Súd zobral do väzby všetkých štyroch ľudí obvinených z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Štvrtá zadržaná v kauze úkladnej vraždy novinára a jeho priateľky je už obvinená aj z objednávky vraždy. Súd zobral do väzby všetkých štyroch ľudí obvinených z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. K obvineniu Aleny Zs. z objednávky vraždy sa prokurátor nevyjadril. O väzbe rozhodoval sudca Roman Púchovský zo Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici.

NAKA pod dozorom prokurátora dnes obvinila Alenu Zs. aj z toho, že si objednala vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Denníku N to potvrdili zdroje z prostredia orgánov činných v trestnom konaní. Alena Zs. však nemusí byť osobou, ktorá bola na vrchole celej objednávky. Jej zadávateľ zrejme využil sprostredkovateľa, ktorým bola práve táto žena z Komárna, dennikN.sk

X X X

Lipšic sa prikláňa k verzii, že vrahovia nepoznajú objednávateľa

Najbližšie hodiny by mohli ukázať, či Alena Zs., obvinená v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, bola objednávateľkou dvojnásobnej úkladnej vraždy. V diskusii TV Markíza Na telo to pripustila bývalá prokurátorka Eva Mišíková.

Advokát rodiny Jána Kuciaka Daniel Lipšic pripomenul, že Alena Zs. je obvinená za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy formou účastníctva. Účastníctvo sa podľa neho môže chápať ako objednávateľ, návod, či iná pomoc. Lipšic sa prikláňa k verzii, že vrahovia nepoznajú identitu objednávateľa.

Lipšic pripomenul slová prokurátora, že v hre sú dve verzie motívu vraždy, teda aj dvaja objednávatelia. Mišíková v diskusii uviedla, že dôveruje vyšetrovaciemu tímu a prokurátorom, ktorí dozorujú prípad vraždy. Je presvedčená, že vykonávatelia vedeli, kto má byť obeťou vraždy. Lipšic aj Mišíková sa zhodli, že zverejnenie identikitu bola taktika polície. /agentury/

X X X

Politici by sa nemali hrať na sudcov, zhodli sa Bugár a Kollár

Politici by sa vo svojich vyjadreniach k vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej nemali hrať na prokurátorov a sudcov. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 sa na tom zhodli predseda koaličnej strany Most-Híd Béla Bugár a predseda opozičného hnutia Sme rodina Boris Kollár. Bugár zdôraznil, že nie je jedno, aký signál politici vysielajú, ani čo vysielajú médiá. Aj oni môžu podľa neho prispievať k nedôveryhodnosti polície.

„Ak budú (politici a médiá – pozn.) vysielať signál, že dobre, chytili teraz ôsmich, ale stále to ešte nie je o objednávateľovi, je to negatívna informácia. A pritom všetci vieme, že je to prvý krok,“ myslí si Bugár. Nechcel by však, aby bol vzťah vlády k médiám taký, ako v Poľsku alebo Maďarsku.

V tejto súvislosti sa ohradil proti niektorým vyjadreniam predsedu najsilnejšej koaličnej strany Smer Roberta Fica. „Povedal som pánu predsedovi, že keď som s ním na tlačovke, neželám si, aby spomínal Sorosa, alebo Sorosove deti, lebo sa otočím a odídem,“ povedal Bugár s tým, že koaličné strany sú veľmi rôznorodé a nemusia sa zhodovať vo všetkých názoroch.

Obaja politici ocenili prácu nového policajného prezidenta Milana Lučanského. „Je tam pár mesiacov a začali sa diať veci, ktoré boli predtým nemysliteľné. Ako politik sa na to môžem pozerať len zvonku, ale zdá sa mi, že postup, akým sa teraz uberá polícia, je správny,“ vyhlásil Kollár. Podľa neho je to dôkaz, že nie je potrebný nový spôsob voľby policajného prezidenta, dôležité je len, aby tam bol slušný človek.

Kollár je presvedčený, že šéfa polície by mal aj naďalej vyberať minister vnútra. „Teraz o tom rozhoduje minister, potom o ňom bude rozhodovať výbor. Stále sú to politici a stále má väčšinu koalícia,“ konštatoval. Súhlasí však, aby mal policajný prezident väčšie právomoci. Bugár obhajoval vládny návrh, podľa ktorého má byť na vymenovanie policajného šéfa potrebná zhoda výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra vnútra. /agentura/

X X X

Poliaci sa pretekali na luxusných autách, zahynul nevinný človek

Preteky Poliakov na slovenskej ceste neprežil slovenský vodič Škody Fabie a otec, ktorý cestoval so svojou rodinou. Ako informuje polícia na sociálnej sieti, dnes na obed sa v okrese Dolný Kubín pretekali Poliaci na luxusných vozidlách Porsche, Ferrari a Mercedes.

„Vo vysokej rýchlosti a cez plnú čiaru nezvládli predbiehací manéver. Vodič Mercedesu sa stihol zaradiť, vodič Ferrari pribrzdil, na čo do neho vzápätí narazil vodič Porsche, ktorý sa čelne zrazil so slovenským vodičom Škody Fabie,“ informuje polícia s tým, že bude postupovať nekompromisne. Zatiaľ bol spracovaný návrh na väzbu pre vodiča Porsche. „Prípad je čerstvý, pracujeme na ňom a budeme neskôr informovať o podrobnostiach,“ priblížila polícia.

Ako upresnil žilinský policajný hovorca Radko Moravčík, nehoda sa stala v nedeľu pred 12.00 hodinou na ceste I/59 v katastri mesta Dolný Kubín. „Na základe doteraz vykonaného šetrenia bolo zistené, že 27-ročný vodič (občan Poľskej republiky) viedol v smere od Dolného Kubína na Oravský Podzámok, okres Dolný Kubín osobné motorové vozidlo Ferrari. Za ním viedol 42-ročný vodič (občan Poľskej republiky) osobné motorové vozidlo Porsche Cayenne. Obe vozidlá začali predchádzať pred nimi idúcu kolónu vozidiel v mieste, kde je to vodorovným dopravným značením zakázané. Následne vodič Porsche s vozidlom narazil do pred ním idúceho vozidla Ferrari, ktoré pribrzdilo a po náraze sa vrátilo do svojho jazdného pruhu. Vodič vozidla Porsche sa už nestačil zaradiť do svojho jazdného pruhu a došlo k čelnej zrážke s oproti idúcim osobným motorovým vozidlom Škoda Fabia, ktoré viedol 57-ročný vodič (z okresu Dolný Kubín) v smere od Oravského Podzámku,“ uviedol Moravčík v tlačovej správe s tým, že pri dopravnej nehode utrpel vodič Fabie ťažké zranenia, ktorým, žiaľ, pri prevoze do nemocnice podľahol.

Ťažké zranenia utrpela jeho 50-ročná spolujazdkyňa a ďalší spolujazdec z Fabie (21-ročný) utrpel predbežne ľahké zranenia. Alkohol u vodičov vykonanými dychovými skúškami zistený nebol. U nebohého vodiča bude vykonaná pitva. Policajti 42-ročnému vodičovi Porsche obmedzili osobnú slobodu a predviedli ho na policajný útvar. Hmotná škoda bola predbežne vyčíslená na 35 500 eur. „V súvislosti s touto tragickou dopravnou nehodou prebiehajú v súčasnosti rozsiahle úkony a opatrenia v zmysle Trestného poriadku. Polícia bude nekompromisná a využije všetky zákonné možnosti na objasnenie tejto tragédie,“ dodal Moravčík. Ďalšie okolnosti, príčiny, ako aj právna kvalifikácia tejto tragédie, sú predmetom prebiehajúceho vyšetrovania. Cesta bola z dôvodu dokumentovania dopravnej nehody a odstraňovania jej následkov na nevyhnutne nutný čas úplne uzavretá. Policajti cestnú premávku usmerňovali a odkláňali po náhradných trasách.

Polícia pripomína, že bude nekompromisná voči vodičom, ktorí svojou bezohľadnou a arogantnou jazdou ohrozujú nielen svoj život, ale aj životy ďalších účastníkov cestnej premávky a využije všetky zákonné prostriedky, oprávnenia a sankcie na ich postihnutie. Presne tak bude postupovať aj v prípade tejto tragickej dopravnej nehody, pri ktorej vyhasol ľudský život.

Polícia žiada všetkých účastníkov cestnej premávky, aby sa na cestách správali disciplinovane, ohľaduplne, plne sa venovali vedeniu vozidla, sledovali situáciu v cestnej premávke a dodržiavali dopravné predpisy. Každý účastník cestnej premávky môže svojím zodpovedným prístupom prispieť k väčšej bezpečnosti na našich cestách. /agentura/

X X X

Macedónsko chce premenovať väčšina hlasujúcich, účasť bola slabá

Referendum o zmene názvu Macedónska poznamenala nízka účasť. Z tých občanov, ktorí prišli, sa viac ako 90 percent vyslovilo za dohodu s Gréckom, ktorá má krajine otvoriť cestu do NATO a Európskej únie. Vyplýva to z čiastočných výsledkov hlasovania. Volebná komisia tiež oznámila, že takmer dve tretiny voličov sa k hlasovacím schránkam nedostavili. Premiér Zoran Zaev napriek tomu označil plebiscit za úspešný. Ak teraz opozícia odmietne dohodu o zmene názvu štátu podporiť, povedie to k predčasným voľbám, varoval Zaev.

Po sčítaní 58 percent hlasov je jasné, že tí, ktorí prišli, hlasovali v drvivej väčšine 90,8 percentami za dohodu. Na jej základe sa má bývalá juhoslovanská republika novo nazývať Republika Severné Macedónsko, skrátene Severné Macedónsko. Oprávnenie hlasovať malo približne 1,8 milióna občanov.

Premenovanie má za cieľ ukončiť spory so susedným Gréckom, ktorého súčasťou je aj severná provincia Macedónsko. Atény trvali na zmene názvu susedného štátu a blokovali akékoľvek jeho približovanie sa k západným štruktúram. Súčasný názov susedného štátu Grécko považuje za problematický a vidí v ňom hrozbu skrytých územných nárokov do budúcnosti. Otázka v referende znela: „Ste za členstvo v EÚ a NATO prijatím dohody medzi Macedónskou republikou a Helénskou republikou?“

Aby bolo referendum záväzné, je podľa macedónskej ústavy potrebná účasť aspoň 50 percent oprávnených voličov. Vláda premiéra Zorana Zaeva však referendum zvolala iba ako poradné. To znamená, že by mohla výsledok aj bez ohľadu na volebnú účasť interpretovať ako vypovedajúcu odraz verejnej mienky.

„Obrovská väčšina“ hlasovala za členstvo krajiny v NATO a v EÚ, vyhlásil večer bez ďalších podrobností Zaev v macedónskom hlavnom meste Skopje. Teraz podľa neho musí byť „toto želanie premenené v politickú aktivitu parlamentu“. Ak opozícia odmietne dohodu podporiť, výsledkom budú predčasné parlamentné voľby. „Túto krajinu povediem ďalej a Macedónsko sa stane členom NATO a EÚ,“ ubezpečil Zaev.

Pozorovatelia však nedostatočný počet hlasujúcich považujú za prehru vládneho kabinetu. Proti zmene sa tiež zdvihla pomerne silná vlna odporu, proti bol napríklad aj prezident Gjorge Ivanov. Ten už skôr dokonca vyzval na bojkot referenda.

Ste za?

„Prišla som hlasovať pre budúcnosť tejto krajiny, kvôli mladým ľuďom v Macedónsku, aby mohli voľne žiť pod záštitou Európskej únie, pretože to znamená bezpečnejší život pre nás všetkých,“ povedala agentúre Reuters v Skopje 79-ročná Olivera Georgijevská.

Iný názor má však 54-ročný Vladimir Kavardarkov, ktorý referendum bojkotuje. „Sme za NATO a EÚ, ale chceme do nich vstúpiť so vztýčenou hlavou, nie zadným vchodom“, povedal. „Sme chudobná krajina, ale máme dôstojnosť,“ dodal.

Macedónci žijúci v zahraničí hlasovali už v stredu na macedónskych diplomatických zastúpeniach. Zo zhruba pol milióna sa ich zaregistrovalo len 2 600. Volebná účasť v zahraničí potom podľa štátnej volebnej komisie v Skopje predstavovala 37 percent. Takmer dvakrát väčší záujem o hlasovanie prejavili trestanci, vo väzniciach ich k volebným schránkam prišlo 65 percent, uviedla agentúra APA.

Rozhodne parlament

Za prípadnú zmenu názvu krajiny sa musí vysloviť dvojtretinová väčšina poslancov macedónskeho parlamentu. Vláda, ktorá referendum iniciovala, v ňom však takou väčšinou nedisponuje a opozícia označuje vládou vyrokovanú dohodu o novom názve za protiústavnú. Macedónsko sa podľa opozície v dohode vzdáva svojej národnej identity. Naposledy hlasovalo za dohodu len 69 zo 120 poslancov, pričom pre schválenie bolo nutných 80 poslaneckých hlasov.

Podpora zahraničia

Spojené štáty už dali najavo, že v prípade kladného výsledku referenda by sa Severné Macedónsko mohla čoskoro stať 30. členom NATO. Podporiť dohodu s Gréckom pred referendom prišiel v uplynulých týždňoch do Skopje celý rad významných západných politikov, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, šéfa NATO Jensa Stoltenberga a amerického ministra obrany Jamesa Mattisa. Ten na svojej návšteve varoval pred ruským zasahovaním do referenda.

Hlasovanie sledoval podľa spravodajského servera Balkan Insight rekordný počet takmer 12 000 domácich pozorovateľov a takmer 500 akreditovaných medzinárodných pozorovateľov.

Eurokomisár pre rozšírenie Johannes Hahn prostredníctvom twitteru zablahoželal tým macedónskym občanom, ktorí sa na referende zúčastnili. „Vďaka veľmi výraznému hlasu ‚áno‘ je tu široká podpora“ pre dohodu a euroatlantické smerovanie Macedónska, domnieva sa Hahn. Vyjadril tiež nádej, že všetci politickí lídri budú toto rozhodnutie rešpektovať a v záujme krajiny zodpovedne napĺňať.

Nízku účasť na referende naopak privítal napríklad grécky minister obrany Panos Kammenos, ktorý patrí medzi gréckych odporcov dohody, hoci je zároveň spojencom premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorý je jej podporovateľom. „Šesťdesiatosem percent občanov dohodu zrušilo,“ napísal Kammenos na twitteri. /agentura/

X X X

V Ríme protestovali tisíce ľudí proti vláde

Desaťtisíce ľudí vyšli na protest proti talianskej vláde do ulíc Ríma. Desaťtisíce ľudí vyšli v nedeľu do ulíc talianskej metropoly Rím, aby sa zúčastnili protivládnej demonštrácie, informuje agentúra DPA. Stúpenci stredoľavicovej Demokratickej strany (PD), ktorá utrpela v marcových parlamentných voľbách prehru, sa zhromaždili v centre Ríma na námestí Piazza del Popolo.

„Ďakujeme všetkým! Toto je námestie demokratického prebudenia,“ napísala na sociálnej sieti Twitter opozičná PD, čím reagovala na nedeľňajšiu účasť na rímskom námestí.

Útok na Ligu Severu a Hnutie piatich hviezd

PD v marcových voľbách dosiahla rekordne nízky výsledok 18,7 percenta. Odvtedy prieskum ukázal pokles jej podpory u voličov. Líder PD Maurizio Martina počas záverečného prejavu na pódiu zaútočil na vládnucu populistickú vládu, zloženú z pravicovej strany Liga Severu (LN) a protisystémového Hnutia piatich hviezd (M5S). Martina kritizoval návrh rozpočtu vlády s tým, že krajinu nazval „banánovou republikou“.

Podpredseda vlády a líder M5S Luigi Di Maio v predvečer nedeľného pochodu uviedol, že protestovať proti vláde, ktorá zavádza zníženie daní či rozšírenie dôchodkových práv, „nie je veľmi rozumné“. DPA pripomína, že napriek kritike sa talianska vláda teší vysokej popularite a predpokladá sa, že jej návrh rozpočtu uspokojujúci davy ešte viac jej popularitu posilní, aktuality.sk

X X X

Líder macedónskych Albáncov pred referendom: Zvolíme si novú kapitolu dejín

Rusi v Macedónsku majú politickú stranu a snažia sa zasahovať do referenda, hovorí Ali Ahmeti.

S politickým lídrom macedónskych Albáncov a predsedom koaličnej Demokratickej únie pre integráciu (DUI) Alim Ahmetim (59) sme hovorili po jeho mítingu v mestečku Negotino na severozápade Macedónska. Kampaň pred ostro sledovaným referendom o názve krajiny, ktoré bude v nedeľu 30. septembra, práve vrcholí.

- Keby to záviselo od vás, aký názov by mala krajina, v ktorej žijete?

Už sa tým nezaoberám, je to uzavretý príbeh. Všetky dohody sú podpísané, nebudem už o tom špekulovať. Neexistujú ideálne dohody, čo je aj prípad našej zmluvy s Gréckom. Nevyhnutný je vždy kompromis a ten neznamená úplnú spokojnosť oboch strán.

- Prečo je také dôležité referendum o názve krajiny pre európsku budúcnosť Macedónska a Balkánu ako takého?

Už v roku 1991, keď vzniklo Macedónsko po rozpade bývalej Juhoslávie, bola podpísaná dohoda, ktorej súčasťou bola zmena názvu krajiny. Grécko má právo veta v EÚ aj NATO, bez ich súhlasu nás do týchto štruktúr prijať nemôžu. A treba si uvedomiť, že my sme žiadali o členstvo, nie oni nás o to žiadali – aby sme sa cítili bezpečnejšie. Svoju bezpečnosť vidíme v NATO a EÚ od nás vyžaduje isté štandardy, čo sa týka korupcie, boja s organizovaným zločinom, právneho štátu. To všetko je náš bytostný záujem. Neexistuje pre nás Plán B, dennikN.sk