Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn sa v utorok dostala na rekordné maximum a bola v porovnaní so začiatkom roka takmer o 800 % vyššie. V piatok sa tlak uvoľnil a cena klesla, stále je však v porovnaní so začiatkom roka vyššie o viac než 400 %. Ruský prezident Vladimir Putin vyzval EÚ a Nemecko, aby schválili prevádzku plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2), čo by znížilo tlak na ceny komodity.

Nord Stream 2, ktorý má prepravovať plyn z Ruska priamo do Nemecka, bol dokončený v septembri a aktuálne sa čaká na jeho certifikáciu v Nemecku a zo strany EÚ. Proti jeho výstavbe boli Spojené štáty, ale aj viaceré európske krajiny. Podľa kritikov ešte zvýši závislosť EÚ od ruského plynu. Rusko už teraz pokrýva 35 % spotreby plynu v Únii.
„Dodatočné dodávky plynu na európsky trh by určite znížili cenu na burze, na sporovom trhu,“ citovala Putina tlačová agentúra RIA
Tlak na európske ceny ešte zvýšilo otočenie toku v plynovode Jamal, ktorý tradične prepravuje ruský plyn cez Poľsko do západnej Európy. Ten aj v sobotu pracoval v reverznom režime, už piaty deň po sebe, ukázali údaje nemeckého prevádzkovateľa siete plynovodov Gascade.

Rusko tvrdí, že otočenie toku plynu nie je politickým krokom, aj keď sa časovo zhoduje s nárastom napätia medzi Moskvou a Západom pre Ukrajinu. Ruský prezident vo štvrtok (23. 12.) vyhlásil, že dôvodom reverzného toku je nedostatok požiadaviek zo strany zákazníkov. V piatok dodal, že Poľsko obišlo Rusko pri správe plynovodu.
„Toto nezvýši objem ruského plynu na európskom trhu, takže cena rastie,“ komentoval Putin podľa tlačovej agentúry Interfax reverzný tok plynovodu Jamal. Putin vo štvrtok uviedol, že Nemecko radšej predáva ruský plyn do Poľska a na Ukrajinu, než aby znížilo tlak na prehriatom trhu.

Šéf ukrajinského prevádzkovateľa plynovodnej siete Serhij Makogon podobne ako viacerí politici či energetickí analytici, naopak, tvrdí, že Rusko zámerne znižuje dodávky do EÚ, čím zvyšuje tlak na schválenie prevádzky Nord Stream 2. Gazprom totiž zredukoval denný tranzit cez Ukrajinu na 87,7 milióna kubických metrov (m3) zo 109 miliónov m3.
„Toto obmedzenie dodávok plynu do Európskej únie v čase, keď ceny dosiahli 2000 USD, signalizuje, že to nie je ekonomické, ale čisto politické rozhodnutie, ktorého cieľom je zvýšenie tlaku na EÚ, aby spustila Nord Stream 2 za podmienok Ruskej federácie,“ napísal Makogon na Facebooku. Podľa Makogona sa pre nedostatok dodávok odčerpáva z európskych zásobníkov plyn rekordným tempom.

Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn sa v utorok dostala nad 2200 eur za 1000 m3.
Rusko však obvinenia z toho, že používa plyn ako politickú zbraň, odmieta. Tvrdí, že plní všetky kontrakty, čo potvrdili aj niektoré firmy.
Ruský vicepremiér Alexander Novak uviedol, že Európa sa odkladom spustenia prevádzky Nord Stream 2 sama pripravuje o dodatočné dodávky plynu. „Podľa môjho názoru majú európski spotrebitelia veľký záujem o to, aby sa tento projekt dostal do prevádzky, pričom firmy, ktoré sa na ňom podieľajú, by mohli v rámci dlhodobých vzťahov predložiť dodatočné požiadavky na dodávky plynu cez tento nový plynovod,“ povedal Novak v rozhovore pre štátny televízny kanál Rossiya-24.
Európski lídri podľa Novaka urobili chybu, že zredukovali využívanie dlhodobých kontraktov v prospech spotového trhu, na ktorom sú ceny volatilnejšie. „Krajiny, ktoré dostávajú plyn cez dlhodobé kontrakty, ho majú oveľa lacnejší,“ uviedol Novak./agentury/

X X X

Koronavírus si vyžiadal ďalších 62 životov v SR. Pribudlo vyše tristo nakazených.

V sobotu odhalili PCR testy na Slovensku ďalších 383 ľudí nakazených koronavírusom, laboratóriá celkovo vyhodnotili 2 376 odberov. Počet hospitalizovaných klesol o jedného človeka, v nemocniciach je v súčasnosti 2 616 ľudí s ochorením COVID-19. Za uplynulý deň pribudlo 62 obetí tohto ochorenia. Prvú dávku vakcíny dostalo v sobotu 1 089 ľudí. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií.
 
Ako TASR informovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová, spomedzi ľudí s pozitívnym PCR testom nebolo takmer 70 percent zaočkovaných. „Najviac pozitívne testovaných bolo v Banskobystrickom kraji, naopak, najmenej v Prešovskom,“ doplnila. Pozitívny antigénový test malo 197 osôb, takmer 67 percent nebolo zaočkovaných.
V nemocniciach je 2616 pacientov s ochorením COVID-19. Na JIS a OAIM je 482 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 247 ľudí. Viac ako 83 percent z pacientov nie je zaočkovaných alebo má len jednu dávku očkovacej látky.
V sobotu pribudlo 1449 ľudí zaočkovaných treťou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19, druhú dávku očkovacej látky dostalo 5181 ľudí a prvú dávku vakcíny 1089 osôb./agentury/

X X X

V Česku pribudlo 1086 nakazených

Testy odhalili najmenej pozitívnych od polovice októbra.
V sobotu, Prvý sviatok vianočný, pribudlo v Českej republike 1086 potvrdených prípadov nákazy koronavírusom, čo je najmenej od polovice októbra. V porovnaní s minulou sobotou, je to pokles o 4898 prípadov, zároveň však šlo o sviatok, informoval v nedeľu spravodajský server Novinky.cz.

Ďalej klesá aj počet ľudí s hospitalizovaných - s covidom je v nemocniciach aktuálne 3228, z nich 708 vo vážnom stave, vyplýva z údajov na webe českého ministerstva zdravotníctva.
Klesla aj tzv. incidencia vírusu, pričom za posledných sedem dní pripadá na 100 000 obyvateľov aktuálne 396 prípadov covidu. Predošlý deň to bolo 441.

V Česku dosiaľ laboratóriá potvrdili 2 445 741 prípadov nákazy koronavírusom. V súvislosti s covidom v krajine počas pandémie zomrelo 35 749 ľudí. Od začiatku očkovacej kampane podali v ČR už takmer 15,2 milióna dávok vakcíny proti covidu, ukončené očkovanie má 6,62 milióna ľudí.
V Česku o polnoci zo soboty na nedeľu skončil núdzový stav, ktorý pre zhoršujúcu sa epidemickú situáciu vyhlásila vláda 26. novembra. Reštaurácie, bary, diskotéky, kasína a obdobné prevádzky už nemusia zatvárať o 22.00 h. Prestal tiež platiť zákaz konzumácie alkoholu na verejnosti, aktuality.sk

X X X

V rodinnom dome v Prahe sa 27 ľudí otrávilo oxidom uhoľnatým

Hromadná otrava ľudí oxidom uhoľnatým sa v noci na nedeľu stala v českom hlavnom meste. Záchranári zasahovali v rodinnom dome v pražskej štvrti Modřany. Informuje o tom spravodajský portál TN.cz.

Podľa hovorkyne Zdravotníckej záchrannej služby hlavného mesta Praha (ZZS hl. m. Praha) Jany Poštovej lekári na mieste vyšetrili celkovo 32 osôb, z nich 27 previezli do niekoľkých pražských nemocníc.
„Traumatologický plán trval presne hodinu a dve minúty. Na mieste zasahovali štyri posádky záchranárov. Skontrolovali sme celkovo 32 osôb vrátane detí," uviedla hovorkyňa ZZS hl. m. Praha na mikroblogovacej sieti Twitter. Nikto z ošetrených ľudí našťastie nie je v kritickom stave, Prípadom sa zaoberá pražská polícia./agentury/

X X X

Na líbyjské pobrežie vyplavilo 28 mŕtvych tiel migrantov

K stroskotaniu migrantov pravdepodobne došlo pred niekoľkými dňami.
Telá 28 mŕtvych tiel migrantov vyplavilo more na západné pobrežie Líbye. Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z prostredia bezpečnostných zložiek.

Podľa tohto zdroja telá spolu s tromi osobami, ktorí potopenie člna prežili, našli tímy líbyjského Červeného polmesiaca na dvoch rôznych miestach na pobreží, zhruba 90 kilometrov od hlavného mesta Tripolis.
„Pokročilý stav rozkladu tiel naznačuje, že k stroskotaniu lode došlo pred niekoľkými dňami,“ povedal zmienený zdroj s tým, že počet obetí môže v najbližších hodinách stúpnuť.

K najnovšej tragédií prichádza len niekoľko dní po tom, ako Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) oznámila, že v priebehu jedného týždňa sa v Stredozemnom mori pri líbyjskom pobreží utopilo najmenej 160 migrantov. Tento rok zatiaľ pri pokuse dostať sa do Európy zahynulo na zmienenej trase takmer 1500 migrantov, dodala.

Líbya sa dostala do chaosu po povstaní z roku 2011, keď bol zvrhnutý dlhoročný diktátor Muammar Kaddáfí. V posledných rokoch sa krajina stala hlavnou tranzitnou trasou pre migrantov, väčšinou Afričanov, ktorí sa snažia po mori dostať do Európy, aktuality.sk

X X X

Prečo sa Putin aj po 30 rokoch od rozpadu Sovietskeho zväzu upína k starému svetu

Tridsať rokov od rozpadu Sovietskeho zväzu sa Moskva pokúša vrátiť medzi mocných a agendu, kto
Aj dnes sa medzi mocných usilujú dostať zvyšovaním napätia na hraniciach s Ukrajinou, ktorá má z roka na rok väčší záujem o to, aby ju raz medzi svojich prijala Severoatlantická aliancia.

V predvečer výročia rozpadu Sovietskeho zväzu Kremeľ prišiel s požiadavkami, ktoré by svet vrátili do 90. rokov. Nejde len o stopku vstupu do NATO pre Ukrajinu, ruské požiadavky sa týkajú aj to, aby NATO nerozmiestňovalo svoje sily vo vodnej Európe bez súhlasu Moskvy.
Podľa niektorých médií by ruské požiadavky de facto znamenali zákaz pôsobenia síl NATO na území Poľska či pobalských krajín.

Ako samotný rozpad Sovietskeho zväzu vnímajú bežní Rusi a vnímajú Severoatlantickú alianciu ako čosi, čo dnes ohrozuje ich bezpečnosť?

Rusi zabúdajú, mýtus zostáva
Decembrový prieskum Ruského centra pre štúdium verejnej mienky napríklad ukázal, že každý piaty Rus má dnes problémy s rozlúštením toho, čo sa skrýva za skratkou ZSSR.
Problémy majú – najmä mladšie ročníky – aj s vymenovaním zväzových republík.

Podľa Mareka Příhodu z Ústavu východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe aj toto ukazuje, že Sovietsky zväz pomaly, ale isto odchádza do minulosti, no čosi po ňom predsa len zostáva.
Akási predstava o mýtickom priestore, kde existovali istoty, keď sa štát postaral o občana – najmä pokiaľ ide o istotu pracovného zaradenia.
Bola to ale práve ekonomická situácia, ktorá nakoniec dala za Sovietskym zväzom poslednú bodku. Sociálno-ekonomická situácia sa v sovietskom bloku zhoršila natoľko, že sa kolos, ktorý sa síce dokázal blysnúť vo sfére zbrojenia a dobýjaní vesmíru, na konci 80. rokov nedokázal postarať o najzákladnejšie potreby svojich obyvateľov.

„Žili sme vtedy v Moskve a spomínam si, že sa v mliekarni, ktorá bola cez ulicu, dalo kúpiť v roku 1988 len nejaké mlieko v plastových vrecúškach, dva druhy syra a tým to haslo. Aby to nevyzeralo blbo, že sú všade prázdne regály, všade boli šachy. A to bola Moskva, samotné centrum,“ spomína český komentátor a novinár z Hospodářských novin Ondřej Soukup.
Po tom, čo sa zväz rozpadol, prišli ešte horšie časy. V priebehu niekoľkých mesiacov sa ľuďom napríklad znehodnotili všetky vklady.
„Tí, ktorí si tridsať rokov šetrili na žigulíka, zrazu zistili, že si za tie úspory môžu kúpiť dva rožky. To nie je rečnícka figúra, tak to skrátka bolo. Pre drvivú väčšinu obyvateľstva to, čo nasledovalo, bol skrátka šialený kolaps, ktorý zatienil aj to, čo sa odohrávalo už na konci 80. rokov, keď už bola ekonomika v zúfalom stave,“ hovorí Soukup.

Ešte i samotný Vladimir Putin, ktorý sa pred rozpadom Sovietskeho živil ako agent KGB vo východnom Nemecku a po jeho rozpade skončil na petrohradskom magistráte, odkiaľ si to neskôr namieril rovno do čela Federálnej služby bezpečnosti – nástupníčky KGB, tvrdí, že sa istý čas musel v 90. rokoch živiť ako taxikár, aby si privyrobil.
„Či už je to pravda, alebo nie tieto jeho slová svedčia o jednom – je z generácie, ktorú rozpad ZSSR zasiahol v čase, keď si budovala svoju kariéru. Putin je navyše ešte špecifický tým, že rozpad ZSSR vníma cez pohľad človeka, ktorý pracoval v silových zložkách a formoval sa v silovom prostredí. Pre ľudí ako on to musela byť osobná rana,“ komentuje Marek Příhoda.
Bez stratégie k Rusku
Rusko sa v 90. rokoch postupne vydávalo na cestu transformácie ku klasickej európskej demokracii. Lenže transformovať ho bolo výzvou, ktorá podľa odborníka zrejme presiahla možnosti tzv. mladoreformátorov.
„To boli ľudia, ktorí si úprimne mysleli, že Rusko má ísť západnou cestou, respektíve cestou krajín strednej a východnej Európy. No problém nebol v ľuďoch, ktorých si do úradu priviedol Boris Jeľcin. Stretli s obrovskými problémami, ktoré tá krajina mala,“ približuje Příhoda.

Mladoreformátori sa podľa neho spoliehali i na pomoc zvonku. Západ sa však v 90. rokoch zdráhal nalievať peniaze do krajiny, kde sa časť z nich strácala v korupčných schémach.
„Nemal vtedy stratégiu politiky voči Rusku, nemá ju vlastne ani dnes,“ zamýšľa sa analytik nad tým, že či sme po páde Železnej opony nepremárnili historickú šancu, keď mala i ruská elita v pláne vydať sa západných smerom a integrovať sa.
Prvé demokratické voľby v Rusku ukázali, že v krajine po rozpade ZSSR víťazia revanša. Ešte predtým než do prezidentského kresla zasadol Vladimir Putin, boli najsilnejšími stranami v ruskej politike ruskí komunisti a nacionalisti v podobe Vladimira Žirinovského, bloky, ktoré sa vracali k témam obnovy Sovietskeho zväzu a imperiálnej expanzie.
To bol mimochodom aj jeden z dôvodov, prečo ruskí susedia nakoniec predsa len hľadali záruky bezpečia v Severoatlantickej aliancii.

Rusko sa aj v súčasnej situácii, keď na hraniciach s Ukrajinou vytvára nátlak na Západ, aby mu garantoval, že sa Ukrajina i ďalšie krajiny, ktoré o to majú záujem, nestali členskými štátmi NATO, odvoláva na prísľub Západu o tom, že sa NATO nebude rozširovať.

Odborníci ale pripomínajú, že o podobnom prísľube neexistuje žiadny písomný dôkaz v podobe dohody či zmluvy, no Příhoda podotýka, že jestvuje historický fakt, že sa čosi podobné zo strany západných politikov spomenulo vo chvíli, keď sa rokovalo o zjednotení Nemecka.

„Bolo obdobie, keď sa dokonca hovorilo, že po tom, čo zanikne Varšavská zmluva tak by malo logicky skončiť aj NATO. Stúpencom idey o postupnom zrušení vojenských blokov bol napríklad francúzsky prezident Francois Mitterrand a spočiatku aj vtedajší československý prezident Václav Havel. Verilo sa, že svet stojí na prahu všeobecného zmieru a hrozby minulosti pádom Železnej opony zmiznú a Sovietsky zväz sa bude transformovať do demokratickej podoby. Prišiel jeho rozpad a ako prví to, že v Moskve do parlamentu prichádzajú k moci sily, ktoré si prajú opäť buď obnovu
Sovietskeho zväzu, alebo hovoria o imperiálnej expanzii, začali reflektovať niektorí susedia a bývalé satelitné štáty Ruska. Tí potom začali hľadať záruky,“ približuje český expert.

Moskva si však snahy štátov, ktorí s ním boli donedávna v jednom bloku, začala vysvetľovať ako snahy Spojených štátov amerických o dominanciu vo svete.
A zostáva to tak prakticky dodnes, keď v Kremli všetko, čo sa vo svete deje, tlmočia cez prizmu súperenia dvoch blokov a rozhodnutia malých štátov vnímajú ako plnenie vôle mocných.

Hlavne to neprepísknuť
„Aj Putin kedysi hovoril o spolupráci s NATO, no potom si začal napríklad Revolúciu ruží v Gruzínsku či Oranžovú revolúciu na Ukrajine vykladať ako snahy Západu poškodiť Rusko. Problém toho, čo aktuálne Kremeľ vyžaduje, je v tom, že pokiaľ by sa pristúpilo na dohodu, to by znamenalo obísť vôľa suverénnych štátov, národov v priestore medzi Nemeckom a Ruskom,“ hovorí Příhoda.

Pre bežných Rusov pritom téma rozširovania NATO podľa neho nie je vôbec témou, ktorou by žila spoločnosť.
Aj Soukup hovorí, že pokiaľ v Rusi dostanú napríklad otázku, či by malo Rusko aktívne, vojenskými prostriedkami brániť Donbas, áno odpovie zhruba pätina opýtaných. Vojenské dobrodružstvá sú podľa jeho slov vo všeobecnosti v ruskej spoločnosti vnímané negatívne už od afganskej intervencie. Aj preto Kremeľ na operácie za hranicami využíva napríklad žoldnierov z tzv. Wagnerovej skupiny.

Bežný Rus to potom podľa Soukupa vidí nasledovne: žoldnier si to vybral ako prácu, za ktorú mu zaplatia, hlavne, aby tam neposlali naše deti.
„Na toto si Kremeľ dáva pozor. Rodiny tých, ktorí padli v Sýrii, dostávajú nejaké kompenzácie výmenou za to, že tí príbuzní nebudú hovoriť s novinármi. Dobre si uvedomujú, že toto je v ruskej spoločnosti nepopulárne,“ komentuje Soukup.
I preto má podľa jeho slov napríklad televízna ruská propaganda k téme vojenských operácií ambivalentný postoj.
„Chápu, že ak to fakt preženú, potom to tí ľudia prestanú brať. Hrdosť na armádu, veľkosť krajiny – s tým musia opatrne, pretože v istom okamihu by to mohlo byť už príliš. Nedávno som počúval jedného sociológa, ktorý opisoval, ako si propaganda ulietavala v roku 2015 na tom, že dobyjú Kyjev a zastavia sa až pri Varšave, a zrazu začala podľa prieskumov padať Putinova popularita. Ľudia v Kremli nechápali, čo sa stalo. A tak robili focus skupiny a ukázalo sa, že tá vojenská rétorika ľuďom už prišla ako čosi cez čiaru. Jedna vec je hovoriť ‚naše zbrane sú rýchlejšie ako americké‘, ale keď to začne zachádzať do nejakých konkrétností, spoločnosť je voči tomu ostražitá,“ vysvetľuje novinár, ktorý sleduje dianie vo východnej Európe.

Voľby sa blížia
Prečo sa potom v Kremli znovu vracajú k téme rozširovania a akejsi hrozby zo strany NATO?
Podľa odborníka na Rusko Mareka Příhodu môžu byť aktuálne dôvody dva.

Prvý – v Kremli už hľadajú tému pre prezidentské voľby v roku 2024.
Minuloročné zmeny v ruskej ústave znamenajú, že sa v nich o kreslo prezidenta môže Putin opäť uchádzať. Mnohí experti tzv. vynulovanie funkčného obdobia aktuálneho prezidenta čítajú práve ako krok, ktorým si Putin poistil možnosť ďalšej kandidatúry.

Ruský prezident sa tak pravdepodobne začal obzerať po možných úspechoch, s ktorými by mohol ísť do kampane. Vnútropolitická situácia mu zatiaľ žiadne väčšie úspechy neponúka, navyše pre Putina je už roky zahraničie takpovediac koníčkom.
Aj Příhoda potvrdzuje, že tam, kde sa ruský prezident cíti byť sebaistý, je práve medzinárodná politika. „Tam Putin aj vidí svoje pôsobisko – ako človek, ktorý vrátil Rusko do veľkej hry, ktorý sa podieľa na konštrukcii nového globálneho poriadku. To, že sa situácia (medzi Ruskom a Západom, pozn. red) teraz vyhrocuje, podľa mňa súvisí aj s týmto faktorom,“ hovorí.

Podľa jeho slov však Putin v tomto prípade nezohľadňuje nálady v ruskej spoločnosti.
„Ruským záujmom je totiž, a to z mnohých dôvodov, so Západom spolupracovať. Ďalší rozvoj Ruska závisí od toho, že s nami bude spolupracovať, nie v tom, že bude v izolácii a neustálom konflikte. A hovoriť o Číne ako o strategickom partnerovi z východu je floskula, ktorá nemá obsah. Ukazuje sa, že Kremeľ dáva prednosť udržaniu vlastnej moci pred záujmom ruských občanov,“ podotýka.

Podľa českého odborníka sa v tom ukazuje aj istý cynizmus ruskej politiky.
„Kam ľudia z ruskej elity odkladajú svoje peniaze a kam posielajú študovať svoje deti? Na Západ. Rusko je pre nich zdrojom financií a tieto financie sa utrácajú mimo Ruska. Témou sa (konflikt so Západom, pozn. red) stáva len vďaka propagande, nevychádza to z očakávaní spoločnosti. Bežných Rusov trápia úplne iné veci,“ komentuje.

Nerealistické požiadavky
Soukup podotýka, že to, čo momentálne žiada Moskva od Washingtonu, napríklad vylúčenie akéhokoľvek ďalšieho rozširovania NATO či rozmiestňovanie zbraňových systémov v susedstve Ruska, je nerealistické a vedieť to musia aj v Kremli.
„Ono je to trošku kvadratúra kruhu, akým spôsobom to zaistiť. Niektoré veci sa dajú asi jednoducho. Napríklad dohodnúť sa na tom, že strategické bombardéry nebudú lietať bližšie, než sto kilometrov od hraníc jednej a druhej strany. Ale chcieť od Poľska, ktoré susedí s Kaliningradskou oblasťou, aby nemalo na svojom území ďalekonosné delostrelectvo? Je otázka, akým spôsobom by to mohlo vyzerať. Ja si myslím, že to nevedia ani v Kremli,“ komentuje Soukup.

Poukazuje i na to, prečo Moskva dohodu pripravila pre Spojené štáty americké.
„Vníma sa ako nejaká svetová veľmoc, ktorá sa predsa nebude baviť s nejakým Talianskom a už vôbec nie so štátmi typu Česko a Slovensko. Oni sa budú baviť len so svojím partnerom - Američanmi. Sú úprimne presvedčení o tom, že USA niečo nariadia a celá Severoatlantická aliancia sklapne podpätky a zasalutuje,” podotýka.
Ak sa tak nedeje, v Moskve to podľa neho berú to len ako zdržovaciu taktiku.
„Je to potenciálne nebezpečné, pretože to vedie k nepochopeniu Západu,“ dopĺňa.

Ukrajina – páka na Západ
Čo ak Putin ani po štvrtom, piatom, x-tom samite v poradí nedostane to, čo chce?
Soukup tvrdí, že tam by už videl potenciálnu hrozbu, keď môže ruský prezident z nejakého dôvodu usúdiť, že mu vojenská akcia vylepší jeho pozíciu.

Otázne je len to, akú podobu by potenciálne mala mať.
Marek Příhoda pripomína, že úplnou katastrofou by bola najmä veľká vojna. „Politológia sa zamýšľajú nad tým, čo by nastalo, zverejňujú sa všelijaké mapky, ale viete si predstaviť, čo by to znamenalo v prípade Ukrajiny? Na mape je síce nakreslená nejaká šípka, ale pri tej šípke sú miliónové mestá. Dúfam, že prevládne rozum a nedôjde k najhoršiemu scenáru,“ komentuje.

Upozorňuje ale, že stále nevieme, či hrá Putin vabank, alebo má pripravené záložné varianty.
„Teraz ide len o to, či Západ pristúpi na to, aby Ukrajinu obetoval. Neviem si predstaviť, čo by s ukrajinskou spoločnosťou spravilo, ak by sa USA a Rusko dohodli nad ich hlavami o tom, že Ukrajina sa prenecháva sfére vplyvu Ruska,“ hovorí Příhoda.
Vo chvíli, keby sa Ukrajine povedalo, že ju na Západe vlastne nechcú, muselo by sa jej podľa jeho slov ponúknuť aspoň náhradné riešenie. Ak nie plné členstvo v štruktúrach NATO, tak aspoň užšia spolupráca. „Vojenská spolupráca by pochopiteľne bola tabu, musela by sa skôr ponúknuť nejaká ekonomická pomoc, zvlášť vo chvíli, keby sa vracal späť Donbas. Tento kompromis by to zrejme i predpokladal. Keď sa však pozriete na ukrajinskú politiku, vidíte v nej, že s návratom rátajú, ale zasa nie za akúkoľvek cenu. Aj Ukrajinci si chcú klásť podmienky, zvlášť vo chvíli, keď je okupovaná časť Donbasu pre ich vnútropolitickú situáciu guľa na nohe,“ pripomína expert.

Naopak, čo by pre Kremeľ znamenalo stratiť Ukrajinu, keď už dnes je rozhodnutie Ukrajincov o ich smerovaní na Západ preňho traumou? Podľa experta by i išlo o ranu vlastnému obrazu, o ktorý sa Putin snaží - a síce, že je to on, kto Rusko vrátil do veľkej hry.

„To by bola preňho obrovská prehra,“ hovorí Příhoda.
Ak by sa raz v otázke východnej Ukrajiny s Rusmi dosiahol kompromis, ktorý Příhoda nazýva skôr „zlý kompromis“, potom by mohol vyzerať takto: návrat okupovanej časti Donbasu za záväzok k ukrajinskej neutralite.
Koniec-koncov tento cieľ Kremeľ v pokračujúcom konflikte na Donbase zrejme i sleduje./agentury/

X X X

Kollár: Parlamentnú stráž by sme zaviedli, keby došlo k fyzickým útokom

Potýčky v parlamente sú podľa Borisa Kollára skôr verbálne.
Parlamentnú stráž by predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) navrhoval zaviesť až v momente, keby sa prekročila hranica a dochádzalo by k fyzickým útokom medzi poslancami. Aktuálne sú podľa neho potýčky skôr vo verbálnej rovine. Myslí si, že aj s dodržiavaním pandemických opatrení sa situácia upokojila.

„Akonáhle sa niečo deje, použijeme inštitút vykázania poslanca. V prípade, že by sa situácia zhoršila, uvažovali sme nad parlamentnou strážou, ale nebudeme to iniciovať, lebo aktuálne je relatívny pokoj. Myslím si, že aj tí najväčší provokatéri sa už trochu upokojili,“ povedal Kollár v rozhovore pre TASR.

Parlamentnú stráž by zaviedol až v prípade fyzických útokov. Tvrdí, že ak by sme aj parlamentnú stráž mali, neodvráti to možnosť poslanca navštíviť o tri lavice ďalej druhého poslanca a napadnúť ho.

„Parlamentná stráž nesedí vedľa každého poslanca, je vonku. Pri takomto incidente by parlamentná stráž odviedla ´nespratníka´ von,“ dodal. „Parlamentná stráž by bola dobrá vtedy, keby bol agresívny útok pokračujúci. Zatiaľ tu nemáme takýchto poslancov, je to vo verbálnej rovine,“ skonštatoval Kollár.

Problémy s nosením rúšok v pléne sa podľa neho už upokojili. Chápe, že parlament má vplyv na dôveryhodnosť verejnosti voči štátu. „Ľudia pozerajú parlament, vidia, ako sa správame k sebe, potom sa to odtiaľ odvíja. Je mi to veľmi ľúto, veľakrát to uletelo,“ skonštatoval Kollár, no myslí si, že sa to nevymykalo niečomu štandardnému, aktuality.sk

X X X

Ženy v Afganistane by na dlhšie vzdialenosti nemali cestovať bez mužského príbuzného, vyhlásil Taliban

Ženy v Afganistane čelia mnohým obmedzeniam.
Afganským ženám, ktoré cestujú na dlhšie vzdialenosti bez sprievodu blízkeho príbuzného mužského pohlavia, by nemal byť ponúknutý odvoz. V nedeľu to v novom usmernení uviedlo afganské ministerstvo pre šírenie cností a prevenciu nerestí, informovala agentúra AFP.

Tento rezort zároveň v novom usmernení vyzýva všetkých majiteľov áut, aby jazdu neponúkli ani ženám, ktoré na sebe nemajú hidžáb.
„Ženám, ktoré cestujú ďalej než 72 kilometrov, by nemal byť ponúknutý odvoz, pokiaľ ich nesprevádza blízky rodinný príbuzný,“ uviedol pre AFP hovorca ministerstva, ktorý zároveň uviedol, že príbuzný musí byť mužského pohlavia.

Toto nové usmernenie vyšlo iba niekoľko týždňov po tom, ako ministerstvo pre šírenie cností a prevenciu nerestí požiadalo afganské televízne kanály, aby prestali vysielať drámy a telenovely, v ktorých hrajú ženy, a vyzvalo televízne reportérky, aby si počas vysielania obliekli hidžáb.

Viaceré obmedzenia
Agentúra AFP však podotýka, že nie je jasné, ako si hnutie Taliban spomínaný hidžáb predstavuje, keďže ide o ženský odev, ktorý môže mať rôzne podoby — od jednoduchej šatky určenej na prekrytie vlasov, či závoja zahaľujúceho tvár až po odev, ktorý zakrýva celé ženské telo.

Odkedy hnutie Taliban prebralo v auguste v Afganistane moc, zaviedlo pre afganské ženy a dievčatá viaceré obmedzenia, a to aj napriek tomu, že predstavitelia hnutia sľubovali, že tento raz budú vládnuť umiernenejšie, než tomu bolo v 90. rokoch.
Taliban síce vydal začiatkom decembra výnos o právach žien s požiadavkou, aby ministerstvá a ďalšie organizácie "podnikli vážne kroky" na ich dodržiavanie. Dokument sa však nezmieňuje o prístupe dievčat k školskému vzdelávaniu, ktoré im je v súčasnosti v niektorých afganských oblastiach odopreté.
Rešpektovanie práv žien Talibanom je pritom základnou podmienkou mnohých medzinárodných darcov na obnovenie pomoci krajine, píše AFP.

Počas predošlej vlády Talibanu v rokoch 1996–2001 boli totiž práva žien v Afganistane značne obmedzené. Ženy museli nosiť odev zahaľujúci celé telo i tvár, pričom z domu mohli vychádzať len v sprievode mužov a mali zakázané pracovať a vzdelávať sa, aktuality.sk

X X X

Nemali by sme problém podporiť reguláciu zdaňovania práce, vyhlásil Krajniak

Minister práce vyhlásil, že koalícia debatuje aj o daňovej brzde.
Koaličné hnutie Sme rodina by nemalo žiaden problém s tým, aby bolo ústavne garantované, že práca nemôže byť zdanená nad nejaké percento. V rozhovore pre TASR to povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). Vysvetlil, že je to nejaká forma daňovej brzdy, o ktorej sa debatuje v rámci koalície aj v súvislosti s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.

„Je to ochrana každého zamestnanca, dokonca by to bolo aj fér. Aby sa nestalo to, čo sme už v minulosti zažili, že keď vláda potrebovala od niekoho vytiahnuť peniaze, tak ich vytiahla od zamestnancov,“ podotkol Krajniak s tým, že od zamestnancov sa totiž k peniazom vláda dostáva najľahšie, pretože sa nemôžu brániť.
Naopak, ak štát potrebuje viac peňazí, Krajniak je skôr za to, aby sa dodatočné prostriedky hľadali v sektoroch, kde je peňazí.

„Napríklad finančný sektor, hazard, alebo dnes máme absolútne nadpríjmy v energetickom sektore pre vysoké ceny energií,“ vymenoval minister. Podľa neho by od nejakej úrovne cien energií napríklad mohli byť v tomto sektore vyššie odvody, z ktorých by potom štát financoval sociálnu pomoc pre ľudí, ktorí týmto zdražovaním najviac trpia.
„Toto sú miesta, kde by som ja hľadal peniaze, ak ich štát potrebuje. Finančný sektor, monopoly, energetické firmy a hazard,“ zopakoval Krajniak, aktuality.sk

X X X

Rakúsky exkancelár Kurz bude pracovať pre americkú súkromnú firmu

Samotný Kurz sa k týmto informáciám zatiaľ nevyjadril.
Bývalý rakúsky kancelár Sebastian Kurz zamieri po odchode z aktívnej politiky do súkromnej sféry v zámorí. Uviedli to v sobotu viaceré rakúske médiá.

Podľa denníka Österreich bude 35-ročný Kurz pracovať pre investičnú spoločnosť v USA. Ročne má zarobiť okolo 500.000 eur, pričom bude pendlovať medzi Rakúskom a Spojenými štátmi.
Denník Kronen Zeitung píše, že Kurz začne pre globálne pôsobiacu firmu so sídlom v kalifornskom Silicon Valley pracovať na manažérskej pozícii už od februára 2022, pričom túto zmenu vo svojom živote mieni aj oficiálne oznámiť.

Bulvárne orientovaný portál eXXpress informoval, že zamestnávateľom exkancelára bude softvérová firma Palantir Technologies, ktorá sa zaoberá analýzou dát.

Samotný Kurz sa k týmto informáciám zatiaľ nevyjadril.
Kurz v mladom veku zaznamenal strmý kariérny rast: v 27 rokoch sa stal ministrom zahraničných vecí a v 31 rokoch spolkovým kancelárom. Obe jeho obdobia vo funkcii šéfa vlády sa však skončili predčasne: V máji 2019 odstúpil po vyše poldruha roku v dôsledku obvinení z korupcie v prípade Ibiza voči koaličnému partnerovi FPÖ a v októbri 2020 sa stal podozrivým z korupcie on sám, respektíve jeho Rakúska ľudová strana (ÖVP).

Spočiatku zostal šéfom ÖVP i predsedom jej poslaneckého klubu, no začiatkom decembra náhle oznámil rezignáciu na obe tieto funkcie. V tomto turbulentnom období sa mu navyše narodil syn, čo podľa neho zmenilo jeho pohľad na život, aktuality.sk

X X X

Malinô Brdo roky ničila vojna mafie. Diel I. - Od Borisa Kollára cez Rusov k takáčovcom

Lyžiarske stredisko na Malinnom Brde pri Ružomberku má nového investora. Aktuality v dvojdielnom seriáli zrekonštruovali jeho príbeh - od privatizácie začiatkom 90.-tych rokov až po súčasnosť. Dnes zverejňujeme prvú časť.

Roky ťažko skúšané lyžiarske stredisko na Malinnom Brde pri Ružomberku má nového investora. Ide o tamojšiu spoločnosť Skipark RK, za ktorou stojí slovenský papierenský magnát Milan Fiľo.

Mesto Ružomberk pritom získa vo Fiľovej firme 34-percentný podiel. Zaplatí za neho 1700 eur. Na novembrovom mestskom zastupiteľstve zároveň ružomberskí poslanci schválili takzvané Memorandum
„Ponuka spoločnosti Skipark RK vracia mestu to, čo kedysi vlastnilo – lyžiarske stredisko na Malinom Brde. A vracia mu to zdarma," skonštatoval k pripravovanej transakcii ružomberský primátor Igor Čombor. Téme sme sa Aktuality venovali v samostatnom článku.

Tamojšia samospráva bola dlhé roky rukojemníkom mafiánskej vojny o nadvládu nad obľúbeným centrom turistického ruchu na Liptove. Aktuality na základe otvorených zdrojov a novinových článkov zrekonštruovali v dvojdielnom seriáli jeho príbeh - od privatizácie začiatkom 90.-tych rokov až po súčasnosť.

X Prvým investorom Boris Kollár

Po roku 1989 sa podobne ako po celom Slovensko rozbehla aj privatizácia lyžiarskeho strediska v kopcoch nad Ružomberkom. Odštartovala v roku 1994 dražbou hotelov Malina a Hrabovo či kabínkovej lanovky. Rozpredávané majetky dovtedy vlastnil štátny podnik Interhotely RK. V tom čase sa už nachádzal v likvidácii. Následne do roku 1996 prevádzkovala stredisko spoločnosť Športcentrum vo vlastníctve Mestského úradu v Ružomberku.

V roku 1996 po odhlasovaní v mestskom zastupiteľstve sa komunálna firma Športcentrum transformovala na akciovú spoločnosť SKI PARK. Jej väčšinovým akcionárom sa s podielom 51 percent stala bratislavská firma Goimpex bývalého veksláka Borisa Kollára. Ružomberská radnica si pod svojou kontrolou ponechala 49 percent akcií.

V roku 2000 došlo k prvej kľúčovej výmene majoritného akcionára SKI PARK-u. Podnikateľ Boris Kollár s prezývkou ´vlekár´ predal podiel svojej firmy Goimpex dovtedy na Slovensku neznámemu bieloruskému podnikateľovi s pohonnými hmotami Anatolijovi Zubovskému.

„Tiež som predal SKI PARK Ružomberok a s novým majiteľom som sa nikdy nestretol, rovnako netuším, čo je s ním dnes," opísal v roku 2018 Boris Kollár predaj jednej zo svojich lyžiarskych firiem v rozhovore pre denník Postoj. Kollár je v súčasnosti šéfom vládnej strany Sme rodiny a z pozície predsedu riadi parlament - Národnú radu Slovenskej republiky.
X Investície vykopli Malinô Brdo k špičke

Nový majiteľ strediska v Ružomberku Anatolij Stepanovič Zubovský viedol v rokoch 1984 až 1991 bieloruskú ropnú rafinériu Mozyr. Bol aj zástupcom v Najvyššom soviete Bieloruskej republiky a istý čas riadil tamojší štátny fond - takzvanú Nadáciu černobyľského dedičstva.

Cez fond pretiekli stovky miliónov dolárov určených na likvidáciu následkov po výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle v roku 1986. Len na území Bieloruska boli v dôsledku katastrofy presídlení obyvatelia stoviek dedín.
Zubovský, ktorý disponoval i slovenským pasom, ako prejav kapitálovej sily nového investora odkúpil od samosprávy ďalších päť percent akcií. Jeho rakúska firma Globex Capital Financial Services z Viedne mala v rukách 56 percent akcií prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska Malinô Brdo.

V expresne krátkom čase sa v stredisku na Malinnom Brde rozbehli najväčšie investície v jeho histórii. Do modernizácie, rekonštrukcie a výstavby nových lanoviek so zasnežovacou infraštruktúrou rusky hovoriaca podnikateľská skupina naliala približne 8 miliónov dolárov.

Petrodoláre vykopli dovtedy zaspaté ružomberské skicentrum medzi európsku špičku. Zubovského investície pritiahli aj peniaze ďalších podnikateľov - do výstavby turistickej infraštruktúry či nových ubytovacích kapacít.

X Dobehli ho spory

Okolo roku 2005 nastal v smerovaní strediska cestovného ruchu na Liptove definitívny zlom. Mecenáša Anatolija Zubovského totiž dobehli dlhy a jeho firmy sa dostali do finančných problémov. Tie časom vyústili do vojny mafie, ktorá v stredisku zúrila viac ako desaťročie a skončila až rozpredajom majetku skrachovanej firmy SKI PARK Ružomberok v posledných rokoch.

Pre pochopenie súvislostí je treba vysvetliť, že Zubovského kapitál pochádzal z jeho obchodných aktivít s naftou pod hlavičkou švédskej firmy Swe Bell Partner. Tá mala pobočky po celej Európe - vrátane Cypru, Poľska, Rakúska, Maďarska či Slovenska a ťažila z prístupu k lacným produktom z ropných látok pôvodom z Bieloruska a Ruska.

Krátko po vstupe firmy Globex do akcionárskej štruktúry ružomberského SKI PARK-u však tento zdroj financií vyschol pre obchodné spory Anatolija Zubovského s jeho spoločníkom z olejárskej skupiny Swe Bell - Vladimírom Sidorovičom.
Ich cesty sa mali rozísť v roku 2001 s tým, že Sidorovič ako 40-percentný akcionár olejárskeho holdingu dostal pri exite zo spoločného podniku firemný majetok za zhruba 20 miliónov eur. Medzi aktívami boli napríklad byty v Minsku, Moskve či servisnú firmu na opravu ropných vrtov v ruskom meste Ťumen ležiacom na rope.

X V Bielorusku mu šlo o život

V roku 2002 však Zubovský po audite účtovníctva údajne zistil, že Sidorovič ich spoločnú firmu tuneloval. Ako jej generálny riaditeľ si mal napríklad nezákonne privlastniť zhruba 8 miliónov dolárov v hotovosti. Okrem toho mal cez cyperskú schránku Fagapito získať i nepriamy akcionársky podiel v lyžiarskom stredisku v Ružomberku.

No policajné vyšetrovanie kauzy podľa Zubovského nikam neviedlo a spory so Sidorovičom vraj ohrozovali nielen jeho ale i životy členov jeho rodiny, preto s ňou kvôli bezpečnosti presídlil na Slovensko do Prievidze. Sidorovič bol údajne dlhoročným utajeným a vplyvným pracovníkom bieloruského ministerstva vnútra, ktoré sa dodnes skrátene volá KGB podľa mena hlavnej sovietskej tajnej služby.

Do prípadu sa v roku 2008 vložil aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko. Tomu Zubovský napísal list, v ktorom svojho partnera Vladimíra Sidoroviča označil za podvodníka. Reagoval tak na predchádzajúci Lukašenkov plamenný prejav v parlamente, v ktorom hovoril o prebujnenej korupcii v Bielorusku.

X Prezident žiadal hlavy prokurátorov

Lukašenko preto požadoval odvolanie prokurátora Minskej oblasti Michaila Snegira a námestníka generálneho prokurátora Nikolaja Kuprijanova ako aj začatie trestného stíhania proti nim. Dôvodom rozhodnutia prezidenta Bieloruska bola vraj nezákonná transakcia o akvizícii nehnuteľností v centre Minska bývalým krajským prokurátorom.

Ako exemplárny prípad Alexander Lukašenko spomínal olejárov zo švédskej skupiny Swe Bell, ktorí ťažia vďaka exportu lacnej nafty z krajiny do celého sveta. Kauzu opísal napríklad bieloruský internetový denník Belarusian Partisan.
V liste pre bieloruského prezidenta Anatolij Zubovský poukázal okrem iného na údajnú korupciu cez Sidorovičov lacný predaj služobného bytu vo vlastníctve skrachovaného holdingu Swe Bell v centre Minska vtedajšiemu vysoko postavenému predstaviteľovi bieloruskej prokuratúry. Zároveň ponúkol svoje svedectvo v prípade, že sa prípadu bude tamojšia polícia seriózne venovať. Ako kauza dopadla, zdroje z Bieloruska neuvádzajú.
Poďme však späť na Slovensko.

X Vojna v Ružomberku

O zákulisí vojny mafie v Ružomberku napísal prvý a jediný článok ešte v roku 2009 novinár Tom Nicholson z denníka SME. Na jednej strane stál Anatolij Zubovský s jeho olejárskou skupinou z Prievidze, ku ktorej sa pripojil ruský podnikateľ na Slovensku Sergej Salmanov, na druhej strane barikády sa ocitol Ružomberčan Ľubomír Kudlička známy v úzkych kruhoch aj ako Kudla. Až neskôr polícia zistila, že ide o údajného šéfa mafiánskej skupiny známej ako takáčovci.

Kudlička, v súčasnosti odsúdený za objednávku vraždy súvisiacu s kauzou SKI PARK, sa v tom čase tešil priazni predstaviteľov mesta Ružomberok a ťažil aj zo svojich kontaktov v radoch polície či tajnej služby. Kontrolný balík akcií Zubovského lyžiarskej firmy SKI PARK ovládol cez pôžičku, ktorú však Bielorus spochybňoval na polícii i pred justíciou. Spory napokon zavalili súdy a prevádzkovateľovi skicentra na Malinnom Brde hrozil kolaps.

K akciám firmy SKI PARK sa Ružomberčan dostal aj vďaka podpore od miestnej samosprávy. Tú vtedy ako primátor viedol Michal Sľašťan, Kudličkov niekdajší tréner z tamojšieho karate klubu.
Slašťan je v súčasnosti členom poradného orgánu Klub primátorov mesta Ružomberok aktuálneho primátora Ružomberku Igora Čombora. Zároveň sedí ako poslanec za stranu KDH v krajskom parlamente žilinskej župy.

X Záhadný advokát

Kľúčovú úlohu pri pochybnej výmene majiteľov, ktorú vyšetrovala polícia, zohral senecký advokát Martin Bognár. Od roku 2002 zasadal v predstavenstve ružomberskej spoločnosti MBH Assets spoločne s rodákom z Oravy Antonom Rázgom, ktorý sa dlhé roky objavoval v bezpečnostných zložkách štátu.

Ide o bývalého šéfa policajnej inšpekcie či šéfa odboru inšpekcie Slovenskej informačnej služby. Generál Rázga sa v minulosti venoval ochrane a bezpečnosti papierenského gigantu - ružomberskej papierne SCP Mondi - i jej majiteľa Milana Fiľa.
Podľa Toma Nicholsona Martin Bognár - Kudličkov právnik 5. júna 2007 navštívil centrálny depozitár cenných papierov v Bratislave so zmluvou medzi Kudličkom a Zubovským údajne z roku 2005.

„Tento dokument potvrdzoval, že Kudlička požičal Zubovskému niekoľko desiatok miliónov korún v hotovosti, a že dostal Zubovského akcie v SKI PARK-u až do splatenia dlhu. Hoci zmluva nebola notársky overená a Bognár už nedisponoval splnomocnením, aby konal za SKI PARK, centrálny depozitár zaregistroval zmenu vo vlastníctve Zubovského 56-percentného podielu v SKI PARK-u Ružomberok na Kudličkovu firmu K.S.I.," napísal vo svojom článku Tom Nicholson.

X Biznis prevzala iná Kudličkova firma

Bognár však v apríli 2008 náhle zomrel. Príčinou jeho úmrtia boli podľa denníka Pravda neočakávané zdravotné komplikácie. Polícia, ktorá po vyšetrovaní kauzy tvrdila, že advokát spáchal podvod so škodou pre Zubovského firmu vo výške necelé dva milióny eur, napokon jeho trestné stíhanie musela zastaviť.

Bognár bol okrem prípadu s vytlačením ruskojazyčnej skupiny z Malinného Brda v rovnakom čase aj kľúčovým svedkom proti veľkopodnikateľovi Jozefovi Majskému v kauze tunelovania nebankových spoločností Horizont a B.M.G. Invest. Zhodou okolností pritom rodina Majských podnikala so Zubovského pobočníkmi v spoločnej firme Slovak Moll obchodujúcej s pohonnými hmotami.

Po vypuknutí súdnych ťahaníc medzi rozhádanými akcionármi spoločnosti SKI PARK rozbehli ľudia okolo Ľubomíra Kudličku v roku 2006 novú firmu - 1. Ružomberská lyžiarska. Tá postupne prevzala biznis na Malinnom Brde. Mesto Ružomberok jej prenajalo rozsiahle pozemky pod lyžiarskym strediskom na 30 rokov dopredu za približne 33-tisíc eur ročne.

X Na scéne sa vynára SBS Peber

Stredisku časom výrazne chýbali investície do infraštruktúry a modernizácie. Rozširovanie zjazdoviek či budovanie umelého zasnežovania zamrzlo úplne. V marci 2013 preto Ľubomír Kudlička poslancom vysvetľoval na mimoriadnom zasadnutí mestskej rady žiadosť o ďalší prenájom mestských pozemkov. ​

Tie potrebovala jeho firma na stavbu novej zjazdovky Žľabiny a dojazdového areálu Hrabovo, na ktorú sa snažila získať eurofondy. Peniaze na investície mala naliať Kudličkova firma - súkromná bezpečnostná služba Peber z Malaciek.
Jej bývalým spolumajiteľom bol napríklad bývalý šéf 5. odboru kontrarozviedky pre ekonomické hrozby a organizovaný zločin Slovenskej informačnej služby - Roman Osuský. Nebolo to poprvý ani poslednýkrát, kedy sa s údajným bossom mafiánskej skupiny takáčovcov objavil v kontakte človek z bezpečnostných zložiek štátu.

Ďalším príkladom je dnes už bývalý policajt a karatista Miroslav Budiak, ktorý sa roky objavoval po boku Ľubomíra Kudličku a to aj priamo v lyžiarskom stredisku Malinô Brdo. Spoločne figurujú napríklad v ružomberskej firme Motorest Vlčí dvor.
V údajných materiáloch Slovenskej informačnej služby z roku 2004 sa píše, že Budiak ako cvičiteľ telesnej prípravy polície zabezpečoval výcvik karate a sebaobrany pre členov ochranky IV Security. Jej spolumajiteľmi boli Ivan Jakšík, považovaný za šéfa jednej z mafiánskych skupín, a Martin Lieskovský, jeden z údajných únoscov Michala Kováča mladšieho./agentury/

X X X

Koronavírus: Vo Walese, v Škótsku a Severnom Írsku začali platiť nové opatrenia

K Nové opatrenia majú zamedziť šíreniu variantu omikron.
Vo Walese, v Škótsku a Severnom Írsku začali od nedele platiť nové obmedzenia v snahe zabrániť šíreniu koronavírusu. V Anglicku nové reštrikcie zatiaľ nezaviedli, informovala agentúra DPA.
V súlade s obmedzeniam sa v pohostinstvách, kinách a reštauráciách vo Walese bude môcť stretnúť najviac šesť ľudí. Na akciách v interiéri sa bude môcť spoločne stretnúť maximálne 30 ľudí, v exteriéri 50. Vo verejných priestoroch a na pracoviskách sa vyžaduje dodržiavanie dvojmetrových rozstupov. Nočné kluby budú zatvorené.

V Škótsku bude potrebné na veľkých podujatiach dodržiavanie rozstupov medzi osobami a maximálny počet účastníkov bez pridelených miest na sedenie je 100. V prípade, ak sú miesta na sedenie pridelené, sa počet možných účastníkov zvýši na 200, v exteriéri sa bude môcť spoločne stretnúť najviac 500 ľudí.
Z
O deň neskôr sa môžu stretnúť naraz až tri domácnosti vo vnútorných a vonkajších priestoroch ako sú bary, reštaurácie, divadlá, kiná a posilňovne. Jednotlivé skupiny však možné dodržať bezpečnostnú vzdialenosť jeden meter.
Severné Írsko tiež zavádza od nedele a 27. decembra nové obmedzenia vrátane zatvorenia nočných klubov. V baroch, pohostinstvách či reštauráciách bude môcť za jedným stolom sedieť maximálne šesť ľudí a desať osôb, ak sú členovia jednej domácnosti.
Britský premiér Boris Johnson zatiaľ zmeny pravidiel pre Anglicko neoznámil, ale naznačil, že po Vianociach nebude váhať zaviesť nové opatrenia cieľom zabrániť rýchlemu šíreniu nového infekčnejšieho variantu omikron, aktuality.sk

X X X

Dubajský šejk má zaplatiť pri rozvode 550 miliónov libier: Na najdrahšie rozvody však nesiaha, tu sú!

Súd v Londýne nariadil pred pár dňami dubajskému emirovi šejkovi Muhammadovi ibn Rášidovi Maktúmovi zaplatiť 554 miliónov libier (650 miliónov eur) jeho bývalej manželke. Peniaze má vládca vyplatiť v spore o starostlivosť o ich dve deti. Informáciu priniesla agentúra Reuters.

Šejk Muhammad ibn Rášid Maktúm a jeho bývalá manželka - princezná Haji bint al-Hussajn.
Tieto financie sa považujú za najvyššiu sumu, akú kedy rodinný súd v Anglicku nariadil zaplatiť v rozvodovom konaní, ale tiež za jeden z najdrahších rozvodov v histórii vôbec. Peniaze majú slúžiť na zaistenie celoživotnej bezpečnosti princeznej Haji bint al-Hussajn a dvoch neplnoletých detí, ako aj pokrytie ich životných nákladov. Vážne riziko pritom pre rodinu podľa sudcu Philipa Moora predstavuje práve šejk a potenciálny únos detí z jeho strany. Sudca dodal, že Hajá a deti potrebujú dbať o zvýšenú bezpečnosť aj z dôvodu svojho kráľovského postavenia.Najdrahšie rozvody histórie

Súd emirovi nariadil zaplatiť do troch mesiacov jednorazovú platbu vo výške 251,5 milióna libier (295,2 milióna eur). To má pokryť údržbu jej britských sídiel, dlh, ktorý voči nej má za šperky a dostihové kone, a tiež budúce náklady na bezpečnosť.
Ročné výživné na deti súd stanovil na 11,2 milióna libier (13,1 milióna eur). Platby budú garantované prostredníctvom cenného papiera v hodnote 290 miliónov libier (340 miliónov eur) v banke HSBC. Konečná suma, ktorú má šejk Muhammad bývalej manželke zaplatiť, je však menej ako polovica z 1,4 miliardy libier (1,6 miliardy eur), o ktoré princezná Hajá pôvodne žiadala./agentury/

X X X

Zdolala aj Medvedeva. Vlhová je medzi top športovcami Európy

Srbský tenista Novak Djokovič sa stal najlepším európskym športovcom v roku 2021. V tradičnej ankete európskych tlačových agentúr získal víťaz troch grandslamových turnajov v tomto roku Djokovič 172 bodov a o 29 bodov zdolal poľského futbalového kanoniera Roberta Lewandowského.

​Tretí skončil čerstvý šampión formuly 1 Holanďan Max Verstappen, ktorý dostal o 13 bodov viac ako nórsky prekážkar a autor fenomenálneho svetového rekordu z OH 2020 na 400 m prek. Karsten Warholm.
Piata bola holandská vytrvalkyňa Sifan Hassanová (najlepšia žena v hlasovaní agentúr, pozn.), ktorá si z OH v Tokiu odniesla dve zlaté a jednu bronzovú medailu a šieste miesto zostalo pre slovinského cyklistu Tadeja Pogačara.
Ten obhájil celkový triumf na Tour de France a pridal aj dve víťazstvá na cyklistických monumentoch.

Víťazný Djokovič ovládol anketu o najlepšieho Európana po štvrtý raz, predtým zvíťazil v rokoch 2011, 2015 a 2018. V roku 2021 vyhral celkovo päť turnajov vrátane Australian Open, Roland Garros a Wimbledonu.
Na záverečnom „grandslame“ roka US Open skončil až vo finále na rakete Rusa Daniila Medvedeva a na OH v Tokiu sa prebojoval do semifinále. Tam ho zastavil neskorší šampión Nemec Alexander Zverev.

V 64. ročníku ankety, ktorú tradične organizuje poľská agentúra PAPTe a participovali na nej zástupcovia 26 európskych agentúr, sa ušlo 15. miesto Petre Vlhovej.
Historicky prvá slovenská víťazka Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní skončila s 22 bodmi tesne za britským pretekárom formuly 1 Lewisom Hamiltonom a pred britským plavcom Adamom Peatym a ruským tenistom Daniilom Medvedevom.

Celková víťazka SP a štvornásobná majsterka sveta v biatlone, Nórka Tiril Eckhoffová, skončila s 26 bodmi na 11. priečke.

Najlepší športovci Európy v roku 2021 podľa tlačových agentúr:

1. Novak Djokovič (Srb.) tenis 172 bodov, 2. Robert Lewandowski (Poľ.) futbal 133, 3. Max Vestappen (Hol.) formula 1 125, 4. Karsten Warholm (Nór.) atletika 112, 5.Sifan Hassanová (Hol.) atletika 94, 6. Tadej Pogačar (Slovin.) cyklistika 79, 7. Jannis Antetokounmpo (Gréc.) basketbal 55, 8. Marcell Lamont Jacobs (Tal.) atletika 51, 9. Armand Duplantis (Švéd.) atletika 29, 10. Therese Johaugová (Nór.) beh na lyžiach 28,… 15. Petra Vlhová (SR) zjazdové lyžovanie 22./agentury/