Vyše 2500 ľudí sa zúčastní zrejme v nedeľu na proruských protestoch, ktoré sa konajú v dvoch nemeckých mestách.TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a Reuters. Organizátori oboch protestov uvádzajú, že demonštrujú proti diskriminácii ruských občanov v Nemecku v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajine. Podľa DPA sa však mnohí obávajú toho, že na protestoch zahliadnu i znaky naznačujúce podporu ruskej vojenskej operácie na Ukrajine.

Jeden z proruských protestov sa konal v nedeľu v nemeckom meste Hannover. Na tomto proteste sa zúčastnilo približne 600 ľudí v asi 350 vozidlách, ktorými vytvorili dlhý konvoj. Podľa miestnej polície je tento protest zatiaľ pokojný a mnohí jeho účastníci mávajú dvoma vlajkami – ruskou a nemeckou. Protest sa však začal s oneskorením, pretože polícia na začiatku demonštrantom nedovolila, aby si vlajky pripevnili na kapoty áut.

Podpora Ukrajiny
V rovnakom čase sa v Hannoveri konal i protest na podporu Ukrajiny, na ktorom sa zúčastnilo asi 700 ľudí. Polícia v meste preto rozostavila zábrany, aby oddelila skupiny demonštrantov.
Protest na podporu Rusov žijúcich v Nemecku sa koná v nedeľu i vo Frankfurte, kde sa proruskí demonštranti stretli v centra mesta, pretože im úrady nepovolili usporiadať protest, na ktorý by prišli v autách.Frankfurtská polícia uvádza, že zatiaľ nedokáže určiť presný počet protestujúcich, úrady však očakávajú, že sa na proruskom pochode zúčastní približne 2000 ľudí.

Aj vo Frankfurte sa v nedeľu konal i protest podporovateľov Ukrajiny, na ktorý prišli ľudia s plagátmi s nápisom – STOP VOJNE – a s tvárami pomaľovanými ukrajinskými vlajkami.
V Nemecku žije veľká komunita ruskojazyčných ľudí a od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu bolo hlásených niekoľko incidentov, pri ktorých prišlo k ich obťažovaniu. Podľa DPA sa však mnohí Nemci obávajú, že proruské protesty sú skrytou podporu ruskej vojenskej invázie na Ukrajine.

Nemecké úrady pred uskutočnením protestov varovali, že demonštranti majú právo zhromaždiť sa, avšak nebudú tolerovať ruskú vojenskú propagandu a ani podporovanie ruskej agresie, aktuality.sk

X X X

Smer protestoval na Slavíne 'proti vojnovým štváčom vo vláde'

Lídri členských krajín EÚ hovoria viac o vojne ako o mieri, hovorí sa vo vyhlásení účastníkov protestu, ktorý v nedeľu zorganizovala strana Smer na bratislavskom Slavíne. 
Protestné zhromaždenie "Povedzme NIE vojnovým štváčom vo vláde", ktoré zorganizovala strana Smer na Slavíne v Bratislave 10. 4. 2022.

Protestu sa zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí. Na Slavín prišli aj názoroví oponenti s ukrajinskými vlajkami, ktorých polícia oddelila od účastníkov protestu.
Vo vyhlásení sa tiež hovorí, že EÚ má možnosti prevziať úlohu mierotvorcu a dosiahnuť, aby si obe bojujúce strany sadli za rokovací stôl.
„Účastníci dnešného stretnutia osobitne vyzývajú najvyšších ústavných činiteľov SR, aby vyvinuli maximálne úsilie a iniciovali takéto konanie EÚ. Nateraz musia vyjadriť ľútosť nad tým, že prezidentka SR, predseda vlády a predseda NR SR svojimi konkrétnymi činmi podporujú pokračovanie vojny a opúšťajú myšlienku suverénnej zahraničnej politiky SR, ktorá stojí na mierových základoch,“ píše sa vo vyhlásení, aktuality.sk

X X X

Rozširovanie kapacít veternej energie v Nemecku sa spomaľuje

Rozširovanie kapacity v oblasti veternej energie v Nemecku v prvých troch mesiacoch tohto roka stratilo tempo.
Počet nových povolení pre veterné turbíny v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesol. A klesol aj počet spustených nových turbín. Ukázali to predbežné údaje Agentúry pre veternú energiu. TASR správu prevzala z DPA.

V 1. štvrťroku 2022 bolo v Nemecku schválených 204 veterných turbín, ktoré však ešte nie sú v prevádzke. To je takmer o 14 % menej ako v rovnakom štvrťroku minulého roka. A počet spustených nových turbín sa znížil o 23 % na 93 kusov.
V roku 2021 bolo pritom v Nemecku uvedených do prevádzky 484 nových veterných turbín s výkonom 1,9 gigawattov (GW).
Pribúdajúce problémy
Po vlaňajšom raste tak rozširovanie veterných turbín v 1. štvrťroku 2022 jednoznačne stratilo tempo, poznamenal Hermann Albers, prezident nemeckej priemyselnej skupiny z oblasti veternej energie. Dodal, že aj keď pridávanie nových kapacít v priebehu roka vždy kolíše, nepriaznivé výsledky za 1. štvrťrok naznačujú pribúdajúce problémy v oblasti nákladov, v dodávateľských reťazcoch aj pri transporte.

Nemecká vláda v stredu (6. 4.) schválila balík zákonov na rýchlejšie rozšírenie obnoviteľných zdrojov elektriny, ako je vietor, no koaličných partnerov ešte čakajú zložité rokovania o jednotlivých častiach balíka.
Návrhy zákonov, ktoré predložil minister hospodárstva Robert Habeck zo strany Zelených, majú pomôcť najväčšej európskej ekonomike dosiahnuť klimatické ciele a zároveň sa stať menej závislou od dovozu energií z Ruska. Súčasný plán počíta s tým, že dodávky elektriny v Nemecku by mali do roku 2030 pochádzať z 80 % z obnoviteľných zdrojov a do roku 2035 takmer výlučne z obnoviteľných zdrojov.

V súčasnosti obnoviteľné zdroje, najmä veterná a solárna energia, ale aj vodná energia, tvoria asi 42 % energetického mixu Nemecka.
Množstvo elektriny vyrobenej veternými turbínami na mori by malo podľa plánu do roku 2030 dosiahnuť najmenej 30 GW a do roku 2045 sa zvýšiť na 70 GW.
Kapacita veternej energie na pevnine by sa mala zvýšiť až o 10 GW ročne, s cieľom dosiahnuť 115 GW do roku 2030, aktuality.sk

X X X

Stovky miliónov eur zmizli z účtov Slovákov. Namiesto investovania ich ľudia pre vojnu držia v „istote“ straty

Peniaze, ktoré majú ľudia doma „pod vankúšom“, extrémne rýchlo strácajú kúpnu silu. „Kým počas minulého roka stratili naše domácnosti na svojich úsporách uložených v bankách na bežných a sporiacich účtoch či termínovaných vkladoch neuveriteľných 1,3 miliardy eur, v tomto roku môže strata presiahnuť dve miliardy eur,“ upozorňuje investičný odborník z Partners Investments Maroš Ovčarik.
 
Ľudia chcú mať v čase blízko prebiehajúcej vojny radšej svoje peniaze priamo v rukách.
Rekordný rast cien poriadne ukrojuje z úspor a zárobkov ľudí na Slovensku. Posledný údaj z februára hovorí o inflácii vo výške deväť percent. To znamená, že ak stál vybraný košík tovarov pred rokom 100 eur, dnes by zaň bolo treba zaplatiť 109 eur. Pre peňaženky je to veľmi zlá správa, svedčí totiž o jednom: ak im nebudú stíhať ani platy, ľudia schudobnejú.

Navyše peniaze, ktoré majú ľudia doma „pod vankúšom“, extrémne rýchlo strácajú kúpnu silu. „Kým počas minulého roka stratili naše domácnosti na svojich úsporách uložených v bankách na bežných a sporiacich účtoch či termínovaných vkladoch neuveriteľných 1,3 miliardy eur, v tomto roku môže strata presiahnuť dve miliardy eur,“ upozorňuje investičný odborník z Partners Investments Maroš Ovčarik.

Koncom februára mali domácnosti vo forme vkladov takmer 42,5 miliardy eur. Za rok narástli takmer o 1,7 miliardy eur. Ide o peniaze na bežných účtoch či termínovaných vkladoch, kde nie sú prakticky žiadne alebo iba mizerne nízke úroky. Veľmi zjednodušene, ak z tejto nasporenej sumy odrátame aktuálnu infláciu, vyjde nám strata 153 miliónov eur. Deväť percent zo 42,5 miliardy je zase vyše 3,8 miliardy. To sú orientačné sumy, ktoré odkrajuje inflácia z úspor domácností.
Odborníci preto radia, že investovanie je práve v čase mimoriadneho rastu cien veľmi dôležité. Problémom je, že súčasná vojna na Ukrajine nepomáha tomu, aby ich ľudia začali investovať. Práve naopak, z dôvodu neistoty ich držia u seba, vravia experti na peniaze a investovanie.

„Záujem o investovanie bol zo strany klientov najväčší pred príchodom väčšej kolísavosti a pred korekciami na svetových akciových trhov, ktoré sa začali objavovať od novembra minulého roka. Počas nich sa záujem o investície výraznejšie znížil, no po vypuknutí vojny na Ukrajine takmer úplne zmizol,“ konštatuje Marián Búlik zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko.
Ďalej vraví, že ľudia sa začali svojich poradcov pýtať, či si nemajú časť zo svojich investícii vybrať, aby mali väčšiu hotovostnú rezervu v prípade, že by museli z krajiny náhle odisť pri rozšírení vojnového konfliktu smerom na západ.
Situácia ohľadom úspor je vážna aj preto, lebo takmer polovicu finančných aktív podľa Národnej banky Slovenska držia ľudia vo vkladoch. Zvyšok tvorí obeživo vo forme mincí a bankoviek (11 percent), rôzne poistné alebo dôchodkové schémy (21,5 percenta) či v cenných papieroch a investíciách (13 percent). V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, azda s výnimkou Grékov, Slováci držia peniaze vo forme vkladov.

Prevládol strach
Zdražovanie a inflácia sa momentálne nezdajú byť kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje investície, ani podľa Romana Vlčeka, výkonného riaditeľa a člena predstavenstva Slovenskej asociácie správcovských spoločností. Tá združuje veľké investičné spoločnosti spravujúce podielové fondy na Slovensku. „V súčasnosti ľudí najviac ovplyvňuje vojna na Ukrajine a s ňou spojené dôsledky. Ako vždy v takýchto chvíľach pozorujeme zvýšené výbery investícií,“ hovorí Vlček. Ľudia sa podľa neho jednoducho boja. „Vždy existuje časť ľudí, ktorí reagujú viac emocionálne, je to bežné. Vyskytli sa aj takí, ktorí sa báli držať peniaze aj na bežnom účte, čo považujem za úplne iracionálne,“ hovorí Vlček.

Jeho slová podčiarkuje aj finančný odborník Slavomír Molnár z Prosight Slovensko. „Evidujem požiadavky ľudí na výber peňazí, niektorí sa teraz boja investovať úplne a odkladajú začiatok investovania. Chcú mať dostatok hotovosti, ktorý teraz považujú za jedinú istotu,“ hovorí.

No druhým dychom Vlček dodáva, že dramatické sťahovanie peňazí z investícií sa nekoná, lebo peniaze do fondov prichádzajú stále, len sa spomalilo ich tempo. Preto zdôrazňuje, že drvivá väčšina investorov pristupuje k svojim investíciám rozumne a nerobí žiadne unáhlené rozhodnutia. Marek Sokol, odborný garant spoločnosti Universal maklérsky dom, si všíma, že aj napriek vysokej inflácii vklady ľudí stále rastú. „Ľudia si totiž stále myslia, že ide o bezpečné uloženie ich peňazí, aj keď to tak v skutočnosti vôbec nemusí byť. Evidujeme, že reakcia na tieto ekonomické výkyvy je zatiaľ pomalšia,“ dodáva Sokol.

Opatrnosť s nakladaním s peniazmi evidujú aj v 365. bank. „V súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom badať väčšiu opatrnosť nových klientov, ktorí častejšie preferujú ponechanie si peňazí v dosahu, teda fyzicky doma alebo na bankovom účte pre prípad potreby,“ hovorí PR manažérka banky Martina Štérová. Súčasní klienti investori podľa jej slov prípadne volia nižšie sumy, ktoré si posielajú na investičné účty.

Naopak, vo VÚB banke, ktorá má pod sebou spoločnosť spravujúcu podielové fondy, vnímajú, že zdražovanie prinútilo hľadať výnosy v investičných produktoch. „Viacerí klienti aj sami prichádzajú a hľadajú možnosti, ako ochrániť úspory pred infláciou a získať aj potenciál pre výnos, keďže úroky na vklady v eurách sú stále veľmi nízke. Rozdiel vo vnímaní situácie je teda oproti minulosti značný,“ hovorí Dominik Miša, PR špecialista z VÚB banky.

Predlžovali sa fixácie hypoték
Finančník Búlik tiež tvrdí, že len čo sa začala vojna, ľudia začali masívne predlžovať fixácie svojich hypoték. A to aj za cenu vyšších úrokov. „Troj- či päťročné fixácie vypuknutím vojny stratili všetku atraktivitu a začala sa naháňačka za fixáciami na 10 a viac rokov, čo sme za celú históriu existencie hypotekárnych úverov nezažili,“ vraví odborník. Finanční sprostredkovatelia podľa jeho slov zažili nápor svojich klientov.

Dokonca dodáva, že ľudia, ktorí majú viacero investičných nehnuteľností, navyše počas prvých týždňov vojny uvažovali nad tým, že aspoň jednu z nich, zvyčajne byt, predajú, aby mali väčšiu hotovosť, ktorá by im umožnila zabezpečiť odchod s celou rodinou do mimoeurópskych destinácií.

„V posledných týždňoch tému vysokej inflácie prebila téma vojnového konfliktu, investori sú, prirodzene, v takýchto situáciách opatrnejší a investujú menej. Vo vzťahu k existujúcim investorom zdôrazňujeme, že v obdobiach zvýšenej nervozity na finančných trhoch je dôležité neprepadať panike a nerobiť unáhlené rozhodnutia,“ dopĺňa odborníkov aj vedúci oddelenia produktového manažmentu Tatra Asset Management Marek Smrek.
Ak sa pozrieme do minulosti na najväčšie geopolitické konflikty, pokračuje Smrek, aj napriek panike, ktorú spôsobili, ich dopad bol zvyčajne krátkodobý, ubezpečuje špecialista na investície, aktuality.sk

X X X

UniCredit Bank skokovito zdraží hypotekárne úvery

Všetky najväčšie tuzemské finančné domy už začali so zvyšovaním sadzieb.
Éra ultra lacných hypoték je zrejme za nami. UniCredit Bank pokračuje v trende zvyšovania úrokových sadzieb na hypotékach. Od 10. apríla skokovito zdraží hypotekárne úvery. V prípade viazaností na tri až päť rokov sadzba vzrastie o 0,8 percentného bodu. Pri hypotékach s fixáciou na sedem až desať rokov úrok stúpne o 0,7 percentného bodu. Informáciu ako prvý priniesol finančný portál Finsider.

Po novom bude najlacnejšia hypotéka v UniCredit Bank stáť 1,89 percenta ročne. Takýto úrok banka ponúkne pri trojročnej viazanosti. V súčasnosti rovnaký úver ponúka s úrokovou sadzbou 1,09 percenta. Pri všetkých ostatných viazanostiach bude úroková sadzba tesne pod dvomi percentami.
viazanosť Pôvodný úrok (% p.a.) Nový úrok (% p.a.)
3 roky 1,09 1,89, 4 roky 1,19 1,99, 5 rokov 1,19 1,99, 7 rokov 1,29 1,99, 10 rokov 1,29 1,99

UniCredit Bank nie je jediná banka, ktorý dvíha sadzby. Na Slovensku sa už rozbehla vlna zdražovania hypoték. Všetky najväčšie tuzemské finančné domy už začali so zvyšovaním sadzieb. Ten najväčší hráč – Slovenská sporiteľňa – zvýšil sadzby pri štyroch fixáciách od 0,2 do 0,4 percentuálneho bodu.

Dvojka na trhu – VÚB banka – zvýšila úrokové sadzby o 0,2 percentuálneho bodu na každej fixácii.
ČSOB zvyšuje sadzby už tretíkrát v roku. Pod 1 percento už nejde a jej desaťročný fix výrazne zdražel./agentury/

X X X

Rusko "tlačí" na skupinu BRICS, aby vytvorila nový platobný systém

Rusko, ktoré čelí extrémnym západným sankciám, vyzvalo skupinu rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS, aby rozšírila používanie národných mien a spojila svoje platobné systémy.

Rusko má problémy, chce vytvoriť nový platobný systém s krajinami BRICS.
Sankcie odrezali Rusko od globálneho finančného systému a od takmer polovice jeho zlatých a devízových rezerv, ktoré na začiatku apríla predstavovali 606,5 miliardy dolárov (558,42 miliardy eur).

Minister financií Anton Siluanov v piatok (8. 4.) na stretnutí s kolegami zo skupiny BRICS, ktorú tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, povedal, že globálna ekonomická situácia sa v dôsledku sankcií podstatne zhoršila. Podľa Siluanova nové sankcie ničia tiež základy existujúceho medzinárodného menového a finančného systému založeného na americkom dolári.

„To nás tlačí k potrebe urýchliť prácu v nasledujúcich oblastiach: používanie národných mien na exportno-importné operácie, integrácia platobných systémov a kariet, vlastný systém finančných správ a vytvorenie nezávislej ratingovej agentúry BRICS,“ povedal Siluanov.

Vydavatelia medzinárodných platobných kariet Visa a MasterCard zastavili svoju činnosť v Rusku začiatkom marca a najväčšie ruské banky stratili prístup ku globálnemu medzibankovému platobnému systému SWIFT.
Rusko zriadilo vlastný bankový systém SPFS ako alternatívu k systému SWIFT. Jeho vlastný kartový platobný systém MIR začal fungovať v roku 2015. Boli súčasťou snáh Moskvy vyvinúť domáce finančné nástroje, ktoré by odzrkadľovali západné, na ochranu krajiny v prípade rozšírenia sankcií voči Moskve za jeho anexiu Krymu v roku 2014.

Podľa Ruska ministri skupiny BRICS potvrdili dôležitosť spolupráce v snahe stabilizovať súčasnú ekonomickú situáciu. „Súčasná kríza je spôsobená človekom a krajiny BRICS majú všetky potrebné nástroje na zmiernenie jej dôsledkov pre ich ekonomiky a globálnu ekonomiku ako celok,“ dodal Siluanov./agentury/

X X X

Kollár varuje pred agresiou Maďarska. Jeden Patriot vraj budeme môcť kúpiť na splátky

„Ukrajina nebojuje za nás, my nie sme Ukrajinci, my sme Slováci,“ tvrdí predseda Smeru Robert Fico.
Ukrajine musíme pomáhať nielen humanitárne, ale aj vojensky, pretože ak Ukrajinci padnú, sme druhí na rade, tvrdí predseda parlamentu Boris Kollár.

Líder hnutia Sme rodina dnes v relácii Na telo televízie Markíze diskutoval so šéfom Smeru Robertom Ficom, ktorý má na vojnu úplne iný pohľad. Odmieta posielanie zbraní Ukrajincom a tvrdí, že s vojnou na východe nemáme nič spoločné.
Kollár však tvrdí, že nový geopolitický systém, ktorý sa pokúša nastoliť Vladimir Putin, ohrozuje aj Slovensko.
V diskusii viackrát naznačil, že hrozbou pre Slovensko by v prípade ruského úspechu mohlo byť susedné Maďarsko.

Kollár: Vy to nevidíte?
„Máme susedov, ktorí snívajú o veľkom Uhorsku. Kupujú si u nás nehnuteľnosti, rozdávajú pasy, to nie je sranda. Ja chcem, aby tu Slovensko bolo aj o 100 rokov,“ vyhlásil.
V ruských oficiálnych mediách sa už podľa Kollára objavujú nové mapy sveta, na ktorých Slovensko chýba. „Veď vy to nevidíte? Za chvíľu budú krájať aj nás. Orbán s Putinom si nás rozdelia,“ obracal sa Kollár na Fica a pripomenul mu, že práve on ako premiér nesúhlasil s odtrhnutím Kosova od Srbska.

Šéf Smeru konštatoval, že je mu síce ľúto, ako sa Slovania navzájom zabíjajú, nedokázal však odsúdiť vojnové zločiny, ktorých sa dopúšťajú ruskí vojaci na civilnom obyvateľstve.
Tvrdí, že nemôže robiť rozhodcu a nemá dosť informácií. „Závery môžeme robiť až po dôslednom vyšetrení,“ povedal. Smer má problém s posielaním zbraní Ukrajincom.

Fico pritom nerozlišuje, či ide o obrannú alebo útočnú zbraň. Aj systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý sme Ukrajine darovali, nazval „smrtiacou zbraňou“.

Fico: Oni nebojujú za nás
„Každý, kto posiela zbrane na Ukrajinu, si želá vojnu. Každý, kto posiela zbrane na Ukrajinu, zaťahuje Slovensko zbytočne do konfliktu, s ktorým nič nemá,“ dodal.

Kollár mu oponoval. Ak Rusi nebudú bombardovať civilné objekty napríklad v Kyjeve, S-300 na nich nevystrelí. „Servítkami a obväzmi asi agresora nevyženú,“ poznamenal.
Ukrajina podľa Kollára bojuje aj za nás. S tým zasa nesúhlasil expremiér. „Ukrajina nebojuje za nás, my nie sme Ukrajinci, my sme Slováci,“ reagoval.

Čo sa týka systému S-300, Fico je presvedčený, že pokyn na jeho odovzdanie Kyjevu prišiel z USA. Štyri batérie systému Patriot, ktoré nám poskytli spojenci z NATO, Ficovi nestačia.
Sú tu totiž len dočasne a podľa lídra Smeru môžu kedykoľvek odísť. Podľa Kollára však jednu batériu budeme môcť po dvoch rokoch odkúpiť, a to za veľmi výhodných podmienok.

„Dva roky to bude zadarmo a potom si budeme môcť v nejakej zostatkovej hodnote odkúpiť podstatne lacnejšie, ako keby sme sa prihlásili do tendra,“ povedal.

Kritizoval USA
Bývalý predseda vlády sa vyhol kritike Vladimira Putina, za to však útočil na Spojené štáty, ktoré podľa neho na vojne profitujú. Američanom sa podľa neho podarilo priblížiť svoje vojská k Rusku a vraj „fantasticky zarábajú“.
Posledným cieľom USA je podľa Fica „zarezať“ Rusov. „Keby Putin nenapadol Ukrajinu, Amerika nebude profitovať. Poďme na začiatok, spôsobil to Putin,“ reagoval predseda Národnej rady.

Aj keď sme malý národ, mali by sme byť podľa Kollára hrdí a nesprávať sa ako „handra“. Ficovi dokonca prečítal úryvok z básne Sama Chalupku Mor ho!: „Je lepšie nebyť, ako byť otrokom., aktuality.sk