iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Polícia Ruska chce české Škody do ‘šrotu? PHM na pridel?

Škoda bola významným dodávateľom áut pre ruskú políciu. V jej službách bolo nasadených tisíce áut. S tým je ale koniec. Rusi chcú kvôli servisu presedlať na domáce značky. Ruské ministerstvo vnútra bolo veľkým zákazníkom Škody. Polícia používala tisíce jej vozidiel, najmä Škody Octavia, ktoré sa v Rusku aj vyrábali. Škoda má za sebou náročný rok. Celosvetovo predala vlani o 12,6 % menej áut ako roku 2020.

Stojí za tým najmä bezprecedentný pokles záujmu v Číne, kde sa zrútili jej registrácie o 60 %, na konečných 71 200 áut. Nešlo len o covid a čipovú krízu. Pokles záujmu registruje Škoda v Číne už dlhodobo. Veď ešte v roku 2018 tam predala 352 000 áut.
Napriek tomu sa Škode z dôvodu úsporných opatrení a zvýšením marží podarilo vlani zvýšiť tržby o 3,9 a prevádzkový zisk až o 43,2 %. Či bude ale táto receptúra účinná aj tento rok, je otázne. Škoda totiž prichádza o ďalší významný trh.

Po Číne je jej druhým najdôležitejším teritóriom Rusko. Vlani si tam Škody našli síce o 4,4 % menej zákazníkov ako rok predtým, ale stále ich bolo 90 400 kusov, čo je takmer 10 % jej vlaňajšej produkcie. Ako ale vieme, ruská agresia na Ukrajine viedla vedenie koncernu VW k rozhodnutiu zastaviť od 3. marca dovoz áut do Ruska a aj ich ruskú produkciu. Samozrejme, vrátane Škody. Linky „zamrzli“ v závodoch v Kaluge aj v Nižnom Novgorode, kde vyrába Rapid, Octaviu, Karoq a Kodiaq. Má ísť síce o dočasné opatrenie, ale ukončenie vojny je v nedohľadne a navyše reálne hrozí znárodnenie zahraničných fabrík v Rusku.

S vojenským konfliktom súvisí aj ďalšie rozhodnutie ruskej strany – konkrétne tamojšieho ministerstva vnútra. Podľa webu drom.ru sa na ruskej sociálnej sieti Vkontakte objavilo niekoľko dokumentov z radov polície, ktoré zakazujú od 1. apríla používať autá zahraničných značiek vrátane Volkswagenu, Škody a Renaultu. Dôvodom majú byť obavy z nedostatku náhradných dielcov, ktoré súvisia so zastavením výroby a dovozu. Škoda mala pritom v radoch ruskej polície silné zastúpenie. Išlo o desaťtisíce policajných vozidiel a tisíce ďalších, ktoré používali aj iné štátne orgány.

„V súvislosti so zavedením ekonomických sankcií voči Ruskej federácii a nemožnosťou plnenia štátnych zákaziek na opravu služobných vozidiel zo strany vykonávateľov rozhodlo vedenie Hlavného riaditeľstva Ministerstva vnútra Ruska pre Sverdlovskú oblasť pozastaviť opravy a údržbu vozidiel ,“ píše sa v dokumente z 22. marca. Jekaterinburský spravodajský portál „E1“ uvádza, že zdroj z orgánov činných v trestnom konaní zákaz potvrdzuje. Rozhodnutie podľa neho padlo v celom regióne, no len v Jekaterinburgu bolo priamo zakázané jazdiť na zahraničných služobných autách, v iných mestách k tomu ale môže rýchlo dôjsť.

Väčšina ruských policajných vozidiel bola vyrobená priamo v domácich závodoch zahraničných značiek. V rokoch 2019 až 2021 ruské ministerstvo vnútra zakúpilo pre svoje potreby tisíce vozidiel Škoda Octavia, ktoré boli distribuované do všetkých regiónov federácie. Zároveň sa aktívne nakupovali aj autá národných značiek ako UAZ Patriot a Lada Vesta. Rusi však môžu mať problémy aj s nákupom vlastných áut. Väčšinovým akcionárom najväčšej ruskej automobilky AvtoVaz je totiž francúzsky Renault. Aj ten sa môže rozhodnúť ukončiť produkciu, hoci by čelil obrím stratám, a tiež mu hrozí nedostatok komponentov zo zahraničia. Napokon, linky v Togliatti stáli tento rok už viackrát./agentury/

X X X

Ak by Rusi vypli ropu, tankovanie by bolo na prídel a ceny až štvornásobné

Všetky vlády vrátane našej sa snažia eliminovať dopady na domácnosti a zraniteľných odberateľov. Všetko však neodtienia. Možno zariadia nízke ceny elektriny a plynu a možno znížia dane na benzín a naftu, ale zdražovanie všetkých tovarov v obchodoch nezastavia, hovorí analytik Ján Pišta z poradenskej spoločnosti v energetike JPX.

X Ako sa aktuálne vyvíja situácia na trhoch s energiami? Ako ceny komodít ovplyvňuje posilňujúci sa dolár?

Z pohľadu energií silnejší dolár predražuje hlavne ceny uhlia, ktoré sa obchoduje v dolároch, a zároveň vstupuje do cien elektriny. Ceny plynu tiež korelujú s cenami skvapalneného plynu LNG, ktorý sa tiež obchoduje v dolároch. Takže v normálnych časoch znamená silnejší dolár trochu vyššie ceny energií. Lenže teraz nežijeme normálne časy.

Ceny energií sú teraz pod silným vplyvom geopolitickej situácie na Ukrajine, od ktorej sa odvíjajú rôzne obavy a hrozby a tieto sa do cien energií dostávajú cez extrémne vysokú rizikovú prirážku. Tým hlavným rizikom je zníženie alebo úplné prerušenie dodávok plynu a ropy z Ruska. Už len takáto možnosť vystrelila pred dvomi týždňami ceny plynu aj ceny elektriny na historické rekordy. Táto hrozba sa zatiaľ nenaplnila, tak ceny rýchlo klesli. Ak by sa to však naozaj stalo, ceny by leteli ešte vyššie.

X Ako vysoko by mohli narásť, ak by sa to naozaj stalo?

Neviem. Na predstavu, ceny plynu sa ešte pred rokom pohybovali medzi 10 až 20 eurami za megawatthodinu. Pred dvomi týždňami jeho mesačné ceny na chvíľu vyleteli na 345 eur za megawatthodinu. Vyše desaťnásobne. Elektrina, ktorá pred rokom stála okolo 50 až 60 eur za megawatthodinu, pred dvomi týždňami vyletela na 675 eur za megawatthodinu. Ak by Gazprom zrazu zatvoril svoje kohútiky, tieto rekordy by určite padli. Kam až by ceny narástli, sa nedá vôbec odhadnúť.

X Na globálnom komoditnom summite novín Financial Times zazneli obavy, že Európa čelí vyhliadkam na nedostatok nafty, pretože jej toky z Ruska sa zmenšujú v dôsledku invázie na Ukrajinu. Súhlasíte? Aká vážna je situácia?

Podľa štatistiky portálu fuelseurope.eu Európa dováža celkovo asi 10 až 15 percent svojej spotreby nafty a benzínu. Rusko je v tomto významným partnerom. Podľa Argusu sa Rusko na európskom importe nafty a benzínov podieľa zhruba 50 až 60 percentami. Úplný ruský výpadok by teda spôsobil nepríjemnosti, nebolo by to však také kritické.

Iná situácia by nastala, ak by sa zastavili dodávky ruskej ropy do Európy. Viaceré rafinérie by prišli o svoju surovinu a po tom, čo by im došli aj strategické rezervy a nepodarilo sa nájsť náhradu v dostatočnom množstve, by poklesla aj produkcia nafty a benzínov. Ich nedostatok by potom vlády riešili asi tankovaním na prídel. Ceny palív by vyleteli na dvoj- až trojnásobok aktuálnych cien. Možno dokonca aj vyššie.

X Nedávno sa objavila informácia, že dodávatelia neumožňujú neregulovaným zákazníkom, ako sú firmy či mestá, zazmluvniť si dodávku elektriny či plynu za fixné ceny. Prečo? Čo to znamená?

Hlavným problémom, ktorému v súčasnosti čelia dodávatelia, je nemožnosť nakúpiť na veľkoobchodnom trhu elektrinu za fixnú cenu. Takmer nikto nepredáva. Môžu si síce kúpiť na burze EEX finančný futures, ale to nie je fyzická elektrina s fyzickou dodávkou. To je len finančný produkt, ktorý sa v momente jeho exspirácie len finančne zúčtuje k stanovenej
cene, takže dodávka neprebehne. Tieto produkty slúžia len na poistenie ceny v danom čase, prípadne na špekulácie.

Viacerí dodávatelia pre nemožnosť nakúpiť fyzickú elektrinu s fixnou cenou zastavili predaj koncovým zákazníkom za fixné ceny. Mnohí však ponúkajú predaj za spotové ceny. To sú denné ceny, ktoré sa tvoria deň pred dňom dodávky. Na každý deň, ba na každú hodinu môžu byť iné a nie sú predvídateľné. Ak niekto kúpi elektrinu za takéto spotové ceny, vôbec nevie, koľko za ňu nakoniec zaplatí. To je pre odberateľov veľké riziko.

X Dá sa povedať, že elektrina na budúci rok je v Európe vypredaná? Ako je na tom zvyšok sveta?

Úplne vypredaná ešte asi nie je. Ale je málo spoločností, ktoré sú schopné a ochotné ju teraz predávať. Hoci ceny sú vysoké, čo by malo motivovať k predaju, veľké je kreditné riziko. Elektrinu síce predám za vysokú cenu, ale keď ten môj partner skrachuje alebo nebude schopný za ňu platiť, môžem sa dostať do straty.

Elektrina sa nedá prevážať cez more ako iné komodity, takže na jednotlivých trhoch panujú lokálne pravidlá. Ale aj tie zohľadňujú, rovnako ako v Európe, ceny palív potrebných na jej vyrobenie. A uhlie a plyn sú obchodované globálne, takže ich nedostatok a vysoké ceny sa celkom určite prenášajú na všetkých liberalizovaných trhoch po celom svete aj do cien elektriny.

X Aký je rozdiel medzi nakupovaním forwardov a na spotovom trhu?

Forward je elektrina na mesiac, kvartál alebo rok dopredu. Na burze, ale aj prostredníctvom bilaterálneho obchodu sa dá kúpiť takéto ročné, kvartálne alebo mesačné základné pásmo, alebo peak, teda špička. Základné pásmo, čo sa označuje aj ako baseload, je vlastne dodávka rovnakého množstva elektriny v každej hodine počas celého roka, kvartálu alebo mesiaca. Peak je zasa elektrina len medzi 8:00 až 20:00 a len v pondelok až piatok a tiež sa obchoduje na mesiac, kvartál alebo rok. Spotový trh je denný trh.

Každý, kto potrebuje niečo kúpiť alebo predať na nejakú hodinu budúceho dňa, tieto svoje požiadavky zadá do aukcie, ktorú na Slovensku organizuje OKTE, tieto ponuky sa na každú hodinu spárujú ako v aukcii a vzíde z toho samostatná cena elektriny na každú hodinu nasledujúceho dňa. Toto sa označuje ako spotová cena alebo cena denného trhu, ktorá vznikla na spotovom trhu ako výsledok rovnováhy dopytu a ponuky na danú hodinu.

X Čo sa tým mení pre dodávateľov? Hrozia krachy ako v prípade Slovakia Energy?

Trochu atypicky sa do problémov nedávno dostala spoločnosť A.En, ktorá podľa medializovaných informácií nie je schopná nahradiť dodávky, ktoré mala podľa jej slov zazmluvnené na Ukrajine a o ktoré pre vojnu prišla. V zmluve so ŽSR sa zaviazala dodať forwardovú elektrinu za fixnú cenu, za ktorú nakúpila forwardovú elektrinu na Ukrajine. Potiaľto bola dobre zabezpečená. Keďže však ukrajinské dodávky zrazu nie sú, musí túto elektrinu nakupovať na spotovom trhu. Táto elektrina je však oveľa drahšia, a tak generuje obrovskú stratu. Je možné, že túto stratu neunesie a skončí.

Slovakia Energy však nemala nakúpenú všetku elektrinu za forwardové ceny, ktorú za tieto ceny aj predala. Dúfala, že to, čo nenakúpila na forwardovom trhu, nakúpi lacnejšie na spotovom trhu. Spotové ceny bývali totiž často nižšie ako forwardové na príslušné obdobie. Bola to teda špekulácia. Predám za draho a dúfam, že neskôr kúpim za lacno a zarobím.
Možno sú ešte takíto dodávatelia, ktorí sa takto boria s vysokými spotovými cenami a dúfajú, že to dáko ustoja. Ak však spotové ceny neklesnú, pravdepodobne tiež skrachujú. Iná situácia je, keď to dodávateľ priamo predá zákazníkovi za spotovú cenu. Tu sa cenovému riziku nevystavuje, pretože to, čo takto predá, si za rovnakú cenu na spote aj kúpi. Takto neskrachuje. Zákazník sa však svoju cenu za elektrinu dozvie až vtedy, keď dostane faktúru, a to mu nemusí vyhovovať.

X Čo to v praxi prináša pre odberateľov? Vezmime si napríklad organizáciu, ktorá si prenajíma priestory vo väčšej budove alebo v areáli. Ako budú platiť za energie, môžu nejakým spôsobom ovplyvniť svoje ceny?

V súčasnej situácii veľa možností nemajú. Ak však majú nakúpenú elektrinu na tento rok, nemusia sa nikam ponáhľať. Budúci rok je ešte ďaleko a situácia sa môže všelijako zvrtnúť. Možno cez leto bude po vojne a ceny klesnú a stabilizujú sa. V prípade toho prenájmu však mierite asi na to, že nájomcovia sú v nevýhodnom postavení voči vlastníkovi budovy. Ten im jednoducho stanoví ceny, aké dostane od svojho dodávateľa a oni buď zaplatia, alebo odídu. Ak však majiteľ budovy fakturuje korektné trhové ceny, nemožno nič namietať. Dobrovoľne na seba stratu nikto brať nebude. Ak chce však na tom zbohatnúť, to fér nie je. A to sa dá overiť. Nájomcovia sa môžu napríklad pýtať majiteľa na to, akú cenu platí dodávateľovi, kto je jeho dodávateľ a snažiť sa overiť, či táto cena korešponduje s ich cenou. Ak im to nedá, vzbudzuje tým podozrenie, že si k svojej cene prihodil až príliš veľkú prirážku.

X Ďalším prípadom je trenčianska likérka, ktorá mala uzatvorenú zmluvu na dodávku elektriny na tento rok za pevnú cenu, aj tak však dodávateľ žiadal zvýšenie ceny o 60 %, resp. 100 eur na megawatthodinu. Inak kontrakt ukončí. Je to legálne? Čo môže robiť v takom prípade odberateľ?

Ak niekto otvára a mení počas plnenia zmluvy zmluvné podmienky, musí to mať v zmluve nejako ošetrené. Inak na to nemá právo. Ak tam však má klauzulu, podľa ktorej môže takto zvýšiť cenu a odberateľ to takto akceptoval a podpísal, má na to právo. A odberateľ to môže iba strpieť a platiť alebo vypovedať takúto zmluvu a ísť k inému dodávateľovi. Samozrejme, vždy záleží na súlade medzi tým, čo je v zmluve presne napísané, a tým, čo sa skutočne deje. Ak odberateľ preukáže, že dodávateľ nepostupoval presne podľa zmluvy, dokáže si zachovať pôvodné ceny. To by však musel asi ísť do právneho sporu.

X Ako dlho môže taká situácia trvať? Aké môžu byť dopady?

Neviem. Neviem, ako dlho to môže trvať a ani neviem, aké môžu byť dopady. Vojenskí analytici hovoria, že ruská armáda už dlhšie ako rádovo v týždňoch takúto operáciu neutiahne a ekonómovia zasa hovoria, že Rusko je tesne pred kolapsom. Všetci sme konfrontovaní s niečím, čo sme vo svojich životoch ešte nezažili. Situácia sa môže zvrtnúť netušeným smerom. Môžem iba povedať, že si veľmi želám, aby sa to všetko rýchlo skončilo a aby utrpenie, ktoré to prináša, bolo čo najmenšie.

X Môže to mať nejakým spôsobom dopady aj na domácnosti, regulovaných odberateľov?

Všetky vlády vrátane našej sa snažia eliminovať dopady na domácnosti a zraniteľných odberateľov. Všetko však neodtienia. Možno zariadia nízke ceny elektriny a plynu a možno znížia dane na benzín a naftu, ale zdražovanie všetkých tovarov v obchodoch nezastavia. Keď si však dáte do kontrastu našu nevôľu z drahšieho benzínu a potravín, ktoré si nakoniec aj tak kúpime, s tým, že niekto prišiel o všetko a bojí sa o holý život, o čom to je?

X Čo sa ešte dá robiť?

Svet sa zmenil. Výzvou tejto doby je uskromniť sa vo svojich potrebách a rozdeliť sa s prebytkom. Je možné, že ak sa Rusko nezastaví a jeho agresia začne silnieť, budeme konfrontovaní aj s možnosťou úplne zastaviť odber ruského plynu a ropy, aby sme prestali financovať jeho armádu. To však spôsobí napríklad nižšiu teplotu v našich domoch, bytoch, obchodoch a kanceláriách, benzín a naftu na prídel a oveľa drahšiu elektrinu aj plyn. Zvládneme to len vtedy, ak budeme vedieť, že to má zmysel. Ak však budeme bezhlavo trvať na nízkych cenách a vykrikovať, aby s tým štát niečo urobil, bude nám len horšie.

X Sú nejaké nástroje, akými by to mohol štát, regulátor, EÚ riešiť?

Dotácie a ďalšie zadlžovanie. Ale je toto riešenie? Alebo skôr rázny krok, ktorý by ukončil rusko-ukrajinskú vojnu. Aký, to neviem. Možno stopka ruskému plynu a rope. Možno odvaha na bezletovú zónu nad Ukrajinou. Alebo hľadanie iných riešení, ktoré možno nie sú také systémové, ale zaúčinkujú ihneď. Teraz sa musíme sústrediť predovšetkým na prítomný okamih. Hľadať to, čím nás oslovuje, a potom odpovedať na to oslovenie.

X Tento týždeň zasadal europarlament aj komisia, napr. M. Šefčovič nedávno avizoval, že tohtotýždňový summit prichádza s dohodou o centralizovaných nákupoch zemného plynu. Je to podľa vás reálne?

Už len ohlásenie plánu naplniť európske zásobníky aspoň na 80 percent do 1. novembra vytlačilo ceny plynu o tretinu nahor. Toto je prvý efekt takýchto plánov. Centralizovaný nákup, to sa dobre rozpráva a počúva. Realizácia by však európskej byrokracii možno až zlomila krk. Veď si len predstavte, čo spôsobila taká lokálna udalosť, ako garancia ceny pre zraniteľných odberateľov Slovenskými elektrárňami. Ešte nikto nevie, ako sa dodávatelia k tejto elektrine dostanú, ako sa to celé zorganizuje. A to je len Slovensko a celkom jednoduchá vec. Kto však bude zabezpečovať centrálny
nákup? Za akú cenu? Kto a na akej báze sa k tomuto plynu potom dostane? Všetci dodávatelia? Iba vybraní?

X Viete si predstaviť spôsob, ako by to fungovalo v praxi?

Iná vec by bola tvorba štátnych hmotných rezerv aj v plyne. Tak ako sa to robí v rope, môže to štát robiť aj v plyne. Môže za štátne peniaze nakúpiť kapacitu v zásobníkoch, za štátne peniaze nakúpiť plyn a vtlačiť ho tam. A ak bude zle, bude ho predávať dodávateľom. Treba si však uvedomiť, prečo sa to deje. Je tu ruská hrozba a vojna na Ukrajine. Toto je akútna situácia, ktorá si vyžaduje okamžité kroky. Nie päťročné plánovanie. Keď sa niekto topí, nebude vymýšľať a plánovať, ako postavíte okolo vody zábrany, aby tam nikto nespadol, jednoducho poňho skočíte.

X Tvrdíte teda, že nemá zmysel venovať priveľa času dlhodobým stratégiám?

Nikto nevie, ako sa to celé skončí. Teraz prijmeme nákladné dlhodobé opatrenia, ktorými akože vytvárame hrozby pre Rusko, ktoré ono, mimochodom, celkom ignoruje, no o pol roka tam môže namiesto Putina sedieť nový prezident porazeného Ruska, ktoré bude ochotné dodávať plyn, ropu, uhlie a všetko ostatné, aby malo dosť peňazí na vojnové reparácie a predišlo hladomoru v ekonomicky zdevastovanej krajine a my už nebudeme nič od nich chcieť, pretože sme prijali svoje päťročné plány.

X Vlastní u nás Gazprom zemný plyn v zásobníkoch? Je možné ho zoštátniť?

Podľa stránky gazpromexport.eu na Slovensku nemá žiadnu kapacitu. Najviac jej má v Nemecku a potom má ešte niečo v Holandsku, Rakúsku, Česku a Srbsku. S možným zoštátnením však Gazprom počítal. Preto ešte minulý rok vyčerpal z týchto svojich kapacít takmer všetok plyn a nový tam nenatlačil. Aj to bol, mimochodom, dôvod, prečo boli pred zimou európske zásobníky také prázdne. Takže vlastne nie je čo zoštátňovať.

X Slovenskí europoslanci zdôrazňujú aj podporu zelených cieľov únie, prechodu na OZE. Do akej miery to vie pomôcť v súčasnej situácii?

Fotovoltiky a veterné vrtule, ktoré už stoja, momentálne situácii trochu pomáhajú, a tie, čo sú v plánoch, akokoľvek intenzívnych a pekne nakreslených na papieri, žiadnu elektrinu teraz nevyrobia. Potrebujeme ju však teraz. Pri všetkej úcte k práci našich europoslancov aj všetkých ostatných, tieto plány sú pekná vec, ale chlieb sa láme teraz. Vojna, v ktorej už sme, hoci si to mnohí z nás ešte neuvedomujú, si vyžaduje okamžité úderné riešenia, nie plány na iks rokov dopredu. Takým úderným riešením by bolo úplné zastavenie odberu ruského plynu aj ropy. Viem, situácia by bola kritická, ale zvládnuteľná. Nad takýmito plánmi výstavby OZE, vďaka ktorým o pár rokov znížime odber ruského plynu, sa Putin iba pousmeje, ak sa nimi bude vôbec zaoberať.

X Nehrozí skôr „pohotovostné“ vyššie využitie, návrat k fosílnym palivám – uhliu, či v prípade domácností spaľovanie dreva vo veľkom?

Presne to sa stane. Vlastne sa to už deje. Výroba elektriny z uhlia rastie, tepelné čerpadlá sú vypredané a všetci, ktorí majú doma nejakú piecku, sa už obzerajú po tom, kde by zohnali nejaké to polienko do nej. Ľudia sa správajú racionálne a ekonomicky. Tomu nikto nezabráni. Kým to však bude len preklenutie tejto krízovej doby, je to podľa mňa v poriadku. Horšie bude, ak sa z toho stane trvalé riešenie. To však bude výzvou doby, ktorá ešte len príde.

X Správy o problémoch s dodávkami hlási aj ŽSR. Dodávateľ A.En vyhlásil, že sa ocitol v situácii, keď je pre „vyššiu moc“ nemožné plniť záväzky voči ŽSR. Nakúpili energie z Ukrajiny, no po vzniku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine nebol ukrajinský partner ďalej schopný dohodnutý kontrakt plniť. Ako je možné takúto situáciu riešiť?

A.En sa môže iba súdiť s ukrajinským partnerom, rovnako sa železnice môžu súdiť s A.Enom. Nateraz dodávky elektriny kvôli vojne vypadli, ak sa však vojna skončí, dodávky sa môžu obnoviť. A.En to však môže položiť. Keď skrachuje, mal by nastúpiť dodávateľ poslednej inštancie. Mechanizmus existuje, pravidlá sú nastavené, otázkou však zostáva, kde tento dodávateľ nakúpi elektrinu. Ide totiž o jedného z najväčších slovenských odberateľov, ktoré odber vôbec nie je jednoduché nahradiť.

Jediným riešením v tejto situácii je, že cena za dodávku bude odvodená z aktuálnych cien, odporúčal by som dokonca, že zo spotových cien, hoci vyhláška to takto nedefinuje, a to až dovtedy, kým nebude obnovená dodávka z Ukrajiny, ak vôbec niekedy obnovená bude. ŽSR to musia strpieť. Vstúpili totiž do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý rozhodne nepatril medzi najväčších slovenských dodávateľov, a pri takomto objeme elektriny sú veľkosť a stabilita dodávateľa minimálne také dôležité ako samotná cena.

X Ide o ojedinelý prípad, či môže byť viac podnikov, ktoré sú ohrozené výpadkom dodávok pre vojnu?

Neviem, či ešte niekto nakupoval elektrinu z Ukrajiny. Nepriamo sú však ohrození všetci dodávatelia. Nepoznám takého, ktorý by bol v súčasnosti v zisku. To neznamená, že takí nemôžu byť. Keď však generujete stratu a táto situácia pretrváva, skôr či neskôr dôjdete do stavu, keď túto stratu už neunesiete a skončíte. Preto si myslím, že kým sa situácia vráti do normálu, pár dodávateľov na trhu ešte skončí. Čím dlhšie to bude trvať, tým ich bude viac. Aj preto je dôležité urobiť všetko pre to, aby sa to skončilo čo najskôr. A to aj za cenu krátkej a veľmi bolestivej epizódy. Asi ako keď si máte strhnúť náplasť z kože. Všetci to poznáme. Rýchle šklbnutie síce zabolí viac, ale trvá oveľa kratšie./agentury

X X X

Automobilka hľadá náhradu za výrobu komponentov na Ukrajine

Vojna na Ukrajine zasiahla dodávky kľúčových komponentov pre automobilovú skupinu Volkswagen (VW). Jej dodávatelia sa snažia nájsť riešenia v zahraničí a zároveň ubezpečiť Ukrajincov, že krajinu neopúšťajú. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Nemecký gigant VW musel rovnako ako ostatné automobilky obmedziť výrobu po invázii Ruska na Ukrajinu, ktorá prinútila mnohé tamojšie továrne zatvoriť brány vrátane dodávateľov automobilových komponentov pre celú Európu.
To je ďalšia komplikácia pre automobilový sektor, ktorý už dva roky zápasí s nedostatkom počítačových čipov a ďalšími ťažkosťami v dodávateľských reťazcoch v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.

„Ponechávame si našich dodávateľov na Ukrajine,“ povedal Murat Aksel, člen predstavenstva VW pre nákup, novinárom v centrále koncernu vo Wolfsburgu. „Ale momentálne vytvárame kapacity mimo Ukrajiny, pretože nikto nevie, či sa vojna rozšíri na ďalšie časti krajiny alebo ako dlho bude trvať,“ dodal.

Okrem výroby rôznych dielov pre automobily je Ukrajina jedným z najväčších európskych dodávateľov káblových zväzkov pre automobilky. Káblový zväzok je označovaný za „centrálny nervový systém“ vozidla.
Vo Wolfsburgu, v centrále VW, zhruba 150-členná pracovná skupina expertov koncernu a zástupcov ukrajinského priemyslu autodielov horúčkovito pracuje na udržaní zásobovacích liniek. Zvažujú celú škálu riešení, od získavania náhrad určitých dielov alebo zmeny dodávateľa tam, kde je to možné, až po radikálnu možnosť vytvorenia „duplikátov“ celých tovární.
Najpravdepodobnejšími destináciami pre tieto náhradné továrne sú lokality a krajiny vo východnej Európe alebo na severe Afriky (Maghreb), kde sú náklady zvyčajne nižšie a kde spoločnosti môžu zmeniť účel alebo rozšíriť už existujúce továrne.
Aksel poznamenal, že všetkých 16 ukrajinských závodov, ktoré dodávajú VW káble, beží len na 30 až 40 percent normálneho výkonu. A situácia je „nestála“. Jedna továreň mimo Kyjeva už bola zduplikovaná v Rumunsku.
„Ak zavedieme všetky naše plánované opatrenia, budeme schopní duplikovať celú našu ukrajinskú výrobnú kapacitu pre káblové zväzky,“ povedal Geng Wu, jeden z vedúcich členov pracovnej skupiny.

Celkovo by sa tak v najbližších mesiacoch muselo vyškoliť približne 55.000 zamestnancov a bude potrebných 90.000 kilometrov štvorcových továrenskej plochy pre stroje a vybavenie, pričom na dodávky niektorých sa bude musieť čakať dlhé mesiace.
Nemecká firma Leoni, hlavný dodávateľ VW na Ukrajine, už presunula časť výroby elektroinštalačných systémov do existujúceho tuniského závodu a ďalšie kapacity čoskoro otvorí v Rumunsku.

Leoni však zdôraznila, že nemá v úmysle otočiť sa chrbtom Ukrajine, ktorá sa snaží odolať ruským útokom. Firma obnovila časť výroby na Ukrajine 2. marca „s dodatočnými bezpečnostnými opatreniami,“ povedal prevádzkový riaditeľ Leoni Ingo Spengler.
Staré sovietske bunkre pri dvoch továrňach v regióne Ľvov boli zrekonštruované, aby pomohli udržať zamestnancov v bezpečí.
Spoločnosť tento týždeň obnovila nočné zmeny, čím sa produkcia vrátila na 70 percent bežnej produkcie. To zase pomohlo VW reštartovať montážne linky vo Wolfsburgu skôr, ako sa očakávalo.

„Pokiaľ to bezpečnostná situácia dovolí, naši dodávatelia budú pokračovať vo výrobe,“ povedal Aksel, ktorý začiatkom tohto mesiaca so Spenglerom navštívil Ukrajinu. Bez fungujúcich ukrajinských tovární však budú európske závody na výrobu automobilov v „dramatickej“ situácii, dodal Wu.

Samozrejme, námaha a peniaze vložené do vytvárania nových výrobných kapacít sa stanú zbytočné, ak sa situácia na Ukrajine nečakane zlepší. VW sa však domnieva, že ide o finančné riziko, ktoré sa oplatí podstúpiť. Náklady na zastavenie výroby áut sú totiž obrovské, pripomenul Aksel.
Volkswagen plánuje využiť tiež skúsenosti z Ukrajiny na „lepšie pochopenie zložitosti svojich dodávateľských reťazcov a minimalizáciu rizika budúcich otrasov“./agentury/

X X X

AvtoVaz: Rusi už pracujú na Ladách bez zahraničných súčiastok

Ruský automobilový priemysel je po invázii vojsk na Ukrajine prakticky na kolenách. Stoja takmer všetky fabriky a sankcie neumožňujú výrobu áut s podielom zahraničných komponentov. Ruský AvtoVaz preto vyvíja špeciálne verzie, ktoré sa bez nich zaobídu.

AvtoVaz chce prejsť na výrobu špeciálnych modelov, ktoré nepotrebujú súčiastky zo zahraničia.
Výrobu áut v Rusku zastavili prakticky všetky zahraničné automobilky, ktoré majú v tejto krajine svoje závody. Zväčša ako reakciu na bezprecedentnú agresiu Ruska na Ukrajine. Dokonca už aj Renault, ktorý s ukončením produkcie váhal, nakoniec ukončil výrobu vo svojej moskovskej továrni, kde produkoval modely Kaptur a Arkana. Lenže Renault je aj majoritným vlastníkom AvtoVazu, výrobcu modelov Lada, ktorý prevádzkuje spoločne s ruským štátnym podnikom Rostec. A aby to nebolo jednoduché, najväčším akcionárom Renaultu je zas francúzska vláda.

Takže AutoVaz sa ocitol vo veľmi zvláštnej situácii. Je akoby spoločným podnikom Ruska a Francúzska. Samozrejme, Rusi sa snažia udržať megapodnik v Togliatti, ktorého Lady majú 20-percentný podiel na ruskom trhu, stoj čo stoj v chode. Lenže v bezpečí rozhodne nie je. Dôvodom sú sankcie Západu uvalené na Rusko, ktoré spôsobujú nedostatok komponentov zo zahraničia. Aj napriek tomu, že AvtoVaz má najväčší podiel lokálnych dodávateľov, stále potrebuje asi 20 % dovezených dielcov, najmä na novšie modely Vesta a Xray. Bez nich dokáže vyrábať jedine Ladu Niva Legend a novšiu Nivu Travel, teda autá konštruované pred desaťročiami.

Kvôli tomu stáli linky AvtoVazu už viackrát a momentálne stoja opäť. Uvidíme, či Renault nájde odvahu vycúvať aj z rusko-francúzskeho joint-venture, zatiaľ však ruská strana oznámila, že nedostatok zahraničných komponentov chce riešiť špeciálnymi modifikáciami Lád bez dodávok zo zahraničia. „AvtoVAZ pozorne sleduje situáciu a je v neustálom kontakte s federálnymi a regionálnymi orgánmi, ako aj s akcionármi spoločnosti. Skupina AvtoVAZ sa snaží plniť svoje záväzky voči svojim zamestnancom, dodávateľom, predajcom a partnerom v celej Ruskej federácii a na exportných trhoch,“ uviedla spoločnosť.

Na prípravu špeciálnych verzií využívajúcich domáce zdroje alebo alternatívne súčiastky z krajín, ktoré na Rusko neuvalili sankcie, však bude potrebovať čas. Ten chce získať presunutím celozávodnej dovolenky z leta na apríl. O aké modely pôjde, AvtoVaz neprezradil, ale k zákazníkom sa majú dostať v priebehu niekoľkých mesiacov. Či to tak naozaj bude, je vo hviezdach. Prizerať sa na ničenie ukrajinských miest a vraždenie civilistov, vrátane detí, a pritom udržiavať biznis s krajinou agresora, bude pre Renault čoraz ťažšie obhájiteľné. Rusi však majú zálohu. Ruská Duma už totiž odsúhlasila možnosť znárodnenia zahraničných fabrík./agentury/

X X X

Ukrajina: Ľvov sa podľa starostu stal terčom náletov ruskej armády

Najmenej päť ľudí utrpelo v sobotu zranenia počas náletov zo strany ruskej armády na mesto Ľvov na západe Ukrajiny, uviedli miestni predstavitelia.
Vzdušné útoky na najväčšie mesto v západnej časti Ukrajiny potvrdil na sociálnej sieti Telegram starosta Ľvova Andryj Sadovyj bez uvedenia ďalších podrobností s tým, že čaká na informácie od armády. TASR správu prevzala od agentúr AFP a DPA.

Sadovyj vyzval miestnych obyvateľov, aby zostali v bombových krytoch a nezdieľali na sociálnych sieťach fotografie alebo videozáznamy z útokov.
Tri explózie v Ľvove potvrdil aj korešpondent stanice CNN

O dvoch náletoch na Ľvov hovoril podľa AFP gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozytskyj. "Podľa počiatočných informácií utrpeli zranenia piati ľudia," potvrdil.
Reportéri agentúry AFP informovali o hustom dyme stúpajúcom z centra mesta. Ide o nezvyčajný útok na Ľvov, ktoré bolo od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajinu (24. februára) od ťažších bojov ušetrené.
K náletom došlo v čase návštevy amerického prezidenta Joea Bidena v susednom Poľsku, aktuality.sk

X X X

Britská vláda zhabala dve súkromné lietadlá patriace ruskému ropnému magnátovi Eugenovi Švidlerovi, ktorý je terčom sankcií. Britský minister dopravy Grant Shapps uviedol, že „Putinovi kamaráti" by si nemali „užívať luxus", kým na Ukrajine zomierajú nevinní ľudia.
Švidler sa na zoznam sankcionovaných osôb dostal pre svoje obchody s oligarchom Romanom Abramovičom. Podľa odhadu britskej vlády Švidler vlastní majetok v hodnote 1,2 miliardy libier. Predpokladaná cena jeho dvoch zhabaných lietadiel je do 45 miliónov libier. Informuje o tom portál bbc.com.

X X X

Zástupca generálneho tajomníka NATO Mircea Geoana vyhlásil, že mesiac trvajúca „barbarská vojna" Vladimira Putina proti Ukrajine je vojnou, v ktorej nemôže vyhrať. V rozhovore pre tlačovú agentúru The Associated Press bývalý rumunský minister zahraničia a veľvyslanec v USA dodal, že Severoatlantická aliancia by bola „nútená prijať primerané opatrenia" v prípade chemického alebo jadrového útoku. Odmietol však povedať, aké opatrenia by to boli.

„NATO je obrannou alianciou, ale je aj jadrovou alianciou," povedal Geoana. „Ak proti Ukrajine použijú chemické zbrane alebo iný druh sofistikovanejších systémov, od základu by to zmenilo povahu vojny, ktorú Putin vedie proti Ukrajine". „Môžem garantovať, že NATO je pripravené odpovedať proporcionálne," dodal.

Geoana uviedol, že útok na divadlo v meste Mariupoľ, ktorý podľa ukrajinských úradov zabil približne 300 civilistov, je „ďalším dôkazom, že Putinova vojna je vojnou, ktorá je nevyprovokovaná, nelogická a tiež barbarská". Brutálna vojna, ktorú Rusko vedie od 24. februára, však má opačný vplyv, ako Putin dúfal, a zjednotila západné štáty a posilnila NATO, povedal Geoana.

X X X

Pravdepodobnosť, že Rusko použije jadrové zbrane, rastie. V Hirošime, prvom meste zasiahnutom jadrovou bombou, to povedal japonský premiér Fumio Kišida, ktorý miesto navštívil spoločne s americkým veľvyslancom. Japonsko sa ako jediná krajina napadnutá atómovými zbraňami pravidelne vyjadruje proti jadrovému zbrojeniu. Kišida, ktorý Hirošimu zastupuje v parlamente, navštívil dnes spolu s ambasádorom Rahmom Emanuelom mestský pamätník mieru a múzeum.
zväčšiťFoto: SITA/AP

Veľvyslanec USA v Japonsku Rahm Emanuel a japonský premiér Fumio Kišida si pripíjajú počas rokovania v pamätníku mieru v Hirošime v sobotu 26. marca 2022.
„V čase, keď je možnosť použitia jadrových zbraní Ruskom čím ďalej reálnejšia, verím, že návšteva veľvyslanca Emanuela v Hirošime (…) sa stane silným posolstvom pre medzinárodné spoločenstvo,“ povedal Kišida v rozhovore s televíziou NHK. „Verím, že naša návšteva mala zmysel,“ dodal. Ruská invázia na Ukrajine ukazuje, aké ťažké je vytvoriť svet bez jadrových zbraní, myslí si japonský premiér.

Ruský prezident Vladimír Putin sa jadrovým útokom priamo nevyhráža, pripomínajú agentúry. Pri začatí invázie na Ukrajinu 24. februára však varoval, že každý, kto bude Rusku brániť, bude čeliť „takým následkom, s akými ste sa vo svojej histórii ešte nestretli“. Niektorí politici a odborníci to považujú za hrozbu použitia jadrových zbraní. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že Rusko by použilo jadrové zbrane, ak by bola ohrozená existencia krajiny.
Lídri skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7 v piatok v Bruseli varovali Moskvu pred použitím biologických, chemických alebo jadrových zbraní na Ukrajine.

X X X

Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že v Čiernom mori pri severnom vstupe do prielivu Bospor zneškodnilo predmet podobný míne. TASR správu prevzala z agentúr AP a Reuters.
Mínu ako prví spozorovali rybári v Čiernom mori v oblasti severne od Istanbulu, píše agentúra Reuters. Ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že k predmetu boli vyslaní potápači, ktorí začali pracovať na jeho zneškodnení.
Ruská tajná služba v pondelok 21. marca upozornila, že z ukrajinských prístavov pri Odese sa z kotevných lán odtrhlo niekoľko stoviek námorných mín, ktoré sú teraz unášané do Čierneho mora.

Kyjev toto tvrdenie označil za dezinformáciu a pokus o uzavretie časti Čierneho mora, píše Reuters.
Turecko 18. marca lodiam odporučilo, aby udržiavali pozornosť a hlásili výskyt akýchkoľvek mín, ktoré by mohli byť morskými prúdmi unášané z ukrajinských prístavov.
Prieliv Bospor spája Čierne more so Stredozemným morom. Ankara krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uzavrela tento prieliv pre vojenské lode, pripomína AP.

X X X

Ruské okupačné jednotky sa zmocnili mesta Slavutyč, kde žije mnoho pracovníkov odstavenej jadrovej elektrárne Černobyľ, ktorú ruskí vojaci obsadili hneď v prvý deň invázie 24. februára. Na sociálnej sieti Telegram o tom informoval veliteľ vojenskej správy Kyjevskej oblasti Oleksandr Pavljuk, podľa ktorého vojaci rozháňali streľbou do vzduchu protestné zhromaždenie.

Pavljuk napísal, že vojaci do Slavutyča vtrhli a obsadili mestskú nemocnicu. Zajali aj starostu Jurija Fomičiva. Obyvatelia sa v reakcii zhromaždili s ukrajinskými symbolmi na hlavnom námestí v centre mesta a skandovali „Slavutyč je Ukrajina“ a „Sláva Ukrajine“. Okupanti potom v snahe protestujúcich rozohnať zahájili paľbu do vzduchu a hádzali do davu omračujúce granáty.

Ruské sily odrezali Slavutyč od okolitého sveta už v piatok. Agentúra Unian pritom informovala, že vyjsť z mesta nie je možné. Problematické boli podľa nej aj dodávky potravín a humanitárnej pomoci.

X X X

Počet ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine do Poľska začal počas uplynulých dní klesať. Hranice z Ukrajiny do Poľska prekročilo v piatok 35 000 ľudí, čo v porovnaní z predchádzajúcim dňom predstavuje pokles o 6,4 percenta, uviedla v sobotu poľská pohraničná stráž.

V sobotu do siedmej hodiny ráno prekročilo hranice do Poľska 6 100 osôb, čo v porovnaní s rovnakým časovým obdobím v piatok predstavuje 11-percentný pokles.

Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára prešlo do susedného Poľska viac než 2,2 milióna ľudí, uviedla poľská pohraničná stráž na sociálnej sieti Twitter.
Niektorí z týchto utečencov z Ukrajiny už z Poľska medzitým odišlo, podľa odhadov experta na migráciu Macieja Duszczyka však v krajine zostáva približne 1,2 až 1,3 milióna utečencov.
Poľská pohraničná stráž tiež informovala, že od začiatku vojny vstúpilo na územie Ukrajiny cez Poľsko viac než 300 000 ľudí, píše BBC.

X X X

Kyjev a Moskva na dnešok dohodli zriadenie desiatich humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov z ohnísk frontu v ukrajinských mestách. S odvolaním sa na podpredsedníčku ukrajinskej vlády Irynu Vereščukovú to uviedla agentúra Reuters. Pripomenula, že Ukrajina a Rusko sa v posledných týždňoch vzájomne obviňovali z toho, že humanitárne koridory nefungujú.

V prejave v štátnej televízii Vereščuková povedala, že civilisti, ktorí sa snažia opustiť obliehaný prístav Mariupoľ, budú musieť odísť osobnými automobilmi. Ruské sily cez svoje kontrolné stanovištia v okolí mesta nepúšťajú autobusy.
Starosta Mariupoľa Vadym Bojčenko uviedol, že hovoril s francúzskym veľvyslancom na Ukrajine o možnostiach evakuácie civilistov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron predtým vyhlásil, že navrhne Rusku plán, ako pomôcť ľuďom z obliehaného mesta odísť.

Situácia v obkľúčenom meste zostáva podľa Bojčenka kritická, v jeho centre prebiehajú pouličné boje. Podľa Vereščukovej sa z mesta musí evakuovať vyše 100-tisíc ľudí. Pred ruskou inváziou v meste žilo okolo 450-tisíc ľudí.

X X X

V ukrajinskej metropole Kyjev zavedú od sobotňajšieho večera do pondelkového rána ďalší zákaz vychádzania, oznámil starosta mesta Vitalij Kličko.
Obyvatelia Kyjeva budú môcť od 20.00 h v sobotu do 7.00 h v pondelok miestneho času opustiť svoje domovy len v prípade, ak sa potrebujú presunúť do protileteckého krytu. Kličko v krátkom oznámení tiež uviedol, že vedenie mesta prijalo toto nariadenie na základe rozhodnutia „armádneho velenia“.

Počas zákazu vychádzania nebudú otvorené obchody, lekárne ani čerpacie stanice. V prevádzke nebude ani verejná doprava.
Takýto niekoľkodňový zákaz vychádzania už v Kyjeve od začiatku ruskej invázie vyhlásili viackrát. Naposledy bol v platnosti od pondelka večera do stredajšieho rána.

X X X

Ruské ozbrojené sily počas agresie na Ukrajine prišli už približne o 16 400 vojakov. Podľa agentúry Ukrinform o tom informovalo ukrajinské ministerstvo obrany, ktoré tiež zvýšilo údaje o zničenej ruskej výzbroji a vojenskej technike. O značných stratách ukrajinských síl ale informuje aj ruská strana. Podobné informácie uvádzané oboma bojujúcimi stranami však nemožno nezávisle overiť.

Podľa oznámenia ukrajinského ministerstva obrany ruské sily doteraz prišli o 575 tankov, 1 640 ďalších bojových obrnených vozidiel, 293 delostreleckých systémov, 91 raketometov a 51 prostriedkov protivzdušnej obrany. Zničených tiež bolo 117 bojových lietadiel, 127 vrtuľníkov, 56 bezpilotných lietadiel, 1 131 automobilov a sedem vojnových plavidiel.

Na druhej strane aj Moskva informuje o značných stratách napadnutého protivníka. Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov podľa agentúry TASS povedal, že od začiatku „špeciálnej operácie“, ako Rusko svoju agresiu voči susednému štátu označuje, bolo zničených 1 618 tankov a ďalších obrnených bojových vozidiel, 166 raketometov, 622 diel a mínometov vojenských vozidiel. Ukrajinci podľa neho tiež prišli o 207 protilietadlových raketových systémov a 267 bezpilotných lietadiel.

Kyjev údaje o stratách ukrajinských síl neuvádza a skúpa je v tomto ohľade aj Moskva. V piatok ruské ministerstvo obrany priznalo, že počas „špeciálnej operácie“ prišlo o život 1 351 ruských vojakov. Zato Ukrajinci podľa neho prišli zatiaľ o 30-tisíc ľudí.

X X X

Ruská vojenská invázia na Ukrajine si dosiaľ vyžiadala životy 136 detí, oznámila ukrajinská generálna prokuratúra. Počas mesiac trvajúcej vojny podľa nej utrpelo zranenia ďalších 199 detí. Informovali o tom televízie Sky News a BBC s upozornením, že tieto informácie nebolo možné overiť.
Prokuratúra v správe na sociálnej sieti doplnila, že 64 detí bolo zabitých v Kyjevskej oblasti a ďalších 50 prišlo o život v Doneckej oblasti na východe krajiny.

Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva v piatok oznámil, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára) potvrdil 1 081 zabitých a 1 707 zranených civilistov v krajine.

X X X

Od začiatku konfliktu na Ukrajine odtiaľ na Slovensko prišlo 275 609 osôb. V priebehu piatka 25. marca prešlo hraničnými priechodmi 565 mužov, 1 961 žien a 1 112 detí. Celkový počet poskytnutých dočasných útočísk od 1. marca predstavuje 53 222, informuje ministerstvo vnútra.

„O dočasné útočisko požiadalo 1 180 osôb. Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 251 príslušníkov Policajného zboru, 79 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, 110 colníkov, 411 vojakov, dvaja duchovní, 180 dobrovoľníkov a 64 príslušníkov zahraničných zložiek. Zároveň bolo vypravených 52 autobusov, ktoré prepravili 1 102 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky a deväť vlakov, ktoré prepravili 1 004 utečencov. V piatok 25. marca bolo ubytovaných 73 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 9 882 voľných lôžok," uvádza rezort vnútra.

X X X

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ požiadal všetkých starostov po celom svete o humanitárnu pomoc pre obyvateľov jeho krajiny. Súčasne vyzval všetkých medzinárodných partnerov, aby podporili budúcu obnovu Ukrajiny.
„Obraciam sa nielen na spriatelené vlády, ale aj na starostov európskych a iných miest sveta,“ povedal Šmyhaľ v piatok večer. „Apelujeme na vás: obnovte tradíciu partnerských miest. Podporte ukrajinské mestá humanitárnou pomocou a prostriedkami na obnovu.“

Šmyhaľ v polovici marca vyčíslil škody, ktoré vojna spôsobila ukrajinskému hospodárstvu, na takmer 515 miliárd eur. Len škody na infraštruktúre predstavujú podľa oficiálnych ukrajinských odhadov okolo 108 miliárd eur, uviedla DPA s tým, že tieto údaje nemožno zatiaľ nezávisle overiť.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak medzitým vyzval Západ, aby vytvoril pre Ukrajinu nový program „pôžičky a prenájmu“, akým USA počas druhej svetovej vojny poskytovali spojencom vojenskú a materiálnu pomoc.
Jermak vo vystúpení v piatok večer spresnil, že Ukrajina najviac potrebuje spravodajské informácie v reálnom čase a ťažké zbrane. Zopakoval tiež apel Kyjeva na bezletovú zónu na zastavenie ruského bombardovania a raketových útokov. Západ takúto možnosť odmieta z obavy o rozšírenie vojny, pripomenula v správe agentúra AP.

X X X

Britská vláda uvalila sankcie na ďalších 65 jednotlivcov a podniky z Ruska v súvislosti s inváziou na Ukrajine. Je medzi nimi aj zbrojárska firma Kronštadt ako výrobca dronov Orion a ďalších bezpilotných lietadiel, uviedlo britské ministerstvo obrany.
Tieto systémy boli nasadené pri ruských vojenských operáciách na Ukrajine, uviedol britský rezort s odvolaním sa na informácie tajných služieb. Ruská armáda bola podľa správy zjavne donútená pri invázii používať viac dronov, keďže ukrajinská protivzdušná obrana pravdepodobne obmedzila jej schopnosť vykonávať lety s posádkou mimo frontovej línie, informovala agentúra DPA.

Takáto situácia zrejme povedie aj k väčšiemu dopytu po bezpilotných systémoch a ich opotrebovaniu, doplnilo britské ministerstvo s tým, že nové sankcie zasiahnu ruský zbrojársky priemysel a jeho schopnosť tieto systémy nahradiť.
Londýn už pred začiatkom vojny na Ukrajine začal neobvykle a otvorene zverejňovať informácie svojich tajných služieb týkajúce sa rusko-ukrajinského konfliktu, približuje DPA. Britská vláda už niekoľko týždňov poskytuje denné správy o priebehu tejto vojny.

X X X

 Ukrajinské ministerstvo obrany podľa DPA varovalo pred nebezpečenstvom, ktorým by mohlo byť unáhlené a nekontrolované zverejňovanie informácií o plánovaných dodávkach zbraní pre Ukrajinu či vojenských pohyboch. Takéto informácie by mohli pomôcť ruskej strane „presnejšie zacieliť jej operácie“, štátna tajomníčka ministerstva obrany Hanna Maliarová uviedla v piatok.

„Správy s dobrým úmyslom alebo prejavy vďačnosti“ za dodávky zbraní už v minulosti viedli k buď vypovedaniu zmlúv alebo ohrozeniu dodávok, poukázala Maliarová. „Preto sa dnes snažíme, vo vojnových podmienkách, zamedziť šíreniu informácií o pomoci, ktorú dostávame,“ uviedla. Maliarová takisto pripomenula, že ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý kriminalizuje neoprávnené šírenie vojenských informácií.

6:30 Ukrajinská armáda sa snaží dobyť späť strategické mesto Cherson, ktoré ruské sily obsadili v počiatočnej fáze invázie. Podľa agentúr to v sobotu uviedol nemenovaný vysoký predstaviteľ amerického ministerstva obrany.
„Ukrajinci sa snažia získať späť Cherson,“ povedal podľa agentúry AFP činiteľ Pentagonu pod podmienkou zachovania anonymity. „Nemôžeme presne povedať, kto Cherson ovláda, ale faktom je, že už nie je pod takou pevnou ruskou kontrolou ako predtým,“ dodal s tým, že Cherson je preto opäť považovaný za „sporné územie“.

Cherson ležiaci pri ústí rieky Dneper je strategicky dôležitým prístavným mestom, pripomenul činiteľ. Ak by sa ho Ukrajincom podarilo zmocniť, skomplikovalo by to nielen ruský útok na neďaleké ďalšie veľké mesto Mykolajiv, ale aj prípadnú pozemnú ofenzívu na Odese. Podľa neho by dobytie Chersonu ukrajinskými vojskami znamenalo pre priebeh vojny na juhu Ukrajiny „významný posun“.

Cherson s 280-tisíc obyvateľmi obsadila ruská armáda začiatkom marca, pričom žiadne iné takto veľké mesto zatiaľ nedobyla. Pred desiatimi dňami Moskva oznámila, že kontroluje celú Chersonskú oblasť, kde žije asi milión ľudí.
Zástupca Pentagonu ďalej uviedol, že kvôli bojom južne od Mykolajiva je ruská armáda zablokovaná, a preto „bezprostredne nehrozí“ útok na Odesu. Činnosť zameranú na túto metropolu južnej Ukrajiny nevyvíja ani ruská flotila v Čiernom mori, dodal.

X X X

Ruský minister obrany Sergej Šojgu sa neobjavuje na verejnosti, pretože utrpel infarkt. Uviedol to poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko na facebooku. Dodal, že Šojgu dostal infarkt po tom, keď ho ruský prezident Vladimír Putin tvrdo kritizoval za fiasko invázie na Ukrajinu. Teraz podľa neho Šojgu absolvuje rehabilitáciu vo vojenskej nemocnici.
Šojgu podľa BBC nevideli na verejnosti od 11. marca. Vo štvrtok sa v ruských médiách objavili zábery, na ktorých bol Šojgu vidieť na obrazovke, ktorú používal Putin pri virtuálnej porade ruskej bezpečnostnej rady. Špekuluje sa však o tom, že bol použitý ministrov starší záznam.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tento týždeň vysvetľoval Šojguovu mediálnu neprítomnosť tým, že minister obrany má veľa práce. „Minister obrany má teraz mnoho starostí. Prebieha špeciálna vojenská operácia. Nie je to čas na aktivitu v médiách,“ vyhlásil.

X X X

Klus: Ak Rusko použije chemické zbrane, NATO by sa do vojny na Ukrajine zapojilo viac

Odchod systému protivzdušnej obrany S-300 na Ukrajinu nie je otázkou dní, hovorí štátny tajomník.
V prípade, že by Rusko použilo chemické, biologické alebo jadrové zbrane na Ukrajine, Severoatlantická aliancia by uvažovala nad intenzívnejším zapojením sa do vojny. Povedal to dnes štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Ide o závery, o ktorých diskutovali lídri EÚ a USA na nedávnom samite v Bruseli. „Nedá sa nič vylúčiť, lebo nemáme dočinenia s racionálnym aktérom,” povedal Klus o prezidentovi Ruska Vladimirovi Putinovi.
Ekonomická likvidácia

Zatiaľ však nie je jasné, ako by sa NATO v takomto prípade zapojilo. Štátny tajomník skonštatoval, že aktuálne sa členské štáty snažia vyhnúť tomu, aby to malo vojenskú podobu. „Rusko je nukleárna veľmoc a vieme, akú by sme mohli očakávať reakciu,” povedal Klus.

Podľa neho existujú aj iné alternatívy ako napríklad ekonomická likvidácia, za čo považuje úplne odstrihnutie sa od ruského plynu a ropy, ktorých vývoz do Európy tvorí významnú časť ruských príjmov.
Aj predseda zahraničného výboru a poslanec Smeru Marián Kéry potvrdil, že použitie chemických zbraní je hranica, pri ktorej si vie predstaviť, že sa NATO bude zamýšľať nad iným spôsobom zapojenia sa do vojny, ako je tomu dnes.
Kéry myšlienku odstrihnutia sa od ruskej ropy a plynu kritizoval. Čudoval sa, že demokratickým politikom v tomto prípade nevadí, že výpadky by sme vykrývali energonosičmi od nedemokratických režimov Saudskej Arábii a Kataru.

S-300 tak skoro nepošleme
Štátny tajomník Klus zároveň v relácii potvrdil aktuálny postoj slovenskej vlády, že vyslanie protivzdušného obranného systému S-300 na Ukrajinu nie je otázkou dní. Diskusia sa podľa neho môže obnoviť až po tom, čo budeme mať zabezpečenú ochranu nášho vzdušného priestoru, ktorú však neposkytuje systém Patriot z Nemecka a z Holandska. Ten je tu totiž zatiaľ len dočasne.

„Naša požiadavka je, aby protivzdušná obrana mala trvalú náhradu,” konštatoval Klus.
Kéry povedal, že Smer je proti vyslaniu S-300 na Ukrajinu. Obáva sa, že Slovensko by takýto krok zatiahol do vojny.
Budúci týždeň opozícia na čele so Smerom chystá aj odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý aktuálne čelí kauze, že riadenie situácie na východnej hranici zveril firme Dustream, ktorú mu odporučil človek blízky OĽaNO.
Podľa Klusa má Mikulec aktuálne čo vysvetľovať. No zároveň hovorí že zodpovednosť je na Obyčajných ľuďoch. „Ak má niekto vyvodzovať zodpovednosť voči nemu, má to byť strana OĽaNO. Nepredpokladám, že súčasná koalícia skončí na osobe pána ministra,” dodal štátny tajomník s tým, že verí, že sa Mikulcovi veci podarí vysvetliť, aktuality.sk

X X X

Klamal Žilinka o zmluve s Ruskom? Šeliga: Spoluprácu predĺžil o päť rokov

Zmluva z roku 2002 medzi slovenskou a ruskou generálnou prokuratúrou bola predĺžená o päť rokov. Dôvodom je, že zo strany Generálnej prokuratúry, ktorá na to bola viackrát vyzvaná, nebola zaslaná informácia o záujme ukončiť ju. Jej platnosť mala pôvodne skončiť v piatok 25. marca.

Poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) to uviedol vo svojom profile na sociálnej sieti. Podľa jeho slov je potrebné zmluvu vypovedať aj napriek jej praktickým dopadom.

GP pritom ešte 1. marca informovala, že po napadnutí Ukrajiny oznámila GP Ruskej federácie, že dohodnutý program spolupráce prokuratúr nebude zo slovenskej strany naplnený, informovala hovorkyňa GP SR Jana Tökölyová. K ukončeniu spolupráce s ruskou prokuratúrou dnes generálneho prokurátora Maroša Žilinku vyzvali viacerí koaliční poslanci.
„Generálna prokuratúra SR nepotrebuje výzvy politikov, ako postupovať a reagovať na napadnutie Ukrajiny ozbrojenými silami Ruskej federácie," povedala Tökölyová s tým, že Žilinka ihneď po napadnutí Ukrajiny dôrazne verejne odsúdil bezprecedentný akt agresie Ruskej federácie voči Ukrajine.

Žilinku k ukončeniu spolupráce s ruskou prokuratúrou vyzvali viacerí koaliční poslanci.
Zmluva, ktorá bola Šeligovi sprístupnená na základe infozákona v preambule uvádza „dodržiavanie zásad rovnosti, vzájomného rešpektovania štátnej suverenity a noriem medzinárodného práva s cieľom zabezpečenia ochrany práv a slobôd občanov oboch štátov." Rovnako hovorí o zintenzívnení spolupráce medzi slovenskou a ruskou prokuratúrou, vytvorení spoločnej slovensko – ruskej prokurátorskej komisie, o vyslaní delegácie na účelom návštevy a prediskutovania otázok spoločného záujmu, výmene informácií o platnom národnom zákonodarstve či legislatívnej činnosti a činnosti v oblasti uplatňovania práva.

„Čítajúc tú zmluvu je zrejmé, že boli roky, keď sme sa o spoluprácu mohli pokúsiť, no dnes to už možné nie je. V budúcnosti to možno opäť možné bude, ale dnes vzhľadom vojnu na Ukrajine a účasť ruskej prokuratúry na represáliách proti vlastnému obyvateľstvu to možné nie je. Ruská prokuratúra práve kvôli tomu odchádza z Medzinárodnej asociácie prokuratúr. Niet sa čomu čudovať, radšej odídu sami, pretože nechcú, aby boli vylúčení, rovnako ako boli vylúčení z Rady Európy, keďže za nový trestný čin “urážka prokuratúry” môžete ísť v Rusku na niekoľko rokov väzenia.” uvádza Šeliga.

Rusko podľa jeho slov porušuje samotnú preambulu tejto zmluvy, keď nerešpektuje a hrubo ignoruje medzinárodné právo a suverenitu jednotlivých štátov, napriek tomu, že sa k tomu zaväzuje.

Súčasťou januárovej cesty Žilinku do Moskvy bol aj podpis Programu spolupráce medzi GP SR a ruskou GP. na roky 2022 a 2023. Súčasťou dohody malo byť organizovanie odborných stretnutí zameraných na oblasti korupcie, extrémizmu, kyberkriminality, ekologických trestných činov, ako aj oblasti ochrany práv a oprávnených záujmov sociálne zraniteľnej skupiny občanov, napríklad nezaopatrených detí či osôb so zdravotným postihnutím./agentury/

X X X

Rusi už vymieňajú autá za byty! Ceny sa vyrovnávajú

Brutálny rast cien a nedostatok áut v Rusku vedú k „exotickému fenoménu“. Rusi menia svoje „jazdenky“ za nehnuteľnosti.
Na internetových autobazároch v Rusku začal prudko rásť počet inzerátov, podľa ktorých chcú majitelia vymeniť svoje staré autá za byty, garáže alebo pozemky.

Západné sankcie na Rusko za jeho agresiu voči Ukrajine už naplno doľahlo na ruský automobilový priemysel a tamojší automobilový trh. Stojí väčšina ruských automobiliek a zavreté sú aj mnohé predajne zahraničných značiek. Efekt sa dal očakávať. Nových áut je v Rusku totálny nedostatok a ceny tých, ktoré sú k dispozícii, vyleteli kvôli oslabeniu rubľa do nebies. V Rusku pritom draželi autá už dlhší čas, ale to, čo sa stalo po invázii, je bezprecedentné. Len v prvej polovici marca vyleteli ceny o 20 až 30 %. Uvádza to ruská agentúra Autostat.

Rusi zháňajú autá, kde sa dá. Napríklad sa vrhli do predajní v pohraničných mestách Kazachstanu. Zaktivizovali sa aj takzvaní „šedí“ díleri, ktorí vykupujú autá vo veľkom a následne ich ponúkajú na domácom trhu. No je tu aj ďalšia cesta – jazdené autá. Aj ich ceny vystúpali prudko nahor. Až tak, že sa začínajú približovať cenám nehnuteľností. Majitelia ojazdených áut si to už stihli uvedomiť, a tak sa začali na portáloch objavovať inzeráty na výmenu jazdených áut za nehnuteľnosť. Napríklad za garáže, pozemky, súkromné domy a byty.

Nehnuteľnosť má zodpovedať približne deklarovanej hodnote auta, uvádzajú autori inzerátov. A tá stále stúpa. Podľa Gazeta.Ru makléri označujú takéto ponuky za „exotický fenomén“ na realitnom trhu, no súhlasia s logikou predávajúcich. Veď zdraženie znamená, že z ponuky na ruskom trhu prakticky vymizli modely v hodnote do jedného milióna rubľov (cca 8 500 eur). Autostat zistil, že s touto sumou peňazí je možné v Rusku rátať maximálne s najlacnejšími verziami Lady Granta a Niva Legend.

Podľa ruských analytikov sa bude situácia s cenami áut v Rusku naďalej zhoršovať, pokiaľ bude pokračovať extrémne kolísanie rubľa a neobnovia sa dodávky áut a ich výroba v zastavených podnikoch. To ale v najbližšom čase nehrozí. Putin sa správa na Ukrajine stále agresívnejšie. Situáciu pravdepodobne využijú čínske automobilky, pretože Čína stále neoznačila ruskú „mierovú operáciu“ na Ukrajine za vojnu. Čínske modely by tak mohli obsadiť „uvoľnený“ ruský automobilový trh v krátkom čase.

Výrazný vzostup predaja pritom zaznamenali už vlani. Jednoznačne najsilnejšiu pozíciu na tamojšom trhu majú Chery a Haval (koncern Great Wall). Vývoz vozidiel z Číny do Ruska sa v roku 2021 strojnásobil na 122 800 kusov, v roku 2020 to bolo len 42 700 kusov. A čínske automobilky tam začínajú aj vyrábať. Napríklad Great Wall produkuje autá v Tule neďaleko Moskvy a Geely má továreň v Bielorusku, ktoré je najvernejším ruským spojencom. Chery výrobu v Rusku plánuje./agentury/

X X X

Automobilka hľadá náhradu za výrobu komponentov na Ukrajine

Vojna na Ukrajine zasiahla dodávky kľúčových komponentov pre automobilovú skupinu Volkswagen (VW). Jej dodávatelia sa snažia nájsť riešenia v zahraničí a zároveň ubezpečiť Ukrajincov, že krajinu neopúšťajú. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Nemecký gigant VW musel rovnako ako ostatné automobilky obmedziť výrobu po invázii Ruska na Ukrajinu, ktorá prinútila mnohé tamojšie továrne zatvoriť brány vrátane dodávateľov automobilových komponentov pre celú Európu.
To je ďalšia komplikácia pre automobilový sektor, ktorý už dva roky zápasí s nedostatkom počítačových čipov a ďalšími ťažkosťami v dodávateľských reťazcoch v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.

„Ponechávame si našich dodávateľov na Ukrajine,“ povedal Murat Aksel, člen predstavenstva VW pre nákup, novinárom v centrále koncernu vo Wolfsburgu. „Ale momentálne vytvárame kapacity mimo Ukrajiny, pretože nikto nevie, či sa vojna rozšíri na ďalšie časti krajiny alebo ako dlho bude trvať,“ dodal.

Okrem výroby rôznych dielov pre automobily je Ukrajina jedným z najväčších európskych dodávateľov káblových zväzkov pre automobilky. Káblový zväzok je označovaný za „centrálny nervový systém“ vozidla.
Vo Wolfsburgu, v centrále VW, zhruba 150-členná pracovná skupina expertov koncernu a zástupcov ukrajinského priemyslu autodielov horúčkovito pracuje na udržaní zásobovacích liniek. Zvažujú celú škálu riešení, od získavania náhrad určitých dielov alebo zmeny dodávateľa tam, kde je to možné, až po radikálnu možnosť vytvorenia „duplikátov“ celých tovární.

Najpravdepodobnejšími destináciami pre tieto náhradné továrne sú lokality a krajiny vo východnej Európe alebo na severe Afriky (Maghreb), kde sú náklady zvyčajne nižšie a kde spoločnosti môžu zmeniť účel alebo rozšíriť už existujúce továrne.
Aksel poznamenal, že všetkých 16 ukrajinských závodov, ktoré dodávajú VW káble, beží len na 30 až 40 percent normálneho výkonu. A situácia je „nestála“. Jedna továreň mimo Kyjeva už bola zduplikovaná v Rumunsku.
„Ak zavedieme všetky naše plánované opatrenia, budeme schopní duplikovať celú našu ukrajinskú výrobnú kapacitu pre káblové zväzky,“ povedal Geng Wu, jeden z vedúcich členov pracovnej skupiny.

Celkovo by sa tak v najbližších mesiacoch muselo vyškoliť približne 55.000 zamestnancov a bude potrebných 90.000 kilometrov štvorcových továrenskej plochy pre stroje a vybavenie, pričom na dodávky niektorých sa bude musieť čakať dlhé mesiace.
Nemecká firma Leoni, hlavný dodávateľ VW na Ukrajine, už presunula časť výroby elektroinštalačných systémov do existujúceho tuniského závodu a ďalšie kapacity čoskoro otvorí v Rumunsku.

Leoni však zdôraznila, že nemá v úmysle otočiť sa chrbtom Ukrajine, ktorá sa snaží odolať ruským útokom. Firma obnovila časť výroby na Ukrajine 2. marca „s dodatočnými bezpečnostnými opatreniami,“ povedal prevádzkový riaditeľ Leoni Ingo Spengler.
Staré sovietske bunkre pri dvoch továrňach v regióne Ľvov boli zrekonštruované, aby pomohli udržať zamestnancov v bezpečí.
Spoločnosť tento týždeň obnovila nočné zmeny, čím sa produkcia vrátila na 70 percent bežnej produkcie. To zase pomohlo VW reštartovať montážne linky vo Wolfsburgu skôr, ako sa očakávalo.

„Pokiaľ to bezpečnostná situácia dovolí, naši dodávatelia budú pokračovať vo výrobe,“ povedal Aksel, ktorý začiatkom tohto mesiaca so Spenglerom navštívil Ukrajinu. Bez fungujúcich ukrajinských tovární však budú európske závody na výrobu automobilov v „dramatickej“ situácii, dodal Wu.

Samozrejme, námaha a peniaze vložené do vytvárania nových výrobných kapacít sa stanú zbytočné, ak sa situácia na Ukrajine nečakane zlepší. VW sa však domnieva, že ide o finančné riziko, ktoré sa oplatí podstúpiť. Náklady na zastavenie výroby áut sú totiž obrovské, pripomenul Aksel.
Volkswagen plánuje využiť tiež skúsenosti z Ukrajiny na „lepšie pochopenie zložitosti svojich dodávateľských reťazcov a minimalizáciu rizika budúcich otrasov“./agentury/

X X X

Putin podpísal zákon o trestoch za nepravdivé správy o práci úradov v zahraničí

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok podpísal zákon o trestnej zodpovednosti za nepravdivé informácie o práci ruských štátnych orgánov, ktoré pôsobia v zahraničí s cieľom chrániť záujmy Ruska a jeho občanov. Informovala o tom agentúra AFP.

Týmto zákonom sa zavádza trestná zodpovednosť za šírenie nepravdivých informácií o takých štátnych štruktúrach, ako je Národná garda, ruské veľvyslanectvá, či diplomatické misie alebo ministerstvo pre mimoriadne situácie a prokuratúra.
Za porušenie tohto zákona hrozia tri roky väzenia a finančná pokuta. Ak sa tohto činu dopustí úradná osoba, hrozí jej trest odňatia slobody vo výške od päť do desať rokov.
Ak nepravdivá informácia „spôsobí vážne následky", previnilcovi hrozí až 15 rokov väzenia.

Táto nová legislatíva rozširuje zákon schválený začiatkom marca, ktorý umožňuje trest vo výške až 15 rokov väzenia za zverejnenie nepravdivých informácií o aktivitách ruskej armády a za výzvy na protiruské sankcie, aktuality.sk

X X X

Polícia vyhlásila pátranie po Aghovi, odsúdenom v kauze zmeniek

Polícia vyhlásila pátranie po Štefanovi Aghovi, ktorý bol odsúdený v kauze falšovania televíznych zmeniek na 13-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody.
Dôvodom je, že nenastúpil na výkon trestu. Vyplýva to z informácií zverejnených na webe Ministerstva vnútra SR. Upozornila na ne televízia Markíza.

Agha uznal Špecializovaný trestný súd vlani v októbri za vinného z obzvlášť závažného trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov spolupáchateľstvom. Trest si má odpykať v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Dostal aj peňažný trest vo výške 5000 eur. V prípade nezaplatenia náhradný päťmesačný trest vo väzení. Dostal tiež ochranný dohľad. Ako informoval Úrad špeciálnej prokuratúry, rozsudok sa stal právoplatný po tom, ako Agh nevyužil právo na odvolanie, aktuality.sk

X X X

Špecializovaný súd Jána Slotu do väzby neposlal

Na snímke prichádza Ján Slota na súdne pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.Zdroj: TASR
Annamária Dömeová
Rozhodnutie súdu nie je právoplatné, nakoľko prokurátor podal proti nemu sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR 31.marca 2022.
Bývalý žilinský primátor a predseda SNS Ján Slota nateraz do vyšetrovacej väzby nepôjde. Sudca Špecializovaného trestného súdu nevyhovel návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby a prepustil ho zo zadržania na slobodu. Pre Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková, aktualit.sk

X X X

Vojna na Ukrajine vplýva aj na naše duševné zdravie. Ako psychicky zvládať aktuálnu situáciu

Obavy. Neistota. Úzkosť. Pocity, ktoré na mnohých prišli bezprostredne po prečítaní si prvých správ o ruskej invázii na Ukrajinu. Vojna je len kúsok od nás a strach o seba a blízkych sa stali hlavnou emóciou týchto dní.
Nikto si nedokáže predstaviť, čo zažívajú ľudia, ktorých krajinu zo dňa na deň obsadili vojská a začali ničiť to, čo dlhé roky budovali. Napätá situácia na Ukrajine je však ťažká aj pre tých, ktorí sa v nej priamo nenachádzajú. Vojnový konflikt sa totiž týka každého z nás. Je preto prirodzené, že počas krízy zažívame negatívne pocity, ktoré ovládajú našu myseľ viac ako inokedy.

Liga za duševné zdravie radí, aby sme prijali strach a neistotu, ktorú môžeme pociťovať a neodsudzovali ju, pretože ide o „normálnu reakciu na nenormálnu situáciu.“ Je úplne prirodzené, že takéto pocity zažívame, dôležité je však im nepodľahnúť.

Práve preto môže pomôcť obmedzenie prístupu na internet, kde sa negatívne správy rýchlo šíria. Namiesto neustáleho vyhľadávania informácií je pre psychiku prospešné využiť voľný čas na stretávanie sa s blízkymi. Tí nám môžu dodať pocit bezpečia a istoty.

„Strach, úzkosť či plač sú v tejto chvíli úplne normálne a pochopiteľné emócie. Nehanbime sa za ne. Naopak, hovorme o tom s blízkymi ľuďmi, nezostávajme s našimi myšlienkami a pocitmi osamote. Pomôže aj písanie denníka,“ radí Liga za duševné zdravie vo svojom psychologickom manuáli, ktorý vydala tesne po ruskom útoku.

Pomôcť s prijatím vlastných myšlienok môže aj fakt, že v tom nie sme sami. Spýtali sme sa desiatich Slovákov rôznych vekových kategórií na ich aktuálne prežívanie vojny a ich pocity. Každému sme položili dve otázky:

1. Ako na vás vplýva momentálna situácia na Ukrajine?
2. Čo vám pomáha odreagovať sa od negatívnych správ?
Mária, 30

X Ako na vás vplýva momentálna situácia na Ukrajine?

Konflikt, lepšie povedané vojna u našich susedov, ma z psychického hľadiska veľmi ovplyvnila už v prvý deň bombardovania. Žiadnu z bežných činností som nedokázala robiť s radosťou, vždy som mala v podvedomí výčitku, ako si ja môžem vychutnať túto kávu, keď vedľa umierajú ľudia. Ak som sa v noci zobudila, nevedela som sa prestať so strachom pozerať do okna a čakala som nejaké lietadlá alebo rakety. A zároveň som si uvedomila ako mama, že teraz si bežné dni s mojou 16-mesačnou dcérou chcem užívať naplno. Byť prítomná a žiť každý deň, akoby bol posledný.

X Čo vám pomáha odreagovať sa od negatívnych správ?

Uvedomenie si, že my sa tu zatiaľ máme dobre, nadpriemerne, že maličkosti bežných dní nie sú samozrejmosťou a peniaze a materiálne veci nehrajú rolu. Rada si zacvičím, objednám fajné jedlo alebo si pozriem Netflix a napustím teplú vaňu.

X Ako na vás vplýva momentálna situácia na Ukrajine?

Keď som sa dozvedela, čo sa deje, rozplakala som sa a nedokázala som to najprv spracovať. Potom som o tom začala viac čítať a zorientovala som sa. Uvedomila som si, ako môžem pomôcť a trochu som sa upokojila. Cítim však obrovský strach. Nie o seba, ale o Ukrajincov.

X Čo vám pomáha odreagovať sa od negatívnych správ?

Hlavne sa v nich nestratiť. Sú totiž negatívne a negatívne správy. Nie všetky majú rovnaký kontext a preto nie na všetky rovnako reagujem. Všeobecne sa ale snažím nahradiť ich pozitívnymi správami. Hľadať riešenia, počúvať, učiť sa a aj sa modliť.

X Ako na vás vplýva momentálna situácia na Ukrajine?

Prvotne ma situácia na Ukrajine veľmi zasiahla. Keď som si čítal správy, že sa na Ukrajine začali boje, bol som v strachu a nemohol som tomu uveriť. Tieto obavy vo mne zostali ešte niekoľko dní. Postupne som si však uvedomil, že sa musím zamerať najmä na to, ako týmto utekajúcim ľuďom pomôcť. Samozrejme aj v súčasnosti denne čítam správy o tom, aká je situácia na východ od nás. Snažím sa však fungovať normálne, pracovať, študovať a od negatívnych správ sa odosobniť.

X Čo vám pomáha odreagovať sa od negatívnych správ?

Prvé dni to bolo naozaj náročné a vojnu som mal v hlave nonstop. Nevedel som spávať a v podstate som sa neustále bál čo príde ďalej. Momentálne sa snažím sústrediť sa na školu a prácu, chodiť do prírody, športovať a počúvať hudbu. Veľmi ma mrzí, čo sa na Ukrajine deje a veľakrát som cítil bezmocnosť, keďže som utekajúcim Ukrajincom nedokázal nijako pomôcť. Pochopil som však aj to, že svojím trápením nikomu nepomôžem.

X Ako na vás vplýva momentálna situácia na Ukrajine?

Musím byť úprimný, je to pre mňa náročné. Kým sa k vojne schyľovalo, nepociťoval som nejaký strach, myslel som si, že „nás sa to netýka“. Prvé dni konfliktu však ukázali presný opak a správy z médií som niesol veľmi ťažko. Obzvlášť tie o smrti civilistov alebo jadrovej hrozbe. Niekedy sa mi veľmi zle zaspávalo a ešte ťažšie vstávalo. S obavou som bral do rúk telefón a kontroloval som najnovšie spravodajstvo. Veľmi ma zmohla aj bezmocnosť, ktorú cítim a s ktorou sa neviem vysporiadať. Musím však povedať, že posledný týždeň sa už moje pocity preklopili do väčšej dôvery, že búrku zla vždy prežiari svetlo dobra.

X Čo vám pomáha odreagovať sa od negatívnych správ?

Na odreagovanie od negatívnych správ mi určite pomáha to, keď ich čítam len nevyhnutné množstvo. Snažím sa otvárať spravodajstvo menej ako obvykle. Usilujem sa byť aj racionálnejší a nemyslieť na tie najhoršie scenáre, keďže sú menej pravdepodobné. Okrem toho veľmi rád hrávam kolektívne športy a bicyklujem, pre mňa je pohyb určite najlepší spôsob, ako sa zbaviť stresu. Veľkým liekom je aj hudba, hrám na hudobný nástroj, čo mi pomáha zamestnať si hlavu. Pocitu bezmocnosti čelím modlitbou a konkrétnymi skutkami dobra, či už materiálnou alebo praktickou pomocou Ukrajincom, alebo aj podporou charitatívnych organizácií.

X Ako na vás vplýva momentálna situácia na Ukrajine?

V prvý deň vojny na Ukrajine som mala pocit, že kamkoľvek sa pozriem, budú sa na mňa valiť negatívne správy. Na druhej strane to bolo úplne prirodzené, uvedomujem si to. Od prvého momentu som sa snažila nepodľahnúť panike a neopustiť sa, pretože som videla na sociálnych sieťach známych ľudí, ale aj priateľov, ktorí do toho ľahko padli. Celá situácia na mňa samozrejme nevplýva dobre a následky, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou pocítime, už vôbec nie. Mám v sebe veľký súcit voči komukoľvek, kto trpí vojnou, nech je to kdekoľvek. Zároveň je však pre mňa dôležité nespadnúť do siete negatívnych správ a sledovať situáciu len do tej miery, aby som ostala dobre informovaná. Nedokážem to totiž nijak ovplyvniť a radšej investujem energiu do vecí, ktoré zatiaľ ovplyvniť viem.

X Čo vám pomáha odreagovať sa od negatívnych správ?

V prvom rade mi pomáha, ak ich cez deň veľa nevidím. Musíme byť informovaní, a preto si každý deň nájdem pár najdôležitejších správ z daného dňa. No inak som od začiatku vojny prestala sledovať všetky spravodajské profily na sociálnych sieťach. Keď sa na to budem cítiť, zase im follow dám, no momentálne sa snažím sústrediť svoju pozornosť na radostné veci. A okrem toho mi veľmi pomáha žiť viac reálny než virtuálny svet. Čas s priateľmi je to najlepšie, čo môže byť.

Paula, 24
x Ako na vás vplýva momentálna situácia na Ukrajine?

Momentálna situácia na Ukrajine na mňa vplýva veľmi silno, myslím si, že tak ako na každého, hoci ju už neprežívam tak, ako prvé dni, kedy si asi väčšina z nás neustále obnovovala správy a čakala, čo sa stane. Ja som napríklad nebola schopná pracovať, naozaj som sa sústredila len na tie správy a na to, čo sa deje a chcela som byť dobre informovaná. V mojom podvedomí je to však stále uložené a stále sa tam nachádza ten úzkostný existenčný strach. Dokonca poznám ľudí, ktorým to naozaj spustilo úzkosti a nepríjemné stavy.

Na mňa vplýva tá situácia tak, že som neistá, oveľa viac v strese a myslím si, že ju mám nepriamo uloženú v sebe. Už sa jej nevenujem tak priamo, nesledujem a nevyhľadávam to, ale je to určite niekde tam. Mám strach a bojím sa a to sa odzrkadľuje aj v iných aspektoch môjho života, kedy sa mi stupňuje napríklad práca pod stresom alebo spomínaná úzkosť.

X Čo vám pomáha odreagovať sa od negatívnych správ?

Čas s blízkymi ľuďmi. Nepovedala by som, že sú to prechádzky, lebo to je aktivita, pri ktorej sa človek ponára do vlastných myšlienok. Dobre mi robí skôr uniknutie z toho, čo sa deje, napríklad keď som s kamarátmi, tak sa nerozprávame o vojne, ale o tom, aké sme mali dni, takže tu si myslím, že je podstatné poznať tú silu komunity, ktorá je najsilnejšou zbraňou voči úzkosti.

Lucia, 23
X Ako na vás vplýva momentálna situácia na Ukrajine?

Bezprostredne po ruskej invázii som zostala veľmi paralyzovaná a nonstop som si pozerala správy. Dokonca na hodinách v škole som prestala počúvať a neustále som hľadela na mobil a čakala na nové správy. To trvalo asi týždeň a pol, potom si povedala, že tým škodím len sebe. Že im nepomôžem tým, že sa ja budem utápať v žiali. Sčasti som si na to už zvykla, aj keď si na to zvyknúť nechcem, pretože nad takýmito vecami netreba zatvárať oči.

Teraz to už beriem trošku lepšie, hoci nie je deň, kedy na to nemyslím. A najmä, keď robím rozhovory s ľuďmi, ktorých sa to týka, vtedy mi je vždy ťažko. Napríklad keď som robila rozhovor so ženou, ktorá ubytovala utečencov, vyšli mi aj slzy. A to nie som emotívny človek, je mi však hrozne ľúto, že takéto niečo sa vôbec deje. Takže má to na mňa negatívne dopady, ale už som našla zlatú strednú cestu, že sa informujem, ale zároveň to s informáciami nepreháňam.

X Čo vám pomáha odreagovať sa od negatívnych správ?

Šport a prechádzky. Trávenie času s blízkymi, volanie s kamarátmi a s rodinou, s ktorými vojnu nerozoberáme. Tým, že sa rozprávame o iných veciach, tak na to zabúdam. Veľmi mi tiež pomáha pozerať pozitívne správy, napríklad o tom, ako Slováci pomáhajú Ukrajincom. To ma upokojuje a dodáva nádej, že stále sú tu dobrí ľudia a že bude dobre. Ja naozaj verím, že bude dobre.

Simona, 31
X Ako na vás vplýva momentálna situácia na Ukrajine?

Zo začiatku, ako som sa dozvedala o situácii na Ukrajine, som to zvládala dosť ťažko. Prepadol ma taký ten „obyčajný strach", že čo bude... opäť sa všetko mení, stratili sme istotu, ktorú sme mali a zrazu demokracia a sloboda nie je samozrejmosť. Klamala by som, keby som povedala že som v prvej situácii nezačala panikáriť, napríklad som mala nutkanie si ísť dať predĺžiť pas. Prvé dni som doslova hltala každú správu, ale musela som to zastaviť, keďže presne toto sa mi stalo, keď k nám prišla pandémia a ja som skončila s úzkosťami. Teraz sa snažím tie správy nejak filtrovať, aj keď je to ťažké, keďže na nás vyskakujú odvšadiaľ.

Ďalší negatívny aspekt toho všetkého je, že aj medzi mojimi blízkymi sa žiaľ nájdu ľudia, ktorí konšpirujú a používajú to typické „pravda je niekde uprostred". Často som sa kvôli tomu hádala s mojimi najbližšími, potom som si povedala, že to nestojí za to a radšej si ušetrím nervy, keďže to nie je diskusia na úrovni, ale plná klamstiev, ktorým žiaľ títo ľudia veria.
Keďže som učiteľka týka sa má to celé ešte aj z toho hľadiska, že k nám do školy prišlo niekoľko ukrajinských detí - ja mám konkrétne v triede dve. Snažím sa robiť všetko preto, aby zapadli, boli šťastné, decká ich prijali úžasne. V rámci školy robíme rôzne zbierky, staráme sa, zaujímame sa a robíme veci aj nad rámec našich povinností.

X Čo vám pomáha odreagovať sa od negatívnych správ?

Práve to, že môžem pomôcť, či už finančne, materiálne alebo ako učiteľ, poprípade šírením overeného obsahu a informácií. To má drží ako tak v tejto situácii nad vodou, že viem, že svojou maličkosťou môžem pomôcť a nielen nečinne sa pozerať.

Inak mi veľmi pomáha rozprávať sa s ľuďmi, cvičenie a robiť také tie obyčajné veci a vážiť si ich ešte viac - ísť do kina, na dobrú večeru, pozrieť si obľúbený seriál. Veľmi mi pomáha keď si zamestnám hlavu prácou, viesť mojich žiakov k rešpektu a k úcte iných, a keď vidím, že sa mi to naozaj darí.

Andrea, 21
X Ako na vás vplýva momentálna situácia na Ukrajine?

Situácia na mňa v prvé dni od vypuknutia vojny vplývala veľmi zle. Nevedela som myslieť na nič iné a ani sa sústrediť na žiadnu činnosť. Vždy, keď sa mi to na chvíľu podarilo, som otvorila sociálne siete a úzkosť bola naspäť. Prišlo mi to stále ako len zlý sen. Momentálne sa to vo mne trochu upokojilo, ale aj tak na to myslím a modlím sa za nich dúfajúc, že sa to čím skôr skončí.

Čo vám pomáha odreagovať sa od negatívnych správ?

Na odreagovanie mi pomohli kamaráti, šport alebo prechádzka so psom či dobrý film.

Ester, 21
X Ako na vás vplýva momentálna situácia na Ukrajine?

Situáciu na Ukrajine samozrejme sledujem a keďže je veľmi vážna, tak to vplýva aj na mňa. Stále myslím na ľudí, ktorí sa nemôžu zaoberať tým, ako sa práve cítia, pretože riešia základné existenčné problémy a neustálu hrozbu vojny. Občas sa mi teda stane, že sa cítim smutná, alebo skôr zúfalá, že neviem, čo robiť a že jediné, čo môžem robiť je, len z diaľky to pozorovať. Pri tomto myšlienkovom pochode si však vždy spomeniem na ľudí, ktorí nemajú ani to šťastie ako ja.

X Čo vám pomáha odreagovať sa od negatívnych správ?

Prestať ich čítať a sledovať. To ale určite nie je dlhodobé riešenie, skôr raz za čas je dobré sa od nich nachvíľu vzdialiť. Hlavne pre moju prácu je dôležité, aby som vedela o posledných informáciách, ktoré sa stali a tiež si myslím, že je to občiansky dôležité, aby som vedela, čo sa deje za hranicami. Takže toto je asi obdobie, cez ktoré sa jednoducho budeme musieť dostať, ale vyzývam všetkých ľudí, ktorí situáciu znášajú ťažšie ako ja, aby vyhľadali odbornú pomoc, aktuality.sk


Nastavení cookies