Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) opäť poriadne zavaril nielen slovenskej diplomacii, ale prvýkrát aj prezidentke Zuzane Čaputovej. Líder SNS totiž na oslavy 75. výročia osláv SNP pozval aj bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Toho kritici označujú za posledného európskeho diktátora. Podľa diplomatického protokolu pritom predseda národnej rady nie je oprávnený pozývať na návštevu Slovenska iných prezidentov. Urobiť tak môže len hlava štátu, teda Zuzana Čaputová.

Aj preto prezidentka vo štvrtok vyhlásila, že musela na túto skutočnosť upozorniť bieloruských predstaviteľov.
„Vyslali sme do Bieloruska signál, že pozvanie nešlo od prezidentky republiky. Prezidenta by mal pozvať iba prezident,” skonštatovala Čaputová.

Danko trvá na svojom, Pellegrini podporil Čaputovú

Predseda parlamentu Andrej Danko napriek tomu nechce z pozvania Lukašenka ustúpiť a prezidentku nepriamo obvinil z politizovania osláv SNP. „Toto pozvanie protokolárne neslúži na oficiálnu návštevu na najvyššej úrovni, je to účelové pozvanie na konkrétne podujatie. V prípade, že pán Lukašenko akceptuje pozvanie, predseda parlamentu Andrej Danko ho prijme ako svojho osobného hosťa,” vyhlásil Dankov hovorca Tomáš Kostelník.

Na stranu prezidentky sa pritom pridal aj predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD). Pripomenul, že kompetencia stretávať sa s hlavami iných štátov patrí hlave štátu.„Nemám potrebu to ďalej komentovať. Pani prezidentka sa vyjadrila jasne,” dodal Pellegrini.

Koalícia expresne rýchlo schválila zákon proti súperom.

Proti Lajčák aj Cséfalvayová

S krokom Danka nesúhlasí navyše ani minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer-SD). Ten podľa TASR povedal, že ak by bol Lukašenko pozvaný bez vedomia prezidentky, išlo by o diplomatický prešľap. Priznal, že o tomto pozvaní nevedel ani on sám, dozvedel sa o tom až neskôr.

Predsedníčka parlamentného zahraničného výboru Katarína Cséfalvayová pre Aktuality.sk povedala, že pozvanie bieloruského prezidenta považuje za neštandardné.

„Návštevu pána Lukašenka na Slovensku by som považovala za poľutovaniahodnú udalosť. Ja by som, keď už, tak práve naopak pozvala predstaviteľov opozície, ktorá je v Bielorusku prenasledovaná režimom, čo tam vládne,” poznamenala Cséfalvayová, aktuality.sk

X X X

Pellegrini: Nevykonávam žiadne kroky na vymenovanie za predsedu Európskej rady

Predseda vlády Peter Pellegrini (Smer) nevykonáva žiadne konkrétne kroky na to, aby bol vymenovaný na post predsedu Európskej rady. Povedal to vo štvrtok na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti. Informácie o jeho záujme zachytil a považuje ich za ocenenie svojich postojov. Diskutovať o tejto téme je podľa neho predčasné.

„Nevykonávam žiadne konkrétne kroky na to, aby som bol na takúto pozíciu niekým vymenovaný. Na druhej strane, ak som sa niekde v kuloárnych diskusiách v tom site viacerých mien objavil, môžem to vnímať najskôr ako kompliment a ocenenie mojich postojov. Momentálne o tom diskutovať by bolo predčasné. Zatiaľ sa so mnou nelúčte,“ odpovedal premiér na otázku člena výboru Martina Klusa (SaS), ako je to s informáciami, že by mal Pellegrini záujem nahradiť Donalda Tuska, ktorý aktuálne tento post zastáva.

Klus sa tiež pýtal, ako by Pellegrini v prípade novej funkcie vyriešil situáciu, keď by na Slovensku nebol niekoľko mesiacov premiérom. „Ak by som od premiérov a prezidentov EÚ nebodaj dostal takúto ponuku, asi by to už bol skôr technický detail, ako by sme potom dospeli k voľbám. To by sa asi technicky dalo vyriešiť,“ povedal Pellegrini s tým, že by bolo väčším úspechom, keby Slovensko malo obsadenú takúto pozíciu. „Teraz nehovorím, že by som to mal byť ja,“ dodal.

Podľa informácií denníka Pravda mal Pellegrini prejaviť vážny záujem o post predsedu Európskej rady. Pellegrini minulý týždeň vo svojom stanovisku uviedol, že sa neuchádzal o pozíciu v orgánoch EÚ a svoju úlohu vidí hlavne na Slovensku. Povedal to aj po skončení sa dvojdňového samitu EÚ v Bruseli. Vtedy rozhodne poprel, že by sa uchádzal o niektorú z vysokých pozícií v štruktúrach Európskej únie./agentury/

X X X

Salvini zvažuje na hranici so Slovinskom postaviť múr kvôli migrácii

Taliansky minister vnútra a šéf protiimigračnej strany Liga Matteo Salvini.Autor: SITA/AP, Riccardo Antimiani
Taliansky minister vnútra a šéf protiimigračnej strany Liga Matteo Salvini zvažuje postaviť na hranici so Slovinskom múr kvôli migrácii. Predchádzajúce opatrenia talianskej vlády, teda zatvorenie prístavov a zneprístupnenie teritoriálnych vôd humanitárnym lodiam s migrantmi na palube, podľa neho oživili balkánsku migračnú trasu.

Balkánska migračná trasa, ktorá vedie z Pakistanu a Afganistanu až do Rakúska a Nemecka, podľa údajov talianskeho ministerstva vnútra znova ožíva. V roku 2018 bolo na hranici Talianska a Slovinska zaznamenaných 446 migrantov bez patričných dokumentov, zatiaľ čo tento rok to bolo doteraz 782 ľudí, uvádza talianske ministerstvo vnútra.

Hoci to v porovnaní s celkovým tokom utečencov nie sú vysoké čísla, Salvini bezmála zdvojnásobenie počtu migrantov na hranici so Slovinskom interpretuje ako oživenie tejto pevninskej migračnej cesty po tom, ako opatrenia talianskej populistickej vlády razantne znížili počet tých, ktorí do Talianska priplávajú zo severnej Afriky.

„Balkánska cesta sa znovu otvorila,“ povedal Salvini v stredu na tlačovej konferencii. „Od júla spustíme so Slovincami spoločné pohraničné hliadky. Ak sa migračný tok nezastaví, nevylučujeme vztýčenie fyzickej zábrany na hranici, ako to už urobili iné európske krajiny. Extrémne zlo si žiada extrémne opatrenia,“ dodal.

Podľa posledných údajov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežná stráž (Frontex) bolo v prvých štyroch mesiacoch tohto roka na jednotlivých hraniciach balkánskej cesty zaznamenaných 4 263 migrantov, hlavne Afgáncov, Iráncov, Iračanov a Sýrčanov. Do Talianska z nich mieri len menšina, väčšinou sa chcú dostať do Rakúska alebo do Nemecka.
Salvini tiež varoval, že ak únia rázne nezasiahne, Taliansko by mohlo odísť zo schengenského priestoru./agentury/

X X X

Žitňanská: Nezvolenie šéfky protikorupčného úradu je neúcta voči vlastným záväzkom

To, že parlament dnes nezvolil šéfku Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie, je hrubý prejav neúcty voči vlastným záväzkom a slovám z minulosti. Je to hrubý prejav neúcty aj voči členom výberových komisií, ktoré s najlepším vedomím a svedomím urobili výberové konania, voči kandidátom a kandidátkam, ktorí sa zúčastnili na výberovom konaní aj voči všetkým ostatným, ktorí do fungovania tohto úradu na základe predchádzajúcich koaličných prísľubov vkladali nádej na novú kvalitu boja proti korupcii.

Na svojom facebookovom profile to uviedla exministerka spravodlivosti, dnes nezaradená poslankyňa Lucia Žitňanská. Adeptkami na post boli Zuzana Dlugošová a Monika Filipová.

„Národná rada schválením zákona zriadila Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. Bola to aj osobná iniciatíva Roberta Fica ešte ako premiéra, prezentovaná ako príspevok jeho vlády k boju proti korupcii. Vláda následne tak, ako to predpokladá zákon, zorganizovala transparentné výberové konanie na šéfa úradu, vybrala a schválila dve adeptky na túto funkciu a požiadala parlament o schválenie jednej z nich. Až doteraz išlo takmer o ukážkový postup,“ uviedla Žitňanská. Parlament však dnes ani v opakovanej voľbe nezvolil ani jednu z adeptiek, ktoré odporučila komisia.

Adeptkami boli Zuzana Dlugošová a Monika Filipová. Podľa Žitňanskej majú obe výborný kredit a integritu pre vedenie tohto úradu. „Koalícia v parlamente, ktorá dnes opäť (ne)volila, takto fakticky vyslovila nedôveru sama sebe a tej istej koalícii vo vláde, ktorá výber kandidátok urobila,“ uviedla exministerka. Kandidátky získali 27 a desať hlasov. To znamená, že ani opozičné strany im nedali dosť hlasov, dodala.

Poslanci NR SR dnes v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe nezvolili predsedníčku Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Kandidátkami boli Zuzana Dlugošová a Monika Filipová. Ani jedna z nich nezískala súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Preto bude vykonaná nová voľba.

Na základe zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom marca, sa zriadil Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti so sídlom v Bratislave. Úrad má dohliadať predovšetkým na to, aby oznamovatelia korupcie neboli perzekvovaní nadriadenými, napríklad prepustením zo zamestnania./agentury/

X X X

Čína bude žiadať od Trumpa zrušenie ciel a sankcií pre Huawei

Medzi podmienky Pekingu patrí zrušenie všetkých ciel, ktoré Trump uvalil na čínsky dovoz, rovnako aj sankcií proti Huaweiu, ktoré zakazujú americkým firmám obchodovať s koncernom, uviedol vo štvrtok Wall Street Journal.
Pred sobotňajším spoločným obedom prezidentov by sa už mohli stretnúť hlavný čínsky vyjednávač Liou Che a americký obchodný splnomocnenec Robert Lighthizer. Čínske zdroje uviedli, že Si Ťin-pching nechce byť aj napriek rozsiahlym požiadavkám pri rokovaniach konfrontačný. Čína chce vidieť, či sú USA ochotné pokračovať v rokovaniach tam, kde sa prerušili. Washington totiž predtým obvinil Peking, že porušil svoje sľuby./agentury/

X X X

Koalícia pretlačila expresnú zmenu volebných pravidiel. S podporou Kollára a Kotlebu

Len osem mesiacov pred parlamentnými voľbami sa mení spôsob, ako môžu politické zoskupenia financovať svoje kampane. Ani 24 hodín nepotreboval vládny trojlístok Smer-SD, SNS a Most-Híd, aby parlamentom v zrýchlenom procese pretlačil zmeny financovania politických strán a volebných kampaní. Za návrh, ktorý signalizoval v sobotu predseda SNS Andrej Danko hlasovali pritom nielen koaliční, ale aj poslanci opozičného hnutia Sme rodina. Celkovo návrh získal 94 hlasov.

Podľa nových pravidiel už kandidátov a politické subjekty nebudú môcť finančne podporovať tzv. tretie strany a obmedzí sa aj výška členského poplatku. Ten bude po novom najviac 10-tisíc eur. Zároveň strop, s ktorým budú musieť strany hospodáriť bude 3,5 milióna eur. Do tohto stropu sa pritom budú počítať aj členské príspevky.

Kiska sa nebojí

Väčšina opozičných poslancov však návrhu vyčíta, že zavádza dvojaký meter pre už existujúce a nové politické zoskupenia. Kým totiž parlamentné strany dostávajú od štátu bohatý finančný príspevok a zároveň majú aj vlastné finančné zdroje, nováčikovia od štátu nemajú ani cent.

Na zmenu tak doplatí napríklad nová strana Andreja Kisku Za ľudí. Bývalý prezident prirovnal takéto kroky k praktikám, ktoré v minulosti používal expremiér Vladimír Mečiar pred voľbami v roku 1998.

„Nie je žiadny dôvod, aby sa úprava politickej súťaže menila na poslednú chvíľu, bez odbornej diskusie, a to v priebehu 24 hodín. Chcem však jasne povedať: Nebál som sa vás v prezidentskom paláci a nebojíme sa vás ani teraz. Akékoľvek pravidlá nastavíte, my ich splníme a porazíme vás vo voľbách," odkázal Kiska.
Podľa politológa je nový zákon politickým kartelom. vypočujte si podcast:

Hrnko výhrady odmieta

Podpredseda SNS Anton Hrnko pre Aktuality. sk označil výhrady kritikov za nelegitímne.
„Na voľby sú určené peniaze. A keď uspejú, dostanú štátny príspevok. A keď neuspejú, je to ich čistá strata,” vyhlásil.
Skutočnosť, že k týmto zmenám dochádza osem mesiacov pred voľbami a v zrýchlenom rokovacom konaní, nepovažuje tiež za problém.

„Nie som právnik. Povedali mi ale iní právnici, že je to v poriadku,” dodal Hrnko pre Aktuality.sk.

Pre Žitňanskú je to neprijateľné

Bývalá ministerka spravodlivosti a dnes nezávislá poslankyňa Lucia Žitňanská si ale myslí, že tak dôležitá téma si zaslúži širšiu diskusiu a nie schvaľovanie ako predviedli koaliční poslanci.

Zároveň pre Aktuality. sk povedala, že očakáva podanie na ústavný súd.

„Dá sa diskutovať, či je dobré nastavenie zákona o politických stranách a kampaniach, ale považujem za neprijateľné schvaľovať to v takomto chvate,” dodala Žitňanská, aktuality.sk

X X X

Iránsky minister Zaríf odmietol Trumpovu predstavu krátkej vojny ako ilúziu

Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf vo štvrtok varoval, že americký prezident Donald Trump sa mýli, keď si myslí, že vojna medzi ich krajinami by netrvala dlho. Informovala o tom agentúra AFP. „Krátka vojna s Iránom je ilúzia,“ uviedol Zaríf na Twitteri deň po tom, ako Trump vyjadril nádej, že USA nepôjdu do vojny s Iránom, ale ak sa tak stane, použitie sily Amerikou by bolo zdrvujúce. „Ktokoľvek by začal vojnu, nebude tým, kto ju ukončí,“ dodal Zaríf.

V rozhovore pre stanicu Fox Business Network dostal Trump otázku, či USA pôjdu do vojny proti Iránu. „Dúfam, že nie, ale budeme vo veľmi silnej pozícii, ak by sa malo niečo stať. Sme vo veľmi silnej pozícii. Môžem vám povedať, že by to netrvalo veľmi dlho,“ uviedol Trump s tým, že nehovorí o nasadení vojakov do pozemných operácií.
Iránsky prezident Hasan Rúhání v utorok večer v telefonáte s francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom povedal, že neustále sa vyostrujúci spor medzi Spojenými štátmi a Iránom nebude vyriešený, pokým Washington nezruší protiiránske sankcie.

„Naše sily tiež budú účinne čeliť ďalším agresiám Spojených štátov voči našim hraniciam,“ varoval Rúhání a pripomenul minulotýždňové zostrelenie amerického bezposádkového lietadla. Dodal, že Irán „nemá žiadny záujem na napätí v regióne a obzvlášť nechce vojnu, a to ani so Spojenými štátmi“. Zodpovednosť za súčasnú situáciu pripísal Washingtonu.
Rúhání ďalej uviedol, že Irán je stále oddaný jadrovej dohode z roku 2015, ktorej ďalší osud je v súčasnosti neistý, a že je ochotný preukázať pružnosť. „Nebudeme podnikať nič, čo by sme nemohli zvrátiť,“ ubezpečil.

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí v stredu vyhlásil, že jeho krajina sa neskloní pred nátlakom zo strany Spojených štátov a ich „urážkami“. „Iránsky národ sa snaží o dôstojnosť, nezávislosť a pokrok, preto nátlak zo strany krutých nepriateľov nemá na Iráncov žiadny vplyv,“ dodal./agentury/