Obecní poslanci vo Varíne neodsúhlasili návrh svojej kolegyne, aby premenovali ulicu nesúcu meno Jozefa Tisa. Nedávno sa dozvedeli, že v tejto súvislosti ich obvinil vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry. Takýto vianočný „darček“ ich poriadne zaskočil. Varín má Ulicu Dr. Jozefa Tisu ako jediný na Slovensku. Obecná poslankyňa Lenka Ticháková sa to snažila zmeniť, no cez zastupiteľstvo jej to neprešlo.

Za svoju iniciatívu však získala ocenenie Biela vrana. To však nie je všetko. Vyšetrovateľ NAKA už obvinil desiatich z jedenástich tamojších zastupiteľov z prečinu prejavov sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii smerujúcej k potlačeniu základných ľudských práv a slobôd.

Varínsky starosta Michal Cvacho to veľmi komentovať nechcel. „Na NAKA som párkrát sedel niekoľko hodín už aj ja a poučil som sa, že nemá zmysel hovoriť viac, ako treba. Najmä nie teraz, keď človek čokoľvek povie, okamžite sa na neho zosypú určité orgány, ktorým vôbec nerozumiem,“ zdôvodnil.

„Nemienim sa k tomu teda vyjadrovať. Nech si súdy rozhodujú, ako chcú,“ povedal. Myslí si však, že toto obvinenie nebude mať dlhé trvanie. „Nemá to nič spoločné s ráciom, zákonom, ničím,“ podotkol. Zdôraznil, že ako obec fungujú, a v tejto veci si našli právnika. „Ja obvinený nie som, takže viac k tomu nepoviem. Treba osloviť poslancov, ktorých sa to týka,“ uzavrel.
Poslanec Karol Boka uviedol, že 20. januára má k dotknutej veci vypovedať v Banskej Bystrici. „Nemôžem sa k tomu teda vyjadrovať,“ poznamenal. Trpko dodal, že kolegyňa im dala pekný vianočný darček.

Hovorca policajného prezídia Michal Slivka iba spresnil, že vyšetrovateľ NAKA „obvinil 10 osôb z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd (podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona)“. Dodal, že k vzneseniu obvinenia došlo v priebehu mesiaca december 2021. Konanie naďalej pokračuje, viac informácií k jeho priebehu a stavu preto nie je možné poskytnúť.

Od hrdinu SNP k Tisovi

Za všetkých obvinených varínskych poslancov poskytla spoločné stanovisko jedna z nich – Lenka Milová. Podčiarkla, že s obvinením zásadne nesúhlasia. Necítia sa vinní z toho, čo sa im kladie za vinu.
„Zároveň podotýkame, že každý z nás vedie bezúhonný rodinný život. Svoj mandát poslanca obecného zastupiteľstva vykonávame zodpovedne, v súlade s platnou legislatívou a v prospech občanov obce,“ uviedla Milová. Objasnila, že všetci obvinení poslanci využili právo na podanie riadneho opravného prostriedku a v zákonnej lehote podali proti vzneseniu obvinenia sťažnosť. „Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie v tejto chvíli nebudeme poskytovať žiadne ďalšie informácie,“ doplnila.

Na aktuálnu situáciu reagovala aj Ticháková. „Keďže nemám k dispozícii žiadne dokumenty ohľadom obvinenia z trestného činu, nemôžem sa k tomu vyjadriť,“ povedala. Podnet na prokuratúru či NAKA vraj nedala ona. „Viem, že išlo viacero podnetov z rôznych organizácií, no netuším, z akých,“ vraví.

Ticháková ešte predtým rozbehla petíciu a zároveň požiadala o odborné stanovisko Historický ústav SAV aj Ústav pamäti národa. Do toho prišla pandémia, takže veľa podpisov vraj vyzbierať nestihla.

„Ich konkrétny počet vám teraz nepoviem, no zatiaľ to mám ako zálohu. Myslím si však, že to budeme musieť riešiť ako zastupiteľstvo, mimo občanov,“ podotkla. Mať v obci ulicu s takýmto sporným názvom je podľa nej choré, neetické a nemorálne. Pokračovala, že predstaviteľ vojnového Slovenského štátu bol odsúdený za zločiny proti ľudskosti a vlastizradu. „Niektorí však ani poriadne nevedia, kto bol vlastne Tiso. Nepoznajú tú históriu,“ mieni.

Chápe, že väčšina Varínčanov žijúcich na dotknutej ulici argumentovala proti jej návrhu výmenou dokladov súvisiacich so zmenou adresy. Trápilo ich, kto im to zaplatí a podobne. „Vôbec neriešili, kto bol Tiso. Zopár ľudí to možno vie, ale nie všetci majú potrebné informácie. Odborné stanoviská som však dala prečítať všetkým, ktorí mali záujem,“ prízvukuje.
Je presvedčená, že keby jej kolegovia chceli úprimne riešiť jej návrh, tak by sami prišli so svojím, ako sa má premenovanie ulice realizovať. „V ich prípade neobstojí obhajoba typu – nemám vedomosť, kto vlastne Jozef Tiso bol. Všetci dostali už spomenuté odborné stanoviská, ktoré to zhodnotili na základe faktov,“ upozornila.

Tichákovú mrzí, že to celé zašlo až takto ďaleko, teda k obvineniu jej kolegov. „No na druhej strane to mohlo byť už dávno vyriešené – keby zobrali do úvahy všetky fakty a navrhli spôsob, ako máme riešiť problematickú ulicu,“ povedala. Prečo vlastne v roku 1993 premenovali ulicu, ktorá dovtedy nosila meno kapitána Pfliegela, ktorý zahynul v SNP, na Tisovu, nevie. „Žiadala som obec o informácie z toho obdobia, no nedostala som ich,“ doplnila.

Augustové zastupiteľstvo
Varínski poslanci o zmene názvu ulice rokovali ešte začiatkom augusta. Návrh predniesla poslankyňa Ticháková. Argumentovala stanoviskami historikov a pripomenula, že ani názvoslovná komisia neodporučila pomenovať ulicu po Tisovi.
Zdôraznila, že podľa novely, ktorú vlani schválila Národná rada, sa zakazuje umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných uliciach texty, vyobrazenia a symboly, ktoré oslavujú, propagujú alebo obhajujú režim založený na komunistickej ideológii alebo jej predstaviteľov, či predstaviteľov režimu vojnovej Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945.
„Zakazuje sa aj pomenovávanie ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch týchto režimov,“ vysvetľovala Ticháková spoluobčanom. Miestni poslanci jej však odpovedali, že to sa vzťahuje na názvy prijaté až po 30. novembri 2020.

A ulica bola pomenovaná po Tisovi v roku 1993. Varínski poslanci vyhlásili, že si počkajú až na rozhodnutie súdu. A Tichákovej vyčítali, že ulice sa premenúvajú iba na základe všeobecného záväzného nariadenia, nie na základe odsúhlasenia miestnym zastupiteľstvom.

Potom sa podľa zápisnice zo zastupiteľstva dostali k slovu obyvatelia Varína. Žena, ktorá bola poslankyňou v roku 1993, tvrdila, že „premenovanie ulice na Ulicu Dr. Jozefa Tisa poslanci vtedy schválili spontánne“.

„Nehanbime sa, že sme hlasovali za Tisovu ulicu. Nehnevajte sa na Tisu pre to, že bol prezident republiky, alebo že bola genocída, ale že konečne bol slovenský štát,“ dodala. Časť občanov sa podľa záznamu do Tichákovej pustila pomerne ostro. Obhajovali Tisa, vojnovú republiku, vyháňali poslankyňu z obce. Našli sa aj takí, ktorí upozornili, že po premenovaní ulice si budú musieť vymeniť všetky doklady.

Nakoniec poslanci neprijali uznesenie, ktoré pripravila Ticháková a podľa ktorého schvaľujú premenovanie Ulice Dr. Jozefa Tisu. Naopak, prešlo uznesenie, ktoré navrhlo deväť poslancov. Podľa neho zobrali na vedomie návrh Lenky Tichákovej na premenovanie Ulice Dr. Jozefa Tisa. Rovnako aj obsah všetkých materiálov, ktoré boli predložené.

Poslanci nesúhlasia s konštatovaním, že „súčasný stav je v rozpore s platnou legislatívou, nakoľko takýto záver môže vysloviť len k tomu kompetentná inštitúcia“. Poslanci podľa uznesenia majú počkať až na výsledok prešetrenia prokuratúrou a NAKA, ktoré sa vtedy touto vecou zaoberali. Ticháková sa pri tomto hlasovaní zdržala.
Na augustovom zastupiteľstve nebola prítomná jedna poslankyňa. Varín má 3 870 obyvateľov a jedenásť miestnych poslancov. Okrem jedného, ktorý sa hlási k SNS, sú všetci nezávislí./agentury/

X X X

Bývalí funkcionári nahonobili miliónové majetky

Igor Matovič sa pred voľbami oháňal vyhláseniami o zoštátnení nelegálne nadobudnutých majetkov. Ostalo len pri vyhláseniach.
Článok je súčasťou ročenky Kauzy 2021, ktorá vznikla aj vďaka vašej podpore Aktuality PLUS. Tlačenú verziu 100-stranového špeciálu nájdete v stánkoch a vybraných kníhkupectvách po celom Slovensku.

V časoch socializmu sa zvyklo hovoriť: „Ten, kto nekradne, okráda svoju rodinu.“ Korupcia sa hlboko zakorenila v systéme, úplatky sa dávali na všetkých úrovniach – od mäsiarov či automechanikov cez úradníkov, lekárov a vysokoškolských učiteľov až po najvyšších komunistických pohlavárov. Po páde režimu sa chvíľu zdalo, že súdružské móresy sa stanú minulosťou. Desiatky drobných prešľapov, zásadných pochybení i káuz však ukazujú, že pravidlo o (ne)kradnutí nestratilo na aktuálnosti. Verejné funkcie sú pre mnohých dodnes spôsobom, ako sa obohatiť na úkor verejného záujmu.

Od Mečiara k Ficovi
Korupčné praktiky a klientelizmus sa spájajú s každou politickou garnitúrou v novodobých dejinách Slovenska. Hoci predseda HZDS Vladimír Mečiar nemal svoju Gorilu (mal únos prezidentovho syna či vraždu Róberta Remiáša), práve on a jeho ľudia položili v divokých 90. rokoch základy obludného systému našich ľudí, založenom na korupcii a klientelizme.

Vlády lídra SDKÚ Mikuláša Dzurindu sa síce pustili aj do boja s korupciou, prepisy nahrávok z konšpiračného bytu na Vazovovej, známe ako Gorila I a II, však ukázali, že popri reformách sa potichučky kradlo a korumpovalo, a to s posvätením Fondu národného majetku (FNM) spravujúceho podiely v štátnych podnikoch a privatizáciu štátneho majetku.
Keď sa moci ujal Smer na čele s Robertom Ficom, Slovensko sa de facto vrátilo do 90. rokov. Obludnosť skorumpovaného systému ilustrujú kauzy Dobytkár, Božie mlyny, Očistec, Judáš, Mýtnik či Vata. Polícia postupne zisťuje, že daňoví kriminalisti pod vedením Ľudovíta Makóa slúžili mafii či dépeháčkarom, policajné špičky na čele s Tiborom Gašparom kryli našich ľudí, v justícii sa usídlila mafia so svojimi vybavovačmi, finančná správa šila IT zákazky na mieru a v agrosektore sa kšeftovalo nielen s drevom a pôdou, ale aj eurofondmi. Úplatky sa prali aj cez čínsku práčku, nevystopovateľná hotovosť sa nosila v škatuliach, darčekových taškách na víno, obálkach či športových taškách. Korupčníci si ich odovzdávali v hotelovej izbe, nákupných centrách aj na parkoviskách. Zo systému profitovali nielen mecenáši politických strán, ale aj mnohí verejní funkcionári.

Bezzubé majetkové priznania
Jedným z pomyselných bičov na korupčníkov vo verejných funkciách mali byť majetkové priznania, ktoré sú však de facto bezzubé. Veľká časť majetku expolitikov a vysokých štátnych úradníkov je stále mimoriadne slabo skontrolovateľná. A zdá sa, že zmena je v nedohľadne, hoci vládne kvarteto na čele s OĽaNO označilo boj s korupciou za prioritu. Všetky vládne strany sa síce v prieskume Nadácie Zastavme korupciu zaviazali sprísniť majetkové priznania. Zatiaľ však po roku a pol vládnutia iba sformovali pracovnú skupinu, ktorá sa má téme venovať.

Kým vo vyspelých demokraciách možno z priznaní zistiť kúpnu cenu nehnuteľností funkcionárov, výšku ich úspor či to, od koho získali príjmy mimo funkcie, na Slovensku je to tabu. Bývalí politici, ministri či vysokí štátni úradníci podávajú majetkové priznanie iba rok po odchode z funkcie, neskôr zostávajú ich statky bez kontroly.

Výsledkom je, že práve po odchode zo štátnej služby sa z nich stanú boháči s miliónovými majetkami či firmami. Niektorí zdôvodňujú početné majetky aj darmi od žijúcich či dokonca nebohých rodičov. Rodinou sa zakryl aj bývalý šéf hmotných rezerv Kajetán Kičura, stíhaný pre korupciu, či exriaditeľ vojenských tajných Ján Balciar. Obaja tiež majú majetných potomkov – Kičurov syn Krištof Kajetán kúpil ako 20-ročný dve lukratívne nehnuteľnosti v Bratislave. O vyše dekádu starší syn štvorhviezdičkového generála Balciara sa zas mohol pochváliť bytom v hlavnom meste s rozlohou 110 metrov štvorcových a so 40-metrovou terasou v odhadovanej hodnote vyše 200-tisíc eur.

Ústavnoprávny výbor parlamentu a ministerstvo spravodlivosti avizujú sprísňovanie majetkových priznaní aj zákona o preukazovaní pôvodu majetku, v oboch prípadoch je však proces iba na začiatku.
Aktuality.sk si počas roka 2021 systematicky posvietili na majetky viacerých bývalých politikov a štátnych funkcionárov, z ktorých mnohí roky unikali kontrole verejnosti.

Ján Balciar
Bývalý šéf Vojenského spravodajstva sa preslávil majetkom za minimálne tri milióny eur. Najväčšiu pozornosť verejnosti pútali nehnuteľnosť v Chorvátsku a pôvodne 15 apartmánov na Táľoch. Do realitného portfólia exšéfa vojenských tajných a jeho manželky Vlasty Balciarovej však pribudli zruby vo vychytenej turistickej lokalite. Balciarovej manželke ich predala firma Antona Siekela, šéfa olympijského výboru a oligarchu spájaného s SNS. Vlasta Balciarová získala nehnuteľnosti za podozrivo nízku cenu. Kým trhová hodnota zrubov sa totiž pohybovala na úrovni 900-tisíc eur, z účtovnej závierky vyplynulo, že kúpna cena mohla byť maximálne 200-tisíc eur. Balciarovci odmietli zverejniť kúpnu cenu.

Balciarovci spoločne vlastnia aj pozemok v Bystrej, dom vo Valaskej, dom a byt v Rimavskej Sobote či luxusnú chatu so samostatne stojacou saunou v Národnom parku Nízke Tatry v treťom stupni ochrany. V októbri 2021 zverejnila česká firma informácie o inštalácii solárneho systému na nehnuteľnosti v Nízkych Tatrách, ktorého cena môže podľa zistení Aktuality.sk atakovať hranicu 30-tisíc eur. Zverejnené fotografie korešpondujú s chatou z realitného portfólia Balciarovcov

František Imrecze
Zaujímavým majetkom sa môže pochváliť aj bývalý prezident finančnej správy František Imrecze, ktorý dnes čelí obvineniu z korupcie a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Odhadovaná hodnota jeho vily v lukratívnej bratislavskej štvrti s výhľadom na Dunaj prekračuje milión eur. Nominant Smeru na vplyvnom poste šéfa daniarov začal viacpodlažnú nehnuteľnosť rekonštruovať bez stavebného povolenia.

Ďalšiu luxusnú nehnuteľnosť na prominentnej bratislavskej adrese Strmé vŕšky v Záhorskej Bystrici si prenajímal. Týždenník Plus 7 dní upozornil, že hacienda s vlastnou saunou, bazénom, fitnes a rozľahlým pozemkom patrila oligarchovi Michalovi Lazarovi. Jeden z najbohatších Slovákov s odhadovaným majetkom za desiatky miliónov eur pôsobil koncom 90. rokov ako šéf štátneho gigantu Železnice SR, dnes okrem iného spoluvlastní podnik Tatravagónka. Zároveň je vo viacerých firmách spoločníkom Petra Lukeša, s ktorým podnikal aktuálne stíhaný smerácky exminister financií a guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.

Imrecze, ktorý pred príchodom do štátnej správy roky pôsobil na vysokých manažérskych postoch v IT sektore, nikdy dôveryhodne nevysvetlil, kde vzal peniaze na vilu. Pred jej kúpou sa síce zbavil rodinného domu v terasovej zástavbe na bratislavských Dlhých dieloch. Z predaja tejto nehnuteľnosti by však podľa nami oslovených odborníkov ťažko zaplatil rodinný dom vo Fialkovom údolí. Dom dnes vlastní notár Peter Kriško, ktorý je honorárnym konzulom Luxemburska a v minulosti bol podozrivý z nedodržania pravidiel prevencie proti praniu špinavých peňazí, za čo dostal aj pokutu.
Imreczemu patrí aj apartmán na Donovaloch, kde majú nehnuteľnosti viacerí bývalí či aktívni politici a oligarchovia.
Ľudovít Makó
O niečo problematickejšie je sledovanie majetkov Ľudovíta Makóa, ktorý má na svoje meno napísané tri domy v Jelenci a veľký areál s palivovými nádržami. Ďalšie nehnuteľnosti a firmy s väzbami na exšéfa daňových kriminalistov, korupčníka a kľúčového svedka vo viacerých kauzách totiž oficiálne vlastnia iné osoby.

Už v roku 2018 sa prevalilo, že Makóova družka Dagmar Kapusníková podniká v oblasti hazardu s mužom, ktorý daniarom prenajímal budovu za nevýhodných podmienok. Odvtedy sa podarilo Makóa spojiť cez jemu spriaznené osoby s miliónovými firmami Lama SK a Guarding. Firme Makóovho brata zas patria polyfunkčné komplexy v centre Jelenca. Brat exšéfa daňových kriminalistov, sa dostal aj k luxusnej nehnuteľnosti v Bratislave. Dvestometrový byt so stometrovou terasou pritom kúpil za podozrivo nízku cenu.

Anna Bubeníková
Po jednej z hlavných postáv spisu Gorila, ktorá sa ako členka vedenia FNM pravidelne stretávala s vtedajším šéfom Penty v konšpiračnom byte na Vazovovej, sa po prevalení kauzy akoby zľahla zem. Pôvodne sa špekulovalo, že niekdajšia nominantka SDKÚ na dôležitom štátnom poste odišla do zahraničia. Médiá však v roku 2019 zistili, že od roku 2012 pracuje pre developerskú spoločnosť Corwin.

Aktuality.sk v lete 2021 doplnili mozaiku, keď odhalili, že Bubeníkovej patrí desaťpercentný podiel v miliónovej spoločnosti. Ten jej za dva roky vyniesol zisk 1,6 milióna eur. Vďaka desatinovému podielu totiž spoluvlastní sedem veľkých realitných projektov z portfólia Corwinu.

Firma Corwin odmietla komentovať, koľko bývalá štátna funkcionárka do spoločnosti investovala. Spoločnosť tvrdí, že podiel získala ako manažérka automaticky – ako odmenu za svoju prácu. Vo firme vraj dohliada na všetky projektové tímy, ktoré riešia súčasné developmenty skupiny.

Bubeníková, ktorej meno sa v Gorile spomína 221-krát, vybrala ešte v roku 2009 polmiliónovú výhru v štátnom Tipose. Tvrdila, že peniaze vybrala pre príbuzného, ktorý si podal tiket.
Bubeníkovej manžel Roman Bubeník je spolumajiteľom hotela Tatry v Tatranskej Lomnici.

Gabriel Palacka
Ďalším aktérom kauzy Gorila bol Gabriel Palacka, bývalý minister Dzurindovej vlády a dlhoročný financmajster SDKÚ. Veľa o jeho úlohe v čase vlády SDKÚ vypovedá veta z listu exprimátora Bratislavy a vtedajšieho poslanca za Dzurindovu stranu Petra Kresánka: „Gabo berie vec alternatívne.“ Znamenala, že ktorýkoľvek z víťazov kritizovaného tendra na nákup ľahkých motorových vlakov bude pre SDKÚ znamenať profit.

Niekdajší minister dopravy skončil v strane pred takmer 20 rokmi. Odvtedy stihol založiť firmu či zabývať sa na prominentnej adrese pri Bratislavskom hrade. Štvorpodlažná vila s bazénom a krytou terasou stojí na veľkorysom pozemku, ktorý má hodnotu 1,75 milióna. V areáli sa nachádza ešte jeden dom. Nehnuteľnosti za milióny patria firme Aron Residence, ktorej spoluvlastníčkou je Palackova partnerka Eleonóra Valentová.

Palacka spoluvlastní aj firmu Vapa Company so sídlom v historickej budove v centre Bratislavy. Lukratívna nehnuteľnosť je majetkom eseročky Palisády 33, za ktorou možno vystopovať schránkovú firmu z Malty.
Palackova manželka, mimochodom bývalá funkcionárka v štátnych podnikoch, je tiež spolumajiteľkou firmy Aron Consulting. Do jej portfólia patrí komplex v centre hlavného mesta.

Juraj Liška
Ďalším milionárom, ktorý nechce vysvetliť pôvod majetku, je bývalý minister obrany za SDKÚ Juraj Liška. Aká je skutočná hodnota jeho portfólia, ťažko odhadnúť, keďže vlastní aj zbierku obrazov.

Iba hodnota nehnuteľností sa však blíži k desiatim miliónom eur. Pri Trenčíne obýva dvojposchodovú vilu na 600 metroch zastavanej plochy, v Chorvátsku postavil zhruba trojmiliónový apartmánový dom, ktorý oficiálne patrí jeho deťom. Liškove deti vlastnia aj dvojicu víl v Kubrej neďaleko jeho haciendy. Medzi nehnuteľnosťami stojí Liškov developerský projekt s 15 rodinnými domami. Týždenník Plus 7 dní ho spojil aj s projektom dvojposchodového domu v Chorvátsku. Bývalému ministrovi a podpredsedovi SDKÚ patria tri zo šiestich apartmánov.

Expolitik odmieta svoje majetky komentovať s odôvodnením, že podnikal aj pred vstupom do politiky, z ktorej odišiel už pred 15 rokmi. Ministerského kresla sa vzdal v roku 2006 po páde vojenského lietadla pri obce Hejce. Z SDKÚ odišiel o dva roky po kritike lídra strany Dzurindu. Faktom je, že v čase vstupu do politiky nevykazoval žiadny nehnuteľný majetok – iba šperky a zbierku obrazov.

Ivan Uhliarik
Po odchode z politiky významne zbohatol aj nominant KDH na poste ministra zdravotníctva Ivan Uhliarik. Pravdou je, že úspešne podnikal aj pred vstupom do politiky a zastával vysoké manažérske pozície. Hodnotu dovtedajšieho portfólia si však podľa vlastných slov nepamätá.

Uhliarik historicky vlastnil dom, polyfunkčnú budovu v Skalici a dve firmy s nižšími tržbami.
Medzičasom sa jeho majetok rozrástol o developerský projekt v rekreačnej oblasti Zlatnícka dolina pri Skalici, penzión v Starom Smokovci za 1,8 milióna eur či penzión na Donovaloch, ktorý štedro zadotovala Pôdohospodárska platobná agentúra, dnes známa z agrodotačného škandálu Dobytkár. Namiesto dvoch firiem mu dnes patrí sedem spoločností s aktívami prevyšujúcimi 15 miliónov eur.

Bývalý podpredseda KDH Ivan Uhliarik si ako minister v kabinete Ivety Radičovej vyslúžil prezývku Pentliarik. Dôvodom boli viaceré personálne nominácie a zmeny v zdravotníctve, ktoré podľa kritikov nahrávali finančnej skupine Penta.
Branislav Bačík

Branislav Bačík bol nominantom Smeru v čele štátneho MH Manažmentu (nástupca FNM). Hoci jeho oficiálne statky nevyvolávajú otázniky, opak platí o majetkoch jeho syna.
Marek Bačík (27) sa môže pochváliť bytom v luxusnej bratislavskej novostavbe pri Horskom parku, domom v Rovinke aj veľkou chatou so sadom vo Fačkove pri Žiline. Je tiež majiteľom pozemku v Podunajských Biskupiciach, vychytenej lokalite pri Bratislave, s rozlohou vyše 1600 metrov štvorcových. Od otca dostal do daru chatu v atraktívnej obci Súľov neďaleko impozantných Súľovských skál.

Martin Bačík je od roku 2016 jediným vlastníkom firmy Malve (predtým Prestigecars SK) s aktívami za 980-tisíc eur. Miliónové majetky vraj získal vďaka podnikateľskej činnosti. „Otec mi nič mi neposkytol, som samostatne činná osoba. Konám ako ja Marek Bačík, ako moja firma. Veci som nadobudol svojou prácou a šikovnosťou,“ povedal pre Aktuality.sk.

Vladimír Pavelka
Bývalý poslanec za Mečiarovo HZDS sa stal majiteľom stavebnej firmy s tržbami za desiatky miliónov eur. Vladimír Pavelka bol krajským predsedom hnutia v Žiline, šéfoval služobnému úradu ministerstva pôdohospodárstva a po odvolaní Stanislava Becíka bol jedným z favoritov na pozíciu ministra.

Pavelkova spoločnosť MBM Group sa môže pochváliť aj početnými štátnymi zákazkami, a to najmä od Slovenskej správy ciest. Viaceré z nich získala za šéfovania Romana Žemberu, známeho z kauzy nahrávky o „peniazoch pre Roba“. Žembera spomínal sumu 400-tisíc eur a priznal, že na peniaze sa ho pýtal Norbert Bödör, hlavný aktér viacerých káuz vrátane policajnej mafie. Žembera musel po medializácii nahrávky odísť z lukratívneho postu a dnes je projektovým manažérom v Pavelkovej MBM Group.

V čase, keď Pavelka pôsobil na ministerstve pôdohospodárstva, podpísal zmluvu o výmene štátnych pozemkov v Pečnianskom lese v širšom centre Bratislavy za pôdu v okrese Lučenec s neporovnateľne nižšou hodnotou. Pozemky v Bratislave napokon zostali majetkom štátu.
Aktuality.sk oslovili Pavelku cez jeho spoločnosti. Na otázky týkajúce sa jeho majetkov sme odpoveď nedostali, aktuality.sk

X X X

Nemecko kúpilo milión balení lieku proti covidu od Pfizeru

Nemecko nakúpilo milión balení nového lieku proti covidu s názvom Paxlovid od americkej farmaceutickej spoločnosti Pfizer. Oznámil to v utorok minister zdravotníctva Karl Lauterbach.
Ako povedal agentúre DPA, prvá zásielka tohto antivirotika by mala prísť v januári. „Očakávam, že nám pomôže zabrániť mnohým ťažkým stavom, ktoré si vyžadujú liečbu na jednotkách intenzívnej starostlivosti," uviedol minister.

Americká Správa potravín a liečiv (FDA) schválila Paxlovid na núdzové používanie krátko pred Vianocami. Lauterbach oznámil, že liek dostane zelenú za podobných podmienok aj v Nemecku.

Liek sa užíva trikrát denne po dobu piatich dní
Podľa výrobcu sa liek užíva trikrát denne po dobu piatich dní. Obsahuje účinnú látku nirmatrelvir, ktorá bráni množeniu vírusu. DPA však pripomína, že Paxlovid je výrazne drahší než vakcíny. FDA taktiež vyhlásila, že Paxlovid nemá slúžiť ako náhrada očkovania obyvateľstva.

V Nemecku je zaočkovaných dvoma dávkami alebo jednodávkovou vakcínou Janssen 71 percent obyvateľstva. Takmer 37 percent ľudí má aj posilňujúcu dávku.
Spolkový kabinet a vlády viacerých spolkových krajín sa pred Vianocami dohodli za zavedení nových opatrení proti šíreniu koronavírusového variantu omikron. Opatrenia vstúpili do platnosti v utorok. Úrady nariadili ľudom obmedziť kontakty, v súkromí sa ich môže zísť na jednom mieste najviac desať (s výnimkou detí do 14 rokov), a to aj keď sú zaočkovaní. Ak sú prítomní aj nezaočkovaní, k ľuďom z jednej domácnosti sa môžu pridať najviac dvaja cudzí, aktuality.sk

X X X

Taliansko má rekordný počet nových prípadov covidu

Taliansko za predchádzajúci deň zaznamenalo najvyšší nárast počtu infekcií koronavírusom od začiatku pandémie.
Pribudlo 78 300 prípadov, čo bol takmer dvojnásobok oproti nedeli. Zaznamenali taktiež približne 200 úmrtí v spojitosti s ochorením COVID-19, informovala v utorok agentúra DPA.

V stredu sa má podľa agentúry AP zísť expertný orgán talianskej vlády, aby prehodnotil podmienky karantény. V súčasnosti môžu ľudia s dvoma dávkami vakcíny a negatívnym testom opustiť karanténu po týždni, pričom osoby iba s jednou dávkou alebo nezaočkovaní musia byť aj s negatívnym testom v karanténe najmenej desať dní.

Predstavitelia viacerých regiónov však poukázali na to, že pri súčasnom raste počtu nových prípadov by v nasledujúcich týždňoch skončili v karanténe až dva milióny ľudí. Takýto systém je podľa nich neudržateľný. Najvyšší predstaviteľ samosprávy v Benátsku Luca Zaia napríklad navrhuje, aby do karantény išli iba ľudia, ktorí boli v blízkom kontakte so symptomatickými osobami. Ďalší navrhujú vyňať z povinnosti karantény osoby s posilňujúcou dávkou vakcíny.

Námestník ministra zdravotníctva Pierpaolo Sileri odhaduje, že 50 až 60 percent nových prípadov nákazy predstavuje variant omikron. Varuje zároveň, že o skracovaní dĺžky karantény by sa malo uvažovať až po dôkladnom vyhodnotení prejavov tohto koronavírusového variantu, aktuality.sk

X X X

Vo Švajčiarsku dominuje omikron, v nemocnici sú aj ľudia s troma dávkami vakcíny

Približne 55 percent nových prípadov nákazy koronavírusom vo Švajčiarsku je spôsobených variantom omikron, s ktorým tam hospitalizovali už približne 40 ľudí zaočkovaných troma dávkami vakcíny, informovala v utorok tlačová agentúra AFP.
Švajčiarsko patrí medzi krajiny s najvyšším počtom nakazených v prepočte na obyvateľov v Európe. Najviac prípadov sa týka ľudí vo veku od 20 do 30 rokov, oznámili v utorok úrady.

Za predchádzajúci deň potvrdili v 8,6-miliónovom Švajčiarsku 13 000 nových prípadov nákazy, pričom úrady očakávajú, že v januári by denné štatistiky nakazených mohli stúpnuť až na 20 000.
Pacienti s covidom v súčasnosti obsadzujú 40 percent lôžok na jednotkách intenzívnej starostlivosti v krajine. Niektoré nemocnice sú plne obsadené, avšak prevozy pacientov do iných nemocníc fungujú podľa lekárskeho združenia bezproblémovo.
„Z hľadiska virulencie sa omikron zdá byť slabší než delta," uviedla vedúca vládneho odborného tímu pre boj proti covidu Tanja Stadlerová. Dodala však, že to môže byť spôsobené aj vysokou zaočkovanosťou v krajine.
Dve tretiny Švajčiarov dostali najmenej dve dávky vakcíny, 22 percent má aj posilňujúcu dávku, aktuality.sk

X X X

V Sudáne zavalilo baňu na zlato, zahynulo najmenej 31 baníkov.

Agentúra pripomína, že mnohí baníci v Sudáne pracujú bez pracovnej zmluvy, pričom toto povolanie je obzvlášť nebezpečné pre chatrnú banskú infraštruktúru.
Najmenej 31 baníkov zahynulo a ďalší ôsmi sú nezvestní po utorkovom závale v bani na zlato v Sudáne. Zo závalu, ku ktorému došlo v bani v púšti pri meste Nahúd, vyviazol iba jeden človek.

V tej istej bani došlo k nešťastiu aj začiatkom tohto roka, vtedy zahynuli štyria baníci. „Úrady následne baňu uzavreli a dali ju strážiť. Avšak strážnici po niekoľkých mesiacoch odišli,“ povedal pre agentúru AFP predstaviteľ štátneho banského podniku.
Agentúra pripomína, že mnohí baníci v Sudáne pracujú bez pracovnej zmluvy, pričom toto povolanie je obzvlášť nebezpečné pre chatrnú banskú infraštruktúru. Samostatne zárobkovo činní baníci vydolujú až 80 percent celkového množstva zlata v Sudáne. Ročne sa ho v krajine vyťaží približne 80 ton, aktuality.sk

X X X

Matovič vyťahuje nedoriešenú koaličnú zmluvu. Môže za to ministerka Kolíková

Vládna koalícia zrejme v pokoji a mieri neprekročí prah nového roka. Minister financií a šéf mandátovo najsilnejšieho hnutia OĽaNO Igor Matovič sa obul do ministerky Márie Kolíkovej (Za spravodlivé Slovensko, nom. SaS)
Matovič už od minulého marca, keď vznikla koalícia, otvorene kritizuje jedného z partnerov – SaS. Šéf SAS Richard Sulík si brúsil zuby na ministerstvo financií, to však najsilnejšie hnutie vládnej koalície nechcelo pustiť, a tak SaS zostal rezort hospodárstva spolu s postom podpredsedu vlády. Odvtedy sa však Matovič na kolegu z vlády prakticky stále sťažuje.

Pomyselným vrcholom ich sporov bolo vyhlásenie spred roka, keď Sulíka posielal „kopať hroby“, a rekonštrukcia vlády, keď sa SaS ostro postavila proti vtedy premiérovi Matovičovi, už iba akýmsi dôsledkom vzájomnej nevraživosti.
Keď sa v rámci koalično-vládnej krízy vymenili posty medzi premiérom (tým sa stal od 1. apríla Eduard Heger z OĽaNO) a ministrom financií, zdalo sa, že s novým kabinetom sú staré spory zažehnané. Bublali však pod povrchom, čo sa ukázala koncom leta, keď sa časť poslancov strany Za ľudí pridala k SaS. S nimi aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
Kto koho podržal?
Teraz, pred koncom druhého roka vlády súčasnej koalície, si Matovič spomenul na krivdy zo začiatku roka. „Mali sme informácie, že v Prezidentskom paláci boli rôzne stretnutia s rôznymi ľuďmi, chystala sa úradnícka vláda,“ skomentoval situáciu pred marcovou krízou Matovič pre TA3. Tvrdí, že sa tomu snažil zabrániť aj preto, lebo „by to nezodpovedalo výsledku volieb“. Naznačil, že úradnícku vládu mala viesť práve Kolíková. Tá však v tom čase tieto informácie pre Pravdu dementovala, rovnako aj SaS, ktorá ju mala na tento post nominovať.

Podľa Matoviča môže za jarnú vládnu krízu SaS, ktorá žiadala hlava vtedajšieho ministra zdravotníctva Marka Krajčího (OĽaNO). Podľa neho to bolo v čase, keď počty novoinfikovaných i hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19 už klesali. „Aj pani prezidentka si nás zavolala. Ja som sa jej pýtal, prečo by mal Marek Krajčí odstúpiť. Ona sa pozrela von oknom a povedala, že ulica si to praje,“ opísal vtedajšiu situáciu Matovič s poznámkou, že „vyzúriť sa na ministrovi zdravotníctva je úbohé“.

Kolíkovú vníma minister financií ako človeka, ktorý tiež stál za jarnou krízou koalície. „Treba povedať, že ja som Kolíkovej od začiatku držal chrbát. Ona bola ako ministerka prvá na rane, kto mal odstúpiť po smrti Milana Lučanského, lebo to bolo aj svojím spôsobom aj jej zlyhanie alebo zlyhanie systému, za ktorý niesla ona zodpovednosť,“ reagoval Matovič na udalosti na prelome rokov.

Bývalý policajný prezident Lučanský bol obvinený v rámci akcie Judáš z prijímania úplatkov. Špecializovaný trestný súd v Pezinku ho poslal do väzby začiatkom vlaňajšieho decembra. V prešovskej väznici sa vážne zranil, musel absolvovať operáciu vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Rezort spravodlivosti však o tomto incidente informoval pomerne neskoro. Krátko pred koncom roka, 30. decembra 2020, Lučanský zomrel. V spoločnosti sa zdvihla vlna nevôle a snaha o zmenu podmienok pri kolúznej väzbe. Vyšetrovanie Lučanského smrti v cele zatiaľ nie je uzatvorené. Predpokladá sa, že si na život siahol sám. Reakciou na jeho smrť bola výmena šéfa Zboru väzenskej a justičnej stráže.

„V ťažkej chvíli sme ju podržali a ona sa rozhodla neférovo bojovať proti Krajčímu aj voči mne. Ona mala zohrávať kľúčovú rolu v úradníckej vláde,“ pokračoval Matovič s poukázaním na informácie, že Kolíková mala vraj úradnícku vládu viesť.
Obyčajní hrozia tiež
Situácia sa však od marcovej krízy zrejme nie veľmi zlepšila. Keď Kolíková spolu s časťou poslaneckého klubu Za ľudí prešla k SaS, začali koaliční partneri hovoriť o otváraní koaličnej zmluvy. SaS sa totiž stala druhou najsilnejšou stranou koalície. K vyjasneniu pozícií však ani za štyri mesiace nedošlo. Začiatkom jesene dostala prednosť príprava na tretiu vlnu pandémie a príprava budúcoročného rozpočtu.

Tretia vlna prechádza Slovenskom, rozpočet parlament schválil, koalícia sa však zatiaľ nehotuje svoj problém riešiť. „Kolíková – hlúpo povedané, ale pravdivo, okupuje stoličku, ktorá jej nepatrí, a treba tento problém vyriešiť,“ povedal Matovič.
Podľa koaličnej zmluvy rezort spravodlivosti patrí strane Za ľudí. Tá však má už len štyroch poslancov, pričom podľa prepočtov na jeden ministerský post je potrebných osem poslancov v parlamente. Matovič tvrdí, že SaS má v tejto chvíli jedno ministerstvo navyše a malo by sa ho vzdať. Vraj si môžu liberáli sami vybrať, ktoré ministerstvá si nechajú. Podľa koaličnej zmluvy im patria rezorty školstva, zahraničia a hospodárstva.

Aj teraz však líder OĽaNO dáva prednosť riešeniam podľa neho zásadnejších problémov. A to ústavných zmien o dôchodkoch, výdavkových limitoch a dlhovej brzde. „Keď tieto kľúčové veci budeme mať za sebou, potom to budeme riešiť,“ povedal s tým, že by sa tak malo stať v dohľadných mesiacoch.

Ak by koalícia svoj vnútorný problém nevyriešila, podľa lídra OĽaNO sa môže stať, že jeho poslanci nebudú dodržiavať koaličnú dohodu. „Mám od nich avízo, že ak jedna koaličná strana nemusí dodržiavať koaličnú zmluvu, tak ani oni nebudú dodržiavať koaličnú dohodu,“ povedal Matovič. Tvrdí, že jeho poslanci sa správajú mimoriadne zodpovedne, ale poslanci z klubu SaS prichádzajú s vlastnými návrhmi, ktoré neboli prerokované na koaličnej rade. „Ak SaS nebude dodržiavať koaličnú zmluvu, nebudem brániť poslancom OĽaNO, aby podávali svoje poslanecké návrhy,“ dodal Matovič./agentury/

X X X

Kauza Očistec: špeciálna prokuratúra zverejnila obžalobný návrh. Spomína aj kompro na Jahnátka

Polícia pod neformálnym vedením Norberta Bödöra účelovo vytvorila spis, aby mohla vyťažiť zamestnancov exministra a nominanta Smer-u SD Ľubomíra Jahnátka. Podľa obžaloby si chceli zabezpečiť informácie na funkcionára.
Úrad špeciálnej prokuratúry zverejnil obžalobný návrh v takzvanej kauze Očistec. Stručne popisuje zoznam obvinených a skutkov, pre ktoré sú stíhaní.

Bödörovo komando malo fungovať ako zločinecká skupina. Tvorili ju predovšetkým ľudia z polície, na jej čele stál podľa obžaloby Norbert Bödör, ktorý síce s políciou nemal formálne nič, no podľa zistení polície riadil jej funkcionárov. Na rovnakej úrovni bol podľa vyšetrovateľov aj Bödörov príbuzný, policajný prezident Tibor Gašpar.

Ten viedol zbor od mája 2012 do mája 2018. Odišiel až po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Ďalšími členmi skupiny sú podľa obžaloby policajní exfunkcionári Peter Hraško, Robert Krajmer, Marian Zetocha, Milan Mihálik či Bernard Slobodník.

Súčasťou obžaloby je aj exriaditeľ Finančnej správy František Imrecze, ktorý spolupracuje s políciou. Nie je obvinený ako člen skupiny, ale jeho meno figuruje v jednom z korupčných prípadov.
V obžalobe figuruje jedenásť obvinených, polícia ich stíha za 20 skutkov.

Vypaľovačky
Z anonymizovaného obžalobného návrhu vyplýva, že skupina pod vedením nitrianskeho oligarchu nezákonne lustrovala ľudí v policajných databázach, sledovala a monitorovala politických oponentov či ďalšie osoby, získavala informácie o ich súkromnom, rodinnom či pracovnom živote. Rovnako si vedela zabezpečiť aj citlivé informácie o firmách a ich daňovom účtovníctve.

Medzi činnosťami, ktoré sa pripisujú skupine, je aj účelové stíhanie alebo získavanie informácií z vyšetrovacích spisov či vypaľovanie podozrivých ľudí, ktorým sľúbili zastaviť vyšetrovanie, ak zaplatia.
„Pričom členovia tejto zločineckej skupiny a osoby pre ňu činné takto konali aj za účelom finančného prospechu,” píše sa v anonymizovanom obžalobnom návrhu.

Aj na vlastných
Viaceré skutky z kauzy Očistec už boli medializované. Na sledovanie vtedajších politikov Igora Matoviča či Daniela Lipšica si napríklad zabezpečili dve autá a v nepravidelných intervaloch v rokoch 2015 a 2016 monitorovali ich bežný život. Medzi sledovačmi bol napríklad policajt Pavol Vorobjov, ktorý sa medzičasom ku skutku priznal. Za získavanie informácií dostávali peniaze.

Paradoxom je, že jeden z prípadov účelového vyšetrovania sa týka práve nominanta Smeru Ľubomíra Jahnátka. Ten už v minulosti priznal, že sa pozná s Bödörovcami. Podľa obžalobného návrhu však polícia pod neformálnym vedením nitrianskeho oligarchu začiatkom roka 2018 účelovo vytvorila operatívny spis, aby vyťažila, teda operatívne vypočula, bývalých zamestnancov ministerstva pôdohospodárstva, ktorému Jahnátek šéfoval.

Policajní operatívci tak konajú, ak majú nejaké podozrenia zo spáchania trestného činu. V prípade Jahnátka však Bödörovo komando údajne iba chcelo získať informácie na nominanta Smeru a šéfa regulačného úradu.
„Skutočným účelom založenia predmetného operatívneho spisu a samotného vyťaženia uvedených osôb malo byť získanie podkladov, ktoré by mohol obv. XXX v budúcnosti využiť vo svoj prospech voči osobe XXX, ktorý v tom čase, zastával funkciu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,” píše sa v anonymizovanom obžalobnom návrhu.

Kováčik a 200-tisíc
V obžalobe sa spomína aj starší prípad vypaľovania veľkopodnikateľa s ovocím a zeleninou. Policajná inšpekcia v minulosti tento prípad už preverovala, no nič nezákonné vtedy neodhalila. Po rokoch našli u exfunkcionára Krajmera takmer celý spis k prípadu, kedy inšpekcia preverovala postup policajtov.
Úplatky za vyriešenie rôznych policajných vyšetrovaní sa pohybovali od nižších – v desaťtisícoch eur, až po polmiliónový balík.
Medzi skutkami v kauze Očistec sa objavil aj prípad bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Ten si v roku 2014 vložil na svoj účet 204-tisíc eur. Banka túto transakciu vyhodnotila ako podozrivú a nahlásila ju finančnej spravodajskej jednotke (FSJ). Tam sa ale prípad zamietol pod koberec. Prehovoril o tom bývalý policajt Pavol Vorobjov, ktorý sa po mesiacoch vyšetrovania rozhodol spolupracovať s políciou.

„Zabezpečil, aby hlásenie o neobvyklej obchodnej operácii (ďalej len „NOO“) evidovanej pod č. XXX, týkajúcej sa hotovostného vkladu na osobný účet špeciálneho prokurátora XXX dňa 12.09.2017, nebolo ďalej odstúpené na ďalšie preverovanie na inú súčasť Policajného zboru a bolo ukončené na FSJ, pričom tak urobil bez znalosti okolností predmetnej NOO a pred ukončením preverenia zo strany FSJ,” píše sa v obžalobnom návrhu.

Aj spolupracujúci obvinený František Imrecze, ktorý v minulosti riadil Finančnú správu, prispel svojimi svedectvami do kauzy Očistec. Pôvodne ho zadržali a obvinili v ekonomickej kauze Mýtnik, no napokon prehovoril aj o ďalších prípadoch.
Prehovoril o úplatku 40-tisíc eur od firmy, ktorej hrozilo, že príde o previerku. V takom prípade by nemohla ďalej dodávať IT služby pre Finančnú správu.

Na stole u Trubana
V kauze Očistec ukončili vyšetrovanie a prokurátor podal obžalobu na súd. Na stôl ju dostal sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban.
Truban bol v minulosti kritizovaný za to, že v kauze Dobytkár nevzal do väzby Norberta Bödöra. Neskôr sa ukázalo, že v spise korupčnej kauzy poľnohospodárskych dotácií jeden zo spolupracujúcich obvinených spomínal aj sudcovo meno. Truban podľa Denníka N zamlčal kontakty so stíhaným právnikom.

Truban napriek tomu nenamietal a v prípade Bödöra rozhodoval. Od minulého roka ho chcú disciplinárne stíhať. Šéf Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala aj šéf Súdnej rady Ján Mazák žiadajú jeho preloženie na nižší súd.
Či bude Truban súdiť aj kauzu Očistec, nie je isté. Ako sudca môže oznámiť svoju zaujatosť, rovnako môžu námietku podať aj strany konania, teda prokurátor, obvinení aj poškodení. Špeciálna prokuratúra odmietla komentovať, či námietku voči sudcovi podá.

Nebojíme sa odhaľovať prešľapy mocných
V exkluzívnej ročenke KAUZY 2021 sa dozviete o najdôležitejších udalostiach roka 2021, ktoré pre vás naša redakcia zhrnula na 100 stranách. Podporte aj vy našu prácu a ako poďakovanie od nás získate ročenku ZADARMO a ďalšie benefity. Dlhodobí podporovatelia môžu navyše získať aj dve knihy podľa vlastného výberu z nášho e-shopu, aktuality.sk

X X X

Markíza oznámila nasadenie štyroch Slovákov do federálnej šou Survivor

Televízie Markíza a Nova zverejnili podrobnosti v reality show Survivor.
Divákov v pripravovanom formáte informovala, že do programu nasadila česko-slovenskú moderátorskú dvojicu Martina Šmahela a športového komentátora Ondřeja Novotného.

Prvú epizódu môžu pozrieť v trojdňovom predstihu už v pondelok 10. januára 2022 sledovatelia streamovacej služby staníc. Následne vo štvrtok 13. januára 2022 o 20:30 odštartuje šou na Markíze. Aktuality.sk o tom informoval Lukáš Kočišek z PR televízie.

„Survivor je jednou z najväčších, najpopulárnejších a najúspešnejších reality šou na svete. Je to formát, ktorý presne zapadá do pestrej programovej ponuky TV Markíza a žne úspechy predovšetkým u mladých televíznych aj online divákov,“ povedala programová šéfka Markízy Silvia Majeská.
Televízia v správe médiám píše, že z množstva prihlásených vybrali 4 Slovákov a 8 Čechov. Súťaž sa odohráva na exotickom ostrove v Dominikánskej republike.

„Pre ešte väčšiu divácku atraktívnosť bude ďalších 12 súťažiacich zostavených z radov známych osobností. Týchto 24 najrôznejších individualít bude na ostrove bojovať v rôznych hrách o prežitie v súťaži a celkové víťazstvo,“ informovala Markíza.
Za Slovákov sú v súťaži videomaker Daniel „GoGo“ Štrauch, víťazka 12. série Farmy Xénia Gregušová, MMA zápasník Gábor Boráros, účastník Love Island Nathan Christián Dzaba a 14-násobná šampiónka v karate Veronika Havlik.
Za českú stranu prijali ponuku spevák, herec a moderátor Vojtěch Drahokoupil, slovenským divákom známy ako spolumoderátor online relácie Love Island Extra, herečka, speváčka a stand-up komička Iva Pazderková, youtuberka, blogerka a moderátorka Nikola Čechová, rozhlasový a televízny moderátor Tomáš Zástěra, finalistka MasterChef Česko Ta Thuy Dung alias Chili, herečka a speváčka Barbora Jánová, a napokon model, herec a bývalý futbalista Matěj Paprčiak.

Celosvetovo známy formát
Súťažiaci zabojujú nielen so súpermi, nehostinnou džungľou, nedostatkom potravy, fyzicky náročnými úlohami, ale aj sami so sebou.
Musia si postaviť bezpečné prístrešie, zabezpečiť si jedlo a vodu, naučiť sa zakladať či udržiavať oheň. Vo finále bude na víťazného ostrovana čakať výhra vo výške 100 000 eur.

Reality šou vzniká v spolupráci s produkčnou spoločnosťou Acun Medya Global, ktorá už zo Survivora produkovala v Turecku, Grécku, Rumunsku, či Mexiku. Formát globálne distribuuje spoločnosť Banijay Rights, distribútor s multižánrovým portfóliom, doplnila Markíza.

Od svojho vzniku v roku 1997 bol Survivor adaptovaný už v 48 teritóriách a patrí medzi najväčšie televízne formáty posledných 25 rokov. Rok 2021 je pre program doteraz najúspešnejší v histórii s 24 potvrdenými produkciami po celom svete. aktuality.sk

X X X

Poľská vládna koalícia nie je spokojná s Dudovým vetom mediálneho zákona

Správna rada spoločnosti TVN Discovery Group v pondelok „s uznaním a radosťou" prijala rozhodnutie poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý vetovaním tzv. lex TVN podporil slobodu médií a právo výberu pre divákov.
Súčasne ním aj podporil dobré vzťahy s USA, uvádza sa vo vyhlásení správnej rady.

Kontroverzný zákon o vlastníctve médií, ktorý podľa kritikov mohol obmedziť slobodu tlače a bol namierený voči spravodajskej televízii TVN24, Duda nepodpísal, lebo by to - podľa jeho vyjadrenia - okrem iného Poľsko „stálo miliardy dolárov".
Chargé d’affaires amerického veľvyslanectva Bix Aliu sa poďakoval prezidentovi Dudovi za jeho líderský postoj a oddanosť spoločným demokratickým hodnotám a za ochranu investičnej klímy v Poľsku. „Spolu sú spojenci silnejší," zdôraznil.
Vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) vo svojom vyhlásení uviedla, že rešpektuje právo veta prezidenta Andrzeja Dudu a jeho rozhodnutie o novele mediálneho zákona, „hoci sme z toho sklamaní". PiS dodala, že táto záležitosť si vyžaduje reguláciu, ako je to v iných krajinách, aby subjekty z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru neobchádzali zákon, vyhlásila hovorkyňa PiS Anita Czerwiňská.

Prezidentovo rozhodnutie kritizovali aj politici z koaličnej strany Solidárne Poľsko. Jej poslanec Janusz Kowalski pripomenul, že „v roku 2015 sme Poliakom sľúbili reformu súdnictva a repolonizáciu médií". Ale „v roku 2017 prezidentské veto zastavilo reformu súdnictva a dnes ďalšie prezidentské veto zastavilo poriadok v transparentnosti vlastníctva médií v Poľsku. Poľské srdcia to bolí. Veľmi," vyhlásil Kowalski.

Zákon sa vráti do dolnej komory poľského parlamentu
Zákon sa teraz vráti do dolnej komory poľského parlamentu - Sejmu. Na to, aby Sejm prelomil prezidentovo veto, museli by za návrh zákona hlasovať tri pätiny poslancov.

Novelu mediálneho zákona prijal Sejm v lete. Horná komora parlamentu, Senát, ho však s tesnou prevahou opozície v septembri odmietla. Poslanci Sejmu ale v polovici decembra o dokumente znova hlasovali a opätovne ho schválili.
„Rozhodnutie prezidenta sme prijali s uspokojením," uviedol v rozhovore pre spravodajský web Onet.pl Mikolaj Sowiňski, právny zástupca spoločnosti Discovery Group.

Licencia
Advokát zároveň zdôraznil, že napriek prezidentskému vetu kauza ešte stále nie je ukončená, pretože televízia TVN7 ešte stále - už vyše roka - čaká na vydanie licencie.
Upozornil, že „ak táto licencia alebo akákoľvek iná licencia", o ktorú žiada skupina TVN, nebude udelená, hrozba medzinárodnej arbitráže trvá.

Platnosť terajšej licencie pre TVN7 vyprší 25. februára 2022. V tejto súvislosti Sowiňski vyslovil predpoklad, že rada pre retransmisiu možno čakala s rozhodnutím vo veci licencie na to, ako rozhodne Duda o lex TVN.
Predseda poľského Senátu Tomasz Grodzki sa Dudovi poďakoval za jeho rozhodnutie a zdôraznil, že „tlak má zmysel. Bránili sme slobodné médiá". Sľúbil tiež, že „demokratická väčšina v Senáte a my, slobodní občania, nikdy nedovolíme, aby nám ich niekto zobral".

„Prezident si už dupol"
Ľavicový politik Robert Biedroň konštatoval, že Dudovo rozhodnutie bolo preňho „príjemným prekvapením". „Prezident si už dupol," napísal Biedroň.
„Úľava pre slobodné médiá, facka pre (lídra vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslawa) Kaczyňského," napísala Beata Maciejewská, poslankyňa strany Ľavica.

Šéf Občianskej platformy (PO) Donald Tusk tiež konštatoval, že tlak „ulice a zo zahraničia (Ameriky), má zmysel". „Nech už nikto nehovorí, že to nestojí za to, že sa to nedá, že nič nedokážeme. Môžeme a musíme (tak pokračovať)," apeloval.
Dudu pochválil aj Michal Szczerba z opozície. Podľa neho ide o „dobré rozhodnutie", pričom „rozhodlo aj mnohomiliardové odškodné pre majiteľa TVN, ktoré viselo nad Štátnou pokladnicou ako Damoklov meč!"
Politickí analytici vo svojich reakciách označujú Dudovo rozhodnutie za „veľmi racionálne", dokonca aj „za najdôležitejšie počas jeho druhého funkčného obdobia".

Kritici videli v novelizácii mediálneho zákona pokus vlády umlčať spravodajskú stanicu TVN24 – s americkými vlastníkmi – za jej kritické reportáže. Podľa navrhovanej novely by subjekty vlastniace médiá v Poľsku nesmeli byť závislé od spoločností či osôb registrovaných mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS). Ak by zákon nadobudol účinnosť, americká spoločnosť Discovery by bola nútená predať svoj väčšinový podiel v TVN, jednej z najväčších poľských súkromných televíznych sietí, aktuality.sk

X X X

Premiér Heger: Ľudia nedodržiavali opatrenia. Matovič priznal nepripravenosť

Vláda robí predvídateľné opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19. V rozhovore pre TASR to uviedol premiér Eduard Heger (OĽANO)
Heger pripomenul, že na Slovensku od februára do novembra platil COVID automat, kde nastavili pravidlá na zamedzenie šírenia nového koronavírusu. Problém podľa predsedu vlády nastal vtedy, keď niektoré okresy „sčerneli“ a ľudia v nich nedodržiavali nastavené opatrenia. „COVID automat sa nemusel meniť, ak by sa pravidlá dodržiavali,“ podotkol Heger.

Premiér naznačil, že po tom, čo čísla pozitívnych začnú klesať, Slovensko sa vráti naspäť ku COVID automatu. Ten by po novom mohol zvýhodňovať očkovaných. V čiernych okresoch by napríklad mohli navštevovať reštaurácie.
Aj predseda Národnej rady a Sme rodina Boris Kollár uviedol, že opatrenia sú predvídateľné, ale bolo by dobré ich komunikovať s dostatočným predstihom. Vláda by mala dávať väčší časový úsek, aby sa vedeli ľudia pripraviť. Minister financií a šéf OĽANO Igor Matovič označil za riziko, že cez sviatky sú otvorené niektoré zariadenia. Obáva sa silnej vlny v podobe variantu omikron a sprísňovania opatrení.

Treba počúvať, ale …
Keď vláda sľúbi uvoľnenie v určitý termín, má sa to podľa Kollára dodržať. Dodal, že krajina musí prežiť nielen zo zdravotníckeho pohľadu, ale aj z ekonomického. Treba počúvať odborníkov, ale vyvažovať ich tvrdenia, aby nám neskolabovala ekonomika. „Treba to vyvažovať, sú dvaja zodpovední ministri. Minister hospodárstva Richard Sulík, ktorý má zachraňovať hospodárske zdravie, a potom minister zdravotníctva, ktorý by mal vyvažovať ochranu zdravia a prežitia zdravotníckeho systému,“ uviedol.

Matovič varuje pred dôsledkami variantu omikron a pred sprísňovaním opatrení. „Cez sviatky, keď sa niektoré zariadenia otvoria, bude to o to väčšie riziko. Trochu sa obávam, že z krátkodobého hľadiska to bude tanec na vrchnej palube Titanicu, ale nakoniec v polke januára budeme radi, že sme radi. Obávam sa, že keď omikron vbehne v plnej sile na veľmi slabo zaočkované Slovensko, tak to tsunami, čo sa sem bude valiť, nás prinúti k tomu, že si zavrieme ústa a nebudeme ani len snívať o uvoľňovaní. Všetci sa zabarikádujeme doma a budeme čakať, aby sa nám nič nestalo,“ uviedol.
Líder OĽANO pripustil, že sme neboli pripravení na tretiu vlnu. „Zistili sme tvrdú realitu, keď už je neskoro a musíme vymýšľať neštandardné riešenia typu 300 eur pre dôchodcov. Zatiaľ to vyzerá dobre, ich zaočkovanosť rastie,“ uzavrel.

Lengvarský až po odznení vlny
Matovič tiež uviedol, že zotrvanie Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) v kresle ministra zdravotníctva sa vyhodnotí po odznení vlny, ktorá sa očakáva v súvislosti s omikronom. Matovič zároveň tvrdí, že sú aj faktory, za ktoré minister zdravotníctva nemôže. Kollár zase uviedol, že hoci sa s Lengvarským nezhodol na reforme nemocníc, vo väčšine rozhodnutí ho podporuje.

„Po odznení vlny vyhodnotíme, či je ďalej vhodné, aby pán Lengvarský fungoval v pozícii ministra zdravotníctva,“ skonštatoval Matovič s tým, že by bolo zlé meniť „generála na čele boja“. „Keď to pominie, treba si spočítať plusy, mínusy a rozhodnúť sa, ako ďalej. Myslím si, že zásadným spôsobom podcenil očkovaciu kampaň. Keď sme rezortu zdravotníctva koncom júla dali peniaze, trvalo im viac ako tri mesiace, kým kampaň spustili a spustili doslova hračkársku kampaň, ktorá očkovaniu absolútne nepomáha,“ myslí si Matovič.

Šéf OĽANO avizoval, že Lengvarského bude hodnotiť aj podľa miery zaočkovanosti Slovákov v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. „Prebral Slovensko ako krajinu, ktorá bola siedma najlepšie očkujúca krajina v EÚ a momentálne je Slovensko tretia najhoršie očkujúca krajina v EÚ. To je sumár faktorov. Sú tam veci, za ktoré Lengvarský môže a za ktoré nemôže. Nemôže za to, že máme opozíciu, ktorá si postavila svoj úspech na tom, že bude štvať proti opatreniam a očkovaniu,“ skonštatoval.

To, že Kollár kritizuje ministra zdravotníctva za reformu nemocníc, neznamená, že má odísť. „Myslím si, že minister Lengvarský vedie rezort vojenským spôsobom. V pandémii treba byť rázny a tvrdý, pandémia je naozaj vojnový stav. Na zdravotníckej reforme sme sa nezhodli, ale podporujem ministra Lengvarského vo väčšine rozhodnutí,“ skonštatoval v rozhovore pre TASR./agentury/

X X X

Na Slovensku potvrdili ďalšie štyri prípady variantu omikron

Na Slovensku potvrdili ďalšie štyri prípady koronavírusového variantu omikron. Osoby boli zaočkované dvomi dávkami vakcíny proti ochoreniu COVID-19.
V súčasnosti má Slovensko laboratórne potvrdených celkovo 11 prípadov variantu omikron. Informoval o tom Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Prvá osoba so zisteným variantom omikron je podľa slov hlavného hygienika Jána Mikasa bez cestovateľskej anamnézy, pričom mala ľahký klinický priebeh ochorenia a boli dodržané opatreni.
Druhá osoba je s potvrdenou cestovateľskou anamnézou a zároveň úzkym kontaktom s pozitívnymi osobami. Rovnako mala ľahký priebeh ochorenia.

Tretia osoba je s potvrdenou cestovateľskou anamnézou z rizikovej krajiny. „Klinický priebeh ochorenia bol ľahký (kašeľ), protiepidemické opatrenia boli vykonané v plnom rozsahu," doplnil Mikas.
Štvrtá osoba bola podľa slov hlavného hygienika v kontakte s osobami, u ktorých sa už potvrdil variant omikron. Rovnako mala ľahký priebeh ochorenia a príznaky, ako slabosť, únavu či kašeľ.

Možný je vyšší výskyt omikronu v populácii
Vzhľadom na vlastnosti variantu a zaznamenaný výskyt u osoby bez cestovateľskej anamnézy ÚVZ predpokladá, že reálny výskyt omikronu v populácii je vyšší, než naznačujú priebežné výsledky sekvenácie pozitívnych vzoriek.
ÚVZ preto dôrazne odporúča dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 a dôsledne dodržiavať protiepidemické opatrenia. „Očkovaním sa významne zníži riziko závažného priebehu infekcie a ťažkého priebehu ochorenia COVID-19," dodal Mikas, aktuality.sk

X X X

Firmy a podnikateľov ťahal ku dnu štát, ktorý nedokázal efektívne bojovať s pandémiou

Firmy očakávajú, že politici si konečne nechajú poradiť od odborníkov, čím by sa zlepšil boj proti pandémii.
Napriek tomu, že rok 2021 bol pre pandémiu covidu-19 veľmi náročný, veľká časť zamestnávateľov a podnikateľov uplynulých 12 mesiacov hodnotí celkom pozitívne.

Najväčšie výčitky majú voči vláde Eduarda Hegera, ktorá jednoducho nedokázala lepšie manažovať dopady koronakrízy.
Podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka najväčším negatívom v roku 2021 bol boj štátu s covidom-19.
„Bohužiaľ, aj tento rok sa opäť niesol v znamení chaotického prijímania protiepidemických opatrení – a to napriek tomu, že skúsenosti z predchádzajúcich vĺn pandémie už vláda mala. Nedokázala našu krajinu vopred pripraviť na zhoršenie epidemickej situácie. Opatrenia sa tak opäť prijímali na poslednú chvíľu a zamestnávatelia mali neraz len 1-2 dni na to, aby svoje prevádzky a podniky novým podmienkam prispôsobili,“ zhodnotil Hošták.

Zlá komunikácia
Jeho slová potvrdzuje aj výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Martin Lidaj. Ako vyplýva z nedávneho prieskumu PAS až 55 percent podnikateľov odpovedalo, že koalícia boj s pandémiou nezvláda.
„Firmy sú presvedčené, že politici by sa mali riadiť odporúčaniami odborníkov a nemudrovať do všetkého. Podnikatelia vláde vyčítajú aj neprehľadné a často sa meniace nariadenia. Taktiež nejasné tlačové konferencie, náročnosť dohľadania dodatočných informácií a vysvetlení,“ priblížil Lidaj.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) pripomenula Matovičovmu a Hegerovmu kabinetu, že dopady pandémie ešte viac zhoršila ich neochota komunikovať so zástupcami podnikateľského prostredia.
„Neustále apelujeme, že v takejto mimoriadnej situácii v akej sa Slovensko momentálne nachádza, je veľmi dôležitá komunikácia so zamestnávateľmi. Vďaka pravidelnej výmene informácií by sa firmy dokázali včas pripraviť na to, čo ich čaká, pričom vzájomnou spoluprácou by sme dokázali odstrániť množstvo problémov ešte v zárodku,“ odkázala AZZZ.

Menej byrokracie
Spoločnosti síce tvrdo skritizovali štát za jeho kroky v rámci boja proti pandémii, na druhej strane pozitívne hodnotia opatrenia na zníženie byrokracie, ako aj to, že hospodárstvo Slovenska mierne rástlo.
„Pozitívne vnímame predovšetkým fakt, že v porovnaní s minulým rokom slovenská ekonomika skutočne zaznamenala mierne zlepšenie a oživenie. Rovnako tak vítame aj snahy o znižovanie administratívnej záťaže a zároveň zlepšovanie podnikateľského prostredia v podobe podnikateľských kilečiek,“ povedal Hošták.

Ako ďalej dodal, tento rok potvrdil, že súčasná vláda zamestnávateľov berie ako svojich partnerov a nie nepriateľov. Svedčia o tom nielen spoločné rokovania Hospodárskej a sociálnej rady, ale napríklad aj odborná a verejná diskusia k reforme vysokého školstva, ktorú v tomto roku predstavilo ministerstvo školstva.

„Teší nás taktiež to, že v roku 2021 poslanci parlamentu konečne odstránili diskriminačné nevýhody príspevkov na stravu v porovnaní s gastrolístkami. Zamestnanci tak vďaka nim budú mať konečne, po rokoch monopolu gastrolístkov, slobodne na výber medzi stravenkami a hotovosťou,“ doplnil.

Len 10 percent
Až 43 percent podnikateľov v rámci spomínaného prieskumu PAS zhodnotilo rok 2021 mimoriadne alebo skôr pozitívne, neutrálne 24 percent, skôr negatívne 23 percent a mimoriadne negatívne iba 10 percent.
Firmy od nasledujúceho roka očakávajú, že sa vláda konečne pustí do náročnejších úloh. Okrem zvýšenia podielu zaočkovaných občanov a lepšieho manažmentu pandémie by uvítali zásadnejšie reformy, ako napríklad zníženie odvodového a daňového zaťaženie, neprehlbovania verejného deficitu či posun v avizovanej reforme vysokého školstva.

„Očakávame tiež, že vláda pripraví na základe odbornej diskusie s odborníkmi a jednotlivými sociálnymi partnermi aj efektívny právny rámec k európskemu balíku zelených opatrení Európskej komisie s názvom Fit for 55, na ktorý nedoplatia slovenské podniky a ich konkurencieschopnosť,“ uzavrel Hošták, aktuality.sk

X X X

V Holandsku už prevláda variant omikron

S cieľom spomaliť šírenie omikronu zaviedlo Holandsko pred desiatimi dňami lockdown, ktorý má trvať až do 14. januára.
Variant omikron sa stal prevládajúcim koronavírusovým variantom v Holandsku. Oznámil to v utorok tamojší úrad verejného zdravotníctva
Napriek tomu, že najnovší denný prírastok prípadov infekcie koronavírusom klesol na približne 9200 z 11 500 ohlásených v pondelok, úrad očakáva, že vysokonákazlivý omikron povedie k ďalšiemu šíreniu infekcie v nasledujúcom období. „To zároveň zvýši počet hospitalizácií,“ uvádza úrad.

S cieľom spomaliť šírenie omikronu zaviedlo Holandsko pred desiatimi dňami lockdown, ktorý má trvať až do 14. januára. Zatvorené sú všetky obchody okrem tých, ktoré predávajú tovar dennej spotreby, reštaurácie, bary, kiná či múzeá. Úrad verejného zdravotníctva očakáva, že výsledky lockdownu by mali byť viditeľné až začiatkom januára.
Zavrieť reklamu
V Holandsku dostalo tri dávky vakcíny už viac než 20 percent obyvateľov, uvádza agentúra AFP, aktuality.sk

X X X

Porošenkova strana viní Zelenského z nekalých nákupov uhlia z Ruska

Obvinenia proti Zelenskému plánuje strana podať aj na Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu, píše ďalej TASS.
Strana Európska solidarita bývalého prezidenta Ukrajiny Petra Porošenka podala v utorok podnet Ukrajinskej bezpečnostnej službe (SBU). Viní v ňom súčasné vedenie krajiny na čele s prezidentom Volodymyrom Zelenským z nákupov uhlia z Ruska, ktoré však v skutočnosti pochádza z „baní ukradnutých okupačnou mocou“ na východe Ukrajiny. Informoval o tom ukrajinský spravodajský web Novoje vremia.

Poslankyňa Európskej solidarity Iryna Heraščenková oznámila, že strana podala podnet aj Štátnemu úradu vyšetrovania a generálnej prokuratúre, tam ho však podľa agentúry TASS neprijali.
Porošenkova strana taktiež obviňuje Zelenského z podnikania „systematických krokov na obnovenie závislosti krajiny od dodávok uhlia z Ruskej federácie“, cituje z vyhlásenia tlačovej služby Európskej solidarity server Novoje vremia.

Vláda okrem toho z Ruska nakupuje aj elektrinu, čím podľa strany bývalého najvyššieho predstaviteľa Ukrajiny financuje „z ukrajinského rozpočtu“ režim ruského prezidenta Vladimira Putina. Európska solidarita sa domnieva, že takéto kroky vykazujú znaky trestných činov vlastizrady a zosnovania zločineckej skupiny.
Trestné stíhanie
Obvinenia proti Zelenskému plánuje strana podať aj na Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu, píše ďalej TASS.
Heraščenková zároveň označila nedávno začaté trestné stíhanie proti Porošenkovi za „vyfabrikované a politicky motivované“.
Štátny úrad vyšetrovania minulý týždeň uviedol, že Porošenko je podozrivý z „vlastizrady“ a „podpory teroristických organizácií“. Podľa predložených obvinení Porošenko počas výkonu prezidentskej funkcie v rokoch 2014 až 2015 pomohol samozvanej Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike s predajom uhlia za približne 1,5 miliardy ukrajinských hrivien (48,8 milióna eur) Kyjevu. V prípade preukázania viny hrozí Porošenkovi až 15-ročné väzenie, aktuality.sk

X X X

Poľsko zažíva škandál so spywarom Pegasus, Donald Tusk hovorí o kríze demokracie

Líder poľskej opozície Donald Tusk v utorok vyhlásil, že správy o sledovaní politických oponentov poľskou vládou predstavujú najväčšiu krízu demokracie v krajine od pádu komunizmu.
Kanadskí experti na kybernetickú bezpečnosť minulý týždeň uviedli, že spyware Pegasus bol použitý na sledovanie prominentných opozičných predstaviteľov. Poľské médiá tento škandál označili za „poľský Watergate".

Tusk, ktorý vedie politickú stranu Občianska platforma (PO), vyzval na parlamentné vyšetrovanie podozrení, že Pegasus bol použitý proti Krzysztofovi Brejzovi, členovi jeho strany, ktorý koordinoval jej predvolebnú kampaň v roku 2019.
Citizen Lab, výskumná skupina špecializujúca sa na problematiku kybernetickej bezpečnosti pôsobiaca na Torontskej univerzite, zistila, že Pegasus bol použitý aj proti Romanovi Giertychovi, právnikovi aktívnemu v kauzách proti vládnucej strane Právo a spravodlivosť (PiS), a proti Ewe Wrzosekovej, prokurátorke a predstaviteľke opozície.

Morawiecki nevie o žiadnom odpočúvaní
Poľský premiér Mateusz Morawiecki na margo podozrení uviedol, že „nevie" o žiadnom odpočúvaní. Dodal však, že ak sa to potvrdí, môže sa „potenciálne" ukázať, že išlo o prácu zahraničných tajných služieb.
Stanislaw Žaryn, hovorca ministerstva zodpovedného za tajné služby, uviedol, že obvinenia, že poľské služby „používajú tieto metódy v operatívnej práci na politické účely, sú nepravdivé".

Nepotvrdil pritom, ale ani nevyvrátil, či Poľsko použilo spyware Pegasus. Uviedol, že „operatívnu prácu" v Poľsku možno vykonávať len na žiadosť generálneho prokurátora a po súdnom príkaze
.
Pegasus
Armádny softvér Pegasus, ktorý bol pôvodne navrhnutý izraelskou firmou NSO Group na sledovanie teroristov a zločincov, bol viacerými vládami sveta zneužitý aj na sledovanie aktivistov, novinárov, právnikov a politikov.
Smartfóny, na ktoré sa zameriava Pegasus, sa v podstate zmenili na vreckové špionážne zariadenia. Spyware Pegasus totiž dokáže nič netušiacich používateľov na diaľku sledovať prostredníctvom mikrofónu a kamery telefónu a okrem toho môže vytvárať snímky obrazovky alebo zaznamenávať písanie textu na klávesnici.

Poľské médiá prirovnali obvinenia vznesené opozíciou k „poľskému Watergate", čo je odkaz na škandál z roku 1972, keď pracovníci aparátu republikánskeho prezidenta Richarda Nixona, ktorí boli poverení úlohou umiestniť do budovy zariadenie určené pre odpočúvanie, vnikli do sídla Demokratickej strany v komplexe Watergate vo Washingtone D.C. Aby zakryli svoje pravé poslanie, maskovali sa ako obyčajní lupiči. Aféra Watergate eskalovala po tom, čo sa ukázalo, že Nixonova administratíva aktívne bránila vyšetrovaniu celej záležitosti, že prezident o akcii vedel a že klamal o prípade pred Kongresom, čo nakoniec viedlo k jeho vynútenej demisii, aktuality.sk

X X X

V Severnom Macedónsku našli v kamióne ukrytých 53 nelegálnych migrantov

Podľa polície 34 migrantov pochádza z Indie a zvyšní 19 z Kuby.
Polícia v Severnom Macedónsku v utorok oznámila, že pri bežnej kontrole na diaľničnej mýtnej stanici neďaleko mesta Kumanovo objavila 53 nelegálnych migrantov ukrytých v kamióne.
Ako uviedla agentúra AP, podľa polície 34 migrantov pochádza z Indie a zvyšní 19 z Kuby.

Vodiča kamiónu, 39-ročného občana Macedónska, polícia zatkla. Prevážané osoby, o ktorých sa predpokladá, že vstúpili do Severného Macedónska nelegálne zo susedného Srbska, premiestnili do centra pre migrantov, kde zrejme budú čakať na deportáciu, aktuality.sk

X X X

Vo Fínsku budú cudzinci potrebovať potvrdenie o očkovaní alebo prekonaní covidu

Hovorca fínskej pohraničnej stráže pre AFP potvrdil, že bez spomenutých dokumentov bude cudzincom odopretý vstup do krajiny.
Do Fínska budú môcť od utorka vstúpiť len tí návštevníci zo zahraničia, ktorí absolvovali očkovanie proti chorobe COVID-19 alebo ju už prekonali. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP.
Cudzinci sa musia od utorka 15.00 h SEČ pri vstupe do tejto severskej krajiny preukázať negatívnym testom na prítomnosť koronavírusu, ako aj potvrdením o kompletnom zaočkovaní alebo prekonaní COVID-19. Oznámilo to fínske ministerstvo vnútra v reakcii na rýchle šírenie nového vysokonákazlivého variantu omikron.

Hovorca fínskej pohraničnej stráže pre AFP potvrdil, že bez vyššie spomenutých dokumentov bude cudzincom odopretý vstup do krajiny. Nové pravidlá nebudú platiť pre cudzincov s právom na pobyt vo Fínsku, pracovníkov kritickej infraštruktúry ani pre diplomatov.

Všetci cudzinci musia predložiť „očkovací certifikát a negatívny test nie starší ako 48 hodín,“ priblížil príslušník pohraničnej stráže Tomi Kivenjuuri.
K sprísňovaniu protiepidemických pravidiel pristúpili v ostatných dňoch viaceré ševerské krajiny. Dánsko minulý týždeň oznámilo, že cudzinci sa budú pri vstupe do krajiny musieť preukázať negatívnym testom bez ohľadu na to, či sú zaočkovaní. Podobné pravidlá predtým zaviedlo aj Švédsko, aktuality.sk