Medzinárodnú investičnú banku založili krajiny Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, na Slovensku „Putinova“ banka požičala Slovenským elektrárňam aj Zvolenskej teplárenskej. O nevýhodný úver sa zaujíma aj polícia. Maďarské nezávislé médiá ju roky označujú za „Putinovu“ banku, ktorá potichu šíri vplyv ruského Kremľa nielen v strednej Európe, ale po celom svete.

Medzinárodná investičná banka na seba stiahla väčšiu pozornosť až vtedy, keď presúvala svoju centrálu z Moskvy do Budapešti. Maďarská socialistická europoslankyňa Zita Gurmaiová sťahovanie banky okomentovala slovami – „Putinov trójsky kôň v strede Európy“.

Susedné Česko pritom už dlhší čas zvažuje svoj koniec v rozvojovej Medzinárodnej investičnej banke so sídlom v Budapešti. A vojna na Ukrajine toto rozhodnutie iba potvrdzuje. Český premiér Petr Fiala preto aktuálne hovorí o zrýchlení vystúpenia krajiny z jej akcionárskych štruktúr. K rovnakému kroku sa teraz pridáva aj Slovensko.

„Svoj postoj Slovensko deklarovalo na minulotýždňovom ministerskom zasadnutí Ecofin spoločne s Českom a Bulharskom. Ďalší postup bude ministerstvo koordinovať s európskymi partnermi, a to s cieľom, aby sa naše vložené finančné prostriedky nedostali do rúk Ruskej federácie,“ konštatuje hovorkyňa rezortu financií Michaela Lovásová.
Banka je mimo sankcií

Banka vznikla ešte v roku 1970 a do roku 2015 sídlila v Moskve. Založili ju vtedy vybrané krajiny Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Jej súčasnými akcionármi sú Ruská federácia, Mongolsko, Vietnam, Kuba, Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

Najväčší akcionársky podiel v nej má Rusko, ktoré vlastní necelých 48 percent akcií Medzinárodnej investičnej banky. Na porovnanie – podiel odchádzajúceho Slovenska v banke dosahuje takmer 6,8 percenta, ktorý sa rovná splatenému vkladu do základného imania banky vo výške 28,9 milióna eur.
Keďže ide o medzinárodnú bankovú inštitúciu, sankcie uvalené na Kremeľ sa na ňu nevzťahujú. „Banka sa nevyužíva na financovanie Ruskej federácie alebo štátnych podnikov, či iných subjektov, ktoré by boli cieľom sankcií,“ vysvetľuje dôvod Lovásová.

Navyše stále platí, že členské štáty Medzinárodnej investičnej banky, ktoré sú zároveň členmi Európskej únie, majú pri rozhodovaní prevahu a bez ich súhlasu sa neschváli žiadne strategické rozhodnutie.
Na Slovensku financuje energetiku
Na Slovensku sa „Putinova“ banka v poslednej dobe angažovala výlučne v energetike. Ešte v roku 2017 požičala tuzemskému energetickému obrovi s tretinovou účasťou štátu – Slovenským elektrárňam – 60 miliónov eur so splatnosťou do roku 2024. „V súvislosti s úverom od Medzinárodnej investičnej banky sme nezaznamenali žiadne problémy,“ tvrdí hovorkyňa spoločnosti Oľga Baková.

Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru tak Medzinárodná investičná banka nezohráva pri financovaní Slovenských elektrární významnú úlohu. „Je pomerne malá na to, aby sa dala označovať za geopolitický nástroj, tento aspekt však za súčasných okolností nie je možné podceniť,“ zdôrazňuje Lovásová.

Okrem tohto úveru však Slovenské elektrárne zároveň dlhujú 870 miliónov eur rýdzo ruskej banke Sberbank. Tej sa pritom západné sankcie výrazne dotkli a aktuálne ju existenčne ohrozujú. Na kolená ju položila panika medzi jej európskymi klientmi, ktorí po uvalení nového balíka protiruských sankcií masovo vyberali zo svojich účtov hotovosť a európskej časti Sberbank tak hrozí bankrot.

Priamo na Slovensku už Sberbank dlhšiu dobu nepôsobí, jej pobočky v roku 2016 prevzala finančná skupina Penta.
V minulosti pritom Sberbank na Slovensku viedol Samuel Vlčan – súčasný minister pôdohospodárstva. Vlčan je zároveň absolventom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov, ktorý funguje pod ruským ministerstvom vnútra. V tuzemsku je vychýrená škola so skratkou MGIMO známa výchovou špičkových diplomatov a príslušníkov ruskej tajnej služby FSB i jej predchodcu KGB.

Úver poskytla aj teplárni vo Zvolene
Ďalšou energetickou firmou, ktorá si iba nedávno požičala od Medzinárodnej investičnej banky, je štátna Zvolenská teplárenská. Tá dodáva energie podnikom a domácnostiam vo vyše 40-tisícovom Zvolene. Jej akcionárom je štátna spoločnosť MH Manažment spadajúca pod rezort hospodárstva.

Zvolenská teplárenská si úver od „Putinovej“ banky vzala na investične náročný projekt výstavby nového zdroja v existujúcej teplárni. Jeho kompletnou rekonštrukciou za vyše 26 miliónov eur bez dane sa vo Zvolene mení palivová základňa teplárne z hnedého uhlia na drevnú štiepku a zemný plyn. Verejné obstarávanie vyhrala firma Energyco z Rožňavy.
Z účtovnej závierky Zvolenskej teplárenskej za rok 2020 vyplýva, že štátny podnik z úverovej linky od Medzinárodnej investičnej banky vyčerpal k 31. decembru 2020 približne 18 miliónov eur.

O tento úver sa pritom zaujíma aj polícia. Stalo sa tak po tom, čo sa v štátnych teplárňach po posledných parlamentných voľbách vymenil manažment. Ten nový totiž podal rozsiahle trestné oznámenie s podozreniami zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Požičané za príliš vysoký úrok
Plán modernizácie zvolenskej teplárne sa mal zbytočne predražiť tým, že bývalé vedenie podniku na čele s jeho vtedajším šéfom Jozefom Pobieckým sa malo počas prípravy projektu dopustiť viacerých chýb. Jedným z údajných prešľapov predchádzajúceho manažmentu bol aj zvolený spôsob financovania modernizácie.

S Medzinárodnou investičnou bankou si Zvolenská teplárenská vzhľadom na vtedajšie podmienky na trhu dohodla príliš vysoký úrok. Úroková miera dosiahla 3,5 percenta, pričom priemerná cena úverov v tom čase bola oveľa nižšia.
Nové vedenie teplárne preto v marci 2021 dohodlo refinancovanie celého úveru s bankou Unicredit, ktorá poskytla Zvolenskej teplárenskej približne o polovicu nižší úrok. Medzinárodná investičná banka bola prostredníctvom tohto úveru vyplatená a vo zvolenskej energetike už preto nefiguruje. Celková výška dlhu štátnej teplárne voči banke s ruským vplyvom pritom narástla do marca 2021 na celkovú sumu 19,3 milióna eur.

O údajné šafárenie vo Zvolenskej teplárenskej sa zaujímajú orgány činné v trestnom konaní z Banskej Bystrice. „Prípad je stále v štádiu preverovania, a preto ešte nebudeme poskytovať žiadne informácie,“ hovorí krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová.

Ďalším prešľapom pri modernizácii teplárne vo Zvolene má byť aj výber dodávateľov. Veľká časť totiž nie je v teplárenskom ani energetickom biznise známa. Aj preto sa celý proces prestavby neustále predlžuje oproti plánom, čo podniku spôsobuje straty.

Zmena média z pary na horúcu vodu
Celý projekt mal byť postavený na nerealistických predpokladoch. Okrem iného bývalý manažment počítal aj s príliš nízkou cenou za drevnú štiepku.
Okrem kompletnej rekonštrukcie teplárne za vyše 26 miliónov eur bez dane vo Zvolene paralelne prebieha ešte jeden investične náročný projekt. Ide o zmenu média v parných rozvodoch. V rámci týchto prác za 6,6 milióna eur bez dane sa parné rozvody postupne nahrádzajú horúcovodnými.

Tender na túto časť investície vo Zvolene vyhrala slovenská dcéra rakúskeho stavebného obra Strabag – Pozemné a inžinierske staviteľstvo v tandeme s tuzemskou firmou G&F energy, na ktorú sa jej dodávatelia pravidelne sťažovali pre neplatenie faktúr.

Takzvanú blokujúcu 25-percentnú menšinu v celej stavebnej skupine Strabag vlastní cez schránku Rasperia ruský oligarcha Oleg Deripaska. Aj jeho meno sa pre blízke priateľstvo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ocitlo na aktuálnom sankčnom zozname napriek tomu, že Deripaska vyzval na okamžité ukončenie vojny na Ukrajine.
V obkľúčení sankcií

Keď rada guvernérov Medzinárodnej investičnej banky odklepla presun sídla a zmenu štatútu banky, zároveň odsúhlasila aj udelenie štatútu pozorovateľa ruskej banke VTB. Ide o jednu z najväčších bánk v Rusku, ktorej majoritným akcionárom je štát.
Zároveň patrí medzi banky, na ktoré sú roky zacielené sankcie USA a Európskej únie. Jej šéf Andrey Kostin patrí k užšiemu kruhu ľudí okolo prezidenta Vladimira Putina a je na sankčnom zozname USA aj ako fyzická osoba.
Kostin je zároveň dlhoročným priateľom šéfa Medzinárodnej investičnej banky Nikolaja Kosova. Obaja v osemdesiatych rokoch minulého storočia pôsobili ako diplomati na sovietskej ambasáde v Londýne. Kosovov syn Pavel sa zasa stal vysokopostaveným bankárom vo VTB.

Keď sa ruský prezident Vladimir Putin snažil v roku 2012 o reformu Medzinárodnej investičnej banky, Kosova si vybral za prezidenta banky. Kosov vtedy pôsobil v manažmente štátnej Vnešekonombanky, ktorá financovala viaceré politicky dôležité projekty.

Zo špiónskej rodiny
Nikolaj Kosov má za sebou zaujímavú minulosť, ktorá medzi analytikmi vyvoláva otázniky. Obaja jeho rodičia boli príslušníkmi KGB. Investigatívne centrum Jána Kuciaka napísalo, že v roku 1956 šéf KGB Ivan Serov vyslal do Maďarska hŕstku agentov KGB. Ich úlohou bolo rozloženie kontrarevolúcie. Podľa bývalého dôstojníka KGB Sergeja Kondraševa bol medzi nimi aj Nikolaj Kosov starší.

„Jeho úlohou bolo zistiť, či západné tajné služby podporujú kontrarevolúciu, a zmariť prípadnú pomoc Západu povstalcom. Neskôr, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, bol Nikolaj Kosov starší vedúcim oddelenia KGB, ktoré bolo okrem iného zodpovedné za nepriateľské operácie proti židovským skupinám a sionistickému hnutiu,“ tvrdí Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Podľa The New York Times pôsobila aj Kosovova matka pod krytím sovietskej tlačovej agentúry TASS ako jedna z výnimočných špiónok dvadsiateho storočia. Jelena Kosovová bola agentúrou TASS v roku 2014 po jej smrti označená za „najslávnejšiu ruskú špiónku 20. storočia“. Podarilo sa jej tajne zamestnať v OSN a aj vďaka tomu dokázala získať pre Rusko informácie o vývoji americkej jadrovej bomby, napísal pred časom maďarský denník Népszava.
Samotná banka so sídlom v Budapešti dlhodobo popiera, že by mal jej šéf Nikolaj Kosov niečo s ruskými spravodajskými službami, aktuality.sk

X X X

Čína po prvýkrát použila slovo „vojna“ v súvislosti s Ukrajinou

Čína dúfa, že vojna na Ukrajine skončí čo najskôr. Vo štvrtok to vyhlásil čínsky minister zahraničných vecí Wang I, pričom prvýkrát použil v súvislosti s konfliktom na Ukrajine slovo "vojna".
"Dúfame, že boje a vojna sa skončia čo najskôr," povedal Wang počas videohovoru s francúzskym ministrom zahraničných vecí Jeanom-Yvesom Le Drianom.

Wang taktiež vyzval všetky zúčastnené strany, aby sa upokojili a podnikli kroky, ktoré zabránia eskalácii situácie na Ukrajine.
Čína ruský útok na Ukrajinu dosiaľ nenazvala "inváziou" a ani ho neodsúdila. Rusko tvrdí, že na Ukrajine vykonáva "špeciálnu vojenskú operáciu", ktorej cieľom je "demilitarizácia a denacifikácia" Ukrajiny, aktuality.sk

X X X

Vyšetrovateľ Čurilla a spol. sa sťažujú na Ústavnom súde: Bez nahrávok z odpočúvania sa nemôžeme obhajovať

Obvinení policajti z NAKA Ján Čurilla a Pavol Ďurka podali ústavnú sťažnosť. Od septembra minulého roka sa snažia získať nahrávky z ich odpočúvaných kancelárií a auta. Inšpekcia ani Krajská prokuratúra v Bratislave ich vraj nechcú v plnej verzii poskytnúť.
Policajtov z Národnej kriminálnej agentúry, ktorí patria do tímu Očistec, vlani v lete na základe súhlasu sudcu odpočúvala inšpekcia. Štyroch z nich, ako aj vtedajšieho povereného šefa inšpekcie aj na základe odpočutých rozhovorov obvinila zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Dvojica obvinených policajtov Ján Čurilla a Pavol Ďurka vo februári tohto roka cez svojho advokáta Petra Kubinu podala sťažnosť, že bolo porušené ich právo na obhajobu. Súvisí to práve s nahrávkami odpočutých rozhovorov – už takmer pol roka sa totiž nevedia dostať k nahrávkam v celosti, ich kompletnému prepisu a adekvátne sa brániť.

Prepisy z nahrávok sú pritom kľúčovým dôkazom v ich prípade – podľa inšpekcie aj dozorujúceho prokurátora vyšetrovatelia NAKA v skutočnosti vraj nevyšetrovali, ale snažili sa vyfabulovať nejaké stíhanie namierené proti policajtom z inšpekcie a ľuďom z prostredia tajnej služby. Teraz za to čelia obvineniu.
V sťažnosti zároveň žiadajú, aby súd vydal aj jedno dočasné opatrenie. Podľa názoru ich advokáta Kubinu by mohol Ústavný súd prikázať inšpekcii a prokuratúre, aby zvukové záznamy uložila do spisu v kompletnej podobe a umožnila urobiť si z nich kópie.

Bez nahrávok, bez obhajoby
Od obvinenia vyšetrovateľov uplynulo už takmer šesť mesiacov, no tí sa vraj dostali iba k časti záznamov, ktoré inšpekcia citovala aj v uznesení o obvinení. Obhajca videl spis naposledy koncom decembra minulého roka, ale celý materiál nahrávok tam nenašiel.

Advokát v ústavnej sťažnosti upozorňuje, že kým nemajú jeho klienti tento rozhodujúci dôkaz v celosti, nemôžu sa ani efektívne obhajovať. Napríklad nemôžu ani porovnať prepisy so samotnými nahrávkami. Už po nedávnom rozhodnutí generálnej prokuratúry pritom vyšetrovatelia upozornili, že niektoré vety sú len vytrhnuté z kontextu alebo chýbajú dôležité slová.

„Trestné konanie vedené voči sťažovateľom je zároveň ostro verejne sledované, a citáty z predmetných zvukových záznamov proti sťažovateľom verejne používajú aj rôzne politicky činné osoby v rámci svojich tlačových konferencií a iných mediálnych vystúpení,“ píše sa v ústavnej sťažnosti.

Mikrofóny v kanceláriách aj v aute
K záznamom z odpočúvania sa policajti snažili dostať opakovane. Raz ich inšpekcia odignorovala, inokedy im odkázala, že nemá spis. Aktuality.sk požiadali o vysvetlenie, bratislavská prokuratúra to však odmietla komentovať.
„Vzhľadom na to, že vo veci stále prebieha neverejné prípravné konanie, nebude sa Krajská prokuratúra Bratislava v súčasnosti k Vašim otázkam vyjadrovať

Generálna prokuratúra zasa v rámci rozhodovania o sťažnosti voči obvineniu skonštatovala, že „záznam na vhodnom elektronickom nosiči bude v celosti súčasťou vyšetrovacieho spisu najneskôr do skončenia vyšetrovania tak, aby sa obvinení mohli s jeho obsahom oboznámiť, čím bude zachované ich právo na obhajobu“. Kedy presne by mali nahrávky v spise pribudnúť, GP už nenapísala.

Kubina však Ústavný súd upozorňuje, že ak by aj nahrávky ako celok pribudli tesne pred ukončením vyšetrovania, môže byť neskoro. „Tým sa právo sťažovateľov na obhajobu v prípravnom konaní prakticky vyprázdni, pretože ak sa nemôžu obhajovať proti rozhodujúcemu a de facto jedinému dôkazu, ktorý má svedčiť proti nim, potom je celé prípravné konanie iba zbytočným procesným ornamentom tohto trestného konania.“

Vyšetrovanie však môže trvať roky a stíhaní policajti naliehajú, že sa už mesiace nedostali ku kľúčovému dôkazu, na ktorom stojí stíhanie, ale aj ich obhajoba. Žiadny iný relevantný dôkaz totiž neexistuje, tvrdí obhajoba.
Aj v kauze Očistec sa objavil dôkaz z odpočúvania – známe videá z poľovníckej chaty a prepisy rozhovorov. Špeciálna prokuratúra ich však krátko po získaní celé uložila do spisu. Na rozdiel od prípadu obvinených vyšetrovateľov v kauze policajnej mafie okolo Norberta Bödöra nešlo o kľúčový dôkaz, no časť rozhovorov vzbudzovala podozrenia z účelovej prípravy na výpoveď svedka Kaliňáka.

Chaos v prepisoch
K nesprístupňovaniu nahrávok z odpočúvania sa kriticky vyjadril už aj Najvyšší súd. V apríli 2018 v jednom svojom rozhodnutí napísal, že ide nielen o porušenie zákona, ale aj práva na spravodlivý proces, ak sa obvinený nemôže oboznámiť so všetkými záznamami, nahrávkami či videami, ktoré proti nemu používa či už súd, alebo polícia.
„Nie je prípustné, aby dotknuté orgány selektívne samy vyhodnotili, čo je a čo nie je pre daný prípad relevantné z hľadiska uplatnenia práv obhajoby,“ skonštatoval pred rokmi Najvyšší súd. (Ide o rozhodnutie k inému prípadu, nie k stíhaným vyšetrovateľom.

Obvinení vyšetrovatelia prednedávnom upozornili, že prepisy nahrávok sú podľa ich názoru nepresné. GP v uznesneí cituje obvineného policajta Čurillu aj z takých dní, keď nebol v práci, a teda odposluchy ho nemohli nahrať. Druhý obvinený Ďurka zasa upozornil na citovanú vetu: „(...) uznesenie o začatí neni (nezrozumiteľné slová), tam píšeme, čo chceme.“
V skutočnosti podľa neho veta znela inak a má tak aj iný význam: „(...) uznesenie o začatí neni list Ježiškovi, že si tam píšeme, čo chceme.“
Prokurátorka GP Katarína Habčáková, ktorá rozhodla o odmietnutí sťažnosti vyšetrovateľa proti obvineniu, reagovala, že prepisy nahrávok nerobila ona, ale príslušný orgán, aktuality.sk

X X X

Poľsko a USA sa handrkovali o migy, skončilo sa to fiaskom. Prečo?

Poľsko zaskočilo, keď minister zahraničia USA Blinken verejne otvoril otázku migov, tak sa snažili loptu vrátiť na americkú stranu, hovorí analytik.
Viceprezidentka USA Kamala Harris po prílete lietadlom Air Force Two na varšavské letisko, 9. marca 2022.
Americké ministerstvo obrany v stredu zavrhlo akékoľvek plány poskytnúť Ukrajine stíhacie lietadlá MiG-29, povedal jeho hovorca John Kirby. Išlo by podľa neho o „vysoko riskantný krok“, ktorý by zároveň výrazne nezlepšil kapacitu ukrajinského letectva.

Varšava v utorok oznámila, že je ochotná bojové lietadlá dodať na americkú základňu v Nemecku, načo by bola prostredníctvom NATO odovzdaná ukrajinskej armáde. USA však návrh zjavne zaskočil a Pentagon ho odmietol s tým, že vzbudzuje značné obavy celého NATO. Washington teraz hľadá nové možnosti, ako poskytnúť ukrajinskej armáde bojujúcej proti ruskej invázii ďalšou technikou, ako sú napríklad systémy protileteckej obrany.

Kirby povedal, že americké tajné služby dospeli k záveru, že prípadné odovzdanie stíhacích lietadiel MiG-29 Ukrajine by mohlo vyvolať „významnú“ reakciu Ruska. Šéf Pentagonu Lloyd Austin v stredu hovoril so svojím poľským náprotivkom Mariuszom Blaszczakom a povedal mu, aký názor majú Spojené štáty na vec. Poďakoval mu za ochotu, ktorú Poľsko prejavilo. Jeho premiér Matuesz Morawiecki predtým zopakoval, že o prípadnom dodaní stíhačiek na Ukrajinu by muselo rozhodnúť celé NATO.

Nejasnosti okolo plánu, ktoré v utorok vzbudilo poľské oznámenie aj chladné prijatie z americkej strany, sú podľa agentúry AP vzácnym verejným nesúladom medzi členmi NATO. Aliancia sa snaží podporovať ukrajinskú armádu a zároveň sa nedostať do širšieho konfliktu s Ruskom, ktoré susednej krajine 24. februára napadlo.

O možnosti poskytnutia poľských stíhačiek Ukrajine sa hovorilo niekoľko dní, šéf americkej diplomacie Antony Blinken cez víkend vyhlásil, že ak by sa tak Varšava rozhodla, pomohol by Washington posilniť poľské letectvo americkými strojmi F-16. USA sa však podľa pozorovateľov zjavne zdráhali zaslanie poľských strojov na Ukrajinu oficiálne podporiť alebo sa na ňom priamo podieľať.

Michal Baranowski, riaditeľ varšavskej pobočky think tanku German Marshall Fund agentúre AP povedal, že poľskú stranu zaskočilo to, že Blinken o migy požiadal verejne. „Bolo to považované za nátlak zo strany Spojených štátov na Varšavu. A preto zareagovala tak, že sa loptu snažil vrátiť na americkú stranu ihriska,“ uviedol Baranowski. Dodal, že „o všetkom sa malo rokovať za zatvorenými dverami“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu možnosť zaslania poľských stíhačiek Ukrajine cez Američanov označil za „veľmi nežiaduci a potenciálne nebezpečný scenár“. Rusko predtým varovalo, že podporu ukrajinských vzdušných síl treťou stranou by považovalo za jej zapojenie do konfliktu.

Poľsko v utorok večer ponúklo, že svoje stroje MiG-29 pošle na americkú základňu Ramstein v Nemecku. Ako by sa následne dostali na Ukrajinu, nebolo jasné. Bezprostredne po oznámení Varšavy tiež nebolo jasné, ako sa k návrhu stavia Washington. Z následného vyjadrenia námestníčky šéfa americkej diplomacie Victorie Nulandovej vyplývalo, že USA poľská iniciatíva zaskočila.

„Z toho, čo viem, s nami svoj plán na dodanie lietadiel vopred nekonzultovali,“ uviedla na adresu Poliakov Nulandová./agentury/

X X X

Spoliehať sa na to, že vojnu môžu zastaviť obyčajní Rusi? Zbytočná ilúzia

Propaganda v Rusku je extrémne efektívna a na tom sa nič nezmení. „Tí ľudia budú veriť tomu, že Rusko sa bránilo. Propaganda im spracuje aj spomienky a odrazu si budú pamätať aj na veci, ktoré sa vôbec nestali,“ upozorňuje expert.
To video sa v ostatných dňoch stalo malou sondou do hláv ruských občanov.

Keď sa nezávislí novinári pokúšali ľuďom v uliciach ruských miest ukázať fotografie vybombardovaných obytných štvrtí v ukrajinských mestách a klásť otázky, čo si myslia o tom, že Vladimir Putin zaútočil na Ukrajinu, dostávalo sa im nasledujúcich odpovedí: „Putin vie, čo robí“ alebo „preventívny úder“.

„Som za Putina,“ neustále opakuje jedna z opýtaných žien a ani sa len nechce pozrieť na fotografie z rozbitého Charkova a Kyjeva. „Fejkové veci,“ reaguje muž a odchádza zo záberu. „Nebudem to komentovať,“ hovorí iný. „To, čo sa stalo, je šok pre mňa a pre všetkých, ktorých poznám. Je to útok zo všetkých strán,“ nakoniec okomentuje jeden odvážlivec.

Hoci sme v úvode rozpútania rozsiahlej vojny voči Ukrajine videli v Rusku tisícové protesty a ešte pred vojnou sa našlo pár desiatok umelcov či intelektuálov, ktorí podpisovali protivojnové vyhlásenia, dnes Rusi vo veľkom mlčia.
Odborníkov na Rusko sme sa pýtali, prečo je to tak, do akej miery je ruské mlčanie výsledkom dlhoročného propagandistického masírovania a do akej pre zmenu Rusi Putinovi jeho kroky voči Ukrajine schvaľujú.

Život v totálnej virtuálnej realite
Marek Příhoda z Ústavu východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe číta súčasnú situáciu nasledovne.
Stále podľa neho platí, že ruská spoločnosť nebola na dlhú a krvavú vojnu, ktorá vedie k ľudským a ekonomickým stratám, pripravená. Na druhej strane platí aj to, že veľká časť spoločnosti Putinovu agresívnu politiku voči Ukrajine, ktorej výsledkom boli ruské úspechy typu Krym, podporovala, pripomína odborník.
Úspech sa očakával aj tentokrát. Lenže to, čo si v Kremli pracovne pomenovali ako „špeciálnu operáciu“, narazilo na masívny ukrajinský odpor.

„Deje sa niečo, čo nepredpokladali. Oni predpokladali úspech. Spomeňme si na slávnu scénu v jednej talkshow, v ktorej ukazovali domnelý plán dobytia Kyjeva počas jedného dňa. Propaganda je teraz pre mňa študijný materiál. To, čo ma na nej momentálne fascinuje, je vytvorenie si totálnej virtuálnej reality. To, čo sa v ruskej propagande hovorí o Ukrajine, to nie je nejaký významový posun alebo zamlčiavanie. To je budovanie virtuálnej reality, ktorej sú vystavovaní ľudia, ktorí buď nemajú prístup k iným kanálom, alebo skrátka nechcú vyhľadávať aj iné zdroje a sú v tom uzavretí,“ hovorí Příhoda.
Podľa neho však ruská propaganda svojou účinnosťou ukazuje aj to, čo už v hlavách Rusov existuje. A to je podceňovanie Ukrajiny, jej štátnosti, národnosti či jazyka.

„Oni síce budú hovoriť o téze bratského národa, ale ten brat pre Rusov nie je plnocenný. Rusi si len myslia, že poznajú Ukrajinu. Nepoznajú ju, a to je problém. Rusi na Ukrajinu necestujú, nesledujú ani ukrajinskú kultúru, ani politiku z ukrajinských zdrojov. Ak už niekto aj na Ukrajine bol, tak bol pravdepodobne len na Kryme, kde si vytvoril úplne falošnú predstavu o tom, ako Ukrajina vyzerá,“ približuje expert.
2fotky v galériiOtec Serhij oplakáva svojho syna Ilju. Ilja zomrel po ruskom ostreľovaní Mariupoľu.Zdroj: AP/Evgeniy Maloletka

Nechcú si to ani pripustiť
Karel Svoboda, odborník na Rusko z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe, si všíma, že značná časť Rusov si dnes ani len nechce pripustiť, že vôbec priebieha vojna.
„Sú spokojní s tým, že sa to nazýva špeciálna operácia, aj pod vplyvom propagandy prijímajú to, že zachraňujú Ukrajinu od fašistov. Mýtus o fašistoch je v Rusku veľmi populárny, a to preto, že nie je ani definované, kto je to vôbec fašista či nacista. Oni to majú tak, že kto je proti nim, tak je fašista alebo nacista. Nechcú si pripúšťať, že ich krajina je vlastne agresorom, že spustila nezmyselnú vojnu proti susednej krajine,“ hovorí.

Pripomína aj to, že akýkoľvek kritický hlas je v Rusku potlačený.
„Panuje i strach. Reálne nevieme, koľko ľudí tú vojnu priamo podporuje a koľko je proti. Keď dnes ľudia z Kyjeva či iných ukrajinských miest volajú svojim príbuzným do Ruska, že ich bombardujú, tak tí Rusi im vysvetľujú, že to nie je bombardovanie, že sa mýlia a že Rusi ich tam prišli zachrániť,“ všíma si jeden zo súčasných fenoménov.

Čo by sa muselo stať, aby Rusi zmenili postoj?

„Poviem to dosť natvrdo, ale v časoch nacistického Nemecka sa bojovalo už v Berlíne a tí Nemci nechápali, prečo na nich cudzí vojaci útočia, keď oni sa cítia byť v práve. Propaganda je extrémne efektívna a mám obavy, že na tom sa nič nezmení. Tí ľudia budú veriť tomu, že Rusko sa bránilo. Propaganda im spracuje aj spomienky a odrazu si budú pamätať aj na veci, ktoré sa vôbec nestali,“ komentuje Svoboda.

To, čo v Ukrajine pácha ruská armáda, podľa Příhodu bude Rusom dochádzať postupne a aj to až vtedy, keď po istom čase začnú pociťovať účinok sankcií, ktoré voči Rusku zaviedol Západ a individuálne rozhodnutia veľkých spoločností. Časom podľa neho začnú do spoločnosti presakovať i správy o ranených a mŕtvych vojakoch.
„Nebude chuť ľudí posielať na front svojich synov. Pre mňa je toto všetko študijný materiál ruskej duše. Keď teraz vidíte, ako zajatí ruskí vojaci volajú svojim príbuzným do Ruska, vidíte reakciu manželiek a rodičov. Hystéria, ľútosť. Málokedy sa ale dočkáte nejakej sebareflexie,“ podotýka.

Preto podľa svojich slov nie je optimista v tom, že by v blízkom čase Rusi masovo vyšli do ulíc protestovať proti vojne.
„Verím ale tomu, že ruská spoločnosť v tejto situácii, v ktorej je, nie je ochotná znášať dlhodobé straty, ekonomické či ľudské. V hlavách Rusov sa to bude meniť, ale otázka znie, k čomu to povedie. Ako obyvateľstvo zareaguje, keď sa zhorší životná úroveň. Či ich to vôbec vyženie do ulíc alebo naopak, či sa skrátka situácii len budú snažiť prispôsobiť,“ komentuje.

Pripomína, že Putin so schopnosťou Rusov adaptovať sa na zlé a horšie časy vždy vo svojej politike rátal. Preto ľudia podľa neho nebudú hľadať vinu v Kremli, skôr sa budú snažiť ťažké časy, ktoré so sankciami môžu nastať, ustáť.
„To ale bude ďalší impulz pre zmenu spoločenského vedomia. Režim je na to ale pripravený. Kremeľ a Putin pochopili jednu jednoduchú, ale geniálnu vec – budovať fungujúcu spoločnosť a ekonomiku chce veľké úsilie a peniaze, urobiť dobrú propagandu a investovať do vojsk národnej gardy stojí ale o dosť menej. Vezmite si, že tá Rosgvardija má 300-tisíc mužov, je to armáda veľkého európskej štátu. To nie je vojsko pripravené na boj s vonkajším nepriateľom, ale tým vnútorným,“ upozorňuje Příhoda.

Pripomína, že Putinov režim už ukázal, že je pripravený rozháňať protesty. „Neviem, čo by sa musela stať, aby sa na ulici zjavila kritická masa ľudí alebo, že by tie silové zložky prešli na stranu demonštrantov. To si viem predstaviť len ťažko,“ pokračuje.

Spoliehať sa nedá ani na ruskú opozíciu – tá prakticky neexistuje.
Dnes ju supluje prakticky len pár verejných postáv a populárnych youtuberov, napríklad opozičník Iľja Jašin, Příhoda spomína i publicistu Alexandra Nevzorova, kritický rozhovor voči Putinovi s ruským filozofom Borisom Akuninom zverejnil Jurij Duď.

„Zisťujeme, že režim sa na túto vojnu pripravoval dlhší čas. Vezmite si, že vlani boli úplne rozbité Navaľného štáby. Tie dnes mohli byť teoreticky štruktúrou, ktorá mohla mobilizovať ľudí. Vlani sme videli doslova exodus predstaviteľov opozície z Ruska. V Rusku chýbajú lídri, respektíve je ich žalostne málo a otázka znie, či vôbec budú môcť ešte nejako pôsobiť vo verejnom priestore. Zložité je to aj v intelektuálnej či akademickej sfére. Vidíme protesty intelektuálnej obce, je to odvaha a treba to oceniť. Vieme, že platí zákon, keď môžete dostať tri, desať až 15 rokov väzenia za šírenie takzvane nepravdivých informácií o armáde,“ opisuje súčasný stav v Rusku Příhoda.

Aj zo strachu z represií sa preto podľa neho väčšina Rusov správa konformisticky. „Zároveň existujú určitá myšlienková pohodlnosť. Rusi ešte majú možnosť nájsť si iné zdroje, no nechcú. Cesta k sebareflexii bude dlhá,“ hovorí Příhoda.

Zastaví sa Putin sám alebo ho zastavia?

Podľa Svobodu môže v tejto situácii vojnu stopnúť jedine to, že by sa niekto hypoteticky pokúsil zvrhnúť režim a ukázal by, čo sa na Ukrajine reálne dialo.
„No aj tak by sa dalo očakávať, že pre veľkú časť ľudí by nastúpilo totálne neprijatie a odmietnutie toho, že by ich krajina mohla robiť čosi také, že toho boli súčasťou. Okrem pár statočných, ktorí vyjdú na ulicu a môžu si byť istý tým, že budú mať len problémy, tak Rusi sa na tom podieľajú tiež. Či už si dávajú do okien písmeno Z, alebo to mlčky schvaľujú,“ podotýka expert.

Putinova vojna voči Ukrajine má ešte ďalší rozmer – devastovanie vzťahov medzi Ukrajincami a Rusmi.
„To, čo spôsobil, len tak napraviť nepôjde. Otázkou je, ako bude vyzerať mierové usporiadanie, no treba povedať, že nikto pre ukrajinskú identitu neurobil viac, než on. V roku 2014 bola krajina rozdelená, že si východ a západ krajiny veľmi netykali, ak to poviem zjednodušene. Dnes ani Charkov, ktorý mal byť údajne najproruskejším mestom, ruských vojakov nevítal. V Chersone, kde to Rusi dobyli, máte demonštrácie, ani tam Rusov nevítajú a nemávajú ruskými vlajkami. Vzťah sa zhorší na veľmi dlhý čas, a to je problém aj pre Putina. Nemajú žiadny ľahký východ z tejto situácie, len vojenskú okupáciu. Ale to je šialene nákladné a ťažké. Alebo sa stiahnu a nič nedosiahnu. No Ukrajinci ich milovať určite nezačnú,“ komentuje Svoboda.

Putin podľa neho rozbehnutý vlak vojnovej mašinérie nestopne dovtedy, kým nedosiahne niečo, čo by mohol označiť za významné víťazstvo.
Pokiaľ by podľa Svobodu teraz zastavil svoje vojsko a získal by tým napríklad uznanie Krymu, bude za blázna, že spustil celú túto vojnu kvôli niečomu, čo fakticky už bolo jeho.

„Putin musí dosiahnuť niečo väčšie, ale kým sa mu Ukrajinci bránia, tak to nedosiahne. Každým dňom, ktorým sa Ukrajinci bránia, padá aj mýtus o skvelej ruskej armáde, nad ktorú nie je. Pre Putina je to nepohodlná situácia a z tých správ, ktoré presakujú, sa ukazuje, že je naštvaný. Na to, že mu armáda sľubovala jednoduchú operáciu, rýchle obsadenie, že ich tam budú vítať, že pomôžu proruským silám zlikvidovať Zelenského a neviem koho všetkého. Realita je taká, že proti nim bojuje celá krajina. Kremeľ si vždy vie nájsť kolaboranta, ale toho človeka by museli v Ukrajine udržať armádou. Alebo sa budú musieť dohodnúť so Zelenským. Ale to sa potom (v Rusku) budú všetci pýtať: spustili ste vojnu len kvôli tomu, aby ste dosiahli to, čo ste mali už pred vojnou? Načo potom vojna?“ komentuje.

Zbavovať sa Putina nebude ani jeho okolie, keďže všetci sú v tejto vojne namočení spolu s ním.
„Musela by existovať nejaká tichá tajná dohoda, že ten, kto sa ho zbaví, bude mať imunitu a bude si môcť užívať svoj majetok. Ale aj tak je to dosť kostrbaté, pretože pre toho človeka by to znamenalo permanentné ohrozenie života od Putinových stúpencov. Preto to nevidím ako možnosť,“ uzatvára Karel Svoboda.

X X X

Maďarsko má prezidentku, parlament zvolil Katalin Novákovú

Prezidentkou Maďarska v nadchádzajúcom päťročnom období bude nominantka vládneho bloku Fidesz-KDNP Katalin Nováková, rozhodli vo štvrtok v Budapešti poslanci Národného zhromaždenia.
V tajnom hlasovaní ju podporilo 137 poslancov Fidesz-KDNP. Informuje o tom spravodajca TASR.

Kandidáta opozičného zoskupenia V jednote za Maďarsko Pétera Rónu volilo 51 poslancov. Poslanci opozície na vyhlásenie výsledkov volieb prezidenta neprišli do rokovacej sály. Novej prezidentke zablahoželal aj Róna.
Úrad od súčasného prezidenta Jánosa Ádera prevezme nová hlava štátu 10. mája.
Nováková (44), ktorá po zvolení zložila slávnostný sľub, sa stala najmladšou prezidentkou v rámci Európskej únie.
Najmladšia prezidentka v EÚ.

Vo svojom prejave pred poslancami Nováková zdôraznila, že vojnu, ktorá zúri na Ukrajine, nemožno ničím ospravedlniť. "Nenechajme, aby s našimi životmi hrali ruskú ruletu," povedala a dodala, že úlohou Maďarska je postarať sa o utečencov a zachovať maďarskú menšinu žijúcu v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti.

Nováková vyhlásila, že bude pracovať na zachovaní súčasného právneho poriadku a ústavy, čo je podľa pozorovateľov odkaz pre opozíciu pre prípad jej víťazstva v aprílových parlamentných voľbách. Oznámila tiež, že jej prvá oficiálna zahraničná cesta povedie do Varšavy.

Blahoželanie od Zuzany Čaputovej
Prezidentka Zuzana Čaputová vo štvrtok zablahoželala Katalin Novákovej k zvoleniu do funkcie prezidentky Maďarska.
Podľa prezidentky sú vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom výnimočné, pretože obe krajiny spája bohatá história, ale aj obrovské množstvo kultúrnych, občianskych, ale najmä pozitívnych medziľudských vzťahov.
Prezidentka v liste zdôraznila, že v tomto mimoriadne náročnom období, keď svet čelí pandémii a vojne, sú dobré susedské a priateľské vzťahy osobitne cennou hodnotou.

„Rusko sa ničím nevyprovokovanou agresiou voči Ukrajine snaží podkopať základy európskej bezpečnostnej architektúry. Zároveň explicitne spochybňuje nielen našu bezpečnosť, ale aj suverenitu. Sú to tiež chvíle, keď plne doceňujeme význam našej civilizačnej príslušnosti k Európskej únii a sily nášho spojenectva v Severoatlantickej aliancii," uvádza sa v liste hlavy štátu.

Kto je nová maďarská hlava štátu
Katalin Éva Veresné Nováková sa narodila 6. septembra 1977 v Segedíne. Ekonómiu vyštudovala na Korvínovej univerzite v Budapešti a právo na univerzite v rodnom meste. Absolvovala aj študijný pobyt na francúzskej univerzite Paris Nanterre.
Nováková je vydatá a je matkou troch detí.
V období prvej vlády premiéra Viktora Orbána začala v roku 2001 pracovať na ministerstve zahraničných vecí, špecializovala sa na záležitosti Európskej únie. Od roku 2010 pôsobila ako ministerská poradkyňa a o dva roky neskôr sa stala šéfkou oddelenia na ministerstve ľudských zdrojov. V tomto rezorte pôsobila od roku 2014 aj ako štátna tajomníčka pre rodinu a záležitosti mládeže.

Od októbra 2020 do decembra 2021 pôsobila na poste ministerky pre záležitosti rodiny. „Ako ministerka pre záležitosti rodiny bola tvárou politiky Viktora Orbána," pripomenula v tejto súvislosti agentúra DPA.

V roku 2017 sa stala podpredsedníčkou vládnej strany Fidesz. Do poslaneckých lavíc maďarského parlamentu si Katalin Nováková zasadla v roku 2018. Pôsobila aj ako podpredsedníčka Medzinárodnej ženskej demokratickej únie (IWDU).
V decembri 2021 nominovala strana Fidesz Katalin Novákovú ako kandidátku na novú prezidentku Maďarska. aktuality.sk

X X X

Nemci dali k dispozícii 300-tisíc príbytkov pre utečencov z Ukrajiny

Obyvatelia Nemecka ponúkli na ubytovanie utečencov z Ukrajiny už okolo 300-tisíc súkromných príbytkov. Vo štvrtok to oznámilo nemecké ministerstvo vnútra. Pri prideľovaní voľných ubytovacích kapacít, ktoré v dali k dispozícii súkromné osoby, rezort spolupracuje s neziskovými projektmi gut.org a Airbnb.org.

Od začiatku ruskej invázie utieklo z Ukrajiny podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) už vyše 2,3 milióna ľudí. Väčšinou ide o ženy a deti, keďže muži vo veku 18 - 60 rokov nesmú krajinu v súčasnosti opustiť.
Do stredy prišlo do Nemecka vyše 80-tisíc ukrajinských utečencov a každým dňom pribúdajú ďalší. Mnohí z nich prichádzajú do metropoly Berlín vlakom či autobusom. V Berlíne zriadili dočasné ubytovanie s kapacitou do 3000 ľudí v areáli bývalého letiska Tegel, odkiaľ následne pôjdu na miesta dlhodobejšieho pobytu, či už v Berlíne alebo v iných mestách Nemecka, dodáva Reuters.

X X X

Islamský štát potvrdil smrť svojho vodcu Kurajšího, vymenoval jeho nástupcu

Zvyšky bojovníkov IS v súčasnosti operujú už len v odľahlých púštnych lokalitách Sýrie a Iraku, odkiaľ podnikajú ozbrojené útoky.
Džihádistická organizácia Islamský štát (IS) vo štvrtok prostredníctvom svojho hovorcu potvrdila smrť svojho vodcu abú Ibráhíma Hášimího Kurajšího. Zároveň vymenovala jeho nástupcu, ktorým sa stal militant takmer rovnakého mena abú Hasan Hášimí Kurajší.

IS potvrdil smrť svojho lídra viac než mesiac po tom, čo zahynul počas operácie amerických špeciálnych síl na severozápade Sýrie. Podľa Spojených štátov ho 3. februára usmrtila výbušnina, ktorú odpálil, aby sa vyhol zajatiu.
Abú Ibráhím Hášimí Kurajší bol v poradí druhým "kalifom" Islamského štátu. Džihádistickú organizáciu riadil od októbra 2019, keď prišiel o život jeho predchodca - prvý kalif abú Bakr Baghdádí.

Členovia IS už podľa hovorcu prisahali vernosť novému kalifovi, uvádza sa vo zvukovej nahrávke zverejnenej na účtoch IS na sociálnych sieťach. Podľa AFP je o novom vodcovi známych len veľmi málo informácií.
Abú Hasana Hášimího Kurajšího za svojho nástupcu ešte pred svojou smrťou ustanovil doterajší kalif. Jeho vymenovanie následne potvrdili aj poprední vodcovia IS, uviedol hovorca IS v nahrávke, ktorá neobsahovala ďalšie podrobnosti.
Islamský štát ešte pred niekoľkými rokmi ovládal rozsiahle oblasti Sýrie a Iraku, kde vyhlásil samozvaný moslimský kalifát. Z väčšiny týchto území sa ho však už podarilo vytlačiť za pomoci medzinárodnej koalície pod vedením USA.

Zvyšky bojovníkov IS v súčasnosti operujú už len v odľahlých púštnych lokalitách Sýrie a Iraku, odkiaľ podnikajú ozbrojené útoky. OSN vlani odhadla, že v oboch krajinách je stále aktívnych asi 10-tisíc bojovníkov IS.
Pri februárovom útoku IS na väznicu na severovýchode Sýrie sa zrejme dostali na slobodu stovky džihádistov vrátane popredných vodcov Islamského štátu, aktuality.sk

X X X

Macron: Putinove podmienky na zastavenie paľby na Ukrajine sú neprijateľné

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že podmienky ruského prezidenta Vladimira Putina na zastavenie paľby na Ukrajine nie sú prijateľné pre nikoho.
"V najbližších hodinách či dňoch neočakávam nijaké diplomatické riešenie situácie," povedal Macron novinárom pred summitom EÚ vo francúzskom Versailles, ktorý sa má zaoberať ruskou inváziou na Ukrajinu, rastúcimi cenami energií a znížením závislosti od ruského plynu a ropy.

Macron dodal, že zastavenie paľby považuje v najbližších hodinách za nerealistické. Vojnu na Ukrajine označil za ľudskú, politickú a humanitárnu tragédiu, ktorá povedie k úplne novej štruktúre Európy.
V súvislosti so stredajším útokom ruskej armády na detskú nemocnicu v Mariupole vyjadril svoje znepokojenie a dodal, že k "podobným humanitárnym tragédiám došlo viackrát" od začiatku ruskej invázie, aktuality.sk

X X X

Čakanie na cudzineckej polícii poľudštili. Utečenci tam však stále strávia celé hodiny

Na ťažké podmienky vybavovania povolení na pracoviskách cudzineckej polície v Bratislave médiá upozorňovali roky.
Pred oddelením cudzineckej polície na Regrútskej ulici v Bratislave je aj vo štvrtok v ranných hodinách rušno. Pred budovou a v rozloženom vyhrievanom stane sú aktuálne desiatky ľudí, prevažne Ukrajincov. Je to podstatne menej, ako dokumentujú fotografie ľudí z večera či noci, kedy bolo navyše veľmi nevľúdne počasie.

Jednou z „ranných“ čakajúcich je aj dvadsaťsedemročná Ukrajinka Anastasia. Pred oddelením cudzineckej polície stojí aj s kočíkom. Udelenie štatútu o dočasnom útočisku nepotrebuje pre seba, na Slovensku žije už päť rokov. Do Bratislavy však za ňou prišli jej matka a brat.

„V pondelok sme tu stáli tri hodiny, no rad sa vôbec nepohol. Boli sme tu aj s bábätkom, tak sme išli domov. O desiatej večer išiel s mamou a bratom na políciu manžel. Keď sem prišli, rad bol o niečo menší, ale stáli v ňom tí istí ľudia, ktorí tu boli počas dňa. Išli teda domov.“
Cudzinci už aj pred migračnou vlnou Ukrajincov mávali skúsenosť, že vybavovanie dokumentov na cudzineckej polícii zvyčajne zaberie celé hodiny. Bežnou praxou býval aj spánok na chodníku, ľudia tam neraz čakali od piatej poobedia až do ďalšieho rána.
Doslova povestným bolo pracovisko cudzineckej polície na Hrobákovej ulici v Petržalke, ale toto oddelenie dnes už neexistuje. Aj na Regrútskej ulici na okraji hlavného mesta, kam sa táto zložka presunula, však platili podobné pravidlá: Vystáť rad niekedy trvalo aj viac ako 23 hodín. Nehovoriac o tom, že na mieste chýbali toalety.

Nemajú sa kam vrátiť
Na tomto pracovisku sme sa boli pozrieť už v utorok. Aj vtedy stáli pred budovou dlhé rady cudzincov, mnohí tam boli aj s deťmi. Podobný podnet sme dostali do redakcie Aktualít aj v noci - pisateľ sa sťažoval, že i keď cudzinecká polícia aktuálne vybavuje ľudí 24 hodín denne 7 dní v týždni, ľudia stále čakajú celé hodiny v zime.
„Dá sa zohriať v stane, ale nie zároveň stáť v rade. Nie každý má niekoho na vystriedanie,“ písala do redakcie čitateľka, ktorá opisovala prípad rodiny, ktorá čakala pred cudzineckou políciou od 18:00 do 3:30.

Lepšia situácia, stále hodinové čakania
Dnes doobeda bola situácia lepšia. Ľudí totiž začali rozdeľovať do skupín podľa času, kedy prišli. Každý dostáva na zápästie pásku podľa farby, do ktorej je zaradený. Už nemusí nonstop stáť v rade - ľudia sa môžu zohriať v stane. Čakajúci si mohli dať drobné občerstvenie, teplé nápoje a k dispozícii boli aj mobilné toalety.

Okolo deviatej, keď sme na mieste boli prvýkrát, sa rozdávali fialové pásky. Predtým to boli oranžové a v noci zelené.
„Dnes to vyzerá akosi lepšie,“ porovnáva Anastasia. Dodáva, že jej rodina sa zrejme už nebude môcť vrátiť na Ukrajinu. Pochádzajú z 630-tisícového mesta Kryvyj Rih vo východnejšej časti krajiny. Samotné mesto síce zatiaľ nezničili, ale infraštruktúra v okolí je zdemolovaná. „Nemáme sa kam vrátiť,“ priznáva mladá mamička.

Prekladajú
O tom, že dnes je situácia iná, nám hovorí aj mladý dobrovoľník Oleg. Podľa jeho slov sa policajti snažia prednostne vybavovať seniorov či ľudí s malými deťmi.
Dvadsaťdvaročný Oleg pochádza z Moskvy. Už 10 rokov však jeho rodina žije na Slovensku. Dnes už druhý deň pomáha s prekladaním pre Ukrajincov, ktorí sa vo vyhrievanom stane pred cudzineckou políciou zohýbajú nad lavičkami a vypisujú si potrebné formuláre. Jazyková bariéra je badateľná, mnohí Ukrajinci nevedia po anglicky. Faktom však je, že pred pár týždňami by im na cudzineckej polícii nemusel pomôcť ani tento svetový jazyk. Medzi časté sťažnosti na cudzineckú políciu patril fakt, že s klientmi komunikovali iba v slovenčine.

Dnes však majú k dispozícii tlmočníkov. „Ľudia sa na mňa obracajú s prosbou o pomoc s vyplnením vyhlásení či s otázkami, ako dlho budú čakať a kto ide ďalší,“ dokresľuje situáciu dobrovoľník.
Cudzinci si môžu dať čaj či drobné občerstvenie, v stane je aj niekoľko hračiek. Počas dňa určite nájdu využitie, detí je na mieste hneď niekoľko.

Domov je domov
Pred budovou cudzineckej polície stojí aj dvadsaťšesťročný Stefan s malou dcérkou. Aj ona má na ruke oranžovú pásku.
Stefan papiere nepotrebuje. Na Slovensku žije a pracuje už dlhšie, v Bratislave má aj bývanie. Paradoxne, vojna na Ukrajine spojila jeho rodinu - prišli za ním žena a dcérka. Doteraz žili v Ternopiľskej oblasti, teda na západe.
Po vypuknutí konfliktu ich jeho otec priviezol k hraniciam. Po hodine a pol čakania pred hranicami si ich Stefan vyzdvihol vo Vyšnom Nemeckom.

Situáciu v jeho domovine prežíva tak ako každý Ukrajinec - ťažko. Zároveň je však vďačný. „Sme vďační všetkým na Slovensku a v Únii, že tak pomáhajú našim ľuďom.“
Na Slovensku by však radšej neostal. „Chcel by som sa vrátiť. Je to moja domovina, máme tam celú rodinu. Zatiaľ budeme tu, ale chcem sa vrátiť domov.“
Nával
Na mieste sme sa boli pozrieť aj v poobedných hodinách. Pozitívne je, že sme tam už nestretli Anastasiu ani ďalších utečencov, s ktorými sme sa rozprávali ráno. Výnimkou je Stefan, ten stále stojí v rade. Vysvetľuje, že všetkých s oranžovými páskami už vybavili, no on išiel nachvíľu aj s dcérkou domov, lebo chcela spať. Kedy sa dostane na rad, nevedno.
Miesto sa oproti ránu niekoľkonásobne zaplnilo, pribudli tiež ďalšie stany Červeného kríža: Napríklad s jednoduchými stolmi na vypísanie papierov či stan „detský kútik“.

Stále sa vybavujú ľudia s fialovými páskami, rozdávajú sa však už modré. Nápis vo vstupnom stane naznačuje, že ich dostali všetci, ktorí prišli zhruba po jedenástej. Na zápästia ich vo vstupnom stane dostanú aj dve malé deti. Ich otcovi dobrovoľníčka vraví, že čakanie odhadujú na minimálne tri hodiny.

Aj mladá Kyjevčanka nám hovorí, že v rade stojí už tri hodiny. Je pokojná a očividne s čakaním rátala, čo hrá v jej prospech - má pred sebou minimálne 40 ľudí. V rade zrejme ešte niekoľko hodín pobudne.
Tisíce žiadostí
Polícia uvádza, že od 1. marca do včera vybavila viac ako 11-tisíc žiadostí o dočasné útočisko. V Bratislave, Banskej Bystrici, Nitre a Žiline by mali vzniknúť aj veľkokapacitné registračné centrá.

„Pripomíname, že naďalej sú k dispozícii aj veľkokapacitné centrá v Michalovciach a v Humennom. A to práve z dôvodu, aby sme čo najviac urýchlili vybavovacie procesy a čo najrýchlejšie pomohli utečencom,“ pripomenula polícia v tlačovej správe. Ľuďom na úteku tiež odporúčajú, aby si vopred vyplnili elektronický formulár a až s ním išli na najbližšie oddelenie cudzineckej polície, aktuality.sk

X X X

Galek: Za embargo ruských surovín chceme revanš. Finančný aj materiálny

Slovensko je z 85 % závislé od dovozu ruského plynu a zo 100 % od ruskej ropy. Napriek tomu by sme v rámci EÚ nezablokovali návrh na zákaz dovozu týchto energetických surovín, no v takom prípade očakávame zo strany EÚ zaistenie energetickej bezpečnosti a kompenzácie. Vo štvrtok to povedal štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Karol Galek.
„Pokiaľ sa Európa rozhodne, že zastaví tok financií za energetické nosiče do Ruska, Slovensko si nebude uplatňovať právo veta. Avšak chceme vedieť, chceme si byť istí, že máme tieto zdroje čím nahradiť, a pokiaľ sa to dotkne niektorých štátov viac ako iných, tak ako budú tieto štáty kompenzované,“ povedal Galek. Štátny tajomník spresnil, že nejde iba o finančnú kompenzáciu, ale aj o zaistenie zdrojov.

Zákaz dovozu ruskej ropy už oznámil americký prezident Joe Biden a do konca roka by mala USA nasledovať i Veľká Británia. Európska únia v tejto otázke nie je zatiaľ jednotná. Galek pripomenul, že každá sankcia by mala mať výrazne negatívnejší vplyv na toho, na koho je uvalená. V prípade zákazu dovozu ropy či plynu by mala Európa s energetickou bezpečnosťou problémy a Slovensko by patrilo k najpostihnutejším krajinám.

X X X

Hovorca Kremľa: Ruská ekonomika zažíva šok, sankcie sú ekonomickou vojnou

Ruská ekonomika zažíva šok kvôli vonkajším vplyvom, Moskva prijíma kroky, aby im dokázala čeliť, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Rozsiahle sankcie, ktoré na Rusko uvalili západné štáty kvôli útoku ruskej armády na Ukrajinu, nazval bezprecedentnou ekonomickou vojnou.

Muž hrá na gitare pred zmenárňou v Petrohrade, ktorá zastavila operácie s eurom, marec 2022
„Naša ekonomika teraz zažíva šokový vplyv a má to negatívne dôsledky, ale budú minimalizované,“ povedal Peskov. Súčasné obdobie opísal ako turbulentné a dodal, že Moskva už prijala opatrenia, ktoré situáciu upokoja a stabilizujú.
„Je to úplne bezprecedentné. K ekonomickej vojne, ktorá voči našej krajine vypukla, ešte nikdy predtým nedošlo. Takže je veľmi ťažké čokoľvek predpovedať,“ povedal hovorca Kremľa.

Západné krajiny po ruskom útoku na Ukrajinu prijali voči Moskve tvrdé sankcie, v dôsledku ktorých napríklad strmo klesla hodnota rubľa. Ruská centrálna banka tiež nemá k dispozícii veľkú časť svojich zahraničných rezerv. Okrem ruského finančného systému mieria postihy aj na vrcholných činiteľov a ruských oligarchov. Británia a USA tiež oznámili, že chcú prerušiť import ruskej ropy a plynu, v EÚ na podobnom kroku nepanuje zhoda./agentury/

X X X

Prípad Chovanec: Belgickí znalci potvrdili smrteľné sebazranenie obete

Príčinou smrti slovenského občana Jozefa Chovanca (38), ktorý zomrel koncom februára 2018 po zadržaní v cele na letisku Charleroi, boli silné nárazy hlavou o stenu, ktoré mu spôsobili edém mozgu; zastavenie činnosti srdca však u neho vyvolala až injekcia podaná privolanými zdravotníkmi.

Uvádza sa to v expertnom posudku belgických lekárov, o ktorom informuje bruselský spravodajca TASR.
Spravodajský server RTL.be v stredu upozornil na záverečný znalecký posudok v kauze Chovanec. Podľa dokumentu, do ktorého mala redakcia možnosť nahliadnuť, sa zadržaný slovenský občan sám smrteľne zranil opakovanými nárazmi hlavy o steny a cely predbežného zadržania, v ktorej strávil päť hodín.

Zastavenie srdcovej činnosti, po ktorom ho odviezli na reanimáciu do nemocnice, však Chovancovi spôsobila injekcia. Tú mu podala privolaná záchranná služba po tom, ako sa ho viacero členov letiskovej polície pokúšalo spacifikovať s použitím neprimeraného násilia.

Jozef Chovanec sa dostal do cely potom ako bol vyvedený z lietadla, lebo sa nevedel preukázať platným cestovným dokladom a vykazoval znaky agresívneho správania.
Dvojdňová rekonštrukcia udalostí
Koncom septembra 2021 sa predstavitelia belgickej justície a polície na letisku Charleroi zúčastnili na dvojdňovej rekonštrukcii udalostí, ktoré viedli k smrti Jozefa Chovanca. Generálny prokurátor Ignacio de la Serna vtedy vyhlásil, že rekonštrukcia bola pre vyšetrovanie prípadu „užitočná".

Nevyhnutnou súčasťou vyšetrovania je aj vypracovanie záverečnej správy kolégia lekárov. Podľa odborných lekárskych posudkov smrť zadržaného nespôsobilo udusenie, ktoré mali zapríčiniť policajti, ktorí na ňom kľačali, ako bolo vidieť na záberoch z priemyselnej kamery. Hypotéza, že smrť Jozefa Chovanca mohla byť zapríčinená takouto „pozičnou asfyxiou", je úplne mylná bola vyvrátená dôkladnou vedeckou analýzou, ktorú vykonalo kolégium lekárov, upozornil RTL.be.
Lekárski experti podľa tohto zdroja trvajú na stanovisku, že smrť zadržaného bola spôsobená tým, že Chovanec si udieraním hlavy o steny cely spôsobil šesťdesiat rán, ktoré viedli k opuchu a mozgovej smrti. V ich správe sa tiež uvádza, že k zastaveniu činnosti srdca došlo až v dôsledku injekčne podaného neuroleptika - látky, ktorá sa podáva v prípade psychotických porúch.

Podľa RTL.be bude mať táto lekárska správa veľký význam pri ukončení vyšetrovania smrti Jozefa Chovanca. Tento slovenský občan zomrel v nemocnici tri dni po zákroku belgickej polície a podaní injekcie v cele policajnej stanice na letisku v Charleroi, aktuality.sk

X X X

Benzín a nafta za 2 eurá? Slováci stáli v maďarskej Rajke v kolónach na lacné palivo (+ prepočty)

Ceny palív na pumpách rastú takmer každý deň. Čoskoro sa budú musieť premietnuť do cien tovarov, služieb i cestovného.
Slovenská vláda sa s tým zatiaľ nechystá robiť nič. Ani znižovať daň ako napríklad minulý mesiac v Poľsku, ani zastropovať ceny, ako to urobilo Maďarsko ešte vlani.

"Nad takýmito krokmi zatiaľ neuvažujeme, mali by výrazný vplyv na štátny rozpočet,“ odpovedalo stručne na otázky denníka Pravda ministerstvo financií vedené Igorom Matovičom (OĽaNO). Český kabinet v stredu zafixovanie cien tiež odmietol, za čo si vyslúžil vlnu kritiky od šoférov a dopravcov, ale zrušil aspoň cestnú daň pre osobné autá a vozidlá do 12 ton plus odvolal povinnosť primiešavať do pohonných hmôt biozložku.

Benzín a nafta atakujú historické rekordy. Na Slovensku sa cena najpredávanejšieho 95-oktánového benzínu blíži k hranici 1,7 eura a pri nafte je to 1,55 eura za liter. Takto draho Slováci naposledy tankovali pred desiatimi rokmi.
Z okolitých krajín majú vyššie ceny len v Rakúsku a Česku. V Česku stojí benzín v prepočte okolo 1,85 eura, nafta sa predáva zhruba za 1,94 eura za liter. V Nemecku a na niektorých pumpách v Rakúsku sa už nafta predáva aj za dve eurá, dokonca za viac ako benzín.

Poľská vláda v snahe o spomalenie inflácie dočasne od 1. februára upravila daň z pridanej hodnoty (DPH) na šesť mesiacov. Pri pohonných hmotách ju znížila z 23 na 8 percent, pri potravinách ju stlačila z piatich percent až na nulu. Maďarsko z rovnakého dôvodu ceny palív zastropovalo už vlani 15. novembra, a to na hranici 480 forintov (približne 1,27 eura) za liter pre benzín i naftu.

Ľudia z prihraničných miest a obcí s Maďarskom a Poľskom si už na nákupy u susedov zvykli. V posledných dňoch, po rekordnom páde kurzu zlotého a forintu voči euru, o ktorom Pravda písala v stredu, sa nákupná turistika ešte zintenzívnila.
„Prečo by sme neprišli?“ pýtala sa vo štvrtok poobede Slovenka Petra zo Senice. "Rozdiel na litri benzínu je až 40 centov.

Na 50 litroch ušetrím 20 eur!“ Pracuje v Bratislave, do Rajky sa jej oplatí odskočiť si aj napriek tomu, že na tankovanie musela čakať polhodinku v rade pred benzínkou. Kúsok za ňou stálo rakúske auto. „Neprekvapuje ma, že je tu toľko áut. Chodíme sem pravidelne, v miestnej csárde si dáme skvelý obed a ešte aj ušetríme na nafte,“ vysvetľuje Rakúšan Franz z neďalekej obce Bad Deutsch-Altenburg, ktorý si do Rajky urobil výlet aj s manželkou. "Na 60-litrovej nádrži ušetrím až 30 eur. U nás je nafta drahšia asi o 50 centov.“

Ceny doteraz tlačila hore inflácia, pre vojnu na Ukrajine si však nik netrúfa odhadnúť, kde sa zastavia.
Pre rodiny, ktoré sú od auta závislé a využívajú ho denne na dochádzanie do práce či školy, to môže mať výrazný vplyv na ich rodinný rozpočet. Kým pred mesiacom stála 50-litrová nádrž 95-oktánového benzínu vyše 75 eur, dnes vychádza na viac ako 82 eur. Pri jednej plnej nádrži je tak rozdiel aj sedem eur. Slovákom zatiaľ pomáha stabilné euro a tí, čo môžu, snažia sa pomôcť si nákupmi za hranicami./agentury/