Podľa agentúry Reuters to povedal nemenovaný zástupca amerického Pentagónu. Ten vo svojom hodnotení ruského postupu na bojisku uviedol, že ruské jednotky kvôli odhodlanej ukrajinskej obrane postupujú pomalšie, než očakávali, a do ich rúk zatiaľ nepadlo žiadne dôležitejšie mesto. Rusko sa ale môže zo svojich chýb poučiť a pomer síl čoskoro navýšiť, poznamenal.

Podľa činiteľa amerického ministerstva obrany zostáva za ukrajinskými hranicami stále asi tretina pripravených ruských jednotiek, čo podľa neho „nie je nevýznamné“. Podľa neho nie je zrejmé, či neočakávane ťažký postup ruských vojakov spôsobili chyby v plánovaní alebo vykonaní útoku. Svoj podiel ale na ňom má zatiaľ pomerne účinná ukrajinská obrana a taktiež nedostatok paliva pre ruské vojenské vozidlá.

Podľa USA zatiaľ Rusko vypálilo asi 320 balistických striel krátkeho doletu, pozemné jednotky sú asi 30 kilometrov od Kyjeva a 50 kilometrov od Mariupolu. Boj o ukrajinský vzdušný priestor podľa predstaviteľa Pentagónu ďalej pokračuje, ukrajinský systém protivzdušnej obrany je naďalej funkčný.

X X X

Boje o Kyjev nerozhodne modernejšia výzbroj Rusov, ale vôľa Ukrajincov brániť sa. Mesto nemusia dobyť

„Ukrajinci ukazujú, že túto vôľu majú neočakávane pevnú. Preto sú otvorené všetky scenáre, dokonca aj ten, že Rusi nikdy Kyjev nedobyjú,“ hovorí v rozhovore bezpečnostný analytik Vladimír Bednár.

X Útoky ruskej armády na ukrajinské mestá počas noci zmocneli, ich terčom sa stali aj zásobníky strategických surovín. O čom to svedčí?

S výnimkou útokov na zásobníky plynu a ropy, Rusi pokračujú v plánovaných operáciách, ktoré zodpovedajú informáciám západných spravodajských služieb, už z obdobia pred začiatkom invázie. Hovorili o tom, že Rusko sa pripravuje na masívnú inváziu na Ukrajinu s týmito cieľmi:

Úderom zo severu, teda z územia Bieloruska obklúčiť Kyjev. Okrem toho sa chcú k mestu priblížiť aj z východu a zatlačiť Ukrajincov k Dnepru. No a údermi zo seprataistických území (Doneck, Ľuhansk), ako aj z Krymu, vytvoriť pevninské spojenie s týmto anektovaným polostrovom. No a postupovať na západ a obsadiť pobrežie Čierneho mora.

Ak sa teraz pozrieme na mapu bojiska, vidíme, že ruské sily ďalej napĺňajú túto operáciu, napriek tomu, že sa im nedarí napĺňať časový harmonogram, ktorý si naplánovali. To vedie k logistickým problémom, ktoré včera mali.
Neznamená to však, že Rusko sa teraz zastaví, pretože operáciu si od začiatku plánovali do viacerých fáz a vytvorili si až dva sledy záloh. Včera sme mohli sledovať, že Rusko už ten prvý sled záloh vyslalo do bojov a druhý mu stále zostáva

X Prečo to urobili už včera?

Tieto činnosti sú odrazom zákonitostí, ktoré u bojových jednotiek platia. Oni majú integrálne logistické zásoby na dva dni bojovej činnosti. Na vyšších stupňoch bojových jednotiek úrovne práporu, majú tieto zásoby na tretí deň bojovej činnosti a na ešte vyššej úrovni, teda na úrovni pluku resp. brigády, majú zásoby aj na štvrtý deň.

Dlhšia bojová činnosť si potom vyžiada konsolidáciu jednotiek, aby boli logisticky dopĺňané a zásobované, pričom hovoríme o komplikovaných logistických operáciách. Tak napríklad len taký tankový prápor, ktorý má niekoľko sto ľudí, spotrebuje každé dva dni 50-tisíc litrov nafty. Ak si to prepočítame na veľkosť týchto inváznych síl, tak je to obrovský logistický problém.

X Dôjde k nasadeniu tretieho sledu záloh už dnes?

Nie, nie je na to dôvod. Pretože sily, ktoré sa presúvali z územia Ruska k línii dotyku, budú reálne vyčerpané v nasledujúcich troch dňoch. Tretí sled teda môže Rusko nasadiť podľa môjho odhadu niekedy v utorok alebo stredu budúceho týždňa.

X Zmení sa teda dnes obraz bojov?

Včera sa operácia akoby upokojila, pretože Rusko potrebovalo svoje sily preskupiť. Predpokladám, že presunom prvého sledu záloh sa dynamika konfliktu opäť zvýši.

Na druhej strane treba povedať, že Ukrajina v ostatných dňoch mobilizovala. Samozrejme, že to nevyzerá tak, že človek príde do kasární, vyjde z nich a ide hneď bojovať. Ukrajina po mobilizácii teraz tiež posúva svoje zálohy k línii kontaktu. Teda nepredpokladám, že teraz dôjde k zásadnému zvratu.
Áno, uvidíme ďalší postup ruských síl po Ukrajine, ale nemyslím si, že sa zásadne zrýchli. A verím, že vôľa Ukrajincov bojovať sa tiež nevytratí.

X Isté predmostie útoku na centrum Kyjeva sa už opakovane neúspešne pokúšali vytvoriť ruskí výsadkari pri letisku Hostomel, teraz podľa ukrajinských zdrojov mal byť odrazený aj pokus čečenskej jednotky. Prečo to tak stále skúšajú?

Táto informácia zatiaľ nie je úplne potvrdená. Musím upozorniť, že Čečeni nie sú výsadková jednotka, je to ľahká pechota. Skôr by som očakával, že ich nasadia v iných regiónoch, i keď to bol hlavný smer ruského útoku. Treba počkať na úplné overenie tej informácie. Na začiatku, teda v prvý deň bojov, boli tie informácie celkom presné, včera sa už začali objavovať dezinformácie z oboch strán.

X Najúspešnejšie boli nočné útoky Rusov na juhu Ukrajiny. Čo môže nasledovať, ak by získali tamojšie mestá úplne pod kontrolu?

Na južnom fronte je od začiatku invázia z pohľadu Rusov najúspešnejšia. Ak by sa aj Rusom podarilo vytvoriť pozemné spojenie medzi Krymom a separatistickými územiami na východe Ukrajiny, tak by ruské sily ovládali len relatívne obmedzenú prímorskú časť. Tento pevninský spoj by bol teda z vnútrozemia Ukrajiny stále potenciálne ohroziteľný. Prakticky to znamená, že ruská strana sa bude snažiť túto zónu smerom na sever čo najviac rozšíriť.
Rovnako bude určite pokračovať v snahách postupovať popri pobreží na západ. Po celom čiernomorskom pobreží Ukrajiny žije práve ruské etnické obyvateľstvo.

X Rusi sa stále najviac zameriavajú na obsadenie Kyjeva. Ako dlho sa podľa vás udrží?

Toto ani nie je tak otázka modernosti zbraní, ktoré vojaci jednotlivých strán používajú a posilňovania prítomnosti ruských síl v tomto sektore. Technická prevaha v mestskom bojisku nie je taká podstatná a v takom komplikovanom prostredí sa znižuje. V tomto prostredí sa strácajú všetky výhody, ktoré Rusko má.

Boj v zastavanom území, kde je veľké ohrozenie zdravia a životov civilného obyvateľstva, závisí aj od vôle Ukrajincov bojovať s akceptovaním masívnych civilných strát. Pretože akýkoľvek masívny odpor v zastavanej časti bude masívne ohrozovať civilné obyvateľstvo.

Ale na druhej strane, Ukrajinci už majú s týmto spôsobom boja skúsenosti, veď si pamätáme boje o letisko v Donecku v roku 2014.
V uplynulých dňoch sme už hovorili, že Rusko tam presúva aj zbraňové systémy, špeciálne určené na použitie v zastavanom území, napríklad raketomety TOS a zahraničné tajné služby to potvrdili.

Zdá sa teda, že obe strany sa pripravujú na ťažké boje v zastavanom území a teda to nebude krátkodobá záležitosť. Ak nedôjde k zlomeniu vôle Ukrajincov. Bude to teda záležať od výdrže - kto bude mať silnejšiu vôľu. Nebude to otázka modernosti zbraní, ale pevnosti vôle. Ukrajinci ukazujú, že túto vôľu majú neočakávane pevnú. Preto sú otvorené všetky scenáre, dokonca aj ten, že Rusi nikdy Kyjev nedobyjú.

X Je možné, že Rusi napokon pošlú bombardovať Ukrajinu strategickými bombardérmi?

Rusko hrá all in. Ukrajina je pre neho problém aj preto, že vie, že ekonomicky nemôže konkurovať Západu. Keďže tento štandard svojim ľuďom nemôže dať, dávalo im niečo iné: bolo to zdanie, že Rusko je svetová veľmoc. Ale skutočne išlo len o zdanie.
V prípade neúspešnej vojenskej operácie by sa obraz silného Ruska zlomil, tamojší autoritatívny režim by bol vo vážnom ohrození. Preto musí hľadať riešenie, ktorým z terajšej situácie výjde tak, že to bude môcť prezentovať ako víťazstvo. preto bude musieť nasadiť akékoľvek dostupné zdroje.

Zásoby moderných striel Iskander, alebo striel s plochou dráhou letu, ktoré použili v prvých dňoch konfliktu, majú obmedzené. V nasledujúcich dňoch konfliktu budú musieť nasadiť aj menej sofistikované zbrane. Bombardéry TU-22 môžu niesť aj menej moderné strely s plochou dráhou letu, v podstate by nasadenie takých striel bolo aj logické z vojenského hľadiska.

Na druhej strane sme ale počas gruzínskeho konfliktu videli, že takéto lietadlá nemožno nasadiť priamo nad bojovým územím - tam bolo ich najväčšou ruskou stratou práve zostrelenie TU-22.
K ich nasadeniu zrejme teda už aj došlo, ale na vystrelenie striel s plochou dráhou letu alebo balistických striel, ktoré možno odpaľovať z väčšieho odstupu, teda z územia Bieloruska alebo Ruska.

Neočakávam, že by Rusko nasadilo bombardéry TU-22 podobne, ako tomu bolo počas konfliktu v Sýrii. Tam robili plošné bombardovanie klasickými „železnými“ bombami. K tomu by určite Rusko pristúpilo len nerado, lebo by to malo masívne množstvo obetí z radov civilného obyvateľstva. To by to mohlo byť prezentované spôsobom, že Rusko zabíja vlastných ľudí, pretože na Ukrajine žije silná ruská populácia, aktuality.sk

X X X

Tisíce ľudí sa zišli v Prahe na podporu Ukrajiny

Zhromaždenie, ktoré sa koná pod heslom „Stojíme za Ukrajinou“, zvolal spolok Milion chvilek pro demokracii. Vystúpili na ňom český premiér Petr Fiala i ukrajinský veľvyslanec v ČR Jevhen Perebyjnis.
Mnohí z účastníkov zhromaždenia mali na oblečení modro-žlté stužky a niesli transparenty s nápismi namierenými proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a vojne, píše server Novinky.cz. V dave stáli i plačúce osoby a niektorí ľudia mali v rukách modré a žlté kvety.

Perebyjnis sa počas svojho príhovoru Česku poďakoval za podporu a pomoc Ukrajine. Ukrajinský veľvyslanec takisto vyjadril presvedčenie, že Ukrajina v konflikte zvíťazí, píšu Novinky.cz.
Premiér Fiala povedal, že ruského prezidenta Vladimira Putina je potrebné zastaviť. Pripomenul, že svet prijal voči Rusku tvrdé sankcie.

V Prahe sa podľa Noviniek.cz konala demonštrácia aj pred budovou ruského veľvyslanectva. Spravodajský webový portál Českého rozhlasu, iRozhlas.cz, informuje o proteste, ktorý sa konal v Brne. Podvečer sa majú demonštranti stretnúť i v Českých Budejoviciach, dodal iRozhlas.cz.

Zhromaždenia a akcie na podporu Ukrajiny sa v nedeľu konali aj v ďalších európskych mestách.
Berlínska polícia uviedla, že viac než 100-tisíc ľudí sa v nedeľu zúčastnilo na pochode v nemeckej metropole (Berlín) na znak solidarity s Ukrajinou.
Ruskí protivojnoví aktivisti vyšli v nedeľu do ulíc viacerých ruských miest napriek každodennému zatýkaniu stoviek demonštrantov, informovala agentúra AFP, aktuality.sk

X X X

Minister Naď: Dúfam, že Putinovi ani len nenapadne použiť jadrové zbrane

Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO) dúfa, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi ani len nenapadne použiť jadrové zbrane.
„Ani len nad tým reálne neuvažujme, lebo to by znamenalo svetový konflikt,“ vyhlásil po nedeľnom rokovaní vlády v reakcii na nariadenie o uvedení ruských jadrových síl do vysokej pohotovosti.

„Takýto krok nie je prekvapením, pretože sa Rusko opakovane vyhrážalo svojim jadrovým potenciálom. Iba šialenec však môže uvažovať nad jadrovými zbraňami,“ vyhlásil Naď. Deklaruje, že Slovensko i jeho spojenci rátajú so všetkými alternatívami a situáciu monitoruje NATO i Európska únia.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v nedeľu armáde, aby uviedla tzv. odstrašujúce, teda jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti. Západné krajiny obvinil z „nepriateľských“ krokov voči svojej krajine, aktuality.sk

X X X

Minister Naď: Ak prídu státisíce utečencov, Slovensko pomôže státisícom

Nikto nevie, koľko utečencov nakoniec z Ukrajiny príde. Slovensko je pripravené pomôcť a súhlasí s tým celá koalícia vrátane strany Sme rodina. Povedal to v televízii TA3 minister obrany Jaroslav Naď.
Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) Slovensko nie je v bezprostrednom ohrození. Najakútnejší vplyv na nás sú tisíce utečencov na našej východnej hranici. Práve preto vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu a poslala na hranice 600 vojakov. Vláda má momentálne mandát na nasadenie až 1500 vojakov.

Koľkým utečencom vieme pomôcť? „Toľkým, koľko bude treba,“ odpovedal Jaroslav Naď v TA3. Podľa neho ak prídu státisíce, postaráme sa o státisíce, lebo to už nie je otázka komfortu, ale ľudskosti.

Vojakov môže byť 1500
Na Slovensko prídu aj českí vojaci. Rovnako prídu aj už avizovaní nemeckí či holandskí profesionáli. Spolu by malo prísť okolo 1500 vojakov, no nevzniknú žiadne nové základne. Nemci nám pomôžu aj s kybernetickou obranou.
„Škoda, že takúto jednotku sme tu doteraz nemali, tak ako Balti majú už osem rokov,“ povedal minister obrany Jaroslav Naď v televízii TA3. Za systém Patriot podľa neho Nemecku nebudeme platiť. Jednotky budú rozmiestnené na viacerých miestach Slovenska, nielen na východnej hranici. Jedným z možných miest je výcvikový priestor pri Kamenici nad Cirochou.

Putin chystal vojnu dlho
Slovensko malo informácie, že Rusi chcú zaútočiť na Ukrajinu, už v októbri. Išlo o americké spravodajské informácie. Práve preto sa konali bezpečnostné rady, povedal minister Jaroslav Naď na TA3. Podľa neho aj preto sa Slovensko ponáhľalo schváliť obrannú dohodu s USA – aby sme ju už v prípade vojny mali.

„Ukrajinci hrdo bojujú o každý jeden centimeter svojej pôdy a bežní ľudia hľadajú akékoľvek možnosti ako bojovať proti okupantovi,“ vyhlásil Naď.
V diskusii naznačil aj to, že vláda môže poslať Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc a bude hovoriť aj o možnom uzatvorení slovenského vzdušného priestoru pre ruské lety. Podľa Naďa Slovensko eviduje aj kybernetické útoky.
Ruská propaganda
Jaroslav Naď reagoval aj na tvrdenia opozície, že vypínanie dezinformačných webov je nástroj na zatvorenie úst opozície.

Našim podporovateľom, ktorí si aktivujú službu Aktuality PLUS alebo si ju predĺžia na rok, ako poďakovanie venujeme ZADARMO exkluzívny balíček - knihu podpísanú autorom Petrom Bárdym, hrnček, zápisník a tašku

Máte už konto? Prihláste sa
„Blahovi by som veľmi rád zatvoril ústa, za to ako dokáže klamať a osočovať ľudí. A rovnako dám na neho žalobu, a všetky peniaze, ktoré tak získam, dám Ukrajine,“ povedal Naď.

Jaroslav Naď reagoval aj na možnosť usporiadať mierové rokovania v Bratislave. „Ak by na tom bola zhoda, veľmi radi to zorganizujeme okamžite.“ Bratislava sa spomína ako jedno z možných miest, ktoré navrhuje ukrajinská strana. Rusko navrhlo bieloruský Minsk, to však Ukrajina odmietla, aktuality.sk

X X X

Boje o Ukrajinu pokračujú, Kyjev žaluje Rusko v Haagu

Ukrajinské hlavné mesto zažilo ďalšiu temnú noc plnú explózií a kvílenia sirén, varujúcich pred náletmi. Ukrajinské ozbrojené sily čelia na mnohých miestach silným útokom ruskej armády. Moskva vyzvala ukrajinských predstaviteľov na rozhovory s ruskou delegáciou v bieloruskom meste Homeľ. To Kyjev odmietol a navrhol ako miesto na rokovania o mieri Bratislavu, Varšavu, Budapešť, Istanbul či Baku.

X X X

Z juhu postupuje na Kyjev veľká kolóna ruských vojenských vozidiel. V nedeľu o tom informoval poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra DPA.

Denysenko to povedal pre spravodajský portál strana.news, keď opisoval pohyb ruských vojakov cez Ukrajinu. V posledných dňoch sa ruská armáda pri invázii snaží dobyť Kyjev, ktorý jej však odoláva.

„Vieme, kam smerujú, a sme pripravení,“ dodal Denysenko.
Až doteraz útočili ruskí vojaci na Kyjev zo severozápadu a severovýchodu.
Kruté boje medzi ukrajinskými a ruskými vojakmi prebiehajú o ovládnutie letiska v meste Vasylkiv, juhozápadne od Kyjeva, uviedli ukrajinské ozbrojené sily.

V meste Pryluky, východne od Kyjeva, bolo zničených niekoľko ruských tankov.
Podľa ukrajinskej armády jej vojaci takisto odrazili veľké útoky na severozápadné kyjevské predmestia Hostomeľ a Irpiň.
V oblasti mesta Buča blízko Kyjeva overené video zachytávalo vojenské vozidlá, ako ostreľujú domy a spôsobujú škody.

X X X

Ukrajina podala na Rusko žalobu na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD) v holandskom Haagu, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Kyjev hlavný súdny orgán OSN žiada, aby Rusku nariadil okamžite zastaviť vojenské aktivity.
„Ukrajina podala svoju žiadosť proti Rusku na ICJ. Rusko musí byť brané na zodpovednosť za manipuláciu s pojmom genocída pri ospravedlnení svojej agresie. Žiadame o naliehavé rozhodnutie, ktoré nariaďuje Rusku, aby okamžite zastavilo vojenskú činnosť, a očakávame, že súdne procesy začnú budúci týždeň,“ napísal Zelenskyj na twitteri.
Oznámenie prišlo po tvrdení Zelenského, že konanie Ruska počas vpádu na Ukrajinu – bombardovanie materských škôl, obytných oblastí a zón nevojenskej infraštruktúry – nesie známky „genocídy“

X X X

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu si boje podľa Organizácie Spojených národov (OSN) vyžiadali najmenej 240 potvrdených civilných obetí, z toho 64 zabitých v boji. Skutočné čísla sú však pravdepodobne oveľa vyššie, pretože mnohé správy o obetiach zostávajú nepotvrdené.

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) o počte obetí informoval v sobotu v noci na základe údajov úradu OSN pre ľudské práva, ktorý má prísne metodiky a overovacie postupy týkajúce sa obetí konfliktu.
OCHA tiež informoval, že škody spôsobené na civilnej infraštruktúre pripravili státisíce ľudí o prístup k elektrine a vode a vytvorili „mapu humanitárnych situácií“ v krajine, obzvlášť na severe, východe a juhu.

X X X
Nemecko uzatvorí svoj vzdušný priestor pre ruské lety na nasledujúce tri mesiace, oznámilo tamojšie ministerstvo dopravy.
Uzatvorenie bude platiť od 15.00 SEČ a bude sa vzťahovať na všetky lety smerujúce do Nemecka i tranzitné lety, spresnil rezort dopravy.
Výnimku zo zákazu, ktorý má zatiaľ platiť počas nasledujúcich troch mesiacov, budú mať humanitárne lety.
Vo viacerých členských štátoch Európskej únie (EÚ) sú už obmedzenia tohto druhu v platnosti a ďalšie krajiny ich už ohlásili, píše DPA. Rusko následne rozhodlo, že lety z dotknutých krajín taktiež nevpustí do svojho vzdušného priestoru.
Ruskému vzdušnému priestoru sa už vyhýbajú aj letecké spoločnosti ako nemecká Lufthansa či holandská KLM, pripomína DPA.

X X X

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko vyzval Ukrajinu, aby prijala ponuku Ruska na rozhovory a „neprišla o svoju štátnosť“. S odvolaním sa na ruské štátne médiá o tom informovala televízia Sky News.
Rusko predtým oznámilo, že jeho delegácia prišla do bieloruského mesta Homeľ, kde „čaká na Ukrajincov“. Kyjev však opätovne odmietol Bielorusko ako miesto mierových rokovaní s tým, že napomáha ruskej invázii a nemožno ho tak považovať za neutrálneho sprostredkovateľa.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Ukrajina navrhla alternatívne miesta prípadných rozhovorov.
„Varšava, Bratislava, Budapešť, Istanbul, Baku. Navrhli sme ich všetky. "A vyhovovalo by nám akékoľvek iné mesto v takej krajine, z ktorej územia neprilietajú rakety,“ uviedol Zelenskyj.
„Len tak môžu byť rozhovory úprimné. A ukončiť vojnu,“ citovala ho agentúra AFP.

X X X

 Členka ukrajinského Výboru Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo Mariana Bezuglová informovala, že Rusko počas troch dní okupácie Ukrajiny prišlo odhadom o 4 300 vojakov.
Podľa informácií agentúry Unian Ukrajinci zničili 27 ruských lietadiel, 26 vrtuľníkov, 146 tankov, 706 obrnených vozidiel, jeden raketový systém BUK, 49 diel, 60 palivových nádrží či 30 iných mobilných zariadení.
Uvádzané čísla nie je možné nezávisle overiť. Rusko údaje o svojich stratách neuvádza.

X X X

Rusko-ukrajinský konflikt by mohol trvať roky a svet musí byť pripravený na to, že sa Moskva „bude snažiť používať ešte horšie zbrane“. Uviedla to britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová, ktorej vyjadrenia priniesli britské médiá a agentúra AFP.

„Obávam sa, že to bude dlhé, mohlo by to byť viacero rokov. Rusko má silné vojenské sily a my vieme, že Ukrajinci sú statoční, sú odhodlaní brániť svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť a sú odhodlaní bojovať,“ povedala Trussová pre televíziu Sky News.

Trussová zdôraznila, že nedôveruje „takzvaným snahám“ Ruska o rokovaní s Kyjevom. „Vieme, že Rusi počas celých diplomatických rozhovorov, ktoré sme viedli, klamali. Ak to Rusi myslia s rokovaniami vážne, musia stiahnuť svojich vojakov z Ukrajiny,“ povedala ministerka. „Nemôžu rokovať so zbraňou namierenou na hlavu Ukrajincov.“

Šéfka britskej diplomacie tiež uviedla, že ruský vojenský útok na Ukrajinu „by mohol byť začiatkom konca“ ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten podľa nej „robí strategickú chybu“ aj vzhľadom na škody, ktoré ruskému hospodárstvu spôsobia západné sankcie.

Vojna na Ukrajine spôsobí „ekonomické náklady“ aj Spojenému kráľovstvu, doplnila Trussová s tým, že Briti budú chápať, „akú cenu by sme zaplatili, ak by sme sa Putinovi nepostavili teraz“./agentury/

X X X

Ukrajinci, ktorí mali zahynúť na Haďom ostrove, môžu byť nažive

Obrancovia ukrajinského Hadieho ostrova v Čiernom mori sú možno stále nažive. Ak je to tak, potom sú zrejme vojnovými zajatcami ruskej armády. Podľa spravodajskej televízie CNN to v sobotu uviedla Štátna pohraničná stráž Ukrajiny (DPSU).
„Sme pevne presvedčení, že všetci ukrajinskí obrancovia Hadieho ostrova môžu byť nažive,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aj DPSU v piatok uviedli, že všetci ukrajinskí vojaci padli v boji o malý ostrov.
„Predbežné informácie, že pohraničníci zahynuli, prišli skôr, ako obrancovia stratili kontakt“ so základňou, uvádza sa v sobotňajšom vyhlásení DPSU.

Podľa nej „ruské médiá informovali, že ukrajinskí vojaci (pôsobiaci) na ostrove boli prevezení do Sevastopolu“ na Kryme, ktorý Ukrajina považuje za svoje, avšak Ruskom okupované, územie.
V piatok sa objavil záznam z hádky medzi ukrajinskými bojovníkmi a dôstojníkom ruského námorníctva. „Ruská vojnová loď, choď do riti!“ (Русский военный корабль, иди на хуй!) bola odpoveď na výzvu, aby sa Ukrajinci vzdali.

Poradca ukrajinskej vlády Anton Heraščenko na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook na margo tohto záznamu napísal, že posádka ruskej vojenskej lode ponúkala ukrajinským vojakom na Haďom ostrove vzdať sa. Oni to však odmietli. Následne sa rozpútali urputné boje.
Podľa ministerstva na ostrove nezostala ani jedna budova nepoškodená. Ostrova sa zmocnili ruské jednotky.
Rádio Sloboda (RFE/RL) v sobotu informovalo, že do prístavu mesta Sevastopol bolo prepravených 82 obrancov Hadieho ostrova.
Štátna pohraničná služba neuviedla celkový počet svojich bojovníkov na ostrove. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 25. februára povedal, že podľa neho ich bolo 13 a všetci zomreli./agentury/

X X X

Z ukrajinsko-poľskej hranice: Na úteku...cez stotisíc ľudí hľadá pomoc u susedov

Húkali sirény, lietali nám na hlavami vojenské lietadlá a vrtuľníky. Bála som sa o deti aj o seba, bolo to strašné.
KROŚCIENKO: Kolóna zaparkovaných automobilov lemuje cestu k hraničnému priechodu medzi Ukrajinou a Poľskom. Ľudia aj desiatky hodín čakajú na svojich príbuzných v meste Krościenko v Podkarpatskom vojvodstve.

Na druhej strane je asi polhodinu vzdialené mesto Khyriv, nachádzajúce sa v Ľvovskej oblasti Ukrajiny. Odtiaľ prichádzajú ženy s deťmi, na ktorých čakajú otcovia a príbuzní, ktorí pracujú v Poľsku. Niektorí prišli po príbuzných aj na autách s českou alebo nemeckou poznávacou značkou.

Nad hlavami im lietali vrtuľníky
Mariana Salamon prišla s dvoma deťmi z Ľvovskej oblasti.
„Húkali sirény, lietali nám na hlavami vojenské lietadlá a vrtuľníky. Bála som sa o deti aj o seba, bolo to niečo strašné. Zaspávali sme s obavou, čo bude na druhý deň,“ opisuje smutné zážitky. Prišiel po ňu manžel, ešte nevedeli, čo bude s nimi ďalej. „Tu sa už nemusíme báť, to je dôležité.“

Tlačí kočík s najmenším potomkom, jej manžel nesie dva kufre a za nimi kráčajú staršie dcéry. Jedna chodila do materskej školy, druhá do základnej.
„Zobrali sme len to najnutnejšie. Všetko ostatné zostalo doma, v byte, kde sme žili. Manžel chodil pracovať do Poľska, aby sme sa mali lepšie. A teraz sme na úteku...“ objavia sa jej slzy v očiach.

Dúfa, že vojna nebude trvať dlho. „Chceme sa vrátiť. Máme tam rodinu, kamarátov. Veď sme sa tam s manželom narodili. Aj naše deti. Prečo musíme utekať? - položí si otázku.

Pripravený ísť bojovať
Dvadsaťpäť hodín čaká na poľsko-ukrajinskej hranici Vasiľ. Sedí v dodávke, čaká na manželku, synovu manželku a dcérku, jeho vnučku. Za zrkadlom na čelnom skle má zavesenú vlajočku. Polovica je Ukrajinská vlajka, druhá Európskej únie.
Pochádza z Ivano-frankovskej oblasti na západnej Ukrajine, kde už tiež zaznamenali boje a rakety zasiahli letisko priamo v meste Ivano-Frankivsk. O manželku, nevestu a vnučku sa bojí. Syn musel ostať doma, cez hranice by sa kvôli všeobecnej mobilizácii nedostal, má 27 rokov.

„Cestovali vlakom sedem hodín. Teraz čakajú za hranicou, kým sa dostanú do Poľska. Počkám, nemám sa kam ponáhľať,“ hovorí.
Pracoval doteraz v Poľsku. Keď zabezpečí najbližších, sadne do auta a cieľ je jasný – Ukrajina.
„Mám 49 rokov a rád svoju krajinu. Idem a pomôžem. Nenechám syna samého,“ rozhodne hovorí Vasiľ. Nevie čo ho čaká, pokrčí plecami. „Vojna je zlo,“ dodá.

Manželka zostala v druhom autobuse
David Viktorovič s takmer dvojročným synčekom v náručí napäto sleduje hranicu. Čaká na manželku. Narýchlo nastúpili do autobusov, každý z nich do iného. Ten, kde bol on, colníci vypravili okamžite, pretože tam bolo veľa malých detí.
„Manželka zostala v tom druhom. Čakáme tu asi tri hodiny. Voláme si, už je ich autobus prvý pred hranicou, ale kedy ich pustia, nevie,“ hovorí David.

Ťažko sa mu hovorí o tom, čo prežili. Žili v meste Vinica, vzdialenom od Kyjeva 260 kilometrov a od mesta Žitomir len 120 kilometrov. V oboch došlo k útokom.
„Odišli sme v poslednej chvíli. V blízkosti sa bojovalo, za dve hodiny boli ruské vojská na miestach, kade sme prechádzali. Zobrali sme len to najnutnejšie,“ smutne hovorí. Ťažko sa mu hľadajú slová, počas celého rozhovoru sa stále pozerá smerom k hranici.

Nemusel zostať na Ukrajine a neľahké časy prežije s najbližšími. „Mobilizácia sa ma netýka,“ povie stroho.
Priniesli plyšové hračky
Poľsko má s Ukrajinou hranicu dlhú viac ako 500 kilometrov. Hraničný priechod Krościenko je predovšetkým pre automobily a autobusy. Na rozdiel od slovenskej Uble alebo Vyšného Nemeckého, kde prišli dobrovoľníci, na tejto poľsko-ukrajinskej hranici musel čakajúcim vystačiť provizórny bufet, pristavené tam boli viaceré prenosné toalet

Do Poľska od začiatku Ruskej invázie na Ukrajinu prišlo cez hranice do soboty 100-tisíc ľudí. Informoval o tom podľa tlačovej agentúry TASR štátny tajomník poľského ministerstva vnútra Pawel Szefernaker.
Šéf poľskej pohraničnej stráže Tomasz Praga uviedol, že len počas piatka prišlo z Ukrajiny do Poľska takmer 50-tisíc ľudí, aktuality.sk

X X X

Protivojnoví aktivisti v Rusku napriek zatýkaniu opäť vyšli do ulíc miest

Ruskí protivojnoví aktivisti vyšli aj v nedeľu do ulíc od Moskvy po Sibír na protest proti invázii Ruska na Ukrajinu napriek každodennému zatýkaniu stoviek demonštrantov.

Demonštranti sa schádzali na protestných zhromaždeniach či pochodovali centrami miest, skandujúc „Nie vojne!“ v čase, keď ruský prezident Vladimir Putin nariadil uvedenie jadrových síl do stavu pohotovosti.
Protesty proti invázii na Ukrajinu sa v Rusku začali vo štvrtok a odvtedy pokračovali každým dňom aj napriek tomu, že ruská polícia pohotovo zakročila voči takýmto zhromaždeniam a začala zatýkať ich účastníkov.

Nedeľňajšie protesty sa zdali menšie než tie, ktoré sa konali vo štvrtok, v prvý deň ruského útoku na Ukrajine, keď sa v Moskve a Petrohrade zišli tisíce ľudí. Ich skutočný rozsah však bolo ťažké posúdiť, konštatuje AFP.
V Petrohrade, kde sa v centre mesta zhromaždili desiatky ľudí, polícia v plnej výstroji v nedeľu zadržiavala jedného demonštranta za druhým a niektorých z nich ťahala do policajných dodávok, hoci demonštrácia bola pokojná a nedošlo k žiadnym násilným incidentom.

Podľa ľudskoprávnej skupiny OVD-Info, ktorá sleduje politicky motivované zatýkanie, polícia do nedeľného popoludnia kvôli účasti na protivojnových demonštráciách zadržala v ten deň najmenej 356 Rusov v 32 mestách, píše AFP, aktuality.sk

X X X

Západ zvažuje stlačiť finančné jadrové tlačidlo. Z Ruska sa tak zo dňa na deň stane Severná Kórea

Západ pritvrdzuje v ekonomických sankciách na ruský režim. Šéfka Európskej komisie Ursula von den Leyenová ohlásila v sobotu v noci ďalšie opatrenia, ktorými chce odradiť Rusko od ďalších agresívnych postupov na Ukrajine.
„V koordinácii so Spojenými štátmi, Kanadou, Francúzskom, Nemeckom, Spojeným kráľovstvom a Talianskom teraz navrhnem lídrom EÚ nové opatrenia na posilnenie našej reakcie na ruskú inváziu na Ukrajinu a ochromenie Putinovej schopnosti financovať svoju vojnovú mašinériu,“ napísala na sociálnej sieti Twitteri.

Prvým krokom je dlho očakávané odstrihnutie vybraných ruských bánk od platobného systému SWIFT. Podľa von den Leyenovej to zastaví ich celosvetové operácie a účinne zablokuje ruský export a import. Dohoda je teda na stole a opatrenie by mohli zaviesť do niekoľkých dní.

Okrem toho krajiny plánujú tiež sankcie proti ruskej centrálnej banke so zameraním na rezervy krajiny. Nie je však jasné, v ako pokročilej fáze sa tieto rokovania nachádzajú. O návrhu budú v nedeľu rozhodovať lídri členských krajín EÚ.
Podľa českého ekonóma Lukáša Kovandu Západ stlačil skutočné „finančné jadrové tlačidlo“ a Rusko sa tak ráno prebudí do úplne nového sveta, kedy sa rubeľ ocitne vo voľnom páde.

Niektoré ruské banky odpoja zo SWIFT-u
Úplne odpojenie Ruska od platobného systému SWIFT sa zatiaľ nekoná. EÚ sa spoločne so Spojenými štátmi, Kanadou a Britániou dohodla na odpojení vybraných ruských bánk od tohto systému.
Po odpojení Ruska v posledných dňoch silno volali nielen lídri ukrajinskej vlády, ale aj mnohí politici v členských krajinách EÚ alebo v USA. Spomínaný krok podporuje aj Slovensko. „Sme krajina, ktorú to bude bolieť menej. Sú krajiny, ktoré to bude bolieť výrazne viac, pretože majú väčšiu obchodnú aj platobnú bilanciu s Ruskou federáciou,“ uviedol predseda vlády Eduard Heger.

Len pre ilustráciu našich obchodných vzťahov s Ruskom. Slovenského vývozu tam smerovalo asi 1,6 percenta, ruský dovoz tvoril asi tri percentá.
Systém SWIFT vznikol v 70tych rokoch a má centrálu v Belgicku. Je považovaný za akúsi kostru pre bezproblémové medzinárodné platby. Používa sa na cezhraničné transakcie a zohráva významnú rolu v oblasti medzinárodného obchodu. Na systém dohliada belgická centrálna banka v spolupráci s centrálnymi bankami v USA či Británii. Spája približne 11 000 bánk.

Ruský režim sa tak zatiaľ vyhol najhoršiemu scenáru, kedy by bola celá krajina z tohto systému odstrihnutá. Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák upozorňuje, že ak by bolo Rusko z neho vylúčené, transakcie by bolo možné robiť iba využitím iných systémov, povedzme čínskeho systému Chips alebo ruského SPFS. To by ale znamenalo dodatočný čas, no najmä náklady, keďže tieto systémy nie sú tak masívne využívané a majú určité obmedzenia.

„Obchody by zároveň mohli byť vykonávané napríklad v kryptomenách alebo inými formami platieb. Neznamená to teda „úplné odrezanie od platieb,“ ale je to významnou komplikáciou v medzinárodnom obchode,“ vysvetľuje pre Pravdu. Podľa neho niektorí odborníci tiež upozorňujú, že európske platby za energie by sa tým stali takmer nemožné a odrezalo by to úniu od dodávok z Ruska. Zároveň by sa oslabilo postavenie dolára v cezhraničnom obchode.

Sankcie proti ruskej centrálnej banke
Ďalším opatrením bude zrejme zmrazenie aktív ruskej centrálnej banky, ktorá tak príde o stovky miliárd dolárov. Rezervy ruskej centrálnej banky sú na úrovni 643 miliárd dolárov. „V praxi však západní spojenci môžu zmraziť maximálne len zhruba dve tretiny tejto sumy. A to tú časť rezerv, ktorú ruská centrálna banka drží v dolároch, eurách a potenciálne ďalších menách spojencov Západu, ako je japonský jen,“ tvrdí ekonóm Lukáš Kovanda. Sankciám tak podľa neho unikne tá časť rezerv, ktorú má ruská centrálna banka v čínskej mene, a tiež podstatná časť rezerv, ktoré drží v zlate.

Západ by tak mal byť schopný zmraziť zhruba 425 miliárd dolárov. Podľa Kovandu ruská centrálna banka nebude môcť s týmito prostriedkami nakladať, čo ochromí jej možnosť vykonávania menovej politiky. „Historicky ide o bezprecedentný krok,“ píše ekonóm vo svojom komentári.

Rusko sa tak prebudí do úplne nového sveta a jeho mena rubeľ sa ocitne vo voľnom páde, čo môže podľa Kovandu vyústiť v jeho totálny krach. "V tejto súvislosti treba počítať s obrovským nárastom frustrácie a nespokojnosti ruského obyvateľstva, pretože cez víkend sa z občanov Ruska stanú občania pomyselnej „Severnej Kórey“, teda budú dramaticky chudobnejší.
Elina Ribaková z Inštitútu pre medzinárodné financie pre agentúru Bloomberg uviedla, že sankcionovanie ruskej centrálnej banky bude mať pravdepodobne dramatický vplyv na ruskú ekonomiku a jej bankový systém, podobný tomu, ktorý sme videli v roku 1991.
Takýto vývoj by podľa nej zrejme viedol k masívnym výberom bánk a dolarizácii s prudkým výpredajom, vyčerpaním rezerv – a možno aj úplnému kolapsu ruského finančného systému./agentury/

X X X

Slovensko chystá ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine, potvrdil Korčok

Popoludní má mimoriadne zasadať vláda a schvaľovať ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine. Povedal to minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) v diskusii na RTVS.
Slovensko opäť pomôže Ukrajine vojenským materiálom. Pôjde o ďalšiu vojenskú pomoc nad rámec už včera schválených pohonných hmôt a munície. Už dnes má zasadať vláda, ktorá to schváli.

„Dnes už nikto nepochybuje, že Ukrajina sa musí brániť,“ hovorí Ivan Korčok.
Slovensko sa chystá poslať Ukrajine ďalšiu muníciu a humanitárnu pomoc. Podobné kroky naznačil aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v TA3.

Bratislava ako miesto rokovaní
Od dnešného rána sa skloňuje aj slovenské hlavné mesto ako miesto mierových rokovaní. Navrhol to ukrajinský prezident, ktorý predtým odmietol rokovania v bieloruskom Minsku, keďže Bielorusko sa podieľa na ruskej invázii.
„Prezident Zelenský menoval Bratislavu ako miesto, kde sú ochotní sa stretnúť, ale za podmienky, že sa zastavia boje a zabíjanie,“ povedal Ivan Korčok v RTVS.

Podľa Korčoka sa Bratislava spomína preto, že premiér Heger a prezidentka Čaputová sú v častom kontakte s prezidentom Ukrajiny Zelenským a Slovensko reálne Ukrajine pomáha.

Ukrajina do EÚ?
Minister zahraničných vecí sa vyjadril aj k otázke možného vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Prezident Ukrajiny Zelenský o to včera požiadal vo svojom prejave.
Ivan Korčok tvrdí, že cesta Ukrajiny do Európskej únie nebude jednoduchá, lebo tento proces má svoje pravidlá. Vyjadriť sa, že „my vás príjmeme“ však podľa neho má veľkú hodnotu pre mobilizáciu ľudí, ktorí dnes na Ukrajine bojujú.

Slováci na Ukrajine
Na území Ukrajiny sú aj teraz slovenskí občania a ich transport je nemožný, lebo Ukrajina je vojnová zóna, hovorí minister Korčok. Slovenská ambasáda zostáva otvorená, na mieste je náš veľvyslanec a ďalší diplomati, ktorí sa starajú o niekoľko ľudí, ktorí podľa Korčoka prišli „zabúchať na dvere“. Sú medzi nimi aj novinári.

Korčok vyhlásil, že je na našich diplomatov hrdí, lebo ambasáda v Kyjeve má obrovský význam. Minister tvrdí, že nariadil evakuáciu ambasády, ale náš veľvyslanec povedal, že radšej zostanú na mieste, aktuality.sk

X X X

Vojna ženie ceny pohonných hmôt do výšin. Slováci budú tankovať zrejme rekordne draho

Slovenskí motoristi už môžu pociťovať dosahy ruskej agresie na Ukrajine vo svojich peňaženkách. Pohonné hmoty idú hore a ich rast urýchľuje aj spomínaný vojnový konflikt na Ukrajine.
Benzín je najdrahší za skoro celú poslednú dekádu. Cena 95-oktánového benzínu na niektorých čerpacích staniciach presiahla hranicu 1,6 eura za liter. Naposledy sme takéto ceny mali v septembri 2012, keď svet zápasil s dlhovou krízou a na Blízkom východe hrozil konflikt s Iránom. Nič nenasvedčuje tomu, že by ceny pohonných hmôt mali v najbližšom období klesnúť.

Ekonóm spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak predpokladá, že ceny pohonných hmôt sa v priebehu marca zvýšia minimálne o 5 centov za liter.

Štatistický úrad zatiaľ zverejnil priemerné ceny pohonných hmôt len za predošlý, teda 7. týždeň tohto roka. To bolo ešte pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine. Podľa zverejnených dát stál 95-oktánový benzín ešte 1,558 eura. Nafta dosahovala priemernú cenu 1,463 eura a skvapalnený ropný plyn (LPG) sa predával za 0,713 eura.

V severných okresoch od Myjavy až po Púchov sa napríklad priemerné ceny paliva 95 Natural pohybujú v súčasnosti na úrovni 1,560 eura za liter. Najnižšia cena zo sledovaných čerpacích staníc je 1,499 eura, najvyššia na druhej strane dosahuje 1,619 eura. Rozdiel medzi nimi dosiahol 0,120 eura, čo pri natankovaní plnej nádrže napríklad v objeme 45 litrov u najlacnejšej a u najdrahšej čerpacej stanice predstavuje 5,4 eura.

Podobná situácia je aj na čerpacích staniciach v Bratislave. V závere 8. pracovného týždňa sa pohybujú ceny 95-oktánového benzínu v rozmedzí od 1,57 až 1,59 eura. Liter motorovej nafty sa predáva za zhruba 1,49 eura.
Slovákov zrejme čaká rekordné tankovanie

Situácia s cenami pohonných hmôt sa zrejme v nasledujúcich týždňoch nezlepší. Ak ceny benzínu či nafty budú pokračovať vo svojom svižnom raste, tak liter benzínu môže prekročiť rekord zo septembra 2012. Vtedy bola priemerná cena podľa Štatistického úradu na úrovni 1,595 eura za liter.

Dodávky ropy či zemného plynu pokračujú zatiaľ na Slovensko bez obmedzení. Ropovod či plynovod z Ruska, ktorý smeruje cez ukrajinské územie, je stále v bežnej prevádzke. Neboli zatiaľ hlásené žiadne zásadnejšie problémy v dodávkach. „Ropa sa vo svete zdražuje nie pre ochromenie ruských dodávok, ale vinou obavy, že tieto dodávky ochromia buď sankcie, alebo vojnový útok, alebo oboje naraz,“ informuje ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda.

Pri súčasnom vývoji sa určite podľa Borisa Tomčiaka nedá očakávať pokles cien. „Drahé energie budú brzdiť ekonomický vývoj a vyvolávať vysoké inflačné tlaky. Predovšetkým chudobnejšie domácnosti budú mať nižšie reálne príjmy,“ opisuje dôsledky analytik.

Čo je za zdražovaním
V najbližšom čase bude závisieť výška pohonných hmôt predovšetkým od vývoja ukrajinskej krízy. „Ak nepríde k rýchlemu prímeriu a/alebo budú ohrozené či zastavené dodávky ruskej ropy do Európy, bolo by len otázkou pár dní, keď by ceny benzínu vysoko prekročili 1 eur 60 centov a ceny nafty 1 euro a 50 centov,“ vysvetľuje pre Pravdu analytik J&T Banky Stanislav Pánis
Ako ďalej predpokladá, tak aj bez ohľadu na ukrajinskú krízu a jej výsledok, by sa ceny mohli dostať na spomínané úrovne z dlhšieho časového horizontu.

Na jednej strane je to pre dynamický rast dopytu po rope tlačiaci jej ceny k trojciferným úrovniam, ktorý by sa mal dostať nad predpandemické úrovne a následne na nové historické maximá vďaka svižnému globálnemu ekonomickému rastu s rastom mobility po uvoľňovaní koronaobmedzení. Pričom na druhej strane ponuka komodity, teda ťažba ropy s ním nedokáže držať krok, keď čelí viacerým protivetrom.

Na prerušenie dodávok sme pripravení
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) ubezpečil, že máme dostatok ropy a zemného plynu. „Momentálne sme nezaznamenali žiaden pokles dodávok ropy z Ruska,“ povedal na tlačovej besede Sulík. V zásobníkoch máme podľa neho ropu na 100 dní a v prípade prerušenia dodávok vieme ropu dovážať prostredníctvom ropovodu Adria, ktorý ide na Slovensko z Maďarska.

Ani v prípade dodávok plynu Slovensko nateraz nezaznamenalo výpadky. Krajina je totiž na prípadnú plynovú krízu oveľa lepšie pripravená. Na jednej strane máme diverzifikované prepravné trasy a na druhej strane vieme tiež dovážať aj iný ako ruský plyn. Doviezť vieme plyn aj slovensko-maďarským plynovodom. Vďaka nemu môžeme napríklad získať skvapalnený plyn. Prvý tanker je už podľa ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nom. SaS) na ceste. „Nie je to plnohodnotná alternatíva, ale môžem povedať, že na ceste sem je prvý tanker so skvapalneným plynom LNG určený pre Slovenskú republiku,“ povedal šéf rezortu zahraničia s tým, že doraziť by mal začiatkom marca./agentury/

X X X

Ukrajinská študentka na Slovensku: Otca povolali, mama pôjde tiež, ak bude treba

Artur sa rozhodoval, či odísť brániť Odesu alebo ostať na Slovensku. Daria pomáha matkám s deťmi na úteku pred vojnou.
Daria Synelnykova je 18-ročnou študentkou medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pochádza z mesta Kremenčuk v Poltavskej oblasti Ukrajiny, od Kyjeva vzdialeného viac ako dvestopäťdesiat kilometrov.
Keď sa stretávame, ukazuje nám video, ktoré jej poslal kamarát. Vidieť na ňom výbuch v blízkosti mesta Cherson. Mladík, ktorý sa ešte nedávno chystal do Nemecka v rámci programu Erasmus, ostáva na Ukrajine. „Teraz už na žiadny Erasmus nepôjde,“ hovorí Daria a potláča slzy.

Daria pomáha utečencom
Väčšina jej blízkych ostáva rovnako doma na Ukrajine. „Otec má 54 rokov a v rámci mobilizácie ho povolali ako ostatných ukrajinských mužov," hovorí Daria.
Príbuzní mladej ženy utekať nechcú, podnikajú a dávajú prácu aj iným. „Moji rodičia sa Ruska neboja. Mama je veľmi odvážna žena. Keď som ju volala, aby prišla za mnou a mojím priateľom do Banskej Bystrice, odmietla. Povedala, že ak bude treba ženy v armáde, tak pôjde," opisuje matkinu reakciu.

V posledných dňoch spáva Daria v noci len dve, tri hodiny. „Nikto z Ukrajincov teraz nespí."
Študentka sa snaží pomáhať krajanom utekajúcim pred vojnou. Organizuje pomoc pre matky s deťmi prichádzajúce na Slovensko, pomáha im komunikovať s cudzineckou políciou a úradmi, aby deti mohli na Slovensku nastúpiť do škôl a ženy si mohli nájsť prácu.

Niektoré tu nemajú žiadnych príbuzných a s mužmi sa museli rozlúčiť na ukrajinskej strane hranice.
„Utečenci potrebujú praktickú pomoc. Potraviny, hygienické potreby a podobne. Slováci môžu poskytnúť voľné byty, izby," vymenúva.
Od univerzity by viac ako špeciálne štipendium ocenila voľno na najbližšie týždne pre ukrajinských študentov. „Aby sme mohli pomáhať našim ľuďom na hraniciach. Neviem si predstaviť, že pôjdem v pondelok do školy a budem sa venovať ruskej zahraničnej politike alebo ruskému jazyku. To teraz určite nechcem," krúti hlavou.

Agresia ju prekvapila
Keď mladej žene 24. februára o štvrtej ráno volala mama, že Rusi zaútočili na Ukrajinu, nechcela tomu veriť. Čakala totiž hybridnú vojnu so šírením dezinformácií. Podobnú, akou bola tá studená medzi Sovietskym zväzom a USA.
„Nikto nevie, čo bude a ako dlho to bude trvať. Ukrajina vojnu nezačala. No sú dve možnosti. Ak by ju ruská armáda obsadila, skončili by sme ako druhé Podnestersko. Ak to Ukrajina ustojí, bude poničená a spamätávať sa bude roky," hovorí.
To, čo jej domovská krajina teraz potrebuje viac ako verbálne deklarácie solidarity, sú podľa študentky zbrane a silná podpora NATO a Európskej únie. „Ak Rusko nezastavíme, pôjde ďalej do krajín Európskej únie," myslí si.
Keď sa jej pýtame, čo by sa stalo, ak by sa ukrajinská vláda ruskej agresii vzdala, s istotou opakuje: „Nevzdá sa." Dúfa, že Rusko skončí v podobnej izolácii ako Severná Kórea.

Medzi študentmi napätie nevzniká
Daria je v Banskej Bystrici v kontakte aj s ruskými študentmi, ktorí okrem cenzurovaných oficiálnych ruských správ sledujú aj západné, ukrajinské a slovenské. Ukrajincov podporujú a napätie medzi nimi nevzniká.
„Vidia, aká je u nás situácia. Mám aj kamarátov z Ruska - sú proti vojne," hovorí presvedčivo.

Dodáva však, že v študentskej skupine na sociálnej sieti Telegram sa objavili aj niekoľkí, ktorí písali, že Rusi prišli Ukrajine pomôcť. „Rýchlo sme im vysvetlili, že takúto pomoc nepotrebujeme."
Rusko a Ukrajina sa nerozchádzajú len v správach o aktuálnej vojne, podľa Darie sa v Rusku učia úplne iné dejiny, ako tie, ktoré vnímajú Ukrajinci.

Útek z Odesy
Artur Gulyayev (31) pochádza z ukrajinskej Odesy a na banskobystrickej univerzite študuje už druhý rok angličtinu pre preklad v hospodárskej praxi. Bakalársky titul získal doma na Ukrajine a na Slovensku žije takmer tri roky.
V čase, keď spolu komunikujeme, má za sebou významné prístavné mesto ostreľovanie a masívny útok ho podľa Arturovho odhadu čaká už v najbližších dňoch.

S blízkymi v Odese bol mladý Ukrajinec v kontakte cez textové správy od napadnutia Ukrajiny Ruskou federáciou. V piatok večer sa Arturova mama s jej sestrou rozhodli odísť na Slovensko.
„Niekoľko hodín dozadu sa vydali vlakom do Užhorodu, dostali sa doňho napriek tomu, že nemali lístky. Teraz sú niekde na ceste a ja musím priznať, že som extrémne nervózny, pretože vlaky sa tiež môžu stať terčom ruského vojska," píše Artur v odpovediach na naše otázky, ktoré nám poslal ešte v piatok v noci.

Študent dúfa, že obe ženy sa bezpečne dostanú cez slovenskú hranicu. Útočisko by mali nájsť u príbuzných v Dolnom Kubíne.
Arturov otec má 58 rokov a rovnako ako ostatní ukrajinskí muži vo veku od 18 do 60 nemôže pre mobilizáciu opustiť krajinu. V Odese tak ostáva s jeho rodičmi vo veľkom dome s pivnicou, kde sa môžu ukryť v prípade bombardovania.
Náročné rozhodnutie

Pre Ukrajincov trvá vojna od roku 2014, keď ju Rusi začali anexiou Krymu a pokračovali na Donbase. S tým, že útok môže prísť kedykoľvek, žili prakticky odvtedy. Aj to bol dôvod, prečo sa Artur rozhodol pred pár rokmi odísť na Slovensko.
„Ruská invázia ma však skutočne šokovala. Je to odporný zločin a ja nemôžem uveriť, že ruskí vojaci sú schopní zabíjať Ukrajincov, svojich "bratov", ako ich nazývajú," komentuje aktuálne udalosti.

Vážne zvažoval aj možnosť, že by sa vrátil domov, napokon však na žiadosť jeho mamy a odporúčanie dekana filozofickej fakulty Martina Schmidta ostáva. Hoci sa rozhodol dokončiť štúdium na Slovensku, má zároveň pocit, že jeho miesto je teraz na Ukrajine.
„Cítim sa zle, že nie som doma a nebránim svoje mesto. No napriek tomu si myslím, že som sa rozhodol správne," opisuje rozporuplné pocity.

Mrzia ho roky mlčania Rusov
Na Slovensku je v bezpečí, no podobne ako jeho ďalší krajania nemôže od prvých informácií o útoku poriadne spať. Má obavy pre udalosti doma a takmer nepretržite sleduje najnovšie správy.
Slováci podľa neho môžu Ukrajincom v ich krajine, no aj tým na úteku pred vojnou, pomôcť finančne, zabezpečením praktických potrieb, no aj morálnou podporou.

„Pre Ukrajincov je dôležité vedieť, že sa môžu na Slovensku cítiť v bezpečí a vítaní. Nedokážem celkom popísať pocit prázdnoty, ktorú cítim, keď som v cudzine, zatiaľ čo moju domovinu ničí vojna," hovorí Artur.

Teší ho, že Slováci pred situáciou nezatvárajú oči, postavili sa na správnu stranu a pomáhajú Ukrajine. V minulosti mal totiž pocit, že sú voči Rusku a Putinovi naladení skôr pozitívne.
Slovenským priateľom sa snaží vysvetľovať, čo sa na Ukrajine stalo, aj keď si nie je istý, či to úplne chápu. Ich podpora je však preňho dôležitá.

V Banskej Bystrici študujú aj Rusi, s niektorými sa Artur pozná. Od útoku komunikoval len s jedným z nich. Ten mu povedal, že sa za ruskú vládu hanbí a mrzí ho, čo sa aktuálne deje.

Hoci napätie medzi študentmi z oboch komunít necítiť, Artur priznáva, že sa na Rusov ako na celok hnevá. „Dôvodom je ich mlčanie. Mlčali celý čas od anexie Krymu. Tí, ktorí sa pokúsili protestovať, boli zbití alebo uväznení, a tak sa boja urobiť to znova. Boja sa zmeniť vlastnú vládu, hoci majú plné právo to urobiť," vysvetľuje. Práve strach a mlčanie Rusov pritom podľa Artura rozväzujú Putinovi ruky aj na Ukrajine.
Ukrajinec však zároveň chápe, že Rusi študujúci mimo Ruska chcú často uniknúť práve Putinovmu režimu, aktuality.sk