... Pôjde na detektor: Na polícii už identifikovali skupinu ľudí, ktorí mohli vyniesť medializované nahrávky z poľovníckej chaty, na ktorých sú aj predstavitelia opozície vrátane predsedu Smeru Roberta Fica. Predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽaNO) o tom informoval po pondelkovom mimoriadnom zasadnutí. Dočasný policajný prezident Štefan Hamran doplnil, že dvadsiatka policajtov absolvuje test pravdovravnosti. Ich konanie prešetrí aj Úrad inšpekčnej služby.

Policajný prezident nepovažuje za pochybenie, že vyšetrovatelia pokračovali v odposluchoch aj po tom, ako nezaevidovali konanie súvisiace s prípadom pytliactva. „To, že sa zaznamenajú iné informácie, ktoré sú relevantné aj do iného prípadu, neznamená to, že sa musia zničiť,“ povedal Hamran. Odkázal na Trestný zákon.

Za bežnú prax Hamran označil aj to, že sa nepýta opäť súhlas sudcu. Dodal, že prípad pytliactva, ktorý bol oficiálnym dôvodom odposluchov, bol rozpracovaný ešte v októbri minulého roka. Člen výboru Marián Saloň (Smer) však podotkol, že odposluchy sa začali realizovať až v júli.

Žiadne konkrétnosti k prípadu pytliactva či kauze Očistec podľa Saloňa vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nedostali. Podpredsedníčka výboru Denisa Saková (nezaradená) avizovala, že po ukončení vyšetrovania jedného či druhého prípadu sa na podrobnosti budú šéfa polície pýtať.

Ako zdôraznil Krúpa, úniky zo spisov majú nielen politický, ale aj trestnoprávny dosah. „Ministerstvo vnútra v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom pracujú na nových opatreniach, ktoré by mali obmedziť únik takýchto informácií,“ informoval. Z diskusie na výbore podľa Saloňa vzišla myšlienka, či nepredchádzať únikom zo spisov nejakou formou utajenia už v predprípravnom konaní.

Výbor sa uskutočnil v utajenom režime. Okrem šéfa polície bol prizvaný aj minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).
Vo viacerých médiách boli v októbri zverejnené videá a ich prepisy, ktoré zobrazujú, ako sa na chate stretávali šéf Smeru Robert Fico, obhajca obvineného policajného exprezidenta Tibora Gašpara Marek Para, bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, podnikateľ Miroslav Bödör a syn Tibora Gašpara.

Medializovanie nahrávok prišlo po tom, ako prokuratúra informovala, že dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry doplnil svoj návrh na predĺženie väzby obvinených v rámci akcie Očistec o obrazovo-zvukové záznamy. Tie majú potvrdzovať snahy viacerých osôb z prostredia politiky, podnikania a advokácie ovplyvňovať trestné stíhania najzávažnejších trestných káuz./agentury/

X X X

Heger k šíreniu epidémie: Vláda musí prijať ráznejšie opatrenia

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) po rokovaní so zdravotníkmi a členmi vlády o epidemickej situácii vyhlásil, že vo vláde panuje zhoda na tom, že sa musí konať ráznejšie a prijať k tomu aj potrebné opatrenia. Dôvodom je, že ľudia nedodržiavajú nastavené podmienky v súvislosti so šírením pandémie covidu.
 
Premiér Eduard Heger po rokovaní so zdravotníkmi a legislatívcami o epidemickej situácii pred budovou Úradu vlády 8. novembra 2021
V pondelok večer sa podľa premiéra má zísť aj koaličná rada. Heger však ďalej nespresnil, čo myslí pod ráznejšími opatreniami – či vyhlásenie núdzového stavu alebo zavedenie povinného očkovania.

„Zhoda je na tom, že potrebujeme konať ráznejšie. Ľudia opatrenia nedodržiavajú, Covid automat je nastavený dobre. Ale keď sa nedodržiava, akoby neexistoval. Potrebujeme vlastne prísť s opatreniami a rozhodnutiami, ktoré budú ráznejšie z hľadiska ich dodržiavania, ale aj ďalšie veci, ktoré sa týkajú odporúčaní Konzília odborníkov,“ uviedol premiér. Podľa neho sa verejnosť viac dozvie po rokovaní vlády. To je naplánované na stredu.

Video: Premiér Eduard Heger po rokovaní so zdravotníkmi a legislatívcami o epidemickej situácii.
Konzílium odborníkov navrhuje obmedziť pohyb neočkovaných v čiernych okresoch a zvážiť povinné očkovanie proti covidu pre vybrané skupiny obyvateľov podobne ako v iných štátoch Európskej únie.
Konzílium taktiež odporúča, aby z pandemickej PN, ktorá sa vypláca pri covide, čerpali výhody len očkovaní ľudia. Navrhujú aj ďalšie sprísnenia, napríklad používanie covid pasov aj na chodenie do práce už od červených okresov a dôrazné odporúčanie home office tam, kde je to možné.

Sprísnenie pandemických opatrení by malo byť kompromisom ministerstva zdravotníctva a ministerstva hospodárstva. Opatrenia by mali byť vyvážené tak, aby to „všetci prežili zdravotne aj ekonomicky“. V pondelok to uviedol predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).

„Musíme chrániť zdravie občanov, ale musíme chrániť aj ekonomiku,“ poznamenal Kollár. Rezort zdravotníctva a hospodárstva by si podľa Kollára mali vyjasniť pozície, povedať si, kde sú ochotní ustúpiť a dohodnúť sa na kompromise.
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) sa pri opatreniach musí zastať podnikateľov, šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) má chrániť stranu epidemiológom, skonštatoval Kollár. S kompromisom by potom podľa neho mali obaja prísť na koaličnú radu.

„Pandémiu vieme korigovať trošku lepšie, trošku horšie. Musí to cez nás prejsť. Bude to mať nejaký dosah, priebeh a hospitalizácie a bude to mať, bohužiaľ, nejakú mortalitu, s tým nič nenarobíme,“ skonštatoval Kollár./agentury/

X X X

Poľský prezident Duda pre situáciu na hranici skrátil návštevu Slovenska

Správu na sociálnej sieti Twitter potvrdil aj tajomník kancelárie prezidenta Jakub Kumoch.
Poľský prezident Andrzej Duda pre vážnu situáciu na bielorusko-poľskej hranici skrátil návštevu Slovenska. Duda príde na oficiálnu návštevu SR v utorok 9. novembra. Pôvodne mal na Slovensko pricestovať už v pondelok. Informovala o tom spravodajská stanica poľského verejnoprávneho rozhlasu Polskie Radio 24. Správu im potvrdil šéf poľského Úradu pre národnú bezpečnosť Pawel Soloch.

"Prezident Andrzej Duda sa rozhodol upraviť svoje plány na najbližšie dni. Dnes (pondelok) mal ísť na Slovensko, avšak rozhodol sa skrátiť túto návštevu," povedal Soloch.
Správu na sociálnej sieti Twitter potvrdil aj tajomník kancelárie prezidenta Jakub Kumoch.

"Prezident Andrzej Duda sa rozhodol skrátiť plánovanú návštevu Slovenska a zrušiť jej prvý deň. Návšteva je naplánovaná na zajtrajšok (utorok) a jej hlavným bodom bude oboznámenie spojenca so situáciou na poľsko-bieloruských hraniciach. So Slovenskom sme v neustálom kontakte," napísal na Twitteri Kumoch.
Andrzeja Dudu v utorok v Bratislave privíta prezidentka SR Zuzana Čaputová. Počas návštevy Slovenska sa Duda stretne aj s premiérom SR Eduardom Hegerom a predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec, aktuality.sk

X X X

Migranti na bielorusko-poľskej hranici sa pokúsili prekonať bariéry

Podľa AP nemožno nezávisle overiť, čo sa na hranici deje, pretože novinári majú na prácu v Bielorusku obmedzenia a v Poľsku im v tom bráni výnimočný stav.
Migranti, ktorí sa chcú dostať z Bieloruska do Poľska, sa pokúsili v pondelok na hranici prekonať bariéry, informovali agentúry.

Podľa agentúry AP na videozáznamoch, ktoré zverejnili bieloruské médiá, vidno, ako migranti používajú vyvrátené stromy, aby sa dostali cez plot.
Poľské ministerstvo vnútra uviedlo, že odvrátilo pokus o nelegálny vstup na územie krajiny a že situácia je už pod kontrolou. Zverejnilo video, na ktorom je vidieť, ako sa migranti pokúšajú prekonať bariéru so žiletkovým plotom a ako hádžu predmety na poľské jednotky lemujúce plot.

Podľa AP nemožno nezávisle overiť, čo sa na hranici deje, pretože novinári majú na prácu v Bielorusku obmedzenia a v Poľsku im v tom bráni výnimočný stav.
Podľa agentúry TASS Výbor pre štátnu hranicu Bieloruskej republiky uviedol, že migranti začali ničiť plot po tom, čo poľské sily použili proti nim nesmrtiace zbrane.

"V reakcii na zbytočné použitie nesmrtiacich prostriedkov časť utečencov podnikla ráznejšie kroky a začala ničiť poľské bariéry," napísal výbor na svojom účte na platforme Telegram.
"Napriek absencii agresívnych akcií zo strany utečencov poľské bezpečnostné služby použili lietadlá na vyvinutie psychologického nátlaku namiesto toho, aby sa snažili situáciu vyriešiť," uvádza sa v správe s tým, že na ľudí hľadajúcich ochranu striekali slzotvorný plyn.

Premiér zvolal krízove stretnutie
Podľa agentúry PAP poľský premiér Mateusz Morawiecki medzitým na sociálnej sieti na Facebook napísal, že "vláda je odhodlaná a bude brániť bezpečnosť našej krajiny a celej EÚ, dodržiavajúc naše medzinárodné záväzky a najmä majúc na pamäti štátne záujmy a bezpečnosť poľských vojakov, príslušníkov pohraničnej stráže a občanov".

Premiér v dôsledku tejto situácie zvolal krízové stretnutie, na ktorom sa zúčastnili podpredseda vlády Jaroslaw Kaczyňski, ktorý je zároveň lídrom poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť, minister vnútra Mariusz Kamiňski, minister obrany Mariusz Blaszczak, minister zahraničných vecí Zbigniew Rau a šéf Úradu pre národnú bezpečnosť Pawel Soloch.

"Na ministerstve obrany prebieha mimoriadne zasadnutie vládneho krízového manažmentu za účasti všetkých poľských služieb v súvislosti s krízou, ktorú spôsobil Lukašenkov bieloruský režim na poľsko-bieloruskej hranici," dodal Morawiecki.
Poľsko, Litva a Lotyšsko obviňujú vládu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že priváža migrantov z Blízkeho východu a Afriky a potom ich prevádza cez hranicu do EÚ v snahe destabilizovať Úniu v rámci odvety za sankcie, ktoré Brusel uvalil na Minsk, aktuality.sk

X X X

Bezpečnostná rada OSN odsúdila pokus o atentát na irackého premiéra

Na Kázimího rezidenciu zaútočili v nedeľu tri bezpilotné lietadlá.
Bezpečnostná rada OSN v pondelok dôrazne odsúdila pokus o atentát na irackého premiéra Mustafu Kázimího, informovala agentúra AFP.
Okrem toho sa vo vyhlásení BR OSN uvádza, že "členovia Bezpečnostnej rady zdôraznili potrebu vyvodiť zodpovednosť voči páchateľom, organizátorom, financovateľom a sponzorom týchto odsúdeniahodných teroristických činov a postaviť ich pred súd".

Podľa AFP na Kázimího rezidenciu zaútočili v nedeľu tri bezpilotné lietadlá, z ktorých dve sa podarilo zaistiť. Dvaja členovia Kázimího ochranky utrpeli zranenia.
K útoku došlo dva dni po zrážkach irackých bezpečnostných síl s prívržencami politických strán podporovaných Iránom, ktoré v nedávnych voľbách stratili podporu, aktuality.sk

X X X

Autá aj obrnené vozy. Legendárna Tatrovka reštartuje výrobu (foto, video)

Okrem osobných áut sa tak u nás budú produkovať aj špecializované nákladné vozidlá. Ako informuje spoločnosť, pôsobiť bude v Trenčíne a do dvoch rokov plánuje zamestnať 150 ľudí.
Tatra Defence
„Vyrábať budeme špecializované vozidlá pre silové zložky, presne podľa požiadaviek klienta, nepôjde teda o veľkosériovú tzv. pásovú výrobu akú poznáme z bežných automobiliek," uviedol generálny riaditeľ Tatra Defence Slovakia Michal Baláž. Ako dodal, takýto typ produkcie je náročný na vysokokvalifikovaných mechanikov, elektromechanikov a zváračov a tiež technológov a konštruktérov s niekoľkoročnými skúsenosťami v tejto oblasti výroby.

Na Považí sa budú vyrábať predovšetkým vozidlá vhodné pre silové zložky, väčšinou s protimínovou ochranou, možnosťou balistickej ochrany kabíny, a rôznymi, často špecializovanými nadstavbami, prípadne s prípravou pre zbraňové nadstavby. Vozidlá budú vyrábané na podvozkoch typu Tatra 815–7 a Tatra Tactic.

Značka TATRA je na Slovensku známa a populárna. Historicky sa s ňou spájajú tri slovenské mestá: Bánovce nad Bebravou, Čadca a Bratislava. Od 1. júla sa do klubu týchto miest pridáva Trenčín, v ktorom chce automobilka TATRA TRUCKS výrobu slávnych nákladných vozidiel obnoviť, opäť sa stať významným regionálnym zamestnávateľom a zároveň aj spoľahlivým partnerom Ministerstva obrany SR.

Trenčianska fabrika má po ukončení nábehu výroby a rozbehnutí servisu v pláne aj prepojenie s vývojovými kapacitami materskej Tatry, ktorá sídli v českej Kopřivnici. „O Tatry je veľký záujem. Okrem výroby a servisu sa plánujeme aktívne podieľať aj na vývoji, čím dokážeme zabezpečiť celý životný cyklus vozidla," uzavrel Baláž./agentury/

X X X

Colný úrad Košice zistil desiatky porušení pri kontrolách e-kasy

V porovnaní s minulým rokom je kontrol menej, avšak sú adresnejšie.
Colný úrad (CÚ) Košice počas tohto roka vykonal 107 cielených kontrol zameraných na dodržiavanie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Kontroly sa uskutočnili formou kontrolných nákupov v prevádzkarňach podnikateľov a preverovaním údajov zasielaných do systému e-kasa finančnej správy. Porušenie zistili v 36 prípadoch, informovala v pondelok hovorkyňa CÚ Košice Katarína Daňková.

V porovnaní s minulým rokom je kontrol menej, avšak sú adresnejšie. „Colný úrad na základe vlastných analýz cielene vyhľadáva subjekty, pri ktorých je predpoklad podvodného správania na základe evidencie tržieb z predaja tovarov alebo služieb v systéme e-kasa, ktoré pokladnica v reálnom čase odosiela na finančnú správu. Najčastejším porušením zákona, konkrétne v 36 prípadoch, bolo nezaevidovanie tržieb, pričom v ôsmich prípadoch porušili zákon opakovane,“ uviedla hovorkyňa.
Navyše sa v troch prevádzkarňach zistilo, že podnikatelia porušujú zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu. Následkom je zrušenie živnostenského oprávnenia k činnosti, pri ktorej došlo k porušeniu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

Odhalili aj napodobeniny pokladničných dokladov
Výsledkom práce príslušníkov mobilných jednotiek CÚ počas kontrol bolo aj zabezpečenie online registračných pokladníc v dvoch reštauráciách. V tomto prípade úrad využil zákonnú právomoc v podobe predbežného opatrenia. „V tejto súvislosti pri výkone kontrolných nákupov v prevádzkach kontrolóri zistili tlač a vydávanie rôznych typov dokladov, na podklade ktorých neboli tržby prijaté z predaja tovaru, resp. poskytnutia služby v pokladnici priznané, s cieľom ich krátenia.
Počas kontroly boli odhalené aj 'napodobeniny' pravých pokladničných dokladov, ktoré mali vzbudiť dojem legálnosti, kde podnikatelia simulovali funkcionalitu pokladnice v offline režime takým spôsobom, aby si zákazník pravosť jemu vydaného dokladu nevedel skontrolovať prostredníctvom aplikácie finančnej správy Over doklad určenej pre verejnosť,“ informovala Daňková.

V danom prípade podnikatelia týmto spôsobom porušujú nielen zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice, ale aj súvisiace daňové predpisy, keď takéto konanie v prípade potvrdenia podozrenia zakladá aj trestnoprávnu zodpovednosť.
„Colný úrad Košice za posledných šesť rokov pri výkone kontrolnej činnosti v rámci zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zabezpečil celkovo 30 elektronických registračných pokladníc používaných na evidenciu tržieb v rôznych typoch prevádzok, kde následnou technickou expertízou týchto zariadení bola vyčíslená výška krátenia tržieb v sume viac ako osem miliónov eur,“ doplnila hovorkyňa, aktuality.sk

X X X

Záborskej sa postavili vlastní. Jej interrupčný zákon už nemusí prejsť

Záborská nemá istú podporu ani tých zákonodarcov, ktorí za jej návrh v prvom čítaní zdvihli ruku.
Máloktoré zákony dokážu v spoločnosti aj v parlamente vyvolať toľko vášní a diskusií ako tie, ktorých konečným cieľom je sprísnenie prístupu žien k interrupciám.
Svoje by o tom vedela rozprávať Anna Záborská, ktorej zákon o pomoci tehotným ženám poslanci v októbri 75 hlasmi posunuli do druhého čítania.

Návrh, ktorý prináša nový príspevok pri narodení, ale tiež predlžuje čakaciu lehotu na vykonanie interrupcie zo 48 na 72 hodín, narazil na pomerne silný odpor.
Proti sa postavili mnohí zdravotníci a rešpektovaní odborníci, ale aj desiatky tisíc ľudí, ktorí proti nemu podpísali petíciu. Stovky iných lekárov a sestier zasa zmenu legislatívy podporilo.

O zákone, ku ktorému poslanci predložili veľké množstvo pozmeňovacích návrhov, by sa malo v parlamente hlasovať tento týždeň. Ako hlasovanie dopadne, nie je isté.
Záborská však nemá istú podporu ani tých zákonodarcov, ktorí za jej návrh v prvom čítaní zdvihli ruku. Je možné, že zákon už parlamentom neprejde.

Proti je aj časť OĽaNO
So zásadnými pripomienkami vystúpili Záborskej kolegovia z poslaneckého klubu OĽaNO. Sedemnásť poslancov z klubu na čele s Kristiánom Čekovským predložilo pozmeňovací návrh, ktorý zákon zásadným spôsobom mení.
Liberálnejšie orientovaní poslanci OĽaNO navrhujú všetky obmedzenia či reštrikcie vypustiť a prijať iba tú časť návrhu, ktorý je zameraný na ekonomickú a sociálnu pomoc.

Čekovský a spol. napríklad navrhujú, aby žena mala aj naďalej 48 hodín na rozmyslenie si zákroku a nie až 72, ako žiadajú konzervatívci. Zo zákona chcú tiež úplne vypustiť zákaz reklamy na interrupcie.
„Chceli sme náš návrh urobiť tak, aby sme ním oslovili čo najviac kolegov z celého pléna,“ vysvetľuje Čekovský.
„Ideme cestou hľadania prienikov medzi liberálmi a konzervatívcami a náš pozmeňujúci návrh je zameraný na prospešné body návrhu zákona,“ hovorí Andrej Stančík, ktorý je pod pozmeňujúcim návrhom tiež podpísaný.

Záborská je nespokojná
Okrem nich sa pod pozmeňovák podpísali aj poslanci Peter Pollák, Erik Ňarjaš či Anna Remiášová, ktorí v prvom čítaní za Záborskej zákon hlasovali.
Samotná Záborská však s prácou kolegov spokojná nie je. „Je to rozobratie celého návrhu zákona na náhradné diely, tie podstatné časti odtiaľ vynechávajú. Obyčajne sa nedávajú pozmeňovacie návrhy ku zákonom, ktoré vychádzajú z jedného poslaneckého klubu,“ citovala šéfku Kresťanskej únie agentúra SITA.

Pri pozmeňovacom návrhu poslancov OĽaNO sa to však nekončí. S vlastnou iniciatívou prišla predsedníčka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS), ktorá predložila ďalších 12 pozmeňovákov.
Navrhuje, aby spomínaná čakacia lehota bola aj naďalej 48 hodín. Zároveň chce dať možnosť hlasovať aj za úplné zrušenie čakacej lehoty, jej skrátenie na hodinu alebo 24 hodín.

Tým najdôležitejším pozmeňujúcim návrhom je však zavedenie tzv. potratovej tabletky. Bittó Cigániková tvrdí, že ak sú legálne interrupcie, potom by ich mal štát ženám umožniť vykonávať šetrnejšie k ich vlastnému fyzickému aj psychickému zdraviu.
Cigániková má nádej

Podľa poslankyne by za jej návrh mohli hlasovať aj niektorí poslanci opozície. „Mám nádej, že to nie je úplne stratené a že by to mohlo prejsť, uvidíme,“ dodáva. Faktom je, že ešte ani predstavitelia liberálneho krídla OĽaNO nevedia, či zahlasujú za.
Čekovský hovorí, že v zásade s jej návrhom súhlasí, akurát si nie je istý, či je to nutné riešiť zákonom, alebo to stačí upraviť vyhláškou.

Záborskej zákon naposledy parlamentom prešiel najmä vďaka hlasom OĽaNO, Sme rodiny, ĽSNS, Za ľudí, Republiky, Života a pár poslancom Smeru. SaS ani Hlas návrh nepodporili. Pred druhým čítaním je už situácia iná.
Tretina klubu OĽaNO sa vzbúrila a zákon chce úplne prekopať. Šéf klubu Sme rodina Peter Pčolinský zasa tvrdí, že ich poslanci budú mať pri hlasovaní voľnú ruku. Pravdepodobne však nie všetci budú za. „Vzhľadom na matematické počty v parlamente si myslím, že to neprejde,“ konštatoval.

Záborská sa teda bude musieť spoliehať aj na hlasy opozície. Ani tie však nemá isté. Ak totiž prejde niektorý z liberálnejších pozmeňovacích návrhov, konzervatívci už za zákon hlasovať nemusia.

Čo ukázal prieskum
„My podporíme všetko, čo zvýši ochranu života, ale nebudeme hlasovať za zmeny, ktoré budú znižovať úroveň pôvodného zákona, ktorý je už teraz dosť kozmetický. Na hlasovaní nepodporíme zákon, ak sa pani Cigánikovej podarí presadiť do neho potratovú tabletku,“ hovorí Tomáš Taraba, predseda strany Život, ktorá má v Národnej rade štyroch zákonodarcov.

Taraba si myslí, že práve to je najpravdepodobnejší scenár, keďže podľa neho chcú vaceré strany poslankyni SaS pomôcť.
Bittó Cigániková priznáva, že pred druhým čítaním je Záborská v ťažšej pozícii, a verí, že jej zákon v súčasnej podobe parlament neschváli. Poukazuje pritom na prieskum, ktorý si jej strana nechala urobiť v agentúre AKO.
Prieskum ukázal, že iba osem percent ľudí je za sprísnenie interrupcií. „Myslím si, že verejnosť dáva jasne najavo, že toto si nepraje a politici by na to mali reagovať,“ ukončila, aktuality.sk

X X X

Priemyselné firmy sa obuli do Budaja. Povedal, že energeticky náročné výroby majú odísť z krajiny

Zamestnávateľské zväzy, ktoré združujú priemyselné podniky zamestnávajúce vyše 420 tisíc zamestnancov, vyzvali vládu, aby prehodnotila svoj doterajší postoj k podpore slovenského priemyslu.
Minister životného prostredia Ján Budaj v rozhovore v denníku SME povedal v súvislosti s kompenzáciou nárastu cien energií pre slovenský priemysel, že: „Envirofond nie je bankomat pre priemyselníkov,“ a že by bolo dobré, keby niektoré energeticky náročné výroby odišli zo Slovenska.

„Považujeme to za škandalózne vyjadrenia v situácii, kedy celý vyspelý svet rieši enormný nárast cien energií a ich dopad na priemysel, pričom zodpovedné vlády hľadajú spôsoby kompenzácie tak, aby bola zachovaná výroba a pracovné miesta,“ vyhlásil Radovan Slobodník, hovorca kolektívu priemyselných skupín Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Republiková únia zamestnávateľov a Klub 500.
Priemyselné podniky od ministra životného prostredia, ale aj od vlády očakávajú urýchlené legislatívne predloženie konkrétnych opatrení, ktorými bude riešiť predovšetkým zvýšenie kompenzačných príspevkov z Environmentálneho fondu. „Zelená zmena nesmie ísť na úkor domáceho priemyslu, objemu investícií či počtu pracovných miest v krajine. Podniky sú pripravené splniť svoje záväzky, avšak žiadajú nastavenie správnych rámcových podmienok na opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre úspešnú modernizáciu energetiky a dekarbonizáciu priemyslu pri zachovaní jeho konkurencieschopnosti,“ odkazujú podniky.

Zareagovali aj hlinikári
„Vyjadrenia pána ministra Budaja sú pritom v zjavnom rozpore so snahou chrániť životné prostredie a sú aj v rozpore s jeho osobnými vyjadreniami, ktoré vyslovil nášmu majoritnému akcionárovi Norsk Hydro počas rokovania o novom modely podpory pre energeticky náročný priemysel. Pán Budaj nás ubezpečil, že záujmom vlády je zachovanie výroby hliníka na Slovensku,“ pripomenul Peter Oťapka, vedúci oddelenia Integrovaných systémov firmy Slovalco./agentury/

X X X

Protilátkový liek podľa testov výrazne znižuje riziko nákazy covidom

Protilátková liečba s názvom REGEN-COV je v súčasnosti schválená na použitie v Spojených štátoch.
Americká farmaceutická spoločnosť Regeneron v pondelok uviedla, že pokročilé štádium klinických testov preukázalo, že jedna dávka jej protilátkovej kombinácie znižuje riziko nakazenia sa koronavírusom až o 81,6 percenta, a to dva až osem mesiacov po podaní lieku. Informovala o tom agentúra Reuters.

Údaje získané z klinických testov naznačujú, že liek od Regeneronu je schopný poskytnúť dlhotrvajúcu imunitu proti nákaze koronavírusom, vyhlásil Myron Cohen, ktorý vedie výskum monoklonálnych protilátok pre americký Národný ústav zdravia (NIH). Podľa neho by tento liek mohol byť užitočný pre ľudí s oslabenou imunitou a tých, ktorí odmietajú očkovanie.
"V súčasnosti sa infekcia (koronavírusom) stále vyskytuje aj napriek očkovaniu a ľudia s oslabenou imunitou preto v každodennom živote čelia pretrvávajúcemu riziku, že narazia na tento vírus," uviedol Cohen.

Liek funguje aj ako prevencia
Počas ôsmich mesiacov klinických štúdii nebol hospitalizovaný ani jeden účastník štúdie zo skupiny, ktorej podávali liek REGEN-COV, zatiaľ čo v skupine, ktorej podávali placebo, došlo k šiestim hospitalizáciám.

Protilátková liečba s názvom REGEN-COV je v súčasnosti schválená na použitie v Spojených štátoch, kde ju využívajú na liečbu slabého až mierneho priebehu ochorenie COVID-19 alebo ako prevenciu pre tých, ktorí boli koronavírusu vystavení, prípadne u nich hrozí vysoké riziko, že vírusu vystavení budú — ide napríklad o pracovníkov v domovoch dôchodcov.
Spoločnosť však chce dosiahnuť, aby jej protilátková terapia bola schválená aj ako preventívna liečba pre ľudí, ktorí vírusu vystavení neboli. Regeneron chce preto výsledky štúdie čo najskôr predložiť regulačným úradom, aktuality.sk

X X X

Maďarsko kúpilo historické budovy v centre Košíc, konzulát sídli v prenájme

Cena za nehnuteľnosti v centre Košíc môže presahovať 10 miliónov eur.
Bývalé sídlo Ústavného súdu, dva meštianske domy, pričom v jednom z nich sídlila najznámejšia košická kaviareň, či budova bývalej sporiteľne, kde doteraz sídli banka. Maďarský štát v metropole východu kúpil priamo tri nehnuteľnosti, ďalšiu získala spoločnosť patriaca maďarskej Nadácii na zachovanie nehnuteľného dedičstva v strednej Európe.
O kúpe budov na diplomatické účely by mala podľa Viedenského dohovoru druhá strana informovať slovenské ministerstvo zahraničných vecí.

O kúpe sa dozvedeli iba z médií
Kúpa budov v centre Košíc spolu s uvažovaným vytvorením fondu na nákup poľnohospodárskej pôdy v susedných krajinách Maďarskou republikou vyvolala nevôľu u politikov. Začiatkom októbra sa stretol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok so šéfom maďarskej diplomacie Péterom Szijjártóom.

Po stretnutí slovenský minister informoval o požiadavke, aby Maďarsko vo všeobecnosti svoje vládne programy, ktoré majú presah na Slovensko, respektíve ich na našom území priamo realizuje, robilo tak, ako je to obvyklé v medzinárodných vzťahoch medzi suverénnymi krajinami – po konzultácii a so súhlasom príslušných inštitúcií SR.

„Máme na toto všetko dávno vytvorené mechanizmy a komisie na základe zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci z roku 1995. Vyhneme sa tak situáciám, keď sa až z médií dozvedáme o kúpe nehnuteľností, ako napríklad v Košiciach, alebo nedávno, keď maďarská vláda schválila návrh na vytvorenie fondu na nákup poľnohospodárskej pôdy v susedných krajinách, alebo sa chystá poskytovať zdroje na rekonštrukciu kostolov a sakrálnych budov na južnom Slovensku,“ reagoval Korčok.

Len o dva dni neskôr sa Ivan Korčok stretol s predsedom úradu geodézie, kartografie a katastra Jánom Mrvom. Informoval, že rezort diplomacie inicioval v súčinnosti s príslušnými rezortmi návrhy legislatívnych zmien, ktoré sa týkajú nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam cudzími štátmi.

Budovy vlastnia už takmer rok
Budovy v Košiciach však Maďarsko kúpilo už koncom minulého a začiatkom tohto roka. Na získanie jednej z budov južnými susedmi upozornil denník Korzár ešte v novembri 2020, keď písal o skončení prevádzky kultovej kaviarne Carpano neďaleko Dómu svätej Alžbety a oproti hrajúcej fontáne.

„Maďarský štát odkúpil nehnuteľnosť v Košiciach na Hlavnej ulici 42. Oficiálny zápis vlastníctva nového vlastníka do katastra sa čoskoro realizuje,“ potvrdil vtedy kúpu nehnuteľnosti tajomník maďarského konzulátu Áron Mátyás na oficiálnej stránke konzulátu. „Budova bude slúžiť hlavne diplomatickým účelom, ale podľa zámeru ministerstva zahraničných vecí a obchodu konajúceho v mene maďarského štátu reštauračné zariadenie nachádzajúce sa v nehnuteľnosti sa zachová.“

Dve dekády sídlia u premonštrátov
Konzulát Maďarskej republiky v Košiciach sídli na Hlavnej ulici 67 v prenajatých priestoroch. Budova patrí Rádu premonštrátov – Opátstvo Jasov. Zriadili ho v roku 2000 a pri jeho otvorení bol vtedajší aj súčasný predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, vtedajší slovenský podpredseda vlády Pál Csaky a neskôr sa k nim pridal aj vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda.
„Stojím tu trocha dojatý, veď som v Košiciach prvýkrát. V mladosti som v niektorej knihe Sándora Máraiho čítal, že keď on prvýkrát prišiel z Košíc do Budapešti, všetko sa mu tam zdalo vidiecke. Vtedy som si myslel, že to preháňa. Ale vidím, že nepreháňal,“ povedal vtedy maďarský premiér.
Premiér Orbán sa vtedy stretol aj s prezidentom Rudolfom Schusterom v jeho dome v Čermeli.
V kaviarni Márai, Pavarotti aj Havel

Ministerstvo zahraničného obchodu a zahraničných vecí Maďarska vlastní podľa katastra tri nehnuteľnosti v centre Košíc. Dve z nich sa nachádzajú priamo na Hlavnej ulici a sú národné kultúrne pamiatky. Tretia nehnuteľnosť sa nachádza na Mäsiarskej ulici.

Meštiansky dom na Hlavnej ulici 42 na prízemí s legendárnou kaviarňou sa stal najznámejšou nehnuteľnosťou, ktorú Maďarská republika kúpila. Podľa databázy pamiatkových objektov pamiatkového úradu sa jeho vznik datuje do prvej polovice 14. storočia a zaužívaný názov je nielen Carpano, ale aj Csákyho dom. Za kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 1963.

V roku 1892 sem presťahoval svoju cukráreň Gustáv Megay, ktorý ju „zdedil“ po svojom predchodcovi Júliusovi Szekerákovi. V roku 1968 tam podnik Reštaurácie Košice otvoril vináreň Carpano a bola tam jedna z prvých talianskych reštaurácií na území Československa.

Kaviareň navštevovali umelci Sándor Márai či Vojtech Löffler, operný spevák Luciano Pavarotti a pri návšteve Košíc sa tam zastavil aj vtedajší prezident Václav Havel. Na jeseň roku 2014 po kompletnej rekonštrukcii ožil podnik v podobe dvojpodlažnej elegantnej kaviarne rozdelenej na fajčiarsku a nefajčiarsku časť a reštaurácie s vinotékou a salónikom.
Predchádzajúci majitelia museli zo zákona osloviť pred predajom ministerstvo kultúry, keďže ide o kultúrnu pamiatku. Ponuky sú zverejnené na webovej stránke rezortu desať dní pre všetky štátne inštitúcie. Ak štát ponuku neprijme do 30 dní odo dňa jej doručenia, predkupné právo zaniká.

„Meštiansky dom na Hlavnej 42 bol štátu ponúknutý na kúpu 24. júna 2020 spoločnosťou Hlavná 42, s. r. o., v cene 3 240 000 eur,“ informovala Zuzana Viciaňová, hovorkyňa ministerstva kultúry.

Galéria, súd aj kníhkupectvo
Maďarsko získalo na prelome rokov aj známy Čákiho-Dezőfiho (Csáky-Dessewfyho) palác na rohu Hlavnej 72 a Poštovej ulice. Výmera predstavuje viac než 1700 metrov štvorcových. V roku 1963 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku, neskôr bola budova preklasifikovaná na národnú kultúrnu pamiatku.

Postaviť si ho dal gróf Anton Čáki v roku 1807 v klasicistickom štýle a na tympanóne je umiestnený jeho reliéfny erb spolu s erbom jeho manželky Jozefy Szunyoghy. V 40. rokoch 19. storočia ho obýval hlavný župan Abovskej župy. Potom ho prevzali Dezőfiovci a vlastnili ho do 20. rokov 20. storočia.

Nocoval v ňom v roku 1821 cár Alexander I. Od roku 1965 až do roku 1992 v budove sídlila Východoslovenská galéria. Po rozdelení Československa v ňom až do roku 2007 sídlil Ústavný súd Slovenskej republiky. Donedávna v ňom mala predajňu kníh spoločnosť Panta Rhei.

Ministerstvo kultúry bolo aj v tomto prípade oslovené viacerými majiteľmi.
„Čákiho-Dezőfiho palác štátu ponúkli na kúpu 23. októbra 2020 od všetkých vlastníkov za cenu 3 500 000 eur,“ upresnila Viciaňová.
Na katastri majú ťarchu
Maďarské ministerstvo zahraničného obchodu a zahraničných vecí figuruje v katastri ako vlastník bytového domu na Mäsiarskej ulici 9. Nehnuteľnosť sa nachádza v blízkosti Dominikánskeho námestia, známeho trhoviska v centre mesta. V tomto prípade je vo výpise uvedená aj ťarcha, a to v podobe vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez parcelu v prospech majiteľa susednej parcely.

Vlastníkom susednej parcely je taktiež maďarské ministerstvo, dom na Mäsiarskej ulici je prepojený s Hlavnou 24, teda s budovou so známou kaviarňou.
Meštiansky dom na Mäsiarskej ulici má na prízemí nebytové priestory, kde je v súčasnosti bistro a podľa výpisu z katastra sú v ňom štyri byty.
„Odhadujem cenu nehnuteľnosti na minimálne 1,5 milióna eur,“ povedal pre Aktuality realitný maklér. Sumu určil len na základe fotografie, nepozná jej stav vo vnútri a nevidel všetky priestory budovy.

Sídlo revolučného Občianskeho fóra
Maďarsku nepriamo patrí aj budova na rohu Alžbetinej a Hlavnej ulice len niekoľko metrov od Dómu svätej Alžbety. Vlastní ju podľa Denníka N spoločnosť Manevi Zrt., ktorej akcie získala do svojho vlastníctva Nadácia na zachovanie nehnuteľného dedičstva v strednej Európe.

Zriadili ju formálne v roku 2020 a jej cieľom je zachovanie, údržba a prevádzkovanie budov, ktoré nie sú predmetom pamiatkovej ochrany, ale sú hodnotné z historického, kultúrneho, umeleckého alebo architektonického hľadiska a majú väzbu na Maďarsko.
Predsedom správnej rady nadácie sa stal Levente Magyar, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.
Budova na rohu Hlavnej a Alžbetinej ulice má podľa pamiatkového úradu zaužívaný názov ako Kisdyho seminár, ale aj banka či sporiteľňa.

V minulosti v nej sídlila Košická banka – Kassai bank, pôvodne Košická sporiteľňa – Kassa takarékpénztár, založená v roku 1844. Pred revolúciou patrila Zväzu slovenských výtvarných umelcov a v novembri 1989 tam sídlilo VPN, predtým Občianske fórum.
V súčasnosti sa na prízemí nachádza banka a na vyšších podlažiach viacero kancelárií.
„Je to lukratívne miesto, z okien niektorých kancelárii vidieť priamo na Dóm svätej Alžbety. V tomto prípade cena za nehnuteľnosť môže štartovať niekde pri sume 3 milióny eur,“ myslí si realitný maklér.

Budovy zatiaľ bez života
Maďarsko budovy kúpilo už pred takmer rokom, no ako meštiansky dom na Hlavnej ulici 42, kde bola kaviareň, tak aj Čákiho-Dezőfiho palác sú bez života a konzulát stále sídli v prenajatých priestoroch.

Okrem jediného stanoviska v minulosti maďarské ministerstvo neodpovedalo, kedy konzulát presťahuje a čo bude s ostatnými priestormi. Nereagovalo, okrem oficiálnych vyjadrení, ani slovenské ministerstvo zahraničných vecí.
„Vlastniť a najmä starať sa o kultúrnu pamiatku je finančne náročné. Keď odmyslím politiku, budovy z centra mesta nikto nezoberie preč,“ konštatoval realitný maklér, aktuality.sk

X X X

Ružomberok získa tretinu Maliného Brda. Poslanci súhlasia, obávajú sa ďalších mafiánov

Mesto Ružomberok je o krok bližšie k spoločnému prevádzkovaniu lyžiarskeho strediska Malinô Brdo s papierenským magnátom Milanom Fiľom. Za podiel vo firme Skipark Rk napokon zaplatí 1700 eur namiesto pôvodných 340-tisíc eur.
Mesto Ružomberk získa vo firme Skipark RK - budúcom prevádzkovateľovi lyžiarskeho strediska Malinô Brdo, 34-percentný podiel. Zaplatí za neho 1700 eur. Na minulotýždňovom mestskom zastupiteľstve ružomberskí poslanci schválili Memorandum o spoločnom postupe.

„Je to malá podpora veľkej investícii, ktorú mesto, zatiaľ len vo všeobecnej rovine, deklaruje. Minimum, čo urobiť môžeme. Naša deklarácia neznamená, že do spoločnosti budeme vkladať majetok. Účasť mesta však môže byť kľúčová pri podpore rozvoja z rozpočtu Európskej únie a iných podporách podmienených účasťou samosprávy. Neznamená to, že budeme musieť do strediska investovať svoje finančné prostriedky," napísal do dôvodovej správy primátor Ružomberka Igor Čombor. Rokovania mestského parlamentu nezúčastnil kvôli stretnutiu s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským týkajúceho sa chystanej stratifikácie nemocníc.

Čombor vo svojom najnovšom písomnom materiáli zároveň konštatuje, že memorandum je ďalším krokom v príprave spustenia strediska a jeho ďalšieho rozvoja pod novým prevádzkovateľom: „Ponuka spoločnosti Skipark RK vracia mestu to, čo kedysi vlastnilo – lyžiarske stredisko na Malinom Brde. A vracia mu to zdarma."

Na októbrovom mestskom zastupiteľstve, počas ktorého Čombor získal od poslancov mandát na rokovanie o majektovom vstupe mesta do spoločnosti Skipark RK. Ružomberský primátor tvrdil, že samospráva za tretinový podiel v spoločnom podniku zaplatí približne 300 až 340-tisíc eur.

Spoločný podnik nepresvedčil všetkých
Napriek tomu, že za podpísanie memoranda hlasovalo až 15 z 23 prítomných poslancov, našli sa aj jeho kritici. Poslanec Ján Kuráň hlasoval proti jeho prijatiu.

„Na poslednom mestskom zastupiteľstve celé vedenie mesta tvrdilo, že sa k ničomu nezaväzujeme, a že do spoločnosti vstúpime, až keď sa vyrokujú presné podmienky. Dnes to už neplatí. Predloženým memorandom sa nás snažíte oklamať, aby sme dali súhlas na vstup mesta do spoločnosti za nejasných podmienok," povedal Kuráň v diskusii pred hlasovaním.
Poslanec Martin Hromada kritizoval neprítomnosť manažérov lyžiarskeho strediska na rokovaní mestského parlamentu.

„Chcem požiadať o prezentáciu podnikateľského plánu spoločnosti, aby sme vedeli, aké investície plánuje, aké úvery chce brať, aký bude marketingový plán a podobne. Je tu množstvo otázok. Uvítal by som preto, aby sa prišiel na zastupiteľstvo predstaviť manažment a ukázal nám víziu spoločnosti či potrebe účasti mesta v nej. Opäť som sa o jej dôvodoch nič nedozvedel,“ povedal Hromada.

Obávajú sa ďalších mafiánov
Za spoločný podnik s akcionárom ružomberských papierní Mondi SCP Milanom Fiľom sa v pléne prihovárali prvý aj druhý viceprimátor Ružomberka Michal Lazar s Jánom Bednárikom. Milana Fiľa považujú za stabilného a spoľahlivého investora. V stredisku spoločnosti pod jeho kontrolou vlastnia napríklad Hotel Malina či stanicu kabínkovej lanovky z Hrabova na Malinô Brdo spoločne s ďalšou infraštruktúrou.

Druhý viceprimátor Ružomberka Ján Bednárik poukázal aj na niekdajšie mafiánske pozadie bývalých vlastníkov obľúbeného centra turistického ruchu na Liptove.
„V rámci histórie došlo k odkúpeniu strediska, tak boli pri tom tí, ktorí sú dnes vo vláde. A potom prišiel niekto druhý. Účel toho celého prevodu bolo prepranie peňazí. A to my dnes vieme. Bolo to tak. Dnes stojíme pred situáciou, že ľudia, ktorí to získali, jednoducho to chcú predať, pretože tí, čo stoja vzadu v zákulisí, vidia, že z toho nebudú mať žiadny úžitok," zhrnul v krátkosti minulosť lyžiarskeho strediska Bednárik.

V minulosti v lyžiarskom stredisku zúrila vojna mafie, kedy proti sebe stála ruskojazyčná skupina zoskupená okolo olejára Anatolija Zubovského a slovenský mafiánsky gang "takáčovcov" združený okolo Ružomberčana Ľubomíra Kudličku. Jej výsledkom bol dlhodobý úpadok vtedajšieho prevádzkovateľa, ktorý napokon skončil v konkurze.

„Predstavte si, že nastane taká istá situácia ako vtedy a prídu takí istí ľudia. Dobre viete, že dnes je na Slovensku veľa voľných peňazí, ktoré ľudia zarobili hocijakým pokútnym spôsobom," dodal druhý zástupca ružomberského primátora, ktorý sa obáva opakovania podobného scenára ako v minulosti v prípade, že stredisko neprevezme rokmi osvedčený investor so spoluúčasťou samosprávy.

Bednárik tiež povedal, že o kúpu ski-centra Malinô Brdo je na trhu veľký záujem. Jeho cena sa má pohybovať v rozpätí okolo štyri až päť miliónov eur.

História Skiparku v kocke
Po roku 1989 sa rozbehla privatizácia strediska. Odštartovala v roku 1994 dražbou hotelov Malina a Hrabovo a dražbou kabínovej lanovky, ktoré dovtedy vlastnil štátny podnik Interhotely RK. V tom čase sa už nachádzal v likvidácii. Do roku 1996 prevádzkovala stredisko spoločnosť Športcentrum vo vlastníctve Mestského úradu v Ružomberku.

V roku 1996 po odhlasovaní v mestskom zastupiteľstve sa komunálna firma Športcentrum transformovala na akciovú spoločnosť Skipark. Jej väčšinovým akcionárom sa s podielom 51 percent stala bratislavská firma Goimpex bývalého veksláka Borisa Kollára, ktorý sa v tom čase poznal s viacerými mafiánmi z celého Slovenska. Ružomberská radnica si pod kontrolou ponechala 49 percent akcií.

V roku 2000 došlo k výmene majoritného vlastníka Skiparku. Podnikateľ Boris Kollár podiel svojej firmy Goimpex predal dovtedy neznámenu bieloruskému obchodníkovi s olejmi Anatolijovi Zubovskému usadenému v Prievidzi.
Zubovský ako prejav sily nového investora odkúpil v roku 2000 od samosprávy ďalších päť percent akcií a jeho rakúska firma Globex Capital Financial Services z Viedne preto po novom držala 56 percent akcií firmy. Jej zásluhou sa v expresne krátkom čase v stredisku na Malinnom Brde rozbehli najväčšie investície v jeho histórii.

Do modernizácie, rekonštrukcie a výstavby nových lanoviek so zasnežovacou infraštruktúrou rusky hovoriaca podnikateľská skupina naliala približne 4,5 milióna dolárov, vďaka ktorým sa ružomberské lyžiarske stredisko posunulo medzi európsku špičku.
Okolo roku 2006 začali Zubovského dobiehať dlhy, o svoje peniaze a vplyv v stredisku sa hlásila mafiánska skupina "takáčovcov" na čele s Ľubomírom Kudličkom.
Kudlička dostal vlani v decembri trest 25 rokov väzenia za vraždu podnikateľa Romana Krajčiho z Prievidze súvisiacu so spormi okolo ružomberského Skiparku, aktuality.sk

X X X

Lekárka odrádzala od očkovania. Polícia potvrdila, že zomrela

Pre citlivosť prípadu polícia neuvádza bližšie informácie o pôsobisku či identite zosnulej.
Obvodná lekárka zo stredného Slovenska mala na vstupných dverách do ambulancie plagáty odrádzajúce od očkovania. Policajná stránka na Facebooku Hoaxy a podvody - Polícia SR dnes popoludní potvrdila informáciu o jej úmrtí, ktorá sa šíri internetom: „Toto nie je hoax. Lekárka, ktorá odrádzala od očkovania takýmito plagátmi, zomrela.“

Lekárka mala ľudí presviedčať, že „do dvoch týždňov od vakcinácie zaručene zomrú“. Nakoniec zrejme sama podľahla dezinformáciám, ktoré šírila. Viac informácií o identite či pôsobisku lekárky polícia s ohľadom na citlivosť prípadu neposkytla.
Aj pre šírenie dezinformácií o očkovaní Slovensko aktuálne patrí medzi krajiny s najnižšou mierou zaočkovanosti proti ochoreniu covid-19 v rámci EÚ. Horšie sú na tom len krajiny ako Rumunsko a Bulharsko, aktuality.sk

X X X

V Maďarsku nasadili Pegasus na sledovanie vyše stovky osôb

Predseda výboru pre obranu a vnútro maďarského parlamentu Lajos Kósa potvrdil, že špionážny softvér zakúpil rezort vnútra.
Špionážny softvér Pegasus izraelskej spoločnosti NSO Group bol v Maďarsku nasadený na sledovanie kruhu vyše stovky osôb, vyhlásil v pondelok v Budapešti predseda národnobezpečnostného výboru parlamentu János Stummer z opozičnej strany Jobbik.

Podľa spravodajského servera 24.hu Stummer pripomenul, že v októbri mohol čiastočne nahliadnuť do dokladov o nákupe softvéru, nevidel však náležitosti týkajúce sa finančnej súvislosti transakcie.
K oživeniu kauzy Pegasus došlo po tom, čo predseda výboru pre obranu a vnútro maďarského parlamentu Lajos Kósa z vládnej strany Fidesz minulý štvrtok potvrdil, že špionážny softvér zakúpil rezort vnútra. Kósa to povedal po vypočutí ministra vnútra Sándora Pintéra na schôdzke tohto výboru

"Dotknuté informačné služby použili softvér vždy v súlade so zákonom. Svoju prácu si robili na základe povolenia súdu či ministra spravodlivosti," zdôraznil Kósa novinárom.
Sledovaní boli nielen novinári ale aj majitelia mediálnych spoločností

Stummer k otázke počtu sledovaných osôb povedal, že vie presné číslo, avšak zdôraznil, že podstatnejšou otázkou je, z akého poverenia a v akom období tento softvér používali.
Obsah schôdze parlamentného výboru pre obranu a vnútro minulý štvrtok bol v zmysle rozhodnutia Fideszu utajený do roku 2050.
Britský denník The Guardian v júli napísal, že vláda premiéra Viktora Orbána je podozrivá z používania špionážneho softvéru Pegasus na sledovanie mobilných telefónov investigatívnych novinárov a majiteľov nezávislých médií v Maďarsku.
Spravodajský server direkt36.hu v tejto súvislosti pripomína, že medzi vyše 300 sledovanými osobami v Maďarsku boli nielen investigatívni novinári, ale i bohatí majitelia mediálnych spoločností a ľudia z ich bezprostredného okolia. Podľa tohto servera sa našli priame dôkazy o tom, že za sledovaním stoja maďarské štátne orgány, pričom v súvislosti s Pegasusom, ktorý bol vo svete nasadený na 50.000 cieľov, sa objavili správy o jeho mnohých zneužitiach, aktuality.sk

X X X

Nezaočkovaní lekári v Belgicku môžu prísť od apríla 2022 o prácu

Očakáva sa, že o návrhu zákona sa bude hlasovať pred koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho roka.
Odborníkom a zamestnancom pôsobiacim v belgickom zdravotníckom systéme, ktorí sa nezaočkujú proti ochoreniu COVID-19, od 1. apríla 2022 hrozí, že nebudú môcť vykonávať svoju prácu. Uviedla to v pondelok tlačová agentúra Belga s odkazom na vyjadrenie federálneho ministra zdravotníctva Franka Vandenbroucka.

Minister v pondelok pred poslancami federálneho parlamentu uviedol, že v tejto súvislosti už predložil na vláde návrh nového zákona.
Belga pripomenula, že vzhľadom na pokračovanie pandémie koronavírusu sa už niekoľko mesiacov v krajine vedú diskusie o povinnom očkovaní pracovníkov v zdravotníctve, pričom konzultačný výbor, ktorý vláde pripravuje súbor protipandemických opatrení, tento krok podporuje.

Očakáva sa, že o návrhu zákona sa bude hlasovať pred koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho roka. Ak by takýto zákon vstúpil do platnosti, v praxi by to viedlo k strate akreditácie tých zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa odmietajú zaočkovať. Zoznam osôb, ktorých sa to týka, je dlhý: lekári, zdravotné sestry, záchranári, pracovníci v oblasti poskytovania prvej pomoci, lekárnici atď.

Okrem toho regióny budú musieť využiť svoje kompetencie a vyriešiť aj prípady nezaočkovaného nezdravotníckeho personálu pracujúceho v zdravotníckych zariadeniach, napríklad v oblasti logistiky, administratívy, služieb a podobne, aktuality.sk

X X X

Čína si postavila makety amerických vojnových lodí

Zo satelitných snímok vyplýva, že Čína si postavila makety americkej lietadlovej lode a torpédoborca. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej môže ísť o súčasť nácvikov prípadných úderov voči americkým jednotkám rozmiestnených v Tichomorí.
Maketa americkej lietadlovej lode postavená čínskou armádou v púšti Taklamakan neďaleko mesta Žuo-čchiang.
Zverejnené fotografie zachytila minulý mesiac americká spoločnosť Maxar Technologies. Sú na nich viditeľné obrysy americkej lietadlovej lode a najmenej jedného torpédoborca. Makety boli umiestnené na železničnej trati v púšti Taklamakan neďaleko mesta Žuo-čchiang v severozápadnej čínskej autonómnej oblasti Sin-ťiang.
Podľa AFP, ktorá satelitné snímky získala v nedeľu, Čína už roky vyvíja protilodné strely (AShM) vrátane takých, ktoré dokážu vyradiť z prevádzky lietadlové lode.

Nezávislý americký námorný inštitút USNI uviedol, že makety amerických plavidiel sú súčasťou nového výcvikového strediska, ktoré postavila Čínska ľudová oslobodzovacia armáda.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin v pondelok na tlačovom brífingu uviedol, že o záberoch nemá žiadne informácie. „Neviem nič o téme, ktorú ste spomenuli,“ povedal.

Podľa správy, ktorú vydal minulý týždeň americký Pentagón, Peking v súčasnosti vyvíja veľké úsilie s cieľom zmodernizovať svoj arzenál. Nové zbrane sú podľa USA navrhnuté tak, aby pomohli neutralizovať najdôležitejšie americké vojnové lode v prípade regionálneho konfliktu. Americké námorníctvo pravidelne vykonáva operácie v Juhočínskom mori a v okolí Taiwanu, pripomenula AFP. Čína si nárokuje takmer celú oblasť a Taiwan považuje za súčasť svojho územia./agentury/

X X X

Je to oficiálne! Správa z Monaka hovorí jasne, princezná Charlene...

V dôsledku ťažkej infekcie ucha, nosa a hrdla manželka princa Alberta (63) "uviazla" od mája v Južnej Afrike. Aké sú novinky?
Monacká princezná Charlène (43) sa konečne vracia k svojej rodine, k manželovi a dvojičkám. Ako uvádza nemecký „Bild“ s odvolaním sa na hovorkyňu paláca, Charlene v nedeľu večer odletela z Durbanu v Južnej Afrike do Francúzska. V dôsledku ťažkej infekcie ucha, nosa a hrdla manželka princa Alberta (63) „uviazla“ od mája v Južnej Afrike. Bola tak dlhý čas bez svojich dvojičiek, Gabrielly a Jacquea (6)

Podľa informácií denníka Bild princezná dorazila na letisko tretieho najväčšieho juhoafrického mesta v nedeľu večer o desiatej. O 22:40 súkromné ​​lietadlo, ktoré letelo z Nice cez Johannesburg do Durbanu, opäť odštartovalo do Európy. Hovorkyňa paláca oznámila, že Charlene má dobrú náladu a teší sa na návrat domov.

Charlene má za sebou náročné obdobie, začiatkom septembra dokonca náhle skolabovala a bola prevezená do nemocnice. Bolo to krátko potom, čo ju koncom augusta navštívil manžel a deti, ich pobyt v Južnej Afrike však trval len zopár dní.
Už pred pár dňami Albert prezradil v rozhovore pre magazín „People“, že návrat jeho manželky do Monaka sa blíži.
Dlhý pobyt Charlene mimo Monaka rozvíril aj špekulácie o kríze v manželstve s Albertom. Po jeho boku sa dokonca na niekoľkých oficiálnych podujatiach ukázala hollywoodska herečka Sharon Stone (63), hviezda Základného inštinktu./agentury/