Ruská armáda bude pokračovať v "špeciálnej operácii" na Ukrajine až do dosiahnutia stanovených cieľov, vyhláster minister obrany Sergej Šojgu podľa ruskej agentúry TASS. Od začiatku invázie pred šiestimi dňami ruskej jednotky podľa Kyjeva utrpeli straty tisícov vojakov, stoviek obrnených vozidiel a desiatok lietadiel a vrtuľníkov, samy však zabili stovky civilistov. Moskva o svojich stratách mlčí.

Šéf silového rezortu ďalej uviedol, že cieľom Moskvy je „demilitarizácia a denacifikácia“ Ukrajiny, ako aj údajná ochrana Ruska pred „vojenskou hrozbou“, ktorú podľa neho vytvorili západné krajiny.
„Našou hlavnou úlohou je chrániť Ruskú federáciu pred vojenskou hrozbou, ktorú predstavujú západné krajiny, snažiace sa využiť ukrajinský ľud v boji proti našej krajine,“ tvrdil Šojgu, ktorý vojenskú inváziu naďalej označoval ako „špeciálnu operáciu.“

Šéf rezortu obrany ďalej konštatoval, že ruská armáda neokupuje ukrajinské územie a prijíma všetky opatrenia na ochranu životov a bezpečnosti civilistov.
„Chcel by som zdôrazniť, že útoky sú vykonávané len na vojenské ciele a výlučne vysoko presnými zbraňami,“ dodal minister.
Ukrajinské úrady medzičasom informovali, že Rusko pokračuje v raketových útokoch aj s použitím salvových raketometov typu GRAD. Ide o systém, ktorý má nižšiu presnosť než delostrelectvo a podľa vojenských expertov sa nedá označiť za presnú zbraň./agentury/

X X X

Jedno ruské lietadlo dostalo výnimku. Aký materiál na Slovensko priviezlo?

Vzdušný priestor EÚ je pre ruské letectvo uzavretý, ale jeden stroj preletel z Ruska cez Bielorusko a Poľsko na Slovensko.
Ruské lietadlo Iljušin IL 76 po pristátí na bratislavskom letisku v utorok 1. marca 2022.
Vyplýva to z údajov internetovej služby Flightradar 24. Nákladné lietadlo pristálo na bratislavskom letisku v utorok ráno.
Prílet potvrdila denníku Pravdu hovorkyňa Letiska M. R. Štefánika Zuzana Drobová: „Áno, je to pravda. Lietadlo doviezlo strategický materiál," Dodala, že ruský stroj získal výnimku od Rady EÚ.

Nemenovaný zdroj oboznámený s touto leteckou operáciou pre Pravdu povedal, že súvisí s dodávkami materiálu do dvoch prevádzkovaných blokov v jadrovej elektrárni v Mochovciach: „Z Ruska priletel stroj typu Iljušin, ktorý doniesol jadrové palivo," uviedol.
Následne to na svojich stránkach potvrdil aj rezort hospodárstva.„Po plyne a rope má slovenské hospodárstvo poistený ďalší energonosič. Som rád, že sme to logisticky zvládli a ďakujem aj ministerstvám zahraničia a dopravy za skvelú koordináciu pri riešení povolení,“ uviedol minister hospodárstva Richard Sulík.

Dlhodobo plánovaná dodávka
Na aké časové obdobie sa „dostatok“ jadrového paliva vzťahuje, rezort nespresnil. „Z bezpečnostných dôvodov nie je možné poskytnúť podrobnejšie informácie. Môžeme len dodať, že išlo o dlhodobo plánovanú dodávku a že rezort hospodárstva rovnako ako pri plyne aj pri jadrovom palive pracuje na diverzifikácii dodávok,“ uviedla hovorkyňa MH Katarína Matejková.

Na prevádzku jedného bloku jadrovej elektrárne typu VVER 440 podľa Slovenských elektrární (SE) treba sedem až deväť ton uránového paliva ročne. To znamená, že spotreba jadrového paliva je v súčasnosti na Slovensku od 28 do 36 ton. Koľko paliva priviezol ruský IL 76 do Bratislavy, nie je známe. Nosnosť tohto stroja je od 30 do 60 ton nákladu.
Hoci Slovensko uzavrelo vzdušný priestor pre ruské lety, v tomto prípade bola v súlade s platnými predpismi využitá výnimka, ktorú je možné uplatniť v prípade humanitárnej pomoci a jadrového paliva. MH SR spolupracovalo na tejto akcii aj s poľskou ministerkou pre energetiku Annou Moskwou, ktorej šéf slovenského rezortu hospodárstva taktiež poďakoval za podporu. Richard Sulík zároveň ubezpečil, že SE majú v súčasnosti dostatok jadrového paliva.

Dodávka určená do Mochoviec môže Slovensku poskytnúť pocit istoty, že atómová elektráreň bude mať dostatok paliva na výrobu elektrickej energie práve v čase, keď vývoj po ruskej invázii na Ukrajinu a ďalšie geopolitické udalosti s ňou spojené sú absolútne nepredvídateľné./agentury/

X X X

Erdogan vyzval na okamžité prímerie. Nie je proti rozširovaniu NATO

Turecký prezident vyzval Rusko a Ukrajinu, aby zastavili boje.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval v utorok Ukrajinu a Rusko, aby okamžite zastavili boje a „prispeli k svetovému mieru". Na tlačovej konferencii v Ankare zároveň dodal, že nie je proti rozširovaniu Európskej únie ani Severoatlantickej aliancie (NATO). Informovala o tom agentúra Reuters.

Na otázku o kandidatúre Ukrajiny na členstvo v EÚ Erdogan povedal, že Turecko, ktoré je už desaťročia kandidátom na členstvo v Únii, by podporilo akékoľvek rozšírenie EÚ aj NATO. Zároveň však vyzval európskych partnerov, aby preukázali „rovnakú citlivosť", akú prejavili pri kandidatúre Kyjeva na členstvo v Únii, aj čo sa týka prístupových rokovaní Turecka.
„Zaradíte Turecko do svojho programu, keď niekto napadne aj (nás)?" povedal Erdogan a kritizoval členské štáty EÚ za to, že „nie sú úprimné".

Turecko je členom NATO a má námornú hranicu s Ukrajinou aj Ruskom. S oboma krajinami má navyše dobré vzťahy, píše Reuters. V pondelok však Ankara oznámila, že sa v súlade s Konvenciou z Montreux rozhodla uzavrieť prielivy Bospor a Dardanely pre vojenské lode, čím obmedzí presun niektorých ruských lodí zo Stredozemného mora, aktuality.sk

X X X

 Ľudia Okolo Putinových najbližších sa sťahuje slučka. Kto sú ľudia na sankčnom zozname?

Okolo Putinových najbližších sa sťahuje slučka. Kto sú ľudia na sankčnom zozname?
Európska únia v pondelok pridala na svoj sankčný zoznam ďalších 26 ľudí, vrátane niekoľkých najbližších dôverníkov ruského prezidenta Vladimira Putina a najväčších oligarchov v krajine.
 
Nový sankčný zoznam zahŕňa oligarchov a podnikateľov pôsobiacich v ropnom, bankovom a finančnom sektore, ako aj členov vlády a vysoko postavené vojenské osobností. Nechýbajú v ňom dokonca ani niektorí novinári, ktorí šírili kremeľskú propagandu a presadzovali pozitívny postoj k invázii na Ukrajinu.

„Týmito dodatočnými sankciami sa zameriavame na všetkých, ktorí zohrávajú významnú ekonomickú úlohu pri podpore Putinovho režimu a finančne profitujú zo systému. Tieto sankcie odhalia bohatstvo Putinovej elity. Tí, ktorí umožnili inváziu na Ukrajinu, zaplatia za svoj čin vysokú cenu,“ povedal na margo sankcií Josep Borrell, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Okrem Európskej únie uvalili sankcie na Putinových blízkych aj Veľká Británia či Spojené štáty. Na sankčných zoznamoch sa tak ocitli významní politici, Putinovi blízki úradníci a oligarchovia.

Kto sú ľudia na sankčnom zozname?

Asi nikoho neprekvapí, že sa na zozname ocitol ruský prezident Vladimir Putin spolu s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Okrem nich Západ pridal na zoznam aj ministra obrany Sergeja Šojgu či šéfa ruskej bezpečnostnej služby (FSB) Alexandra Bortnikova. Okrem nich boli sankcie uvalené tiež na šéfa ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova a tiež na 351 členov ruskej dumy.

Kirill Šamalov je najmladší ruský miliardár a bývalý manžel Putinovej dcéry Katarínou, má zakázané cestovať do Veľkej Británie a jeho majetok je tam zmrazený.
Gennadij Timčenko je šiesty najbohatší ruský oligarcha, ktorý ovláda súkromnú investičnú spoločnosť Volga Group, ktorá pôsobí v energetike, doprave a stavebníctve. Je na sankčnom zozname Veľkej Británie so zákazom cestovania a zmrazenými aktívami. Forbes odhaduje jeho majetok na 22 miliárd dolárov. Timčenko je považovaný za Putinovho dôverníka a pokladníka, ktorý mu spravuje majetok v zahraničí.

Boris Rotenberg je ruský oligarcha, ktorý je spoluvlastníkom najväčšej stavebnej spoločnosti na výstavbu plynovodov v Rusku, SMP Group, je pod sankciami Veľkej Británie, rovnako ako jeho synovec Igor Rotenberg, väčšinový akcionár Gazprom Drilling.
Putinov kuchár
Violetta a Lyubov Prigožina je matka a manželka Jevgenija Prigožina, ktorý je podľa EÚ zodpovedný za vyslanie žoldnierov Wagnerovej skupiny na Ukrajinu, majú zakázaný vstup do EÚ a ich aktíva budú zmrazené. Jeho prezývka je Putinov kuchár, pretože mal od Kremľa zákazky na cateringové služby. Obvinili ho tiež zo zasahovania do amerických volieb.
Petr Fradkov je šéf sankcionovanej banky Promsvyazbank (PSB) a syn bývalého šéfa ruskej zahraničnej rozviedky, je na britskom zozname zmrazených aktív a zákazu cestovania. „Fradkov pracoval na premene PSB na banku, ktorá obsluhuje ruský obranný priemysel a podporuje štátne obranné zákazky,“ uviedla vo vyhlásení americká administratíva. Podľa tej sa Fradkov s Putinom pravidelne stretáva a podieľa sa na strategických plánoch PSB na podporu ruského obranného priemyslu.

Denis Bortnikov je zástupca prezidenta druhej najväčšej ruskej banky VTB a syn šéfa FSB, je na čiernej listine vo Veľkej Británii, EÚ a USA.
Oligarcha Igor Sečin a jeho syn Ivan. Sečin je generálny riaditeľ štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť a bývalý zástupca šéfa Putinovej administratívy, ktorý s ruským lídrom spolupracoval od 90. rokov.

Do zoznamu sankcií USA boli zaradení aj vedúci predstavitelia štátnych bánk: Alexander Vedyakhin (Sberbank), Andrey Puchkov a Yuriy Soloviev (VTB), ako aj Solovievova manželka Galina Olegovna Ulyutina, informuje agentúra Reuters.
Yury Slyusar je riaditeľ United Aircraft Corp, a Elena Georgieva je predsedníčka predstavenstva Novikombank, štátneho obranného konglomerátu, majú zakázaný vstup do Veľkej Británie, informuje spravodajský portál Financial Times.

Sergej Ivanov je ruský vysoký predstaviteľ a politik, ktorý predtým slúžil v KGB, a jeho syn Sergej je výkonný riaditeľ ruskej štátnej diamantovej ťažobnej spoločnosti Alrosa a člen predstavenstva Gazprombank. Obaja sú na sankčnom zozname USA. Rovnako tak Nikolaj Patrušev, ktorý je tajomník ruskej bezpečnostnej rady, jeho syn Andrej, ktorý pôsobil ako bývalý výkonný riaditeľ Gazpromu Neft.

Na zozname sú aj miliardár Alisher Usmanov, ako aj Michail Fridman a Petr Aven, akcionári Alfa Group, jednej z najväčších súkromných investičných skupín v Rusku.
Zároveň sa EÚ zameriava na niekoľko vládnych ministrov vrátane ministra dopravy Vitalija Saveljeva.
Na zozname je aj Putinov tlačový tajomník a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Spolu s ním je na zozname niekoľko novinárov, ktorých EÚ obvinila zo šírenia protiukrajinskej propagandy, informuje spravodajský portál Politico.

Jednou z novinárok na sankčnom zozname je aj Margarita Simonyanová, ktorá mala len 25 rokov, keď ju vybrali za prvú redaktorku Russia Today (RT). Je to štátny kanál vysielajúci v angličtine a iných jazykoch, ktorý neskôr francúzsky prezident Emmanuel Macron označil za médium „klamlivej ruskej propagandy“. Simonyanová je v súčasnosti šéfredaktorka siete RT a na stole má vraj priamu linku do Kremľa. Putin jej po anexii Krymu udelil cenu za „objektivitu“, píše britský portál The Guardian./agentury/

X X X

Poslanci vyzvali SR GP Žilinku ukončiť spoluprácu s Rusmi

Poslanci Národnej rady SR (NR SR) Ondrej Dostál, Radovan Kazda a Ján Benčík (všetci klub SaS) vyzývajú generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby ukončil spoluprácu s ruskou generálnou prokuratúrou.
Žilinka sa ešte v januári zúčastnil oslavy 300. výročia ruskej prokuratúry v Moskve, kde podpísal Program spolupráce medzi Generálnou prokuratúrou SR a Generálnou prokuratúrou Ruskej federácie na roky 2022 a 2023. Stanovisko poslancov poskytla Občianska konzervatívna strana (OKS).

„Už minulý rok sme upozorňovali generálneho prokurátora Maroša Žilinku, že je vrcholne nevhodné, aby sa generálny prokurátor Slovenskej republiky, členskej krajiny EÚ, stretával s generálnym prokurátorom Igorom Krasnovom, keďže ide o osobu, ktorá bola v apríli 2021 Radou EÚ zaradená na globálny sankčný režim v oblasti ľudských práv z dôvodu jeho úlohy pri svojvoľnom zatknutí, stíhaní a odsúdení Alexeja Navaľného,“ uviedol predseda OKS Ondrej Dostál.

Ján Benčík vyzval Žilinku, aby sa pridal k izolácii agresora a bezodkladne vypovedal dohodu a program spolupráce, ktoré generálna prokuratúra SR má uzavreté s generálnou prokuratúrou Ruskej federácie. „Dnes, keď sme v reakcii na agresiu Putinovho Ruska svedkami čoraz tvrdších ekonomických sankcií a bezprecedentnej izolácie nielen na inštitucionálnej úrovni, ale i spontánnej vlny v športe a kultúre, je najvyšší čas, aby sa v mene ochrany zákonnosti pridala aj generálna prokuratúra a nepokračovala ďalej v spolupráci s inštitúciou

X X X

Ukrajina: V Rusku je do dvesto Slovákov, slovenská diplomacia im odporúča návrat

Slovenské konzuláty v Rusku zatiaľ fungujú ako doposiaľ, Martin Klus však nevylúčil redukciu stavov.
Pre rôzne obmedzenia dopravy v súvislosti so sankciami voči Ruskej federácii z dôvodu jej invázie na území Ukrajiny sa pomaly míňajú možnosti, ako Rusko opustiť.

Je tam podľa hrubých odhadov do dvesto Slovákov, ktorým rezort diplomacie odporúča zvážiť návrat na Slovensko, kým je to možné. Povedal to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus v utorok na tlačovej konferencii.
Klus pripomenul, že rezort diplomacie vydal tretí stupeň cestovného odporúčania pre Rusko, čo znamená necestovať.

„Sme pripravení v prípade, ak si to bude situácia vyžadovať, ísť až do štvrtého stupňa, čo znamená opustiť krajinu," povedal Klus.
Zdôraznil, že sa výrazne redukujú možnosti opustenia Ruska. Ak by tam niekto v súčasnosti cestoval, mohol by mať pomerne veľký problém vrátiť sa naspäť.

„Tým, ktorí už dnes v Ruskej federácii sú, odporúčame, aby zvážili cestu naspäť, kým je to ešte možné," povedal Klus s tým, že možné je to napríklad cez stredoázijské krajiny alebo ďalšími letmi, ktoré nadväzujú na lety do strednej Európy, do ktorej sa už priamo letecky z Ruska dostať nedá.

„Podľa informácií z nášho zastupiteľského úradu v Moskve je v Ruskej federácii do dvoch stoviek občanov Slovenskej republiky, toto je skutočne len hrubý odhad, určite ich môže byť viac, napríklad takých, ktorí nie sú zaregistrovaní," vyčíslil Klus.
Niektorí Slováci sa tam nachádzajú podľa jeho slov v blízkosti hraníc s EÚ, napríklad v Petrohrade, odkiaľ by sa mohli do krajín, ako je Fínsko či Estónsko, dostať aj autom.
Klus tiež povedal, že slovenské konzuláty v Rusku zatiaľ fungujú ako doposiaľ, nevylúčil však redukciu stavov, ku ktorej môže dôjsť, aktuality.sk

X X X

Lengvarský: Nemocnica v Poprade sa bude v prípade potreby starať o utečencov z Ukrajiny

Všetkým pacientom bude aj naďalej poskytovaná neodkladná zdravotná starostlivosť.
Popradská nemocnica má k dispozícii celkom 570 lôžok, ktoré tvoria lôžka pre obyvateľov spolu s vyčlenenými lôžkami pre ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany. Použiť by sa mohli v súvislosti s vojnou na Ukrajine, potvrdila TASR nemocnica.
Stovky lôžok
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) avizoval, že Nemocnica Poprad je jedna z tých, ktoré sa majú podieľať na prípadnej starostlivosti o utečencov.
„V kapacite 570 lôžok a v rámci nich aj rezervného lôžkového fondu sú vyčlenené lôžka pre príslušníkov Ozbrojených síl SR, príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v období krízovej situácie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti," priblížila hovorkyňa popradskej nemocnice Sylvia Galajda.

Zároveň ubezpečila, že všetkým pacientom bude naďalej poskytovaná neodkladná zdravotná starostlivosť.
„Ostatnú zdravotnú starostlivosť poskytujeme v rámci maximálnych možností, ktoré sú v súlade s aktuálnymi príkazmi Ministerstva zdravotníctva SR a ktoré umožňuje situácia s počtom hospitalizovaných pacientov a dostupným personálom," doplnila.
Pripomenula tiež, že popradská nemocnica aktuálne plní príkaz na reprofilizáciu nemocničných postelí pre pacientov s novým koronavírusom.

„Vzhľadom aj na aktuálne výpadky zamestnancov z dôvodu práceneschopnosti pre nákazu novým koronavírusom je zdravotná starostlivosť zabezpečená zlúčením niektorých oddelení a presunom personálu medzi oddeleniami," vysvetlila hovorkyňa.
V pohotovosti najmä nemocnice na východe
Lengvarský minulý týždeň v reakcii na dianie na Ukrajine uviedol, že na Slovensku je v nemocniciach 31-tisíc lôžok, z toho v rámci rozšíreného lôžkového fondu je vyhradených 5380 na potreby Ozbrojených síl SR a požiadavky NATO.
Migranti, ktorí budú potrebovať zdravotnú starostlivosť, budú umiestnení v najbližšom zdravotníckom zariadení.
Na mobilizáciu by mali byť podľa jeho slov pripravené najmä nemocnice a poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti v Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji, aktuality.sk

X X X

Ruský konvoj nemusí ísť dobýjať Kyjev, môže sa stočiť na juh

Ani také veľké zoskupenie, ako je 64 kilometrov dlhý konvoj techniky s vojakmi, by nemuselo priniesť zvrat v bojoch o Kyjev – pri masívnej vôli Ukrajincov brániť sa. Myslí si to bezpečnostný analytik Vladimír Bednár.

X Celý svet odvčera sleduje vojenský konvoj ruskej armády, ktorý od bieloruských hraníc smeruje ku Kyjevu. Má asi 64 kilometrov, čo je asi taká vzdialenosť, ako keby po diaľnici od Bratislavy po Hlohovec išla len vojenská technika. Čo sa stane, keď ten konvoj dorazí do cieľa?

Najväčšie ruské sily sa sústreďovali v Bielorusku a v oblasti Kurska a boli nasmerované proti Kyjevu. Primárne pozostávali z obrnených jednotiek a boli určené na ovládnutie najdôležitejšieho cieľa, ktorým je ukrajinská metropola. Je ťažké predpovedať, ako sa budú tieto sily správať vo chvíli, keď sa priblížia ku Kyjevu, pretože pôvodný plán bol zjavne iný. Rusko očakávalo, že Kyjev dobyje rýchlym prekvapivým útokom s využitím výsadkov, ktoré sme videli v prvých dvoch dňoch. Mali ich postup urýchliť, očakávalo sa, že to bude otázka niekoľkých dní. Ale to sa nepodarilo.

Spomeňme si, ako vyzerali boje o donecké letisko v rokoch 2014 – 2015 – pamätáme si strašné zábery zničeného terminálu a ukrajinských tankov na pristávacej dráhe.
Aktuálne existuje viacero scenárov, ktoré môžu nastať. Rusko je pripravené použiť ničiacu silu v boji o ukrajinské mestá. Zatiaľ nie sú potvrdené informácie, či včerajšie útoky Rusov už boli skutočne snahou o dobytie väčších ukrajinských miest. Ja si nemyslím, že to tak je. Preto neviem, čo sa presne stane.

Ak by sa pri Kyjeve stretli dva smery nahromadenia techniky (južný od Krymu, severný z Bieloruska), tak môžu nastať dva najpravdepodobnejšie scenáre. Prvým je masívne dobýjanie Kyjeva, ale ja ho nepredpokladám. Skôr si myslím, že ten konvoj sa pokúsi Kyjev obísť, resp. zabočia a zamieria na juh a budú sa pokúšať obsadiť čo najväčšiu rozlohu ukrajinského územia. Ale môžem sa mýliť.

X Dá sa lepšie vydedukovať zámer Rusov zo zostavy techniky, ktorá sa v tomto konvoji pohybuje?

Nedá sa to určiť. Je to štandardný mechanizovaný hrot masívnej invázie. Zoskupenie týchto síl nie je z vojenského hľadiska prekvapivé. Sú tam masívne mechanizované a tankové formácie. Nám sa možno zdá dĺžka toho zástupu vozidiel nepredstaviteľná, možno až šialená. Je to približne 2000 vozidiel. Ale zoberme si, že jedna divízia, ktorú tvorí 12- až 15-tisíc vojakov, má približne takýto počet vozidiel. A to nie je ani 10 percent síl, ktoré doteraz Rusko nasadilo. A treba si uvedomiť, že tam majú štyri takéto hlavné smery postupu.

Teraz si teda môžeme na vlastné oči predstaviť reálnu silu tejto invázie. Môžeme si teda predstaviť, čo je to za obrovskú silu ten celkový počet 200-tisíc vojakov – táto kolóna je takým očitým príkladom. To znamená, že takýto konvoj nie je niečo, čo sa počas tejto invázie nedalo predvídať.

X Prečo Ukrajinci na ten konvoj neútočia?

Oni naň útočia z dronov, napríklad na jeho čelnú časť. Nemožno však očakávať, že naň urobia nálet – ako napríklad urobili spojenci v roku 1990, keď zaútočili na kolónu, keď sa Iračania sťahovali do Bagdadu z Kuvajtu.
Problém je v tom, že ruská doktrína je veľmi silná v raketovej protivzdušnej obrane pozemných vojsk. Preto nemožno očakávať nasadenie ukrajinských lietadiel Su-25 a Su-24. A nie je to dostatočne veľký cieľ – teda z hľadiska plochy –, aby bolo možné poslať naň balistickú raketu. Ale možno očakávať, ako sa mu budú brániť. To sme už videli v uplynulých dňoch na východnej Ukrajine v okolí Charkova. Časť ukrajinských síl nechala prejsť čelo formácie (a v tomto prípade je tvorené silnými obrnenými jednotkami) a následne napádalo tú mäkkú, teda logistickú časť konvoja, ktorá je oveľa zraniteľnejšia.

X Aký je váš odhad – udržia Ukrajinci obranu Kyjeva v nasledujúcich dňoch?

Od začiatku konfliktu som veľmi optimisticky naladený. Tak napríklad pred pár rokmi v boji pri Debaľceve niekoľko tisíc obrancov čelilo niekoľkými tisíckam Rusov a separatistov. Pomer síl bol asi 1 : 3. Ak by sa v prípade Kyjeva spojili ruské sily prichádzajúce v smere od Bieloruska a Kurska, bolo by to asi 70-tisíc vojakov, ktorí by mohli útočiť v Kyjeve. Ale je to veľké mesto. Ani také veľké zoskupenie, pri masívnej vôli Ukrajincov brániť sa, by nemuselo znamenať zvrat. Ale ťažko si predstaviť, ako by boje vyzerali, takéto masívne dobýjanie mesta tu nebolo od čias 2. svetovej vojny.

X V Charkove včera Rusi likvidovali trafostanice, v meste majú problémy s dodávkami elektriny aj vody. Je to už taký povedzme stredoveký spôsob obliehania – nechať vyhladovať ľudí aj vojakov, aby sa vzdali?

Je to pravdepodobnejšie ako ďalšia zvažovaná verzia, teda že išlo o masívny pokus dobyť mesto. Aj snaha vyhnať obyvateľov z mesta pred vojenskou operáciou je možný cieľ – Rusi sa snažia v rámci svojich možností, keďže nie sú tak technologicky vyspelí ako západné armády, minimalizovať straty. Môže to byť prostriedok, ako to dosiahnuť. Teda vyhnať odtiaľ civilné obyvateľstvo.

Ale, samozrejme, aj podlomiť ich vôľu brániť sa. My si až tak dôsledne neuvedomujeme, že osem rokov bojov na Donbase spôsobilo, že ukrajinská populácia má desať ročníkov ľudí, ktorí majú reálne bojové skúsenosti z priamych bojov. A na druhej strane: polovica útočiacej armády sú odvedenci. Takže ukrajinskí civilisti môžu mať lepšie bojové skúsenosti ako ruskí vojaci.

X Môžu sa teda Rusi snažiť rozdeliť brániace sa sily?

Áno, aby znížili počty civilných obyvateľov, teda aby opustili bojové zóny. Ale aj Ukrajina postupovala podobne v rokoch 2014 – 2015, keď napríklad odrezala od vody Krym alebo Donbas od energetických zdrojov.

X Možno očakávať, že budú útočiť aj na energetické zdroje v hlavnom meste?

Už hneď v prvých dňoch mierili útoky na elektráreň či tepláreň v Kyjeve. Sú to dôležité body v bojoch o také veľké mestá.

X Aký podiel pripravených síl už poslali Rusi do bojov na Ukrajinu? Dr. Jack Watling, vedecký expert v oblasti pozemných vojen a vojenských vied na Royal United Services Institute to pre BBC, odhadol, že to spočiatku bolo 40 percent, ale že už je to viac ako 75 percent.

Predpokladám, že ten počet dosiahli niekedy v štvrtom alebo piatom dni invázie. Dnes už je šiesty deň bojov.
Všeobecne možno povedať, že Rusi dokážu nasadiť asi jednu štvrtinu kompletne celých ozbrojených síl, teda zo svojej 900-tisícovej armády. V okolí Ukrajiny teda sústredili niečo medzi 180- až 200-tisíc vojakmi. No množstvo napríklad vzdušných síl sa ani nasadiť nedá. Napríklad Tichomorská flotila, veľká časť Severnej, Baltskej flotily zas musí zabezpečiť ochranu vzdušného priestoru celého Ruska.

Podobne platí aj o nasadení jadrových síl – to je politický prostriedok, dajú sa použiť tak, ako sa to urobilo teraz, teda na strašenie. Ale za vojenský prostriedok sa nepovažujú, lebo ich nasadenie je nemysliteľné.
Rusko, samozrejme, môže – rovnako ako Ukrajina – mobilizovať, ak by sa to rozvinulo do dlhodobého konfliktu a ruské obyvateľstvo by išlo do odvodov. Pre Rusko to nie je problém, lebo už teraz tam polovicu bojujúcich vojakov predstavujú vojaci základnej vojenskej služby.

X Koľko nachystaných vojakov už teda Rusi poslali na Ukrajinu do boja?

Teraz to už môže byť 90 percent zhromaždených síl. Myslím si, že v deviatom dni konfliktu tam Rusko nasadí všetky svoje sily dostupné v okolí Ukrajiny.

X V pohybe sú už aj jednotky bieloruskej armády. Ako zmenia pomer síl na bojisku?

Rusko je desaťkrát väčšie ako Bielorusko, ktoré je navyše aj ekonomicky slabšie. Nepôjde o signifikantný nárast síl, Bielorusi ani nevedia nasadiť celú svoju armádu. Hraničí so štátmi NATO a musí si zabezpečiť ochranu vlastného vzdušného priestoru a podobne.

Stále sa však počet nasadených síl navýši, povedzme že o nejakých 10 percent. No a vo vojne sa vždy počíta do posledného náboja, do posledného muža. Aj keď to ich nasadenie nevyzerá hrozivo, ale je to vážna vec.

X Môžu byť jazýčkom na váhach?

Tým sa môže stať čokoľvek. Vojenské porekadlo znie: Vyhráva ten, kto si ušetril posledný náboj. Ale nemyslím si, že v tomto prípade to tak bude. Ukrajinské odhodlanie brániť sa toto nasadenie nezmení, nezohrá to takú významnú rolu.
Ale, samozrejme, prevaha bude väčšia a pre Ukrajincov situácia zložitejšia, musia zvažovať, kde ešte všade musia nasadiť sily. Veľká časť hranice medzi Ukrajinou a Bieloruskom zostáva nebojovou zónou, ak by sa niečo zmenilo, tak by mohlo vzrásť nebezpečie za Dneprom, teda bližšie k nášmu územiu. Ale ani to neočakávam, lebo je to blízko pri hraniciach NATO.

X Aj ukrajinská strana posilňuje – dostáva pomerne veľké dodávky zbraní zo Západu. Ako to mení pomery síl?

Pomer síl to priamo nemení, Ukrajinci nemajú viac vojakov. Ale vojna je vždy aj hrou čísel. Hoci sa navonok zdá, že ruská ekonomika je veľká, v skutočnosti je na úrovni Talianska či Španielska, alebo Brazílie. Tieto krajiny (Rusko, Ukrajina) by masívne vojenské akcie nevedeli dlhodobo financovať z vlastných zdrojov. No a Rusko je aktuálnymi sankciami aj ekonomicky odrezané. Ak by Ukrajina zostala vo vojne z hľadiska dodávok zbraní sama, tak ju Rusko udolá, keby to trvalo dlhšie. Dodávky zbraní zo Západu dávajú Ukrajine šancu čo najdlhšie ubrániť čo najväčšiu časť svojho územia.

No a treba dodať, že takéto dodávky sú bezprecedentný krok: k takému niečomu sa NATO nikdy neodhodlalo ani v časoch studenej vojny. Aj v čase maďarskej krízy či okupácie Československa v roku 1968 sa prizeralo spoza hraníc.
Teraz je zahraničná pomoc významná a Ukrajina ju dostala, lebo darcovi vidia, že je významná a má zmysel. Teda že to nie je o tom, že dodávky zbraní padnú do nepovolaných rúk druhej strany, aktuality.sk