Plán odchádzajúcej českej vlády na povinné očkovanie ľudí vo veku nad 60 rokov proti covidu sa nemusí uskutočniť. Nesúhlasí s tým totiž budúci kabinet ani Česká vakcinologická spoločnosť, informoval v sobotu spravodajský server Novinky.cz. Zdravotníci vykladajú z vrtuľníka Ozbrojených síl ČR pacienta s covidom, ktorého premiestnili z brnianskej nemocnice do pražskej Fakultnej nemocnice Motol, november 202

Zhoda panuje len na povinnosti zaočkovať sa pre vybrané profesijné skupiny ako zdravotníci, sociálni pracovníci, hasiči, policajti a vojaci.
Minister zdravotníctva v demisii Adam Vojtěch v piatok oznámil, že vyhláška o povinnom očkovaní by mala vyjsť v priebehu budúceho týždňa po tom, ako ju v pondelok znova prerokuje končiaca vláda
Premiér v demisii Andrej Babiš ale pripustil, že v prípade seniorov možno tlaku opozície ustúpi. „Jedna vec je niečo navrhnúť, ale ak by to zmenila budúca vláda, potom to nedáva zmysel,“ povedal Babiš novinárom.

Pokuta do 400 eur
V návrhu vyhlášky sú okrem profesijných skupín uvedení aj seniori nad 60 rokov, no tiež študenti medicíny a sociálnych odborov, ktorí majú prax v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Povinne za
očkovať by sa mali dať do 1. marca budúceho roka, inak by im hrozila pokuta až 10 000 českých korún (394 eur).
Vyhláška v takejto podobe však narazí na nesúhlas nastupujúcej vlády, píšu Novinky.cz. Proti očkovacej povinnosti pre seniorov je totiž tzv. anticovid tím budúceho ministra zdravotníctva Vlastimila Válka. Ten podľa svojho vyhlásenia vidí okrem iného „veľmi malú možnosť“ vymáhať takéto opatrenie.

Podľa Válka má byť prioritou zaočkovať ľudí, ktorí čakajú na tretiu dávku, a detských záujemcov. Povinné očkovanie neodmieta, ak sa na ňom zhodnú zástupcovia profesií, ktorých sa bude týkať.
Babiš tiež upozornil, že diskusia o plošnom povinnom očkovaní proti ochoreniu COVID-19 sa otvorila už aj na úrovni Európskej komisie, hoci v Česku sa o takom niečom zatiaľ neuvažuje./agentury/

X X X

Putin a Biden budú prostredníctvom videohovoru rokovať v utorok

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov plánované rokovanie v sobotu potvrdil pre ruskú tlačovú agentúru Interfax.
Ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Joe Biden budú v utorok viesť rozhovory prostredníctvom videokonferencie, oznámil v sobotu Kremeľ. Informovala o tom agentúra AFP.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov plánované rokovanie v sobotu potvrdil pre ruskú tlačovú agentúru Interfax. Spoločné rokovanie Putina a Bidena prichádza v čase stúpajúceho napätia v súvislosti s Ukrajinou.
Ukrajina obvinila Moskvu zo zhromaždenia približne 115 000 vojakov neďaleko jej hraníc, na Kryme a v dvoch východných regiónoch, ktoré ovládajú proruskí separatisti. Americký prezident Biden v piatok avizoval, že Spojené štáty pripravujú bližšie nešpecifikované opatrenia zamerané na obranu Ukrajiny pred pred prípadnou ruskou agresiou. Moskva naopak obviňuje Kyjev z provokácií a zámerného stupňovania napätia, z ktorého podnecovania obvinila aj USA, aktuality.sk

X X X

Vo Francúzsku sa vracajú obmedzenia, vláda ich zrejme ešte sprísni

V departemente Moselle, ktorý hraničí s Nemeckom, je nosenie rúšok od soboty povinné vždy aj vonku.
Vo Francúzsku začali platiť cez víkend nové pravidlá proti šíreniu koronavírusu. Pritom už v pondelok sa bude konať zasadnutie vlády, na ktorom bude diskutovať o prísnejšom celoštátnom riešení zhoršujúcej sa situácie, keď narastajú prípady nákazy. V sobotu o tom informovala tlačová agentúra DPA.

Od tejto soboty vyžadujú lyžiarske strediská pri vstupe dôkaz o očkovaní, o vyliečení z ochorenia COVID-19 alebo negatívny test. Tieto údaje musia byť zachytené na celoštátne platnom „zdravotnom pase“.
Na základe nových opatrení ľudia v kabíne lanovej dráhy alebo čakajúci v rade musia mať na tvári rúško.
Takéto obmedzenia musia zaviesť oblasti so sedemdňovou incidenciou nad 200 - incidencia je počet nových prípadov nákazy na 100 000 obyvateľov za týždeň.

V súčasnosti je sedemdňová incidencia pre celé Francúzsko výrazne nad 300.
Povinné rúška
V departemente Moselle, ktorý hraničí s Nemeckom, je nosenie rúšok od soboty povinné vždy aj vonku. Pravidlo sa týka obcí s vyše 5000 obyvateľmi a platí od 06.00 h do polnoci.

Vo všeobecnosti sú rúška povinné aj na festivaloch, trhoviskách, vianočných trhoch a v radoch.
Ruch a davy ľudí na obľúbenom vianočnom trhu v neďalekom meste Štrasburg vyvolali diskusiu, či súčasné pravidlá proti covidu zachádzajú dostatočne ďaleko. Koronavírus sa totiž v regióne Alsasko, kde je metropolou Štrasburg, rýchlo šíri a nemocnice už zaviedli núdzový režim na zvládnutie situácie.

Na vianočný trh v Štrasburgu sa vzťahujú prísnejšie pravidlá, pripomenula agentúra DPA.
Vláda bude v pondelok na zasadnutí v Paríži diskutovať o ďalších krokoch. Očakávajú sa obmedzenia pre veľké podujatia ako futbalové zápasy a zrejme aj obmedzenia v kapacite takých zariadení ako kiná a reštaurácie, aktuality.sk

X X X

Sme rodina v zhode s Hlasom: Povinné očkovanie nepodporíme

Ak budú čísla veľmi zlé, lockdown bude ďalej pokračovať a mal by byť prísnejší. Predpokladá to poslanec parlamentu Miloš Svrček (Sme rodina). V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy vyhlásil, že lockdown mal byť od začiatku tvrdší a školy mali byť zatvorené, no koaličný partner to vetoval.

Povinné očkovanie nepodporuje Sme rodina ani Hlas-SD, zhodujú sa aj na tom, že školy treba zatvoriť. O ďalšom postupe a prípadnom uvoľňovaní opatrení majú podľa Svrčeka hovoriť partneri na pondelkovej (6. 12.) koaličnej rade.
Súčasná podoba lockdownu je podľa Svrčeka nedostatočná a mobilita sa obmedzila len minimálne. Dodal, že by sa malo uvažovať o využití ponuky zo zahraničia vzhľadom na posledné voľné miesta v slovenských nemocniciach. „Neviem, aké ma minister údaje, ale myslím si, že by sme mali ísť určite do toho, aby sa to aplikovalo. Mali by sme pristúpiť k takýmto krokom,“ odpovedal na otázku, či sa bude lockdown predlžovať.

Raši nerozumie vetu SaS
Richard Raši tvrdí, že asi inú možnosť ako predĺžiť lockdown nemáme. Súhlasí, že lockdown mal byť trojtýždňový spolu so zatvorenými školami. „Po takomto lockdowne by sa situácia mohla uvoľniť, aby mohli byť Vianoce v pokoji. Nerozumiem, ako sa mohlo stať, že jedna strana využila právo veta a že to bolo akceptované,“ povedal. Vláda sa podľa neho musí riadiť odborníkmi aj vzhľadom na to, že má historicky nízku dôveryhodnosť.

Podľa Svrčeka treba tlačiť na zatváranie škôl. Problém vidí v premiešavaní kolektívov pre nedostatok učiteľov. „Je mi ľúto, že minister školstva preberá úlohu epidemiológov, ktorí jasne komunikujú potrebu zatvárať školy,“ dodal. Zároveň uviedol, že by bolo fér pre očkovaných a prekonaných uvoľniť aspoň nejaké opatrenia. Raši si nevie predstaviť uvoľňovanie opatrení pre akúkoľvek skupinu.

Rozhoduje sa bez diskusie
Akékoľvek rozhodnutie na zvýšenie zaočkovania je dobré, reagoval na očkovacie poukazy pre seniorov Svrček. „Každé jedno euro chceme cieliť tak, aby sa pomohlo seniorom s jedlom, energiami a stimulovať zároveň aj očkovanie. Zároveň by bola možná aj prenosnosť tohto bonusu i na iného člena rodiny,“ povedal. Podotkol, že 870 000 dôchodcov, ktorí sú zaočkovaní, by malo mať istých 500 eur plus 100 na elektrinu. Raši kritizoval, že vicepremiér Igor Matovič (OĽANO) robí rozhodnutia bez konzultácie a odobrenia koalíciou. Poukazy označil za rýchle a nedotiahnuté riešenie. Navrhuje dať 200 eur ihneď seniorom a zvyšok by mohol ísť na očkovaciu kampaň. Svrček povedal, že sa o návrhu Rašiho môžu rozprávať aj na koaličnej rade.

Sme rodina povinné očkovanie podľa Svrčeka nepodporuje, nevie si predstaviť jeho aplikovanie a vymáhanie. „Máme rezervy v podávaní vakcín odbornými lekármi, ktorým ľudia dôverujú,“ podotkol. Raši dodal, že Slovensko nie je v stave, aby mohlo spustiť povinné očkovanie, pretože krajina je polarizovaná a dosiahla by sa len nervozita v spoločnosti. Peniaze treba podľa neho využiť na ambulantných lekárov, či pre mestá a obce, aby presviedčali starších dať sa zaočkovať, prípadne ich presvedčí to, ak sa im umožní odmerať si protilátky./agentury/

X X X

Kto buchne po stole? Premiér Heger alebo Čaputová v SR?

Denne umierajú desiatky ľudí zbytočne. „Je to najtragickejšie obdobie Slovenska, za ktoré sa politici raz budú hanbiť,“ povedal v podcaste Marián Repa.
Koalícia, ktorú ničia vnútorné konflikty. A opozícia, ktorá sa rozhodla bezhlavo získavať hlasy voličov. Rozdelená krajina, ktorej nedokážu pomôcť tí, ktorí to sľubovali. Tisíce obetí, a týždne, ktoré nebudú lepšie.

„Ak raz pandémia skončí, budú sa všetci veľmi hanbiť, že nenašli rozumné riešenia,“ povedal v podcaste Počúvajte pravdu Marián Repa. Na ťahu je podľa neho premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorý „by mal buchnúť po stole, a zjednotiť politickú scénu v mene záchrany ďalších životov“.

Je skeptický, či to predseda vlády urobí, a najmä či to dokáže. Podľa komentátora denníka Pravda sa Slovensko dostáva mimo strednú Európu, a rozvadenosťou politikov smeruje skôr na Balkán. Situáciu prirovnáva k ére Mečiara, a vidí ju oveľa horšie.
„Aktuálne politické súboje nemajú víťaza, zostávajú len porazení,“ dodal Repa. Ako východisko zo situácie označil návrh ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý chce dať seniorom 600 – eurové poukážky za to, že budú ochotní dať sa očkovať.

„Ak to reálne chce, tak musí rokovať s Petrom Pellegrinim (Hlas) o podpore,“ konštatoval komentátor v podcaste. Dáva otáznik nad Matovičovou výbavou vyjednávača: „Pellegrini je jeho posledná nádej, musí potlačiť odpor, a rokovať s ním. Inak prehrá.“
Repa návrh Matoviča neodsudzuje, naopak označuje ho za dobrý. Podľa neho ponúka ďalšiu dobrovoľnú možnosť pre najohrozenejšie skupiny obyvateľstva dať sa zaočkovať.

„Vakcinácia nie je definitívne riešenie, ale je to voľba ako zabrániť zbytočným ľudským obetiam,“ konštatoval. To, že k ústupkom vyzval Matoviča líder Hlasu, nie je náhoda: „Pellegrini sa potrebuje odlíšiť od Smeru, a chce získať koaličný potenciál,“ vysvetľuje v podcaste Repa. Kľúč k dohode je v osobe Matoviča, ktorý podľa komentátora nedostatočne vyjednával v otázke šekov pre seniorov. Repa mu dáva ešte šancu, ale musí zabudnúť na vlastnú politiku „anti-Smeru“.
Kto zjednotí politickú scénu? Premiér Eduard Heger alebo prezidentka Zuzana Čaputová? Prečo to dokázalo Slovensko pri vstupe do EÚ, a nedokáže to v boji s pandémiou? Nalaďte si podcast Počúvajte pravdu s komentátorom Mariánom Repom./agentury/

X X X

Propaganda z Ruska a Číny sa šíri výraznejšie, píše SIS

V minulom roku nezaznamenala Slovenská informačná služba (SIS) výraznejšie šírenie propagandy z Ruska na Slovensko. Čína v slovenskom mediálnom priestore pokračovala v ovplyvňovaní verejnej mienky, šírenia propagandy a budovania jej pozitívneho obrazu. Vyplýva to zo správy SIS o jej činnosti za rok 2020 z kapitoly o hybridných hrozbách.

„Činnosť proruských aktivistov sa zameriavala na šírenie naratívov smerujúcich k polarizácii slovenskej spoločnosti na báze hodnotového a politického konfliktu,“ uvádza SIS. Na internete zaznamenala zintenzívnenie šírenia proruských tvrdení. Aktéri pôsobili autonómne, zároveň sa však inšpirovali námetmi a obsahmi rozpracovanými v štátnych ruských médiách, tvrdí. Posolstvá proruskej propagandy vrátane dezinformácií šírili podľa SIS najmä alternatívne médiá pôsobiace väčšinou na internete.

Neutralizácia negatívneho
„Aktéri konajúci v prospech Číny pripisovali vysokú dôležitosť najmä neutralizácii negatívneho mediálneho pokrytia krajiny v súvislosti so začiatkom pandémie ochorenia COVID-19,“ uvádza ďalej SIS. Približuje, že od začiatku rozšírenia pandémie na územie Európy propagovali rôznymi mediálnymi kanálmi efektivitu prísnych opatrení vykonaných v Číne. Taktiež šlo podľa SIS o rôzne formy čínskej zdravotníckej pomoci a komerčné dodávky zdravotníckych materiálov, ktoré boli prezentované ako pomoc pre štáty údajne trpiace nečinnosťou inštitúcií Európskej únie.

Informačná služba zhodnotila, že šírenie dezinformácií sa v slovenskom online priestore v roku 2020 zintenzívnilo, a to aj v dôsledku pandémie. Dezinformátori naplnili online priestor zavádzajúcimi a konšpiratívnymi tvrdeniami o pandémii, ktoré dopĺňali tradičnými dezinformačnými témami a vlastnou agendou. „Prijímanie protiepidemických opatrení sa prejavilo zvýšenou produkciou polarizačných obsahov, ktoré boli zamerané predovšetkým na podkopávanie dôvery voči úradom a ich schopnosti pandémiu riešiť,“ spresnila SIS.

Pokračuje, že na dezinformačnej scéne pokračovalo viacero výraznejších aktérov, ktorí si chceli posilniť postavenie, či budovať vlastnú značku. Aj v súvislosti s pandémiou sa im podarilo zasiahnuť širšie spektrum ľudí ako v predošlých rokoch. „Rozhodujúcu úlohu pri vytváraní a šírení dezinformačných a polarizačných obsahov naďalej zohrávali slovenskí aktéri,“ skonštatovala SIS.

Monitorujú aj protesty
Šéf SIS Michal Aláč uviedol, že tajná služba monitoruje aj hrozby súvisiace s protestami. Polícii odovzdáva informácie o potrebe prijatia bezpečnostných opatrení. Pokiaľ by protesty mohli ohroziť záujmy Slovenska alebo mať extrémistické pozadie, SIS ich sleduje a prípadné zistenia takisto odovzdáva polícii. Aláč v súvislosti s uplynulými viacerými protestami nechcel konkretizovať, či a aké hrozby bolo treba riešiť.

„Pokiaľ sa rozprávame o protestoch, ktoré môžu ohroziť záujmy SR, či už na úseku vnútornej bezpečnosti alebo ide o nejaké protesty, ktoré môžu mať extrémistické pozadie, samozrejme, patrí to do pôsobnosti SIS a tieto informácie odstupujeme policajnému zboru, ktorý následne reaguje a sme súčinní, ak nás potrebuje,“ uviedol Aláč novinárom v parlamente po tom, čo bol v uplynulom týždni prezentovať správu o činnosti SIS.

Šéf SIS tvrdí, že monitorovanie situácie nie je len o samotnom konaní protestu. „Hrozba je predtým, počas protestu aj potom. Nie je to len nejaký výsledok protestu. Ak bol ohrozený niečí život, zdravie alebo majetok aj v súvislosti s protestami, je to skôr pôsobnosť polície. My vieme protesty monitorovať ako jav, ktorý môže ohroziť záujmy SR,“ skonštatoval.

V súvislosti s pandemickými opatreniami sa v uplynulých mesiacoch konalo viacero protestov. Najmä v hlavnom meste došlo k potýčkam s políciou, ako aj k zablokovaniu dopravy. Protestujúci organizovali zhromaždenia zväčša pred budovami štátnych inštitúcií, ako parlament, úrad vlády či prezidentský palác.

Informačná služba v súvislosti s problematikou hybridných hrozieb vytvorila reštrukturalizáciou už existujúcich organizačných zložiek na nové pracoviská, ktoré sa tomu primárne venujú. Zároveň boli zriadené medziútvarové mechanizmy, koordinujúce ich činnosť. SIS sa podľa vlastných slov zapojila aj do činnosti pracovnej skupiny zriadenej pri Kancelárii bezpečnostnej rady SR na prípravu koncepčného materiálu pre boj proti dezinformáciám./agentury/

X X X

Matovič s Kollárom radia kupčiť s očkovacími poukazmi. Je to trestné?

Ak bude v zákone presne účelovo viazané, kto a akým spôsobom môže bonus 500 eur pre penzistov za očkovanie použiť, predaj priekupníkom bude trestný čin subvenčného podvodu.
Ak bude použitie 500-eurového poukazu v zákone účelovo viazané, šéf parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) sa v pléne zrejme dopustil podnecovania na spáchanie trestného činu a zneužitie právomoci verejného činiteľa. Predaj priekupníkovi by bol totiž subvenčným podvodom. Trestné stíhanie by hrozilo všetkým v reťazci, seniorovi, priekupníkovi aj tomu, kto by poukaz od neho prijal. Nie však samotnému Kollárovi. Ten totiž má výrokovú imunitu.

Rozohnený Kollár ľuďom poradil, že 500-eurový očkovací poukaz od vlády môžu predať priekupníkovi za 400 eur a budú mať hotovosť. „Každý deň môžete ísť na trojeurové menu do jedálne alebo do reštaurácie, alebo to môžete dať vnúčikovi, alebo môžete s tým čokoľvek spraviť, môžete to bárs aj predať priekupníkovi za 400 eur a máte keš,“ obhajoval Kollár návrh ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Peniaze by mali dostať ľudia starší ako 60 rokov, ktorí absolvujú očkovanie chrániace pred ochorením COVID-19.

Predseda koaličného hnutia Kollár presviedčal poslancov aj verejnosť, že poukazy budú pre penzistov v každom prípade prínosom. Podľa rektorky Akadémie Policajného zboru a odborníčky na trestné právo profesorky Lucie Kurilovskej by mohlo schválenie poukazov kvôli spomínanému výroku šéfovi parlamentu priniesť aj problémy so zákonom. Kollár však svoje slová povedal v pléne Národnej rady, takže nie je trestne postihnuteľný. Pozrime sa však na jeho slová bez ohľadu na to, kde odzneli.

„Ak by sme samotný predaj poukážok považovali za trestný čin, tak potom aj keď niekto navádza na takéto konanie, dopúšťa sa trestného činu podnecovania. Na zamyslenie je, či sa aj z titulu svojej funkcie nedopúšťa tiež trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa,“ vysvetľuje Kurilovská s dôrazom na to, že ide o teoretickú rovinu a bola by to ešte otázka dokazovania.

Bolo by teda speňaženie 500-eurového poukazu trestným činom? Odborníčka tvrdí, že ak bude v zákone presne účelovo viazané, kto a akým spôsobom môže bonus použiť, ide o trestný čin subvenčného podvodu.
„Ten hovorí o tom, že kto získané prostriedky zo štátneho rozpočtu, čiže určité plnenie, ktoré je poskytnuté zo štátnej kasy, použije na iný ako určený účel, rozhodne sa dopúšťa trestného činu,“ konštatuje Kurilovská.

Postih by hrozil nielen priekupníkovi, ale všetkým v pomyselnom reťazci „biznisu“. Teda podnikateľovi, ktorý by takto zobchodovaný poukaz prijal, a aj samotnému seniorovi, ktorý by poukaz speňažil. „Subvenčného podvodu by sa dopustil ten, kto poukaz predal, a tak použil inak ako platbu v určených neesenciálnych predajniach a službách. Priekupník, ktorý by poukaz kúpil a použil, by sa zrejme dopúšťal legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Ak by poukaz kúpil za neporovnateľne nižšiu sumu, akou je hodnota poukážky, dopúšťal by sa aj trestného činu úžery,“ uvádza rektorka Kurilovská.

Páchateľom by tiež priťažilo, ak by sa konania dopustili za krízovej situácie, ktorou platný núdzový stav je. „Tam je oveľa vyššia trestná sadzba,“ dopĺňa profesorka trestného práva. Seniorom by tak predaj poukazov určite neodporúčala. „Ak bude v zákone možnosť posunúť ich blízkym osobám, je to niečo iné, ale rozhodne nie, že by sa s tým teraz obchodovalo,“ hovorí. Politik v takej vysokej funkcii, v akej je Boris Kollár, by mal podľa nej vždy zvážiť každé slovo.

„Jedna vec je politická korektnosť, slušnosť a ľudskosť, ktoré sa dajú prejaviť aj iným spôsobom,“ podotýka Kurilovská.
Podobne ako Kollár sa však vyjadroval aj Matovič. „No a čo, keď niekto povie, že dá štyristo eur babke alebo susedke? Dosiahli sme cieľ, že dôchodkyňa je zaočkovaná a poukážka je využitá v hoteloch,“ povedal Matovič s tým, že poukážku jeho rezort preplatí, až keď bude reálne využitá služba. „Môže ten poukaz predať podobne ako stravenku, ktorú dostala babka od vnuka,“ dodal minister financií.

Návrh zavedenia motivačných očkovacích 500-eurových poukazov sa bude v parlamente prerokovávať zrýchleným legislatívnym procesom. To znamená, že o ňom poslanci môžu rozhodovať ešte na aktuálnej schôdzi. Môže to byť otázka niekoľkých najbližších dní. Napriek tomu však nie je isté, že návrh schvália. Od začiatku ho bojkotuje koaličná SaS a podporu zatiaľ neprisľúbila ani opozícia, bez ktorej zrejme nebude mať Matovič dostatok hlasov od poslancov. Motiváciu seniorov nad 60 rokov na očkovanie, ktorá môže vyjsť štátnu pokladnicu na pol miliardy eur, podporuje OĽaNO, Sme rodina a aj strana Za ľudí./agentury/

X X X

Súd rozhoduje o väzbe Rajeckého

Špecializovaný trestný súd rozhoduje v sobotu poobede v Pezinku o väzbe údajného člena bratislavskej zločineckej skupiny Piťovci Tomáša Rajeckého. 
NAKA eskortuje údajného člena bratislavskej mafie Tomáša Rajeckého na Špecializovaný trestný súd v Pezinku v sobotu 4. decembra 2021.

Rajecký je obvinený z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku.
Podľa polície sa mal podieľať na uplácaní bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa za krytie nelegálnej výroby a distribúcie cigariet na juhu Slovenska.

Expiťovca Rajeckého verejnosť pozná aj vďaka fotografiám s predsedom parlamentu a hnutia Sme rodina Borisom Kollárom z dovolenky na Kube z roku 2006. Na fotografii je s nimi aj boss Piťovcov Juraj Ondrejčák.

Vládnym špeciálom domov
Od marca 2021, kedy mu bolo vznesené obvinenie, bol Rajecký na úteku. Na konci augusta ho zadržali v Španielsku na základe vydaného medzinárodného a európskeho zatýkacieho rozkazu.
Na Slovensko ho dopravila polícia v piatok podvečer vládnym špeciálom.

„Tomáš R. bol zadržaný v Španielsku v auguste 2021 miestnou políciou na základe informácií od Oddelenia pátrania a cieľového pátrania Úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru, verejnosťou prezývaných ako ‚Lovci lebiek'," uviedla polícia.
Ako doplnila, jeho extradíciu zo Španielska zabezpečila Národná kriminálna agentúra a Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce (Sirene).

Národná kriminálna agentúra pre výrobu ilegálnych cigariet obvinila spolu s Tomášom Rajeckým aj exriaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa, podnikateľov Zoroslava Kollára, Jozefa Kertésza a Gabriela Bihercza./agentury/

X X X

Lockdown treba predĺžiť, zhodujú sa Sme rodina a Hlas. Povinné očkovanie odmietajú

Poslanec Miloš Svrček (Sme rodina) by privítal miernejšie pravidlá pre očkovaných a prekonaných, súhlasí však s predĺžením lockdownu. Richard Raši (Hlas) trvá na sprísnených pravidlách pre všetkých.
Malo by Slovensko predĺžiť lockdown? Koaličný a opozičný poslanec sa v diskusnej relácii Sobotné dialógy zhodli na tom, že inú možnosť nemáme.

„Vďaka lockdownu, ktorý tu máme od minulého štvrtka, klesla mobilita ľudí len minimálne, zhruba o 20 percent,” skonštatoval po vyše týždni sprísnených opatrení koaličný poslanec zo Sme rodina Miloš Svrček.
„Treba riešiť situáciu čo najrýchlejšie, využiť aj ponuku zo zahraničia, využiť ich voľné lôžka,” dodal. Podpredseda hnutia tvrdí, že jeho strana žiadala tvrdý lockdown a oveľa prísnejšie pravidlá.

„Mali byť zatvorené školské zariadenia. Myslím si, že by sme mali pristúpiť k takým krokom, lebo sa budeme motať dookola a budeme mať zlé čísla,” povedal Svrček k predĺženiu lockdownu. Súhlasí s jeho predĺžením aj sprísnením. Zároveň ale dodáva, že férovejšie by bolo, ak by sa aspoň nejaké opatrenia uvoľnili pre očkovaných a prekonaných.
Poslanec Sme rodina Miloš SvrčekZdroj: FB.com/Miloš Svrček

Raši: počúvajme odborníkov
Richard Raši však s uvoľňovaním pravidiel pre určitú skupinu ľudí nesúhlasí.
„Inú možnosť asi nemáme,” povedal o predĺžení a sprísnení pravidiel Raši. „Odborníci už na začiatku povedali, že lockdown má byť trojtýždňový a má platiť aj pre školákov,” pripomína v diskusii RTVS opozičný poslanec. Nerozumie, ako mohla strana Sloboda a solidarita vetovať tvrdšie pravidlá a presadiť ich kratšiu a miernejšiu verziu.

Opozičný politik Raši tvrdí, že po druhej vlne sa nevyhodnotila situácia, čo sa urobilo dobre a čo zle. V dôsledku toho podľa neho odišlo rekordné množstvo zdravotníkov do zahraničia, lebo v cudzine im dokázali zaplatiť viac.
V sobotu zasadajú odborníci a rokujú o ďalšom postupe. Začiatkom týždňa má o návrhoch rokovať koaličná rada.
„Naše školy boli zatvorené sedem mesiacov. Ak teraz odborníci hovoria, aby sme zatvorili školy na tri týždne, tak sme to mali urobiť, aby sme zasa nezatvárali na mesiace” hovorí Raši s tým, že kritický je druhý stupeň základných škôl a stredné školy. Títo žiaci podľa poslanca vedia fungovať online, mali preto spadať do súčasného lockdownu a zostať doma.
Sme rodina: chvalabohu za hygienikov

Svrček upozorňuje, že pre nedostatok učiteľov sa skupiny v školách premiešavajú a zvyšuje sa riziko nákazy. Víta, že regionálne úrady verejného zdravotníctva lokálne zatvárajú školy, kde počet nakazených školákov stúpa. „Chvalabohu za to, že regionálni hygienici majú právomoc zatvárať školy." Minister školstva by sa mal podľa neho venovať procesom, riešenie pandémie nech nechá na odborníkov, dodal.

Poslanec Raši vyzdvihol konanie prezidentky, ktorý vyzvala premiéra Eduarda Hegera k aktívnejšiemu riešeniu situácie. „On sa nám niekde stratil,” kritizoval predsedu vlády v diskusii.
Svrček poukázal na Portugalsko - vláda tam odovzdala riadenie boja s koronou do rúk odborníkov. Krajina má vysokú zaočkovanosť - nad 80 percent populácie.

„Určite bude na stole aj táto otázka, akým spôsobom alebo prostriedkami vieme zvládnuť túto situáciu,” odpovedal Svrček na otázku, či podobný postup ako v Portugalsku zavedieme aj u nás.
Povinné očkovanie
Na čom sa v diskusii Sobotné dialógy poslanci nezhodli, sú pripravované 500-eurové poukazy pre zaočkovaných seniorov. Nápad presadzuje minister financií Igor Matovič (OĽaNO). V rámci diskusie okolo bonusov už zazneli aj výzvy, že ak poukážky do reštaurácií či zariadení nevyužijú, môžu ich darovať alebo predať.

Strana Hlas navrhuje vlastný spôsob podpory. Suma 200 eur by išla priamo na účet každému seniorovi, ktorý poberá starobný dôchodok, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je očkovaný. Ďalších 300 eur by išlo už len tým ľuďom nad 60 rokov, ktorí sú očkovaní.

Svrček zo Sme rodina tvrdí, že o tejto možnosti sa môžu pobaviť.
Politikov rozdeľuje aj téma povinného očkovania. Opozičný politik Raši je proti. „Cesta by mala byť racionálna, hovoriť im pravdu. Možno stiahnuť politikov z tejto kampane alebo nejakých hlúpych plyšových vírusov."

Povinnú vakcináciu bude blokovať aj Sme rodina. „Akým spôsobom sa to bude vynucovať? Pôjde človek po ulici a stiahnu ho za vlasy do očkovacieho centra a pichnú ho?" Svrček hovorí, že na Slovensku nemyslíme na tých, ktorí majú prirodzeným premorením vysoké protilátky aj po 180 dňoch od prekonania. Pri povinnom očkovaní sa dá diskutovať o určitých skupinách ako napríklad zdravotníci, dodal koaličný poslanec, aktuality.sk

X X X

Z Iránu hlásia výbuch nad mestom Natanz, kde sa nachádzajú nukleárne zariadenia

Oficiálny zdroj zatiaľ túto správu nepotvrdil ani nevyvrátil.
Iránske tlačové agentúry informovali v sobotu o veľkom výbuchu nad mestom Natanz, v ktorom sa nachádzajú objekty iránskeho jadrového programu. Oficiálne vysvetlenie incidentu však bezprostredne nebolo k dispozícii, píše agentúra Reuters.
"Miestne zdroje informovali, že počuli veľkú explóziu na oblohe nad Natanzom. Žiaden oficiálny zdroj zatiaľ túto správu nepotvrdil ani nevyvrátil," citovali viaceré iránske webové stránky zo správy tamojšej Študentskej tlačovej agentúry.
Polooficiálna tlačová agentúra Fars s odvolaním sa na svojho reportéra v neďalekom mesta Bádrúd uviedla, že bolo počuť krátko trvajúci výbuch, ktorý sprevádzalo silné svetlo na oblohe. Miestny predstaviteľ podľa Fars uviedol, že bližšie detaily o incidente úrady nemajú, aktuality.sk

X X X

SPD na sneme drvivou väčšinou hlasovala za koaličnú vládu

Za koaličnú dohodu so Zelenými a FDP hlasovalo viac než 98 percent a následne sa na sneme ozval dlhý potlesk.
Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) dala v sobotu zelenú svojej prvej koaličnej vláde na spolkovej úrovni so Zelenými a Slobodnou demokratickou stranou (FDP) pod vedením budúceho kancelára Olafa Scholza. Informovala o tom agentúra DPA.
Drvivou väčšinou o tom rozhodli delegáti SPD na sobotňajšom sneme strany. Za koaličnú dohodu so Zelenými a FDP hlasovalo viac než 98 percent a následne sa na sneme ozval dlhý potlesk.
„Teraz máme šancu: môže sa uskutočniť prelom pre Nemecko,“ zdôraznil budúci spolkový kancelár Scholz. Zároveň ohlásil vznik vlády, ktorá „siahne po pokroku v momente, keď by bolo nebezpečné to neurobiť“.

Na rozhodnutie Zelených a FDP o plánovanej koalícii sa stále čaká. Je jasné, že sociálni demokrati okrem postu spolkového kancelára obsadia aj posty ministra práce a sociálnych vecí, výstavby, zdravotníctva, vnútra, obrany a hospodárskeho rozvoja, pripomína DPA. SPD okrem toho menuje aj šéfa Úradu spolkového kancelára. Počíta sa s tým, že mená týchto ministrov budú známe až v pondelok a že strana na spomenuté posty vymenuje väčšinou ženy.
Scholz prisľúbil, že jeho kabinet bude mať na postoch prinajmenšom rovnaký počet žien než mužov, pripomína DPA, aktuality.sk

X X X

Pod úradníkmi s okrúhlou pečiatkou sa trasie stolička. Otočili sa chrbtom verejnému záujmu

Ak by chceli konať v mene ochrany prírody, mohli by neudržateľnej výstavbe či škodlivému výrubu povedať „nie“ a mali by na to aj zákonné možnosti. Realita je však iná. To, ako dnes krajina vyzerá, je do veľkej miery výsledkom rozhodovania niekoľkých úradníkov.
Záujem o výstavbu je obrovský naprieč celou krajinou. Developeri doslova bombardujú úrady jedným projektom za druhým. Na to, aby sa premenili na skutočnosť, potrebujú len jednu okrúhlu pečiatku. Ňou sa potom riadi aj samospráva pri vydávaní stavebného povolenia či územného rozhodnutia.

Niektoré tlak nezvládajú a ambiciózne projekty povoľujú. Živelná výstavba tak mení našu krajinu na nepoznanie. Problém je v tom, že prechádzajú aj také projekty, ktoré by pri zvážení verejného záujmu nikdy neprešli. Pri tejto príležitosti sa na pretras zase dostáva stará téma spolitizovanej štátnej správy, kde namiesto odborníkov úradujú známi či rodinní príbuzní politikov vo vedení štátu.

Systém „našich ľudí“ dnes opisujú prednostovia okresných úradov, ochranári, nezávislí analytici aj samotní ľudia, ktorým nekompetentné rozhodnutia ovplyvnili život.
Záujem o výstavbu rastie
Málokto si uvedomuje, že tí, ktorí menia či ovplyvňujú náš bezprostredný okolitý svet a život, sedia na okresných úradoch. Tie aktuálne čelia veľkému náporu na povoľovanie akejkoľvek výstavby.

Prednosta breznianskeho okresného úradu Ondrej Filipiak odhaduje nárast žiadostí o výstavbu v jeho okrese o najmenej 30 % oproti minulému roku. „V popredí sú žiadosti o záväzné stanoviská k výstavbe rekreačných chát, apartmánových domov, ako aj vodné stavby, kanalizácie, náhodná ťažba, pasenie a podobne,“ vymenoval Filipiak.

Vyšší záujem o výstavbu zaznamenali aj na popradskom okresnom úrade, jeho prednosta to však považuje za honbu za mamonou. „V Prešovskom kraji je každý siedmy dom prázdny. To je podľa súčasnej štatistiky sčítania obyvateľstva temer 19-tisíc domov, ktoré sú prázdne. A my ideme stavať ďalšie tisíce budov?“, reaguje otázkou Jozef Bednár.

Typickým príkladom neudržateľnej výstavby je podľa neho nová časť Veľkej Lomnice okolo golfového ihriska. „Je to mesto duchov. Choďte sa tam pozrieť večer, skoro nikde sa nesvieti. Keby prišli všetci vlastníci nehnuteľností a hostia do Tatier, tak systém môže skolabovať, lebo nemáme dobre nastavenú infraštruktúru na to, aby sme všetky nehnuteľnosti v okrese zásobili dostatkom kvalitnej vody, aby sme vyčistili všetku spotrebovanú úžitkovú vodu. Ak všetci prídu, napríklad na Silvestra, tak čistička pri Poprade asi skolabuje,“ vystríha Bednár.

Bez posúdenia vplyvov na životné prostredie
Stovky hektárov v ochrannom pásme Tatranského národného parku sú už v územných plánoch odsúhlasené na výstavbu, mnohé už sú aj zastavané. Za posledných 10 rokov boli skoro všetky zmeny v územných plánoch, ktoré prešli Okresným úradom v Poprade, bez posudzovania vplyvov na životné prostredie. To musí mať každý veľký projekt či strategický dokument, u ktorého sa predpokladá vplyv na životné prostredie.

Veľký ohlas u miestnych obyvateľov, ale aj u ochranárov vyvolal zámer geotermálneho vrtu v Tatranskej Lomnici, v ktorom chcel developer čerpať termálnu vodu z hlbín zeme a vyhrievať ňou Vilu Széchenyiho. Vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie Jozef Slovík vydal k zámeru 146-stranové rozhodnutie, v ktorom presviedča, že vrt nebude mať žiadny významný vplyv. Miestni spísali proti zámeru aj petíciu. Obávali sa nadmerného hluku z vŕtania, ale aj toho, že do miestneho potoka uniknú arzén či rádioaktívne látky, ktoré geotermálna voda prirodzene obsahuje.

Rozhodnutie úradníka prešlo už dvakrát cez odvolací orgán, ktorým je Okresný úrad v Prešove, ktorý ho nakoniec tiež podporil v tom, že zámer posúdenie vplyvov na životné prostredie nepotrebuje. Či projekt dostane zelenú, a či úradnici úmyselne nepochybili, rozhodne nakoniec ministerstvo životného prostredia a Krajský súd v Prešove.

Vedúceho nikto nespochybňoval
Viac podnetov na povoľovanie stavebných úkonov a zastavanosti dostáva v týchto dňoch aj Nadácia Zastavme korupciu.
„Aj keď sa necítime byť odborníkmi na túto oblasť, je zjavné, že by si zaslúžila väčšiu kontrolu a možnosť zvrátiť, resp. opraviť ešte nejakým odvolacím orgánom aspoň niektoré rozhodnutia. V súčasnosti je často možnosť opravy krokov municipalít len cez prokuratúru, čo nejaký čas trvá,“ reaguje analytička nadácie Xénia Makarová.

Prax je taká, že ak už vedúci útvaru povolil nejaký projekt, málokedy sa voči jeho rozhodnutiu niekto ozval.
Podľa dunajskostredského prednostu Michala Deraja bolo skôr výnimkou, ak niekto spochybnil vedúceho útvaru a dal prípad na prokuratúru. „Systém našich ľudí totiž funguje aj na prokuratúre, SMER, SNS a MOST-Híd tam dodnes majú svojich ľudí,“ dodal Deraj.

Ojedinelým je prípad veže na Štrbskom plese, ktorú postavili v areáli bežeckého lyžovania v rozpore so stavebným povolením. Z pôvodne schváleného zámeru vypadlo Múzeum Tatranského národného parku, investor namiesto múzea rozšíril priestor kaviarne a reštauračných služieb. Stavebný úrad (obec Štrba) jej aj tak udelil stavebné povolenie, neskôr aj kolaudačné rozhodnutie. Prednosta okresného úradu Jozef Bednár inicioval, aby vo veci padol protest prokurátora. Zákonnosť kolaudácie síce nariadil preskúmať generálny prokurátor Maroš Žilinka, okresný prokurátor napriek zisteným pochybeniam však udelil stavebnému úradu len upozornenie. Veža sa pre turistov otvorila v apríli 2021.

Prečo väčšinu dodatočne legalizujú
Podľa šéfa Správy TANAPu Pavla Majka existujú v praxi len dve možnosti, ako naložiť s nelegálnou činnosťou – odstrániť ju alebo dodatočne legalizovať. V praxi sa však takmer 100-percentne využíva iba druhá možnosť.
Dôvodom je fakt, že na riešenie priestupku či trestnej činnosti nestačí samotné porušenie zákona, ale od ochranárov sa vyžadujú dôkazy, ktoré by podložili jednoznačný rozpor činnosti s verejným záujmom.

„To znamená, že musíme preukázať, či bol významne ohrozený predmet ochrany, ktorý napríklad ale v území s 1. stupňom ochrany nie je definovaný. Ak boli nejaké biotopy zničené, poškodené alebo ohrozené, musíme dokázať, že pred výstavbou na mieste naozaj boli a rovnako musíme priniesť aj dôkaz o ich úhyne. Uvedené je takmer nemožné dokázať. Situácia sa preto takmer vždy rieši dodatočnou legalizáciou činnosti,“ konštatuje Majko.

S pokutami rátajú v nákladoch
Developeri týmto získali návod, ako umiestňovať stavby aj v chránenom území. „S prípadným udelením pokút počítajú vopred aj vo svojich nákladoch,“ doplnil Majko.
So štátnymi ochranármi sme konzultovali napríklad vežu v Bachledovej doline, kde pre výstavbu atrakcie pred štyrmi rokmi padol les na cudzích pozemkoch, bez súhlasu ich majiteľov. Na mieste niekdajšieho lesa dnes stojí prístupová cesta k atrakcii, pričom majitelia pozemkov sem majú obmedzený prístup. Majiteľ stavby tu bez povolení vykonal terénne úpravy, aby mohol postaviť parkovisko, v súčasnosti cestu asfaltuje a stavia na nej parkovaciu rampu. Polícia pre nelegálny výrub stromov vedie trestné konanie už štvrtý rok, v júli 2021 vzniesla aj obvinenie, zatiaľ však nie je právoplatné.

Z našich zistení vyplýva, že majiteľ veže naozaj musel zaplatiť niekoľko pokút od inšpekcie životného prostredia alebo od ministerstva dopravy, v desiatkach tisícoch eur, vďaka odboru starostlivosti o životné prostredie na popradskom úrade však získal dodatočné povolenia.

Prednosta úradu Jozef Bednár tvrdí, že tu zlyhal systém kontroly, pretože on ako prednosta nemá kapacitu ani kompetenciu riešiť tento prípad spätne.
Strach z developerov
Prednostov sme sa opýtali, čo úradníkov môže motivovať k rozhodnutiam v prospech developerov na úkor životného prostredia.

„Sú tu opodstatnené obavy z developerov a ich právneho zázemia. Už viacerí naznačili, že sa obávajú, že keď na niečo poukážu, budú možno nasledovať súdne žaloby. Právne poradenstvo developerských firiem je na neporovnateľne vyššej úrovni,“ vysvetlil Ondrej Filipiak.

S tým, že v súboji proti skúseným developerom môžu úradníci ťahať za kratší koniec, súhlasí aj analytička Nadácie Zastavme korupciu Xénia Makarová. „Aj preto by komplexné riešenie, napríklad možnosť preniesť "spor" na vyššiu nezávislú inštanciu, celému procesu pomohlo,“ skonštatovala Makarová.

Systém našich ľudí a lukratívne fleky
Na druhej strane je však aj skupina takých, ktorí na súhlasných rozhodnutiach zrejme nejako profitujú. „Niektorí vedúci odborov nespĺňajú morálne ani odborné predpoklady, ale sú prešpekulovaní, vyznajú sa v procesoch a celé roky to vedeli usmerňovať tak, aby rozhodnutia príslušných odborov úradov smerovali v prospech určitých záujmových skupín,“ opisuje prax Michal Deraj.

Pozemkový a lesný odbor, ako aj odbor starostlivosti o životné prostredie sú z hľadiska záujmových skupín podľa Deraja lukratívne, preto ich bývalé vládne strany mali dobre podchytené svojimi ľuďmi. „Na týchto odboroch mohli vedúci odborov robiť veľký biznis za veľké peniaze (korupcia, dohadzovanie kšeftov, bezproblémové povoľovanie projektov, apod),“ myslí si Deraj. Vedúci odborov si za bývalých vlád podľa neho často dosadili svojich ľudí aj na referentské pozície.
Prepletenec ľudí je však podľa neho omnoho väčší a siaha aj na iné úrady – ako sú napríklad katastrálne odbory, kde sa diali pochybné prevody majetkov či odbory opravných prostriedkov na okresných úradoch v sídle kraja, kde sa rozhodovalo o odvolaniach v prospech záujmových skupín pôsobiacich v pozadí politických strán. „Celé je to ešte vždy prepojené aj s ľuďmi na prokuratúrach, súdoch, policajných riaditeľstvách,“ doplnil Deraj.

Bez sankcií voči úradníkom
Hoci niektoré rozhodnutia úradov sa úsilím mimovládok či jednotlivcov darí aspoň čiastočne meniť, mnohé stavby sú už dnes realitou. O vyvodení zodpovednosti voči konkrétnemu úradníkovi za neprávom udelené povolenie nebolo doposiaľ rozhodnuté zrejme ani v jednom prípade. Aspoň nie v mediálne známom prípade. Všíma si to aj analytička Xénia Makarová.
„Postrádame možnosť reálnych sankcií voči konkrétnym úradníkom. Celkovo dokazovanie pochybenia je v rámci ich zamestnaneckého pomeru komplikované, preto ich nadriadení často od postihov upúšťajú,“ uvádza vo vyjadrení pre Aktuality.sk

Ak mal prednosta podozrenie, že vedúci odboru nerozhoduje vo verejnom záujme, ale v prospech záujmovej skupiny, doteraz mohol zakročiť len dvomi spôsobmi – znížením služobného hodnotenia alebo disciplinárnym konaním. Čo v praxi často znamenalo zdĺhavý proces bez neistého výsledku.

Neúčinné disciplinárne konanie
Popradský prednosta okresného úradu Jozef Bednár kritizuje, že v súčasnosti je procesnosť nad vecnú podstatu. „Hoci je preukázateľné, že vedúci štátny zamestnanec porušil pracovnú disciplínu, viny je často zbavený. Stačí, že prednosta podá podnet o deň neskôr, ako je stanovená lehota alebo nepoužije správnu okrúhlu pečiatku, a už sa tým nikto zaoberať nebude,“ vysvetlil Bednár.

Nepochopiteľné je podľa neho aj to, že ministerstvo dnes nevie preukázať, či je takýto zamestnanec odborne spôsobilý na výkon funkcie. Každý totiž musel prejsť skúškami, za ktoré bol ohodnotený známkou. Problém je v tom, že ministerstvo životného prostredia si vedie agendu o zamestnancoch až od roku 2012, takže pri starších zamestnancoch už takýto údaj neeviduje.
Nedostatok vidia prednostovia aj v tom, že ak sa zamestnanec aj dopustí porušenia pracovnej disciplíny, po roku sa z jeho registra vymažú. „Ako mám potom vedieť, s kým pracujem?“, pýta sa Bednár.

Podľa neho potrebujeme na vedúcich úradníckych pozíciách takých ľudí, ktorí budú chápať, že nesprávnym rozhodnutím môže vzniknúť škoda nám všetkým za milióny eur, preto musia byť kontrolovateľní a túto kontrolu aj strpieť.
Problém je aj so služobným hodnotením. Tu má svoju skúsenosť aj prednosta Okresného úradu Dunajská Streda Michal Deraj. Ten v prípade problémového úradníka použil znížené služobné hodnotenie, ministerstvo vnútra však jeho hodnotenie preklasifikovalo z nevyhovujúceho na vynikajúce.

Krátkodobé riešenie
Prednostovia aktuálne vkladajú nádej do novely zákona o štátnej službe, ktorá im umožňuje odvolať vedúceho odboru aj bez udania dôvodu. Hoci ju prezidentka vetovala, pretože ju považuje za diskriminačnú, poslanci ju minulý utorok opätovne schválili a prelomili jej veto.

Novelu sprevádzajú búrlivé diskusie ako v opozícii, ktorá hovorí o „krágľovacom zákone“, tak aj v odbornej verejnosti.
„Novela zákona o štátnej správe ponúka rýchle riešenie pri najproblémovejších úradníkoch. Žiaľ, jej platnosť je celoplošná, čo môže viesť k neoprávnenému odvolávaniu aj úradníkov, ktorí si zodpovedne robili svoju prácu, no nevyhovuje to niektorým záujmovým skupinám. Tiež nerieši už schválené problémové projekty. Preto by sme uvítali a budeme aj sami iniciovať zmeny, ktoré by problém riešili systémovo,“ reagovala analytička Xénia Makarová.

Zákon nebudú zneužívať
Prednostovia dnes ubezpečujú, že zákon zneužívať nebudú.
„Predpokladám, že nikto z prednostov to nebude zneužívať a použijeme túto zákonnú možnosť odvolania z funkcie len u tých ľudí, ktorí jednoznačne neslúžia štátu, ale bývalým vládnucim politickým stranám a ich záujmovým skupinám,“ prisľúbil Deraj.

„Je dôležité vedieť zdôvodniť odvolanie z funkcie vedúceho odboru a nezneužívať túto možnosť. Je zároveň potrebné, aby sa zvyšovala dôvera verejnosti voči štátnym inštitúciám a verím, že táto novela zákona k tomu môže prispieť,“ reaguje Filipiak s tým, že korupcia, rodinkárstvo, klientelizmus či prijímanie pracovníkov po straníckej linke, tak ako sa to dialo v minulosti, vytvára demotivujúce prostredie a napätú atmosféru na pracoviskách.

Vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie na breznianskom úrade na vlastnú žiadosť končí k 31. decembru 2021, vedúci tohto odboru na popradskom úrade je na dlhodobej PN.
Budaj vidí úradníkov v envirorezorte
S témou sme oslovili aj rezort životného prostredia. Vo vyjadrení uvádza, že na nečinnosť úradov, či už stavebných úradov, odborov starostlivosti o životné prostredie alebo iných, ktorých rozhodnutia v minulosti spôsobili zhoršenie stavu životného prostredia, upozorňuje dlhodobo.

Súčasné vedenie rezortu vidí riešenie v prechode odborov starostlivosti o životné prostredie z rezortu vnútra pod envirorezort. Deklaruje, že v tejto veci už podnikli viaceré kroky, aktuality.sk

X X X

Ako sa po nástupe Matoviča „rozbehla“ policajná inšpekcia

Šéf OĽaNO celému národu rýchlo ukázal, že vyhlásenia o „nekradnutí“ zďaleka nestačia.
Zrejme ani najväčší skeptici si nevedeli predstaviť, ako katastrofálne dopadne vládnutie Igora Matoviča (OĽaNO). Systémových riešení sa nedočkali ani tí, ktorí mu dlhší čas zachraňovali meno - policajti zasahujúci proti systému „našich ľudí“ z čias Roberta Fica (Smer-SD). A tak sa odrazu „rozbehla“ policajná inšpekcia.

O tom, čo je na konaní inšpekcie podozrivé a čo by mohlo byť alternatívou voči diletanstvu súčasnej vládnej garnitúry, diskutovali v Trnave pri príležitosti predstavenia knihy Obyčajný Matovič.Homo vulgaris docent Miloš Deset, reportér Aktuality.sk Ján Petrovič a šéfredaktor Aktuality.sk a zároveň autor knihy Peter Bárdy, aktuality.sk

X X X

Francúzski konzervatívci za prezidentskú kandidátku zvolili Valérie Pécressovú

Podľa agentúry všetko nasvedčuje tomu, že prezidentským voľbám v apríli 2022 budú dominovať obavy z imigrácie a bezpečnostné otázky.
Francúzska konzervatívna strana Republikáni (LR) si v sobotu za svoju kandidátku v budúcoročných prezidentských voľbách zvolila Valérie Pécressovú. Voľba bude mať pravdepodobne významný vplyv na podobu volebnej kampane, informovala agentúra AFP.

Členovia LR v rozhodujúcom kole primárok uprednostnili umiernenú predsedníčku regionálnej rady parížskej metropolitnej oblasti Île-de-France pred radikálom Ericom Ciottim, oznámil šéf strany Christian Jacob. Pécressová bude prvou prezidentskou kandidátkou za LR.
„Strana (francúzskeho povojnového vodcu) generála (Charlesa) de Gaulla..., naša politická rodina, bude mať ženskú kandidátku v prezidentských voľbách. Myslím dnes na všetky ženy Francúzska. Dám všetko v záujme víťazstva,“ povedala Pécressová po zverejnení výsledkov.

Pécressová získala takmer 61 percent hlasov členov strany, kým Ciotti len niečo viac než 39 percent, píše AFP. Ciotti porážku akceptoval a okamžite vyjadril prezidentskej kandidátke podporu.
Analytici považujú výsledok primárok v LR za rozhodujúci pre podobu volieb. Podľa aktuálnych prieskumov je ich favoritom súčasný prezident Emmanuel Macron, hoci tento bývalý investičný bankár a centrista zatiaľ nepotvrdil, že má záujem znovu kandidovať, uvádza AFP.

Podľa agentúry všetko nasvedčuje tomu, že prezidentským voľbám v apríli 2022 budú dominovať obavy z imigrácie a bezpečnostné otázky. Témou bude aj pandémia a jej zvládnutie, pričom Macron by podľa analytikov mohol ťažiť z toho, že vo Francúzsku je vyššia miera zaočkovanosti a menšie obmedzenia ako v niektorých iných európskych krajinách, aktuality.sk

X X X

Problém Škody s čipmi pokračuje, firma nestihne do konca roka vyrobiť 20 000 áut

Česká automobilka Škoda Auto postupne redukuje počet nedokončených áut, ktoré sú dôsledkom obmedzených dodávok komponentov.
Zložitá situácia s nedostatkom čipov však trvá a očakáva sa, že tento stav bude pretrvávať ešte niekoľko mesiacov. Spoločnosť okrem toho predpokladá, že ku koncu roka bude počet nevyrobených vozidiel dosahovať približne 20 000.
V dôsledku pandémie nového koronavírusu a s ňou súvisiacim nedostatkom polovodičov mala Škoda Auto v určitom období až 68 000 nedokončených automobilov. Uviedol to tento týždeň šéf výroby a logistiky v Škode Auto Michael Oeljeklaus, ktorého citoval server e15.cz.
Toto číslo sa však darí v posledných týždňoch postupne redukovať. Aktuálne má Škoda podľa Oeljeklausa približne 23 000 nedokončených áut a cieľom je tento počet do konca roka znížiť približne na 20 000 vozidiel, aktuality.sk

X X X

Klimatológ: Sucho začína byť na Slovensku veľkým problémom

Klimatológ konštatuje, že sneh na horách sa často roztopí v prvej polovici marca. Dôsledkom je potom menej vody aj vo vodných tokoch.
Veľkým problémom začína byť na Slovensku sucho. Často sa vyskytujú obdobia, keď spadne málo zrážok. Pre TASR to uviedol klimatológ Pavel Matejovič.

„Sucho potom býva vystriedané intenzívnymi lejakmi, pričom počas nich atmosférické zrážky nedokážu v krátkom čase vsiaknuť do pôdy a veľa vody z krajiny odtečie vodnými tokmi. Krajina sa tak vysušuje,“ vysvetľuje Matejovič. K celkovému vysušovaniu krajiny podľa neho prispievajú aj mierne zimy. Sneh sa vyskytuje sporadicky a aj na horách ho je menej ako v minulosti.

Klimatológ konštatuje, že sneh na horách sa často roztopí v prvej polovici marca. Dôsledkom je potom menej vody aj vo vodných tokoch. „Sneh je totiž prirodzenou zásobárňou vody, preto sme na jar často konfrontovaní s nedostatkom vlahy,“ spresnil Matejovič. Dodal, že zásobárňami vody počas obdobia sucha sú lesy.

V dôsledku teplejšej klímy sa podľa klimatológa na Slovensku lepšie darí teplomilným plodinám, ako je napríklad vinič či niektorá zelenina. Na pestovanie týchto plodín je však dôležitá vlaha. V budúcnosti tak môžu nastať problémy s vodou, a tým môže byť ohrozená aj úroda, uvádza. „Preto treba čo najviac vody akumulovať v krajine vybudovaním vodných nádrží, jazier a rybníkov, dôležitú funkciu v krajine plnia tiež močiare, mokrade a riečne poldre,“ hovorí Matejovič. Investície do vodnej infraštruktúry sa podľa neho v budúcnosti určite vrátia, aktuality.sk

X X X

Navrhované nové chemické právne predpisy EÚ

Postavia štvrtý najväčší výrobný priemyselný sektor v Európe na dôležitú križovatku s významným dopadom na ďalšie priemyselné a spracovateľské sektory

Vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu vyzvali 2.decembra 2021 Európsku komisiu, aby bezpodmienečne aktívne spolupracovala na vytvorení chemického Plánu transformácie priemyslu EÚ s cieľom finančnej podpory zabezpečenia rozsiahlych investícií potrebných na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody (Green Deal ), keďže v prípade prijatia týchto predpisov by mohlo byť z trhu vylúčených až do 12 000 chemických produktov, čo predstavuje až 25-40 % z celkového portfólia chemických výrobkov spracovávaných v chemickom a následných priemysloch EÚ. Išlo by o zásadný zásah do priemyselného sektora EÚ, ktorého dopady sú obrovské, keďže náhrady ako produktov tak ani ich nových výrobných technológií nie sú v súčasnosti známe a dostupné. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Očakáva sa, že najvýraznejšie budú ovplyvnení následní užívatelia, predovšetkým výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a farieb, pracích a čistiacich prostriedkov a kozmetiky. Na splnenie výziev Európskej zelenej dohody potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu. V slovenských podmienkach to znamená, že budú zasiahnutí hlavne subdodávatelia automobilového priemyslu. Chemický sektor v SR preto by musel nahradiť veľké množstvo chemických látok, ktoré by spadli do navrhovaných nových kategórií nebezpečnosti, menej nebezpečnými dostupnými alternatívami. Paradoxne zatiaľ nepanuje zhoda na definícii metód, na základe ktorých sú tieto látky označené ako potenciálne nebezpečné, ani medzi samotnou Európskou Chemickou agentúrou a Európskym Parlamentom. Tieto zatiaľ nepodložené návrhy by si vyžiadali obrovské dodatočné náklady a investície a samozrejme veľký negatívny dopad na zamestnanosť v celej EÚ,“ povedal R.Karlubík.

Podkladom je štúdia s údajmi od 100 európskych spoločností

Práve závažnosť zmienených dopadov si vyžiadala formuláciu uvedenej Výzvy / apelu na Európsku komisiu ktorá nasleduje po zverejnení prvej zo série štúdií ekonomických a obchodných vplyvov Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok (CSS), ktoré pre Európsku radu pre chemický priemysel (Cefic) vypracovala nezávislá ekonomická poradenská spoločnosť Ricardo Energy & Environment. Údaje, pochádzajúce od viac ako 100 európskych chemických spoločností, sa použili ako vstupné pre hodnotenia vplyvov novo navrhovaných nariadení CLP a REACH, dvoch hlavných predpisov EÚ týkajúcich sa chemických látok, ktoré vykoná Európska komisia.

Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu k tomu uviedol: „Chemický priemysel EÚ podporuje ciele Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok a sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou a členskými štátmi EÚ na dosiahnutí v nej stanovených politických cieľov, tak ako už dlhodobo pracujeme na klimatickej transformácii nášho odvetvia. Výsledky prvej zo série štúdií však ukazujú, že máme pred sebou obrovskú výzvu. Aby sa naše odvetvie mohlo zmeniť, potrebuje nový Plán transformácie chemického priemyslu. Vyzývam preto európskych tvorcov politík a vlády členských štátov EÚ, aby s nami spolupracovali a premenili CSS na skutočnú a reálne dosiahnuteľnú stratégiu rastu a inovácií.“

Podľa prvej štúdie by do rozsahu pôsobnosti dvoch pripravovaných legislatívnych návrhov – zmien nariadenia o klasifikácii, balení a označovaní látok a zmesí (CLP) a uplatňovania všeobecného prístupu riadenia rizík (GRA) mohlo byť potenciálne zaradených až 12 000 látok. Zo štúdie tiež vyplýva, že tieto látky by mohli za určitých podmienok pokrývať dokonca až 43% celkového obratu európskeho chemického priemyslu samozrejme so zásadným dopadom na ďalšie priemyselné sektory ktoré chemické produkty spracovávajú čiže v podstate celý priemysel od agrosektoru, stavebníctvo, automobily, až po kozmetiku.
Po aplikácii viacerých váhových faktorov na zohľadnenie neistoty týkajúcej sa definícií a kritérií v CSS dospeli konzultanti k záveru, že najpravdepodobnejšie zasiahnuté portfólio produktov by sa malo rovnať minimálne 28% odhadovaného obratu odvetvia.

Konzultované spoločnosti uviedli, že približne jedna tretina produktov tohto najpravdepodobnejšie zasiahnutého portfólia na úrovni 28% by potenciálne mala byť nahradená alebo preformulovaná. Schopnosť spoločností nahradiť potenciálne ovplyvnené produkty je otázna a v značnej miere závisí od podrobných ustanovení v pripravovaných nariadeniach, od uskutočniteľnosti opatrení z technického a ekonomického hľadiska, od podpory EÚ a predovšetkým od reakcie zákazníkov na nahradené alebo preformulované produkty. Očakáva sa, že najvýraznejšie ovplyvnení následní užívatelia budú výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a farieb, pracích a čistiacich prostriedkov, kozmetiky a agrochemikálií.

Úlohy chemického priemyslu

,,Úlohou chemického priemyslu je dodávať následným užívateľom dôležité materiály, ktoré podporujú plnenie cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ je hlavným dodávateľom všetkých výrobných odvetví ako aj základných a strategických hodnotových reťazcov vrátane farmaceutických výrobkov, elektroniky, batérií pre elektromobily a stavebných materiálov. Zamýšľané zmeny, ktoré prináša CSS, spôsobia „domino- efekt“ v mnohých hodnotových reťazcoch, ktoré závisia od chemického priemyslu,“ povedal M. Brudermüller.

Z ekonomickej analýzy vyplýva, že aj pri zohľadnení výnimiek bude čistý dopad stále vysoký. Bez ohľadu na vybraný scenár by podľa tejto štúdie do roku 2040 čistá trhová strata mohla dosiahnuť výšku najmenej 12 % portfólia chemického odvetvia.
Vzhľadom na to, že zatiaľ boli hodnotené len dve z opatrení navrhnutých v CSS, je jasné že kumulatívny vplyv všetkých ostatných zmien navrhovaných stratégiou bude väčší. Skúmaný nebol ani účinok, aký by tieto zmeny mohli mať na export chemikálií z EÚ, čo by mohlo celkový dopad výrazne zvýšiť.

„Chemický priemysel bol vždy poháňaný inováciami, vášňou pre nové technológie a podnikateľským duchom. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že úsilie v hľadaní náhrad ktoré je prítomné v celom odvetví, môže priniesť ovocie v podobe naplnenia cieľov stanovených v Stratégii pre udržateľnosť chemikálií. Existuje však veľká neistota, pokiaľ ide o spôsob akým podniky ktoré sú súčasťou hodnotového reťazca môžu dosiahnuť tieto ciele v súčasnom právnom rámci. Náš priemysel potrebuje predvídateľný rastový rámec pre ekonomické investície na nasledujúce dve desaťročiach. Aby sme mohli splniť mnohé výzvy Európskej zelenej dohody, potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu,“ informoval M. Brudermüller.

Slovensko potrebuje plán a harmonogram postupu

,,Navrhovaný Plán transformácie chemického priemyslu by mal predovšetkým čo najskôr jasne definovať rozsah zmienených látok ktoré majú byť nahradené. Predovšetkým však odpovedať na otázku na základe akých kritérií, tak aby sa novo vyvíjané látky mohli týmto kritériám vyhnúť. Tiež by mal zahŕňať reálny časový harmonogram a opatrenia, ktoré umožnia odvetviu vyvinúť substitúcie, odskúšať ich účinnosť a bezpečnosť u zákazníkov, vypracovať ich technológie výroby a zrealizovať investície, čo je v tak krátkom čase necelých 20 rokov takmer nereálne. Preto sa musí  zamerať na tie produkty, v prípade ktorých by tieto náhrady mohli byť dostupné ako prv. Zároveň je absolútne nevyhnutné, aby boli sformulované odpovede na všetky s tým súvisiace otázky zo strany EU a vytvorená adekvátna, masívna finančná podpora. Samozrejme sa dá v negatívnom prípade očakávať dopad na HDP každej krajiny EU, nevynímajúc Slovensko, kde chemický priemysel tvorí každoročne cca 12-15% HDP,“ povedal R.Karlubík.

Plán by mal stavať na osvedčených a zaužívaných prístupoch, ako je napríklad hodnotenie rizík podľa nariadenia REACH. Na vytvorenie trhu pre tieto nové formulácie a chemické látky budú potrebné stimuly v kombinácii so zvýšeným presadzovaním nariadenia REACH a právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov určených na dovoz. Balík by tiež mal byť doplnený silným inovačným programom zameraným na urýchlenie vývoja bezpečných a udržateľných alternatív. Plán transformácie by sa rovnako mal zaoberať aj ďalšími tromi hľadiskami transformácie, ktorými musí chemický priemysel prejsť – klimatickou neutralitou, digitalizáciou a prechodom na obehovú ekonomiku.
Ďalšia štúdia by mala byť zverejnená v druhom štvrťroku 2022.

Ing. Silvia Surová, generálna sekretárka ZCHFP SR k tomu dodala: ,,Slovenský chemický priemysel má silné zastúpenie formulátorov: výrobcov farieb, náterov, čistiacich prostriedkov, kozmetiky, subdodávateľov automobilového priemyslu, plastov a agrochemikálií a  tieto sektory budú významne zasiahnuté. Preto každý výrobca  bude musieť svoje zmesi preformulovať, nahradiť potenciálne nebezpečné chemické látky, ktoré spadnú do navrhnutých nových kategórií nebezpečnosti, menej nebezpečnými alternatívami, pokiaľ budú dostupné. Silný dopad bude na celý odberateľsko-dodávateľský reťazec, lebo každý priemyselný sektor používa chemické látky a zmesi vo svojich výrobných procesoch.“
Ing.Štefan Kuča

X X X
 
France Football zverejnil úplné výsledky Zlatej lopty. Ako hlasoval ŠPORT.sk a ďalší novinári?

 Od vyhlásenia tohtoročných výsledkov futbalovej Zlatej lopty prešlo síce už niekoľko dní, ale organizátor ankety France Football zverejnil úplné výsledky hlasovania až dnes. Za koho hlasovali novinári z jednotlivých krajín a komu dal svoj hlas ŠPORT.sk, ktorý hlasoval v ankete prvýkrát?

Zlatá lopta je vo futbale najprestížnejšie individuálne ocenenie. Udeľuje sa každý rok pre najlepšieho hráča uplynulých 12 mesiacov. Za Slovensko v ostatnej edícii premiérovo hlasoval ŠPORT.sk.

OFICIÁLNE KRITÉRIÁ:
1. Individuálne výkony a tímové úspechy hráča v kalendárnom roku 2021
2. Talent a športový prístup hráča
3. Celková kariéra hráča

Hlasovalo sa ešte v októbri. Menoslov na lístku ŠPORT.sk bol totožný s oficiálnymi výsledkami, ale v inom poradí. „Dnes by v TOP 5 figurovali zrejme i Mohamed Salah a Cristiano Ronaldo,” uvádza redaktor Erik Farkaš, ktorý hlasoval v mene redakcie ŠPORT.sk.

AKO HLASOVAL ŠPORT.SK?
1. Robert Lewandowski (Bayern Mníchov)
2. Lionel Messi (FC Barcelona/Paríž Saint-Germain)
3. N'Golo Kanté (Chelsea)
4. Jorginho (Chelsea)
5. Karim Benzema (Real Madrid)

„Robert Lewandowski dozrel ako víno, je strelecký unikát. V roku 2021 má v Bundeslige a Lige majstrov viac hetrikov než zápasov, v ktorých neskóroval. Zlomil všemožné rekordy vrátane zdanlivo neprekonateľného, keď v bundesligovej sezóne nasúkal 41 gólov. Po vlaňajšku si mal odniesť domov už druhú Zlatú loptu, napokon nemá vo vitríne ani jednu.
Lionelovi Messimu odchod do PSG zatiaľ neprospieva. V prvej polovici roka však ťahal Barcelonu a dočkal sa vytúženej trofeje s Argentínou. Lynč, ktorý sa okrem organizátorov spustil aj na jeho adresu po vyhlásení výsledkov, si nezaslúži.

Hoci rovnako si nezaslúžil ocenenie za aktuálny rok.
Individuálne ankety sú často doménou ofenzívnych hráčov a nespravodlivo sa zabúda na futbalistov s inými úlohami. Jorginho a N'Golo Kanté boli hlavnými protagonistami instantného úspechu trénera Tuchela s Chelsea v Lige majstrov. Obaja dosiahli úspechy aj na medzinárodnej scéne. Kanté zohráva signifikantnejšiu rolu.

O nominácii Karima Benzemu sme debatovali v redakcii najdlhšie a presvedčili sme sa, že ako v každej inej ankete, aj v tomto prípade hrá svoju rolu subjektivita. Po odchodoch Messiho a Ronalda sa stal ústrednou postavou naďalej enormne kvalitnej LaLigy, má impozantnú bilanciu gólov a asistencií. Navyše sa úspešne vrátil do národného tímu. Dnes by ho však napriek menej výraznej prvej polovici roka zrejme vytlačil Salah,” dodáva Erik Farkaš, aktualita.sk