Na predmestí chorvátskeho hlavného mesta Záhreb havaroval dron, ktorý pravdepodobne doletel až z vojnovej zóny na Ukrajine. Policajti skúmajú miesto dopadu dronu v chorvátskom Záhrebe v piatok 11. marca 2022. Chorvátske úrady po stretnutí Národnej bezpečnostnej rady vo vyhlásení uviedli, že „bezpilotné vojenské lietadlo“ vstúpilo do chorvátskeho vzdušného priestoru zo susedného Maďarska s rýchlosťou 700 kilometrov za hodinu a vo výške 1 300 metrov.

V súvislosti s incidentom začnú kriminálne vyšetrovanie a budú o ňom informovať aj Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO). To, že stroj havaroval na predmestí Záhrebu, znamená, že preletel prinajmenšom 560 kilometrov bez zachytenia systémami protivzdušnej obrany v Chorvátsku a Maďarsku, ktoré sú členmi aliancie, pripomína agentúra AP.
Bezpilotné lietadlo bolo podľa premiéra Andreja Plenkoviča vyrobené pre potreby armády v Rusku. Nie je však známe, či patrilo ruskej alebo ukrajinskej armáde. Prezident Zoran Milanovič pád dronu označil za „vážny incident“, ktorý však na základe vyhodnotenia udalosti nebol namierený voči Chorvátsku.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že prípad preverujú aj maďarské orgány. Šéf diplomacie uviedol, že o prípade hovoril telefonicky so svojím chorvátskym rezortným partnerom Gordanom Grličom-Radmanom.
„Podľa doterajších informácií sa let dronu dotkol viacerých členských krajín NATO vrátane Maďarska. Pri vyšetrovaní úzko spolupracujeme s chorvátskymi orgánmi i so spojencami v NATO,“ oznámil Szijjártó.

Vojenskí odborníci z online magazínu The War Zone tvrdia, že havarovaný stroj je pravdepodobne sovietsky prieskumný dron Tu-141 Striž, ktorý musel vážne zlyhať a preletel z Ukrajiny cez celé Maďarsko a do Chorvátska. Ukrajina je podľa nich jediným známym súčasným prevádzkovateľom Tu-141.

Chorvátska polícia uviedla, že na miesto havárie prišli po tom, ako dostali hlásenie od miestnych obyvateľov. Po príchode našli v zalesnenej oblasti veľký kráter a dva padáky. Niektoré zaparkované autá boli poškodené. Starosta Záhrebu Tomislav Tomašević uviedol, že časti stroja boli popadané na rôznych miestach. Nikto podľa neho neutrpel zranenia./agentury/

X X X

Prezidentka Čaputová: Ľudia obhajujúci závislosť na ruskom plyne konajú proti záujmom SR

Kto v súčasnosti ešte stále hovorí o tom, že Slovensko by na ruskom plyne malo zostať naďalej závislé, koná proti záujmom Slovenska a priamo ohrozuje bezpečnosť občanov. Vyhlásila to prezidentka Zuzana Čaputová na sociálnej sieti. Opäť vyzdvihla potrebu čo najskoršieho zníženia závislosti Európskej únie (EÚ) na ruskom plyne aj rope, odôvodnila to aktuálnou bezpečnostnou a geopolitickou situáciou.

„Celkovo až 45 % spotreby v EÚ tvorí plyn z Ruska,“ poznamenala prezidentka s tým, že ruská strana však v poslednom období podniká kroky, ktoré stabilitu týchto dodávok spochybňujú a priamo ju ohrozujú.
„Už od leta 2021 ruský štátny koncern Gazprom systematicky znižuje objem plynu, ktorý do EÚ dodáva. Navyše, pred ostatnou vykurovacou sezónou Gazprom takmer vôbec nenaplnil kapacity zásobníkov plynu, ktoré si v Európe zazmluvnil, a tým zásadne napomohol ku skokovému nárastu cien energií pre európske domácnosti a podniky,“ skonštatovala Čaputová.

Žiadne ruské garancie
Upozornila, že nedávno dokonca Kremeľ napísal všetky krajiny EÚ na svoj zoznam nepriateľov Ruska. Bolo by preto podľa nej bezpečnostným hazardom zostať závislý na niekom, kto EÚ považuje za nepriateľa a od koho nie sú krajiny schopné prijať žiadnu záruku dodržiavania platných pravidiel a záväzkov.

„Potrebujeme preto znížiť našu závislosť od ruského plynu a nájsť si iných, spoľahlivejších partnerov, pretože z rétoriky dnešného ruského politického vedenia nám nevyplývajú garancie, že nám ruský plyn nebude vypnutý alebo obmedzený v dôsledku vojny,“ dodala prezidentka. Európska komisia už má konkrétny plán, ktorý umožní do konca tohto roku znížiť dodávky ruského plynu o dve tretiny a úplne sa zbaviť svojej závislosti do roku 2030.

„Spoločným nákupom všetkých krajín EÚ pritom môžeme docieliť prijateľné ceny plynu. Znížením dodávok ruského plynu zároveň obmedzíme schopnosť Ruska financovať vojnu na Ukrajine a presadzovať svoje politické a teritoriálne požiadavky voči ďalším štátom prostredníctvom sily,“ uzavrela prezidentka./agentury/

X X X

Rusi zaútočili na Bielorusko, chystajú aj falošný útok na Černobyľ?

Ruské lietadlo zaútočilo z Ukrajiny na bieloruskú dedinu, uviedlo veliteľstvo ukrajinskej armády. Podľa neho ide o cielenú provokáciu, ktorá má vtiahnuť Minsk do vojny na Ukrajine.
Ukrajinské úrady podľa armády dostali informáciu, že ruské lietadlá odštartovali z letiska v Bielorusku, vnikli do ukrajinského vzdušného priestoru, odkiaľ zaútočili na pohraničnú bieloruskú obec Kopani. „Je to provokácia. Cieľom je zatiahnuť ozbrojené sily Bieloruskej republiky do vojny s Ukrajinou,“ uviedlo na facebooku ukrajinské armádne veliteľstvo.
K útoku došlo v čase, keď sa v Moskve stretli Vladimir Putin a jeho bieloruský náprotivok Alexandr Lukašenko.

Útok na Cernobyľ?
Ukrajinská vojenská rozviedka tvrdí, že ruský prezident Vladimír Putin nariadil prípravu teroristického útoku na odstavenú jadrovú elektráreň v Černobyle a chce z neho obviniť Ukrajinu. Informovali o tom ukrajinské médiá. Moskva správu zatiaľ nekomentovala.

Elektráreň, ktorá bola v roku 1986 dejiskom bezprecedentnej jadrovej katastrofy, v súčasnej dobe ovládajú ruské invázne jednotky. Ukrajinský regulačný úrad v piatok oznámil, že zariadenie je naďalej bez pravidelnej dodávky elektrického prúdu. Rusko vo štvrtok tvrdilo, že táto dodávka bola obnovená. Elektrický prúd je potrebný na ochladzovanie jadrového paliva, ktoré sa v černobyľskom areáli stále nachádza.

Ruské sily sa podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky snažia vyrobiť falošné dôkazy, ktoré majú imitovať účasť ukrajinskej armády na černobyľskej havárii a potvrdiť ruskú verziu, píše agentúra Interfax-Ukrajina.
„Pri letisku Antonov v Hostomeli boli videné ruské chladiarenské vozidlá, ktoré zbierali telá mŕtvych ukrajinských obrancov. Existuje možnosť, že budú vydávané za zabitých sabotérov v černobyľskej zóne,“ uviedla ukrajinská tajná služba.
Rusko podľa nej nedosiahlo vytúžený výsledok pozemnou vojenskou operáciou ani priamymi vyjednávaniami. „Putin je teda pripravený uchýliť sa k jadrovému vydieraniu svetového spoločenstva kvôli ústupkom v podpore Ukrajiny,“ dodala rozviedka.
„Okupanti odmietli umožniť ukrajinským opravárom prístup do závodu. Na pokyn (bieloruského vodcu) Alexandra Lukašenka tam vstúpili aj ‚bieloruskí špecialisti‘. Medzi nimi pod rúškom jadrových pracovníkov vstupujú (do zariadenia) aj ruskí sabotéri, ktorí chcú zorganizovať teroristický útok,“ varuje tajná služba, ktorá pripomenula skoršie správy ukrajinských úradov o ruských útokoch na Záporožskú jadrovú elektráreň a jadrový výskumný inštitút v Charkove./agentury/

X X X

Jevgenij Libezňuk: Keď prestanú strieľať Rusi, skončí vojna. Keď Ukrajinci, skončí Ukrajina

Populárny herec Jevgenij Libezňuk sa na Slovensko presťahoval z Ukrajiny na sklonku komunizmu. Pri útokoch Putinovho režimu na Ukrajinu neveril, že sa také niečo može nastať v dnešných časoch.
O začiatku ruskej agresie sa Jevgenij Libezňuk dozvedel od rodiny, ktorá mu telefonovala. Chcel jej pomôcť s príchodom na Slovensko. Po vyhlásenej všeobecnej mobilizácii v krajine si to však napokon rozmyslela.

Už o štvrtej ráno bombardovali ivanofrankivské letisko a kolomyjské - vzdialené od rodiny vzdušnou čiarou 30 kilometrov. Bombardovali čapkovské letisko, referovala mu v telefóne rodina.
„Boli vystrašení. Povedal som im: nachystajte sa, prídem po vás. Ak sa nedá ísť do Užhorodu, prídem na rumunskú hranicu. Ale mohli ísť len ženy pre vyhlásenú mobilizáciu. Švagor a synovcovia nie,“ uviedol pre TA3.

Návrat sovietskych časov
Hovorí, že už dlhší čas bežala pred konfliktom informačná vojna. „Vedel o tom každý a každý normálny človek veril, že zvíťazí zdravý rozum. Ale realita je iná,“ podotkol.
Kremeľský režim sa chce vrátiť do sovietskych čias a nad všetkým držať kontrolu nad územiami, pokračoval v postrehoch známy herec.

„Po osamostatnení sa Ukrajiny nastali ťažké časy a problémy, ale postupne to začínalo fungovať. Bolo vidieť hrdosť na ľuďoch, že Ukrajina existuje a že sú slobodní. A teraz to vidieť aj v odpore, ktorý kladú ruským vojskám.“
Sťahovanie utečencov
Podľa jeho slov na Ukrajine nevedia pochopiť zmysel útoku zo strany Kremľa a najmä prezidenta Vladimira Putina. „Mama sa stále pýta: čo od nás chce? Nech nás nechá na pokoji. Má toľko územia a o čo sa starať.“

„Normálni ľudia hovoria o tom, že Putin asi nerozumie tomu, že sa zmenilo myslenie ľudí. Ak aj vojensky dobyjú Kyjev alebo nedajbože zničia terajšiu vládu, Rusi ten odpor nezastavia. Všetci sa na to pozerajú takto. Majú svoj kozácky rozum. Neverím, že by to v prípade nejakej bábkovej vlády mohlo fungovať,“ vyjadril sa.

V meste, kde žije rodina Jevgenija Libezňuka, žije do 10-tisíc obyvateľov. Podľa slov jeho príbuzných sa v ňom dnes nachádza až 6 či 7-krát viac ľudí.
„Prišli z východných regiónov. Každý uteká, kde môže. Nie len do zahraničia. Nápor ľudí je už taký veľký, že potraviny, ktoré tam fungovali, nestíhajú. A vyvoláva to už nervozitu, nie však paniku. Každý sa snaží zásobiť sa a preháňa to s nákupmi. Je to strašné v tom, že keď im volám, naučili sa skryť po zaznení sirény. Aj keď tam nie je vojnový konflikt a nič strašné nedeje,“ opisoval situáciu.

Hrdý na Slovákov
O to viac situáciu na Ukrajine sleduje.
„Viem že na ukrajinsko-poľských hraniciach zriadili prechody aj tam, kde doteraz neboli. A bol som tiež veľmi hrdý na to, ako sa k tejto situácii postavili aj ľudia na Slovensku. Keď som videl na hraniciach dobrovoľníkov, bol som na to pyšný. Idú do posledných síl. Spia štyri hodiny a vracajú sa na miesto a pracujú. Niektorí nechali svoje zamestnanie a odišli na hranicu dobrovoľne. Aj pre nich je to existenčne ťažké,“ poznamenal.

Komentoval tiež podmienky Moskvy na ukončenie konfliktu, aby Kyjev demitalitarizoval Ukrajinu: „Ťažko hovoriť, či je to dobré alebo zlé. Ale pozrite sa na to takto: keď prestanú strieľa Rusi, čo sa stane? Skončí sa vojna. Keď prestanú strieľať Ukrajinci, skončí Ukrajina,“ uzavrel, aktuality.sk

X X X

Mariupol už viac neexistuje. Zelenskyj: Dosiahli sme prielom

Boje na Ukrajine sa preniesli aj na jej západ a do vzdialenosti iba 150 kilometrov od Slovenska, keď Rusi vyradili z prevádzky vojenské letisko v Ivano-Frankivsku. O tom, že Kremeľ nehodlá v útokoch poľaviť, svedčí súhlas prezidenta Putina na zapojenie ľudí z Blízkeho východu do bojov. Dvojtýždenná vojna vyhnala mimo Ukrajiny už 2,5 milióna jej občanov a má sa opakovať pokus o evakuáciu ľudí z obliehaného Mariupolu. Najvyšší politici krajín Európskej únie druhý deň rokujú o Ukrajine, dnes o posilnení úniovej obrany a postupnom odpájaní EÚ od ruského plynu. Volodymyr Zelenskyj v prejave uviedol, že jeho krajine vo vojne dosiahla „strategický prielom“.

X X X

Fínsky prezident Sauli Niinistö v telefonáte vyzval Vladimira Putina, aby na Ukrajine nastolil okamžité prímerie a umožnil evakuáciu civilistov cez humanitárne koridory.
Niinistö hovoril s Putinom aj o potrebe zaistenia bezpečnosti v ukrajinských jadrových elektrárňach a povedal, že útoky na civilistov značne ovplyvňujú názory Západu na Rusko. Putina vyzval na priame stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý je podľa neho na rozhovor pripravený. So Zelenským telefonoval Niinistö pred rozhovorom s Putinom.

Šéf Kremľa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu odmieta Zelenského výzvy na priame rokovanie prezidentov. Ich stretnutie sa v pondelok ponúkol sprostredkovať turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na túto ponuku reagoval, že Putin neodmieta stretnutie so Zelenským, avšak najprv musia položiť základy pre takéto stretnutie vyjednávači oboch krajín na rokovaniach v Bielorusku, spresňuje Reuters.

Fínsko, ktoré nie je členom Severoatlantickej aliancie, má s Ruskom dlhú pozemnú hranicu a dlhodobo sa s ním snaží udržiavať dobré vzťahy. Ruská invázia na Ukrajinu však vyvolala vo Fínsku verejnú debatu o tom, či by krajina predsa nemala vstúpiť do NATO.

X X X

Vojne na Ukrajine sa dalo predísť, ak by sa svet ozval proti ruskej anexii Krymu v roku 2014. Naznačil to turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
„Čelili by sme takémuto obrazu, ak by Západ, celý svet, zdvihol hlas?,“ spýtal sa Erdogan a pokračoval, že „tí, čo boli zoči-voči invázii Krymu ticho, teraz niečo hovoria“.

Turecký prezident sa tak vyjadril v piatok na diplomatickom fóre neďaleko mesta Antalya, kde sa vo štvrtok stretli ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a ukrajinský šéf diplomacie Dmytro Kuleba.
Turecko bude podľa Erdogana pokračovať v snahách o mier.

X X X

Ukrajina tvrdí, že jej vojaci v uplynulých hodinách zabili ďalšieho ruského veliteľa. Podľa spravodajských webov Sky News a BBC by malo ísť o generálmajora Andreja Kolesnikova, veliteľa 29. armády Východného vojenského okruhu.
Sky News doplnila, že túto správu zverejnenú ukrajinskou tlačovou agentúrou Interfax sa jej zatiaľ nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov. Stanica BBC, ktorej sa informáciu zatiaľ taktiež nepodarilo overiť, dodala, že Kremeľ ju nateraz nekomentoval.
Stanica Sky News pripomenula, že to nie je prvý prípad od začiatku ruskej invázie, čo Ukrajina tvrdí, že zabila ruského generála. V utorok bol v bojoch pri meste Charkov na východe Ukrajiny údajne zabitý generálmajor Vitalij Gerasimov.

Gerasimov, náčelník generálneho štábu 41. ruskej armády, údajne prišiel o život spolu s ďalšími, nemenovanými, ruskými dôstojníkmi.

Kyjev pred tým, 3. marca, informoval, že ukrajinská armáda zlikvidovala aj Andreja Suchoveckého. Tento generálmajor velil divízii výsadkárov a – podobne ako Gerasimov – bol jedným zo zástupcov veliteľa 41. ruskej armády.

X X X

Viac než 200 000 ľudí čaká na útek z obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol, ktoré je pod neustálym ostreľovaním a bombardovaním zo strany ruskej armády. Uviedla to v piatok podľa agentúry DPA tamojšia administratíva.
„Odrezali mesto zo všetkých strán,“ povedal námestník starostu Mariopola Serhij Orlov pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD. Rusi do mesta nepúšťajú vozidlá s humanitárnou pomocou. Niekoľko pokusov o vytvorenie humanitárnych koridorov doteraz zlyhalo, pripomína DPA.

„Neviem, ako by som opísal skazu v našom meste. Mesto v skutočnosti už neexistuje. Spomeňte si na Groznyj a Aleppo – práve tak teraz vyzerá Mariupol,“ povedal Orlov.
Ukrajinská armáda je podľa neho „veľmi statočná“, ale vojaci nemajú zbrane na ochranu životov civilistov pred náletmi ruskej armády, dodal.

X X X

Európska komisia uvoľnila Ukrajine 300 miliónov eur z núdzovej makro-finančnej pomoci (MFA). Ide o úvodnú tranžu prvej časti pomoci v objeme 600 miliónov eur. Celková suma nového programu MFA je 1,2 miliardy eur. Uvoľnenie druhej tranže vo výške ďalších 300 miliónov eur sa očakáva na budúci týždeň. Zvyšných 600 miliónov eur EK uvoľní v neskoršej časti tohto roka.

„Putinova neodôvodnená vojna znamená nielen brutálny vojenský ale aj ekonomický tlak na Ukrajinu a jej statočný ľud. Európa stojí pevne na ich strane," uviedla šéfka EK Ursula von der Leyenová. „Som rada, že dnes môžem oznámiť, že EÚ uvoľnila 300 miliónov eur v rámci makro-finančnej pomoci Ukrajine," dodala šéfka EK.

„Týmto núdzovým balíkom vysielame silný odkaz: Európska únia stojí pri Ukrajine a jej ľude," konštatoval šéf európskej diplomacie Josep Borrell. „Putinova nezmyselná vojna proti Ukrajine vytvára masívny ekonomický tlak na Ukrajincov a Európska únia koná s veľkou rýchlosťou, aby pomohla Ukrajine v najtemnejších časoch Európy od druhej svetovej vojny," vyhlásil Borrell.

X X X

Do Rakúska zatiaľ prišlo okolo 97 000 utečencov z Ukrajiny. Len vo štvrtok ich podľa rakúskej vlády dorazilo 12 000. Okolo troch štvrtín utečencov pred vojnou, ktorú vyvolalo Rusko, chce podľa ministra vnútra Gerharda Karnera pokračovať do iných krajín, informuje agentúra APA.

Aj napriek odhodlaniu väčšiny utečencov cestovať ďalej, sa podľa Karnera musí Rakúsko pripraviť na to, že tok utečencov bude s predlžujúcou sa dobou vojny stále silnejší. Je preto potrebné mať pre utečencov pripravené ubytovanie. „Cítime neuveriteľnú vlnu ochoty pomáhať,“ poznamenal minister vnútra a poďakoval spolkovým krajinám, obciam a občianskej spoločnosti. Internetová platforma zriadená úradmi registruje už 28 000 miest, ktoré sú ochotné prijímať utečencov.
Karner zdôraznil, že sa všetkým utečencom z Ukrajiny dostane pomoci, nikto nebude poslaný späť do vojny. Počíta s tým, že by ich mohlo byť ďalších 50 000. Spolkovým krajinám bude centrálna vláda po novom namiesto 21 prispievať 25 eurami na utečenca denne.

X X X

Rusko vypálilo na ukrajinské mestá a dediny od začiatku vojny už 328 riadených striel s plochou dráhou letu. Povedal to hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.
„Tento krvavý zločin režimu (ruského prezidenta Vladimira) Putina je jasným porušením medzinárodného humanitárneho práva,“ vyhlásil Zalužnyj.
Rusko odmieta, že by počas svojej „špeciálnej operácie“ na Ukrajine, ako inváziu nazýva, útočilo na civilistov. V piatok však Moskva zaútočila okrem tvrdo bombardovaných miest Charkov a Mariupol aj na Luck, Ivano-Frankivsk a Dnipro, uvádza Sky News.

X X X

Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder údajne odcestoval do Moskvy v rámci misie pomáhať v sprostredkovaní v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou. Informovala o tom v piatok agentúra DPA.
Spravodajský web Politico s odvolaním sa na „zdroje blízke prípadu“ uviedol, že Schröder, ktorý sa považuje za priateľa Vladimira Putina, je v Moskve s cieľom stretnúť sa s ruským lídrom.

Schröderove väzby na Kremeľ a vysoké funkcie v ruských podnikoch vrátane prevádzkovateľa plynovodov Nord Stream vyvolali rozpory medzi ním a jeho Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD). Strana ho vyzvala, aby Putinove kroky na Ukrajine jasne odsúdil, píše DPA.

Vládne zdroje v Berlíne pre DPA uviedli, že nemecký kabinet nemá žiadne informácie o Schröderovej ceste do Moskvy.
Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Melnyk pred týždňom naznačil, že Schröder by mohol sprostredkovať medzi Ukrajinou a Ruskom. V rozhovore pre denník Bild ho označil za „jedného z mála ľudí tu v Nemecku, ktorý stále môže mať priamu linku k pánovi Putinovi“, cituje DPA.

Bývalý nemecký kancelár komentoval vojnu na Ukrajine 24. februára na svojom profile na sieti LinkedIn. Vo svojom príspevku vyzval Rusko na čo najrýchlejšie ukončenie vojny a utrpenia obyvateľov Ukrajiny. Zároveň však zdôraznil, že aj keby boli sankcie nevyhnutné, väzby v rôznych oblastiach medzi Európou a Ruskom by sa nemali prerušiť natrvalo, píše DPA.

X X X

Utečenci z Ukrajiny budú mať plný prístup na rakúsky pracovný trh. Rozhodla o tom rakúska vláda. Pracovné povolenie bude možné získať po zaregistrovaní sa žiadateľa. Štát na tento účel zriadi osobitné centrálne servisné miesta, ktoré budú pôsobiť vo všetkých spolkových krajinách.

Uchádzači o zamestnanie majú mať prístup k informáciám v rodnom jazyku alebo prostredníctvom tlmočníka. Povolenia na zamestnanie budú vydávať z moci úradnej, takže žiadateľom nevzniknú žiadne náklady. Podmienkou je však registrácia na ministerstve vnútra a vydanie preukazu totožnosti pre vysídlené osoby. To môže podľa ministerstva práce trvať niekoľko dní až týždňov./agentury/

X X X

Únia zatiaľ nechce prijať Ukrajinu, proti sú západné krajiny. Zelenskyj: Očakával som niečo iné

Východní členovia EÚ chcú Ukrajinu prijať zrýchlene. Nie je to možné, odkazuje Holandsko, Nemecko či Francúzsko.
Nezatvárame vám dvere, podporíme vašich utečencov a sprísnime sankcie voči Rusku. Ale s „urýchleným" členstvom v Európskej únii zatiaľ Ukrajinci nemôžu počítať.

Tak by sa dali zhrnúť závery summitu európskych lídrov, ktorí v piatok ukončili dvojdňový oficiálny, aj keď neformálny summit.
Ten sa uskutočnil mimoriadne v Paríži, hoci pravidelne a takmer výlučne sa posledné roky koná len v Bruseli.
Francúzsko dnes predsedá celej EÚ a práve jeho prezident Emmanuel Macron sa až do posledných hodín pred vojnou snažil o diplomatické riešenie medzi Ukrajinou a Ruskom.

No aj on sa dnes zaradil k tým, ktorí odmietajú udeliť Ukrajine výnimku a prijať ich do EÚ v takzvanom zrýchlenom konaní. Bruselský portál Euronews to nazval „studenou sprchou pre Ukrajincov“.
:
Zelenský: Bolo by fér nás prijať
„Môžeme dnes otvoriť proces prijatia s krajinou, ktorá je vo vojne? Nemyslím si to,“ povedal Macron európskym lídrom a nepriamo odkázal aj do Kyjeva.
Tmavá prázdna miestnosť so stĺporadím, v strede jednoduchý drevený stôl a za ním ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý po stojačky podpisuje žiadosť o prijatie Ukrajiny do EÚ. Tak vyzerala scéna, ktorá sa odohrala štvrtý deň po napadnutí Ukrajiny vojskami ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Naším cieľom je byť spoločne s Európanmi a najmä byť na rovnakej palube,“ vyhlásil vtedy Zelenskyj v príhovore k národu krátko po tom, ako dal poslať príslušnú žiadosť do Bruselu. „Som si istý, že je to fér. Som si istý, že je to možné.“
Európski lídri ho na aktuálnom summite nevypočuli. Parafrázujúc Zelenského: Viacerí naznačili, že by to možno bolo fér. Ale rozhodne to nie je možné, aspoň nie teraz.
„Nie je to to, čo sme očkávali," reagoval na závery summitu teraz Zelenskyj.

Únia rozdelená na východ a západ
Únia sa na summite opäť raz rozdelila na takzvané nové a staré členské štáty, teda opäť na východ a západ.
Prezidenti „východných“ členov EÚ ešte 28. februára vyzvali na „zrýchlené“ začatie prístupových rokovaní s Ukrajinov. Urobili tak prostredníctvom otvoreného listu, ktorý podpísalo osem prezidentov – zo Slovenska, Česka, Poľska, pobaltských krajín, Bulharska a Slovinska (chýbalo napríklad Maďarsko).
Po dnešnom summite už je jasné, prečo sa k nim už vtedy nepridali aj hlavy západoeurópskych krajín: Boli od začiatku zjavne proti.
Ukrajinu v EÚ (zatiaľ) nechce Holandsko, Francúzsko ani Nemecko
Najtvrdšie voči zrýchlenému prijatiu Ukrajiny od začiatku vystupoval najmä holandský premiér Mark Rutte, ktorý tvrdil, že to môže tvrdať „desaťročia“.

Na summite EÚ bol už miernejší. „Nemajte pochyby o tom, že Holandsko a Ukrajina stoja plece pri pleci,“ povedal reportérom. „Ale nie je niečo také ako zrýchlené prijatie (do EÚ). Neexistuje to.“ Zhodný postoj zaujalo aj Francúzsko a Nemecko.
Výčitku do Holandska vyslali aj Poliaci, ktorí krajinu obvinili, že chce spomaliť prijatie Ukrajiny do EÚ.
Únia pomôže utečencom z Ukrajiny. Budú (takmer) ako naši občania
No viacerí si postoj Únie vysvetľovali optimistickejšie. Pobaltské štáty si myslia, že práve tento summit otvoril Ukrajine cestu do EÚ.
V oficiálnych záveroch lídrov zo summitu sa k tejto téme píše toto: „Uznávame európske ašpirácie a európsku voľbu Ukrajiny.“
Únia však už od začiatku vojny pomáha Ukrajine aspoň inak. Rovnako ako ďalšie časti sveta prijala najtvrdšie sankcie voči Rusku v histórii, no chce pomôcť najmä utečencom z Ukrajiny.
Tí dostanú podľa nových pravidiel prakticky podobné výhody, ako majú obyvatelia Únie – budú sa môcť voľne zamestnať, študovať tu a predbežne tu môžu zostať tri roky, aktuality.sk

X X X

Varšava žiada medzinárodnú pomoc. Stala sa kľúčovou destináciou pre utečencov

Varšavský primátor žiada medzinárodnú pomoc, pretože poľské hlavné mesto je zahltené utečencami z Ukrajiny. Do metropoly prichádza viac ako desatina všetkých ľudí, ktorí utekajú pred vojnou vo vlasti. Niektorí z nich sa snažia zostať v meste, ďalší využívajú Varšavu ako tranzitný bod pri ceste ďalej na západ, čo mení mestské stanice na preplnené centrá, kde ľudia táboria na zemi, píše agentúra AP.

„Máme čo do činenia s najväčšou migračnou krízou v dejinách Európy od druhej svetovej vojny… Situácia je každým dňom zložitejšia a zložitejšia,“ povedal primátor Rafal Trzaskowski a dodal, že „najväčšia výzva je len pred nami“.
Prijatie, ktoré Varšava poskytla Ukrajincom v čase, keď susedná krajina bojuje proti ruskej invázii, je srdečné. Po celom meste sa ľudia mobilizujú, aby pomohli. Prijímajú Ukrajincov do svojich domovov, zhromažďujú dary a pracujú ako dobrovoľníci v prijímacích strediskách. Na pomníkoch a autobusoch v meste na znamenie solidarity veje modro-žltá ukrajinská vlajka.

Výzva je však obrovská. Veľkú časť záťaže zatiaľ nesú dobrovoľníci, ktorí si berú voľno z práce, čo je situácia, ktorá nie je dlhodobo udržateľná.
Trzaskowski dnes poznamenal, že napríklad detskí psychológovia pomáhajú utečencom ako dobrovoľníci, ale čoskoro sa budú musieť vrátiť do svojich zamestnaní.

Rastúcim problémom je aj ubytovanie. Keď vojna vypukla, 95 percent Ukrajincov prichádzajúcich do Varšavy boli ľudia, ktorí tam už mali priateľov alebo rodinu a tí sa ich ujali. Dnes tvorí táto skupina 70 percent prichádzajúcich, čo znamená, že 30 percent utečencov „potrebuje strechu nad hlavou“ a ďalšiu podporu, uviedol primátor.
Pokles schopnosti mesta absorbovať obrovské množstvo prichádzajúcich sa objavuje v čase, keď prichádzajú ľudia, ktorí zažili väčšiu traumu ako tí, čo prišli skôr, alebo sú zraniteľnejší.

Vo štvrtok večer dorazilo na poľský hraničný prechod Medyka 15 postihnutých ukrajinských detí, ktoré potom špeciálny provizórny zdravotnícky vlak odviezol do rôznych nemocníc v krajine. Podľa anesteziológa z Varšavy Dominika Daszutu bola súprava vybavená prostriedkami na intenzívnu starostlivosť.

„Na začiatku sem prichádzali ľudia, ktorí utekali v panike pred vojnou, ktorú videli v médiách a počuli o nej. Teraz zisťujeme, že sú tu ľudia, ktorí utekajú pred bombami,“ popísala Dorota Zawadzká, detská psychologička a dobrovoľníčka zo strediska pre utečencov vo varšavskom športovom centre Torwar. „Je to úplne iný typ utečencov. Bojí sa všetkého. Sedí vo svojich bundách. Deti sú vystrašené, nechcú sa hrať, ich matky majú prázdne oči,“ dodala.

Tridsaťpäťročná Lena Nagirnjaková z Kyjeva našla so svojimi deťmi útočisko v Torware, aj keď pôvodne dúfala, že zostane na Ukrajine. Nakoniec utiekli pešo z Buči do Irpine potom, čo počuli nízko nad hlavou letieť bombardér. „Druhý deň bola ulica, po ktorej sme išli, bombardovaná. Keby sme odišli o deň neskôr, mohli sme zomrieť,“ povedala.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) prinútila vojna k úteku už 2,5 milióna ľudí, a viac ako polovica z nich zamierila do Poľska. K dnešnému dňu vstúpilo do krajiny viac ako 1,5 milióna utečencov, oznámila poľská pohraničná stráž.

Trzaskowski uviedol, že od začiatku vojny prešlo Varšavou vyše 320-tisíc ľudí a zhruba 230-tisíc ich v metropole, kde žije vyše 1,7 milióna obyvateľov, zostalo.
Poľský parlament schválil zákon ponúkajúci ľuďom 40 zlotých (8,36 eur) denne za každého utečenca, ktorému poskytnú prístrešie. Je to súčasť nového balíčka, ktorý tiež ponúka určitú finančnú pomoc a zdravotné poistenie Ukrajincom.

V Nemecku sa prílev utečencov zatiaľ sústredí na Berlín, ktorý je vzdialený asi hodinu cesty od poľských hraníc a je hlavným cieľom vlakov a autobusov z Poľska. Úrady zaznamenávajú príchod viac ako 10-tisíc ľudí denne a snažia sa prichádzajúcich rozprestrieť po celej krajine s tým, že inde v Nemecku majú väčšiu šancu získať bývanie a rýchly prístup k lekárskej starostlivosti./agentury/

X X X

Pellegrini ťahá Hegera do parlamentu: Ak ste čestní, prídete

Opozičná strana Hlas volá premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) do parlamentu. Chce vedieť, ako je vláda pripravená riešiť vlnu utečencov a vlnu zdražovania.
„Prosím, ako zodpovedný predseda vlády, ak sa ním tak cítite, nenúťte opozíciu zvolávať mimoriadne schôdze, ktoré v parlamente aj tak neodsúhlasíte. Ak máte v sebe odvahu a česť, spojte sa, prosím, s predsedom Národnej rady, aby na úvod nadchádzajúcej schôdze Národnej rady bol do programu vložený bod Aktuálne informácie vlády Slovenskej republiky,“ vyhlásil bývalý premiér Peter Pellegrini (nez., Hlas).

Je presvedčený, že Heger by mal poslancom a verejnosti vysvetliť, ako mieni vláda zvládať súčasnú situáciu. „S akým výhľadom pracuje, čo treba urobiť, aby dopady na slovenský národ, ľudí a firmy bol čo najnižší. Pán premiér, ak chcete byť normálnym lídrom tejto krajiny, je vašou povinnosťou prísť do parlamentu a povedať, že viete, čo máte robiť a čo robiť budete. Ak to nespravíte, prehĺbite nedôveru vo vlastnú vládu a prehĺbite pocit, že vláda nevie, čo má robiť a tak prispejete k tomu, že sa nálada spoločnosti zvrhne na nespokojnosť. Žiadam vás, pán premiér, aby ste v utorok do parlamentu prišli. Ak tak nespravíte, ukážete svoju slabosť a totálnu neschopnosť riadiť v tejto ťažkej situáciu Slovenskú republiku,“ dodal bývalý premiér na adresu súčasného predsedu vlády.

Začiatok marcovej schôdze je naplánovaný na utorok. Okrem iného by sa poslanci mali zaoberať súhlasom s príchodom spojeneckých vojsk. V utorok chce opozícia na mimoriadnej schôdzi hovoriť o ekonomických dosahoch vojny na Ukrajine.
„Je pekné, že premiér na summite európskych lídrov predstavil plán obnovy Ukrajiny, ale prioritou vlády musia byť ľudia na Slovensku. Čelíme dnes obrovským problémom v podobe straty pocitu bezpečia, nevídaného zdražovania a obrovskej vlny utečencov. Predseda vlády by mal v tejto situácii sám cítiť, že slovenskí občania potrebujú ubezpečiť, že vláda je na prichádzajúcu krízu pripravená a vie, ako ľuďom pomôcť,“ povedal Pellegrini.

Za kľúčové oblasti Hlas považuje bezpečnosť a územnú celistvosť Slovenskej republiky, zvládnutie utečeneckej vlny, pomoc ľuďom pri drastickom zdražovaní, zabezpečenie dostatku potravín a energií a udržanie akcieschopnosti zdravotníctva./agentury/

X X X

Lídri EÚ v reakcii na vojnu výrazne navýšili výdavky na obanu

Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa zhodli na výraznom zvýšení obranných výdavkov členských štátov i celého bloku.
Lídri Európskej únie v piatok 11. marca 2022 rokovali na neformálnom summite na zámku Versailles západne od Paríža.
V reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine sa chcú sústrediť na posilnenie investícií do spoločne vyvíjaných nových obranných kapacít. EÚ by sa tiež mala lepšie pripraviť na hybridné hrozby a byť schopná efektívnejšie bojovať proti kybernetickým útokom a dezinformáciám, uviedli lídri v záverečnej deklarácii dvojdňového summitu vo francúzskom Versailles.
Podľa predsedajúceho summitu Charesa Michela sú navyše krajiny pripravené poskytnúť ďalšie peniaze na výzbroj pre Ukrajinu čeliacu ruskému útoku.

Lídri sa dva týždne po začatí ruského útoku zišli v zámku blízko Paríža na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorého krajina teraz európskemu bloku predsedá. Macron patril už skôr k vodcom presadzujúcim posilnenie spoločnej európskej obrany, pod vplyvom ruskej hrozby sa však k nemu prihlásili aj predtým skeptickejšie štáty vsádzajúce predovšetkým na spoluprácu v rámci NATO.

Šéfovia štátov sa zhodli, že chcú „podstatne zvýšiť obranné výdavky s významným podielom pre investície, a sústrediť sa na strategické nedostatky“. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po rokovaní vyhlásila, že exekútíva Únie do mája pripraví analýzu slabých miest európskej obrany, kam by únia mala investovať.
Summit podporil aj ďalší rozvoj spoločných obranných projektov členských krajín a spoločné nákupy vojenskej techniky a vybavenia.
Podľa Michela sa lídri tiež zhodli, že poskytnú ďalších 500 miliónov eur na financovanie zbraní pre Ukrajinu. Rovnakú sumu z úniového obranného fondu už členské krajiny schválili minulý týždeň, kedy sa zhodli na vôbec prvom spoločnom poskytnutí zbraní štátu mimo bloku./agentury/

X X X

Či je písmeno Z extrémistické, rozhodne policajt alebo prokurátor

Strana SaS žiada stíhanie každého, kto šíri písmeno Z. Posudzovať to podľa generálnej prokuratúry má policajt alebo prokurátor.
To, či je písmeno Z extrémistickým materiálom je právna otázka, ktorú posúdi policajt či prokurátor v individuálnej veci. Pre agentúru SITA tak reagovala Generálna prokuratúra SR na výzvu niektorých poslancov k tomu, aby šírenie písmena Z, ktoré symbolizuje agresiu Ruska proti Ukrajine, stíhala prokuratúra podľa trestného činu rozširovania extrémistického materiálu. Práve písmeno Z sa objavuje na vozidlách či tankoch Ruskej federácie, ktoré bojujú na Ukrajine. Stanovisko GP SR poskytol hovorca prokuratúry Dalibor Skladan.

„V danej veci prokurátor musí najprv vedieť, o aký skutok ide, najmä, či sa ho dopustila osoba, na ktorú sa vzťahuje pôsobnosť slovenského trestného zákona,“ uviedla GP SR. Znamená to teda napríklad, či bol trestný čin spáchaný na území SR, prípadne spáchaný aj v cudzine osobou so slovenskou štátnou príslušnosťou, či cudzincom s trvalým pobytom v SR. Ako dodali, v zmysle zákona nie je možné vopred k veci poskytovať konkrétne právne stanoviská.

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) vyzvala prokuratúru a orgány činné v trestnom konaní, aby šírenie písmena Z, ktoré symbolizuje agresiu Ruska proti Ukrajine, stíhali podľa trestného činu rozširovania extrémistického materiálu. Poslanec za SaS Miroslav Žiak zdôraznil, že písmeno Z je extrémistickým symbolom zobrazujúcim vojnu, neľudské zaobchádzanie a potláčanie základných ľudských práv a slobôd./agentury/

X X X

Minister Naď Dankovi: Robíte hanbu strane, lebo ste jej predsedom

O týždeň neskôr sa stretol minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) s bývalým predsedom Národnej rady Andrejom Dankom (SNS). Naď tvrdí, že v spravodajských službách sa po minulej vláde intenzívne upratuje. Výsledky by mali byť známe čoskoro.

V relácii Na hrane televízie JOJ sa stretli dvaja oponenti – šéf rezortu obrany a šéf mimoparlamentnej strany. Minulotýždňový duel sa nekonal, pretože minister Naď bol chorý.
Podľa moderátorky bol pôvodne do duelu s Naďom pozvaný zástupca Smeru. Televízia však odmietla ponuku, aby opozičnú stranu zastupoval poslanec Ľuboš Blaha, pretože „kraľuje konšpirátorom“.

Podľa Danka si má Slovensko zachovať strategickú pozíciu a nepridávať sa v konflikte Rusko – Ukrajina na žiadnu stranu. „Odsudzujem konflikt a násilie. Podporujem mierové rokovania, ale nemali by sme byť vtiahnutý do konfliktu ktoroukoľvek stranou,“ vyhlásil predseda SNS.

Minister obrany Jaroslav Naď povedal, že ešte nepočul Danka použiť ešte ani jeden pravdivý výrok a preto dáva šéfovi národniarov za pravdu, že „pravda je prvou obeťou vo vojne“.
Naď vyzval Danka, aby zavolal ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi a vybavil, aby Rusi prestali zabíjať deti a civilistov na Ukrajine, ničiť nemocnice. Danko vyhlásil, že humanitárne pomáhať Ukrajine je správne.
Oponenti na seba viackrát slovne zaútočili. Kým Danko pripomínal bombardovanie Belehradu a spory o Krym, Naď mu zasa vyčítal, že sa nevyzná v zahraničnej ani obrannej politike.

„Počas vlády, počas ktorej bol predsedom Národnej rady pán Danko, mal v rukách aj vojenské spravodajstvo. SIS a vojenské spravodajstvo vo svojich správach upozorňovali, aké naratívy používa Rusko, aby zmenilo stratégiu na Slovensku. Ochraňoval Rusov. Prečo to robil? To vie on sám najlepšie,“ nekládol si Naď servítku pred ústa.
„Vždy som bojoval za Slovákov. A dnes hovorím pánovi Naďovi: učte sa od Orbána,“ radil Danko politickému oponentovi. Podľa neho by Slovensko nemalo posielať zbrane Ukrajincom.

Naď povedal, že „majú množstvo spravodajských informácií“ o vplyvovej vojne na Slovensku. Tvrdí, že sú aj informácie, že „prúdia peniaze z ruskej strany do alternatívnych médií“. Danka zasa tvrdí, že „do priebehu politiku zasahujú iné politické sily“. To podľa neho trvá od čias, keď sa stala prezidentkou Zuzana Čaputová.

„Dnes len plníte povinnosti,“ povedal Danko Naďovi s tým, že veľmi rýchlo obstaráva vojenskú techniku. „Čím dlhšie sa Ukrajina udrží, tým lepšie. Vy sa neviete vyrovnať s tým, že Putin je vrah,“ povedal zasa Naď Dankovi. Minister mimoparlamentnému politikovi vysvetľoval, že Ukrajina má právo na zbrane, keďže krajinu napadlo Rusko.
Neskôr Danko vyzval Naďa, aby nenapádal najstaršiu politickú stranu na Slovensku. „Vy ste ju urazili, lebo ste jej predsedom,“ odvrkol mu minister.

Podľa Naďa by spojenecká vojská mohli prísť na Slovensko do dvoch týždňov. Podmienkou je, aby ich prítomnosť na Slovensku schválili poslanci, schôdza sa začína v utorok na budúci týždeň.
Minister pripomenul, že konflikt je „celkom blízko našich hraníc“. „Môže sa stať omyl, môže munícia vybuchnúť aj na našom území. Alebo tu bude ruská výsadka, pritom nebudú ani nevieť, kde sú,“ vysvetľoval Naď nutnosť prítomnosti predsunutých vojsk na hranici s Ukrajinou. Argumentoval, že už došlo k raketovému útoku blízko poľských hraníc.

Naď ďalej povedal, že sa „upratuje“ v bezpečnostných zložkách „veľmi intenzívne už od výmeny vlády“. „Naozaj vojenské spravodajstvo, SIS, aj policajný zbor si robia svoju robotu veľmi dobre a predpokladám, že čoskoro budú konkrétne výsledky známe verejnosti,“ podotkol minister s tým, že „nebude konkrétnejší“./agentury/

X X X

Podľa očakávania uspela Orbánova kandidátka. Maďarsko má prvýkrát prezidentku

Prezidentkou Maďarska v nadchádzajúcom päťročnom období bude nominantka vládneho bloku Fidesz-KDNP Katalin Nováková, rozhodli vo štvrtok v Budapešti poslanci Národného zhromaždenia.
V tajnom hlasovaní ju podporilo 137 poslancov Fidesz-KDNP. Informuje o tom spravodajca TASR. Štyridsaťštyriročná Nováková je prvou ženou na čele Maďarska.

Kandidáta opozičného zoskupenia V jednote za Maďarsko Pétera Rónu volilo 51 poslancov. Poslanci opozície na vyhlásenie výsledkov volieb prezidenta neprišli do rokovacej sály. Novej prezidentke zablahoželal aj Róna.
Úrad od súčasného prezidenta Jánosa Ádera prevezme nová hlava štátu 10. mája.

Prvá cesta do Varšavy
Nováková, ktorá po zvolení zložila slávnostný sľub, sa stala najmladšou prezidentkou v rámci Európskej únie. Vo svojom prejave pred poslancami Nováková zdôraznila, že vojnu, ktorá zúri na Ukrajine, nemožno ničím ospravedlniť. „Nenechajme, aby s našimi životmi hrali ruskú ruletu,“ povedala a dodala, že úlohou Maďarska je postarať sa o utečencov a zachovať maďarskú menšinu žijúcu v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti.

Nováková vyhlásila, že bude pracovať na zachovaní súčasného právneho poriadku a ústavy, čo je podľa pozorovateľov odkaz pre opozíciu pre prípad jej víťazstva v aprílových parlamentných voľbách. Oznámila tiež, že jej prvá oficiálna zahraničná cesta povedie do Varšavy.

Gratuloval aj Putin
Medzi prvými gratulantmi k zvoleniu Novákovej za prezidentku bol aj ruský prezident Vladimir Putin. Informuje o tom spravodajca TASR odvolávajúc sa na piatkové správy maďarských komerčných médií.
„Dúfam, že vaša činnosť vo funkcii prezidentky prispeje k ďalšiemu rozvoju vzájomne výhodných rusko-maďarských vzťahov,“ píše sa vo vyhlásení Putina zverejnenom na webovej stránke Kremľa, z ktorého citujú maďarské komerčné médiá.

Novákovej zagratulovala aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa prezidentky sú vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom výnimočné, pretože obe krajiny spája bohatá história, ale aj obrovské množstvo kultúrnych, občianskych, ale najmä pozitívnych medziľudských vzťahov.

Kríza, ktorej predchádzala erózia demokracie
Prezidentka v liste zdôraznila, že v tomto mimoriadne náročnom období, keď svet čelí pandémii a vojne, sú dobré susedské a priateľské vzťahy osobitne cennou hodnotou. „Rusko sa ničím nevyprovokovanou agresiou voči Ukrajine snaží podkopať základy európskej bezpečnostnej architektúry. Zároveň explicitne spochybňuje nielen našu bezpečnosť, ale aj suverenitu. Sú to tiež chvíle, keď plne doceňujeme význam našej civilizačnej príslušnosti k Európskej únii a sily nášho spojenectva v Severoatlantickej aliancii,“ uvádza sa v liste hlavy štátu.

Čaputová tvrdí, že nesmieme zabúdať na to, že tejto bezprecedentnej kríze predchádzalo dlhé obdobie erózie demokracie, nezávislých inštitúcií a médií vo svete, ako aj poklesu dôvery v európske hodnoty a princípy právneho štátu, sprevádzané intenzívnym dezinformačným tlakom. „Sme očitými svedkami toho, aká krehká môže byť nielen naša sloboda a demokracia, ale aj bezpečnosť, ak sa o ňu nestaráme. Verím, že do svojho úradu a misie nastupujete s týmto vedomím a skúsenosťou, ktorá je aj v našej generácii stále mimoriadne intenzívne prítomná,“ uviedla prezidentka, ktorá Novákovej zaželala veľa úspechov s tým, že sa teší na ich spoločné stretnutie a spoluprácu.

Profil novej maďarskej prezidentky Katalin Novákovej
Bývalá ministerka pre záležitosti rodiny Nováková bola v rokoch 2017 až 2021 podpredsedníčkou vládnej strany Fidesz. Táto strana ju tiež vlani v decembri nominovala na prezidentku. Nováková v reakcii uviedla, že prijatie nominácie je pre ňu poctou: „Pre mňa sú najdôležitejšie maďarské rodiny a maďarské deti a chcem pre nich pracovať aj v budúcnosti,“ uviedla s tým, že inšpiráciu a silu čerpá zo svojej vlastnej rodiny a tiež z viery v boha. „Som pripravená slúžiť celému maďarskému národu,“ vyhlásila. „A rovnako dôležité je pre mňa, aby sme dokázali odovzdať našu planétu Zem našim deťom a vnúčatám v lepšom stave, než sme ju zdedili,“ dodala. „Ale aby sme tento cieľ mohli dosiahnuť, musíme tie deti a vnúčatá najprv mať,“ povedala.

Maďarská opozícia Novákovú označila za „nevhodnú kandidátku“ na prezidenta. Politička podľa opozície v rámci strany Fidesz zastáva podobné názory ako premiér Viktor Orbán.
Katalin Éva Veresné Nováková sa narodila 6. septembra 1977 v Segedíne. Vyštudovala ekonómiu na Korvínovej univerzite v Budapešti a právo na univerzite v Segedíne, štúdiá si doplnila na francúzskej univerzite Paris Nanterre. V roku 2001, za prvej vlády Orbána, začala pracovať na ministerstve zahraničia, na starosti mala záležitosti EÚ.
V roku 2010 sa stala ministerskou poradkyňou a o dva roky neskôr ju vymenovali za šéfku oddelenia na ministerstve ľudských zdrojov. V roku 2014 tam bola menovaná za štátnu tajomníčkou pre rodinu a záležitosti mládeže. V októbri 2020 sa stala ministerkou pre záležitosti rodiny, v úrade zotrvala do minulého decembra.

Nováková, od roku 2018 poslankyňa maďarského parlamentu, sa stane prvou ženou na čele Maďarska. Vo svojich 44 rokoch bude aj najmladšia z doterajších hláv štátu. „Kto sa domnieva, že budem v úrade len figúrkou, nepodceňuje mňa, ale všetky ženy,“ uviedla pre web index.hu.
Je tiež podpredsedníčkou Medzinárodnej ženskej demokratickej únie (IWDU). Publikuje analýzy a štúdie na tému prorodinnej politiky. Hovorí po francúzsky, anglicky, nemecky a španielsky.
Magazín Forbes ju v roku 2020 označil za najvplyvnejšiu ženu v maďarskom verejnom živote.
Matka troch dospievajúcich detí je vydatá za Istvána Attilu Veresa/agentury/

X X X

Situácia s covidom je v Nemecku kritická, Čína uzavrela 9-miliónové mesto

Nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach poprosil svojich spoluobčanov, aby nepokladali pandémiu koronavírusu za skončenú, pretože krajina zaznamenáva plynulý nárast v nových prípadoch nákazy.
Minister varoval, že Nemecko je stále v „kritickej“ situácii. Informácie priniesli tlačové agentúry AP a AFP a týždenník Die Zeit.
Nemecko hlásilo minulý mesiac pokles v ochoreniach COVID-19, ale oficiálne údaje teraz ukazujú, že miera nákazy sa zvyšuje deväť po sebe idúcich dní. Predstavitelia pripisujú situáciu šíreniu ešte nákazlivejšej verzie variantu omikron známej ako BA.2, ktorá tento týždeň tvorila v Nemecku polovicu prípadov infekcie, a tiež uvoľneniu pandemických obmedzení.

Situácia je kritická
Nemecký úrad verejného zdravotníctva v piatok oznámil, že za posledných 24 hodín bolo zaznamenaných 252 836 nových prípadov nákazy koronavírusom a 249 úmrtí na ochorenie COVID-19. Sedemdňová incidencia (výskyt za sedem dní) bola 1 439 nových prípadov na 100 000 obyvateľov.
„Sme v situácii, ktorú by som chcel opísať ako kritickú,“ povedal novinárom Lauterbach. Podľa jeho slov hrozí službám intenzívnej starostlivosti preťaženie a počet prípadov takzvaného „dlhodobého covidu“ sa môže zvýšiť.

„Znova máme výrazné zvyšovanie údajov o počte nakazených… Stále čítam, že variant omikron je miernejší variant, ale to platí len do určitej miery. Nemôžeme byť spokojní so situáciou, v ktorej zomiera každý deň 200 až 250 ľudí, a výhľad je taký, že o niekoľko týždňov bude zomierať viac ľudí. Situácia je objektívne oveľa horšia než nálada (obyvateľstva),“ upozornil.
Minister zdravotníctva dodal, že presvedčenie niektorých ľudí, že krajina má pandémiu za sebou, je „chybný úsudok“.
Napriek všetkému sa ide uvoľňovať
Nemecko uvoľňuje obmedzenia proti koronavírusu a väčšinu z nich zruší do 20. marca. Vláda vypracovala nové pravidlá, ktoré umožnia jednotlivým spolkovým krajinám vyžadovať opatrenia ako nosenie rúšok, testovanie v niektorých situáciách a aj ďalšie obmedzenia v prípadných nových ohniskách koronavírusu. Nosenie rúšok zostáva povinné v diaľkových vlakoch a počas letov, píše AP.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz žiada zavedenie povinného očkovania, plánované hlasovanie v nemeckom parlamente však posunuli, uvádza AFP. V Nemecku sú podľa jej informácii plne zaočkované približne dve tretiny obyvateľstva a 57 percent ľudí dostalo aj tretiu dávku. V krajine je však ešte stále 19,6 milióna nezaočkovaných osôb vrátane štyroch miliónov detí do štyroch rokov.

Uzavreli 9-miliónové mesto

Čínske úrady nariadili uzáveru deväťmiliónového mesta Čangčun, pretože v jeho oblasti pribudlo niekoľko desiatok prípadov nákazy koronavírusom. Informovala o tom agentúra Reuters. Čína pokračuje v politike nulovej tolerancie voči covidu a hneď pri vypuknutí prvých prípadov infekcie prijíma veľmi prísne opatrenia.

Čangčun leží na severovýchode krajiny. Jeho obyvatelia boli vyzvaní, aby nevychádzali z domu, raz za dva dni má vždy jeden člen rodiny povolené ísť nakúpiť potraviny a ďalší základný tovar. Ľudia v meste tiež musia podstúpiť tri kolá testovania na koronavírus. Obchody, ktoré nepredávajú nevyhnutne potrebný tovar, boli uzavreté a verejná doprava bola zastavená.
Dnes úrady podľa agentúry Reuters oznámili vyše 1000 nových prípadov nákazy koronavírusom po celej pevninskej Číne, čo je najviac za posledné dva roky. Z toho je 397 prípadov symptomatických, ostatní sú ľudia bez príznakov.
V provincii Ťi-lin, ktorá obklopuje Čangčun, bolo odhalených 98 symptomatických prípadov. V samotnom Čangčune, ktorý je strediskom čínskeho automobilového priemyslu, boli za posledný deň zaznamenané len dva nové symptomatické prípady. Najviac, konkrétne 93 prípadov, je z mesta Ťi-lin, ktoré má rovnaký názov ako celá provincia. Aj toto mesto už bolo čiastočne uzavreté./agentury/

X X X

Minister Gröhling o VŠ zákone: Ustúpil som študentom, dekanom nerozumiem

„Máme šancu získať stovku ukrajinských medikov, musíme to využiť,“ povedal v Ide o pravdu minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Priznal, že maturity budú voči študentom ústretové. Každý dostane na odpoveď o 15 minút viac času, a rozšíria sa aj maturitné témy.

Parlament by mal už o týždeň rokovať o novele vysokoškolského zákona. Pôvodný návrh ministerstva školstva kritizovali študenti aj akademická obec. Zmeny pri voľbe rektorov a dekanov, či posilnenie správnych rád označili za obmedzovanie akademickej slobody. Po sérii rokovaní ministerstvo pristúpilo na čiastočné kompromisy.
„Ustúpil som študentom, rektorom a dekanom nerozumiem,“ povedal v relácii Ide o pravdu minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS).

Narážal na nesúhlas akademickej obce, pre ktorú je návrh aj po úpravách neprijateľný. „Budú prijímané nebezpečné rozhodnutia, ktoré prispejú k politizácii a oligarchizácii vysokých škôl,“ uviedol v stredu Eduard Burda, dekan Právnickej fakulty UK.
„V čom sú školy ohrozené? Nič také v novele nie je, ja to chápem ako strach zo straty pozícií niektorých akademických predstaviteľov,“ reagoval minister. Je presvedčený, že parlament novelu VŠ zákona schváli v najbližších dňoch. „Koalícia je dohodnutá, a mám podporu poslancov,“ konštatoval.

Po dvoch rokoch dištančného vzdelávania ministerstvo pripravilo klasické maturitné skúšky pred komisiou. Už na budúci týždeň sa začnú písomné skúšky. „Bude viac tém, ktoré by mali zohľadňovať situáciu maturantov,“ vysvetlil minister. Ku každej písomnej maturite, aj ku každej téme ústnej skúšky dostane žiak o 15 minút viac času na vypracovanie textu alebo na odpoveď.
Otvorený konflikt na Ukrajine zasiahol aj slovenské školy. Žiaci a študenti sa prvýkrát stretli so situáciou, ktorú vnímali ako ohrozenie, a mnohí mali obavy. Situáciu mali deťom vysvetľovať učitelia.
„Nechceli sme, aby im čokoľvek tajili, ale aby sa s nimi adekvátne o tom vedeli rozprávať,“ vysvetlil Gröhling.

V relácii potvrdil snahu ministerstva začleniť do výučby všetkých ukrajinských žiakov a študentov, ktorí to budú potrebovať. Problémom môžu byť podľa neho predškolské zariadenia, ktoré nemajú voľné kapacity najmä na západnom Slovensku. „Štát chce finančne pomôcť samospráve, aby urýchlene situáciu dokázala riešiť,“ pripomenul.

Samostatnou kapitolou je dostatok učiteľov pre výučbu ukrajinských žiakov. Odkiaľ ich zoberieme? Riešením by bolo okamžité začlenenie ukrajinských učiteliek do školského systému, čo ale nie je jednoduché.
„Naše zákony vyžadujú potvrdenie o bezúhonnosti, a to je pre utečencov nereálne. Nemá im ho kto vydať,“ vysvetlil Gröhling./agentury/

O zotrvanie na Slovensku sa podľa ministra školstva hlási asi stovka ukrajinských medikov: „Túto šancu musíme využiť, a začleniť ich na naše lekárske fakulty.“

Problém so zamestnaním majú aj ukrajinsk
é zdravotné sestry, ktoré by chceli pracovať v slovenských nemocniciach. Celý proces overovania ich špecializácie podľa platných zákonov stojí ale nemálo financií, čo si nemôžu dovoliť. Koalícia sa podľa Gröhlinga dohodla na tom, že podobné prekážky voči utečencom z Ukrajiny bude riešiť už na marcovej schôdzi parlamentu tzv. zákonom lex Ukrajina v skrátenom konaní.

Budú mať ukrajinské deti samostatné triedy a školy na Slovensku? Kto ich bude učiť? Bude tohtoročná maturita pre študentov menej náročná? Prečo chce ministerstvo zmeniť spôsob voľby dekanov a rektorov? Neobáva sa minister protestov vysokých škôl? Pozrite si reláciu Ide o pravdu s Branislavom Gröhlingom, ministrom školstva a podpredsedom strany SaS./agentury/

X X X

Ukrajina: Terčom útoku bolo aj mesto Dnipro, kam sa uchýlili utečenci z východu Ukrajiny

Ruské jednotky podnikli v piatok viaceré raketové útoky na širokú škálu cieľov po celej Ukrajine, pričom v stredoukrajinskom meste Dnipro a jeho okolí spôsobili značné materiálne škody.
Terčom útoku boli mestá Ivano-Frankivsk a Luck na západe Ukrajiny, informovala televízia CNN.

Podľa zistení agentúry AFP tri rakety zasiahli v Dnipre bytový dom, migračný úrad a budovu mestskej správy. Spôsobili tiež požiar v továrni na obuv. O život prišla jedna osoba – pracovník bezpečnostnej služby.

Valentyn Jermolenko z oblastnej vojenskej správy pre agentúru AFP uviedol, že v oblasti ostreľovanej ruskými jednotkami sa nenachádzajú žiadne vojenské objekty. Ruské velenie pritom tvrdí, že počas svojej „špeciálnej vojenskej operácie" útočí výhradne na vojenské objekty a armádnu infraštruktúru. AFP dodala, že okresná prokuratúra začala útok na Dnipro vyšetrovať pre možné porušenie zákonov vedenia vojny.

Primátor mesta Dnipro Borys Filatov vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach uviedol, že situácia je pod kontrolou a v meste nie sú žiadne ruské jednotky.

Dnipro bolo považované za bezpečné útočisko
Podľa AFP bolo Dnipro považované za bezpečné útočisko. Od 24. februára, keď ruské jednotky vtrhli na Ukrajinu, zažilo totiž len niekoľko útokov. Preto sa aj stalo centrom pre koordináciu humanitárnej pomoci a tiež útočiskom pre ľudí utekajúcich pred silnejšími bojmi na východe krajiny.

Podľa spravodajského webu Sky News, ktorý sa odvolal na vysokopostaveného predstaviteľa amerického ministerstva obrany, sa ruské sily za posledných 24 hodín priblížili ku Kyjevu a mohli by sa nachádzať asi 15 kilometrov od centra mesta.

X X X

India omylom odpálila raketu do Pakistanu, oznámilo ministerstvo obrany

Indické ozbrojené sily v stredu omylom odpálili raketu na územie susedného Pakistanu. V piatok to oznámilo ministerstvo obrany v Naí Dillí, ktoré označilo tento incident za „hlboko poľutovaniahodnú nehodu", informuje agentúra AFP.
„V priebehu bežnej údržby nastala technická porucha, ktorá viedla k náhodnému odpáleniu rakety," oznámilo v stredu indické ministerstvo obrany s tým, že raketa dopadla na územie Pakistanu. Ministerstvo neuviedlo, o aký typ rakety išlo.
Indické ministerstvo obrany vyjadrilo úľavu, že odpálenie rakety si nevyžiadalo obete.

Vyhlásenie z Indie prišlo pár hodín potom, ako pakistanské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo „nevyprovokované narušenie pakistanského vzdušného priestoru nadzvukovým lietajúcim objektom indického pôvodu". Pakistanské ministerstvo si v tejto súvislosti predvolalo indického chargé d'affaires v Islamabade.

Raketa poškodila budovy
Podľa pakistanských úradov raketa poškodila budovy a vystavila riziku civilistov a lietadlá v pakistanskom vzdušnom priestore. Pakistan obvinil Indiu z „ľahostajného prístupu k mieru a stabilite v regióne".
Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1947 medzi sebou viedli Pakistan a India tri vojny. Dve z nich sa týkali sporného územia Kašmíru, aktuality.sk

X X X

Vulgarizmy, provizórium, mesto bez kontroly, Liptovský Mikuláš dopláca na politický boj

Primátor Liptovského Mikuláša tvrdí, že hlavný kontrolór si neplní svoje pracovné povinnosti. Kontrolór mesta to vysvetľuje tým, že mu vedenie a pracovníci mestského úradu znemožňujú riadne vykonávať prácu.

„Hajzel jeden." Týmito slovami na adresu opozičného poslanca Vincenta Kultana končil primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč z Hlasu minulotýždňové rokovanie mestského zastupiteľstva. Zo záznamu, ktorý mestská televízia zverejnila na sociálnej sieti, bola dodatočne Blcháčova nadávka vymazaná.

Zasadnutie mestského zastupiteľstva na Liptove sa po hlasovaní prerušilo práve na Kultanov návrh s tým, že pokračovalo v pondelok 7. marca 2022. Napokon sa dokopy rokovalo až tri dni, zastupiteľstvo pokračovalo aj vo štvrtok 10. marca 2022.
Rozpočet ako nekonečný príbeh
Návrh na jeho prvé prerušenie padol kvôli tomu, že mestskí poslanci rokovali s prestávkami vyše 11 hodín. V čase návrhu o prerušení zasadnutia už bola hlboká noc a podľa programu rokovania poslancov čakalo ešte viacero náročných bodov vrátane návrhu rozpočtu na roku 2021 a 2022.

Liptovský Mikuláš je pravdepodobne jediné mesto na Slovensku, ktoré nemá schválený rozpočet na rok, ktorý už dávno uplynul. Liptáci totiž celý minulý rok fungovali v rozpočtovom provizóriu.
To sa pravdepodobne natiahne až do záveru tohto roka, kedy sa budú konať nové komunálne voľby. Ide o kurióznu situáciu. Liptovská samospráva nemá schválený rozpočet ani na prebiehajúci rok 2022.

Ďalší neúspešný pokus o odvolanie
Jedným z kľúčových bodov programu posledného mestského zastupiteľstva bolo odvolávanie ružomberského advokáta Martina Alušica z postu hlavného kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš. Jeho odvolanie navrhovalo vedenie liptovskej samosprávy na čele s Jánom Blcháčom. A to už po štvrtýkrát počas krátkej doby.
Alušic je hlavným kontrolórom od júna 2020, kedy ho do funkcie zvolili opoziční poslanci, ktorí ale majú v mestskom parlamente oproti podporovateľom primátora Jána Blcháča tesnú väčšinu. Ani tentokrát sa odvolanie hlavného kontrolóra nepodarilo.

Ešte pred schválením programu rokovania navrhla tento bod stiahnuť opozičná poslankyňa Táňa Šufliarská. Zdôvodnila to tým, že vedenie radnice na odvolanie Martina Alušica ako argument používa upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši na jeho nečinnosť z augusta 2021.

„Toto upozornenie však neskôr prokuratúra stiahla späť. Prečo sa tak stalo, neviem, môžem sa iba domnievať. Myslím si však, že bolo vykonštruované a nezakladalo sa na pravde," povedala Šufliarska. Jej pozmeňujúci návrh na stiahnutie odvolávania hlavného kontrolóra z funkcie pri hlasovaní v pléne prešiel, a preto sa o ňom nerokovalo.

Maria mu kontroly
K slovu sa na mestskom zastupiteľstve dostal aj samotný Martin Alušic. V posledných mesiacoch bol kvôli úrazu dlhšiu dobu práceneschopný. Absolvoval aj operáciu a do práce sa vrátil koncom januára tohto roka.
Práve jeho absencia v práci bola dôvodom, prečo o jeho odvolaní mestskí poslanci nerokovali ani na inom svojom zasadnutí ešte vlani v septembri. To bolo z viacerých pokusov naposledy, kedy vedenie samosprávy v Liptovskom Mikuláši žiadalo mestský parlament o jeho odvolanie.

Radnica ako dôvod používa argument, že hlavný kontrolór si neplní svoje pracovné povinnosti. Hlavný kontrolór to vysvetľuje tým, že mu vedenie a pracovníci mestského úradu znemožňujú riadne vykonávať prácu.
K plánovaným kontrolám nedostáva žiadne listiny, komunikácia so zamestnancami mestského úradu má byť na "bode mrazu". Radnica na čele s primátorom Jánom Blcháčom má podľa Alušica doslova mariť otvorené aj plánované kontroly.

„Nefunkčnosť systému kontroly mesta je spôsobená okrem iného tým, že primátor mesta od 1. júla 2020 zrušil útvar hlavného kontrolóra a kontrolórky preložil na iné oddelenie mestského úradu. Aj keď si nezákonnosť svojho postupu zrušením útvaru neskôr uvedomil a formálne opäť útvar hlavného kontrolóra zaviedol do organizačného poriadku mestského úradu od 1. októbra 2020, útvar „nie je personálne obsadený“ - to je citácia organizačného poriadku). Preto v prípade práceneschopnosti hlavného kontrolóra ho nemá kto zastúpiť," povedal okrem iného poslancom Alušic.
Do hry vstúpila okresná prokuratúra

Primátor Blcháč ešte vlani tvrdil, že hlavný kontrolór nepredložil mestskému zastupiteľstvu Liptovského Mikuláša správu o kontrolnej činnosti, čím hrubo porušil svoje povinnosti. Mesto sa preto obrátilo na Najvyšší kontrolný úrad.

Ten podnet samosprávy z mája tohto roka postúpil na generálnu prokuratúru a tá jeho vybavením poverila Okresnú prokuratúru v Liptovskom Mikuláši. Preverenie zákonnosti konania Martina Alušica napokon vykonala námestníčka okresného prokurátora v Liptovskom Mikuláši Gabriela Švecová.

Po preskúmaní situácie Švecová písomne upozornila mesto v polovici augusta 2021 na porušenie zákona o obecnom zriadení hlavným kontrolórom z dôvodu, že „nepredložil mestskému zastupiteľstvu správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní po uplynutí kalendárneho roku 2020“. Správu mal kontrolór podľa zákona predložiť poslancom do začiatku marca 2021, čo sa nestalo.

„Dňa 16. júla 2021 som požiadala hlavného kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš okrem iného aj o predloženie správy o kontrolnej činnosti za rok 2020 a oznámenie, kedy bola táto správa predložená mestskému zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš. Hlavný kontrolór tunajšej prokuratúre doposiaľ nepredložil správu o kontrolnej činnosti za kalendárny rok 2020,“ napísala v odôvodnení svojho upozornenia Gabriela Švecová.

Upozornenie stiahla, ale účel malo splniť
Prokurátorka Gabriela Švecová zároveň navrhla kontrolórovi Martinovi Alušicovi, aby pri svojej práci bezodkladne postupoval podľa zákona o obecnom zriadení a aby o upozornení prokurátora boli informovaní mestskí poslanci počas najbližšieho rokovania mestského zastupiteľstva. Toto svoje upozornenie však Švecová koncom roka 2021 stiahla.

„Toto upozornenie mi mimochodom dodnes nebolo doručené. Prokurátorka ignorovala skutočnosť, že Ján Blcháč mi takmer pol roka bránil dochádzať do práce a preto som správu nemohol pripraviť a predložiť. Tiež ignorovala, že Blcháč správu nezaradil do programu rokovania zastupiteľstva presne tak, ako tento rok. A nakoniec ignorovala zákon. Kontrolór nie je orgánom verejnej správy ani mesta. Teda takzvané upozornenie bolo vydané v rozpore so zákonom o prokuratúre. Aj keď bolo neskôr stiahnuté, svoj účel aj tak splnilo," komentoval vzniknutú situáciu Alušic.

Správy hlavného kontrolóra o kontrolnej činnosti za roky 2020 a 2021 poslanci prerokovali a odhlasovali na svojom poslednom zasadnutí počas prvého rokovacieho dňa ešte začiatkom marca tohto roka, aktuality.sk

X X X

Rekordné ceny palív vyhnali ľudí tankovať za hranice. Ušetriť sa dá aj inými spôsobmi, radí odborník

Na slovenských čerpacích staniciach sú ceny pohonných hmôt na historických maximách. Cena najpredavanejšieho benzínu sa blíži k hranici 1,7 eura a pri nafte je to 1,55 eura za liter. O tom, za aké ceny sa tankuje za hranicami, sme písali v minulom článku. Hľadanie čerpacích staníc s nižšou cenou pohonných hmôt však prináša len čiastkové výsledky. Existujú aj iné spôsoby, akými dosiahnuť úspory v preprave alebo napríklad znížiť spotrebu vozidla.

Priemerná slovenská domácnosť minie na dopravu len niečo cez 5 percent z celkových výdavkov. To Slovensko radí na poslednú priečku v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie, ukazujú dáta Eurostatu z roku 2020. Len na porovnanie, tak v Česku je to skoro 9 percent, v Poľsku necelých 12 percent a prvú priečku obsadili Slovinci, ktorí na dopravu dávajú až 14 percent z celkových výdavkov domácností.

Alternatívne spôsoby prepravy
Aj keď podľa štatistiky výdavky na dopravu tvoria v slovenskej domácnosti len málu časť, tak rastúce ceny pohonných hmôt môžu urobiť prievan v rodinnom rozpočte. Pre rodiny, ktoré sú na aute závislé a využívajú ho denne na dochádzanie do práce či školy, to má zásadný vplyv. Za pohonné hmoty platia zrazu rádovo viac. Zatiaľ, čo pred mesiacom stála 50-litrová nádrž 95-oktánového benzínu vyše 75 eur. Dnes to vychádza na viac ako 82 eur. Pri jednej plnej nádrži je tak rozdiel aj 7 eur. A čím viac ľudia jazdia, tým drsnejšie to pocítia vo svojich peňaženkách.

Najradikálnejšie, ale zároveň najefektívnejšie riešenie, ako znížiť náklady na palivo, je obmedziť cestovanie autom. Na nákupy nie je nutné chodiť zvlášť, ale dajú sa vybaviť aj v priebehu dňa, napríklad po ceste z roboty. Obmedziť je potom možné aj samotné cestovanie autom do práce. Odparkované auto v garáži aj jeden deň v týždni dokáže priniesť úsporu.
Populárne sú dnes aj rôzne služby na zdieľanie dopravy, ktoré spoja ľudí do jedného vozidle. V susedstve existuje určite tiež množstvo ľudí, ktorí jazdia autom do rovnakej lokality a majú podobnú pracovnú dobu. Náklady na cestu sa tak rozpočítajú na viac osôb a tak to vyjde lacnejšie.

Čo zníži spotrebu
Ďalšou možnosťou je úsporná jazda. Hlavne vodiči, ktorí jazdia veľmi dynamicky, môžu ušetriť výrazne. Ušetriť pohonné hmoty sa dá aj správnou jazdou. To znamená uprednostniť pokojnú, ekonomickú jazdu pred náhlymi zmenami rýchlosti jazdy a divokým preraďovaním rýchlostných stupňov, vysvetľuje šéf marketingu a PR automobilovej značky Hyundai na Slovensku Marek Kopča. „Tu však zároveň varujeme, aby vodiči nešetrili palivo takzvaným dusením motora, teda skorým podradením rýchlosti na nižší stupeň a udržiavanie chodu motora v extrémne nízkych otáčkach,“ tvrdí pre Pravdu. Podľa neho by úspora paliva bola minimálna a navyše hrozí poškodenie motora.

Želaný efekt prinesie aj zníženie rýchlosti na diaľnici pri autách s veľkým aerodynamickým odporom (prakticky všetky SUV-čka). Pokiaľ do práce prejdete po diaľnici zhruba 20 až 30 kilometrov, časová úspora pri rýchlosti 130 kilometrov za hodinu namiesto 100 kilometrov za hodinu je minimálna, ale spotreba paliva môže byť kľudne aj o tretinu vyššia, informuje český portál lidovky.cz.

Ďalšou možnosťou je potom zvážiť kúpu vozidla s iným ako len konvenčným benzínovým či naftovým pohonom. V súčasnosti je na trhu pomerne široká paleta vozidiel s hybridnými motormi, ktoré kombinujú spaľovací motor a elektromotor. „K takým patria hybridy bez potreby nabíjania z elektrickej siete alebo plug-in hybridy, ktoré umožňujú nabíjanie zo siete a čisto na elektrinu poskytujú dojazd v desiatkach kilometrov,“ vysvetľuje Kopča. Hybridné vozidlá majú podľa neho výhody bežných vozidiel, napríklad rýchle tankovanie pohonných hmôt, a zároveň prinášajú nižšiu spotrebu vďaka zapojeniu elektromotora počas jazdy. „Z dlhodobého hľadiska je to nielen ekonomickejšie, ale aj ekologickejšie riešenie,“ dodáva na záver./agentury/