Pred prezidentským palácom na Hodžovom námestí v Bratislave protestuje viac ako tisíc ľudí proti obrannej dohode medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. Protest zvolala opozičná strana Smer. Na pódiu vystúpil napríklad aj predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko či predstavitelia strany Socialisti.sk.„Želám si, aby sa opäť zostavila vláda, ktorá bude vedieť povedať hrdo Američanom nie,“ povedal Danko.

Ľudia na zhromaždení držia transparenty s nápismi „Nie vojne!“, „Slovania spojme sa!“, „Čaputová chce vojnu s Ruskom„ alebo „Yankee go home“. Poslanec Národnej rady SR Ľuboš Blaha (Smer) vyzýval ľudí, aby ľudia skandovali „nikdy proti Rusku“ a povedal, že Slovák nikdy nepozdvihne zbraň proti Rusku. Podpredseda strany Smer Erik Kaliňák uviedol, že námestie pred prezidentským palácom je plné.

Protest proti obrannej dohode s USA 
Predstavitelia strany Smer zároveň žiadajú predčasné parlamentné voľby. „Čo nám ponúka súčasná vláda? Ponúka nám nádhernú víziu. Buď zomrieme na omikron, alebo nás zastrelí nejaký ruský vojak,“ skonštatoval na úvod príhovoru predseda strany Smer Robert Fico.

Podľa opozičného politika je to snaha vlády o zamaskovanie neschopnosti a neprofesionality. „Potrebujú zakryť, že nie sú schopní bojovať s covidom, že slúžia zahraničným farmafirmám, že slúžia cudzím záujmom a potrebujú zakryť všetky zločiny, ktoré v tejto krajine páchajú,“ pokračoval. Fico zdôraznil, že strana Smer má v pláne predložiť petičnú akciu proti obrannej dohode s USA./agentury/

X X X

Zhromaždených ruských vojakov nie je na veľký útok dostatok, tvrdí Ukrajina

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v stredu vyhlásil, že počet ruských vojakov rozmiestnených popri hranici jeho krajiny nie je na veľký útok dostatočný. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
Príslušníci ukrajinských ozbrojených síl sledujú, ako špeciálne vozidlo kope zákop na ukrajinsko-ruskej hranici v blízkosti mesta Sumy na severovýchode Ukrajiny.

„Počet ruských vojakov zhromaždených popri hraniciach Ukrajiny a okupovaných území Ukrajiny je obrovský, je pre Ukrajinu hrozbou, priamou hrozbou,“ povedal Kuleba novinárom.
„Ale v tejto chvíli, keď sa rozprávame, tento počet nie je dostatočný pre komplexný útok proti Ukrajine – taký, ktorý by nastal popri celej ukrajinskej hranici,“ dodal Kuleba.

Podľa nedávnych informácií sa na hraniciach s Ukrajinou zhromaždilo vyše 100 000 ruských vojakov a ďalší pribúdajú, preto sa Západ aj Kyjev obávajú, že Rusko plánuje inváziu do susednej krajiny./agentury
ˇ
X X X

USA doručili písomnú odpoveď Moskve na jej návrh bezpečnostných záruk

Veľvyslanec USA v Moskve John Sullivan doručil v stredu ruskému ministerstvu zahraničných vecí písomnú odpoveď Washingtonu na návrh bezpečnostných záruk, ktoré požaduje Rusko v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.
„Vedúci americkej diplomatickej misie odovzdal písomnú odpoveď americkej administratívy na návrh bilaterálnej zmluvy o bezpečnostných zárukách," uviedol ruský rezort diplomacie vo vyhlásení po stretnutí Sullivana s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Alexandrom Gruškovom.
Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a organizáciu NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu. Spojené štáty a ich spojenci Rusku pohrozili, že ak zaútočí na Ukrajinu, zavedú proti nemu tvrdé sankcie, aktuality.sk

X X X

Minister Korčok verí, že sa napätá situácia na Ukrajine vyrieši diplomatickou cestou

Situácia na Ukrajine je napätá, ale šéf slovenského rezortu zahraničia Ivan Korčok (nominant SaS) verí v jej vyriešenie diplomatickou cestou.
Uviedol to médiám počas stredajšieho rokovania Bezpečnostnej rady SR. Priblížil, že cieľom rokovania je komplexné zhodnotenie situácie pozdĺž východnej hranice Ukrajiny a prípadných dôsledkov pre Slovensko.
„Predpokladám, že vzhľadom na situáciu sa bude bezpečnostná rada stretávať častejšie," podotkol s tým, že na stredajšom rokovaní sú okrem členov rady prítomní aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO) či spravodajské zložky.

Tvrdí, že je stále priestor na riešenie napätej situácie na Ukrajine diplomatickou cestou, k čomu smerujú aj všetky kroky Slovenska a Severoatlantickej aliancie (NATO). „Tento týždeň príde odpoveď Aliancie na návrhy Ruskej federácie. Toto úsilie má zmysel. Nerobíme nič iné, len to, aby sme ochránili Slovensko," zdôraznil šéf rezortu diplomacie.
Vyhlásil, že bezpečnostné zložky SR naplno vykonávajú svoju činnosť a sú plne funkčné. „Vieme, čo robíme, situáciu vyhodnocujeme na dennodennej báze," povedal Korčok.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) podotkol, že členovia Bezpečnostnej rady SR a ústavní činitelia boli informovaní aj o tom, čo sa deje mimo ukrajinských hraníc. „Aktivita ozbrojených síl Ruskej federácie je intenzívna aj v oblastiach, kde by ste to nečakali," priblížil Naď. Podľa jeho slov ide o oblasti Stredozemného mora, Veľkej Británie a Írska, aktuality.sk

X X X

Drvivá väčšina poslancov OĽaNO zmluvu s USA podporí. Čaká sa na Kollára, ktorý môže rozhodnúť o jej osude

Ak by obrannú zmluvu s USA v parlamente nepodporilo celé hnutie Sme rodina a zopár jednotlivcov z OĽaNO, dohoda by Národnou radou nemusela prejsť.
Ani po rokovaní poslancov hnutia Sme rodina s ministrom obrany Jaroslavom Naďom a šéfom diplomacie Ivanom Korčokom nie je definitívne isté, či parlament obrannú zmluvu so Spojenými štátmi odobrí.

Hoci Naď s Korčokom si utorňajšiu debatu s poslancami Sme rodiny pochvaľovali, Boris Kollár hovorí, že ešte stále nie sú rozhodnutí a posledné slovo ešte len povedia.
Naopak, šéf najsilnejšieho klubu Obyčajných ľudí Michal Šipoš deklaruje, že veľká väčšina poslancov OľaNO zmluvu podporí.
Traja poslanci OĽaNO majú výhrady
Proti dohode s USA, ktorá by by umožnila americkej armáde využívať vojenské letiská Sliač a Kuchyňa, je prakticky celá opozícia.
Paradoxom je, že to bola práve vláda na čele s Petrom Pellegrinim, ktorá s Američanmi o podpísaní zmluvy rokovala. Sám Pellegrini dohodu viackrát obhajoval pred útokmi SNS.
Práve pre odpor celej opozície je pre koalíciu dôležité, aby za zmluvu, ktorú už schválila vláda, hlasovalo v parlamente čo najviac jej zákonodarcov. Viacero z nich však váha.

Problém s dohodou nemajú v SaS ani v strane Za ľudí. V prípade klubu OĽaNO, ktorý má až 50 poslancov, to nie je také jednoznačné. Šéf klubu Michal Šipoš hovorí, že hnutie plne dôveruje svojmu ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi, ktorý o zmluve rokoval s USA.
„Drvivá väčšina poslaneckého klubu OĽaNO je rozhodnutá túto zmluvu podporiť. Zároveň evidujem trojicu poslancov, ktorí ešte majú na ministra obrany niekoľko otázok k tejto zmluve,“ povedal pre Aktuality.sk.
Podľa Denníka N mali výhrady k dokumentu poslanci Peter Liba, Milan Kuriak a Erik Ňarjaš. OĽaNO však podľa Šipoša verí, že koalícia zmluvu bez problémov schváli.

Nemusí prejsť, tvrdí Kollár
Pochybnosti o dohode malo aj hnutie Sme rodina. Sám Boris Kollár viackrát opakoval, že je pre nich zásadné, aby parlament aj po podpise zmluvy naďalej rozhodoval o prítomnosti cudzích vojakov a jadrových zbraní na našom území. V utorok sa kollárovci stretli s Naďom a Korčokom, aby im zodpovedali ich otázky.
„Diskusia bola vecná, odborná, dobrá. (…) Som rád, že poslanci Sme rodina pochopili zámer,“ komentoval rokovanie Naď.
Podľa Korčoka sa poslanci Sme rodiny pýtali na jadrové zbrane, zaujímalo ich, či u nás budú vojenské základne alebo či odovzdáme Američanom do rúk celú Kuchyňu a Sliač. „Ale bola to poctivá debata, takú Slovensko potrebuje,“ dodal minister zahraničia.

Stanovisko Borisa Kollára je trochu menej optimistické. V relácii Markízy Na telo plus vyhlásil, že odpovede, ktoré od ministrov odstali, si ešte budú sami overovať.
„Potom zasadne klub a potom až dáme zásadné stanovisko, ako sa k zmluve postavíme,“ uviedol. Na otázku, či dohoda parlamentom prejde, nedokázal jeho šéf odpovedať. „Dnes keby som povedal, že to na 100 percent prejde, tak by som asi klamal. Je to 50 na 50, nemusí tá zmluva prejsť,“ poznamenal.

Parlamentná matematika
Navyše, celý proces podľa neho spomalila tzv. interpretačná doložka, ktorou prezidentka Zuzana Čaputová podmienila podpis obrannej dohody. V doložke, ktorú má podpísať len slovenská strana, sa explicitne uvádza, že z obrannej zmluvy nevyplýva budovanie vojenských základní USA, prítomnosť ich vojakov, ani rozmiestňovanie jadrových zbraní.
Podľa Kollára však Američanov iniciatíva Čaputovej prekvapila. Predseda parlamentu tvrdí, že Spojené štáty si teraz tiež pripravia vlastnú interpretačnú doložku.

Ak by sa nakoniec Sme rodina postavila proti a za zmluvu by nehlasovali ani traja poslanci OĽaNO, dohoda by Národnou radou nemusela prejsť. Koalícia by v takomto prípade mala k dispozícii len 70 hlasov.
K nim možno ešte prirátať hlasy nezaradených zákonodarcov Tomáša Valáška, Miroslava Kollára, Jána Mičovského a Jána Krošláka, ktorí by dohodu mali tiež podporiť. Ani tak by však koalícia nemala v parlamente väčšinu.
Nejde o najpravdepodobnejší scenár, teoreticky je však možný. Kým v koalícii počítajú hlasy, opozícia bojuje proti zmluve každý deň. Smer chce zbierať podpisy na referendum a spolu s Republikou a ĽSNS organizujú protesty, aktuality.sk.

X X X

Odstúpenie šéfa Súdnej rady žiada 103 sudcov, Mazák sa odísť nechystá

Verejnú výzvu na odstúpenie šéfa Súdnej rady SR Jána Mazáka z funkcie podporilo doteraz 103 aktívnych a emeritných sudcov. Celkovo na Slovensku pôsobí približne 1400 aktívnych sudcov. Mazák sa odstúpiť nechystá.

„Vážim si a rešpektujem každý, aj negatívny, názor na moje pôsobenie na čele Súdnej rady, avšak na túto výzvu mám len veľmi jednoduchú odpoveď a bez ďalšieho komentára. Neodstúpim," reagoval pre TASR predseda Súdnej rady Mazák.
Autori výzvy z komunikačnej platformy Sudnamoc.sk poukazujú na viaceré porušenia povinností predsedu Súdnej rady SR. Okrem iného hovoria o politickej angažovanosti Mazáka, pasivite pri odstránení nedostatkov justičnej reformy či organizovaní neverejných stretnutí členov Súdnej rady s cieľom prerokovania bodov programu. Tiež kritizujú nezvolanie prezenčných zasadnutí rady, keď to umožňovala pandemická situácia.

„Zoznam aktuálne známych podporovateľov výzvy, ktorý však nie je konečný, organizátori akcie dnešným dňom zasielajú Súdnej rade SR spolu s apelom, aby sa obsahom výzvy zaoberala na svojom najbližšom zasadnutí," dodali s tým, že výzvu posielajú aj stavovskej organizácii sudcov, ako podnet na prerokovanie, aktuality.sk

X X X

Obvinený podnikateľ z kauzy Mýtnik priznal 100-tisícový úplatok. S prokurátorom uzavrel dohodu

Štefan Poláček dodnes prenajíma budovu finančnej správe, o ktorú v kauze ide. Začiatkom marca sa postaví pred súd, ktorý posúdi jeho dohodu s prokurátorom a rozhodne o treste. Dohodu s prokurátorom uzavrel aj ďalší obvinený z kauzy Mýtnik Pavol Blaško.
V kauze Mýtnik sú na zozname obvinených zvučné mená: oligarcha Jozef Brhel, jeho syn Jozef, podnikateľ Martin Bahleda, bývalý šéf IT na finančnej správe Milan Grega, architekt a kamarát exministra Petra Kažimíra Miroslav Slahučka či bývalý štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc.

Vyšetrovanie prípadu je už na konci – špeciálna prokuratúra oznámila, že od polície dostala návrh na podanie obžaloby. Dozorový prokurátor teraz študuje spis, následne oznámi, či na šesticu obvinených podá obžalobu na súd.
Všetci spomínaní muži obvinenia popierajú, ale v kauze je aj viacero takých, ktorí sa priznali a spolupracujú s políciou. Medzi najznámejších z nich patrí bývalý šéf finančnej správy František Imrecze a IT podnikateľ Michal Suchoba. Nie sú však jediní a pri jednom obvinenom je na spadnutie rozsudok.

Po priznaní pred súd
Rovnaký postoj ako Imrecze a Suchoba zaujal aj Štefan Poláček z Prešova. Toho Národná kriminálna agentúra obvinila už pri prvej akcii Mýtnik začiatkom minulého roka.
V jeho prípade ide o prenájom budovy na východe Slovenska, ktorý s ním zmluvne uzavrela finančná správa. On na oplátku odovzdal úplatok 100-tisíc eur, ktorý si malo rozdeliť viacero úradníkov.

Úrad špeciálnej prokuratúry už uzavrel s Poláčkom dohodu o vine a treste. Znamená to, že obvinený sa k skutku priznáva a prokurátor mu môže navrhnúť miernejší trest. Za tento prečin hrozí podľa zákona trest väzenia na šesť mesiacov až tri roky. Ak súd odobrí dohodu, môže vyviaznuť aj s podmienečným trestom.
Špecializovaný trestný súd určil termín verejného zasadnutia v prípade Poláčka na začiatok marca, návrh dohody posúdi a o treste rozhodne sudkyňa Pamela Záleská.
Zmeny v zmluve
Keď v roku 2015 hľadala finančná správa vhodné priestory pre pracovníkov kriminálneho úradu a pre skladovanie daňových dokladov v Prešove, narazila aj na priestranný areál Štefana Poláčka. Podnikateľ chcel budovu s pozemkom finančnej správe riadne predať, to však podľa vtedajšieho ekonomického riaditeľa Martina Fleischera neprichádzalo do úvahy.
Napokon sa dohodli na prenájme – a to tak, aby obe strany boli viac než spokojné. Poláček podľa obvinenia ochotne zaplatil 100-tisíc eur a Imreczem vedená finančná správa s ním podpísala nájomnú zmluvu na desať rokov – v tom období to bolo zákonné maximum. Úrad podnikateľovi mesačne platí za priestory približne 12-tisíc eur.
Nájomná zmluva medzi finančnou správou a podnikateľom Poláčkom je od roku 2016 riadne zverejnená v centrálnom registri zmlúv. Svieti pri nej však iba suma presahujúca 12-tisíc eur, teda jeden mesačný nájom.

Po prevalení kauzy uzavrel s podnikateľom nový šéf finančnej správy Jiří Žežulka dodatok k pôvodnej zmluve: trvanie nájmu upravili na dobu neurčitú. Po novom by už štát nemusel čakať do roku 2026. Ak by našiel lepšiu ponuku, skončiť s využívaním priestorov by mohol skôr, pričom výpovedná lehota je teraz 12 mesiacov.

Obvinený Poláček po rokoch priznal, že stotisícový úplatok naozaj odovzdal. Nepriznáva sa len on, ale aj Martin Fleischer, ktorý zmluvu dohadoval a prevzal aj peniaze. Podľa vlastných slov najprv od podnikateľa z východu prevzal 30-tisíc eur, z ktorých údajne dal 10-tisíc eur bývalému šéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi. Ďalších 10-tisíc vraj odovzdal Petrovi Brhelovi priamo v kancelárii v hoteli Double Tree by Hilton v Bratislave s dôvetkom, že je to „príspevok na voľby“.

Na dvakrát
Zvyšných 70-tisíc mal Poláček zaplatiť zhruba o mesiac neskôr, teda v marci 2016. Peniaze išli opäť do rúk vtedajšieho ekonomického riaditeľa finančnej správy Fleischera. Na rozdiel od prvej čiastky túto druhú a dvojnásobne väčšiu sumu si už Fleischer podľa vlastných slov nechal pre seba. Z východu si priviezol 70-tisícový doplatok v kufri služobného auta až domov.
Fleischer už bol medzičasom odsúdený, pričom ho riešili aj za ďalší korupčný prípad. Dostal päťročnú podmienku a peňažný trest 150-tisíc eur.
Z vyšetrovania vyplynulo, že Poláček rozvíjal svoje vzťahy medzi vplyvnými ľuďmi aj potom, ako začal prenajímať budovu. S týmto východoslovenským podnikateľom sa mal neskôr zoznámiť aj už spomínaný šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó.

Dva roky po uzavretí zmluvy s finančnou správou si Poláček založil firmu s partnerkou Ľudovíta Makóa – Dagmar Kapusníkovou.
Nie je sám
Poláček sa zrejme stane prvým obvineným z kauzy Mýtnik, ktorý sa čoskoro dozvie trest. Ďalším v poradí by mal byť exúradník finančnej správy Pavol Blaško, s ktorým prokurátor tiež uzavrel dohodu o vine a treste. Termín verejného zasadnutia na súde v jeho prípade ešte nie je zverejnený.

Aktéri Mýtnikov
Národná kriminálna agentúra (NAKA) už ukončila vyšetrovanie kauzy Mýtnik, v ktorej figuruje oligarcha Jozef Brhel, jeho syn Jozef, podnikateľ Martin Bahleda, bývalý šéf IT na finančnej správe Milan Grega, architekt a kamarát exministra Petra Kažimíra Miroslav Slahučka a bývalý štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc. Ako sme už v úvode spomínali, títo obvinenia popierajú.

Ostatní aktéri, ktorých obvinili pri akciách Mýtnik 1, 2 či 3, sú vyčlenení na samostatné konania. Patrí tam skupina ľudí vrátane Suchobu, Imreczeho, Rovčaninovej či exfunkcionára finančnej správy Daniela Čecha. K tým, ktorí sa priznávajú, patrí aj bývalá šéfka finančnej správy Lenka Wittenbergerová. Bývalá vysoká štátna úradníčka potvrdila, že od Suchobu dostala darčekový kôš s obálkou, v ktorej bolo 50-tisíc eur.

V samostatných konaniach riešia aj bývalé úradníčky a Imreczeho podriadené Kornéliu Černú a Denisu Židovú.
Najbližšie k súdnemu procesu má ďalší aktér kauzy Mýtnik, oligarcha Miroslav Výboh. Jeho korupčný prípad je už na súde. Výboh mal prevziať 150-tisíc eur od Michala Suchobu, za čo mu hrozí 10 až 15 rokov vo väzení. Obvinený podnikateľ je v zahraničí a obvinenie popiera, súd naňho vydal medzinárodný zatykač, aktuality.sk

X X X

Štát preplatí niektorým pozostalým náklady za nevyžiadané prevozy zosnulých na covid.

Pohrebníctvam sme v tretej vlne platili za dovoz zomrelých na covid. Štát preplatí náklady do tisíc eur.
ČADCA: Prevoz covidových pacientov do nemocníc mimo regiónu kvôli pľúcnej ventilácii, hradí poisťovňa. Ak však pacient v tejto nemocnici zomrel, náklady za dovoz tela domov znášala rodina. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský dnes (v stredu) po rokovaní vlády oznámil, že tieto náklady preplatí štát.

„Máme veľa žiadostí od ľudí, ktorých príbuzných previezli do nemocníc mimo ich regiónu. Ak tam zomreli, rodina mala veľké výdavky na prevoz ich tiel do miesta bydliska. Tieto straty budeme kompenzovať. Uhradíme poplatky do výšky tisíc eur,” povedal Lengvarský.

Nárok na preplatenie takýchto nákladov vzniká, ak pacienta previezli do nemocnice vzdialenej minimálne sto kilometrov od miesta bydliska. Ministerstvo bude o forme podávania žiadostí o refundáciu nákladov informovať v najbližšom období.
Cez pol republiky
Z Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci previezli v tretej vlne kvôli kapacitám viac ako 130 ľudí chorých na covid. Zdravotnícke stredisko malo obsadené maximálne kapacity, naraz fungovalo aj pätnásť pľúcnych ventilácií, čo bolo množstvo, aké ventilujú veľké kliniky.

Hospitalizovaných ťažkých prípadov však pribúdalo, pacientov preto museli prevážať do nemocníc po celom Slovensku. Ak pacienti napriek intenzívnej liečbe zomreli, prevoz nebožtíka zariadila pohrebná služba, sumy zo vzdialených lokalít sa pohybovali v stovkách eur.

Pohrebníctva musia mať špeciálne vozidlo s chladením a povolenie na prepravu. Otca Andrey Lukačovičovej previezli z Čadce do Myjavy, po jeho úmrtí museli za prevoz zaplatiť. Andrea namietala, že prevoz jej otca bol nevyžiadaný a spôsobený tým, že sa blízka nemocnica oňho nevedela postarať.

Podľa hovorcu mesta Čadca Mariana Kráľa sa ľudia s riešením tejto situácie obracali aj na mestský úrad: „Prípad sa netýkal jednej či dvoch rodín, ak niekoho previezli z Čadce na opačný koniec republiky kvôli ventilácii, dovoz nebohého naspäť domov bol pre pozostalých problém, mesto im s tým pomôcť nevedelo,” povedal pre Aktuality.sk.
Vyúčtovanie

Predseda asociácie pohrebných a kremačných služieb Ladislav Stríž hovorí, že pohrebníctva sú v rukách súkromných podnikateľov, tí si za služby môžu zapýtať ľubovoľnú sumu podľa svojho cenníka.
V súvislosti s pandémiou si pohrebné služby účtujú aj neštandardné poplatky. Iná rodina napríklad zaplatila dvadsať eur za to, že pracovníci nebožtíkovi zosnulému na Covid-19 otvorili truhlu a na žiadosť rodiny do nej vložili spomienkové predmety, aktulity.sk

X X X

Lukáš Dirga študuje väzenské úteky: Ktorý svetovo známy sa mu vryl do pamäti a čo odsúdených motivuje?

Lukáš Dirga je český výskumník a penitenciárny sociológ, ktorý sa venuje výskumom väzenského prostredia.
Výsledky svojho bádania pravidelne prezentuje v českých a zahraničných odborných periodikách a svoje znalosti onedlho poskytne aj počas online webinára. Hovoriť bude o najznámejších či najkurióznejších útekoch aj o tom, aké dôsledky má takáto mimoriadna udalosť vo väzenskom prostredí.
Ak vás niekedy zaujímalo, aká je realita za múrmi väzníc a čo všetko sa dá v tomto prostredí skúmať, prečítajte si náš rozhovor.

X Existuje na Slovensku či v Česku väzenie, z ktorého ešte nikto neušiel?

Pravdepodobne existujú, no ja by som skôr povedal, že neexistuje väzenie, z ktorého by sa nedalo ujsť. Toto sme si vyskúšali už v minulosti. Za takéto väznice označovali napríklad Alcatraz, v Českej republike bola za takúto väznicu považovaná väznica Mírov a aj z týchto veľmi dobre zabezpečených väzníc sa podarilo vo výnimočných prípadoch väzňom ujsť. Väzenské úteky však nie sú až také časté, ako by sa mohlo zdať. Väzni tak často neutekajú. Určite sú väznice, z ktorých nikto neutiekol, ale môže to byť spôsobené tým, že to tam nikto neskúšal.

X Filmové úteky bývajú zaujímavé. Čo však znamené spojenie väzenský útek?

V médiách je často prezentovaný väzenský útek, no toto slovo v sebe ukrýva celé množstvo rôznych situácií. Podľa práva je totiž za útek považované všetko, teda útek zo strážených priestorov aj odchod z nestráženého pracoviska. Za skutočný väzenský útek osobne považujem útek, keď väzeň prekoná bezpečnostné prekážky a uteká z vnútorného priestoru väzenia.
Častejšie však dochádza k tomu, že väzni zneužijú dôveru, ktorá je im vložená, to znamená, že odchádzajú z nestrážených pracovísk mimo väznicu alebo dostanú povolenie mať vychádzku a z tej sa už nevrátia. To sú prípady, ktoré sa dejú v počte desiatok ročne. Väzenské úteky ako také, keď odsúdený prekoná strážené priestory vo väznici alebo utečie eskorte, takýchto prípadov je v realite málo. Typický útek z pohľadu práva je aj taký, keď odsúdený odíde z nestráženého pracoviska, pričom tieto prevládajú aj v Česku a na Slovensku.

X Ktorý zo svetovo známych útekov vás najviac pobavil?

Do pamäti sa mi vryli úteky, pri ktorých bola použitá helikoptéra. Tá pristála v priestoroch väznice (často na streche väznice), odsúdený do nej nasadol a odletel. K takýmto útekom došlo vo Francúzsku či v Belgicku, v Česku a na Slovensku by sa to pravdepodobne nestalo. Netradičným útekom je aj prípad z USA, keď si väznená osoba prekopala dieru do stropu cely, cez ňu sa dostala do odvetrávacej šachty, odtiaľ si prekopala dieru do stropu a dostala sa do bytu vrchného dozorcu, ktorý tam v tých 70. rokoch býval, no akurát nebol doma. Tak si väzeň obliekol jeho šaty a opustil väznicu. Netypicky prevedených útekov je v zahraničí veľa, u nás až tak nie.

X Má útek súvis s IQ? Bývajú utekajúci väzni skôr inteligentnejší alebo sa to nedá generalizovať?

Pokiaľ hovoríme o veľmi sofistikovaných útekoch, tam je potrebná dlhodobá príprava a neviem, či to súvisí s inteligenciou, ale myslím si, že človek musí byť zručný a vynaliezavý, aby dokázal utiecť. Príkladom je útek z Alcatrazu, kde boli odsúdení schopní vytvoriť dlhodobý plán a vymodelovali hlavy a ľudské telá, ktoré nechali v posteliach, aby zmiatli dozorcov. Dokázali si z lyžice a motora z vysávača vytvoriť vŕtačku. Odsúdení sú vynaliezaví, no zároveň majú aj pomerne dosť času na premyslenie plánu. Jeden z najslávnejších útekov v Česku je ten, ktorý sa týka Jiřího Kajínka. Z väznice Mírov utiekol, pričom mal za sebou dlhodobú prípravu a tiež tam bolo nutné preukázať nejakú úroveň šikovnosti. Odsúdení teda nie sú hlúpi a neschopní, v určitých prípadoch sú veľmi šikovní. Napríklad o Frankovi Lee Morrisovi sa tvrdí, že mal mimoriadne vysoké IQ, ktoré využil pri plánovaní úteku z Alcatrazu.

X Takže to môže byť aj chyba zariadenia, napríklad, že na toaletách je okienko a väzeň je tám sám?

Nechcel by som, aby to vyzeralo ako zlyhanie väzenskej služby. Útek je vždy zlyhanie väznenej osoby a zodpovednosť za útek musí niesť ona sama. Samozrejme, môžu tu zohrávať nejakú rolu aj ďalšie okolnosti, ako možné zlyhanie personálu či nedostatočné zabezpečenie. Väznice sa ale snažia poučiť a snažia sa prípadné diery v systéme eliminovať.

Ak by sme však chceli mať úplne bezpečnú celu, z ktorej sa nedá ujsť, musela by to byť nejaká kobka v podzemí, no takéto väzenstvo neplní svoju úlohu. Vždy je to niečo za niečo. Aj to, že väzni pracujú a zarábajú či splácajú dlhy, je vlastne systém niečo za niečo. Ak chceme mať progresívne väzenstvo, musí to tak byť. Pri pohľade na množstvo útekov v rámci porovnania krajín Česká a Slovenská republika patria ku krajinám, kde dochádza k najmenšiemu počtu útekov v porovnaní s ďalšími európskymi krajinami. Slovenské a české väznice patria k tým najbezpečnejším. Nie sme na tom tak zle, ako to môže vyzerať.

X Téma Alcatrazu je veľmi zaujímavá. Je to väznica, z ktorej sa snažilo utiecť najviac väzňov?

To by som nepovedal. Alcatraz fungoval okolo 100 rokov a za ten čas sa uskutočnilo 14 pokusov o útek, zapojených bolo 34 osôb. Oficiálne ani jeden útek nebol úspešný, no jeden z najslávnejších bol ten, o ktorý sa v roku 1962 pokúsil Frank Lee Morris a bratia John a Clarence Anglinovci. Množstvo okolností nasvedčuje tomu, že tento útek mohol byť vydarený, no je zahalený tajomstvom. Prípad vyšetrovala FBI a v roku 1979 to uzavrela s tým, že sa im to nemohlo podariť. V roku 2018 prípad znovu ožil. FBI zverejnila list údajne písaný Johnom Anglinom. Pochybnosti rozvírili tiež fotografie, ktoré boli vytvorené v Brazílii a na ktorých mali byť zobrazení účastníci úteku. Nikto teda skutočne nevie, či sa utopili, alebo sa dostali na breh.

X Aká je pravdepodobnosť, že ľudia, ktorým sa podarí utiecť z väzenia, ostanú v anonymite a užijú si slobodu?

Myslím si, že utiecť z väznice je zložité, ale ešte náročnejšie je potom ostať na slobode a v anonymite. Ako som už napríklad spomínal útek s helikoptérou, väzeň Pascal Payet po svojom poslednom úteku síce podstúpil plastickú operáciu tváre a žil v Španielsku, no aj tak ho zadržali. Väčina útekov sa skončí povedzme po niekoľkých týždňoch, možno mesiacoch. Vo výnimočných prípadoch sa niektorým väzňom podarí zostať na úteku aj niekoľko rokov.

X A čo tí, ktorých chytia? Aká je ich „budúcnosť“?

Záleží na tom, akým spôsobom vyrieši situáciu súd. Človeku, ktorý utečie a je chytený, hrozí predĺženie trestu. V Českej republike je útek považovaný za trestný čin so sadzbou hornej hranice 5 rokov. Prax je rôznorodá. Na úrovni každodennej praxe však využíva česká väzenská služba rôzne indexy na určenie osôb, pri ktorých je riziko úteku alebo sa už o útek pokúsili či dokonca úspešne utiekli. Ak je niekto takto označený, nemôže byť umiestnený na pracovisko mimo väznicu, nemá vychádzky a môže byť presunutý do inej väznice. Popri možnom predĺžení trestu sú praktické dôsledky pre takéto osoby pomerne rozsiahle.

X Akú rolu pri útekoch zohrávajú dozorcovia a ostatní pracovníci, zamestnanci väzníc?

V českom väzenstve máme zamestnancov dvoch typov. Jedna zložka je uniformovaná, ktorá má na starosti bezpečnosť a otázky týkajúce sa stráženia. Druhou zložkou sú odborní zamestnanci, ktorí majú na starosti odborné zachádzanie, terapeutický výcvik… V prípade uniformovanej zložky, teda dozorcov ide o zabezpečenie poriadku a bezpečnosti vo väznici, ich úlohou je zabrániť útekom. Hrozí tam zlyhanie ľudského faktora, čo sa v realite zopár ráz aj stalo.

Buď si nesplnili všetky svoje povinnosti, alebo nevykonali povinnosti tak, ako mali. Najmä v zahraničí však existujú prípady, keď dozorcovia aktívne napomáhali úteku. U nás sa to však nedeje. Nedomnievam sa, že by v českom alebo slovenskom kontexte šlo o systémový problém a že by zamestnanci väzníc aktívne napomáhali útekom. Nehovorím, že sa to nemôže stať, ale ide o veľmi výnimočné zlyhanie jednotlivcov. Skôr dochádza k tomu, že z rôznych dôvodov nie je ich práca vykonávaná tak, ako by mala byť a túto nepozornosť potom odsúdení dokážu využiť.

X Aký je rozdiel v útekoch Slovákov a Čechov v porovnaní napríklad s Američanmi?

Naše väzenstvo má oproti tomu americkému veľa rozdielov. U nás ide o malé systémy, no v Amerike je to robustný, celonárodný systém. V Českej republike neexistujú privátne väznice, v Amerike sú. Naši dozorcovia majú dobré školenia a vedia, čo majú robiť. Samozrejme, môže nastať zlyhanie, ale len v prípade jednotlivca. V zahraničí spôsobuje problém aj väznenie členov gangov. U nás to nie je, ale na Haiti, v Nigérii či Kongu boli veľké úteky, pri ktorých prepadli väznicu zvonku a zmocnili sa jej stovky osôb. Naše väzenstvo našťastie nie je také divoké ako spomínané prípady zo zahraničia.

X Čo býva najčastejším faktorom motivujúcim k úteku?

Dovolil by som si tvrdiť, že útekov, ktoré by boli dlhodobo premyslené, nie je veľa. Skôr ide o impulzívne úteky, pri ktorých väznená osoba zareaguje na list, typická situácia je rozvod alebo problémy s deťmi či tragická udalosť v rodine. To môže byť emocionálny spúšťač. Alebo že muž odíde z prechádzky za rodinou. Naschvál hovorím o mužoch, pretože väzenský útek je u nás primárne mužskou záležitosťou.

X Ako prebieha výskum väzenských útekov? Idete do väznice a skúšate to na vlastnej koži?

Prakticky si to neskúšam, ale do väzníc chodím. Výskum je menej akčný, než by sa mohlo zdať. Typicky je to na základe rozhovoru aktérov z väzenia, s väznenými aj zamestnancami, využívam štatistické dáta, kazuistiky. Najzaujímavejšie je pre mňa realizovať rozhovor s väzňami. Ísť ako výskumník do väzenia je ako dobrodružná výprava.

X Robili ste aj rozhovory s väžňami aj zamestnancami. Ako prebiehali? Nebáli ste sa?

Rozhovor vo väzení je vždy potenciálne nebezpečný, nie každý sa chce rozprávať. Na úvod však treba získať povolenie na vstup do väznice a na rozhovor s väzňami. Na prvom mieste je vždy bezpečnosť a výskumník sa musí podriadiť pokynom zamestnancov väznice. V prípade zamestnancov ide zväčša o rozhovor mimo priestorov väznice, keďže je to skôr neformálne a uvoľnenejšie.

X Aká je vierohodnosť odsúdených?

Odsúdení bývajú otvorení, radi sa bavia o problematike, teší ich, že niekto chce počuť ich názor. Ja si to cením a nikdy som sa nebál, aj keď som robil rozhovory s viacnásobnými vrahmi. V tomto majú výskumníci zložitú úlohu, keďže sa musia spoliehať na to, že im ľudia neklamú. Možnosti overenia existujú, ale sú limitované. Za desiatky či stovky rozhovorov si pamätám iba jediný prípad, keď mi odsúdený tvrdil, že je nevinný. Všetci vedeli, prečo sú vo väzení. Vo väčšine sa neboja povedať, ako to vo väzení funguje. Ja však kombinujem rozhovory a rozprávam sa s odsúdenými, dozorcami, psychológmi, pedagógmi… Vďaka tomu sa mi vyformuje plastickejší obraz.

X Nepovažujete publikáciu diel či informácie o útekoch za akýsi návod?

Vždy je potrebné dodržiavať etické aspekty vrátane anonymizácie, ktorých sa držím. Je však potrebné pozrieť sa na to aj v rámci mediálneho sveta, keďže je zaujímavé, že médiá majú niekedy až veľmi detailné informácie o prípade, detailnejšie než uvádzam ja v správach. Nie sú to však v žiadnom prípade návody. Sú to skôr známe fakty. To, že sa väzni snažia prepíliť mreže alebo kopať tunely, to sa vie. Keď som spomínal, že boli pokusy o útek vrtuľníkom, neviem, či na základe toho to niekto znova dokáže. Väznice sú špecifické, preto univerzálny návod, ako utiecť, neexistuje. A najmä si treba uvedomiť, že práve vo väzniciach sú ľudia, ktorí tomu najviac rozumejú. Vedecká práca smeruje skôr k vzdelávaniu verejnosti, než by z nej čerpali väzni. Keby chceli, nájdu si svoje zdroje informácií. Bezpečnostné riziko by to bolo v tom prípade, keby som zverejňoval utajované informácie. K tomu však nikdy nedošlo.

X S akým cieľom vstupujete teda do výskumu väzenských útekov?
Závisí od druhu výskumu. Ja ich robím preto, lebo ma to zaujíma a zvyšujem tým schopnosť vedieť, ako svet za mrežami vyzerá. Snažím sa búrať stereotypy, s ktorými sa stretávam každý deň.

X Na internete som našla pojem humanizácia väzenstva. Čo to znamená?

Je to pojem, ktorý vo väzenskom prostredí vyvoláva kontroverzie. Často sa stretávam s názorom, že väznená osoba by mala vo väzení trpieť a povedzme celý deň prehadzovať piesok z jednej kopy na druhú za suchý chlieb a vodu. Trestom však je odňatie slobody a tento trest nemôže byť umocňovaný. Mal by byť využitý na to, aby sa s väzňom odborne pracovalo, aby sa minimalizovalo riziko, že keď sa vráti späť do spoločnosti, aby nepredstavoval riziko.

V Nórsku a Nemecku majú zaujímavé motto hovoriace o tom, že väznice vychovávajú našich budúcich susedov. A to platí aj u nás. Doživotne odsúdených je minimum, drvivá väčšina väzňov bude raz prepustená na slobodu. Záleží na nás, čo ako spoločnosť chceme. Či sa chceme pomstiť alebo z nich spraviť plnohodných členov spoločnosti. Samozrejme, existuje percento, ktoré ten posun nebude akceptovať. Tu hovoríme o vytvorení humanizovaného väzenstva, ktoré je založené na pomoci človeku zmeniť svoj život, aj tam však musí byť motivácia na strane väzňa. Domnievam sa, že je to správny smer a ukazujú to aj krajiny, ktorých systémy sú označované za jedny z najlepších.

X Začiatkom februára budete mať prednášku o väzenských útekoch. Prečo podľa vás ľudí zaujímajú takéto témy?

Nezaujíma to každého, niektorí majú k takejto téme odpor. Tí, ktorých to zaujíma, si predstavia budovu s ostnatým drôtom a premýšľajú, ako tam vyzerá život, ako to vnútri funguje. Môže to byť fascinácia niečím nepoznaným, niečím, čo je skryté. To niektorých z nás láka a chceme to spoznať. Verím, že táto téma je zaujímavá aj pre celistvú spoločnosť.

X Čo by si diváci mali z vašej prednášky odniesť?

Bude to základný pohľad na tému a prezentované štatistiky. Pokúsim sa poukázať aj na stereotypy a polopravdy, ktoré sa s väzenskými útekmi spájajú. Chcem, aby túto tému spoznali nielen vďaka filmom, ale aj vďaka reálnym faktom. Som presvedčený o tom, že veda dokáže priniesť plnohodnotnejší a realistickejší obraz väzenského sveta než napríklad filmové spracovania, ktoré sú vždy trochu prikrášlené tak, aby to divákov bavilo. Ja počas prednášky ukážem divákom skutočné dáta a príbehy. Verím, že pre nich budú veľmi zaujímavé.

X X X

Premiér oznámil, kedy môžu zaviesť povinné očkovanie, dostal analýzu odborníkov

Povinné očkovanie proti koronavírusu je nástrojom štátu, s cieľom ochrany verejného zdravia, vyhlásil premiér Eduard Heger. „Benefity vakcinácie sú preukázateľné,” povedal o analýze o povinnom očkovaní.
Predseda vlády dostal analýzu z rezortu zdravotníctva, ktorá bola napísaná v súčinnosti ministerstva spravodlivosti.
„V analýze sa jasne uvádza, že vakcíny proti Covidu-19 sú bezpečné, zabraňujú šíreniu ochorenia, znižujú riziko hospitalizácie a taktiež riziko následného úmrtia,“ uviedol.

Podľa premiéra sa dá povinné očkovanie zaviesť na základe analýzy 4 spôsobmi.
Novelizáciou vyhlášky ministerstva zdravotníctva (585 z roku 2008), taktiež prostredníctvom novelizácie vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Tretí spôsob je novelizáciou zákona o ochrane verejného zdravia a štvrtý je samostatný zákon.

„Keďže vidíme, že záver analýzy hovorí o tom, že je možné zaviesť povinné očkovanie, chcem preto povedať, že ak sa objaví variant, ktorý by opäť mohol dostávať ľudí do nemocníc, vtedy môžeme uvažovať o povinnom očkovaní. Pretože toto bol ten najdôležitejší a kľúčový faktor, pre ktorý som povedal, že je potrebné o povinnom očkovaní veľmi silno uvažovať,“ zdôraznil Heger.
Preťažené nemocnice
Pripomenul, že nemocnice v krajine plnili najmä ľudia vo vekovej kategórii 60+. „To bolo v čase, keď delta úradovala na Slovensku veľmi silno. Dnes sme vo veľmi prudko stúpajúcej vlne omikron. Očakávame, akým spôsobom sa omikron prejaví v našich nemocniciach. Zatiaľ nemáme na to dostatočné dáta,“ uzavrel.

Preto je podľa premiéra dôležité, aby sme počkali na odznenie omikronovej vlny. „Čo však vieme povedať, je, že variant omikron sa šíri veľmi rýchlo, čo už dnes vidíme – aj s tým najprudším nárastom a rekordom v pozitivite testov. Vieme však povedať, že u nezaočkovaných je o 25 % nižšie riziko hospitalizácie,“ podotkol v súvislosti s nákazou omikronu.
„Môžeme si povedať, že je to dobrá správa. Ale 25 % nie je dostatočne veľa. A tak to nie je niečo, nad čím by sme mali mávnuť rukou a povedať, že už sme z toho von. Naďalej treba byť dôsledný v sledovaní dát a podľa neho treba následne prispôsobiť toto rozhodovanie,“ pokračoval predseda vlády.

Heger vyhlásenie k analýze uzavrel so záverom, že u zaočkovaných je riziko hospitalizácie výrazne nižšie. „Čo opäť potvrdzuje, že vakcína je riešenie a dáva človeku ochranu. Ľudia, ktorí sú zaočkovaní, sú chránení. Toto môžeme dnes povedať s istotou,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Vatikán v súvislosti so správou o sexuálnom zneužívaní obhajuje Benedikta XVI.

Vatikán vydal v stredu vyhlásenie obhajujúce emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý bol minulý týždeň obvinený z toho, že v 80. rokoch 20. storočia ako mníchovsko-freisinský arcibiskup nepodnikol nič proti štyrom kňazom podozrivým zo sexuálneho zneužívania maloletých.

Benedikt XVI., občianskym menom Joseph Ratzinger, bol „prvým pápežom, ktorý sa niekoľkokrát stretol s obeťami zneužívania", napísal v editoriáli zverejnenom na webstránke Vatican News Andrea Tornielli, edičný riaditeľ Dikastéria pre komunikáciu Svätej stolice. Informovala o tom agentúra AFP.

Nezávislá správa, ktorú pre uvedenú arcidiecézu vypracovala advokátska kancelária Westpfahl Spilker Wastl (WSW) a zverejnili ju minulý týždeň v Nemecku, obvinila 94-ročného bývalého pápeža zo zlyhaní, keď nepodnikol nič voči štvorici duchovných, z ktorých dvaja preukázateľne spáchali viacero skutkov zneužívania.

Tornielli poukázal na to, že Ratzinger vo funkcii prefekta Kongregácie pre náuku viery „bojoval proti fenoménu" sexuálneho zneužívania duchovnými a neskôr ako pápež „schválil veľmi tvrdé normy proti duchovným, ktorí sa dopustili zneužívania, a mimoriadne predpisy na boj proti pedofílii". Poznamenal tiež, že zmienený znalecký posudok „nie je výsledkom súdneho vyšetrovania ani konečným verdiktom", a preto je neprimerané na jeho základe vyhľadávať „ľahkých obetných baránkov a robiť unáhlené súdy".

Stretnutie
Benedikt XVI., ktorý stál na čele katolíckej cirkvi v rokoch 2005 – 2013, bol v rokoch 1977 – 1982 na čele arcidiecézy v Mníchove a Freisingu. V tom čase sa zúčastnil na stretnutí, na ktorom sa údajne rozhodlo o preložení istého kňaza, podozrivého okrem iného zo zneužitia 11-ročného chlapca v meste Essen, do Mníchova. Benedikt v neskoršom vyhlásení uvádzal, že sa na tomto stretnutí nezúčastnil. Advokátska kancelária však zistila, že to nebola pravda.

Vatikán v reakcii uviedol, že vtedajší arcibiskup Ratzinger sa na zmienenom stretnutí naozaj zúčastnil a opačné tvrdenie bolo spôsobené chybou pri redakčnej úprave jeho vyhlásenia. Vatikán však trvá na tom, že na danom stretnutí sa nerozhodlo o preložení spomínaného kňaza.

Odborná štúdia, ktorú pre mníchovsko-freisinskú arcidiecézu vypracovala advokátska kancelária Westpfahl Spilker Wastl (WSW), uvádza 497 obetí zneužívania v rokoch 1945 – 2019, pričom väčšinu z nich tvorili malí chlapci a tínedžeri. Vo vypracovanej správe sa spomína najmenej 235 údajných páchateľov vrátane 173 kňazov a deviatich diakonov, aktuality.sk

X X X

Štát preplatí niektorým pozostalým náklady za nevyžiadané prevozy zosnulých na covid

Pohrebníctvam sme v tretej vlne platili za dovoz zomrelých na covid. Štát preplatí náklady do tisíc eur.
ČADCA: Prevoz covidových pacientov do nemocníc mimo regiónu kvôli pľúcnej ventilácii, hradí poisťovňa. Ak však pacient v tejto nemocnici zomrel, náklady za dovoz tela domov znášala rodina. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský dnes (v stredu) po rokovaní vlády oznámil, že tieto náklady preplatí štát.

„Máme veľa žiadostí od ľudí, ktorých príbuzných previezli do nemocníc mimo ich regiónu. Ak tam zomreli, rodina mala veľké výdavky na prevoz ich tiel do miesta bydliska. Tieto straty budeme kompenzovať. Uhradíme poplatky do výšky tisíc eur,” povedal Lengvarský.

Nárok na preplatenie takýchto nákladov vzniká, ak pacienta previezli do nemocnice vzdialenej minimálne sto kilometrov od miesta bydliska. Ministerstvo bude o forme podávania žiadostí o refundáciu nákladov informovať v najbližšom období.
Cez pol republiky
Z Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci previezli v tretej vlne kvôli kapacitám viac ako 130 ľudí chorých na covid. Zdravotnícke stredisko malo obsadené maximálne kapacity, naraz fungovalo aj pätnásť pľúcnych ventilácií, čo bolo množstvo, aké ventilujú veľké kliniky.

Hospitalizovaných ťažkých prípadov však pribúdalo, pacientov preto museli prevážať do nemocníc po celom Slovensku. Ak pacienti napriek intenzívnej liečbe zomreli, prevoz nebožtíka zariadila pohrebná služba, sumy zo vzdialených lokalít sa pohybovali v stovkách eur.

Pohrebníctva musia mať špeciálne vozidlo s chladením a povolenie na prepravu. Otca Andrey Lukačovičovej previezli z Čadce do Myjavy, po jeho úmrtí museli za prevoz zaplatiť. Andrea namietala, že prevoz jej otca bol nevyžiadaný a spôsobený tým, že sa blízka nemocnica oňho nevedela postarať.

Podľa hovorcu mesta Čadca Mariana Kráľa sa ľudia s riešením tejto situácie obracali aj na mestský úrad: „Prípad sa netýkal jednej či dvoch rodín, ak niekoho previezli z Čadce na opačný koniec republiky kvôli ventilácii, dovoz nebohého naspäť domov bol pre pozostalých problém, mesto im s tým pomôcť nevedelo,” povedal pre Aktuality.sk.
Vyúčtovanie
Predseda asociácie pohrebných a kremačných služieb Ladislav Stríž hovorí, že pohrebníctva sú v rukách súkromných podnikateľov, tí si za služby môžu zapýtať ľubovoľnú sumu podľa svojho cenníka.

V súvislosti s pandémiou si pohrebné služby účtujú aj neštandardné poplatky. Iná rodina napríklad zaplatila dvadsať eur za to, že pracovníci nebožtíkovi zosnulému na Covid-19 otvorili truhlu a na žiadosť rodiny do nej vložili spomienkové predmety, aktuality.sk

X X X

Nemecko: Vláda zvažuje, že zakáže službu Telegram

Nemecká vláda zvažuje, že zakáže používanie šifrovanej komunikačnej aplikácie Telegram po tom, čo bola opakovane využívaná ako kanál na šírenie protivakcinačných konšpiračných teórií a dokonca aj vyhrážok smrťou.
Uviedla to v stredu agentúra AFP.
Táto aplikácia tiež zohrala kľúčovú úlohu pri mobilizácii účasti na niektorých z najnásilnejších protestov proti politike nemeckej vlády v súvislosti s koronavírusom od začiatku pandémie.
Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová do Veľkej noci predstaví plány, na základe ktorých sa bude od prevádzkovateľa aplikácie vyžadovať odstraňovanie správ obsahujúcich vyhrážky smrťou alebo nenávistné prejavy, ako aj zverejnenie totožnosti ich autorov.

Ak tieto požiadavky nebudú splnené, vláda môže službu úplne zakázať.
„Zabezpečíme, aby tí, ktorí šíria nenávisť, boli identifikovaní a braní na zodpovednosť,“ povedala Faeserová v polovici januára pred poslancami dolnej komory parlamentu (Bundestag).

Pre denník Die Zeit uviedla, že Telegram by mohol byť v Nemecku deaktivovaný, ak nebude v súlade s tamojšou legislatívou a „všetky ostatné možnosti by zlyhali“.
Četovacie skupiny v aplikácii Telegram, ktoré môžu mať až 200-tisíc členov, niektorí odporcovia očkovania proti koronavírusu využívali na zdieľanie nepravdivých informácií a na podnecovanie násilia voči politikom.