V kauze „vraždy pre pocit" žiada Lipšic pre 19-ročného Rudolfa doživotie: Rudolf D., ktorý je obžalovaný v kauze „vraždy pre pocit", by si mal vo väzení odpykať doživotný trest. V záverečnej reči to v piatok na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku vyhlásil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý je v tomto prípade v pozícii prokurátora. Podľa Lipšica vykonané dokazovanie preukázalo mimoriadne agresívny potenciál Rudolfa D., ktorý bol iniciátorom brutálnej vraždy Jozefa Plicu.

Lipšic pripomenul výpovede svedkov, podľa ktorých Rudolf D. po vražde vyhlásil, že podobný skutok kedykoľvek zopakuje a bol by ochotný zabíjať aj pre peniaze. Zároveň zdôraznil, že aj keď je uloženie doživotného trestu pre osobu, ktorá len budúci mesiac oslávi 20. narodeniny neobvyklý, v prípade obžalovaného neexistuje nádej, že by mohol byť napravený trestom 25 rokov väzenia.

„Riziko možnej recidívy je u tohto obžalovaného veľmi vysoké," konštatoval Lipšic. Zároveň spoluobžalovanému Milanovi J., u ktorého je podľa znalcov prognóza resocializácie vyššia, navrhol trest 25 rokov vo väzení.

Obhajoba pripísala konanie Rudolfa D. smrti jeho blízkeho priateľa, ktorá ho poznamenala. Telo obete údajne ukázal kamarátom len preto, že sám sa bál svoj čin ohlásiť polícii. „Nevie, čo sa v ňom zlomilo," uviedla obhajkyňa s tým, že obžalovaný skutok priznal a ľutuje ho. „Úspešnú resocializáciu nemožno jednoznačne vylúčiť," uviedla.

Vražda sa stala v presne neustálenom čase na prelome januára a februára tohto roku v Martine. Dvaja muži mali podľa prokuratúry svoju obeť, príležitostného murára Jozefa z Dubového, zavraždiť len preto, lebo jeden z nich chcel vraj zistiť, „aké to je zabiť človeka“.

Obžalovaní Jozefa nalákali do opusteného krytu civilnej obrany pod zámienku pitia alkoholu. Tam ho napadli dreveným hranolom a kopali ho do hlavy a iných častí tela. Predtým sa ho Rudolf D. opýtal, „aký je to pocit, že tejto noci zomrie".
Útok trval podľa obžaloby približne 30 minút, pričom obeti jeden z obžalovaných tiež skočil na krk. Rudolf D. následne podrezal obeti hrdlo a Milan J. mu zarezal sklennou črepinou do viacerých častí hlavy. Dôvodom bolo, že chcel vidieť mozog obete.
Podľa svedeckých výpovedí Rudolf D., ktorý bol už v minulosti trestaný pre ublíženie na zdraví a výtržníctvo, po vražde ukázal telo obete niekoľkým kamarátom. Zároveň sa im vyhrážal, pokiaľ by vec ohlásili. Obaja obžalovaní, ktorí na začiatku procesu priznali vinu, sú stíhaní väzobne./agentury/

X X X

Vyšetrovateľ NAKA žiada od Kollára 100-tisíc eur za slová o „čurillovskej mafii“

Obvinený vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Ján Čurilla žaluje predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina) za slová o „čurillovskej mafii“.

„Nebudem podporovať, aby na druhej strane vznikla nová mafia, môžem ju pokojne nazvať ‚čurillovská', a tá bude robiť to isté, len pod nejakým krásnym heslom a transparentom, ale bude zneužívať zákon,“ vyhlásil Kollár 17. septembra, teda pár dní po tom, ako inšpekcia obvinila a zadržala štvoricu policajtov z tímu Očistec. Medzi nimi bol aj dlhoročný vyšetrovateľ NAKA Ján Č. Práve jeho meno použil šéf Sme rodina ako označenie pre spomínanú „mafiu“.

Až po zbavení obvinenia
Kollár v reakcii na žalobu b piatok uviedol, že Čurillovi sa ospravedlní, až keď bude úplne zbavený obvinenia.
„Pán vyšetrovateľ Čurilla je stále trestne stíhaný. Pokiaľ mu bude zrušené stíhanie generálnym prokurátorom alebo rozhodne súd, ktorý povie, že trestný čin nenaplnil, potom sa k tomu postavím čelom a pánovi Čurillovi sa ospravedlním. Dovtedy nemám dôvod to urobiť,“ skonštatoval Kollár. Podotkol, že Čurilla zrejme nemá rovnaký meter, keďže mu neprekážali výroky iných osôb. Kollár preto verí, že vo svojom profesijnom živote má iný prístup a k porušeniam zákona pristupuje u každého rovnako.

„K sume sme dospeli v prvom rade na základe konkrétnych okolností tohto prípadu, ktoré priamo zvyšujú intenzitu poškodenia dobrého mena nášho klienta. Tieto okolnosti sú dané tým, kto, čo, o kom, kde, kedy a akým spôsobom povedal. Rovnako sme sa riadili aj súdnou praxou v porovnateľných prípadoch. Náš klient túto žalobu nepodal preto, aby získal majetkový prospech pre seba, takže prípadnú priznanú sumu po odpočítaní nákladov venuje na dobročinný účel,“ vysvetlil advokát obvineného policajti Peter Kubina.

Krajský súd v Bratislave prepustil 1. októbra obvinených vyšetrovateľov NAKA a dočasného šéfa policajnej inšpekcie Petra Scholtza z väzby na slobodu, pretože ich trestné stíhanie je neopodstatnené. Čurill, Pavol Ďurka, Milan Sabota a Štefan Mašina sú stíhaní pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin marenia spravodlivosti. Čurill a Ďurka, ktorí pracovali v rámci tímu Očistec na vyšetrovaní sledovaných trestných káuz, boli obvinení v súvislosti s vyšetrovaním trestných vecí zločineckej skupiny takáčovci. Údajne bránili členovi skupiny Martinovi Mikulcovi v roku 2020 v návrate na Slovensko zo zahraničia, čím chceli docieliť vznik dôvodu na jeho útekovú väzbu. V prípade Ďurka sa tiež obvinenie týka údajnej manipulácie s výpoveďou svedka Csabu Dömötöra./agentury/

X X X

Britský poslanec podľahol zraneniam po útoku 25-ročného muža

Britský konzervatívny poslanec David Amess zomrel potom, čo ho dnes dobodal útočník. Polícia predpokladaného páchateľa činu zadržala, dvadsaťpäťročný muž je podozrivý z vraždy. Útok sa stal krátko po poludní miestneho času
Kostol v britskom meste Leigh-on-Sea, kde došlo k útoku na Davida Amessa.

K útoku došlo na pravidelnom stretnutí s voličmi v okrsku Southend West, ktorý Amess v parlamente zastupuje od roku 1997. Poslancom bol od roku 1983. Podľa Sky News dosiaľ neidentifikovaný muž prišiel na stretnutie s verejnosťou a Amessa napadol.
Z útoku na dlhoročného poslanca sú zdesení jeho politickí kolegovia i ďalšie osobnosti. Podporu Amessovej rodine vyjadril bývalý konzervatívny premiér David Cameron alebo manželka súčasného premiéra Carrie Johnsonová.

„Hrozná, tragická správa o Davidovi. Bol to obetavý, inteligentný muž a naozajstný poslanec, ktorý prišiel o život, keď slúžil voličom, pre ktorých po celú svoju kariéru neúnavne pracoval,“ napísal na twitteri minister dopravy Grant Shapps.
Matt Hancock, britský exminister zdravotníctva, označil Amessa za nezištného mentora. „Som zničený a v šoku z vraždy Davida Amessa. Bol láskavý a veľmi mu záležalo na Southende. Keď som prišiel do parlamentu, bol mi mentorom. Vždy nezištný a mal čas na kohokoľvek,“ napísal Hancock na facebooku.

„Srdcervúce počuť o smrti Sira Davida Amessa. Slušný človek a rešpektovaný poslanec prišiel o život vo svojej vlastnej komunite pri výkone svojej funkcie,“ napísala na twitteri bývalá šéfka britskej vlády Theressa Mayová s dodatkom, že ide o tragický deň pre britskú demokraciu.

Bývalý líder britskej opozície a labouristickej strany Jeremy Corbyn označil smrť Amessa za šokujúcu. „Nikto by nemal byť v ohrození pri výkone svojej práce,“ napísal na twitteri.
Nigel Farage, bývalý poslanec britského i európskeho parlamentu, označil smrť Amessa za „veľkú ranu pre demokraciu“.
Amess patrí k dlhoročným a hlasitým odporcom zotrvania Británie v Európskej únii, zúčastnil sa aj kampane za brexit.

Násilie voči zákonodarcom je v Británii veľmi ojedinelé. Týždeň pred referendom o zotrvaní Británie v EÚ však bola 16. júna 2016 v severoanglickom meste Birstall neďaleko Leedsu zavraždená britská labouristická poslankyňa Jo Coxová, zástankyňa brexitu. Na Štyridsaťjedenročnú matku dvoch detí útočník trikrát vystrelil a následne ju mnohokrát dobodal. Páchateľ na súde prevolával „Smrť zradcom, slobodu Británii“. Za vraždu dostal doživotný trest väzenia bez možnosti podmienečného prepustenia.

„Myslím teraz na Davidovu rodinu. Ide výhradne o ňu. Všetko sa mi teraz vracia. Bolesť, strata, ale aj koľko lásky nám verejnosť vyjadrila po strate Jo. Dúfam, že môžeme urobiť to isté pre Davida,“ uviedol manžel zavraždenej poslankyne Brendan Cox./agentury/

X X X

Zurian sa ukryl v zahraničí, Šeliga ho láka domov

Ešte sa nový šéf Národnej kriminálnej agentúry Branko Kišš ani nestihol „rozkukať“ v novej kancelárií, a už mu poslanec koaličnej strany Za ľudí Juraj Šeliga dáva úlohu.

Dočasný policajný prezident Štefan Hamran k 15. októbru vymenoval do funkcie riaditeľa NAKA pplk. Branka Kišša. „Branka Kišša poznám ako profesionálneho a zdatného policajta. Máme rovnaký pohľad na chod NAKA a je plne v jeho rukách personálna otázka príslušníkov NAKA. Chcem, aby naďalej bojovali s organizovaným zločinom a ich výsledky boli dôkazom toho, že polícia je na strane spravodlivosti," povedal Hamran.

Krátko na to sa ozval Šeliga, ktorý na sociálnej sieti riaditeľovi NAKA drží palce. „Novému riaditeľovi NAKA – Braňkovi Kiššovi myslím všetci držíme palce v jeho práci. Verím, že sa mu podarí viesť NAKA lepšie ako jeho predchodcom… To je v záujme občanov, všetkých normálnych policajtiek a policajtov a na konci dňa aj v jeho záujme,“ napísal Šeliga.

„Ako inšpiráciu na prvú úlohu ponúkam – “presvedčiť” pána Zuriana, bývalého riaditeľa NAKA, aby sa vrátil na Slovensko. Pretože tu mu nič zlé nehrozí, nehovoriac o tom, že by pomohol objasniť mnohé veci, ktoré v minulosti NAKA urobila. Určite má o čom rozprávať…,“ dodal Šeliga.

Kiššov predchodca sa totiž skrýva v zahraničí. Ako uviedol portál pluska.sk, Zurian by sa mal ukrývať v rusky hovoriacej krajine. V zahraničí je od leta.
Zurian v lete podal na Generálnej prokuratúre trestné oznámenie. Mal v ňom popísať, ako našiel za stieračom auta výhražný list. Bolo v ňom napísané: Milan ťa už čaká. Teší sa na teba. Približne v rovnakom čase si Zurian všimol, že ho niekto sleduje a začal mať pocit, že mu ide o život.

List spomína Milana, čo je odkaz na bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorý vlani v decembri zomrel v prešovskej väzobnej cele. Vyšetrovanie jeho smrti nie je ešte uzatvorené, ale predpokladá sa, že Lučanský si siahol na život sám.
Zurianov syn našiel ďalší list – zastrčený vo dverách. Písať ho mal niektorý z bývalých kolegov v NAKA. Pisateľ totiž konštatuje, že „nie všetci v tíme sme stotožnení s tým, čo sa úmyselne vytvára aj okolo tvojej osoby“. „Dosť niektorí písali informácie o tebe, že si skorumpovaný a že robíš pre politikov, oligarchov a že z peňazí, ktoré ti dávajú, platíš Santusovú, aby išla proti nám,“ píše neznámy autor.

Pripomína situáciu z práce, keď mal Zurian ponížiť jedného z vyšetrovateľov a z pomsty sa snaží Zuriana dostať do basy. „Odišiel som do zahraničia, pretože vnímam, že vojna v polícii sa neskončila. Bojím sa o život a o svojich blízkych,“ povedal Zurian portálu.

Pravda oslovila Generálnu prokuratúru, ktorá v oficiálnom stanovisku píše: „trestné oznámenie bolo oznamovateľom podané na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. GP SR vo veci koná, preto sa nebudeme k veci v súčasnosti podrobnejšie vyjadrovať“/agentury/

X X X

Novým riaditeľom Národnej kriminálnej agentúry sa stal Branko Kišš

Novým riaditeľom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) je od piatka Branko Kišš. Do funkcie ho vymenoval dočasný prezident Policajného zboru (PZ) Štefan Hamran.
Informovala o tom hovorkyňa Prezídia PZ Denisa Bárdyová.

„Branka Kišša poznám ako profesionálneho a zdatného policajta. Máme rovnaký pohľad na chod NAKA a je plne v jeho rukách personálna otázka príslušníkov NAKA. Chcem, aby naďalej bojovali s organizovaným zločinom a korupciou a ich výsledky boli dôkazom toho, že polícia je na strane spravodlivosti," uviedol šéf polície.

Branko Kišš nastúpil do Policajného zboru v roku 1995, má ukončenú Akadémiu Policajného zboru. Ako vyšetrovateľ pracoval na závažných, organizovaných násilných a drogových trestných činoch. Pôsobil na úrade boja proti organizovanému zločinu, prešiel si rôznymi stupňami riadenia a jeho posledné pôsobisko bolo na NAKA odbor Bratislava vedúci 1. oddelenia vyšetrovania.

Bol členom viacerých medzinárodných vyšetrovacích tímov
„Má skúsenosti ako vedúci rôznych vyšetrovacích tímov. Viedol pracovnú skupinu, ktorá vyšetrovala najrozsiahlejšie drogové organizované činy v histórii Slovenska, ide o akciu Venal. Počas svojej policajnej kariéry bol členom viacerých medzinárodných vyšetrovacích tímov, kde pôsobil ako národný expert na spoločné vyšetrovacie tímy," priblížila hovorkyňa.
Za slovenskú políciu bol Kišš kontaktnou osobou pre projekt zameraný na vyšetrovanie organizovanej trestnej činnosti osôb pochádzajúcich z krajín bývalej Juhoslávie s cezhraničným presahom, aktuality.sk

X X X

Antisemitizmus v Únii nemá miesto, odkázal Brusel po spornom tvíte Janeza Janšu

Janša, ktorého krajina v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, obvinil viacero členov Európskeho parlamentu (EP), že sú „bábkami“ finančníka Georgea Sorosa.
Európska únia v piatok opätovne zdôraznila, že antisemitizmus „nemá miesto“ v bloku 27 štátov. Vyhlásenie prišlo po tom, čo slovinský premiér Janez Janša na sociálnej sieti napísal príspevok, ktorý niekoľko európskych poslancov označilo za antisemitský, informuje agentúra AP.

Janša, ktorého krajina v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, obvinil viacero členov Európskeho parlamentu (EP), že sú „bábkami“ finančníka Georgea Sorosa. Soros, Američan s maďarskými koreňmi, je židovského pôvodu a niekoľko desaťročí je terčom antisemitských útokov a konšpiračných teórií, konštatuje AP.
Slovinský premiér svoj komentár zverejnil na sociálnej sieti Twitter počas návštevy delegácie EP v Slovinsku, ktorá sa zaoberala slobodou tlače a právnym poriadkom v krajine.

„Sociálne médiá by mali byť priestorom pre konštruktívnu debatu plnú rešpektu,“ uviedol hovorca Európskej komisie (EK) pre právny štát Christian Wigand. „Nemali by byť miestom pre osobné útoky, útoky proti jednotlivcom – či už súkromným alebo verejným osobnostiam –, tak ako to bolo v tvíte, ktorý ste spomenuli,“ dodal.
Wigand ďalej podotkol, že antisemitizmus „nie je len hrozbou pre židovské komunity, ale aj pre otvorenú a rozmanitú spoločnosť“.

EÚ vyjadrila znepokojenie
Janša sa dostal na Twitteri do sporu aj s holandským premiérom Markom Ruttem, ktorý tvít slovinského premiéra označil za „nevkusný“ a odsúdil ho v „najväčšej možnej miere“, cituje AP. Rutte dodal, že správu sprostredkoval aj slovinskému veľvyslancovi v Haagu.
Janša Ruttemu odpovedal, nech „nestráca čas s veľvyslancami a slobodou tlače v médiách“ a namiesto toho chráni svojich „novinárov pred zabíjaním na uliciach“. Podľa AP išlo o zjavnú narážku na vraždu holandského investigatívneho reportéra Petra R. de Vriesa v Amsterdame.

Európska únia medzitým opakovane vyjadrila znepokojenie v súvislosti so slobodou tlače v Slovinsku. Janša je dlhší čas pod drobnohľadom pre priškrtenie financovania jedinej tlačovej agentúry v krajine, píše AP. Riaditeľ agentúry STA Bojan Veselinovič nedávno odstúpil z funkcie v súvislosti s novou zmluvou o verejnej službe, ktorá by určovala, akým spôsobom bude agentúra financovaná. Vládu obvinil z pokusu "podriadiť si agentúru" pozastavením financovania.

Janša, nacionalistický politik s úzkymi väzbami na maďarského premiéra Viktora Orbána, nástojí na tom, že mnoho slovinských médií je voči nemu zaujatých, pripomína AP. V júli tohto roka však uviedol, že otázka financovania sa vyrieši na jeseň, aktuality.sk

X X X

Maďarskí policajti hliadkujú na hraniciach spolu so srbskými

Maďarský minister vnútra Sándor Pintér zdôraznil, že Maďarsko a Srbsko majú na potlačenie ilegálnej migrácie totožný názor, pri rozhodovaní zohľadňujú tieto krajiny rovnaké hodnoty.

Maďarsko rozširuje spoluprácu so Srbskom v oblasti ochrany štátnych hraníc pred ilegálnou migráciou, preto budú maďarskí a srbskí policajti spoločne chrániť srbsko-severomacedónske a maďarsko-srbské hranice. Oznámil to v piatok na maďarsko-srbskej hranici v Röszke maďarský minister vnútra Sándor Pintér, ktorý vystúpil na spoločnej tlačovej konferencii so srbským rezortným partnerom Aleksandarom Vulinom.

Podľa agentúry MTI Pintér zdôraznil, že Maďarsko a Srbsko majú na potlačenie ilegálnej migrácie totožný názor, pri rozhodovaní zohľadňujú tieto krajiny rovnaké hodnoty.
„Spoločným cieľom je zapojiť do ochrany hraníc aj ďalšie krajiny,“ dodal maďarský minister a ako príklad uviedol Česko a Rakúsko, ktoré sa pridávajú k tejto iniciatíve.

„Spoločná ochrana hraníc potvrdzuje, že vzťahy Maďarska a Srbska sú na možnej najvyššej úrovni. Srbsko nemá záujem na tom, aby sa z neho stalo miesto migrantov, nemáme záujem ani na tom, aby ktokoľvek menil národnostné či náboženské zloženie našej krajiny,“ zdôraznil Vulin, podľa ktorého posilnenie hraníc s Maďarskom je aj pre Srbsko dôležité, pretože dobre chránené hranice ovplyvnia rozhodovanie migrantov, aktuality.sk

X X X

Prednedávnom bola centrom korupcie. Skompromitovaná agentúra prešla očistcom

Poctiví poľnohospodári, potravinári a lesníci si môžu vydýchnuť. Po roku práce v podmienečnom režime dostala Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) trvalú akreditáciu. Vari najväčšie centrum korupcie, kde sa vymenilo v krátkom čase šesť šéfov, je oficiálne očistené. Nový tandem minister Samuel Vlčan a generálny riaditeľ agentúry Jozef Kiss sľubuje, že na plný výkon sa dostane PPA do 3-4 mesiacov.

Ešte pred mesiacom si nikto nebol istý, ako dopadne audit Európskej komisie. O budúcnosti agentúry sa veľmi opatrne vyjadrovali Vlčan, Kiss aj poľnohospodári. Všetci, ktorí videli pod pokrievku toho, čo sa udialo v agentúre, najmä po kauze Dobytkár, boli v prognózach opatrní.

Europodpory sa v platobnej agentúre rozdeľovali od buka do buka. Za korupciu a udeľovanie podpôr, ktoré neboli v súlade s pravidlami a šli "našim“, pocítili poľnohospodári trest Bruselu už tohto roku.
Takzvané projektové podpory boli krátené o 25 percent, bolo pozastavených 450 platieb a 1¤200 žiadostí o podpory. Aritmetický súčet hovoril o stopnutí 60 miliónov eur, samo krátenie malo hodnotu okolo 15 miliónov eur. Skutočné škody boli však oveľa vyššie, pretože znamenali pozastavenie rozvoja celého sektora, nehovoriac o tom, ako utrpela povesť poľnohospodárov.

Pred časom zverejnil The Economist tabuľku výkonnosti potravinových hospodárstiev sto krajín sveta. Zatiaľ čo Slovensko skončilo na 46. mieste, Česko sa umiestnilo na 5. mieste. Nič tak výstižnejšie nedokumentuje mieru úpadku agropotravinárstva ako toto porovnanie. A ešte horšie vyznievajú rôzne analýzy postavenia slovenského agrosketora medzi krajinami EÚ, Slovensko je v rebríčkoch na samom konci, predbehlo ho Rumunsko, za nami je skalnatá Malta či Luxembursko, to však ťaží zo svojho rozvinutého bankového sektora.

Premárnené peniaze
Brusel po odhalení podvodov v PPA mohol v krajnom prípade postaviť platobnú agentúru mimo hry a preniesť vykonávanie jej funkcií na obdobnú inštitúciu niektorej členskej krajiny. Napokon úporná snaha o nápravu vecí (ešte pred mesiacom nebolo splnených 16 zo 72 Bruselom požadovaných ozdravných opatrení) priniesla riešenie umožňujúce ministrovi Samuelovi Vlčanovi rozhodnúť o plnej akreditácii PPA. Pôdohospodárstvo ako celok za ňu zaplatilo vysokú cenu. Ťažko ju vôbec vyčísliť, veď ide aj o stratu prestíže doma i v zahraničí. Akreditácia v hodine dvanástej vracia do hry všetkých poctivých hospodárov na pôde, lesníkov aj spracovateľov.

Akú hodnotu malo ročné vákuum v činnosti PPA? Minister Vlčan v odpovedi na túto otázku Pravdy upriamil pozornosť na to, že „slovenskí poľnohospodári a potravinári bojujú s konkurenčnou nevýhodou na všetkých frontoch, ktorá plynie aj z toho, že voči členským krajinám Európskej únie agropotravinárstvo technologicky zaostáva.“ Len samotné potravinárstvo vyčíslilo investičný – modernizačný dlh na jednu miliardu eur.

Vlčan odôvodnil, že „dlh je aj dôsledkom toho, že veľká časť zdrojov určená na rozvoj podnikov vytiekla do schém korupcie a klientelizmu. Jeden rok sme potrebovali na to, aby sme systém (práce PPA) narovnali. Sme presvedčení, že pravidlá sú nastavené dobre a v krátkom čase odstránime dlh, ktorý máme voči pôdohospodárskej verejnosti.“Je to dosť optimistické vyhlásenie, ale bodaj by sa naplnilo. Agentúra je obrovská organizácia, kde pracuje 680 ľudí. Mnohých z kľúčových pracovníkov prepustili. Jozef Kiss netajil, že „platobku“ čaká optimalizácia, teda zoštíhľovanie. Organizácia sa za pochodu prebudováva a najbližšie mesiace ukážu, ako si noví ľudia poradia s praktickou stránkou všetkých výziev, teda podporných opatrení, ktoré majú realizovať.

Dotácie, ale aj úver
V agentúre ide predovšetkým o peniaze, systém jej práce sa digitalizuje a jej funkcionári tvrdo podrobujú (aspoň o tom hovoria) kontrole, aby sa neopakovali možnosti zvýhodňovať žiadateľov o podpory. Medzi ľuďmi v samotnej agentúre musí však vládnuť dôvera, tak ako ju musia nadobudnúť aj poľnohospodári, ktorí o dotácie žiadajú.

Spektrum žiadateľov o európske podpory je pritom veľmi široké. Nie sú to len mladí, malí, rodinní farmári či družstvá podielnikov alebo iné súkromné poľnohospodárske podniky, ale napríklad neraz aj mimo pozornosti širšej verejnosti stojace miestne význam pripisuje spoločnosť, vláda, politici napríklad aj rôznym krajinotvorným prvkom v priestore, kde vidiecke obyvateľstvo žije. Pre všetky MAS zaznela z úst Jozefa Kissa dobrá správa, podpory by sa mali pre ne vyplácať v krátkom čase.
Pravdaže, z pohľadu rozhýbania samotného poľnohospodárstva je najdôležitejšie, ako rýchlo sa dostanú podpory k samotným podnikom. V tejto súvislosti minister povedal, že štátny rozpočet už v budúcom roku ráta s garanciami pre zvýhodnené úvery.
Vlčan dal tým celkom jednoznačne najavo, že agropodnikatelia sa nemôžu spoliehať len a len na podpory, ktoré poskytuje Európska únia. Štátom garantované komerčné úvery by mali byť podľa Vlčana "pre tých, ktorí nevedia dosiahnuť na podpory zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky.“ Má to byť spôsob „ako masívne naliať zdroje na kapitálové investície do pôdohospodárstva a potravinárstva.

Nie je to prvý raz, čo sa vyslovuje táto možnosť. Dôležité je, ako na ňu zareagujú poľnohospodári. Zdroje, ktoré poskytuje PPA, však majú oproti úverom obrovskú výhodu, netreba ich splácať. A to je, samozrejme, výhoda oproti tým, čo si musia požičiavať peniaze na rozvoj v bankách.

Samospráva si vydýchla
Pridelenie trvalej akreditácie pre PPA označila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora za zásadný míľnik v ceste za nulovou mierou korupcie pri prideľovaní eurofondov v agropotravinárskom sektore a za medzník ako efektívne vyplácať podpory do odvetvia.

„Inú ako pozitívnu správu si slovenskí poľnohospodári a potravinári ani len nepripúšťali. V prípade neúspechu by sa totiž Slovensko ako krajina stalo hanbou Európy a ukážkovým príkladom, aké dôsledky na výrobu potravín v sebe nesie korupcia pri rozdeľovaní európskych podpôr a znefunkčnenie agentúry ako celku. Sme radi, že rok trvajúci proces očisty a nastavenia nových pravidiel fungovania Pôdohospodárskej platobnej agentúry zvládli všetci jej zamestnanci na výbornú,“ vyhlásil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Pre samosprávu je mimoriadne dôležité, ako platobná agentúra zvládne blížiace sa vyplácanie priamych platieb. Tie, ako pripomenul Macho, predstavujú najväčšiu časť podpôr v poľnohospodárstve.
Okrem plynulého vyplácania priamych platieb totiž očakávajú poľnohospodári a potravinári aj vyhlásenie dvoch zásadných výziev, vďaka ktorým si budú môcť modernizovať poľnohospodárske stroje, maštale, budovy, ale aj nakúpiť nové technológie na výrobu potravín. Dovedna ide o 335 miliónov eur. Pripomenuli obrovský investičný dlh spracovateľského priemyslu v sume okolo jednej miliardy eur.

Práve preto je udelenie trvalej akreditácie pre PPA zásadnou správou, vďaka ktorej sa po vyhlásení kľúčových výziev môže postupne modernizovať pestovanie plodín, chov hospodárskych zvierat a výroba potravín na Slovensku.

X X X

Európska prokuratúra začala od júna 350 vyšetrovaní podvodov voči rozpočtu EÚ

Európska prokuratúra začala svoju činnosť v júni 2021.
Európska prokuratúra začala od júna 350 vyšetrovaní podvodov voči rozpočtu EÚ, pričom odhadovaná škoda predstavuje zhruba 4,6 miliardy eur. Hlavná európska prokurátorka Laura Codruta Kövesiová to uviedla počas Konzultatívneho fóra generálnych prokurátorov a riaditeľov prokuratúr členských štátov EÚ. Zúčastnil sa na ňom aj generálny prokurátor SR Maroš Žilinka. Generálna prokuratúra (GP) SR o tom informovala na svojom webe.

Európska prokuratúra začala svoju činnosť v júni 2021. Doteraz spracovala viac ako 2000 trestných oznámení. Hlavná európska prokurátorka vyzdvihla doterajšiu podporu zo strany členských krajín, špeciálne krajín podieľajúcich sa na posilnenej spolupráci, medzi ktoré patrí aj Slovensko.
„Činnosť Európskej prokuratúry prispeje k spravodlivejším členským štátom, a tým aj k spravodlivejšej Európskej únii,“ povedal Žilinka.

Digitálna stratégia
Konzultatívne fórum sa uskutočnilo 14. a 15. októbra v hybridnom formáte – prezenčne aj prostredníctvom videokonferencie. Jednou z tém bola Digitálna stratégia Európskej komisie, jej vplyv na vyšetrovanie trestných činov v členských krajinách a finančná podpora zo strany Únie.

„Bola zdôraznená nevyhnutnosť razantnejšieho zavádzania digitalizácie v justičnom prostredí, ktorá sa prejavila práve počas pandémie ochorenia COVID-19,“ podotkli na webe GP SR. Diskutovalo sa o problematike cezhraničnej komunikácie a výmeny informácií medzi justičnými orgánmi, tiež o posúdení vplyvov z hľadiska ochrany osobných údajov.

Účastníci fóra podľa GP SR zdôraznili nezávislosť úradov prokuratúr v EÚ ako základu pre fungovanie demokratického právneho štátu s cieľom ochrany práv občanov a verejného poriadku. „Je potrebné vytvoriť podmienky nezávislosti prokuratúry na národnej úrovni, bez zasahovania politickej moci a súčasne na otázku nezávislosti prokuratúry pozerať ako na nadnárodný, komplexný problém,“ uviedli na webe. Prispieť by k tomu mala aj podpora priamych kontaktov na komunikáciu či výmena skúseností medzi generálnymi prokurátormi EÚ, aktuality.sk

X X X

Sme rodina stiahne svoj podpis z reformy národných parkov, Budajovi chýba vecné zdôvodnenie

Hnutie Sme rodina stiahne svoj podpis z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá má zabezpečiť prevod štátnych pozemkov v národných parkoch pod ochranárov. Uviedol to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) na tlačovej konferencii.
Pokiaľ sa nezohľadnia argumenty Sme rodina k novele zákona, tak koalícia nemá pri hlasovaní rátať so 17 poslancami hnutia.
Podľa ministra Jána Budaja nebolo Kollárove rozhodnutie vecne odôvodnené.

Počúvali hlasy v regiónoch
Dôvodom stiahnutia podpisu je podľa Kollára to, že počúvali hlasy v regiónoch. Dôsledkom reformy tak ľudia môžu stratiť prácu. Novela by sa mala prijať až potom, ako v národných parkoch bude urobená zonácia, tvrdí Kollár.
Ministerstvo životného prostredia uviedlo, že reforma sa bude týkať 300 000 hektárov pozemku. Podľa Kollára sa to však dotkne 660 000 hektárov štátnych pozemkov s presahom na 1,2 milióna hektárov, a to aj na súkromné pozemky. „Nehovoríme nie, ale v tejto forme novelu nepodporíme,“ poznamenal.

Igor Viszlai zo Slovenskej lesníckej komory navrhol, aby reforma národných parkov prešla riadnym vládnym návrhom a nie poslaneckým. Musí podľa neho prebehnúť riadne pripomienkové konanie.
Novela sa má dotknúť aj približne 900 poľovných revírov, čo je nadpolovičná väčšina, poukazuje Rudolf Huliak zo Slovenskej poľovníckej komory. „Škody spôsobené v národnom hospodárstve touto voľne žijúcou zverou, na ktorú prestane byť vyvíjaný poľovnícky tlak, budú nedozerné,“ tvrdí.

Pokusy zmariť záväzky SR
Minister Budaj je pripravený odôvodniť Borisovi Kollárovi prínosy reformy pre ochranu prírody a aj pre sociálne pozdvihnutie regiónov. Upozornil zároveň, že pokusy zmariť reformu národných parkov poškodzujú záväzky Slovenska pri plnení Plánu obnovy a odolnosti SR, z ktorého chce Slovensko čerpať cca 6 miliárd eur.

Časť financií takto stratíme. Navyše, pre nedostatočnú ochranu lesa a chránených biotopov Slovensko čelí žalobe Súdneho dvora Európskej únie.
V reakcii tiež uviedol, že predkladatelia návrhu novely zákona o reforme národných parkov, budú pokračovať vo svojom úsilí a vyzývajú ostatných poslancov i verejnosť na podporu ochrany národných parkov.

Pozmeňujúci návrh
Kollár zároveň odporučil predkladateľovi návrhu, poslancovi Jaromírovi Šíblovi (OĽANO), aby novelu stiahol, presunul o pár mesiacov a prepracoval ju. „Prijmeme taký návrh zákona, ktorý bude vyhovovať všetkým, nebude ničiť prírodu a ani ľudské životy v tej prírode,“ povedal Kollár.

Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina) v piatok doobeda pre TASR povedal, že k reforme očakával pozmeňujúci návrh od envirorezortu, ktorý by zadefinoval, ako sa pozemky presunú. Kritizoval aj pracovnú skupinu k reforme, ktorá sa podľa neho ani raz nestretla.
Spolupredkladateľka reformy a poslankyňa NR SR Anna Zemanová (SaS) pre TASR reagovala, že ak má Karahuta pozmeňujúci návrh, mal by ho predložiť. Zatiaľ od neho nič neeviduje. Zemanová na predloženej novele nepotrebuje niečo meniť.
Žiadne zásadné pripomienky
Šíbl nevidí dôvod na stiahnutie novely z rokovania parlamentu. Nebráni sa pozmeňujúcim návrhom, ktoré reformu vylepšia a špecifikujú. Pripomenul, že reforma prešla aj klasickým medzirezortným pripomienkovým konaním. V tom procese podľa neho neboli vznesené žiadne zásadné pripomienky, ktoré by novelu spochybnili. Reforma národných parkov je aj v programovom vyhlásení vlády.

„Logicky by sme očakávali od koaličných partnerov, že ak majú konkrétne výhrady k takto naformulovanej novele, tak ich budú komunikovať s nami,“ podotkol Šíbl.

Táto novela zákona nijako nerieši zonácie národných parkov, ktoré v súčasnosti prebiehajú podľa platnej legislatívy. Poslanec poukazuje, že štát nejde reformou obmedzovať hospodársku činnosť v národných parkoch. Obmedzenie ťažby sa môže diať napríklad až v procese zonácie. Vtedy si však vlastník pozemku bude môcť podľa zákona požiadať o finančnú náhradu za obmedzenie ťažby dreva a štát mu ju vyplatí, vysvetlil Šíbl.
O novele zákona o ochrane prírody by sa malo rokovať na najbližšej schôdzi parlamentu, ktorá sa začne na budúci týždeň, aktuality.sk

X X X

Sme rodina sťahuje svoj podpis pri reforme národných parkov, OĽaNO hovorí o porušovaní dohôd

Predseda NR SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár počas návštevy vyhliadky Poludnica na okraji Národného parku Muránska planina
Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár to povedal na dnešnej tlačovej konferencii. Dodal, že vypočul hlasy ťažko pracujúcich ľudí v regiónoch, ktorí by boli prijatým zákonom postihnutí najviac.
Návrh zákona od poslanca Šíbla je podľa Kollára potrebné prepracovať. „Odporúčam mu, aby tento návrh zákona stiahol
a presunul ho možno o dva – tri mesiace a dopracoval ho tak, aby všetci boli spokojní,“ povedal šéf hnutia Sme rodina.

„Zákon, ktorý by vyhovoval všetkým. Ktorý nebude ničiť prírodu, ale ani ľudské životy v tej prírode,“ dodal. Kollár tiež povedal, že v zákone sa hovorí o ochrane prirodzených biotopov a že sa má realizovať prostredníctvom zonácie národných parkov.
Doplnil, že tento proces nie je dodnes urobený. „Najprv urobme zonáciu a až potom presúvajme pozemky,“ vysvetlil. Poukázal aj na to, že zákon sa má týkať nie 300-tisíc hektárov, ale dotkne sa to 616-tisíc hektárov štátnych pozemkov s presahom na 1,2 milióna hektárov súkromných pozemkov. „Zákonu nehovoríme nie, ale v tejto forme ho nepodporíme,“ uzavrel Kollár.
Mylné fakty
Odstúpenie Kollára od reformy národných parkov nebolo vecne odôvodnené. Fakty, na ktoré sa odvolával, napríklad vo veci výmery lesov, boli mylné. Uviedlo to v reakcii Ministerstvo životného prostredia (MŽP). Šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) za reformou stojí.

„Minister Budaj je pripravený odôvodniť Borisovi Kollárovi prínosy reformy pre ochranu prírody a pre sociálne pozdvihnutie regiónov,“ uvádza tlačové oddelenie MŽP. Budaj spolu s poslancami parlamentu, ktorí predkladajú reformu, chcú pokračovať vo svojom úsilí. Vyzývajú ostatných poslancov aj verejnosť na podporu ochrany národných parkov.
Budaj upozornil, že pokusy zmariť reformu poškodzujú záväzky SR pri plnení plánu obnovy, z ktorého má Slovensko čerpať približne šesť miliárd eur. Časť financií takto podľa MŽP Slovensko stratí. Pre nedostatočnú ochranu lesa a chránených biotopov čelí SR žalobe Súdneho dvora Európskej únie, pripomenul envirorezort.

OĽaNO hovorí o porušovaní dohôd
Koaličných partnerov prekvapil postoj Sme rodina a Borisa Kollára, ktorý oznámil stiahnutie podpisov spod reformy národných parkov. OĽaNO hovorí o porušovaní dohôd a nerozumie tomuto kroku, keďže Kollár je spolupredkladateľ novely.
Podobne to vidí aj SaS. Témou sa podľa nich bude zrejme zaoberať aj koaličná rada. Postoj Sme rodina mrzí aj podpredsedníčku strany Za ľudí Miriam Šutekovú. Partnerom pripomenula záväzok z vládneho programu zabezpečiť jednotnú správu chránených území pod envirorezort a zvážiť právnu subjektivitu správ národných parkov.

„Nerozumieme porušovaniu platných dohôd o to viac, že pán Kollár je spolupredkladateľom zákona. Môžeme len zopakovať, že za normálny princíp koaličnej spolupráce považujeme odbornú diskusiu s partnermi a hľadanie spoločných riešení. Obštrukciami všetkých dôležitých reforiem zo strany koaličného partnera sa bude zaoberať predsedníctvo hnutia a koaličná rada,“ uviedol Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽaNO.

Hnutie tvrdí, že chce vo vláde prijímať dôležité a zásadné opatrenia v prospech ľudí. Za také považuje aj reformu národných parkov, ktorej cieľom je chrániť prírodné hodnoty a zvýšiť životnú úroveň v regiónoch.
SaS je prekvapená
Šéfka klubu SaS Anna Zemanová uviedla, že strana je z postoja Kollára prekvapená. „Doteraz jeho strana neprišla so žiadnym pozmeňujúcim návrhom a sám bol od mája tohto roka pod daný zákon aj podpísaný. Predpokladám, že celá záležitosť sa bude riešiť na koaličnej rade,“ poznamenala.

„Naša spoločná aktivita vznikla aj z podnetu desiatky tisícov občanov, ktorí podpísali petíciu na ochranu nášho národného prírodného bohatstva, ktorým sú bezpochyby aj naše lesy,“ povedala pre Šuteková. Poukázala napríklad na „výrazné a často nekoncepčné“ zásahy na južnej strane Chopku v Jasnej.

„Aj keď mi je jasné, že rôzne záujmové lobistické skupiny vyvíjali rozličné aktivity, my, volení zástupcovia ľudu, sa musíme postaviť čelom k tejto problematike, aby sme sa pred ďalšími generáciami nemuseli hanbiť. Spolieham sa na zodpovednosť všetkých koaličných partnerov, k čoraz naliehavejšej ochrane našej prírody a verím, že predmetné nezrovnalosti spoločne prekonáme,“ vyhlásila.

Podľa Wiezika sa tomu dalo predísť
Na stiahnutie podpisu Sme rodina spod novely reagoval aj europoslanec Michal Wiezik. Nepovažuje to za prekvapenie. „Už od ohlásenia reformy národných parkov som opakoval jednu vec. Ideme na to príliš rýchlo. Tomuto ‚humbuku‘ a uneseniu témy národných parkov dezinformátormi sa dalo a malo vyhnúť,“ poznamenal Wiezik.

Ministerstvo malo podľa neho najprv pripraviť, predstaviť a presadiť jeden fungujúci pilot vo forme reformovaného Tatranského národného parku. „Reforma národných parkov dnes prišla o 17 hlasov v parlamente a ja sa bojím toho, že to naozaj ochromí celé ochranárske úsilie na roky dopredu,“ dodal europoslanec.

Predseda Oblastnej lesníckej komory v Banskej Bystrici Igor Viszlai sa vyjadril, že nikto nie je proti tomu, aby mohli poslanci prinášať novely zákonov, v tomto prípade sa ale podľa neho obišiel celý legislatívny proces a boli z neho vynechaní aj ľudia z regiónov, ktorí k tomu majú čo povedať.
„Žiadame len to, aby bol zákon stiahnutý a pripravený tak, ako má byť. Teda riadnou vládnou novelou, s medzirezortným pripomienkovým konaním a pripomienkami všetkých dotknutých strán,“ dodal Viszlai.

X X X

Kajetánovi Kičurovi zaistili majetok

Bývalého šéfa SŠHR SR prepustili tento týždeň z väzby.
Bývalému šéfovi Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR Kajetánovi K. zaistili majetok. TASR to potvrdila hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová, upozornil na to denník Sme.
„Je možné potvrdiť, že Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR v priebehu vyšetrovania zaistil obvinenému K. K. majetok v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku,“ povedala hovorkyňa.

Bývalého šéfa SŠHR SR prepustili tento týždeň z väzby, v ktorej bol od vlaňajšieho apríla. Vyšetrovanie podľa prokuratúry nie je možné ukončiť, lebo sú stále realizované procesné úkony, ktorými však nemožno odôvodniť ďalšie predĺženie väzby.
Trestné konanie pre medializované informácie o pochybeniach SŠHR pri obstarávaní zdravotníckeho materiálu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a kúpe bytov na Konventnej ulici v Bratislave začala Národná kriminálna agentúra v marci 2020. Kajetán K. odmietol obvinenia súvisiace so zmluvami SŠHR, ako aj podozrenia spojené s dvoma bytmi, ktoré kúpil jeho syn, aktuality.sk

X X X

Matovič hlási: Kvóty na slovenskú hudbu zostanú

„Svojho času Jofo Viskupič, vtedy náš poslanec a dnes trnavský župan s Maťom Ďurindom z Tublatanky vybojovali pre slovenských interpretov super vec – povinnosť hrať aspoň 25 % slovenskej hudby v rádiách. Síce mnohí brblali, ale výsledok sa ráta – súdy to odobrili, rádiá si zvykli, slovenskí umelci majú viac peňazí … a aj lidičky, prajní našim, chcú viac slovenskej hudby v rádiách. Čo viac chceme? Nerušne to, čo funguje … práve naopak – poďme našim pomôcť ešte viac,“ píše líder najsilnejšieho koaličného hnutia OĽaNO a minister financií Igor Matovič.

Povinný podiel hranosti pesničiek domácich autorov vo vysielaní komerčných rádií navrhla zrušiť ministerka kultúry Natália Milanová. Ministerka z OĽaNO. Podľa jej návrhu by povinná kvóta zostala len vo verejnoprávnej RTVS, kde by sa muselo hrať najmenej 35 percent slovenskej hudby.
Milanová začiatkom týždňa svoj návrh vysvetľovala slovami, že štát nemá čo diktovať súkromným rádiám. Prehodnotenie kvót sa spomína aj v programovom vyhlásení vlády.

„Rádiá podnikajú na štátnych licenciách, preto ako štát máme úplne legitímne právo od nich žiadať pomoc našim umelcom pred valcom anglofónnej hudby. To nie je nacionalizmus, to je zdravý rozum a ochrana verejného záujmu,“ oponuje jej verejne Matovič.
Dodáva, že sa s Milanovou stretol vo štvrtok. „Poprosil som ju, aby na zrušenie 25 % kvóty ministerstvo kultúry zabudlo … aj keď si obaja veľmi dobre uvedomujeme, že je len otázka času, kedy nás bude niekto z Bruselu k zmene tlačiť,“ oznámil Matovič s dôvetkom, že ďakuje Jofovi za pôvodnú iniciatívu a Natálii za pochopenie.

Na budúci týždeň by sa mal pritom zísť mediálny výbor, ktorý vedie ďalší nominant OĽaNO Kristián Čekovský. Hovoriť sa malo aj o povinných kvótach, výbor chcel hovoriť so zástupcami ministerstva, Slovenského ochranného zväzu autorského, zástupcami rádií i umelcov. Matovič však zrejme problém už vyriešil…/agentury/

X X X

Ministerka Milanová: Kvóty pre slovenskú hudbu ponecháme v súčasnom nastavení

Kvóty pre slovenskú hudbu ostanú v súčasnom nastavení. Na sociálnej sieti to oznámila ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽANO), ktorá prisľúbila úpravu legislatívneho návrhu v pripomienkovom konaní.
Milanová reagovala na lídra OĽANO Igora Matoviča, ktorý ju v rámci pripravovanej mediálnej legislatívy požiadal o vypustenie návrhu, rušiaceho 25-percentný povinný podiel pre slovenskú hudbu v komerčných rádiách.
„Hoci sa osobne stotožňujem s odborným stanoviskom ministerstva kultúry, v tomto konkrétnom bode sme dospeli k politickému rozhodnutiu ponechať aktuálny stav kvót na slovenskú hudbu a v tomto zmysle ministerstvo aj upraví návrh zákona,“ uviedla Milanová.

Oznámila, že svojho straníckeho šéfa upozornila na riziká, ktoré hrozia pri zachovaní súčasného stavu povinných kvót pre slovenskú hudbu v rádiách, argumentujúc postojmi Európskej komisie.
„Zároveň však úplne chápem aj argumenty druhej strany,“ uznala ministerka, ktorá verí, že rovnaká pozornosť, aká je venovaná novému mediálnemu zákonu, sa ujde každému legislatívnemu návrhu s ambíciou zlepšiť mediálne prostredie.
Matovič bol proti

Matovič v piatok uverejnil status na sociálnej sieti, v ktorom sa vyjadril, že by sa kvóty pre slovenskú hudbu rušiť nemali. Argumentoval tým, že potvrdili svoj zmysel a takáto forma podpory zo strany štátu je dôvodná.
Návrh na zrušenie povinného podielu hranosti slovenskej hudby vo vysielaní komerčných rádií je súčasťou pripravovaných legislatívnych zmien a zákona o mediálnych službách. Návrh predpokladal, že povinná kvóta pre slovenskú hudbu ostane len pre RTVS, a to v nezmenenej výške 35 percent.

Proti zmene sa postavili umelci i Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA), ktorí sformulovali hromadnú pripomienku a spustili i petíciu na jej podporu.
Kvóty pre slovenskú hudbu fungujú od apríla 2016, podľa aktuálneho znenia stanovuje zákon povinnosť komerčným rádiám zaradiť do celkovej odohratej produkcie za mesiac minimálne 25 percent slovenských diel, v prípade RTVS je to 35 percent. Podiel sa týka odohratých skladieb medzi 6.00 až 24.00 h., aktuality.sk

X X X

Univerzitná nemocnica v Košiciach sa rozpadá, po moste zatvárajú kryté parkovisko

Stav niektorých objektov Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach je alarmujúci.
KOŠICE: Kryté parkovisko pod rondelom v areáli na Triede SNP v Košiciach musí Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice uzatvoriť. Od pondelka v tejto časti verejnosť nezaparkuje. Všetky ostatné parkovacie miesta ostávajú dostupné.
Nemocnica realizuje v súčasnosti rozsiahle kontroly jednotlivých objektov, ktoré sú majetkom a v správe univerzitnej nemocnice.
„Žiaľ, po uzavretí mosta na Triede SNP musíme z vážnych technických príčin uzatvoriť aj kryté parkovisko pod rondelom v tomto areáli. Uvedomujeme si, že to sťaží parkovanie verejnosti, ale bezpečnosť a zdravie pacientov, návštevníkov a našich zamestnancov je prvoradá,“ povedal Ján Slávik, generálny riaditeľ univerzitnej nemocnice.
Zdravotnícke zariadenie dostávalo sťažnosti a malo obavy z možného ohrozenia zdravia alebo majetku.
Na priestranstve nad krytým parkoviskom sa v súčasnosti realizuje technická kontrola. Tá následne ukáže, či bude nevyhnuté uzavrieť aj túto plochu.

Nemocnica pripravuje komplexný materiál o stave odstaveného mostného telesa, ako aj projekt parkovania.
„Ide o náročný proces z časového, finančného a technického aspektu, vyžaduje si dôkladnú prípravu a pomoc všetkých kompetentných štátnych inštitúcii. Zrealizovať ho budeme môcť len vďaka viaczdrojovým investíciám,“ dodal Slávik, aktuality.sk

X X X

Prezidentka Čaputová neustále prekvapuje: Dokázala, že nenosí len kúsky od návrhárov

Prezidentku Slovenskej republiky Zuzanu Čaputovú oblieka styslitka Sandra Žigová spolu s návrhárom Borisom Hanečkom, ktorí sa vždy postarajú o to, aby vyzerala dokonale. Jej outfity sú sofistikované, nesú v sebe rôzne symboly a odkazy.
Boris je návrhár srdcom aj dušou, nikdy nenecháva nič na náhodu a na šatách hlavy štátu si dáva obzvlášť záležať. Prezradil nám, že prezidentka si väčšinou nechá poradiť, avšak viac-menej ide o vzájomnú dohodu

O styling našej prezidentky sa stára stylistka Sandra Žigová a návhrár Boris HanečkaZdroj: Instagram
Zväčša sa držia nejakých protokolov, no však aj nálada a pocity pani prezidentky zohrávajú úlohu pri výbere finálneho outfitu. Za posledné obdobie sme ju mali možnosť vidieť vo viacerých skvostných šatách.

„Pani prezidentka si obľúbila práve úzke siluety. Ja si myslím, že sa jej hodia aj širšie sukne. V tom sa však ona cíti trošku romanticky, síce vie oceniť, že je to pekné, ale my obliekame nie len telo, ale aj myseľ.
Môže byť elegantná, krásna a môže imponovať mužom, ale stále nesmieme zabúdať na to, že je v práci. Nesmieme z toho urobiť módnu prehliadku. Musíme operovať s týmto presným zadaním - funkčné, ale aj efektné,“ povedal Boris v jednom z rozhovorov.

Naposledy prekvapila ležérnosťou
Aj Zuzana Čaputová, napriek tomu, že je prezidentkou, je tiež obyčajnou ženou z mäsa a kostí, a aj keď to veľa ľudí tak nevníma, aj ona žije život mimo svojej funkcie, kedy sa oblieka bežne do jednoduchých a obyčajných kúskov.
Nedávno navštívila Slovinsko a niektoré časti Slovenska, kde predviedla hneď niekoľko ležérných a športových outfitov. Síce jej cesta za hranice nebola súkromná, obliekla sa ako ostatní. Športový outfit do lesa nemohol chýbať. Mala na sebe čierny svetrík a nohavice a na vrch si dala tyrkysovú športovú bundu. Druhý deň zvolila opačnú kombináciu. Modrý svetrík a čiernu športovejšiu bundu s kapucňou. A musíme uznať, že naozaj vyzerá super aj v bežných outfitoch.

Boj za správnu vec
Prezidentka prišla podporiť myšlienku boja proti klimatickým zmenám, ako hlavá štátu sa snaží ísť príkladom aj v tejto oblasti. Klimatickými zmenami a eko životom sa zaoberá aj niekoľko našich známych tvári, ktorí sa snažia ísť príkladom.
Medzi nich patrí Michal Sabo, Viktor Vincze s Adelou, Barbara Jgušák, Zuzana Dutková a mnoho ďalších, ktorí sa denne snažia ľudí motivovať k tomu, aby aj oni robili zmeny. Keď každý jeden človek pridá ruku k dielu, vieme vo svete urobiť ozajstné zmeny.
„Svoju návštevu Slovinska som dnes ukončila v Triglavskom národnom parku. Videla som, že cestovný ruch sa dá rozvíjať aj inak ako na úkor prírodného bohatstva a aj bez divokej výstavby v chránených oblastiach. Rozvoj turizmu môže ísť ruka v ruke s ochranou prírody a biodiverzity aj prírode blízkym hospodárením.
Ak nebudeme konať a nepokúsime sa zvládnuť klimatickú krízu, tak mladá generácia doplatí na naše chyby. Na samite v Glasgowe chcem byť aj ich hlasom.“

Vyjadrila podporu mladým ľudom, ktorí sa snažia niečo zmeniť vo veci klimatickej krízy. „Chcela som si vypočuť mladých ľudí, ich názory a postrehy v súvislosti s klimatickou krízou. Práve toto je generácia, ktorá bude doplácať, alebo benefitovať z rozhodnutí súčasných politikov.

Chcem aj týmto mladým sľúbiť, že budem v Glasgowe aj ich hlasom, že budem na nich myslieť, keď budem ako prezidentka zastupovať Slovensko. Prijať rozhodnutia a nájsť riešenia je férové voči tejto mladej generácii, aby to tá naša generácia mladým ľuďom nepokazila, ale naopak našu planétu ochránila,“ napísala prezidentka na svoj Instagram pod fotografie so skupinkou študentov, aktuality.sk

X X X

Exotika bez testu a karantény. Dominikánska republika ponúka all inclusive dovolenku za extrémne nízke ceny

Obľúbenou dovolenkovou destináciou je pláž Bavaro v Punta CaneZdroj: Shutterstock
Cena all inclusive pobytov v Dominikánskej republike začína na úrovni od približne tisíc eur.
Zima bude tento rok pre stovky Slovákov v znamení Karibiku - medzi top destináciami bude podobne ako minulý rok Dominikánska republika.

Záujmu o ňu hrali a aj hrajú do karát vstupné podmienky - ide o jednu z mála krajín, ktorá vpúšťa turistov bez povinnosti testovania či preukázania sa očkovacím certifikátom.
Dovolenky v Dominikánskej republike tak aj počas zimy 2020/2021 tvorili podiel necelých 10 percent zo všetkých zakúpených dovoleniek, vyplýva z dát cestovnej kancelárie Pelikán.
Išlo tak o tretiu najobľúbenejšiu zahraničnú destináciu Slovákov. Pre porovnanie - počas zimy 2019/2020 bol tento podiel na úrovni dvoch percent.

Hlavnou výhodou je cena - ide momentálne o jednu z najdostupnejších exotických destinácii. Kým sedem dní na Maldivách so stravovaním formou all inclusive výjde dovolenkára na približne 2000 eur, rovnaký pobyt v Dominikánskej republika začína už na polovičnej sume.
Nízka cena ovplyvňuje aj priemernú dĺžku dovolenky - tá je rok čo rok dlhšia a tento rok v Dominikánskej republike dovolenkujeme v priemere dva týždne. Navyše vo veľkom - záujem totiž od septembra stúpa o desiatky percent, aktuality.sk