... Kto bol prvý antivaxer?: Nie je pravda, že povinné očkovanie zaviedli až komunisti, pretože zákon o očkovaní proti kiahňam v Československu podpísal pred viac ako sto rokmi prezident demokrat Tomáš G. Masaryk. Každému, kto odmietol vakcínu, hrozila pokuta až do 200 korún alebo trest väzenia do 14 dní. S povinným očkovaním proti pravým kiahňam sa v Československu začalo od roku 1919. Archívna snímka je z povojnového obdobia. Zdravotná sestra a lekár v júni 1956 podávajú vakcínu žiačkam Základnej školy na Ulici Červenej armády v Bratislave (v súčasnosti je to Grösslingová ulica).

Čo v tých časoch znamenalo 200 korún československých? Priemerný zamestnanec zarábal 135 až 260 korún mesačne, robotník v ľahkom priemysle 170 korún, poľnohospodársky robotník 50 až 90 korún. Kilogram chleba stál v roku 1921 okolo šesť korún, kilogram masla takmer 49 korún, liter mlieka 3,3 koruny.

Zákon však poznal aj výnimky. Od povinnosti očkovania boli oslobodení „tí, u ktorých lekár zistil, že by očkovaním proti kiahňam mohol byť ohrozený zdravotný stav". Týkalo sa to predovšetkým „detí slabých a zle živených". Pravda, len dovtedy, kým sa ich stav nezlepšil. „Každý je povinný pustiť lekára, vykonávajúceho verejné očkovanie, aj tých, čo mu pomáhajú alebo vedú záznamy, do domu alebo do bytu," uvádzalo sa v paragrafe 10 zákona č. 412 prijatého 15. júla 1919.
Ide o právo: O prípadnom povinnom očkovaní proti Covid-19 s Janou Alušíkovou (advokátska kancelária MPH).
Povinnému očkovaniu podliehali deti, ktoré dovŕšili prvý rok veku. Ďalšie preočkovanie mali podstúpiť po dovŕšení siedmeho a potom štrnásteho roku života. No už v auguste 1919 vyšlo na základe zákona nariadenie, „aby sa očkovaniu proti kiahňam podrobili všetci úradníci a zriadenci na Slovensku". V niektorých slovenských župách totiž prepukla epidémia kiahní. Nešlo o ovčie (plané) kiahne, ale o pravé, čierne kiahne, odborne nazývané variola. Boli podstatne nebezpečnejšie, lebo často sa končili úmrtím nakazeného. Podľa odhadov pripravili o život desiatky miliónov ľudí na celom svete.

Mimochodom, priebeh tohto ochorenia v prvej fáze veľmi pripomínal chrípku alebo COVID-19. Prvé príznaky sa ukázali po týždni, niekedy až po štrnástich dňoch. Ochorenie sa spočiatku prejavovalo triaškou, nevoľnosťou, bolesťami hlavy a kašľom. Práve pri kýchnutí sa nákaza v tomto štádiu šírila kvapôčkami do okolia.
U pacienta sa prejavila horúčka a po jej ústupe sa mu na koži začali vyhadzovať vyrážky, ktoré sa postupne menili na pľuzgiere. V ťažkých stavoch bolo nimi posiate nielen celé telo, ale aj vnútorné orgány, najmä pľúca, žalúdok a črevá. Infikovaný sa pre veľké bolesti nemohol vôbec hýbať.

V Uhorsku, čiže aj na území Slovenska, sa začalo s očkovaním proti pravým kiahňam pred vyše 200 rokmi, ale narazilo to na značný odpor verejnosti. Medzi príčinami bolo zrejme aj spoplatnenie očkovania 15 grajciarmi. Na druhej strane od tohto poplatku boli oslobodení učitelia a príslušníci šľachty, ako vyplýva zo zistení historika Vavrinca Žeňucha z Prešovskej univerzity.

Už vtedy sa formovali aj prvé organizované šíky odporcov, a to po celej Európe. Veď prvá demonštrácia proti povinnému očkovaniu v Anglicku sa konala v roku 1853 a o 14 rokov neskôr vznikla na Britských ostrovoch aj prvá organizácia s názvom Liga proti očkovaniu.
V Uhorsku nastala zmena v roku 1876, keď snem po poslednej veľkej epidémii nariadil povinnú vakcináciu. Časom sa však čoraz viac zabúdalo na preočkovanie detí a už pred prvou svetovou vojnou sa nákaza znovu začala nebezpečne šíriť. Najviac vyčíňala v okresoch, kde počet neočkovaných prevyšoval počet zaočkovaných. Epidémia počas prvej svetovej vojny preto mala najviac nakazených práve v týchto okresoch.

Ešte aj v prvom roku existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov sa vyskytlo okolo 10-tisíc prípadov pravých kiahní, ochorenia, pri ktorom bola až 20-percentná úmrtnosť. Republika sa preto rozhodla nadviazať na vyše 40 rokov starý vakcinačný program monarchie a prijať nový zákon.

Jeho návrh v parlamente zdôvodňoval poslanec a profesor medicíny Ladislav Syllaba. Podrobne sa pritom zaoberal najmä námietkami proti očkovaniu. Ukazuje sa, že za storočie, ktoré odvtedy uplynulo, sa výhrady veľmi nezmenili. Len s rozdielom, že odporcovia vakcinácie sa vtedy zoskupovali v rôznych spolkoch za tzv. prírodnú liečbu (najčastejšie za vodoliečbu).

Presviedčal faktami
Antivaxeri už v roku 1919 tvrdili, že očkovaním sa môžu na očkovaného preniesť ťažké, dokonca smrteľné ochorenia vrátane tetanu alebo syfilisu. Tvrdili tiež, že vakcína môže spôsobiť otravu krvi, hnisanie lymfatických žliaz v podpazuší a rôzne zápalové komplikácie.

Syllaba neskrýval, že zdravotné riziká existujú, námietky odporcov očkovania však jasne spochybňoval vedeckými argumentmi. Upozorňoval, že smrteľné vedľajšie účinky vakcinácie sú podstatne nižšie ako pri podávaní narkózy. Zdôrazňoval zároveň, že prenosu iných nákazlivých ochorení, ktorých sa pri očkovaní kiahní vyskytlo v Anglicku iba 50 prípadov za celé 19. storočie, možno predísť kvalitnou výrobou vakcín a prísnym dodržiavaním hygieny pri jej podávaní.

Prínos očkovania proti pravým kiahňam Syllaba vysvetľoval podobne, ako sa to deje v súvislosti s očkovaním proti covidu: „Pri triezvom posudzovaní na jednej strane dobrodenia a na druhej rizík, ktoré z očkovania plynú, nemožno váhať: dobrodenie jednoznačne prevažuje. Ak použijeme vzdialené prirovnanie, tak je to aj pri parnom alebo elektrickom pohone, hoci občas býva príčinou úrazov alebo nešťastia."

Profesor poslanec sa zároveň odvolával na príklady zo sveta. V období rokov 1892 až 1902 bolo očkovanie obmedzené výhradou v svedomí. Na jej základe môže človek odmietnuť niečo, čo je v príkrom rozpore s jeho svedomím. V Nemecku podobné obmedzenie neexistovalo. A výsledok? Kým v Nemecku za toto desaťročné obdobie zomrelo na pravé kiahne iba 607 ľudí, tak v Anglicku až 6 771, čiže viac ako desaťnásobne pri oveľa menšom počte obyvateľov.

Zrejme aj vďaka takémuto výkladu a presvedčivým argumentom sa do rozpravy neprihlásil jediný diskutujúci a parlament prijal zákon takmer jednomyseľne.
Za zmienku ešte stojí, že v tom čase bolo povinné očkovanie proti kiahňam už uzákonené v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku a v niektorých ďalších štátoch.

Na Slovensku najväčší odpor
Zďaleka nie vo všetkých regiónoch Československa sa darilo rozbehnúť povinné očkovanie podľa predstáv ministerstva verejného zdravotníctva. Najmä na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ktorá bola súčasťou ČSR, to spočiatku išlo veľmi ťažko.
Na Slovensku to dlho súviselo s neusporiadanými pomermi. Veď zákon prijali len krátko po tom, čo sa z východných žúp podarilo vyhnať maďarské červené gardy. V mnohých okresoch sa sieť zdravotníckych zariadení iba začala budovať. Chýbali nemocnice aj zdravotníci. Povinné očkovanie sa v porovnaní s českými krajmi oneskorilo. No nielen preto.
V decembri 1921 o problémoch porozprával Slovenskému denníku exminister zdravotníctva Ladislav P. Procházka:

„Hlavnou prekážkou, ktorú bolo treba prekonať, bola neuvedomelosť mnohých ľudí na vidieku a ich nedôvera k zdravotníckym opatreniam. Viem o prípadoch, keď celá dedina, postihnutá neštoviciami, vysťahovala sa hlboko do lesa, vlečúc za sebou svojich nemocných, akonáhle prišiel na revíziu a pomoc okresný lekár."

Možno ešte väčšie problémy spôsobovala na mnohých miestach nefungujúca verejná správa. „Pomoc, ktorú poskytujú výkonu zdravotníctva župné, okresné a obecné úrady, je naprosto nedostatočná. V mnohých prípadoch až nepriateľská voči nariadeniam ústredných štátnych orgánov," prízvukoval Procházka. „V mnohých prípadoch to súvisí s agitáciou určitých kruhov proti Čechom,“ objasnil.

Bývalý minister to vzápätí vysvetlil: veľa maďarských lekárov po prevrate v októbri 1918 odišlo zo Slovenska a tí, čo zostali, odmietali zložiť sľub vernosti ČSR. Slovenských lekárov bolo žalostne málo, preto ministerstvo zdravotníctva poslalo na Slovensko českých lekárov. „Tí väčšinou pracujú veľmi obetavo, niekoľkí už položili aj svoje životy v boji s nákazou, napriek tomu sú vystavení nedôvere až nepriateľstvu," povedal Prochádzka. „Zvyčajne sa tak deje tam, kde je táto nedôvera živená miestnym notárom, farárom alebo dokonca slúžnym (prednostom okresnej správy, poz. red.). Tam, kde sa to nedeje, lekári si rýchlo získajú dôveru obyvateľstva a povinnému očkovaniu sa darí," uzavrel.

Zlepšenie nastalo aj vďaka misii britského Červeného kríža, ktorú organizovala známa filantropka a humanitárna pracovníčka Muriel Pagetová na priamu výzvu prezidentovej dcéry Alice Masarykovej. „Príďte nám pomôcť… podmienky sú zúfalé," napísala.
Misia Pagetovej pôsobila na Slovensku od júla 1919. V najzaostalejších okresoch: na Kysuciach a na Orave. Ľudí tam kosila nielen epidémia kiahní, ale aj škvrnitého týfusu. Pridal sa hladomor. V Turzovke boli vraj chalupy, kde mali naraz aj tri úmrtia. A boli dni, keď sa organizoval pohreb 12 nebožtíkov, väčšinou detí. Práve tam zriadili Angličania prvý tzv. epidemický špitál, ktorý otvorili v novembri 1919 v budove miestnej školy. Spočiatku mal 30 postelí. Podľa kroniky tejto kysuckej obce sa vyučovanie potom presunulo do cirkevnej školy.

Turzovka však nebola ani zďaleka jediným miestom činnosti misie Pagetovej. V Bytčici pri Žiline sa podieľala na založení detskej nemocnice v miestnom kaštieli. Viedol ju britský lekár. Ďalej zriadila oddelenie pre podvyživené deti v Modre, ozdravné stredisko v Košiciach a tým sa výpočet nekončí. „Menšie dedinské školy boli premenené na dočasné nemocnice pre chorých na kiahne. Medzi dedinami obiehala mobilná stanica vedená britskou zdravotnou sestrou so šiestimi študentmi medicíny, ktorí očkovali obyvateľstvo," približuje historička a etnografka Zora Mintalová Zubercová.

Napriek všetkému úsiliu sa nepodarilo povinným očkovaním pokryť všetkých, ktorí by vakcínu potrebovali. Problémy boli aj s preočkovaním. Preto v roku 1934 prijal parlament vládny návrh zákona o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam všetkých osôb nastupujúcich na vojenskú prezenčnú službu alebo výcvik náhradnej zálohy. V zdôvodnení bolo napísané, že sa predíde aj možnosti odopretia očkovania v civilnom živote.

Beneš nasledoval Masaryka
Tieto i ďalšie opatrenia prispeli k tomu, že v nasledujúcich rokoch bolo prípadov pravých kiahní v Československu čoraz menej, až sa napokon vyskytovali iba ojedinele, aj to boli privezené z cudziny.
Dobré skúsenosti s povinným očkovaním proti kiahňam využilo neskôr Československo v boji proti ďalším infekčným ochoreniam. A opäť sa to nestalo až počas vládnutia komunistov.

V roku 1946 zomrelo v Československu na záškrt vyše 800 detí. V rovnakom roku podpísal prezident demokrat Edvard Beneš zákon o povinnom očkovaní proti tomuto ochoreniu. Paragraf 10 zákona počítal s pokutou 10-tisíc korún alebo väzením až do jedného mesiaca pre tých, čo vakcínu odmietnu bez opodstatnených dôvodov. Desaťtisíc korún – to boli až tri priemerné mesačné platy úradníka alebo štyri robotníka.

Od roku 1958 sa celoplošne očkovalo proti čiernemu kašľu. Predtým naň ročne ochorelo v ČSR viac ako 30-tisíc detí a približne 80 z nich zomrelo. Od roku 1969 sa začalo povinné očkovanie proti osýpkam. Od roku 1980 nebolo na toto ochorenie zaznamenané jediné úmrtie. V roku 1960 dosiahlo Československo ako prvý štát na svete vylúčenie prenosnej detskej obrny. Podarilo sa to dosiahnuť po zavedení celoplošného povinného očkovania proti tomuto ochoreniu.
Prvý slovenský antivaxer

Ján Zigmundík nazýval očkovanie druhom čarodejníctva.
Očkovanie otravuje krv a zapríčiňuje neskoršie prepuknutie iných ochorení. V otvorenom liste prezidentovej dcére Alici Masarykovej to v roku 1926 tvrdil prvý slovenský antivaxer, pritom uznávaný pedagóg a národovec Ján Zigmundík z Pezinka.
List vyšiel 26. septembra 1926 v novinách Slovenský národ, ktoré redigoval Štefan Koza Matejov, rímskokatolícky kňaz. Bol známy okrem iného tým, že uverejnil „senzačné" správy o falšovaní Martinskej deklarácie a o existencii tajného dodatku k nej, čo sa nikdy nepotvrdilo.

Masaryková bola predsedníčkou Československého Červeného kríža a mala značný podiel na presadzovaní vakcinácie proti nebezpečným infekčným ochoreniam vrátane povinného očkovania. Tentoraz išlo o očkovanie proti osýpkam.
„Je čistou poverou, že štepenie chráni pred osýpkami. V čase epidémie vysypú sa a zomierajú pri medicínskom liečení očkovaní práve tak ako neočkovaní," písal Zigmundík. Svoje tvrdenie však nedoložil žiadnymi dôkazmi. Napriek tomu uviedol: „Vec nemá nijaký vedecky rozumný podklad, opiera sa len o výkazy predpojaté vedenej štatistiky v záujme lekárov."
Čiže ak dnes sú za „propagandou" očkovania podľa antivaxerov nadnárodné farmaceutické spoločnosti, vtedy to podľa Zigmundíka boli lekári. S dnešnými antivaxermi mal Zigmundík spoločné jedno: zrejme ich trvalé presvedčenie: „Očkovanie je neoprávnené zasahovanie do toho najdrahšieho, čo človek má – do zdravia a života v záujme istých kruhov a ľudí."

Zigmundík sa narodil pred 175 rokmi vo Vrbovom, absolvoval učiteľský ústav v Banskej Bystrici a od roku 1869 učil v Pezinku. Vyznamenal sa pri vynachádzaní dômyselných učebných pomôcok. Navrhol napríklad tellúrium (zemostroj), ktorý znázorňoval pohyb planét na oblohe. Mal naň patent a na výstave v Paríži s ním získal zlatú medailu.
Českému slovákofilovi Karlovi Kálalovi sa pri jeho návšteve zdôveril: „Učím nemecké deti po maďarsky." Nebolo to však celkom tak. Ako národovec začal písať slovenské učebnice, ktoré sa ujali aj na ďalších školách. Maďarské úrady ho za to potrestali odchodom do predčasného dôchodku v roku 1904.

Potom sa Zigmundík začal intenzívne venovať prírodnej liečbe, a najmä vodoliečbe. Vzorom mu bol predstaviteľ nemeckej prírodoliečby Friedrich E. Bilz, známy viacerými pseudovedeckými názormi na možnosti účinnej liečby rôznych ochorení. Zigmundík inšpirovaný týmito názormi dokonca vydal knihu Malý Bilz – zlatá pokladnica zdravia.
Vo svete sa hnutie antivaxerov organizovalo už v 19. storočí a malo vo svojich radoch aj svetoznáme osobnosti. Napríklad britský dramatik George Bernard Shaw odmietal vakcináciu a na pravé kiahne preto takmer zomrel. Očkovanie nazýval druhom čarodejníctva. Pre Zigmundíka bolo „iba" poverou. Zomrel 26. februára 1938 vo veku nedožitých 93 rokov./agentury/

X X X

OĽaNO šíri informáciu o tajnej schôdzke Čaputovej s Pellegrinim. Palác stretnutie priznáva, konšpirácie odmieta

Hlava štátu sa neverejne stretla nielen s Petrom Pellegrinim, ale aj premiérom Hegerom, tvrdí poradca prezidentky.
Aktualizované o 11:25 o stanovisko P. Pellegriniho
Predstavitelia najsilnejšieho koaličného hnutia OĽaNO začali opäť verejne rozvíjať úvahy o príprave protivládneho puču, za ktorým má stáť prezidentka Zuzana Čaputová.

Podpredseda parlamentu Gábor Grendel dnes na Facebooku zverejnil status, podľa ktorého sa hlava štátu pred niekoľkými dňami tajne stretla s lídrom opozičného Hlasu Petrom Pellegrinim.
Keď o rokovaní chceli informovať médiá, Prezidentský palác ich podľa Grendela zastavil. Grendelov status vzápätí prezdieľal aj minister financií Igor Matovič s dovetkom, že „to isté robila na jar“.
Hlava štátu potvrdila, že ku stretnutiu skutočne došlo, no odmieta akékoľvek konšpiračné úvahy. Schôdzku netají ani Pellegrini.

Zhoda náhod?
Grendel tvrdí, že Čaputová sa s Pellegrinim stretla len pár dní pred tým, ako verejne vyzvala premiéra Eduarda Hegera, aby prevzal zodpovednosť a riešil problémy Slovenska.
V ten istý deň, bolo to 2. decembra, Pellegrini vyzval v rádiu Expres seniorov, aby sa dali zaočkovať.

Grendel si myslí, že ide o zvláštnu zhodu náhod, keď sa v jeden deň „Peter Pellegrini v rádiu zahral na zodpovedného štátnika“ a „prezidentka Zuzana Čaputová zvozila premiéra Eduarda Hegera za manažovanie koaličných vzťahov a pandémie“.
„Ako hovorí klasik: keby dolaďovali svoje najbližšie kroky v prospech opozičného lídra Pellegriniho a v neprospech premiéra Hegera, nevyzeralo by to inak,“ dodal podpredseda Národnej rady.
Palác označil Grendelove tvrdenia za „konšpirácie“, stretnutie však priznáva.

S politikmi sa vraj stretáva bežne
„Prezidentka Zuzana Čaputová sa bežne stretáva s politikmi. V tom čase sa prezidentka dvakrát stretla s premiérom, z toho jedno stretnutie bolo neverejné. Rovnako neverejne sa v tom čase stretla aj s ministrom zahraničných vecí, ministrom zdravotníctva a lídrom opozičnej strany Petrom Pellegrinim. Rokovania s politikmi patria k bežnej práci prezidentky,“ reaguje poradca hlavy štátu Martin Burgr.

Konštatovať akékoľvek závery o koordinovaných krokoch len preto, že sa niečo stalo v rovnakom čase, je podľa prezidentkinho poradcu iba prejavom domýšľavosti.
„Nie je prekvapujúce, ak to prichádza zo strany konšpiračných médií alebo politikov, prekvapuje ma však, keď takéto konštatovania prichádzajú aj od podpredsedu parlamentu,“ doplnil Burgr.

Pellegrini: Čistá konšpirácia
V podobnom duchu reagoval aj šéf Hlasu. Stretnutie prezidentky s lídrom najsilnejšej politickej strany na neformálnej úrovni je podľa neho prirodzené. Obsah rozhovorov nechce komentovať.
„Na kritiku vlády a jej neexistujúceho predsedu nepotrebuje ani pani prezidentka, ani Peter Pellegrini žiadne konzultácie, pretože neschopnosť vlády bije do očí každému jednému človeku na Slovensku,“ tvrdí hovorkyňa Hlasu Patrícia Medveď Macíková.
To, čo predviedol podpredseda parlamentu Gábor Grendel, je podľa Pellegriniho čistá konšpirácia „ako vystrihnutá z konšpiračných médií“.
Nejde o prvý prípad, keď politici OĽaNO nahlas naznačujú, že prezidentka tajne koná proti vláde. Na jar, v čase vrcholiacej koaličnej krízy, medzi poslancami hnutia koloval list, ktorý priamo spájal Čaputovú s pučom.

Pani z paláca
,,Týždne počúvam, že tento puč tu organizuje pani z prezidentského paláca. Až zrazu pani vyzve Igora, aby podal demisiu,“ písalo sa v liste.
„Chcú nás zničiť, lebo im smrdíme a zavadziame v ceste. Zlodejom, progresívcom, aj pani z paláca. Nastal čas, aby sme si uvedomili svoju silu. Je nás 53 a tú silu máme, nevzdávajme sa bez boja,“ uvádzalo sa tiež v liste.
Jeho autora nepoznáme, viacerí poslanci OĽaNO však pravosť dokumentu potvrdili a prihlásili sa k jeho obsahu.

Vzťahy medzi Igorom Matovičom a Zuzanou Čaputovou nie sú dobré už dávno. Zhruba pred rokom vtedy ešte premiéra Matoviča prezidentka vyzvala, aby zvážil manažovanie pandémie. „Celý svet rieši covid, a my riešime pána premiéra alebo vzťahy v koalícii,“ hovorila.

Konflikt pre Lipšica
Neskôr v marci 2021 už lídrovi OľaNO priamo odkázala, aby odstúpil z funkcie predsedu vlády.
Do konfliktu sa dvaja z troch najvyšších ústavných činiteľov dostali už krátko po nástupe novej vlády. Koalícia chcela, aby sa novým generálnym prokurátorom stal Daniel Lipšic. Zuzana Čaputová však viackrát naznačila, že by mala problém vymenovať ho do funkcie.
OĽaNO preto uvažovalo nad tým, že by parlament zmenil ústavu a kompetencie prezidenta jednoducho obmedzil, aby bol povinný generálneho prokurátora do funkcie vymenovať. K tomu napokon nedošlo, aktuality.sk

X X X

Nová šéfka nemeckej diplomacie otvorila v Poľsku aj otázku právneho štátu

Nemecko sa spolieha na to, že Poľsko nájde spoločnú reč s Európskou úniou v spore o dodržiavanie zásad právneho štátu.
Uviedla to v piatok nová nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková počas svojej prvej návštevy vo Varšave od nástupu do úradu. Správu priniesla agentúra DPA.
„Je dôležité viesť o týchto otázkach intenzívne diskusie,“ povedala Baerbocková po stretnutí so svojím poľským rezortným partnerom Zbigniewom Rauom.

Poľský minister zahraničných vecí povedal, že v otázke právneho štátu je potrebný „strategický a trpezlivý dialóg“.
Solidarita s poľskou vládou
Pokiaľ ide o situáciu na východnej hranici Poľska s Bieloruskom, Baerbocková naliehala na poľské úrady, aby umožnili prísun humanitárnej pomoci. Zároveň však vyjadrila solidaritu s poľskou vládou a kroky Bieloruska označila za „vydieračské manévre“ bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý podľa nej povzbudzuje utečencov, aby sa pokúsili prekročiť hranice.

Rau počas spoločného rokovania nastolil aj otázku vojnových reparácií, ktoré žiada poľská vláda za škody spôsobené inváziou vtedajšieho nemeckého nacistického režimu počas druhej svetovej vojny.
„Od novej nemeckej vlády očakávame pripravenosť prijať túto zodpovednosť vo forme rozhovorov o kompenzáciách a reparáciách,“ povedal Rau.
Doterajšia nemecká vláda kancelárky Angely Merkelovej dlhodobo tvrdila, že táto záležitosť je už dávno uzavretá. Očakáva sa, že poľskí predstavitelia tému finančných kompenzácií otvoria aj počas nedeľňajšej návštevy Merkelovej nástupcu v úrade Olafa Scholza vo Varšave, aktuality.sk

X X X

Sudkyňa Jelinková Dudzíková podala žalobu na Kolíkovú

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Dana Jelinková Dudzíková podala v stredu na ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú žalobu. Dôvodom je jej verejné vyhlásenie začiatkom novembra v rádiu Expres, že "súdnej mape sa bránia aj skorumpovaní sudcovia". Ministerka je presvedčená, že žaloba právne neobstojí.

Žaloba sa týka ochrany slobody prejavu sudcu a ochrany osobnosti. Napadnuté výroky ministerky sú podľa sudkyne hodnotiacim úsudkom bez dostatočného skutkového základu, založené na nepravdivých informáciách. Je presvedčená, že ministerka konala s úmyslom zvýšiť dôveryhodnosť svojej osoby a nie justície ako celku.

„Ministerka spravodlivosti napadla nielen povesť, ale aj slobodu prejavu kritikov súdnej mapy. Takéto vyjadrenia majú charakter útoku na autoritu a nestrannosť súdnej moci a charakter verejného potrestania sudcov za realizáciu slobody prejavu k otázkam verejného významu,“ poukázala Jelinková Dudzíková. Ministerka ako predstaviteľka výkonnej moci podľa sudkyne svojimi vyjadreniami neprípustne zasiahla do súdnej moci.

Podanej žalobe Kolíková nerozumie. Zdôrazňuje, že sudkyni všetko podstatné uviedla v odpovedi na jej výzvu. „Na základe čoho sa dôvodne domnievam, že mohla prísť k záveru, že daná žaloba právne nijako neobstojí. Nebolo by zaiste dobré, pre dôveryhodnosť justície, aby boli žaloby medzi sudcami a ministrom spravodlivosti podávané z dôvodu mediálneho ohlasu. Chcem úprimne veriť, že toto nie je ten prípad,“ skonštatovala pre TASR Kolíková./agentury/

X X X

Generálny tajomník NATO po rokovaní s nemeckým kancelárom: Vyzývame Rusko, aby sa vrátilo k diplomacii

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v piatok odmietol výzvu Ruska, aby Západ oficiálne zrušil rokovania s Ukrajinou o vstupe do tohto obranného paktu.
Informovala o tom agentúra AFP. „O vzťahu Aliancie s Ukrajinou bude rozhodovať 30 spojencov v rámci NATO a nikto iný... Nemôžeme akceptovať, že Rusko sa snaží znovu zaviesť systém, v ktorom majú veľké mocnosti svoje sféry vplyvu, v ktorých môžu rozhodovať o tom, čo môžu robiť ostatní,“ povedal Stoltenberg počas spoločnej tlačovej konferencie s novým nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Bruseli.

Scholz, ktorý v stredu prevzal funkciu nemeckého kancelára po Angele Merkelovej, bol na svojej prvej návšteve v sídle NATO. Podobne ako Stoltenberg aj on varoval Rusko pred agresiou voči Ukrajine.
Agresia proti Ukrajine bude drahá
„Spojenci v rámci NATO súhlasia s tým, že každá ďalšia agresia proti Ukrajine bude drahá a bude mať pre Rusko vážne politické a ekonomické dôsledky,“ povedal Scholz.

Podľa AFP je nový nemecký líder pod tlakom, aby sa zaviazal zastaviť otvorenie plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream 2), ak Moskva zaútočí na Ukrajinu. To podľa očakávaní analytikov nesľúbil, vyzval však Rusko, aby sa „vrátilo k diplomacii, deeskalovalo napätie a rešpektovalo suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny“.

Členstvo Ukrajiny v NATO je podľa AFP v nedohľadne, avšak Spojené štáty a niektorí ďalší členovia Aliancie pomáhajú pri výcviku ukrajinských síl. Len samotný Washington vyčlenil viac ako dve a pol miliardy amerických dolárov na posilnenie ukrajinskej armády, aktuality.sk

X X X

Ako koalícia vyrieši paragraf 363? Čaká sa na Kolíkovú, v zálohe je Baránikov návrh

Koalícia sa na zmenách právomoci generálneho prokurátora nevedela zhodnúť od leta.
V najbližších dňoch sa definitívne ukáže, čo bude so známym paragrafom 363 Trestného poriadku. Národná rada sa totiž priblížila k záveru svojho rokovania, kam odsunula aj novelu tohto paragrafu od poslanca SaS Alojza Baránika. Zákonodarca navrhuje kompetenciu generálneho prokurátora zásadne obmedziť.

Svoju zmenu predložil bez predchádzajúceho súhlasu koaličnej rady, čo by sa na základe koaličnej dohody robiť nemalo. Návrh zostal na rokovaní, vládne strany sa ho však rozhodli odsunúť na koniec schôdze ako istú poistku. Predstavenie zmeny sa totiž čaká aj od ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS).
Preložené hlasovanie

„Plán je taký, že sa to najskôr odložilo na koniec schôdze. Vtedy sa dozvieme, ako sa to nakoniec odohrá. A ak sa nič nezmení, tak sa to hlasovanie preloží na najbližšiu riadnu schôdzu, teda na tzv. februárovú,“ vysvetľuje Baránik, čo by sa malo diať s jeho návrhom.

Hlasovať sa o ňom teda zrejme na tejto schôdzi nebude. No koalícia ho tam ponechala ako určitú poistku, keby Kolíková napokon neprišla so žiadnou zmenou. Poslanec však predpokladá, že úprava sa udeje.
„S tým počítam, je to súčasť programového vyhlásenia vlády, že to bude súčasťou novely Trestného poriadku, inak by nedávalo zmysel to, čo robíme,“ hovorí Baránik.

Podľa neho by novela Trestného poriadku mohla byť predstavená v najbližších dňoch. Aktuálna posledná schôdza v tomto roku sa skončí podľa odhadov v utorok budúci týždeň.

V najbližších dňoch
Na predstavenie novely sme sa pýtali aj rezortu spravodlivosti. Jeho šéfka Mária Kolíková minulý týždeň zverejnila novelu Trestného zákona. Zmeny v Trestnom poriadku zatiaľ nepredstavila. Udiať by sa to mohlo v najbližších dňoch.
„Novelu Trestného poriadku by sme radi predstavili v najbližších dňoch. Tak ako sme avizovali, chceme v rámci nej priniesť aj návrh riešenia pre ustanovenie paragrafu 363,“ odkázal hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.
Baránikovu iniciatívu považuje za legitímnu a myslí si, že je skutočne na mieste zúžiť predmetné ustanovenie paragrafu 363, dodáva hovorca s poukázaním na programové vyhlásenie vlády.

Paragraf 363 Trestného poriadku sa do širšej pozornosti dostal koncom tohto leta. Generálnemu prokurátorovi poskytuje možnosť zasahovať do rozhodnutí nižšie postavených prokurátorov alebo policajtov.
Koncom leta na jeho základe zrušil námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera obvinenie exriaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému (nominant Sme rodina). Kandera zastupoval šéfa prokurátorov Maroša Žilinku, ktorý tvrdil, že sa z rozhodovania pre možný konflikt záujmov vylúčil.

Kandera cez paragraf 363 zrušil časť obvinenia aj konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi, ktorý sa však na slobodu nedostal, pretože čelil aj ďalším obvineniami.
Programový záväzok
Časť zástupcov koalície, ktorá si do programového vyhlásenia napísala, že „preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu“, zrušenie obvinení pobúrilo natoľko, že sa rozhodli konať čo najskôr.

V koalícii však vznikla roztržka. Proti zmenám v právomoci generálneho prokurátora sa totiž postavil predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár. Podľa neho paragraf 363 žiadne zásadnejšie zmeny nepotrebuje.
Rovnako ako jeho odporcovia sa oprel o programové vyhlásenie vlády. Kým časť koalície, ktorá je za zrušenie alebo zásadné obmedzenie tejto právomoci, hovorí, že to majú napísané aj v programe, Kollár sa odvolával na to, že tam je napísané, že sa taká možnosť len preskúma. Šéf Sme rodina sa dokonca vyhrážal, že ak dôjde k zmene paragrafu, odíde z koalície.
Do konfliktu bez ďalšej konzultácie vstúpil poslanec Baránik a do parlamentu predložil návrh na zásadnú zmenu paragrafu. Sme rodina vtedy vyhlásila, že zákonodarca porušil koaličnú dohodu.
„Koaličná rada zaviazala Alojza Baránika, aby svoj návrh presunul na februárovú schôdzu a dovtedy budú debaty v rámci koalície,“ vysvetľoval v novembri pre Aktuality.sk šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský.
Dôvody obmedzenia

Podľa Baránika je dnes kompetencia generálneho prokurátora koncipovaná tak široko, že stratila charakter mimoriadneho opravného prostriedku.
„Je totiž možné zrušiť nielen rozhodnutia vo veci samej, ale aj rozhodnutia procesného charakteru. Taktiež je možné zrušiť rozhodnutia v prospech, ale i v neprospech obvineného,“ píše koaličný poslanec v dôvodovej správe k svojmu návrhu.
Preto navrhuje zúžiť okruh osôb, ktoré môžu podať návrh na postup podľa paragrafu 363, len na poškodeného a zúčastnenú osobu, ktorí budú môcť navrhnúť zrušenie rozhodnutia len v neprospech obvineného.
„Rovnako aj generálny prokurátor bude môcť zrušiť právoplatné rozhodnutie z úradnej povinnosti len v neprospech obvineného,“ konštatuje o správe, aktuality.sk

X X X

Konzílium odborníkov: My sme nenavrhovali nelogické opatrenia

Najnovšie protipandemické opatrenia, ktoré nie sú vždy logické, sú výsledkom politických rozhodnutí, tvrdí konzílium odborníkov s tým, že opatrenia by mali zdôvodniť a vysvetliť jeho autori - politici.

Oznam pred vstupom do kaviarne na Kapitulskej ulici v Banskej Bystrici
„Naše návrhy obsahovali motivačné zvýhodnenie očkovaných, no zároveň zohľadňovali zlú epidemickú situáciu. Za nešťastné považujeme predčasné široké otvorenie obchodov a služieb výmenou za plošné zatvorenie škôl. Toto konzílium nenavrhovalo,“ komentujú odborníci akýsi obchod medzi SaS a zvyškom koalície.

SaS už viackrát priznala, že ustúpila a súhlasila s plošným zatvorením škôl do vianočných prázdnin. Ale odmenou za to sú otvorené obchody. Školy sa zatvárajú od pondelka, všetky obchody sú otvorené už od tohto piatku.
Konzílium vo svojom stanovisku hovorí, že odborníci „nenavrhovali ani zákaz rodinných návštev“. V situácii rozsiahleho rozvoľňovania nie je takýto zákaz ani logický, ani vykonateľný," dodávajú odborníci.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) priznal, že sa o tzv. rodinných bublinách nerozprávali a teda v súčasnosti sú návštevy počas sviatkov zakázané. No zakázané nie sú dovolenky. Na margo návštev v rodinách konzílium vyzýva na veľkú opatrnosť.

„Najmä z dôvodu očakávaného nástupu ďalšej vlny spôsobenej variantom omikron. Túto hrozbu neradno podceňovať. Aj preto môže byť prílišné uvoľňovanie pri našej nízkej zaočkovanosti veľmi rizikové,“ dodávajú odborníci.
A pripomínajú, že očkovanie je stále najúčinnejší spôsob ochrany. „Na rozdiel od mnohých krajín sveta máme zatiaľ vakcínu pripravenú a dostupnú pre každého,“ píše v závere stanoviska konzílium./agentury/

X X X

Grendel podozrieva Čaputovú a Pellegriniho z tajného stretnutia

Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) vo svojom profile na sociálnej sieti uviedol, že prezidentku Zuzanu Čaputovú a predsedu strany Hlas Petra Pellegriniho podozrieva z tajného stretnutia, na ktorom sa mali zaoberať premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO).

Grendel hovorí, že pár dní predtým, ako prezidentka „zvozila“ premiéra za manažovanie pandémie a v ten istý deň Pellegrini vyzval v rádiu Expres na očkovanie ľudí starších ako 60 rokov, sa obaja mali stretnúť v Prezidentskom paláci. „Keby dolaďovali svoje najbližšie kroky v prospech opozičného lídra Pellegriniho a v neprospech premiéra Hegera, nevyzeralo by to inak,“ skonštatoval.

Poradcu prezidentky Martina Burgra udivuje, že sa Grendel pustil do konšpirácie o údajnom tajnom stretnutí Čaputovej s Pellegrinim. Burgr v stanovisku zdôraznil, že prezidentka sa bežne stretáva s politikmi.
„V tom čase sa prezidentka dvakrát stretla s premiérom, z toho jedno stretnutie bolo neverejné. Rovnako neverejne sa v tom čase stretla aj s ministrom zahraničných vecí, ministrom zdravotníctva a lídrom opozičnej strany Petrom Pellegrinim. Rokovania s politikmi patria k bežnej práci prezidentky," ozrejmil poradca prezidentky.

Konštatovať z toho nejaké závery o koordinovaných krokoch len preto, že sa niečo stalo v rovnakom čase, je podľa jeho slov iba prejavom domýšľavosti.
„Nie je prekvapujúce, ak to prichádza zo strany konšpiračných médií alebo politikov, prekvapuje ma však, keď takéto konštatovania prichádzajú aj od podpredsedu parlamentu," dodal Burgr.

Matovičovsko-pročkovské praktiky
Strana Hlas považuje za prirodzené, že prezidentka Zuzana Čaputová komunikuje aj na neformálnej úrovni s kľúčovými politickými predstaviteľmi vrátane Petra Pellegriniho, lídra preferenčne najsilnejšej politickej strany, skonštatovala hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

Upozornila, že obsah neformálnych stretnutí Pellegrini nikdy nekomentoval ani ako predseda vlády, ani ako poslanec.
„Na kritiku vlády a jej neexistujúceho predsedu nepotrebuje pani prezidentka ani Peter Pellegrini žiadne konzultácie, pretože neschopnosť vlády bije do očí každému jednému človeku na Slovensku,“ dodala hovorkyňa strany.
Slová Grendela o spiknutí sú podľa strany Hlas konšpiráciou. „Sme prekvapení, že po nej siaha politik, ktorý sa doteraz svojim štýlom odlišoval od matovičovsko-pročkovských praktík v OĽaNO,“ uzavrela Macíková./agentury/

X X X

Policajnú inšpekciu povedie zástanca čurillovcov

Na čelo Úradu inšpekčnej služby, ktorú jeho ostatní dvaja vedúci opustili s obvinením, sa dočasne postaví Robert Miko. Organizáciu, ktorá má stíhať trestné činy policajtov, tak paradoxne povedie človek, ktorý sa mal ako zástupca policajných odborov zaručiť za vyšetrovateľov NAKA stíhaných pre zneužívanie právomocí a marenie spravodlivosti.

Policajnú inšpekciu doteraz riadil jej zástupca Martin Mackovič. K štvrtku 9. decembra sa však jeho poverenie na výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie skončilo. "Robert Miko dňom 10. decembra zastáva pozíciu zástupca riaditeľa úradu a súčasne pozíciu riaditeľa útvaru povereného výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie,“ potvrdil v piatok tlačový odbor ministerstva vnútra.

Miko, ktorý je v polícii od roku 1994, po Mackovičovi zároveň prebral aj funkciu riaditeľa útvaru inšpekcie Úradu inšpekčnej služby. Aj keď bude Miko inšpekciu fakticky riadiť, na štandardné obsadenie funkcie riaditeľa inšpekcie si však bude musieť chvíľu počkať. Zákon totiž vyžaduje na tento post výberové konanie. To ministerstvo vnútra vyhlásilo ešte v polovici júna.
Parlament už ale v novembri schválil legislatívnu zmenu, ktorá ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) umožní vybrať šéfa inšpekcie rovnako ako policajného prezidenta podľa jeho vlastnej ľubovôle. Nebude sa tak musieť viac riadiť odporúčaním parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť.

Funkcia riaditeľa policajnej inšpekcie sa uvoľnila po odchode Adriána Szabóa, ktorý ju viedol od roku 2018. Vláda ho však 16. júna na návrh Mikulca a odporúčanie brannobezpečnostného výboru odvolala. Szabó bol totiž 3. júna 2021 obvinený z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a prijímania úplatku.

Podľa vyšetrovateľov prijal od bývalého šéfa finančnej jednotky NAKA Bernarda Slobodníka opakovane spotrebnú elektroniku a finančnú hotovosť. Malo ísť o niekoľko úplatkov vo výške od 2,5 tisíca až do 5-tisíc eur, dokopy za viac ako 20-tisíc eur. Za to mu Špecializovaný trestný súd 4. októbra na základe priznania viny uložil trojročný podmienečný trest, pokutu 25-tisíc eur a zákaz pôsobiť vo verejnej funkcii na sedem rokov.

Po Szabóovom odchode bol vedením úradu poverený Peter Scholtz. Aj ten bol však 13. októbra zadržaný a obvinený pre pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin marenia spravodlivosti a 16. októbra putoval do väzby. Spolu s ním aj štvorica vyšetrovateľov NAKA Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabot a Štefan Mašin. Po dvoch týždňoch 1. októbra všetkých z väzby prepustil Krajský súd v Bratislave, ktorý dôvody na väzbu nenašiel.

Práve v polovici októbra, keď sa rozhodovalo o väzbe Scholtza a štvorice vyšetrovateľov, sa mal pred Okresný súd Bratislave III postaviť a zaručiť za obvinených nový vedúci policajnej inšpekcie Robert Miko. Súd však nepresvedčil ani on. Napriek ich prepusteniu z väzby sú všetci stále trestne stíhaní a obvinení, a práve Miko sa tak stal šéfom inšpekcie, ktorá trestné stíhanie vedie./agentury/

X X X

Rusko uzavrelo takmer 70 percent Azovského mora pre manévre, tvrdí Kyjev

Rusko údajne uzavrelo takmer 70 percent Azovského mora pri anektovanom polostrove Krym pre vojenské cvičenia.
V piatok to vyhlásilo ukrajinské ministerstvo obrany, podľa ktorého ruská flotila zrejme plánuje cvičenie delostreleckej paľby v blízkosti prístavov Mariupol, Berďansk a Heničesk. Správu priniesli agentúry DPA a Ukrinform.

„Rusko pokračuje v provokatívnych akciách proti Ukrajine. Ruská federácia zablokovala asi 70 percent územia Azovského mora. Rusi vydali varovania, ktoré obmedzujú plavbu v určitých oblastiach, údajne v súvislosti s nácvikom delostreleckej paľby, ktorá sa má konať v oblastiach pri Mariupole, Berďansku a Heničesku,“ píše sa vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti.

Agentúra DPA požiadala o vyjadrenie ruskú stranu. Moskva to nepotvrdila.
Ruská pohraničná stráž ešte vo štvrtok obvinila loď ukrajinského námorníctva, že sa bez povolenia priblížila ku Kerčskému prielivu. Moskva tvrdí, že išlo o nebezpečnú provokáciu. Kyjev obvinenie odmietol, pretože loď Donbas neopustila teritoriálne vody Ukrajiny.
Azovské more je spoločné vnútrozemské more medzi Ruskom a Ukrajinou. S Čiernym morom je spojené spomínaným Kerčským prielivom., aktuality.sk

X X X

Školskí zdravotníci budú vďaka novému zákonu z dielne Žitňanskej realitou

Parlament v piatok v druhom čítaní schválil návrh zákona z dielne poslankyne Jany Žitňanskej, vďaka ktorému sa rodičmi roky požadovaná prítomnosť zdravotníka na školách stane konečne realitou.
Návrh zákona predložila spolu s parlamentnými kolegyňami Janou Bittó Cigánikovou a Máriou Šofranko.

„Dlhodobo som sa stretávala so žiadosťami rodičov detí so zdravotným znevýhodnením alebo chronickým ochorením na to, aby niekto kompetentný bol schopný ich deťom počas školského vyučovania poskytnúť potrebnú zdravotnú pomoc napríklad pri dávkovaní liekov či aplikácií inzulínu. Učitelia totiž na takéto úkony nemajú dostatočné zručnosti a ak by ich aj mali, tak sa často báli prevziať zodpovednosť. A vzhľadom na to, že detí s rôznymi ochoreniami je čoraz viac, koncept školského zdravotníka bol nevyhnutný,” hovorí iniciátorka zákona Jana Žitňanská.

Veľký prínos pre deti
Školský zdravotník bude môcť podľa schváleného zákona pôsobiť v materských a základných školách vrátane tých pre deti so zdravotným znevýhodnením a bude zamestnancom danej školy, ktorá tým za jeho činnosť preberie aj právnu zodpovednosť. Zdravotníkom bude môcť byť lekár, zdravotná sestra, verejný zdravotník alebo zdravotnícky záchranár, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady a zdravotnú starostlivosť dieťaťu bude poskytovať výlučne na základe predchádzajúceho písomného súhlasu rodiča s tým, že potrebu podávania liekov alebo iných úkonov bude na žiadosť rodiča písomne predpisovať všeobecný lekár dieťaťa. Zároveň bude zdravotník v škole môcť vykonávať iba tie úkony, na ktoré je oprávnený v rámci svojej kvalifikácie podľa platných predpisov.

„Zavedenie zdravotníkov na školách bude veľkým prínosom nielen pre deti so zdravotným znevýhodnením, ktorým bude napríklad potrebné podať inzulín, prípadne lieky, ktoré potrebujú, ale bude nápomocný aj pri náhlych úrazoch a stavoch, ako aj pri predchádzaní obezity, toxikománie a sebapoškodzovania, pretože aj táto pandémia zhoršila psychický zdravotný stav detí,” dodáva poslankyňa.
Zákon po podpise hlavy štátu nadobudne účinnosť 15. januára 2022, aktuality.sk

X X X

Izrael pre variant omikron o desať dní predĺžil cestovné obmedzenia pre turistov

Izraelská vláda vo štvrtok rozhodla, že o desať dní predĺži zákaz vstupu pre cudzincov.
Cieľom tohto opatrenia je zastaviť nárast prípadov nákazy koronavírusovým variantom omikron. Informovali o tom v piatok agentúry AP a DPA.
Vo vyhlásení, ktoré zverejnili izraelský premiér Naftali Bennett a minister zdravotníctva Nican Horovic, sa uvádza, že obmedzenia pre cestujúcich prichádzajúcich na Medzinárodné letisko Bena Guriona potrvajú najmenej do 22. decembra. Pôvodne mala platnosť tohto nariadenia vypršať v noci z nedele na pondelok.

Aktuálne musia všetci Izraelčania vrátane zaočkovaných, ktorí sa vracajú zo zahraničia, zostať v karanténe minimálne tri dní, a to až dovtedy, kým nedostanú negatívny výsledok PCR testu. Občania prichádzajúci z vysoko rizikových krajín musia podstúpiť karanténu v hoteli určenom vládou - takisto až do obdržania negatívneho výsledku testu.

Ďalšie protipandemické obmedzenia môžu byť prijaté v najbližších dňoch, dodala vláda.
V Izraeli doteraz zaznamenali 21 prípadov nákazy variantom omikron, ktorý sa vyznačuje veľkým počtom mutácií.
Od začiatku pandémie zomrelo na následky covidu v Izraeli 8210 ľudí. Viac ako 6,3 milióna osôb dostalo najmenej jednu dávku vakcíny od konzorcia Pfizer/BioNTech a vyše štyri milióny Izraelčanov je zaočkovaných i treťou, posilňujúcou dávkou, aktuality.sk

X X X

V Grécku zadržali 11 ľudí za útok na riaditeľa školy pre kontroly covidu

Polícia v severnom Grécku zatkla v piatok 11 ľudí po tom, čo údajní členovia samozvanej občianskej stráže, ktorá sa stavia proti pandemickým obmedzeniam, spútali riaditeľa strednej školy.
Informácie priniesla tlačová agentúra AP. Prípad sa stal neďaleko mesta Katerini, 430 kilometrov severne od metropoly Atény. Podozriví údajne spoločne, ešte pred každodennou vstupnou kontrolou príznakov covidu u študentov pred školou, uchopili a spútali 61-ročného riaditeľa, donútili ho nastúpiť do vozidla a odviezli ho na blízku policajnú stanicu, kde požiadali políciu, aby ho obvinila.

Namiesto toho však polícia okamžite podozrivé osoby zadržala.
„Nemysliteľný“ útok
Ministerka školstva Niki Kerameusová v príspevku na sociálnej sieti označila tento útok za „nemysliteľný“ a dodala: „Budeme chrániť našu vzdelávaciu komunitu všetkými nutnými prostriedkami.“
Podozriví – deväť mužov a dve ženy 2 boli obvinení z napadnutia, únosu, použitia urážlivého jazyka a narušenia verejného poriadku. Zadržané osoby na policajnej stanici tvrdili, že riaditeľa treba obviniť za „porušovanie ustanovení ústavy“, napísala polícia v oznámení.

Grécko zápasí s prudkým nárastom v prípadoch nákazy koronavírusom a s takmer rekordnými počtami úmrtí, pričom zhruba jedna štvrtina dospelých obyvateľov je stále nezaočkovaná. Vláda sa zaviazala, že ponechá školy a prevádzky otvorené, ale zosilnila tlak na nezaočkovaných a nedávno ohlásila povinné očkovanie pre ľudí vo veku nad 60 rokov.

Samozvaná občianska stráž
Nedávno sa v severogréckom meste Solún a v neďalekých mestách objavili skupiny samozvanej občianskej stráže, ktoré samy seba nazývajú Opatrovníci a ich členovia nosia čierne uniformy. Tieto skupiny argumentujú, že pandemické obmedzenia sú protizákonné a ochrancovia ústavy by sa mali proti nim postaviť.

Jedna takáto skupina nedávno poškodila súkromnú kliniku na testovanie ochorenia COVID-19 v Solúne a tvrdila, že testovanie je nezákonné. Štyroch ľudí zatkli a obvinili z nezákonného konania v mene úradov.

Grécka vláda v piatok znova vyhlásila, že bude rázne zasahovať proti týmto skupinám, ako aj proti gangom, ktoré predávajú falšované potvrdenia o očkovaní.
Minister pre verejný poriadok Takis Theodorikakos označil prípad v škole za „úplne zavrhnutiahodný“. V tweete napísal: „Takéto správanie je provokačné a neprípustné a polícia nesmie dovoliť, aby sa opakovalo.“, aktuality.sk

X X X

Opäť zamilovaná! Dara priznala nového muža vo svojom živote, tým šťastným je známy futbalista

Správa, ktorú už snáď nikto ani nečakal: Už pol roka má po svojom boku novú lásku. Dara Rolins je opäť zamilovaná a priznala nový vzťah.
Obľúbená speváčka dlho tvrdila, že na mužov tak trošku zanevrela a po novom vzťahu netúži. Dnes je už ale všetkému inak...
Dara Rolins konečne priznala nový vzťah
Speváčka Dara Rolins si po rozchode s Patrikom "Rytmusom" Vrbovským dávala od vzťahov pauzu, minimálne o nich nehovorila verejne. O to viac všetkých šokovala správa o tom, že je po jej boku už pol roka nový muž a nie je nim nikto iný ako známy český futbalista Pavel Nedvěd. Informáciu speváčka sama potvrdila aj pre český portál Super.cz.

Je to pravda!
"Áno, je to pravda, od leta sa prepojili naše pracovné cesty aj príjemnejšie povinnosti v Taliansku," prezradila Dara Rolins. Speváčka dokonca priznala aj to, že nejde o žiadny chvíľkový románik. Kto je Pavel Nedvěd? Tohto muža asi v Česku netreba veľmi predstavovať, keďže je považovaný za najúspešnejšieho českého futbalistu a dvojica sa pozná už naozaj dlho.
Pred pár dňami oslávila narodeniny
Dara len pred pár dňami oslávila svoje 49. narodeniny. V minulosti sa rada chválila aj odvážnymi fotografiami, v poslednom období je ale striedmejšia a svoje súkromie si dosť chráni. Nie je žiadny tajomstvom, že na mužov speváčka nemala úplné šťastie a za sebou má skutočne všeličo.

Dara si prešla v živote rôznymi skúsenosťami, vzostupmi i pádmi, za sebou má žiaľ, i tragickú nehodu, prepieranú naozaj veľmi dlhý čas. Medzi menej šťastné chvíle patrili jej viaceré rozchody, ľahký nebol ani vtedy tak bolestivý rozchod s otcom jej dcéry Laury, ktorý ju v tom čase podviedol a odlúčili sa. Zdá sa ale, že nateraz opäť našla muža, po boku ktorého môže byť konečne spokojná a šťastná.
Okrem hudobnej tvorby vyniká Dara aj módnym štýlom. Vždy je trendy a odlišuje sa od ostatných. My šťastnej dvojici samozrejme držíme palce!, aktuality.sk