...Odborníci sa v tomto úplne nezhodujú: Momentálne je na rade vláda, ktorá musí povedať, či súhlasí s novým majiteľom minoritného vlastníka SSE, alebo nakoniec tento podiel odkúpi štát. Potom ako Energetický a průmyslový holding (EPH) nedávno ohlásil, že svoj 49-percetný podiel v Stredoslovenskej energetike (SSE) ide predávať, rozhorela sa veľká debata, ako by sa mal k tejto transakcii postaviť štát.

Ministerstvo hospodárstva totiž ovláda zvyšnú majoritu SSE, avšak manažérsku kontrolu má súkromný investor. Takéto delenie majetkových podielov a riadenia sa zaviedlo ešte pri privatizácii v roku 2002.
Diskusia o opätovnom ovládnutí celej SSE zo strany štátu nabrala na obrátkach potom, ako EPH oznámil záujemcov o jeho podiel. Medzi potenciálnymi kupcami sú česká pološtátna skupina ČEZ, maďarskou vládou kontrolované firmy MVM a Mavir. Trojicu záujemcov uzatvára nemecký energetický gigant E.ON, ktorý už na Slovensku vlastní podiel v Západoslovenskej energetike (ZSE), ako aj vo Východoslovenskej energetike (VSE).

Aktuality.sk preto oslovili viacero odborníkov s otázkou, či by mala vláda aktívne vstúpiť do tejto transakcie a kúpiť zvyšných 49 percent v SSE, alebo do celého procesu nezasahovať a vysloviť súhlas s novým majiteľom.
Medzičasom sa k celej záležitosti vyjadril aj šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík, ktorý nesúhlasí, aby našu energetickú firmu získala do vlastníctva maďarská štátna spoločnosť.

„Nevidím zmysel v takej privatizácii, kde na konci privatizácie je opäť len štát, a ešte k tomu iný štát. Zbytočne by to zaťažovalo naše vzťahy, ktoré si želám, aby boli čím lepšie,“ vyhlásil Sulík.

Energetickú infraštruktúru má ovládať štát
Miroslav Rimár, vedúci Katedry procesnej techniky Technickej univerzity v Košiciach
Prirodzené monopoly by mali ostať vo vlastníctve štátu. SSE totiž vlastní (hoci nepriamo) cez Stredoslovenskú distribučnú rozvody elektriny na území celého stredného Slovenska.

V rukách štátu sú koľajnice, cesty a diaľnice. Dopravná infraštruktúra. Malo by to tak byť aj v prípade elektrickej infraštruktúry. Samotný predaj elektrickej energie môže realizovať každá spoločnosť, ktorá má na to oprávnenie od regulátora (ÚRSO) na dodávku elektriny.

Teda predaj elektriny a vlastníctvo elektrických rozvodov sú 2 veci, ktoré spolu nesúvisia. Predaj je komerčnou záležitosťou, ale energetické rozvody sú podľa mňa strategické. Tu sa ponúka šanca pre štát dokúpiť v SSE zvyšných 49 % a ovládnuť späť energetickú infraštruktúru.

V krátkodobom horizonte sa pravdepodobne nič významné neudeje. Podobnú skúsenosť už máme, keď si štát v r. 2020 neuplatnil opciu na VSE a za 35 mil. eur predal svoj majoritný podiel nemeckému E.ON. Tie peniaze sú nevýznamné v porovnaní s tým, s akým rozpočtom štát pracuje.

No z dlhodobého hľadiska je potrebné mať na pamäti, že súkromná spoločnosť bude stále bojovať o zisk, a dnes je ťažko predpokladať, do akej miery sa bude o tento majetok starať. Čierny scenár môže predpokladať zanedbanie infraštruktúry, ktorú bude potom štát v konečnom dôsledku sanovať za nemalé investície, a tých čiernych scenárov môže byť viacero.

Záujmu Maďarska v tomto prípade vecne nerozumiem. Prečo by mala štátna firma podnikať na území inej krajiny. V každom prípade je to výkričník pre politickú reprezentáciu SR. Na jednej strane sa minister zahraničných vecí ako nominant politickej strany snaží zabrániť skupovaniu pôdy na našom území a predseda strany, ktorá ho nominovala, to pravdepodobne predá, keď použije rovnaký modus operandi ako v prípade E.ON. Čo síce nemusí byť dnes štátna firma, ktorú kondoluje vláda v Budapešti, vlastník, ale vylúčiť žiadneho záujemcu dopredu nemožno.

Na druhej strane z hľadiska expanzívnych záujmov súčasného Maďarska sa tomu rozumieť dá úplne. Toto je politická rovina obchodu, ktorá by mohla vniesť napätie nielen do spoločnosti, ale aj celého regiónu. Predajom menšinového balíka dochádza však zo strany EPH aj k odovzdaniu manažérskej kontroly spoločnosti a to má od samého počiatku transformácie v roku 2002 čudnú pachuť.
Ak však Maďarsko zváži, že vstup do infraštruktúry je strategický záujem, nechápem, prečo by to nemohla urobiť vláda SR. Nielen teraz, ale aj v minulosti.

Na privatizácii zarobili všetci
Tomáš Malatinský, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení
Vláda by mala každopádne zriadiť medzirezortnú komisiu odborníkov zo všetkých relevantných ministerstiev, zástupcov HSR, prípadne iných dotknutých zamestnávateľov, ale aj opozície. Rozhodnutie totiž jednoznačne presahuje mandát jednej vlády a bola by zabezpečená predovšetkým transparentnosť. Takéto rozhodnutie sa musí urobiť na základe dôkladnejšej analýzy a s korektnými vstupnými informáciami.

Doposiaľ každý, kto na Slovensku „privatizoval“, na konci zarobil. Len na hodnote 49-percentného podielu, keď VSE pod bývalým vlastníkom zvýšilo hodnotu za 18 rokov vraj skoro 6-násobne. V SEE za 10 rokov skoro 3-násobne, a to nepočítame výnosy z dividend. Z tohto pohľadu sa mi to zdá jednoznačné, najmä keď ide navyše o podnik strategickej a kritickej infraštruktúry.

Ak by Slovenská republika možnosť odkúpenia tohto podielu nevyužila, zdá sa na prvý pohľad, že by sa nič nestalo, zachoval by sa súčasný stav, len s iným vlastníkom 49-percentného podielu v SEE a manažérskou kontrolou u iného vlastníka. Tu sa však začínajú možné riziká, napríklad napĺňanie klimatických cieľov, ktoré zvyšujú ceny energií a bezprostredne ovplyvňujú konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva. To je však úloha nielen ekonomická, ale aj strategicko-politická.

Presadzovanie dlhodobej energetickej politiky štátu bez priameho vplyvu na časť energetickej infraštruktúry je ťažko realizovateľná a výchova riadiacich kádrov zo Slovenska v energetike, podpora VŠ, vedy a výskumu nie je taká aktívna, ako by sme od slovenských energetických firiem čakali. Štát však musí dodržať princíp odborného riadenia a neskĺznuť do politického riadenia na úkor odbornosti.

Maďarský záujemca je vlastnený štátom a kúpa štátneho prirodzeného monopolu kúpou iného štátu nie je privatizácia, ale zoštátnenie iným štátom. Maďarsko dlhodobo trpí problémom nedostatku energie, tu prichádzajú aj ďalšie otázky, či nebude mať záujem o kúpu SE, a. s. Treba sa politicky zamyslieť, že keď po rafinácii, pôde, historických budovách, možno športových kluboch sa bude rozhodovať u nášho južného suseda, čo nespustí politické vášne, ktorých cena oproti cene 49-percentného podielu je enormná.

„Lebo Orbán“ ako argument nestačí
Kontrolu podniku akýmikoľvek politikmi považujeme za hrozbu, či sú maďarskí alebo slovenskí. Štátne podniky sú nešťastím každej ekonomiky. Rozumiem obavám niektorých ľudí o nárast politického vplyvu Orbána na Slovensku.
Ak však chce vláda v súčasnej tragickej rozpočtovej situácii minúť stovky miliónov eur až miliardu eur na získanie politickej kontroly nad nejakým podnikom, mali by mať na to zdrvujúce argumenty, nielen „lebo Orbán“. V zahraničnej politike totiž vôbec neukazujeme, že by sme sa Orbána nejak obávali, skôr naopak. Je potom zvláštne, že v tomto prípade zrazu vníma vláda Orbána ako hrozbu.

Distribučné spoločnosti sú masívne regulované a nemajú veľký priestor na nejaké nečakané manévre. Z krátkodobého ani strednodobého hľadiska nečakám nič výnimočné. Maďarská spoločnosť MVM nakoniec pred rokom nakupovala aj v Českej republike (kúpili od E-onu skupinu Innogy), kde si to poriadne nikto ani nevšimol.

Hlavná hrozba je rovnaká ako v prípade vlastníctva Slovenskom – menej efektívny manažment, ktorý sa neriadi ziskovými, ale politickými princípmi. Z dlhodobého hľadiska to znamená horšiu výkonnosť spoločnosti. Ak má niekto iné obavy, mal by ich formulovať konkrétnejšie, aktuality.sk

X X X

Lukašenko pohrozil, že zastaví plyn pre Európu

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko počas zasadnutia vládneho kabinetu vo štvrtok 11. novembra 2021.
V hre je podľa neho aj prerušenie tranzitu ruského zemného plynu a prepravy ďalšieho tovaru cez Bielorusko. EÚ sa chystá postihnúť Lukašenkov režim za vyostrovanie migračnej krízy na hraniciach s Poľskom a pobaltskými štátmi.

„Pri obrane našej zvrchovanosti a nezávislosti sa nezastavíme pred ničím,“ vyhlásil Lukašenko počas porady s vládnymi predstaviteľmi. „Zahrievame Európu, ale ešte sa nám vyhrážajú, že uzavrú hranice. A čo keď my im prerušíme zemný plyn? Preto by som vedenie Poľska, Litvy a ďalším bezhlavým (politikom) odporučil, aby premýšľali, než začnú hovoriť,“ povedal podľa štátnej agentúry BelTA.

Bieloruská diplomacia by podľa Lukašenka mala varovať všetkých v Európe, že akonáhle zavedú dodatočné sankcie, ktoré považuje Minsk za neprijateľné, odpovie na ne.
Európska únia sa chystá rozšíriť sankcie proti Bielorusku. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po stredajšom stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Bielom dome oznámila, že nové postihy budú mieriť na osoby aj podniky. Počínanie Minsku, ktorý podľa EÚ cielene vyhrocuje migračnú krízu na bieloruských hraniciach s Poľskom a pobaltskými krajinami, označila šéfka exekutívy Únie za hybridný útok autoritárskeho režimu.

Piaty balík sankcií proti Lukašenkovmu režimu, ktorý by mohol obsahovať postih jednotlivcov aj podnikov, by mohli únijní ministri zahraničia schváliť v pondelok, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného diplomata.
„Problém je Lukašenko a Bielorusko a tamojší režim,“ vysvetľoval chystané sankcie nemecký minister zahraničia Heiko Maas v Spokovom sneme, kde podľa agentúry AFP tiež uviedol, že rozšírenie a zosilnenie sankcií proti Minsku majú schváliť šéfovia diplomacií „dvadsaťsedmičky“ v pondelok./agentury/

X X X

Kríza na poľsko-bieloruskej hranici môže destabilizovať región

Americké ministerstvo obrany má obavy, že súčasná migračná kríza na poľsko-bieloruských hraniciach môže viesť k destabilizácii situácie v regióne. Oznámil to v utorok na brífingu vo Washingtone hovorca Pentagónu John Kirby.
Dodal, že Spojené štáty v súvislosti s vývojom situácie nedostali z Varšavy žiadne žiadosti o vojenskú pomoc.
Pentagón sa podľa Kirbyho stotožňuje s názorom ministerstva zahraničných vecí USA, ktoré zo zodpovednosti za dianie v pohraničí Poľska a Bieloruska viní bieloruské úrady.

Kirby dodal, že jeho rezort podobne ako americká diplomacia vyzýva na okamžité ukončenie týchto neprijateľných akcií.
Situácia vyvoláva znepokojenie
Kirby v utorok na tlačovej konferencii podľa agentúry TASS priznal, že situácia v danej oblasti vyvoláva znepokojenie. Dodal, že USA si uvedomujú i potenciálne destabilizujúce vplyvy týchto migračných tokov na región ako celok.

„Musíme sa sústrediť na podporu našich spojencov a partnerov a na to, že nechceme, aby táto ani žiadna iná situácia na európskom kontinente eskalovala do bodu, keď môže dôjsť k nesprávnemu vyhodnoteniu a konfliktu," skonštatoval Kirby.
Migračná kríza na hraniciach Bieloruska s Lotyšskom, Litvou a Poľskom sa v pondelok 8. novembra prudko vyostrila. Niekoľko tisíc ľudí prišlo z bieloruskej strany k poľským hraniciam a odmietajú opustiť pohraničné pásmo. Niektorí z nich sa pokúsili dostať do Poľska zvalením alebo prestrihnutím plotu z ostnatého drôtu.

Členské štáty EÚ obviňujú Minsk zo zámernej eskalácie krízy a žiadajú uvalenie sankcií. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko zasa tvrdí, že za túto situáciu si môžu samotné západné krajiny, lebo kvôli ich konaniu ľudia utekajú zo svojej vlasti pred vojnou, aktuality.sk

X X X

Pápež František opätovne vyzýva na európsku solidaritu s migrantmi

Sám pápež František je potomkom talianskych prisťahovalcov, ktorí sa usadili v Argentíne.
Pápež František vo štvrtok opäť vyzval Európu, aby privítala migrantov a prejavila s nimi solidaritu. František však konkrétne nespomenul krízu na hranici medzi Poľskom a Bieloruskom, uviedla agentúra AP.

Vlastná história
František smeroval väčšinu svojich poznámok k dejinám talianskej migrácie a pripomenul svoju vlastnú históriu ako potomka talianskych prisťahovalcov, ktorí sa usadili v Argentíne. Vyhlásil, že história jasne ukazuje, že Európa je spoločným domovom mnohých, a vyzval starý kontinent, aby „oživil svoj záväzok k solidarite".

„Sen o zjednotenej a rôznorodej Európe je nádhernou mozaikou, ktorá by nemala byť zjazvená alebo skazená predsudkami či nenávisťou zahalenou hrdosťou," povedal pontifex.
Hlava katolíckej cirkvi často zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske krajiny privítali a integrovali utečencov, pripomenula AP.
Pápežove slová prišli v čase krízovej situácie na bielorusko-poľských hraniciach, kde sa zhromaždili žiadatelia o azyl, väčšinou z krajín Blízkeho východu. Poľsko a ďalšie krajiny obviňujú z vyvolania umelej migračnej krízy režim bieloruského autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka, aktuality.sk

X X X

Kauza Mýtnik: Po Brhelovi st. obvinili aj jeho syna. Vyšetrovateľ mu pripisuje pranie špinavých peňazí

Jozefa Brhela mladšieho obvinili koncom októbra.
V ekonomickej kauze Mýtnik pribudol ďalší obvinený. Po Jozefovi Brhelovi staršom Národná kriminálna agentúra vzniesla obvinenie aj jeho synovi Jozefovi. Stalo sa tak pred pár dňami.
Brhel mladší je od 27. októbra obvinený z takzvanej legalizácie príjmu z trestnej činnosti, teda z prania špinavých peňazí.

Vyšetrovateľ ho kvalifikoval ako pokračovací zločin.
„Skutok mal byť spáchaný závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou," potvrdil Úrad špeciálnej prokuratúry.
Ako prvý o tom informoval portál noviny.sk.
Ako presne je s kauzou Mýtnik prepojený syn obvineného oligarchu, nie je známe. Ešte v septembri bol na Prezídiu Policajného zboru vypovedať ako svedok. V stredu už bol predvolaný na výsluch ako obvinený.

„Klient dôrazne odmieta akékoľvek obvinenie v predmetnej veci. Vzhľadom na nevinu môjho klienta, tento taktiež dôrazne odmieta byť týmto, alebo akýmkoľvek iným spôsobom spájaný s predmetnou vecou. So zreteľom na okolnosti prípadu je dnešnú situáciu nutné vnímať ako nedorozumenie, ktoré pri objektívnom posúdení musí byť spoľahlivo vysvetlené," reagoval Brhelov obhajca, advokát Peter Rybánsky.

Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) v minulosti prinieslo sériu článkov o rodine Brhelovcov aj o prepojení na IT firmu Allexis, ktorá sa spája práve s kauzou Mýtnik.

„Čistá vydieračka"
V ekonomickej kauze polícia stíha skupinu podnikateľov a bývalých funkcionárov na Finančnej správe. Medzi nimi sú Jozef Brhel starší, ale aj známy podnikateľ Michal Suchoba či bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze.
Kým Brhel st. obvinenia odmieta, Suchoba s Imreczem sa rozhodli spolupracovať a polícii opísali, ako fungovali štátne zákazky medzi Finančnou správou a IT firmou Allexis a ako podpisovali miliónové zmluvy v utajenom režime.

V jednom z uznesení Najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o väzbe pre Brhela st., senát cituje aj časť výpovede obvineného Suchobu. Ten tvrdí, že lukratívne zákazky na Finančnej správe si musel doslova vykúpiť.
Na osobnom stretnutí s Brhelom mu totiž oligarcha spájaný so Smerom údajne povedal, že ak chce dodávať úradu, musí ho prijať do firmy ako spoločníka. „Prišiel s návrhom, že mi zoberie 60 percent mojej firmy,“ citoval súd Suchobovu výpoveď.
Podnikateľ s takýmto návrhom nesúhlasil. Po ďalších kolách rokovania sa dvojica napokon dohodla, že spoločnosť si rozdelia na polovicu.

,,Ak by som nesúhlasil s takouto dohodou, tak určite nebudem realizovať žiadne projekty na finančnej správe, takže to bola čistá vydieračka," opísal vynútené dohody IT podnikateľ. Suchoba tak naznačil, že so ziskom zo štátnej pokladnice sa musel deliť.
V kauze Mýtnik bol pôvodne obvinený aj Brhelov brat Peter. Jeho stíhanie však zastavila generálna prokuratúra, ktorá tvrdí, že výpovede jediného svedka boli sporné a vyšetrovacím orgánom sa nepodarilo preukázať zločin, aktuality.sk

X X X

Matovič chcel obmedziť právomoci prezidentky. V čase, keď mala problém s Lipšicom

Kompetencie hlavy štátu sme nechceli meniť kvôli generálnemu prokurátorovi, ale pre kauzy Ivana Gašparoviča, hovorí poslanec OĽaNO a šéf parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák.
Hoci to Igor Matovič vždy popieral, jeho hnutie robilo minulý rok všetko pre to, aby sa Daniel Lipšic stal novým generálnym prokurátorom.

Najnovšie to dokazujú aj vyjadrenia ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (minulý rok Za ľudí, dnes SaS), ktorú vo svojej knihe Obyčajný Matovič. Homo vulgaris cituje šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy.
Šéfka rezortu spravodlivosti v rozhovore s Bárdym potvrdila, že vládne OĽaNO chcelo meniť ústavu, aby hlava štátu bola po novom povinná generálneho prokurátora do funkcie vymenovať.

Súčasné znenie ústavy to prezidentovi vyslovene neprikazuje. Kandidáta, ktorého parlament zvolí, prezident podľa ústavy iba „vymenúva“. Obyčajní ľudia chceli, aby bolo práve slovo „vymenúva“ nahradené pojmom „vymenuje“.
Ako o najhorúcejšom uchádzačovi o post šéfa generálnej prokuratúry sa po voľbách dlho hovorilo o advokátovi a exministrovi Danielovi Lipšicovi.
Prezidentka Zuzana Čaputová však viackrát otvorene naznačila, že s jeho vymenovaním by mohla mať problém. Obyčajným ľuďom sa napokon zmenu ústavy presadiť nepodarilo.

Kolíková bola proti
Obmedziť prezidentské kompetencie mali poslanci v rámci hlasovania o reforme súdnictva a balíku ústavných zmien, ktoré napokon aj schválili 9. decembra 2020. Iniciatíva OĽaNO však narazila na odpor Kolíkovej.
„V rámci diskusie bolo jednoznačné, že existuje záujem obmedziť právomoci hlavy štátu tak, aby nemala priestor rozhodovať o danej personálnej nominácii. Po novom by ju v zásade mohla iba formálne potvrdiť,“ hovorí Kolíková v knihe Obyčajný Matovič. Homo vulgaris.

„Ak by som čelila otázke, či akceptovať takú zmenu v novele ústavy aj s reformou justície, alebo nemať žiadnu reformu, tak by som návrh radšej stiahla,“ dodala ministerka.
Snahu OĽaNO zasiahnuť do kompetencií prezidenta priznáva aj poslanec Obyčajných ľudí a šéf parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák. Ku Kolíkovej novele ústavy vraj mali poslanci z klubu OĽaNO viacero pripomienok, ktoré podporoval aj Igor Matovič. Vetrák ich potom tlmočil priamo ministerke.

OĽaNO: Riešili sme Gašparoviča
Jedna z nich sa týkala postavenia prezidenta. „Išlo o to, či by mal mať povinnosť vymenovať kandidátov na rôzne verejné funkcie, alebo by mal mať oprávnenie zaoberať sa vhodnosťou ich vymenovania, čo mu bolo priznané len nedávno Ústavným súdom SR,“ vysvetľuje Vetrák pre Aktuality.sk.

Poslanec tvrdí, že primárnym dôvodom, prečo chceli zasahovať do právomocí hlavy štátu, boli kauzy prezidenta Ivana Gašparoviča a nie vtedy aktuálna voľba generálneho prokurátora.
Gašparovič ešte ako prezident odmietol vymenovať za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, hoci bol riadne zvolený Národnou radou. Ústavný súd neskôr rozhodol, že tak porušil Čentéšove práva. Ešte predtým však konštatoval, že kandidáta za istých okolností môže nevymenovať
.
„Riešenie tejto otázky sme považovali za vec nastavenia systému bŕzd a protiváh medzi jednotlivými zložkami moci v štáte,“ hovorí Vetrák. Dôkazom, že im nešlo o generálneho prokurátora, má byť podľa neho aj to, že novela ústavy bola schválená až po vyhlásení volieb generálneho prokurátora.

Matovič: Lipšic by bol výborný
V OĽaNO podľa Vetráka stále prevláda názor, že hlava štátu nemá oprávnenie posudzovať vhodnosť kandidátov, ktorých má do verejných funkcií vymenovať. Keďže však Kolíková bola proti, od pripomienky napokon ustúpili.
Hoci Vetrák tvrdí, že im v OĽaNO nešlo o Lipšica, viacero faktov hovorí skôr o opaku. O známom advokátovi ako o novom generálnom prokurátorovi sa začalo hovoriť prakticky hneď po nástupe novej vlády.
Začiatkom mája to v relácii Markízy Na telo potvrdil Richard Sulík. Premiér Matovič viackrát zopakoval, že Lipšic by bol výborným generálnym prokurátorom.

No a napokon v júli 2020 parlament presadil zmenu zákona, aby sa o post šéfa generálnej prokuratúry mohol uchádzať aj neprokurátor, čo dovtedy nebolo možné. Opozícia koalícii vyčítala, že schválila zákon šitý na mieru neprokurátorovi Lipšicovi.
Začiatkom septembra advokát vyhlásil, že zvažuje svoju kandidatúru. Až potiaľto išlo všetko hladko. Lenže do hry medzitým vstúpila Zuzana Čaputová, ktorá naznačovala, že Lipšic nemusí byť tou najlepšou voľbou.

Čaputovej výhrady
„Jedna vec je účelová zmena právnej úpravy, čo, žiaľ, vysiela zlý signál do prokurátorského stavu, že tam nie sú kvalitní ľudia zvnútra. Navyše je tam pochybnosť na rovnosť šancí. Na druhej strane je tam aj táto trestná vec. Pán Lipšic bol právoplatne odsúdený a všetci vieme, že sa k výsledku súdneho konania postavil veľmi čestne... Prirodzene sú tam aj ďalšie okolnosti, ktoré by som zvažovala a ktoré súvisia s jeho profesijným postavením k súčasným predstaviteľom moci,“ konštatovala v rozhovore pre Aktuality.sk ešte v máji.

Ak by sa v OĽaNO potrebovali poistiť, aby nenarazili na hlavu štátu, najlepšou cestou by určite bola zmena ústavy. Napokon sa však veci vyvinuli inak. Lipšic koncom septembra oznámil, že kandidovať predsa len nebude a generálnym prokurátorom sa stal Maroš Žilinka. Významnej funkcie sa však dočkal aj exminister spravodlivosti aj vnútra.
Vo februári ho poslanci zvolili za špeciálneho prokurátora. Ani to sa však nerodilo ľahko. Jednou z podmienok na kandidatúru na špeciálneho prokurátora je previerka na stupeň prísne tajné.

Tú Daniel Lipšic nemal, a tak mu ju pomohol získať minister práce Milan Krajniak. Obaja kedysi spolu zakladali politické hnutie Nova, Krajniak ešte predtým pôsobil aj ako Lipšicov poradca.
Knihu Obyčajný Matovič. Homo vulgaris si môžete kúpiť v e-shope Aktuality.sk, získať ju môžete aj ako podporovateľ služby Aktuality PLUS alebo si ju môžete kúpiť v kníhkupectvách Martinus a Panta Rhei, aktuality.sk

X X X

Veronike Remišovej sa nepáči kritika súčasnej vlády od prezidentky

Koalícia Fico-Pellegrini-Kollár by podľa Veroniky Remišovej nebola lepšou alternatívou.
Koalícia Fico-Pellegrini-Kollár, či už so Sulíkom alebo bez neho, by určite nebola lepšou alternatívou, ako máme dnes. Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) to uviedla v reakcii na štvrtkové slová prezidentky SR Zuzany Čaputovej.
Kritika prezidentky

„Pani prezidentka dnes kritizovala vládu s tým, že ak koalícia nechce robiť reformy, má ísť od toho. Považujem to za veľmi nešťastnú iniciatívu, ktorá krajinu ešte viac destabilizuje, najmä v tejto ťažkej situácii, keď v celej Európe padajú rekordy v počte nakazených," skonštatovala Remišová na sociálnej sieti.

Pripraviť dobré reformy je podľa vicepremiérky zložité. "Komplexné reformy sa pripravujú a dohadujú dlhšie, najmä medzi štyrmi koaličnými partnermi," poznamenala Remišová. Doplnila, že koalícia už pripravila reformy v ťažkých oblastiach, ako je napríklad zdravotníctvo, vzdelávanie, justícia či investície z európskych fondov.

Vicepremiérka poukázala na to, že vláda Ivety Radičovej nestihla za rovnaký čas, ako vládne táto koalícia, realizovať žiadnu veľkú reformu. Ani strana Smer-SD počas obdobia, keď vládla sama bez koaličných partnerov, neurobila podľa nej žiadnu reformu, ktorá by Slovensko posunula dopredu.

„Zaseknuté" koaličné reformy
„Koalícia, kde sa politici síce nehádajú, ale spoločne sa zhodnú na rozkrádaní štátu, zneužívaní polície a na nerobení žiadnych reforiem, by bola pre Slovensko katastrofou," dodala Remišová.

Prezidentka vo štvrtok skonštatovala, že „zaseknuté" koaličné reformy sú veľkým problémom, pretože sú na ne viazané financie z Európskej únie. Vláda má podľa nej legitimitu, sú v nej dobrí ľudia, ale je zaťažená vlastnými konfliktami a nevie tak reformy dotiahnuť do konca. "Ak nie je vôľa vládnuť, tak je to problém," zhodnotila. Čaputová tvrdí, že o reformách komunikuje s jednotlivými členmi vlády. Uviedla to v relácii rádia Expres, aktuality.sk

X X X

Prezidentka skritizovala Fica a Smer-SD, hovorí o motivácii znovu kandidovať

Prezidentka Zuzana Čaputová vyhlásila, že má vážne pochybnosti o tom, či opozičným politikom – Robertovi Ficovi a ďalším, ide skutočne o referendum o predčasných voľbách.

„Pretože, keď by išlo o referendum, tak naozaj po konzultácii s ústavnými právnikmi sa dajú naformulovať otázky a urobiť ústavne komfortný postup, tak aby som ústavné referendum vypísať mohla,“ povedala hlava štátu v rádiu Expres.
Navrhnuté referendové otázky, predložené Smer-SD v súvislosti s plánovanou petičnou akciou, sa vzájomne podmieňujú, čo zákon zakazuje. Prezidentka to skonštatovala v stredu. Zdôraznila, že vypíše referendum s akoukoľvek otázkou, ak bude v súlade s Ústavou SR.

„Otázky sú sformulované tak, že ak dopadne dobre prvá otázka, tak potom platí druhá otázka. Neviem si predstaviť väčší príklad vzájomnej podmienenosti, ako je táto," vyhlásila Čaputová. Odkázala pritom na zákon o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý takúto formuláciu referendových otázok vylučuje.

„Namiesto toho čelím absolútnym bludom a klamstvám. Naozaj ma to vyrušuje, pretože je to totálne nefér. Argumenty typu: že moji predchodcovia – prezidenti už v minulosti takéto referendum vypísali, a nebol v tom žiaden problém. Takto to určite nie je. Pretože v minulosti, keď bolo vypísané referendum o skrátení volebného obdobia, tak bolo v tom zmysle, že občania žiadajú poslancov parlamentu, aby skrátili volebné obdobie. Nie priamo občania," vysvetľovala v relácii Braňo Závodský Naživo.

V programe skritizovala aj vládnu koalíciu.
Hovorí o útoku na jej osobu
Prezidentka ďalej v tejto súvislosti zopakovala, že nebude robiť právnu poradňu iniciátorom takýchto otázok referenda.
„Ak mi doručia takýto návrh referendovej otázky, nemám problém to vypísať. Ale tu je hra na záujem o referendum. Naozaj mám tento pocit a je to maximálne nezodpovedné. Burcovať ľudí a vyvolávať vášne preto, aby mohli útočiť na prezidentský úrad, o ktorý im zrejme v najbližšej dobe ide, toto je to, čo ja za tým čítam,“ domnieva sa.
Podľa hlavy štátu, ide o evidentný útok na jej osobu. „Je to dosť dlhé obdobie. Do istej miery to chápem. Áno, ja nie som človek, ktorý by dával amnestie ľuďom, ktorí sa dopustili korupčného správania. Možno je tam aj takýto záujem,“ pokračovala.

Odmieta „marenie referenda"
Zuzana Čaputová odmietla, že by posúdením doručených otázok Ústavnému súdu marila referendum.
„To, že využijem svoju právomoc a pošlem otázku Ústavnému súdu, nie je marenie referenda. To by (Robert Fico, pozn.) mohol vedieť a predpokladám, že to aj vie. A to, že dám predbežné stanovisko – ako akt dobrej vôle voči ľuďom, ktorí zbierali podpisy na jar, už vôbec nemôže byť marením referenda. Pretože tam nemám doručenú ani petíciu. Je to absurdná argumentácia,“ doplnila Čaputová.

Prezidentka ďalej označila za blud, že podľa Smeru-SD by „kryla chrbát“ súčasnej vláde. „Ja kryjem chrbát ústave. To je moja pozícia, poslanie a toto robiť budem.
Odmietla tiež kritiku o tom, že je ako hlava štátu vlastizradkyňa a „najväčší tyran na Slovensku“ či „človek z americkej ambasády“. Tieto slová odzneli aj na proteste proti vláde v Rimavskej Sobote.

Úvahy o ďalšej kandidatúre
„Časť tejto politickej opozície si ma vybrala ako jasný terč. Keď sa na to pozrieme, že prečo? Ja nebudem tá, ktorá budem dávať milosti ľuďom, ktorí sú im blízki a ktorým hrozí, že budú odsúdení. Asi tam potrebujú dostať človeka, ktorí bude lojálny. Ja to nebudem a oni to dobre vedia. Pokiaľ sa ma budú snažiť demotivovať, tak z hľadiska rozhodovania o druhom mandáte, to má presne opačný vplyv,“ vyhlásila.

Na margo úvah o kandidovaní pre druhú funkční obdobie, poznamenala: „Keď sa pozerám na to, že toto by mala byť prevládajúca ideológia, práca s úplne otvoreným klamstvom, vrátane ,marenia referenda či vlastizrady‘, to sú veľmi vážne vyjadrenia a páni by sa mali zamyslieť nad tým, čo tvrdia. V kontexte s tým, že ma teda ovláda iná moc, tak to teda pardon. Na to, nech uvedú fakty, alebo nech mlčia,“ zdôraznila s tým, že sú to argumenty „vycucané z prsta“ a hovorí o otvorenom klamaní, aktuality.sk

X X X

Reforma nemocníc: Lengvarský sa v parlamente dostal zatiaľ ďalej ako Kalavská. A to aj bez hlasov Sme rodina

Poslanci posunuli návrh reformy do druhého čítania.
Takto, takmer pred dvomi rokmi sedela v parlamente ministerska zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru) v očakávaní, či poslanci podporia jej reformu nemocníc. Nakoniec ju ale vtedajší premiér Peter Pellegrini (Smer) stiahol a nehlasovalo sa o nej, pretože samotná strana Smer reformu odmietla podporiť.

Dnes bol v tej istej pozícii minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) s tou istou agendou. Napriek tomu, že koaličný partner Sme rodina už týždne ohlasoval, že za reformu nezahlasuje, koalícia našla dostatok hlasov na to, aby ju posunula do druhého čítania. Za reformu hlasovali všetci prítomní poslanci za OĽaNO, SaS, Za ľudí aj niektorí nezaradení poslanci.

Proti reforme podľa očakávaní hlasovali poslanci za Sme rodina a opozícia.
Ešte pred hlasovaním nečakane vystúpil v pléne premiér Eduard Heger. Počas príhovoru povedal, že ide o najdôležitejšiu reformu pre Slovensko. „Zdravotníctvo potrebuje zreformovať,” skonštatoval a pripomenul, že na reformu sa čaká dlhé roky a tentokrát je na ňu k dispozícií miliarda eur, čo by umožnilo dobehnúť investície v zdravotníctve za 15 rokov. Heger vopred ďakoval všetkým, ktorí ju podporia. "A chápu, že slovenské zdravotníctvo nemôže naďalej zostať v stave, v akom je a nechcú dopustiť, aby ďalej chátralo," povedal premiér.

Reforma prešla do druhého čítania s 76 hlasmi. V druhom čítaní bude teraz priestor na to, aby poslanci refromu pripomienkovali.
Od strechy
Diskusia o reforme začala ešte koncom októbra, potom bola na dlhšie prerušená. V rozprave vystupovali prevažne opoziční poslanci so svojimi výhradami.

Richard Raši (Hlas) vytkol tvorcom reformy z ministerstva zdravotníctva spôsob a formu. Autori podľa neho pri reforme postupovali tak, akoby začali stavať dom od strechy a nie od základov.
Analyticky to podľa neho určite sedí, ale chýba kontakt s praxou a realita života z regiónov.
„Keby sa analýza konfrontovala a bola pripomienkovaná od začiatku v teréne poskytovateľmi ambulantnej a nemocničnej zdravotnej starostlivosti, starostami a primátormi, tak možno by tento krok nemusel ísť do takých dramatických výstupov, ako v regióne sú,” povedal Raši.

Problémom je podľa neho aj to, že vôbec vznikol zoznam nemocníc, ktoré by sa mali transformovať a tento unikol von. Boli to ale práve predstavitelia Hlasu, ktorí tento zoznam medializovali ako prví.
Aj niektorí ďalší poslanci opozície vytýkali únik zoznamu, pretože podľa nich to zbytočne vyvoláva u ľudí pracujúcich v týchto nemocniciach obavy.
„Slabá informovanosť prispela k tomu, že nepokoj stále rastie a rastie a zároveň máme časový stres kvôli Plánu obnovy,” tvrdil Raši.

Je to dobre takto?
Reformy sa naopak zastala poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková, ktorá sa zároveň kritikov pýtala, čo je alternatíva voči reforme. „Dobre je to takto, necháme to tak?” pýtala sa.
Podotýkala, že reforma hovorí okrem iného konečne aj o tom, aký nárok má pacient, do akého času má dostať zdravotnú starostlivosť a v akej kvalite.

Hovorila tiež, že reforma nastavuje reálnu potrebu lôžok, centralizuje náročné výkony a vytvára lepšie podmienky pre personál.
Na margo toho, že by sa niektoré nemocnice mali transformovať, čo vyvoláva aj obavy regiónov, poukazuje na to, že sú nemocnice, ktoré robia niektoré operácie iba 17-krát za rok, a pýta sa, či je to bezpečné pre pacienta.
„Považujem za politickú zbabelosť a veľkú chybu nepodporiť tento návrh v prvom čítaní a ešte sa tváriť, že som dal alternatívu, lebo alternatíva je to, čo sme tu mali doteraz a to nie je dobré,” povedala Bittó Cigániková

Kritika Sme rodiny
Reforma vychádza z toho, že na Slovensku síce veľa nemocníc, ale v niektorých je kvalita otázna. Preto je cieľom zmien priniesť namiesto kvantity práve kvalitu.
Nemocnice sa rozdelia do piatich úrovní – podľa toho, aké výkony budú robiť a ako blízko budú ľuďom.

Niektoré z nich čaká aj transformácia, čo hnutie Sme rodina, ktoré reformu nepodporovalo, tlmočilo ako ich rušenie. Predseda hnutia Boris Kollár si obiehal najmenšie nemocnice a vyhlasoval, že reforma sa robila od stola v Bratislave a nepodporí ju, aj keby to znamenalo koniec Sme rodina vo vládnej koalícii.

Kollár nemocnice obiehal, hoci dnes ešte nie je známe, ktoré z nich sa budú transformovať. Ešte má o tom prebiehať diskusia a finálny zoznam má byť známy koncom budúceho roka.
Ruka v ruke s reformou majú ísť aj investície do nemocníc. Reforma je totiž naviazaná na Plán obnovy, z ktorého by mala ísť do zdravotníctva miliarda eur. Okrem investícií do nemocníc majú ísť peniaze aj do ambulancií.

Ako má reforma vyzerať?
Ministerstvo zdravotníctva nemocniciam stanoví, čo musia povinne poskytovať na jednotlivých úrovniach.
Špecializovaná starostlivosť aj niektoré operácie sa majú koncentrovať do nemocníc, kde na ich poskytnutie majú zdravotnícki pracovníci potrebné zručnosti a skúsenosti.
Znamená to, že napríklad operácie bedrového kĺbu by nemohli robiť v každej nemocnici, ale len tam, kde na to majú skúsený personál.

Logicky by to znamenalo, že za takýmito výkonmi tak niektorí pacienti budú cestovať do vzdialenejších nemocníc. Vo výsledku majú ale dostať kvalitnejšiu starostlivosť.

Na konci dňa bude aj jasné, čo ktorá nemocnica poskytuje.
Sanitky majú voziť pacientov priamo tam, kde sa o nich vedia postarať. Ak príde pacient do nemocnice „po svojich” a tá ho nevie ošetriť, tak ho má rovno nasmerovať a presunúť do tej správnej nemocnice, ktorá sa o neho vie postarať.
Súčasťou zmien je aj určenie nároku pacienta – teda na čo má nárok, do akého času a v akej kvalite, aktuality.sk

X X X

Rakúska vláda zvažuje lockdown pre nezaočkované osoby

V Rakúsku je v súčasnosti plne zaočkovaných 65 percent obyvateľov.
Rakúska vláda vo štvrtok oznámila, že podniká kroky smerom k zavedeniu lockdownu pre osoby, ktoré nie sú zaočkované proti ochoreniu COVID-19. Informovala o tom agentúra DPA.

Ťažká zima pre nezaočkovaných
„Už teraz je jasné, že táto zima a Vianoce budú pre nezaočkovaných nepohodlné," povedal rakúsky kancelár Alexander
Schallenberg. Zavedenie týchto obmedzení pre nezaočkovaných môže byť počas aktuálnej štvrtej vlny koronavírusu podľa jeho slov "otázkou dní".
V Rakúsku je v súčasnosti plne zaočkovaných 65 percent obyvateľov, čo Schallenberg označil za hanebne málo" a Rakúšanov opätovne vyzval, aby sa dali zaočkovať.

Horné Rakúsko ako prvé
Lockdown pre nezaočkované osoby od pondelka (15. novembra) ako prvá zavedie spolková krajina Horné Rakúsko. Oznámil to hornorakúsky hajtman Thomas Stelzer, ktorý situáciu v tejto spolkovej krajine označil za „dramatickú". Toto opatrenie však musí odsúhlasiť rakúska vláda. Tá bude o tom spolu s regionálnymi vládami a expertmi o rokovať v piatok.

Rakúsko za posledných 24 hodín zaznamenalo 11.975 nových prípadov nákazy, píše DPA s odvolaním sa na úrady. Počet potvrdených prípadov nákazy novým druhom koronavírusu na 100.000 obyvateľov za týždeň dosiahol 751, čo je trikrát viac ako v Nemecku.
Situácia v rakúskych nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach sa zhoršuje a lekári a zdravotné sestry žiadajú prísnejšie opatrenia, aktuality.sk

X X X

Poslanci neschválili Záborskej zákon

Všetci poslanci za ĽSNS návrh podporili.
Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok neschválili zákon na pomoc tehotným ženám. Zo 134 prítomných za zákon hlasovalo 67 poslancov, proti bolo 38 a zdržalo sa 28 poslancov.
Nová legislatíva mala priniesť predĺženie lehoty na rozmyslenie o podstúpení umelého potratu. Chcela tiež zaviesť osobitný príspevok pri narodení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a ďalšie zmeny.

Klub SaS bol proti
Návrh zákona podporili takmer všetci poslanci OĽANO okrem ôsmich, niekoľkí sa aj zdržali. Klub SaS bol proti. Zo Sme rodina väčšina poslancov návrh podporila, proti boli Boris Kollár, Zuzana Šebová a Petra Krištúfková. Návrh zákona tiež podporili nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu, takisto aj poslanci zo strany Za ľudí okrem Alexandry Pivkovej, ktorá bola proti.
Poslanci Smeru-SD sa väčšinou zdržali, návrh podporili Vladimír Faič, Marián Kéry a Juraj Blanár. Všetci poslanci za ĽSNS návrh podporili.

Legislatíva, ktorú predložili poslanci z OĽANO a Sme rodina, hovorila aj o tom, že zariadenie núdzového bývania by mohli využívať aj tehotné matky, a to po dobu tehotenstva a troch rokov od pôrodu, ak sa o dieťa osobne starajú.
96 hodín
Lehota na rozmyslenie o potrate sa mala predĺžiť zo 48 na 96 hodín. Poslanci to odôvodňovali tým, že žena by si mohla pokojne a bez časového tlaku premyslieť rozhodnutie umelo ukončiť tehotenstvo.

Poslanci chceli zaviesť aj osobitný príspevok vo výške 3170,14 eura pri narodení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Zaviesť chceli tiež tzv. kočíkovné v plnej výške aj pre štvrté dieťa v rodine.
Zákon mal vytvoriť žene možnosť požiadať o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Súčasťou zákona bolo aj premenovanie umelého prerušenia na umelé ukončenie tehotenstva, ako aj zákaz reklamy na umelé potraty, aktuality.sk

X X X

NAKA zasahovala na východe SR, zatýkala členov nebezpečného gangu

Medzi zadržanými sú traja Gruzínci, Ukrajinec a Slovák.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahovala v Košickom kraji proti nebezpečnému gangu. Polícia SR o tom vo štvrtok informovala na sociálnej sieti.

Pri akcii zadržali piatich členov organizovanej skupiny. Podľa polície išlo o troch Gruzíncov, jedného Ukrajinca a jedného Slováka, podozrivých z lúpežného prepadnutia, ku ktorému došlo v sobotu (6. 11.) v rodinnom dome v Topoľčanoch.
Voči páchateľom bolo vznesené obvinenie a podaný návrh na vzatie do väzby. Konanie o väzbe bude ešte vo štvrtok, aktuality.sk

X X X

Čaputová cituje Matoviča a kritizuje vládu: Zaseknuté reformy sú obrovský problém

Nedokázať presadiť akúkoľvek reformu je podľa hlavy štátu obrovským problémom. V relácii Braňo Závodský naživo na Rádiu Expres to povedala prezidentka Zuzana Čaputová. Koalícia totiž doposiaľ nedokázala schváliť reformu súdnictva, nemocníc či národných parkov.

„Na reformy sú viazané milióny eur z Plánu obnovy. Ja by som preto citovala pána Matoviča (Igor Matovič, minister financií OĽaNO – pozn. SITA), ktorý povedal, že ak na to nemáme, poďme od toho,“ povedala prezidentka, ktorá nerozumie, že na Slovensku je vláda, ktorá má legitimitu z volieb, má vládnuť, má kvalitných ľudí s dobrými zámermi, ale je nesmierne zaťažená vzájomnými konfliktami do takej miery, že nedokázali presadiť ani jednu reformu.

Prezidentka uviedla, že predsedov koaličných strán si kvôli tomu už aj zavolala na diskusie. „Som v kontakte s jednotlivými členmi vlády a predstaviteľmi politických strán. Z vonkajšieho pohľadu to, čomu čelí občan je, že sme v kríze a máme rozhádanú vládu,“ zhodnotila Čaputová.

Čaputová v relácii tiež uviedla, že prezidentka a Kancelária prezidenta nie sú právnou poradňou. Ak by predsedovi Smeru Robertovi Ficovi skutočne išlo o referendum, poradil by sa s právnikmi a otázky v ňom nastavil inak.
„Je to hra o záujem o referendum. Je to nezodpovedné, keďže to rozviruje vášne,“ povedala prezidentka, ktorá Ficove kroky berie aj ako útok na svoju osobu. „Veľmi odporúčam, aby v budúcnosti ktokoľvek, kto bude chcieť pre ľudí pripraviť otázky do referenda, prosím, konzultujte to s právnikmi,“ dodala prezidentka.

Hlava štátu uviedla, že rešpektuje 600-tisíc ľudí, ktorí sa na jar podpísali pod petíciu za vyhlásenie referenda pod otázkou, ktorá bola neskôr Ústavným súdom vyhlásená za protiústavnú. V aktuálnom prípade považovala za korektné a férové hneď na začiatku nového procesu jasne pomenovať, že dve otázky, pod ktoré by sa zbierali podpisy, sa navzájom podmieňujú. Zákon pritom jasne hovorí o tom, že otázky v referende sa podmieňovať nesmú.

Nezodpovedné burcovanie
Čaputová tiež uviedla, že je nezodpovedné burcovať ľudí a rozvíjať vášne pre to, aby mohla opozícia útočiť na prezidentský úrad, o ktorý jej do budúcna ide. Aj takto prezidentka číta aktivity opozície vo veci referenda.
Predsedníctvo Smeru ešte v októbri schválilo znenie otázok na petičnú akciu o vyhlásení referenda o predčasných voľbách. S otázkami sa následne strana obrátila na prezidentku Zuzanu Čaputovú, od ktorej žiadali vyjadrenie, či by sa s dvomi referendovými otázkami obrátila na Ústavný súd, alebo by odobrila vyhlásenie referenda.

Fico: Skončíte rovnako ako Kiska
Fico v reakcii na slová prezidentky uviedol, že Čaputová sa vybrala tou istou politickou cestou ako exprezident Andrej Kiska a ako on aj skončí, ak nepochopí úlohu a postavenie hlavy štátu. Poslanec to uviedol vo videu na sociálnej sieti.
„Ak si predstavujete spravodlivosť a demokraciu tak, ako ste si ju priniesli z liberálneho politického prostredia, tak sa do neho vráťte a dajte priestor takej hlave štátu, ktorá to s touto krajinou a ľuďmi myslí dobre,“ odkázal Fico Čaputovej.
Fico pripomenul, že hlava štátu zmarila referendum o predčasných voľbách a robí všetko preto, aby zmarila aj ďalšie. Podľa vlastných slov nerozumie, prečo útočí na opozíciu, ktorá „si robí svoju prácu“./agentury/

X X X

,Respirátorový masaker v parlamente. Zo sály vyhodili Fica, Mazureka aj Kotlebu

Predsedajúci na aktuálnej parlamentnej schôdzi vykázal Roberta Fica zo sály, pretože nemal respirátor triedy FFP2. Fico sa bránil, že štít z plexiskla má preto, lebo je kardiak. Už predtým museli odísť poslanci Mazurek (odídenec z ĽSNS), poobede ich nasledovali aj Kotleba, Krupa a Medvecký (ĽSNS).

Po vystúpení poslanca Roberta Fica (Smer) v rozprave, týkajúcej sa prijímaných opatrení proti pandémii, a pred faktickými poznámkami k jeho vystúpeniu, vyzval predsedajúci schôdze Milan Laurenčík (SaS) poslanca Fica, aby opustil sálu, ak nemá certifikovaný respirátor.

„Ja som tu ráno vykázal zo sály pána poslanca Mazureka, pretože nemal filter s certifikátom FFP2, chcem sa spýtať, či vaša maska má tento certifikát, respektíve ak nie, či máte v zmysle vyhlášky nejaký doklad o tom, že môžete používať takúto ochranu tváre,“ povedal Laurenčík.
Fico uviedol, že hovoril pri viacerých vystúpeniach jemu i ostatným, z akého dôvodu má štít a požiadal predsedajúceho, aby rešpektoval toto vysvetlenie. Fico nosenie štítu zdôvodnil tým, že je kardiak.

Predsedajúci to neakceptoval s tým, že vo vyhláške kardiak výnimku nemá. “Prosím vás, ak si nedáte respirátor, aby ste opustili sálu,” odkázal Ficovi. Fica išla brániť poslankyňa Smeru Jana Vaľová a vyčítala Laurenčíkovi, že Fica vykázal, ten sa bránil, že nikoho nevyhodil, len povedal, aby si poslanec Fico išiel dať respirátor. Do debaty sa zamiešala aj Jana Bittó Cigániková, ktorá na slová Vaľovej, že Fico má zdravotné problémy, uviedla, že ale nie také, aké sú vo vyhláške. Bittó Cigániková ešte dodala, že „potom sa divme, že máme agresiu na Slovensku a že sa nedodržujú pravidlá, keď v parlamente, ktorý by mal byť príklado, to tu vyzerá ako vo štvrtej cenovej len preto, že predsedajúci vyžaduje dodržiavanie pravidiel a veci, ktoré sú vo vyhláške“.

Ako prvého však predsedajúci vykázal Milana Mazureka, ktorý iba v rúšku kolegov oslovil ako vážených poslancov vlády, ktorú nemôže nazvať slovenskou a ministra Lengvarského ako ministra Mengeleho, kým ho nezastavili protesty koaličných poslancov. Chvíľu odmietal opustiť rečnícky pult s tým, že tam bude do večera. Respirátor si odmietol dať. Napokon ho predsedajúci vykázal zo sály spolu s poslancom Petrom Krupom. „Dnes máte neospravedlnenú hodinu…, teda hodinu… deň (smiech v sále), hodina by bola málo,“ uviedol predsedajúci schôdze Milan Laurenčík.

Poslanec Eduard Kočiš (kandidoval za ĽSNS) situáciu komentoval takto:
“Mazurek vyhodený z pléna, pretože si odmietol dať respirátor, včera to nikomu nevadilo, absolútne. Šimko, budeme riešiť či má alebo či nemá certifikát alebo nejakú výnimku, zase problém. Absolútne nejdeme riešiť gró celej tejto situácie. Riešenie vlády je zvyšovanie pokút, ale my tu budeme riešiť či poslanec v Národnej rade má respirátor, alebo má štít alebo má rúško a má výnimku na toto rúško. Toto je úplný cirkus, toto je nonsens. Potom sa holobriadok postaví… a bude sa rozkrikovať, že upozornite Fica, pretože má štít a nemá respirátor."

Predsedajúci schôdze sa ohradil, že mu nikto iný nemusel hovoriť o Ficovom respirátore: „Pána poslanca Fica som slušne požiadal, aby si išiel dať respirátor, môže sa kľudne vrátiť a reagovať“.

Robert Fico sa do sály už nevrátil a rokovanie pre obedňajšiu prestávku odročili.
Poobede predsedajúci Gábor Grendel poslal preč zo sály aj poslancov Kotlebu a Medveckého za to, že nemali respirátory. Obidvaja voči tomu okamžite podali námietku, tak Grendel dal o ich námietkách hlasovať. Poslanci námietky oboch kolegov odmietli. /agentury/

X X X

Rusko potvrdilo vojenskú podporu pre Mali

Rusi popreli spojitosť so žoldniermi v Mali.
Rusko vo štvrtok vyhlásilo, že bude pokračovať vo vojenskej operácii v Mali a aj naďalej bude brániť územnú celistvosť tejto krajiny. Moskva zároveň poprela akúkoľvek spojitosti s ruskými žoldniermi v Mali. Informovala o tom agentúra AFP.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že Moskva bude aj naďalej plniť záväzky dohôd podpísaných s Mali v predchádzajúcich rokoch.

Vybavenie, zbrane a munícia
„Tejto krajine budeme poskytovať potrebné vybavenie, zbrane a muníciu. Urobíme všetko, čo je potrebné na zabránenie ohrozenia štátnosti a územnej celistvosti Mali," povedal.

S otázkou o tom, akú úlohu v Mali zohrávajú ruskí žoldnieri, je podľa Lavrova potrebné obrátiť sa priamo na úrady tejto africkej krajiny. Dodal, že Moskva nemá spojitosť s vojenskými iniciatívami, ktoré založili súkromné osoby.
„Ak sú tieto dohody uzavreté so zákonnými vládami zvrchovaných krajín, potom nerozumiem, čo na nich môže byť považované za negatívne," povedal ruský minister zahraničných vecí po stretnutí s malijským ministrom zahraničných vecí v Moskve.

Kritika z Francúzska a Nemecka
Rusko tento rok čelilo kritike zo strany Francúzska a Nemecka za údajnú dohodu o vyslaní 1000 príslušníkov polovojenskej organizácie - tzv. Wagnerovej skupiny (Wagner Group) - do Mali, pripomína AFP.
Malijský minister zahraničných vecí Abdoulaye Diop podľa svojich slov zo štvrtka francúzskym úradom už predtým oznámil, že jeho krajina s Wagnerovou skupinou nemá žiadny kontrakt. Zdôraznil však, že Mali žiadnej krajine a ani organizácii nedovolí prikazovať, s kým má právo komunikovať.

Mali sa dostalo do politickej krízy minulý rok. Chaos kulminoval v auguste 2020 vojenským prevratom namiereným proti prezidentovi Ibrahimovi Boubacarovi Keitovi. Armáda pod hrozbou uvalenia sankcií následne vymenovala dočasnú civilnú vládu poverenú nasmerovaním krajiny späť k demokracii.

Vojenský veliteľ Assimi Goita však v máji túto vládu zvrhol a neskôr bol vyhlásený za dočasného prezidenta. Goita prisľúbil, že bude rešpektovať konečný termín - február 2022 - na vypísanie riadnych parlamentných volieb, aktulity.sk

X X X

Gruzínsky exprezident Michail Saakašvili skončí s hladovkou. Má však podmienku

Michail Saakašvili uviedol, že ukončí hladovku iba v prípade, ak sa jeho rekonvalescencia uskutoční v súkromnej klinike.
Väznený gruzínsky exprezident Michail Saakašvili sa rozhodol ukončiť hladovku, ktorú držal viac ako 40 dní. Vo štvrtok to novinárom oznámil Saakašviliho právnik po tom, ako sa s ním stretol, informovala agentúra TASS.

Klinika na zotavenie
„Rozhodol som sa vziať do úvahy výzvy Štrasburgu a západných partnerov a ukončiť hladovku... Len čo ma prevezú z tohto zariadenia do druhého náležitého zariadenia, urýchlene ukončím hladovku," citoval Saakašviliho slová jeho právnik.
Saakašvili uviedol, že ukončí hladovku iba v prípade, ak sa jeho rekonvalescencia uskutoční v súkromnej klinike. Okrem toho žiada od gruzínskej vlády, aby zostavili konzílium lekárov, ktorí rozhodnú o tom, v akom zariadení sa bude po ukončení hladovky zotavovať.

Podľa slov právnika Saakašvili žiada, aby bol umiestnený do kliniky, kde bude zaistená jeho bezpečnosť a bude mu poskytnutá kvalitná zdravotná starostlivosť.
Viac ako 40 dní
Saakašviliho zadržali 1. októbra po jeho návrate do Gruzínska, kde proti nemu vedú viacero trestných konaní. Odvtedy už viac ako 40 dní drží hladovku.

Pre zhoršujúci sa zdravotný stav v súvislosti s hladovkou bol Saakašvili začiatkom týždňa prevezený do väzenskej nemocnice. Bývalý gruzínsky prezident neskôr uviedol, že sa bojí o svoj život. Tvrdil, že ho napadli dozorcovia a že do väzenskej nemocnice ho v pondelok previezli s cieľom zbaviť sa ho.

Saakašvili bol gruzínskym prezidentom v rokoch 2004-13. Do zahraničia odišiel niekoľko dní pred koncom svojho funkčného obdobia. Vo vlasti ho v neprítomnosti odsúdili v prípadoch vraždy bankára Sandra Girgvlianiho a zbitia poslanca Valerija Gelašviliho. Kým v prvom prípade dostal tri roky väzenia, v druhej kauze mu udelili šesť rokov odňatia slobody.
Ďalšie kauzy
Okrem toho figuruje aj v kauzách, ako je rozohnanie opozičného mítingu zo 7. novembra 2007, razia v spoločnosti Imedi TV a sprenevera financií zo štátneho rozpočtu, ktorými sa zaoberajú gruzínske súdy.
Saakašvili, ktorý má ukrajinské občianstvo, je po návrate najnovšie stíhaný aj za nelegálne prekročenie hraníc, aktuality.sk

X X X

Moc je zlo politikov, hlavný nepriatel - ordoliberálne pátranie po poriadku bez privilégií, prednáška v SR

Poučenie z pátrania nemeckých ordoliberálov po spoločenskom poriadku bez privilégií od tridsiatych po päťdesiate roky minulého storočia je, že keď sa raz dá do pohybu refeudalizácia spoločnosti prostredníctvom zapletenia sa súkromného sektora so štátnou mocou, návrat späť je veľmi ťažký.

V apríli 1947 sa na brehoch Ženevského jazera mladí ekonómovia George Stigler a Milton Friedman (neskôr nositelia Nobelovej ceny) zúčastnili zakladajúceho stretnutia Montpelerinskej spoločnosti.
Učenci, ktorí sa stretli vo švajčiarskej idylke uprostred vojnou zjazvenej Európy, identifikovali príčinu kolapsu liberálneho poriadku od roku 1914 a diskutovali o terapiách v prospech posilňovania tohto poriadku v nasledujúcich dekádach.
Spomedzi všetkých zážitkov zo svojej prvej cesty po Európe, Stigler a Friedman aj po desaťročiach vo svojich pamätiach spomínali na obzvlášť silný dojem, ktorý na nich spravil nemecký ekonóm Walter Eucken.

Tento trvalý dojem nebol spôsobený iba Euckenovou osobnosťou alebo jeho opisom nemeckého totalitarizmu. Pri ich stretnutí sa okrem toho objavili zarážajúce vedecké paralely. Henry Simons, vplyvný Stiglerov a Friedmanov učiteľ na University of Chicago, zomrel v roku 1946, a tak jeho politicko-ekonomický odkaz prezentoval pod horou Mont Pèlerin Aaron Director.

Directorove a Euckenove práce boli šokujúco podobné obsahom aj jazykom. Obaja predpovedali, že budúcnosť slobody bude v podstatnej miere závisieť na systematickom obmedzovaní moci v hospodárstve a v spoločnosti. Preto sa „poriadok založený na konkurencii“ stal spoločným cieľom akademikov v Chicagu, ako aj vo Freiburgu.

Hlavný nepriateľ je moc
Na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia Eucken a právnik Franz Böhm založili Freiburskú školu ordoliberalizmu ako spoločenstvo výskumníkov v oblasti práva a ekonómie. Spoločnosť vnímali ako súbor rozličných, ale vzájomne prepojených častí poriadku, z ktorých každá má inú logiku a iný účel a posvietili si na prepojenie medzi ekonomickým a právnym poriadkom.

Ordoliberáli robili výslovne normatívny výskum. Hľadali usporiadania, ktoré by mohli spĺňať dvojité kritérium: umožnenie hmotnej prosperity a - rovnako dôležité - ľudský život v slobode a spravodlivosti. Ako úhlavného arcinepriateľa identifikovali - teoreticky aj v praxi žitie v totalitnom štáte - moc, a to vo všetkých jej variantoch a kombináciách.

So zreteľom na súkromnú hospodársku moc ordoliberáli urobili obrat o stoosemdesiat stupňov proti intelektuálnej tradícii dominujúcej v nemeckej ekonómii. Počas prvej veľkej hospodárskej krízy v Nemecku, ktorá trvala od roku 1873 do roku 1894, viedli ekonómovia a právnici prvé základné debaty o karteloch.

Pod týmto pojmom rozumeli súčinnosť pri monopolizácii trhov. Za hlavného vinníka dlhej krízy bola označená „nadmerná“, „skazonosná“ konkurencia. Podľa prevládajúcej dobovej mienky firmy vo svojom boji o získanie trhového podielu sústavne produkovali nadbytok, ktorý viedol k príliš nízkym cenám a bankrotom.
Kartely začali byť vnímané ako dôležitý stabilizátor hospodárskych cyklov. Nazývali ich „deťmi chudoby“, teda ekonomickej nestability. Koordinácia firiem v karteli mala predchádzať sústavnej nadprodukcii a nie nevyhnutným bankrotom.
Vzostup kartelov
Tento postoj sa zhodoval s naozaj dôležitým rozhodnutím Ríšskeho súdu zo 4. februára 1897. Súd vyhlásil, že kartelové zmluvy sú pre jeho členov záväzné. Firma nemohla vystúpiť z kartelu proti vôli jeho ostatných členov, zatiaľ čo kartel dostal právomoc škodiť podnikaniu nečlenov.

Pred prvou svetovou vojnou počet kartelov stále stúpal a vojna tento stav ešte zhoršila. Svetová ekonomika zažila vážny otras a trhy sa rozpadli, takže národné kartely sa v nich stali ešte vplyvnejšími. Počet kartelov v Nemecku explodoval: v roku 1914 ich bolo približne 700, a v roku 1930 približne 2500.

Celé odvetvia boli organizované v zväzoch (Verband), ktoré zastupovali ich partikulárne záujmy ako kartelov na trhu, aj ako lobistov v politike. Dekrét o karteloch z roku 1923 sa zameral na zneužívanie moci, ale kartely nezakázal. Keď moc uchvátili národní socialisti, veľmi rýchlo schválili zákon o povinných karteloch a prevzali úplnú kontrolu nad existujúcim kartelovým systémom.

Dvadsiate roky minulého storočia boli obdobím, kedy ordoliberáli získali v Berlíne dôležité praktické skúsenosti. Eucken, Böhm a väčšina ich kolegov a študentov pracovali krátko či už vo zväzoch alebo na ministerstvách.
Pozorujúc čoraz väčšie prepojenie medzi štátom a partikulárnymi záujmami, získali podstatný impulz pre vnímanie ordoliberálnej politickej ekonómie. Moc ako problém a zbavenie právomocí ako proces sa stali rozhodujúcou výzvou: nielen vedeckou, ale aj občianskou.

Ordoliberáli sa zapojili do kruhov odporu a vytvárali návrhy pre budúcnosť po národnom socializme. V posledných mesiacoch vojny boli členovia Freiburských zatknutí a len tak-tak unikli poprave.
„Moc ako taká je zlo“: Eucken potvrdil túto diagnózu švajčiarskeho historika Jacoba Burckhardta. A aj napriek tomu ľudia zápasia o moc vo všetkých spoločenských formáciách, často maskujúc svoje záujmy pláštikom ideológie. Zatiaľ čo moc v rukách štátu sa posudzovala ako najnebezpečnejšia, ordoliberáli neignorovali ani potenciál spoluobčanov vyvíjať škodlivý vplyv na slobodu výberu ostatných.

V trhových vzťahoch je možné moc pocítiť pri jednotlivých zmluvách, podmienkach vo výrobe, praktikách firiem pri kalkuláciách a nakoniec pri cenotvorbe pre rôzne trhové formy. Čím je hráč menší, tým je menší jeho mocenský potenciál - a to je zdroj trvalého skepticizmu voči oligopolom a monopolom.

Voľná konkurencia
Popri štátnej moci a súkromnej moci klasifikovali Eucken a Böhm „mocenské kolektívy“ zväzov a štátu ako tretí mocenský variant. Súkromná moc ohrozovala záujmy spotrebiteľa a pracovníka, ale - vďaka svojej neustálej tendencii uzurpovať politickú moc - aj záujmy občana.

Ako zdolať tieto mocenské varianty a usporiadania? Ordoliberálna koncepcia spoločenského poriadku založeného na konkurencii je zameraná na dve úrovne: hospodársku a politickú. V ekonomike musí byť konkurencia uvoľnená v zmysle Böhmovho motta, že „konkurencia je najdômyselnejší nástroj na zbavovanie koncentrácie moci v dejinách“.
Všetky trhy, vrátane pracovného trhu, by mali byť vystavené čo najväčšej konkurencii a zahŕňať čo najviac možností voľby pre opačnú stranu trhu. Súbor ustanovujúcich a regulačných princípov sú teoretickým jadrom poriadku založeného na konkurencii.

Otvorené trhy sú ustanovujúcim princípom a nutnou, nie však postačujúcou podmienkou v boji proti moci. Veď v roku 1945 boli tak zatvorené a fragmentované ako nikdy od 19. storočia a boli s malou perspektívou integrácie. Preto pridali regulačný princíp ustanovujúci orgán na ochranu konkurencie pred kartelmi. Cieľom nebolo až zneužívanie moci, ale už samotný vznik mocenských usporiadaní.

Prirodzené monopoly
Pokiaľ ide o prirodzené monopoly, ordoliberáli sa snažili nájsť prax, ktorá by bola najmenším zlom. Eucken tvrdil, že by mali ostať súkromné, ale s dozorom orgánu na ochranu konkurencie.
Zhrnuté a podčiarknuté, poriadok chrániaci konkurenciu by mal umožňovať „konkurenciu založenú na výkonnosti“, kde by mal namiesto konkurenciu potláčajúceho správania voči rivalom rozhodovať o úspechu a zlyhaní lepší produkt.

Cieľom politického usporiadania bolo nájsť také formy vládnutia, ktoré by zabránili návratu dvadsiatych rokov minulého storočia, a najmä zúrivým pretekom partikulárnych záujmov o rentu. Kľúčový ordoliberálny politický pojem je zachytený v ťažko preložiteľnom pojme „Ordnungspolitik“, ktorý stavia legislatívu čo najviac na všeobecných pravidlách a čo najmenej na privilégiách a diskriminácii.

V tejto obhajobe poriadku bez privilégií Böhm vystríhal pred „refeudalizáciou spoločnosti“ a porovnával vyhľadávanie renty s feudálnym zápasom o privilégiá z minulosti. Spletenec kartelizovanej ekonomiky a politického usporiadania v mladej Spolkovej republike Nemecko musel byť napadnutý.

Ordoliberalizmus v praxi
Po druhej svetovej vojne spojenci rozpustili prominentné kartely ako I. G. Farben v chemickom priemysle, ale Spolková republika Nemecko zaviedla svoju protimonopolnú legislatívu až v rokoch 1957/1958 zákonom proti obmedzovaniu konkurencie.

Jedným z jeho otcov bol Böhm - ako vedec aj ako člen parlamentu. Zákon však čelil veľmi mocnému nepriateľovi: Federácii nemeckého priemyslu (BDI), ktorá ako nástupca Ríšskeho zväzu nemeckého priemyslu (RDI) robila všetko, aby ochránila štruktúry starého kartelového systému.

Napriek výnimkám zo všeobecných pravidiel, ktoré takíto lobisti prepašovali do konečnej verzie, tento zákon sa stal hlavným pilierom povojnového sociálno-trhového hospodárstva. Ludwig Erhard, minister hospodárstva od roku 1949 do roku 1953 a kancelár medzi rokmi 1963 a 1966 bol stelesnením a popularizátorom tohto modelu. Inšpiroval aj inštitucionalizáciu politiky na ochranu konkurencie v procese európskej integrácie.

V štyridsiatych rokoch minulého storočia bola idea spoločenského poriadku založeného na konkurencii ťažiskovým spojivom v intelektuálnom úsilí akademikov z univerzít vo Freiburgu a v Chicagu.
Tento pojem bol rovnako ústredný pre Hayekovu Cestu do nevoľníctva (1944) F. A. Hayeka a pre jeho príspevky v Mont Pèlerine v roku 1947. Avšak počas povojnových dekád stratila potreba systematicky podporovať konkurenciu niečo zo svojej naliehavosti. Globálne trhy sú opäť integrované a ich otvorenosť poskytla podstatnú bariéru správaniu namierenému proti konkurencii.

Avšak v posledných rokoch protekcionizmus ohrozuje otvorené trhy, zatiaľ čo ekonomické parametre digitálnych technológií robia silu trhu ešte aktuálnejšou. Poučenie z pátrania ordoliberálov po spoločenskom poriadku bez privilégií je, že keď sa raz dá do pohybu refeudalizácia spoločnosti prostredníctvom zapletenia sa súkromného sektora so štátnou mocou, tak návrat späť je veľmi ťažký.

Ordoliberáli si boli predovšetkým dobre vedomí, že kultivovanie a kultúra konkurencie lepšími produktmi namiesto zápasu o lepšie napojenie na štát zostáva nikdy sa nekončiacou úlohou pre budúce generácie.
Stefan Kolev, profesor politickej ekonómie na Univerzite aplikovaných vied v Zwickau
Článok bol pôvodne zverejnený 28.3.2021 na blogu University of Chicago ProMarket. Preložil ho Svetozár Gavora, spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

Stefan Kolev bude mať 18. novembra 2021 v Bratislave verejnú prednášku na tému „Nemecký ekonomický model: minulosť a súčasnosť“, organizovanú Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika v rámci programu CEQLS. Viac o prednáške, prednášajúcom a o možnostiach prihlásiť sa na prednášku je na webe KI tu., aktuality.sk