...nechce ani vojenskú pomoc Ukrajine: SR nie je ohrozená: Nemusíme sa cítiť priamo ohrození, vyhlásil Robert Kaliňák, exminister vnútra a člen predsedníctva Smeru. Podpredseda Smeru a bývalý minister vnútra Robert Kaliňák odmieta akúkoľvek vojenskú pomoc Ukrajine. Zároveň je proti tomu, aby na Slovensko prišlo 2100 vojakov Severoatlantickej aliancie. Dodávkami zbraní Ukrajine podľa neho „zaťahujeme Slovensko do vojnového konfliktu,“ vyhlásil Kaliňák v dnešnej diskusie televízie TA3 V politike.

„Rusko nás označilo za nepriateľský štát. To je fakt,“ reagoval na neho podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga.
Kaliňák: Slovesko nie je priamo ohrozené
Slovenskí poslanci minulý týždeň jasnou väčšinou odhlasovali príchod 2100 vojakov NATO na Slovensko. Zo Smeru hlasoval za len exminister obrany Jaroslav Baška. Ide o reakciu Slovenska a spojencov na vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu. Zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96, proti bolo 15 a zdržalo sa 22 poslancov.

Kaliňák dnes nie je poslancom, ale ak by ním bol, podľa vlastných slov by sa počas hlasovania zdržal, s tým, že to „nepovažuje za dôležité hlasovanie". „Nemusíme sa cítiť priamo ohrození,“ vyhlásil dnes.
Vojna na Ukrajine sa podľa neho „nedá ospravedlniť“ ale „nemôžeme opomínať to, prečo vznikol tento vojenský konflikt,“ dodal Kaliňák.

Fico hovorí o konflikte Ruska a USA

Šéf Smeru Robert Fico dlhodobo viní z invázie Ruska na Ukrajinu aj Spojené štáty.
„Ruská federácia sa po opätovnom obnovení svojho mocenského postavenia rozhodla riešiť ohrozenie vlastných národných záujmov vojenskou silou. Ruská federácia nechce rešpektovať ďalšie rozširovanie NATO a posilňovanie bezpečnosti susedných krajín na úkor Ruska,“ vyhlásil ešte koncom februára Fico a dodal, že „ide o čisto americko-ruskú záležitosť.“
Kaliňák slová svojho straníckeho šéfa o údajnom zapojení USA do vojny s Ruskom nechcel priamo komentovať. „Keď pôjdeme po príčinách, ktoré vojnu vyvolali, hlavnou príčinou bolo ohrozenie vstupu Ukrajiny do NATO,“ myslí si exminister vnútra.
„Ukrajina bola napadnutá a v rámci možností je dobré, ak jej Slovensko pomáha. Áno, aj vojensky,“ povedal mu v televíznej diskusii Šeliga.
„Ja som proti akejkoľvek vojenskej pomoci,“ uzavrel Kaliňák, aktuality.sk

X X X

Opozícia aj koalícia sa zhodujú, že nie je čas zbaviť sa systému S-300

Koalícia aj opozícia sa zhodujú na tom, že Slovensko by sa nemalo vzdávať ruského systému protivzdušnej obrany S-300, a to ani v prípade, že bude na jeho území systém Patriot. Nový systém nepovažujú za adekvátnu náhradu.
Argumentujú tým, že systém bude Slovensku vypožičaný len na určitý čas. Nemyslia si ani, že by mali NATO či EÚ vyslať mierovú misiu na Ukrajinu. Svoje názory vyjadrili strany v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

„Ak by sme sa úplne hlúpo zbavili systému S-300 a o pol roka nám odíde Patriot, neostane nám tu nič," upozornil podpredseda hnutia Sme rodina Peter Pčolinský. Súhlasí s ním aj poslanec Národnej rady (NR) SR Andrej Stančík (OĽaNO), ktorý pripomína, že Patriot je len prepožičaným systémom a nie je adekvátnou náhradou, rovnako tak, ako chýba náhrada v prípade lietadiel MiG.

Čas na presun systému S-300 nevidí v súčasnosti ani podpredseda strany Hlas-SD Richard Raši, podľa ktorého má zostať na Slovensku. Podľa podpredsedu strany Smer-SD Richarda Takáča je systém Patriot len doplnkom k S-300, ktorý má chrániť v prvom rade Slovensko a jeho obyvateľov.

Mierovú misiu NATO na Ukrajine si Pčolinský nevie predstaviť, rovnako na to nemá mandát ani EÚ. Ruská federácia by sa na to podľa neho ako na mierovú misiu nepozerala a napätie by eskalovalo do konfliktu NATO vs. Rusko. Iniciatíva Poľska v tomto smere zostane podľa poslanca bez odozvy.

Rovnaký názor má aj Stančík, ktorý ale rozumie návrhu v kontexte toho, že Poľsko má s Ruskom vlastnú historickú skúsenosť. Podľa Takáča by takáto iniciatíva bola bezprecedentným krokom. „Nejde dohromady NATO a mierová misia, ktorá sa bude schopná aj sama brániť," poznamenal Takáč s tým, že na mierovú misiu môže ísť len OSN.

Poslanci sa nevyhli ani téme humanitárnej pomoci utečencom z Ukrajiny. Raši opätovne skritizoval štát, vyzdvihol prácu dobrovoľníkov i samospráv. Podľa Pčolinského štát v niečom zlyhal, nie však vo všetkom. Stančík priznal niektoré chyby, keďže štát rieši viaceré krízy, ubezpečil však, že na riešeniach sa každý deň pracuje. Takáčovi sa nepáči, že niektoré štátne ubytovacie zariadenia nechceli poskytovať svoje priestory a tlačili na samosprávy, aktuality.sk

X X X

Poliakom ruská agresia drása nervy, ožívajú spomienky

Počet vojakov rukujúcich do poľskej armády stúpa, rastú žiadosti o vydanie cestovných pasov a spomienky na staré zlé časy studenej vojny drásajú kolektívne nervy Poliakov. Píše o tom spravodajský server LA Times.
Žena v poľskej Varšave kráča okolo veľkého portrétu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ruská invázia na Ukrajinu sa v Poľsku prejavila viac, než len prílivom utečencov, väčšinou žien a detí. Zdá sa, že historický protivník Poľska – Rusko – sa usiluje o expanziu, ktorá by mohla Varšavu vtiahnuť do širšieho konfliktu s potenciálne katastrofálnymi následkami a ohroziť usporiadanie po studenej vojne, vďaka ktorému krajina prosperuje a žije si svoj úspešný európsky príbeh.

Pocit nepokoja je jasne viditeľný, aj keď sa zdá, že život v mestách, ako je Varšava alebo Krakov, plynie normálnym, hoci hektickým tempom. „Áno, poľská spoločnosť je vydesená,“ povedal Slawomir Debski, poľský expert na zahraničnú politiku, ktorý pôsobil ako poradca niekoľkých poľských vlád.

„Celá spoločnosť si uvedomuje, aká hrozná, strašná a dramatická môže byť akákoľvek konfrontácia s Ruskom.“
Poľsko je členom Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie pod vedením USA, čo zmierňuje obavy, že by sa snahy Moskvy o obnovenie „veľkého Ruska“ mohli nakoniec preniesť aj do Poľska.

Poľsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 232 kilometrov a za sebou históriu stoviek rokov sporného spolužitia a hlbokej vzájomnej nedôvery. A niektorým, najmä tým, ktorí zažili studenú vojnu, sa zdá, že štít NATO nie je dostatočne pevný.
NATO „je len názov“, hovorí šesťdesiatjedenročná Dorota Karpinská, ktorá prevádzkuje jeden z mnohých pouličných stánkov ponúkajúcich obvaranky (obwarzanek – tradičné poľské pečivo stočené do krúžku). „Kto vie, čo vlastne robia.“

Poliaci, ktorí sa narodili už v postkomunistickej ére, sa konfliktu vo svojej krajine obávajú menej ako staršie generácie. Ruská invázia na Ukrajinu však bola aj pre nich varovným signálom.
„Starí ľudia, ako sú moji rodičia, majú pocit, že Rusko môže kedykoľvek zaútočiť,“ povedal 24-ročný študent Andrzej Piszczek, sediaci v kaviarni zahalenej modravým príkrovom cigaretového dymu. „Hovoria: ‚Nikdy nevieš. Musíme sa pripraviť, musíme nakúpiť múku, benzín.‘“

Mnohí dodávajú, že súčasná situácia sa dosť líši od čias studenej vojny, kedy sa všeobecne verilo, že sa ani Rusko, ani Západ neuchýlia k použitiu jadrových zbraní, ktoré by dokázali vyhladiť veľkú časť planéty. Ale teraz v súvislosti s inváziou ruského prezidenta Vladimíra Putina na Ukrajinu a jeho jadrovými hrozbami žiadny takýto pocit bezpečia neexistuje.
„Jadrové vydieranie teraz máme neustále na programe dňa,“ povedal Wlodzimierz Marciniak, politológ a bývalý poľský veľvyslanec v Rusku. „Už to nie je studená vojna, je pekne horúca a je hneď vedľa,“ dodal

Ulice starobylého Krakova sú v poslednej dobe svedkom nového javu: Centrom mesta sa prechádzajú neozbrojení americkí vojaci vo vojenských uniformách, prezerajú si výklady obchodov, navštevujú turistické miesta, zastavujú sa na kávu.
Dlhoroční obyvatelia hovoria, že skupiny uniformovaných vojakov sa tu objavili až v posledných dňoch, po ruskej invázii na Ukrajinu a posilnení amerických síl v Poľsku.
Nedávno popoludní 39-ročná Magda, servírka v reštaurácii, požiadala skupinku amerických vojakov, či si s nimi môže urobiť selfie. Magda, ktorá si nepriala zverejniť celé svoje meno, hovorí, že v nej prítomnosť amerických vojakov vyvoláva tak pocit istoty, že Amerika kryje poľský chrbát, ako aj obavu, že sa môže schyľovať k širšiemu konfliktu.

Poľská tlač informovala o zvýšení počtu žiadostí o pasy od tých, ktorí chcú mať v prípade potreby možnosť urýchlene opustiť krajinu. Úrady tiež zaznamenali rastúci počet nových regrútov do síl územnej obrany, čo je akási záložná zložka armády.
Konflikt a jeho možné následky pre Poľsko sú témou každodenných rozhovorov – v obchodoch, vo verejnej doprave, v parkoch aj v domácnostiach. Televízne obrazovky v baroch, reštauráciách a domácnostiach sprostredkovávajú najnovšie udalosti nervóznym divákom.

„Tak čo je dnes nové?“ pýtal sa nedávno muž v rade v obchode s potravinami vo Varšave iného nakupujúceho. Vôbec pritom nemusel spomenúť Rusko alebo Ukrajinu, obaja vedeli, o čom je reč.

Všade na uliciach sú vidieť ukrajinské vlajky a odznaky na klope, rovnako ako nápisy na stenách potvrdzujúce „solidaritu“ s Ukrajinou. „Môžeme povedať, že každý z nás je teraz vo vojne. Bojujeme tým, že každý robíme, čo môžeme, aby sme pomohli,“ povedal devätnásťročný Mikolaj Szlachta, jeden z mnohých dobrovoľníkov v zelených vestách, ktorí pomáhajú davom vyčerpaných ukrajinských utečencov na hlavnej stanici v Krakove.

Mnohí Poliaci považujú katastrofický scenár, ktorý sa odohráva na susednej Ukrajine, za niečo, čo by sa mohlo stať aj v Poľsku, ktoré bolo po stáročia zapletené do veľmocenských intríg medzi Ruskom, Nemeckom a niekdajším Rakúskom-Uhorskom.
Stopy posledného svetového konfliktu nie sú v Poľsku nikde veľmi ďaleko. Na začiatku druhej svetovej vojny sem vtrhlo nacistické Nemecko aj Sovietsky zväz, čo si vyžiadalo ohromujúce straty na ľudských životoch.

Štvrť Kazimierz bola dlho srdcom krakovskej židovskej komunity, ktorá pred nacistickým pogromom predstavovala približne štvrtinu predvojnovej populácie mesta. Bývalá židovská štvrť je dnes miestom s módnymi barmi, kaviarňami a butikovými hotelmi. V centre Krakova je možné nasadnúť na autobus, ktorý po hodine jazdy na západ dôjde do neslávne presláveného nacistického tábora smrti Auschwitz.

Strach z Ruska po invázii zasiahol aj kultúrnu sféru. Varšavský orchester sa nedávno rozhodol venovať svoje vystúpenie Ukrajine a upustil od plánovaného klavírneho koncertu ruského skladateľa Sergeja Rachmaninova. Orchester ho nahradil koncertom poľského virtuóza Fryderyka Chopina./agentury/

X X X

Peking nešetril kritikou: Sankcie proti Rusku sú zbraň, NATO prispelo k vojne

Námestník čínskeho ministra zahraničných vecí Le Jü-čcheng podrobil kritike sankcie uvalené na Rusko kvôli jeho útoku na Ukrajinu. Zároveň znovu obvinil Severoatlantickú alianciu z podielu na vojne na Ukrajine, informovala agentúra AP.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov podľa agentúry TASS medzitým uviedol, že spolupráca medzi Ruskom a Čínou sa bude za súčasných okolností ešte prehlbovať. Podľa poradcu kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajla Podoljaka by Čína mala urobiť správne rozhodnutie a pripojiť sa k ďalším krajinám v odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu.
„Spolupráca bude silnejšia, pretože v čase, keď Západ nehanebne podkopáva všetky základy, na ktorých stojí medzinárodný systém, musia naše dve veľké mocnosti pochopiteľne premýšľať, ako v tomto svete ďalej postupovať,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Čína opakovane viní NATO, že stojí za vyhrotením konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Námestník čínskeho ministra zahraničia označil NATO za „pozostatok studenej vojny“ a varoval, že jeho rozširovanie by mohlo mať strašné dôsledky.
„Sankcie voči Rusku teraz idú tak ďaleko, že sa globalizácia používa ako zbraň. Ušetrení nie sú ani ľudia z oblasti športu, kultúry, umenia a zábavy,“ vyhlásil námestník.

Ukrajinský vyjednávač a poradca kancelárie ukrajinského prezidenta Podoljak v sobotu na twitteri vyzval Čínu, aby odsúdila ruskú agresiu. „Čína by sa mohla stať dôležitou súčasťou globálneho bezpečnostného systému, ak prijme správne rozhodnutie podporiť koalíciu civilizovaných národov a odsúdi ruské barbarstvo,“ uviedol na twitteri.

Čína sa v ukrajinskej kríze prezentuje ako neutrálny aktér; odmietla odsúdiť Rusko za inváziu, ale zároveň ruskú agresiu na Ukrajine aktívne nepodporila. Čínsky prezident Si Ťin-pching v piatkovom videohovore americkému prezidentovi Joeu Bidenovi povedal, že konflikty a konfrontácie, ako sú udalosti na Ukrajine, nie sú v nikoho záujme.

Biden podľa Bieleho domu čínskeho prezidenta varoval, aké dôsledky by mala materiálna podpora, ktorú by Čína poskytla Rusku. Biely dom tiež uviedol, že má stále obavy z toho, že by sa Čína mohla rozhodnúť Rusko vojensky podporiť./agentury/

X X X

Pápež zverejnil dokument o reforme Rímskej kúrie

Novovydaný dokument bude podrobnejšie prestavený na pondelkovej tlačovej konferencii vo Vatikáne.
Vatikán v sobotu zverejnil dlhoočakávaný dokument venovaný reforme inštitúcií Svätej stolice, ktorú inicioval pápež František. Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej ide o súčasť Františkových snáh o reformu rozbujnenej a neefektívnej vatikánskej byrokracie.

Zverejnená apoštolská konštitúcia s názvom Praedicate Evangelium (Ohlasovanie evanjelia) vstúpi do platnosti 5. júna; nahradí tak predchádzajúci dokument upravujúci fungovanie Rímskej kúrie, ktorý v roku 1988 vydal vtedajší pápež Ján Pavol II.
Podľa tlačového strediska Vatikánu dňom začiatku platnosti novej konštitúcie „nadobudne akt reformy Rímskej kúrie kompletnú formu," uvádza spravodajský server Vatican News.
Novovydaný dokument bude podrobnejšie prestavený na pondelkovej tlačovej konferencii vo Vatikáne. Apoštolská konštitúcia má 54 strán a zatiaľ je k dispozícii len v taliančine.

Agentúra AP uvádza, že pápež František už od svojho zvolenia presadzuje reformu vatikánskych inštitúcií a úradov. S prípravou reformy mu pomáhala poradná skupina zložená z kardinálov, ktorá sa touto otázkou zaoberala na pravidelných zasadnutiach. Veľká časť reformných návrhov sa už od začiatku Františkovho pontifikátu postupne zrealizovala a zavedenie novej konštitúcie má celý proces oficiálne zavŕšiť, aktuality.sk

X X X

Ukrajina: Ruské sily zničili veľký metalurgický kombinát v Mariupole

Ukrajinská poslankyňa Lesia Vasylenková informovala, že v dôsledku ruského ostreľovania došlo k zničeniu jedného z najväčších metalurgických závodov v Európe.
Zverejnila tiež video, ktoré zachytáva, ako sa z oceliarskeho kombinátu pri obliehanom meste Mariupol, ozývajú mohutné výbuchy a stúpajú oblaky hustého čierneho dymu, informovala televízia Sky News.
Podľa Vasylenkovej sa terčom ruského ostreľovania stal Metalurgický kombinát Azovstaľ ležiaci na predmestí Mariupola, ktorý obliehajú príslušníci ruských inváznych síl.

„Jeden z najväčších metalurgických závodov v Európe je zničený. Ekonomické škody sú obrovské. Životné prostredie je zdevastované," napísala na Twitteri poslankyňa ukrajinského parlamentu za proeurópsku stranu Hlas.

Ostreľovanie Azovstaľu a rozsiahle škody v jeho areáli potvrdil aj poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko, podľa ktorého prebiehajú boje o ovládnutie závodu medzi ukrajinskou armádou a ruskými vojakmi.
Generálny riaditeľ kombinátu Enver Ckitišvili taktiež potvrdil, že došlo k ostreľovaniu závodu, avšak neuviedol, aký je rozsah škôd.
Pred začiatkom ruskej agresie mal Mariupol približne 400 000 obyvateľov a bol dôležitým centrom priemyslu, obchodu a vzdelávania. Ruské vojská zaútočili na tento strategicky významný prístav pri Azovskom mori hneď v prvý deň invázie 24. februára a odvtedy ho intenzívne bombardujú a ostreľujú, dobyť sa im ho však stále nepodarilo. V sobotu boli z obkľúčeného mesta hlásené aj pouličné boje.

V prípade, že by Mariupol padol, zaistilo by to Kremľu pozemný koridor medzi anektovaným Krymom a separatistickými regiónmi v Donbase, ktoré už ovládajú ruské sily, aktuality.sk

X X X

SLOVENSKO: Bývalý minister vnútra a člen predsedníctva opozičného Smeru Robert Kaliňák nesúhlasí s príchodom 2100 vojakov NATO na Slovensko. „Nemusíme sa cítiť priamo ohrození,“ vyhlásil Kaliňák v relácii TA3 V politike. Ako dodal, ak by teraz sedel v parlamente, pri hlasovaí by sa zdržal. Zo Smeru hlasoval za príchod vojakov aliancie len exminister obrany Jaroslav Baška. Podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga Kaliňákovi pripomenul, že Rusko zaradilo Slovensko na zoznam nepriateľských krajín.

X X X

SYSTÉM S-300/JARO NAĎ - „Zároveň opakovane potvrdzujem, že systém Patriot nie je náhradou za starý ruský systém S-300, ale ide o ďalší prvok na obranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky," napísal minister obrany k systému Patriot, ktorý prichádza na Slovensko.
Dodal však, že systém S-300 sa vzhľadom na jeho vek, technický stav, nedostačujúce spôsobilosti a faktickú závislosť na Ruskej federácii bude snažiť v budúcnosti nahradiť iným systémom. (Facebook/Jaro Naď)

X X X

RAKETY KINŽAL: Rusko tvrdí, že na Ukrajine opäť použilo svoje najnovšie hypersonické rakety Kinžal, ktorými zničilo sklad paliva na juhu krajiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Letecké raketové systémy Kinžal (Dýka) s nadzvukovými balistickými raketami zničili veľký sklad paliva a mazív ukrajinských ozbrojených síl pri meste Konsťantynivka v Mykolajivskej oblasti," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany. (TASR)

X X X

SLOVENSKO/PATRIOT: Prvé jednotky, ktoré majú na starosti rozmiestnenie systému protivzdušnej obrany Patriot postupne prichádzajú na územie Slovenskej republiky. Proces bude pokračovať aj v ďalších dňoch.
„Dočasne bude systém umiestnený na leteckej základni vzdušných síl Sliač, ďalšie priestory nasadenia sú aktuálne konzultované s odborníkmi na spôsobilosti systému," napísal na svoj facebook minister obrany Jaro Naď.
Nemecko a Holandsko poskytli Slovensku systém Patriot v rámci úsilia NATO o posilnenie východného krídla Aliancie. (Facebook/Jaro Naď)

X X X

SLOVENSKO/TALIANSKO: Slovenská republika požiadala Taliansko o pomoc v rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Na základe tejto žiadosti poskytlo Taliansko technické vybavenie na vybudovanie stanového núdzového tábora v Michalovciach. Tábor bude slúžiť na zvýšenie ubytovacích kapacít neďalekého veľkokapacitného centra v Michalovciach.
Konvoj vyrazil z Talianska v piatok 18. marca v skorých ranných hodinách a do Michaloviec prišiel v sobotu popoludní. Pozostával z 20 vozidiel, z ktorých bolo 9 nákladných a 7 karavanov. So stavbou sa začalo ihneď po príchode. Tábor pozostáva z ubytovacích stanov, spoločenského stanu, kuchyne, vykurovacích telies, osvetlenia, toaliet a spŕch. Vybudovaný stanový tábor v areáli jednej zo stredných škôl v Michalovciach môže poskytnúť núdzové ubytovanie pre cca. 250 osôb.

X X X

SLOVENSKO-UKRAJINSKÁ HRANICA: Za včerajší deň hraničnými priechodmi prešlo 911 mužov, 2847 žien a 1802 detí. O dočasné útočisko požiadalo 2009 osôb. Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 265 príslušníkov PPZ, 61 príslušníkov HaZZ, 125 colníkov, 406 vojakov, 2 duchovní, 270 dobrovoľníkov a 56 príslušníkov zahraničných zložiek.
Zároveň bolo vypravených 47 autobusov, ktoré prepravili 1720 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky a 9 vlakov s počtom cestujúcich 1296. Za včerajší deň bolo ubytovaných 208 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 6124 lôžok.

X X X

UKRAJINA: Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny rozhodla, že počas stanného práva bude zakázaná činnosť 11 politických strán s väzbami na Ruskú federáciu.
Medzi zakázané subjekty patria proruská a euroskeptická strany Opozičná platforma – Za život, ako aj Opozičný blok, ktoré sú zastúpené v parlamente. Aj ostatných deväť mimoparlamentných strán je považovaných za euroskeptické, antiliberálne alebo proruské. (TASR)

X X X

Čo hrozí na Ukrajine? Krvavý pat trvajúci mesiace

Ruské jednotky sa na Ukrajine stretávajú s ťažkými stratami a nedarí sa im dobývať väčšie mestá, avšak bombardovanie obyvateľov sa stupňuje a mohlo by pokračovať ďalšie týždne alebo aj mesiace, vyplýva z najnovších hodnotení analytikov a činiteľov v Spojených štátoch a Británii.
Podľa denníka The New York Times sa na Západe rodí konsenzus, že konflikt po 25 dňoch prechádza do krvavej patovej situácie.

Denník upozorňuje na sobotnú analýzu washingtonského ústavu pre vojnové štúdiá (Institute for the Study of War, ISW), ktorá uvádza, že na rôznych miestach Ukrajiny vznikajú podmienky na zamrznutie konfliktu. Nasledovať by vraj mohla „veľmi násilná a krvavá“ fáza vojny, ktorá môže trvať aj mesiace.

Západní činitelia už niekoľko dní uvádzajú, že postup ruských jednotiek sa za tvrdého ukrajinského odporu v podstate zastavil, s výnimkou istých ziskov na východe vrátane pokračujúceho dobývania Mariupolu. Vývoj na iných miestach však podľa nich Rusov núti k zmene taktiky a hľadaniu dodatočných síl, nad rámec tých, ktoré sa pred inváziou zhromaždili pozdĺž ukrajinských hraníc s Ruskom a Bieloruskom.

„Sú zablokovaní, pretože im dochádzajú možnosti,“ povedal televízii Sky News bývalý šéf britskej vojenskej rozviedky Philip Osborn. Rusi sú podľa neho „dosť demoralizovaní“ vzhľadom na to, aké nedostatočné sa ukázalo byť ich plánovanie. „Teraz im zostáva vystupňovať hrubú silu, aby vyvinuli tlak na ukrajinskú vládu,“ dodal.

Podľa hlásenia britského ministerstva obrany už teraz ruská armáda zosilnila ostreľovanie mestských lokalít bez toho, aby pri tom rozlišovala medzi vojenskými a civilnými cieľmi. „Je pravdepodobné, že Rusko bude naďalej využívať svoju veľkú palebnú silu na podporu útokov na mestské oblasti v snahe obmedziť svoje už teraz značné straty za cenu ďalších civilných obetí,“ dodáva Londýn.

Tento scenár už niekoľko dní zažíva prístav Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, odkiaľ boli cez víkend hlásené ďalšie explózie a postup Rusov smerom k centru mesta. Analýza ISW uvádza, že ruské jednotky pravdepodobne Mariupol do niekoľkých týždňov ovládnu alebo ho donútia ku kapitulácii. Vzhľadom na straty, ktoré im spôsobujú ukrajinskí obrancovia, je ale možné, že to nepovedie k uvoľneniu síl v dostatočnom počte na oživenie širšieho ruského ťaženia, dodávajú autori.

Tiež sa domnievajú, že Rusi najskôr upustili od plánu obkľúčiť podobným spôsobom Kyjev alebo spustiť v blízkej dobe útok na hlavné mesto. Namiesto toho sa vraj snažia zaujať pozície, z ktorých by mohlo ich delostrelectvo ostreľovať centrum metropoly, a zrejme sa pripravujú na jeho rozsiahlejšie bombardovanie.

„Ruské sily sa zakopávajú okolo okrajov Kyjeva aj inde, snažia sa konsolidovať politickú kontrolu nad oblasťami, ktoré okupujú, dopĺňajú zásoby a pokúšajú sa posilniť jednotky v statických pozíciách, a celkovo začínajú vytvárať podmienky na to, aby na neurčito zachovali približne svoje súčasné predsunuté pozície,“ uvádza analytici ISW./agentury/

X X X

Ruské elity chcú odstaviť Putina, tvrdí ukrajinská rozviedka. A čo odstaviť Zelenského za miliardové škody Ukrajiny a luďí? Zničená ekonomika Evropy, Polska, Německa, ČR, SR, Maďarska, Francie, Itálie, Rakouska atd. a sveta.

Niektorí zástupcovia ruských politických a obchodných elít údajne zvažujú zvrhnutie prezidenta Vladimíra Putina, aby mohli byť znovu obnovené vzťahy Moskvy so západnými krajinami. S odvolaním sa na tvrdenie ukrajinských spravodajských služieb to uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany.

Putinovým nástupcom by sa mal stať súčasný šéf Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexander Bortnikov. Informáciu, ktorú priniesol ukrajinský denník Kyiv Independent, nebolo možné nezávisle overiť. Reakcia Ruska tiež nie je známa.
Podľa ukrajinských spravodajských služieb sa v Rusku formuje určitá skupina vplyvných osôb, ktoré nesúhlasia s Putinovými krokmi. Ich cieľom je odstaviť prezidenta od moci najskôr, ako to bude možné, aby mohli byť znovu naviazané ekonomické vzťahy so Západom poničené vojnou na Ukrajine.

Hovorí sa tiež už aj o Putinovom nástupcovi. Mal by sa ním stať Alexander Bortnikov, šéf ruských špiónov a údajný Putinov učiteľ z čias KGB. Ten v posledných dňoch podľa ukrajinskej rozviedky pri Putinovi upadol do nemilosti kvôli podceneniu situácie na Ukrajine. Ruské ozbrojené zložky totiž nečakali taký odpor a očakávali, že budú v krajine postupovať oveľa rýchlejšie.

A bol to vraj práve Bortnikov a jeho ľudia, ktorí mali predtým na starosti analýzu nálad ukrajinského obyvateľstva a schopností ukrajinskej armády./agentury/

X X X

Ukrajina: Vojna vyvolala otrasy vo svetovej ekonomike

Kríza už spôsobila raketový rast cien komodít, čo zrýchlilo infláciu, ktorá už dosiahla najvyššie tempo za niekoľko desaťročí.
Vojna na Ukrajine má podľa Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) veľké ekonomické dôsledky na energetiku, potraviny, infláciu a chudobu. Uviedla to hlavná ekonómka EBOR Beata Javorčiková v rozhovore pre AFP, ktorý prevzala TASR.
Globálne banky poskytli Ukrajine miliardovú pomoc vrátane 2 miliárd eur od EBOR so sídlom v Londýne, ale koniec konfliktu je v súčasnosti v nedohľadne.
Kríza však už spôsobila raketový rast cien komodít, čo zrýchlilo infláciu, ktorá už dosiahla najvyššie tempo za niekoľko desaťročí.
Javorčiková na otázku, aké budú náklady na obnovu Ukrajiny, skonštatovala, že budú závisieť od toho, ako dlho budú boje trvať. Veľké časti krajiny zatiaľ stále fungujú – infraštruktúra, bankový systém aj časť firiem. Ale je to veľmi ťažké kvantifikovať.
Ukrajinská vláda odhadla, že bude potrebovať 100 miliárd USD (90,84 miliardy eur) na zničenú infraštruktúru a budovy. To zodpovedá približne dvom tretinám hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Podľa vlády v Kyjeve polovica firiem zanikla a ostatné firmy pracujú so zníženou kapacitou, čo signalizuje, že ekonomické náklady budú značné.

Vojna vyhnala tiež milióny ľudí z Ukrajiny. Historická skúsenosť pritom hovorí, že niektorí utečenci zostávajú aj po skončení konfliktu v hostiteľských krajinách a slúžia ako most, ako ľudia, ktorí nadväzujú obchodné vzťahy so svojou domovskou krajinou a týmto spôsobom uľahčujú toky investícií a obchodu. Historická skúsenosť však tiež naznačuje, že ak bude konflikt pokračovať, počet utečencov môže dosiahnuť šesť miliónov. Bol by to obrovský a bezprecedentný rozsah.
Pokiaľ ide o komoditné trhy, aj keby sa vojna zastavila už dnes, následky tohto konfliktu by sa na cenách komodít prejavovali ešte niekoľko mesiacov, povedala Javorčiková.
Chudobných pritom oveľa viac zasiahnu vyššie ceny energií a potravín, čo môže ohroziť politickú stabilitu.
Rusko a Ukrajina sa podieľajú 30 % na globálnom exporte pšenice. Ukrajinskí farmári zatiaľ minuloročnú úrodu nepredali, keďže lodná doprava v Čiernom mori je sťažená. Ale nesejú ani nové plodiny.

Rusko a Bielorusko sú zase veľmi dôležitými vývozcami čpavku a potaše, potrebných na výrobu hnojív. A konflikt má vplyv aj na obnoviteľnú energiu, pretože potrebuje nikel, meď, platinu a paládium. Zároveň, ceny plynu v Európe sú na rekordných úrovniach a ropa zdražuje na celom svete. Všetky tieto faktory vedú k vyššej inflácii.
Na otázku o vplyve sankcií na Rusko Javorčiková odpovedala, že existujú krátkodobé ekonomické náklady, ktoré vyplývajú z predchádzajúceho medzinárodného obchodu a nižšej dôvery. Tu možno hovoriť o strate dôvery spotrebiteľov, strate hodnoty rubľa a podobne. Ale zaujímavejšie sú dlhodobé náklady.

Ak aj po skončení konfliktu bude Rusko vnímané ako riziková destinácia pre investície, alebo ak dôjde k nejakým znárodňovaniu, ako to naznačil prezident Vladimir Putin, poškodí to dobré meno Ruska. Zároveň, ak sankcie na vývoz špičkových technológií pretrvajú, Rusko stratí prístup k znalostiam. Potom môže dôjsť aj k strate toku vedcov a študentov v oboch smeroch.
Čo sa týka vplyvu konfliktu na svetovú ekonomiku, začal sa v čase, keď už dochádzalo k jej spomaľovaniu, takže vyššie ceny energií budú ešte viac brzdiť hospodársky rast. Vyššia inflácia prinúti tiež centrálne banky reagovať zvýšenými úrokovými sadzbami, čo bude tiež zlé pre rast. Takže tento konflikt bude mať nepriaznivý vplyv na globálnu ekonomiku – o tom niet pochýb, dodala Javorčiková, ktorá je pôvodom Poľka, aktuality.sk

X X X

Cez humanitárne koridory evakuovali už 190 000 civilistov, tvrdí Ukrajina

Ukrajina tvrdí, že od začiatku ruskej invázie sa jej podarilo cez humanitárne koridory evakuovať už 190 000 civilistov. Povedala to v sobotu podpredsedníčka ukrajinskej vlády a ministerka pre záležitosti dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková, ktorú citovali agentúra Reuters a stanica Sky News.
Vereščuková tiež uviedla, že v sobotu sú otvorené humanitárne koridory v Kyjevskej a Luhanskej oblasti. Dodala však, že plánovaný evakuačný koridor v Mariupole funguje len čiastočne.

Ruských vojakov v tejto súvislosti obvinila z toho, že z obliehaného Mariupoľa nepúšťajú autobusy z civilistami. Sky News pripomína, že práve Mariupoľ je jedným z najhoršie prístupných miest, čo sa týka prísunu humanitárnej pomoci a evakuácie civilistov, aktuality.sk

X X X

KĽDR odpálila do mora z raketometu štyri strely

Severná Kórea odpálila v nedeľu zo salvového raketometu štyri strely smerom k Žltému moru. Informovala o tom agentúra Jonhap s odvolaním sa na juhokórejskej armádu.
Zatiaľ neidentifikované strely boli postupne odpálené od 07.20 h miestneho času z bližšie nešpecifikovaného miesta v provincii Južný Pchjongan.

V súvislosti s odpálením striel bolo zvolané mimoriadne zasadnutie juhokórejskej Národnej bezpečnostnej rady na úrovni námestníkov ministrov. Juhokórejské ozbrojené sily sú v pohotovosti a monitorujú situáciu, uviedol ich generálny štáb.
Hovorkyňa prezidentskej kancelárie uviedla, že KĽDR odpálila „strely krátkeho doletu".

Severná Kórea od začiatku tohto roka uskutočnila niekoľko skúšok rakiet, ktoré môžu niesť jadrovú hlavicu, čo je v rozpore s rezolúciami OSN. Spojené štáty a Južná Kórea sa domnievajú, že skúšky uskutočnené 27. februára a 5. marca súvisia s vývojom nového typu interkontinentálnych rakiet. Pchjongjang ich označil za dôležité testy v rámci vývoja satelitu na pozorovanie Zeme, aktuality.sk

X X X

Vlhová vyšperkovala top sezónu. Vo finále skončila na pódiu

Petra Vlhová sa rozlúčila s ročníkom 3. miestom v obrovskom slalome.
Petra Vlhová vo finálovom obrovskom slalome sezóne v Courcheveli/Meribeli.

Olympijské zlato v slalome z Pekingu, malý krištáľový glóbus za rovnakú disciplínu a druhé miesto v celkovom hodnotení Svetového pohára.
Aj preto označuje Petra Vlhová práve skončený ročník ako najúspešnejší. A zakončila ho tak, ako sa na jednu z top postáv svetového lyžovania patrí.

Z záverečnom obrovskom slalome Svetového pohára obsadila 3. miesto po tom, čo od štartu predviedla v 2. kole agresívnu jazdu a až do poslednej bránky robila všetko pre čo najlepší výsledok.
Z víťazstva sa tešila Talianka Federica Brignoneová. Svoju poslednú jazdu sezóny pokazila Mikaela Shiffrinová, jej 7. miesto znamenalo, že Vlhová napokon obsadila bronzovú pozíciu./agentury/