Príliš málo konkrétnych opatrení na boj s klimatickými zmenami bude sklamaním pre environmentálnych aktivistov. Vedúci predstavitelia krajín G20 vyzvali na „zmysluplné a efektívne" kroky vedúce k obmedzeniu globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. Vyjadrili sa tak v spoločnom vyhlásení, ktoré ešte pred jeho oficiálnym zverejnením - na záver dvojdňového summitu G20 v Ríme - čítali agentúry Reuters, DPA aj AP.

Agentúry si všimli, že v záverečnom vyhlásení lídrov 20 najväčších ekonomík sveta sa objavilo len málo konkrétnych opatrení. Chýbali v ňom aj presnejšie dátumy stanovujúce, kedy má dôjsť k dosiahnutiu tzv. uhlíkovej neutrality či ukončeniu výroby energie prostredníctvom spaľovania uhlia. V prípade dosiahnutia uhlíkovej neutrality si lídri vytýčili za cieľ len dosiahnuť ju niekedy "do alebo okolo polovice" tohto storočia, uvádza AP.

Dohodli sa však, že do konca roka prestanú financovať tzv. zahraničnú výrobu energie z uhlia, približuje Reuters.
V ich vyhlásení sa tiež uvádza, že aktuálne plány jednotlivých krajín na omedzenie emisií bude treba posilniť v prípade, že to bude „nevyhnutné". Lídri skupiny G20 sa ďalej zaviazali k tomu, že „urobia všetko, čo bude v ich silách" na to, aby v tomto smere splnili časové rámce vyplývajúce z cieľov tzv. parížskej klimatickej dohody z roku 2015, približuje DPA.

Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že krajiny G20 budú dodržiavať klimatické ciele stanovené v zmienenej parížskej dohode. Skupina G20 zároveň opätovne potvrdila svoj záväzok poskytnúť ročne 100 miliárd dolárov na pomoc krajinám, ktoré sú klimatickými zmenami najzasiahnutejšie, uvádza AP.

Príliš málo konkrétnych opatrení na boj s klimatickými zmenami však bude podľa DPA sklamaním pre environmentálnych aktivistov, ktorí dúfali, že lídri G20 vyšlú v tomto smere jasný odkaz, a to aj vzhľadom na klimatický summit OSN (COP26), ktorý sa v nedeľu začal v škótskom Glasgowe., aktuality.sk

X X X

Pád lanovky na Ještěde v ČR si vyžiadal jednu obeť

Na hore Ještěd ležiacej na severe ČR v nedeľu spadla kabína lanovky. Pri nešťastí zahynul sprievodca, ktorý bol v tom čase v kabíne sám. Informujú o tom televízia ČT24 a portál iRozhlas.cz.
K nešťastiu došlo v dolnej časti dráhy. Kabína spadla na úrovni prvej podpery zhruba v polovici tamojšej zjazdovky. Hasiči pomocou výškovej techniky evakuovali približne 15 ľudí, ktorí boli v druhej kabíne a utrpeli šok. Táto kabína stále visí na nosnom lane.

„Spadla jedna kabína, ktorá išla smerom dole. V kabíne sme mali jednu osobu, ktorá bohužiaľ na mieste podľahla, lekár konštatoval smrť. Našťastie druhá kabína zostala v štandardnej polohe, z ktorej bolo evakuovaných asi pätnásť ľudí,“ cituje ČT24 hovorcu krajskej záchrannej služby Michaela Georgieva.
Príčina nešťastia zatiaľ nie je známa. Lanovka mala byť od pondelka zatvorená na 12 dní pre plánovanú údržbu.

Kabínová lanovka na Ještěd premáva od roku 1933, v rokoch v rokoch 1971 – 1975 prešla úplnou rekonštrukciou. V súčasnosti je to jediná lanovka vo vlastníctve Českých dráh, uvádza ČT24.
Na možnosť pádu lanovky sa zložky integrovaného záchranného systému pravidelne pripravujú, v jej viac ako 80-ročnej histórii však nebol takýto zásah nutný.

Pred dvoma rokmi prešlo rekonštrukciou elektrické zariadenie, oprava bola spojená s výmenou pohonu a zabezpečovacieho zariadenia. Vlani bola lanovka kvôli koronavírusovým opatreniam viac ako 100 dní mimo prevádzky, dôvodom prerušenia prevádzky boli aj technické problémy. Pre technické problémy stála lanovka aj tento rok v septembri, píšu Novinky.cz. /agentury/

X X X

Maďarskí biskupi v Rumunsku urazili pápeža Františka

Prečo pápež v septembri navštívil Budapešť len na pár hodín a takmer sa vyhol stretnutiu s maďarským premiérom? A v ostrom kontraste s tým absolvoval veľkorysý niekoľkodňový program na Slovensku.
 
Pápež na snímke z júna 2019 počas omše na verejnom priestranstve v Rumunsku.
Príčinou bol zrejme pohľad Františka na štýl vládnutia Viktora Orbána, ktorý má negatívne presahy do vzťahov Maďarska k jeho susedom v regióne. A ktorý Vatikánu evidentne prekáža. Podobu pápežovho programu pravdepodobne ovplyvnila aj udalosť, ktorá sa odohrala pár rokov dozadu.

Bukurešť sa veľmi snažila, aby František navštívil Rumunsko v roku 2018, keď krajina oslavovala sté výročie medzníka v jej dejinách. V roku 1918 po prvej svetovej vojne, ktorej dôsledkom bol rozpad rakúsko-uhorskej monarchie, došlo k zjednoteniu Rumunska so Sedmohradskom. V multietnickom Sedmohradsku, dovtedy patriacom monarchii, boli väčšinovým obyvateľstvom Rumuni, ktorých rôznymi formami potláčala vládnuca maďarská menšina. To, čo ostatných sto rokov pociťujú Rumuni ako úľavu, vnímajú Maďari ako historickú krivdu. Podobne ako vo vzťahu k slovenskému národu, ktorý sa vymanil spod maďarského jarma Trianonskou mierovou zmluvou.

List nunciovi
Rumunský prezident Klaus Werner Iohannis pozval v roku 2017 pápeža Františka na návštevu, jeho cesta sa však neuskutočnila podľa predstáv Bukurešti a Vatikánu. Rumunom veľmi záležalo na tom, aby ich pápež navštívil v roku významného okrúhleho výročia Veľkého zjednotenia.

Plánovanú cestu pápeža prekazili duchovní maďarskej národnosti žijúci v Rumunsku. „Sedmohradskí maďarskí biskupi vo svojej žiadosti pápežskému nunciovi poukázali na nevhodnosť návštevy Františka v roku 2018,“ povedal pre denník Pravda vysokopostavený zdroj oboznámený s prípadom. Pochopiteľne, Vatikán si neželal rozkol medzi katolíckym klérom v multietnickom a multireligióznom, ale tolerantnom Rumunsku. A ustúpil.

Najvýrečnejším dôkazom národnostnej a náboženskej tolerancie v Rumunsku je samotná hlava štátu. Prezidentom tejto veľkej ortodoxnej krajiny už druhé volebné obdobie je etnický Nemec, liberál a protestant. Začiatkom tohto mesiaca si prezident Iohannis prevzal Cenu Karola Veľkého za „jednotu, vzájomný rešpekt a zmierenie v Európe“. Takú poctu zjavne Orbán vôbec nemá na dosah. A rozhodne nie náhodou mala počas ceremónie v nemeckom Aachene príhovor prezidentka SR Zuzana Čaputová. Síce menšej krajiny, ako je Rumunsko, ale podobne tolerantnej k rôznym etnikám a náboženstvám.

Prsty Budapešti
František pricestoval do Rumunska napokon až v roku 2019 na tri dni. Na druhej strane Budapešť sa dlhý čas snažila o návštevu pápeža v Maďarsku, aby mala prívlastok štátna a uskutočnila sa v roku 2020. Presne to isté, čo Maďari predtým nedopriali Rumunom, chceli len pre seba.

Maďarské elity, presvedčené, že práve ony sú najväčšími ochrancami kresťanských hodnôt v Európe, sa nádejali, že pápež bude spoločne s nimi smútiť nad storočným Trianonom. Inými slovami, že maďarské elity dostanú to najvyššie požehnanie v ich križiackej výprave, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je otvorená konfrontácia s hodnotami, na ktorých je postavená povojnová architektúra usporiadania Európy. Podujali sa dokonca pripraviť aj celosvetový eucharistický kongres – aby boli na Budapešť namierené globálne reflektory. Pandémia však neumožnila uskutočniť scenár reflektujúci veľkolepé maďarské plány.

V septembri tohto roku preto pápež namiesto štátnej návštevy Maďarska iba odslúžil omšu v Budapešti pri príležitosti 52. medzinárodného eucharistického kongresu. Orbánovi s prezidentom Jánosom Áderom venoval len krátky čas, a ešte za zatvorenými dverami.

Pápež, ktorý sa chce prihovárať nielen katolíckym veriacim, veľmi dobre vedel, že ekumenicky ladený program realizovaný v podmienkach tolerantného Slovenska (podobne ako predtým v Rumunsku) by nebol možný v Maďarsku. Na ilustráciu – kým na Slovensku sa František modlil spolu s predstaviteľmi židovskej obce, v Budapešti varoval pred hrozbou antisemitizmu. Pápež si nepochybne dobre pamätá smutné obdobie zo svojej rodnej Argentíny počas vládnutia vojenskej junty. Preto veľmi jasne ukazuje aj svetským politikom, že v turbulentných časoch potrebujú tolerantné krajiny ako Slovensko a Rumunsko jeho podporu, čo sa nedá povedať o autoritárskych režimoch podľa Orbánovho strihu./agentury/

X X X

Premiér Heger odmietol zníženie DPH pre gastrosektor

Gastrosektorom požadované zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) odmietol po ministrovi financií Igorovi Matovičovi aj premiér Eduard Heger (obaja OĽANO). Hoci reštaurácie, pohostinstvá a hotely označili zníženie DPH na svoje produkty za základnú pomoc, bez ktorej už po zatvorení prevádzok v čiernych okresoch niektoré podniky zaniknú, Heger v relácii V politike televízie TA3 namietal, že týmto plošným opatrením by sa pomohlo aj firmám, ktoré to nepotrebujú.

„Aj dnes na Slovensku máme čierne okresy a máme oranžové okresy. Zníženou DPH pomôžete aj tým, ktorí to nepotrebujú,“ dôvodil Heger. Vláda podľa premiéra doteraz napumpovala do ekonomiky miliardy eur, čo sa prejavilo na nízkom náraste nezamestnanosti a okamžitom raste hospodárstva po uvoľnení pandemických opatrení. Slovensko chce podľa premiéra pomáhať firmám adresne. „DPH nie je ten nástroj,“ dodal Heger.

Problémy majú najmä gastroprevádzky v okresoch zaradených podľa COVID automatu do čiernej farby. Tie môžu vydávať jedlo už iba cez okienko a niektoré preto radšej úplne zatvorili. Gastroprevádzky upozornili na výrazne nižšiu DPH pre tento sektor v okolitých štátoch. Zatiaľ čo na Slovensku je v cene jedla zarátaná DPH vo výške 20 percent, napríklad v Česku je to iba desať percent, v Poľsku osem percent a v Maďarsku dokonca iba päť percent. S dočasným znížením sadzby DPH pre gastrosektor v minulosti súhlasil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS)./agentury/

X X X

Čaputová letí na konferenciu o klíme bežnou linkou - aby znížila uhlíkovú stopu

Nadchádzajúca Klimatická konferencia OSN je podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej jednou z posledných možností, ako klimatickú krízu zvládnuť a nájsť ďalšie riešenia na jej spomalenie. V Glasgowe chce byť hlasom mladých ľudí, pretože od súčasných rozhodnutí závisí kvalita ich života v budúcnosti. Do Škótska cestuje v nedeľu popoludní, s prejavom vystúpi v utorok. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec. ​
 
„Čas je veľmi dôležitý. Je dobré, že sa hlásime k európskym klimatickým cieľom. Naše stratégie a plány však zatiaľ tento záväzok úplne nereflektujú. Preto musíme pridať. Potrebujeme konkrétny a reálny plán, ako klimatické ciele dosiahnuť, aby mladí ľudia v budúcnosti nedoplatili na naše rozhodnutia," skonštatovala prezidentka.

Kancelária prezidenta poukázala na to, že práve mladí ľudia pociťujú v súvislosti s klimatickou zmenou strach a úzkosť. Prieskum, ktorý uskutočnila pre nich agentúra Median SK, ukázal, že až 42 percent Slovákov vo veku 16 až 25 rokov má veľké obavy z dosahov klimatickej zmeny. Až 73 percent respondentov vo veku 16 až 25 rokov si myslí, že ľudstvo zlyhalo v starostlivosti o planétu.

Väčšina mladých ľudí (67 percent) je podľa prieskumu sklamaná z politikov, ktorí nevenujú klimatickým zmenám dostatok pozornosti. Pritom až 74 percent mladých Slovákov je ochotných uskromniť sa a robiť kompromisy vo svojom životnom štýle, ak by to pomohlo životnému prostrediu.
​
Čaputová ocenila, že Slovensko a zvyšok Európskej únie prijali záväzok redukcie emisií do roku 2030 o 55 percent. Nasledovať však podľa nej musia aj ostatní, keďže za dve tretiny všetkých globálnych emisií je zodpovedných desať ich najväčších producentov na čele s Čínou.
Prezidentka bude podľa Strižinca do Škótska letieť bežnou komerčnou linkou, aby znížila uhlíkovú stopu, ktorá by vznikla pri lete vládnym špeciálom. V pondelok večer sa zúčastní na recepcii podávanej britským premiérom Borisom Johnsonom za účasti členov britskej kráľovskej rodiny a premiérky Škótska Nicoly Sturgeonovej.

Počas konferencie v Glasgowe má prezidentka naplánované bilaterálne stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, islandskou premiérkou Katrín Jakobsdóttir, výkonnou tajomníčkou Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) Patriciou Espinosovou a bývalým viceprezidentom USA Alom Gorom. V stredu (3. 11.) sa prezidentka v Edinburghu stretne s mladými Slovákmi, ktorí študujú na škótskych univerzitách.

Klimatická konferencia OSN v Glasgowe sa považuje za najvýznamnejšie globálne klimatické fórum od prijatia Parížskej klimatickej dohody v roku 2015. Dvojtýždňové podujatie sa začne Fórom svetových lídrov, ktoré sa uskutoční 1. a 2. novembra. V týchto dňoch bude Prezidentský palác večer osvetlený symbolicky nazeleno. /agentury/

X X X

Heger k fiasku s očkovaním: Opoziční lídri vystrašili ľudí klamstvami

Ľudia, ktorí sa rozhodli nedať zaočkovať, spôsobujú škody ekonomike aj zdravotníctvu, povedal premiér Eduard Heger. Na vyhlásenie povinného očkovania však nevidí politickú vôľu.

Na vyhlásenie núdzového stavu ani na povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 nie je na Slovensku politická vôľa. V nedeľnej politickej diskusnej relácii TA3 V politike to povedal predseda vlády Eduard Heger (OĽANO). Ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) zatiaľ meniť nechce.
V rámci dodržiavania protiepidemiologických opatrení sa spolieha na zodpovednosť ľudí. To, že sa tento rok nevyhlásil núdzový stav, za chybu nepovažuje.

„Nie je to cesta, ktorou chceme ísť,“ poznamenal v tejto súvislosti. Ochorením COVID-19 sú podľa premiéra aktuálne ohrození najmä nezaočkovaní. Poukázal na to, že práve tí tvoria väčšinu hospitalizovaných v nemocniciach. Zdôraznil, že očkovanie šetrí aj finančné zdroje a napomáha lepšiemu fungovaniu ekonomiky.
​
Tvrdí, že v rámci koalície je práve hnutie Sme rodina tým, ktoré komunikuje s nezaočkovanými. Očakáva, že nový policajný prezident Štefan Hamran vyrieši situáciu okolo ľudí, ktorí v obchodoch nedodržiavajú nastavené opatrenia. Podľa jeho slov ide „o malú skupinku hlučných ľudí, ktorí sa snažia presvedčiť, že takto sa správajú Slováci“. Premiér si myslí, že týmto ľuďom sa musí jasne ukázať, že zákon platí pre každého.

Téma očkovania sa podľa neho spolitizovala. Myslí si, že ľudia boli strašení klamstvami od popredných opozičných lídrov. Lengvarského výmenu nateraz žiadať nebude. Heger za najdôležitejšie aktuálne považuje „manažovať celú pandémiu“.

Poukázal tiež na to, že Slovensku chýbajú reformy a treba ho naštartovať. Postoju predsedu Sme rodina Borisa Kollára nepodporiť zdravotnícku reformu nerozumie. Je sklamaný z toho, že okolo tejto reformy sa šíri veľa neprávd. Poprel, že by sa mali nemocnice zatvárať. Viesť má k zvýšeniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. "Boris Kollár opakuje klamstvá, ktoré začala šíriť opozícia. A, žiaľ, uveril im,“ poznamenal Heger.

Únik informácií na Slovensku považuje za dlhodobý problém. „Hľadáme riešenia, ako toto čo najviac eliminovať. V konečnom dôsledku je to vždy ľudský faktor, ktorý vie o tom rozhodnúť,“ doplnil.
Predseda Smeru-SR Robert Fico podľa slov premiéra ukázal, akú morálku má. Podľa jeho slov riskuje životy starých ľudí a navádza na nedodržiavanie opatrení./agenturfy/

X X X
​
Premiér Heger: Lengvarského neodvolám. Fico riskuje životy starých ľudí

Nie je politická vôľa, odpovedá premiér Heger na otázky, týkajúce sa vyhlásenia núdzového stavu či zavedenia povinného očkovania.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa nechystá robiť zmeny na poste ministra zdravotníctva, ktorým je v súčasnosti nominant Obyčajných ľudí Vladimír Lengvarský.
Šéfa rezortu zdravotníctva zvykne kritizovať minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič. Lengvarský je podľa neho spoluzodpovedný za nízku mieru zaočkovanosti Slovákov.

V úrovni vakcinácie proti covidu-19 je Slovensko tretie najhoršie spomedzi všetkých štátov EÚ. Podľa Hegera však za to nemôže Lengvarský.
Problémom podľa neho je, že sa téma spolitizovala, ľudia boli strašení rôznymi klamstvami a k pandémii sa už vyjadruje takmer každý.
„Veď si zoberte opozičných lídrov, ktorí nie sú očkovaní,“ povedal Heger v dnešnej relácii TA3 V politike.
Núdzový stav nebude
Premiér konkrétne spomenul predsedu Smeru Roberta Fica, ktorý na uniknutých videách z poľovníckej chaty okrem iného rozpráva aj o tom, ako prekonal covid. Fico sa o covide vyjadruje ako o „strašnej chorobe“.

Podľa Hegera však Fico napriek tomu riskuje životy starých ľudí, ktorých navádza na nedodržiavanie opatrení.
Premiér potvrdil, že vláda pre pandémiu nebude vyhlasovať núdzový stav. Nie je totiž politická vôľa na to, aby ho niekto schválil. „Nie je to cesta, ktorou chceme ísť,“ konštatoval.
Politická vôľa podľa neho neexistuje ani pri téme povinného očkovania. Vakcináciu však Heger považuje za jednu z najsilnejších zbraní proti covidu-19.

Kollárovi nerozumie
„Ak by sa skupina ľudí nad 50 alebo 60 rokov dobrovoľne zaočkovala, máme vyriešeného 80 percent problému, nemali by sme opatrenia ani čierne okresy,“ doplnil.

Práve ľudia, ktorí sa odmietajú dať zaočkovať, však podľa neho šíria vírus a napokon končia v nemocniciach, čo naše zdravotníctvo stojí veľké peniaze.
Predseda vlády v TA3 odpovedal aj na otázky týkajúce sa reformy nemocníc, ktorú však odmieta podporiť koaličná Sme rodina. Heger tvrdí, že argumentom Borisa Kollára absolútne nerozumie. Zdôrazňuje, že žiadne nemocnice sa rušiť nemajú.

„Aké rušenie? Dnes máme nemocnice, kde máme tri, štyri lôžka na izbe. My ľuďom ponúkame reformu – jedno lôžko na izbe plus príbuzný,“ hovoril.
Boris Kollár podľa neho iba opakuje klamstvá, ktoré šíri opozícia. Rokovania však podľa Hegera pokračujú. „On to počúva a ako sa rozhodne, to je na ňom,“ dodal., aktuality.sk

X X X

​Smer naďalej rastie, po dlhej dobe si polepšil aj Pellegriniho Hlas
​
Hlas Petra Pellegriniho a Smer Roberta Fica sú v súčasnosti dve najsilnejšie politické strany na Slovensku.
Podľa októbrového prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza a jej reláciu Na telo s Michalom Kovačičom si Smer aj Hlas polepšili. Smer rastie už niekoľko mesiacov po sebe, Hlas dlho čelil opačnému trendu.
Voľby by vyhral práve projekt expremiéra Pellegriniho s 19,3 percentami. V septembri Focus strane nameral 18,5 percenta, čo bol pre Hlas najhorší výsledok od januára tohto roku.

Druhou najsilnejšou stranou je Smer s 15,5 percentami. V septembri by Smer získal 14,4 percenta. Strana Roberta Fica nepretržite rastie už od januára, keď by ju volilo len 9,1 percenta opýtaných.
Až po Hlase a Smere v prieskume nasledujú koaličné strany SaS (12,2 percenta) a OĽaNO (8,4 percenta). Obidve strany si tiež mierne polepšili.

Nasleduje Progresívne Slovensko, ktoré získalo 6,9 percenta a hnutie Sme rodina so 6,3 percentami. Strana Boris Kollára sa v súčasnosti zviditeľňuje najmä tým, že vystupuje proti vládnym reformám.
Voliči však túto Kollárovu snahu až tak neocenili. V porovnaní so septembrovým výsledkom (6,7 percenta) si hnutie pohoršilo.
A Flourish chart
Do parlamentu by sa dostali ešte tri ďalšie strany – KDH s 6,1 percentami, Republika s 5,5 percentami a Aliancia s 5,2 percentami. Naopak, pred bránami parlamentu by ostali ĽSNS (3,8 percenta), SNS (3,3 percenta) aj v súčasnosti koaličná strana Za ľudí (2,8 percenta).
Prieskum agentúra robila od 20. do 27. októbra. Kauzu videí politikov Smeru z poľovníckej chaty, ktoré unikli do médií, tak prieskum zachytil iba čiastočne, aktuality.sk
​
X X X
​
Prístavy v Japonsku upchala pemza vyvrhnutá z podmorskej sopky
​
Dočasne pozastavená bola i trajektová doprava v oblasti.
Tri desiatky prístavov v Japonsku musia odstraňovať následky augustového výbuchu podmorskej sopky Fukutoku-Okanoba, ktorá je súčasťou Vulkánových ostrovov ležiacich v Tichom oceáne asi 1200 kilometrov južne od Tokia. Informovali o tom britský denník Guardian a agentúra AP.

Prístup do prístavov na najjužnejšom pobreží Japonska totiž upchalo obrovské množstvo pemzy, vysoko pórovitej horniny vulkanického pôvodu, ktorá tiež poškodila asi 40 rybárskych lodí, pričom šesť z nich zostalo nepojazdných. Dočasne pozastavená bola i trajektová doprava v oblasti.

Námestník riaditeľa úradu japonskej vlády Jošihiko Isozaki v piatok uviedol, že pemza doteraz zasiahla 11 prístavov na ostrove Okinava a 19 v prefektúre Kagošima na ostrove Kjúšú. Kabinet preto zriadil osobitnú pracovnú skupinu.
Guvernér Okinavy Denny Tamaki povedal, že erupcia má "obrovský vplyv na odvetvie rybolovu a cestovného ruchu, ako aj na životné prostredie" a tento probléme treba urýchlene vyriešiť.

Čistiace práce môžu trvať týždne
Čistiace práce sa už začali v prístave na severnom cípe Okinavy, kde obrovské bagre každý deň odstránia asi desať ton pemzy, ďalšiu vyplavuje more na breh. Dokončenie "bezprecedentnej" operácie môže podľa miestnych úradov trvať dva až tri týždne.
Denník Jomiuri vo štvrtok informoval, že asi 750 rybárskych lodí nevyplávalo z prístavu na Okinave, pretože ich posádky sa obávali poškodenia motorov.

Keďže pemzu prúdy unášajú na sever, môže zasiahnuť celé japonské pobrežie. Vládna pracovná skupina na svojom prvom zasadnutí vo štvrtok večer rozhodla, že poskytne pomoc miestnym samosprávam a škody spôsobené rybárskemu priemyslu budú pokryté poistením, aktuality.sk

X X X

Naď kupuje dva vrtuľníky Black Hawk, časť zaplatí americký fond
​
Vrtuľníky UH-60M Black Hawk letectva Obranných síl SR po pristátí na leteckej základni Sliač v auguste 2019.
So splácaním sa začne budúci rok. Okrem Ozbrojených síl (OS) SR ich bude môcť využívať pri špeciálnych zásahoch aj polícia. Pre TASR to uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).

„Vrtuľníky budú určené pre špeciálne sily OS SR. Ale na základe dohody, ktorú sme uzavreli s ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽANO), už dnes poskytujeme naše vrtuľníky Black Hawk aj pre Policajný zbor pri špeciálnych policajných zásahoch. Tie, ktoré budú špeciálne vybavené, budeme poskytovať Policajnému zboru,“ povedal Naď.
Minister verí, že nová technika príde načas. Prvé splátky pokryla dotácia z amerického programu FMS (Foreign Military Sales), SR začne splácať budúci rok.
​
Staré vrtuľníky Mi-17 sa podľa ministra dopoužívajú. „Niektoré ešte majú možnosť lietať aj niekoľko stoviek hodín,“ skonštatoval. Ako však poznamenal, v programových plánoch ozbrojených síl sa hovorí o potrebe 18 vrtuľníkov. Po dodaní nových ich bude 11. Obstaranie ďalších siedmich však pre Naďa nie je otázkou na aktuálne volebné obdobie.

Nákup dvoch vrtuľníkov UH-60 M Black Hawk s výbavou pre sily pre špeciálne operácie schválila vláda v júni. Súčasťou kontraktu sú aj systémy a náhradné diely vhodné aj pre vrtuľníky, ktoré SR už vlastní. Celkové náklady by mali dosiahnuť 111,4 milióna dolárov bez DPH a clo. Z toho SR zaplatí 61,4 milióna dolárov na splátky a po dodaní tovaru desať miliónov eur na clo a dane. Zvyšok pokryjú prostriedky z amerického fondu./agentury/

X X X

Na londýnskej vlakovej stanici uviazli pre pád stromu stovky cestujících na klimatický summit
​
Spadnutý strom poškodil elektrické vedenie, v dôsledku čoho boli zablokované všetky železničné trate na hlavnej trase spájajúcej Londýn s Glasgowom.
Na londýnskej železničnej stanici Euston uviazli v nedeľu stovky ľudí vrátane aktivistov, novinárov či delegátov, ktorí sa rozhodli cestovať vlakom na klimatický summit OSN v škótskom Glasgowe. Železničnú dopravu tam museli pozastaviť po tom, ako strom vyvrátený silným vetrom poškodil elektrické vedenie. Informovali o tom agentúry DPA i Reuters.
Krátko pred 14.00 h miestneho času na stanici oznámili pozastavenie vlakovej premávky. Zároveň požiadali ľudí, aby na preplnenú stanicu neprichádzali, pokým sa problém nepodarí vyriešiť.

Na sociálnych sieťach sa medzičasom objavilo množstvo fotografií tejto londýnskej stanice celkom zaplnenej ľuďmi. Mnohí z nich dúfali, že sa im predsa len podarí vycestovať smerom na sever a dostať sa na klimatickú konferenciu OSN, známu pod skratkou COP26, ktorá sa v nedeľu začala v škótskom Glasgowe.

Spadnutý strom poškodil elektrické vedenie, v dôsledku čoho boli v okolí mesta Milton Keynes zablokované všetky železničné trate na hlavnej trase spájajúcej Londýn s Glasgowom. K incidentu došlo pri dedine Long Buckby.
Železnice odporučili cestujúcim, aby neprichádzali na stanicu Euston, ale aby sledovali, ako sa celá situácia vyvíja. Spravodajca agentúry Reuters informoval, že viacerí z nich zmenili svoje cestovné plány a na klimatickú konferenciu v Glasgowe sa namiesto vlaku rozhodli cestovať lietadlom, aktuality.sk

X X X

Bittó Cigániková a Šutaj Eštok: Lengvarský je lepší minister ako Krajčí
​
Jana Bittó Cigániková povedala, že by koalícia bez kollárovcov dokázala fungovať „možno aj lepšie".
Predsedníčka Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS) a poslanec Matúš Šutaj Eštok z mimoparlamentného Hlasu-SD sa v nedeľnej politickej diskusnej relácii TV Markíza Na telo zhodli, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) je lepším šéfom rezortu ako predchádzajúci minister Marek Krajčí (OĽANO).
Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš si myslí, že obaja mali svoje silné stránky. „Každý je v niečom dobrý, každý je v niečom horší," skonštatoval. Myslí si, že Lengvarský by mal viac komunikovať o téme reformy zdravotníctva. Za vhodné by považoval to, aby zákon umožňujúci spustenie reformy prešiel v NR SR do druhého čítania. Šéf rezortu zdravotníctva mal Šipošovi prisľúbiť, že pôjde reformu vysvetľovať viac do regiónov. Obsah reformy považuje za správny.

Koaličná poslankyňa si myslí, že zákon je absolútne nevyhnutné prijať, aby občan dostal kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Zdôraznila, že nemocnice sa rušiť nebudú. Lengvarského považuje za veľmi dobrú nomináciu OĽANO. „Vďaka za jeho rozvahu," skonštatovala.
Šutaja Eštoka desí, že k reforme sa vyjadruje predseda OĽANO Igor Matovič. Podľa jeho slov Matovič uvažuje o tom, že by sa mal opäť stať ministrom zdravotníctva Krajčí.

Šipoš tvrdí, že poslankyňa Romana Tabák v prípade schválenia interrupčného návrhu poslankyne Anny Záborskej (obe OĽANO) neodíde. Tabák chcela podľa jeho slov vyrokovať zníženie čakacej lehoty na interrupciu. Bittó Cigániková návrh Záborskej nepodporí.

Na otázku, či by koalícia vedela dovládnuť aj v prípade odchodu Sme rodina, Bittó Cigániková povedala, že by takáto koalícia dokázala fungovať „možno aj lepšie".
Dotkli sa aj témy nahrávok odpočúvania z poľovníckej chaty. Šipoš aj Bittó Cigániková sa zhodli, že nahrávky nemali uniknúť. Bittó Cigániková však poukázala na to, že vznikli legálne. Šutaj Eštok ich komentovať nechce, považuje ich za „súkromné rozhovory", aktuality.sk

X X X

Letisko Košice spúšťa nové linky do Dublinu, Viedne a Varšavy
​
Dublin bol dlhodobo na popredných priečkach v zozname destinácií, o ktoré malo letisko záujem.
Letisko Košice spúšťa tri nové letecké spojenia do Dublinu, Viedne a Varšavy. Prevádzkovať ich bude spoločnosť Ryanair. TASR o tom informovala hovorkyňa košického letiska Karolína Linhartová.
Najdlhšie očakávaná bola podľa jej slov linka do Dublinu, ktorá bola spustená prvým letom v nedeľu. Odlety z Košíc do írskej metropoly sú plánované vždy v stredu o 19.50 h a v nedeľu o 14.05 h. Priamy let trvá tri hodiny.

„Ďalšou novou destináciou Ryanairu je linka z Košíc do rakúskej Viedne. Prvý let je naplánovaný na pondelok (1. 11.). Odlety z Košíc budú v pondelok o 9.05 h a v piatok o 13.45 h. Oficiálna dĺžka letu je hodina. V poradí treťou novou destináciou je linka z Košíc do poľskej Varšavy na letisko Varšava Modlin. Prvý let je naplánovaný na utorok (2. 11.). Odlety z Košíc budú vždy v utorok o 14.40 h a v sobotu o 14.20 h. Let trvá hodinu," uviedla Linhartová.

„Dublin bol dlhodobo na popredných priečkach v zozname destinácií, o ktoré sme sa snažili, a sme radi, že od dnešného dňa budú mať 'írski Slováci' cestu domov výrazne zjednodušenú. Zároveň vítame aj ďalšie spojenie do susedných metropol - Viedne a Varšavy, ktoré takto budú dostupné aj pre cestovateľov, ktorí využívajú najmä nízkonákladové letecké spoločnosti," uviedol výkonný riaditeľ a predseda predstavenstva Letiska Košice Michael Tmej.

Zimný letový poriadok letiska Košice platný od nedele zahŕňa spojenia leteckou spoločnosťou Austrian Airlines do Viedne a následne do siete destinácií v Európe, USA a Kanade. Letecká spoločnosť Ryanair prevádzkuje lety do destinácií Londýn Stansted, Praha, Liverpool, Dublin, Viedeň, Varšava a Modlin a letecká spoločnosť Wizz Air do destinácií Londýn Luton a Doncaster Sheffield.

Naďalej sú pre všetky letecké spoločnosti v platnosti všeobecne známe pravidlá nosenia respirátorov FFP2 počas celej doby letu, dodržiavanie hygieny rúk a odstupov. Rovnaké pravidlá platia aj pre pohyb cestujúcich v priestoroch terminálu letiska Košice, aktuality.sk

X X X

​Odborníci zhrnuli, kto by sa mal dať očkovať treťou dávkou a ako by vyššia zaočkovnosť odľahčila nemocnice

Kolektívnu imunitu už zrejme nedosiahneme.
Očkovanie treťou dávkou sa začalo na Slovensku pred niekoľkými týždňami, prioritne bolo zamerané na ľudí s oslabenou imunitou, zdravotníkov a zamestnancov domovov sociálnych služieb. Tento týždeň sa otvorila aj registrácia pre ľudí nad 55 rokov.
Kto je vhodný kandidát na očkovanie treťou dávkou a ako je to v prípade mladších ľudí či ľudí, ktorí prekonali covid, sme sa opýtali piatich odborníkov. Zároveň odpovedali na otázku o kolektívnej imunite a vysvetlili, čo by sa dalo spraviť, aby pribudlo zaočkovaných.

Anketové otázky:
1. Odporúčate tretiu dávku každému, na koho príde rad alebo by ju mali niektoré skupiny ľudí zvážiť?
2. Dosiahneme podľa vás niekedy kolektívnu imunitu očkovaním a potrebujeme to vôbec, keď sa časť populácie premorila?

3. Čo by bolo podľa vás potrebné spraviť pre zvýšenie počtu zaočkovaných?

Peter Visolajský, lekár vo Fakultnej nemocnici v Nitre a šéf Lekárskeho odborového združenia

1. Stačí sa pozrieť na vedecké poznatky a odporúčania relevantných inštitúcií, ktoré hovoria, že tretiu dávku by mali dostať hlavne ľudia nad 55 rokov, a to predovšetkým, ak majú minimálne 6 mesiacov od druhej dávky.
U mladších ľudí, ktorí majú dobrý zdravotný stav a hlavne ak už prekonali covid s príznakmi, nie je nevyhnutné, aby dostali tretiu dávku. Ľudia, ktorí prekonali citeľný covid, teda ochorenie s príznakmi a dostali aspoň jednu dávku vakcíny, mali by mať výbornú imunitu. Tretiu dávku by mali dostať aj mladší ľudia, ktorí trpia poruchou imunity. Podanie tretej dávky by mali zvážiť aj tí, čo majú niektoré rizikové faktory – obezitu, astmu či kardiovaskulárne ochorenia.

2. Otázka zaočkovanosti nie je o tom, či sa zbavíme covidu. Ten už na Slovensku a v Európe zostane, bude mať svoje vlnky – podobne ako chrípka. Očkovaním dosiahneme, že sa z neho stane ochorenie na úrovni chrípky, teda, že sa nemocnice nezaplnia pri každej vlne. S covidom sa do konca roka stretne takmer každý na Slovensku. Bude rozdiel, či bude zaočkovaný a bude mať mierny priebeh, alebo nebude zaočkovaný a bude mať riziko ťažšieho priebehu, potreby nemocnice alebo úmrtia. Toto je zmysel debaty o počte zaočkovaných.

Navyše, nevieme, koľko ľudí sa premorilo. Doposiaľ na Slovensku nemáme štúdiu, ktorá by zistila, koľko ľudí si prešlo covidom. Je to veľmi zlé, lebo nevieme plánovať na základe relevantných dát. Pokiaľ viem, v najbližšej dobe by sa však mala spustiť.

3. Vysvetľovania a argumentácie nikdy nie je dosť, mali by však byť adresnejšie. Mediálne kampane sú veľmi povrchné a vzhľadom na vynaložené peniaze mi najnovšia bilbordová mediálna kampaň príde ako neadekvátna a myslím, že nebude efektívna. Človek prezlečený za koronavírus v tejto situácii určite nie je vhodná kampaň. Ďaleko efektívnejšie by bolo vycestovať za staršími ľuďmi, podporiť obvodných lekárov, aby boli ochotnejší očkovať, bonifikovať ich za očkovanie, aby ľudí aktívne vyhľadávali, argumentovali a vysvetľovali. Množstvo nezaočkovaných má k vakcinácii kopec otázok, ktoré nemá kto zodpovedať. Denne ma k tomu oslovujú ľudia a keď dostanú odpovede a upokoja sa, veľa z nich napokon na očkovanie ide. V tomto smere sme si však nespravili základné domáce úlohy.

Boris Klempa, Oddelenie ekológie vírusov na Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV
1. Tretiu dávku vo všeobecnosti odporúčam každému. Tí, čo majú dve dávky a zároveň prekonali covid už akoby v sebe mali tri dávky, a tak majú momentálne najlepšiu ochranu, akú môžu mať a tretiu dávku v tejto chvíli nepotrebujú.

2. Koncept kolektívnej imunity je pri tomto ochorení sporný - vzhľadom k vysokej infekčnosti a globálnej prepojenosti ľudí sa o navodení kolektívnej imunity ani nedá hovoriť. Považujem to za trochu nešťastne komunikovanú vec. Naším cieľom by mala byť čo najvyššia zaočkovanosť, aby čo najmenej ľudí skončilo v nemocniciach a zaťažilo zdravotný systém.
Nemusíme sa snažiť o nejakú mýtickú hranicu 85 percent, mali by sme sa snažiť o čo najvyššiu zaočkovanosť vo všeobecnosti. Ide o to, aby zaočkovaných a prekonaných bolo čo najviac. Bohužiaľ, nevieme, koľko ľudí ešte nemá imunitu ani z očkovania, ani z prekonania, a teda sú aj najviac ohrození.

3. Najviac by pomohlo, keby vakcína bola čo najbližšie k ľudom – aby mali čo najmenej prekážok, nemuseli sa registrovať ani čakať esemesky. Aby bola možnosť očkovania blízko nich, blízko ich bydliska, nemuseli za ňou cestovať do krajského mesta a podobne.
Tomáš Szalay, lekár Bratislavského samosprávneho kraja

1. Tretia dávka nie je nutná plošne, v prvom rade by ju mali absolvovať ľudia, ktorí majú problémy s imunitou – onkologickí, imunokompromitovaní pacienti či starší spoluobčania, ktorí už nemajú taký imunitný systém ako u mladí ľudia.
Pre mladšieho človeka, ktorý okrem dvoch dávok očkovania prekonal covid, to nie je prínosné. Keďže cítim, že po tretích dávkach je dopyt, uprednostnil by som zraniteľné skupiny.

2. O kolektívnej imunite sme hovorili na začiatku - pred rokom, rokom a pol, pri pôvodnom alfa variante. Pri ňom sme prišli k určitému číslu, pri ktorom by sme vírus dokázali kolektívnou imunitou obkľúčiť, marginalizovať. Medzitým sa objavili ďalšie mutácie a medzi nimi delta, ktorá má iné vlastnosti a podstatne vyššie reprodukčné číslo, oveľa rýchlejšie sa šíri a niektorí vedci hovoria, že pred ňou nikto neunikne. Mení to aj vzorec, koľko potrebujete mať percent na to, aby ste mali kolektívnu imunitu. Rozprávanie o kolektívnej imunite je však bezpredmetné - buď budeme premorení, alebo zaočkovaní.

3. Stratégií je viac. Mohli by sme zvážiť, samozrejme s určitými politickými nákladmi, povinné očkovanie určitých cieľových skupín, prísnejšie pravidlá pre neočkovaných, prípadne zákazy pre neočkovných. Sú krajiny, ktoré to zaviedli. Čelili protitlaku, ktorý ale prekonali a funguje im to. Napríklad považujem za neuveriteľné, že v domovoch sociálnych služieb máme nezaočkovaný personál.

Okrem povinného očkovania to mohli byť jednoznačné výhody pre zaočkovaných. Treba podporiť aj to, aby v čiernom okrese mohol napríklad zaočkovaný krčmár so zaočkovaným personálom podávať pivo zaočkovaným ľuďom. Aby ľudia skutočne mali hmatateľný benefit. A nie stále ustupovať zo strachu z politických rizík a nákladov.

Nakoniec však bude ľudí viesť k očkovaniu strach. Možno mali pocit, že to prejde, že to vyhnije, ale keď sa ich pandémia zase dotkne a bude zasahovať ich blízke okolie, môžu sa vystrašiť. Vidieť to aj v iných krajinách. Dobrou prípadovou štúdiou je juh Spojených štátov. Bol republikánsky, antivaxerský, a keď sa im tam začala v júli, auguste a septembri šíriť delta, mali rekordy v počtoch zaočkovaných ľudí.
Peter Sabaka, infektológ, Klinika infektológie a geografickej medicíny Lekárskej fakulty UK

1. Tretiu dávku odporúčam každému, na koho príde rad a ktorého odporúča ministerstvo zdravotníctva.
Momentálne sa zdá, že po polroku až roku efektivita vakcín proti infekcii klesá na 50 percent, proti ťažkému priebehu zostáva na 90 percentách. Ak chceme bojovať s pandémiou efektívne, je dôležité, aby sme čo najviac obmedzili prenos vírusu. V tom nám tretia dávka môže výrazne pomôcť - zvýši efektivitu proti nákaze na úroveň 95 percent.
Odporúčanie očkovať sa obzvlášť platí pre rizikových a starších pacientov, sú totiž najohrozenejší a zároveň nemávajú nežiaduce účinky po očkovaní, prípadne len veľmi mierne.
Tretia dávka je veľmi vhodná pre ľudí, ktorí doteraz neprekonali koronavírus.

Zaočkovaní, ktorí už prekonali covid, majú väčšiu imunitu. Neznamená to však, že nemôžu podstúpiť aj tretiu dávku. Po nej by boli chránení ešte lepšie. Je štúdia, ktorá hovorí, že ak sa ľudia zaočkovaní dvomi dávkami, ktorí prekonali covid, o polroka zaočkujú treťou dávkou, budú dvoj- až trojnásobne chránenejší, ako keby sa očkovať nedali.

2. Kolektívnu imunitu v zmysle, že covid sa už na našom území nebude vyskytovať, nedosiahneme nikdy. Čím viac budeme mať zaočkovaných, tým menej chorých bude v nemocniciach. V prípade, že by sme mali 80 percent zaočkovaných, by sa počas ďalšej vlny mohlo objaviť v nemocniciach trebárs 10 ľudí a nie 4-tisíc.

Napríklad osýpky sú jedným z ochorení, ktoré sú nákazlivejšie ako delta, zaočkovaosť tam musí byť 95 percent. Napriek tomu sa z času na čas vyskytnú, a to väčšinou na východe v menej zaočkovaných komunitách.
Tak by to asi vyzeralo aj s koronavírusom. Keby sme mali zaočkovaných 90 percent ľudí, žili by sme normálne, ochorenie by nám veľmi nehrozilo, nepredstavovalo by hrozbu, nezapĺňalo by nám nemocnice, ale sem-tam by sa vyskytovali chorí, a to predovšetkým v nezaočkovaných komunitách.

3. Potrebovali by sme, aby všetci jednohlasne podporovali očkovanie, a to najmä lídri politických strán, verejne známe osoby a ľudia, ktorých verejnosť nasleduje. Na úrovní obcí sú to starostovia či duchovní, na celoštátnej úrovni známe osobnosti a politici. Ale pokiaľ bude signifikantná časť ľudí očkovanie spochybňovať, tento cieľ sa nám podarí dosiahnuť len veľmi ťažko.
Tatiana Betáková, virologička, Prírodovedecká fakulta UK a Biomedicínske centrum SAV
1. Tretiu dávku odporúčam každému, pretože titer protilátok v našom imunitnom systéme klesá. Zvážiť by ju mali len ľudia, ktorý majú aktuálne závažné zdravotné problémy. Ak je však človek v poriadku a má polroka od posledného očkovania či prekonania covidu, určite by sa mal preočkovať.

2. Na to, či niekedy dosiahneme kolektívnu imunitu, vám neviem odpovedať. Nezávisí to od nás odborníkov - ako vidíte, je to rozhodnutie ľudí. Netuším, koľko ľudí ešte bude musieť zomrieť alebo mať následky, aby ľudia prijali názory odborníkov.
Navyše, ak sa ľudia spoliehajú na prekonanie ochorenia, nezáleží len na tom, že môžu mať ľahký priebeh. Keď je človek infikovaný, roznáša ochorenie ďalej na ľudí, s ktorými sa stretne, a tí už taký ľahký priebeh nemusia mať. Na to sa zabúda.
3. V niektorých štátoch sa bez očkovania vôbec nedá ísť do práce. Týka sa to najmä lekárov a učiteľov - musia byť zaočkovaní, nikto s nimi o tom nediskutuje.
Kedysi bolo vyhlásené povinné očkovanie a fungovalo to veľmi dobre. Potlačili sme tak poliovírus a iné ochorenia. Keby nebolo vyhlásené povinné očkovanie proti kiahňam, dodnes by sme sa s nimi trápili. Toto sú fakty, ale nech si každý spraví záver sám, aktuality.sk

X X X

Policajti, ktorých zasiahla trauma, sa môžu obrátiť na špecializovaný tím

Všetci členovia PIS sú povinní zachovávať anonymitu osôb, ktorým poskytli krízovú intervenciu a posttraumatickú starostlivosť.
Policajtom, ktorých zasiahla krízová situácia alebo traumatizujúca udalosť, pomáha tím posttraumatickej intervenčnej starostlivosti (PIS), ktorý funguje na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave. Členovia tímu tiež oznamujú pozostalým úmrtie príbuzného. Občanom pomáhajú aj priamo na mieste udalosti. Bratislavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Policajti môžu využiť služby tímu po traumatizujúcej udalosti. „Najčastejšie ide o prípady, keď sú vyslaní na miesto udalosti, kde došlo k smrti osôb - hromadnému nešťastiu alebo havárii, k použitiu služobnej zbrane s následkom, k úmrtiu policajta - kolegu vo výkone služby alebo mimo výkonu štátnej služby," načrtla polícia.
V prípade potreby môže o služby tímu požiadať aj policajtova rodina. Príslušníci Policajného zboru sa môžu na tím obrátiť aj individuálne, ak sa chcú porozprávať alebo hľadajú odbornú radu.

Ďalšou úlohou tímu je oznamovanie úmrtí. „V neposlednom rade je starostlivosť poskytovaná aj občanom priamo na mieste udalosti, čím sa umožňuje výjazdovej skupine a ostatným záchranným zložkám nerušene vykonávať svoju činnosť s cieľom zadokumentovania miesta činu a odstraňovania následkov mimoriadnej udalosti," doplnila polícia.
Všetci členovia PIS sú povinní zachovávať anonymitu osôb, ktorým poskytli krízovú intervenciu a posttraumatickú intervenčnú starostlivosť. Nevyžaduje sa, aby sa policajt identifikoval, preukazoval svoju totožnosť ani služobné zaradenie.
V tíme posttraumatickej intervenčnej starostlivosti pôsobia služobní psychológovia a policajti krajského riaditeľstva služobne zaradení na rôznych funkciách. Činnosť vykonávajú dobrovoľne, aj v čase svojho osobného voľna.
Členom posttraumatickej intervenčnej starostlivosti sa môže stať príslušník Policajného zboru, služobne zaradený v pôsobnosti útvarov bratislavského krajského riaditeľstva. Podmienkou je, aby sa prihlásil do vyhláseného výberového konania, absolvoval pohovor, zúčastnil sa na kurze krízovej intervencie a posttraumatickej intervenčnej starostlivosti a získal osvedčenie, aktuality.sk

X X X
​
Pyrotechnici zlikvidovali podozrivý balík na letisku Stansted

V zabezpečenej zóne terminálu sa našiel podozrivý balík, ktorý následne kontrolovanou explóziou zneškodnili privolaní pyrotechnici britskej armády.
Vojenskí pyrotechnici zlikvidovali podozrivý balík, pre ktorý museli v sobotu popoludní na niekoľko hodín čiastočne evakuovať londýnske letisko Stansted. Polícia v súvislosti s týmto prípadom zatkla jedného muža, informovala stanica BBC.
Evakuácia sa týkala stanstedského Terminálu 1, ktorý museli po 13.00 h miestneho času opustiť všetci cestujúci aj zamestnanci. Vonku pred terminálom museli čakať až zhruba do 17.00 h.

V zabezpečenej zóne terminálu sa totiž našiel podozrivý balík, ktorý následne kontrolovanou explóziou zneškodnili privolaní pyrotechnici britskej armády. Podľa polície zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa v balíku nachádzalo čosi nebezpečné, jeho obsah však bude predmetom ďalšieho vyšetrovania.
"V spojitosti s touto záležitosťou bol zatknutý muž, ktorý s ohľadom na prebiehajúce vyšetrovanie zostáva vo väzbe," uviedla na Twitteri polícia grófstva Essex, na území ktorého letisko leží.

Stansted sa nachádza asi 60 kilometrov severovýchodne od britskej metropoly a je tretím najrušnejším londýnskym letiskom po Heathrowe a Gatwicku.
Evakuácia narušila odbavovanie odchádzajúcich letov, zatiaľ čo prílety na letisko incident neovplyvnil. Lietadlá zo Stanstedu aj počas evakuácie terminálu odlietali, ale boli takmer prázdne, uvádzali niektorí z cestujúcich., aktuality.sk

X X X

Krošlák je prvý, kto sám opúšťa Matoviča. Nechce byť v klube, kde mu bezvýhradne dôverujú

Z poslaneckého klubu OĽaNO odišiel Ján Krošlák. Ešte pred parlamentnými voľbami sa ocitol na dvoch kandidátkach - SaS a OĽaNO. Vybral si obyčajných. Približne rok po voľbách sa prvý raz hlasnejšie ozval. Vyčítal predsedovi hnutia a vtedy aj vlády Igorovi Matovičovi mnohé chyby: nekomunikáciu, nekonzistentnosť, velikášstvo. Odísť z klubu sa rozhodol až teraz.

  Prečo až teraz, prečo ste s odchodom čakali až do novembra?
Mal som rozpracovaný projekt zákona o dopingu v športe, na ktorom pracovalo dosť veľa ľudí z rôznych inštitúcií. Nechcel som to zahodiť za hlavu a ohroziť prijatie zákona. V septembri prešiel druhým a tretím čítaním. Preto som nevystúpil skôr, ináč by som vystúpil už na jar. Teraz som sa rozhodol, že idem preč a nechcem ďalej pôsobiť pod vedením Igora Matoviča.

Čo vám prekáža na Matovičovi?
Zopakujem vám môj status z jari? Nič sa nezmenilo, ja som len utlmil moje možno negatívne komentáre a myšlienky, lebo som nechcel ohroziť prijatie zákona. Ale zostávam stále kritický. Okuliare mám stále tmavé, nemám ružové. Je veľa vecí, ktoré mi prekážajú. Rozhodol som sa, že nebudem pôsobiť v strane, kde Igor Matovič požíva bezhraničnú dôveru všetkých jeho ľudí. Ja medzi nich nepatrím.
​
Čo bude ďalej? Idete do opozície?
Budem mať nejaký štatút ako páni Valášek a Kollár, ktorí odišli z iného koaličného klubu. Budem nezaradený poslanec, nezávislý, ale budem podporovať túto koalíciu. Časom sa vykryštalizujem, možno budem chcieť vstúpiť do koaličného klubu alebo podporiť nový projekt novej politickej strany, hoci mimoparlamentnej. Možno to bude horizont dvoch, troch mesiacov. Neodchádzam do opozície.

Možno zakotvíte v klube Sme rodina? Ste jeden z poslancov, ktorí majú podľa lídra hnutia Borisa Kollára pribudnúť k nemu?
Je to legitímna otázka. V čase, keď pán Kollár toto povedal, tiež som uvažoval, koho má na mysli. Mňa nemohol mať v tom čase na mysli, odchod z OĽaNO bol len v mojej hlave. Mám svoje sympatie k hnutiu Sme rodina, ale aj k strane SaS. Môže sa stať, že podporím nejakú mimoparlamentnú stranu.

Hovorí sa, že je napätie priamo v klube OĽaNO, vytvárajú sa dve krídla. Je to pravda?
S predsedom klubu Michalom Šipošom som sa korektne dohodol, že sa rozchádzame v dobrom. Nebudem preto kritizovať pomery v klube. Ak chcete vedieť viac, musíte sa spýtať poslancov OĽaNO.

Hovoríte, že podporujete vládnu koalíciu. Ako to bude fungovať?
Bol som súčasťou nejakých procesov, takže viem, čo sa robí. Keď budú chcieť moju podporu, malo by im záležať na tom, aby ma informovali./agentury/

X X X
​
Kultové miesta: Hostinec Scheidewirtshaus v Kremnických vrchoch pamätá aj Osmanov

Kultovú chatu si obľúbili viaceré generácie. Viac ako medvede tu miestnych vedia rozladiť vandali. Počas pandémie ju otvárali len zriedka, útechou bol rum na podstienke.
Každý bežkár musí aspoň raz v zimnej sezóne zavítať na chatu Hostinec pod Skalkou. Zastaví sa, zvyčajne cestou zo Skalky, vypije čaj s rumom, pochutná si na kapustnici a ak sú tomu okolnosti naklonené, zabudne sa tu spolu s ďalšími a získa spomienku na celý život.
„Najkrajšia je práve v zime, keď sú o ňu poopierané lyže," hovoria o chate miestni.
Toto kultové miesto má strategickú polohu na dnešných turistických trasách medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Prechádza popri ňom aj trať známych medzinárodných bežeckých pretekov Biela stopa.

Jeho história však siaha hlboko do minulosti. Historik Daniel Haas Kianička pripomína, že prícestný hostinec sa na tomto mieste podľa kremnického archivára Michala Matunáka spomína už v 16. a 17. storočí, keď sa aj v jeho okolí objavovala hrozba v podobe skupín Osmanov a martalovcov.
„Na bývalej ceste medzi Kremnicou a Bystricou pri Troch krížoch od pradávna býval hostinec zvaný Scheidewirtshaus," píše Matunák.
Záhadné zmiznutie kupca
Pre kremnických turistov už dávnejšie zozbieral archívne zmienky o Hostinci, sám veľký turista a značkár, Bedrich Gayer (1908 - 2000), pri bádaní mu pomohla znalosť nemčiny so švabachom a maďarčiny.
Z jeho zápiskov sa dozvedáme, že drevenú chatu postavili v roku 1743 na objednávku mesta za pár mesiacov - od mája do augusta.
Poloha na rozhraní dvoch chotárov - kremnického a banskobystrického - nebola vybraná náhodne, viedla tadiaľ obchodná a neskôr aj poštová cesta spájajúca tieto dve významné banské mestá. Hostinec so stajňou či maštaľou slúžil ako miesto občerstvenia pre furmanov, kupcov a ich kone. Cestujúci v ňom našli aj nocľah.

Gayer opisuje aj záhadné zmiznutie jedného podomového obchodníka, neskôr sa pod ťarchou výsluchu priznal tamojší hostinský, že práve on ho zniesol zo sveta a jeho telo zahrabal. „Zabil ho v ruvačke, lebo mu ženu obťažoval," píše Gayer.
Z hostinca horáreň
Keď mesto v 19. storočí prehralo majetkovo-právny spor s banskou komorou, prišlo o hostinec aj o okolité lesy. S výstavbou železničnej trate v roku 1872 cesta postupne strácala na význame, keďže tovar sa začal prevážať po koľajniciach. Hostinec sa preto zmenil na hájovňu štátnych lesov.

V turistickom sprievodcovi z roku 1931 možno nájsť aj trasu z Kremnice cez Tri studne k horárni Hostinec na chotári. Z bodu "U Trojice“ „strmým výstupom a vysokým bukovým lesom prvých výbežkov Smrečníka dôjde turista k horárni za 20 minút a späť do Kremnice za hodinu a štvrť," cituje Haas Kianička.

Tam, kde je dnes sauna, stála v minulosti stajňa a lesnícka sušiareň semena.
„Posledný horár, pôvodom z Ihráča, odtiaľ odišiel v roku 1953," hovorí dlhoročný člen horskej služby a človek, ktorého život bol s Hostincom istý čas úzko spätý, František Schmidt.
Vyskúšali a ostali pri tom
„Pamätám sa, ako som tam chodieval ešte ako chlapec, v zime na toto miesto aj na Krahule kremnickí turisti organizovali výlety. Boli tam staré železné postele, pôvodné podlahy, kuchyňa nemala pekný murovaný sporák ako dnes, aj vchod bol iný," spomína.
V roku 1960 získala chatu za symbolickú cenu pár stoviek korún Telovýchovná jednota Kremnica a o desaťročia neskôr prešla pod miestny Klub slovenských turistov, ktorý ju vlastní a prevádzkuje dodnes.
Chatu najskôr využívali kremnickí lyžiari, ktorí tam prichádzali, už keď napadol prvý sneh.

„Býval to prvý zimný tábor v roku, keď chytali prvé kilometre na lyžiach. Už vtedy mala Kremnica tradíciu bežeckého lyžovania a dobrú základňu," hovorí. Chata vtedy neslúžila verejnosti, a tak to podľa Františka pokračovalo dlhé roky.
„Fungovalo to tak, že si ju partie objednali a trávili v nej tréningy, tábory a podobne. Za socializmu ju využívali napríklad aj skauti z Prahy. Až v tomto tisícročí sme sa s Ivetou Ceferovou dohodli, že chatu skúsime otvoriť ako bufet pre lyžiarov aspoň cez zimnú sezónu," hovorí.

V jednu sobotu Hostinec predbežne zásobili, zakúrili v ňom, navarili čaj, polievku a čakali, kto príde. A ľudia skutočne prišli, oveľa viac, ako predpokladali.
„Začalo sa to plniť a z toho, čo mala byť len próba, sa nakoniec stala pravidelná záležitosť," opisuje obdobie, keď začali na chate tráviť každý víkend vítajúc bežkárov čajom a kapustnicou, gulášom či cesnačkou.

Keďže František bol zároveň dobrovoľným horským záchranárom, jeho rodina si musela zvyknúť, že voľné dni patria kremnickým horám. Ako hovorí, mal šťastie na tolerantnú manželku, ktorá s jeho záľubou problém nemala.
Už v 70. rokoch minulého storočia starú šindľovú strechu nahradila plechová krytina, v akcii Z vznikla aj sauna v susedstve, keď vyhorela, nahradila ju nová.

Chata prešla výraznými zmenami aj v novom tisícročí. Počas niekoľkých rokov tam partie dobrovoľníkov brigádnicky a s prispením sponzorov zrekonštruovali interiér aj s kúrením, nanovo vybudovali kuchyňu, v jedálni vymenili podlahu aj obklady.
„Vždy sa tam zišla skupina, boli to ľudia z Kremnice, ale aj od Banskej Bystrice, porobili, čo bolo treba, a my sme ich potom nakŕmili a poďakovali im," opisuje.
Keď chcel dolnú časť chatu obložiť kameňom a zmienil sa o tom známemu, o dva týždne našiel pred Hostincom kopu naštiepaných skál. „S takýmito ľuďmi sme sa tu stretávali," hovorí s úsmevom.

Horší ako medveď boli vandali
Zažil však aj nepríjemné chvíle, keď sa do Hostinca vlámali vandali či zlodeji. „Raz sme našli postele pooblievané olejom do píly a obsypané potravinami. Okná porozbíjané," krúti hlavou ešte aj dnes.
S vyčíňaním vandalov sa stretli aj pri neďalekých Troch krížoch. „Kríž z roku 1894 odpílili a spálili ho na ohnisku. Nejakého hejslováka zrejme rozrušil maďarský nápis, a tak ho vysekal," spomína.

Dobrovoľníci s pomocou kremnických mestských lesov na mieste vztýčili nový dubový kríž, na mieste našli aj časovú schránku so záznamom z čias vzniku toho pôvodného, neskôr skončila v múzeu v Banskej Bystrici. „My sme na mieste uložili našu vlastnú."
Spomienku na zvyšok života v ňom zanechalo stretnutie s medveďom kúsok od chaty. Na túto šelmu sú síce v Kremnických vrchoch zvyknutí, no pozerať sa jej na vzdialenosť pár metrov priamo do očí, je niečo iné ako konštatovať, že medvede v tunajších horách žijú.

„Schádzal som od Hostinca na enduro motorke s ruksakom plným prázdnych fliaš, keď zrazu za zákrutou vidím, ako na ceste stojí medveď. Zastavil som, medveď tiež, dívali sme sa na seba. Čakal som, čo urobí a on čakal, čo urobím ja. Po dlhej chvíli sa pobral smerom na Svrčinník," opisuje chvíle, ktoré pripomínajú scénu z westernu.

Aký to bol pocit, bál sa? „Vtedy som si hovoril, konečne ťa vidím zblízka. Bol som vlastne rád," hovorí, no dodáva, že prekvapiť medvedicu s mladými niekde v húštine by nechcel.
Počas pandémie aspoň rum na podstienke

Príjemnými spomienkami sú pravidelné stretnutia vždy na Františka, keď sa na Hostinci schádzajú členovia horskej služby na kondičných previerkach. „Tejto akcii patril väčšinou prvý októbrový víkend, termín sme vybrali, pretože sme v skupine boli traja Ferovia, dnes sme už len dvaja." Okrem športu bol tento víkend spojený so saunovaním, posedením a rozhovormi.
Lákadlom pre turistov z rôznych kútov Slovenska býva dvojdňový Zimný prechod Kremnickým pohorím z Turčeka cez kopce na Skalku a odtiaľ do Kremnice, Hostinec bol pritom miestom, kde sa odovzdávali odznaky a diplomy.
„Na záver guláš, muzika s gitarou a harmonikou a to najlepšie dole na ROH (na chate Toliar v Partizánskej doline - pozn. red.)"
Okrem týchto podujatí patria k tradičným aj Zimný lesnícky prechod, ktorý organizujú turisti zo Zvolena, retro prechod na bežkách od Skalky k Hostincu v dobových kostýmoch a ideálne na starých lyžiach s viazaním Kandahar, či tradičný Mikuláš.
Chatu Hostinec si zvyčajne prenajímajú partie, v zimnej sezóne však cez víkendy tradične slúžila na občerstvenie bežkárov a okoloidúcich turistov. Narušila to až pandémia.

„Počas covidového obdobia bola, žiaľ, chata zatvorená, poskytovali sme bežkárom aspoň malý bonus – fľašu rumu na podstienke. Ak sa situácia vyvinie tak, že do priestorov chaty budú môcť vojsť len zaočkovaní návštevníci, chatu nebudeme v priebehu zimnej ani letnej sezóny prevádzkovať," hovorí o nadchádzajúcej sezóne Iveta Ceferová z Klubu slovenských turistov v Kremnici. Pri takomto scenári by si chatu mohli prenajať len uzavreté skupiny.

Desiatky kilometrov tratí aj záhadný nápis
Aj tento rok plánujú mestá Kremnica a Banská Bystrica prevádzku bežeckých tratí, ktoré na základe zmlúv udržiavajú rôzne organizácie a záujmové združenia. Na kremnickej strane zvyknú za dobrých snehových podmienok upravovať približne 60 kilometrov tratí, na banskobystrickej zhruba 45.

„Denne upravia štandardné bežecké trate, severný a južný okruh v piatok pred víkendom, v prípade potreby aj v sobotu. Stroje na trate pôjdu aj podľa potreby, keď napadne väčšia vrstva nového snehu," objasňuje systém Iveta Ceferová, ktorá je zároveň viceprimátorkou Kremnice. Aj pri letnej údržbe tratí, ktoré mimo zimy využívajú tiež cyklisti, každoročne pomáhajú dobrovoľníci.
Od Hostinca vedie niekoľko chodníkov, turista sa dostane do historickej Kremnice, do sedla Tri kríže s trojramenným krížom, do lyžiarskeho strediska Skalka s rozhlasovým vysielačom Suchá hora, či do Malachova pri Banskej Bystrici.
V blízkosti je aj vrch Velestúr s runovým nápisom vytesaným v skale, o ktorého pôvode sa desaťročia vedú diskusie, hoci Kremničania vedia, že ide o falzifikáty, aktuality.sk

X X X

Saganov exšéf v problémoch. Američanom má zaplatiť pol miliardy

Tím Tinkoff-Saxo s majiteľom Olegom Tiňkovom (v ružovej parochni) na Giro d'Italia 2015.
S Olegom Tiňkovom si toho veľa zažil aj Peter Sagan.
Kontroverzný ruský majiteľ tímu Tinkoff-Saxo (potom už len Tinkoff) a zakladateľ rovnomennej banky, ktorý sa porúčal zo svetovej cyklistiky po sezóne 2016, je opäť v centre diania.
Najpopulárnejší cyklisti sveta

Posvietili si na neho americké daňové úrady, ktoré mu naparili pokutu 500 miliónov dolárov. Súčasťou trestu od prokuratúry je aj aj jednoročný podmienečný trest odňatia slobody.
Dôvodom sú údajné daňové úniky a finančné podvody, ktorých sa mal Tiňkov dopustiť počas svojich podnikateľských aktivít v USA.
Vlani poskytol kauciu 20 miliónov dolárov, aby sa vyhol väzbe. Väzenie mu hrozí aj teraz v prípade, že nezaplatí pokutu.

Jeho imanie sa odhaduje na 2,2 miliardy dolárov. Jeho online banka má v Rusku približne osem miliónov zákazníkov. Od roku 1990 má 53-ročný rodák z mesta Polisajevo aj americké občianstvo.
„Klamal a zavádzal vo viacerých daňových priznaniach. Udával falošné údaje o príjmoch i výdavkoch. Štát na daniach ukrátil o viac ako 250 miliónov dolárov,“ napísala v stanovisku americká prokuratúra./agentury/