Do informačnej lišty, ktorá je súčasťou vysielania ukrajinskej spravodajskej televízie, vpašovali zrejme ruskí hackeri falošnú výzvu prezidenta Volodymyra Zelenského, aby ukrajinskí vojaci zložili zbrane.„Je to fake! Nikto sa vzdávať nechystá,“ zareagovala vzápätí stanica Ukrajina 24. Informačnú lištu podľa nej prelomili „nepriateľskí hackeri“. Zelenskyj incident komentoval ako „detinskú provokáciu“ a poradil ruským vojakom, aby zbrane zložili oni.

„Pozor! Výzva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského! Drahí Ukrajinci! Vážení obrancovia! Ukázalo sa, že byť prezidentom nie je až také ľahké. Som nútený prijímať ťažké rozhodnutia. Sprvu som sa rozhodol vrátiť Donbas. Nastal čas pozrieť sa pravde do očí. Nevyšlo to. Situácia sa len zhoršila. Výrazne sa zhoršila. Žiadne zajtra už nie je. Prinajmenšom pre mňa. Teraz sa rozhodujem rozlúčiť sa s vami. Radím vám zložiť zbrane a vrátiť sa domov k rodinám. V tejto vojne nemá zmysel umierať. Radím vám žiť a chystám sa urobiť taktiež,“ citovala falošné oznámenie ruská redakcia BBC.

„Pokiaľ ide o poslednú detinskú provokáciu, že údajne navrhujem zložiť zbrane, tak ja môžem len poradiť ruským vojakom, aby zložili zbrane a vrátili sa domov,“ uviedol Zelenskyj.
Ukrajina dnes 21. dňom vzdoruje útoku Ruska, ktoré rozpútalo najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. Rusko podľa Kyjeva už prišlo o bezmála 14-tisíc vojakov, stovky tankov, obrnencov a desiatky lietadiel a vrtuľníkov. Tieto údaje však nemožno overiť z nezávislých zdrojov. /agentury/

X X X

Tisícky domácností sa potešia. Vláda ich vezme pod krídla regulovaných cien

Ministri financií z Bruselu odporučili, aby sa po zastropovaní cien elektriny vlády zaoberali aj tlakmi na kompenzáciu drahého benzínu, či nafty. Vláda však v stredu schválila len riešenia v oblasti regulácie elektriny a plynu a ochrany dodávateľov poslednej inštancie, ktoré predložil štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Karol Galek (SaS).

„Kompenzácie za drahé energie sme realizovali vo forme stabilizácie cien elektriny. A DPH na palivá? Dnes na vládu dodávam jeden materiál, ktorý má určitým spôsobom znížiť, alebo zabezpečiť nižšie ceny energií pre spotrebiteľov," vyjadril sa Galek po príchode na Úrad vlády.

Po rokovaní však vyhlásil, že vláda aktuálne schválila len možnosť prejsť pod regulované ceny energií pre väčší počet odberateľov, podporu využívania obnoviteľných zdrojov na lokálnej úrovni, či ochranu dodávateľov poslednej inštancie.
Pomoc pre tisíce domácností
K regulovaným cenám energií sa budú môcť prihlásiť v prípade elektriny zariadenia sociálnych služieb, čiže domovy dôchodcov, aj d detské domovy. V prípade regulovaného zemného plynu pôjde o domácnosti v bytových domoch s vlastnou kotolňou.

Podľa údajov rezortu hospodárstva sa na Slovensku nachádza 2263 budov s plynovými kotolňami so spotrebou nad 100 megawatthodín ročne, čo je limit, od ktorého nespadajú do cenovej regulácie. Galek odhaduje, že 50 percent z tohto počtu, teda asi 1100, sú bytové spoločenstvá v ktorých býva dokopy 10–15 tisíc domácností.
Nová pomoc, teda prechod pod regulované subjekty, má platiť od januára 2023. Galek priblížil, že prihlásiť k takejto možnosti sa môžu do konca apríla tohto roka.

Lacnejší benzín len u susedov
„Palivá sú otázkou trhu," uzavrel tému benzínu či nafty Galek s tým, že zatiaľ podľa neho vláda neregistruje, že by ich zdražovanie prinášalo ľuďom či podnikom výraznejšie problémy.
Konanie členských štátov v smere pomoci ľuďom s drahými palivami pritom deň predtým odporučili po stretnutí v Bruseli ministri financií EÚ. „Stratégia je založená na troch kľúčových aspektoch. Po prvé, podpora pre všetky domácnosti zasiahnuté prudkým rastom cien pohonných hmôt. To sme už urobili vo Francúzsku a mnohé ďalšie európske krajiny urobili to isté, alebo o tom uvažujú,“ povedal francúzsky minister financií Bruno le Maire, ktorý predsedal rokovaniu ministrov, podľa agentúry Reuters.

„V praxi ide o zľavu z cien na pumpe. Veľa ľudí nemá inú možnosť, ako jazdiť do práce autom. Podporu pre domácnosti považujeme za potrebnú," dodal Le Maire.
Cena najpredavanejšieho benzínu tento týždeň na Slovensku prekonala priemernú hranicu 1,7 eura. Už teraz tak s istotou vieme povedať, že v súčasnosti tankujeme benzín za rekordne najvyššiu cenu. Takto draho sme naposledy tankovali pred desiatimi rokmi, keď Európa zápasila s dlhovou krízou a na Blízkom východe hrozil konflikt s Iránom.

Minister financií Igor Matovič k utorkovému zasadnutiu Rady pre hospodárske a finančné záležitosti v Bruseli odkázal, že sa zaujímal, aké rezervné plány má Komisia vypracované pre prípad, že Ruská federácia prestane s dodávkami energií. „Slovensko, ako aj vy všetci, si želá rýchle vyriešenie konfliktu. V reakcii na vzniknutú situáciu sme prijali viacero opatrení. Musíme však byť pripravení na dlhotrvajúcu krízu s potenciálnou eskaláciou na humanitárnu krízu,“ povedal Matovič.
Čo sa týka trojbodového krízového rámca štátnej pomoci, ktorý by mal členským štátom umožniť poskytovať niekoľko druhov podpory na zvýšenie likvidity (záruky, dotované úvery), či priamej grantovej pomoci na vykrytie dodatočných nákladov v dôsledku rastúcich cien palív, plynu a energií, slovenský rezort financií informoval, že po zapracovaní
pripomienok členských štátov by mal byť rámec spustený do konca budúceho týždňa.

Lacnejšie palivá pre ľudí na Slovensku však Matovič podporiť nechce. Po rokovaní vlády sa vyjadril, že súhlasí len s cielenou pomocou pre najchudobnejších. „Nebudeme nikomu dotovať benzín do drahých áut s veľkou spotrebou," odkázal minister.

O pomoci priemyslu diskutujú
Ďalšími dvomi nástrojmi, na ktorých sa zhodli ministri v Bruseli, je pomoc firmám najviac zasiahnutým prudkým zdražením cien plynu prostredníctvom úverov alebo dotácií, a napokon pomoc v diverzifikácii zdrojov energie v prospech vyššej nezávislosti od ruských zdrojov.

Koalícia sa bude podľa Galeka zaoberať aj takouto pomocou pre firmy či priemysel. „Ak sa bavíme o kompenzáciách, v prípade domácností funguje regulácia, v prípade podnikateľov musí povedať Európska komisia, do akej miery vieme komu poskytovať štátnu pomoc. Na budúci týždeň prebieha rokovanie ministerskej rady v Paríži, kde budeme preberať aj tieto možnosti. Musí to byť koordinované na európskej úrovni, bavíme sa o jednotnom trhu," zdôraznil tajomník./agentury/

X X X

Nemecko si požičia až 200 miliárd eur. Chce modernizovať armádu

Na riešenie ekonomických dôsledkov ruskej vojny na Ukrajine budú potrebné úpravy v nemeckom štátnom rozpočte.
Nemecko plánuje tento rok dodatočné pôžičky vo výške najmenej 200 miliárd eur na financovanie fondu na modernizáciu armády spolu s už naplánovaným dlhom na ochranu klímy a na iné iniciatívy.

Prečerpaný limit pre dlh
Tieto nové pôžičky znamenajú, že Berlín tretí rok po sebe nedodrží v ústave zakotvený limit pre dlh. A ukazujú tiež, že nová vláda je pripravená zaujať voľnejší prístup k výdavkom.
V návrhu spolkového rozpočtu na rok 2022, ktorý v stredu schválil kabinet, sa počíta s novými pôžičkami vo výške až 99,7 miliardy eur. Ale konečné číslo bude pravdepodobne vyššie, keďže k tomu pribudne ďalších 100 miliárd eur na obranu.
Kancelár Olaf Scholz aj minister financií Christian Lindner dali jasne najavo, že na riešenie ekonomických dôsledkov ruskej vojny na Ukrajine budú potrebné úpravy. A tie pôjdu nad rámec plánovaných miliárd eur na boj proti klimatickým zmenám a kompenzáciu pretrvávajúceho vplyvu pandémie nového koronavírusu na najväčšiu európsku ekonomiku.
Konečná suma tak bude druhá najvyššia v povojnovej histórii Nemecka, tesne po minuloročnom rekordnom novom dlhu vo výške 215 miliárd eur.

Špeciálny fond
Výdavky na obranu sú mimo federálneho rozpočtu v tzv. špeciálnom fonde. Scholz oznámil prekvapujúce rozhodnutie vyčleniť 100 miliárd eur na posilnenie vojenských kapacít Nemecka v prejave v parlamente minulý mesiac. Po rokoch zdržanlivých investícií do bezpečnosti sa Nemecko snaží splniť a dokonca prekročiť cieľ NATO pre vojenské výdavky vo výške 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne.

Kabinet v stredu schválil tiež rozpočtové plány ministra Lindnera do roku 2026. V budúcom roku plánuje nemecká vláda obnoviť tzv. dlhovú brzdu a predpokladá, že sa nové pôžičky znížia na 7,5 miliardy eur.
Krok Nemecka v oblasti výdavkov na obranu privítali USA aj európski spojenci ako dlho očakávaný obrat v bezpečnostnej politike Berlína po desaťročiach zdržanlivosti, najmä pre úlohu Nemecka v dvoch svetových vojnách.

Scholz chce, aby bol fond právne „vodotesný" tým, že ho zapíše do nemeckej ústavy, na čo je potrebná dvojtretinová väčšina v oboch komorách parlamentu.

100 miliárd eur nad rámec rozpočtu
Podporu tomuto návrhu už vyjadrili opoziční konzervatívci. Zákonodarcovia očakávajú, že obranný fond bude schválený rýchlo, v najbližších týždňoch, s cieľom získať prvé tranže hotovosti už v apríli.
Suma 100 miliárd eur sa má minúť v priebehu nasledujúcich rokov a ide nad rámec bežného rozpočtu, v ktorom je každý rok vyčlených na obranu a armádu približne 50 miliárd eur.

Marcus Faber, odborník na obranu pre agentúru Bloomberg v utorok (15. 3.) povedal, že vláda plánuje minúť 15 miliárd eur na 50 nových bojových lietadiel. Ďalšie výdavky budú pravdepodobne zahŕňať približne 20 miliárd eur na muníciu a obnovu vojenskej techniky, viac ako 5 miliárd eur na nové nákladné vrtuľníky a približne 4 miliardy eur na modernizáciu a nákup obrnených transportérov. TASR správu prevzala z agentúry Bloomberg, aktuality.sk

X X X

Sulík: Prišlo palivo, je to v suchu. Na Slovensko dorazilo ďalšie jadrové palivo z Ruska

Na Slovensko v ranných hodinách dorazilo ďalšie jadrové palivo z Ruska. Ako uviedol na sociálnej sieti minister hospodárstva Richard Sulík, štyri slovenské jadrové bloky v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach tak majú na tento rok zabezpečené jadrové palivo potrebné na ich plný výkon. Jadrové palivo je aj pre tretí mochovský blok, ktorý by malo Slovensko onedlho spúšťať do prevádzky.

Jadrové palivo by sme už mali mať aj na budúci rok. Na ako dlho v budúcom roku, zatiaľ minister neprezradil. „Koľko je z budúceho roku pokryté, neprezradím, ale môžem povedať, že teraz je to v suchu,“ napísal Sulík./agentury/

X X X

V hre je azyl pre ruských dezertérov. Fiala prezradil, o čom rokoval so Zelenským

Ukrajinská strana na rokovaní predložila svoj návrh na vylepšenie a prehĺbenie sankcií.
Témou rokovania medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a premiérmi Česka, Poľska a Slovinska bola aj možnosť ponúknuť azyl ruským vojakom, ktorí odmietnu bojovať proti Ukrajine a dezertujú. V stredu to na tlačovej konferencii povedal predseda vlády ČR Petr Fiala, informoval server Novinky.cz.

Konkrétne kroky
„Rozprávali sme sa o niektorých veľmi konkrétnych krokoch - napríklad, že by sa z hľadiska dlhodobého vývoja mohla vytvoriť koalícia štátov, nielen z EÚ alebo NATO, ktoré by poskytovali azyl vojakom Ruskej federácie, ktorí sa rozhodnú nebojovať a dezertujú," povedal Fiala.
Ukrajinská strana predložila svoj návrh na vylepšenie a prehĺbenie sankcií. Tieto podnety budú podľa Fialu odovzdané na rokovaní Európskej rady.

Ukrajina bude aj naďalej potrebovať rýchle a veľké dodávky zbraní, dodal Fiala, pričom spomenul najmä protitankové a protilietadlové strely.
Zaistenie bezletovej zóny
Premiér v tejto súvislosti poznamenal, že ak budú mať Ukrajinci dostatok týchto striel, budú v podstate sami schopní zaistiť si tzv. bezletovú zónu, o vytvorenie ktorej opakovane žiadali NATO.

Sankcie, ktoré boli doteraz prijaté, podľa Fialu fungujú a zvyšujú šancu na diplomatické riešenie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer v Kyjeve rokoval s Petrom Fialom, Mateuszom Morawieckym a Janezom Janšom, ktorí pricestovali do hlavného mesta Ukrajiny vlakom. Za Poľsko sa na rokovaní zúčastnil aj vicepremiér Jaroslaw Kaczyňski.

Slovenský premiér Eduard Heger (OĽANO) do Kyjeva necestoval. Bezpečnostné zložky mu to vyslovene neodporúčali. Pre TASR to uviedla hovorkyňa predsedu vlády SR Ľubica Janíková, aktuality.sk

X X X

Britská kráľovná Alžbeta II. odmietla zapožičať historické meče moskovským múzeám

Britská kráľovná Alžbeta II. odmietla zapožičať tri meče zo 17. storočia na výstavu o súbojoch, ktorá sa mala konať v Múzeách Moskovského Kremľa.
Urobila tak v rámci širšieho kultúrneho bojkotu Ruska kvôli invázii na Ukrajinu, povedal hovorca kráľovskej zbierky denníka The Guardian.

Výstavu, ktorá sa mala konať od 4. marca do 16. júna, sponzoroval miliardár Ališer Usmanov. Na jedného z najbohatších Rusov sú uvalené medzinárodné sankcie. Londýn oznámil, že zmrazí jeho majetky a zakáže mu cesty do krajiny. Zbierky predmetov z kráľovského dvora zapožičanie predmetov pôvodne sľúbili, v druhej polovici februára ale ponuku odvolali. „V rámci širšieho kultúrneho bojkotu Ruska bolo prijaté rozhodnutie odložiť zapožičanie troch mečov z kráľovskej zbierky,“ vysvetlil hovorca kolekcie.

Kremeľské múzeá potvrdili odloženie výstavy kvôli ruskej invázii na Ukrajinu, ktorú začal ruský prezident Vladimír Putin 24. februára. "Jadro projektu tvoria exponáty z európskych múzeí, ktoré boli nútené ich predčasne stiahnuť kvôli geopolitickej situácii. Múzeá v súčasnosti pracujú na tom, aby sa výstava uskutočnila bez európskej účasti a vyjadrujú úprimné poďakovanie ruskej múzejnej komunite za ponúknutú pomoc v súčasných ťažkých podmienkach, stojí vo vyhlásení.
Inštitúcia zatiaľ nezverejnila náhradný dátum chystanej výstavy, na ktorej mal byť vystavený aj meč, o ktorom sa predpokladá, že patril anglickému kráľovi Karlovi I.

Kráľovská zbrojnica už zapožičala Moskve na vystavenie šesť predmetov, vrátane tých zo 17. storočia – náprsného panciera z občianskej vojny a prilby. Uviedla, že vzhľadom na eskaláciu situácie na Ukrajine požiadala o vrátenie predmetov. Kremeľské múzeá už žiadosti vyhoveli a zbrane sú momentálne na ceste do Británie./agentury/

X X X

Generálna prokuratúra by sa mala začať zaoberať rozpustením strán ĽSNS a Republika, tvrdí SaS

Predstavitelia oboch strán by mali byť podľa SaS ignorovaní aj v médiách.
Generálna prokuratúra (GP) SR by sa mala začať čím skôr zaoberať návrhom na rozpustenie strany ĽSNS a mimoparlamentného hnutia Republika. Žiada to strana SaS. Dôvodom sú podľa strany ich medializované prepojenia na ruských špiónov a možné financovanie z Ruska.

"Prezentované dôkazy orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s ruskými špiónmi na Slovensku jednoznačne smerujú k podozreniu, že ĽSNS je financovaná z Ruska. Navyše všetko nasvedčuje tomu, že prepojenie na ruských špiónov môže byť oveľa väčšie a týkať sa aj strany Republika. Činnosť obidvoch strán je tak v priamom rozpore s Ústavou SR, a preto je najvyšší čas začať sa zaoberať ich rozpustením," skonštatoval v stanovisku strany poslanec Národnej rady (NR) SR Miroslav Žiak (SaS).

Predstavitelia oboch strán by mali byť podľa SaS ignorovaní aj v médiách. "Nemôže nám byť jasné, aké názory prezentujú jednotliví politici ĽSNS a Republiky - či sú to ich osobné názory alebo o ide názory, za ktoré majú zaplatené z Ruska. Médiá by sa mali vyvarovať akejkoľvek príležitosť ponúknuť týmto osobám akýkoľvek priestor," doplnil člen Výboru NR SR pre kultúru a médiá Roman Foltin (SaS).

Polícia v súvislosti s vyšetrovaním vyzvedačstva a korupcie prepojenej s Ruskou federáciou zadržala niekoľko osôb. Medzi nimi bol aj Jozef M., ktorý mal pracovať ako asistent poslanca NR SR Miroslava Suju (nezaradený). Ten kandidoval za ĽSNS, aktuálne pôsobí v Republike. Jozefa M. polícia neobvinila a prepustila ho na slobodu.

Generálna prokuratúra SR reagovala, že nekoná na základe apelov politických predstaviteľov, a preto nebude reagovať ani na výzvu SaS. "Generálna prokuratúra SR aktuálne neeviduje žiadny podnet na podanie žaloby na rozpustenie konkrétnej politickej strany alebo politického hnutia. To však neznamená, že by Generálna prokuratúra SR priebežne nemonitorovala skutočnosti, ktoré by mohli byť významné pre podanie takejto žaloby vo vzťahu ku ktorejkoľvek politickej strane alebo hnutiu," uviedol pre TASR hovorca GP SR Dalibor Skladan, aktuality.sk

X X X

Rusko môže zbankrotovať už dnes?

Aj dnešný deň môže byť pokojne míľnikom v dejinách ruského hospodárstva.
Rusko totiž môže zbankrotovať na svoj cudzomenový dlh. Pokiaľ v stredu vyplatí svojich dolárových veriteľov namiesto dolára v rubľoch, pôjde o bankrot.

Upozornil na to Lukáš Kovanda z českej Národnej ekonomickej rady vlády. Odvoláva sa na odborné stanovisko ratingovej agentúry Fitch. Agentúra patrí medzi tri svetové najvýznamnejšie ratingové agentúry, ktorých stanoviská sú autoritatívnym vodidlom pre globálne finančné trhy.

Rusko má v stredu splatiť úroky na svojom cudzomenovom dlhu v celkovej výške 117 miliónov dolárov. Ide o prvú cudzomenovú splátku, odkedy prezident Vladimir Putin rozhodol, že Rusko bude odlišne pristupovať k veriteľom z krajín, ktoré voči Rusku uplatňujú sankcie a veriteľom zo štátov, ktoré sankcie neuplatňujú.

Putinov výnos umožňuje prvú skupinu veriteľov vyplácať v rubľoch. A to aj vtedy, ak poskytli ruskému štátu alebo niektorému z ruských podnikov pôžičku v inej menej než v rubľoch – napríklad práve v dolároch.
Ak teda dnes Rusko splatí svoj uvedený cudzomenový dlh vo výške 117 miliónov dolárov aspoň z časti v rubľoch, pôjde z pohľadu agentúry Fitch o prejav jeho platobnej neschopnosti – teda neschopnosti plne splácať svoje záväzky, ako boli dohodnuté.

Bankrot po vyše 100 rokoch
Takáto situácia tak zodpovedá bankrotu, keďže dlžník nie je schopný uhradiť zodpovedajúcim spôsobom svoje záväzky voči veriteľovi. Zvyčajne bankrot nastáva až po uplynutí 30-dennej lehoty po termíne, keď mala byť prevedená platba.
„Ak ale dnes Rusko časť svojich veriteľov vyplatí v rubľoch namiesto dolárov, je prakticky vylúčené, že by svoj krok revokovalo a počas nasledujúcich 30 dní vec ,napravilo’ výplatou zodpovedajúcich čiastok v dolároch. Preto práve už odo dneška prakticky bude možné považovať Rusko za krajinu v platobnej neschopnosti. Teda za štát v bankrotovom stave – ak pristúpi aspoň k čiastočnej výplate v rubľoch,“ doplnil.

Rusko na svoj cudzomenový dlh zbankrotovalo naposledy v roku 1918. Pre boľševické revolúcie prechádzalo na úplne odlišný ekonomický systém a prakticky mu začínalo jeho zhruba 70-ročná izolácia od svetových trhov, aktuality.s

X X X

Príspevok na ubytovanie odídencom má byť maximálne 500 až 1250 eur

Príspevok za ubytovanie odídencom má byť súhrnne maximálne 500 až 1250 eur za mesiac v závislosti od počtu poskytovaných miestností. Vyplácať sa bude cez obec. Vyplýva to z opatrení v súvislosti so situáciou na Ukrajine, ktoré v stredu schválila vláda. Legislatívny balík navrhuje kabinet parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Príspevok sa má poskytovať za noc, jeho výšku upraví samostatné nariadenie vlády. Ubytovateľ by ho mal možnosť získať aj za najviac sedem nocí predtým, ako ubytovaný získal dočasné útočisko, najskôr však od 26. februára 2022.
Príspevok môžu získať fyzické i právnické osoby poskytujúce ubytovanie vo svojej nehnuteľnosti, ale aj obce a vyššie územné celky. Ubytovanie musia poskytovať bezplatne.

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) priblížil, že príspevok pre súkromnú osobu, ktorá ubytuje odídenca, bude za dospelého sedem eur na noc a za dieťa 3,50 eura na noc. Za deti sa v tomto prípade považujú osoby do 15 rokov, dospelí sú nad 15 rokov.

Rodiny si príspevok uplatnia v obci, obec na ministerstve vnútra, a to na rezorte financií. Ministerstvo vnútra bude podľa Matoviča plniť kontrolnú funkciu. Príspevok bude zatiaľ poskytovaný do konca júna.
Problematika "veľkokapacitných" ubytovacích zariadení by sa podľa Ministerstva vnútra (MV) SR mala doriešiť vo vládnom nariadení, keďže na právnické osoby nepodnikateľov, ktorí vlastnia ubytovacie zariadenia, nemožno uplatniť návrhom zákona definovaný strop príspevku.

"Poznamenávame, že sa navrhuje, aby poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca pre podnikateľské subjekty zabezpečovalo priamo ministerstvo dopravy a výstavby," dodal rezort.
V rámci ďalších zmien zákona o azyle sa navrhuje, aby mal odídenec, ktorý sa ubytuje mimo azylového zariadenia, povinnosť bezodkladne to písomne oznámiť azylovému zariadeniu, v ktorom bol naposledy evidovaný, alebo ministerstvu.

Ak odídenec nebude môcť získať miesto v humanitnom centre alebo inom azylovom zariadení a nikto nebude naňho čerpať ani príspevok za poskytovanie ubytovania, mal by dostávať prostriedky na získanie ubytovania na úrovni humanitného centra
Žiadatelia o azyl, ktorí sú štátni príslušníci Ukrajiny a ich rodinní príslušníci, by mohli prechodne vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu ihneď po požiadaní o azyl.
Navrhovanou úpravou zákona o pobyte cudzincov sa má predĺžiť platnosť udelených prechodných pobytov, trvalých pobytov a tolerovaných pobytov, ktorá by inak skončila počas mimoriadnej situácie. Upraviť by sa mohlo aj použitie zákonných lehôt.

Zmenu adresy svojho pobytu by mali odídenci po novom hlásiť obci alebo mestskej časti, nie na polícii ako doteraz.
Zaviesť by sa mala aj možnosť, aby štátny príslušník tretej krajiny po vstupe na územie SR mohol požiadať o dobrovoľný návrat do domovskej krajiny, pričom policajný útvar mu na tento účel môže vydať cudzinecký pas.

V balíku opatrení sa navrhuje tiež rozšíriť právny rámec upravujúci velenie určeným jednotkám ozbrojených síl SR príslušným veliteľom NATO na území Slovenskej republiky. "Navrhuje sa, aby vláda SR pri riadení ozbrojených síl schvaľovala návrh na určenie ozbrojených síl, ktoré majú plniť úlohy NATO na území SR," priblížilo MV SR zmeny v zákone o Ozbrojených silách SR., aktuality.sk