu o tom, že si osoba môže vlastníctvo uplatniť. Plynula síce lehota desiatich rokov, dokedy sa to dalo napadnúť, no často nikto nevedel o tom, že taká lehota beží.

Slovenská republika v januári 2021 prijala zákon, ktorý už neumožňuje vydržanie pozemku notárskou zápisnicou. Ak si chce človek uplatniť vlastníctvo, podrobnosti preskúma súd, aktuality.sk

X X X

Kočnerove motáky: blíži sa rozsudok

​Motákov, ktoré mal posielať Marian Kočner, bolo podľa Petra Tótha mnoho, zachovali sa štyri.
K Marianovi Kočnerovi mal najprv blízko, ale na jeseň 2018 začal spolupracovať s polícou pri objasňovaní vraždy novinára Jána Kuciaka. Bývalý novinár a niekdajší šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth vtedy vydal mužom zákona aj motáky, ktoré mu mal posielať z väzobnej cely cez svojho právnika Kočner.

Rukou písané lístočky papiera obsahovali inštrukcie, ktoré osoby treba získať, aby sa dostal z väzby na slobodu, a ako zabezpečiť falošné dôkazy do kauzy zmenky, pre ktorú bol vtedy Kočner za mrežami.
Prokuratúra za posielanie motákov Kočnera obžalova z pokusu o marenie spravodlivosti, sudca Okresného súdu Bratislava I skutok prekvalifikoval na prípravu krivej výpovede a krivej prísahy. Kočner sa už dnes môže dozvedieť, či ho za to stihne nejaký trest.

Bratm. Dnes len krátko
Inštrukcie pre Petra Tótha v najznámejšom z motákov boli napísané veľkými písmenami. Bol to po bodoch písaný návod, na koho sa má obrátiť a ako má postupovať.
„Bratm. Dnes len krátko. 1) Marek sa bojí ,vyrobených svedkov‘, ale presvedčil som ho aspoň na jednu vec. Ak urobíš záznam (písomný) Romanovho príbehu, tak si ho prečíta a zváži, či je pre nás použiteľný. Tak ťa prosím stretni s Romanom ešte raz, detailne zaznamenaj a prosím spracuj to do písomnej podoby,“ písalo sa v jednom motáku.
V tomto prípade mal Tóth kontaktovať ďalšieho expríslušníka tajnej služby Romana Osuského. Prokurátor v obžalobnom návrhu proti Kočnerovi napokon vysvetlil, čo chcel mafián zariadiť.

„Pričom by (Roman Osuský, pozn. red.) ako svedok uviedol, že ešte ako príslušník SIS už v roku 2000 v rámci spravodajského rozpracovania vedel o zmenkách TV Markíza a že ich dokonca na vlastné oči videl, na čo mal XXX (Peter Tóth, pozn. red.) o tom spracovať písomný záznam a podľa písomnej inštrukcie uvedenej v predmetnom motáku tento záznam odovzdať advokátovi (Marekovi Parovi, pozn. red.), ktorý si ho mal prečítať a zvážiť, či je pre nich použiteľný,“ píše sa v anonymizovanom obžalobnom návrhu, ktorý Aktuality.sk získali na základe infozákona.

Stretnutie bývalých príslušníkov tajnej služby sa však napokon nekonalo. Ako sme už spomenuli v úvode článku, Tóth po zadržaní Kočnerovej volavky Aleny Zsuzsovej v kauze vraždy Jána Kuciaka začal spolupracovať s políciou a časť motákov s inštrukciami od Kočnera jej odovzdal. Na súde tvrdil, že od Kočnera dostal „20 a možno aj viac“ motákov. Polícii vydal štyri z nich, ktoré mu ešte ležali na stole.

Kočnerovi v kauze zmenky nepomohlo napokon nič. Aj s bývalým šéfom Markízy a expolitikom Pavlom Ruskom ho už právoplatne odsúdili – každý z nich dostal po 19 rokov väzenia.
Kočnerov právnik: Neodovzdával som odkazy
Peter Tóth vypovedal, že motáky mu odovzdával Kočnerov právnik Andrej Šabík. Ten na súde síce potvrdil, že sa s Tóthom viackrát stretol, ale odmietol, že by dôvodom týchto schôdzok bolo oodvzdanie verbálnych či písomných odkazov od Mariana Kočnera.

„Nikdy nebolo predmetom našich stretnutí odvzdávanie alebo preberanie nejakých dokumentov, teda písomností, s výnimkov korporátných písomností k obchodným spoločnostiam, v ktorých sa mal stať pán Peter Tóth štatutárnym orgánom,“ povedal Šabík na súde. Pripustil len to, že Tóthovi mohol niekedy odovzdať ústny odkaz od Kočnera typu „Pozdravujte ho“.

Ručne popísané papieriky
V záverečnej fáze súdneho procesu sa rozrozprával aj Kočner. Súdu napríklad opisoval, ako komunikoval s advokátmi počas porád, ktoré mali vo väznici. „Z dôvodu bezpečnosti som si s advokátmi viac písal, ako rozprával, nevedeli sme, či si nás nahrávajú,“ uviedol.
Podľa jeho slov si spolu s advokátmi písali na papieriky malými písmenami – Kočner na jeden papier a advokát na druhý papier. Sudcovi ukázal svoj blok, kde mal jeden taký roztrhaný papierik s poznámkami.

Sudca sa pýtal Kočnera aj na konkrétny moták z obžaloby, začínajúci sa slovami „Bratm, dnes len krátko“. Kočner reagoval širším vysvetlením, ako s Tóthom a inými ľuďmi komunikoval. Vraj posielal listy a nemôže vylúčiť, že niektorý mal aj takýto obsah. Čo presne písal v konkrétnych listoch, si už podľa vlastných slov presne nepamätá.

Znalec: Motáky písal Kočner
Prokurátor na prvom pojednávaní čítal zo spisu znalecký posudok znalca, ktorý skúmal, či motáky písal skutočne Marian Kočner. Išlo o štyri motáky, ktoré poskytol Peter Tóth.
Znalec v záveroch potvrdil, že motáky písal rovnaký človek, ktorý napísal aj porovnávací materiál – teda Marian Kočner, aktuality.sk

X X X

Ombudsmanka sa opäť obracia na hlavného hygienika

​Verejná ochrankyňa práv (VOP) Mária Patakyová sa opäť obracia na hlavného hygienika SR Jána Mikasa so žiadosťou o novelizáciu vyhlášky, ktorá bude okrem výnimiek zo zákazu návštev upravovať aj sprievod detí a rodiacich žien.
Zároveň žiada o stanovenie podmienok pre túto kategóriu osôb v súlade s usmernením Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Informovala o tom Michaela Pavelková z odboru komunikácie a protokolu Kancelárie verejného ochrancu práv.
Ombudsmanka v liste hlavnému hygienikovi upozorňuje, že podľa usmernenia MZ SR počas pandémie koronavírusu sú k návštevám pacientov hospitalizovaných v ústavných zdravotníckych zariadeniach okrem návštev upravené aj sprevádzajúce osoby. Podľa neho majú rodičky i maloletí pacienti právo na jej prítomnosť.

„Usmernenie však nie je záväzné a sprevádzajúce osoby navyše nie sú upravené vo vyhláške hlavného hygienika. Tá sa týka len zákazu návštev v zdravotníckych zariadeniach," uviedla Patakyová s tým, že v praxi dochádza k situáciám, keď si jednotlivé zdravotnícke zariadenia stanovujú vlastné pravidlá pre prítomnosť sprevádzajúcich osôb, alebo ich vnímajú ako návštevy či dokonca ich prítomnosť vylučujú. „Sprevádzajúca osoba však nie je návšteva, ale právo, ktoré má byť rešpektované," upozornila.

Právo dieťaťa
Prítomnosť rodičov podľa nej nemožno považovať za bežnú návštevu, pretože ide o právo dieťaťa pri poskytovaní zdravotných služieb. „Toto právo vychádza nielen z medzinárodných dohovorov na ochranu ľudských práv, ale aj z vnútroštátnej legislatívy," vysvetlila. Pripomenula tiež, že právo na prítomnosť sprevádzajúcej osoby podľa výberu rodičky je súčasťou práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života.
Ombudsmanka upozornila i na nedávno prijaté štandardy pôrodníckej starostlivosti vydané rezortom zdravotníctva, v ktorých je taktiež vyzdvihnutá dôležitosť sprevádzajúcich osôb a podľa ktorých majú ženy právo na sprevádzajúcu osobu počas celého pôrodu.

„Uvedomujem si, že vzhľadom na súčasný vývoj v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID–19 vystúpili do popredia iné okruhy otázok, avšak považujem za nevyhnutné, aby sa počas pandémie COVID–19 uplatňovali jednotné štandardy a postupy s cieľom zabezpečiť všetkým pacientom a pacientkam rovný prístup k rovnako kvalitnej zdravotnej starostlivosti na celom území Slovenska," doplnila verejná ochrankyňa práv.

Reakcia ÚVZ
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v reakcii podotýka, že sprievod hospitalizovaných detí a rodičiek nie je obmedzený. „Úrad verejného zdravotníctva vo svojej vyhláške upravuje návštevy na lôžkových oddeleniach zariadení zdravotnej starostlivosti. Sprievod hospitalizovaných detí a rodičiek nie je návštevou, preto nie je ani predmetom tejto vyhlášky a z pohľadu vyhlášky teda ani nie je obmedzený," uviedla hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková, aktuality.sk

X X X

Putin žiada od NATO záruky, že sa prestane rozširovať na východ

Kremeľ bude od Západu žiadať záruky, že NATO nebude rozmiestňovať svoje vojenské sily a techniku v blízkosti
„V dialógu so Spojenými štátmi a ich spojencami budeme trvať na vypracovaní konkrétnych dohôd, ktoré by vylúčili akékoľvek ďalšie rozširovanie NATO smerom na východ,“ povedal Putin počas ceremónie v Kremli, v rámci ktorej mu odovzdali poverovacie listiny veľvyslanci viacerých krajín vrátane Slovenska.

„Na našej západnej hranici sa hromadia hrozby,“ dodal Putin a v tejto súvislosti ponúkol Západu začatie vzájomných rokovaní. Avizoval však, že Moskva bude od západných krajín potrebovať „právne záväzné záruky“, a nie len slovné ubezpečenia.
Predstavitelia Ukrajiny a krajín Západu majú obavy z hromadenia ruských síl neďaleko rusko-ukrajinských hraníc, ktoré môže podľa nich byť predzvesťou možného ruského útoku na Ukrajinu.

PRuskí diplomati však kontrujú vlastnými obavami zo zhromažďovania ukrajinských vojsk neďaleko oblastí na východe krajiny, ktoré ovládajú proruskí separatisti.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v tejto súvislosti upozornil, že Washington je pripravený uvaliť na Rusko tvrdé sankcie, po ktorých doteraz nesiahol, ak by Putin skutočne nariadil inváziu na Ukrajinu. O možných sankciách však odmietol uviesť ďalšie podrobnosti.

Blinken sa vo štvrtok v Štokholme – popri ministerskej schôdzke Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe – plánuje stretnúť so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Ešte predtým však absolvuje rokovanie s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom.
Stoltenberg po utorkových rozhovoroch povedal, že Rusko zaplatí „vysokú cenu“, ak spustí vojenskú operáciu proti Ukrajine. Členské krajiny NATO, ktoré poskytujú Ukrajine vojenskú podporu, môžu podľa Stoltenberga potrestať Rusko sankc

X X X

Minister Korčok v Rige vyjadril poľutovanie nad konaním Ruska a vyzval ho na dialóg

Mister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok vyjadril v utorok na rokovaní šéfov diplomacií členských krajín Niami. Moskva tvrdenia o príprave vojenského útoku voči Ukrajine odmieta..

V Rige znepokojenie nad presunmi ruských ozbrojených síl v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Informoval o tom komunikačný odbor slovenského rezortu diplomacie.
„Sme znepokojení ostatnými presunmi ruských ozbrojených síl a ťažkej vojenskej techniky v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Slovensko sa zasadzuje za vzájomný dialóg, ktorý povedie k deeskalácii napätia,“ priblížil Korčok v hlavnom meste Lotyšska.
Prvý deň tohto prebiehajúceho dvojdňového stretnutia bol venovaný hodnoteniu politickej a bezpečnostnej situácie na východnej hranici Aliancie a príprave novej Strategickej koncepcie NATO, pričom osobitnou témou bol príspevok NATO ku kontrole zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní vo svete.

Šéfovia diplomacií krajín NATO okrem manévrov ruskej armády pri ukrajinskej hranici odsúdili aj pokračujúce zneužívanie migrantov zo strany bieloruského režimu a narúšanie bezpečnosti Poľska, Litvy a Lotyšska.
„Kategoricky odsudzujem zneužívanie migrantov na vedenie hybridných útokov voči našim spojencom a snahu Bieloruska o destabilizáciu situácie na hraniciach našich spojencov. Konanie bieloruského režimu je nielen v rozpore s medzinárodným právom, ale predovšetkým so základnými princípmi ochrany ľudských práv. Poľsko, Litva a Lotyšsko majú našu plnú solidaritu a podporu,“ vyhlásil minister Korčok.

Ministri tiež diskutovali o dôsledkoch odstúpenia Ruska od Zmluvy o otvorenom nebi a odsúdili nedávny ruský raketový proti-družicový test.
„Slovensko, aj ako Aliancia, chce mať konštruktívne vzťahy s Ruskou federáciou a viesť s ňou otvorený dialóg… Rovnako tak sa chceme s Ruskom rozprávať o jeho krokoch, ktorými postupne opúšťa kľúčové piliere európskej bezpečnostnej architektúry, ktorú samo pomáhalo budovať. Tieto kroky a nezáujem o dialóg z ruskej strany robia naše vzťahy ešte menej predvídateľnými. Nie sme spokojní s touto situáciou a doterajšou reakciou Ruska, budeme sa však o vzájomný dialóg naďalej snažiť,“ vysvetlil Korčok.

​Na tieto výzvy musí reagovať aj nová Strategická koncepcia NATO, ktorá má byť schválená na samite NATO v Madride v júni 2022 a zadefinuje smerovanie Aliancie na roky dopredu, uvádza slovenský rezort diplomacie.
„Hlavnou prioritou Slovenska je ďalej posilniť politickú jednotu a spoločnú obranu, ktorá je z nášho pohľadu najdôležitejšou úlohou Aliancie dneška aj zajtrajška. Kolektívna obrana spojencov poskytuje bezalternatívne bezpečnostné záruky pre našich občanov a Slovensko,“ uviedol Korčok.

„Aby sme kolektívnu obranu vedeli naplánovať a udržiavať, potrebujeme jasne pomenovať bezpečnostné hrozby, ktorým budeme v najbližších rokoch čeliť. Pre Slovensko je absolútne kľúčové, aby Aliancia dokázala reagovať jasne a jednotne a posilnila svoju schopnosť brániť sa všetkým hrozbám pre našu bezpečnosť,“ dodal šéf slovenskej diplomacie./agentury/

X X X

Minister Korčok: Rusko je bezpečnostnou výzvou pre NATO aj Slovensko

Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok vyjadril v utorok presvedčenie, že silná Severoatlantická aliancia pripravená na výzvy budúceho desaťročia je životným záujmom Slovenska. Ďalej označil Rusko za bezpečnostnú výzvu pre Alianciu aj pre SR ako jednu z jej členských krajín.
Korčokove vyjadrenia zazneli v prvý deň dvojdňového zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO, ktoré prebieha formou videokonferencie.

Na úvod rokovaní sa ministri venovali odporúčaniam expertov, ktoré upozorňujú na potrebu ďalšej politickej adaptácie Severoatlantickej aliancie v meniacom sa bezpečnostnom prostredí a podčiarkujú potrebu reagovať na budúce, aj nevojenské bezpečnostné výzvy.
Ministri hovorili aj o budúcej podobe výcvikovej misie NATO v Afganistane, o ktorej rozhodnú ministri obrany Aliancie vo februári 2021 po zvážení aktuálnej situácie. V misii Rozhodná podpora (Resolute Support Mission – RSM) aktuálne pôsobí 18 slovenských vojakov.

​Ďalšou témou rokovania ministrov zahraničných vecí bolo Rusko a jeho vplyv na bezpečnosť spojencov z NATO. Rusko pre Alianciu, aj pre SR ako jednu z jej členských krajín, predstavuje komplexnú bezpečnostnú výzvu, na ktorú je podľa Korčoka potrebné primerane reagovať.
Spojenci si podľa neho želajú dialóg s Moskvou o témach spoločného záujmu, o čo však musí prejaviť záujem aj ruská strana.

Účastníci videokonferencie diskutovali aj o možnostiach podpory NATO pre partnerov v regióne Blízkeho východu, severnej Afriky a Sahelu.
Vo svojom vystúpení šéf slovenskej diplomacie tiež upozornil na situáciu na západnom Balkáne, ktorú ani po 25 rokoch od podpisu Daytonských dohôd stále nie je možné považovať za stabilizovanú.

TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Ukrajina verí, že v roku 2021 bude prizvaná do Akčného plánu členstva v NATO
Ukrajina dúfa, že v roku 2021 dôjde k vybudovaniu tesnejších vzťahov s NATO napriek námietkam zo strany Moskvy a napriek pokračujúcemu konfliktu s proruskými separatistami na východe Ukrajiny.

V prejave k veľvyslancom členských štátov NATO to v utorok v Kyjeve uviedol ukrajinský minister obrany Andrij Taran. Vyjadril nádej, že Ukrajina bude na budúci rok pozvaná na vstup do Akčného plánu členstva (MAP), čo je prvý formálny krok k tomu, aby sa stala súčasťou západnej vojenskej aliancie.

Uviedol tiež, že členstvá Ukrajiny a Gruzínska – tiež bývalej sovietskej republiky – budú mať „významný vplyv na euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu, najmä v čiernomorskom regióne“.
Ukrajinské prozápadné vedenie úzko spolupracuje s NATO a parlament minulý rok prijal ústavné zmeny, v ktorých zakotvili ašpirácie Ukrajiny na vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy upevnili cieľ Kyjeva získať plné členstvo v oboch blokoch a zaviazali prezidenta, vládu a parlament, aby sa držali tohto smerovania svojej politiky.
Ukrajina bojuje proti povstalcom podporovaným Ruskom vo svojich východných oblastiach odvtedy, ako Moskva v roku 2014 anektovala Krymský polostrov. Tento konflikt si vyžiadal viac ako 13-tisíc obetí.
Kyjev vníma pristúpenie k NATO ako kľúčový nástroj posilnenia svojej obrany proti Moskve, ktorá alianciu naopak obviňuje zo snahy preniknúť do tradičnej sféry vplyvu Ruska./agentury/

X X X

Sociologička: Tretia vlna pandémie je aj vlnou pracujúcej chudoby

Keď som sa rozprávala s ľuďmi s nižšou pracovnou kvalifikáciou, hovorili mi zhruba toto: Aj tak nejde o zdravie, ide len o to, aby sme nerobili problémy, aby sme vždy, keď treba, mohli prísť do roboty, povedala v rozhovore pre Aktuality.sk sociologička Jana Lindbloom.
Jana LINDBLOOM je vedeckou pracovníčkou v Sociologickom ústave SAV. Vyštudovala sociológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a na Masarykovej univerzite v Brne získala doktorát. Vo svojej práci sa venuje organizačným štúdiám a analýze verejných debát o dôležitých spoločenských témach. V čase koronavírusovej pandémie pôsobí ako členka iniciatívy Veda pomáha.

​X Od štvrtka minulého týždňa máme opäť zavedený lockdown. Má spoločnosť ešte energiu obmedzovať svoj život?

Obávam sa, že nemá. To, ako sa vyvíja situácia s covidom, je sklamanie pre všetkých. Určite je to náročné pre každého.
X Prečo bola časť spoločnosti ochotná počúvať reči o tom, že covid neexistuje?

Prvýkrát som sa začala obávať o covidovú budúcnosť našej krajiny v lete po prvej vlne. Počas prvej vlny sme zažili jediný naozajstný lockdown s prázdnymi ulicami. A aj to zabralo. Ponaučenie však neznelo, že keď sa nestretávame, vírus sa nešíri. Namiesto toho niektorí prišli s pochybnosťami, či vôbec covid existuje. To, čo sa dialo v Bergame a v Španielsku, bol podľa nich mediálny hoax. Vtedy som si uvedomila, že v našej krajine nemáme šancu nad pandémiou vyhrať.

X To znie dosť zúfalo. Prečo by sme nemali mať šancu?

Zdá sa mi, že to vychádza práve z komplikovaného interpretačného vzťahu medzi opatreniami a následným epidemickým stavom. Na to, aby sme sa vyhli tejto jesennej delta tragédii, bolo treba naplno očkovať v lete. Začiatkom leta však bola iná situácia. Počty prípadov boli nízke a nebolo možné presne odhadnúť, aká vlna na jeseň príde. Zhruba polovica dospelých bola zaočkovaná a nevedelo sa, koľko ľudí získalo imunitu tým, že prekonali ochorenie v druhej vlne.
Ako v takej situácii presviedčať k očkovaniu? Buď poviete, že nevieme, aké to na jeseň bude, no dajte sa pre istotu zaočkovať, alebo poviete, že ak nebudeme zaočkovaní, tak to bude veľmi zlé. Vravelo sa, že ľudí netreba strašiť. Že ak budeme strašiť veľkou vlnou a tá nakoniec nepríde, tak nám už nebudú veriť.

A viete v čom je vtip? Keby ľudia varovnému scenáru uverili a dali by sa zaočkovať, tak veľká vlna by ozaj neprišla. Čiže by sme čelili výsmechu, že sme nemali pravdu. Nahnali sme ľudí k očkovaniu a aha, vlna vôbec nebola taká zlá. A v tom je ten paradox a zúfalstvo nášho boja. Je to ako keby opačná Thomasova teoréma. Keď sa situácia zadefinuje ako reálna, tak sa nestane reálnou vo svojich dôsledkoch.

X Pri politikoch je zrejme pochopiteľné, prečo sa snažia túto situáciu zneužívať. Chcú získať popularitu. Ale prečo tomu verí bežný človek?

Práve pre tie straty a riziká, ktoré vyplývajú z opatrení. Ľudia začnú prízvukovať, o čo prišli a porovnávajú to s tým, aké veľké bolo ohrozenie. No keby sme vlnu vírusu výrazne znížili opatreniami a vakcínami, tak ohrozenie by napokon bolo nízke. Opatrenia by sa javili ako neadekvátne. Neviem, či sa nám to niekedy podarí uchopiť správne, či to prestanú dezinformátori zneužívať. Zdá sa, že na Slovensku je veľmi jednoduché presvedčiť ľudí, aby nevideli to podstatné.

X Dá sa hovoriť o všeobecnej nedôvere k autoritám?

Áno, nedôvera na Slovensku je a do veľkej miery je aj opodstatnená. Vzhľadom na vývoj či už dávnejšej, alebo súdobej histórie majú ľudia dôvod nedôverovať politikom. Problém však vidím aj v iných vzťahoch. Nedôveru som zaznamenala napríklad aj pri diskutovaní o téme očkovania v kontexte niektorých pracovísk.

X Z akého dôvodu?

Hovorí sa, že tretia vlna je vlnou nezaočkovaných. Keď si však vezmeme štruktúru nezaočkovaných, tak mám obavu, že do veľkej miery, hoci nie výhradne, to môže byť aj vlna nižších sociálnych vrstiev, nižšej strednej triedy, pracujúcej chudoby a ich rodinných príslušníkov v seniorskom veku.

Pred vypuknutím jesennej delta vlny bola nízka miera zaočkovanosti práve vo vidieckych okresoch, v marginalizovanejších oblastiach Slovenska. Pokiaľ ide o pracoviská, tak obvykle môžeme vidieť, že napríklad majitelia a manažment firiem, teda predstavitelia vyšších pozícií sú zväčša zaočkovaní a ľudia, ktorí pracujú v podriadených pozíciách a pracovníci s nižšou kvalifikáciou sú často nezaočkovaní. Vakcínam neveria a keď sa s nimi rozprávam, povedia mi zhruba toto: Aj tak nejde o zdravie, ide len o to, aby sme nerobili problémy, aby sme vždy, keď treba, mohli prísť do roboty.

X Čiže sme svedkami nejakej vzbury?

Vzbura je silné slovo. V práci je to skôr tichý odboj. V niektorých prípadoch som však mala pocit, že je to pre nich určitá forma odporu. Možnosť držať nadriadených v neistote, kompenzovať dlhodobé frustrácie a krivdy.

X Vieme povedať, prečo sú tie vzťahy také, že má táto časť spoločnosti pocit, že sa musí vzbúriť?

Nadväzujem len na zistenie výskumu Ako sa máte Slovensko?, kde v kategórii nekvalifikovaných pracovníkov, napríklad robotníkov v podnikoch, bolo iba 32 percent zaočkovaných. A tiež na to, čo som zachytila v rozhovoroch. Samozrejme, to, prečo sa niekto nedal zaočkovať, má množstvo dôvodov. Jedno však vieme povedať. Tak ako aj v iných prípadoch, ani tu sa nerozhodujeme sami. Do veľkej miery sú to rozhodnutia skupín a je dôležité, aká interpretácia v skupine prevládne. Vieme povedať, že naše názory a konanie budú súvisieť s tým, čo si myslí, ako sa správa naše bezprostredné okolie – nielen kolegovia a známi, ale aj naša rodina.

​X Prečo má skupina taký vplyv na rozhodovanie jednotlivca?

To je ľudská povaha. Je praktické rozhodovať sa spolu s inými. Mať pravdu aj mýliť sa je ľahšie spolu než sám. A nie každý má chuť a čas si niečo študovať. Spolieha sa na názor ostatných. Keď som bola v teréne, často som sa stretávala s frázou „ľudia hovoria...“.

Ako teda tí „ľudia, ktorí hovoria...“ ovplyvňujú svoje okolie?

Existujú jednotlivci a nie je ich málo, ktorí sledujú vybrané zdroje a potom informujú ostatných. Vysvetľujú, preposielajú odkazy na články, na videá či niekoho, koho rešpektujú. Oni teda urobia nejaký predvýber a tí ostatní, keď sú v ich sociálnej skupine, sú sýtení týmito informáciami, napríklad spochybňovaním vakcíny.

Ďalšia vec je rola výsmechu. Napríklad medzi robotníkmi, kde prevláda taká maskulinná machistická subkultúra, si hovoria, že kto sa už len bude báť covidu. Mať rúško na neformálnych stretnutiach je tam na smiech, akoby znakom strachu a slabosti.

X Toto sa zlomilo, či ešte aj dnes je ochrana proti covidu znakom slabosti?

Rúško odporuje tomu, ako bežne spolu komunikujeme medzi najbližšími. Pravda je, že rúško nám skrátka zavadzia. Mnohým je nepohodlné a práve pri stretnutiach s blízkymi a známymi ho skladáme. Keď som bola počas druhej vlny v teréne, všimla som si, že ľudia majú pocit, že vírus na nás číha kdesi vonku, v obchode, pri stretnutí s niekým cudzím. No dáta ukazujú, že najväčšiu šancu infikovať sa máme práve od svojich blízkych a známych. Pri nich totiž skladáme rúško dole a uvoľňujeme priestor vírusu.

X Vzhľadom na mieru zaočkovanosti sa situácia zvykne interpretovať tak, že dnes už všetci mali možnosť sa zaočkovať a kto to nevyužil, je antivaxer. Je to tak? Naozaj máme na Slovensku zhruba 50 percent ľudí, ktorí sú proti očkovaniu?

V niečom je opodstatnené hnevať sa na ľudí, ktorí podľahli dezinformáciám a kvôli tomu sme opäť v žalostnej epidemickej situácii. Na strane druhej, s názormi sa nerodíme, sme do nich socializovaní. Je teda len čiastočne chybou alebo zásluhou jednotlivca, na ktorej strane sa ocitol. Keby som žila obklopená ľuďmi, ktorí mi hovoria, že po vakcíne budem mať rakovinu alebo nebudem mať deti, asi by som sa tiež nedala zaočkovať.

X Čo s tým? Aj takýto človek má predsa prístup aspoň k rádiu, odkiaľ je schopný získať overené informácie.
Možno k nemu prístup má, ale niekedy nemá čas a chuť to počúvať. Ľudia z tých nižších vrstiev majú často úplne iné, dôležitejšie problémy ako sledovať vedecké informácie o covide a vakcíne.

X Nezbavujeme tým človeka úplne zodpovednosti?

Naša kultúra zdôrazňuje individualizmus a individuálnu zodpovednosť, aj náš právny systém je tak vystavaný. Ale zo sociologického hľadiska je vplyv okolia a referenčnej skupiny fakt. A s tým sa dá pracovať. Napríklad pri kampani. Nepotrebovali sme presviedčať všetkých plošne a už vôbec nie iba kognitívne cez informácie a dáta.

X Kde sa teda stala chyba?

Využívanie alebo zneužívanie štruktúry sociálnych vzťahov pre vyššiu zaočkovanosť je citlivá a sporná téma. Nerada o tom takto hovorím. No keďže vychádzam z toho, že vakcíny výrazne pomáhajú voči hospitalizáciám a úmrtiam, tak poviem, že vzťahy autority a aj mocenských nerovností mohli byť viac zapojené do snahy o vyššiu zaočkovanosť.
Žijeme v spoločnosti, v ktorej politici majú relatívne malý priamy vplyv na naše osobné životy. To, ako si napríklad na sociálnych sieťach dovoľujeme hrubým a drzým spôsobom komunikovať s politikmi, ale aj s odborníkmi, presne poukazuje na to, že títo ľudia ako osoby nemajú na naše životy priamy dosah. Pretože my ľudia veľmi dobre vieme, komu si môžeme dovoliť nadávať a komu nie. V tomto sme ozaj kompetentní členovia spoločnosti.

Tam, kde sme v reálnom vzťahu mocenskej závislosti, kde to môže mať na nás priamy dosah, tam sme radšej ticho. Môžem nadávať nejakému lekárovi na internete, ale tomu svojmu, ktorý by mi potom možno nevypísal poukaz na liečenie, tomu radšej nadávať nebudem. Môžem nadávať politikovi, no pri svojom nadriadenom, ktorý mi potom určuje výšku odmien a prideľuje prácu, radšej zvážim slová. S tým je lepšie byť zadobre, hoci by som s ním aj nesúhlasil.

X A toto sa dá využiť pri očkovaní?

Práve tieto okolnosti a vzťahy bolo, myslím si, možné viac využiť aj pri očkovaní. A dokonca aj na tých pracoviskách, kde momentálne ešte zamestnanci kladú odpor. Keby to vzali vážne a prísne, tak dokážu väčšinu zamestnancov pritlačiť k tomu, aby sa nakoniec dali zaočkovať.

A to isté platí aj u lekárov, pokiaľ sami lekári nepodľahli strašeniu nežiaducimi účinkami vakcín. Lekár a aj špecialista, ku ktorému chodím na kontrolu a po lieky, je autorita, v ktorej rukách je moje zdravie. Ak pri vyšetrení iniciatívne povie, že sa potrebujem dať zaočkovať, ťažko mu budem odporovať. Najefektívnejšie by bolo očkovať hneď v tom momente na mieste.
V živote to nefunguje tak, že mám pevný názor a podľa toho stále konám. Často je to aj opačne. Som v súhre nejakých okolností, nejako som konal alebo nekonal a moje názory potom len ex post racionalizujú ten stav, v ktorom som sa ocitol. Keď človek ešte nebol zaočkovaný, vysvetľoval to napríklad zdravotnými argumentmi, nedôverou k vakcíne. Keď sa napokon dal zaočkovať, zdôvodňoval to tým, že musel alebo že sa nebude vkuse testovať. Argumentoval teda vonkajším tlakom alebo praktickými dôvodmi.

X Ve februári tohto roka ste napísali: „Vláda musí kontrolami a argumentáciou apelovať na to, aby sa protipandemické opatrenia naozaj dodržiavali.“ Dokáže aktuálna vláda logickou argumentáciou presvedčiť ešte niekoho, aby dodržiaval opatrenia a aby sa išiel zaočkovať?

Ona to robiť musí. Musí ísť príkladom a vymáhať to aj formálnym spôsobom. Vírus sa však prenáša najmä v neformálnych kontaktoch. Tam vláda nemá žiaden dosah. Je to na nás, ako si to spoločne zadefinujeme. Ako sa to pretaví do bežného života, do vzájomných očakávaní, do toho, čo bude považované za správne a nesprávne, čo bude spoločenskou normou.

X Vidíte v spoločnosti zmenu, aby sa počet zaočkovaných zvyšoval?

Očkovanie je zložitá téma. Keď to zjednodušíme, tak je to do veľkej miery vlastne súboj dvoch výkladov o to, že čo je nebezpečnejšie: covid alebo vakcína.

X Prehrali sme s dezinfoscénou?

Ľudia majú strach z vakcíny. Sú aj takí, ktorí sú politicky sfanatizovaní, ale tých teraz dajme bokom. Dokážem rozumieť tým, ktorí sa zľakli. Z výskumu Ako sa máte Slovensko? vieme, že polovica zaočkovaných váhala, či sa dať zaočkovať. Asi málokto šiel na očkovanie úplne bez obáv z nežiaducich účinkov. Navyše, je to aj otázka viny a zodpovednosti. Pre svedomie by bolo obrovskou záťažou, ak by som sama sebe alebo svojim blízkym vakcínou privodila ochorenie či dokonca smrť, hoci štatisticky je to úplne marginálna pravdepodobnosť. No práve preto, že si to človek môže zaviniť akoby sám, tak je riziko vakcíny pre mnohých vážnejšie než dostať covid. Infikovať sa je prijateľnejšie, pretože to sa proste stáva, že sa človek nakazí, ochorie a na ochorenie prípadne aj zomrie. Nie je to zámerná a vedomá voľba.
Naša krajina je však vo svojom nešťastí momentálne osožná práve v tom, že pred začiatkom delta vlny sme boli zaočkovaní zhruba pol na pol, a tak sa počas jesene jasne ukázalo, že vakcína pomáha. Táto pomoc však už nemusí byť takto očividná pre tých, ktorí sa dajú zaočkovať teraz, keď je vlna v plnej sile.

X Takže by sme teraz nemali očkovať?

Všetkých povzbudzujem k tomu, aby sa dali zaočkovať, lebo očkovanie jednoznačne pomáha, no nesmieme zabúdať na to, že pri prvých dvoch dávkach vakcína zaberá až po šiestich týždňoch, ale covid je už všade naokolo. Mnohí ľudia sa síce dajú zaočkovať, ale už môžu zároveň zápasiť s covidom. Preto musíme byť naozaj opatrní v tom, ako si budeme vykladať zhoršenie zdravotného stavu. Môže totiž nastať v dôsledku covidu a nie v dôsledku vakcíny.

X V tomto teda bude táto vlna očkovania iná ako tá predtým?

Bude to opäť zápas o reputáciu vakcín. Ako sledujem dezinformačnú scénu, tak ten súboj kauzalít tu bude ešte nadlho. Jednak budú pravdepodobne pribúdať ľudia, ktorí budú zaočkovaní, ale aj tak budú hospitalizovaní. A zároveň budú v dlhodobejšom horizonte pribúdať aj ochorenia z odkladanej zdravotnej starostlivosti. Mnohí sú pripravení pripísať vakcíne všetko negatívne, čo sa udeje.

X Urobili niekde médiá v informovaní o covide chybu?

Asi sa to inak nedá, ale existuje rozdiel medzi dezinformačnou scénou a mainstreamovými médiami. V bežných médiách, ako aj v tomto rozhovore prebiehajú diskusie o tom, ako by sme ešte mohli ľudí presvedčiť, čo by ich „prinútilo“ dať sa zaočkovať. Keď to počúvajú ľudia z tej skupiny, ktorú sme potrebovali presvedčiť, vnímajú, že niekto ich chce k niečomu nútiť. V našich rozhovoroch sú nezaočkovaní oni. Pre dezinfoscénu sú však oni napríklad politici, vedci, lekári a kategóriu my predstavujú bežní ľudia. Dezinformačné médiá teda hovoria omnoho ľúbivejším jazykom. Neodkryjú karty v tom, ako sa snažia niekoho presvedčiť o svojej pravde. Neradia sa verejne, aké dezinformácie by ešte vytiahli, aké doslova hororové obrazy by ešte vykreslili, aby sa ľudia ozaj poriadne vystrašili a nešli sa dať zaočkovať. Takýto rozhovor tam nenájdete. Namiesto toho sa tam hovorí, že sú také aj také informácie a vy si vyberte. Vy sami viete posúdiť a vytvoriť si vlastný názor na vakcíny. Znie to lichotivo a emancipačne. Problém je však v tom, že bežný človek nemá šancu sám vakcínu vyhodnotiť, aktuality.sk

X X X

EÚ pripravila balík sankcií proti Bielorusku, USA sa pridajú čoskoro

Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa na stredajšom zasadnutí dohodli na balíku sankcií proti režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka v súvislosti s migračnou krízou na hraniciach Bieloruska s členskými krajinami EÚ. Agentúre PAP to povedal poľský veľvyslanec pri EÚ Andrzej Sadoś.

​Demonštrácia proti režimu bieloruského prezidenta Lukašenka v litovskom hlavnom meste Vilnius, august 2021
Ako pokračoval, pripravujú sa aj ďalšie sankcie, ktoré majú zahŕňať všetkých predstaviteľov bieloruského režimu podieľajúcich sa na migračnej kríze na hraniciach, ako aj podniky a ďalšie subjekty podporujúce Lukašenka.

Veľvyslancami dohodnutý balík sankcií sa týka 17 osôb a 11 subjektov, píše s odvolaním sa na svoje zdroje agentúra Bloomberg. Dotknutý má byť aj národný letecký prepravca Belavia a sýrska súkromná letecká spoločnosť Cham Wings Airlines, bieloruský výrobca umelých hnojív Hrodna Azot, ropná spoločnosť Belorusnefť, ale aj predstavitelia pohraničnej stráže a sudcovia. Malo by ísť o zákaz vstupu dotknutých osôb na územie EÚ a zmrazenie aktív.

​Sankcie musia ešte schváliť lídri členských krajín EÚ, k čomu by pravdepodobne malo dôjsť vo štvrtok. Nové sankcie proti bieloruskému režimu „čoskoro“ predstavia aj Spojené štáty. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa amerického ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého Washington koordinuje svoje kroky s Bruselom.

X X X

​Nedokončený Pavilón B v Rimavskej Sobote chcú zbúrať a postaviť novú nemocnicu

​Podmienkou je, aby firma, ktorá nemocnicu prevádzkuje, spolu s krajom uspeli pri získavaní zdrojov z Plánu obnovy.
:Pavilóny B nemocníc v Rimavskej Sobote a Žiari nad Hronom začali stavať na začiatku 90. rokov, dodnes ich však nedokončili.
Príbeh jedného z nich by sa v najbližších rokoch mohol skončiť zbúraním, na jeho mieste má vyrásť úplne nové krídlo nemocnice. Pre druhú z budov plán zatiaľ neexistuje.

Jeden chcú zbúrať, druhý zatiaľ zostane
Rozostavané budovy v oboch mestách sú spolu s areálmi nemocníc majetkom Banskobystrického samosprávneho kraja.
Spoločnosť Svet zdravia siete Penta Hospitals International sa chce v spolupráci so samosprávnym krajom uchádzať o zdroje z Plánu obnovy a odolnosti pre zdravotníctvo.

V prípade úspechu použije milióny na výstavbu novej časti nemocnice v Rimavskej Sobote na mieste dnešného nedokončeného pavilónu B a na rekonštrukciu súčasných priestorov v Žiari nad Hronom.
Dnes firma v oboch nemocniciach poskytuje zdravotnícku starostlivosť práve v objektoch patriacich župe. Krajskí poslanci už spoluprácu pri projektoch odsúhlasili, predbežne odobrili aj búranie v Rimavskej Sobote.

„Tam chceme vybudovať nemocnicu novej generácie, akú sme postavili v Michalovciach a v Žiari chceme uskutočniť masívnu rekonštrukciu," oznámil Igor Pramuk, riaditeľ pre externé vzťahy siete nemocníc a polikliník.

Použijú projekt z Michaloviec
Investícia na Gemeri by si vyžiadala približne 70 miliónov eur a výsledkom by mala byť nová nemocnica s 279 lôžkami, ale aj s novými operačnými sálami a urgentom.

V Žiari nad Hronom počítajú s rekonštrukciou priestorov súčasných oddelení. Tamojší rozostavaný pavilón B súčasťou projektu nie je.
Ak sa firme s krajom podarí uspieť a zdroje získa, pričom rozhodujúce slovo bude mať ministerstvo zdravotníctva, zmeny musí stihnúť do roku 2026, dokedy peniaze z plánu obnovy treba vyčerpať.
Pramuk pripomenul, že zámery sú len na začiatku celého procesu a v zásobníku projektov sa určite objavia aj plány konkurencie.

Výsledok reformy je otázny
Novú nemocnicu v Rimavskej Sobote by podľa jeho slov dokázali vybudovať včas len preto, že majú existujúci projekt, ktorý použili v Michalovciach. „Inak sa nemocnice projektujú roky a nedalo by sa to do roku 2026 stihnúť," povedal.
Obe nemocnice sa objavili aj v rôznych verziách uniknutého zoznamu na rušenie niektorých oddelení pri príprave optimalizácie siete nemocníc.

Zástupca Sveta zdravia reagoval, že samotná spoločnosť nechce služby redukovať. „Naším zámerom je, aby sme obe zariadenia udržali v minimálne takom rozsahu, v akom fungujú dnes," povedal.
S čím presne príde ministerstvo v rámci reformy, povedať nevie, no podľa Sveta zdravia by mali ostať takzvanými regionálnymi nemocnicami aj s akútnou zdravotnou starostlivosťou.

( Vizualizácia zámeru v Rimavskej Sobote.Zdroj: Svet zdravia
Majetok ostane v rukách kraja
Banskobystrický samosprávny kraj projekty, ktoré by znamenali investície do jeho majetku, podporuje. Do budúcna počíta s novou nájomnou zmluvou, ktorá by investície z plánu obnovy zohľadnila.

„Nevieme dnes presne povedať, ako to bude vyzerať, no nestane sa, že by Banskobystrický samosprávny kraj predal majetok súkromnej spoločnosti alebo že by novovybudovaný majetok skončil v rukách súkromnej spoločnosti," povedal podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Podľa neho je kľúčové, aby areály ostali v rukách samosprávneho kraja a ten tak mohol ovplyvňovať to, kto, či a za akých podmienok tam bude poskytovať zdravotnú starostlivosť.
V minulých rokoch dohoda o budúcom využití nedostavaných pavilónov B viazla. V čase, keď viedol župu Marian Kotleba (ĽSNS) sa plánovaný predaj pavilónov nepodaril.

Svet zdravia ich chcel kúpiť, no neskôr zámery v oboch regiónoch prehodnotil. Téma sa ďalej neposunula ani v aktuálnom volebnom období s Jánom Lunterom na čele župy.

Lekárka: Budovy sú jedna vec, ľudia druhá
Lekárka Katarína Belicová, ktorá je zároveň krajskou poslankyňou, hovorí, že problémom nie sú len priestory a vybavenie nemocníc, no aj nedostatok kvalitného personálu.

ncept stabilizácie zdravotníckych pracovníkov. „Z môjho pohľadu sa dostávame na veľmi neželanú úroveň, keď sme ochotní znižovať naše kritériá na medicínsky personál, len aby sme zaplátali jedno okienko iným okienkom," povedala počas novembrového rokovania poslancov.
„Mnohí z nás plánujeme odchod z tohto regiónu, odchod zo zdravotníctva a z týchto pozícií," naznačila.
Pramuk na jej slová reagoval, že chýbajúci lekári a sestry sú celoslovenským problémom, no napríklad v Michalovciach, kde Svet zdravia postavil novú nemocnicu, to pomohlo zastabilizovať aj stav personálu.

Súčasnej situácii podľa neho nepomáha aktuálna pandémia, keď sú zdravotníci ešte viac frustrovaní. Odradzujúco zapôsobil aj uniknutý zoznam nemocníc predurčených na údajné zrušenie niektorých oddelení. Hľadať nových ľudí do nemocníc, ktorých budúcnosť je neistá, je náročné.
Podľa Pramuka však chýbajú najmä systémové kroky štátu, aby na Slovensku vyštudovalo viac lekárov a sestier, ktorí by mali motiváciu v krajine zostať pracovať, aktuality.sk

X X X

Lotyšsko volá po trvalej vojenskej prítomnosti USA na svojom území

Lotyšský minister obrany Artis Pabriks v pondelok vyhlásil, že Lotyšsko potrebuje trvalú vojenskú prítomnosť USA, aby takto odradilo Rusko, a chce tiež posilniť svoju obranu americkými raketami Patriot. 
​Pabriks to uviedol počas návštevy generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v tejto pobaltskej krajine. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej alianciu NATO znepokojuje posilňovanie prítomnosti ruskej armády na ukrajinských hraniciach.

Na stretnutie s rezortnými partnermi z ďalších 29 členských krajín NATO, ktoré sa koná v Rige, pricestuje v pondelok večer aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Schôdzka šéfov diplomacií členských štátov NATO sa v Rige uskutoční 30. novembra a 1. decembra.

Stoltenberg po rokovaniach s lotyšskými partnermi v Rige povedal, že NATO pokračuje v rozširovaní svojho spoločného obranného systému, ktoré je najväčšie od čias studenej vojny.

„Dôsledne sa snažíme o najväčšiu expanziu celkového obranného systému od (čias) studenej vojny. Bojové skupiny sú rozmiestnené v pobaltských štátoch a Poľsku. Posilnili sme našu prítomnosť na mori aj vo vzduchu. Úzko spolupracujeme aj so spojencami na výcviku, ktorého cieľom je zabrániť akémukoľvek ohrozeniu spojencov, najmä na východnom krídle aliancie – v regióne Baltského mora,“ povedal Stoltenberg podľa agentúry RIA Novosti na tlačovej konferencii.
Pobaltské štáty sú vnímané ako najzraniteľnejšie krídlo NATO, keďže sú s hlavným územím aliancie spojené len pozemným koridorom dlhým približne 60 kilometrov medzi Poľskom a Litvou, známym aj ako Suwalki.

Vojenskí experti varujú, že Rusko by mohlo cez Bielorusko obsadiť toto územie a získať tak pozemný koridor do svojej silne opevnenej exklávy Kaliningrad v Baltskom mori. Americkí vojaci sú síce rozmiestnení v Nemecku, ale v prípade takéhoto útoku sa nemusia dostať do Pobaltia dostatočne rýchlo, upozorňujú experti.

Minister Pabriks upozornil, že „v Rusku momentálne dochádza k revizionizmu… vzhľadom na to tu nemôžeme otáľať“. Pabriks narážal aj na vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa nechal počuť, že keby mal príležitosť zmeniť moderné ruské dejiny, zabránil by rozpadu Sovietskeho zväzu./agentury/

X X X

Trest za Šuaj Pcheng. WTA odteraz do Číny nevstúpi

​Čínska tenistka Pcheng Šuaj na archívnej snímke z roku 2019.
Dôvodom sú obavy o bývalú svetovú deblovú jednotku Šuaj Pcheng. Jej komunikácia po obvinení vrcholného čínskeho politického predstaviteľa zo sexuálneho obťažovania klesla na minimum.

WTA plánovala v roku 2021 zorganizovať v Číne 11 podujatí, no pre pandémiu koronavírusu sa žiadne z nich nekonal.
„Vzhľadom na súčasný vývoj aféry máme obavy o to, čomu by hráči a členovia tímu mohli čeliť v Číne. Máme pochybnosti o konaní podujatí aj v roku 2022,“ vyhlásil v stredu podľa AFP predseda WTA Steve Simon./agentury/

X X X

​Ďalší unikátny systém zohrieva vodu turistom v Alpách

THERMO|SOLAR dodal slnečné kolektory pre tirolskú chatovú dedinku

Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov - THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. dodal 36 slnečných kolektorov na unikátny projekt solárneho systému na ohrev teplej vody v Rakúskom Tirolsku. Spolu 36 kusov slnečných kolektorov TS300 bolo inštalovaných na hygienické účely na hlavnej chate v chatkovej dedinke Hygna v Reith im Alpbachtal. Zakázku realizoval montážny partner, firma Quest elements s.r.o. Informoval o tom Alfréd Gottas, riaditeľ THERMO|SOLARU.

,,Tento veľký solárny projekt - spolu 36 slnečných kolektorov s účinnou plochou 72 m2, bolo inštalovaných na hlavnej chate v 6 radoch po 6 kusov. Práce trvali iba dva dni. Tento výnimočný projekt je v chatkovej dedinke Hygna (https://hygna.at/) v Tirolsku, kde je 11 samostatných chat na slnečnej náhornej plošine v Reith im Alpbachtal. Lokalita chatovej osady je v horskom prostredí s výskytom výdatnej snehovej prikrývky. Dodávateľ strešnej krytiny požadoval, aby boli slnečné kolektory ukotvené výhradne na úchytoch, ktoré vyrába a dodáva on, inak hrozilo neuznanie plnej záruky. THERMO|SOLAR preto pre túto zákazku navrhol adaptáciu svojej nosnej konštrukcie, aby ju bolo možné namontovať na požadované kotvenie tak, aby bola požiadavka investora a dodávateľa strechy splnená a aby boli všetky záruky dodržané v plnej miere,“ vysvetlil A Gottas.

Dodal, že   k zákazke prišli tak, že pôvodný dodávateľ nebol schopný splniť záväzky a dodať solárny systém a tak sa investor obrátil na THERMO|SOLAR.

Zaskakujú aj za iných
,,Už niekoľkokrát sme zaskakovali aj za konkurenciu, ktorá nebola schopná dodržať termíny a preto sa investori obrátili na nás. Aj v súčasnosti nás oslovujú investori, ktorým zlyhali dodávatelia a obracajú sa na nás s prosbou o dodávku našich výrobkov. Aj väčšie zákazky sme schopní vybaviť a exportovať tovar behom 24 až 48 hodín. Tento rok je na trhoch kríza so surovinami, ktorú sme predvídali. Všetky voľné zdroje sme preto presmerovali do zásob, takže najbližšie mesiace sme schopní vyhovieť aj veľkým dodávkam do zahraničia, aj pokrývať objednávky domácností v rámci poukážok SIEA na využitie OZE z projektu Zelená domácnostiam II. THERMO|SOLAR je stále spoľahlivým dodávateľom. V tomto roku sme schopní bez problémov splniť všetky, aj neočakávané objednávky. Vysoký záujem o naše výrobky evidujeme aj zo západnej Európy,“ konštatoval A.Gottas.

Ďalšie realizácie
Najnovšia dodávka pre chatkovú dedinku Hygna je len jednou z mnohých netradičných realizácií slnečných kolektorov z produkcie THERMO|SOLARU. Podobnú zakázku realizovali v spolupráci s firmou Quest elements s.r.o. aj v roku 2019 v hoteli Landhaus St. Georg, ktorý sa nachádza v krásnom alpskom prostredí v blízkosti rakúskeho lyžiarskeho strediska Schladming. Prebehla tam modernizácia technologického zariadenia na ohrev vody v hoteli, pri ktorej bolo inštalovaných 16 solárnych kolektorov TS 500 s účinnou plochou kolektorov 36 m². Kolektory ohrievajú vodu v 3 akumulačných zásobníkoch, každý s objemom 800 l a celkovým objemom 2 400 l. Systém je dimenzovaný tak, aby počas letnej sezóny pokryl potrebu teplej vody pre 40 – 50 hostí bez dodatočného ohrevu kotlami.

Viac ako 70 krajín
Žiarske kolektory boli doteraz inštalované vo viac ako  70 krajinách celého sveta a to aj na takých extrémnych miestach ako je najvyššia hora Nemecka Zugspitze, či Ohňová zem v Patagónii. Pracujú napríklad v Nepále, Argentíne, Botswane, Maroku, Ománe, Juhoafrickej republike, Austrálii, ale aj v Maroku, Egypte, Jordánsku, či v americkej Kalifornii.

Komplexné služby
THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. je nielen najväčším slovenským výrobcom slnečných kolektorov, ale poskytuje aj ďalšie služby a produkty súvisiace s OZE. Počas viac ako 40 ročnej existencie vyrobil stovky tisíc solárnych systémov využívaných hlavne na prípravu teplej vody, ohrev vody v bazénoch, vykurovanie, výrobu priemyselného tepla a iné špeciálne účely. Spoločnosť je jediným priemyselným výrobcom plochých vákuových kolektorov, ktorých zásadnou prednosťou je veľmi dobrý pomer ceny a kvality.

THERMO|SOLAR poskytuje na slnečné kolektory 12 ročnú záruku. Na jednotlivé časti solárneho systému poskytujú záruku ich výrobcovia. Praxou overená životnosť slnečných kolektorov z produkcie žiarskej fabriky dosahuje 40 a viac rokov. Niektoré súčasti solárneho systému však potrebujú výmenu po uplynutí ich fyzickej alebo morálnej opotrebovanosti. Panely a nosné konštrukcie majú hurikánový test. Ing.Štefan Kuča