... a skritizovali EÚ: Afganci opúšťajúci svoju vlasť sa pokúšajú dostať ďalej do Európy cez Maďarsko, pričom sa očakáva, že tlak na jeho južné hranice bude stúpať. Povedal to predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po tom, čo sa bol spolu s českým premiérom Andrejom Babišom pozrieť na zabezpečenie maďarsko-srbskej hranice pri obci Röszke. Babiš, ktorý v stredu pricestoval na dvojdňovú návštevu Maďarska, vyhlásil, že Európska únia (EÚ) sa zaoberá množstvom zbytočných vecí. Ako príklad uviedol kvóty na prijímanie migrantov, pričom však Brusel neberie do úvahy iné navrhované riešenia.

„Je potrebné zasiahnuť voči prevádzačom a poskytnúť pomoc mimo Európy – tam treba zastaviť migračnú vlnu,“ citovala slová predsedu českej vlády agentúra MTI.
Orbán po prehliadke hraničného úseku skonštatoval, že zábrany sú odolné, avšak časom bude možno potrebné posilniť hliadky.
„Slabým článkom je Brusel, ktorý tvrdí, že Afgancov odchádzajúcich z Afganistanu treba vpustiť do Európy,“ dodal
maďarský premiér. Tento postoj EÚ zároveň označil za zradu a opakovane vyzval, že pomoc treba poskytovať tam, kde sú problémy, a nie voziť problémy do Únie.
400-tisíc ľudí
Podľa vyjadrenia maďarského premiéra zo Srbska vstúpilo v roku 2015 na maďarské územie v priebehu niekoľkých mesiacov vyše 400 000 osôb bez akýchkoľvek dokladov. „Bola to skutočná invázia. Migranti sa odvolávali, že ich pozvala nemecká kancelárka Angela Merkelová,“ povedal Orbán. Podčiarkol, že ochranu tohto úseku hraníc, ktorý je súčasne aj vonkajšou hranicou Schengenského priestoru, zabezpečuje 4 500 ľudí bez toho, aby na to Brusel zvlášť prispieval.
Susedné Srbsko malo už byť členskou krajinou Únie, Schengenský priestor by tak chránilo ono na svojich južných hraniciach, zdôraznil maďarský premiér. Zároveň kritizoval „bruselských byrokratov“ za to, že sa nezaoberajú bezpečnosťou.

Babiš okrem iného povedal, že po vybudovaní zábran na srbsko-maďarských hraniciach sa stal tento úsek jedinou fungujúcou schengenskou hranicou. Podotkol, že tento rok trojnásobne stúpol počet prevádzačov aj migrantov. Podľa neho sa v tejto záležitosti pomaly mení postoj aj v rámci EÚ, avšak bolo by potrebné prijať viac krajín do Schengenu a lepšie strážiť aj hranice na mori.
Oplotený srbsko-maďarský hraničný úsek má 175 kilometrov a podobnými zábranami je zabezpečená aj polovica 300-kilometrového úseku hraníc Maďarska s Chorvátskom, spresnil Orbán./agentury/

X X X

Europoslanci si opäť posvietili na Slovensko a právny štát. Vidíme tu zmeny, vyhlásili

Delegácia Európskeho parlamentu začala skúmať stav nášho právneho štátu krátko po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. „Vidím tu pokrok," vyhlásila šéfka delegácie europoslancov.
Opäť sa stretli s premiérom, prokurátormi, policajtmi ale aj novinármi. Členovia Európskeho parlamentu teraz znova prišli na Slovensko, aby posúdili stav nášho právneho štátu.

Prvýkrát tak urobili ešte v roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Tentoraz je ich misia na Slovensku už súčasťou systému, ktorý europarlament zriadil v roku 2019 a nie je to len reakcia na vraždu. Namierené majú aj do iných krajín Európskej únie.

Misiu však, rovnako ako v roku 2018, opäť vedie holandská europoslankyňa Sophia in 't Veld. Tá bola vtedy k Slovensku v minulosti pomerne kritická. Práve na schôdzke medzi ňou a vtedajším premiérom Robertom Ficom mala zaznieť známa Ficova veta, že „na východe nič nie je“.
„Vidíme tu zmeny ale aj odpor," vyhlásila dnes europoslankyňa.

Šéfka delegácie: Zmenili sa tu veci
„Toto nie je prvýkrát, kedy som sem prišla. Keď som tu bola po prvý raz, boli zavraždení Ján Kuciak a Martina Kušnírová,“ povedala Sophia in 't Veld na dnešnej tlačovej konferencie v Bratislave.

„Z tejto návštevy odchádzam opatrne pozitívna. Je tu veľmi odlišná atmosféra a odchádzam odtiaľto s optimizmom," dodala. „Na Slovensku je veľmi silný duch občianstva a je tu množstvo ľudí pracujúcich ťažko na modernom a fungujúcom štáte. Títo ľudia si zaslúžia podporu. Ale vidíme, že je tu veľký odpor.“
Ako dodala, „Slovensko by sa v tomto mohlo stať príkladom pre Európu.“

Pracovná cesta poslancov Európskeho parlamentu je súčasťou prebiehajúceho monitoringu situácie v oblasti právneho štátu v celej Únii.
Podobne ako v minulosti o tejto ceste neskôr vydajú správu o tom, ako sme na tom s fungovaním právneho štátu. Tá však nebude záväzná, bude obsahovať len odporúčania, čo máme zmeniť.

Poslanci sa počas svojej dvojdňovej pracovnej cesty stretli s rodinami Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, so zástupcami mimovládnych organizácii a novinárskej obce, ale aj s vysokými predstaviteľmi vlády a štátu vrátane premiéra Eduarda Hegera, ministra vnútra Romana Mikulca, ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej či poslancami.
Europoslanci počas poslednej septembrovej návštevy Slovenska, keď ich prijal premiér Peter Pellegrini.

Poslancov zaujímala aj pripravovaná reforma súdnictva, opatrenia na ochranu novinárov a oznamovateľov a stav slobody médií. Pýtali sa aj na prebiehajúce trestné konanie vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
„Nie sme sudcovia, len monitorujeme situáciu," vyhlásila europoslankyňa Sophia in 't Veld.
Po vražde Jána Kuciaka a Daphne Galizie
Monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva bola zriadená v septembri 2019 v rámci Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE).

Nadväzuje na činnosť dnes už neexistujúcej Monitorovacej skupiny pre právny štát (ROLMG), ktorá bola vytvorená v júni 2018 po vraždách maltskej blogerky a novinárky Daphne Caruany Galizie a slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Monitorovacia skupina sa zameriava na hrozby pre demokraciu, právny štát a základné práva, ako aj na boj proti korupcii vo všetkých členských štátoch EÚ, aktuality.sk

X X X

Kollár sa vyhráža odchodom, ak by mu vzali SIS. Tajnej služby by sa vzdal len za nové ministerstvo

O možnosti, že by Sme rodina prišla o možnosť nominovať riaditeľa SIS začal hovoriť Matovič.
Konflikt medzi hnutím Sme rodina a zvyškom koalície sa nedarí utlmiť. Naopak, po dnešku je zrejmé, že ani jedna zo strán sa nechystá ustúpiť zo svojich pozícií.

Boris Kollár aj dnes pohrozil, že ak dôjde k pokusu zrušiť paragraf 363 Trestného poriadku či k rozdeleniu generálnej a špeciálnej prokuratúry, jeho hnutie z koalície odíde.

Najnovšie tiež varuje, že by z koalície mohol odísť aj vtedy, ak by im chceli zobrať Slovenskú informačnú službu (SIS).
Aj bez Sme rodina
Svoju červenú čiaru, ktorú odmieta prekročiť, si však nakreslil aj premiér Eduard Heger. Tvrdí, že je ňou spravodlivosť a Kollárovi odkazuje, že je pripravený vládnuť aj bez neho.
Boris Kollár sa odchodom z koalície vyhrážal už mnohokrát. Prvýkrát pred viac ako rokom, keď poslanci SaS po kauze diplomovka žiadali, aby sa vzdal funkcie predsedu parlamentu.

Naposledy včera a aj dnes, teda v čase, keď sa koalícia snaží vysporiadať s vojnou v polícii a rozhodla sa vytvoriť pracovnú komisiu na obnovu dôvery v právny štát.
Šéf OĽaNO Igor Matovič prezradil, že pracovná skupina navrhla už asi desať konkrétnych riešení. Upraviť by sa mal spomínaný paragraf 363 a hovorí sa aj o rozdelení generálnej a špeciálnej prokuratúry tak, aby špeciálny prokurátor nebol podriadený generálnemu.

Kollár: SIS vymením len za rezort
Kollár dnes v rádiu Expres opätovne potvrdil, že Sme rodina v žiadnom prípade nepodporí, aby sa generálnemu prokurátorovi zakázali tzv. negatívne pokyny, teda rozhodnutia o zrušení stíhania podľa paragrafu 363. Hnutie rezolútne odmieta aj oddelenie obidvoch prokuratúr.

V Exprese dnes okrem toho Kollár prišiel s ďalšou podmienkou svojho zotrvania v koalícii. Nechce prísť o SIS, ktorá hnutiu podľa koaličnej dohody patrí. Ak by im tajnú službu predsa len vzali, Sme rodina by podľa neho požadovala ďalšie ministerstvo.
O možnosti, že by kollárovci SIS stratili, hovoril Matovič v nedeľu v TA3. „Ak by sa preukázali slová Daniela Lipšica, že by za 'hataním' spravodlivosti bola činnosť SIS, treba buchnúť po stole a zobrať tento post Sme rodina,“ konštatoval minister financií.
Tajnej službe šéfuje nominant Sme rodiny Michal Aláč. Vo funkcii nahradil ďalšieho nominanta hnutia Vladimíra Pčolinského, ktorý sa svojho postu vzdal po obvinení z korupcie.

Otvoria koaličnú zmluvu?
Kollár v Exprese vyhlásil, že odmieta, aby mu koalícia odobrala možnosť nominovať riaditeľa SIS. „Absolútne to nepripúšťam. Potom by sa otvorila koaličná zmluva, museli by sme ísť nanovo alebo odtiaľ odísť,“ uviedol.
„To je, akoby sme Sulíkovi povedali, že ty sa nám za niečo nepáčiš, vezmeme ti ministerstvo hospodárstva,“ dodal. Každej koaličnej strane prislúcha istý počet rezortov podľa toho, koľko poslancov má v parlamente.

Kollár argumentuje, že hoci majú 17 zákonodarcov a mali by im patriť tri rezorty, spravujú len dve ministerstvá. Sme rodina má však aj jedného vicepremiéra a SIS.
Spolu je to podľa Kollára akoby tretí rezort. Ak by o tajnú službu hnutie prišlo, Sme rodina by podľa neho žiadala nové minsterstvo.
Tlak na Kollára
Medzi Sme rodinou a zvyškom koalície vzniká čoraz väčšia priepasť. Igor Matovič už cez víkend vyhlásil, že ak Kollár bude blokovať boj proti mafii, znamená to, že sa „mentálne vzďaľuje z koalície“.
„Musíme si položiť otázku, či dokáže koalícia fungovať aj bez nich,“ hovoril Matovič v TA3. Koalíciu bez Sme rodiny neskôr pripustil aj premiér Heger. Dnes počas rokovania vlády svoje stanovisko zopakoval.

„Pre mňa je červená čiara spravodlivosť. Ak mňa ako premiéra má stáť to, že presadzujeme opatrenia, prinášajúce spravodlivosť, to, že nebudeme mať ústavnú väčšinu, tak okej. Ja sa ale myšlienky spravodlivosti nevzdám,“ povedal.
Najväčším problémom Hegera je, že bez Sme rodiny by koalícii v parlamente zostalo len 75 zo 150 kresiel. Nemala by teda nadpolovičnú väčšinu, čo môže byť problém pri presadzovaní zákonov.

Neznamená to však, že by nemohla vládnuť aj naďalej. Nezaradení poslanci Miroslav Kollár a Tomáš Valášek, ktorí odišli zo Za ľudí, už avizovali, že by koalíciu bez Borisa Kollára za istých okolností vedeli podporiť.
Okrem toho, ani opoziční poslanci by nedokázali odvolať premiéra, pretože ani ich nie je 76 a Valášek by podľa vlastných slov za pád vlády nehlasoval, aktuality.sk

X X X

Kollár odkázal koalícii, že bez neho vydržia jeden-dva mesiace

Červená čiara alebo zlomový bod. Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár určil hranice, za ktoré už nepôjde. Za neprípustné pokladá zrušenie paragrafu 363, rozdelenie Generálnej a špeciálnej prokuratúry či hádzanie polien pod nohy pri presadzovaní výstavby štátnych nájomných bytov.

Koalícii sa síce podarilo oddialiť rokovanie o nových pomeroch, keď zo strany Za ľudí odišlo šesť poslancov s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou do SaS. Už je však na stole nový problém. Tentoraz môže z vládnej skupiny vystúpiť hnutie Sme rodina.
„Bolo nám oznámené zo strany bývalého premiéra, že pokiaľ nepodporíme jeho očistu spoločnosti od mafie, tak si vedia predstaviť vládnuť aj bez hnutia Sme rodina. Rešpektujeme to, keď k tomu dôjde a vylúčia nás, bez problémov si pôjdeme sadnúť do opozície,“ reagoval Kollár na slová predsedu najsilnejšieho hnutia OĽaNO a expremiéra Igora Matoviča.
„Ak by Sme rodina blokovalo boj proti mafii, tak sa mentálne vzďaľuje z koalície a musíme si položiť otázku, či dokáže koalícia fungovať aj bez nich,“ vyhlásil Matovič v nedeľu. Bola to reakcia na neúčasť nominantov Sme rodina v pracovnej skupine na obnovu dôvery v právny štát.

V utorok mu odpovedal Kollár: „Dokonca keď nás nevylúčia sami, je vysoká pravdepodobnosť, že keď nám neprejdú nájomné byty alebo keď sa neurobí exekučná amnestia, možno sa budeme porúčať aj sami.“
A dodal, že koalícii bez Sme rodina dáva „jeden-dva mesiace“. Bez kollárovcov by totiž mala v parlamente k dispozícii len 75 poslancov.
Spory sa týkajú pracovnej skupiny, ktorá má zmeniť paragraf 363 Trestného poriadku a obmedziť tak právomoci generálneho prokurátora. Ale aj pracovnej skupiny, ktorú zriadila bezpečnostná rada vlády. Tá má navrhnúť riešenia na očistu polície, prokuratúry a súdov. Prvé návrhy majú byť pritom hotové už tento týždeň.

Predseda parlamentu nenapína svaly len tak. Tvrdí totiž, že naozaj rokuje s niektorými nezávislými poslancami o vstupe do jeho klubu, čím by sa aj v opozícii výrazne posilnil. Kollár spomenul, že by to malo byť päť poslancov. Podozrenie padlo na piatich nezávislých – traja odišli od kotlebovcov, jeden zo Smeru a jedného vyhodili z OĽaNO.

Tomáš Taraba však tvrdí, že od nikoho zo Sme rodina ponuku na vstup do ich klubu nedostal. „Pokiaľ je Sme rodina v koalícii, tak nie je absolútne priestor sa o tom baviť. My nebudeme podporovať vládu, ktorá bude úplne cielene útočiť na generálneho prokurátora len preto, že sa jej nepozdáva nejaké vyšetrovanie,“ povedal Taraba s tým, že hovorí aj za ostatných nezaradených poslancov Jána Podmanického, Filipa Kuffu či Štefana Kuffu.

Kollár však zopakoval, že s nejakými poslancami naozaj rokuje. „Komunikujem s niekým, je to reálne, ale nebudem sa k tomu vyjadrovať,“ potvrdil.
Poslancov prepočítava aj koalícia. Hoci sa jej členovia tvária, že to nie je na programe dňa, premiér Eduard Heger (OĽaNO) v pondelok pripustil, že v prípade potreby, teda odchodu Sme rodina z vlády, počíta s hlasmi nezaradených poslancov, teda aj tých, ktorí boli pôvodne v klube Za ľudí.

Tomáš Valášek, ktorý už stihol vstúpiť do Progresívneho Slovenska, však dôrazne vyhlásil, že on z koalície už pred vyše polrokom odišiel. Deklaroval, že v prípade Kollárovho odchodu nebude hlasovať s opozičnými stranami za odvolávanie premiéra. „S korupčníkmi a fašistami sa nepaktuje,“ povedal Valášek s tým, že bude hlasovať za dobré zákony a, naopak, nepodporí nepripravené, škodlivé či nebezpečné koaličné návrhy. „Budeme k hlasovaniu pristupovať od zákonu k zákonu, podľa merita veci. Táto vláda od nás nedostane bianko šek na zlé nápady,“ dodal.

Miroslav Kollár, dnes už člen strany Spolu, sa voči šéfovi Sme rodina vymedzoval už od začiatku. Nehlasoval zaňho ako predsedu Národnej rady, bol aj za jeho odvolanie po kauze falšovania diplomovej práce. Preto si vie v prípade jeho odchodu predstaviť podporu zvyšku koalície. Nie však bezvýhradnú. „V prípade vytlačenia Borisa Kollára z vlády by bol na mieste medzi Ficom a Pellegrinim, tam, kde patrí. O tej forme podpory je však predčasné hovoriť, lebo ešte som sa o tom s nikým nebavil. Pre mňa je dôležité, aby to bola vláda, ktorá má šancu prežiť viac ako mesiac a dotiahne očistu polície, justície a bezpečnostných zložiek,“ dodal Kollár.

Hoci sa v týchto dňoch skloňuje pojem koaličná kríza, zasadnutie pondelkovej koaličnej rady bolo podľa predsedníčky parlamentného klubu SaS Anny Zemanovej v poriadku. Potvrdil to aj šéf klubu obyčajných Michal Šipoš. „Myslím, že neformálne o tom diskusie mali, ale v rámci tejto koaličnej rady bol čas na body, ktoré sa rokujú na aktuálnej schôdzi. K tomuto bodu sa formálne nestihlo prísť,“ povedal Šipoš, s tým, že klub OĽaNO aktívne nezaradených poslancov k vstupu do ich klubu zatiaľ nepresviedčal a zároveň si je zotrvaním súčasných členov svojho klubu istý.

Či bude Sme rodina súčasťou vlády, to bude zrejme závisieť od riešenia paragrafu 363 či rozdelenia špeciálnej a Generálnej prokuratúry. Zdá sa, že šéf parlamentu sa ustúpiť nechystá a v argumentácii si pomáha aj zrušením obvinenia novinárov z Denníka N. „Generálny prokurátor je tu na to, že keď sa deje niečo nezákonné alebo niečo zlé v rámci prípravného konania, môže zasiahnuť využitím paragrafu 363 alebo vydaním pokynu,“ vyhlásil s tým, že tento konkrétny krok považuje za správny.

Šipoš je zdržanlivejší a hovorí, že si počká na konkrétne znenie návrhov. Dodáva však, že z jeho pohľadu by sa tento nástroj mal využívať len v prípadoch, keď chce niekto vyšetrovanie zamiesť pod koberec. „Nie keď vyšetrovanie beží a chcú to zahatať ešte pred súdom. Najlepšie je, keď o tom rozhoduje súd, teda viac ľudí,“ uzatvára./agentury/

X X X

Exvyšetrovateľ Vačok: SIS je zbytočná. Stojí nás veľa peňazí, a biľag únosu zo seba nikdy nezmyje

Paragraf 363 Trestného poriadku rozhádal koalíciu. „Ak ho zrušíme, zoberieme právo občanovi, nie generálnemu prokurátorovi,“ povedal v relácii Ide o pravdu Peter Vačok, advokát a bývalý vyšetrovateľ.
Od pondelka zasadá na úrade vlády špeciálna komisia na obnovu dôvery v štát. Tím odborníkov by mal pomenovať kľúčové problémy a ich riešenia v bezpečnostných zložkách štátu. Členom komisie je aj advokát a bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok.
„My môžeme iba poradiť politikom, čo majú urobiť. Ale rozhodnutie je na nich a na parlamente,“ povedal v relácii Ide o pravdu.
Odmietol zmeny v spornom paragrafe 363 Trestného poriadku, ktorý umožnil prokuratúre zrušiť obvinenie exšéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému.

„Zbytočne sa to spolitizovalo. Paragraf je pre občana mimoriadnym opravným prostriedkom. Ak ho zrušíme, zoberieme v prvom rade občanovi možnosť domáhať sa svojich práv,“ argumentoval Vačok. Rovnako neodporúča vytvoriť samostatnú špeciálnu prokuratúru, ktorá by bola novou inštitúciou. Tieto snahy vníma ako výsledok napätia medzi generálnou a špeciálnou prokuratúrou, a predovšetkým ako „osobné ťahanice“ medzi šéfmi oboch orgánov. „Prokurátor má rozhodovať, a nie sa medializovať,“ dodal advokát Peter Vačok.
V relácii upozornil na viacero chýb v štruktúre a kompetenciách polície, čo podľa neho zapríčinilo súčasné problémy medzi vyšetrovateľmi NAKA a inšpekčnou službou.

„Zmeny musí presadzovať predovšetkým minister vnútra,“ odkazuje Vačok. Je kritický k zdĺhavému vyšetrovaniu prípadov. Príčinu vidí v tom, že sa nesleduje rýchlosť objasnenia vecí, a vyšetrovatelia prestali byť pod tlakom vyriešiť prípady v primeranom čase. „To, či sa to zmení závisí od koalície, či to chce,“ uviedol.

Na margo obvinení, že situáciu v polícii môže ovplyvňovať aj činnosť SIS, bol Vačok nekompromisný: „Som presvedčený, že SIS treba zrušiť. Stojí nás veľa peňazí, a nikdy nezmyje zo seba biľag účasti na únose syna prezidenta Michala Kováča,“ uviedol.
Rovnako nepovažuje za správne, že spravodajská služba má zo zákona úlohu bojovať proti organizovanému zločinu. Podľa Petra Vačoka nie je dobré, keď agenti vstupujú do kriminálneho prostredia. „Pravdivosť ich zistení môže byť veľmi spochybnená,“ upresnil. Čo si myslí o treste pre špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika? A čo o procese s bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom? Je Slovensko právny štát? Pozrite si reláciu Ide o pravdu s Petrom Vačokom, advokátom a bývalým vyšetrovateľom./agentury/

X X X

Matovič: Skupina na obnovu dôvery v štát má už desať riešení

Naďalej platí, že premiér konkrétne opatrenia predstaví v najbližších dňoch.
Po niekoľkých dňoch existencie prichádza pracovná skupina na obnovu dôvery v právny štát s viacerými návrhmi. Tie by mali viesť k vyriešeniu súčasnej situácie v bezpečnostných zložkách.

„Existuje už asi desať konkrétnych riešení, ktoré zásadným spôsobom pomôžu spravodlivosti a odstránia pochybnosti, že či je proces spravodlivosti spravodlivý. Čakáme, že v najbližších dňoch prídeme s ďalšími riešeniami," povedal dnes líder OĽaNO Igor Matovič.
Konkrétnosti zatiaľ vládni predstavitelia neprezradili. V najbližších dňoch by ich mal oznámiť premiér Eduard Heger.
Verejne sa hovorí napríklad o úprave paragrafu 363 Trestného poriadku či o rozdelení generálnej a špeciálnej prokuratúry tak, aby špeciálny prokurátor nebol podriadený generálnemu.

Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) pracovná skupina zasadá intenzívne a celé dni. Tvrdí, že v opatreniach zatiaľ panuje všeobecný konsenzus a v tomto smere neočakáva dlhý proces.

Malá koalícia za cenu spravodlivosti
Expremiér Matovič v súvislosti so sporom v koalícii okolo zmeny paragrafu 363 Trestného poriadku a hnutím Sme rodina ďalej uviedol, že od začiatku rokovania pracovnej skupiny všetkým povedal, že „skúsme si dať bokom všetky mantinely a rozmýšľajme nad ideálnym svetom, ktorý by sme na Slovensku chceli mať”.

Sme rodina odmieta zásadnú zmenu paragrafu, či dokonca jeho zrušenie. Predseda Boris Kollár pohrozil, že ak sa to stane, z koalície odídu.
Matovič rušenie samotného paragrafu 363 nekomentoval, ale dodal, že jeho zmena je v súčasnosti podstatou a verí, že s kollárovcami v tejto veci nájdu kompromis. Hnutie Sme rodina sa nezapája do pracovnej skupiny na obnovu dôvery v právny štát.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) v súvislosti s pozmenením paragrafu 363 a prípadným odchodom kollárovcov z koalície zopakoval, že je pre neho prioritou spravodlivosť.

„Pre mňa je červená čiara spravodlivosť. Ak mňa ako premiéra má stáť to, že presadzujeme opatrenia, prinášajúce spravodlivosť, to, že nebudeme mať ústavnú väčšinu, tak okej. Ja sa ale myšlienky spravodlivosti nevzdám," povedal premiér v súvislosti s diskutovaným zmenšením koalície.

Možnú pomoc v prípade malého počtu koaličných poslancov plánuje v budúcnosti hľadať medzi nezaradenými zákonodarcami. Koalícii by bez Sme rodiny zostalo v parlamente len 75 zo 150 kresiel, čo na presadzovanie zákonov nestačí.
Kríza v bezpečnostných zložkách
Vznik odbornej pracovnej komisie zameranej na obnovenie dôvery v právny štát avizovali predstavitelia vlády minulý štvrtok . Komisia vzniká v období, keď sa otvorene začína hovoriť o vojne v polícii, ktorá sa dotýka aj ďalších ozbrojených zložiek.

Situácia sa začala vyostrovať po minulotýždňovom zadržaní štyroch vyšetrovateľov NAKA, ktorí sa podieľali aj na riešení kauzy Očistec. V putách skončil v súvislosti s marením spravodlivosti aj dočasný šéf Úradu inšpekčnej služby Peter Scholtz.
Dvadsaťčlenná pracovná komisia zasadla prvýkrát tento pondelok a sú v nej zastúpení nominanti jednotlivých ministerstiev. Jej rokovaní sa zúčastňujú aj zástupcovia predsedu vlády, SIS, NBÚ, Špecializovaného trestného súdu, Rady prokurátorov, Generálnej prokuratúry a Súdnej rady SR. Tá ale nakoniec svojho člena v skupine neschválila.
Zúčastniť sa jej mal aj Daniel Lipšic ako špeciálny prokurátor. Jeho účasť ale neodsúhlasil generálny prokurátor Maroš Žilinka. Účasť v pracovnej skupine odmietli aj zástupcovia Najvyššieho a Ústavného súdu. Chýba v nej aj zástupca Kollárovho hnutia Sme rodina, ktoré je ale ochotné niektoré návhry skupiny podporiť.

Podľa medializovaných informácií by jedným z návrhov riešenia súčasnej situácie v bezpečnostných zložkách mohlo byť napr. oddelenie špeciálnej prokuratúry od generálnej. Presunúť by sa mohla aj kontrola inšpekcie ministerstva vnútra, ktorá by pripadla špeciálnej prokuratúre. Sme rodina by okrem rušenia paragrafu mala problém aj s takýmto krokom, aktuality.sk

X X X

Našli zdravotníkov, ktorí zverejnili Macronov covidpas

Francúzske úrady v stredu oznámili, že sa im podarilo identifikovať zdravotníkov, ktorí zverejnili covidpas francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s jeho dátumom narodenia a prideleným QR kódom. Ten v utorok koloval po sociálnych sieťach.
Národný fond zdravotného poistenia CNAM oznámil, že o prípadných sankciách pre zdravotníkov, ktorí takto zneužili prístup k osobným údajom prezidenta, rozhodne orgán dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou.
Predstaviteľ prezidentskej kancelárie, ktorý si neželal byť menovaný, pre agentúru AFP potvrdil autenticitu uniknutého covidpasu a pripomenul, že do centrálneho registra očkovania majú prístup všetci zdravotníci.

Objavil sa aj QR kód z covidpasu premiéra Castexa
Na sociálnych sieťach sa minulý týždeň objavil aj QR kód z covidpasu premiéra Jeana Castexa. Užívateľom internetu sa ho podarilo oskenovať z premiérovej fotografie uverejnenej v médiách.
Macronovi aj Castexovi medzitým pridelili nové QR kódy. Nimi sa obyvatelia Francúzska musia preukazovať pri návšteve múzeí, divadiel, kín, kaviarní a reštaurácií, ako aj pri cestovaní lietadlom alebo diaľkovým vlakom.

Vo Francúzsku je plne zaočkovaných viac ako 70 percent obyvateľov.
Macronovi vlani v decembri diagnostikovali ochorenie COVID-19. Zaočkovať proti nemu sa potom dal v máji, a to vakcínou od spoločností Pfizer/BioNTech, aktuality.sk

X X X

Líbyjský maršal Haftar odstúpil z funkcie, zrejme kvôli prezidentským voľbám

Poľný maršal Líbyjskej národnej armády (LNA) Chalíf Haftar oznámil, že sa na tri mesiace vzdá funkcií. Podľa agentúry Reuters si tak pripravil pôdu k možnej kandidatúre v prezidentských voľbách, ktoré sa majú konať v decembri.
Haftarove oddiely ovládajú východ Líbye a veľkú časť južných oblastí. LNA vo vyhlásení uviedla, že Haftar poveril svojho náčelníka štábu, aby na tri mesiace prevzal jeho povinnosti.

Vojsko maršala Haftara v minulosti bojovalo proti jednotkám líbyjskej armády, ktorá stála za vládou v Tripolise. Samotný Haftar podporoval paralelne vládu na východe krajiny. Vlani štrnásťmesačné boje ukončilo prímerie, ktoré tiež umožnilo vytvorenie prechodnej vlády, ktorá má pripraviť decembrové voľby.

Parlamentné a prezidentské voľby sa majú konať 24. decembra, ale ako napísala agentúra AP, ich osud je neistý. Volebný zákon, ktorý stanovuje, že kandidáti na prezidenta sa musia vzdať úradu po dobu 90 dní pred voľbami, vyvolal značné nezhody medzi líbyjskými politikmi. Jeho ratifikácia viedla až k odhlasovaniu nedôvery vláde premiéra Muhammada Dbaíbího, ktorá bude krajinu do volieb riadiť ako úradnícka.
V Líbyi panuje nestabilita od pádu diktátora Muammara Kaddáfího v roku 2011./agentury/

X X X

Slovenský europoslanec Radačovský pozoroval ruské voľby. Náklady platili Rusi

Podľa medzinárodných štandardov hradí cestu ten, kto pozorovateľa pošle. Je to ochrana pred konfliktom záujmov a pred stratou dôveryhodnosti.
Ak by ste na parlamentných voľbách v Rusku hľadali tradičných západných pozorovateľov, tento rok by ste ich zrejme nestretli. Demokratický svet ich totiž na protest bojkotoval. Namiesto toho by ste však natrafili na zahraničné skupinky, ktoré si pozvali, ale aj zaplatili sami Rusi.

Členom jednej z nich bol aj nezaradený slovenský europoslanec Miroslav Radačovský. V europarlamente nie je súčasťou žiadnej frakcie a vystupuje ako nezávislý. Do Ruska ho pozvala štátom dotovaná Občianska komora Ruskej federácie. Na základe toho sa stal pozorovateľom volieb v baškirskom meste Ufa.
Netradičná misia
Radačovský sa do Európskeho parlamentu dostal v roku 2019 na kandidátnej listine pravicovo-extrémistickej ĽSNS. Predtým pôsobil takmer 40 rokov ako sudca. Po nezhodách pre peniaze sa s kotlebovcami rozišiel a v europarlamente pôsobí ako nezaradený. Naposledy sa dostal do pozornosti ako právny zastupca rodiny Milana Lučanského.
Bývalý sudca odcestoval do Ruska 14. septembra na konferenciu o úlohe občianskej spoločnosti pri zabezpečení demokratického priebehu volieb. O tri dni sa presunul do Ufy, kde sledoval voľby napríklad spolu s poslancom nemeckého Bundestagu z pravicovo-populistickej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Stefanom Keuterom či zástupcami z Nikaragui.
To, že nešlo o klasickú pozorovateľskú misiu, naznačuje viacero faktov. Tým prvým je to, kto platil náklady návštevy.
Podľa medzinárodných princípov vytvorených v roku 2005, ku ktorým sa okrem iných hlási aj OSN, Európska komisia či Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), musí všetky náklady hradiť vysielajúca strana.
„Medzinárodné misie na pozorovanie volieb nesmú prijímať žiadnu finančnú ani infraštruktúrnu podporu od štátu, ktorého voľby pozorujú, pretože to môže viesť k zásadnému konfliktu záujmov a takýto postup môže podkopať dôveru v nezávislosť záverov misie,” píše sa v bode šesť v dokumente.
Platili Rusi
Radačovského však do Ruska nevyslala žiadna organizácia. Išiel tam na individuálne pozvanie. A pozývajúci aj platili. „Občianska spoločnosť, ktorá je zrejmá z pozvánky, hradila cestu a pobyt. Nemám informáciu v akej výške. Bežné výdavky som si hradil sám,” vysvetľuje pre Aktuality.sk europoslanec.

A nebol jediný, komu Rusi zaplatili za príchod. Prinajmenšom v prípade nemeckých členov AfD to bolo rovnako, ako napísal portál tagesshau.de, ktorý patrí do siete verejnoprávnej ARD.
Kritici tento postup odsudzujú a hovoria o falošných pozorovateľských misiách. Účastníci však takýmto krokom neporušujú žiadne pravidlá. „Pán europoslanec Radačovský sa nedá z ničoho obviniť, len musí vedieť, že takto mohol prísť aj ku Kim Čong-unovi a pozorovať voľby v severokórejskom parlamente, ak tam nejaký stihli založiť,” hovorí poslanec Národnej rady Peter Osuský, ktorý sa roky zúčastňuje sledovania zahraničných volieb ako člen parlamentného zhromaždenia OBSE.

Radačovský: Nestrannosť mám v krvi
Radačovský hovorí, že hradená cesta a pobyt nemali žiadny vplyv na objektivitu jeho pozorovania. Tú mu zaručuje jeho nezávislosť v europarlamente a sudcovská minulosť. „Bol som sudcom 37 rokov a 214 dní, rozhodoval som v mene republiky, teda aj vo Vašom mene a v mene všetkých občanov, teda nezávislosť, nestrannosť a objektivitu mám jednoducho v krvi a toho sa už v mojom veku nedá zbaviť,” hovorí nezaradený europoslanec.

Netradičnosť Radačovského misie však naznačujú aj ďalšie okolnosti. Pozorovatelia bežných zahraničných misií sa riadia prísnymi štandardmi a zásadami správania.
„Vždy sa pozorovatelia zaväzujú k tomu, že nezasahujú do politického diania, nedávajú žiadne vyhlásenia. V každom okrsku vyplňujeme hodnotiaci hárok, okrskov absolvujeme desať až dvanásť,” približuje prácu pozorovateľa Osuský.
Vo viacerých médiách

Radačovský sa však už počas volieb objavil vo viacerých lokálnych médiách. V ich druhý deň, teda 18. septembra, priniesli správy o pôsobení misie „zahraničných expertov“ viaceré z nich. „Mám veľa skúseností s pozorovaním volieb, v Rusku som po prvý raz, ale zatiaľ som si nevšimol nič, čo by bolo v rozpore s demokratickými princípmi volieb,” citoval portál bashinform.ru nášho europoslanca.

Viackrát sa tiež opakovala Radačovského kritika europarlamentu a jeho uznesenia, ktorým poukazoval na problémy s demokraciou v krajine. Práve prijatím tohto uznesenia Radačovský vysvetľoval na svojom Facebooku, prečo sa rozhodol pozvanie Občianskej komory prijať. Podľa neho „Brusel už dopredu rozhodol, že voľby v Ruskej federácii budú neslobodné a nedemokratické”. Chcel sa teda presvedčiť na vlastné oči.

Mediálne výstupy pokračovali aj na druhý deň. Na brífingu zahraničných hostí v Ufe 19. septembra, teda v posledný deň volieb, napokon konštatoval, že voľby boli podľa neho slobodné a demokratické. A to aj napriek tomu, že ako priznal nášmu portálu pri sčítavaní hlasov už nebol.

Jeho názor na priebeh volieb to však nemení. „V Baškirskej federácii som to skutočne takto vnímal ja osobne, a pokiaľ by som uviedol niečo iné, bol by som dezinformátorom a neobjektívnym,” hovorí europoslanec.
Odvoláva sa na to, že po technickej stránke boli voľby na vysokej úrovni, vo volebných miestnostiach boli predstavitelia všetkých strán a volebné urny boli priehľadné, aby do nich nemohli len tak vhadzovať viac volebných lístkov.
Ruské voľby a ich predohra však čelili tvrdej kritike Európskej únie.

„Pred voľbami sa zintenzívnili zásahy proti opozičným politikom, organizáciám občianskej spoločnosti, nezávislým médiám či novinárom. Viedlo to k obmedzeniu možností voľby pre ruských voličov, ako aj ich schopnosti získať úplné a presné informácie o kandidátoch,” vyjadril sa po voľbách vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borell.

Tradiční hráči odmietli
Ďalším rozdielom oproti štandardnej misii OBSE bolo, že Radačovský nemal žiadny formulár, ktorý by pri pozorovaní vypĺňal a niekam odovzdával. Ako však povedal pre Aktuality.sk, jeho asistentka podá europarlamentu správu o jeho ceste.
Nejde však o oficiálny dokument pozorovateľa. Europarlament tam totiž žiadnych nemal. „Európsky parlament nevyslal žiadnych pozorovateľov na parlamentné voľby v Ruskej federácii,” skonštatoval tlačový atašé Európskeho parlamentu na Slovensku Ján Jakubov.
Ide teda len o správu o tom, že Radačovský sa zúčastnil podujatia organizovaného treťou stranou.

Najväčšie zahraničné misie v podaní OBSE tento rok účasť demonštratívne odmietli. Rusko si ich pohnevalo, keď sa pokúsilo oklieštiť počty pozorovateľov. Rusi ponúkli OBSE len 60 miest. Proti tomu sa postavilo vedenie organizácie s tým, že ak nemôžu mať toľko personálu, koľko potrebujú, misia nemá zmysel. Na porovnanie, v roku 2016 ich v Rusku bolo viac ako 400. Ruská strana tvrdila, že dôvodom na zníženie počtu je pandemická situácia.
Podľa OBSE to však dostatočne nevysvetlila, a tak sa organizácia rozhodla, že v takých podmienkach do Ruska pozorovateľov nevyšle.

Ruským voľbám tak hrozilo, že zostanú bez medzinárodných pozorovateľov, čím sa znižuje aj dôveryhodnosť aktu.
Riziko falošných pozorovateľov

Misie, akej sa zúčastnil aj Radačovský, teda platené Ruskom či inou prijímajúcou stranou, sú terčom kritiky. Na podobnej ceste sa v roku 2018 zúčastnil napríklad exminister zdravotníctva za OĽaNO Marek Krajčí. V tom čase pôsobil ako opozičný poslanec a do Ruska sa vydal pozorovať prezidentské voľby. Prezentoval však opačné závery, k akým dospeli pozorovatelia OBSE, za čo ho kritizovala medzinárodná mimovládna organizácia Európska platforma pre demokratické voľby.
Po tejto svojej ceste sa dostal na jej zoznam falošných pozorovateľov, kde sa dodnes nachádza spolu s expremiérom a silným zástancom aktuálneho ruského režimu Jánom Čarnogurským a exposlancom Petrom Marčekom, ktorý sa dostal do pozornosti svojimi cestami na Krym. Radačovský medzi nimi zatiaľ nefiguruje, aktuality.sk

X X X

Obvinili bývalého šéfa operatívcov NAKA Jána Kaľavského

Obvinili bývalého šéfa operatívcov protizločineckej jednotky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Kaľavského.
Informuje o tom portál tvnoviny.sk. Odvoláva sa na vyjadrenie hovorcu Generálnej prokuratúry SR Dalibora Skladana.
„Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry dňa 21. septembra 2021 vzniesol obvinenie osobe Jánovi Kaľavskému pre pokračujúcu korupčnú trestnú činnosť spáchanú v súbehu s pokračujúcim trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa. Momentálne nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ tvrdí hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan, aktuality.sk

X X X

Matovič chce zmeniť podmienky lotérie, výhru by mohli vyplatiť aj sporným výhercom

Sprostredkovateľský bonus za zaočkovanie blízkej osoby proti ochoreniu COVID-19 by malo byť možné získať až do konca tohto roka.
V stredu o tom rozhodla vláda v návrhu novely zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Kabinet Eduarda Hegera (OĽaNO) zároveň požiadal parlament o prerokovanie novely v zrýchlenom legislatívnom konaní.

„Naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva z aktuálnej situácie prameniacej z ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky, kde je potrebné zabrániť ďalšiemu šíreniu pandémie, zmierniť negatívne následky pandémie a podporiť protipandemické opatrenia,“ uviedol rezort financií v predkladacej správe k schválenému materiálu.
Očkovacia lotéria
Okrem predĺženia termínu na získanie bonusu o dva mesiace vláda navrhla aj možnosť vyplatenia náhradnej očkovacej prémie z dôvodov „hodných osobitého zreteľa“. Vyhlasovateľ očkovacej lotérie podľa návrhu môže počas trvania súťaže priznať výhru osobe, ktorá bola vyžrebovaná, ale výhru nezískala napríklad pre objektívne technické okolnosti súvisiace so zabezpečením a priebehom súťaže na strane vysielateľa zriadeného zákonom, prevádzkovateľa retransmisie alebo podniku poskytujúceho elektronické komunikačné služby.

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) v reakcii na schválenie novely vládou zdôraznil, že postup štátnych orgánov musí v ľuďoch vzbudzovať dôveru. „Ministerstvo financií sa preto rozhodlo navrhnúť takú zmenu zákona o očkovacej prémii, aby sme vedeli spravodlivo riešiť situácie, kde súťažiaci konajú dobromyseľne s vedomím, že spĺňajú všetky podmienky súťaže, ale vzhľadom na technické nedostatky im výhra je odopretá. Veríme, že takýchto situácií bude do skončenia súťaže minimum,“ povedal Matovič.
Hlavným cieľom predloženej novely je ale predĺžiť platnosť sprostredkovateľského bonusu, ktorý sa podľa Matoviča ukazuje ako efektívny nástroj na podporu vyššej zaočkovanosti.

X X X

Predseda senátu Paluda, ktorý zrušil oslobodenie Kočnera: Rozsudok za vraždu Kuciaka bol nezrozumiteľný mačkopes

Predseda senátu Peter Paluda vytkol prvostupňovému súdu viacero pochybení, keď oslobodil Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú. Sudcovia sa podľa neho musia odosobniť a neriešiť vlastné egá či vzťahy.
Senát Najvyššieho súdu v júni tohto roka vrátil prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej späť na Špecializovaný trestný súd (ŠTS). Nepozdávalo sa mu odôvodnenie rozsudku, ktorým prvostupňový súd v Pezinku oslobodil Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú spod obžaloby.

Predseda odvolacieho senátu na Najvyššom súde Peter Paluda spolu s ďalšími členkami v septembri zverejnili písomný rozsudok. V ňom poukazujú na chyby z prvého rozhodnutia, na nelogické odôvodnenia a aj na to, že trojica sudcov v Pezinku nevykonala všetky potrebné dôkazy tak, ako mala.

X Ako dlho ste písali rozsudok v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?

Trvalo mi to asi mesiac. Potom však boli dovolenky, museli to pozrieť ešte dve ďalšie kolegyne, preto sa to ešte natiahlo.
X Na desiatkach strán ste opísali nedostatky, ktoré urobil senát Špecializovaného trestného súdu. Šlo o bežné chyby alebo to bolo niečo neštandardné?

Vzhľadom na to, o akú vec išlo, povedal by som, že to bolo zvláštne. Keďže mám však skúsenosti z minulosti, nielen so senátom doktorky Ruženy Sabovej, tak to možno označiť za normálne. Chyby sa stanú. Spravidla to býva tak, že prvý stupeň je také testovacie kolo. Vykonáte dôkazy a keď si nie ste istý v určitých otázkach, tak skúsite. Odvolací súd je tu na to, aby to korigoval.

X Nie je však úkladná vražda novinára a jeho snúbenice až príliš spoločensky vážna a citlivá téma na to, aby sa sudcovia spoliehali na testovacie kolo?

Prvostupňový súd si nebol istý, a preto sa radšej rozhodol pre túto možnosť, ako by mal odsúdiť nevinných ľudí. Urobil tak napriek tomu, že mu v rozsudku vytýkame, že nevykonal všetky dôkazy. Keby išiel chronologicky, dôkaz po dôkaze, vykonal aj nevykonané dôkazy, zrejme by nedospel k oslobodzujúcemu rozsudku pre Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú.
Ťažko to však spätne hodnotiť, keďže neviem, čo sa tam stalo medzi tým, ako sa v auguste skončili záverečné reči a mesiac sa čakalo na rozsudok

X Bolo to neštandardné?

Áno, bolo to neštandardné, bežne sa to nedeje. Čosi sa udialo, ale neskúmal som to. Išiel som vecne po tom, čo som mal v ruke. Nepýtal som sa na pocity ani poryvy predsedníčky senátu alebo členov senátu. Bral som to, čo som mal k dispozícii – spis, zápisnicu z pojednávania a z toho som vychádzal.

Treba si uvedomiť, že rozhodovanie je právom súdu. Ak mal senát doktorky Sabovej pocit, že vykonal všetko a dôkazy neviedli k odsúdeniu, podľa toho aj rozhodol. Naším právom zas bolo vytknúť mu nedostatky, slabiny, čiastkové veci. A povedať – urobte, doplňte a potom môžete povedať, či áno, alebo nie.

X Po oslobodzujúcom rozsudku prvostupňového súdu upozornil Denník N na nezhody a napätie medzi sudkyňou Sabovou a členmi senátu Rastislavom Stierankom a Ivanom Matelom. Kto by mal vedieť o problémových vzťahoch v senátoch a prípadne ich riešiť?

Malo by to zaujímať predsedu súdu a členov senátu. Mňa to nezaujímalo, ani som dodatočne nezháňal informácie.
U nás na Najvyššom súde je taký zvyk, že ak panuje medzi sudcami animozita, tak spravidla predseda kolégia nenavrhne predsedovi súdu, aby ich dal do spoločného senátu. Ľudia si pri tomto type práce musia bezvýhradne dôverovať. Ak si nedôverujú, chcú si skákať do vlasov a majú medzi sebou nedorozumenia, je ťažké predpokladať, že budú rozhodovať v súzvuku.
Môže, samozrejme, nastať situácia, že jeden alebo dvaja dajú protihlas. Musí to byť však v kultivovanej atmosfére, vyargumentované. Aj ľudia, ktorí si rozumejú, môžu mať predsa rozdielne názory.

X Niektoré výhrady, ktoré ste senátu v Pezinku napísali v odôvodnení rozsudku, môžu pôsobiť tak, že prvostupňový súd mal chaos v dôkazoch, napríklad pri zaistených USB kľúčoch a ich obsahu. Narazili ste okrem chýb aj na neporiadnosť?

Určite áno, môže to tak pôsobiť. Sú dôkazy, ktoré síce neboli vykonané, no sú hodnotené. Potom sú dôkazy, ktoré boli vykonané, no nie sú vyhodnotené. Alebo sme narazili na hodnotenie dôkazov bez elementárnej logiky – dôkazy vypovedajú o niečom inom, ako ich vyhodnotil súd. Je to však právo súdu.

Súd má celú plejádu možností, spôsobov a postupov, ako sa dostať k určitému výsledku. Nemôžeme mu zužovať priestor. Ak by som to mal zhrnúť – nenašli sme závažné pochybenia v rozpore so zákonom. Až na výnimku, že hodnotili nevykonané dôkazy, to bolo v zásade v poriadku.

X Keby ste boli – v prenesenom význame – učiteľom, ktorý hodnotí prácu študentov, ako by ste „oznámkovali“ rozsudok sudcov Sabovej, Matela a Stieranku?

Čo sa týka oslobodzujúcej časti Kočnera a Zsuzsovej, tak to bol polosurový výrobok. My sme napravili, čo sme napraviť mohli, ale tiež nemusíme mať stopercentnú pravdu. Aj na Najvyššom súde sa môžeme mýliť a Špecializovaný trestný súd nám to môže objasniť. Hoci to nepredpokladám, môže sa tak stať.

Vo všeobecnosti platí, že je veľa rozhodnutí, keď sa prvostupňový senát pomýli alebo nedotiahne veci do konca. A Najvyšší súd to napráva – dvakrát aj trikrát. Vo výnimočných prípadoch prikážeme prípad opätovne prejednať v inom zložení senátu, čo je však procesne náročné, lebo proces sa musí začať odznova.

X Zvažovali ste možnosť, že prípad vrátite späť inému senátu?

Nie, nenašli sme nič také závažné, aby sme museli vyradiť senát doktorky Sabovej z procesu a nahradiť ho inými sudcami. Nie je tam vidieť žiadny zámer alebo úmysel.

X Môžno označiť prípad vraždy novinára a jeho snúbenice za zložitý?

Ak opomenieme pozornosť médií a verejnosti, tak nie. Máme mafiánske prípady alebo kauzy sériových vrahov, čo boli oveľa náročnejšie prípady, ale nevzbudzovali takú pozornosť médií.
Problémom tiež je, že v minulosti neboli také rozsiahle spisy. Kedysi mal prípad vraždy 700 strán, dnes má aj 10-tisíc. Objem spisov sa zväčšil, lebo pribudli napríklad strany o poučení svedkov. Stovky až tisíce strán zbytočného balastu.

X Faktom je, že spis k prípadu Kuciak bol obrovský. Neutopil sa v ňom prvostupňový senát?

Nemyslím si. Sme profesionáli, musíme vedieť, čomu prikladať pozornosť a čomu extra pozornosť. Najdôležitejší je obsah dôkazov.
Vo všeobecnosti platí, že senát nemá dôvod stratiť sa. Kým sa pripraví na pojednávanie, tak sa spisom zaoberá dostatočne dlho, aby získal prehľad. Nemôže si dovoliť vstúpiť do pojednávacej miestnosti bez prípravy a habkať pred svedkami, hľadať, čo s čím súvisí a čo na aký dôkaz nadväzuje. Sudcovia musia mať záložky, značky, poznámky.
Donedávna sme si ešte všetko písali ako „českí žandári“ – rukou do zošitov formátu A4. Nehovoriac o tom, že keby boli elektronické spisy, podstatne by to situáciu zjednodušilo. Už len samotný rešerš by ste si urobili jednoduchšie.

X Čo teda mohlo byť dôvodom pochybení senátu sudkyne Sabovej pri rozhodovaní?

Nemám dojem, že by prvostupňový senát tápal, strácal sa a nevedel, čo kde hľadať a čo má urobiť. Skôr som mal dojem, že tam nebola jednota v rozhodovaní.

X Povedali ste, že ste sa počas praxe stretli aj s komplikovanejšími prípadmi. Možno si to vysvetliť aj tak, že Špecializovaný trestný súd v prípade Kuciak nemá čo riešiť a zbytočne korčuľuje okolo jasnej veci?

Tak by som to nepovedal. Je oveľa ťažšie dokázať objednávku, navádzanie alebo pomoc pri trestnom čine ako jeho vykonanie. Vykonávateľ zanechá na mieste stopy, či už pachové, trasologické, daktyloskopické a podobne. Pri objednávateľovi je to iné.
Ak ide objednávka cez sprostredkovateľa, je dokazovanie oveľa komplikovanejšie. Vidieť to aj na tomto prípade, keď nebol problém odsúdiť Tomáša Szabóa (šofér) a Miroslava Marčeka (strelec). Je však ťažké preukázať vinu alebo nevinu Kočnera či Zsuzsovej tak, aby o tom neboli pochybnosti. Je teda ťažké povedať, či to bol jednoduchý prípad.

Počas praxe som mal viacero objednávok vrážd a spravidla to boli komplikované veci. Aj tu, tak ako všade inde, platí, že výrok o vine nesmie stáť na výpovedi jedného človeka, ale musia to podporiť aj ďalšie dôkazy, spravidla nepriame. A o to je dokazovanie ťažšie.

X V odôvodnení vášho rozhodnutia sa venujete mnohým konkrétnym veciam, ktoré z vášho pohľadu Špecializovaný trestný súd opomenul alebo nesprávne interpretoval. Ide napríklad o komunikáciu medzi Kočnerom a Zsuzsovou. Vy ste ju vyhodnotili inak?

My sme komunikáciu Kočner – Zsuzsová nehodnotili. Náš rozsudok je o tom, že v rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu je mnoho vecí nedokončených, neurobených a zle vyhodnotených.
Teraz je na prvostupňovom súde, na čo príde v ďalšom kole. My mu nemôžeme zväzovať ruky a povedať, čo môže a čo nie. Nemôžeme povedať, že vy nemáte pravdu a my pravdu máme, vyhodnotíme dôkazy a na ich základe uznáme vinu. My sme len povedali, kde vidíme chyby, čo treba urobiť inak. Keď to súd urobí, musí nanovo rozhodnúť.
3fotky v galériiPeter Paluda, sudca Najvyššieho súdu SRZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

X Naznačujete vaším rozhodnutím, že správy z Threemy sa dajú vykladať aj inak ako doslovne?

To uvidíme potom, keď bude vykonaný znalecký posudok, ktorý navrhol prokurátor. Keď sa súd pozrie na dôkazy komplexne, v celosti a v porovnaní s ostatnými dôkazmi, môže ich relevantne zhodnotiť. Potom sa bude dať povedať, či komunikácia smeruje k tomu, čo tvrdí znalecký posudok.

V tomto prípade je však dôležitá iná vec. Potvrdili sme, že správy z Threemy sú zákonným dôkazom, ktorý sa nesmie vytrhávať z kontextu. Nesmú sa použiť len vybrané časti a niektoré ďalšie úplne zamlčať a potom povedať, že komunikáciu v Threeme nemôžeme čítať inak než doslovne.

X Tým však pripúšťate, že ak existujú aj ďalšie podporné dôkazy, senát vie a môže vysvetliť správy aj inak, teda dešifrovať ich.

Pri Threeme treba vychádzať z komplexu dôkazov. Ak to nedáva zmysel tak, ako to vyhodnotil prvostupňový súd, asi bude na mieste aj iná verzia. Treba hľadať tú, ktorá sa bude blížiť k objektívnej realite.

V Threeme je správa: toaleta s päťdesiatimi tisícmi. Kočner aj Zsuzsová tvrdia, že rozprávali o strane Cieľ a päťdesiatich tisícoch, ktoré v súvislosti so stranou vyšli nazmar. Prvostupňový súd však nevykonal žiaden dôkaz o tom, či vôbec niekedy v živote strany Cieľ figurovalo 50-tisíc a či bolo logické, aby Kočner Zsuzsovej opakovane hovoril, že prišiel o toľké peniaze.
Nesmieme vytrhávať dôkazy z kontextu tak, ako to urobil Špecializovaný trestný súd, keď povedal, že Kočner bol nahnevaný na Kuciaka, ale fyzicky by ho nechcel zlikvidovať. Prečo nevykonal dôkazy, ktoré mohli svedčiť o opaku? Dajme si všetko na stôl a potom to všetko zhodnoťme.

X V odôvodnení spomínate aj pasáž, kde Zsuzsová deň po vražde komunikuje s triednou učiteľkou dcéry a potom vypovedá o svojom programe v Bratislave. Ako konkrétne by mal Špecializovaný trestný súd postupovať, aby vyhodnocoval dôkazy v kontexte?

V súlade so zásadami logiky. Na jednej strane Zsuzsová popiera, že bola s Kočnerom deň po vražde. Na druhej strane si protirečí. Je vecou súdu, aby sa jej na tento rozpor opýtal. Ak ho nebude vedieť zmysluplne vysvetliť, tak by jej súd nemal uveriť a mal by sa prikloniť k verzii, ktorá nasvedčuje opaku – že deň po vražde bola za Kočnerom.
Usvedčuje ju z toho aj Andruskó. Povedal, že za ňou prišiel, povedal jej o vražde, ona odišla za Kočnerom a doniesla peniaze. Špecializovaný trestný súd si však povedal, že Andruskó je nedôveryhodný a tým si otvoril vrátka k tomu, aby nemusel vyhodnocovať rozporuplnú výpoveď Zsuzsovej. To je príklad spomínanej nelogickosti, neúplnosti a nezrozumiteľnosti. To je nedostatočná robota.

X „Som tu“, „aj ja som tu“, písali si Kočner so Zsuzsovou deň po vražde v Bratislave. Stretnutie však popreli a Špecializovaný súd im uveril. Bolo to v poriadku?

Je tam viacero dôkazov, ktoré neboli vykonané. Threema bola len povytrhávaná z kontextu. K nej ale treba pridať aj esemesky, správy z iných zdrojov a potom komplexne uzatvoriť, kto má pravdu a v čom. Treba tomu dať zrozumiteľné odôvodnenie a potom sa môžeme dopracovať k výsledku. Ak si niečo všimneme a niečo si nevšimneme, niečo uznáme a niečo nie, nemôžeme dospieť k racionálnemu rozhodnutiu. V tomto prípade je teda nespokojnosť odbornej i laickej verejnosti na mieste. Výsledkom je totiž mačkopes, ktorému nerozumie nikto.

X Nie je aj chybou prokurátora, že správy nezasadil do kontextu tak, aby to bolo na hlavnom pojednávaní zrozumiteľné?

To je úloha prokurátora, ktorý ju musí uniesť. Ja nie som ani prokurátor, ani jeho nadriadený a nechcem to hodnotiť. To, ako si robí svoju prácu, je jeho vec, ale dalo by sa to robiť aj šikovnejšie.

X Spomenuli ste svedkov, ktorým Špecializovaný súd neuveril. Nebolo správne nazerať na Petra Tótha kriticky, keď v minulosti pôsobil v SIS ako riaditeľ kontrarozviedky, bol si s Kočnerom blízky a za spoluprácou s políciou mohli byť aj iné úmysly?

Môže to byť nejaký pomocný, vedľajší dôkaz, ale nie základný. Tóth ponúkol logický sled udalostí, ktorý na hlavnom pojednávaní potvrdili Andruskó, Szabó aj Marček.

V skratke: Tóth vypovedal, že Škrip, Kriak a Mlynarčík zhotovovali fotky, robili správy a dávali to na USB kľúče, ktoré odovzdávali Tóthovi. Tóth ich dával Kočnerovi a ten Zsuzsovej. Na druhej strane Andruskó hovorí, že mu Zsuzsová ukazovala na notebooku nejaké fotky. Andruskó, Szabó aj Marček na pojednávaní opakovane vyhlásili, že to boli fotky, ktoré vedú ku Kriakovi, Škripovi a Mlynarčíkovi.

Úlohou súdu je overiť si tento príbeh všetkými dostupnými spôsobmi. To je to, čo Tóthovu výpoveď verifikuje alebo vyvráti. A nie to, že bol riaditeľom kontrarozviedky SIS alebo sa chcel vyviniť z vlastnej trestnej činnosti.

X Opakovane hovoríme o tom, že senát Ruženy Sabovej rozhodol predčasne, odmietol návrhy na dokazovanie alebo niečo nevyhodnotil a odignoroval. Kam sa ponáhľal?

Neviem. Pokojne mohol v konaní pokračovať. Pôvodný výsledok je taký polovičatý, pričom prokurátor ešte dával návrhy na vykonanie dôkazov a aj teraz predkladá návrhy.

X Ako má verejnosť dôverovať senátu, pri ktorom sa zdá, že sa chcel čo najrýchlejšie zbaviť citlivého prípadu?

Nepovedal by som, že sa ho chcel zbaviť. Ich pocity a dojmy môžu byť rôzne. Netreba zabúdať na veľmi silný tlak verejnosti a médií. Jednoducho rozhodli tak, ako uznali za vhodné. Teraz je tu príkaz odvolacieho súdu, ktorým sú viazaní, od ktorého sa nesmú odchýliť.
Ak vykonajú všetko, čo je uvedené v našom rozsudku a vyhodnotia to, bude ťažšie byť nerozhodný a dospieť k takému rozhodnutiu, ktoré nebude mať oporu v dôkazoch, nebude mať logické odôvodnenie a bude si protirečiť. To považujem za záruku.

X Čo urobí s egom sudcu skutočnosť, že jeho právny názor bol podrobený ostrej kritike a na niekoľkých desiatkach strán mu boli vytknuté chyby, pričom musí verejne urobiť nápravu?

Nikomu neurobí dobre, keď mu niekto povie, že neurobil prácu dobre. Na druhej strane je podstatou našej práce odosobniť sa, hľadieť na vec s odstupom a nie cez prizmu vlastného ega. Boli sme s kolegami zo Špecializovaného trestného súdu na pracovnom stretnutí a nemal som pocit, že by boli na mňa nahnevaní.

X Stretli ste sa aj so sudkyňou Sabovou?

Áno. Ale o vzťahy v jej senáte som sa nezaujímal.

X Môže niektorý z členov senátu oznámiť aj teraz prípadnú zaujatosť, ak si nie je sebou istý?
Môže – oznámenie zaujatosti je namieste kedykoľvek. Otázne je, či to bude v tomto prípade aktuálne.

X Prečo?

Námietka zaujatosti sa má vzniesť bezodkladne, teda hneď ako sa dozviem o skutočnosti, ktorá mi bráni v objektívnosti. Ak som dostal na stôl spis pred takmer dvoma rokmi, teraz oznamovať zaujatosť by bolo trochu zvláštne.

X Nemohla členov senátu ovplyvniť situácia, ktorá nastala po ich aj vašom rozhodnutí?

To by boli veľmi slabí profesionáli, to by mohli rovno odísť z justície. Údelom prvostupňového súdu je aj to, že mu odvolací súd zruší rozhodnutie a povie, urob ešte dačo. Ak by ich to rozhádzalo, boli by veľmi slabučkí sudcovia.
Kto je Peter Paluda (62):

Sudcom Najvyššieho súdu sa stal v roku 1994. Predtým pôsobil ako prokurátor. Bol ostrým kritikom Štefana Harabina, ktorý mu siahol na odmeny aj funkcie. Tri roky pôsobil ako zástupca Slovenska v Eurojuste – ide o európsky orgán so sídlom v Haagu (Holandsko), ktorý koordinuje spoluprácu prokuratúr v Európe pri vyšetrovaní medzinárodných zločinov.

V roku 2011 ho strana Sloboda a solidarita nominovala na post šéfa Národného bezpečnostného úradu, avšak neúspešne. O rok neskôr sa objavil na kandidátke SaS, ale neprekrúžkoval sa. Snahu dostať sa do politiky neskôr verejne oľutoval. Paluda bol aj členom disciplinárneho senátu, ktorý pozastavil výkon funkcie sudkyne Moniky Jankovskej, v súčasnosti obvinenej bývalej štátnej tajomníčke za Smer-SD, aktuality.sk

X X X

Minister Naď: Urobím všetko preto, aby bolo zaočkovaných čo najviac vojakov

Zaočkovanosťou sú slovenskí vojaci pozadu oproti českým. Minister obrany to chce zmeniť.
Otázka povinného očkovania vojakov proti koronavírusu sa otvorila aj na Slovensku. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) dnes uviedol, že túto otázku otvoril na rokovaní vlády.

„Úrobím všetko preto, aby sme zvýšili očkovanie medzi vojakmi," povedal dnes Naď. Naznačil však, že na zavedenie plošného očkovanie vojakov, by musel nájsť politickú dohodu iných členov vlády.
Povinné očkovanie áno aj nie
Strana Za ľudí napr. redakcii uviedla, že v povinnom očkovaní vojakov odchádzajúcich na vojenské misie nevidí problém, „keďže v daných krajinách môže byť ťažšie dostupná zdravotná starostlivosť. Tento krok chráni naše ozbrojené zložky," reagoval tlačový odbor strany.

Hovorca SaS zas uviedol, že strana sa k „povinnému očkovaniu už viackrát vyjadrila, a teda, že nie sme za povinné očkovanie."
Donedávna sa vojaci museli proti koronavírusu povinne zaočkovať, len ak chceli ísť na zahraničnú misiu. Nedávno sa ale mnohým z nich povinnosť očkovania rozšírila.
„U nás platí dlhodobo povinná očkovacia schéma. Doplnili sme do nej aj očkovanie proti covid-19. Vojaci idúci do zahraničia musia prejsť touto očkovacou schémou, teda aj proti koronavírusu. Toto platí od predvčerajška," povedal Naď.
Dodal, že povinné očkovanie sa týka už aj ďalších tisícok vojakov, ktorí sú pripravení na rýchle nasadenie.

Nízka zaočkovanosť
Minister obrany sa otázkou zaočkovanosti vojakov začal zaoberať aj v pondelok. Na svojom profile na sociálnej sieti uviedol, že slovenskí vojaci sa proti koronavírusu očkujú menej ako ich českí kolegovia.
Kým v armáde našich západných susedov dosahuje očkovanosť proti covidu viac ako 85 percent, v našej armáde je je to len približne 56 %.
„Ako je možné, že českí vojaci sú preočkovaní oveľa viac ako tí naši? Že oni chcú a naši nie? Že oni sa neboja a naši sa boja? Že oni nepodľahli dezinformáciám a naši áno?," kládol si otázky na sociálnej sieti minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) s tým, že s preočkovanosťou našich vojakov je naozaj nespokojný a urobí všetko preto, aby sa zvýšila.
Názory vojakov na očkovanie

Reagoval tak na nedávny článok v českých médiách, ktoré citovali náčelníka českého generálneho štábu Aleša Opatu.
Ten uviedol, že niektoré útvary českej armády dosahujú zaočkovanosť až 90 %, pričom očkovanie v českej armáde bolo považované za kľúčové. Z toho dôvodu majú mať Česi infikovaných len dvoch príslušníkov ozbrojených síl z celkového počtu asi 25-tisíc vojakov.

Redakcia k téme oslovila aj českú armádu. Tajomstvo jej úspechu očkovania do uzávierky ale nekomentovala.
„My máme aktuálne chorých 30, Česi 2. A to máme ozbrojené sily menšie o polovicu. Očakávame zásadné zhoršenie situácie v celej krajine práve kvôli nezaočkovaným ľuďom a na to musia byť naše ozbrojené sily pripravené, a to nielen materiálne a výcvikom, ale aj zaočkovaním," napísal v pondelok Jaroslav Naď.

Naše ministerstvo obrany na túto situáciu reagovalo slovami, že ako v celej spoločnosť, tak aj v armáde sa stretávajú s rôznými názormi na očkovanie, pričom dôvody sú rozne a individuálne.
Aj naša armáda chce ale tento stav zmeniť prebiehajúcou informačnou kampaňou, ktorá vysvetľuje nevyhnutnosť očkovania.
„Zabezpečujeme tiež hromadné prevozy vojakov do očkovacích centier. Ako sme už komunikovali, v OS SR momentálne platí, že ak chce byť vojak vyslaný do zahraničnej misie, musí byť zaočkovaný proti COVID-19. Vyplýva to jednak z požiadaviek tamojších krajín a je tiež našou povinnosťou ochrániť vlastný personál a tiež zabezpečiť, aby naši vojaci neboli šíriteľmi nákazy," napísala Martina Kovaľ Kakaščíková, hovorkyňa rezortu obrany.

Armáda bude fungovať ďalej
Stav očkovania v našej armáde je podľa vojenského publicistu Vladimíra Bednára zrkadlí našu spoločnosť. „V zodpovednom správaní voči ochrane pred COVID 19 zaostáva celá spoločnosť nielen proti vyspelým krajinám, ale dnes už aj voči okolitým krajinám V4."
Bednár naznačuje, že by bolo možné povinné očkovanie našich vojakov proti koronavírusu.
„Už v sučasnej dobe existujú povinné očkovania nielen celej spoločnosti, ale aj povinné očkovanie skupín, ktoré sú vystavené zvýšenému profesnému riziku. Do sady týchto povinných profesných očkovaní by teda len pribudlo ďalšie očkovanie. Ide o relativne jednoduchý proces."

Povinné očkovanie príslušníkov armády funguje už napríklad v Spojených štátoch, kde už dostala vakcínu proti koronavírusu vyše polovica z 2,5 milióna vojakov v aktívnej službe.
Naše ministerstvo obrany ďalej uvádza, že v prípade tretej vlny a slabej zaočkovanosti vojakov, by nemalo dôjsť k väčšiemu výpadku príslušníkov armády.

„Aj počas prvej a druhej vlny ochorenie neobišlo ani príslušníkov OS SR. Aj napriek tomu bola riadne zabezpečená primárna úloha OS SR - ochrana štátu a tiež sme boli schopní plniť ďalšie úlohy nad rámec, a to práve v súvislosti s COVID-19. Ozbrojené sily SR sú plne pripravené pomáhať občanom aj v nadchádzajúcom období.", aktuality.sk

X X X

Košický dopravný podnik ruší spoje. Vypadávajú vodiči, problémom sú aj poruchy autobusov

Kritická situácia v košickej mestskej hromadnej doprave sa zhoršuje. Dopravný podnik počas pracovných dní nebude vypravovať takmer 120 spojov. Platí to do odvolania.
„Dôvodom je zvyšujúci sa počet práceneschopných vodičov a porúch vozidiel,“ potvrdila Vladimíra Petrušová, hovorkyňa košického dopravného podniku.

V pondelok mal podľa facebooku dopravný podnik okolo 125 výpadkov spojov z „prevádzkových dôvodov“. Ako informoval denník Korzár, v utorok ráno len do 9.hodiny to už bolo opäť vyše 50.
Práceneschopných je z 397 vodičov autobusov 21 pracovníkov. Niektorí z nich sú v karanténe kvôli koronavírusu.
Nedokážu nahradiť všetky pokazené autobusy
Dopravný podnik zároveň už začiatkom septembra priznal, že pre zlý technický stav má problémy s vypravovaním autobusových spojov.

Situácia sa zvýraznila po tom, čo mestská hromadná doprava prešla z prázdninového režimu na „pracovné dni“, pri ktorom sú spoje častejšie. Zároveň na sídlisko Nad jazerom nejazdia električky kvôli rekonštrukcii cestno-koľajového prejazdu. Náhradnú prepravu zabezpečujú autobusy.
Nepriaznivá situácia bola aj dôvodom mimoriadneho zasadnutia Dozornej rady Dopravného podniku mesta Košice, ktorého sa zúčastnilo aj predstavenstvo mestského podniku.

„Denne je kvôli poruchám a nevyhnutným servisným úkonom odstavená až jedna štvrtina autobusového vozového parku dopravného podniku, čo predstavuje až do 50 autobusov denne. Podnik eviduje podnety a sťažnosti zo strany cestujúcich a vynakladá maximálne úsilie na to, aby v prípade poruchy bolo zabezpečené zálohové vozidlo. Žiaľ, nie všetky vozidlá, ktoré vykážu poruchu, sú aj automaticky nahradené,“ vyjadrili sa vo vyhlásení po stretnutí začiatkom septembra.

Neinvestovalo sa do nákupu vozidiel
Kritickú situáciu spôsobilo aj zlé nastavenie plánu nákupu vozidiel v minulosti. Počas posledných troch rokov nedošlo k nákupu žiadnych nových autobusov, čo zásadne ovplyvnilo aktuálnu nepriaznivú situáciu v mestskej hromadnej doprave.
„Momentálne je situácia tak zlá, že niektoré spoje nie sú vypravované vôbec. Meškanie mnohých spojov pre zdržanie v zápchach však nemôžeme ovplyvniť a náš dopravný dispečing musí často doslovne „čarovať“. Aj napriek týmto problémom zamestnanci DPMK robia všetko, čo je v ľudských silách, aby dopady na cestujúcich minimalizovali,“ reagoval vo vyhlásení dopravný podnik.

Pracovníci zo strediska údržby zistené poruchy odstraňujú v čo najkratšom možnom čase, aby si následne vodiči mohli prebrať prevádzkyschopné vozidlo.
„Ku čiastočnému zlepšeniu situácie dôjde po ukončení výluky a náhradnej dopravy z dôvodu súčasných opráv električkovej trate na Slaneckej ceste a Alejovej ulici koncom októbra tohto roka,“ dúfajú v dopravnom podniku.
Zlepšenie situácie očakávajú koncom roka

V súčasnosti sa hľadajú aj ďalšie možnosti riešenia vzniknutej situácie, ako napríklad možnosť dočasného prenájmu autobusov od iných slovenských prepravcov.

„Je však potrebné konštatovať, že situáciu zhoršujú aj nevyhnutné výluky električkovej dopravy v meste, rekonštrukcia mestských cestných komunikácií a mostov, a podstatne aj neexistujúca reálna preferencia vozidiel mestskej hromadnej dopravy,“ upozorňuje podnik na problémy, na ktoré nemá kompetencie, aby to riešil.

Zlepšenie situácie očakáva do konca novembra tohto roka, keď do Košíc pribudne 15 autobusov štandardnej 12 metrovej dĺžky a zvyšných 21 veľkokapacitných kĺbových autobusov 18 metrovej dĺžky v období od januára do marca budúceho roka.
Obnova vozového parku však zahŕňa obstaranie nielen nových autobusov, ale aj električiek v počte 10 kusov, ktoré by mohli byť dodané do konca roku 2023. V najbližších dňoch bude vyhlásená verejná súťaž na obstaranie ďalších 58 autobusov na plynový CNG pohon.

Radnica chce vozidlá dočasne požičať
Mesto hľadá spôsoby, ako vyriešiť výpadok vodičov a strojov v dopravnom podniku. O problémoch sa dozvedelo sa podľa hovorcu košickej radnice Vladimíra Fabiana až na základe informácií, ktoré si vyžiadalo vedenie Magistrátu mesta Košice od vedenia podniku.

„Ešte pred niekoľkými týždňami sme sa obrátili na partnerské mestá s požiadavkou na dočasné zapožičanie vozidiel MHD, kým dorazia prvé nové autobusy, ktoré máme objednané. V súčasnosti máme na stole tri ponuky, ktoré vyhodnocujeme. O výsledkoch budeme informovať už v najbližších dňoch,“ zverejnila radnica stanovisko.
Radnica zároveň eviduje výpadok šoférov autobusov zo zdravotných dôvodov.

„Nerozumieme však tomu, že doteraz neboli vypísané výberové konania na ďalších šoférov, aby sa ich stavy posilnili. Dopravný podnik dostal od mesta Košice v porovnaní s minulosťou o 10 miliónov eur ročne viac, peniaze na platy vodičov preto chýbať nemôžu,“ píše sa v stanovisku.
Magistrát vyzval vedenie podniku, aby urýchlene začali s náborom nových vodičov. Mesto je pripravené s náborom pomôcť, aktuality.sk

X X X

Európske aerolínie budú do roku 2040 potrebovať 8700 nových lietadiel

Boeing očakáva, že európske aerolínie budú do roku 2040 potrebovať 8705 nových lietadiel v celkovej hodnote 1,25 bilióna eur.
Dôvodom je rastúci dopyt po rekreačnom cestovaní a nevyhnutná náhrada starších strojov úspornejšími lietadlami v letkách aerolínií, uviedol americký koncern vo svojej dlhodobej prognóze vývoja dopytu po komerčných lietadlách.

Boeing predpokladá, že aerolínie budú potrebovať 7100 lietadiel s jednou uličkou. V tomto prípade pôjde predovšetkým o pokrytie naďalej rastúceho dopytu zo strany nízkonákladových spoločností, na ktoré už pripadá viac než 50 % vnútroeurópskych kapacít. Ďalších 1545 strojov pripadá na lietadlá so širokým trupom, vrátane osobných aj nákladných modelov, na prevádzku na dlhých trasách.
Počítajú s nárastom počtu cestujúcich

Koncern počíta s nárastom počtu cestujúcich o 3,1 % ročne a so zvyšovaním počtu lietadiel o 2,7 % ročne do roku 2040. Takisto odhaduje, že európske aerolínie budú musieť do roku 2040 zvýšiť počet leteckého personálu, vrátane pilotov, technikov, členov posádok lietadiel, o 405.000 ľudí, aktuality.sk