Niekdajšia prokurátorka zaoberajúca sa vyšetrovaním vojnovým zločinov Carla Del Ponteová v rozhovore pre denník Le Temps, ktorý bol zverejnený v sobotu, vyzvala Medzinárodný trestný súd (ICC), aby v súvislosti s vojenskou ofenzívou na Ukrajine urýchlene vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Putin je vojnovým zločincom,“ povedala pre švajčiarske francúzskojazyčné noviny Del Ponteová, ktorá bola v minulosti hlavnou prokurátorkou vyšetrovania vojnových zločinov v Rwande či v bývalej Juhoslávii.

Del Ponteová (75) tvrdí, že vydanie medzinárodného zatykača na Putina a ďalších vysokopostavených ruských predstaviteľov je nevyhnutné, aby voči nim bola vyvodená zodpovednosť za vojnové zločiny páchané na Ukrajine, odkedy tam Moskva 24. februára spustila rozsiahlu inváziu. Je to podľa nej dôležitý signál toho, že „už prebehlo vyšetrovanie“.
„Je to jediný existujúci nástroj, ktorý umožňuje zadržať páchateľa vojnového zločinu a postaviť ho pred ICC,“ dodala s tým, že ak by aj bol vydaný na šéfa Kremľa zatykač, nemuselo by to nevyhnutne znamenať, že by ho aj vzali do väzby. „Ak zostane v Rusku, nikdy sa tak nestane. Nemohol by však opustiť krajinu, čo by bol silný signál, že je proti nemu veľa krajín,“ poznamenala Del Ponteová.

Uviedla tiež, že na základe svojich skúseností hlavnej prokurátorky Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu má nádej, že Putin – rovnako ako bývalý prezident Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) Slobodan Miloševič – by mohol byť jedného dňa zatknutý a obvinený z vojnových zločinov.
Medzinárodný trestný súd v holandskom Haagu otvoril 3. marca vyšetrovanie možných vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti alebo genocídy na Ukrajine, ku ktorým malo prísť od roku 2013. Vyšetrovanie sa zaoberá aj konfliktom, ktorý na Ukrajine vypukol po začiatku ruskej invázie.

Hoci Ukrajina neratifikovala Rímsky štatút, ktorým sa ustanovil Medzinárodný trestný súd, v roku 2014 uznala jeho súdnu právomoc na zločiny spáchané na svojom území. Kyjev vyšetrovanie ICC schválil a na Ukrajine sa už nachádza skupina odborníkov, ktorá zhromažďuje dôkazy. Rusko svoj podpis Rímskeho štatútu v roku 2016 stiahlo.
– rovnako ako bývalý prezident Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) Slobodan Miloševič – by mohol byť jedného dňa zatknutý a obvinený z vojnových zločinov.

Medzinárodný trestný súd v holandskom Haagu otvoril 3. marca vyšetrovanie možných vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti alebo genocídy na Ukrajine, ku ktorým malo prísť od roku 2013. Vyšetrovanie sa zaoberá aj konfliktom, ktorý na Ukrajine vypukol po začiatku ruskej invázie.

Hoci Ukrajina neratifikovala Rímsky štatút, ktorým sa ustanovil Medzinárodný trestný súd, v roku 2014 uznala jeho súdnu právomoc na zločiny spáchané na svojom území. Kyjev vyšetrovanie ICC schválil a na Ukrajine sa už nachádza skupina odborníkov, ktorá zhromažďuje dôkazy. Rusko svoj podpis Rímskeho štatútu v roku 2016 stiahlo./agentury/

X X X

Zelenskyj: Po Rusoch zostáva spúšť. USA chystajú pre Ukrajinu sovietske tanky

USA a spojenci sa pripravujú na dodanie sovietskych tankov Ukrajine, o ktoré žiadal Volodymyr Zelenskyj. Mali by pomôcť v bojoch o Donbas.
 Rusko uviedlo, že návrhy mierovej zmluvy medzi Kyjevom a Moskvou pokročili dosť na to, aby o nich mohli rokovať priamo prezidenti oboch krajín Volodymyr Zelenskyj a Vladimir Putin. Uviedol to dnes podľa agentúry Interfax-Ukrajina v televízii šéf ukrajinskej vyjednávacej delegácie Davyd Arachamija. Rusko podľa neho akceptuje ukrajinské postoje s výnimkou postoja k otázke Krymu.

X X X

 Vo viacerých metropolách sveta sa v sobotu konali zhromaždenia na podporu Ukrajiny a proti vojne, ktorú na jej území rozpútalo Rusko. Informovala o tom agentúra AFP.

Jedna z takýchto demonštrácií sa konala vo švajčiarskom meste Bern, kde sa tisíce ľudí zišli napriek na toto obdobie nezvyčajnému sneženiu. Boli medzi nimi aj Rusi, ktorí vyjadrovali podporu Ukrajine a kritizovali svojho prezidenta Vladimira Putina.

Ukrajinská študentka na univerzite v Lausanne a členka švajčiarsko-ukrajinského podporného výboru Hanna Perechodová v rozhovore pre agentúru AFP pripomenula, že ruskí oligarchovia majú svoje peniaze vo švajčiarskych bankách, „takže Švajčiarsko je kľúčovým miestom pre zastavenie tejto vojny“.

Podobné protestné zhromaždenia sa konali aj v Paríži a Londýne, ako i v Budapešti, kde mu predchádzal pochod ukrajinských matiek, ktoré pred vojnou vo svojej vlasti ušli do Maďarska.
Ako informovala agentúra MTI, Péter Juhász, jeden z organizátorov zhromaždenia, kritizoval, že kým občianske skupiny sú solidárne voči utečencom z Ukrajiny a robia pre nich maximum, premiér Viktor Orbán a maďarská vláda „neurobili nič“.

X X X

Na jednej z ulíc ukrajinského mesta Buča severozápadne od Kyjeva spozorovali novinári agentúry AFP v sobotu ležať telá najmenej 20 mužov v civilnom odeve. Spravodajcovia do tohto mesta, v ktorom sa v posledných týždňoch odohrávali ťažké boje, vstúpili spolu s ukrajinskými silami po tom, čo sa odtiaľ stiahli ruské jednotky.

Vo videu zverejnenom online bolo vidieť na ceste v obytnej oblasti Buče telá mužov, z ktorých jeden mal spútané ruky za chrbtom a vedľa neho ležal otvorený ukrajinský pas. Hoci príčina smrti týchto osôb nebola bezprostredne známa, najmenej jeden z nich mal na hlave strelné zranenie. Farba kože mŕtvych mužov mala bledý voskový odtieň, čo môže naznačovať, že tam ležali zrejme už niekoľko dní.

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že nemajú informácie o identite obetí, ani o tom, ako zomreli. „Toto územie nebolo pod kontrolou Ukrajiny“, keď boli zabití, povedal pre AFP pod podmienkou anonymity regionálny predstaviteľ. „Mohli by to byť civilisti zabití počas bombardovania alebo ich mohli zastreliť ruskí vojaci. Budú sa tým zaoberať poriadkové sily,“ dodal.

X X X

 Ukrajinské sily získali späť kontrolu nad celou Kyjevskou oblasťou a oslobodili ju od Rusov. Oznámila to dnes na facebooku námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová. V meste Buča blízko Kyjeva muselo byť do spoločných hrobov uložených 280 tiel, povedal tamojší starosta.

X X X

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu obvinil ruských vojakov, ktorí ustupujú alebo sú vytláčaní ukrajinskými silami, že úmyselne nastražujú míny v oblastiach severnej Ukrajiny. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.
„Na severe našej krajiny útočníci ustupujú. Je to pomalé, ale zjavné. Na niektorých miestach sú vytláčaní pomocou bojov, inde svoje pozície opúšťajú sami,“ povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom v sobotu.

„Nastražujú míny na celom tomto území. Podmínované sú domy, vybavenie a dokonca aj telá mŕtvych ľudí,“ dodal. Pre svoje tvrdenia však nepredložil nijaké dôkazy.
Ruské ministerstvo obrany na žiadosť o komentár v tejto veci nereagovalo. Agentúra Reuters uvedené obvinenia prezidenta Zelenského nevedela nezávisle overiť.

Bezpečnostné zložky v sobotu po tom, ako sa v obci Dmytrivka západne od Kyjeva našlo za deň vyše 1500 výbušnín, varovali ľudí žijúcich v mestách a obciach Kyjevskej oblasti, ktoré sa nedávno podarilo Ukrajine oslobodiť, aby boli opatrní.

X X X

Ukrajinské jednotky získali naspäť kontrolu nad viac ako 30 obcami v Kyjevskej oblasti, uviedol v sobotu poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč s tým, že Ukrajina opäť ovládla i mestá Buča a Brovary.
Ako informovala televízia Sky News, Arestovyč súčasne upozornil, že na východnej a južnej Ukrajine naďalej prebiehajú intenzívne boje, najmä o ovládnutie prístavného mesta Mariupol.

Ďalší poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, Mychajlo Podoľak, v sobotu potvrdil, že ruské sily sa „rýchlo sťahujú“ z Kyjevskej a Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny.
„Vzhľadom na všetky pohyby a koncentráciu okupačných jednotiek je celkom jasné, že Rusko zvolilo ako prioritnú inú taktiku,“ dodal Podoľak v správe na sieti Telegram.

X X X

 Turecko je ochotné pomôcť evakuovať ľudí z ukrajinského prístavného mesta Mariupol, ktoré oblieha ruská armáda, uviedlo v sobotu turecké ministerstvo obrany s tým, že zranených a civilistov môžu zobrať lode. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Môžeme poskytnúť podporu vo forme plavidiel pre evakuácie z Mariupolu, najmä pokiaľ ide o civilistov, zranených, tureckých občanov či občanov iných krajín,“ povedal novinárom turecký minister obrany Hulusi Akar.
Turecký rezort obrany tlmočil svoju „žiadosť o poskytnutie podpory“ pri evakuáciách ruskému vojenskému pridelencovi v Ankare, ako aj jeho tureckému náprotivku v Moskve, ktorý správu odovzdal ruským úradom. Ukrajinský vojenský pridelenec v Ankare zároveň tiež o návrhu informoval svojich nadriadených v Kyjeve, priblížil Akar.

X X X

 Ukrajinu od začiatku ruskej invázie 24. februára opustilo už takmer 4,14 milióna obyvateľov, pričom sa Slovensko prišlo 294 885 z nich, vyplýva z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zverejnených v sobotu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

UNHCR informoval, že z Ukrajiny utieklo celkovo 4 137 842 ľudí, čo je oproti piatku nárast o takmer 35-risíc. Zhruba 90 percent utečencov sú ženy a deti, keďže muži od 18 do 60 rokov majú zakázané opustiť krajinu. Okrem občanov ušlo z krajiny aj takmer 205 500 cudzincov, ktorí na Ukrajine študovali alebo pracovali, uviedla Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

OSN uviedla, že svoje domovy od začiatku ruskej vojenskej invázie opustilo viac ako desať miliónov Ukrajincov a takmer 6,5 milióna z nich sú vnútorne vysídlené osoby. Detský fond OSN (UNICEF) upozornil, že vojna vysídlila zhruba 4,5 milióna detí.

X X X

 Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo na zoznam tzv. zahraničných agentov ďalších osem osobností z ruských médií.
Informovala o tom v sobotu agentúra Reuters, podľa ktorej ide o ďalší zo série krokov podnikaných ruskými úradmi na potlačenie kritikov politiky Kremľa.

Zoznam, ktorý zverejnilo ministerstvo spravodlivosti v noci na sobotu, zahŕňa Jelizavetu Osetinskú, bývalú šéfredaktorku niekoľkých ruských ekonomických periodík, ktoré okrem iného zverejňovali aj informácie o obchodných záujmoch ľudí blízkych prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

X X X

 Viac ako 180 ľudí dnes zadržali policajti v 15 ruských mestách pri nepovolených demonštráciách proti vojne na Ukrajine. Informovala o tom mimovládna organizácia OVD-Info, ktorá monitoruje zásahy ruskej polície.
V Moskve sa ľudia nesúhlasiaci s ruskou agresiou voči Ukrajine zišli v parku Zarjaďje v centre mesta a vo fujavici protestovali v sede, uviedol spravodajca agentúry AFP. V okolí parku, ktorý sa nachádza neďaleko Kremľa, polícia rozostavila viac ako 30 dodávok, do ktorých odvádzala zadržaných demonštrantov. „Nie vojne,“ kričala istá žena, ktorú členovia bezpečnostných síl zadržali. Rovnaký osud stretol vyše dvadsať ľudí.

Organizátori protesty zvolali prostredníctvom sociálnych sietí od Vladivostoku na Ďalekom východe až po Petrohrad. V tomto meste na severozápade krajiny polícia zadržala asi 25 ľudí. Akcie boli namierené nielen proti vojne na Ukrajine, ale aj proti „kolapsu ruskej ekonomiky“, prezidentovi Vladimírovi Putinovi aj proti väzneniu opozičného politika Alexeja Navalného. „Rusko si zaslúži mier, demokraciu a prosperitu,“ uviedli usporiadatelia.

X X X

 Najmenej štyri osoby utrpeli v sobotu zranenia v juhoukrajinskom meste Enerhodar, keď ruské sily násilným spôsobom rozohnali demonštráciu proti ruskej okupácii. Počas zásahu bolo zadržaných niekoľko protestujúcich. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na online vyhlásenie predstaviteľov Enerhodaru.

„Okupanti rozohnávajú protestujúcich explóziami,“ uviedla správa mesta v aplikácii Telegram, kde zverejnila aj video zobrazujúce, ako na námestie dopadlo niekoľko omračujúcich granátov a na mieste bolo tiež vidieť stúpať biely dym.
„Dnes ráno sa obyvatelia mesta zhromaždili na pokojnej demonštrácii na podporu Ukrajiny. Spievali hymnu a zhovárali sa… keď sa začali rozchádzať, zastali tam policajné dodávky a útočníci začali miestnych ľudí do nich tlačiť,“ napísala na Telegrame ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Energoatom, ktorú citovala stanica BBC.

Spoločnosť dodala, že v priebehu niekoľkých minút mestom otriasli výbuchy a rozsiahle ostreľovanie a vystrašení ľudia sa rozutekali. Niektorých zo zranených by mali po ošetrení v nemocnici prepustiť ešte počas soboty.

X x x

 Do Poľska vstúpilo od začiatku ruskej invázie 2,437 milióna utečencov z Ukrajiny, oznámila dnes poľská pohraničná stráž. V piatok odbavila 21 100 utečencov. Do dnešnej siedmej hodiny rannej ďalších 4 300.

V piatok prekročilo poľsko-ukrajinskú hranicu o 8,3 percenta ľudí menej ako vo štvrtok, uviedli pohraničníci. Počet odbavených do dnešných 7:00 bol ale v porovnaní s piatkom vyšší.

V posledných dňoch sa počet ľudí utekajúcich z vojnou postihnutej Ukrajiny do Poľska znižuje. Mnoho utečencov v Poľsku zostáva, ďalší ale z krajiny pokračujú do iných častí Európy.
Poľská pohraničná stráž dnes tiež uviedla, že z Poľska na Ukrajinu od začiatku invázie odišlo 421-tisíc osôb. Podľa skorších správ poľských i ukrajinských médií ide predovšetkým o ukrajinských mužov, ktorí sa vydali do vlasti bojovať proti ruským inváznym silám./agentury/

X X X

Zástupca šéfa NATO: Vojaci na Slovensku zostanú dlho, možno natrvalo

Mircea Geoanã je zástupca šéfa NATO Jensa Stoltenberga. V minulosti bol rumunským ministrom zahraničných vecí. Počas svojej návštevy Slovenska poskytol rozhovor pre Aktuality.sk.

X Ako bude podľa predikcií NATO pokračovať vojna na Ukrajine?

Pravdepodobne to bude trvať ešte nejaký čas, čo je zlé, pretože sú straty na životoch nevinných civilistov, ale aj na oboch stranách armády. Na tej ruskej sú to mladí vojaci. Je to zlé, ale na základe rétoriky, ktorú počúvame z Moskvy, prichádzajú informácie, že vojna bude pokračovať.

X Sú tieto výzvy jediná vec, ktorú práve robíte? Alebo čo presne NATO práve robí proti vojne na Ukrajine?

NATO je organizácia, ktorá pomáha Ukrajine od roku 2014 modernizovať jej ozbrojené sily, cvičiť ich špeciálne jednotky a spolu s jednotlivými spojencami sme pomohli transformovať ukrajinskú armádu z postsovietskej na štandardy NATO.
To ale nie je jediný dôvod úspechu v boji na Ukrajine proti Rusku. Statočnosť a hrdinstvo, ktoré Ukrajinci majú, sú veľmi dôležité. Aj v týchto ťažkých časoch pomáhame Ukrajine s kybernetickou odolnosťou v boji proti informáciám, s ochranou, vybavením a nielen tým vojenským. NATO ako organizácia toho robí mnoho, ale veľa robia aj jednotliví mezinárodní spojenci a ich kapacity. Predpokladáme, že táto podpora pre Ukrajinu bude pokračovať.

X Môžeme urobiť niečo viac, než už teraz robíme?

Robíme toho veľa a budeme v tom pokračovať. Samozrejme, nie všetko, čo od nás a našich spojeneckých krajín žiadajú ukrajinskí priatelia, sa dá ihneď splniť. Napríklad zavedenie určitých bezletových zón...

X To je jedna vec, ktorej sme povedali nie. Prezident Zelenskyj ale žiada napríklad viac lietadiel, prípadne tankov a iných systémov. Sme na to pripravení? Alebo aj táto odpoveď bude nie?

V prvom rade NATO rešpektuje hrdinstvo prezidenta Zelenského a obdivuje, že je v čele krajiny v takých tragických momentoch. Aj keď musíme povedať nie niektorým jeho požiadavkám, neznamená to, že hovoríme nie väčšine jeho žiadostí.

Ak sa pozriete na obrovský zoznam vecí, ktoré spojenci robia pre Ukrajinu – od protiraketových, protitankových a protilodných systémov, od logistiky, munície a pomoci –, je toho nesmierne veľa. A, samozrejme, požiadavky vyššej kategórie sú najviac viditeľné.

Taktiež je dobrý komunikátor, čo si všetci všímame. Ale opäť, my sme NATO a našou povinnosťou číslo jeden je postarať sa o Slovensko, Rumunsko, Estónsko, Ameriku, Kanadu a nás všetkých. Takže pri pomoci Ukrajine si musíme byť istí, že kým jej budeme pomáhať, nezačneme vojnu medzi NATO a Ruskom, dvomi jadrovými superveľmocami.

Preto niektoré veci z toho, čo prezident Zelenskyj žiada, robíme. Ak sa pozriete na zoznam vecí, ktoré robíme, je dlhý. Budeme v tom pokračovať. Zároveň predpokladáme, že zoznam bude ešte dlhší. No tiež si dávame pozor na to, aby napätie neeskalovalo – čo je záväzok, ktorý máme voči jednej miliarde ľudí vrátane obyvateľov Slovenska. Chrániť spojencov NATO je misia číslo jeden.

X Keď už hovoríme o obrane Slovenska, je tu požiadavka, aby sme na Ukrajinu dodali náš systém S-300. Pozícia Slovenska je však taká, že v prvom rade musíme mať zabezpečenú našu protivzdušnú obranu. Kde sme s týmto problémom teraz? Čo je možným riešením? Ako bude naše nebo chránené, keď darujeme S-300?

V prvom rade musíme rešpektovať rozhodnutia každého spojenca. Máte demokraciu. Sami najlepšie poznáte vaše národné záujmy. Zároveň rešpektujeme fakt, že Slovensko robí dnes veľmi veľa – prijíma utečencov. Váš minister, ktorý bol láskavým hostiteľom na stretnutí B9, nám povedal, že v prepočte na obyvateľa prijíma Slovensko viac utečencov ako Poľsko či moja rodná krajina – Rumunsko. Robíte veľa.

Pomáhate im. Ste veľmi solídnym spojencom, počítame s vami a veríme vám.
Diskusia o poskytovaní podpory Ukrajine, ktorá vedie k tomu, aby ste sa uistili, že nebudete mať medzeru vo svojej protivzdušnej obrane, je niečo, čo je opäť legitímne. Rozumieme tomu a veríme, že vaše diskusie s kľúčovými spojencami ako Amerika, Nemecko a Holandsko, ktorí sa rozhodli presťahovať sem najmodernejší systém rakiet Patriot, povedú nakoniec k pozitívnemu záveru. My ako NATO ale neprikazujeme Bratislave, čo má alebo nemá robiť. Suverénne právo vašej krajiny je rozhodnúť sa, čo je pre vás najlepšie. Ale aj to, že prejavujete toľko solidarity s Ukrajinou, je niečo, čomu treba zatlieskať a čo treba podporovať.

X Keď sa povie NATO, niektorí ľudia na Slovensku sú vystrašení, protestujú na uliciach proti prítomnosti jednotiek NATO na Slovensku. Ako reagujete na takéto protesty?

Pred pár dňami sme oslavovali 18 rokov od vstupu Slovenska, Rumunska, pobaltských krajín, Bulharska a Slovinska do NATO – 7 krajín, ktoré vstúpili. Od Baltského cez Čierne až po Jadranské more. Ja som bol vtedy ministrom zahraničných vecí v Rumunsku a pamätám si, že toto rozhodnutie v podstate zmenilo naše životy k lepšiemu.

Neviem, ako na Slovensku, ale HDP Rumunska v roku 2004 bolo štyrikrát menšie, ako je dnes. Bez rozšírenia NATO by sa EÚ nerozšírila. Keď sa rozprávam so slovenskými priateľmi, plne chápem a rešpektujem niektoré citlivé, historické či strategické úvahy. Som demokrat a rešpektujem postavenie každého. Opýtal by som sa ale Slovákov, mladých aj starších, mužov aj žien, chlapcov aj dievčat, aby si na sekundu predstavili, aké by bolo Slovensko bez NATO dnes.

Byť v NATO je predpokladom pre mier, stabilitu, bezpečnosť a prosperitu pre všetkých. Bezpečnosť a prosperita idú ruka v ruke a ja iba žiadam, aby si predstavili, čo by Slovensko alebo moje rodné Rumunsko robilo, keby sme počúvali Putina a nerozšírili NATO.

Aká by bola situácia v celej strednej Európe, ak mal Putin nutkanie obnoviť Sovietsky zväz? V roku 1968 som bol dieťa a pamätám si to. Šok, ktorý prežívate z tejto barbarskej vojny Ruska proti Ukrajine, je zrejme podobný tomu, aký som cítil ja, keď som bol malý, keď Sovietsky zväz napadol Československo.

Toto je niečo, čo si mladšie generácie nepamätajú. Keď poviem svojmu synovi, ktorý je asi vo vašom veku, niečo o komunizme, jeho reakcia je: Daj mi pokoj s komunizmom.

Snažím sa len povedať slovenským priateľom, že byť v NATO prináša bezpečnosť a tá prináša prosperitu. Vo svete, v ktorom sú ľudia ako Putin pripravení použiť násilie na vytvorenie ruského impéria, je lepšie byť v NATO ako mimo neho. Vo všetkých prípadoch.

X Viete odpovedať na svoju vlastnú otázku o tom, čo by sa stalo, ak by Slovensko alebo vaše rodné Rumunsko nebolo v NATO?

To neviem, ale môžem povedať, že Putinov zámer je obnova ruského sovietskeho impéria, no nevzdáva sa ani myšlienky, že by ovládol aj iné časti Európy. Nebolo to tak dávno. Keby nebolo NATO, tak by možno stále mali ruskú dominanciu.

x Ak niektorí ľudia hovoria, že by radi žili v Rusku, tak ja pozývam mladých Slovákov, aby išli a žili v Rusku. Preferujete žiť v Bratislave, v tomto krásnom západnom a sofistikovanom meste, alebo sa chcete báť?

Spomínali ste demonštráciu proti NATO. Výborne! Mladí ľudia v Rusku protestujú proti vojne na Ukrajine a idú kvôli tomu do väzenia. Pán Navaľnyj je vo väzení. Politickí oponenti sú otrávení. Čo za život by ste chceli?

V tejto veci som trochu emocionálny, pretože polovicu života som prežil v komunizme a viem porovnať, čo znamená byť súčasťou NATO a byť súčasťou ruského impéria... V žiadnom prípade si nevyberiete žiť ako na Sibíri, v porovnaní so životom v Bratislave. Je to jasná voľba.

X Vojaci NATO sú už na Slovensku. Okrem slovenskej armády sú tu aj Holanďania, Nemci, hovorí sa o novej bojovej skupine NATO na východe Slovenska. Ako dlho podľa vás na Slovensku zostanú títo vojaci? Len do konca vojny alebo to bude dlhodobo tak ako napríklad v Estónsku a ďalších pobaltských krajinách?

Dnes máme podobnú a koherentnú prítomnosť vojakov NATO na východnom krídle. Obzvlášť s novou bojovou skupinou na Slovensku, vedenou Českou republikou. Pred pár dňami som bol v Prahe a poďakoval som sa našim českým priateľom, že nad tým prevzali vedenie.

Teraz máme veľmi podobné počty vojakov v Pobaltí, Maďarsku, Rumunsku aj Bulharsku. To si myslím, že je výborná správa. Ale naši lídri na samite v Madride musia rozhodnúť, či si nechajú vojakov NATO na východnej hranici permanentne, dlhodobo.

A to nie je preto, že by to NATO chcelo. Je to preto, že Rusko na nás vytvára tlak, pretože je také agresívne. Takže áno, očakávam dlhší, permanentný pobyt. Nemôžem povedať, v ktorej krajine bude aký počet vojakov akých národností, ale vidím veľkú spokojnosť. Na mape, ktorú som ukazoval vašim ministrom zahraničných vecí, je 8 bojových skupín. Máme, myslím, 25 spojeneckých národov, ktoré sa na tom podieľajú na Slovensku, v Rumunsku, Litve, Lotyšsku a tak ďalej. Ukazuje to, akú veľkú mieru solidarity máme v NATO.

Samozrejme, Amerika je najväčšia zo spojencov, ale nie je sama, kto prispieva. Je tu Kanada, Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Taliansko. Mimochodom, myslím si, že Taliansko bude lídrom bulharskej skupiny, Francúzsko bude v Rumunsku a Česko tu. A to znie super, pretože takto sa chránime navzájom, tak môžeme ochrániť aj naše záujmy a našu populáciu.

X Jedna z krajín NATO, konkrétne Maďarsko, nevyzerá, že by v pomoci Ukrajine bola úplne na palube. Viktor Orbán povedal, že bude blokovať zásielky zbraní na Ukrajinu, nedovoľuje transport žiadnych zbraní cez Maďarsko smerom na východ. Prečo to robí?

Tak ako som povedal v prípade Slovenska, plne rešpektujeme rozhodnutia našich spojencov. Fungujeme v demokraciách a na princípe konsenzu. Nepôjdem do niečoho, čo je teraz veľmi horúce, zvlášť pár dní pred voľbami v Maďarsku.
Samozrejme, viem o diskusiách vo Vyšehradskej skupine aj o diskusiách vo formáte Bukureštskej deviatky... Môžem povedať jedno: keď hovoríme o NATO, nevideli sme, že by Maďarsko čokoľvek zablokovalo. Nevidel som, že by Maďarsko blokovalo európske sankcie. A čo sa týka ich národných rozhodnutí, to nie je niečo, za čo by NATO malo súdiť spojencov. Utečencov prijímajú. Už len fakt, že je táto téma na Slovensku prítomná vo verejnej diskusii, indikuje konverzáciu, ktorá bude niekedy po voľbách pokračovať.

X V poslednej otázke sa vrátim k bojovej skupine NATO na Slovensku. Koľko vojakov to asi môže byť a čo tu vlastne budú robiť? Budú tu v podstate len sedieť a čakať na možné nebezpečenstvá alebo budú mať nejaké úlohy?

Už som spomenul, že zhruba od roku 2016 máme 4 bojové skupiny v Pobaltí a Poľsku. Navštívil som ich a aj náš generálny tajomník Jens Stoltenberg ich navštívil. Už sa blížime k ich piatemu výročiu. Nie sú obrovské, čo sa týka počtov, ale sú multinárodné.

Je to výborná skúsenosť, lebo spolu cvičia. Učia sa rozumieť strategickej kultúre jednotlivých krajín. Pri Vilniuse takúto bojovú skupinu vedie Kanada. A máte tam Nemcov, Litovcov a mnohých ďalších. Benefit z takej bojovej skupiny je nielen ich prítomnosť, ktorá je sama osebe odstrašujúca, ale ide aj o to, že vaše jednotky budú môcť cvičiť – a to v podstate každý deň s mnohými spojencami. To znamená, že budeme viac pripravení, lepšie vybavení a budeme sa jeden od druhého učiť.

Čo sa týka čísel, viem, že slovenský parlament stanovil hornú hranicu 3000 vojakov. Takže to bude o niečo menej ako toto číslo, ale viac, ako máme teraz v Pobaltí. Je to na každej jednej bojovej skupine, aby sa zostavila podľa potrieb a príspevkov jednotlivých krajín. Niektoré bojové skupiny môžu byť 2000 mužov, iné môžu mať 1800, viac alebo menej, aktuality.sk

X X X

Jeden z troch sľubov Ukrajine od EÚ: Pomôžeme vám vybudovať vaše mestá

Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolaová v piatok navštívila Kyjev a uistila, že Európa stojí za Ukrajinou a pomôže jej po vojne s Ruskom znovu postaviť jej mestá. Inváziou na Ukrajinu sa Rusko pustilo do priameho stretu s Európou, povedala pôvodne maltská politička, ktorá je na čele EP od januára.

Na snímke vpravo predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová a vľavo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský počas stretnutia v Kyjeve 1. apríla 2022.
Metsolaová tiež uistila, že europarlament podporí úsilie Ukrajiny o začatie procesu smerujúceho k členstvu v Európskej únie. „Prosím, verte mi, keď hovorím, že Európsky parlament, Európska únia a Európania stoja za Ukrajinou. Preto som dnes tu, pretože stojíme za vami,“ povedala Metsolaová po príchode do ukrajinskej metropoly, kde sa stretla s predsedom ukrajinského parlamentu Ruslanom Stefančukom, premiérom Denysom Šmyhalom a nakoniec aj s Volodymyrom Zelenským.

Šéfka EP na Ukrajinu priviezla tri sľuby. „Po prvé, zločinná invázia (ruského prezidenta Vladimíra) Putina na Ukrajinu vystavuje Rusko priamej konfrontácii s Európou, medzinárodným spoločenstvom a svetovým poriadkom založeným na pravidlách. To nie je niečo, čo mu necháme len tak prejsť,“ upozornila.
„Po druhé, Európska únia uznáva vaše európske ambície a vašu túžbu stať sa kandidátskou krajinou. A môžete počítať s plnou podporou Európskeho parlamentu pri dosahovaní tohto cieľa,“ pokračovala Metsolaová.

„Po tretie, pomôžeme vám znova vybudovať vaše mestá, keď sa táto ilegálna, nevyprovokovaná a zbytočná vojna skončí. Už sme poskytli finančnú, vojenskú a humanitárnu pomoc. To bude pokračovať a ešte sa navýši,“ sľúbila Metsolaová na spoločnom tlačovom brífingu so Stefančukom.
Ten povedal, že s predsedníčkou EP hovoril o medzinárodných sankciách proti Rusku, humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine a procesu približovania Ukrajiny k EÚ.

Už minulý mesiac Kyjev na znamení solidarity s Ukrajinou navštívili premiéri Českej republiky, Poľska a Slovinska. Metsola oznámila, že mieri do Kyjeva, vo štvrtok večer. V piatok po príchode na twitteri napísala: „Vzdor a odvaha Ukrajincov inšpirovali svet.“

Metsolaová potom vystúpila s prejavom v ukrajinskom parlamente a stretla sa aj s prezidentom Zelenským. Ten jej „hrdinskú“ a osobnú návštevu Kyjeva vysoko ocenil a poďakoval sa aj za podporu Európskeho parlamentu Ukrajine.
„Nesmierne si ceníme všetky takéto prejavy. A pretože už všetko nazeráme prizmou priateľ či nepriateľ,… keď už pre nás v diplomacii neexistuje šedá zóna, sme šťastní, že vás vidíme na strane svetla a dobra, pokiaľ ide o Ukrajinu,“ povedal Zelenskyj.

X X X
\
Prezident Zelenskyj obvinil ustupujúce ruské sily z nastražovania mín na severe Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu obvinil ruských vojakov, ktorí ustupujú alebo sú vytláčaní ukrajinskými silami, že úmyselne nastražujú míny v oblastiach severnej Ukrajiny.

„Na severe našej krajiny útočníci ustupujú. Je to pomalé, ale zjavné. Na niektorých miestach sú vytláčaní pomocou bojov, inde svoje pozície opúšťajú sami," povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom v sobotu.
„Nastražujú míny na celom tomto území. Podmínované sú domy, vybavenie a dokonca aj telá mŕtvych ľudí," dodal. Pre svoje tvrdenia však nepredložil nijaké dôkazy.

Ruské ministerstvo obrany na žiadosť o komentár v tejto veci nereagovalo. Agentúra Reuters uvedené obvinenia prezidenta Zelenského nevedela nezávisle overiť.

Bezpečnostné zložky v sobotu po tom, ako sa v obci Dmytrivka západne od Kyjeva našlo za deň vyše 1500 výbušnín, varovali ľudí žijúcich v mestách a obciach Kyjevskej oblasti, ktoré sa nedávno podarilo Ukrajine oslobodiť, aby boli opatrní.
Zelenskyj v tejto súvislosti dodal, že prebieha úsilie o zaistenie bezpečnosti daných oblastí a zneškodnenie mín. "Naďalej je však nemožné vrátiť sa k normálnemu životu, aký sme poznali," uviedol.

Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč v sobotu uviedol, že ukrajinské jednotky získali späť kontrolu nad viac ako 30 obcami v Kyjevskej oblasti vrátane miest Buča a Brovary. Na východnej a južnej Ukrajine však naďalej prebiehajú intenzívne boje, najmä o ovládnutie prístavného mesta Mariupol, dodal Arestovyč, aktuality.sk

X X X

Jeden z troch sľubov Ukrajine od EÚ: Pomôžeme vám vybudovať vaše mestá

Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolaová v piatok navštívila Kyjev a uistila, že Európa stojí za Ukrajinou a pomôže jej po vojne s Ruskom znovu postaviť jej mestá. Inváziou na Ukrajinu sa Rusko pustilo do priameho stretu s Európou, povedala pôvodne maltská politička, ktorá je na čele EP od januára.

Na snímke vpravo predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová a vľavo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský počas stretnutia v Kyjeve 1. apríla 2022.
Metsolaová tiež uistila, že europarlament podporí úsilie Ukrajiny o začatie procesu smerujúceho k členstvu v Európskej únie. „Prosím, verte mi, keď hovorím, že Európsky parlament, Európska únia a Európania stoja za Ukrajinou. Preto som dnes tu, pretože stojíme za vami,“ povedala Metsolaová po príchode do ukrajinskej metropoly, kde sa stretla s predsedom ukrajinského parlamentu Ruslanom Stefančukom, premiérom Denysom Šmyhalom a nakoniec aj s Volodymyrom Zelenským.

Šéfka EP na Ukrajinu priviezla tri sľuby. „Po prvé, zločinná invázia (ruského prezidenta Vladimíra) Putina na Ukrajinu vystavuje Rusko priamej konfrontácii s Európou, medzinárodným spoločenstvom a svetovým poriadkom založeným na pravidlách. To nie je niečo, čo mu necháme len tak prejsť,“ upozornila.

„Po druhé, Európska únia uznáva vaše európske ambície a vašu túžbu stať sa kandidátskou krajinou. A môžete počítať s plnou podporou Európskeho parlamentu pri dosahovaní tohto cieľa,“ pokračovala Metsolaová.
„Po tretie, pomôžeme vám znova vybudovať vaše mestá, keď sa táto ilegálna, nevyprovokovaná a zbytočná vojna skončí. Už sme poskytli finančnú, vojenskú a humanitárnu pomoc. To bude pokračovať a ešte sa navýši,“ sľúbila Metsolaová na spoločnom tlačovom brífingu so Stefančukom.

Ten povedal, že s predsedníčkou EP hovoril o medzinárodných sankciách proti Rusku, humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine a procesu približovania Ukrajiny k EÚ.
Už minulý mesiac Kyjev na znamení solidarity s Ukrajinou navštívili premiéri Českej republiky, Poľska a Slovinska. Metsola oznámila, že mieri do Kyjeva, vo štvrtok večer. V piatok po príchode na twitteri napísala: „Vzdor a odvaha Ukrajincov inšpirovali svet.“

Metsolaová potom vystúpila s prejavom v ukrajinskom parlamente a stretla sa aj s prezidentom Zelenským. Ten jej „hrdinskú“ a osobnú návštevu Kyjeva vysoko ocenil a poďakoval sa aj za podporu Európskeho parlamentu Ukrajine.
„Nesmierne si ceníme všetky takéto prejavy. A pretože už všetko nazeráme prizmou priateľ či nepriateľ,… keď už pre nás v diplomacii neexistuje šedá zóna, sme šťastní, že vás vidíme na strane svetla a dobra, pokiaľ ide o Ukrajinu,“ povedal Zelenskyj./agentury/

X X X

Premiér: Vďaka Slovensku začala koordinácia prístupu EÚ k platbám za ruský plyn

Heger trvá na rešpektovaní zmluvných podmienok a platbách v eurách alebo dolároch.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) ocenil, že Európska komisia začala s koordináciou prístupu Európskej únie k platbám za dovoz plynu z Ruska. Hovorí, že sa tak stalo na žiadosť Slovenska. Stanovisko poskytla TASR hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková.

Konštatuje sa v ňom, že jednota Únie sa prejavuje aj v rokovaniach o požiadavke Ruska, aby odberatelia z krajín, ktoré Moskva označuje za nepriateľské, platili za dodávky plynu v rubľoch.

„Chcel by som poďakovať francúzskemu predsedníctvu a Európskej komisii, že na žiadosť Slovenska začali s koordináciou reakcie na snahu Ruska podkopať dlhodobé kontrakty na dovoz plynu vymáhaním platieb v rubľoch. Aj v tejto situácii je jednota kľúčová a trváme na rešpektovaní zmluvných podmienok a platbách v eurách alebo dolároch," uviedol premiér.
Ďalším krokom má byť vypracovanie právnej analýzy, na základe ktorej bude Únia postupovať a koordinovať sa. Zároveň je podľa premiéra potrebné preskúmať nielen právne, ale aj ekonomické dôsledky konania Ruska na členské štáty EÚ, aktuality.sk

X X X

Putin chce Západu vrátiť úder, pohrozil zavretím kohútikov s plynom. Čo chce dosiahnuť?

Ak nebudú platby v rubľoch, tak nebude ani plyn. Ruský prezident Vladimir Putin dal Európe ultimátum.

Vo štvrtok večer podpísal dekrét, podľa ktorého budú musieť odberatelia plynu od 1. apríla, teda od piatka, platiť za dodávky plynu v rubľoch. Niektorí lídri západných krajín sa už voči tomuto kroku ohradili a považujú to za vydieranie. Podľa nich ide o porušenie súčasných zmlúv, v ktorých sa počíta s platbami v eurách.

Putin v televíznom prejave vyhlásil, že ak sa platby nezrealizujú, budú to považovať za neuhradenie záväzkov, čo so sebou ponesie následky. To by podľa neho znamenalo, že súčasné kontrakty budú zastavené. „Nikto nám nič nedá zadarmo a my tiež nemienime robiť charitu,“ vyhlásil v televíznom prejave.

Domácnosti, firmy či bežní ľudia si ešte živo pamätajú situáciu z mrazivého januára 2009, kedy k nám prestali prúdiť dodávky s ruským plynom. Výroba fabrík sa musela zastaviť, aby bol dostatok plynu pre kritickú infraštruktúru. Každý deň sme prichádzali zhruba o 100 miliónov eur. Odhadovaná strata pre slovenskú ekonomiku počas 11 dní dosahovala až jednu miliardu eur. Aj preto verejnosť pozorne sleduje, ako sa situácia teraz vyvinie.

Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida upokojuje, že zatiaľ by nemala byť situácia nijako kritická pokiaľ ide o požiadavku platiť za plyn v rubľoch. „Ak by malo ísť len o povinnosť európskych zákazníkov vymeniť eurá za ruble na účte Gazprombanky, tak ide v podstate len o technikáliu,“ tvrdí pre Pravdu. Problémom by podľa neho nastal, ak by sa takýmto krokom zasahovalo do cenového vzorca dohodnutého v zmluvách.

Putin chce Západu vrátiť úder
Systém by mal fungovať tak, že ruská banka Gazprombank pre každého zákazníka otvorí dva účty. Jeden účet bude v zahraničnej mene a druhý v ruskej mene. Zákazníci by mali najskôr zaplatiť za plyn v zahraničnej mene. Následne dajú banke oprávnenie, aby túto menu predala za ruble, ktoré sa prevedú na druhý účet. Odtiaľ potom poputujú na účet ruského plynárenského gigantu Gazprom. Plyn sa podľa dekrétu tak formálne zaplatí z rubľového účtu.

Čo chce týmto krokom Putin dosiahnuť? V ekonomickej rovine by to mohlo byť posilnenie rubľa. Ten sa však už medzičasom vrátil takmer na svoju pôvodnú hodnotu spred začiatku vojenskej agresie. Rozhodnutím centrálnej banky totiž musia ruské firmy, vrátane Gazpromu, meniť 80 percent svojich príjmov v zahraničnej mene na ruble, čo ruskú menu posilňuje. Ostáva teda druhá, teda politická rovina.

Analytik Rabobank Bas van Geffen upozorňuje, že je to odpoveď Putina na európske sankcie proti Rusku a podporu Ukrajiny. Inými slovami má ísť o snahu Kremľa vrátiť úder Západu za pomoc Ukrajine a zavedenie bolestivých sankcií. Keďže rubeľ je možné získať len prostredníctvom sankcionovanej ruskej centrálnej banky, tak to bude znamenať len dve možnosti. „Buď to prinúti Západ, aby sa vyhýbal vlastným sankciám, alebo to bude koniec dodávok ruského plynu do Európy,“ povedal Bas van Geffen pre Financial Times. Putinovi tak ide skôr o to, aby prinútil západné krajiny obchádzať vlastné sankcie.

Odborník na energie Morten Frisch zase upriamuje pozornosť na samotnú zmluvu. „Ak dôjde k veľkému sporu v rámci zmluvy o vývoze plynu s Gazpromom, plyn by mal naďalej prúdiť, kým sa záležitosť nevyrieši arbitrážou v Štokholme,“ vysvetlil. Podobné prípady sa už v minulosti arbitrážou v Štokholme riešili. Napríklad zdĺhavý spor medzi Gazpromom a Kyjevom o tranzite ruského plynu cez ukrajinské územie. Gazprom musel na konci roku 2019 zaplatiť Ukrajine takmer tri miliardy dolárov.

Slovensko má záväzky uhradené
Platba za poslednú faktúru za ruský plyn je už uhradená a ďalšie okamžité kroky zatiaľ nie sú potrebné, zareagoval rezort hospodárstva na Putinov krok. Podľa hovorkyne ministerstva hospodárstva Kataríny Matejkovej bude Slovensko postupovať spoločne s ostatnými členskými štátmi Európskej únie. Rezort hospodárstva zároveň intenzívne pracuje na znížení závislosti od plynu z Ruskej federácie.

Objemy dodávok plynu z Ruska sú v súčasnosti nezmenené. Vo štvrtok minulý týždeň sa skončila vykurovacia sezóna, od 1. apríla sa začínajú plniť zásobníky na novo. V súčasnosti sú podľa rezortu hospodárstva plné na 24 percent, čo je približne jedna miliarda metrov kubických. Okrem toho má Slovensko k dispozícii rezervu ďalších 500 miliónov metrov kubických pre kritickú infraštruktúru a chránených odberateľov, vrátane domácností.

„Ak by došlo k reálnemu zastaveniu dodávok plynu zo strany Ruska, Slovensko bude postupovať podľa platnej legislatívy, teda zákona o energetike, ktorý definuje nevyhnutné kroky počas krízovej situácie,“ povedala Matejková. Slovensko by sa tak začalo riadiť núdzovým plánom.

Vládu pre nedostatočnú stratégiu v prípade výpadku ruských dodávok skritizoval aj predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský (OľaNO). Vo svojom komentári vyzval k čo najrýchlejšiemu zvolaniu krízového štábu, aby sa začalo pracovať na krízovom scenári v prípade odstávky energetických dodávok. Ku kritike sa pridala aj mimoparlamentná strana Hlas expremiéra Petra Pellegriniho. „Žiadame vládu, aby predstavila verejnosti scenáre ďalšieho postupu vrátane úplnej odstávky importu plynu z Ruska,“ uviedla strana.

V Nemecku panujú obavy
Závislosť Európskej únie od ruského plynu je zhruba na úrovni 40 percent. Lídri EÚ si stanovili za cieľ znížiť spotrebu ruského plynu do konca tohto roka o približne 66 percent a snažia sa nájsť alternatívne zdroje vrátane dodatočných dodávok skvapalneného zemného plynu zo Spojených štátov.

Európska komisia tiež predstavila návrh opatrení, ktorými chce zasiahnuť proti nevídaným cenám plynu a zároveň sa odkloniť od ruského plynu. Spoločný nákup plynu je napríklad jedným z navrhovaných riešení. Takýto krok by bol prospešný aj pre Slovensko, ktoré je limitované vnútrozemskou polohou a ktoré nespravili dostatok opatrení na to, aby sa zbavilo závislosti od ruského plynu.

Odborníci sa podľa spravodajskej stanice CNN zhodujú, že prerušenie dodávok plynu do Európy je teraz v súčasnosti po podpísaní dekrétu Putinom pravdepodobnejšie, ale nie nevyhnutné. Napriek tomu by akýkoľvek krok Moskvy k zastaveniu alebo veľkému obmedzeniu dodávok spôsobil regiónu obrovský šok.

Nemecku, najväčšej ekonomike regiónu, už teraz hrozí recesia, keďže továrne zápasia s prudko rastúcimi nákladmi na energiu. Energetická expertka a poradkyňa spolkovej vlády Lamia Messari-Beckerová varovala pred následkami zastavenia dodávok plynu. „Ak by prišlo k ochromeniu primárneho priemyslu, spustilo by to reťazovú reakciu, ktorá by sa nedala zastaviť a len ťažko by sa opravovali jej následky,“ povedala pre agentúru DPA./agentury/

X X X

Putin chce hrať s Európou ruskú ruletu. Namiesto náboja plyn?

Donúti Sme rodina ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), aby odomkol trezor s peniazmi na pomoc chudobným? „Kollár bude ten, čo buchne po stole,“ povedal v podcaste Marián Repa.
Bude Viktor Orbán pokračovať ako premiér maďarskej vlády po nedeľňajších voľbách? Prieskumy ukazujú minimálny rozdiel medzi Fideszom a zjednotenou opozíciou.

„Je takmer isté, že Orbán bude pokračovať,“ predpovedá v podcaste Počúvajte pravdu Andrej Matišák výsledok parlamentných volieb v Maďarsku.
V prospech dlhoročného šéfa maďarskej vlády sa priklonil aj Marián Repa: „Vojna na Ukrajine mu prišla ako dar z nebies, a opäť sa mohol dostať do pozície ochrancu Maďarov.“

Aký zmysel malo spojenie maďarskej opozície naprieč spektrom politických strán? Podľa Matišáka bolo zjednotenie krajnej pravice, liberálov a socialistov dobrá myšlienka, ale verejnosť sa obáva prílišnej rozdielnosti politických strán a ich nejednotnosti v budúcnosti.

Zatiaľ čo sa komentátori zhodujú vo víťazovi maďarských volieb, rozdeľuje ich reakcia Európskej únie na snahy Kremľa zastaviť dodávky ruského plynu pre členské štáty. Matišák neskrýva presvedčenie, že únia zostane jednotná aj po nátlaku Rusov platiť za plyn rubľami.

„Je to jednoznačné vydieranie, ktoré má za cieľ rozhádať Európu,“ vysvetlil v podcaste. Je presvedčený, že členské štáty sa začnú okamžite pripravovať na situáciu bez ruského plynu, a budú úspešné.
Repa ale zastavenie dodávok plynu z Ruska nevylučuje, a predpovedá medzi členskými štátmi rozpor: „Nie som si istý, či Nemecko a Rakúsko nepodľahne tlaku Kremľa.“

Rozdielne názory majú obaja komentátori aj v tom, či k zastaveniu dodávok ruská strana reálne pristúpi. Repa si myslí, že Vladimír Putin dokáže prekročiť ďalšiu „červenú“ líniu, zatiaľ čo Matišák hovorí len o vydieraní a hrozbe únii.
Drastický nárast cien pohonných hmôt, ale aj potravín či energií vyzýva už niekoľko týždňov slovenskú vládu k zásahu. Nič sa nedeje, a niektoré skupiny obyvateľstva zostávajú zaseknuté v pasci najmä energetickej chudoby. Koalícia síce tvrdí, že situáciu rieši, ale zostáva pozadu oproti iným štátom únie, ktoré s pomocou neváhali.

Podľa komentátora denníka Pravda je rozhodnutie na pleciach ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). „On drží kľúče od trezoru,“ dodal. Situáciu môže vyriešiť postoj hnutia Sme rodina, ktoré má v rukách aj rezort sociálny vecí. „Oni budú tí, ktorí buchnú po stole,“ predpovedal Repa v podcaste.

Dokedy bude koalícia brániť ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO)? Zachránil premiér Eduard Heger (OĽaNO) koalíciu? Čo chýba predsedovi vlády? Je neutrálna Ukrajina kľúčom k zastaveniu vojny? Vypočujte si podcast Počúvajte pravdu s komentátormi denníka Pravda Mariánom Repom a Andrejom Matišákom.

X X X

Štátna poisťovňa tlačí na nové zmluvy, druhá strana hovorí o vydieraní

Rokovania medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou sa naťahujú do posledných dní a pod tlakom sú podpisované nevýhodné zmluvy. Už to nie sú len nemocnice a ambulancie, ktoré kroky štátu kritizujú, no pridali sa aj kúpele.

Vo štvrtok ráno zástupcovia kúpeľov informovali, že zmluvy so štátnou poisťovňou odmietajú. Počas dňa sa však situácia zmenila a kúpeľníci tvrdia, že boli Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dotlačení.
„Je to načasované jednostranné nátlakové presadzovanie vlastného návrhu. Ani keď ich do zmlúv dotlačili, to neznamená, že poistenec Všeobecnej zdravotnej poisťovne má uhradenú kompletnú zdravotnú starostlivosť, to nejde. Kúpele to budú musieť riešiť doplatkami,“ vysvetlila výsledok podpisovania nových zmlúv Janka Zálešáková, predsedníčka Asociácie Slovenských kúpeľov.

Právne a finančné analýzy ani odborné medicínske argumenty podľa Zálešákovej vedenie poisťovne vôbec nezaujímali, a teda nie je podľa nej možné hovoriť o korektnom rokovaní a záujme o kvalitu zdravotnej starostlivosti.
„Nakoniec, keď priznali, že cena naozaj nezohľadňuje súčasné náklady, všetku zodpovednosť preniesli na ministerstvo financií a rozpočet,“ spresnila.

Podľa poskytovateľov zdravotnej starostlivosti však nejde zo strany štátnej poisťovne o rokovania, ale o vydieranie.
„Žiadali sme ich, aby nám zvýšili platby na 62 eur, pretože zvýšenie cien energií a personálnych nákladov v tomto roku nepokrýva ich navrhnuté ceny, oni nám ponúkli 47 a ani sa nesnažili spraviť kompromis. Spoluprácu so štátnou poisťovňou za Asociáciu Slovenských kúpeľov hodnotím ako historicky najhoršiu,“ hnevá sa Michal Fajin, generálny riaditeľ Špecializovanej nemocnice FBLR sv. Michala v Číži.

Ešte v stredu Zväz ambulantných poskytovateľov oznámil, že od apríla si budú tri milióny poistencov zdravotnú starostlivosť v 1 700 ambulanciách hradiť z vlastného. Vo štvrtok však došlo k zmene a štátna zdravotná poisťovňa vyhlásila, že v najbližších dňoch dotiahnu zmluvné podmienky. Stále však zostávajú ambulancie Asociácie súkromných lekárov, ktorí budú o nových zmluvách rokovať koncom apríla. Prezident asociácie Marián Šóth tvrdí, že ponuky, ktoré im boli predložené, prijať neplánujú. Zdravotníci upozorňujú, že nové zmluvné podmienky, ktoré sú im najmä zo strany štátnej poisťovne prezentované, zďaleka nereflektujú nárast cien energií, nájmov či materiálu a nestačia ani na zákonné zvýšenie platov.

Minister zdravotníctva aj napriek nespokojnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tvrdí, že generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Richard Strapko jeho dôveru má. Otázka dofinancovania zdravotníctva tak zostáva, aj napriek podpisu nových zmlúv, naďalej otvorená. „Tie zmluvy sú stále nevýhodné a to, čo nezaplatí štát, si bude musieť doplácať občan,“ zdôraznila Zálešáková.

Nielen štátna poisťovňa, ale ani ostatné dve súkromné Dôvera a Union stále nemajú uzatvorené zmluvy s Asociáciou nemocníc Slovenska, ktorá zastrešuje zhruba 80 menších regionálnych nemocníc. Aj pri nich hrozilo, že od apríla by vypovedali zmluvy, no vo štvrtok vyhlásili, že rokovania budú aspoň do 30. apríla pokračovať za súčasných cenových podmienok./agentury/

X X X

Zadržali Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu

Polícia v sobotu ráno zadržala Ľudovíta Makóa, bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy a Borisa Beňu, ktorý pôsobil ako námestník tajnej služby.
Informoval o tom portál tvnoviny.sk. Podľa jeho zdrojov je Makó zadržaný pre krivú výpoveď a prísahu a Beňa pre krivé obvinenie, prísahu a výpoveď. Zatknutie a obvinenie sa má týkať skutku, v ktorom sú obvinení exšéf SIS Vladimír Pčolinský a Zoroslav Kollár.

Prípad dozoruje Krajská prokuratúra v Bratislave. Obaja zadržaní sú kľúčoví svedkovia v kauzách Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).
„Toto obvinenie a trestné stíhanie považujem za účelovo vyfabrikované a nezákonné, čo azda najlepšie vystihuje dátum na uznesení (1. apríl)," reagoval na sociálnej sieti advokát Borisa Beňu Peter Kubina. Hlavným účelom tohto trestného stíhania je podľa neho pravdepodobne snaha vytvoriť kulisy a zámienku pre generálnu prokuratúru na opätovné zrušenie obvinenia bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského.

Jeho pôvodné obvinenie zrušila generálna prokuratúra tesne pred podaním obžaloby na základe paragrafu 363. Tento mimoriadny opravný prostriedok dáva generálnej prokuratúre právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak bol porušený zákon.

Začiatkom roka Pčolinského obvinili znovu. Keďže bývalý šéf tajnej služby trvá na svojej nevine, rozhodol sa zopakovať svoj predchádzajúci postup a opäť využil možnosť podať návrh na postup podľa paragrafu 363.
„Vedľajším účelom je odstrašenie a znechutenie všetkých osôb, ktoré v posledných mesiacoch a rokoch vypovedajú o závažnej korupčnej a organizovanej trestnej činnosti, aby si radšej povedali, že im to za to nestojí. V tomto konaní vidím rovnaký rukopis ako v prípade nezákonne obvinených vyšetrovateľov NAKA. A presne tak isto to aj dopadne," doplnil Kubina.

Stanovisko špeciálnej prokuratúry
„V trestnej veci obvinených Ing. V. P. a JUDr. Z. K. vyšetrovateľ NAKA včera (dňa 1. 4. 2022) upovedomil obhajcov obvinených o termíne preštudovania spisu, keďže považuje predmetné vyšetrovanie za skončené. Obvinenie v danej veci je založené na výpovediach dvoch priamych svedkov (spolupracujúcich obvinených). Vierohodnosť výpovedí týchto dvoch svedkov bola opakovane potvrdená právoplatnými rozsudkami súdov v iných trestných veciach (naposledy v trestnej veci odsúdených P. Gašparoviča a L. Vičana). Ani jeden z týchto svedkov nemá malignú motiváciu vypovedať proti obvinenému Ing. V. P., keďže až do vznesenia obvinenia v tejto trestnej veci udržiavali spolu priateľské vzťahy.," uviedol v stanovisku Úrad špeciálnej prokuratúry SR

Vierohodnosť a silu dôkazov proti obvineným by preto mal podľa úradu posúdiť nezávislý súd.
„V tejto veci bolo vedenie Úradu špeciálnej prokuratúry opakovane písomne a telefonicky (spôsobom a intenzitou, ktoré nemajú v iných trestných veciach obdobu) urgované zo strany vedenia Generálnej prokuratúry SR o predloženie vyšetrovacieho spisu na účely rozhodovania o podnete obhajoby na postup podľa § 363 Trestného poriadku.

Vyšetrovací spis však nemohol byť na Generálnu prokuratúru SR predložený z dôvodu, že doposiaľ nie je rozhodnuté o sťažnosti JUDr. Z. K. proti uzneseniu o vznesení obvinenia. O sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia pritom nemohlo byť doposiaľ rozhodnuté z dôvodu rozhodovania o namietanej zaujatosti dozorového prokurátora ÚŠP. Úrad špeciálnej prokuratúry samozrejme nebude verejne komentovať inú trestnú vec, v ktorej vykonáva dozor iná súčasť prokuratúry," pokračoval.

Podľa špeciálnej prokuratúry neprináleží hodnotiť, či dnes medializovaná trestná vec súvisí so snahou opätovne rozhodnúť postupom podľa § 363 Trestného poriadku vo veci obvinených Ing. V. P. a JUDr. Z. K. predtým, ako by sa vec mohla dostať pred nezávislý súd.

„Z našej praxe nám však nie je známy postup, kedy je možné ustálit krivé obvinenie alebo krivú výpoveď predtým, ako vo veci meritórne rozhodne súd (alebo orgán činný v trestnom konaní)," uzavrel úrad.
Kauza Pčolinský
Bývalého šéfa SIS Pčolinského vyšetruje NAKA pre korupciu. Práve s Beňom mali za úplatok vo výške 40-tisíc eur zastaviť odpočúvanie a rozpracovanie milionára Zoroslava Kollára.

Peniaze si mali potom rozdeliť rovným dielom. Beňa začal spolupracovať s políciou. V kauze vypovedal aj Makó.
Kauzu Pčolinského medializovali aj pre spustenie takzvanej vojny v polícii, píše portál.
Najvyšší súd pred týždňom právoplatne rozhodol o vine šéfa kontrarozviedky SIS Petra Gašparoviča, kde ako kľúčových svedkov uznal práve Beňu a Makóa, aktuality.sk

X X X

Turecko je ochotné pomôcť pri evakuácii Mariupolu, uviedol turecký minister obrany

Medzinárodný výbor Červeného kríža musel v piatok odložiť pokus o evakuáciu civilistov z tohto strategicky dôležitého prístavného mesta.
Turecko je ochotné pomôcť evakuovať ľudí z ukrajinského prístavného mesta Mariupol, ktoré oblieha ruská armáda, uviedlo v sobotu turecké ministerstvo obrany s tým, že zranených a civilistov môžu zobrať lode.

„Môžeme poskytnúť podporu vo forme plavidiel pre evakuácie z Mariupolu, najmä pokiaľ ide o civilistov, zranených, tureckých občanov či občanov iných krajín," povedal novinárom turecký minister obrany Hulusi Akar.
Turecký rezort obrany tlmočil svoju žiadosť o poskytnutie podpory pri evakuáciách ruskému vojenskému pridelencovi v Ankare, ako aj jeho tureckému náprotivku v Moskve, ktorý správu odovzdal ruským úradom. Ukrajinský vojenský pridelenec v Ankare zároveň tiež o návrhu informoval svojich nadriadených v Kyjeve, priblížil Akar.

Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) bol v piatok nútený odložiť pokus o evakuáciu civilistov z tohto strategicky dôležitého prístavného mesta. Pracovníci MVČK v sobotu ráno oznámili, že prebieha ďalší pokus o evakuáciu obyvateľov tohto mesta.
Cez humanitárne koridory sa v piatok podarilo z ukrajinských miest evakuovať celkovo 6266 ľudí, námestník riaditeľa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko, aktuality.sk

X X X

Veľká noc ukrojí domácnosti približne tretinu rozpočtu, tvrdí odborníčka

Veľká noc ukrojí domácnosti približne tretinu rozpočtu. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Partners Group SK.
Okrem prudkého rastu cien potravín a energií výdavky zvýši aj drahšia doprava, ale priplatiť si treba aj za reštauračné či ubytovacie služby.
„Zvykli sme si na spotrebný život a ceny porovnávame čoraz menej. V časoch rekordného zdražovania si však musíme sledovať výdavky viac ako inokedy," uviedla Zuzana Zábojníková, odborníčka na osobné financie z Partners Group SK. Na sviatky odporúča počítať so sumou aspoň 200 eur.

Najdrahšou položkou sú už tradične potraviny a príprava veľkonočného stola, keď sa počas sviatkov počíta aj s rodinnými návštevami. "Pri nákupe potravín treba rátať minimálne so sumou 150 eur, ale tam sa to nekončí. Do nákladov treba započítať aj zvýšené výdavky na prípravu jedál, veľké jarné upratovanie domácnosti, následnú tematickú dekoráciu a nakoniec aj výslužku pre šibačov," priblížila.

Náklady na prípravu
Celkové náklady na prípravu tak veľmi ľahko presiahnu hranicu 200 eur, čo je približne tretina mesačného rodinného rozpočtu. Ide pritom o jednorazovú položku, ktorá je nad rámec bežných mesačných výdavkov.

„Pre domácnosť je menej bolestivé odkladať si menšie sumy vopred, ako vykryť celú sumu naraz a často aj na poslednú chvíľu. Dôležité je mať vopred pripravený nákupný zoznam potrebných položiek s približným vyčíslením nákladov, aby sme mali tieto výdavky pod kontrolou. Takisto je veľmi dôležité nenakupovať emočne, keď si robíme zbytočne veľké zásoby a potraviny po dátume spotreby vyhadzujeme," spresnila Zábojníková.

Mnohé rodiny podľa nej vykrývajú zvýšené náklady z finančných rezerv, ale aj to má svoje pravidlá. „Ak si požičiavame zo železnej rezervy, peniaze do nej musíme čo najskôr vrátiť," podčiarkla.
Pozor na rezervu
Upozornila, že úlohou rezervy je chrániť domácnosť pri neočakávaných krízových scenároch, ako sú znížené príjmy v dôsledku práceneschopnosti alebo straty zamestnania. S väčšou spotrebou počas sviatkov, naopak, môže domácnosť počítať vopred, keďže ide o očakávaný vyšší výdavok.

„Včasné plánovanie umožňuje hľadať lacnejšie alternatívy a znižovať tak finančnú záťaž. Ak máme rozpočet príliš napnutý a za potraviny zaplatíme viac, pretože dražejú, náklady môžeme znížiť napríklad pri cestovaní za rodinou a miesto vlastného auta zvážime využitie služieb autobusovej alebo železničnej dopravy, ktorá je cenovo podstatne dostupnejšia," dodala, aktuality.sk

X X X

OSN: Bojujúce strany v Jemene sa dohodli na dvojmesačnom prímerí

Organizácia Spojených národov oznámila, že bojujúce strany v Jemene sa dohodli na dvojmesačnom prímerí, ktoré vstúpi do platnosti v sobotu - v prvý deň moslimského pôstneho mesiaca ramadán. Prímerie bude možné predĺžiť. Informovala o tom agentúra AFP.
„Strany konfliktu kladne reagujú na návrh OSN na dvojmesačné prímerie, ktoré vstúpi do platnosti zajtra (v sobotu) 2. apríla o 19.00 h," uviedol v piatok vo vyhlásení osobitný vyslanec OSN pre Jemen Hans Grundberg. Dodal, že prímerie je možné so súhlasom strán predĺžiť aj po uplynutí týchto dvoch mesiacov.

„Strany súhlasili so zastavením všetkých útočných vojenských leteckých, pozemných a námorných operácií v Jemene a za jeho hranicami," povedal Grundberg. Dodal, že lodiam s palivom povolili vstup do prístavov v jemenskej provincii Hudajda a umožnili komerčným letom štartovať z letiska v hlavnom meste Saná a aj na ňom pristávať.

„Takisto sa dohodli stretnúť sa pod mojou záštitou s cieľom otvoriť cesty v guvernoráte Taizz a ďalších guvernorátoch. Vyslanec OSN sa obom stranám poďakoval za spoluprácu v „dobrej viere". Počas dvoch mesiacov prímeria bude podľa svojich slov naďalej s oboma stranami udržiavať spojenie s cieľom "dosiahnuť trvalé prímerie".

Rokovania sa konajú v Saudskej Arábii
Rokovania o vojnovom konflikte v Jemene sa konajú v Saudskej Arábii, pripomína AFP. Tá je na čele vojenskej koalície bojujúcej proti jemenským povstalcom tzv. húsíom, ktorých podporuje Irán.
Povstalci odmietli zúčastniť sa na rozhovoroch vedených na území nepriateľa. Minulý týždeň však ponúkli dočasné prímerie a výmenu väzňov.
Koalícia pod vedením Saudskej Arábie v utorok večer oznámila, že počas nadchádzajúceho moslimského pôstneho mesiaca ramadán zastaví bojové operácie v Jemene, aktuality.sk

X X X

Grécka pobrežná stráž zachránila v Stredozemnom mori sedemdesiat migrantov

Nie je možné odhadnúť, koľko ľudí zahynulo pri pokuse zdolať túto cestu, tvrdí grécka pobrežná stráž.
Grécka pobrežná stráž zachránila sedemdesiat migrantov z plachetnice, ktorá sa ocitla v núdzi na západ od Peloponézskeho polostrova.
Zachránení ľudia, z ktorých väčšina pochádza z Afganistanu alebo Iraku, boli v sobotu prevezení do juhogréckeho prístavného mestečka Pylos. Migranti sa ocitli v tiesni v piatok v dôsledku silných vetrov v Iónskom mori.

Prevádzači čoraz častejšie plnia plachetnice migrantmi a utečencami z Turecka a iných stredozemných štátov a posielajú ich smerom k Taliansku a Grécku. Mnohí migranti sa na cestu cez Stredozemné more vydávajú v člnoch, ktoré sú staré alebo poškodené. Nie je možné odhadnúť, koľko ľudí zahynulo pri pokuse zdolať túto cestu, uviedla grécka pobrežná stráž, aktuality.sk