V prípade vlny, ktorú spôsobí mutácia omikron, sa vláda pripravuje na najhoršie a prijala uznesenie o vzniku núdzových zdravotníckych zariadení. Slúžiť by mali pre tisícku pacientov a nachádzať by sa mali na troch či štyroch lokalitách na Slovensku. V prvých mesiacoch 2022 sa očakáva 25-tisíc hospitalizácií. Vyrásť by mali vo chvíli kedy počet hospitalizovaných covid pacientov prekročí hranicu 4 000.

„Vzhľadom na časovú a organizačnú náročnosť je nevyhnutné aktivovať s minimálne mesačným predstihom pred prekročením kapacity 4000 lôžok,“ upozorňuje návrh, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva. Tieto lôžka sa však nedajú považovať za poľnú či dočasnú nemocnicu, majú za cieľ primárne zvýšiť priepustnosť zdravotníckeho systému a absorbovať vrcholovú záťaž primárne na centrálnych príjmoch nemocníc.

V prípade nižšej závažnosti a pri realistickom scenári šírenia predpokladáme maximálne príjmy do nemocníc v priebehu februára 2022 ako aj dosiahnutie vrcholu počtu hospitalizovaných pacientov na úrovni okolo 6-tisíc pacientov pričom v prvých mesiacoch nového roku sa očakáva 25-tisíc hospitalizácií.

Cieľom operácie „Plán B“ je „minimalizovanie počtu úmrtí na covid v čase humanitárnej katastrofy, manažment náporu na zdravotnícke zariadenia, optimalizácia využitia záchrannej služby a minimalizovanie čakania na príjem pacienta, včasné poskytnutie kyslíkovej terapie pacientom s respiračnými ťažkosťami“. Odhadované náklady na jednu lokalitu sú 6 miliónov eur.
„Tretia vlna pandémie na Slovensku po druhý raz od začiatku pandémie zahltila kapacitu slovenského zdravotného systému a ponechala minimálne rezervy – tak kapacitné, ako aj fyzické a mentálne slovenských zdravotníkov a zdravotníčok. Vzhľadom na charakter šírenia variantu omikron vo svete je nutné sa na výrazné prekročenie kapacity slovenského zdravotníckeho systému pripraviť,“ uvádza sa v dokumente, ktorý v stredu prijala vláda.

Rezort konštatuje, že o mutácii omikron je zatiaľ málo informácií, no podľa skúseností zo zahraničia sa dá aj na Slovensku očakávať zvýšený počet hospitalizácii. „Je zrejmé, že aj v prípade 2× nižšej závažnosti variantu omikron oproti variantu delta môže byť situácia s príjmami do nemocníc kritická. V prípade rovnakej závažnosti sa jedná o situáciu, ktorú nie je v silách Slovenského zdravotníckeho systému zvládnuť v aktuálnom nastavení,“ píše sa v uznesení vlády./agentury/

X X X

Vláda SR sa dohodla na otvorení reštaurácií. Dostanú sa do nich po novom roku len zaočkovaní?

Vláda stále zvažuje možnosť, že by sa prevádzky po novom roku otvárali len pre ľudí zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19, a nie v režime OP (očkovaní, prekonavší). Po stredajšom predvianočnom rokovaní vlády to povedal minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Stať sa to môže aj v prípade avizovaného otvárania reštaurácií od 3. januára budúceho roka.

Minister vysvetlil, že otvorenie gastroprevádzok bude až k dátumu 3. januára 2022 preto, aby sa do konca roka čo najviac obmedzili kontakty. „Máme v súčasnosti asi 180.000 ľudí v čakárni, ktorých chceme zaočkovať – hlavne booster dávkami – a potrebujeme nejaký čas na to, aby získali imunitu,“ vysvetlil Lengvarský.

Zároveň si uvedomuje, že ekonomika trpí. Preto minister avizuje, že po novom roku, resp. po 9. januári sa možno otvorí aj viac druhov prevádzok. „Avšak určite budú len pre očkovaných a prekonaných a ešte stále zvažujeme možnosť, že budú len pre očkovaných, tam ešte musíme nastaviť pravidlá, pokiaľ sa tak rozhodneme. Bude to ešte otázkou najbližších dní,“ povedal minister.

Na margo presných pravidiel otvárania gastroprevádzok od 3. januára povedal, že otvoriť budú môcť len na úrovni 50 % kapacity a za dodržania prísnych hygienických podmienok. Na otázku, či sa teda môže stať, že aj reštaurácie budú v budúcnosti otvorené len pre zaočkovaných odpovedal, že sa to môže stať dokonca aj od 3. januára.

Matovič sa obáva skorého otvárania prevádzok
Minister financií Igor Matovič sa obáva príliš skorého otvárania prevádzok. Uviedol to po rokovaní vlády SR. "Nepovedal by som že je to dohoda, je to návrh, s ktorým prišiel minister Lengvarský. Trochu sa obávam, že tie reštaurácie tretieho otvoríme ale za dva týždne niekto bude oznamovať že ich opäť zatvárame,“ skonštatoval Matovič s tým, že síce sám navrhoval skoré otvorenie prevádzok, ale iba pre zaočkovaných.

„Vieme, že pri omikrone bude s prekonanými veľmi veľký problém rovnako aj s ľuďmi, ktorí majú neskoré očkovanie. Preto si myslím, že lepšie, udržateľnejšie a dlhodobé riešenie by bolo také, že sa otvoria prevádzky pre ľudí s tromi dávkami alebo keď dvomi dávkami, tak maximálne dva mesiace po očkovaní. Ale to by bola úplná zmena stratégie,“ uzavrel Matovič.

Podľa Hegera treba hľadať rovnováhu
Vláda SR musí hľadať rovnováhu medzi otváraním a ochranou verejného zdravia. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽaNO) po rokovaní vlády. „Je v tom politika, ale musíme hľadať rovnováhu medzi otváraním ale zároveň ochranou verejného zdravia. Toto je to, kde politici zohrávajú dôležitú rolu. Myslím si, že je to dobrý výsledok," skonštatoval Heger s tým, že návrh ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (OĽaNO) má jeho podporu.

„Mojím cieľom je, aby sme čo najrýchlejšie skončili s covidom a aby sme čo najviac udržali bežiacu ekonomiku a opäť ten kompromis budeme hľadať. Všetko závisí od správania občanov,“ dodal premiér. Zároveň spomenul, že najväčšou ochranou proti novému variantu koronavírusu s názvom omikron je očkovanie./agentury/

X X X

Za osem rokov v parlamente predložil Blaha tri zákony. Po kritike sa jeho podpis objavil hneď pod piatimi

Ľuboš Blaha sa venoval najmä zahraničnej politike a parlamentnej diplomacii, bráni svojho poslanca strana Smer.
Poslanec Smeru Ľuboš Blaha je jedným z najviditeľnejších politikov na Slovensku. Na sociálnej sieti takmer denne zverejňuje siahodlhé statusy, ktoré čítajú desaťtisíce ľudí.
V parlamente je Blahu počuť oveľa viac ako mnohých jeho kolegov, pravidelne vystupuje v rozprave alebo reaguje faktickými poznámkami.

Už menej známe je, že pokiaľ ide o predkladanie zákonov, čo je jedna z najvýznamnejších kompetencií poslancov Národnej rady, Blaha taký aktívny vôbec nie je.
Zákonodarcom je nepretržite už od roku 2012, no po ôsmich rokoch pôsobenia v parlamente pri jeho mene svietili len tri predložené návrhy zákonov.

Na porovnanie: jeho stranícky kolega Marián Kéry, ktorý bol v rokoch 2012 až 2020 tiež koaličným poslancom, sa podieľal na 12 legislatívnych iniciatívach.
Po kritike, ktorej Blaha čelil napríklad aj od šéfa SaS Richarda Sulíka, sa jeho podpis v priebehu piatich mesiacov tohto roka objavil hneď pod piatimi návrhmi.

Sulíkove výpočty
Ako prvá na poslancovu chabú legislatívnu iniciatívu v júni tohto roka upozornila anonymná facebooková stránka s názvom Utajený svedok, ktorej obsah zvyknú zdieľať politici OĽaNO vrátane Igora Matoviča.
Anonym poukázal na skutočnosť, že Blaha počas prvých piatich rokov svojho pôsobenia v Národnej rade nepredložil jediný zákon. Od roku 2012 do roku 2020 je podpísaný celkovo pod troma návrhmi.
Keď opozícia na čele so Smerom v parlamente v októbri odvolávala ministra hospodárstva, Richard Sulík na Blahu vytiahol práve tieto čísla.

„Blaha je osem rokov v parlamente, z toho za päť rokov má nula legislatívnych návrhov a pritom na to tam je. Ale nula. A za tri roky predložil po jednom,“ hovoril Sulík. Líder SaS vypočítal že poslanec stál daňového poplatníka okolo pol milióna eur.
„Rozdeliť to na tri návrhy znamená, že pán Blaha predkladá najdrahšie legislatívne návrhy na svete – jeden má hodnotu 170-tisíc eur,“ dodal.
Smer: Blaha robil parlamentnú diplomaciu
Po kritike „Utajeného svedka“ aj Sulíka sa veci zmenili. Od júla do novembra tohto roka je Blaha uvedený ako spolupredkladateľ pod piatimi návrhmi zákonov.

V októbri spolu s ďalšími poslancami Smeru navrhoval, aby sme si 30. september pripomínali ako „Deň mníchovskej zrady“. Podpísaný je napríklad aj pod návrhom novely zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.
Blaha nám cez hovorcu Smeru Jána Mažgúta odkázal, že v rokoch 2012 až 2020 sa ako šéf parlamentného výboru pre európske záležitosti a člen zahraničného výboru venoval najmä zahraničnej politike a parlamentnej diplomacii.

„Poslanec Blaha v tomto období predkladal viaceré kľúčové rezolúcie v oblasti zahraničnej a európskej politiky, napríklad tú, ktorou Národná rada odmietla migračné kvóty. Vytvárať falošnú ilúziu, že poslanec Blaha mal ako predseda európskeho výboru predkladať domácu legislatívu, je nepochopením parlamentnej diplomacie,“ tvrdí Mažgút.
Blaha v minulom volebnom období patril z titulu funkcie k najrozcestovanejším poslancom.

Už sa venuje domácej politike
Vysvetlenie strany Smer však sedí len čiastočne. Šéfkou výboru pre európske záležitosti je od júna poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková.
Je teda v takom istom postavení, v akom bol Blaha v predchádzajúcom volebnom období, no už za pár mesiacov má na konte tri návrhy zákonov. Blahovi to trvalo osem rokov.
Skutočnosť, že Blaha po kritike začal tento rok predkladať zákony, Mažgút vysvetľuje tým, že teraz sa už venuje domácej politike.
„Aj preto sa spoločne s vedením strany angažuje pri viacerých legislatívnych aktivitách Smeru-SD ako opozičnej strany. Naďalej patrí k najaktívnejším poslancom NR SR z hľadiska politickej komunikácie, ale vzhľadom na to, že opozičné návrhy vládna koalícia z princípu odmieta prijímať, nie je zmysluplné ich vo väčšom počte predkladať,“ dodal Mažgút, aktuality.sk

X X X

Vláda sa dohodla na otvorení prevádzok po Novom roku. Kapacitu budú môcť naplniť len na polovicu

Viacerí ministri dnes pred rokovaním avizovali, že budú za otvorenie.
Vláda sa dnes dohodla na otvorení prevádzok v režime OP, teda očkovaní a prekonaní. Potvrdila to ministerka pre investície a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. „Dohodu oznámi pán minister zdravotníctva, ale som rada, že sa nám podarilo presadiť otvorenie gastroprevádzok od tretieho januára,” vyjadrila sa Remišová.

Pozrite si, ako minister Vladimír Lengvarský naznačil, aké pravidlá by mohli platiť v otvorených gastroprevádzkach:
Šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský vysvetlil, že gastroprevádzky budú môcť naplniť svoje kapacity len na 50 percent a za prísnych hygienických podmienok. Okrem toho sa stále ešte zvažuje, či to bude aj pre očkovaných, aj pre prekonaných, alebo len pre očkovaných.

Chcú zaočkovať čo najviac ľudí
Otvorenie prevádzok od 3. januára prichádza podľa ministra zdravotníctva preto, aby do konca roka ešte obmedzili sociálne kontakty a zaočkovali pocilňujúcou treťou dávkou čo najviac ľudí. „V čakárni máme asi 180 tisíc záujemcov, ktorých chceme zaočkovať booster dávkami, potom potrebujú nejaký čas, aby získali imunitu,” povedal Lengvarský.

Väčšie otvorenie ekonomiky by mohlo prísť po 9. januári. „Vzhľadom na to, že ekonomika trpí, budeme musieť otvoriť po deviatom aj viac prevádzok. Avšak určite budú iba pre očkovaných a prekonaných,” povedal šéf rezortu zdravotníctva.
Pod ďalšími prevádzkami, ktoré by sa mohli otvoriť po deviatom januári, myslí šéf rezortu zdravotníctva napríklad rôzne kultúrne inštitúcie.

Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) hovorí, že otvorenie prevádzok je obrovským ústretovým krokom ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského.
„Máme státisíce ľudí, ktoré čakajú na zaočkovanie a skorší termín otvorenia by nebol možný. Stotožnil som sa s jeho (Lengvarského, pozn. red.) dôvodmi, rešpektujem ho ako odborníka,” vysvetlil po rokovaní Doležal.
Podľa neho presné parametre otvorenia prevádzok zatiaľ nie sú vymedzené a budú o nich ešte rozhodovať odborníci.

Sulík chcel otvoriť čo najskôr
Na rokovanie vlády dnes prichádzali viacerí ministri s tým, že budú podporovať otvorenie gastroprevádzok. „Zdá sa mi nelogické, keď ľudia pôjdu lyžovať na Kysuce, Oravu alebo do Tatier, tam sa nebudú môcť najesť, ale keď prejdú 10 km za hranice, tak áno,” povedal minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) s tým, že otvorenie prevádzok podporí

S rovnakým cieľom dnes išiel na zasadnutie vládneho kabinetu aj predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. „Máme menej ako 3000 ľudí v nemocniciach, nie je dôvod na nič čakať, prevádzky trpia,” povedal líder SaS.
Jeho návrh však bol, aby sa prevádzky otvorili okamžite, prípadne najneskôr 25. decembra, keď sa otvoria aj hotely a hotelové reštaurácie pre hostí.

Zároveň odmietol, aby bol gastrosektor zatvorený až do 9. januára, ako to podľa jeho slov navrhoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (OĽaNO).
Vláda sa tak podľa slov Remišovej dohodla na kompromise, keď sa rozhodla neotvoriť prevádzky hneď, ale ani nečakať do 9. januára, aktuality.sk

X X X

Exšéfa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša prepustili z väzby na slobodu

Bývalého šéfa kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Ľubomíra Arpáša prepustil senát Najvyššieho súdu (NS) SR z väzby na slobodu.
Informovala o tom hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.
„Senát dospel k záveru, že u obžalovaného dôvody na ďalšie trvanie preventívnej väzby pominuli a prepustil ho z väzby na slobodu," priblížila hovorkyňa.
Najvyšší súd SR zrušil na stredajšom neverejnom zasadnutí uznesenie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), ktorý predtým zamietol žiadosť Ľubomíra Arpáša o prepustenie z väzby.

Ľubomír Arpáš je spoločne s Františkom Polákom a Ľubomírom T. obžalovaný z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu vydierania, legalizácie príjmu z trestnej činnosti a zločinu podplácania. Obvinení boli v rámci minuloročnej akcie Babylon, pri ktorej Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala dovedna päť osôb. Vo veci pojednáva ŠTS, pracovisko Banská Bystrica, aktuality.sk

X X X

Prezidentka Čaputová podpísala balík zákon, aj reformy nemocníc a národných parkov

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala v stredu reformu nemocníc aj reformu národných parkov. Nemocnice sa tak rozdelia na viacero úrovní. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024.

Úrovne nemocníc, programov a medicínskych služieb budú po novom rozdelené do kategórií a označené ako V. úroveň, IV. úroveň, III. úroveň, II. úroveň a I. úroveň. Pričom V. úroveň predstavuje najvyššiu a I. najnižšiu úroveň. Rezort zdravotníctva kategorizáciou ustanoví programový profil pre každú úroveň, spôsob určenia medicínskej služby a zoznam služieb, pre každú službu by mal stanoviť zaradenie do medicínskeho programu, ale aj úroveň medicínskej služby a označenie, či je povinná, nepovinná alebo doplnková.

Rezort tiež ustanoví indikátory kvality pre ústavnú starostlivosť a ich cieľové hodnoty, ako aj časovú dostupnosť. „Časová dostupnosť ústavnej starostlivosti sa nesmie stanoviť pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť,“ píše sa ďalej v zákone.

Podmienky pre tvorbu siete nemocníc majú byť ich geografická dostupnosť, počet poistencov v spádovom území nemocnice a minimálny počet lôžok. Napríklad pri V. úrovni má mať najmenej 90 percent poistencov čas dojazdu do nemocnice do 300 minút a najviac 1,5 percenta poistencov nad 350 minút. Počet poistencov v spádovom území nemocnice tejto úrovne má byť najmenej 5.000.000. Pri III. úrovni má mať väčšina poistencov čas dojazdu do nemocnice do 60 minút a minimum nad 90 minút. Počet poistencov v spádovom území v tejto úrovni má byť najmenej

450.000 poistencov, najviac 900.000.
Legislatíva stanovuje aj sankcie pri nespĺňaní podmienok, ak nedôjde včas k odstráneniu nesúladu. Stanovuje tiež povinnosti zdravotnej poisťovne, ktorá bude musieť rezortu zdravotníctva pravidelne zasielať údaje o spotrebe ústavnej starostlivosti za každého poistenca.

V prechodných ustanoveniach pribudlo, že vláda SR nesmie neprimerane zmeniť počet lôžok stanovených v nariadení vlády. Od 1. januára 2022 do 31. decembra 2030 má byť stanovené, že minimálny počet lôžok sa nesmie zmeniť o viac ako 1000 za rok. „Zmena počtu lôžok musí zohľadňovať dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti a dostupnosť ústavnej starostlivosti v spádovom území nemocnice,“ píše sa v schválených materiáloch. Nemalo by tak dôjsť k reprofilizácii akútnych lôžok predtým, než reálne dôjde k zvýšeniu kapacity v ambulantnej sfére.

Ministerstvo zdravotníctva viackrát zdôraznilo, že sa žiadna nemocnica rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života. Lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci budú podľa rezortu pracovať vďaka reforme s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta.

Optimalizácia siete nemocníc je súčasťou rozsiahlejšieho balíka reforiem, ktoré budú nasledovať. Sú na ňu naviazané historicky najväčšie investičné prostriedky vo výške jednej miliardy eur./agentury/

X X X

Keď politici spochybňujú základné veci, je to o ich osobnej zodpovednosti za ľudí

Som za povinné očkovanie, ale v tomto prípade by muselo byť jasne a dobre nastavené, dobre odkomunikované, aby to ľudia pochopili, hovorí v rozhovore hlavný hygienik Ján Mikas.
Hlavný hygienik Ján Mikas sa v posledných mesiacoch stiahol z verejných vystúpení, ale pri ohlasovaní lockdownu sa opäť postavil po boku ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského. Hovorí, že považoval za dôležité, aby tam bol a podporil opatrenia.

Aktuálne sa situácia už pár týždňov zlepšuje, ale prichádza nová hrozba v podobe omikronu. Zatiaľ o ňom nemáme veľa informácií a tak treba ostražitosť a musíme byť pripravení na to, že sa to môže zvrtnúť zlým smerom, hovorí Mikas.

X Blíži sa koniec roka, čas na bilancovanie. Aký to bol rok pre vás?

Takto pred rokom som nepočítal s tým, že bude až taký ťažký a nielen pre mňa, ale aj pre mojich kolegov a vlastne pre všetkých ľudí, nakoľko sme sa nedočkali konca pandémie, ale práve naopak. Máme tu ďalšie vlny, ďalších hospitalizovaných, úmrtia a ďalšie možné hrozby v podobe nových variantov.

X Niekoľko mesiacov sme vás nevídali na tlačových konferenciách. Prečo?

Sústredil som sa skôr na prácu a nie na výstupy na tlačových konferenciách. Pri tých dôležitých výstupoch som bol, lebo som považoval za vhodné, aby som sa k niektorým veciam vyjadril.
S pánom ministrom zdravotníctva sme si nastavili komunikáciu. On s kolegami prebral štafetu a pravidelne informuje ľudí. Z času na čas aj ja vystúpim v médiách, ale myslím si, že moja úloha je niekde inde, a to snažiť sa čo najviac a najlepšie nastaviť opatrenia. A agenda úradu sa netýka len pandémie, je naozaj široká a nemôžem ju zanedbávať.

X Pri ohlasovaní lockdownu ste ale opäť vystúpili.

Situácia bola vážna a považoval som za dôležité, aby som tam bol, povedal pár viet a podporil stanovisko konzília odborníkov a samotného ministra. My sme lockdown žiadali už o dva-tri týždne skôr, ako bol prijatý. Vtedy by bol podľa mňa oveľa efektívnejší, ale nepodarilo sa to, vláda sa rozhodla, ako sa rozhodla.
Vďaka za to, že sa rozhodla aspoň za neskorší lockdown, hoci tiež nebol v takej podobe, ako navrhovalo konzílium, alebo aká bola moja predstava. Na druhej strane chápem aj zložitosť rozhodovania samotnej vlády, ktorá musí dbať aj na ďalšie dopady, nielen epidemiologické.

X Vy ste ešte pred časom dúfali, že k lockdownu už nepríde, ale stalo sa. Zlyhala príprava na tretiu vlnu?

Vždy si treba uvedomiť, čo si predstavujeme pod pojmom lockdown. Ak si niekto predstavuje pod lockdownom to, čo máme teraz, to ani nie je veľký lockdown. Mal som na mysli taký lockdown, kedy by sa nechodilo do práce, bola by zastavená výroba. Taký si neviem predstaviť a taký by bol aj v tejto dobe neefektívny.

X Ale máme obmedzenia, je núdzový stav, platí zákaz vychádzania.

Keď si pozriete epidemiologickú situáciu v Európe, väčšina okolitých štátov je na tom plus mínus rovnako a tiež nastavujú opatrenia aj v štýle lockdownu. Situácia si to vyžaduje.

X Boli sme pripravení na tretiu vlnu?

Vždy sa dajú spraviť aj lepšie, efektívnejšie rozhodnutia. To sa asi najlepšie bude dať hodnotiť až s odstupom času.
5fotiek v galériiJán MikasZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

X Kde sme mohli byť dnes, ak by sme lockdown zaviedli o dva až tri týždne skôr?

Ťažko povedať, na vyčíslenie bude možno priestor s odstupom času. Na situáciu vplýva viacero faktorov. Nielen samotné zavedenie opatrení, ale aj to, aká je zaočkovanosť, ako ľudia dodržiavajú opatrenia, aký infekčný je aktuálne dominantný variant a čo spôsobuje, a samozrejme cestovanie ľudí nielen za prácou, ale aj do zahraničia.

X Pravdou je, že my máme veľkú slabinu v dodržiavaní opatrení. Druhá vec je, že nedodržiavanie ľudia možno riskli aj
preto, že neboli prísne kontroly. Vnímate, že kontroly neboli také intenzívne, aby ľudí odradili od porušovania opatrení?

Možno, že stále sú na Slovensku ľudia, ktorí nepochopili zmysel opatrení. Opatrenia sú tu preto, aby sa zlepšila situácia, alebo aby sme predchádzali ťažším následkom. Regionálne úrady, ale aj polícia si robia svoju prácu maximálne, ako vedia. Približne 2000 zamestnancov úradov verejného zdravotníctva nemá šancu spraviť kontroly na všetkých prevádzkach a u všetkých ľudí. Ani polícia to nemá šancu zabezpečiť.

Naozaj je dôležité, aby si ľudia uvedomili, že situácia je vážna a dodržiavali opatrenia. Niektorí sa možno tešia, že obišli systém, ale možno tým ublížili sebe a svojim blízkym. Chce to čas, aby verejnosť navnímala to, že naše opatrenia tu nie sú preto, aby sme dávali pokuty, ale aby ľudia chránili seba a svoje okolie.
Na druhej strane si uvedomujem aj to, že po tom všetkom, čo sa udialo na Slovensku, sú ľudia často demotivovaní, či to má význam. Keď niektorí významní ľudia v krajine spochybňujú opatrenia, tak to má zlý dopad na vnímanie ľudí.

X Keď hovoríte o významných ľuďoch, bavíme sa o politikoch?

Určite sú to aj politici.

X To, že niektorí politici nedodržiavajú opatrenia, to je ako päsť na oko pre bežného človeka. Prečo sme zatiaľ nepočuli o tom, že ste nejakému politikovi udelili sankciu?

Riešia to príslušné regionálne úrady, ale nemôžu o tom iniciatívne informovať, lebo je to porušenie práva dotyčnej osoby. Môžem však potvrdiť, že nejakí politici už pokutovaní boli.
A určite je veľa prípadov ešte aj otvorených, pretože celkovo je prípadov veľmi veľa a existujú aj zákonné lehoty.
Ale neviem, či by medializácia pomohla, ak by aj bola možná. Je to predovšetkým o nastavení politikov, ktorí sú volení ľuďmi. Keď oni spochybňujú niektoré základné veci, je to o ich osobnej zodpovednosti za ľudí.

X Nemali ste aj vy z vašej pozície hlavného hygienika vystúpiť na verejnosti a odsúdiť takéto konanie?

My sme sa vždy snažili dať oficiálne stanovisko. Myslím si, že moja úloha nie je diskutovať s každým jedným politikom z každej jednej strany a vyvracať mu jeho názor.

X Druhá vec, prečo je problém s dodržiavaním opatrení je ten, že je v nich chaos. Ľudia nevedia, čo majú dodržiavať. Pred týždňom sa opatrenia obmieňali niekoľkokrát. Ako sa v tom má bežný človek vyznať?

Myslím si, že nie je najšťastnejšie informovať o všetkých verziách opatrení, keď nie sú ešte definitívne. Viem, že všetci chcú vedieť všetko okamžite, ale tu treba trpezlivosť, kým sa schváli uznesenie vlády, a ešte deň-dva strpenie, kým napíšeme vyhlášky.

X Ja ale hovorím o prípadoch, kedy už všetko bolo na papieri a schválené, ale inak to vysvetľovali ministri a niečo iné vyšlo vo vašej vyhláške. Ako ľudia majú dodržiavať opatrenia, keď z každej strany počujú iné výklady?

Treba si počkať na finále, a to je v tomto prípade vyhláška. Tú vydávame tak deň až dva dni po rozhodnutí vlády. A áno, medzitým prebehnú rozhovory niektorých členov vlády, ktorí veci pochopili ináč. Ale my sa musíme držať uznesenia vlády.

X Vy to nevnímate ako chaos?

Áno. Ja osobne by som preto pár dní nepozeral na túto tému žiadne diskusie, ale počkal by som si na vyhlášku, ako to vysvetľuje Úrad verejného zdravontíctva a toho by som sa držal.

X Takže ľuďom radíte, aby nepočúvali ministrov?

To som netvrdil. Nie vždy je to tiež problém v komunikácii, občas sa stáva, že sa vyhláška od zámerov vlády líši jednoducho preto, že sa úrad musí držať v rozsahu svojich kompetencií stanovených zákonom. Nachádzame sa v mimoriadnej situácii, preto to nie je jednoduché.

X Ako ste celkovo spokojní s opatreniami, ktoré prijíma vláda?

Samozrejme, z epidemiologického hľadiska je každé uvoľňovanie opatrení určitým rizikom. Určite aj na vláde prebiehali o tom ťažké diskusie. Chápem, že to nebolo len o epidemiologickom a zdravotnom hľadisku, ale aj sociologickom či ekonomickom. Beriem to na vedomie s tým, že to bol pravdepodobne kompromis.
Musím povedať, že nám sa vyhlášky píšu veľmi ťažko, často sú tu zmeny, ktoré reagujú na epidemiologickú situáciu. A časté zmeny vyvolávajú chaos.

X Naposledy ste neboli spokojní s tým, že sa nerešpektovalo odporúčanie konzília odborníkov, aby sa na prelome novembra a decembra zatvorili školy. Zavárali ich tak regionálni hygienici, čím ste sa dostali do rozporu s ministrom školstva. To bol prvýkrát, čo ste verejne reagovali na politika?

My sme sa, samozrejme, snažili nechať školy otvorené čo najdlhšie, žiaci do škôl patria. Cieľom návrhu konzília bolo znížiť mobilitu obyvateľstva. Samozrejme, keď to vláda neschválila, tak som to musel zobrať na vedomie a vyzval som regionálnych hygienikov, aby sa na to pozreli. Niektorí mali epidemiologickú situáciu horšiu, niektorí lepšiu, niektorí školy zatvorili a niektorí nie.

X Pýtam sa ale na ministra školstva, poslali ste do médií list, kde ste napísali “Akékoľvek spochybňovanie odborných názorov a rozhodnutí jednotlivých RÚVZ naprieč politickým spektrom len znižuje vážnosť a autoritu orgánov verejného zdravotníctva v očiach verejnosti”

Úplne chápem ministra školstva, že školy chce mať čo najdlhšie otvorené. Ale ja som cítil, že regionálni hygienici sú pod tlakom a preto som dal vyjadrenie, že za nimi stojím.

X Cítili ste to ako podkopávanie autority zo strany ministra?

Ak by tam k niečomu takému prišlo, tak by som sa k tomu rázne postavil.

X Vydiskutovali ste si to s ministrom?

Telefonovali sme spolu. Chápem jeho argumenty, dúfam, že on pochopil moje argumenty. Nie vždy sa ľudia musia zhodnúť v náhľade na vec, ale vtedy som to videl tak, že situáciu treba riešiť.

X Vy ste to už načrtli, sme aktuálne vo fáze uvoľňovania z lockdownu pre zaočkovaných a prekonaných. Je to správna cesta, keď sa už aj u nás potvrdil omikron?

Z epidemiologického hľadiska je rýchle uvoľňovanie opatrení vždy rizikom, aj keď dva-tri týždne sa zlepšujú parametre. Nevieme, ako omikron zamieša karty a ani nevieme, ako zamieša karty uvoľňovanie opatrení. Uvidíme, ako sa ľudia budú správať počas sviatkov, ako pristúpia k návštevám blízkych.

X To ako sa ľudia budú správať, to sa po predchádzajúcich skúsenostiach dá odhadnúť, nie?

Čiastočne môžeme očakávať, že ľudia akoby stratia ostražitosť. Ale myslím si, že väčšina ľudí je zodpovedná. Áno, sú takí, ktorí naschvál budú porušovať opatrenia a ešte sa tým aj budú chváliť, ktorí to berú ako vtip. Ale pre tých, ktorí skončia v nemocniciach, to vtip nebude.

X Čo očakávate, že omikron urobí s pandémiou?

Ťažko povedať, informácii o omikrone je stále málo. Sledujeme odporúčania WHO aj Európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb a sledujeme aj Veľkú Britániu. Kým máme málo informácií, je potrebné, aby sme boli ostražití. Musíme byť pripravení aj na to, že sa to môže zvrtnúť zlým smerom a musíme reagovať čím skôr.

X Zatiaľ sa dá povedať aspoň to, že omikron je infekčnejší. Kedy by sa u nás mohol stať dominantným?

Ak sa rozšíri, tak je pravdepodobné, že počas januára by k tomu mohlo prísť.

X Počas januára by mohol už tvoriť väčšinu nových prípadov?

Podľa toho, ako sa správa v Južnej Afrike, aj ako sa čiastočne správa vo Veľkej Británii, áno, odhad je, že počas januára by mohol začať prevládať.

X Tým, že je taký infekčný, znamená to, že s omikronom?

Nemožno to vylúčiť a aj preto by každý, kto sa môže dať zaočkovať, mal zvýšiť svoje šance na ľahší priebeh ochorenia pomocou vakcíny či posilňujúcej dávky. Očkovanie sa v takejto situácii rozhodne neoplatí ľahkovážne a zbytočne odkladať.

X Európske stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb, uviedlo, že vzhľadom na šírenie omikronu samotné očkovanie už nebude stačiť a že je dôležité naďalej trasovať kontakty. Keďže omikron sa šíri veľkou rýchlosťou, ako to vidíte s trasovaním?

Očkovanie má stále zmysel aj pri omikrone. Čo sa týka trasovania, závisí od toho, koľko bude prípadov. My sa stále snažíme prípady dohľadávať. Ak ale bude veľmi infekčný a prípadov bude veľa, tak všetky sa nebudú dať dotrasovať. Potom si už epidemiológovia možno budú vyberať najdôležitejšie, najrizikovejšie prípady.

X Aké ďalšie opatrenia budú potrebné, aby sme ho utlmili?

Veľa nových opatrení už nevymyslíme. Jedine, že by sme prehodnotili niektoré, ktoré sme mali a zamerali sa na ne podľa vývoja situácie.

X Nemala by sa urýchliť aj diskusia o povinnom očkovaní?

Povinné očkovanie je otázka, ktorá je nielen epidemiologická ale aj sociologická. Je otázkou, čo by tento krok urobil, či by sa ľudia išli dať zaočkovať, alebo by ešte viac spochybňovali očkovanie. Treba to naozaj dopodrobna zvážiť.
V zákone by museli byť dobre stanovené aj sankcie. Lebo čo vám vyrieši sankcia v približnej sume 300 eur, ako je stanovená dnes pri povinných detských očkovaniach, keď ju niektorí zaplatia a deti ostávajú nezaočkované.
Ak aj tu by bola pokuta niekoľko sto eur, vo veľa prípadoch by to neriešilo situáciu a ľudia by ju zaplatili a ostali by nezaočkovaní.

X Vy osobne ste za povinné očkovanie proti koronavírusu?

Áno, ja som za povinné očkovanie, ale v tomto prípade by muselo byť očkovanie jasne a dobre nastavené, dobre odkomunikované, aby to ľudia pochopili.

X Spomínali ste sankcie, áno dnes máme sankcie aké máme, ale na druhej strane si držíme stále kolektívnu imunitu pri ochoreniach, proti ktorým sa povinne očkuje. Sme v pandémii, ľudia umierajú, sú napáchané ekonomické škody, deti nechodia do škôl, keď to dáte na misku váh, nenastal čas zaviesť povinné očkovanie?

Samozrejme, bolo by lepšie, keby sa o tom rozhodlo čím skôr, ale podľa mňa právnu analýzu a dopad treba spraviť.

X Nevieme dokedy pandémie potrvá, ste odhodlaný ostať na poste hlavného hygienika počas celého tohto obdobia?
Keďže neviem, ako dlho bude ešte pandémia, tak vám neviem povedať, či vydržím do konca.

X Máte nejakú hranicu?

Funkcia hlavného hygienika je náročná, čo sa jednotlivých tém týka. A počas pandémie sú tu extrémne tlaky, na ktoré asi žiadny hlavný hygienik nebol pripravený, nielen u nás, ale aj v iných štátoch.

Ak pandémia bude dlhá a stále budú takéto tlaky, tak budem zvažovať. Nerád by som ale utekal z boja a bol zlým vzorom pre mojich kolegov. Rozmýšľal som, či to za to stojí, či to robím dobre, ale vždy ma kolegovia presvedčili, že to nejako budeme musieť spolu zvládnuť, lebo to robíme pre ľudí.
Tá práca je náročná aj v tom, že vám ľudia nadávajú a vyhrážajú sa vám. To zamrzí.

X Pri akých vyhrážkach ste sa cítili naozaj v ohrození?

Vyhrážali sa mi smrťou a podobne.

X Riešili ste to aj s políciou?

Áno.

X Je to vo fáze trestného konania?

Tých vecí bolo viacero, ale jedno konanie je ešte rozbehnuté.

X Môžete povedať čoho sa to týka?

To by som nekonkretizoval.
Ale asi máme také obdobie, že každý sa snaží nejako zosobniť to, že kto za čo môže. Ja sa rozhodujem nielen na základe svojich myšlienok a vzdelania, ale mám aj svoje poradné zbory, radím sa s konzíliom, radím sa s ministrami.
Ľudia to však tak berú, že Mikasov úrad niečo urobil.

X Okrem takýto tlakov, zažívate aj politické tlaky?

Myslím si, že ani nie.

X Napríklad, aby ste neboli príliš kritický voči nejakým opatreniam?

Nie, ja si poviem svoj názor.

X Ako úrad ste čelili tomu nevkusnému gestu, keď vám pred dvere vysypali kopu hnoja.

Brali sme to ako poďakovanie, konečne sme dostali nejaký hmotný dar (úsmev). Ale boli už aj také veci, že podpaľovali moju maketu, s ktorou sa najprv dve hodiny hádali.
Keď je toho veľa, tak potom diskutujete aj so známymi aj s rodinou a sú to už ťažké diskusie.

X Nabádala vás rodina, aby ste skončili?

V tomto mám u rodiny podporu, ale uvidíme.

X Máte strach aj o svojich ľudí na úrade?
Svojím spôsobom áno, lebo zodpovednosť za nich mám čiastočne aj ja. Keď boli demonštrácie pred našim úradom, tak som musel zasiahnuť a uzatvoriť budovu.

X Museli ste posilniť ochranku?

Budeme musieť zabezpečiť profesionálnu ochranku a možno aj vyriešiť technické zabezpečenie.

X Burgráreň v Trnave, ktorá odmietla dodržiavať opatrenia, zverejnila meno a adresu vašej trnavskej hygieničky, ktorá ich kontrolovala. Boli ste s ňou v kontakte a riešili túto situáciu?

Samozrejme pre každého je to ťažké, nikto nebol nastavený na takéto útoky.
Ja som sa s oboma paniami osobne stretol a podporil som ich, aby pokračovali v práci, aby sa týmto nenechali znechutiť, hoci je to veľmi ťažké a deklaroval som, že sme pripravení im poskytnúť pomoc.

X Mala po zverejnení adresy problémy, útoky?

Sú podané trestné oznámenia. Boli tam vyhrážky.

X Čo by ste odkázali majiteľom dotyčnej prevádzky a vôbec akejkoľvek prevádzky, ktorá by mala takéto úmysly?

Tým, že sa budú vyvršovať na hygienikoch alebo budú osočovať políciu, nepomáhajú zvládnutiu situácie.

Očakávate, že budúci rok bude ešte ťažší aj vzhľadom na hrozbu omikronu?

Želal by som si, aby bol pre všetkých ľahší, ale je ťažké dať teraz predpoveď.
Musíme byť naďalej veľmi ostražití. Stále máme veľmi málo informácií o omikrone. A nemusí to byť len o omikrone, môže sa objaviť iný variant.

X Ako budete tráviť sviatky?

Budem rád, ak pár dní budem s rodinou, ale určite budem pracovne na telefóne a počítači, aktuality.sk

X X X

Česká národná banka nečakane výrazne sprísnila menovú politiku

Rozhodnutie prekvapilo ekonómov, keď väčšina počítala so zvýšením sadzieb len o 75 bázických bodov.
Banková rada ČNB zvýšila kľúčovú 2-týždňovú repo sadzbu o 100 bázických bodov z 2,75 % na 3,75 %. Hlavná česká úroková sadzba sa tak dostala na najvyššiu úroveň od roku 2008. Diskontná sadzba vzrástla takisto o 1 percentuálny bod na 2,75 % a lombardná sadzba na 4,75 %.

Český boj s infláciou
Rozhodnutie prekvapilo ekonómov, keď väčšina počítala so zvýšením sadzieb len o 75 bázických bodov. ČNB ich šokovala už v novembri, keď zvýšila sadzby o 125 bázických bodov, čo bol ich najprudší nárast za 24 rokov.
Dôvodom rýchleho sprísňovania menovej politiky je vysoká inflácia, ktorej príčinami je narušenie dodávateľských reťazcov, zdraženie energií, ale aj situácia na trhu práce v Česku, aktuality.sk

X X X

Vláda chce pripraviť systém núdzových lôžok na triedenie a sledovanie pacientov

Do konca januára 2022 má byť vytvorený systém núdzových zdravotníckych zariadení pre pacientov s ochorením COVID-19.
Nemá ísť o poľné nemocnice, ale o lôžka, kde by sa poskytovala základná starostlivosť a triedili pacienti. Vláda uložila na svojom stredajšom rokovaní túto úlohu rezortom zdravotníctva, obrany a školstva. Reaguje na skúsenosti so zahltením zdravotníckych kapacít počas pandémie.

„Vzhľadom na charakter šírenia variantu omikron vo svete je nutné sa na výrazné prekročenie kapacity slovenského zdravotníckeho systému pripraviť," upozorňuje Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. Rezort preto navrhol prípravu núdzových zdravotníckych zariadení, „poskytujúcich triáž pacientov a základnú terapiu primárne pre ľahšie stavy pacientov". Pomôcť to má uvoľniť hlavne urgenty v nemocniciach aj kapacity záchraniek, ako aj obmedziť šírenie nákazy na „bielych" oddeleniach a medzi zdravotníkmi.

Najprv jedno zariadenie
Ministerstvo navrhuje zriadiť na začiatok jedno takéto zariadenie s možnosťou rozšírenia na štyri zariadenia, prípadne jedno menšie zariadenie v každom samosprávnom kraji. „Iniciálne počítame s kapacitou 1000 lôžok. Je potrebné zdôrazniť, že ide o núdzové riešenie s poskytovaním veľmi bazálnej zdravotnej starostlivosti na úrovni vojnovej medicíny a nie o zvýšenie nemocničných kapacít," spresnil rezort.

Podľa ministerstva by išlo o mimoriadne komplikovanú operáciu, ktorú možno porovnať so zabezpečením celoplošného testovania uskutočneného na Slovensku na jeseň 2020. „Je preto potreba robustného implementačného tímu, ideálne pod záštitou Ministerstva obrany SR, so včasným zapojením kľúčových partnerov," doplnil rezort.
Cieľom intervencie je minimalizácia počtu úmrtí na ochorenie COVID-19 v čase humanitárnej katastrofy. Tiež manažment náporu na zdravotnícke zariadenia, optimalizácia využitia záchrannej zdravotnej služby či včasné poskytnutie kyslíkovej terapie pacientom s respiračnými ťažkosťami, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Francúzsko sa obáva, že koncom roka bude mať 100 000 prípadov denne

Podľa očakávania bude omikron v období medzi Vianocami a Novým rokom tvoriť už väčšinu nových prípadov.
Počet denných prípadov nákazy koronavírusom vo Francúzsku prekročí koncom decembra hranicu 100 000, čo spôsobí rýchlejšie sa šíriaci variant omikron. V stredu to oznámil minister zdravotníctva Olivier Véran, ktorého citovala tlačová agentúra AP
„Toto ukazuje model (vývoja pandémie)," povedal minister v rozhovore pre televíziu BFM-TV a zároveň oznámil, že Francúzsko od stredy prvýkrát spúšťa očkovanie detí vo veku päť až 11 rokov.
Francúzsko zaznamenalo v utorok takmer 73.000 nových prípadov infekcie koronavírusom, pričom priemer za posledných sedem dní bol vyše 54.000. Predstavitelia sa však obávajú, že nový variant omikron už zmenil charakter a smerovanie pandémie.

Véran uviedol, že prípady omikronu tvoria vo Francúzsku 20 percent z nových infekcií, ale v oblasti Paríža je to až 35 percent.
Informoval, že podľa očakávania tento nový variant bude v období medzi Vianocami a Novým rokom tvoriť už väčšinu nových prípadov.
„Žiadnu krajinu to neminie“
„Jedno je isté. Omikron je veľmi nákazlivý, rozšíri sa a žiadnu krajinu to neminie," dodal Véran a zdôraznil, že očkovacie látky na tento variant zaberajú.

Prezident Emmanuel Macron pozorne sleduje šírenie omikronu a jeho spôsob riešenia pandémie bude rozhodujúcou témou v prezidentských voľbách v apríli 2022.
Francúzsko na rozdiel od niektorých európskych susedov, ako je napríklad Holandsko, pred Vianocami znovu nezaviedlo prísne obmedzenia na spomalenie šírenia omikronu.

Táto krajina má však jedny z najprísnejších systémov zdravotných pasov v Európe: pri vstupe do stravovacích a kultúrnych zariadení musia obyvatelia predložiť dôkaz o úplnom zaočkovaní, prekonaní nákazy alebo nedávnom teste.
Vláda teraz zavádza legislatívu, ktorá toto ešte sprísni – zdravotný pas mení na očkovací pas. To znamená, že platný bude iba s úplným zaočkovaním, a nie s testom či prekonaním nákazy, aktuality.sk

X X X

Visolajský: K premiérovi sa dostaneme len cez protesty počas pandémie?

Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský sa pýta, či sa k premiérovi dá dostať len protestami a zadržaním políciou, keď slušne napísaný list nestačí.
Tesne pred Vianocami prijal prezidenta Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov Františka Majerského tak predseda Národnej rady Boris Kollár (OĽaNO), ako aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Minulý týždeň pritom práve Majerský skončil na polícii, keď prišiel s kolegami protestovať pred budovu Národnej rady. A potleskom všetci „poďakovali“ za podporu poslancov. Polícia Majerského najskôr obvinila z prečinu podnecovania. Neskôr prokuratúra stíhanie zrušila.
Na stretnutie s politikmi zareagoval aj Peter Visolajský. Lekár, ktorý pracuje v nitrianskej nemocnici, je členom Ústredného krízového štábu a predsedom Lekárskeho odborového združenia.

„Som rád, že si premiér E. Heger našiel čas a stretol sa s prezidentom Slovenskej komory záchranárov Františkom Majerským. Žiadne sprostredkované informácie totiž nedokážu nahradiť poznatky z prvej ruky od zdravotníkov, ktorí sa dennodenne starajú o pacientov,“ podoktol Visolajský na sociálnej sieti.

No hneď aj upozornil, že Lekárske odborové združenie požiadalo slušne listom o stretnutie s premiérom v auguste 2021.
„Doteraz na slušnú prosbu lekárov premiér nereagoval. Rovnako od leta odignoroval list – prosbu o stretnutie, vyše 100 osobností slovenskej medicíny k Národnej nemocnici Rázsochy,“ pokračuje Visolajský. Žiada sa dodať, že na nekomunikáciu či už zo strany premiéra alebo aj ministra zdravotníctva sa sťažujú aj ďalšie zväzy a združenia zdravotníkov.

„Chcem veriť, že impulzom k prijatiu pána Majerského nebolo jeho zadržanie políciou, lebo inak by si mohli občania Slovenska vysvetliť, že vstupenka ku premiérovi je možná len cez protesty počas pandémie,“ poznamenal lekár Visolajský.
Po vyše týždni od protestu sa šéf zdravotníckych záchranárov dostal k predsedovi Národnej strany a k premiérovi. Heger na sociálnej sieti napísal, že napriek dvom pandemickým rokom je „neuveriteľné, že záchranári majú energiu pokračovať a zlepšovať slovenské zdravotníctvo“.

„Som veľmi rád, že František Majerský je zosobnením ochoty veci meniť a priložiť ruku k dielu. Dohodli sme sa, že využijeme skúsenosti záchranárov aj pri realizácii plánu obnovy. Jednoznačne chcem záchranárov podporiť a vytvoriť im lepšie podmienky na prácu,“ dodal predseda vlády. Pre záchranárov sa pritom v budúcoročnom rozpočte nenašli peniaze na razantnejšie navýšenie platov./agentury/

X X X

Prezidentka Čaputová dala zelenú reforme národných parkov, správa pozemkov prejde pod envirorezort

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala v stredu reformu národných parkov (NP). Informoval o tom jej hovorca Martin Strižinec. Z novelizácie zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že správa štátnych pozemkov v národných parkoch sa presunie pod rezort životného prostredia.

Presun pozemkov pod envirorezort má zabezpečiť jednotnú správu štátnych pozemkov na území národných parkov. Autori novelizácie tvrdia, že pre štát nie je efektívne, ak sa o územie v národnom parku starajú dve štátne organizácie.

Až po zonácii
Presun štátnych pozemkov sa bude realizovať až po zonácii národných parkov. Od 1. apríla 2022 sa tak správa štátnych pozemkov presunie na samostatné správy národných parkov na území Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Národného parku Slovenský raj. K tomuto dátumu prechádza pod národné parky aj správa štátnych pozemkov v štvrtom a piatom stupni ochrany. Prechod správy území v treťom a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou.

Pre zjednotenie krokov prechodu správy pozemkov v národných parkoch a fungovania jednotnej správy v týchto územiach sa majú zriadiť správy jednotlivých národných parkov. Spravovať a obhospodarovať budú hnuteľný i nehnuteľný majetok štátu, ktorý bude predmetom prechodu správy.

Budú mať obdobnú pôsobnosť ako Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR „s tým rozdielom, že ich územná pôsobnosť bude obmedzená a budú spravovať pozemky vo vlastníctve štátu v národných parkoch, ktoré budú predmetom prechodu správy". V prechodných ustanoveniach vymedzuje tiež obsah práv a povinností, ktoré správa národného parku ako nový správca nadobudne získaním správy pozemkov.

Nová legislatíva upravuje aj prechod správy pozemkov vrátane podielov na pozemkoch a spoločných nehnuteľnostiach vo vlastníctve štátu v správe Slovenského pozemkového fondu. Novela spresňuje aj pojem organizácia ochrany prírody a krajiny. Dopĺňa sa tiež ustanovenie upravujúce zloženie rady národného parku.
Reforma má nadobudnúť účinnosť od 15. januára 2022, niektoré jej ustanovenia od apríla 2022, aktuality.sk

X X X

Nečakaný koniec dokonalého páru! Ondřej a Taťána sa rozišli, on si už našiel inú...

Taťána Gregor Brzobohatá, Ondřej Gregor Brzobohatý
Šepkalo sa o tom dlho, a predsa je to zrejme pravda. Jeden z najkrajších párov u nás už nie je spolu.
Ich láske odzvonilo
Taťána Gregor Brzobohatá (33) a Ondřej Brzobohatý (38) patrili medzi najkrajšie páry českého šoubiznisu. Ešte pred pár mesiacmi sa spolu ukazovali na podujatiach ruka v ruke, vždy si náklonnosť a lásku prejavovali aj verejne, či už bozkami alebo objatiami. Vyzeralo to tak, že všetko klape ako má a sú naozaj spokojní a šťastní. Nikto by si ani nepomyslel, že v ich vzťahu niečo škrípe, a že sa schyľuje k rozchodu.

Ondřej už má podľa Blesk.cz inú...
Fanúšikovia si však nemohli nevšimnúť, že sa v poslednej dobe prestali spolu ukazovať - či už na sociálnych sieťach, alebo aj verejne na udalostiach, veď Taťána prišla dokonca aj na Českého slávika bez Ondřeja, čo už bolo naozaj viac ako podozrivé. Nuž, a kým doteraz bolo všetko len v rácmi špekulácií, dnes prišla prekvapivá správa. Podľa portálu Blesk.cz má Ondřej po svojom boku už novú lásku. Je ňou tanečnica Zuzana Pilná (30), s ktorou ho paparazzi Blesku zachytili pri intímnostiach na ulici:

Taťána už rozchod naznačila tiež
Miss World 2006 nedávno na svojom profile prekvapila odvážnymi zábermi, na ktorých dokázala, že je stále nádherná, a tiež práve ona sama naznačila rozchod s manželom v Showtime, kedy prišla na módnu prehliadku so spisovateľom Ladislavom Špačkom (72), ktorý jej dal kompliment, že jemu osobne sa naviac páči v bielej farbe a zároveň priznal, že jej svadbu bohužiaľ nestihol. Na to Taťána reagovala: „Tú ďalšiu stihneš,“ a mávla rukou.

Známy hudobník Ondřej a Taťáňa tvorili pár od roku 2013, boli spolu naozaj nádherní, no človek nikdy nevie, čo sa v živote stane, cesty dvoch ľudí sa vedia rozísť, aj keď možno navonok vyzerali šťastne. Nedá sa predvídať, čo nám osud postaví do cesty. Každopádne im obom prajeme veľa síl a šťastie v ďalších vzťahoch, aktuality.sk