... Rozhovory na chate podľa sudcu neriadili osobne: Ani prepisy nahrávok z chaty medzi Ficom a ďalšími nevyvolávajú obavu, že by obvinení po prepustení marili alebo sťažili trestné konanie, tvrdí sudca Rastislav Stieranka. Aktéri kauzy Očistec, bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, bývalí funkcionári Peter Hraško či Robert Krajmer a ďalší expolicajti sú vo väzbe už takmer rok. Na predĺženie pobytu o ďalšie mesiace už ale sudca Špecializovaného trestného súdu dôvod nevidí.

Prokurátor podal sťažnosť a definitívne bude rozhodovať Najvyšší súd.
Sudca Rastislav Stieranka upozornil, že vyšetrovanie kauzy Očistec, v ktorom figuruje takzvané Bödörovo komando, je takmer na konci. Budúci týždeň je naplánované štúdium spisu, potom môže nasledovať už návrh na podanie obžaloby.
„Z toho nepochybne vyplýva, že podľa názoru OČTK už boli vo veci vykonané nielen najdôležitejšie, ale všetky dôkazy, ktoré považovali za potrebné,” upozornil sudca.

Prokurátor špeciálnej prokuratúry predložil aj aktuálne diskutovaný nový dôkaz – prepisy z odpočúvania chaty, kde sa stretávali obhajcovia obvinených Pavol Gašpar (syn Tibora Gašpara) a Marek Para spolu s Robertom Ficom, Robertom Kaliňákom a oligarchom Miroslavom Bödörom (otec obvineného Norberta Bödöra).

Rozhovory bez obvinených
Podľa prokuratúry z nahrávok a prepisov vyplýva, že sa potvrdzujú snahy viacerých osôb z prostredia politiky, podnikania a advokácie ovplyvňovať trestné stíhania najzávažnejších trestných káuz, diskreditovať a kriminalizovať vyšetrovateľov NAKA a prokurátorov ÚŠP, ako aj úniky informácií od niektorých orgánov presadzovania práva nepovolaným osobám.”
Sudca Stieranka po prečítaní rozhovorov skonštatoval, že „nevyvolávajú dôvodnú obavu, že prepustením niektorého z obvinených na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.”
Stieranka tiež upozornil, že v rozhovoroch sa bavia advokáti a ďalšie osoby, a teda nejde o akciu priamo koordinovanú obvinenými.

„Odhliadnuc od toho však možno uviesť, že podľa poskytnutých prepisov rozhovorov nemal na konaní týchto osôb osobne participovať alebo mať aspoň vedomosť o takom konaní nikto z obvinených.”
Sudca: nech vyšetrujú
Minimálne z rozhovoru medzi advokátmi Gašparom a Parom spolu s Robertom Kaliňákom však vyplýva, že diskutujú o plánovanom výsluchu svedka Kaliňáka. Týždeň pred jeho vypočúvaním na polícii sa Kaliňák pýta advokátov, čo ho čaká. Gašpar s Parom vysvetľujú, aká verzia by bola najvhodnejšia pre ich klientov, aké verzie potrebujú rozbiť a čo sú najproblémovejšie miesta v prípade.

Za jednu zo slabín považovali nomináciu Ľudovíta Makóa na post šéfa daňových kriminalistov. Ten totiž tvrdí, že ho do funkcie vybrali Tibor Gašpar a Norbert Bödör.
Na nahrávke Gašpar ml. radí, že jednou z možností by bolo hodiť nomináciu Makóa na zosnulého Milana Lučanského, „ktorý to už nevyvráti ani nepotvrdí”.

Robert Kaliňák v reakcii na zverejnený rozhovor odmietol, že by ho niekto navádzal na krivú výpoveď. Vyhlásil, že pred políciou povedal pravdu a všetko ostatné sú súkromné rozhovory.
V najnovšom uznesení sudca skonštatoval, že ak sa niektoré osoby z inkriminovanej chaty dopustili trestného činu, polícia môže vyšetrovať.

Čulé návštevy
V odôvodnení, prečo väzbu nepredĺži, sudca Stieranka upozorňuje aj na fakt, že nahrávky z poľovníckej chaty „majú zaznamenávať obsah rozhovorov realizovaných do 27. 09. 2021. Medzičasom však už bolo vyšetrovanie (dokazovanie) trestnej veci, na ktorej marení sa údajne tieto osoby mali dohadovať, ukončené.”

Stieranka pri rozhodovaní o väzbe nehodnotil zákonnosť či použiteľnosť nahrávok z chaty. Tie totiž vznikli pri vyšetrovaní iného trestného činu, a to pytliactva. Sudca v uznesení poznamenal, že od prokuratúry dostal len prepisy, nie však videá.
Úrad špeciálnej prokuratúry však vo štvrtok popoludní rozposlal stanovisko, že ani dozorový prokurátor až do dnešného dňa nemal k dispozícii obrazovo-zvukové záznamy.

„Táto skutočnosť je jednoznačne verifikovateľná a preukázateľná zo spisového materiálu. Predmetnými obrazovo-zvukovými záznamami, totiž Úrad špeciálnej prokuratúry do dnešného dňa vôbec nedisponoval. K dispozícii mal len prepisy z daných stretnutí. Vylučuje to akékoľvek špekulácie niektorých osôb o možnom úniku obrazovo-zvukových záznamov z Úradu špeciálnej prokuratúry," napísala hovorkyňa Jana Tökölyová.

Sudca Stieranka v závere uznesenia poukázal aj na ďalšiu vec – už doteraz mali obvinení v kauze Očistec nadštandardné kontakty a stretnutia. Vyšetrovateľ a prokurátor podľa sudcu zvolili benevolentnejší prístup k návštevám obvinených. Napriek stále trvajúcej kolúznej väzbe sa väzobne stíhaní pomerne často stretávajú nielen s najbližšími príbuznými, manželkami a deťmi, ale aj s ďalšími osobami.
Obvinená skupina expolicajtov z kauzy Očistec však ostáva za mrežami. O tom, či im väzbu predĺžia, alebo budú stíhaní ďalej už na slobode, rozhodne Najvyšší súd. Stihnúť to musí do 5. novembra.

X X X

Lipšic videá z chaty do médií nepustil. Zábery dostal až dnes

Hoci prokurátor špeciálnej prokuratúry Michal Šurek pridával do spisu Očistec prepisy odposluchov z chaty, kde sa stretával Richard Fico, Robert Kaliňák (obaja Smer) s advokátmi Marekom Parom a Pavlom Gašparom a nitrianskym oligarchom Miroslavom Bödörom, samotné videá dostala špeciálna prokuratúra až vo štvrtok.

Mali len prepisy
„Úradu špeciálnej prokuratúry boli dnes 28. 10. 2021 doručené obrazovo-zvukové záznamy týkajúce sa trestnej veci Očistec. Táto skutočnosť je jednoznačne verifikovateľná a preukázateľná zo spisového materiálu. Predmetnými obrazovo-zvukovými záznamami, totiž Úrad špeciálnej prokuratúry do dnešného dňa vôbec nedisponoval. K dispozícii mal len prepisy z daných stretnutí,“ reagoval Úrad špeciálnej prokuratúry.

Dodáva, že sa tak „vylučuje akékoľvek špekulácie niektorých osôb o možnom úniku obrazovo-zvukových záznamov z Úradu špeciálnej prokuratúry“.
Záznamy z chaty vznikali od polovice júla do septembra, polícia, ktorá išla po pytliakoch, nachytala opozičných politikov v debatách s právnikmi obvinených vo viacerých kauzách, aj v kauze Očistec. Stretnutí malo byť deväť.
Na stretnutiach Fico hovoril o príprave protestov, o svojej dovolenke v Grécku, kde sa zistilo, že je infikovaný koronavírusom, či o tom, ako ho okradli priamo v centrále Smeru. Zmiznúť mu malo 50-tisíc eur a zlaté mince.

Skupina preberala aj obhajobnú taktiku Tibora Gašpara, bývalého policajného prezidenta.
Terajší dočasný policajný prezident Štefan Hamran v relácii Ide o pravdu pripustil, že videozáznamy a prepisy mohli uniknúť z prostredia polície. „Všetci, ktorí prišli do styku s nahrávkou, pôjdu na detektor,“ povedal Hamran s tým, že vinník bude „prepustený zo zboru a stíhaný“.

Aj generálny prokurátor Maroš Žilinka ohlásil, že bude zisťovať, kto nahrávky a prepisy pustil do médií. Treba dodať, že ich dostali len vybrané médiá.
Žilinkovo vyhlásenie opäť rozčerilo spor medzi Generálnou prokuratúrou a Úradom špeciálnej prokuratúry. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic totiž reagoval, že mu je ľúto, že „k rovnakému postupu, ako pri úniku a zverejnení obrazovo – zvukových záznamov z poľovníckej chaty, ktoré dal generálny prokurátor Slovenskej republiky preveriť, neprišlo zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, aj keď začiatkom septembra nezákonne unikol do médií realizačný návrh, týkajúci sa podozrení z trestnej činnosti členov špecializovaného tímu Úradu inšpekčnej služby“. Na to sa Žilinka ohradil, podľa ktorého je toto tvrdenie „zavádzajúce a manipulatívne“, pretože orgány činné v trestnom konaní začali po zverejnení realizačného návrhhu konať./agentury/

X X X

Lipšic a Žilinka sa kritizujú pre úniky informácií

Únik informácií z vyšetrovacieho spisu predstavuje takmer vždy komplikáciu pre vedené trestné stíhania. Je preto namieste preveriť, odkiaľ unikli zverejňované nahrávky, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu v kauze Očistec. Uviedol to šéf Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Daniel Lipšic.

"Je mi však ľúto, že k rovnakému postupu zo strany Generálnej prokuratúry SR neprišlo, keď začiatkom septembra nezákonne unikol do médií realizačný návrh, týkajúci sa podozrení z trestnej činnosti inšpekčného tímu. Navyše relevantnosť podozrení z trestnej činnosti inšpekčného tímu už potvrdili tri konajúce súdy v rámci svojich väzobných rozhodnutí – Krajský súd v Bratislave, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR,“ doplnil špeciálny prokurátor.

Na Lipšicove tvrdenia vo štvrtok reagovala aj Generálne prokuratúra, ktorá vyjadrenie špeciálneho prokurátora skritizovala. Hovorca GP Dalibor SKladan tvrdí, že je v rozpore so skutočnosťou a vyvoláva obraz selektívnosti v postupoch orgánov prokuratúry. Tvrdenie o selektívnom prístupe k únikom označil Skladan za zavádzajúce a manipulatívne.
„Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby začal trestné stíhanie vo veci trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa a neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní v danej trestnej veci vykonáva prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava,“ uviedol Skladan.

GP podľa jeho slov garantuje objektívnosť, nestrannosť a zákonnosť a pri výkone svojej pôsobnosti sa nedá ovplyvniť žiadnymi záujmami či vplyvmi, ktoré by ich mohli ohroziť.

Prokuratúra v pondelok informovala, že dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry doplnil svoj návrh na predĺženie väzby obvinených v rámci akcie Očistec o obrazovo-zvukové záznamy. Tie majú potvrdzovať snahy viacerých osôb z prostredia politiky, podnikania a advokácie ovplyvňovať trestné stíhania najzávažnejších trestných káuz. Následne boli medializované videá s predsedom Smeru Robertom Ficom, exministrom vnútra Robertom Kaliňákom, obhajcom Marekom Parom, podnikateľom Miroslavom Bödörom a synom Tibora Gašpara na poľovníckej chate.

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka dal únik medializovaných videí preveriť. Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) z tímu Očistec podal v tejto súvislosti trestné oznámenie na Úrade inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR./agentury/

X X X

Oberie Orbán Slovensko o budovy aj o pamiatky?

Maďarská vláda si robí zálusk na slovenské nehnuteľnosti. Zriadila Nadáciu na ochranu vybudovaného dedičstva v strednej Európe a previedla na ňu majetok, aktíva a aj akcie dvoch štátnych firiem v celkovej hodnote v prepočte zhruba 44 miliónov eur.
Vláda Viktora Orbána sa pritom chystá robiť to, čo iným krajinám na svojom území zakazuje. Zároveň mieni postupovať v ostrom protiklade so zaužívanými zásadami, ktoré sa uplatňujú v medzištátnych vzťahoch.

Nadácia vznikla na základe zákona. Jednoznačný vplyv na jej rozhodovanie má štát. Členmi správnej rady nadácie sú totiž vysokopostavení predstavitelia ministerstva zahraničných vecí. Jej predsedom sa stal štátny tajomník rezortu diplomacie Levente Magyar. V správnej rade sedí aj Péter Kiss-Parciu, ktorý je zástupca štátneho tajomníka pre cezhraničnú regionálnu a ekonomickú spoluprácu, a Orsolya Pacsay-Tomassichová, riaditeľka diplomatickej akadémie a zároveň jedna zo zástupcov ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa. Tento člen Orbánovej vlády bol poverený založením nadácie.

Podľa zemepisného zamerania nadácie sa v jej hľadáčiku ocitnú aj nehnuteľnosti na Slovensku. Jeden podobný pokus má Maďarsko už za sebou, ale napokon ustúpilo od neho. Orbánova vláda po silnej kritike zo Slovenska v polovici tohto mesiaca zrušila svoje uznesenie o vytvorení fondu, ktorý mal slúžiť na skupovanie ornej pôdy v okolitých štátoch.

Fungovanie Nadácie na ochranu vybudovaného dedičstva v strednej Európe by zjavne poškodzovalo susedské vzťahy Maďarska so Slovenskom. Platí totiž pravidlo, že štát kupuje nehnuteľnosti v inej krajine len na diplomatické účely. A zároveň vopred informuje druhú stranu o svojom zámere aj s uvedeným akceptovateľným dôvodom. Nadácia by však nepochybne kupovala nehnuteľný majetok na iné účely, ako je vytváranie zastupiteľských úradov (konzulátov či ekonomických alebo kultúrnych inštitúcií na území cudzieho štátu).

Druhý problém sa dá formulovať aj ako otázka. Prečo chcú orbánovci skupovať za štátne peniaze nehnuteľnosti v strednej Európe, keď Maďarsko toto neumožňuje na svojom území? Tamojšia legislatíva totiž zakazuje nadobúdať akúkoľvek pôdu cudzím štátom, jeho regiónom či štátnymi inštitúciami. A keď sa kupuje nejaká budova, samozrejme, že nový vlastník platí aj za pozemok pod ňou.

Znenie zákona o nadácii zdôrazňuje snahu o záchranu a o zachovanie vybudovaného dedičstva v strednej Európe, čo je obsahovo veľmi široká formulácia. Spadať pod ňu môže skupovanie aj pamätihodností v súkromnom vlastníctve. Zákon stanovuje nadácii získavať za peniaze budovy a stavby, ktoré sú z hľadiska maďarských dejín významné.
Mimochodom, Maďarsko už začalo zo štátnych peňazí kupovať nehnuteľnosti v okolitých štátoch, čo platí aj o Slovensku. Ďalšími krajinami sú Slovinsko a Rumunsko. Vo všetkých prípadoch ide o oblasti, kde je výrazne zastúpená maďarská národnostná menšina.

Čo sa týka maďarského zákazu vlastníctva pozemkov vrátane poľnohospodárskej pôdy, dá sa označiť za absolútny. Kúpiť ju nemôže ani štát, ani nikto naň napojený, respektíve ani nijaký územnosprávny celok cudzej krajiny.
Kroky Maďarska smerujú vlastne ku skupovaniu slovenského kultúrneho dedičstva. O to viac je namieste otázka, aký postoj štát zaujme k týmto plánom Orbánovej vlády. Ak Slovensko chce zabrániť cieľom, ktoré orbánovci určili nadácii, môže to urobiť jediným spôsobom.

Tento krok by si vyžadoval schválenie návrhu ústavného zákona o zamedzení nadobúdania nehnuteľností cudzími štátmi, respektíve ostatnými jeho súčasťami. Prijatie takej právnej normy si podľa Ústavy SR vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny v Národnej rady. Znamená to, že návrh ústavného zákona by prešiel, keby zaň hlasovalo najmenej 90 poslancov v 150-člennom parlamente. /agentury/

X X X

Prekonal Fico vírus?

Na poľovníckej chate sa mal líder opozičného Smeru pochváliť nitrianskemu oligarchovi Miroslavovi Bödörovi, advokátovi Marekovi Parovi a právnikovi Pavlovi Gašparovi, synovi väzobne stíhaného policajného exprezidenta Tibora Gašpara, že bol na letnej dovolenke v Grécku. Hneď v druhý deň dovolenky ho začal pobolievať hrudník a mal zvýšenú teplotu.
Vyplýva to z prepisu nahrávok, ktorý zverejnil postoj.sk.

Práve počas pobytu v Grécku Ficovi v centrále Smeru vykradli jeho kanceláriu, z ktorej mu ukradli 50-tisíc eur a zlaté mince. Túto skutočnosť poslanec polícii nenahlásil.
Fico mal v tretí deň pobytu v Grécku odpadnúť pri raňajkách a lekár, ktorý mu poskytoval prvú pomoc, si myslel, že má infarkt.
V nemocnici však zistili, že Fico má ochorenie COVID-19. Skolaboval, lebo mal mať nízky tlak a vonku bolo horúco.
Podpísal reverz
V chate ďalej rozprával, ako ho v nemocnici ho prijímal študent medicíny zo Slovenska. Ten vraj hneď upozornil nemocnicu na prominentného pacienta. Prišli aj policajti, ktorí trvali na tom, aby zostal v nemocnici.

No ešte v noci mal podpísať reverz, hospitalizáciu ukončil a mal zostať v karanténe štrnásť dní. „Jedenásť dní som bol zatvorený v jednej klimatizovanej miestnosti, takto som sa pozeral na more, ale oni ma stále nechceli pustiť, pokiaľ nemám PCR,“ hovoril Fico na stretnutí v chate. „Každú hodinu nám chodili správy na telefón, že asi nás budú evakuovať kvôli požiarom, ktoré boli v Grécku… Dovolenka jak hovado,“ zhodnotil expremiér.

Keďže by vraj mal na PCR test v Grécku čakať niekoľko týždňov, rozhodol sa odísť z krajiny tzv. načierno. Doma ho vraj strážili policajti a každý deň za ním prišiel lekár.
Z ďalších Ficových slov vyplýva, že nevládal cvičiť, mal problémy s dutinami a stratil chuť. V rozhovore sa priznal, že nie je očkovaný a pri sebe v tom čase nosil antibiotiká a ivermektín, ktorý sa istý čas pokladal za liek na koronavírus.

Ako divák na Kováčikovi
COVID-19 Fica trápil dlhšie, na problémy sa sťažoval aj na ďalšom stretnutí.
Krátko po návrate z dovolenky prišiel Fico ako divák na Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Ako povedal, prišiel podporiť vtedy ešte obvineného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Na otázku novinárov, či bol v poslednom čase v zahraničí a či absolvoval povinnú 14-dňovú karanténu, reagoval Fico nervózne. „Do toho, kde som bol, vás nič nie je. Nemám žiadne zákonné povinnosti informovať vás, kde a na aké účely som vycestoval alebo nevycestoval," uviedol 12. augusta expremiér.
Približne pred dvoma týždňami sa Fico verejne sťažoval, že niekto hackol jeho formulár eHranica. Potvrdilo to aj NCZI. Neznámy mal uviesť, že Fico je zaočkovaný proti ochoreniu COVID-19./agentury/

X X X

Naď: SR a USA budú pokračovať v príprave zmluvy o obrannej spolupráci

Slovenská republika a Spojené štáty americké budú pokračovať v príprave zmluvy o obrannej spolupráci. Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO) o tom informoval po štvrtkovom rokovaní so svojím americkým náprotivkom Lloydom Austinom v Pentagóne.

„Zhodli sme sa na tom, že je potrebné, aby sme ďalej pracovali na príprave zmluvy o obrannej spolupráci medzi USA a SR. Veríme, že čoskoro sa nám podarí dosiahnuť dohodu na texte, ktorý bude plne v súlade so slovenskou legislatívou, ústavnými pravidlami a zároveň bude reflektovať na potreby, ktoré SR primárne má v oblasti obrany a bezpečnosti,“ uviedol Naď.
Vzniknúť by mohla aj odborná skupina pre obrannú spoluprácu, SR by mohol zastupovať štátny tajomník Ministerstva obrany SR.

Témou rokovania boli aj modernizačné projekty. „Minister obrany Austin ocenil obranné výdavky a modernizačné projekty, ktoré sme realizovali. Bavili sme sa aj o tom, ako viac zapojiť slovenský obranný priemysel do konkrétnych projektov,“ povedal minister. Šéfovia rezortov hovorili tiež o záveroch stredajšieho rokovania v závode firmy Lockheed Martin, kde sa vyrábajú stíhacie lietadlá F-16 pre Ozbrojené sily SR.

Slovenský minister vyzdvihol, že stretnutie sa uskutočnilo na výročie vzniku Československa. Ako poznamenal, od toho momentu sa odvíjala celá diskusia o spolupráci v minulosti i súčasnosti. „Od vzniku SR nám intenzívne pomáhali stať sa členom Aliancie či v účasti v operáciách,“ dodal. So stretnutím bol minister spokojný. Amerického ministra pozval aj na návštevu Slovenska. „Sľúbil, že bude hľadať termín, aby prišiel čím skôr,“ dodal Naď.
Pracovná cesta ministra obrany SR v Spojených štátoch sa vo štvrtok končí./agentury/

X X X

WHO: Plán boja proti covidu si žiada na budúci rok vyše 23 miliárd dolárov

WHO uviedla, že splnenie jej plánu by mohlo pomôcť zabrániť najmenej piatim miliónom ďalších potenciálnych úmrtí.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok uviedla, že jej plán na zabezpečenie a distribúciu vakcín, testov a liečby na boj proti pandémii COVID-19 si počas nasledujúcich 12 mesiacov vyžiada 23,4 miliardy dolárov. Informovala o tom agentúra AFP.

WHO tvrdí, že financie pre jej nástroj s názvom Access to Covid Tools Accelerator (ACT Accelerator), zameraný na vývoj, výrobu, obstarávanie a distribúciu nástrojov na riešenie pandémie, by pomohli v boji proti globálnej nerovnosti pri zavádzaní.
WHO uviedla, že splnenie jej plánu by mohlo pomôcť zabrániť najmenej piatim miliónom ďalších potenciálnych úmrtí okrem takmer piatich miliónov už zaznamenaných.

"Partnerstvo popredných svetových zdravotníckych agentúr v ACT Accelerator potrebuje 23,4 miliardy dolárov, aby pomohlo najrizikovejším krajinám zabezpečiť a nasadiť nástroje proti COVID-19 do septembra 2022... Toto číslo bledne v porovnaní s biliónmi dolárov v ekonomických stratách spôsobených pandémiou a nákladmi na stimulačné plány na podporu národnej obnovy" uviedla WHO.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus konštatoval, že "na ukončenie pandémie musia vlády, výrobcovia a darcovia plne financovať ACT Accelerator, aby sa vyriešila nerovnosť v prístupe k vakcínam, testom a liečbe COVID-19".
"Nikde nie je táto nerovnosť taká zjavná ako na africkom kontinente, kde len osem percent populácie dostalo jednu dávku vakcíny proti COVID-19," povedal juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, aktuality.sk

X X X

 Kim Čong-un schudol 20 kilogramov, ale je zdravý, tvrdí juhokórejská tajná služba

Severokórejský vodca Kim Čong-un nedávno schudol približne 20 kilogramov, ale je zdravý a snaží sa posilniť lojalitu verejnosti vzhľadom na zhoršujúce sa ekonomické problémy KĽDR.

Vyplýva to z neverejnej správy juhokórejskej Národnej spravodajskej služby (The National Intelligence Service – NIS). NIS poskytla hodnotenie zdravotného stavu severokórejského vodcu počas parlamentného brífingu za zatvorenými dverami. Agentúre AP to povedali dvaja zákonodarcovia, ktorí sa na neverejnom zasadnutí zúčastnili.
Juhokórejská tajná služba údajne uviedla, že na zhodnotenie stavu Kim Čong-una použila počítačovú umelú inteligenciu. Okrem iných metód analyzovala Kima na videozáznamoch s vysokým rozlíšením.

Kimovo zdravie bolo v uplynulých mesiacoch stredobodom „horlivej pozornosti“, pretože na oficiálnych fotografiách a videách od severokórejských štátnych médií sa „javil výrazne chudší“. Líder režimu verejne nehovorí o svojom prípadnom nástupcovi, a preto niektorí experti tvrdia, že náhla nespôsobilosť vykonávať úrad by mohla spustiť chaos v chudobnej krajine.
Jeden juhokórejský bulvárny denník dokonca priniesol informáciu, že Kim používa chudšieho dvojníka. NIS však túto správu odmietla ako nepodloženú, povedal pre AP jeden z účastníkov neverejnej schôdzky. Spresnil, že zo spravodajských informácií vyplýva, že Kim Čong-un mal predtým zhruba 140 kilogramov. Teraz váži zhruba 120 kg. Podľa NIS je severokórejský vodca vysoký asi 170 centimetrov.

Kim Čong-un je pri moci od roku 2012. Podľa juhokórejskej tajnej služby zrejme zažíva najťažšie obdobie svojho vládnutia v dôsledku ekonomických ťažkostí KĽDR, ktoré ešte viac prehĺbila pandémia koronavírusu. Severná Kórea doteraz nepotvrdila žiadny prípad nákazy. NIS to spochybňuje, avšak na druhej strane dodala, že v izolovanej krajine nezaznamenala známky „veľkého prepuknutia“ pandémie./agentury/

X X X

Oberie Orbán Slovensko o budovy aj o pamiatky?

Maďarská vláda si robí zálusk na slovenské nehnuteľnosti. Zriadila Nadáciu na ochranu vybudovaného dedičstva v strednej Európe a previedla na ňu majetok, aktíva a aj akcie dvoch štátnych firiem v celkovej hodnote v prepočte zhruba 44 miliónov eur. ​
Vláda Viktora Orbána sa pritom chystá robiť to, čo iným krajinám na svojom území zakazuje. Zároveň mieni postupovať v ostrom protiklade so zaužívanými zásadami, ktoré sa uplatňujú v medzištátnych vzťahoch.

Nadácia vznikla na základe zákona. Jednoznačný vplyv na jej rozhodovanie má štát. Členmi správnej rady nadácie sú totiž vysokopostavení predstavitelia ministerstva zahraničných vecí. Jej predsedom sa stal štátny tajomník rezortu diplomacie Levente Magyar. V správnej rade sedí aj Péter Kiss-Parciu, ktorý je zástupca štátneho tajomníka pre cezhraničnú regionálnu a ekonomickú spoluprácu, a Orsolya Pacsay-Tomassichová, riaditeľka diplomatickej akadémie a zároveň jedna zo zástupcov ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa. Tento člen Orbánovej vlády bol poverený založením nadácie.

Podľa zemepisného zamerania nadácie sa v jej hľadáčiku ocitnú aj nehnuteľnosti na Slovensku. Jeden podobný pokus má Maďarsko už za sebou, ale napokon ustúpilo od neho. Orbánova vláda po silnej kritike zo Slovenska v polovici tohto mesiaca zrušila svoje uznesenie o vytvorení fondu, ktorý mal slúžiť na skupovanie ornej pôdy v okolitých štátoch.

Fungovanie Nadácie na ochranu vybudovaného dedičstva v strednej Európe by zjavne poškodzovalo susedské vzťahy Maďarska so Slovenskom. Platí totiž pravidlo, že štát kupuje nehnuteľnosti v inej krajine len na diplomatické účely. A zároveň vopred informuje druhú stranu o svojom zámere aj s uvedeným akceptovateľným dôvodom. Nadácia by však nepochybne kupovala nehnuteľný majetok na iné účely, ako je vytváranie zastupiteľských úradov (konzulátov či ekonomických alebo kultúrnych inštitúcií na území cudzieho štátu).

Druhý problém sa dá formulovať aj ako otázka. Prečo chcú orbánovci skupovať za štátne peniaze nehnuteľnosti v strednej Európe, keď Maďarsko toto neumožňuje na svojom území? Tamojšia legislatíva totiž zakazuje nadobúdať akúkoľvek pôdu cudzím štátom, jeho regiónom či štátnymi inštitúciami. A keď sa kupuje nejaká budova, samozrejme, že nový vlastník platí aj za pozemok pod ňou.

Znenie zákona o nadácii zdôrazňuje snahu o záchranu a o zachovanie vybudovaného dedičstva v strednej Európe, čo je obsahovo veľmi široká formulácia. Spadať pod ňu môže skupovanie aj pamätihodností v súkromnom vlastníctve. Zákon stanovuje nadácii získavať za peniaze budovy a stavby, ktoré sú z hľadiska maďarských dejín významné.
Mimochodom, Maďarsko už začalo zo štátnych peňazí kupovať nehnuteľnosti v okolitých štátoch, čo platí aj o Slovensku. Ďalšími krajinami sú Slovinsko a Rumunsko. Vo všetkých prípadoch ide o oblasti, kde je výrazne zastúpená maďarská národnostná menšina.

Čo sa týka maďarského zákazu vlastníctva pozemkov vrátane poľnohospodárskej pôdy, dá sa označiť za absolútny. Kúpiť ju nemôže ani štát, ani nikto naň napojený, respektíve ani nijaký územnosprávny celok cudzej krajiny.
Kroky Maďarska smerujú vlastne ku skupovaniu slovenského kultúrneho dedičstva. O to viac je namieste otázka, aký postoj štát zaujme k týmto plánom Orbánovej vlády. Ak Slovensko chce zabrániť cieľom, ktoré orbánovci určili nadácii, môže to urobiť jediným spôsobom. Tento krok by si vyžadoval schválenie návrhu ústavného zákona o zamedzení nadobúdania nehnuteľností cudzími štátmi, respektíve ostatnými jeho súčasťami. Prijatie takej právnej normy si podľa Ústavy SR vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny v Národnej rady. Znamená to, že návrh ústavného zákona by prešiel, keby zaň hlasovalo najmenej 90 poslancov v 150-člennom parlamente./agentury/

X X X

Smer-SD doručil prezidentke referendové otázky, očakáva jej vyjadrenie

Poslanci za Smer-SD žiadajú prezidentku, aby sa verejne vyjadrila, či sa s navrhovanými otázkami opätovne obráti na Ústavný súd.
Poslanci Národnej rady (NR) SR za Smer-SD vo štvrtok doručili prezidentke SR Zuzane Čaputovej dve referendové otázky o predčasných parlamentných voľbách. Informoval o tom predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico.
Poslanci podľa jeho slov žiadajú prezidentku, aby sa verejne vyjadrila, či sa s navrhovanými otázkami opätovne obráti na Ústavný súd (ÚS) SR alebo umožní ľuďom vyjadriť svoj názor v referende. Prezidentka sa podľa slov svojho hovorcu Martina Strižinca bude obsahom listu zaoberať po návrate z pracovnej cesty.

Práve skoré voľby považuje Smer-SD za jedinú cestu, ako "vyviesť Slovensko z hlbokej krízy právneho a sociálneho štátu, demokracie a morálky". Na sociálnej sieti líder Smeru-SD zároveň vyzval hlavu štátu, aby rešpektovala a obhajovala vôľu ľudu.
Fico skonštatoval, že prezidentka sa nachádza "na rázcestí" a mala by si vybrať, na ktorú stranu sa postaví. Okrem iného jej vyčíta "účelové verejné vyjadrenia" i to, že mlčí a nekomentuje, "ako vláda obludne z dôvodu pytliactva odpočúva lídrov opozície a obhajcov".

"Môžem potvrdiť, že strana Smer-SD až dnes doručila do prezidentskej kancelárie list, ktorý avizovala už takmer pred dvoma týždňami. Jeho obsahom sa prezidentka bude zaoberať po návrate zo zahraničnej pracovnej cesty v Glasgowe, kde bude Slovensko reprezentovať na Klimatickej konferencii OSN," reagoval pre TASR hovorca prezidentky, aktuality.sk

X X X

Neveria vakcínam, konšpirujú a falšujú covid pasy. Rumunsko zažíva katastrofu

V Rumunsku je dlhodobo nízka dôvera voči vakcínam. Teraz krajina zažíva najhoršiu vlnu koronavírusu, horšiu, ako v apríli. Každý deň tam na covid zomierajú stovky ľudí.
Dočasnú nemocnicu v rumunskom meste Piatra-Neamț otvorili len v septembri, no odvtedy sa už stihla stať terčom konšpirátorov.

Keď jeden z nich minulý týždeň zavesil na Facebook video z jej okolia, na prvý pohľad to vyzeralo, že nemocnica určená najmä pre pacientov s Covidom, zíva prázdnotou.
V skutočnosti v jej útrobách v tej chvíli ležalo 26 pacientov s ťažkým covidom. Všetci z nich boli na dýchacích prístrojoch, teda buď intubovaní alebo aspoň na vonkajšej kyslíkovej podpore.

Falošné video však stihlo nazbierať viac ako 3000 zdieľaní, kým ho zmazali.
Rumunsko dnes nezažíva len pandémiu koronavírusu, v súčasnosti najhoršiu spomedzi všetkých krajin Európskej únie. Krajina je v rámci EÚ hneď po Bulharsku najmenej zaočkovanou. A hoci všetky politické špičky na čele s prezidentom Klausom Iohannisom podporujú očkovanie, väčšina Rumunov sa aj vďaka šíreniu hoaxov odmieta očkovať proti ochoreniu Covid-19.

A Flourish chart
Každý deň pribúdajú stovky obetí
„Nemáme tu len pandémiu,“ hovorí pre Deutsche Welle šéf rumunskej lekárskej komory. „Toto je čistá katastrofa,“ dodal v narážke na čoraz preplnenejšie rumunské nemocnice.
Tie zažívajú v týchto týždňoch obrovský nápor. V súčasnosti je v Rumunsku na jednotke intenzívnej staroslivosti až 1700 pacientov, čo je ešte viac ako keď tam v apríli vrcholila druhá vlna koronavírusu. Pre porovnanie, štyrikrát menšie Slovensko malo ku dnešku na jednotke intenzívnej starosltivosti 122 pacientov.
V takmer 20-miliónovej krajine tiež každý deň pribúda 400 až 500 obetí covidu, čo je v prepočte na populáciu vôbec najviac na svete.

Rumunsko dlhodobo zaostáva v očkovaní, aspoň prvú dávku tam má stále len 30 percent ľudí, menej v rámci EÚ je to už len v Bulharsku (asi 25 % dospelej populácie).
Tretie od konca je zaočkovanosti v EÚ už len Slovensko.

Falošné covid pasy sú hitom
Ďalším problémom je falšovanie vakcinačných certikátov. Ani samotní lekári pritom často nevedia, či liečia pacientov, ktorí majú za sebou očkovanie, alebo sa preukazujú nepravými covid pasmi.

V médiách zarezonoval prípad praktického lekára Daniela Mitreu, ktorého v septembri zadržala aj polícia. Podozrivý je z toho, že desiatim hráčom miestneho futbalového klubu vystavil falošné potvrdenia o očkovaní.
A šifrovanej aplikácii Threema tiež vznikla skupina CERTIFICAT_COVID19 s až 600 členmi. Autor skupiny ponúkal ľuďom vakcinačné preukazy aj s funčným QR kódom za asi 100 eur.

Ako ukazuje aj nasledujúci graf, práve Rumuni a Bulhari mali spomedzi európskych krajín najvyššiu nedôveru vo vakcíny už predtým, než sa naplno rozbehlo očkovanie.
Rumunsko a Slovensko: Porovnanie počtu nových obetí na covid-19 v prepočte na milón obyvateľov:
Koronavírus: Slovensko vs. Rumunsko: Počet obetí v prepočte na milión obyvateľovZdroj: Aktuality.sk

Západ ruší lockdown. Rumunsko ho zavádza
A zatiaľ čo najviac zaočkované západoeurópske krajiny (niektoré až s 80-percentnou zaočkovanosťou) už rušia takmer všetky obmedzenia, Rumunsko teraz zavádza vlastnú verziu lockdownu.
Prezident Iohannis minulý týždeň v stredu ohlásil nové reštrikcie, ktoré platia od pondelka. V noci napríklad budú môcť cestovať hromadnou dopravou len zaočkovaní ľudia a do ulíc sa vratia povinnosť nosiť rúška pre všetkých.
„Ak chceme zastaviť túto pandémiu, potom opakujem: Jediným riešením je očkovanie,“ prihovoril sa Rumunom ich prezident.
Pre mnohých Rumunov však už môže prísť očkovanie neskoro. Vytvorenie protilátok po oboch dávkach vakcíny totiž môže trvať aj viac ako mesiac. V krajine pritom dnes pribúda takmer 15-tisíc nových infikovaných koronavírusom, aktuality.sk

X X X

Úrady práce doplatia zamestnávateľom prvú pomoc za júl a september

Zamestnávateľom, ktorí zaslali výkaz za mesiac júl, doplatok vyplatí príslušný úrad práce automaticky do konca novembra.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR rozhodlo o doplatení prvej pomoci pre zamestnávateľov za mesiace júl a september. Výška pomoci sa tak zvýši o jednu štvrtinu, a to do maximálnej výšky pomoci 1100 eur na zamestnanca v opatrení 1 a 880 eur na zamestnanca v opatrení 3A. Informovali o tom MPSVR a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Úrady práce vyplatia doplatky automaticky, netreba o ne žiadať.

Rezort práce zhrnul, že úrady práce vyplácajú za mesiace júl a september na základe zverejnených výkazov pomoc vo výške 80 % z náhrady mzdy vyplatenej zamestnancovi. "Schválené uznesenie vlády SR umožňuje vyplácať pomoc až do výšky 100 % z náhrady mzdy vyplatenej zamestnancovi, ktorá však nesmie prekročiť 80 % z priemerného zárobku zamestnanca za posledný štvrťrok. Základom pre výpočet je v rámci Prvej pomoci hrubá mzda, v rámci Prvej pomoci+ a Prvej pomoci++ je to celková cena práce," pripomenulo ministerstvo.

Výkazy za september je možné zaslať do konca novembra
Zamestnávateľom, ktorí zaslali výkaz za mesiac júl, doplatok vyplatí príslušný úrad práce automaticky do konca novembra. O výške doplatku budú informovaní oznámením, ktoré im bude doručené do elektronickej schránky. Výkazy za mesiac júl mohli zamestnávatelia zasielať elektronicky do konca septembra.
Zamestnávateľom, ktorí už zaslali výkaz za mesiac september alebo ho zašlú do zverejnenia nového výkazu, doplatok vyplatí príslušný úrad práce tiež automaticky do konca novembra. Výkazy za mesiac september je možné zasielať elektronicky do konca novembra.

"Nový výkaz za mesiac september a výkaz za mesiac október zverejní ministerstvo práce v priebehu budúceho týždňa. Výkazy za mesiac október budú môcť zamestnávatelia zasielať elektronicky do konca decembra," dodal rezort.
Doplatky sa týkajú 4034 zamestnávateľov

Zmenu ministerstvo a ústredie odôvodnili opakovanými upozorneniami Aliancie priemyselných zväzov a dopravy a odborníka na dane a odvody Jozefa Mihála. "Za upozornenie im ďakujeme a za chybu sa zamestnávateľom ospravedlňujeme," dodalo ministerstvo.
Aktuálne sa doplatky týkajú 4034 zamestnávateľov. Táto zmena sa netýka opatrení 2 a 4, kde sa vyplácajú fixné sumy príspevkov. Netýka sa ani opatrenia 1 a 3a za mesiac august, za ktorý sa v súlade s uznesením vlády SR pomoc nevypláca, aktualit.sk

X X X

S Talibanom rokovali zástupcovia 14 krajín, prvýkrát aj Južná Kórea

Rokovali v katarskom meste Dauha.
Vyslanci 14 krajín vrátane Južnej Kórey rokovali v stredu v Katare s najvyššie postaveným diplomatom vlády afganského militantného hnutia Taliban, informovala vo štvrtok agentúra Jonhap s odvolaním sa na svoje zdroje v juhokórejskej vláde.
Podľa nich s úradujúcim šéfom afganskej diplomacie Amirom Chánom Muttákím rokovali v katarskom meste Dauha veľvyslanci a zástupcovia krajín ako Nemecko, Nórsko, Holandsko a Japonsko. Bolo to zároveň prvýkrát, čo sa Južná Kórea stretla na vysokej úrovni s dočasnou afganskou vládou od augustového prevzatia moci v Afganistane Talibanom.

"Stretnutie trvalo asi jednu hodinu, ale chápem, že neviedli hĺbkové rozhovory... Stretnutie nemalo veľký význam, pretože strany iba potvrdili svoje doterajšie stanoviská," uviedol juhokórejský diplomatický zdroj. Podľa neho počas stretnutia, ktoré údajne sprostredkovala katarská vláda, vyslanci naliehali na Taliban, aby dodržiaval medzinárodné pravidlá, rešpektoval ľudské práva, zaručil bezpečný prechod do Afganistanu a odstránil terorizmus, aktuality.sk

X X X

Poslankyňa Romana Tabák dostala za kúpanie sa v horskom potoku pokutu 500 eur

Išlo o územie s najvyšším stupňom ochrany, skutok verejne propagovaný, čo mohlo nabádať na podobné protiprávne konanie a páchateľom je členka zákonodarného zboru, vysvetľuje inšpektor dôvody pokuty.
Poslankyňa Národnej rady SR Romana Tabák (OĽANO) dostala za kúpanie sa v tatranskom horskom potoku pokutu 500 eur. Pre TASR to potvrdil riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Ján Jenčo. Poslankyňa už mala sankciu aj zaplatiť.

Jenčo informoval, že výška pokuty sa podľa zákona mohla vyšplhať až na 3300 eur, o konkrétnej sume rozhodoval Inšpektorát životného prostredia v Košiciach. "Zvážili sa všetky okolnosti spáchania skutku. Na jednej strane, že išlo o územie s najvyšším stupňom ochrany, že bol skutok verejne propagovaný, čo mohlo nabádať na podobné protiprávne konanie, i to, že páchateľom je členka zákonodarného zboru.

​Na druhej strane sa nezistili žiadne významnejšie porušenia záujmov ochrany prírody a krajiny v tomto území," vysvetlil Jenčo. Pokutu podľa jeho informácií už Tabák uhradila.
Poslankyňa sa k rozhodnutiu vyjadrila na sociálnej sieti. "Beriem to s pokorou, úprimne som nečakala takú vysokú pokutu. Avšak je to pre mňa ponaučením a verím, že sa z toho poučia aj ostatní a budú si dávať pozor, ako sa správať v národnom parku," napísala.

Tabák zverejnila na sociálnej sieti fotku, ako sa kúpe v potoku na území TANAP-u, ako miesto označila Studenovodské vodopády, kde platí najprísnejší stupeň ochrany. Následne uviedla, že miesto zle označila. SIŽP dostala dva podnety na prešetrenie kúpania sa poslankyne. Jeden podnet prišiel zo Správy Tatranského národného parku (TANAP), druhý, občiansky, dostala inšpekcia elektronicky, aktuality.sk

X X X

​Mirka Federer zažiarila na svadbe syna tretieho najbohatšieho muža sveta! A to spolu s hviezdnou Beyoncé ​

Ďalšia veľkolepá svadba plná hviezdnych hostí! Syn tretieho najbohatšieho muža sveta sa oženil.
Svadba miliónarov
​Federer a Mirka Federer, sa zúčastnili svadby Géraldine Guyot a Alexandra Arnaulta. Ženích Alexander je synom Bernarda Arnaulta, ktorý je tretím najbohatším mužom na svete. Alexander je okrem iného aj výkonným riaditeľom Tiffany & Co. Jeho vyvolenou sa stala francúzska podnikateľka Géraldine Guyot, ktorá založila francúzsku značku doplnkov D’Estrëe.

Ich svadba sa tentokrát konala na ostrove San Giorgio, ktorý je súčasťou Benátok. Arnault a Guyot sa však vzali minulý rok v júni na intímnom obrade v Paríži. Teraz sa rozhodli lásku spečatiť vo veľkom aj s rodinou a priateľmi.

V Paríži mala Géraldine na sebe hodvábne jednoduché šaty značky Loewe a vlasy v nízkom cope. V Benátkach sa ukázala vo formálnejšách čipokovaných šatách s výstrihom, dlhými rukávmi a závojom.

Zoznam hostí bol rovnako veľkolepý ako miesto, kde sa svadba konala. Oslavy sa zúčastnili napríklad Beyonce, Jay-Z, Pharrell Williams, Omar Sy a niekoľko zvučných mien z módneho priemyslu. Federer prišiel po boku svojej manželky Mirky.
Outfity hviezdnych žien
Túto svadbu si nenchala ujsť ani ikonická dvojica Jay-Z s Beyoncé. Slávna speváčka mala na sebe elegantné vlnené kabátové šaty od Dolce & Gabbana za 4-tisíc eur, ktoré si dala na saténové šaty značky SAÏNT MOJAVÏ, ktorých cena je 300 eur.
Na nohách mala sandálky značky PACIOTTI za 600 eur, look doplnila cvočkovanou kabelkou Marzook za 2 100 eur, ktorá pripomínala krištáľovú guľu. Ako vždy dokonalá Beyoncé nesklama a vyzerala ako bohyňa v outfite za 7-tisíc eur. ​
Mirka Federer mala na sebe tmavomodré midi šaty, ktoré boli potlačené netradičným vzorom kvetov. Navrch si dala skrátené sako s kratším rukávom taktiež v tmavomodrej farbe. Outfit doplnila o zlaté náušnice, zlatú kabelku a čierne lodičky. Príjemný outfit, aktuality.sk