Namiesto „postupného vyraďovania“ uhlia sa do dokumentu na poslednú chvíľu dostalo „postupné znižovanie“. Všetkých 197 krajín sa v sobotu večer napokon dohodlo na znení záverečnej klimatickej dohody, ktorá sa považuje za výsledok dvojtýždňových rokovaní o dosiahnutí klimatických cieľov z parížskej dohody. Informáciu zverejnila BBC. Podobne ako všetky klimatické samity doposiaľ, aj ten tohtoročný sa o deň predĺžil.

Zmiernenie rétoriky ohľadom využívania uhlia žiadali na poslednú chvíľu India a Čína. Ostatné štáty dohodu síce prijali, urobili tak však len s veľkou nevôľou, pretože nechceli odísť zo samitu bez dohody.
Rozhorčení boli najmä európski lídri a ostrovné štáty.
Hlboké sklamanie vyjadrili napríklad Marshallove ostrovy, ktoré pozostávajú z viac ako 1200 nízko položených ostrovčekov v Tichom oceáne (2 metre nad morom).

Dohodu ostro kritizovali aj zástupcovia európskych krajín.
„Nie je prekvapením, že pre Európu je tento výsledok sklamaním, ale nie kvôli tomu, že by chcela mať pravdu, ale preto, že vieme, že čím dlhšie sa budeme zbavovať uhlia, o to viac zaťažíme životné prostredie, o to viac zaťažíme aj ekonomiku, pretože uhlie nie je ani rozumným ekonomickým riešením. Preto chceme zrýchliť ukončenie,“ povedal v sobotu výkonný podpredseda Európskej komisie zodpovedný za Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans.

Zdôraznil však, EÚ bude na ukončení využívania uhlia spolu s partnermi po celom svete pracovať aj naďalej veľmi tvrdo.
Podľa organizácie Greenpeace ani miernejšia formulácia o uhlí nezmení fakt, že éra uhlia sa končí. „Zmenili slovo, ale nemôžu zmeniť signál, ktorý zo samitu vychádza, že éra uhlia sa končí,“ povedala výkonný riaditeľka Greenpeace Jennifer Morgan.

„Prechod na čistú obnoviteľnú energiu je v záujme všetkých krajín, vrátane tých, ktoré uhlia stále spaľujú. Bohatšie krajiny preto musia urobiť viac, aby tento prechod podporili. Závisí od toho naša budúcnosť,“ povedala Jennifer Morgan.
Klimatická aktivistka Greta Thunberg zhodnotila výsledok samitu na Twitteri.

Klimatický samit COP26 je považovaný za najdôležitejší v histórii, pretože doterajšie samity nepriniesli reálne opatrenia na zníženie globálnej teploty. Delegáti z celého sveta počas uplynulých 2 týždňov hľadali spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov a udržať globálne oteplenie na úrovni 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím.
V súčasnosti sme dosiahli oteplenie na úrovni 1,1 stupňa Celzia, do konca storočia sa však podľa viacerých odhadov vedcov môže priblížiť až k 3 stupňom, čo bude pre mnohé ostrovné štáty už neskoro, aktuality.sk

X X X

Čaputová pochopila, že sa rútime do katastrofy. Zobudí koalíciu?

Zdravotnícka reforma prežila prvé čítanie v parlamente, a prežila aj koalícia. A to vďaka nezaradeným poslancom, ktorí nahradili hlasy koaličného hnutia Sme rodina. Kollárovci boli proti. Dá sa takto vládnuť?

„Vyzerá to zvláštne, ale Kollár si dvojtvárnosť môže udržať,“ povedal komentátor Marián Repa v podcaste Počúvajte pravdu. A to dovtedy, kým nezaradení poslanci budú ochotní podporovať koalíciu bez hlasov Sme rodina. Komentátor denníka Pravda si kladie otázku, čo urobí Kollár, ak reforma zdravotníctva prejde definitívne: „Čo povie svojim voličom? Ako im vysvetlí tento populizmus?“ Repa pripustil, že Sme rodina sa preteká so Smerom o nových voličov. Líder Smeru Robert Fico to podľa neho robí razantnejšie a efektívnejšie, nahráva mu aj opozičný status.

Vláda a parlament sprísnili pandemické opatrenia, opozícia ich chce dať preskúmať ústavným súdom. „Neschválili nič nové, a nič mimoriadne. Iba sme dobehli ostatné krajiny, nič viac,“ konštatoval Marián Repa. Kritizuje pomalosť a nerozhodnosť politikov, na ktorú sa už podľa neho nemohla pozerať prezidentka Zuzana Čaputová. Dvakrát v tomto týždni vystúpila pred verejnosťou so samostatným vyhlásením. Najskôr poprosila ľudí, aby neodmietali očkovanie a pomohli zdravotníctvu, ktoré je na pokraji svojich síl. A vyzvala politikov, aby prestali pandemickú situáciu politicky zneužívať.
V podcaste ocenil Repa aj druhé vystúpenie Čaputovej k aktuálnej politickej situácii: „Právom to schytala nielen koalícia, ale aj opozícia. Tentoraz nemožno Čaputovej vyčítať neadresnosť,“ konštatoval.

Razantne podľa neho prezidentka reagovala na návrh Smeru, ktorý jej poslal návrh dvoch otázok referenda o predčasných voľbách. Prezidentka ich odmietla, pretože sa podmieňujú, a to zákon zakazuje. Navyše odkázala do centrály strany, že kancelária hlavy štátu nie je právna poradňa.

„Fico je dobrý právnik, a v Smere ich je viac. Veľmi dobre vedia, aké otázky by boli zákonné, ale Čaputovej ich nepošlú,“ zdôraznil komentátor. „Výstižne znela aj kritika koalície, ktorú vyzvala na odchod v prípade, že nedokáže vládnuť a prijať reformy,“ zdôraznil Marián Repa.ury/agentury/

X X X

Lukašenko chce ruské raketové systémy, rozmiestniť ich chce na juhu a západe

Bieloruský vodca Alexandr Lukašenko v sobotu vyhlásil, že by rád od Ruska získal niekoľko divízií mobilných taktických raketových systémov Iskander, ktorú sú schopné niesť jadrové hlavice. Uviedol to v rozhovore pre ruský spravodajský magazín Národná obrana.
Spresnil, že potrebuje „niekoľko divízií na západe, na juhu, nech sú tam stoja“.
Vysvetlil, že systémy Iskander majú dostrel 500 kilometrov a môžu niesť konvenčné i jadrové hlavice, zatiaľ čo bieloruské systémy Polonez sú schopné zasiahnuť cieľ na vzdialenosť 300 kilometrov.

Agentúra Reuters pripomenula, že západne od Bieloruska sa rozprestierajú členské štáty EÚ Poľsko a Litva a na juhu Bielorusko hraničí s Ukrajinou, ktorej vzťahy s Ruskom sú v dlhodobej kríze pre podporu proruských separatistov zo strany Moskvy.
Lukašenko podľa Reuters neuviedol, či viedol nejaké rozhovory s Moskvou o poskytnutí raketového systému Iskander.
Ruské ministerstvo obrany zatiaľ nereagovalo na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie.
Bielorusko a Rusko formálne tvoria zväzový štát a už roky vedú rozhovory o integrácii.

Začiatkom novembra prezidenti Ruska a Bieloruska, Vladimir Putin a Alexandr Lukašenko, schválili vojenskú doktrínu zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Odobrili vtedy aj koncepciu migračnej politiky oboch krajín.
Štátny tajomník zväzového štátu Dmitrij Mezencev už pred tým povedal, že nová vojenská doktrína umožní zvýšiť úroveň prepojenia obranných politík oboch krajín a primerane rýchlo sa adaptovať na zmeny vojensko-politickej situácie v regióne.

Podľa agentúry RIA Novosti Lukašenko okrem toho 4. novembra vyhlásil, že Minsk a Moskva majú v úmysle v budúcnosti posilniť regionálne zoskupenie vojsk, ktoré je „už teraz spoľahlivým štítom pre bezpečnosť oboch krajín a postsovietskeho priestoru“.
„Máme v úmysle spoločne odolať akýmkoľvek pokusom o zasahovanie do vnútorných záležitostí našich suverénnych štátov. A Rusko bude, samozrejme, pokračovať v poskytovaní pomoci bratskému bieloruskému ľudu. O tom niet pochýb,“ vyhlásil Putin podľa Interfaxu.

Podľa agentúry Interfax Lukašenko v rozhovore pre ruské periodikum Národná obrana označil bieloruskú armádu za „dobrú“, „vycvičenú“ a „dobre vyzbrojenú“.
V rozhovore tiež naznačil, ako by sa mohli vyvíjať vojenské akcie na území Bieloruska: „Máme zalesnenú a močaristú oblasť. A ak budeme čeliť pozemnej operácii, musíme byť schopní bojovať na zemi“.
Ako dodal, „môžu nás zasypať raketami, ale nikdy nebudú viesť pozemnú operáciu v Bielorusku – sme na to pripravení.“/agentury/

X X X

Pápež František ocenil novinárov za pomoc pri odhaľovaní sexuálnych škandálov v cirkvi

Lukašenko chce ruské raketové systémy, rozmiestniť ich chce na juhu a západe
Bieloruský vodca Alexandr Lukašenko v sobotu vyhlásil, že by rád od Ruska získal niekoľko divízií mobilných taktických raketových systémov Iskander, ktorú sú schopné niesť jadrové hlavice. Uviedol to v rozhovore pre ruský spravodajský magazín Národná obrana.

Spresnil, že potrebuje „niekoľko divízií na západe, na juhu, nech sú tam stoja“.
Vysvetlil, že systémy Iskander majú dostrel 500 kilometrov a môžu niesť konvenčné i jadrové hlavice, zatiaľ čo bieloruské systémy Polonez sú schopné zasiahnuť cieľ na vzdialenosť 300 kilometrov.

Agentúra Reuters pripomenula, že západne od Bieloruska sa rozprestierajú členské štáty EÚ Poľsko a Litva a na juhu Bielorusko hraničí s Ukrajinou, ktorej vzťahy s Ruskom sú v dlhodobej kríze pre podporu proruských separatistov zo strany Moskvy.
Lukašenko podľa Reuters neuviedol, či viedol nejaké rozhovory s Moskvou o poskytnutí raketového systému Iskander.
Ruské ministerstvo obrany zatiaľ nereagovalo na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie.
Bielorusko a Rusko formálne tvoria zväzový štát a už roky vedú rozhovory o integrácii.

Začiatkom novembra prezidenti Ruska a Bieloruska, Vladimir Putin a Alexandr Lukašenko, schválili vojenskú doktrínu zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Odobrili vtedy aj koncepciu migračnej politiky oboch krajín.
Štátny tajomník zväzového štátu Dmitrij Mezencev už pred tým povedal, že nová vojenská doktrína umožní zvýšiť úroveň prepojenia obranných politík oboch krajín a primerane rýchlo sa adaptovať na zmeny vojensko-politickej situácie v regióne.
Podľa agentúry RIA Novosti Lukašenko okrem toho 4. novembra vyhlásil, že Minsk a Moskva majú v úmysle v budúcnosti posilniť regionálne zoskupenie vojsk, ktoré je „už teraz spoľahlivým štítom pre bezpečnosť oboch krajín a postsovietskeho priestoru“.
„Máme v úmysle spoločne odolať akýmkoľvek pokusom o zasahovanie do vnútorných záležitostí našich suverénnych štátov. A Rusko bude, samozrejme, pokračovať v poskytovaní pomoci bratskému bieloruskému ľudu. O tom niet pochýb,“ vyhlásil Putin podľa Interfaxu.

Podľa agentúry Interfax Lukašenko v rozhovore pre ruské periodikum Národná obrana označil bieloruskú armádu za „dobrú“, „vycvičenú“ a „dobre vyzbrojenú“.
V rozhovore tiež naznačil, ako by sa mohli vyvíjať vojenské akcie na území Bieloruska: „Máme zalesnenú a močaristú oblasť. A ak budeme čeliť pozemnej operácii, musíme byť schopní bojovať na zemi“.
Ako dodal, „môžu nás zasypať raketami, ale nikdy nebudú viesť pozemnú operáciu v Bielorusku – sme na to pripravení.“/agentury/

X X X

Šipoš bráni rušenie výhod pandemickej PN, Tomáš to považuje za nezmysel

Koaličný poslanec tvrdí, že je potrebné, aby sa v súčasnosti nemocnice zreformovali, opravili, prípadne aj postavili.
V súčasnosti už neexistuje dôvod, aby pandemická PN bola zvýhodnená oproti štandardnej.
V rozhlasovej diskusii RTVS Sobotné dialógy to uviedol predseda poslaneckého klubu OĽANO v Národnej rade SR Michal Šipoš, ktorý zdôraznil, že cesta z pandémie vedie cez očkovanie.

Oponent v debate, poslanec parlamentu a podpredseda strany Hlas-SD Erik Tomáš sa pýta, či zrušenie pandemickej PN nemá byť práve forma nátlaku na ľudí dať sa zaočkovať.
Očkovanie ako hlavný prostriedok

„Zrušenie pandemickej PN je nezmysel a ak koalícia tvrdí, že chce zabrániť šíreniu vírusu, nerozumiem, prečo prijíma niečo, čo naopak umožní intenzívnejšie šíriť nákazu,“ upozornil Tomáš s tým, že so zrušením výhodnejšej pandemickej PN sa zmenší aj ochota ľudí byť zodpovední pri ochorení a jeho príznakoch.

Šipoš upozornil, že ak sa niekto nechce dať zaočkovať, je potrebné to rešpektovať, no neznamená to, že by zároveň mala mať pandemická PN výhodnejšie podmienky. Poukázal, že v súčasnosti sa do nevýhodnej pozície dostávajú skôr zaočkovaní. „Poznáme napríklad prípady, keď zaočkovaní lekári musia ťahať za kolegov, ktorí sa zaočkovať nedali,“ poznamenal Šipoš.

Očkovanie vníma spolu s dodržiavaním opatrení za hlavný prostriedok, ako zvládnuť pandémiu a zabrániť prijatiu ešte prísnejších pravidiel. V prípade, že ľudia nebudú zodpovední, nevylúčil, že bude musieť prísť aj k opatreniam pre nezaočkovaných, aké plánuje napríklad Rakúsko.
Tomáš zdôraznil, že postoj k zaočkovaným a nezaočkovaným nemôže vytvárať segregáciu, je presvedčený, že najspravodlivejším systémom je princíp OTP.

Aj bez kollárovcov
V súvislosti s reformou nemocníc Šipoš uviedol, že Sme rodina podľahla rétorike opozície. „Po 17 rokoch si už nemôžeme dovoliť prizerať na nemocnice, ako momentálne vyzerajú,“ povedal Šipoš s tým, že pôjdu do toho aj bez Borisa Kollára (Sme rodina).

Tvrdí, že musia urobiť všetko preto, aby nemocnice zreformovali, opravili a ak treba aj postavili. „Musíme robiť všetko preto, aby lekári a sestry neodchádzali do zahraničia a zostávali na Slovensku,“ dodal.
Tomáš upozornil, že vláda za ich pôsobenia najskôr schválila, aby sa zbierali dáta a až na základe toho sa rozhodlo, čo bude s nemocnicami.

„Táto vláda si nastavila reformu nejakým spôsobom a takto ju odoslala do Bruselu. Čiže, ak teraz pán Kollár tvrdí, že tam má byť niečo prepracované, nie je to možné. Vláda reformu nastavila a buď ju prijme v takejto podobe a dostane peniaze z plánu obnovy, alebo ju bude meniť, respektíve sa ju nepodarí presadiť a Slovensko príde o tieto neopakovateľné peniaze,“ uviedol Tomáš.
Šipoš povedal, že najskôr sa budú zbierať dáta s tým, že ich zber sa bude realizovať aj po budúcoročných komunálnych voľbách.

Daňová reforma
Obaja v krátkosti zareagovali aj na avizovanú prezentáciu daňovo-odvodovej reformy, ktorej prezentáciu ohlásil minister financií SR Igor Matovič (OĽANO). „Pevne verím, že Slovensko túto reformu prijme,“ povedal Šipoš na otázku, či nebude návrh ďalšou „rozbuškou" vo vládnej koalícii.

Tomáš pripomenul, že sami koaliční partneri už skôr upozorňovali na absenciu informácií o reforme, podľa neho ani dnes „nikto netuší, čo to bude“. Mieni, že daňovo-odvodová reforma bude kopírovať nepripravenosť a nesystémovosť iných navrhovaných komplexných zmien. „Z proreformnej jesene bude napokon dereformná zima,“ naznačil, aktuality.sk

X X X

Naí Dillí pre znečistené ovzdušie na týždeň zatvorí školy

Noviny The Times of India informovali, že v miestnych nemocniciach prudko stúpa počet pacientov s dýchacími ťažkosťami.
Školy v indickom hlavnom meste Naí Dillí sa od pondelka na týždeň zatvoria pre nebezpečne vysokú mieru znečistenia ovzdušia. Tento krok nariadil v sobotu šéf dillíjskej samosprávy Arvind Kedžriva, informuje agentúra AFP.

„Od pondelka sa školy zatvoria, aby deti nemuseli dýchať znečistený vzduch," povedal novinárom Kedžriva. Oznámil tiež, že na štyri dni počnúc nedeľou nebude povolená ani nijaká stavebná činnosť. Týmto opatrením chcú úrady v metropole docieliť zníženie množstva prachu na rozľahlých a otvorených priestranstvách. Vládne úrady, ako aj súkromné firmy dostali odporúčanie pracovať z domu.

Centrálna rada pre kontrolu znečistenia (CPCB) spadajúca pod indické ministerstvo životného prostredia v piatok obyvateľom mesta odporučila, aby obmedzili vonkajšie aktivity a minimalizovali tak riziko vystavenia sa toxickému smogu, ktorý sa nad Naí Dillí vznáša už vyše týždňa. Zlá kvalita ovzdušia v Naí Dillí potrvá podľa CPCB najmenej do 18. novembra, a to vzhľadom na „slabý vietor a mierne poveternostné podmienky počas noci".

Noviny The Times of India informovali, že v miestnych nemocniciach prudko stúpa počet pacientov s dýchacími ťažkosťami. Najvyšší súd počas soboty navrhol, aby sa v meste zaviedol dvojdňový lockdown s cieľom zlepšiť túto krízu. K extrémnemu zhoršeniu kvality ovzdušia dochádza v Naí Dillí každú zimu. Prispievajú k tomu emisie z dopravy, priemyslu, ako aj spaľovanie odpadu.

Hodnota jemných častíc v ovzduší (PM 2,5) bola v sobotu podľa údajov CPCB na úrovni 300, čo je 20-násobne viac, než je hodnota odporúčaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Tieto častice môžu preniknúť do pľúc a vyvolať respiračné ochorenia.
IQAir, švajčiarska organizácia, ktorá poskytuje informácie o stave ovzdušia, v správe v roku 2020 uviedla, že 22 z 30 miest s najviac znečistením ovzduší sa nachádza v Indii.

Naí Dillí bolo označené za najviac znečistené hlavné mesto na svete. Medicínsky časopis The Lancet uvádza, že znečistené ovzdušie v Indii v roku 2019 spôsobilo 1,67 milióna úmrtí, pričom takmer 17.500 ľudí zomrelo v hlavnom meste, aktuality.sk

X X X

Britský historik: Hitler je synonymom Satana, bol horší ako Stalin. Tiso o všetkom vedel

Keby mali nacisti Facebook a Twitter, dnes by mali milióny nasledovateľov, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk britský popularizátor dejín Sir Richard J. Evans.
Patrí k najznámejším britským historikom, celý život sa zaoberá nacizmom a predovšetkým osobou Adolfa Hitlera. Britská kráľovná mu v roku 2012 udelila aj rytiersky rád.

X Sir Richard J. EVANS v rozhovore pre Aktuality.sk hovorí o tom, prečo je Hitler dodnes synonymom absolútneho zla. O šírení hoaxov počas nacizmu a pred ich nástupom mu vlani aj v slovenčine vyšla kniha Hitler a konšprácie (Hitler conspiracies).
S britským historikom sme sa rozprávali aj o tom, či sa dnes môže zopakovať niečo podobné, ako keď nacisti v 30. rokoch prevzali v Nemecku moc po riadnych demokratických voľbách.

X Vo svojej ostatnej knihe Hitler a konšpirácie sa zaoberáte piatimi konšpiráciami spojenými s Hitlerom a nacistami. V úvode rozoberáte teóriu známu ako Godwinov zákon, ktorý tvrdí, že skôr či neskôr sa v každej konšpirácii objaví meno Hitler. Prečo je práve Hitler tak často prítomný v debate medzi konšpirátormi?

Godwinov zákon vymyslel Mike Godwin asi pred 25 rokmi. Hovorí o tom, že v akejkoľvek diskusii na internete sa asi po desiatich komentároch objaví meno Hitler.
Hitler je pravdepodobne najlepšie rozpoznateľnou postavou histórie. Stal sa symbolom zla v sekulárnej dobe. Pre väčšinu ľudí v tomto nahradil Satana ako diabla. Je to jednoducho preto, že ľudia, ktorí sa zapájajú do verejnej diskusie, sa usilujú získať váhu tým, že spomínajú Hitlera.

X Ale na svete predsa existujú aj porovnateľne diabolské postavy, dokonca aj v modernej histórii. Prečo je práve Hitler takým silným menom pre úplne každého?

Myslím, že je to preto, pretože pre väčšinu ľudí stelesňuje zlo po všetkých stránkach. Zoberte si Stalina. Mnoho ľudí bude súhlasiť s tým, že spáchal obrovské zločiny. Ale zároveň industrializoval Rusko a porazil nacistov. Takže na Stalinovi môžete nájsť pozitívne veci. Stalin od 40. rokov ovládal východnú Európu od Lotyšska, Estónska až po túto krajinu. Samozrejme, že zničil demokraciu, unášal ľudí a zatváral ich.

Ale Hitler v takzvanom Všeobecnom pláne pre východ plánoval zavraždiť väčšinu ľudí v týchto krajinách. Malo to byť až 85 percent ľudí v Poľsku a pobaltských štátoch, čo je trochu vyšší druh diablostva a často sa na to zabúda.
Je to môj názor, ale podľa mňa geopolitická stratégia Stalina bola skôr obranná, nemal v úmysle zabrať celú Európu.

Zatiaľ čo Hitler to plánoval, jeho taktika bola útočná. Pre Hitlera to bola nikdy sa nekončiaca vojna, čo naznačil aj vo svojej druhej knihe. Ak by vyhral vojnu v Európe, potom by zaútočil na Ameriku. Veril tomu, že vojna je jediný spôsob, ako ľudia môžu zostať silní.
Samozrejme nad tým všetkým je holokaust a cielené vyhladenie 6 miliónov Židov z jediného dôvodu, že boli skrátka Židia. To je opäť iná, oveľa väčšia úroveň zverstva, akú spáchal Stalin.

X Ale Stalin je zodpovedný za smrť podobného počtu ľudí ako Hitler.

No nie v rámci cielenej kampane na vyhladenie celého národa. V tom sa líši od Hitlera.

X V jednej nedávnej prednáške hovoríte o tom, čo sa musí stať s demokraciou, aby sa zmenila na diktatúru. V prípade Weimarskej republiky (1918-1933) to zabralo len 15 rokov. Čo sa teda musí stať s akýmkoľvek demokratickým režimom, aby sa zmenil na autokraciu?

Existuje mnoho spôsobov, ako môže demokracia zlyhať a takisto mnoho modelov na vytvorenie diktatúry. Niektoré diktatúry sa vytvárajú relatívne dlho a postupne, takže ľudia si nevšimnú, že sa to deje. Niektoré iné sa zase vytvoria z večera do rána, ako sme to videli v Mjanmarsku či v Sudáne počas vojenských prevratov, kde demokraciu zničili doslova za pár hodín.

Myslím, že v súčasnosti je zničenie demokracie postupný proces. Deje sa to ničením nezávislých inštitúcií ako slobodných médií a podkopávaním súdnictva či polície. Zakazovaním alebo nakupovaním novín a médií, potláčaním slobodného výskumu na vysokých školách. Je mnoho spôsobov, ako sa to môže stať.

Ako sme to videli v Maďarsku či v Poľsku, môže sa to diať kúsok po kúsku. Na druhej strane, keď sa pozriete na vytvorenie diktatúry v Turecku, Erdogan to robil oveľa rýchlejšie po takzvanom pokuse o štátny prevrat. Zatkol tisícky zamestnancov univerzít a zakázal nezávislé médiá veľmi rýchlo.

To, čo je však na toto potrebné a ukazuje to aj zničenie Weimarskej republiky, je tolerancia zverstiev a kolaborácia elít či zavedených politických strán. Pri zničení Weimarskej republiky to boli konzervatívci, ktorí Hitlerovi pomohli vytvoriť diktatúru.
Ak sa pozriete na Spojené štáty a na Donalda Trumpa, ktorý je bezpochyby ohrozením pre americkú demokraciu, je to Republikánska strana, ktorá mu pomáha a podporuje ho v jeho konšpiračných teóriách. Napríklad o tom, že mu ukradli voľby, čo je konšpiračná teória, ktorá nie je podporená absolútne žiadnymi dôkazmi.

X Fascinujúce na konšpiráciách okolo Hitlera, ktoré spomínate v knižke, nie je len to, že im vtedy mnohí verili. Ešte zaujímavejšie možno je, že im veria aj ľudia v súčasnosti. Ako sa stane to, že konšpirácie prežijú aj svojich originálnych autorov a vedia sa šíriť aj sto rokov od ich vzniku?

Je to aj prípad požiaru v Ríšskom sneme z roku 1933. Hitler z neho vtedy obviňoval komunistov, čo sa predsa už vtedy ukázalo ako lož. No dodnes tomu mnoho ľudí verí.

Požiar v Ríšskom sneme je zaujímavý prípad. Stal sa v noci z 27. na 28. februára 1933, teda mesiac po tom, ako sa Hitler stal ríšskym kancelárom a predtým, ako vytvoril v Nemecku diktatúru. Hitler a nacisti z neho obviňovali komunistov, ako spomínate. Malo to svoj racionálny základ, pretože k tomu prišlo relatívne krátko po boľševickej revolúcii a podobné boľševické pokusy sa diali aj v Maďarsku a Bavorsku.

To bol základ na to, aby Hitler mohol obmedziť občianske slobody a zaviesť mimoriadny stav, čo bol veľký krok k tomu, aby v Nemecku vytvoril diktatúru a vládu jednej strany. Postavil k súdu komunistických lídrov, ale obvineniam čelil aj skutočný páchateľ, van der Lubbe, ktorý bol Holanďan, ale nebol to ani komunista a dokonca ani Nemec. Súd v Lipsku, ktorý bol síce tvorený sympatizantmi nacizmu, ale neboli to skutoční nacisti, za požiar odsúdil van der Lubbeho.
Hitler sa potom rozhodol vytvoriť vlastný ľudový súd. No ako by povedali novinári, jeho teória bola postavená na hlinených nohách. Nikto neveril, že ten požiar majú na svedomí komunisti.

Zároveň existovali neustále snahy z druhej strany obviniť z toho nacistov, pretože z toho celého profitovali. Jednou zo základných vlastností mnohých konšpirácií je to, že ktokoľvek, kto z danej situácie profituje, ju musel nutne aj spôsobiť.
Čo je ale zaujímavé, že aj po páde komunizmu sa táto teória opäť oživila. V posledných rokoch sme svedkami toho, že tieto staré konšpirácie opäť naberajú druhý dych. Je to aj prípad požiaru v Ríšskom sneme. Ale píšem o tom aj v kapitole, kde sa venujem konšpirácii o tom, že Hitler s Evou Braunovou 30. apríla 1945 utiekol z bunkru až do Argentíny, hoci v skutočnosti spáchali samovraždu a sú na to jednoznačné dôkazy.
Zaujímavé je tiež to, že na prelome našich storočí vyšlo oveľa viac kníh o tom, že Hitler utiekol do Argentíny, ako tomu bolo v 50. rokoch minulého storočia.

X Ako je možné, že tieto konšpiračné teórie teraz, ako hovoríte, opäť tak ožívajú?

Pretože žijeme v konšpiračnej dobe. Sú čoraz populárnejšie a je to aj prípad konšpirácií okolo Hitlera.

X Jednou z úlohou historikov je možno aj to, aby ste napomohli k tomu, aby sa história neopakovala. Ale ako môžete prispieť k tomu, aby sa podobné konšpirácie nešírili? Asi súhlasíte, že z hľadiska šírenia hoaxov žijeme v bezprecedentnej dobe.

Absolútne súhlasím. Žijeme v konšpiračnej dobe, prakticky nič významné sa dnes neudeje bez toho, aby okolo toho nevznikla nejaká konšpiračná teória. Ak sa pozriete do minulosti, a v knihe sa o to usilujem, vidíte tam isté vzorce, ktoré sa opakujú.
Napríklad, že všetko sa deje len z vôle niekoho konkrétneho, že v histórii neexistuje priestor na náhodu. Alebo že dôkazy boli zničené a nikdy sa už nedozvieme pravdu.

Dnes však k rýchlosti šírenia konšpirácií prispievajú aj nové faktory. Najmä internet a sociálne siete, ktoré obchádzajú tradičný spôsob overovania informácií. Keby niekto kedysi prišiel za novinárom s tým, aby uverejnil nejaký šialený príbeh bez dôkazov, nikdy by sa nedostal von. Dnes však stačí, že ho zavesíte na internet. Žiadne dôkazy už nie sú potrebné.
Prispieva k tomu aj akási skepsa voči pravde ako takej, jej relativizovanie, čo je trend, ktorý vidíme posledných 20 až 25
rokov. Napríklad, že pravda sa nedá nájsť, že pravda má rôzne podoby. Povedal to aj Trumpov hovorca, keď ho konfrontovali s fotografiami z jeho inaugurácie, ktoré vyvracali jeho slová o tom, že to bola najväčšia inaugurácia v histórii. Novinárom vtedy povedal: Toto sú alternatívne fakty.

X Vy patríte k prívržencom toho, že pravda je vždy len jedna?

O každej konkrétnej veci existuje len jedna pravda. Môže byť náročné ju nájsť a objaviť, ale nemôžu predsa existovať dve rovnocenné pravdy. Nemôže byť pravda to, že Trumpova inaugurácia mala väčšiu účasť ako Obamova a zároveň platiť, že tá Obamova mala väčšiu účasť ako tá Trumpova. Iba jedna z týchto vecí môže byť pravdivá. A v tomto prípade je to pomerne ľahké zistiť – pozriete sa na dôkazy a zistíte, že Trump klamal.

Hovorí sa, že keby počas nástupu nacizmu existoval Facebook a Twitter, Hitler by mal milióny followerov. Súhlasíte?

Určite by ich mal aj doktor Goebbels, jeho minister propagandy. Ten by isto miloval Twitter (smiech). Bol to Goebbels, ktorý tvrdil, že čím väčšia je lož, tým lepšie. Pretože ľudia majú tendenciu veriť skôr veľkým lžiam ako tým malým
.
X A je to podľa vás pravda?

Podľa mňa je to lož.

X Hovoríte o Trumpovi, úpadok demokracie vidíme aj inde na Západe, napríklad v Poľsku či Maďarsku. Ako ďaleko sme podľa vás dnes od bodu, kedy už nebude cesty späť a môže sa stať niečo podobné, ako to, čo zažila Weimarská republika v 30. rokoch?

V skutočnosti vidím aj nádej, že sa to nestane. Že svet sa tomu ubráni, že príde akási protivlna voči prúdu populizmu. Myslím, že voľby v Česku boli dobrým signálom, rovnako ako zjednotenie opozície v Maďarsku voči Orbánovi, ktorá má šancu poraziť tohto autoritárskeho lídra. Rovnako vidíme aj úpadok populistov v posledných nemeckých voľbách.
Zoberte si, že Twitter už zakázal Donalda Trumpa a Facebook sa tiež snaží bojovať proti šíreniu nenávisti, hoci samozrejme mal by robiť viac.

Žijeme v informačnom pretlaku, 24 hodín denne sa na nás valia fakty, pseudofakty aj čisté lži, všetko naraz. Konšpiračné teórie z toho ponúkajú cestu von, poskytujú jednoduché odpovede a snažia sa ľudí presvedčiť, že celý svet je postavený na boji dobra a zla všetko, čo sa deje, je výsledkom úmyslu. To je, samozrejme, ilúzia.

X Neviem, či to viete, ale Slovensko je dnes jedinou krajinou Európskej únie, ktorá má v národnom parlamente stranu s neonacistickou minulosťou a jej líder je obvinený zo šírenia neonacizmu.

A čo Jobbik v Maďarsku?

X Ten už v posledných rokoch nie je taký radikálny. Nedávno to ešte platilo aj o Grécku, ale tamojší neonacistický Zlatý úsvit už rozpustili. Slovensko je dnes v tomto výnimkou. Myslíte, že my tu vo východnejšej časti Európy máme tendenciu brať tieto veci na ľahšiu váhu ako vy na západe?

Je to možné. Keď sa pozriete na Le Penovú vo Francúzsku, tá sa snaží utlmiť postfašistickú povahu svojej strany Národný front. Jej otec mal oveľa väčšiu tendenciu popierať holokaust a zľahčovať nacizmus. Le Penová je dostatočne inteligentná na to, aby sa usilovala aspoň pôsobiť, že posúva stranu smerom k politickému stredu.

No ak sa pýtate na východnú Európu, tak demokratické tradície v prípade mnohých krajín sú tam veľmi plytké. Pozrite sa na Maďarsko, ktoré malo po vojne len extrémne krátku skúsenosť s demokraciou. Nemyslím si, že 20 alebo 25 rokov od nežnej revolúcie je dostatočný čas na vybudovanie demokratickej spoločnosti.

X Ale Československo je iný prípad, naša medzivojnová republika prežila relatívne dlho.

Áno, aj vďaka tomu máte podľa mňa silnejšiu demokratickú kultúru, čo mi v prípade vašich oboch štátov dáva istú nádej.

X Spomínali ste Le Penovú a jej taktiku aspoň navonok sa tváriť ako umiernená politička. Je to rovnaká taktika, akú nacisti používali počas Weimarskej republiky?

Áno aj nie. Nacisti v Nemecku boli dlho na okraji, dôležitou stranou sa stali až začiatkom 30. rokov. Ale keď sa pozriete, ako sa im to podarilo, bolo to vďaka tomu, že dokázali presvedčiť tradičných konzervatívcov a monarchistov o tom, že budú uchovávať nemecké tradície ešte z čias Pruska.

Lenže v rovnakom čase ste v nemeckých uliciach videli obrovské násilie zo strany nacistov a ich prívržencov. Lenže stredná trieda v Nemecku si myslela, že sú to len nejaké ojedinelé výstrelky a že to nikdy neprerastie do niečoho väčšieho.

X Myslíte, že keby Hitler už od začiatku hovoril o takzvanom konečnom riešení, nebol by nikdy úspešný?

Existuje argument, že utlmoval svoj antisemitizmus v rámci propagandy, pretože počas volieb v roku 1928 zistil, že nemá podporu verejnosti. Napokon nacisti získali len 2,7 percenta. Takže svoju propagandu obrátil smerom k podpore farmárov a k ekonomickým témam. Myslím, že mnoho ľudí vtedy jeho antisemitizmus nebralo vážne, aj napriek tomu, čo robili už vtedy nacisti v uliciach.

Dokonca aj Norimberské zákony z roku 1935, ktoré urobili zo Židov občanov druhej kategórie, niektorí členovia nemeckej židovskej komunity privítali s akousi úľavou. Pretože konečne vedeli, na čom sú a že už nebudú terčmi náhodného násilia. To bolo však nepochopenie celého nacizmu a dynymiky, akou fungujú nacisti.

X Podobné zákony sme v tom čase mali aj my na Slovensku. Prezident nášho slovenského štátu Jozef Tiso je však u nás dodnes diskutovanou postavou, rozhodne na ňom v spoločnosti nie je taká zhoda, ako na Hitlerovi v Nemecku. Jeho obhajcovia síce často priznávajú, že aj tu sa diali zločiny voči Židom, ale že vtedajší slovenský prezident o tom buď nevedel, alebo nad tým nemal plnú kontrolu. Ako veľmi bol slovenský vojnový štát závislý od Hitlerovho Nemecka?

Bol veľmi závislý, podobne ako iné bábkové štáty napríklad vo vtedajšom Chorvátsku. Ale neberiem argument, že ak by tieto štáty neboli zabraté Nemcami, nič takéto by sa tam nedialo. Tieto antisemitské sily a vtedy už aj násilie tam existovali, aj na Slovensku, v Chorvátsku či neskôr v Maďarsku. Nemecko týmto silám dalo len voľné ruky.

Tiež nie je pravda, že Tiso o ničom nevedel. Sú absolútne jasné dôkazy, že aktívne prenasledoval Židov a nie je to len jeho prípad, je to prípad lídrov ďalších lídrov vtedajších bábkových štátov nacistického Nemecka. Tiso je v rovnakej kategórii ako lídri týchto štátov. Nerobili to na príkaz Nemecka.

X V laickej verejnosti ste sa stali známym najmä po tom, ako ste v roku 2000 vystúpili ako hlavný svedok voči britskému historikovi Davidovi Irvingovi, ktorého aj vďaka vašej výpovedi odsúdili za popieranie holokaustu. Neskôr sa vďaka tomu vaša postava objavila aj v známom britskom filme Popieranie holokaustu (Denial). Čo boli vtedy vaše hlavné argumenty toho, že holokaust sa stal presne tak, ako dnes vieme, že sa stal?

Dôkazy o tom, že Hitler a nacisti cielene zavraždili 6 miliónov Židov, sú presvedčivé a je ich nespočetné množstvo. Prvým dôkazom sú samozrejme svedecké výpovede preživších, ale aj záznamy ľudí, ktorí to napokon neprežili. Existuje tiež obrovská zásoba memoárov samotných vykonávateľov. Potom sú tu samozrejme fyzické pozostatky v Osvienčime a iných vyhladzovacích táboroch, kde boli plynové komory. Takisto sú tú záznamy správ jednotiek SS, ktoré posielali priamo Hitlerovi a ktoré hovorili o číslach zabitých každý mesiac. Tieto záznamy hovoria o tých, ktorých prísušníci SS zastrelili na voľných priestranstvách ešte predtým, než začali používať plynové komory. Tých dôkazov je skutočne obrovské množstvo.

X Čo bol vlastne Irvingov hlavný protiargument pred súdom?

Argumentoval hlavne tým, že tam nebol žiadny úmysel zo strany nacistov na zabíjanie Židov. Ale toto tvrdenie takisto viete vyvrátiť obrovským množstvom dôkazov, že to tak nebolo. Zoberte si Goebbelsov zápisník, v ktorom veľmi detailne spomína to, o čom sa bavili s Hitlerom.

Takisto existujú jednoznačné a nevyvrátiteľné dôkazy, že samotný Hitler nielen že dlhé roky prejavil záujem vyhladiť Židov, ale aj to, že túto politiku aktívne presadzoval. Na súde sme tiež jasne ukázali, že tu boli pokusy o falzifikovanie dôkazov hovoriacich o tom, že Hitler osobne presadzoval vyhladzovanie Židov.
Irving spochybňoval aj čísla zabitých Židov. Ale tieto tvrdenia sme takisto jednoznačne vyvrátili a máme dôkazy o tom, že sa približovali k číslu šiestich miliónov zabitých.

X V prípade pravice dnes presne vieme, kde je tá hranica medzi stredným prúdom a extrémom. Inými slovami, krajná pravica sa začína tam, kde vidíme antisemitizmus či rasizmus a potláčanie ľudských práv. Ale mnohí konzervatívni intelektuáli kritizujú súčasnú liberálnu ľavicu za to, že si dodnes nenakreslila túto čiaru a patrí k nim aj známy kanadský profesor Jordan Peterson. Kde by ste túto čiaru v prípade krajnej ľavice nakreslili vy?

V súčasnosti by som ju videl v prípade Palestíny, ktorá sa stala centrom krajne ľavicovej politiky. Samozrejme, je absolútne legitímne stanovisko, že Palestínčania by nemali čeliť diskriminácii zo strany Izraela, ktorý je v tomto podporovaný Spojenými štátmi.

Ale to, kde to prerastá do extrému, je situácia, keď sa do tejto debaty mieša antisemitský jazyk a argument, že tu existuje akási izraelská loby, že všetci židia pracujú pre Izrael a podporujú utláčanie Palestínčanov.
V skutočnosti je v tejto otázke židovská komunita hlboko rozdelená. Ale debata o Palestíne často prerastá do skrytého antisemitizmu a videli sme to aj v prípade britskej Labouristickej strany. Je to vlastne miesto, kde sa stretáva krajná pravica aj krajná ľavica. Takže tá hranica je rovnaká, je to antisemitizmus
.
X Zaoberáte sa hlavne minulosťou. Aká je dnes vaša najväčšia obava v súvislosti s budúcnosťou ľudstva?
Najviac sa obávam šírenia klamstiev, relativizovania pravdy a rozmachu konšpiračných teórií. Pretože keď nebudeme schopní rozlíšiť, čo je pravda a čo lož, nebudeme schopní robiť ani správne rozhodnutia o našej budúcnosti, aktuality.sk

X X X

Celoštátny lockdown pre neočkovaných má v Rakúsku začať platiť od pondelka

Rakúšania, ktorí nie sú zaočkovaní proti covidu, alebo toto ochorenie neprekonali, tak budú smieť svoj byt opustiť len z dôvodov, aké platili pri lockdowne i v minulosti.
V Rakúsku začne platiť celoštátny lockdown pre neočkovaných proti koronavírusu v noci na pondelok. Výnimku budú mať deti do 12 rokov. Vyplýva to z návrhu protipandemických opatrení rakúskej vlády, do ktorých mala možnosť nahliadnuť tlačová agentúra APA.

Rakúšania, ktorí nie sú zaočkovaní proti covidu, alebo toto ochorenie neprekonali, tak budú smieť svoj byt opustiť len z dôvodov, aké platili pri lockdowne i v minulosti. Pôjde napríklad o cestu do práce, k lekárovi či do iných zdravotníckych zariadení, zaistenie si nevyhnutných nákupov akými sú potraviny, telesný alebo psychický oddych či „uspokojenie základných náboženských potrieb". Povolené bude takisto odísť z domu v prípade, že sa ľudia pôjdu dať zaočkovať.
Obmedzenia vychádzania pre nezaočkované osoby majú slúžiť na to, aby "zabránili kolapsu medicínskej starostlivosti", uvádza sa v návrhu.

Formálne musí toto nariadenie v nedeľu večer schváliť hlavný výbor Národnej rady. Vzhľadom na to, že koaličná vláda Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a Zelených má v parlamente väčšinu, tento návrh s určitosťou prejde, konštatuje APA. Príslušné nariadenie má platiť zatiaľ do 24. novembra, pričom následne by sa musela jeho platnosť predĺžiť.
Od začiatku tohto týždňa majú v Rakúsku povolený vstup do reštauračných, turistických, kultúrnych a športových zariadení iba zaočkovaní a ľudia, ktorí prekonali covid. Od začiatku novembra sa neočkovaní musia na pracovisku pravidelne preukazovať negatívnym testom.

V nedeľu sa uskutoční videokonferencia premiérov spolkových krajín a rakúskeho kancelára Alexandra Schallenberga - hovoriť majú o prípadných ďalších opatreniach proti covidu vzhľadom na prudko stúpajúce počty nakazených, aktuality.sk
Zdieľaj na FacebookuDiskusia / 2Nahlásiť chybu

X X X

Vzniká medzinárodná dohoda o minimálnej životnosti batérií elektromobilov

Podľa návrhu by výrobcovia áut museli preukázať, že baterky v ich elektromobiloch a hybridoch počas stanoveného obdobia alebo prejdených kilometroch nestratia príliš veľa zo svojej kapacity.
Európska únia (EÚ), USA a Čína chcú pre výrobcov elektromobilov a hybridov stanoviť minimálnu životnosť batérií používanú v ich vozidlách.

Na tom sa v princípe dohodli na Svetovom fóre Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (UNECE) pre harmonizáciu predpisov o vozidlách v Ženeve. Návrh presného znenia záväzného pravidla sa ešte musí schváliť v marci 2022. Krajiny, ktoré s ním budú súhlasiť, potom budú musieť nariadenie zapracovať do domácej legislatívy. Pravidlo by mohlo začať platiť už v roku 2023, uviedla v piatok (12. 11.) UNECE.

Podľa návrhu by výrobcovia áut museli preukázať, že baterky v ich elektromobiloch a hybridoch počas stanoveného obdobia alebo prejdených kilometroch nestratia príliš veľa zo svojej kapacity. Konkrétne by po 5 rokoch alebo 100.000 prejdených kilometroch mali stratiť menej ako 20 % kapacity, respektíve menej ako 30 % po 8 rokoch alebo 160.000 kilometroch. „To by zabránilo používaniu kvalitatívne slabých batérií," uviedla UNECE.

Ide o prvú medzinárodnú reguláciu, týkajúcu sa životnosti batérií. Návrh okrem EÚ, USA a Číny podporujú aj Japonsko, Kanada, Južná Kórea a Veľká Británia. Podľa údajov UNECE sa v minulom roku predali viac než 3 milióny elektromobilov a hybridov. V Európe už trhový podiel elektrifikovaných modelov predstavuje 10 %, aktuality.sk