Ukrajina nevidí zmysel v uzatvorení svojho vzdušného priestoru v súvislosti s eskaláciou napätia a správami o blížiacej sa ruskej invázii. Vyhlásil to v nedeľu poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.„Najdôležitejšie je, že sama Ukrajina nevidí zmysel v uzatvorení oblohy. Je to nonsens. Podľa môjho názoru to trochu pripomína čiastočnú blokádu. Ak sa konkrétne letecké spoločnosti rozhodnú prekonfigurovať letecký poriadok, nebude to súvisieť s rozhodnutím alebo politikou našej krajiny,“ uviedol Podoľak.

Poradca ukrajinského prezidenta takto reagoval na správy o tom, že holandská letecká spoločnosť KLM pozastavila lety na Ukrajinu a prelety svojich lietadiel cez ukrajinský vzdušný priestor.
Okrem toho tiež v nedeľu informovali ukrajinské aerolínie SkyUp, že ich lietadlo smerujúce z portugalského ostrova Madeira do Kyjeva muselo pristáť v moldavskej metropole Kišiňov. Írska spoločnosť, ktorá lietadlo vlastní a aerolíniám ho prenajíma, totiž nedovolila, aby vstúpilo do vzdušného priestoru Ukrajiny.

Ukrajinský spravodajský portál strana.news v sobotu tiež informoval, že môže prísť k faktickému uzatvoreniu ukrajinského vzdušného priestoru. Podľa nemenovaných zdrojov z oblasti letectva, ktoré cituje tento portál, medzinárodné poistné spoločnosti od pondelka nebudú leteckým spoločnostiam kryť poistné udalosti pri preletoch nad Ukrajinou.

Medzitým ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru na sociálnej sieti Facebook informovalo, že ukrajinský vzdušný priestor ostáva otvorený, píše agentúra RIA Novosti. „Obloha nad Ukrajinou ostáva otvorená. Informácie o zatvorení vzdušného priestoru Ukrajiny nezodpovedajú skutočnosti. Zatvorenie vzdušného priestoru je výsostným právom Ukrajiny a takéto rozhodnutie prijaté nebolo,“ uviedol rezort./agentury/

X X X

Poisťovne nechcú poisťovať lietadlá nad Ukrajinou. Tá ubezpečuje, že jej nebo zostáva otvorené

Väčšina leteckých spoločností pokračuje v prevádzke bez akýchkoľvek obmedzení, upokojuje nateraz ukrajinské ministerstvo infraštruktúry. Medzinárodné poisťovne, ktoré poisťujú leteckú prepravu, prestanú v pondelok 14. februára poisťovať lietadlá pre lety nad Ukrajinou, informuje denník Ukrajinská pravda.
Podľa denníka ide o reakciu na informačné napätie, ktoré vzniklo v súvislosti s eskaláciou v okolí ukrajinských hraníc, pri ktorých Ruská federácia od jesene zhromažďuje svoje vojská.

Pre leteckú prepravu by to malo znamenať, že všetky lietadlá ukrajinských a medzinárodných leteckých spoločností musia dočasne zastaviť svoje lety nad Ukrajinou.
Ako prvá dočasné pozastavenie letov do Kyjeva oznámila ešte včera holandská spoločnosť KLM, pozastavenie letov zvažuje podľa agentúry Reuters aj nemecká Lufthansa. V sobotu zároveň majitelia stopli let ukrajinskej spoločnosti SkyUp, ktorý do Kyjeva letel z portugalského ostrova Madeira. Lietadlo muselo pristáť v moldavskom Kišiňove.
To, aby vstúpilo do vzdušného priestoru Ukrajiny, nedovolila írska spoločnosť, ktorá aerolíniám prenajíma lietadlo.

Pasažierov previezli náhradnou dopravou
„Napriek snahám aerolínií a ochote ukrajinských vládnych štruktúr obrátiť sa na prenajímateľa, majiteľ lietadla kategoricky odmietol vydať povolenie v čase, keď už lietadlo letelo do Kyjeva,“ uviedla spoločnosť SkyUp vo vyhlásení.
Aerolínie ďalej uvádzajú, že sa následne dohodli na tom, že lietadlo pristane na letisku, ktoré sa nachádza čo možno najbližšie k Ukrajine, v tomto prípade v Kišiňove, odkiaľ následne zorganizovali transfer do Kyjeva pre všetkých 175 pasažierov.

K incidentu prišlo ešte v sobotu, avšak samotná letecká spoločnosť o ňom informovala až v nedeľu na svojej oficiálnej webovej stránke.
Ukrajinská pravda upozorňuje, že pravdepodobne už od pondelka 14. februára nebudú môcť všetky ukrajinské aerolínie lietať vo vzdušnom priestore Ukrajiny. Píše aj o výnimke, ktorá sa môže týkať ruských leteckých spoločností, ktoré sú poistené v Rusku – napríklad Azur Air Ukraine, ktorá je dcérskou spoločnosťou ruskej Azur Air.

Nebo zostáva otvorené
Ukrajina zdôrazňuje, že pre hrozbu možného ruského útoku momentálne neplánuje uzavrieť svoj vzdušný priestor. „Štát sa snaží predchádzať rizikám pre leteckých dopravcov,“ píše vo svojom vyhlásení na sociálnych sieťach ukrajinské ministerstvo infraštruktúry.
Informovalo aj o tom, že v nedeľu o situácii na trhu leteckej dopravy rokovalo s vedením kancelárie prezidenta, Štátnou leteckou službou Ukrajiny, medzinárodným letiskom Boryspiľ pri Kyjeve či ukrajinskými leteckými spoločnosťami.
„Výsledkom stretnutia bolo riešenie, ako zabrániť ďalšiemu zhoršeniu situácie,“ napísalo s tým že väčšina leteckých spoločností pokračuje v prevádzke bez akýchkoľvek obmedzení. Ide konkrétne o 29 zahraničných leteckých spoločností, ktoré prevádzkujú lety z 34 krajín.

Ukrajina podľa vyhlásenia pripravená letecké spoločnosti podporiť a plánuje poskytnúť i dodatočné finančné záruky na podporu leteckého trhu.
„Trhy poisťovacích služieb, ako aj kapitálové trhy, sú citlivé, pokiaľ ide o informačné pole. Očakávame, že sa situácia v najbližšom čase stabilizuje,“ okomentoval minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov.

Zatvárať zatiaľ neplánujú
Podľa poradcu šéfa prezidentskej kancelárie Mychajla Podoľaka Ukrajina momentálne nevidí žiadny význam v tom, aby zatvárala nebo.
„Je to nezmysel. A podľa môjho názoru to trochu pripomína akúsi čiastočnú blokádu," okomentoval pre Reuters.
„Ak sa niektorí leteckí dopravcovia rozhodnú prekonfigurovať letový poriadok, určite to nemá nič spoločné s rozhodnutiami alebo politikou nášho štátu,“ dodal.

Reuters vo svojom materiáli pripomína aj udalosť, ktorá sa odohrala v lete v roku 2014.
Nad Donbasom vtedy proruskí separatisti ruským systémom Buk zostrelili let malajzijských aeroliniek MH17 a o život tým pripravili všetkých 298 ľudí na jeho palube. Väčšina z nich boli Holanďania, aktuality.sk

X X X

Rusi tvrdia, že vyhnali americkú ponorku zo svojich vôd. USA: Žiadna tam nebola

Ruské námorné plavidlo zahnalo americkú ponorku, ktorá sa pohybovala v ruských vodách Tichého oceánu. Ponorka ignorovala ruský rozkaz na vynorenie, uviedla v sobotu agentúra Interfax s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany. Americká armáda však podľa agentúry Reuters poprela, že by vykonávala operácie v ruských vodách. Vzťahy medzi oboma krajinami sú teraz napäté kvôli kríze okolo Ukrajiny.

Na fotografii, ktorú zverejnila tlačová služba ruského ministerstva obrany vo štvrtok 10. februára 2022, obojživelná útočná loď ruského námorníctva Kaliningrad vplávala do sevastopolského prístavu na Kryme. Ruské námorníctvo vyslalo do Čierneho mora šesť takýchto plavidiel v rámci hromadenia síl v blízkosti Ukrajiny, čo vyvolalo obavy Západu z invázie.
Podľa agentúry RIA Novosti sa ruské ministerstvo v reakcii na incident predvolalo amerického vojenského pridelenca, ktorému sa na správanie ponorky sťažovalo. Americké plavidlo sa pohybovalo v sobotu skoro ráno neďaleko Kurilských ostrovov a dostalo rozkaz okamžite sa vynoriť, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Posádka ponorky tento rozkaz ignorovala, a preto fregata Maršal Šapošnikov použila bližšie nešpecifikované „zodpovedajúce prostriedky“ na to, aby prinútila plavidlo oblasť opustiť.
„Americká ponorka… opustila ruské výsostné vody tou najvyššou rýchlosťou,“ dodalo ministerstvo.
VIDEO: Ruské vojnové lode sa vracajú do Sevastopoľu, základne ruskej čiernomorskej flotily. Zábery ministerstva obrany Ruskej federácie.
„Ruské tvrdenia o našich operáciách v ich teritoriálnych vodách nie sú pravdivé,“ uviedol hovorca americkej armády Kyle Raines. „Nebudem sa vyjadrovať k presnej polohe našich ponoriek, ale lietame, plávame a operujeme bezpečne v medzinárodných vodách,“ dodal.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v sobotu telefonicky hovoril so svojím americkým náprotivkom Lloydom Austinom. Ministri podľa Pentagonu diskutovali o hromadení ruských vojsk na hranici s Ukrajinou. Podľa Američanov zhromaždili Rusi pri ukrajinskej hranici viac ako 100-tisíc vojakov, ďalších približne 30-tisíc ruských vojakov sa zúčastňujú na cvičení v Bielorusku, ktoré s Ukrajinou tiež susedí. Washington už varoval, že ruská invázia na Ukrajinu môže nastať „kedykoľvek“. Rusko ale popiera, že by chcelo susednú krajinu napadnúť./agentury/

X X X

Lacné pohonné hmoty v Maďarsku budú aj naďalej, Orbán predĺžil nariadenie. Koľko sa dá ušetriť?

Maďarská vláda predĺžila o ďalšie tri mesiace nariadenie, v zmysle ktorého ceny základných druhov pohonných látok budú regulované až do polovice mája. Oznámil to v sobotu v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.
Premiér o tom hovoril pred pozvanými hosťami v budínskom multifunkčnom centre Várkert Bazár v rámci výročného hodnotenia krajiny v úvodný deň volebnej kampane nadchádzajúcich aprílových parlamentných volieb.

Horná hranica ceny benzínu a nafty v Maďarsku je od 15. novembra 2021 stanovená na 480 forintov (1,33 eura) za liter. Pôvodne bola platnosť tohto vládneho nariadenia určená na tri mesiace./agentury/

X X X

Benzínová turistika v Poľsku, plné bandasky lacných palív. Za plnú nádrž sa dá ušetriť aj 10 eur (+ prepočty)

Nákupná turistika za slovenskými hranicami odštartovala. Ľudí zo severných a z južných okresov lákajú nižšie ceny potravín a pohonných hmôt u našich susedov v Maďarsku a v Poľsku.

Tí, ktorí to majú len na skok, dokážu ušetriť nemalú sumu. „Prišiel som to vyskúšať, či sú tu ceny benzínu naozaj nižšie,“ hovorí vodič denníku Pravda na čerpacej stanici v maďarskej pohraničnej obci Rajka neďaleko Bratislavy.
Áut so slovenskou poznávacou značkou je tu viac. Tankovaciu pištoľ si vodiči podávajú ako na bežiacom páse. Aj oni sa rozhodli využiť zastropovanie cien palív v Maďarsku. Orbánova vláda rozhodla, že horná hranica ceny benzínu a nafty bude do polovice februára 480 forintov (1,33 eura) za liter. V Poľsku dokonca znížili daň z pohonných hmôt z 23 na 8 percent.
V porovnaní s Českom, Rakúskom, Maďarskom a Poľskom je na Slovensku najdrahší benzín. Ak si slovenský vodič natankuje plnú 50-litrovú nádrž napríklad v Poľsku či Maďarsku, ušetrí aj desať eur. V prípade, že využíva vozidlo denne a tankuje častejšie, za mesiac môže takto ušetriť aj niekoľko desiatok eur.

Tankovanie 95-oktánového benzínu do 50-litrovej nádrže na Slovensku v súčasnosti vyjde na 75,85 eura. V Česku je to o vyše jedného eura lacnejšie, v Rakúsku skoro o štyri eurá, na maďarských čerpacích staniciach skoro o deväť eur a v Poľsku to vychádza na úsporu takmer 12 eur. Nečudo, že Slováci tak zobrali pohraničné pumpy či obchody útokom.

Obyvatelia v Poľsku sa už sťažujú na to, že cudzinci tankujú palivo nie len do nádrží, ale aj do kanistrov a sudov, ktoré nie sú na to určené, čo je nebezpečné. Miestni ľudia ich označili za „tikajúce bomby“. Poliaci sa preto na hranice rozhodli poslať kontroly, ktoré budú dozerať na to, aby vodiči neprevážali v autách veľké množstvá pohonných hmôt.
Nádrž nafty vyjde v Maďarsku lacnejšie o 4 eurá, v Poľsku o 6,5 eura. Tankovacia turistika za naftou sa neoplatí len v Rakúsku či Česku. Tam sú rozdiely oveľa miernejšie. V Rakúsku si Slováci za plnú nádrž nafty priplatia o 0,3 eura a v Česku o 1,5 eura.

Vodiči by nemali zabúdať pri tankovaní v zahraničí na dodržiavanie zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Daniari a colníci z dôvodu medializovaných správ o nákupnej turistike vystríhajú pred prekročením limitu povoleného množstva pohonných hmôt.

Zákon hovorí, že okrem natankovania do nádrže vozidla si môže vodič na súkromné účely na území Slovenska natankovať pohonné látky ešte do jednej prenosnej nádrže bez toho, aby musel platiť dane. No maximálne to môže byť desať litrov. Nad desať litrov do prenosnej nádrže znamená, že osoba je povinná vypočítať si spotrebnú daň, bezodkladne podať colnému úradu daňové priznanie a zaplatiť spotrebnú daň./agentury/

X X X

Obvinení vyšetrovatelia NAKA chcú docieliť disciplinárne stíhanie sudcu Šamka

Obvinení vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorí sú stíhaní pre zneužitie právomoci verejného činiteľa, chcú docieliť disciplinárne stíhanie Petra Šamka, sudcu Krajského súdu v Bratislave.

Ako informuje spravodajský portál televízie Joj noviny.sk, dôvodom má byť článok, ktorý sudca zverejnil na portáli pravnelisty.sk s názvom K účelovej kriminalizácii sudcu prostredníctvom trestného činu ohýbania práva. Článok mal Šamko publikovať 22. januára. Sudca pre Tv Joj uviedol: „Áno, je to pravda. Dozvedel som sa to od novinárov a už ten podnet mám”.
Podľa obvinených vyšetrovateľov uvádza Šamko v článku detailné informácie o prebiehajúcom trestnom konaní vedenom na NAKA. Šamko podľa nich získal informácie pre svoj článok priamo zo žiadostí vyšetrovateľa NAKA, ktorý preveruje obsah ich trestného oznámenia, a ktorý žiadal krajský súd o zbavenie mlčanlivosti sudcu Juraja Kapinaja, ktorý vzal policajtov Čurillu, Sabotu, Ďurku a Mašina do väzby na základe obvinenia vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby. Práve na Kapinaja obvinení policajti podali spomínané trestné oznámenie v súvislosti s ich vzatím do väzby./agentury/

X X X

Sulík o návrhu novej dani: Ako liberál telom a dušou som sa s ním stotožnil

Spoločnosť Slovenské elektrárne (SE) pre novú daň z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením neskrachuje. Uviedol to v diskusnej relácii V politike televízie TA3 minister hospodárstva SR Richard Sulík (SaS). SE vo štvrtok (10. 2.) uviedli, že bankrot firmy je pre zákon o zdanení nadmerného zisku "otázkou týždňov".
„Zdaniť SE bol dávnejší nápad ministerstva financií a teraz, keď čelíme obrovským nárastom cien, som sa ako liberál telom a dušou s ním stotožnil. Myslím si, že šéf SE preháňa. Nie je možné zbankrotovať pre daň, ktorú pýtame až od nejakej ceny,“ spresnil.

Informoval, že náklady na výrobu jednej megawatthodiny (MWh) v SE sú podľa vyjadrení SE na úrovni 28 eur. „My až od 42 eur (za MWh) by sme išli brať polovicu, čo elektrárne inkasujú,“ vysvetlil.
Za tento rok je priemerná predajná cena elektriny 52 eur za MWh. „Brali by sme teda 5 eur za MWh, teda polovicu z rozdielu 52 mínus 42 eur. To nie je suma, pre ktorú elektrárne zbankrotujú,“ vysvetlil.

Poznamenal, že požičiavať Slovenským elektrárňam je „extrémne zisková záležitosť“, pretože úvery sú úročené 4 až 5 %. „Keď v tomto roku predajú SE jednu MWh za 52 eur, prečo budúci rok nepredávajú výrazne lepšie? Prečo majú predanú výrobu za porovnateľnú cenu aj budúci rok?“ zdôraznil minister. Pre 5 eur na MWh podľa Sulíka určite nehrozí ani prepúšťanie zamestnancov, ani bankrot SE.

Pripomenul, že od spoluakcionárov v SE štát dostal návrh, že elektrárne budú garantovať ceny elektriny pre určité skupiny osôb. „V utorok (15. 2.) bude v parlamente rokovanie o skrátenom konaní o zákone o novej dani. Predpokladám, že v stredu (16. 2.) alebo vo štvrtok (17. 2.) môže byť nová daň už schválená. Preto ak je priestor na nejaký kontranávrh od SE, tak je časovo veľmi obmedzený,“ podčiarkol.

„Naše výpočty sú správne. My sme veľmi veľkorysí voči SE. Chceme SE zdaňovať až od 42 eur (za MWh). Číslo 42 eur sme napísali priamo do zákona. Toto bude platiť dovtedy, kým nebude platiť prehodnotenie zo strany ÚRSO (Úradu pre reguláciu sieťových odvetví), ktorý nám do dvoch, troch mesiacov povie, aká je skutočná celková výrobná cena jednej MWh. To bude určite viac ako 28 eur za MWh, to teraz presne nevieme. Tu budeme opatrní, my SE nechceme dostať do krachu,“ zdôraznil.

„Na Slovensku nevieme ovplyvniť ceny elektriny. Slovenská energetická politika je výrazne rozumnejšia a strategickejšia ako napríklad nemecká. My máme dnes 55 % energie z jadra, budeme mať 70 %. Koncom budúceho roka bude kompletne odstavená výroba elektriny z uhlia. My sme na tom energeticky dobre,“ povedal.

Nemecko podľa neho odstavuje funkčné atómové elektrárne, minulý rok tri, tento rok tri, bránia sa dovážať plyn cez plynovod Nord Stream 2. „Neviem, ako chce priemyselná krajina ako Nemecko fungovať. A na toto doplácame aj my, lebo cenu generuje najdrahší zdroj, ktorým je uhlie. Pre jeho spaľovanie musia kupovať šialene drahé CO2 emisné povolenky, kde jedna tona CO2 stojí vyše 80 eur. A túto cenu umelo ženie do výšky EÚ, lebo rok čo rok znižuje o 2 % množstvo povoleniek,“ doplnil.

Sulík priznal, že štát pri tvorbe návrhu zákona na zdanenie obišiel diskusiu so SE. „To je pravda, spravili sme to zámerne. To sme si povedali, že to urobíme potichu, pretože keď chcete robiť rázne opatrenia, tak nemôžete ísť s bubnom na zajace,“ dodal./agentury/

X X X

Sulík: Elektrárňam bankrot nehrozí

Pre určité skupiny osôb by sa cena elektriny nemusela zvyšovať, povedal to minister hospodárstva Richard Sulík v politickej relácii na TA3 V politike.
Zavedenie novej dane z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením, ktoré minulý týždeň schválila vláda, vyvolalo pobúrené reakcie nielen samotných Slovenských elektrární, ale aj energetických odborníkov.
Slovenské elektrárne tvrdia, že nová daň by bola pre ne likvidačná a zastavila by aj proces spustenia tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, ako aj dostavbu štvrtého bloku elektrárne. Energetickí odborníci rovnako tvrdia, že to nie je šťastné riešenie a peniaze treba hľadať inde.

Minister hospodárstva Richard Sulík v relácii na TA3 povedal, že elektrárne do krachu priviesť nechce.
Ozrejmil, že tento návrh pochádza pôvodne z ministerstva financií a keďže v súčasnosti čelíme nárastu cien energií, s týmto návrhom sa stotožnil telom aj dušou. Nepripúšťa ani možný bankrot elektrární, či prepúšťanie zamestnancov.

„Nie je možné zbankrotovať, keď zdanenie chystáme až od nejakej ceny. Náklady na výrobu 1 megawatthodiny v slovenských elektrárňach je 28 eur podľa ich (Slovenských elektrární, pozn.) vyjadrení. My až od 42 eur by sme išli brať polovicu z toho, čo inkasujú,“ vysvetlil Sulík s tým, že za tento rok je priemerná predajná cena 52 eur na megawatthodinu, čiže po zdanení by elektrárňam brali 5 eur na megawatthodinu. „To nie je suma, kvôli ktorej elektrárne zbankrotujú,“ uzavrel.
V relácii zároveň oznámil, že rezort hospodárstva sa bude v najbližších dňoch zaoberať protinávrhom spoluakcionárov elektrární. Protinávrh má spočívať v tom, že cena elektriny by mohla byť pre určité skupiny ľudí garantovaná. Sulík však bližšie informácie prezradiť nechcel.

Vlastníkom akcií Slovenských elektrární sú Slovenská republika s podielom 34% (v mene štátu koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) a spoločnosť Slovak Power Holding BV (SPH) s podielom 66%. Energetický a průmyslový holding, a.s., 28. júla 2016 uzavrel prvú fázu vstupu do Slovenských elektrární a stal sa päťdesiatpercentným akcionárom spoločnosti SPH. Ďalších 50% SPH ostalo zatiaľ vo vlastníctve skupiny Enel.

Či má plán B, ak by jeho plán so zdanením nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením nevyšiel, komentovať nechcel.
Návrh legislatívy majú aktuálne na stole poslanci Národnej rady (NR) SR. Vláda ju v stredu (9. 2.) poslala na prerokovanie parlamentu aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie, aktuality.sk

X X X

Klus: Ľudia nerozumejú základným faktom, Rusko je agresor. Opozícia nesúhlasí

V posledných hodinách sa objavili protichodné informácie o tom, že už v stredu by sa mohol udiať útok zo strany Ruska na Ukrajinu. Rusko ani Ukrajina s niečím takým však nepočíta.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Martina Klusa môžeme vychádzať len zo svojich pozorovaní a verí, že pravdu budú mať Ukajinci aj Rusi v tom, keď hovoria, že konflikt si neželá ani jeden z nich. Zároveň však povedal, že isté právne riziko tu je a odvolal sa najmä na pohyby vojsk Ruskej federácie.

Riziko tu je
„Pri nasadení obrovskej vojenskej sily, aká sa momentálne nachádza v okolí ukrajinských hraníc, treba dodať, že nielen na území Ruska, ale aj na území Bieloruska, na území anektovaného Krymu, na území Podnesterska a v Černom mori. Podľa tých pohybov, ktoré Ruská federácia robí, tu to právne riziko je,“ povedal Klus v nedeľnej relácii.

Z opatrnosti sa preto aj Slovensko rozhodlo stiahnuť z Ukrajiny rodinných príšlušníkov diplomatov, podľa Klusa tak majú urobiť do pondelka polnoci. Podľa neho však ide o preventívne opatrenie a verí, že sa budú môcť čoskoro opäť vrátiť naspäť a že žiadny konflikt nebude. Rezort diplomacie zvýšil aj stupeň cestovného odporúčania na 3. stupeň zo štyroch.

Poslanec a podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Peter Kmec (nezaradený) so slovami štátneho tajomníka nesúhlasí. Podľa neho ide o čierno-biele videnie sveta, ktoré môže Slovensku uškodiť. Odmieta delenie spoločnosti na proruskú a proamerickú. Avízovanie termínu pravdepodobného útoku na 16. februára prispieva k eskalácii rétoriky.
„V záujme je hľadať spôsob, aby bola zachovaná celistvosť Ukrajiny,“ povedal Kmec. Zároveň však dodal, že Ukrajine takýmito vyjadreniami nevieme pomôcť a treba sa postaviť za aktivity nemeckých a francúzskych lídrov.
Zámienka na vpád
Ruský prezident Vladimír Putin sa podľa Juraja Krúpu (OĽaNO), predsedu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, vmanévroval do pozície, z ktorej teraz nevie von.

Rozumie tomu, že Ukrajina sa snaží udržať v krajine pokoj, pretože vie, že akonáhe dôjde k destabilizácii na Ukrajine, Rusko to využije ako zámienku na vpád na Ukrajinu.
Návštevy západných lídrov u Putina vníma, ako keby mu chceli istým spôsobom robiť terapeuta, pretože sa vmanévroval do pozície, z ktorej sa nedá vyjsť. „Je v kúte, zadal si také požiadavky, ktoré sa nedajú splniť, pretože by to znamenalo absolútne prekopanie medzinárodných vzťahov, ktoré doteraz poznáme v Európe. To znamená, že by to ohrozovalo aj našu bezpečnosť a suverenitu,“ doplnil Krúpa.

Členstvo Ukrajiny v NATO
O tom, že Ruská federácia nepodnikne žiadny útok na Ukrajinu je presvedčený aj poslanec Marián Kéry (Smer-SD). Ukrajina však podľa jeho slov dostáva falošné nádeje na členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO).
„Je zaujímavé, že sme si Ukrajinu začali všímať až teraz, keď je riziko ozbrojeného konfliktu. Zdá sa mi nepoctivé a neférové, že im dávame falošné nádeje, že môžu byť členom NATO. Dobre vieme, že Ukrajina to nie je schopná naplniť najbližšie 10-ročia,“ povedal Kéry smerom k Martinovi Klusovi.

Ten reagoval s tým, že tak ako sme v 90. rokoch dostali nádej my, a dnes vieme, aké dôležité to bolo, lebo sa nemusíme báť čo bude na druhý deň ráno, takú istú nádej si zaslúži aj Ukrajina,“ povedal Klus s tým, že členstvo Ukrajiny v NATO či EÚ naozaj nie je témou dňa a nebude ešte niekoľko rokov.

Pripomenul tiež, že bolo to Rusko, ktoré vo februári 2014 poslalo na Krym neoznačených vojakov. „Zahynuli tu desaťtisíce vojakov a tak sa na Rusko treba pozerať,“ dodal s tým, že podobne Rusko zaútočilo aj na Gruzínsko. Tí ľudia, ktorí vykresľujú Rusko ako obeť, nerozumejú základným faktom, aktuality.sk

X X X

Prezidentom Nemecka zostáva Frank-Walter Steinmeier

Doterajšia hlavu štátu bude prezidentom ďalších päť rokov.
Prezidentom Nemecka zostáva Frank-Walter Steinmeier. Spolkové zhromaždenie ho zvolilo v nedeľu na druhé päťročné funkčné obdobie. Informovala o tom agentúra DPA.

Sociálny demokrat Steinmeier (66) získal 1045 z 1437 hlasov odovzdaných v Spolkovom zhromaždení, informovala predsedníčka Spolkového snemu Bärbel Basová.
Steinmeier bol favoritom, dostal podporu všetkých troch vládnucich strán - sociálnych demokratov z SPD, liberálov z FDP i Zelených. Podporil ho taktiež aj opozičný konzervatívny blok CDU/CSU.

Prvýkrát sa stal prezidentom Nemecka vo februári 2017, do úradu oficiálne nastúpil 19. marca, nahradil vtedy Joachima Gaucka. Prezidentský post teraz po piatich rokoch obhájil.

V septembri 2021 bol Steinmeier na dvojdňovej oficiálnej návšteve Slovenska.
Prezidenta v Nemecku volí osobitný orgán, Spolkové zhromaždenie, ktoré je zložené z členov Spolkového snemu a nemeckých občanov s pasívnym volebným právom, ktorých volia jednotlivé krajinské snemy, aktuality.sk

X X X

Britský minister obrany Wallace o diplomacii Západu: Vo vzduchu cítiť závan Mníchova

Britský minister obrany Ben Wallace naznačil, že nemenované západné krajiny nie sú voči Moskve dostatočne tvrdé.
Britský minister obrany Ben Wallace prirovnal diplomatické snahy Západu týkajúce sa odvrátenia prípadnej ruskej invázie na Ukrajinu k pokusom Európy pred začiatkom druhej svetovej vojny zaistiť trvalý mier dohodou s nacistickým Nemeckom. Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP.

Napriek diplomacii Rusi budovanie armády nezastavili
Wallace v rozhovore pre noviny Sunday Times povedal, že ruský prezident Vladimir Putin môže poslať nazhromaždené ruské jednotky na Ukrajinu "kedykoľvek" a naznačil, že nemenované západné krajiny nie sú voči Moskve dostatočne tvrdé.
„Je možné, že (Putin) jednoducho odvolá svoje tanky a všetci sa vrátime domov, ale od niektorých krajín Západu je vo vzduchu cítiť závan Mníchova," skonštatoval Wallace.

Cieľom intenzívneho západného diplomatického úsilia je zmierniť obavy z ruskej invázie na susednú Ukrajinu. Pri hraniciach s Ukrajinou má totiž Rusko zhromaždených vyše 100-tisíc vojakov.
„Znepokojujúce je, že napriek zvýšenému diplomatickému úsiliu budovanie armády pokračovalo. Nezastavilo sa, ale pokračovalo," dodal Wallace.

Dohoda vtedy mier nezaručila
Na otázku týkajúcu sa porovnania podpisu zmienenej dohody so súčasnými diplomatickým úsilím britský poslanec Konzervatívnej strany Brandon Lewis povedal, že spojenie s nacistami "nemá zmysel".
Na základe Mníchovskej dohody, ktorú podpísali 29. septembra 1938 diktátori z Nemecka a Talianska, Adolf Hitler a Benito Mussolini, v spoločnosti vtedajších premiérov Francúzska a Británie, Nevilla Chamberlaina a Édouarda Daladiera, odstúpili Nemecku rozsiahle územia Československa. Dohoda, ktorá vznikla bez účasti československých zástupcov, bola spočiatku vydávaná za akt zaisťujúci Európe mier. Už o necelý rok sa však pre agresiu Nemecka začala druhá svetová vojna, aktuality.sk

Britský minister obrany Ben Wallace naznačil, že nemenované západné krajiny nie sú voči Moskve dostatočne tvrdé.
Britský minister obrany Ben Wallace prirovnal diplomatické snahy Západu týkajúce sa odvrátenia prípadnej ruskej invázie na Ukrajinu k pokusom Európy pred začiatkom druhej svetovej vojny zaistiť trvalý mier dohodou s nacistickým Nemeckom. Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP.

Napriek diplomacii Rusi budovanie armády nezastavili
Wallace v rozhovore pre noviny Sunday Times povedal, že ruský prezident Vladimir Putin môže poslať nazhromaždené ruské jednotky na Ukrajinu "kedykoľvek" a naznačil, že nemenované západné krajiny nie sú voči Moskve dostatočne tvrdé.
„Je možné, že (Putin) jednoducho odvolá svoje tanky a všetci sa vrátime domov, ale od niektorých krajín Západu je vo vzduchu cítiť závan Mníchova," skonštatoval Wallace.

Cieľom intenzívneho západného diplomatického úsilia je zmierniť obavy z ruskej invázie na susednú Ukrajinu. Pri hraniciach s Ukrajinou má totiž Rusko zhromaždených vyše 100-tisíc vojakov.
„Znepokojujúce je, že napriek zvýšenému diplomatickému úsiliu budovanie armády pokračovalo. Nezastavilo sa, ale pokračovalo," dodal Wallace.

Dohoda vtedy mier nezaručila
Na otázku týkajúcu sa porovnania podpisu zmienenej dohody so súčasnými diplomatickým úsilím britský poslanec Konzervatívnej strany Brandon Lewis povedal, že spojenie s nacistami "nemá zmysel".

Na základe Mníchovskej dohody, ktorú podpísali 29. septembra 1938 diktátori z Nemecka a Talianska, Adolf Hitler a Benito Mussolini, v spoločnosti vtedajších premiérov Francúzska a Británie, Nevilla Chamberlaina a Édouarda Daladiera, odstúpili Nemecku rozsiahle územia Československa. Dohoda, ktorá vznikla bez účasti československých zástupcov, bola spočiatku vydávaná za akt zaisťujúci Európe mier. Už o necelý rok sa však pre agresiu Nemecka začala druhá svetová vojna, aktuality.sk

X X X

Pápež František sa modlí za Ukrajinu, aktuálne správy označil za znepokojujúce

Pápež apeluje na politikov, aby sa snažili dosiahnuť mier. Urobil tak deň po tom, čo americký prezident Joe Biden telefonoval s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.
Pápež František sa počas tradičnej nedeľňajšej modlitby na Námestí svätého Petra spolu s davom v tichosti pomodlil za Ukrajinu, pričom apeloval na politikov, aby sa snažili o dosiahnutie mieru. Vyplýva to zo správy agentúry Reuters.

„Správy z Ukrajiny sú veľmi znepokojujúce," uviedol František, ktorý už viackrát vyzval na mier na Ukrajine. Minulý mesiac sa tiež z jeho iniciatívy uskutočnil medzinárodný deň modlitby za mier v súvislosti so situáciou okolo Ukrajiny.
„Všetko úsilie o mier zverujem príhovoru Panny Márie a svedomiu zodpovedných politikov," uviedol pápež.

„V tichosti sa pomodlime," vyzvala hlava katolíckej cirkvi dav na námestí, ktorý na približne pol minúty stíchol.
František sa prihovoril za mier na Ukrajine deň po tom, ako americký prezident Joe Biden približne hodinu telefonoval so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, ktorého varoval, že Západ bude rozhodne reagovať na ruskú inváziu na Ukrajinu a že takýto kroky prinesie Moskve len utrpenie a izoláciu.
Rusko opakovane poprelo, že plánuje na Ukrajinu zaútočiť a varovania o blížiacej sa invázii označilo za "hystériu", píše Reuters, aktuality.sk

X X X

Blaha je späť na FB. Konšpiruje o svojom bane, vyhráža sa novinárom

Známy je aj dôvod, pre ktorý ho sieť dočasne zablokovala.
Ľubošovi Blahovi vypršal trest, počas ktorého nemohol písať na vlastný Facebook.
Prezradil dôvod, prečo ho sieť potrestala. Napokon opäť súvisel s témou koronavírusu.
Načasovanie trestu od Facebooku spája s obrannou dohodou s USA.
Novinárov obviňuje z vlastizrady, vyhráža sa im zaradením na zoznam údajných vlastizradcov.

Opozičnému poslancovi za stranu Smer-SD Ľubošovi Blahovi skončil 24-hodinový trest na sociálnej sieti Facebook, v rámci ktorého nesmel pridávať nové príspevky a komentáre.
Svoj návrat „oslávil“ tradične siahodlhým statusom, v ktorom konšpiroval o tom, prečo takzvaný ban prišiel práve v tomto čase.
Na svojom profile, ktorý sleduje 170-tisíc Slovákov, zároveň opäť útočil na novinárov najznámejších slovenských denníkov.

Blaha: Zjavne sa to niekomu v USA hodilo

Facebook Blahu dočasne zablokoval v piatok v poobedňajších alebo večerných hodinách. Pôvodne nebolo jasné, z akého dôvodu sa tak stalo. Na rozdiel od predošlých prípadov z minulého roka sa však zdalo, že tentoraz krok nesúvisí so šírením klamstiev o Covide alebo očkovaní.

No napokon je zrejme opak pravdou. Blaha totiž uviedol, že sieť ho zablokovala za decembrový status zverejnený v nadväznosti na zmazanie jeho videa z konca novembra, v ktorom šíril hoaxy o očkovaní.
„A tak som napísal status, kde som všetky svoje argumenty podložil vedeckými štúdiami a odbornými kapacitami, počnúc Nobelistom Montagnierom (česť jeho pamiatke) až po doktora Lakotu,“ popisoval Blaha a dodal: „Za tento status o očkovaní som dostal ban.“

Pripomeňme, že francúzsky vedec Luc Montagnier zomrel len pred pár dňami. Pred 14 rokmi získal Nobelovu cenu za spoluobjavenie vírusu HIV ešte počas 80. rokov. Odvtedy bol však mnohokrát vedeckou obcou odsudzovaný za svoje výskumy a postoje. Podporoval napríklad homeopatiu, ako aj dávno vyvrátenú teóriu o prepojení vakcín s autizmom. Očkovanie rovnako kritizoval v rámci témy Covidu-19, pričom tiež nepodložene tvrdil, že koronavírus SARS-CoV-2 bol umelo vytvorený.

Podobne je vedeckou obcou už dlhšie odsudzovaný spomenutý Ján Lakota z Biomedicínskeho ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). V lete minulého roka sa od jeho kontroverzných vyjadrení k téme Covidu-19 dištancovali jeho vlastní kolegovia. Uviedli, že v snahe získať obdiv verejnosti ignoruje a znevažuje vedecký pokrok a šíri dezinformácie.

V aktuálnom statuse si Ľuboš Blaha zároveň sám zakonšpiroval. Konkrétne kvôli faktu, že trest za decembrový príspevok prišiel od Facebooku s takým veľkým časovým oneskorením.

„Úplne, že svetelná rýchlosť. Ale zjavne sa to niekomu v USA hodilo urobiť to v čase, keď tu prebieha diskusia o americkej okupácii,“ napísal na sieti, čím naznačil, že išlo o nekalý úmysel.
A hoci Blaha platformu opakovane kritizuje, sám ju dlhodobo finančne podporuje. Podľa verejne dostupných dát Facebooku mu poslanec Smeru za uplynulé necelé tri roky zaplatil za reklamu takmer 30-tisíc eur. Len tento rok si už stihol zaplatiť šírenie zhruba 90 vlastných príspevkov.

Všetko po starom
Nakoľko Facebook trest Blahovi udelil s veľkým oneskorením, spočiatku sa zdalo, že ide o aktuálny prehrešok nesúvisiaci s témou Covidu-19, na ktorú sú moderátori Facebooku obzvlášť citliví.
Ako sme uviedli v pôvodnom piatkovom texte, mohlo v takom prípade ísť o dôležitý precedens, že Facebook politikom v našich končinách nebude tolerovať ani iné priestupky, nielen tie súvisiace s koronavírusom.
Napokon sa však podľa všetkého nič nemení a politici ostávajú takmer nedotknuteľní, hoci sieť už dlhšie uvádza, že aj oni musia dodržiavať rovnaké pravidlá ako bežní používatelia.

Aby toho nebolo málo, Blaha v spomínanom statuse zároveň útočí na slovenské médiá. Obviňuje ich z vlastizrady súvisiacej s aktuálnou témou obrannej dohody s USA. „Nikdy sme sa v Smere necítili viac odhodlaní. Budú billboardy a budú ďalšie Zoznamy vlastizradcov, na ktorých sa nájdu aj redaktori Denníka N, SME a Aktualít,“ vyhráža sa novinárom, aktuality.sk

X X X

Princezná Beatrice nechala dcérku doma, zabávala sa so šľachtou

V septembri minulého roka sa stala mamou a do britskej kráľovskej rodiny tak pribudol ďalší člen. Princezná Beatrice, vnučka kráľovnej Alžbety II., si však zjavne potrebovala od materských povinností aj trochu oddýchnuť.
Dôkazom by mohol byť fakt, že staršia z dvoch dcér princa Andrewa, sa pred pár dňami objavila v Londýne na súkromnej recepcii pod záštitou Londýnskeho múzea a značky Fendi. Tridsaťtriročná Beatrice prišla podporiť svojho kamaráta, fotografa a umelca Nikolaia Von Bismarcka.

Po kilogramoch z tehotenstva už niet ani stopy, v tmavomodrom kabáte a čiernom nohavicovom komplete predviedla fotografom štíhlu postavu. Úpravu mala len veľmi ležérnu, jej súčasťou bol jemný mejkap a pramene vlasov lemovali tvár usmiatej princeznej.

Fotografi, ktorí mali prístup na súkromnú recepciu, zachytili následne mamu šesťmesačnej dcérky Sienny, v spoločnosti Poppy Delevingneovej. Britská kráska, influencerka a členka šľachtických kruhov je v kamarátskom kontakte s oboma sestrami – princeznou Eugenie aj princeznou Beatrice – už niekoľko rokov. Mimochodom, Poppy je pre zmenu staršou sestrou inej slávnej dámy – modelky a herečky Cary Delevingneovej.

Slávnostný večer spojený s uvedením knihy fotografií The Fendi Set od Von Bismarcka bol celkovo večerom pre britskú „šľachtickú“ smotánku. Medzi pozvanými sa objavila napríklad aj modelky (Lady) Mary Charteris či markíza Emma Weymouth. Nechýbala ani mama talentovaného umelca – komtesa Debonnaire Jane Patterson von Bismarck.

X X X

Rozvod švédskej princeznej Viktórie? Na šumy okolo krízy v manželstve už reaguje palác

Čo sa deje za múrmi paláca? Vo Švédsku narastajú špekulácie o manželskej kríze korunnej princeznej a princa Daniela.
Švédska kráľovská rodinka - princezná Viktória, jej manžel, princ Daniel a ich dve deti - princezná Estelle a princ Oscar.
Ako je to s manželstvom korunnej švédskej princeznej Viktórie (44) a jej manžela, princa Daniela (48)? V posledných týždňoch sa vo švédskych médiách objavili správy o kríze či dokonca blížiacom sa rozvode dvojice.

Na verejnosti či na oficiálnych záberoch pritom vyzerá táto rodinka ako z plagátu. Za múrmi paláca, ako píše švédsky portál „Stoppa Pressarna“, však až taká idylka vládnuť nemá. Na množiace sa správy o kríze už dokonca zareagoval aj palác v oficiálnom vyhlásení pre portál „Dana Press“.

„Informáciu o tom, že korunná princezná sa rozvádza, môžeme jednoznačne poprieť. Žiaden rozvod nie je,“ uviedla hovorkyňa paláca Margareta Thorgren.
14. februára 2009 fitness tréner Daniel Westling požiadal švédsku korunnú princeznú Viktóriu o ruku. 19. júna 2019 sa potom snúbenci postavili pred oltár a z fitness trénera sa stal švédsky princ. Ich príbeh, kedy si princeznú zobral za manželku „obyčajný“ muž, tak pripomínal modernú rozprávku. Viktória a Daniel vychovávajú dve ratolesti – princeznú Estelle (9) a mladšieho syna Oscara (6)./agentury/

X X X

Poslanec Valášek chce, aby sa generálny prokurátor Žilinka koordinoval s rezortom zahraničia

Generálny prokurátor by mal pri uplatňovaní svojich oprávnení v oblasti medzinárodnej spolupráce koordinovať svoj postup s rezortom zahraničia. Navrhuje to nezaradený poslanec Tomáš Valášek.
Dosiahnuť to chce novelou zákona o prokuratúre, ktorej návrh podal do parlamentu. Predísť by sa malo podľa neho situáciám protirečiacim našim zahraničnopolitickým pozíciám.

„Cieľom navrhovanej právnej úpravy je posilniť koordináciu medzi kľúčovými zložkami štátnej správy vo výkone zahraničnej politiky SR a "predísť situáciám, keď absencia koordinácie zo strany prokuratúry vyústi v kroky protirečiace zahraničnopolitickým pozíciám SR, za ktoré má Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR primárnu zodpovednosť,“ skonštatoval v návrhu Valášek.

Poslanec zdôraznil, že jeho návrh neupiera generálnemu prokurátorovi právo autonómne spolupracovať s partnermi v zahraničí na záležitostiach bez presahu do zahraničnej politiky SR.
„Potreba konzultácie a koordinácie s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa vzťahuje na záležitosti, ktoré materiálne ovplyvňujú vnímanie slovenských zahraničnopolitických pozícií partnermi za hranicami v agendách iných ako agenda prokuratúry,“ priblížil.

Súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka čelil kritike za svoju januárovú cestu do Ruskej federácie na oslavy 300. výročia ruskej prokuratúry. Rokoval aj s tamojším generálnym prokurátorom Igorom Krasnovom, ktorý je na sankčnom zozname EÚ.

V Moskve podpísal Žilinka program vzájomnej spolupráce generálnych prokuratúr Slovenskej republiky a Ruskej federácie. Zahŕňa okrúhle stoly, workshopy či odborné stretnutie. Uskutočniť sa má napríklad workshop o boji proti počítačovej kriminalite či proti nadnárodnému organizovanému zločinu./agentury/

X X X

Najdôveryhodnejšími členmi vlády SR sú Budaj a premiér, Matovič na chvoste

Najdôveryhodnejším členom vlády je minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) so ziskom 34 percent. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky pre reláciu Na telo s Michalom Kovačičom televízie Markíza, ktorý uskutočnila agentúra Focus od 19. do 26. januára na vzorke 1 017 respondentov.

Na ďalšom mieste sa umiestnil premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorému svoj hlas odovzdalo 33 percent opýtaných. Prvú trojicu z pohľadu dôvery uzatvára minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO), ktorému dôveruje 32 percent voličov.

Na ďalších miestach sa umiestnili šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík (dôvera 31 percent), minister školstva Branislav Gröhling (30 percent), minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (29 percent), šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok (29 percent), minister dopravy Andrej Doležal (28 percent), minister vnútra Roman Mikulec (24 percent), minister obrany Jaroslav Naď (24 percent), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (23 percent), vicepremiérka Veronika Remišová (21 percent), ministerka kultúry Natália Milanová (18 percent), podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (16 percent), minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (16 percent).

Najmenej dôveryhodným členom vlády je minister financií Igor Matovič (OĽaNO), ktorého podpora z pohľadu účastníkov prieskumu je na úrovni 13 percent. Najväčší percentuálny nárast v porovnaní s posledným prieskumom verejnej mienky o dôveryhodnosti členov vlády zaznamenali Milan Krajniak a Veronika Remišová. Obaja si polepšili o šesť percent. Naopak, v rebríčku sa najviac prepadol minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS), konkrétne mu dôveru vyslovilo o päť percent účastníkov prieskumu menej./agentury/

X X X

Vlhová už v Pekingu nebude súťažiť. Toto je dôvod

Slovenská lyžiarka Petra Vlhová nenastúpi na alpskú kombináciu a na ZOH v Pekingu už nebude súťažiť. Čerstvú olympijskú víťazku v slalome trápi zápal členkovej šľachy.
Jej tréner Mauro Pini vysvetlil rozhodnutie skončiť tým, že má pretrvávajúce bolesti zapálenej členkovej šľachy ľavej nohy. Pre tento problém vynechala piatkový super-G a nenastúpila ani na sobotňajší prvý tréning zjazd.

"Petra sa rozhodla neštartovať v kombinácii v dôsledku zhoršenia zápalu členkovej šľachy. Tento zápal ovplyvňoval jej prípravu už v predchádzajúcich týždňoch. Petra nechcela, aby sa táto situácia na olympiáde ešte zhoršila, pretože do konca sezóny máme pred sebou ešte dôležité ciele.

Vráti sa na Slovensko, kde absolvuje liečbu. Plánuje stráviť niekoľko dní doma, aby sa o olympijské emócie podelila so svojimi blízkymi a aby získala energiu, potrebnú na náročný záver seriálu Svetového pohára," uviedol Pini v tlačovej správe SOŠV.

Vlhovej tréner dodal, že zápal trápi Petru už od novembra. V Jen-čchingu sa jej po slalome zhoršil. Keď skúsila deň po olympijskom víťazstve trénovať, bolesť bola príliš silná. Preto sa Petra a jej tím v nedeľu ráno definitívne rozhodli, že na olympijských tratiach už jazdiť nebude, informuje SOŠV.

Z pôvodne plánovaných štyroch disciplín tak Vlhová štartovala len v dvoch. V obráku obsadila 14. miesto a v dramatickom slalome zvíťazila. Teraz sa začnú riešiť záležitosti okolo jej návratu na Slovensko.

V seriáli SP už v predstihu získala malý glóbus za celkové víťazstvo v klasifikácii slalomu a stále má reálnu šancu úspešne zabojovať aj o obhajobu veľkého glóbusu z vlaňajšej sezóny.
V celkovej klasifikácii je s 1009 bodmi priebežne druhá, pričom na vedúcu Američanku Mikaelu Shiffrinovú (1026) stráca len 17 bodov. Tretia Talianka Sofia Goggiová má na Slovenku už 240-bodový odstup (769)./agentury/