Ruská vláda zverejnila zoznam cudzích štátov, o ktorých sa domnieva, že sa dopúšťajú "nepriateľských činov" proti "Rusku, ruským spoločnostiam a občanom". Informoval o tom v pondelok denník The Jerusalem Post. Medzi krajiny, medzinárodné organizácie a územia považované za „nepriateľské“ voči Rusku podľa Moskvy patria: Austrália, Albánsko, Andorra, Spojené kráľovstvo vrátane Jersey, Anguilly, Britských Panenských ostrovov a Gibraltáru, členské štáty Európskej únie, Island, Kanada, Lichtenštajnsko, Mikronézia, Monako, Nový Zéland, Nórsko, Kórejská republika, San Maríno, Severné Macedónsko, Singapur, USA, Taiwan, Ukrajina, Čierna Hora, Švajčiarsko a Japonsko.

Doplnková legislatíva z nedele stanovuje, že ruskí občania a firmy musia požiadať o špeciálne povolenie na styk s „nepriateľskými“ zahraničnými subjektmi.
Zoznam bol vytvorený ako súčasť série zákonov v nadväznosti na sobotňajší dekrét ruského prezidenta Vladimira Putina o „dočasných ekonomických opatreniach na zabezpečenie finančnej stability Ruskej federácie“.
Súčasťou opatrení bol zákon, ktorý umožňuje ruským občanom, firmám a štátnym orgánom splácať peniaze zahraničným veriteľom v rubľoch.
Hoci Izrael odsúdil Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu, nie je na zozname. Izrael prevzal sprostredkovateľskú úlohu počas konfliktu, keď premiér Naftali Bennett v sobotu odletel do Moskvy, aby hovoril s Putinom, dodal The Jerusalem Post. /agentury/

X X X

Smer Kyjev. Rusko sa pripravuje na mohutnú ofenzívu

Podľa generálneho štábu ukrajinskej armády Rusko začalo prípravy na mohutný útok na Kyjev.
Ukrajinský majster sveta v boxe Vladimir Kličko navštívil v nedeľu 6. marca 2022 kontrolné stanovište v Kyjeve na Ukrajine. Jeho brat Vitali je starostom Kyjeva.

„Ruské sily začali zhromažďovať prostriedky na útok na metropolu. K blízkej Irpini postupujú tanky a motorizovaná pechota, aby tam pripravili základy pre útok,“ napísal štáb. Ruskí velitelia zásobujú svoje sily palivom z Bieloruska, dodal.
Poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko uviedol, že na prístupových cestách do Kyjeva je pomerne veľké množstvo ruských vojakov a vojenského vybavenia. „Predpokladáme, že boj o Kyjev bude kľúčovou bitkou budúcich dní,“ povedal. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko vyhlásil, že ukrajinské bezpečnostné zložky sú pripravené akýkoľvek útok odraziť.

Spojené štáty odhadujú, že od začiatku vojny 24. februára Rusi vypálili na Ukrajinu 600 rakiet a že do ofenzívy sa už zapojilo 95 percent ruských vojakov, ktorých Moskva pred inváziou zhromaždila pri hraniciach, vyhlásil vysoký predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

Kolóna ruských tankov, obrnených vozidiel a ďalšej techniky, ktoré mieria ku Kyjevu, stále stojí. Ako ďaleko je teraz od ukrajinskej metropoly, nie je z vyjadrenia predstaviteľa amerického ministerstva obrany jasné. Koncom minulého týždňa bola 25 kilometrov od centra mesta, píše server CNN.

Britské ministerstvo obrany sa domnieva, že ruské sily dosiahli za posledných 48 hodín na Ukrajine minimálne územné zisky, pričom ich jednotky narazili na tvrdý odpor a čelia slabej logistickej podpore. Ukrajinskí velitelia však varovali, že ruská armáda preskupuje svojich vojakov pre plánovaný totálny útok na hlavné mesto Kyjev. Cieľom ruských vojakov podľa ukrajinskej armády je prevziať plnú kontrolu nad kyjevskými predmestiami Irpiň a Buča, píše agentúra DPA.

Britský rezort obrany vo svojej najnovšej aktualizácii situačnej správy spravodajskej služby uviedol, že je „veľmi nepravdepodobné, že Rusko "k dnešnému dňu úspešne dosiahlo svoje plánované ciele“. Ministerstvo však dodalo, že za posledných 24 hodín „ruské letecké a delostrelecké útoky naďalej vo zvýšenej miere zasahovali vojenské civilné miesta v ukrajinských mestách“ /agentury/

X X X

Rusi stanovili cenu za mier. Kremeľ chce Ukrajinu mimo blokov aj Krym

Rusko zastaví vojenskú operáciu na Ukrajine, ak Kyjev uzná, že polostrov Krym je súčasťou ruského územia, prizná nezávislosť republikám vyhláseným proruskými separatistami na východe Ukrajiny a pokiaľ sa Ukrajina vo svojej ústave vzdá ambícií vstúpiť do "akýchkoľvek blokov".

Agentúre Reuters to v pondelok povedal ruský prezidentský hovorca Dmitrij Peskov. Vyhlásil, že Moskva je pripravená boje zastaviť vo chvíli, keď Ukrajina tieto požiadavky splní.
„Mali by (Ukrajinci) prijať dodatky k ústave, na základe ktorých by Ukrajina odmietla všetky ambície na vstup do akéhokoľvek boku. Tiež sme hovorili o tom, že by mali uznať Krym ako súčasť ruského územia a uznať Doneck a Luhansk (Doneckú a Luhanskú ľudovú) republiku) ako nezávislé štáty,“ vypočítal Peskov.

Podľa Reuters ide zatiaľ o najjasnejšie formulovaný zoznam požiadaviek Moskvy od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Peskov načrtol body vo chvíli, keď sa ruská a ukrajinská delegácia pripravujú na tretie kolo rokovaní.
Moskva svoje požiadavky podľa Peskova Kyjevu už oznámila. „Bolo im to povedané a všetko to môže byť behom chvíle zastavené,“ citovala prezidentského hovorcu agentúra Reuters.
„Naozaj teraz završujeme demilitarizáciu Ukrajiny. Hlavné je, aby Ukrajina zastavila svoje vojenské aktivity,“ vyhlásil aj Peskov. /agentury/

X X X

Odpor začínajú Rusi prelamovať stále hrozivejšími zbraňami

Rusko pri invázii na Ukrajine nasadilo zbrane, ktorých použitie proti civilom v husto osídlených štvrtiach miest môže byť považované aj za vojnový zločin.
Viacnásobné raketomety a termobarická zbraň TOS–1 Buratino vystavené počas sprievodných slávností venovaných 65. výročiu Dňa víťazstva 9. mája 2010 v Moskve.

Vysokoúčinné zbrane mali byť takto použité v mestách Ochtyrka, Charkov, Odesa, Mariupoľ či Kyjev. Nasadené boli aj samohybné raketové plameňomety TOS-1 s termobarickými zbraňovými hlavicami, ktoré sú považované za najsilnejšie nejadrové zbrane na svete. Chcú Rusi zlomiť Ukrajincov útokmi navrhnutými pre vytvorenie maximálneho psychického tlaku?

Použitie zbraňových systémov na Ukrajine môže v prípade ďalšieho spomaľovania postupu ruskej invázie začať pripomínať bitku o Groznyj z rokov 1999 a 2000. Ruské vojsko vtedy pred nasadením tankov a obrnených transportérov využilo na dobytie už kompletne obkľúčeného hlavného mesta Čečenska vo veľkej miere raketové delostrelectvo – raketomety BM-21 Grad, BM-27 Uragan, BM-30 Smerč, balistické rakety či kazetové bomby.

Významnú úlohu hrali aj samohybné raketové plameňomety TOS-1 s termobarickými zbraňovými hlavicami. Tie sú považované za najsilnejšie nejadrové zbrane na svete. Mali za úlohu zlomiť Čečencov nielen fyzicky, ale útoky boli navrhnuté aj pre maximálny psychický tlak. Po niekoľkotýždňovom bombardovaní a následných bojoch mohlo zahynúť až zhruba osemtisíc civilistov.

Podobný scenár s použitím stále hrozivejších a ničivejších zbraní a nevyberanej taktiky ich použitia proti civilistom môže teraz hroziť Kyjevu či ďalším ukrajinským mestám. „Rusi sa na Ukrajine stretli s odporom, aký nečakali, ciele operácie sa nedarí plniť už od prvého dňa, postup je pomalý až minimálny, na niektorých úsekoch žiadny. Preto pristupuje Rusko k použitiu hrozivejších a deštrukčnejších zbraní s cieľom zasadiť obrancom tvrdšie údery a zlomiť ich vôľu k odporu,“
vysvetľuje Adam Potočňák, analytik z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdií Univerzity obrany v Brne.

„Rusko v tomto konflikte používa celé spektrum zbraní, od moderných až po tie menej rozlišujúce a nepresné zbrane. V prvopočiatku konfliktu Rusko použilo mohutný úder všetkými možnými prostriedkami – balistickými raketami, strelami s plochou dráhou letu, teda Iskander, Kalibr či Točka. Okrem tých boli používané raketomety Smerč. To boli ale všetko zbrane smerované viac-menej voči vojenskej infraštruktúre, letiskám, stanoviskám protivzdušnej obrany či riadiacim
centrám,“ pripomína Pavel Macko, generál vo výslužbe, ktorý bol najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach NATO.

Ruské sily už počas svojej invázie na Ukrajinu, a to aj na východe a juhu krajiny, pravdepodobne použili viachlavňový raketový systém BM-21 „Grad“, čo v preklade znamená krupobitie. Tieto raketomety sú umiestnené na podvozku nákladného automobilu Ural a dokážu používať až 40 kusov rakiet M-21 kalibru 122 mm. Zdá sa, že boli rozmiestnené napríklad v okolí Charkova, kde sa šírili zábery zničeného BM-21 a mŕtveho ruského vojaka.

Táto delostrelecká zbraň sa do roku 1989 vyrábala aj v Československu, v Dubnici nad Váhom, na podvozku Tatry 813 a Tatry 815 pod názvom Raketomet RM-70. Môže strieľať ako jednotlivé rakety, tak aj salvy. Má však nižšiu presnosť ako delostrelectvo a spolieha sa skôr na veľký počet rozptýlených črepín.
Streľba z viacnásobných raketometov BM–21 Grad počas vojenských cvičení pri obci Divyčky v Kyjevskej oblasti v roku 2016.
Vojnový zločin
Investigatívny web Bellingcat údajne nazbieral dôkazy o použití ťažkých salvových raketometov Uragan a Smerč. Raketomet Uragan na podvozku nákladného auta ZIL-135 dokáže naraz vystreliť 16 rakiet 220 mm kalibru s viacerými typmi hlavíc, ktoré môžu obsahovať napríklad protitankové míny.

Aj keď raketomety Smerč mali byť použité napríklad pri druhej čečenskej vojne či pri vojne na Donbase, oficiálne potvrdené je jeho použitie počas ruskej intervencie v Sýrii. Smerč je určený proti obrneným cieľom, delostreleckým batériám, veliteľským stanovištiam či muničným skladom.
Počas invázie na Ukrajinu mali Smerče strieľať zo západoruského mesta Belgorod. Podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch boli rakety zo Smerču vystrelené aj na husto obývané štvrte východoukrajinského mesta Charkov. A to už možno považovať za vojnový zločin.

Väčšinu zbraňových systémov, ktoré Rusi použili, je možné považovať za konvenčné zbrane, napríklad tanky T-72,T-80 a T-90, bojové vozidlá pechoty BMP3 či helikoptéry typu Mi8 a Ka-52. Zvyšujú sa však obavy z ruského použitia viacúčelových riadených striel 3K14 Kaliber, ktoré môžu byť odpaľované aj z vojnových lodí, lietadiel a ponoriek. Podľa niektorých správ ich Rusi použili na ukrajinské mestá Kyjev a Odesa.

Postupne teda podľa generála Macka vidíme, že Rusko začína na efektívnu rozptýlenú obranu Ukrajincov čoraz viac používať aj menej presné zbrane. „Videli sme raketomet Uragan, ktorý má delené strely a môže byť používaný aj vo verzii s kazetovou muníciou. Takáto strela sa pred dopadom do cieľovej plochy rozdelí a vypustí veľké množstvo menších výbušných projektilov. Toto je typicky určené proti pechote,“ upozorňuje Macko.

„Použitie takejto zbrane v priestoroch, kde nie sú len vojaci, je za hranou ženevských konvencií. Mal by byť stále dodržiavaný princíp a zásada proporcionality sily, ale aj rozlíšenia vojakov od civilistov. Nesmú sa teda viesť paľby, ktoré sú nemierené a sú na plošný cieľ, najmä ak cieľ nerozlišuje medzi civilom a vojakom. Takýto dážď výbušného materiálu je problém. Takáto munícia je zakázaná, aj keď pre Rusko záväzná nie je, keďže k tejto konvencii nepristúpili. Napriek tomu je aj Rusko viazané všeobecnými zásadami vedenia ozbrojeného konfliktu a nesmú viesť nerozlišujúce paľby do priestorov, kde môžu byť aj civilisti,“ zdôraznil Macko.

V pondelok sa objavili správy, že ruská armáda bombardovala 50-tisícové mesto Ochtyrka na severovýchode Ukrajiny vákuovými bombami. Tvrdil to starosta mesta Pavlo Kuzmenko. Vákuová bomba nazývaná aj termobarická je považovaná za najsilnejšiu nejadrovú zbraň na svete.

„Nepriateľ vedie vojnu zbabelo. Na Ochtyrku znovu zhodili vákuovú bombu, na sklad ropných palív. Ropnú nádrž to vyhodilo do vzduchu,“ uviedol na sociálnej sieti starosta mesta Pavlo Kuzmenko. Informáciu v pondelok priniesla agentúra Unian s poznámkou, že tvrdenie starostu nie je zatiaľ možné overiť z nezávislých zdrojov. Agentúra tiež pripomenula, že Rusi rovnaké bomby prezývané aj „otec všetkých bômb“ zhodili aj na sýrske mesto Aleppo.

Vákuovej bombe sa zvykne hovoriť tiež termobarická, aerosólová, palivo-vzduchová alebo palivo-vzdušná. Jej explózia spôsobuje veľké škody. V prvej fáze výbuchu bomba vypustí palivový mrak, ktorý sa zmieša s kyslíkom, a po odpálení druhej nálože sa zapáli celý tento mrak. Prvé použitie takejto bomby údajne vyskúšali ešte Američania vo Vietname.
Sovietsky ťažký viacnásobný raketomet BM–30 Smerč.

Zlomia odpor hrozivejšie zbrane?

Ich použitie oficiálne zatiaľ nebolo potvrdené, s odvolaním sa na ukrajinské zdroje priamo z miesta ich nasadenia je však veľmi vysoko pravdepodobné, hovorí Adam Potočňák, analytik z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdií Univerzity obrany v Brne.

„Dokázateľne zdokumentovaná je prítomnosť systémov TOS-1 Buratino, samohybných raketových plameňometov (v ruskej terminológii samohybný reaktívny delostrelecký plameňomet) na podvozku tankov T-72, ktoré sú presne na tieto účely určené. Odpaľujú rakety s termobarickými hlavicami, ktoré fungujú tak, že v mieste dopadu najskôr do vzduchu vypustia oblak aerosólu, ten do seba následne (v priebehu 1–2 sekúnd) vtiahne okolitý kyslík (preto sa im niekedy hovorí aj zbrane vákuové) a táto zmes je následne zapálená a exploduje,“ vysvetľuje Potočňák.

Rakety s termobarickými hlavicami majú obrovskú ničivú silu, najmä proti nevojenským, teda nechráneným či nepancierovaným objektom. „Používať takúto zbraň v zastavanom priestore môže mať za cieľ jediné – a síce spôsobiť čo najväčšiu deštrukciu. Podľa všetkého ich Rusi zatiaľ použili v relatívne obmedzenom počte pri bombardovaní mesta Charkov, kam salva dopadla priamo na námestie pred budovu miestnej samosprávy,“ približuje Potočňák.

Úspešné vyskúšanie satelitne navádzanej vákuovej bomby vypustenej z lietadla oznámilo Rusko ešte v roku 2007. „Testy ukázali, že nové zbrane sú účinnosťou a schopnosťami porovnateľné s jadrovou bombou,“ vyhlásil vtedajší zástupca náčelníka generálneho štábu ruskej armády Alexander Rukšin v televízii. „Zároveň chcem zdôrazniť, že táto zbraň na rozdiel od jadrovej bomby nekontaminuje prostredie,“ dodal.

V prípade ruskej invázie na Ukrajinu ale podľa Potočňáka treba hovoriť o raketách, keďže sú odpaľované systémom TOS-1. O bomby by išlo, ak by boli nesené lietadlami. Pripomína, že tento typ munície je všeobecne zakázaný, rovnako tak aj kazetová munícia.

„Rozhodnutie Ruska použiť ich čítam ako snahu vyvinúť na obrancov psychologický, ale aj čisto vojenský nátlak, keďže ruská ‚mierová‘ operácia zatiaľ zďaleka neprebieha tak, ako si v Moskve pôvodne predstavovali. Podľa plánov malo totiž k dnešnému dňu už byť po všetkom a ruské kolóny sa mali víťazoslávne valiť Kyjevom, vítané domácim obyvateľstvom. Miesto toho sa stretli s odporom, aký nečakali, ciele operácie sa nedarí plniť už od prvého dňa operácie, postup je pomalý až minimálny, na niektorých úsekoch žiadny. Preto pristupuje Rusko k použitiu hrozivejších a deštrukčnejších zbraní s cieľom zasadiť obrancom tvrdšie údery a zlomiť ich vôľu k odporu,“ dodáva Potočňák./agentury/

X X X

Kotleba mohol už v utorok skončiť za mrežami, no opäť získal čas. Verdikt oddialilo jeho „hajlovanie“ v parlamente

ĽSNS tvrdí, že prokurátor Tomáš Honz doplnil obžalobu o tvrdenie, že Kotleba v parlamnte počas rokovania o obrannej dohode s USA hajloval.
Na budúci týždeň uplynie presne päť rokov odvtedy, ako banskobystrický župan Marian Kotleba rozdával sociálne odkázaným ľuďom šeky v hodnote 1488 eur. Bolo to ešte v čase vlády Roberta Fica, pred koronou aj vraždou novinára Jána Kuciaka.
V utorok 8. marca, na pozadí ruskej agresie na Ukrajine, mal Najvyšší súd v kauze vyniesť definitívny verdikt, po ktorom mohol líder ĽSNS teoreticky putovať rovno za mreže. Nič také sa však nestane.

Hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová dnes popoludní médiá informovala, že zajtrajšie pojednávanie bolo zrušené.
Obžalovaný Kotleba totiž podľa nej požiadal „o preštudovanie a oboznámenie sa s novými dôkazmi predloženými zo strany prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj zaujatia stanoviska k nim.“

Hajloval?
Prokuratúra žiadne bližšie informácie neposkytla. Podľa ĽSNS však má byť novým dôkazom „hajlovanie“ Mariana Kotlebu.
Z dokumentov, ktoré poslanec ĽSNS Rastislav Schlosár zverejnil na Facebooku, vyplýva, že prokurátor Tomáš Honz obžalobu doplnil o tvrdenie, že šéf ĽSNS používal nacistický pozdrav v Národnej rade počas rokovania o obrannej zmluve s USA.

Honz mal súdu predložiť obrazovo zvukový-záznam aj vyjadrenie znalca Mateja Medveckého, podľa ktorého nie je vylúčené prejavovať sympatie k extrémistickému hnutiu aj hajlovaním ľavou rukou.
Kotleba počas rokovania o obrannej zmluve so Spojenými štátmi v istom momente skutočne dvíhal ruku spôsobom, ktorý by mohol pripomínať pozdrav nacistov.
Šéf ĽSNS dvíhal ľavú ruku, v pravej ruke držal píšťalku, ktorú používal na to, aby prerušoval vystúpenia ostatných poslancov.

Obštrukcie
Na Kotlebovo podozrivé správanie upozornili viacerí poslanci, medzi napríklad Ján Benčík či Vladimíra Marcinková z SaS. Úrad špeciálnej prokuratúry oznámil, že zdvíhanie Kotlebovej ľavice preverí. ĽSNS tvrdí, že v žiadnom prípade nešlo o hajlovanie.
Rozhodnutie zrušiť zajtrajšie pojednávanie znamená, že Kotlebova kauza sa opäť natiahne o niekoľko týždňov.
Pomerne dlho trvalo už pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, ktorý v polovici októbra 2020 uznal Kotlebu vinným z trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd a poslal ho (neprávoplatne) za mreže na štyri roky a štyri mesiace.

Líder ĽSNS sa viacerým pojednávaniam v Pezinku vyhýbal. Uvádzal pre to rozličné dôvody – najčastejšie rokovanie parlamentu, ale napríklad aj povinnú karanténu po návrate zo zahraničia.
Kotleba sa snažil oddialiť aj vynesenie rozsudku prvostupňového súdu, samosudkyňa Ružena Sabová ho na záverečnom pojednávaní viackrát napomínala a dokonca mu uložila poriadkovú pokutu za zdržiavanie súdu.

Čaká sa rok a pol
Po rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu sa zasa už takmer rok a pol čaká na pojednávanie Najvyššieho súdu. Viacerí vládni politici sa vlani na jeseň pýtali, prečo to súdu trvá tak dlho.

O prípad sa začala zaujímať aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová v decembri vysvetľovala, že pred Kotlebom mali prednosť kauzy, ktoré boli súdu doručené skôr. Výnimku tvorili jedine prípady, v ktorých bol obvinený stíhaný väzobne. To však Kotleba nebol.

„V konaní vo veci obžalovaného Ing. Mgr. Mariana K. je potrebné zohľadniť aj rozsiahlosť predloženého spisového materiálu,“ hovorila Važanová. Jednoducho povedané, Najvyšší súd nemohol prípad šéfa ĽSNS uprednostniť len preto, že si to želali politici či verejnosť.
Menil sa tiež senát, ktorý má o Kotlebovej kauze rozhodovať. Prípad dostala na starosť trojica sudcov Pavol Farkaš, Martina Zeleňáková a Alena Šišková. Posledná menovaná sa však minulý rok vzdala funkcie, až neskôr ju nahradil nový sudca Dušan Krč-Šebera.

Štyri až osem rokov
Kotlebovi hrozí v kauze šekov trest na štyri až osem rokov vo väzení. Podľa rozhodnutia prvostupňového súdu by mal byť zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Ak Najvyšší súd verdikt potvrdí, príslušníci justičnej stráže Kotlebu odvedú z pojednávacej miestnosti rovno za mreže. Takéto rozhodnutie Najvyššieho súdu by bolo z viacerých uhlov pohľadu prelomové.

V moderných dejinách Slovenska sa ešte nestalo, že by do väzenia putoval poslanec zvolený do Národnej rady a navyše predseda jednej z parlamentných strán.
Kotlebovi by automaticky zanikol mandát poslanca, nemohol by kandidovať v tohtoročných župných voľbách ani v najbližších parlamentných voľbách, aktuality.sk

X X X

Z martinského podniku hrala hymna Sovietskeho zväzu, pred ním došlo k bitke

Vedenie podniku sa od udalosti dištancuje.

V piatok vo večerných hodinách mala z martinského podniku Sperto znieť hymna Sovietskeho zväzu. Keď sa okoloidúci opýtali hostí prečo, strhla sa potýčka. Podľa vedenia podniku polícia vyriešila incident priamo na mieste ešte v ten veče

Provokácia
Jeden z aktérov popisuje, že pred podnikom došlo k fyzickému napadnutiu po tom, ako sa pýtali, prečo znie táto hudba.
Zavrieť reklamu
„Na videu sme my tí za prechodom, opýtali sme sa, prečo to hrajú. Nenadávali sme ani sme nevyvolávali konflikt. Muž v bielej mikine na videu prišiel za nami a hneď za ním ten v modrom. Potom vybehli z podniku ďalší traja. Najmladšieho a najmenšieho z nás hodili o zem, kričal iba dookola, že je Slovák."

Účastník incidentu, ktorý nechce byť menovaný, dvíhal a odťahoval kamaráta preč, na čo mal od agresorov dostať päsťou do tváre. „Jeden z útočníkov vytiahol obušok," dodáva.
Svedkovia sa domnievajú, že išlo o provokáciu kvôli aktuálnemu vojnovému konfliktu na Ukrajine.

Zakázali im vstup
Vedenie podniku Sperto sa od piatkových udalostí dištancuje s tým, že priestor si prenajala súkromná osoba na oslavu a nemali otvorené pre verejnosť.

„V istom okamihu došlo k zlyhaniu jednotlivca, ktorý sa na oslavu dostal cez známeho a keď bola väčšina pozvaných pred podnikom, pustil inkriminovanú pesničku. Keďže sa kvôli tomu strhol pred podnikom konflikt, bola privolaná polícia a človek, ktorý to všetko spôsobil, bol z oslavy vykázaný," povedala za podnik Sperto Tatiana Sičáková.
Dodala, že partia, ktorá si miesto prenajímala, sa vedeniu za konflikt na druhý deň ospravedlnila. „V našom podniku už majú organizovanie akejkoľvek akcie zakázané," doplnila, aktuality.sk

X X X

Svetoví lídri chcú zvyšovať tlak na Rusko

Západní spojenci od začiatku ruskej invázie deklarovali jednotu ohľadne sankcií. Tú naštrbilo Nemecko, ktoré je proti prerušeniu dodávok ropy a zemného plynu z Ruska do Európy.
Politickí lídri Spojených štátov, Británie, Francúzska a Nemecka sa počas pondelkových rokovaní prostredníctvom videokonferencie dohodli na potrebe ďalších krokov, ktoré majú potrestať Rusko za inváziu na Ukrajinu. Následne Rusko vyzvali, aby z Ukrajiny stiahlo svoje jednotky.

Americký prezident Joe Biden, britský premiér Boris Johnson, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz "potvrdili svoje odhodlanie pokračovať vo zvyšovaní nákladov pre Rusko za jeho nevyprovokovanú a neoprávnenú inváziu na Ukrajinu", píše sa vo vyhlásení Bieleho domu.

Agentúra AFP pripomína, že západní spojenci od začiatku ruskej invázie deklarovali jednotu ohľadne sankcií, avšak tú v pondelok naštrbilo Nemecko, ktoré je proti prerušeniu dodávok ropy a zemného plynu z Ruska do Európy. Scholz ešte pred rokovaním označil dodávky energetických surovín z Ruska za nevyhnutné pre Európu. USA dovážajú z Ruska len malé množstvá ropy.

Vo vyhlásení nemeckej vlády po videokonferencii sa sankcie nespomínali. Berlín sa zameral na obavy týkajúce sa problémov s dopravou humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Podľa hovorcu nemeckej vlády Steffena Hebestreita sa všetci štyria lídri zhodli na tom, že "ochrana civilného obyvateľstva musí byť najvyššou prioritou a Rusko musí okamžite ukončiť svoj útok na Ukrajinu – ktorý je v rozpore s medzinárodným právom – a úplne stiahnuť svoje vojská, aktuality.sk

X X X

Pentagón tvrdí, že na Ukrajine sú už skoro všetci ruskí vojaci z pohraničia

Pentagón cez víkend vyslal do Európy ďalších 500 vojakov, čím sa celkový počet amerických vojakov zvýši na približne 100-tisíc.
WASHINGTON: Ruský prezident Vladimir Putin nasadil na Ukrajinu už takmer 100 percent z viac ako 150 000 vojakov, ktorých pred inváziou sústredil pri ukrajinských hraniciach v Rusku a Bielorusku. Podľa agentúry Reuters to v pondelok uviedol vysoko postavený predstaviteľ rezortu obrany USA.

"V tejto chvíli je to náš najlepší odhad," povedal predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný.
Pentagón cez víkend vyslal do Európy ďalších 500 vojakov, čím sa celkový počet amerických vojakov zvýši na približne 100-tisíc, uviedol predstaviteľ v situácii, keď sa Spojené štáty snažia zabrániť tomu, aby sa vojna z Ukrajiny dostala na územie členských krajín NATO.

Ostreľovanie pokračuje s väčšou intenzitou
Podľa televízie CNN odvolávajúcej sa na zdroj z Pentagónu ruské sily momentálne "zintenzívňujú ostreľovanie" veľkých ukrajinských miest vrátane Charkova, Kyjeva a Černihiva, ako aj Mykolajiva a Mariupolu na juhu.
Zdroj dodal, že tieto útoky zasahujú aj civilné ciele, infraštruktúru a obývané zóny. Podľa neho "nie je jasné", či Rusi zasahujú civilné ciele zámerne, alebo či je to "následok nepresnosti" pri streľbe. Určite sa to však deje, "často a vo väčšom rozsahu a je to dôkaz bezohľadnosti, s akou Rusi rozširujú" územie zasiahnuté touto inváziou.

Rusko podľa predstaviteľa Pentagónu odpálilo doteraz na ciele na Ukrajine viac ako 625 rakiet.
V situácii, keď stále nie je jasné, ktorá zo strán konfliktu ovláda vzdušný priestor nad Ukrajinou, zdroje v USA sa domnievajú, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má k dispozícii "prevažnú väčšinu svojich lietadiel", ako aj zbraní na obranu ukrajinského vzdušného priestoru, aktuality.sk

X X X

Rusko: Ukrajinskí civilisti môžu utiecť, ale k nám. Humanitárne koridory zneužívali aj zločinci v Bosne

Cynické, absolútne nemorálne, tak označujú ruské požiadavky Francúzi ale aj samotní Ukrajinci. No ani takzvané bezpečné zóny na Ukrajine nemusia zabrániť vraždeniu civilistov.

Môžete ich evakuovať, ale musia prísť k nám. Tak absurdne dnes znela požiadavka ruského režimu prezidenta Vladimira Putina, ktorý síce súhlasil s vytvorením takzvaných humanitárnych koridorov, no tie by civilistov utekajúcich z Ukrajiny nasmerovali práve do Ruska či Bieloruska.

Teda krajín, ktoré napadli Ukrajinu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron to označil za „cynickú požiadavku“. Hovorca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zase za niečo „absolútne nemorálne“. „Sú to občania Ukrajiny, takže by mali mať právo evakuovať sa v rámi územia Ukrajiny,“ cituje ho agentúra Reuters.

O humanitárnych koridoroch na útek civilistov dnes Ukrajina a Rusko viedli mierové rokovania, už tretie od vypuknutia invázie. Uskutočnili sa v bieloruskom meste Brest, ale vzhľadom na šialené podmienky Ruska sa od nich neočakávalo nič konkrétne. Skončili sa krátko po 19. hodine večer nášho času a zjavne nepriniesli nič zásadné.

No ani humanitárne koridory, či takzvané bezpečné zóny, ešte v pomerne nedávnej minulosti neviedli k zastaveniu zabíjania civilistov. Práve naopak, často ich nepriateľ využil na ešte väčšie vraždenie nevinných v snahe vyhrať vojnu.
Najlepšie o tom vedia pozostalí po obetiach masakry v bosnianskej Srebrenici, najväčšej cielenej masakry civilistov od druhej svetovej vojny.

Bezpečná zóna v Bosne zlyhala. Nemal ju kto garantovať
Jedenásty júl 1995 sa do histórie Organizácie Spojených národov zapísal ako jeden z najflagrantnejších porušení medzinárodného práva. Pre Európu aj jeden z najtragickejších v moderných dejinách.

Ešte dva roky predtým OSN vyhlásila bosnianske mestečko Srebrenica za takzvanú bezpečnú zónu. Aj preto sa tam od apríla 1993 začali postupne schádzať desiatky tisíc bosnianskych utečencov, ktorí utekali pred srbskými vojskami generála Ratka Mladiča. Bezpečné zóny mali chrániť civilistov a OSN ich postupne vyhlasovala aj v iných častiach Bosny.
Problémom bolo, že medzinárodné spoločenstvo ich síce vyhlásilo, ale nevedelo garantovať ich bezpečnosť. Niečo podobné sa teraz môže stať aj na Ukrajine.

Mladič vyškolil holanského veliteľa. Ten prosil o pomoc NATO

Najviac sa to ukázalo práve v Srebrenici, nad mestom síce „na papieri“ visela ochranná ruka OSN, no 8372 mužov a chlapcov to 11. júla 1995 neochránilo od toho, aby ich bosnianskosrbské vojská na čele s veliteľom a neskôr odsúdeným vojnovým zločincom Ratkom Mladičom chladnokrvne popravili.

Neďaleko Srebrenice, v dedinke Potočari OSN zhromaždila tisícky utečencov v tamojšej bývalej továrni na akumulátory. Medzinárodné jednotky mohli evakuovať ženy a deti do bezpečnejšej časti Bosny, nad ktorou Srbi nemali kontrolu. No Mladič žiadal, aby muži a chlapci zostali. Prisľúbil, že sa im nič nestane.

Holandské vojská pôsobili bezbranne. Všetko zachytili aj kamery – vtedajší šéf mierových síl OSN, holandský veliteľ jednotiek Dutchbat (pod správou OSN) Thom Karremans sa s Mladičom stretol v dnes už ikonickom hoteli Fontána, no skôr ako dialóg to vyzeralo ako školenie žiaka a učiteľa. Od začiatku bolo jasné, kto tu ťahá za kratší koniec: Mladič po veliteľov Karremansovi celý čas vrieskal a Holanďan pôsobil, ako by mal sám strach o život.

Karremans medzitým žiadal NATO o leteckú podporu, no tá prišla neskoro. Mladičove vojská medzitým v júli 1995 za pár dní považdili viac ako 8000 mužov a chlapcov a ich telá zakopali v okolitých lesoch. Nezabránilo im v tom ani vyhlásenie Srebrenice za bezpečnú zónu, ktoré OSN vyhlásila dva roky predtým v apríli 1993.

Rusi zabili matku utekajúcu s deťmi
Ak sa história dnes čiastočne opakovala, bolo to práve na Ukrajine a najlepšie o tom svedčí mimoriadne brutálna fotografia mŕtvej matky a jej dvoch zabitých detí. V nedeľu ju zverejnil americký New York Times, urobil tak výnimku, keďže podobne hrozné zábery zobrazujúce zabitých ľudí v minulosti príliš nezverejňoval.

Rodina v zložení matka a dve malé deti sa snažila uniknúť cez údajne bezpečný most ponad rieku Irpiň neďaleko Kyjeva. Všetkých troch na mieste zabila ruská mínometná strela.
Mnohí sa teraz obávajú, že podobne by dopadli aj „garancie“ Ruska v prípade vyhlásenia humanitárnych koridorov, alebo bezpečných zón pre civilistov.

Rusko navrhlo zatiaľ šesť koridorov pre evakuáciu ukrainských žien a detí. Tri z nich by ústili priamo do Ruska, jeden do Bieloruska a dve do oblastí v strednej a juhovýchodnej Ukrajine. Je nepravdepodobné, že by s niečím podobným Ukrajina súhlasila. Otázkou stále je, kto by bezpečnosť koridorov garantoval, keďže v minulosti v tomto zlyhala aj OSN.
Pred vojnou z Ukrajiny utieklo už 1,7 milióna ľudí, z toho viac ako 100-tisíc cez hranice so Slovenskom. Až milión
Ukrajincov si zvolilo útek cez Poľsko, tvrdí najnovšie UNHCR.

Požiadavky Ruska voči Ukrajine (platné dnes):
Ukrajina sa má odzbrojiť.
Má uznať Krym za nezvásislý.
Má uznať donecké separatistické republiky.
Má sa vzdať snahy o členstvo v NATO ale aj v EÚ.
Aktuality.sk

X X X

Ruský vyjednávač: Rozhovory nepriniesli pokrok, koridory by mohli byť v utorok

V rámci politického urovnania situácie k pokroku nedošlo.
MINSK: Hlavný vyjednávač ruskej delegácie na mierových rokovaniach s Ukrajinou Vladimir Medinskij očakáva, že takzvané humanitárne koridory na Ukrajine začnú fungovať od utorka. Medinskij sa takto podľa agentúry AP vyjadril po tom, ako sa v pondelok večer skončilo v Bielorusku tretie kolo rokovaní s Ukrajinou.

Ruský vyjednávač ďalej uviedol, že v rámci politického urovnania situácie nedošlo k pokroku. Zároveň však vyjadril nádej, že ďalšie kolo rokovaní bude produktívnejšie.
"Naše očakávania sa pri rozhovoroch nenaplnili, ale dúfame, že nabudúce budeme schopní urobiť výraznejší krok vpred," povedal Medinskij a dodal, že "rokovania budú pokračovať".

Medinskij okrem toho povedal, že dosiaľ nefungoval žiaden z humanitárnych koridorov, pričom z tejto skutočnosti obvinil Ukrajinu, informuje agentúra DPA.

Rozhovory budú pokračovať
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí naopak v pondelok obvinilo Rusko z toho, že napriek prísľubu koridorov a zastavenia paľby pokračovalo v ostreľovaní ukrajinských miest vrátane Kyjeva. Ukrajinské vedenie tiež ostro kritizovalo skutočnosť, že niektoré koridory vedú do Bieloruska alebo Ruska.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak podľa stanice Sky News v pondelok uviedol, že tretie kolo rokovaní neprinieslo výrazné zlepšenie celkovej situácie. Dodal však, že pri najnovších rokovaniach došlo k malému pokroku ohľadne logistiky humanitárnych koridorov, a teda evakuácie civilistov.

"Dosiahli sme niekoľko malých pozitívnych výsledkov týkajúcich sa logistiky humanitárnych koridorov," uviedol Podoľak na Twitteri. Dodal, že obe strany budú v rozhovoroch pokračovať, a to vrátane "intenzívnych" rokovaní o zaistení prímeria na Ukrajine.
Agentúra DPA pripomína, že Rusko podmieňuje úplné ukončenie vojny proti Ukrajine jej neutralitou, ktorú si má zakotviť v ústave. Kyjev má zároveň uznať ruskú zvrchovanosť nad polostrovom Krym a separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé republiky, aktuality.sk

X X X

Kauzu údajného úplatku pre ministra Mikulca rieši špeciálna prokuratúra. Vyšetruje podozrenie z korupcie

Kauza sa začala zverejnením nahrávky medzi bývalým šéfom NAKA Branislavom Zurianom a exprezidentom finančnej správy Františkom Imreczem. Stotisícový úplatok mal podľa nahrávky prijať Mikulec pred viac ako 10 rokmi. Vyšetrovanie sa rozbehlo, nikto nebol obvinený.

Prípad údajného stotisícového úplatku, ktorý mal podľa nahratého rozhovoru prijať minister vnútra Roman Mikulec ešte počas pôsobenia u vojenských tajných, stále žije. Nerieši ho však polícia, ale priamo prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. V tejto veci začali vyšetrovanie. Pre Aktuality.sk to potvrdil hovorca generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.
„Úrad špeciálnej prokuratúry v súvislosti s vami uvádzaným podozrením z korupčnej trestnej činnosti vykonáva od roku 2021 vyšetrovanie vo veci podozrenia zo zločinu prijímania úplatku a prečinu podplácania,“ napísal.

Podozrenie vyplávalo na povrch pred rokom v januári, keď o ňom prehovoril bývalý šéf finančnej správy František Imrecze. Rozprával sa s vtedajším šéfom NAKA Branislavom Zurianom. Debatu si niekto nahral a záznam o niekoľko mesiacov neskôr posunul médiám.

Zurian: Zatiaľ som nevypovedal
Bývalý šéf NAKA Zurian tvrdí, že doteraz nebol vypočutý. Podozrenia okolo úplatku vraj oznámil vyšetrovateľovi Jánovi Čurillovi, a preto oponuje slovám policajného exprezidenta Petra Kovaříka, ktorý v minulosti povedal, že to riadne neoznámil.

„Ako prebiehalo vyšetrovanie, resp. operatívne rozpracovanie tejto veci, to neviem, nakoľko tím Očistec patril pod obvineného Kovaříka. Zostáva mi len veriť, že vyšetrovanie bolo zákonné. Doposiaľ som nebol vypočutý ani na Úrade inšpekčnej služby, ani na Úrade špeciálnej prokuratúry,“ povedal Zurian pre Aktuality.sk.

Františka Imreczeho obvinili mesiac po stretnutí so Zurianom. Jeho zadržanie však súviselo s inou, ekonomickou kauzou Mýtnik. Exfunkcionár a nominant Smeru bol aj vo vyšetrovacej väzbe. Neskôr sa rozhodol spolupracovať s políciou. Jeho advokát Miroslav Ivanovič potvrdil, že bývalý šéf finančnej správy vypovedal už aj v súvislosti s údajným úplatkom, o ktorom sa hovorí na nahrávke.

Ako vyťažili ministra
O kauze bolo dlhšie ticho. Vlani v lete vtedajší policajný prezident Peter Kovařík povedal, že polícia informácie o údajnom úplatku opakovane preverovala, no medializované správy sa nepotvrdili.
„Prvýkrát vo februári tohto roka, keď previerkou so zainteresovanými osobami medializované informácie potvrdené neboli, a po poslednej medializácii boli informácie opätovne preverené s rovnakým výsledkom,“ vyhlásil vlani v júli Kovařík.

Podozrenia sa však preverovali ďalej. Policajní operatívci vyťažili ministra vnútra Romana Mikulca aj v čase, keď ich kolegov vyšetrovateľov v kanceláriách odpočúvala policajná inšpekcia. Bývalý šéf tímu Očistec a aktuálny šéf NAKA Ľubomír Daňko v rozhovore pre Aktuality.sk opísal okolnosti operatívneho vyťažovania šéfa rezortu vnútra.
„Ten deň, z ktorého je odposluch, sme vyťažovali Romana Mikulca k nahrávke o úplatku.

Bolo dohodnuté, že operatívci prídu na ministerstvo vnútra o 13. hodine. On tam však nebol. Preto zavolali Čurillovi, ten volal s prezidentom, že minister tam nie je. Potom zavolal späť operatívcom, že ,minister je na ÚŠP, počkajte ho‘. Oni ho aj počkali, vyťažili ho a je o tom aj úradný záznam,“ povedal Daňko.

Informácie od Lučanského?
O samotnom vyšetrovaní už hovoriť nechcel. Policajti totiž prípad posunuli na špeciálnu prokuratúru.
„Nebudem sa k tomu vyjadrovať, pretože celý prípad bol odstúpený na Úrad špeciálnej prokuratúry a ten si vedie vyšetrovanie sám. Ja už nie som kompetentný sa k tomu vyjadrovať,“ vysvetlil.
Nahrávku medzi Františkom Imreczem a Branislavom Zurianom zverejnil týždenník Plus 7 dní. Mala vzniknúť vlani v januári, keď Zurian ešte šéfoval elitným policajtom a Imrecze nečelil žiadnym obvineniam.

Zurian sa na nahrávke Imreczemu prihováral, že chce len kamarátsky overiť nejaké informácie, ktoré sa k nemu mali dostať cez exšéfa polície Milana Lučanského od niekdajšej Imreczeho dvojky na finančnej správe – Daniela Čecha. Ten čelil po akcii Judáš obvineniam spolu s Lučanským. Uzavrel dohodu o vine a treste a v tejto veci je aj právoplatne odsúdený na podmienečný trest.

Mikulec: Žiadne úplatky som nezobral
Zurian na zázname naznačuje, že zachytil šumy o údajnej korupcii Romana Mikulca. Imrecze reaguje spočiatku váhavo a uisťuje sa, či šéf NAKA nenahráva, potom sa rozhovorí. Meno Roman Mikulec po celý čas nepadne. Imrecze hovorí len o Romanovi, ktorého označuje Pilot.

„Nebudem vám klamať, nejaký príbeh tam je. Ten príbeh určite pre neho (Mikulca) nie je príjemný, pretože on bol vtedy šéf VSS (Vojenskej spravodajskej služby, pozn. red.),“ rozpráva Imrecze na nahrávke. Úplatok mal súvisieť so zákazkou pre firmu SAP, kde Imrecze v minulosti pôsobil.

Minister Roman Mikulec v minulosti špekulácie o úplatku opakovane dôrazne odmietol. ,,Absolútne odmietam, nikdy v živote som s pánom Imreczem o žiadnych úplatkoch nehovoril ani som žiadne úplatky od neho nezobral,“ vyhlásil Mikulec. Podľa svojich slov sa s ním stretol iba ako riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby pri nákupe softvéru

Vyhlásil tiež, že Štefana Kaplána, ktorý mal podľa nahrávky „všetko riešiť“, vôbec nepozná a netuší, o koho ide. Ministra sme oslovili s otázkou, či už bol vypovedať na špeciálnej prokuratúre a aký je jeho aktuálny postoj v tejto veci. V reakcii nás odkázal na Úrad špeciálnej prokuratúry, aktuality.sk

X X X

Slota mal darovať pozemok pod halou. Polícia tvrdí, poslanci schválili nelogické uznesenie

Súčasný poslanec podal vo veci starej šestnásť rokov trestné oznámenie. Polícia tvrdí, že medzi mestom a vlastníkom haly a okolitých pozemkov nastala v roku 2007 dohoda, ktorou sa Žilina svojho nároku na parcely vzdala.

Žilinskí poslanci chcú známu športovú halu, ktorú vlastní podnikateľ George Trabelssie späť do majetku mesta. Na februárovom zastupiteľstve navrhovali primátorovi, aby jednal s majiteľom, ku ktorému sa stavba, zvaná korytnačka, dostala zvláštnymi prevodmi za primátora Jána Slotu.

Návrh o jednaniach s Trabelssiem v zastupiteľstve zatiaľ neprešiel, no poslanec Peter Cibulka v diskusii povedal, že o pozemok pod športovou halou na Bôriku prišla Žilina podvodom a primátor Ján Slota (SNS) ho vtedajšiemu kupcovi daroval za nula slovenských korún.

Poslanec si myslí, že môže ísť o trestný čin pre porušenie povinností pri správe cudzieho majetku a podal preto trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
Podľa primátora Petra Fiabáneho (nezávislý) má mesto smolu, že zastupiteľstvo v roku 2006 prevod pozemku schválilo nejasne. Keď Slota predával športovú halu, Fiabáne bol poslancom. Hlasoval proti predaju.

Priľahlé pozemky
V apríli 2006 žilinskí poslanci rozhodovali o predaji športovej haly na Bôriku aj s priľahlými pozemkami. Radnica pod vedením Slotu vyhlásila výberové konanie na prenájom športovej haly za podmienky, že sa záujemca preukáže finančným zabezpečením vo výške 30 miliónov slovenských korún. Z tých mal do dvoch mesiacov zabezpečiť opravy haly a následne jej prevádzku z vlastných zdrojov.

Uznesenie pokračovalo tým, že ak sa takýto záujemca nenájde, mestské zastupiteľstvo bude súhlasiť s odpredajom haly za 50 miliónov korún a tiež s odpredajom priľahlých pozemkov za cenu dvetisíc korún za meter štvorcový.
Poslanci uznesenie schválili, hoci neobsahovalo konkrétne parcely ani definíciu toho, čo sú priľahlé pozemky. Následne Ján Slota už po prehratých decembrových komunálnych voľbách, keď vedel, že ho vystrieda Ivan Harman, podpísal bez výberového konania kúpnu zmluvu na halu a pozemky so spoločnosťou Antrade.

Jej konateľom bol Michal Krnáč, známy ako poradca exministra životného prostredia za SNS Viliama Turského, ktorého za Ficovej prvej vlády odvolali za mnohomiliónový škandál známy ako kauza popolček. Za Turského dostala 15-miliónovú dotáciu aj firma Milenium trading, v ktorej bol Krnáč tiež konateľom. Do Milenium trading smerovali milióny spojené s kauzou emisie, prepojenou s ministrami SNS.

Krnáč po kúpe tvrdil, že prostredníctvom svojej firmy iba zastupoval klienta, ktorý mal byť pravým vlastníkom športovej haly. Spoločnosť Antrade neskôr kúpil podnikateľ George Trabelssie s tým, že sa obával o návratnosť svojej pôžičky vo výške 112 miliónov korún. A tak pozemky s halou napokon skončili v majetkovom portfóliu priateľa Jána Slotu.

V zmluve pozemok chýbal
Podľa kúpnej zmluvy spoločnosť Antrade zaplatila v roku 2006 mestu 112 006 000 korún - 50 miliónov dala za športovú halu a 62 006 000 za pozemky, pričom podľa schváleného uznesenia mala spoločnosť platiť dvetisíc eur za meter štvorcový.
Antrade zaplatila za sedem parciel, zahrnutých v zmluve, suma však nezahŕňa 9 954 metrov štvorcových pozemku priamo pod halou. Firma teda zaplatila za 31 003 metrov štvorcových pozemkov, no dostala 40 957 metrov štvorcových. Mesto tak malo prísť o 19 908 000 miliónov slovenských korún.

Domnienka
Pozemok mal podľa znalca, ktorého oslovila polícia, v tej dobe hodnotu 22 364 618 korún. Vyšetrovateľka žilinskej polície však dôvod na začatie trestného stíhania nevidela. V odmietnutí trestného oznámenia, konštatuje, že uznesenie mestského zastupiteľstva z roku 2006 sa naozaj predmetným pozemkom nezaoberá, kým na kúpnej zmluve sa už táto parcela vyskytuje.

„Z kontextu uznesenia je možné iba sa domnievať, čo bolo zámerom poslancov, keď toto uznesenie schvaľovali. Prepočtom ceny na metre štvorcové priľahlých pozemkov k športovej hale a spočítaním s cenou športovej haly bez samotného pozemku pod halou, kúpna cena skutočne zodpovedá iba pozemkom bez parcely pod halou,” zhrnula vyšetrovateľka.

Podľa polície je otázne, prečo poslanci schválili uznesenie s takýmto nelogickým obsahom. V odmietnutí trestného stíhania uvádza, že je nie je jasné, či mali poslanci zámer predať celý súbor nehnuteľností bez kľúčového pozemku, alebo chceli kupujúcemu ušetriť 19 908 000 miliónov slovenských korún.
V súčasnosti sa podľa polície nedá zistiť, čo bol zámer poslancov, Jána Slotu, ako hlavu radnice, ktorá takýto materiál predkladala, vyšetrovateľka nevypočula.

Predčasné rozhodnutie
Podľa krajskej prokuratúry však polícia rozhodla o prípade predčasne a vyšetrovateľke dala pokyn, aby do spisu doplnila ďalšie dôkazy. Napríklad vypočuť niektorého z poslancov, ktorý hlasoval proti spornému uzneseniu a tiež znalca, ktorý mal určiť, akú hodnotu mal predmetný pozemok v roku 2006. Vypočutie Jána Slotu však nevyžadovala.

„Prokuratúru nezaujímalo, ako je možné, že Ján Slota bez súhlasu zastupiteľstva kúpnou zmluvou previedol lukratívny pozemok v centre mesta na spoločnosť Michala Krnáča, ale zaujímali ju dôvody poslancov, ktorí hlasovali o návrhu, ktorý nepredkladal nikto z nich,” oponuje poslanec Peter Cibulka, ktorý podával trestné oznámenie.

Či polícia Jána Slotu medzičasom vypočula, nepovedala: „Polícia ku konkrétnym osobám informácie neposkytuje. Informácie poskytujeme k prípadom, a to len v takom rozsahu, ako to umožňuje stav konkrétnej veci,” povedala Gabriela Kremeňová z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline.

Memorandum
Polícia sa však pri odmietnutí stíhania odvoláva na memorandum, ktoré mesto Žilina, už za nového primátora Ivana Harmana podpísalo s terajším vlastníkom haly - s Georgeom Trabelssiem.
Žilina vo vedení s Harmanom, sa o pozemky a halu chcela súdiť, neskôr žalobu stiahla, proces skončil dohodou o urovnaní a spor na súde sa zastavil.

Harman celú kúpnu zmluvu s kupcom haly Antrade spochybnil a mesto podalo žalobu na súd. Žilina v žalobe namieta, že Slota zmluvu uzatvoril bez verejnej súťaže či inej formy výberového konania. Právnik mesta napádal aj to, že hala ani pozemky neboli nijako bližšie identifikované v uznesení, ktoré poslanci schvaľovali. Neobsahovalo informáciu o parcelách a ani to, o akú športovú halu vlastne ide.

Po vydaní predbežného opatrenia nesmela firma Antrade nakladať s halou ani pozemkami. Kroky mesta jej mali spôsobiť škody, aj ona sa preto obrátila na súd.
Firmu Antrade po čase kúpila Trabelssieho Slovenská investičná a realitná spoločnosť a s mestom začali rokovať o skončení súdnych sporov, ktorých výsledkom bola dohoda o urovnaní.

Memorandom, ktorú následne schválili aj poslanci, malo mesto uznať právny vzťah Antrade k hale a pozemkom, teda aj k pozemku pod halou. Podpísanie memoranda malo upraviť vzťahy mesta, Trabelssieho a Antrade. Radnica ho zdôvodnila v roku 2007 tým, že súdne spory by finančne zaťažili rozpočet mesta aj zmrazenie aktivít a činností niektorých športových klubov a organizácií v meste.

Primátor neodpovedal
Vyšetrovateľka tvrdí, že to, či kúpnou zmluvou nastal protiprávny stav, mal posúdiť súd v roku 2007. Keďže však spor skončil dohodou, vec je podľa polície uzatvorená. „Pokiaľ aj nastal protiprávny stav, dodatočne bol odstránený a prevod predmetných nehnuteľností (medzi nimi aj pozemku nachádzajúceho sa pod športovou halou) bol riadne schválený mestským zastupiteľstvom v Žiline,” uzatvára vyšetrovateľka.

Podľa nej sa teda téma pozemku pod halou uzatvorila memorandom medzi mestom a Trabelssiem, ktoré navyše spečatili aj poslanci mestského zastupiteľstva v roku 2007. Opäť v ňom sedel aj súčasný primátor Fiabáne, tento raz hlasoval za memorandum.
Primátora Petra Fiabáne sme sa pýtali, ako si v roku 2006 vykladal sporné uznesenie a prečo v roku 2007 zahlasoval za memorandum, ktorým sa mesto pozemku vzdalo. Pýtali sme sa, či si Peter Fiabáne ako súčasný primátor myslí, že Žilina o pozemok pod halou v roku 2006 prišla podvodom. Na naše otázky neodpovedal.

V prípade trestného oznámenia vo veci sporného pozemku vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline vydal rozhodnutie, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť, aktuality.sk

X X X

Čečenci a kadyrovci nie sú to isté: ako vojna na Ukrajine odhalila staré spory

Jedni druhých obviňujú zo zrady. Kadyrov sa vyhráža, že s proukrajinskými Čečencami chce skoncovať raz a navždy.
Keď vodca Čečenskej republiky a spojenec Vladimira Putina Ramzan Kadyrov vyhlásil, že vysiela na Ukrajinu svojich bojovníkov, médiá obleteli titulky, že Rusov vo vojne podporia aj Čečeni.

Okamžite to však medzi čečenskými emigrantmi vyvolalo vlnu nevôle a zvýraznilo roky staré spory. Pravda to totiž je, ale len polovičná. Čečenci v emigrácii dlhodobo bojujú aj na strane Ukrajiny.
Čečenský rozkol

„Kadyrovci”, ako ich ostatní volajú, sú jednotkami aktuálneho vodcu Čečenskej republiky Ramzana Kadyrova, ktorý v Čečensku vládne tvrdou rukou už od roku 2007. Je to bývalý bojovník a syn Achmada Kadyrova. Kadyrov starší sa k moci dostal po druhej čečenskej vojne (1999 – 2000). Rusko, ktoré vtedy prvé mesiace viedol Vladimir Putin, počas nej zrovnalo so zemou hlavné mesto Čečenska Groznyj a separatistický región si podrobilo.

Množstvo ľudí z Čečenska počas vojen ušlo a do čela autonómnej severokaukazskej republiky sa dostali ľudia lojálni súčasnému ruskému prezidentovi. Odtvedy trvá medzi Čečencami rozkol, ktorý zvýraznila napríklad vojna na Donbase v roku 2014, podporovaná Ruskom.

Zapojili sa do nej aj emigranti z Čečenska. V tom čase takto vznikol napríklad dobrovoľnícky prápor Džochara Dudajeva alebo prápor šejcha Mansura. Oba sa dnes zúčastňujú obrany Kyjeva. Počty ich bojovníkov sú nejasné, odhadujú sa v stovkách.

Záhadné pôsobenie
Počty nasadených kadyrovcov na Ukrajine známe nie sú. Odhaduje sa, že by ich tam mohlo byť zrhuba 10-tisíc. Podľa provládneho média Čečňa segodňa sa 25. februára v Groznom zhromaždilo až 12-tisíc príslušníkov čečenských ozbrojených síl.

Podľa Kadyrova to boli dobrovoľníci pripravení zúčastniť sa „akejkoľvek špeciálnej operácie”. „Oficiálne vyhlasujem, že najtvrdších bojov na Ukrajine sa zúčastnia hlavne čečenskí bojovníci,” vyhlásil Kadyrov. Deň nato vodca Čečenska oznámil, že jeho jednotky sa už zapojili do bojov. Koľko z nich reálne prišlo na Ukrajinu, jasné nie je.
A cieľom dohadov je aj ich účinkovanie. V ukrajinských médiách sa 27. februára objavila správa, že ukrajinské jednotky pri bojoch v Hostomeli zabili majora čečenskej armády Magomeda Tušajeva. Kadyrov tvrdil, že to nie je pravda.

Neskôr, 1. marca oznámil, že prišli o dvoch bojovníkov a šiesti ďalší sú zranení. Mená mŕtvych však neuviedol.
O deň neskôr informoval tajomník ukrajinskej rady národnej bezpečnosti Oleksij Danilov, že sa im podarilo zlikvidovať komando kadyrovcov, ktorí prišli zavraždiť prezidenta Volodymira Zelenského.

Čečenci vs. kadyrovci
Zamieňanie kadyrovcov za všetkých Čečencov si však vyslúžilo kritiku. Postavili sa proti tomu najmä bojovníci z dobrovoľníckych práporov, ktorí prišli s vyhláseniami, že „skutoční Čečenci” stoja na strane Ukrajiny.
Rozpor sa ukázal už 26. februára v Bruseli, teda dva dni po ruskej invázii na Ukrajinu. Exilový premiér neuznanej Čečenskej republiky Ičkéria Achmed Zakajev tam jednal o pomoci Ukrajine.

2fotky v galériiPremiér neuznanej čečenskej Ičkérie Achmed Zakajev v Bruseli.Zdroj: YT Conflict Zone
„Hlavným bodom nášho rokovania bolo poskytnutie pomoci bratskému ukrajinskému ľudu vo vojne proti ruskému agresorovi... Členovia Štátnej komisie pre deokupáciu Čečenskej republiky Ičkéria oznámili, že v rôznych európskych krajinách ich oslovujú Čečenci, žijúci v Európe, ktorí sa chcú zúčastniť bojov za slobodu ukrajinského ľudu,” vyhlásil Zakajev dva dni po spustení invázie.

Osmajev: Bojujeme po boku Ukrajincov
V rovnaký deň sa Ukrajincom prihovoril aj veliteľ práporu Džochara Dudajeva Adam Osmajev, ktorý od roku 2014 pomáhal bojovať proti proruským rebelom na východe Ukrajiny. Žil na Ukrajine, pretože Rusi ho obvinili z toho, že v roku 2012 chcel spáchať atentát na Putina. Kyjev požiadali o jeho vydanie, no Ukrajina odmietla.

Osmajev prežil dva pokusy o atentát na seba. Pri tom druhom v roku 2017 však o život prišla jeho manželka Amina Okujevová.
Veliteľ práporu Džochara Dudajeva v krátkom videopríhovore ubezpečil Ukrajincov, že stoja na ich strane. „Chcem ubezpečiť Ukrajincov, že skutoční Čečenci dnes Ukrajinu bránia. Bojovali sme a budeme za ňu bojovať až do konca,” odkázal Osmajev. Kadyrovcov označil za zradcov čečenského národa a Ukrajincov vyzval, aby ich nepovažovali za Čečencov.

Tvrdé odkazy však prišli aj z druhej strany. Prvého marca na svojom kanále v sieti Telegram zverejnil Kadyrov video pochodujúcich vojakov jeho armády. K tomu dodal text, že už čoskoro si prídu po „náckov, banderovcov a šajtanov (ktorí si hovoria Čečenci). „Len neutekajte, chcem to s vami skončiť na jednom mieste a navždy,” odkázal Čečencom bojujúcim s Ukrajincami Kadyrov.
Za hranicami Čečenska žijú desiatky tisíc Čečencov. Podľa odhadov ich je len v Rakúsku zhruba 30- až 40-tisíc, aktuality.sk

X X X

Francúzski vojaci v Mali zabili vplyvného veliteľa miestnej odnože al-Káidy

Jahjá Džuadího bol zodpovedný za financie a logistickú podporu.
PARÍŽ: Francúzske jednotky v Mali zabili vysoko postaveného vodcu organizácie al-Káida v islamskom Maghribe (AQIM) Jahjá Džuadího, ktorý bol zodpovedný za financie a logistickú podporu.
Džuadí, známy aj ako abú Ammar Džazajri, bol alžírskeho pôvodu. K džihádistickým povstalcom v Alžírsku sa pridal v roku 1994. Pôsobil i ako vojenský poradca emira AQIM Abdala Málika Drukdála, ktorého v júni roku 2020 zneškodnili francúzske jednotky.

Džuadí prišiel o život v noci na 26. februára pri operácii, ktorú francúzske jednotky z misie Barkhane podnikli v oblasti ležiacej asi 160 kilometrov severne od Timbuktu.

"Bol zneškodnený zásahom na zemi za podpory prieskumného a útočného vrtuľníka Tiger a dvoch francúzskych bezpilotných lietadiel," uvádza sa vo vyhlásení francúzskej armády zverejnenom v pondelok v Paríži, citovanom spravodajským webom Ouest-france.fr.

Wagnerovci v Mali
Francúzska armáda vo svojom vyhlásení konštatovala, že Džuadího "neutralizácia je novým významným taktickým úspechom síl Barkhane". Tie sú podľa vyhlásenia "naďalej odhodlané pokračovať v boji proti ozbrojeným teroristickým skupinám so svojimi sahelskými, európskymi a severoamerickými spojencami", a to aj napriek pokračujúcemu sťahovaniu 2400 francúzskych vojakov, ktorí boli vyslaní do Mali a sú súčasťou kontingentu 4600 mužov pôsobiacich v oblasti Sahelu.
Francúzsko a jeho európski partneri zdôvodnili stiahnutie svojich vojakov z Mali "viacnásobnými obštrukciami" malijskej junty, ktorá sa chopila moci dvomi prevratmi - v rokoch 2020 a 2021.

V posledných mesiacoch dorazili do Mali početné posily, ktoré malijské úrady prezentovali ako ruských inštruktorov. Západné štáty ich považujú za žoldnierov. Má ísť o hrdlorezov z takzvanej Wagnerovej skupiny, ktorá má na objednávku Kremľa operovať aj v Kyjeve na tamojšieho prezidenta Wolodymyra Zelenského., aktuality.sk

X X X

Rusko varuje Rumunsko a ďalšie štáty pred vojenskou pomocou Ukrajine

Toto varovanie prichádza práve v čase, keď Poľsko uvažuje o dodávke svojich bojových lietadiel na Ukrajinu.
Ruské ministerstvo obrany v nedeľu upozornilo Rumunsko a „iné krajiny“ susediace s Ukrajinou, že ich bude považovať za účastníkov ozbrojeného konfliktu, ak umožnia, aby z ich územia vzlietli ukrajinské bojové lietadlá s cieľom zaútočiť na ruskú armádu.
Podľa agentúry AP na to v nedeľu na brífingu v Moskve upozornil hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov.
Ruské ministerstvo obrany má podľa neho „spoľahlivé informácie o ukrajinských bojových lietadlách, ktoré predtým odleteli do Rumunska a iných krajín“ susediacich s Ukrajinou.

Konašenkov v mene Ruska upozornil, že „využitie siete letísk týchto krajín na odstavenie ukrajinských vojenských lietadiel s ich následným nasadením proti ruským ozbrojeným silám bude možné považovať za zapojenie sa týchto štátov do ozbrojeného konfliktu“.
Televízia Sky News poznamenala, že toto varovanie prichádza práve v čase, keď Poľsko uvažuje o dodávke svojich bojových lietadiel na Ukrajinu.

Vojenské lietadlá
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v tejto súvislosti povedal, že jeho krajina „veľmi aktívne hovorí“ o poskytnutí vojenských lietadiel Poľsku ako rezervy v prípade, že Varšava pošle svoje lietadlá na Ukrajinu.
Konašenkov tiež na brífingu tvrdil, že ruské sily pri svojich zásahoch vyradili „prakticky všetky“ bojové lietadlá Ukrajiny.
CNN pripomenula, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane žiada, aby západné mocnosti vyhlásili nad Ukrajinou bezletovú zónu, aby tak zabránili ďalším ruským útokom.

Ruský prezident Vladimir Putin medzičasom v súvislosti s tým varoval, že Moskva bude považovať každú krajinu, ktorá nad Ukrajinou zavedie bezletovú zónu, za účastníka prebiehajúceho vojenského konfliktu, aktuality.sk

X X X

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu je znepokojená problémami v komunikácii s jadrovou elektrárňou v Záporoží
Ukrajina tiež oznámila, že ruské sily vypli elektrárni niektoré mobilné siete a internet a že telefónne linky, e-maily a fax už nefungujú.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v nedeľu vyjadrila „hlboké znepokojenie“ nad správami o prerušení komunikácie so Záporožskou jadrovou elektrárňou, ktorá bola tento týždeň obsadená ruskými jednotkami útočiacimi na Ukrajine.

Ruské sily zaútočili na elektráreň v piatok a zmocnili sa jej, pripomenula agentúra AFP. Podľa MAAE, odvolávajúcej sa na ukrajinské úrady, vedenie elektrárne sa teraz musí podriaďovať rozkazom veliteľa ruských síl.
Ukrajina tiež oznámila, že ruské sily vypli elektrárni niektoré mobilné siete a internet a že telefónne linky, e-maily a fax už nefungujú. Komunikácia prostredníctvom mobilných telefónov je stále možná, ale v nízkej kvalite, uviedla MAAE.
Riaditeľ MAAE Rafael Grossi v súvislosti s touto situáciou vyhlásil, že je „mimoriadne znepokojený,“ uviedla v nedeľu televízia Sky News.

Vysvetlil, že na to, aby bolo možné prevádzkovať elektráreň bezpečne, „manažment a zamestnanci musia mať možnosť vykonávať svoje povinnosti v stabilných podmienkach bez neprimeraného vonkajšieho zasahovania alebo tlaku“.
„Spoľahlivá komunikácia medzi regulátorom a prevádzkovateľom je rozhodujúcou súčasťou celkovej jadrovej bezpečnosti a ochrany,“ povedal.
Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu podľa Kremľa uistil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o „fyzickej a jadrovej bezpečnosti“ jadrovej elektrárne v Záporoží.
Grossi v piatok ponúkol, že odcestuje na Ukrajinu, aby s Kyjevom a neskôr i Moskvou rokoval o spôsoboch, ako zaistiť bezpečnosť ukrajinských jadrových zariadení.

Táto jeho ponuka prišla len niekoľko hodín po tom, ako ruské sily po bojoch s ukrajinskými jednotkami ovládli jadrovú elektráreň v Záporoží, aktuality.sk

X X X

Farmafirma postaví v Keni svoju prvú továreň na výrobu vakcín v Afrike

Továreň by mala byť schopná vyrobiť 500 miliónov dávok vakcín ročne pre tento kontinent, na ktorom žije 1,3 miliardy ľudí.
NAIROBI: Americká biotechnologická spoločnosť Moderna v pondelok oznámila, že v Keni postaví svoju prvú továreň na výrobu mRNA vakcín v Afrike. Moderna investuje do výroby v Keni 460 miliónov eur.
Továreň by mala byť schopná vyrobiť 500 miliónov dávok vakcín ročne pre tento kontinent, na ktorom žije 1,3 miliardy ľudí. Podľa generálneho riaditeľa Moderny by mal závod v Keni začať distribuovať vakcíny do okolitých štátov od budúceho roka.

Svetová zdravotnícka organizácia WHO vo februári rozhodla, že Keňa a päť ďalších afrických štátov získa technológie na výrobu mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19.
Zavrieť reklamu
Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb v Afrike je plne zaočkovaných proti covidu iba 12,7 percenta Afričanov. V súčasnosti sa na africkom kontinente vyrába iba jedno percento z vakcín, ktoré tam podávajú, aktuality.sk

X X X

V Litve sa pre vojnu na Ukrajine zvýšil počet migrantov z Bieloruska

Počet Bielorusov, ktorí prekročili hranicu do Litvy, vzrástol najmä po tom, ako sa objavili dohady, že odchod z Bieloruska by „o deň alebo dva“ mohol byť obmedzený.
Litovská pohraničná stráž v posledných dňoch eviduje zvýšenie počtu migrantov z Bieloruska, pričom väčšina z nich sú muži. Agentúra DELFI.lt cez víkend uviedla, že Bielorusi odchádzajú zo svojej krajiny v obave, že budú čoskoro povolaní do bojov na Ukrajine.

Agentúra dodala, že počet Bielorusov, ktorí prekročili hranicu do Litvy, vzrástol najmä po tom, ako sa objavili dohady, že odchod z Bieloruska by „o deň alebo dva“ mohol byť obmedzený a že by mohla byť vyhlásená aj všeobecná mobilizácia.
Giedrius Matkevičius, vedúci oddelenia hraničnej kontroly vilniuskej pohraničnej stráže, potvrdil, že väčšina z migrantov sú muži, ktorí sa obávajú, že ich v Bielorusku „odvedú do armády a pošlú bojovať proti Ukrajincom“.

„Utekajú, zažiadajú o poľské víza a potom si nájdu krajinu, kam môžu ísť bez víz, snažia sa odísť čo najďalej. Pokúšajú sa dostať do Gruzínska.... Niektorým sa podarilo odletieť do Dubaja,“ povedal Matkevičius.
Bielorus Raman pre agentúru DELFI.lt uviedol, že jeho priateľ koncom pracovného týždňa odišiel do Poľska, aby mu nemohli doručiť predvolanie a nemusel slúžiť v armáde. „Boja sa, najmä mladí ľudia do 27 rokov,“ spresnil Raman.

Nechcú sa vrátiť
Podľa DELFI.lt však v Bielorusku teraz nechcú zostať ani starší muži. Časť z nich je zamestnaná v Litve, čo je podľa nich podľa zákona legálna možnosť, ako vycestovať z Bieloruska vyhnúť sa povinnosti ísť do vojny, ktorú nepodporujú.
„Jedna vec je brániť sa, druhá útočiť. To sú dve rôzne veci. A najmä: proti komu útočiť? Proti susedovi?“ povedal Bielorus Iľja, podľa ktorého „vojna nie je riešenie“.

Artur, ktorý sa tiež rozhodol pre odchod z Bieloruska, upozornil, že vyhnúť sa záväzku ísť bojovať môže byť ťažké.
„Ak ste podpísali, že ste sa oboznámili s predvolaním a nedostavíte sa na vojenskú správu, vznikne trestnoprávna zodpovednosť – polícia vás zapíše do zoznamu hľadaných,“ vysvetlil.

Viacerí muži sa preto vyjadrili, že ak počas pobytu v Litve zistia, že sa im niekto snaží doručiť predvolanie z vojenskej správy, do Bieloruska sa nevrátia, kým bude vojna na Ukrajine.
Opýtaní Bielorusi súčasne pripomenuli, že zástancov politiky Západom neuznaného prezidenta Alexandra Lukašenka a tých, ktorí ospravedlňujú útok Vladimira Putina na Ukrajinu, je v ich vlasti „tiež dosť“, aktuality.sk