Situácia medzi Ukrajinou a Ruskom je podľa Orbána naďalej vážna, dokonca napätá. Maďarsko musí zostať mimo vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, pretože najdôležitejším záujmom je jeho bezpečnosť, cituje spravodajca TASR vyhlásenie predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána, ktoré bolo v stredu zverejnené na Facebooku. „Musíme všetko urobiť pre to, aby sa zabránilo vojne," zdôraznil.

Premiér odmietol návrh opozičných ľavicových strán poslať vojakov a zbrane na Ukrajinu. „Maďarsko sa musí pripojiť k medzinárodným snahám o obnovu mieru a pritom musí pripraviť svoju armádu na to, aby v prípade najhoršieho scenára dokázala spolu s políciou riešiť situáciu s príchodom utečencov," uzavrel Orbán, aktuality.sk

X X X

Ruská vojna tlačí ceny plynu hore. Čo sa stane v prípade útoku? Prví by boli na rane veľkí odberatelia

Plyn, ropa a jadrové palivo. Slovensko je životne závislé od dodávok nerastných surovín z Ruska. Plynom vykurujú svoje domácnosti slovenské rodiny, kľúčový je aj pre mnohé, i tie najväčšie, priemyselné fabriky. Z ropy zase vyrábame pohonné hmoty do našich vozidiel. Na jadrové palivo sú odkázané atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach

Vpád ruských vojsk na východ Ukrajiny otvoril otázku energetickej bezpečnosti Slovenska a Európy. Naša krajina je významne závislá najmä od plynu. Približne 90 percent jeho spotreby pokrýva dovoz práve z Ruska.
Odborníci na energetiku tvrdia, že sme na výpadky tejto vzácnej komodity pripravení. „Slovenské plynárenstvo má už skúsenosti s podobnou situáciou z minulosti. Vieme zareagovať, sú pripravené postupy, čo robiť. Na rozdiel od poslednej plynovej krízy z roku 2009 sa Slovensko môže spoľahnúť aj na prepojenia s Českom či Maďarskom a onedlho aj s Poľskom,“ vysvetľuje situáciu výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.

Najobávanejší scenár podľa analytikov hrozí vtedy, ak by Rusko podniklo na Ukrajinu oveľa väčší útok. Potom by mohlo dôjsť k obmedzeniu dodávok ropy aj plynu. „Hrozba by bola akútna zrejme až v prípade vypuknutia ostrého vojnového konfliktu,“ myslí si Kvasňovský. Ak by boli prerušené dodávky ropy, Slovensko má zásoby na 90 dní. Zásobníky plynu sú v súčasnosti naplnené na necelých 30 percent. Vlani o takomto čase to bolo asi 45 percent.

Obavy upokojoval aj minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). „Vo všeobecnosti môžem povedať, že plynu je v zásobníkoch dosť,“ povedal v stredu Sulík. Zároveň dodal, že Slovensko má pripravené krízové plány pre prípad výpadku dodávky kľúčových surovín z Ruska.

Odborníci dúfajú, že k väčšiemu vojenskému stretu nedôjde. Ak by sa predsa len dodávky kľúčových surovín prerušili, čo sa nedá nikdy vylúčiť, nasledoval by presný postup, ako s nimi nakladať.
„Zjednodušene povedané, najprv obmedzenia pocítia veľkí odberatelia plynu, ktorých neprerušený chod nie je pre spoločnosť nevyhnutný. Až na konci sú esenciálne, teda najpodstatnejšie, životne dôležité podniky a domácnosti,“ vysvetľuje odborník na energetiku Martin Semrič zo spoločnosti Magna Energia.

Následne možno očakávať ďalší nárast cien plynu, pretože by na trhu chýbal, a ten z mimoruských zdrojov by stúpol na hodnote. „Nie je totiž možné v krátkodobom horizonte výpadky z Ruska úplne nahradiť. Dôležité teda bude, či Rusi k tomuto kroku pristúpia, a ak áno, na ako dlho,“ uvažuje Semrič./agentury/

X X X

OSN, Guterres: Celoplošný útok Ruska na Ukrajinu by mal zničujúce následky

Celoplošný útok Ruska na Ukrajinu by mal zničujúce následky pre celý svet, povedal v stredu generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v príhovore na pôde Valného zhromaždenia OSN.
V súvislosti s ukrajinsko-ruskou krízou čelí náš svet „nebezpečenstvu“, pokračoval Guterres, pričom upozornil, že ďalšia vojenská eskalácia môže v regióne vyvolať rozsiahlu humanitárnu krízu.

Generálny tajomník OSN vyzval všetky strany konfliktu, aby umožnili „bezpečný a nerušený prístup“ humanitárnym organizáciám, a to aj do oblastí východnej Ukrajiny, ktoré nie sú pod kontrolou vlády v Kyjeve.
„Teraz je čas na zdržanlivosť, zdravý rozum a deeskaláciu," povedal Guterres a zdôraznil, že nie je priestor na činy alebo vyhlásenia, ktoré by súčasnú situáciu ešte vyostrili.

Pred Valným zhromaždením vystúpil v stredu aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý vyzval OSN, aby voči Moskve vyvodili následky za jej uznanie nezávislosti dvoch separatistických regiónov na východe Ukrajiny. Zároveň odmietol obvinenia Kremľa, že v Donbase vykonáva Kyjev provokačné akcie či plánuje obnoviť svoj arzenál jadrových zbraní, aktuality.sk

X X X

USA varujú, že ruská invázia by mohla viesť k vysídleniu päť miliónov Ukrajincov

Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová Greenfieldová na pôde Valného zhromaždenia OSN v New Yorku v stredu uviedla, že v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu by mohlo dôjsť k vysídleniu až piatich miliónov ľudí.
„Ak Rusko bude pokračovať v tejto ceste, mohlo by podľa našich odhadov spôsobiť novú utečeneckú krízu, jednu z najhorších, akým svet v súčasnosti čelí," povedala Thomasová Greenfieldová s tým, že domovy by muselo opustiť možno až päť miliónov osôb.
Dodala, že keďže je Ukrajina jedným z najväčších dodávateľov pšenice do rozvojových krajín sveta, ruské vojenské operácie „by mohli spôsobiť prudký nárast cien potravín a viesť k ešte beznádejnejšiemu hladu v oblastiach, akými sú Líbya, Jemen a Libanon". Konflikt podľa jej slov vyvolá nepredstaviteľné utrpenie.

Ukrajina vyzvala v stredu v súvislosti s napätou situáciou približne tri milióny svojich občanov žijúcich v Rusku, aby „okamžite" opustili túto krajinu.

Na stredajšom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN ohľadom „dočasne okupovaných ukrajinských území", ktoré sa v sídle OSN v New Yorku koná každoročne odkedy Rusko v roku 2014 anektovalo Krymský polostrov, sa zúčastnilo všetkých 193 členských krajín. Väčšina z nich zaujala voči Rusku vzhľadom na aktuálne dianie kritický postoj, uvádza AFP, aktuality.sk

X X X

Mikulec ostáva ministrom vnútra

Poslanci v stredajšom hlasovaní podržali vo funkcii ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Za návrh na jeho odvolanie hlasovalo len 50 zo 126 prítomných poslancov. Proti bolo 62, zdržalo sa 13 zákonodarcov a jeden nehlasoval.

Za Mikulcov koniec vo funkcii hlasovali okrem opozičných poslancov aj predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský a poslankyňa Adriana Pčolinská (Sme rodina). Ostatní poslanci za Sme rodina sa zdržali alebo neboli na hlasovaní prítomní.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) označil schôdzu k odvolávaniu Mikulca za účelovú. Opozícia podľa neho klame a zavádza, polícia má podľa neho voľné ruky a ďalej pracuje. Poďakoval poslancom, ktorí potvrdili Mikulcovo zotrvanie vo funkcii. Mikulec zároveň deklaroval podporu všetkým vyšetrovateľom polície i inšpekcie, ktorí si svoju prácu vykonávajú zákonne.

„Boli sme svedkami účelovej schôdze,“ uviedol Heger. Opozícia podľa neho takto chcela vyslať signál všetkým, ktorí za jej vlády páchali trestnú činnosť, aby sa nepriznávali, pretože za nich bojuje. Okrem toho vidí jej zámer v zastrašovaní poctivých vyšetrovateľov. Predstavitelia opozície sú podľa neho schopní všetkého. Dokazuje to podľa premiéra, že súčasná vláda „stojí na správnej strane“, ale aj to, čo by čakalo krajinu, ak by sa opozícia dostala späť k moci.

Mikulec rovnako hovorí o prekrútenom príbehu, ktorý počas schôdze zaznieval. Tvrdí, že pri svojej obhajobe používal fakty a najmä výroky súdov, pretože tie sú jedinou inštitúciou rozhodujúcou o vine a nevine. Pripomenul, že Krajský súd v Bratislave jasne rozhodol o nevine vyšetrovateľov.

Opozícii však podľa neho vyhovuje prispôsobovať si fakty. „Žijú v prekrútenom svete, majú prekrútené hodnoty. Dokazuje to vyše 30 ľudí, ktorí sa za uplynulé dva roky priznali k páchaniu trestnej činnosti za ich vlády, pod ich vedením,“ dodal.
O zavádzaní zo strany opozície podľa lídra OĽaNO Igora Matoviča svedčí aj to, že niektoré výroky vyšetrovateľov z odposluchov, ktoré počas schôdze zazneli, mali byť vytrhnuté z kontextu a neúplné. Mrzí ho, že takéto klamstvá šírila aj Generálna prokuratúra SR vo svojom uznesení. Mikulec podľa neho necháva voľnú ruku polícii a do žiadneho vyšetrovania nezasahuje.

Opozičný Smer považuje za hanebné, že Roman Mikulec nezískal ani nadpolovičnú väčšinu poslancov parlamentu pri hlasovaní o jeho odvolaní.
„Je to na uterák. Navyše, nikto nevyvrátil ani jeden jediný argument z tohto megaškandálu v Národnej kriminálnej agentúre, ktorý opozícia v súvislosti s odvolávaním ministra Mikulca uviedla,“ reagoval na výsledky hlasovania hovorca strany Smer Ján Mažgút.

Fico čítal uznesenie Generálnej prokuratúry.

V závere diskusie za Mikulcovo odvolanie vystúpil predseda Smeru Robert Fico, ktorý čítal z unesenia Generálnej prokuratúry v trestnej veci obvinenej skupiny vyšetrovateľov NAKA zo zneužívania právomocí verejného činiteľa. Následne vystúpil aj spravodajca, poslanec Ján Benčík (SaS).

Diskusia trvala takmer tri dni, začala sa ešte v piatok. Vystúpili v nej viacerí rečníci. V úvode rečnili okrem lídra Smeru aj líder OĽaNO a vicepremiér Igor Matovič, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková i Mikulec. Utorku dominovali vystúpenia opozície. Poslanci Smeru postupne čítali z uznesenia Generálnej prokuratúry.

Mikulec podľa Fica riadil činnosť obvinených vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry. Hovorí o „organizovanej skupine“, ktorej úlohou malo byť „pozatvárať celú opozíciu“.
Minister obvinenia odmieta. Viacerí predstavitelia koalície hovoria o zavádzaní a vytrhávaní informácií z kontextu. Tvrdia tiež, že odposluchy vyšetrovateľov, ktorými opozícia argumentuje, boli súkromnou neformálnou komunikáciou. Smer to však vidí inak./agentury/

X X X

Štát sa pokúsi predbehnúť dezinformátorov. Naď s Mikulcom zriaďujú tímy na boj s hybridnými hrozbami

Lepšie ich budovať teraz, ako keby sa nezačali budovať vôbec, hovorí analytička Dominika Hajdu.
Desiatky tisíc ruských vojakov na východnej hranici Ukrajiny, uznanie Doneckej a Luhanskej ľudových republík Vladimirom Putinom a vyslanie ruských vojsk na ich územie so sebou neprináša len hrozbu rozsiahleho konfliktu, ale aj ďalšiu vlnu dezinformácií.

Včera pred nimi varovala aj prezidentka Zuzana Čaputová: „To, čo sledujeme aj na území Slovenskej republiky, je výrazný nárast hybridných aktivít Ruska, šírenie dezinformácií a propagandy.”

Jedným z príkladov je poslanec Smeru Ľuboš Blaha, ktorý v utorok prišiel s vlastnou verziou udalostí v línii s tou z Kremľa. Svojmu publiku vysvetľuje, že za stúpajúce napätie môže Ukrajina a Západ a prezidentovi Putinovi ide v skutočnosti o mier.
Osamotená inciatíva
Spoločne s Blahom dnes šíria ruskú verziu udalostí na východe Ukrajiny aj dezinformačné médiá ako Hlavné správy a rôzne ďalšie prokremeľské skupiny na Facebooku.

S fenoménom dezinformácií a v širšom zmysle hybridných hrozieb sa slovenská spoločnosť aj štát za osem rokov, odkedy trvá konflikt na Ukrajine, vyrovnáva len veľmi pozvoľna.
Aj preto sa rôznym dezinformačným médiám a politikom ako Blaha či europoslanec Milan Uhrík z Republiky na sociálnych sieťach darí.

Väčšiu dôležitosť sme hybridným hrozbám začali prikladať až v roku 2018, keď vznikla koncepcia pre boj proti nim a následne sa zriadilo oddelenie strategickej komunikácie na ministerstve zahraničných vecí.
Niekoľko rokov však vo svojom snažení zostali takmer sami. Z viditeľných projektov sa zapojila len polícia so svojou facebookovou stránkou Hoaxy a podvody. Z tých menej známych je tu Situačné centrum na úrade vlády a Národné bezpečnostné analytické centrum pri SIS.

Budujú nové centrá
Aktuálna vláda sa však pokúsi situáiu zmeniť. V januári spustili ministerstvá obrany aj vnútra výberové konania, cez ktoré hľadajú ľudí do nových tímov bojujúcich s hybridnými hrozbami.
Definícia hybridných hrozieb podľa EÚ:
 
Je to „súbor rôznych nátlakových a podvratných činností a konvenčných a nekonvenčných metód (napríklad diplomatických, vojenských, ekonomických a technologických), ktoré môžu rôzne štátne aj neštátne subjekty koordinovaným spôsobom využívať na to, aby dosiahli konkrétne ciele bez toho, aby formálne vyhlásili vojnu.
 
Snahou je obyčajne zneužívať zraniteľnosť cieľa a vytvárať neprehľadné situácie s cieľom narušiť rozhodovacie procesy. Nástrojom týchto hybridných hrozieb môžu byť masívne dezinformačné kampane a využívanie sociálnych médií na propagandu alebo radikalizáciu, nábor a priame ovládanie priaznivcov.”

Ponuka zaujala niekoľko desiatok ľudí. Rezortu vnútra sa podľa informácií, ktoré poskytlo nášmu portálu, prihlásilo na pozíciu analytika juniora 38 ľudí, 37 z nich pozvali na pohovor. Miesto senior analytika oslovilo 18 uchádzačov, 13 z nich dostalo aj pozvánku na ďalšiu diskusiu. Na pozíciu juniora hľadali piatich ľudí, na seniora štyroch.
Rezort obrany dostal 50 životopisov na osem miest. Okrem analytikov hľadal aj manažéra sociálnych sietí a grafika. Najviac ľudí sa hlásilo na pozíciu analytika juniora, o ktorú prejavilo záujem až 16 ľudí.
A Flourish chart
Nové tímy by mali nadviazať spoluprácu s ministerstvom zahraničných vecí a ďalšími odbormi a posilniť tak aktívnu sieť, ktorá bude dávať odpoveď na šírenie hoaxov, dezinformácií a zároveň pracovať s verejnosťou.
Aktivity podporuje aj prezidentka. „Musíme sa brániť proti šíreniu dezinformácií a musíme využiť všetky legálne a legitímne nástroje na takúto obranu,” vyzvala včera po rokovaní bezpečnostnej rady.

Pozrú sa aj na politikov?

„Nový odbor pre hybridné hrozby a strategickú komunikáciu bude vykonávať také činnosti, ktoré budú zmierňovať dopad dezinformačných a vplyvových operácií, ktoré prebiehajú roky v slovenskom priestore a o ktoré sa štát nijako systémovo a proaktívne nestaral,” vysvetľuje Victor Breiner z ministerstva obrany, ktorý v minulosti zakladal portál Infosecurity.sk a dnes stojí za zriadením oddelenia boja proti hybridným hrozbám na rezorte obrany.

Keď sa pýtame na to, či plánujú monitorovať aj politikov ako Blaha či Milan Uhrík z Republiky alebo Hlavné správy, Breiner sa priamej reakcii vyhne: „Budeme sa zaoberať tými aktérmi, ktorí sú relevantní pre pôsobenie hybridných hrozieb.”
Podobne reaguje aj rezort vnútra, ktorý hovorí, že „pri analyzovaní naratívov, spôsobov ich šírenia a dosahu budeme pozerať na ich obsah, nie na to kto je ich nositeľ”.

Breiner: Slovenskí aktéri šíria propagandu

Za posledné roky Slovenskom hýbali okrem domácich tém aj tri medzinárodné, ktoré sa stali aj súčasťou hybridného pôsobenia. Prvou bola migračná kríza, počas ktorej sa šírilo značné množstvo dezinformácií o migrantoch prichádzajúcich do Európy a pomohla posilneniu pozície pravicových extrémistov, ktorí sa u nás v podobe ĽSNS dostali v roku 2016 aj do parlamentu. Druhou je prebiehajúca pandémia a treťou Ukrajina.

„Čo vidíme našich aktérov šíriť dnes, je propaganda, ktorá rámcuje potenciálnu inváziu Ruska na zvrchovanú Ukrajinu v takom svetle, aby si ľudia mysleli, že na vine je sama Ukrajina, ktorá tento útok vyprovokovala, resp. NATO a USA,” hovorí Breiner.
Práve pri pandémií covidu-19 sa štát pokúsil aj o výraznejšiu odpoveď na hoaxy šírené v súvislosti s vírusom a vakcínami. Facebooková stránka ministerstva zdravotníctva pravidelne vysvetľovala nepravdy a na sociálnych sieťach zaznamenávala úspech. Ich príspevok k piatim najčastejším dôvodom, prečo ľudia odmietajú očkovanie, získal od augusta minulého roka 25 tisíc lajkov a viac ako 11 tisíc zdieľaní.

Hoci sa zhruba polovicu populácie nepodarilo presvedčiť, aby sa dala zaočkovať, úspech rezortu zdravotníctva ukázal, že aj štátny orgán dokáže v tomto informačnom súboji konkurovať. Podobným prípadom je aj stránka polície Hoaxy a podvody.
Väčšinu ich práce neuvidíme.

Ide však stále o osamotené iniciatívy. So vznikom nových oddelení na rezortoch obrany a vnútra by mala vzniknúť ucelenejšia sieť. Časom by mal celú túto snahu zastrešiť aj orgán pri Bezpečnostnej rade.
Gro práce nových oddelení však zrejme verejnosť neuvidí. Pôjde o analytické útvary, ktoré budú poskytovať informácie najmä vedeniu rezortov a ich zložkám.

„Medzi hlavné úlohy Centra boja proti hybridným hrozbám bude patriť najmä vytváranie pravidelných analytických výstupov rôzneho charakteru, zvyšovanie povedomia a znalostí v radoch subjektov verejnej správy, spadajúcich pod rezort ministerstva vnútra o problematike hybridných hrozieb, analytická podpora pre aktivity ministerstva a policajného zboru v oblasti strategickej komunikácie a iné činnosti,” vysvetľuje tlačové oddelenie rezotu.

Nevylučuje však, že časť z týchto informácií sa dostane aj medzi ľudí. Podobne to je aj na rezorte obrany. Breiner hovorí, že nového odboru na rezorte obrany bude pripravovať aj prehľady získaných informácií, ktoré by sprístupnili verejnosti.

Analytička: Lepšie teraz ako vôbec
Sme v situácii, keď je ťažké presne identifikovať hranicu medzi vonkajšími a vnútornými vplyvmi, dezinformácie podkopávajúce demokratické princípy a záujmy Slovenskej republiky sa stali bežným nástrojom politického života, konštatuje Dominika Hajdu, analytička, ktorá v think-tanku Globsec vedie Centrum pre demokraciu a odolnosť.

„Kľúčovou výzvou týchto rezortov bude ich schopnosť spolupracovať, najmä v zmysle efektívnej výmeny informácií a odstránení duplicít. Následne bude veľmi dôležité, aby tieto inštitúcie pretavili svoje poznatky a zistenia do efektívnej reakcie, nielen krátkodobej, ale aj dlhodobej, a nielen na týchto ministerstvách, ale aj naprieč inými rezortami a prispeli k jednotnej komunikačnej línii, ktorá u nás do veľkej miery ešte chýba,” hovorí analytička.

Vďaka novým oddeleniam Slovensko podľa nej získa potrebné kapacity na monitorovanie a vyhodnocovanie hybridných hrozieb v reálnom čase. „Štátu to umožní včas identifikovať rôzne pochybné aktivity a poskytne im priestor na prípravu efektívnej reakcie a zamedzenie ich ďalšiemu šíreniu,” vysvetľuje Hajdu. Zároveň to podľa nej zvýši povedomie o hybridných hrozbách aj v štátnej správe.

Obe oddelenia vznikajú štyri roky po vytvorení koncepcie pre boj s hybridnými hrozbami a dva roky po výmene vládnych garnitúr. Nová koalícia si pritom posilnenie boja s hybridnými hrozbami dala aj do programového vyhlásenia. Dostala sa k nemu však až v polčase vládnutia.

Podľa analytičky však napriek tomu nie je neskoro. „Lepšie ich budovať teraz, ako keby sa nezačali budovať vôbec. Situácia je veľmi náročná a napätá a akékoľvek kroky k jej de-eskalácii sú krokmi vpred,” hovorí Dominika Hajdu, aktuality.sk

X X X

Novela o Policajnom zbore má zrušiť menovky aj zaviesť štruktúru polície

Zavedenie základnej štruktúry Policajného zboru (PZ), zrušenie menoviek na rovnošatách či nové právomoci policajtov prináša novela zákona o Policajnom zbore, ktorú v stredu schválila vláda.

Základnú štruktúru Policajného zboru majú tvoriť Prezídium PZ, útvary s pôsobnosťou pre celé územie a útvary s miestnou pôsobnosťou. Podrobnejšie organizačné členenie Policajného zboru zákon ponecháva v kompetencii ministra vnútra a policajného prezidenta. „Takáto voľne nastavená podrobnejšia organizácia súvisí aj s pripravovanými organizačným zmenami v Policajnom zbore,“ upozornil rezort vnútra. Osobitne sa zakotvuje postavenie a základné úlohy Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ.

Zákonom sa má tiež zrušiť povinnosť nosenia menovky na rovnošate policajtov. „V mnohých prípadoch pri výkone služobných zákrokov dochádza k osočovaniu, vyhrážaniu sa zakročujúcim policajtom a ich rodinným príslušníkom, ako aj k zaznamenávaniu si osobných údajov policajtov,“ zdôvodnil predkladateľ.

Z dôvodu zaisťovania bezpečnosti určených osôb a objektov sa má zaviesť oprávnenie zakázať činnosť bezpilotných lietadiel nad určeným objektom do výšky 120 metrov. Oprávnenie uzatvoriť verejne prístupné miesta sa navrhuje aj pri hromadnom porušení verejného poriadku.

Do zákona má pribudnúť, že Policajný zbor je úradom pre vyhľadávanie majetku. „Úlohou úradu pre vyhľadávanie majetku je zjednodušenie vypátrania a identifikácie príjmov z trestnej činnosti a iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou, ktorý môže byť predmetom príkazu vydaného príslušným justičným orgánom na jeho zmrazenie, zaistenie alebo konfiškáciu v priebehu trestného, alebo ak je to možné podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu, občianskoprávneho konania,“ vysvetlil rezort. Doplniť sa má aj oprávnenie žiadať banky o informácie o ich klientoch.

Policajt by mal byť oprávnený požadovať vysvetlenie aj od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu. Pri zaistení osoby má po novom stačiť úradný záznam.
Putá by sa po novom mohli používať aj na spútanie osoby, ktorá má byť na základe rozhodnutia lekára umiestnená v zdravotníckom zariadení a kladie aktívny odpor, napáda iné osoby alebo ohrozuje svoj život, zdravie, alebo poškodzuje majetok.
Policajti by mohli mať tiež právo vyžadovať vyšetrenie na zistenie požitia alkoholu orientačnou dychovou skúškou alebo inej návykovej látky, ak je to nevyhnutné. „Dôvodom je najmä skutočnosť, že schopnosť osoby, s ktorou policajt vykonáva úkony súvisiace s objasňovaním protiprávneho konania, napríklad výsluch, konfrontácia, rekonštrukcia, môže byť požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových látok ovplyvnená,“ zdôvodnil rezort.

Použitie hmatov, chvatov, úderov, kopov sebaobrany a prostriedkov na prekonanie odporu a odvrátenie útoku a použitie služobného psa ako donucovacích prostriedkov pri ohrození alebo narušení bezpečnosti alebo plynulosti železničnej dopravy sa má rozšíriť aj na ich použitie pri ohrození alebo narušení iných druhov dopráv.

Informačno-technické prostriedky by sa mohli po novom používať aj v rámci boja proti extrémizmu.
Zákon reaguje aj na nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach. „Podľa tohto nariadenia bude možné monitorovať nielen dopravné prostriedky, ale aj iné veci (zbrane, doklady, platobné karty). Vzhľadom na to sa upravuje definícia monitorovania ako jedného z prostriedkov operatívno-pátracej činnosti a rozširuje sa okruh používateľov Schengenského informačného systému aj o orgány registrujúce lode, lodné motory, lietadlá a letecké motory,“ vysvetľuje rezort.

V nadväznosti na správu Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) sa precizuje umiestňovanie osôb obmedzených na osobnej slobode do určeného priestoru namiesto ich umiestňovania v celách policajného zaistenia.
Pre vládu sa dopĺňa možnosť vyčleniť v krízovej situácii na plnenie úloh Policajného zboru, ak jeho sily a prostriedky nepostačujú, aj profesionálnych vojakov bez toho, aby sa im musel nariaďovať výkon mimoriadnej služby tak, ako je to v súčasnosti./agentury/

X X X

Heger: Zdravotníctvo je pre vládu jedna z najväčších priorít

Zdravotníctvo je pre vládu jedna z najväčších priorít, deklaroval premiér Eduard Heger (OĽANO). Reagoval tak na lekárskych odborárov, ktorí kritizujú vládu za nedostatok riešení pre zlepšenie situácie v zdravotníctve. Pre TASR stanovisko premiéra poskytla jeho hovorkyňa Ľubica Janíková.

"V tejto chvíli máme dve cesty, môžeme škrtnúť iné výdavky alebo zvýšiť príjmy. Na každé z týchto riešení je potrebná dohoda koaličných partnerov. Suma na navýšenie platov zdravotníkov sa môže vyšplhať až na viac ako 500 miliónov eur ročne. Nejde o jednorazový, ale pravidelný výdavok. O to ťažšie sa tieto zdroje hľadajú,“ uviedol predseda vlády v reakcii.
Dodal, že požiadal ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO), aby venoval dostatočnú pozornosť riešeniu systémových problémov a únikom financií v zdravotníckej starostlivosti, na ktoré Lekárske odborové združenie (LOZ) poukázalo.

„Do 30. júna očakávame politické a odborné rozhodnutie v otázke zvyšovania platov,“ doplnil. S odborármi sa mal predseda vlády dohodnúť, že ostatné požiadavky budú riešiť v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva na expertnej úrovni.
V reakcii na dve stretnutia s premiérom Hegerom LOZ v stredu vyzvalo lekárov, aby nepodpisovali dobrovoľné súhlasy na nadčasy. Lekárski odborári majú zároveň osem návrhov a požiadaviek, ktoré považujú za nevyhnutné na zlepšenie stavu nemocníc na Slovensku./agentury/

X X X

Ukrajinský parlament schválil výnimočný stav

Platiť začne od polnoci zo stredy na štvrtok a potrvá 30 dní.
Ukrajinský parlament schválil v stredu v súvislosti s hrozbou útoku zo strany Ruska celoštátny výnimočný stav.
Parlament tak hlasovaním odobril dekrét ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čím umožnil vyhlásenie výnimočného stavu. Za dekrét hlasovalo 335 poslancov, na schválenie bolo potrebných 226 hlasov.

Výnimočný stav umožňuje úradom obmedziť pohyb či zakázať demonštrácie „v záujme národnej bezpečnosti a verejného poriadku" a prípadne zaviesť aj ďalšie reštrikcie.
Výnimočný stav bude od polnoci zavedený na celom území Ukrajiny okrem Doneckej a Luhanskej oblasti, v ktorých už platí od roku 2014.
Na Ukrajine je možné vyhlásiť výnimočný stav na 30 dní a v niektorých oblastiach až na 60 dní. Ak to bude potrebné, výnimočný stav môže neskôr o najviac 30 dní predĺžiť ukrajinský prezident, píše Ukrinform.

X X X

Otvorenie koaličnej dohody je pasca na Sulíka. Chytí sa do nej?

Hlas aj Smer uznanie separatistov na Ukrajine vnímajú ako porušenie medzinárodného práva. „Ale nemohli úplne otočiť, aby nestratili voličov. Dôkazom je poslanec Blaha,“ povedal v Ide o pravdu politológ Jozef Lenč.

Vláda a koaličné strany jednoznačne odmietli uznanie separatistických území na Ukrajine zo strany Ruska. Bola zvolaná Bezpečnostná rada, a zúčastnila sa jej aj prezidentka Zuzana Čaputová. O porušení medzinárodného práva hovorí aj opozícia.
„Uvedomujú si, že došlo k niečomu vážnemu, k ohrozeniu integrity suseda. A to nemožno prehliadnuť,“ povedal v relácií Ide o pravdu politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Upozorňuje ale, že slovník, ktorý použila opozícia je miernejší a má svoje „ale“. „Po schvaľovaní obrannej dohody s USA nemohli úplne otočiť, aby nestratili voličov. Dôkazom je aktivita poslanca Smeru Ľuboša Blahu na sociálnych sieťach,“ dodal.
Práve jeho postoje podľa Lenča naďalej udržiavajú u časti voličov Smeru negatívne postoje voči NATO a USA. „Napätie, útoky a vášne proti poslancom koalície, ktorí dohodu s Američanmi podporili, práve preto neutíchnu,“ konštatoval Lenč.
Politológ v relácií Ide o pravdu reaguje aj na ohlásenú snahu koalície opätovne sa pokúsiť presadiť justičnú reformu, ktorá minulý týždeň nezískala dostatočnú podporu poslancov v parlamente. „Ak by rokovania viedol premiér, mohlo by to mať úspech,“ uviedol politológ Lenč.

Varuje však pred prekvapeniami, ktoré môžu nastať. Je presvedčený, že situácia bude v otázke schválenia súdnej mapy napätá a neistá do poslednej chvíle, teda do momentu hlasovania v parlamente.
A čo budúcnosť ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (nom. SaS), ktorá súdnu mapu pripravila? Časť koalície totiž volá po jej odstúpení. Toto je zrejme dôvod, prečo koalícia začala hovoriť o dodatku ku koaličnej zmluve, ktorý by reflektoval reálny obraz rozloženia politických síl v koalícií po odchode Kolíkovej a spol. zo strany Za ľudí.

„Vyzerá to jednoducho, že Za ľudí zostane, zostane aj Kolíková, ale podmienky strany Za ľudí sú nereálne,“ vysvetlil politológ.
Pred otvorením koaličnej zmluvy by sa mal mať podľa neho na pozore najmä Richard Sulík (SaS). Ak by totiž podpísal záväzok o reforme súdnictva a zotrvania ministerky, nemusí to byť podľa Lenča aj realitou.

„Liberáli ako jediná strana koalície nestrácajú na podpore, naopak rastú,“ argumentuje Lenč, a dodáva, že v polčase vládnutia to môže byť pre Sulíka pasca. „On súhlasil s dodatkom, a on ho nenaplnil. A bude hlavným vinníkom,“ uviedol politológ.
Práve polčas vládnutia koalície označil v relácií Ide o pravdu za dôležitý moment, kedy sa strany s klesajúcou podporou voličov rozhodnú získavať nových aj na úkor koaličných partnerov. „Začnú sa pripravovať na ďalšie voľby, a neúspech budú chcieť hodiť na niekoho iného,“ upresnil.

Vznikne nová politická strana pre stredopravých voličov, ktorí sú sklamaní z projektu strany Za ľudí? Kto má šance rozčeriť hladinu politických vôd na Slovensku? Bude to expremiér Mikuláš Dzurinda? Pozrite si reláciu Ide o pravdu s politológom Jozefom Lenčom./agentury/

X X X

Už aj Slovenská sporiteľňa zmenila výšku jednej z fixácií hypotéky

Úvery na bývanie s fixáciou na 10 rokov budú od stredy v Slovenskej sporiteľni dostupné so sadzbou od 1,49 % ročne. Je to nárast o 0,3 percentuálneho bodu.
Ostatné sadzby zostávajú v pôvodnej platnosti, vrátane využívanej 5-ročnej fixácie od 0,89 % ročne. Aktuality.sk o tom informoval Michal Kopecký z korporátnej komunikácie banky.

„Zvýšenie bolo spôsobené pohybom cien dlhodobých zdrojov na finančných trhoch, ktoré začali pomerne rýchlo stúpať, zdôvodnil Juraj Barta, šéf odboru digitálne a omnikanálové cesty Slovenskej sporiteľne. Napriek nárastu o 0,3 % je podľa neho 10-ročná fixácia dnes stále výhodným krokom, ako si zabezpečiť stabilitu a schopnosť dlhodobo plánovať rodinné výdavky.
Čaká sa ďalší rast
Podľa hlavnej ekonómky Sporiteľne Márie Valachyovej vzhľadom na rastúcu infláciu pristúpi Európska centrálna banka (ECB) v k zvyšovaniu základnej úrokovej sadzby.
„V tomto roku očakávame dve zvýšenia úrokových sadzieb ECB, celkovo o 0,5 percentuálneho bodu. K ďalšiemu zvýšeniu úrokov by mohlo dôjsť v roku 2023, v rozsahu 0,5 - 0,75 bodov. Trh rovnako očakáva zvýšenie sadzieb ECB, a preto ich do terajších trhových sadzieb, za ktoré sa financujú komerčné banky, už započítal. Náklady na financovanie pre komerčné banky tak stúpli skôr, než ECB reálne zvýšila sadzby.“

Je pravdepodobné, že o rok budú sadzby hypoték na trhu presahovať úroveň 2 %, myslí si Barta. Preto každému, kto sa chce vyhnúť nárastu mesačnej splátky v dôsledku zmien na trhu, stále odporúča fixáciu minimálne na päť rokov.
Ak úver neplánujete splatiť v horizonte 1-3 roky, v tomto prípade radí voliť minimálne 5-ročnú fixáciu sadzby. „Tá je oproti kratším fixáciám len o málo drahšia, no vzhľadom na očakávaný rast sadzieb vám s najväčšou pravdepodobnosťou prinesie finančnú úsporu,“ tvrdí.

Zmeny robí už tretia banka
VÚB banka začala ako prvá vo všetkých svojich fixoch zvyšovať úrokové sadzby o 0,2 %. Jej nový cenník začne platiť od 7. marca.
Následne sa pridala ČSOB. Najzásadnejšia zmena sa má týkať 10-ročnej fixácie.
„ČSOB s účinnosťou od 21. februára zvyšuje úrokovú sadzbu pri hypotéke s 10-ročnou fixáciou z 0,99 % p. a. na 1,15 % p. a. Reaguje tak na rastúcu cenu dlhodobých zdrojov financovania na trhu,“ uviedla pre portál tvnoviny.sk hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.
Pavel Škriniar, investičný analytik Swiss Life Select považuje však za nelogické zamýšľať sa nad tým, kde budú úrokové sadzby o rok, päť či akýkoľvek počet rokov.
„Je to ako januárová úvaha o počasí počas nadchádzajúceho leta. Počasie ani úrokové sadzby na trhu človek neovplyvní. Ovplyvniť môže svoje financie a prípravu na rôzne vývojové scenáre,“ hovorí.

Fixácia = istota
Pripája za k názorom, že za fixáciu na dlhé obdobie hovorí istota, ktorú Slováci všade hľadajú. „Istota výšky splátky dáva jednoznačnú informáciu, s minimálne akým príjmom musí dlžník v najbližších rokoch prichádzať domov,“ doplnil.
Ako ovplyvní podľa analytika zmena sadzby výšku splátky? Nárast sadzby hypotéky o 0,2 % (z 0,99 % na 1,19 %) znamená nárast splátky o 2,4 %. To pri 100 000 eur hypotéke znamená nárast o necelých 10 eur.
Pritom majiteľ takejto hypotéky má podľa opatrení Národnej banky Slovenska zvládnuť nárast splátky až o 97 eur mesačne, poznamenal.

Ak by predsa len stalo, že nová splátka by bola na rodinný rozpočet privysoká, dá sa predĺžiť splatnosť úveru.
„Ideálny dlžník si s načerpaním hypotéky začal popri splácaní vytvárať aj finančnú rezervu. Nárast sadzieb ho teda neovplyvní tak, ako dlžníka bez finančného vankúša. Príspevok na finančnú rezervu sa totiž dá znížiť i zrušiť, prípadne doplatok k vyššej splátke začať odčerpávať z naakumulovanej rezervy,“ uzavrel Škriniar, aktuality.sk

X X X

Vláda pristúpila na skoršie uvoľnenie niektorých opatrení

Vláda na svojom stredajšom rokovaní aktualizovala opatrenia s účinnosťou od 26. februára. V prvej fáze uvoľnenia sa majú zrušiť režimy OTP, OP, OP+ s kapacitnými obmedzeniami.

„Vláda schválila návrh opatrení v boji proti pandémii. Opatrenia, ktoré boli avizované na 28. budú platiť už 26. februára. Bolo to na základe diskusií pri okrúhlom stole, kde sa vyhovelo požiadavkám niektorých subjektov,“ vysvetlil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Šéf Inštitútu zdravotných analýz Matej Mišík uviedol, že oproti minulému týždňu badajú pokles denných prípadov. Dnes v priemere pribúda okolo 17 400 pozitívne testovaných osôb.
„Mierne ešte stúpa počet hospitalizovaných v nemocniciach. Aktuálne je ich cez 2700, naďalej k tomu klesá počet pacientov, ktorí sú na umelej pľúcnej ventilácii. Je ich menej ako sto. Je to zhruba štvrtina toho vrcholu, ktorá bola počas predošlých dvoch vĺn,“ skonštatoval.

„Je to práve ten ukazovateľ náročnosti liečby pacientov, ktorí už dnes umožňuje pri takomto vysokom počte pacientov hovoriť o uvoľňovaní opatrení,“ doplnil Mišík.

Čo sa ruší?
Pri nízkych a stredne rizikových podujatiach (napríklad bohoslužby, športové podujatia, kultúrne akcie) sa má od 26. februára zvýšiť maximálna kapacita na 500 osôb alebo maximálne na 50 percent kapacity.
Pri vysoko rizikových podujatiach, ako svadby či kary, bude kapacitné maximum 50 osôb, pričom v oboch prípadoch bude platiť režim základ.

Režim základ sa bude uplatňovať aj pri športových súťažiach a tréningoch s kapacitným obmedzením do 100 športovcov.
Bez ohľadu na očkovanie a testovanie bude mať verejnosť prístup aj do prevádzok fitness, wellness, akvaparku či kúpeľov, platiť pre nich bude kapacitný limit 50 osôb alebo pravidlo jedna osoba na 15 štvorcových metrov krytej plochy.
Režim základ bude platiť aj pre múzeá, galérie, výstavné siene či ubytovacie zariadenia. Využívanie spoločných priestorov sa bude riadiť pravidlami pri hromadnom podujatí.

Uvoľnenia aj v reštauráciách
Reštaurácie budú takisto otvorené pre všetkých, povolené bude len sedenie a obsluha pri stoloch vrátane terás. Mimo stolov bude povinný respirátor.
Bez obmedzení to bude aj v diaľkovej doprave, v prostriedkoch verejnej dopravy, prímestskej doprave alebo taxi. Naďalej tu bude povinný respirátor.

Návštevy v nemocniciach alebo v zariadeniach sociálnych služieb budú v režime OTP alebo základ, podľa rozhodnutia zriaďovateľa alebo riaditeľa.
Povinný respirátor je naďalej v interiéri a exteriéri na hromadných podujatiach, ako aj v exteriéri pri vzdialenosti do dvoch metrov od iných osôb. Rezort zdravotníctva naďalej odporúča využívanie v maximálnej možnej miere inštitútu home office.
Uvoľnenia na školách

V prípade škôl sa domáca karanténa neaplikuje pri kontakte s pozitívnym spolužiakom v triede. Namiesto karantény bude povinné nosenie respirátora/rúška po dobu desiatich dní od posledného kontaktu s pozitívnou osobou v triede pri zachovaní prezenčnej výučby a izolácii pozitívnej osoby (izolácia ostáva zachovaná).
Zruší sa aj povinnosť nosenia rúšok v triedach, naďalej bude platiť nosenie v spoločných priestoroch.

Ďalšia fáza uvoľňovania
V druhej fáze by sme sa mali vrátiť do bežného života. Mala by sa začať od 26. marca.
Matej Mišík vysvetlil, že nosenie rúšok sa prehodnotí a mohli by fungovať na dobrovoľnej báze. V zdravotníckych zariadeniach či v MHD by mohli ostať, všetko sa však bude prehodnocovať podľa situácie. „Čo nie je vyšpecifikované, je nosenie rúšok a respirátorov,” hovorí Mišík.

Minister Lengvarský tiež poznamenal, že klesol záujem o očkovanie, ale nová vakcína Novavax by to podľa neho mohla zmeniť. Rezort aj naďalej vyzval na očkovanie.
V materiáli sa dodáva, že prípadná zmena harmonogramu uvoľňovania alebo úprava samotných opatrení môžu byť odôvodnené v prípade zmeny epidemickej situácie na Slovensku v podobe výrazného rastu hospitalizácií (obzvlášť klinicky ťažších priebehov) či nového rizika spôsobeného prípadným novým rizikovým variantom SARS-CoV-2 šíriacim sa v iných európskych krajinách, aktuality.sk

X X X

Vicepremiér Holý nakúpil luxusné autá, jeho tajomník dostal hybrid za 90 000. Vraj cítil tlaky na ekologické riešenia

Štátni tajomníci si podľa nariadenia vlády môžu kúpiť auto maximálne za 48-tisíc eur bez DPH. To však neplatí, ak je vozidlo ekologické. Vicepremiér Holý to využil.
Úrad podpredsedu vlády pre legislatívu Štefana Holého (Sme rodina), ktorý vznikol len pred dvoma rokmi a jeho budúcnosť po ďalších voľbách je otázna, investoval do nákupu piatich nových áut pre svojich zamestnancov viac ako 300-tisíc eur.
Holého štátny tajomník Martin Hypký, s ktorým kedysi vicepremiér pôsobil v jednej firme, sa bude voziť na luxusnom plug-in hybride za takmer 90-tisíc eur.

Sám Holý pritom nové autá využívať nebude, jeho prepravu v limuzíne totiž zabezpečuje Úrad na ochranu ústavných činiteľov.
Najdrahšie pre tajomníka
Holého úrad nakúpil cez elektronické trhovisko celkovo päť vozidiel. Najdrahším z nich je dobíjateľný hybrid BMW 545e xDrive Sedan s výkonom takmer 300 koní za 86 350 eur, ktorý úradu dodá firma Auto Palace Bratislava.
Od tej istej spoločnosti vicepremiér zakúpil aj ďalší hybridný plug-in BMW 530e xDrive za zhruba 54-tisíc eur a BMW 520d xDrive s naftovým motorom za necelých 58-tisíc eur.

Spoločnosť Autocomodex Trnava zasa úradu predala dva elektromobily Škoda Enyaq spolu za 105-tisíc eur.
„Vozidlá sú určené pre zamestnancov úradu podpredsedu vlády, ktorí doteraz využívali zapožičané vozidlá Úradu vlády SR,“ odpovedal na naše otázky Štefan Holý.

Najdrahšie auto bude podľa neho slúžiť štátnemu tajomníkovi Martinovi Hypkému, ktorý vraj zároveň plní funkciu generálneho tajomníka služobného úradu. S Hypkým sa Holý pozná dlhšie, v minulosti boli asi dva roky spoločníkmi v trnavskej firme TrigoTech.

Cíti tlak na ekologické riešenia
Štátne organizácie nemôžu nakupovať vozidlá pre svojich zamestnancov podľa ľubovôle. Keďže sa už v minulosti vyskytlo viacero prípadov papalášizmu, vláda ešte v roku 2014 prijala nariadenie, v ktorom ceny nových áut zastropovala.
Štátni tajomníci si tak napríklad môžu zaobstarať vozidlo maximálne za 48-tisíc eur bez DPH. Úrad vicepremiéra Holého toto pravidlo obišiel vďaka tomu, že luxusné BMW za takmer 90-tisíc eur je hybridným automobilom.
Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy totiž hovorí, že ak štát kupuje autá, ktoré sú ekologické, môže na ne minúť o 50 percent viac.

Holý vysvetľuje, že do nových áut investovali toľko peňazí práve pre to, lebo chce šetriť životné prostredie.
„Tlak na ekologické riešenia a ochranu životného prostredia je stále silnejší a náš úrad reflektuje na podporu ekologickej cestnej dopravy,“ dodal vicepremiér.

Analytik: Je to plytvanie
Otázne potom zostáva, prečo Holý kúpil aj dieselové BMW za 58-tisíc eur. Keďže nejde o ekologické vozidlo, podľa nariadenia vlády ho úrad mohol zaobstarať jedine pre štátneho tajomníka.
Ten sa však podľa Holého bude voziť na drahšom plug-in hybride. Na naše doplňujúce otázky už vicepremiér nestihol v utorok odpovedať.
Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana si myslí, že ide o zbytočné mrhanie peniazmi daňových poplatníkov.
„Za necelých 50-tisíc eur mohol mať plug-in Hybrid Škoda Superb, preto minimálne 37-tisíc eur z tohto nákupu považujeme za plytvanie,“ konštatoval pre Aktuality.sk.

Otázka kultúry
Bývalý politik a autor knihy o papalášizme Miroslav Beblavý zasa hovorí, že je ťažké zaujať jednoznačné stanovisko.
„Vo všobecnosti by mali všetci politici dbať na primeranosť, tá však nemá jednoduchú definíciu. Samozrejme, že sú severské krajiny, kde členovia vlády nemajú autá alebo majú pridelné len menej luxusné autá. Je to skôr otázka celkovej kultúry v krajine a nie jedného politika,“ doplnil.

Samotný Štefan Holý nové autá ani nevyužije. Prepravu ústavných činiteľov, teda aj ministrov zabezpečuje Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií.
Vozidlá pre členov vlády, prezidenta či predsedu parlamentu nakupuje priamo rezort vnútra. Keďže ide väčšinou o špeciálne upravené autá, ktoré musia spĺňať viaceré bezpečnostné opatrenia, ich cena je mnohonásobne vyššia, a preto ani nie je nijako limitovaná.
V čom sa vozí Holý
„Preprava podpredsedu vlády Štefana Holého je zabezpečená vozidlom BMW radu 7, ktoré je majetkom štátu, a vozidlom Mercedes-Benz AMG E 63 S, ktoré má Ministerstvo vnútra SR bezplatne vypožičané od spoločnosti NOESIS Strategies, s.r.o.,“ napísali nám z rezortu vnútra.
Spoločníkom firmy NOESIS Strategies je sám Holý. Luxusný Mercedes v hodnote 150-tisíc eur si tak štát prenajal od jeho vlastnej firmy, avšak zadarmo, aktuality.sk

X X X

Sankcie EÚ voči Rusku postihujú už celkovo 555 jednotlivcov a 52 inštitúcií

Členské štáty Európskej únie v stredu popoludní definitívne schválili balík sankcií voči Rusku, ktorý EÚ ohlásila už predošlý deň, pričom ide o reakciu na porušenie územnej celistvosti Ukrajiny zo strany Ruska.
Aktuálne tak na sankčnom zozname figuruje už dovedna 555 jednotlivcov a 52 inštitúcií a firiem, uvádza sa v tlačovej správe Rady EÚ.
EÚ novými sankciami voči Rusku reaguje na uznanie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) za nezávislé štáty zo strany Moskvy a následné vyslanie vojsk do týchto oblastí.
Najnovšie sankcie sú namierené na všetkých 351 poslancov dolnej komory ruského parlamentu (Duma), ktorí 15. februára hlasovaním podporili uznanie nezávislosti DĽR a LĽR.

„Reštriktívne opatrenia budú okrem toho zavedené voči ďalším 27 vysokopostaveným osobám a subjektom, ktoré sa podieľali na podkopaní alebo ohrození územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny," uvádza sa v správe Rady EÚ.
Sú medzi nimi členovia vlády, ktorí sa podieľali na týchto nezákonných krokoch (vedúcich k uznaniu DĽR a LĽR), ako aj banky, biznismeni a oligarchovia, ktorí finančne a materiálne podporujú ruské operácie v Doneckej a Luhanskej oblasti alebo z nich profitujú. Ďalej tam sú tiež vojenskí predstavitelia podieľajúci sa na invázii a destabilizačných akciách aj jednotlivci zodpovední za vedenie dezinformačnej vojny proti Ukrajine.

Schválené sankcie zahŕňajú zmrazenie majetku, zákaz cestovania do krajín EÚ. Obmedzujú tiež prístup ruského režimu na finančný a kapitálový trh EÚ a zakazujú obchod s DĽR a LĽR, aktuality.sk

X X X

Česko zvažuje sprísnenie pravidiel pre vstup ruských občanov

Česká vláda uvažuje nad sprísnením pravidiel pre vstup ruských občanov do ČR. V stredu to po rokovaní vlády uviedol minister vnútra Vít Rakušan.
„Zvažujeme, či by nemali byť sprísnené pravidlá pre vstup ruských občanov do Českej republiky. A to napríklad v podobe špeciálnych víz pre občanov Ruskej federácie, ktorí sú perzekvovaní," povedal Rakúšan. Minister dodal, že vyzve svojich rezortných kolegov z členských štátov EÚ, aby od Rusov na hraniciach vyžadovali biometrické pasy. „Aby sme mali istotu, že kto sem vstupuje, je skutočne tým človekom," vysvetlil.

Rakušan zároveň priblížil, že v Česku žije momentálne 200-tisíc Ukrajincov, ktorí majú v krajine dlhodobé vízum, pričom ďalších 60 tisíc má v ČR povolenie na krátkodobý pobyt. V prípade ďalšej eskalácie ukrajinsko-ruského konfliktu by podľa ministra bolo vhodné zabezpečiť týmto ľuďom dlhší pobyt v ČR bez toho, aby museli cestovať do Kyjeva, navštíviť ambasádu či zastupiteľský úrad.
Česko podľa Rakušana zatiaľ neeviduje zvýšený záujem Ukrajincov o povolenia na pobyt. Minister vnútra však podotkol, že jeho rezort vypracoval plány pre prípad možnej migračnej vlny z Ukrajiny.
Rusko v pondelok uznalo samozvanú povstaleckú Doneckú aj Luhanskú ľudovú republiku na východe Ukrajiny za nezávislé štáty a ruský prezident Vladimir Putin následne nariadil vyslanie ruskej armády do týchto oblasti s vysvetlením, že tam majú „chrániť mier", aktuality.sk

X X X

Zimné olympijské hry v Pekingu sa pred tromi dňami skončili. Prišiel rad na hodnotenia.

Médiá v mnohých krajinách sveta sa obhliadli späť a vystavili čínskym organizátorom vysvedčenie. A to veru nie je lichotivé. Podľa hodnotení na ňom v mnohých prípadoch svieti známka – nedostatočný.
„Najpodivnejšie, najkontroverznejšie, najnepriateľskejšie olympijské hry našej doby. Boli uzavrené pred vonkajším svetom, sprevádzané debatami o porušovaní ľudských práv,“ píše denník USA Today.
„Nič také sme dosiaľ nevideli. Hry síce mnohí vyhodnotia ako úspešné, no len preto, že sa neskončili škandálom,“ dodávajú Američania.

Ešte tvrdšie hodnotenie vystavili Číňanom Briti.
„Zbohom, navždy najhoršie olympijské hry v histórii. Čína, Ujgurovia, Kamila Valijevová, Putin. Z toho, čo mala byť šou zimných športov, sa stal sled škandálov,“ uvádza The Tepegraph.
Pridal sa k nemu aj ďalší britský denník – The Guardian.

„Absurdné, znepokojujúce a neobyčajné. Smutný príbeh krasokorčuliarky Kamily Valijevovej zostanú každému v pamäti,“ tvrdí.
ČÍTAJTE VIACValijevová prelomila mlčanie. Svojej trénerke poslala veľmi silný odkaz
O čosi miernejší, no predsa kritickí boli Taliani, ktorí sa ujmú pozície hostiteľa najbližších zimných olympijských hier.
„Ciao, olympiáda. Taliansko na teba čaká. V roku 2026 budú mať Hry určite väčšiu dušu, ako tie v Pekingu, kde chýbalo nadšenie,“ myslia si v Gazzette dello Sport.
Nuž, kým v Číne sú najväčším športovým sviatkom očarení, svet sa na pekinské dobrodružstvo díva inou optikou./agentury/

X X X

Nezneužívajte citlivú tému zdravotníctva, vyzval Lengvarského rezort stranu Hlas

Ministerstvo zdravotníctva vyzýva mimoparlamentnú stranu Hlas, aby nezneužívala citlivú tému, akou je zdravotníctvo, v čase vrcholu štvrtej vlny pandémie. Namiesto získavania politických bodov by podľa Lengvarského rezortu mala strana priložiť ruku k dielu.
Nezaradení poslanci za Hlas Richard Raši a Peter Pellegrini (vpravo)
Rezort tak reagoval na jej kritiku vládnych predstaviteľov za nedostatočné riešenie situácie v zdravotníctve, uviedla v stanovisku hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

„Ministerstvo zdravotníctva kontinuálne konštatuje, že robí všetko pre to, aby bolo v zdravotníctve toľko zdrojov, koľko reálne sektor potrebuje a so všetkými zainteresovanými zástupcovia rezortu na pravidelnej báze konštruktívne rokujú a hľadajú riešenia,“ uviedla Eliášová.
Rezort podľa jej slov robí všetko pre to, aby sa podarilo zastabilizovať stav zdravotníckeho personálu na Slovensku. „Čoho výsledkom je aj schválená legislatíva minulý týždeň v NR SR,“ doplnila Eliášová. Rezort ozrejmil, že pracuje na systematických krokoch, aby sa zdravotníctvo na Slovensku po dlhých rokoch skutočne zlepšilo a nebolo len o politických sľuboch.

„Práve vďaka schválenej reforme nemocníc, ktorú sa podarilo historicky presadiť, o ktorú obdobnú sa predstavitelia Hlasu (v tom čase v pozíciách predstaviteľov strany Smer) pokúšali pred viac ako dvomi rokmi, no neúspešne, môže Slovensko čerpať historické investície do výstavby a rekonštrukcie nemocníc a reálne tak skvalitniť zdravotníctvo v prospech pacienta,“ zhrnula Eliášová.
Ministerstvo tiež pripomína, že sektor zdravotníctva bol podfinancovaný aj v čase bývalej vlády Smeru, ktorá rovnako na problém upozorňovala a žiadala dofinancovanie.
Hlas v stredu vyzval premiéra Eduarda Hegera, ministra financií Igora Matoviča (obaja OĽaNO) a šéfa rezortu zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO), aby sa urgentne a vážne začali zaoberať otázkou personálnej stabilizácie v zdravotníctve./agentury/

X X X

Zlom v sezóne? Vlhová ladí formu, zničená Shiffrinová nestíha ani tréning

Veľké finále v ženskom zjazdovom lyžovaní sa blíži. Tento víkend sú na programe dva zjazdy vo švajčiarskom stredisku Crans Montana.
Chýbať nebude ani Petra Vlhová, ktorá predčasne – po zisku zlata v slalome – odišla z olympiády v Pekingu. V tejto chvíli je už v Alpách a ladí formu. Zúčastní sa aj na štvrtkovom 1. tréningu – dostala číslo 18. O deň neskôr je na programe aj druhý tréning.
Slovenská lyžiarka si po namáhavej ceste z čínskej metropoly niekoľko dní oddýchla doma.
V úplne inej situácii je jej veľká rivalka, priebežná líderka Svetového pohára, Američanka Mikaela Shiffrinová. Tá sa ešte v nedeľu snažila zachrániť, čo sa dá a na ZOH sa zúčastnila na tímovej súťaži. Avšak na pódium to Američanom nevydalo.
Hviezda z Colorada má za sebou veľmi náročné dva týždne. V Pekingu na čo siahla, to sa pokazilo. Vypadla v troch najsilnejších disciplínach – postupne v obrovskom slalome, potom v slalome a nakoniec aj v kombinácii, kde bola najväčšou favoritkou.
Podľa všetkého bude štartovať v Crans Montane, kvôli preloženej tímovej súťaži v Ázii sa však jej cestovateľské plány skomplikovali. Prvý tréning tak asi vynechá.
Vo svetovom pohári má 1026 bodov, o sedemnásť viac ako Vlhová. Do konca sezóny zostáva odjazdiť ešte desať pretekov./agentury/