...na jeho kompetenciách: Koaličná rada sa zhodla na potrebe sfunkčniť Radu Slovenského pozemkového fondu (SPF), Národná rada (NR) SR by mala na blížiacej sa riadnej schôdzi dovoliť jej chýbajúcich členov. V otázke zmeny kompetencií šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR zhoda medzi partnermi nie je. Pre TSAR to uviedli viacerí zástupcovia koaličných strán. „Za dôležité považujem, že sme sa dohodli, že musí byť sfunkčnená Rada SPF,“ uviedla pre TASR šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová.

Šéf klubu OĽANO Michal Šipoš potvrdil, že chýbajúcich členov rady by mali voliť poslanci NR SR už na najbližšej riadnej schôdzi.
Ministerka chystá novelu
Čo sa týka generálneho prokurátora, podľa Zemanovej si táto téma vyžaduje samostatnú diskusiu, aby napokon neprišli s reformou, ktorá neprejde. „Ešte sa musíme dohodnúť, na čom bude politická zhoda. Vieme, že Sme rodina má iné názory na reformu prokuratúry ako ostatná časť koalície,“ dodala s tým, že potrebná je aj diskusia s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou.

Podľa Šipoša by bolo dobré upraviť zákony týkajúce sa generálnej prokuratúry, aspoň využívanie sporného paragrafu 363 Trestného zákona. „Ale nie je na tom zhoda v koalícii,“ poznamena
„Ministerka pripravuje novelu trestného poriadku, takže bude koaličných partnerov informovať. Reformu prokuratúry aktuálne nemá podľa vyjadrení ministerky ministerstvo v pláne,“ poznamenal pre TASR v tejto súvislosti podpredseda strany za ľudí Juraj Šeliga.

Nezhoda aj pri referende
Zhoda v koalícii nie je ani v otázke zmeny Ústavy SR v súvislosti s referendom o skrátení volebného obdobia NR SR. Šipoš i Zemanová považujú predloženie novely zo strany koaličného poslanca Miloša Svrčeka (Sme rodina) za porušenie koaličnej dohody. Hovoria o potrebe minimalizovať situácie, keď koaličný poslanec predloží do parlamentu návrh bez súhlasu partnerov. Šipoš zdôraznil, že koaličná zmluva sa musí dodržiavať. „Len čo prestanú fungovať pravidlá, potom si každý môže robiť, čo chce. Nie je to dobrý signál pre partnerov,“ doplnil. Svrčekov návrh tak zrejme koaličné strany nepodporia.

Šeliga doplnil, že koaličná rada sa zaoberala aj procesom delimitácie dokumentov v Ústave pamäti národa (ÚPN). Podľa jeho slov sa má proces preveriť, aby mali k dispozícii aktuálne informácie.
Čo sa týka problematiky preskripcie liekov, koaličná rada sa otázkou zatiaľ nezaoberala. „O tom bude osobitne debata s poslancami na expertnej úrovni, v pondelok sa to nerozoberalo,“ priblížil Šeliga./agentury/

X X X

Európsky parlament povedie žena. Odvoláva sa na Havla a spomenula aj Kuciaka

Predošlý šéf europarlamentu David Sassoli v januári tohto roka zomrel. Podpredsedom EP by sa prvýkrát mohol stať aj Slovák, europoslanec Michal Šimečka. Novou šéfkou Európskeho parlamentu sa dnes stala maltská europoslankyňa Roberta Metsola. Poslanci ju zvolili výraznou väčšinou 458 hlasov.
Na zvolenie pritom potrebovala nadpolovičnú väčšinu hlasujúcich, v tomto prípade 309.

V prejave vyzvala na boj proti dezinformáciám v čase pandémie, ale aj na koniec rozdeľovania Európskej únie na takzvanú starú a novú Európu.
„Moja generácia nerobí rozdiely medzi starou a novou Európou. Moja generácia je generáciou Havla a Walesu,“ vyhlásila Metsola krátko po zvolení v narážke na československého prezidenta a poľského disidenta.
V prejave spomenula aj vraždu slovenského novinára Jána Kuciaka a maltskej novinárky Daphne Galizie.

„Váš boj za pravdu a spravodlivosť je aj naším bojom," vyhlásila čerstvá šéfka Európskeho parlamentu.
Kandidovali len ženy
Na post predsedu Európskeho parlamentu kandidovali okrem Roberty Metsoly aj ďalšie dve ženy, za ľavicu španielska europoslankyňa Sira Rego a za zelených bývalá švédska ministerka kultúry Alice Kuhnke.
Reformisti a konzervatívci postavili do boja o šéfa EP poľského provládneho politika Kosmu Zlotowského, napokon ho však stiahli, čo sa považovalo za ich podporu voči Metsole.

Európsky parlament si bude voliť aj nových podpredsedov, celkovo až 14. Jedným z nich by sa prvýkrát mohol stať aj Slovák, kandidát liberálnej fakcie Obnovme Európu Michal Šimečka (Progresívne Slovensko).
Na Šimečkovi by mala byť predbežná dohoda aj v rámci frakcie ľudovcov. Výsledok by mal byť známy zajtra v stredu.

Z Metsoly sa teší aj syn zavraždenej novinárky Daphne
Zvolenie Roberty Metsoly víta aj Andrew Galizia, syn zavraždenej novinárky Daphne Caruany Galizie.
Najznámejšiu maltskú investigatívnu novinárku zabili v roku 2017 nastraženou bombou v aute, no dodnes verejnosť nepozná meno objednávateľa vraždy.

Metsola už v minulosti vystupovala proti vtedajšej vládnej maltskej garnitúre na čele s dnes už bývalým premiérom Josephom Muscatom, ktorého podozrievali z napojenia na maltských oligarchov a mafiu, aktuality.sk

X X X

Šimečku ako historicky prvého Slováka zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu

Žiadny slovenský europoslanec doposiaľ nezastával takú vysokú funkciu v Európskom parlamente.
Slovensko bude mať prvého podpredsedu Európskeho parlamentu (EP). Deje sa tak prvý raz, odkedy sme od roku 2004 vstúpili do Európskej únie. Dnes sa ním stal europoslanec Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska.

Rozhodlo až druhé kolo
Kandidát európskej liberálnej frakcie Obnovme Európu (Renew Europe) bol na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu zvolený v druhom kole. V prvom tesne neprešiel.

Dnes o tom v tajnom hlasovaní rozhodli poslanci Európskeho parlamentu. Za Šimečku hlasovalo 494 europoslancov.
Tí už skôr zvolili aj novú šéfku EP, maltskú europoslankyňu Robertu Metsolu. Stala sa tak treťou ženou na čele tejto inštitúcie ako vôbec najmladšia.

Metsolu ako kandidátku ľudovcov (EPP) zvolili po tom, ako 11. januára zomrel doterajší predseda EP David Sassoli. Ako o favoritke sa o nej hovorilo v kuloároch Európskej ľudovej strany (za ktorú kandidovala) už dávno predtým. Pre Maltu je jej zvolenie takisto historické, o to viac, že je to najmenšia členská krajina Európskej únie.
„Veľmi si vážim dôveru poslankýň a poslancov z celej Európy, ktorí ma dnes zvolili. Špeciálne ma teší, že je to úspech pre Slovensko,” uviedol po svojom zvolení podpredseda progresívcov Šimečka.

„Cestou k tomu, aby Slovensko prosperovalo, je odbornosť, poctivá robota a schopnosť spolupracovať s partnermi. Vtedy sa nám bude dariť doma, a vtedy budeme aj rovnocenným partnerom väčších krajín. Nie je dôvod, aby sme ticho sedeli v kúte,” dodal.
Bude môcť zastupovať europarlament aj navonok
Šimečka sa zase stane jedným zo 14-tich podpredsedov Európskeho parlamentu. Žiadny iný Slovák doteraz nepôsobil v takej vysokej pozícii v zákonodarnom zbore EÚ.

Šimečka bude môcť zastupovať šéfku europarlamentu aj v zahraničí a viesť plenárne rokovania. Europoslancom je od mája 2019, dostal sa do neho na kandidátke koalície Progresívneho Slovenska a Spolu.
Slovensko má celkovo 14 zo 705 europoslancov, aktuality.sk

X X X

Žilinku kritizuje už aj Čaputová, stíhať ho ale nechce

Prezidentka Zuzana Čaputová považuje cestu generálneho prokurátora Maroša Žilinku do Ruskej federácie na oslavy výročia tamojšej prokuratúry za nevhodnú.
Žilinka sa počas nej totiž stretol aj s osobou zo sankčného zoznamu Európskej únie, generálnym prokurátorom Igorom Krasnovom. Uviedol to hovorca prezidentky Martin Strižinec.

„Ešte viac ma znepokojuje fakt, že pán generálny prokurátor ani následne neporozumel tomu, prečo bola jeho cesta vnímaná problematicky,“ skonštatovala hlava štátu. Nepovažuje však za nutné to, aby sa voči Žilinkovi začalo disciplinárne konanie.
Generálna prokuratúra na vyjadrenie prezidentky nebude reagovať, uviedol hovorca Dalibor Skladan.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa v priebehu minulého týždňa zúčastnil na pozvanie Ruskej federácie osláv výročia tamojšej generálnej prokuratúry. Viacerí koaliční politici sa na jeho cestu a na stretnutie s človekom zo sankčného zoznamu EÚ pozerali kriticky a žiadali voči nemu spustiť disciplinárne konanie.

Krúpa: Nešťastná cesta
Za nešťastnú označil cestu Žilinku do Ruska predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽaNO). Rovnako kritizoval aj uzatvorenie dohody prokuratúry s ruskou prokuratúrou v oblasti kybernetickej bezpečnosti, čo je podľa neho „až tragikomické“.

„To už môžete uzavrieť aj dohodu o rozvoji demokratických princípov s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR),“ vyhlásil Krúpa s tým, že ruská prokuratúra je svetovo známa „krivením práva, obviňovaním a zatváraním politických väzňov a rôznymi veľkými historickými počinmi, ako sú gulagy a podobne“.

„Nemyslím si, že to korešponduje aj so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky. Je to síce vysokopostavený úradník SR, ale myslím si, že by mal ísť v línii zahraničnopolitických záujmov SR, a nie vlastných,“ povedal Krúpa na adresu Žilinku. To, či by mal byť disciplinárne stíhaný, považuje Krúpa za záležitosť ústavnoprávneho výboru parlamentu. /agentury/

X X X

Poľský prezident Duda príde na zimné olympijské hry v Pekingu

Množstvo západných štátov vyzýva na diplomatický bojkot olympijských hier.
Poľský prezident Andrzej Duda navštívi blížiace sa zimné olympijské hry v Pekingu a stretne sa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. V utorok to tlačovej agentúre Reuters potvrdil Dudov poradca Jakub Kumoch. Množstvo západných štátov pritom vyzýva na diplomatický bojkot olympijských hier.

K bojkotu Spojených štátov na protest proti porušovaniu ľudských práv v Číne sa pridali Austrália, Británia, Kanada a Japonsko. Holandsko a Dánsko tiež prisľúbili, že sa do diplomatického bojkotu zimných olympijských hier zapoja.
"Poľsko je suverénny štát a rozhoduje sa pre svoju vlastnú politiku voči Číne... Poľsko je spojencom USA, ale Poľsko má tiež veľmi priateľský vzťah s Čínou," povedal Dudov poradca pre zahraničné záležitosti Kumoch.

Vzťahy Poľska so Spojenými štátmi sa za administratívy prezidenta Joea Bidena zhoršili, a tak už nie je v záujme Poľska pokračovať v kritizovaní Číny jednoducho len preto, aby to potešilo Američanov, píše Reuters s odvolaním sa na poľských predstaviteľov.
Vzťah poľského prezidenta s Čínou je v poslednom období pozitívny, dokonca sa prekvapujúco objavil na summite predstaviteľov Číny a zástupcov 16 krajín strednej a východnej Európy. Ostatné stredoeurópske krajiny poslali nižšie postavených predstaviteľov, pripomína Reuters. Duda vyhlásil, že Poľsko plánuje výhodne využiť svoju geografickú polohu na posilnenie svojej úlohy v obchodovaní medzi Európou a Čínou.

Ako prvá o Dudovom pláne zúčastniť sa na olympijských hrách v Pekingu informovala poľská štátna tlačová agentúra PAP. Čína porušovanie ľudských práv popiera a odsudzuje bojkot, ktorý označuje za zradu olympijských princípov, aktuality.sk

X X X

Veľká razia polície: Zadržali bývalého vysokého funkcionára daňovákov, medzi obvinenými je aj Slobodník

NAKA obvinila ďalšiu zločineckú skupinu. Figuruje v nej bývalý inšpektor práce v Nitre Róbert Bulla aj ľudia z úradu daňových kriminalistov.
Národná kriminálna agentúra dnes v skorých ranných hodinách rozbehla ďalšiu veľkú policajnú akciu na viacerých miestach Slovenska. Obvinených má byť až 12 ľudí z prostredia polície či finančnej správy.
Vyšetrovateľ obvinil bývalého šéfa inšpektorátu práce v Nitre Róberta Bullu.

Ďalšie obvinenie pribudlo aj Františkovi Dorovi mladšiemu, synovi bývalého starostu obce Dolný Chotár. Toho spolu s otcom súdil Špecializovaný trestný súd. Vlani v decembri ho za podiel na troch vraždách a clearingový podvod neprávoplatne odsúdil na 25 rokov väzenia. Tesne pred rozsudkom sa priznal, ale tvrdil, že vraždy si neobjednal on.
Medzi zadržanými má byť aj bývalý funkcionár Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Martin Zmeko, aj niekdajší námestník riaditeľa KÚFS Karol Cebo. Obvinenie pribudlo aj expolicajtom Bernardovi Slobodníkovi či Vladimírovi Bistákovi.
Sedem z dvanástich mužov polícia stíha aj za založenie zločineckej skupiny. Pri všetkých obvinených ide prevažne o skutky ako podplácanie a prijímanie úplatkov.

Akciu už oficiálne potvrdila aj polícia. „Vyšetrovateľ NAKA dnes obvinil 12 osôb z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a z trestného činu korupcie. U niektorých osôb boli dôvody na zadržanie, vyšetrovateľ zadržal štyri osoby. Obvinené osoby pôsobili v rôznych štátnych inštitúciách. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nie je možné poskytnúť viac informácií," informovala Andrea Dobiášová z policajného prezídia.

Známy s Bödörom
Dlhoročný šéf nitrianskeho inšpektorátu práce Róbert Bulla je v Nitre známym pojmom. V minulosti čelil podozreniu z „upratania“ prípadu korupcie pri kontrole jeho zamestnanca.
Pre Aktuality.sk uviedol, že sa pozná s Norbertom Bödörom i Ľudovítom Makóom a zvykne navštevovať aj penzión Zlatý Kľúčik, ktorý bödörovci získali vďaka vplyvu na Makóa. Bulla dodal, že s Makóom sa poznal ešte pred jeho nástupom do stoličky šéfa KÚFS a s Bödörom neudržiava osobný vzťah.

Pozoruhodnejší ako Bullove známosti je však majetok jeho rodiny. Bullov otec, ktorý pracuje ako opravár televízorov, vlastní v Nitre tri domy, pozemky a štyri byty v hodnote významne prevyšujúcej milión eur.
„Niečo sme zdedili, rodičia, po tetke, po druhej tetke, všetko sa násobí. „Mal som peniaze aj v BMG. Voľakedy boli vysoké úroky,“ uviedol Bullov otec pre Aktuality.sk v apríli minulého roka.

Bulla starší dodal, že podobný majetok má v Nitre množstvo ľudí.
Exfunkcionár Róbert Bulla vtedy odmietol uviesť, v akej hodnote je jeho osobný majetok. Komentovať nechcel ani majetok rodiny. „Z dôvodu, že moji rodičia po celý ich profesijný život nepôsobili vo verejných funkciách, logicky nevidia dôvod udelenia súhlasu s uverejnením ich súkromných záležitostí,“ uviedol exšéf inšpektorátu práce.

Developmenty šéfa nitrianskeho KÚFS
Martin Zmeko šéfoval nitrianskej pobočke Kriminálneho úradu Finančnej správy do novembra 2020 - z funkcie odišiel po tom, ako sa na aktivity jeho rodiny a ich významné majetky daniarov pýtali Aktuality.sk.
V čase, kedy bol Zmeko vysokým funkcionárom daniarov totiž jeho rodina získala množstvo pozemkov a z jeho matky a manželky sa stali developerky rodinných domov v okolí Nitry.

„Ona má svoje peniažky, jej peniažky som nikdy neriešil. Ani rodičovské,“ tvrdil v tom čase Zmeko o podnikaní manželky.
Firmy Zmekovej rodiny navyše nahromadili stratu takmer milión eur, jedna skončila prepísaná na občana Maďarska.
Finančná správa v roku 2020 dôvody Zmekovho odchodu bližšie nekomentovala, aktuality.sk

X X X

Naď zverejnil list svojho predchodcu Gajdoša k obrannej spolupráci, písal ho veľvyslancovi USA.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) zverejnil prepis listu svojho predchodcu Petra Gajdoša (SNS). Adresoval ho americkému veľvyslancovi k dohode so Spojenými štátmi.
„Mimochodom, takýchto dôkazov máme kopec a čím viac budú Smer, Hlas a SNS o Dohode o obrannej spolupráci s USA klamať, tým viac ich budeme postupne zverejňovať. Prvý chod, nech sa páči,“ napísal na sociálnej sieti.

Minister v rádiu Expres uviedol, že obrannú zmluvu s USA pripravoval od začiatku niekdajší premiér Robert Fico s ministrami a po ňom Peter Pellegrini (premiéri za Smer-SD) a jeho vláda. „Postupne budeme o tom zverejňovať rôzne dôkazy,“ povedal v rádiu Expres

„Slovenská republika nečelí žiadnemu ohrozeniu,“ upokojoval obyvateľov Pellegrini v marci 2019. Dohodu o obrannej spolupráci s USA, ktorú kedysi ako premiér obhajoval, dnes ako opozičný politik odmieta.
Naď doplnil, že šéf vtedajšej koaličnej SNS Andrej Danko sa následne proti tejto dohode postavil. Podľa Naďa to urobil ale tesne pred voľbami.

„No zároveň platí, že toto rokovanie s americkou stranou nebolo vôbec prerušené. Rokovacie tímy rokovali bez prerušenia až do volieb,“ uviedol minister. „Rokovací tím sme zdedili až do dnešných dní,“ doplnil.
K zverejnenému listu poznamenal, že jeho predchodca Gajdoš v ňom žiada od Američanov zoznam vecí, ktoré budú realizovať na modernizáciu leteckých základní na Sliači a v Kuchyni. Tiež písal o tom, že plánuje spoločne podpísať ako dlhodobý plán rozvoja, tak aj dohodu o spolupráci obrany. „To znamená, presne túto DCA,“ podotkol Naď.

„Tento list som zverejnil aj v originále, aj v preklade. aby sme jednoducho videli, kto tu klame. Zároveň hovorím, že tých listov máme množstvo. Čím viac budú klamať o tom ľudia zo Smeru, Hlasu a SNS, tam viac budeme takýchto listov zverejňovať,“ dodal Naď.

Celý prepis zo sociálnej siete zverejňujeme v plnom znení:

Vaša Excelencia,
dovoľte, aby som Vám na úvod listu poďakoval za aktualizované informácie k Európskej iniciatíve odstrašenia (EDI), ktoré ste uviedli v liste zo 4. decembra 2017. Táto americká iniciatíva je serióznou a veľmi dôležitou súčasťou našej spolupráce vzhľadom na potrebu modernizácie leteckej infraštruktúry. Ako viete, americký projektový tím EDI zo Vzdušných síl USA v Európe (USAFE) absolvoval niekoľko pracovných návštev na leteckých základniach Sliač a Kuchyňa. Predmetom prieskumu bolo odporučiť umiestnenie a základné parametre projektov, ktoré boli navrhnuté na krytie z amerického rozpočtu v rámci EDI na roky 2018 a 2019.

Cieľom júlovej návštevy projektového tímu EDI bolo poskytnúť vstup do navrhovaného Dlhodobého plánu rozvoja leteckých základní Sliač a Kuchyňa. Ten by mal obsahovať východiskové informácie o:

1. pripravovaných národných plánoch OS SR pre modernizáciu leteckých základní v súlade s požiadavkami OS SR (operačné požiadavky);
2. projektoch Bezpečnostného investičného programu NATO (NSIP);
3. projektoch USA na modernizáciu leteckých základní Sliač a Kuchyňa.

​Na záver pracovných rokovaní v júli 2017 projektový tím EDI vyhlásil, že americká strana predloží Dlhodobý plán rozvoja na pripomienkovanie.
​V tejto súvislosti a vzhľadom na pripravovaný legislatívny rámec EDI (Dohoda o spolupráci v oblasti obrany – Defense Cooperation Agreement (DCA)), by sme uvítali finálny návrh Dlhodobého plánu rozvoja, ktorý príslušné sekcie MO SR posúdia a prerokujú s projektovým tímom EDI. Po vzájomnej dohode a podpísaní oboch dokumentov – Dlhodobého plánu rozvoja a Dohody o spolupráci v oblasti obrany sme pripravení zúčastniť sa na ďalších aktivitách projektového tímu EDI.
Vážený pán veľvyslanec,
​dovoľte, aby som využil túto príležitosť a poďakoval Vám za našu spoluprácu a zároveň Vám zaželal všetko najlepšie v novom roku 2018. Peter Gajdoš, Minister obrany SR

X X X

Trik či príprava na útok? Putin z Ukrajiny sťahuje rodiny ruských diplomatov

Rusko začiatkom tohto roka znížilo počet ľudí na svojich diplomatických zastupiteľstvách na Ukrajine. Napísal to v utorok denník The New York Times (NYT) s tým, že ide "o možný kľúč k ďalšiemu postupu" ruského prezidenta Vladimira Putina v kríze súvisiacej s Ukrajinou.

Ruský tank T-72B3 počas vojenského cvičenia v Rostovskej oblasti na juhu Ruska 12. januára 2022. Západný vojenský okruh ruských ozbrojených síl organizuje v regiónoch blízko hraníc Ukrajiny cvičenie, na ktoré vyslal asi 3000 vojakov a 300 kusov vojenskej techniky.

Podľa NYT toto opatrenie môže byť sčasti propagandou, sčasti prípravou na konflikt s Ukrajinou alebo aj trikom, uviedli nemenovaní predstavitelia Ukrajiny a USA, ktorí súčasne poznamenali, že môže ísť aj o všetky tri možnosti súčasne.
Prvý odsun sa uskutočnil 5. januára, keď skupina 18 ľudí – väčšinou detí a manželiek ruských diplomatov – nastúpila do autobusov a vydala sa na 15-hodinovú cestu do Moskvy.

Moskva: Pracujeme ako obvykle
V nasledujúcich dňoch z Ukrajiny odcestovalo ďalších asi 30 ľudí – z Kyjeva i z konzulátu v Ľvove na západnej Ukrajine. Diplomati na dvoch ďalších ruských konzulátoch dostali pokyn, aby sa pripravili na odchod z Ukrajiny.
NYT konštatuje, že odchod diplomatov a ich rodín sa odohral tak, že „Rusi s najväčšou pravdepodobnosťou vedeli, že si to všimnú aj Američania a Ukrajinci“. Uskutočnil sa súčasne týždeň pred začiatkom diplomatických rokovaní týkajúcich sa aj hromadenia ruských jednotiek na ukrajinskej hranici.

V reakcii na tento článok ruské ministerstvo zahraničných vecí pre agentúru Interfax uviedlo, že ruské diplomatické úrady na Ukrajine pracujú v obvyklom režime.

Naložené vlaky
Do „skladačky“, ktorú vo svojom článku načrtáva NYT, zapadajú aj počítačové útoky na ukrajinské ministerstvá z konca minulého týždňa, ale aj varovania od spoločnosti Microsoft a zdrojov z USA, že do ukrajinských počítačových sietí bol nasadený oveľa deštruktívnejší malvér, ktorý však nebol aktivovaný.
Jej súčasťou sú i vlaky naložené vojenskou technikou a personálom, ktoré pokračujú v ceste cez Rusko na západ, smerujúc zrejme k ukrajinským hraniciam.

NYT v tejto súvislosti uvádza, že Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok oznámil, že ruské sily a technika začali prichádzať do Bieloruska na spoločné vojenské cvičenie, ktoré sa bude konať na dvoch miestach: na západe Bieloruska neďaleko hraníc s Poľskom a Litvou, ktoré sú členskými štátmi NATO, a pozdĺž ukrajinských hraníc. NYT konštatuje, že by to mohla byť ďalšia príprava na inváziu.

Putin sa ešte nerozhodol
Nemenovaní predstavitelia v Kyjeve očakávajú, že ruské jednotky vyslané do Bieloruska na cvičenia zostanú na mieste na neurčito, čím bude Ukrajina ohrozená útokmi zo severu, východu a juhu.
Vládni činitelia vo Washingtone sú naďalej presvedčení, že Putin sa ešte nerozhodol, či podnikne inváziu na Ukrajinu. Opisujú ho skôr ako taktika než veľkého stratéga a veria, že neustále zvažuje množstvo rôznych faktorov.

Experti z USA najnovšie odhadujú, že na hraniciach s Ukrajinou je v súčasnosti asi 60 skupín ruských taktických práporov – každá asi s 800 vojakmi. Spoločne s ďalšími silami, ktoré sú už na mieste, majú Rusi na hraniciach asi 77.000 vojakov a ďalší sú na ceste.
Iné zdroje uvádzajú číslo bližšie k 100.000 vojakom. Oba údaje sú však vzdialené od odhadu Pentagónu spred viac ako mesiaca, že celkový počet ruských vojakov by sa mohol zvýšiť na 175.000.

Čaká na mráz?
USA a európski spravodajskí a vojenskí predstavitelia tvrdia, že Putin možno čaká, kým močaristá zem v pohraničí Ruska a Ukrajiny zamrzne, čím sa uľahčí presun ťažkej techniky cez hranice.
Pripúšťajú aj, že Putin čaká na písomnú odpoveď od americkej administratívy a vedenia NATO na požiadavky Ruska týkajúce sa bezpečnostných záruk, ktorých podstatou je dostať NATO ďalej od ruských hraníc.

Zatiaľ čo v USA stále veria, že Putin nie je rozhodnutý o svojom ďalšom kroku, Kyjev zvažuje, ako môže útok vyzerať, ak k nemu dôjde. Na Ukrajine pripúšťajú, že by útok mohol vo forme totálnej invázie. Ďalšia možnosť je, že Rusko by mohlo spustiť kybernetický útok na ukrajinskú energetickú sieť – oveľa väčší ako tie z rokov 2015 a 2016 –,v kombinácii s vojenskou eskaláciou na východe Ukrajiny, kde naďalej pôsobia separatistické sily podporované Ruskom.

V čase pretrvávajúceho napätia a neistoty pricestovala v pondelok do Kyjeva delegácia amerických senátorov. Ich cesta nasledovala po tom, ako do Kyjeva minulý zavítal riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William J. Burns, ktorý s kolegami z tajných služieb a prezidentom Volodymyrom Zelenským diskutoval o možnostiach vedúcich k deeskalácii napätia s Moskvou, poznamenal NYT./agentury/

X X X

Veľká akcia NAKA: Zadržali Zmeka. Slobodník a Dora s ďalším obvinením

Ako informuje portál Aktuality.sk, medzi zadržanými má byť aj bývalý vysoký funkcionár u daňových kriminalistov Martin Zmeko. Vo funkcii podľa portálu skončil vlani v novembri.
„Obvinenie pribudlo aj expolicajtom Bernardovi Slobodníkovi či Vladimírovi Bistákovi," dodal portál. Ďalšie obvinenie má na krku aj už odsúdený František Dora mladší, ktorého vlani Špecializovaný trestný súd zatiaľ neprávoplatne aj s jeho otcom, mimochodom exstarostom Dolného CHotára, odsúdil za podiel na troch vraždách a podvod na 25 rokov väzenia, pripomínajú Aktuality.

NAKA po zásahu obvinila aj bývalého inšpektora práce v Nitre Róberta Bullu, ktorý má podľa Aktualít kontakty na kontroverzný podnikateľský klan Bödörovcov či Ľudovíta Makóa.

Ako pre agentúru SITA potvrdila Andrea Dobiášová z Prezídia Policajného zboru, vyšetrovateľ NAKA dnes obvinil 12 osôb z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a z trestného činu korupcie. „U niektorých osôb boli dôvody na zadržanie, vyšetrovateľ zadržal štyri osoby. Obvinené osoby pôsobili v rôznych štátnych inštitúciách," povedala Dobiášová. Dodala, že vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nie je možné poskytnúť viac informácií./agentury/

X X X

Vyšetrovanie Kisku ukončili, NAKA navrhuje v kauze KTAG podať obžalobu

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry navrhuje podať obžalobu v daňovej kauze exprezidenta Andreja Kisku. Na ťahu je prokurátor.
Potvrdil do prešovskej krajskej prokuratúry Marián Spišák.
„Vyšetrovateľ NAKA doručil dňa 13. 1. 2022 na Krajskú prokuratúru Prešov spisový materiál s návrhom na podanie obžaloby. Prokurátor vykonávajúci v tejto veci prokurátorský dozor po jeho preskúmaní rozhodne o ďalšom postupe,“ uviedol.
Ako prvé na to upozornili Hospodárske noviny.
„Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry doručil dňa 13. januára 2022 na Krajskú prokuratúru Prešov spisový materiál s návrhom na podanie obžaloby. Prokurátor vykonávajúci v tejto veci prokurátorský dozor po jeho preskúmaní rozhodne o ďalšom postupe,“ uviedol pre portál vedúci organizačného a personálneho oddelenia Krajskej prokuratúre v Prešove Marián Spišák.

Kauza sa týka toho, či si mohla spoločnosť KTAG zaúčtovať náklady spojené s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami. Exprezident sa mal ešte ako konateľa KTAG zločinu dopustiť v rokoch 2013 a 2014. Vo veci je stíhaný aj ďalší z konateľov spoločnosti Eduard Kuškovský.

Trestný čin exprezident dlhodobo odmieta a vidí za ním pomstu predsedu opozičného Smeru Roberta Fica. Kiska tiež argumentuje tým, že obvinenie voči nemu vzniesol až tretí vyšetrovateľ potom, ako dvaja nevideli spáchanie trestného činu.
Fico dnes v reakcii uviedol, že platí prezumpcia neviny a rozhodnúť majú súdy. Kiska sa podľa neho nemá na čo sťažovať. „Mal rozmýšľať, keď špekuloval s peniazmi pri financovaní vlastnej kampane,“ skonštatoval pred novinármi.
Líder Hlasu Peter Pellegrini uviedol, že ak urobil Kiska niečo zlé, má sa zodpovedať súdu. „Vnímam to tak, že ak exprezident spáchal nejaké skutky, ktoré u vyšetrovateľa spolu s prokurátorom dospeli až do štádia, že by mal byť obžalovaný, tak nech sa páči. Tu je dnes obžalovaný kadekto, nevidím dôvod, že by nás malo znepokojiť, že je obžalovaný Kiska,“ povedal na tlačovej konferencii./agentury/

X X X

Krajniak kúpil pozemky od firmy exšéfa NBÚ. Mojžiš dnes vlastní aj firmu z desať rokov starej kauzy nákupu odpočúvacieho systému

Pracoval pre tajných, šéfoval NBÚ, spoluvlastnil firmu z kauzy nákupu odpočúvacieho systému za milióny. Ján Mojžiš je dnes spolumajiteľom akciovky, ktorá napokon dostala lukratívnu zákazku. Policajné vyšetrovanie nie je ani po vyše desiatich rokoch od nákupu uzavreté.

Jeden šéfuje ministerstvu práce vo farbách Sme rodina, druhý je štátnym tajomníkom na ministerstve financií. Obaja pred časom investovali do pôdy. Milan Krajniak si vybral pozemky pri Eliášovciach, vzdialených asi 30 kilometrov od Bratislavy, Marcel Klimek zvolil neďalekú Hurbanovu Ves, ležiacu tiež pár desiatok kilometrov od hlavného mesta. Krajniak nakupoval od firmy bývalého šéfa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Jána Mojžiša (v spoločnosti figuruje ako spolumajiteľ), ktorý tiež vlastní parcely v Eliášovciach. Viaceré hneď vedľa ministra Krajniaka.

Krajniaka, Klimeka a Mojžiša však nespája iba investícia do pôdy v atraktívnych lokalitách pri Bratislave. Trojica sa objavila aj pri nákupe odpočúvacieho systému, ktorý pred vyše dekádou naštrbil vzťahy v kabinete Ivety Radičovej. Krajniak a Klimek pracovali v tom čase pre investora – ministerstvo vnútra. Mojžiš bol spoluvlastníkom akciovky, ktorá mala miliónovú zákazku sprostredkovať. Práve personálne prepojenia Krajniakovho kamaráta na víťaza boli jedným z dôvodov, prečo tender stopli a zákazku zverili inej firme. Dnes je jej spolumajiteľom Mojžiš.

„Moja firma Atemsec bola nositeľom zmluvy s Verintom (izraelský dodávateľ odpočúvacieho systému, pozn. red.). Z politickych dôvodov som nemohol byť majiteľom firmy zazmluvnenej ministerstvom, tak to prešlo na Orga-Trade,“ priznal bývalý šéf NBÚ, ktorý svojho času pracoval aj pre tajných a neskôr sa neúspešne uchádzal o poslaneckú stoličku.

Kauza nákupu odpočúvacieho systému z éry vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica nie je ani po vyše desiatich rokoch uzavretá. Hoci obvinenia Krajniaka a Klimeka zrušil ešte v roku 2015 vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár s tým, že boli porušené ich práva, samotný nákup polícia stále vyšetruje.

Krajniak tvrdí, že pozemky nakupoval za trhovú cenu. Za problém nepovažuje ani fakt, že predávajúcim bola Mojžišova firma Fundus Noster (v preklade z latinčiny Naša farma).

(Ne)bezpečné rošády
Príbeh obstarávania odpočúvacieho systému sa začal písať v roku 2010, keď odštartovali oficiálne rokovania so zástupcami izraelskej firmy Verint Systems. Súčasťou ministerskej delegácie v Izraeli bol podľa medializovaných informácií aj Lipšicov vtedajší poradca pre rómsku problematiku Krajniak.
Nákup mala pôvodne sprostredkovať firma Atemsec, s ktorou uzavrelo Lipšicovo ministerstvo utajenú zmluvu. Firmu v tom čase spoluvlastnil Mojžiš, čo bol pre časť koalície problém.

Ešte v roku 2003 označil vtedajší premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda Mojžiša za člena tzv. skupinky, vyrábajúcej mediálne škandály na objednávku, a inicioval jeho odvolanie z vplyvného postu šéfa NBÚ. Hoci existencia tzv. skupinky sa nepotvrdila a generálna prokuratúra vyhlásila, že neexistuje, Mojžiš bol po konflikte s Dzurindom nežiaducou persónou v kruhoch SDKÚ. Zároveň bol považovaný za Krajniakovho kamaráta a človeka blízkeho vtedajšej Lipšicovej domovskej strane KDH – v roku 2010 požiadal o členstvo. Neskôr za KDH kandidoval do parlamentu – vo voľbách 2016 neúspešne uchádzal o kreslo poslanca Národnej rady na kandidátke KDH z nezvoliteľného 134. miesta.

Niektorým koaličným partnernom Radičovej kabinetu sa však nepozdával ani fakt, že odposluchy mali spadať pod ministerstvo vnútra. Radičová preto požiadala vtedajšieho ministra Lipšica, aby zmluvu s Atemsecom zrušil. Kontrakt následne získala akciovka Orga-Trade. Aj tá však bola personálne prepojená s Mojžišom, hoci jej oficiálnymi vlastníkmi boli iní ľudia. Desať rokov po nákupe odpočúvacieho systému je Mojžiš oficiálnym majiteľom Orga-Trade.
Krajniak a Mojžiš

Mojžiš, ktorý pred príchodom do NBÚ pracoval istý čas aj u tajných – ako analytik Slovenskej informačnej služby (SIS), spoluvlastní tiež firmu Fundus Noster. A práve od nej kupoval súčasný minister práce Krajniak pozemky pri Eliášovciach. Hoci v súčasnosti ide o ornú pôdu, v budúcnosti je pravdepodobné ich rekreačné využitie.

Krajniakovi patria dve veľké parcely s celkovou výmerou 50-tisíc metrov štvorcových. Rovnakú výmeru, rozdelenú ako deväť parciel, vlastní aj Mojžiš. Viaceré z Mojžišových parciel susedia s Krajniakovou pôdou.
Obaja tvrdia, že bývalí majitelia chceli v lokalite vybudovať golfové ihrisko, zámer však padol, a tak sa rozhodli pozemky predať. Krajniak i Mojžiš sa zhodujú, že šlo o výhodnú ponuku. Aj preto kúpila vyše päťdesiat väčších parciel skupina známych, ktorých oslovovali spoločníci firmy Fundus Noster.

Krajniak nevidí problém v tom, že pred rokmi bol v komisii rozhodujúcej o tendri na nákup odpočúvacieho systému a neskôr investoval s Mojžišom, ktorý bol v čase zákazky spájaným s víťazom a dnes firmu vlastní. „Ja som nerozhodoval o zmluve, bol som vo výberovej komisii, kde vyhrala najlepšia ponuka,“ uviedol Krajniak, ktorý v roku 2012 odišiel z Lipšicovho ministerstva na vlastnú žiadosť po prevalení kauzy Gorila. Krajniakovo meno sa spomínalo v údajnom prepise nahrávok z konšpiračného bytu na Vazovovej v súvislosti s jeho pôsobením v prezídiu Fondu národného majetku, ktorý v tom čase rozhodoval o privatizačných projektoch.

Pozemok v tejto lokalite vlastní aj Juraj Puchý, ktorý bol riaditeľom kancelárie šéfa NBÚ Mojžiša a neskôr hovorcom medzičasom stíhaného oligarchu Jozefa Brhela. „O svojich súkromných aktivitách nezvyknem hovoriť verejne,“ reagoval Puchý na otázky týkajúce sa investície.

Krajniakov nominant
O pár kilometrov ďalej ako Krajniak či Mojžiš kúpil pozemky štátny tajomník Klimek. V Hurbanovej Vsi má rovnakého suseda ako Krajniak a Mojžiš v Eliášovciach – Krajniakovho nominanta v kresle šéfa Technickej inšpekcie Františka Kaveckého. Ten je zároveň Mojžišovým susedom v Hviezdoslavove, kde exšéf NBÚ býva.

Klimek dostal tip na investíciu do pôdy v Hurbanovej Vsi od známeho. Potvrdil, že ho oslovil s otázkou, či nemá záujem o spoločnú kúpu pozemkov. Klimekovi patrí v Hurbanovej Vsi viac ako 35-tisíc metrov štvorcových pozemkov, menšiu parcelu tam vlastní aj Kavecký. Štátny tajomník uviedol, že Kaveckého zbežne pozná

Kavecký je od februára 2021 predsedom predstavenstva štátnej firmy Technická inšpekcia, ktorá spadá pod Krajniakovo ministerstvo práce. Posledných 20 rokov pôsobil ako šéfredaktor Novín pre grafický priemysel, redaktor časopisu HSW a živnostník v oblasti vydavateľstva a marketingu. V roku 1994 kandidoval do parlamentu za HZDS Vladimíra Mečiara.
Vzťah s Krajniakom opísal nasledovne: „Asi trikrát som bol u neho v kaviarni, sme susedia na pozemkoch.“ Zároveň potvrdil, že je autorom textu na Krajniakovom webe Posledný križiak. Nástup do čela Technickej inšpekcie vysvetlil tým, že „prišiel pomôcť s marketingom“

Krajniak si stojí za nomináciou Kaveckého, ktorého „pozná ako skúseného manažéra“. „Vedel som, že robí polygrafiu, tlačiarenský biznis. Keď som prišiel na ministerstvo, chcel som robiť sociálne podniky a oslovil som pána Kaveckého,“ dodal minister.
Kavecký vlastní v Hurbanovej Vsi menšiu parcelu hneď vedľa Klimeka. Hovorí, že v čase spoločnej kúpy nemal prostriedky na kúpu väčšej časti pozemku. Po Slovensku mu patrí podľa vlastných slov 30 až 40 hektárov pozemkov. „Išlo o rozhodnutie nechodiť na drahé dovolenky, ale peniaze rozumne investovať,“ dodal.

Podozrivé zmeny v Orga-Trade
Víťaz tendra na nákup odpočúvacieho systému Orga-Trade fungovala na trhu dlhé roky pred zákazkou. Jej vlastnícka štruktúra sa zmenila práve v roku 2011, keď sa dostala k lukratívnej zmluve na odpočúvací systém. Pôvodní majitelia predali 97 percent akcií advokátovi Danielovi Lukáčovi.
Lukáč uviedol, že firmu s tržbami na úrovni dvoch miliónov eur vlastnil pre seba, a nie v prospech klienta. Jej kúpu si vraj mohol dovoliť. „Jej hodnota určite nebola v státisícoch, alebo miliónoch,“ argumentoval.

Svoj podiel predal v roku 2012 vtedajšiemu šéfovi Orga-Trade Rastislavovi Fábrymu. Na okolnosti predaja akcií si však bližšie nespomína, keďže ide o starú vec. Lukáč bol v minulosti poradcom Martina Glváča zo Smeru. Minulý rok zastupoval firmu Lacorp, ktorá dodávala predražené ochranné pomôcky štátnym hmotným rezervám pod vedením stíhaného Kajetána Kičuru.

Meno exšéfa NBÚ Mojžiša figuruje v spoločnosti Orga-Trade od roku 2020, hoci bol s akciovkou spájaný už v čase nákupu odpočúvacieho systému. Spojivkom mal byť práve Rastislav Fábry, ktorý sa do firmy dostal v čase získania miliónovej zákazky. Fábry figuroval aj v orgánoch spomínanej Atemsec, ktorá mala systém pôvodne dodávať.
Fábry spoluvlastnil Orga-Trade do júla 2020. Patrila mu polovica firmy, majiteľom druhej polovice bol Jozef Meszáros. Už vyše poldruha roka je Meszárosovým spoločníkom v akciovke Mojžiš.

„Dostal som takú možnosť. Od roku 2011 sme s firmou spolupracovali, tak som ju odkúpil,“ priblížil exšéf NBÚ dôvody. Dodal, že v minulosti, keď Orga-Trade vlastnili iné osoby, pracoval pre akciovku ako konzultant. Nestál však v jej pozadí.
„Moja firma Atemsec bola nositeľom zmluvy s Verintom (izraelský dodávateľ odpočúvacieho systému, pozn. red.). Z politickych dôvodov som nemohol byť majiteľom firmy zazmluvnenej ministerstvom, tak to prešlo na Orga-Trade,“ priznal Mojžiš.
Tajnosti pokračujú
Problém utajovania zmluvy s Orga-Trade videl v minulosti Andrej Danko, ktorý ešte ako podpredseda SNS podal žalobu na ministerstvo vnútra pre utajovanie informácií o zmluve. Najvyšší súd na základe Dankovej žaloby vydal rozhodnutie, podľa ktorého hodnota zmluvy, názov dodávateľa ani podmienky zrušenia zmluvy nespĺňajú kritériá utajovaných skutočností.

Ministerstvo vnútra pod súčasným vedením Romana Mikulca (OĽaNO) nekonkretizovalo, koľko peňazí zaplatilo firme Orga-Trade počas trvania zmluvy ani či je zmluva stále platná.
„Všetky kontrakty s dodávateľmi, ktoré nepodliehajú utajeniu podľa ustanovení zákona o ochrane utajovaných skutočností, ministerstvo zverejňuje v centrálnom registri zmlúv, objednávky a faktúry zas na svojom domovskom webe,“ dôvodil tlačový odbor ministerstva.

Obvinenie stopli, vyšetrovanie pokračuje
V kauze nákupu odpočúvacieho systému boli svojho času obvinení dvaja ľudia. Obvienia voči bývalému Lipšicovmu poradcovi pre rómsku problematiku Krajniakovi a vedúcemu úradu Lipšicovho ministerstva Klimekovi vzniesol kontroverzný Dušan Kováčik, medzičasom neprávoplatne odsúdený na 14 rokov a prepadnutie majetku za viaceré trestné činy vrátane korupcie. Obvinenie neskôr zrušil Čižnár s tým, že boli porušené práva obvinených.

Vyšetrovanie samotného nákupu však dodnes pokračuje.
„Môžeme potvrdiť, že vyšetrovanie v predmetnej veci naďalej prebieha, doposiaľ nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe,“ odpísala policajná hovorkyňa Andrea Dobiášová, aktuality.sk

X X X

Na verdikt v prípade policajnej streľby na auto, po ktorej zomrel tínedžer, sa stále čaká

Policajt Vladimír Nemčok trvá na tom, že postupoval správne. Súd zatiaľ v prípade usmrtenia z nedbanlivosti nerozhodol.
Streľbu z pohybujúceho sa auta dnes trénujú iba vybrané policajné útvary.

ŽIAR NAD HRONOM: Na verdikt v prípade naháňačky, keď po nešťastnom zásahu policajnou strelou zahynul len 17-ročný Tomáš sediaci na zadnom sedadle prenasledovaného auta, uplynuli viac ako štyri roky.
Vtedy 19-ročný Michal, ktorý šoféroval auto plné tínedžerov bez vodičského preukazu a napriek zákazu, si trest za marenie výkonu úradného rozhodnutia a za útok na verejného činiteľa už nejaký čas odpykáva. V prípade policajta

Hoci pondelňajšie pojednávanie bolo podľa zverejneného rozvrhu Okresného súdu v Žiari nad Hronom plánované s rozhodnutím, neuskutočnilo sa. „Obhajca obžalovaného žiadal o odročenie z dôvodu jeho dočasnej práceneschopnosti, súd žiadosť akceptoval a odročil pojednávanie na 28. marca," potvrdila hovorkyňa súdov v Banskobystrickom kraji Nina Uhrovičová.
Pripomenula, že z rovnakého dôvodu odročil sudca aj predchádzajúce pojednávanie vytýčené ešte na október minulého roka. Čakanie na výsledok sa tak odsunulo o niekoľko mesiacov.

Zraneniu na mieste podľahol

K udalosti došlo ešte v júni 2017. Policajná hliadka začala v noci v Novej Bani sledovať Seat Ibiza so zlatomoraveckou značkou, auto totiž pred nimi v ten deň už raz unikalo. Vodič začal zrýchľovať a nereagoval na svetelné a zvukové signály, ktoré policajti na neoznačenom služobnom aute zapli.

Keďže Seat sa pohyboval vysokou rýchlosťou a jeho vodič sa podľa tvrdení policajtov snažil ich auto vytlačiť z cesty, Vladimír Nemčok použil tri výstražné výstrely. Štvrtá strela, keď zbraňou mieril na zadné koleso, nešťastne zasiahla chlapca na zadnom sedadle.

Seat ani po štvrtej strele nezastavil, vodič pridal a za železničným priecestím v Hronskom Beňadiku - časti Psiare auto havarovalo. Okrem Michala, ktorý šoféroval, a Tomáša sa v ňom viezli aj ďalší dvaja tínedžeri Roderik a Berenika. Obaja neskôr vypovedali, že na Michala naliehali, aby zastavil, on ich však neposlúchol.
To, že Tomáša zasiahla strela do hrudníka, zistili policajti, až keď dorazili na miesto nehody. Napriek prvej pomoci, sa ho už oživiť nepodarilo, zomrel na mieste.

Policajt hovorí: Robil som, čo som mal

Obžalovaný policajt v súvislosti s výstrelmi od začiatku opakuje, že sa len snažil robiť svoju prácu. Vodič unikajúceho auta mal už na konte viaceré porušenia zákona z predchádzajúceho obdobia.
„Myslím si, že som konal správne. Keď som chcel auto ohrozujúce iné vozidlá nejako zastaviť, nemal som inú možnosť, len mu spraviť defekt na zadnom kolese. Ublížiť posádke som, samozrejme, nechcel," povedal vlani v apríli.

Matka zosnulého Tomáša Zuzana Debnárová pre Aktuality reagovala, že podľa jej názoru sa mal policajt streľbe vyhnúť. „Čo sa hral na nejakého kovboja? Podľa mňa by sa takto strieľať na idúce auto nemalo, nie je tam istota, že strelec trafí to, čo chce. Veď nenaháňali vrahov," hovorila po aprílovom pojednávaní.

Streľbu za jazdy cvičia len niektorí
Policajná naháňačka s tragickým koncom v čase po udalosti vyvolala diskusiu, či by policajti vôbec mali strieľať na auto za jazdy a či bol zásah v čase, keď sa na cestách pohybovalo len málo iných vozidiel, primeraný. Objavili sa aj otázky, či a ako sa policajti na takéto situácie pripravujú.

„Od tohto incidentu prebieha výcvik v streľbe z idúceho vozidla pre vybrané útvary. Všetci policajti zaradení do I. výcvikovej skupiny vykonávajú výcvik v streľbe zo stojacieho vozidla. Tento výcvik sa cyklicky opakuje," informovala hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová. Ako často, nekonkretizovala.

Policajtov pri výcviku školia aj o taktike a postupoch pri služobných zákrokoch, pre rôzne modelové situácie.
Po nevydarenom zákroku z roku 2017 smerovala k polícii aj výhrada, že služobné policajné auto nemalo záznamovú kameru, ktorá by pomohla zdokumentovať celý sled udalosti.
Ani dnes podľa Bárdyovej nie je kamera, ktorá by zaznamenávala obraz zároveň so zvukom, v policajných autách samozrejmosťou.

„Vo výkone sa používajú prioritne služobné vozidlá vybavené mobilnými jednotkami, teda kamerami na zaznamenávanie prejednávaného priestupku," reagovala na otázku, či dnes majú záznamové kamery všetky autá, aktuality.sk

X X X

Chorvátsko sa chystá do eurozóny, od 5. septembra bude uvádzať ceny aj v eurách

Z povinnosti uvádzať ceny v kunách aj eurách boli vyňatí predajcovia na farmárskych trhoch, taxikári, novinové stánky.
V septembri sa v Chorvátsku začnú ceny uvádzať okrem kún aj v eurách. Je to súčasť príprav Záhrebu na vstup do eurozóny, čo by Chorvátsko chcelo zrealizovať v januári budúceho roka.

Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič, minister financií Zdravko Marič a guvernér Chorvátskej národnej banky Boris Vujčič predstavili v pondelok (17. 1.) návrh zákona týkajúci sa zavedenia eura v Chorvátsku. Marič v tejto súvislosti uviedol, že súčasťou krokov na vstup do eurozóny bude aj uvádzanie cien v kunách aj eurách od 5. septembra tohto roka.

Ceny by sa v jednej aj druhej mene mali uvádzať až do konca roka 2023, počíta sa však aj s určitými výnimkami, najmä tam, kde by takáto povinnosť narážala na fyzické limity alebo znamenala vysoké náklady. Z povinnosti uvádzať ceny v kunách aj eurách tak boli vyňatí predajcovia na farmárskych trhoch, taxikári, novinové stánky a uvádzať sa nemusia ani na elektronických displejoch na čerpacích staniciach.

Chorvátsko plánuje vstúpiť do eurozóny 1. januára 2023, podmienkou je však splnenie konvergenčných kritérií. Konečné rozhodnutie by malo padnúť v júli tohto roka, aktuality.sk

X X X

Češka Hlůšková musí ešte zostať v Pakistane, jej návrat do vlasti sa komplikuje

Hlůšková zostáva v Pakistane napriek tomu, že tamojšie úrady museli Češke vrátiť pas a osobné veci.
Češka Tereza Hlůšková, pakistanskými úradmi oslobodená spod obžaloby z pašovania kokaínu, je ešte stále v Pakistane, hoci to vyzeralo tak, že koniec minulého roka už strávi doma v ČR. Má však nádej, pretože pakistanský súd v pondelok rozhodol o vrátení jej pasu a osobných vecí. Kým však úrady nerozhodnú o udelení vycestovacích doložiek, musí zostať v ázijskej krajine.

V utorok o tom informoval portál TN.cz televízie Nova.
Hlůšková zostáva v Pakistane napriek tomu, že tamojšie úrady museli Češke vrátiť spomínaný pas a osobné veci. V pondelok totiž pakistanský súd zamietol sťažnosť colníkov týkajúcu sa jej prepustenia z väzenia. Na návrat do vlasti Hlůšková potrebuje aj vycestovaciu doložku.

"Môžem potvrdiť, že vo veci bolo podané odvolanie na pakistanský najvyšší súd. Pakistanská strana rozhodla, že Tereza Hlůšková má povinnosť zotrvať v Pakistane až do skončenia odvolacieho konania," povedala v utorok portálu TN.cz hovorkyňa českého ministerstva zahraničných vecí Lenka Do.

Zložitú situáciu potvrdil webu TN.cz aj poslanec Európskeho parlamentu Tomáš Zdechovský. "Úrady povedali, že kým sa definitívne nerozhodne o sťažnosti colníkov, tak Tereze nebudú vydané jej vycestovacie víza. Bez nich nemôže opustiť Pakistan," vysvetlil.
Stále teda nie je jasné, kedy sa Hlůšková vráti do ČR. "Česká strana sa snaží o zmenu tohto rozhodnutia," dodala hovorkyňa Lenka Do.
Češku zadržali pakistanskí colníci v januári 2018 na medzinárodnom letisku v meste Láhaur s deviatimi kilogramami kokaínu. V marci nasledujúceho roka ju odsúdili. Odvolací súd ju potom oslobodil na začiatku novembra 2021. Koncom novembra opustila väzenie.
Už v decembri sa pritom šírili informácie, že by sa Hlůšková mala konečne vrátiť do Česka. To sa však nestalo a štvrté Vianoce oslávila bez svojich najbližších, aktuality.sk

X X X
 
Mikaela Shiffrinová spravila krátko pred ZOH v Pekingu veľkú zmenu vo svojom tíme

Americká lyžiarka Mikaela Shiffrinová krátko pred ZOH v Pekingu vymenila jedného zo svojich dlhoročných trénerov.
V jej tíme už nebude pôsobiť Kanaďan Jeff Lackie, ktorý pre pretrvávajúce problémy s ochorením COVID-19 zostal doma v Toronte. Nahradil ho Coley Oliver, ktorý doteraz spolupracoval s tímom Američaniek v Európskom pohári.

Lackie mal šesť rokov na starosti Shiffrinovej silovú a kondičnú prípravu, ako aj rýchlostné disciplíny. Koronavírusom sa nakazil pri návrate do Kanady v čase, keď sa z ochorenia COVID-19 zotavovala aj jeho zverenka, ktorá koncom decembra vynechala podujatie Svetového pohára v rakúskom Lienzi.

„Je dôležité, aby Mikaela mala okolo seba tím, ktorý jej poskytne všetko, čo bude potrebovať, najmä pred vypätými zimnými olympijskými hrami. Takže padlo rozhodnutie nahradiť ma. Som neskutočne hrdý na to, čo sme s Mikaelou za uplynulých šesť rokov dosiahli,“ citoval Lackieho portál skiracing.com.

Pred zimnými olympijskými hrami a počas nich sa bude 26-ročná Američanka pripravovať na rýchlostné disciplíny s reprezentačnými trénermi. V jej osobnom tíme sú hlavný kouč Mike Day či matka Eileen Shiffrinová. „Hrdo môžem vyhlásiť, že sme vyformovali všestrannú lyžiarku, ktorá je konkurencieschopná vo všetkých disciplínach. Stále má veľa pred sebou, jej a tímu želám to najlepšie. Dúfam, že v Číne im to vyjde,“ dodal Lackie, aktuality.sk