... ubezpečujú politici aj vojaci: Rezorty obrany a zahraničných vecí predstavili zmluvu o obrannej spolupráci s USA. Pred troma rokmi sa ju nepodarilo podpísať pre odpor národniarov z SNS, ktorí strašili budovaním amerických vojenských základní na Slovensku. V súčasnosti by s prijatím zmluvy nemal byť problém, keďže ju údajne podporuje celá vládna koalícia. V prípade ratifikácie by mala zmluva s USA pomôcť aj dvojici vojenských letísk, ktoré by získali viac ako 100 miliónov eur na modernizáciu.

„Minulý týždeň sa nám podarilo uzavrieť rokovania o Dohode o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA. Je to úplne štandardná medzinárodná dohoda, ktorú má s USA podpísaných už 23 z 29 krajín NATO vrátane Maďarska či Poľska. Uľahčí nám to množstvo vecí a štandardizuje to už prebiehajúcu spoluprácu,“ vyhlásil v utorok po rokovaní vlády minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

Rokovania o tzv. Defence Cooperation Agreement (DAC) sa podarilo dotiahnuť po takmer štyroch rokoch. Dohoda upravuje základný právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu Slovenska s USA v záležitostiach obrany, bilaterálnych vzťahov a spolupráce v rámci NATO.

Podľa Naďa je dohoda logickým vyústením dlhodobej spolupráce slovenských Ozbrojených síl s vojenskými silami USA a potrieb, ktoré vznikli pri cvičeniach, spoločnom pôsobení v zahraničných operáciách, alebo v diskusii o ďalšom rozvoji ozbrojených síl.

Dohoda má uľahčiť poskytnutie pomoci americkými ozbrojenými silami v prípade potreby obrany územia Slovenska. Zároveň určuje podmienky pre pôsobenie amerických síl na území Slovenska. Prítomnosť vojsk USA však naďalej ostane podmienená schválením slovenskou vládou. Naď preto vopred ubezpečil, že pred takmer troma rokmi mohutne prezentované obavy zo straty suverenity nie sú namieste.

„Všetky základné ústavné parametre definované v ústave a ďalšej legislatíve budú zachované. Musím zdôrazniť, že nestrácame žiadnu suverenitu alebo nič podobné. O každom pôsobení zahraničných síl, v tomto prípade Spojených štátov, sa bude rozhodovať na vláde alebo v Národnej rade, podľa charakteru pohybu,“ ubezpečil Naď. Ako dodal, dohoda na zmluve bola dosiahnutá aj na úrovni koalície.

Nič bez nášho vedomia
Spolu s rezortom obrany sa na rokovaniach o dohode podieľalo aj ministerstvo zahraničných vecí. „Ozbrojené sily Spojených štátov nebudú na Slovensku robiť nič bez vedomia a súhlasu Slovenskej republiky. Nie je to teda tak, ako sme počúvali, že je to krok na vytvorenie stálej prítomnosti USA na Slovensku alebo vytváranie základní. Práve tento aspekt suverenity dávam do pozornosti,“ ubezpečil rovnako minister zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS).

Uzavretie dohody privítal aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Daniel Zmeko. „Prinesie nám viacero benefitov. Prvým sú spoločné výcvikové aktivity, ktoré takáto spolupráca administratívne zjednoduší a tiež stanoví presné pravidlá pre riešenie štandardných aj neštandardných situácií. V druhom rade nám to umožní lepšie ladiť naše národné aj nadnárodné plány pri hľadaní odpovedí na aktuálne bezpečnostné výzvy a v neposlednom rade je to otázka investícií do infraštruktúry, ktorá nie je v optimálnom stave. Každá koruna investovaná do týchto objektov je pri limitovaných zdrojoch vítaná,“ zdôraznil.
Zmluva s USA tiež vytvára právny predpoklad pre čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru z vládnych zdrojov USA. Modernizácia vojenského letiska by mala spočívať v úprave letiskových plôch a zvýšení kapacity pohonných hmôt.
„Naše letiská musia byť pripravené prijať stíhačky F-16 a druhé letisko pri Malackách potrebuje komplexné skvalitnenie infraštruktúry, pretože nespĺňa základné parametre plnohodnotnej funkčnosti a spôsobilosti,“ priblížil Naď. „Akákoľvek infraštruktúra, ktorá bude postavená, bude v plnom vlastníctve Slovenska a nikoho iného,“ zdôraznil Naď.

Finančné zdroje vo výške zhruba 100 miliónov dolárov (89 miliónov eur) ponúkajú Američania z programu Európska iniciatíva odstrašenia (EDI), ktorý je súčasťou posilňovania východnej hranice NATO a vznikol ako reakcia na ruskú anexiu Krymu a konflikt na východe Ukrajiny. Okrem Slovenska bola takáto pomoc navrhnutá aj pre Bulharsko, Rumunsko, Lotyšsko, Estónsko, Litvu, Maďarsko a Poľsko, ktoré už podobné bilaterálne dohody s USA schválili.
Rezort obrany návrh dohody s USA predložil do medzirezortného pripomienkového konania, po ktorom dokument predloží na schválenie vláde. V prípade schválenia zmluvy vládou, ktoré sa očakáva na začiatku budúceho roku, pôjde už obojstranne podpísaný kontrakt na potvrdenie do Národnej rady. Platnosť ale zmluva definitívne nadobudne až v prípade jej ratifikácie prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Jadrové zbrane
Vyjednávania o zmluve sa začali viesť ešte v roku 2017. Predchádzajúce vedenie ministerstva obrany pod vedením Petra Gajdoša zo SNS ale rokovania ukončilo. „Takéto pôsobenie cudzích vojsk by mohlo byť v zmysle terminológie NATO považované za vytvorenie základne cudzích vojsk na území Slovenskej republiky, s čím vedenie ministerstva obrany zásadne nesúhlasí,“ tvrdil rezort obrany v marci 2019.

Investičná ponuka USA vo výške 93 miliónov eur pre vojenské letiská na Sliači a v Kuchyni pri Malackách bola podľa ministerstva obrany zameraná výhradne na budovanie zariadení a objektov, ktoré by slúžili prioritne pre rozmiestnenie príslušníkov americkej armády, civilných zložiek, ich rodinných príslušníkov, vojenskej techniky a materiálu.
Obavy však vtedy rozbúril uniknutý návrh zmluvy, z ktorého podľa kritikov vyplývala pre Slovensko strata suverenity. Aj na základe tohto návrhu zmluvy sa vtedy šírili rôzne neoverené informácie, že USA si na dvoch slovenských vojenských letiskách na minimálne 10 rokov vytvoria vlastné základne s vlastnou trestnoprávnou jurisdikciou, pričom Slovensko stratí prístup k zmodernizovaným zariadeniam, skladom a materiálu.

Keďže prístup k skladom mal byť podľa zmluvy podmienený súhlasom USA, šírili sa dokonca správy o plánovanom uložení jadrových zbraní na Slovensku. Dokonca ešte aj o rok neskôr sa polícia na internetovom profile Hoaxy a podvody pokúšala vyvracať správy o amerických vojenských základniach s jadrovými zbraňami na Slovensku.
Matovičova protiamerická otočka
„Slovensko a USA nerokujú o trvalej prítomnosti amerických vojakov na našom území. Aktuálne rokovania riešia technickejšie atribúty, nie rozmiestnenie amerických základní na našom území. Všetky informácie, ktoré tvrdia opak, sú klamstvom alebo účelovými špekuláciami,“ oponoval už vtedy rezort zahraničných vecí pod vedením Miroslava Lajčáka (nom. Smer).

„USA sa nesnažia o stavbu žiadnych amerických vojenských základní alebo stálu prítomnosť amerických jednotiek na Slovensku. Akékoľvek zariadenie a vybavenie investované so slovenskej infraštruktúry zostane vlastníctvom Slovenskej republiky,“ ubezpečoval vtedy aj hovorca amerického veľvyslanectva na Slovensku Griffin Rozell.
Zmluva vtedy pre odpor SNS padla napriek tomu, že niekoľko mesiacov predtým vláda schválila návrh na nákup 14 nadzvukových lietadiel F-16 Block 70/72 od Spojených štátov amerických za viac ako 1,6 miliardy eur. V tom čase najsilnejšia vládna strana Smer podpísanie dohody podporovala. Jej predstavitelia však deklarovali, že táto zmluva nie je natoľko dôležitá, aby na nej padla vláda.

Neostalo však len pri SNS. Potom, čo vo februári 2019 prišiel na oficiálnu návštev u Slovenska minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo, sa snažil protiamerické nálady využiť aj opozičný poslanec a dnes líder najsilnejšieho parlamentného hnutia OĽaNO Igor Matovič. Ako kandidát na europoslanca sa na konci februára 2019 prezentoval prekvapivou protiamerickou otočkou. „USA už dávno nie sú svetovým mierotvorcom, stále viac si žijú svojím životom a uzatvárajú sa do seba. Precitol som z názoru, že USA sú garantom bezpečnosti a zárukou medzinárodnej stability. USA sú dnes chaosom svetovej politiky a nie jej majákom,“ vyhlásil Matovič./agentury/

X X X

GP Žilinka: Žiadna z mocí nemôže šéfovi generálnej prokuratúry ukladať, ako má postupovať

Reagoval tak na skupinu poslancov Národnej rady za SaS a OĽANO, ktorá sa obrátila na Ústavný súd v súvislosti s využívaním sporného paragrafu 363.
Žiadna zo zákonodarnej, výkonnej alebo súdnej moci nemá právo ukladať generálnemu prokurátorovi SR, akým spôsobom má uplatňovať svoje zákonné oprávnenia ani ako má postupovať v konkrétnej trestnej veci. Na sociálnej sieti to uviedol šéf Generálnej prokuratúry (GP) SR Maroš Žilinka. Reagoval tak na skupinu poslancov Národnej rady (NR) SR za SaS a OĽANO, ktorá sa obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR v súvislosti s využívaním sporného paragrafu 363 Trestného poriadku (TP) generálnym prokurátorom.

Poslanci podľa Žilinku svoj návrh na vyslovenie nesúladu paragrafu 363 TP s Ústavou SR postavili na tvrdení, že prokuratúra je súčasťou výkonnej moci, čo vyvrátil aj nález ÚS. „Je preto nepochybné, že v SR prokuratúra nie je súčasťou výkonnej moci, ako to nesprávne tvrdia navrhovatelia, ktorí navyše prikladajú tomuto tvrdeniu povahu rozhodujúceho východiska pre tvrdený nesúlad napadnutých ustanovení Trestného poriadku s Ústavou SR," skonštatoval Žilinka.
Predmetom rozhodovania ÚS nebude podľa Žilinku preskúmanie spôsobu, akým sa používa paragraf 363 TP, ale preskúmanie a rozhodnutie, či napadnuté ustanovenie TP je alebo nie je v súlade s ústavou.

Zavrieť reklamu
Skupina poslancov NR SR za SaS a OĽANO sa obrátila na ÚS SR v súvislosti s využívaním sporného paragrafu 363 TP. Poslanci chcú vedieť, či spôsob, akým ustanovenie generálny prokurátor Žilinka využíva, je v súlade s Ústavou SR. V piatok (17. 12.) o tom informoval poslanec Alojz Baránik (SaS).
Sporný paragraf umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon, aktuality.sk

X X X

Prezident ČR Zeman zverejnil svoju diagnózu. Tvrdí, že Babiš ho prekvapil

Uviedol to v nedeľu v rozhovore pre televíziu Prima, v ktorom sa vyjadril aj k povinnému očkovaniu i okolnostiam menovania novej vlády.
Český prezident Miloš Zeman priznal, že od poslednej hospitalizácie nefajčí ani nepije. Podľa svojich slov dlhodobo trpí nechutenstvom a má umelú výživu. Uviedol to v nedeľu v rozhovore pre televíziu Prima, v ktorom sa vyjadril aj k povinnému očkovaniu i okolnostiam menovania novej vlády.

„Stále sa ešte liečim, nie už s covidom, ale s poruchou zažívania," povedal Zeman. Ako píše spravodajský server iDNES.cz, prezident o svojom zdraví prehovoril prvýkrát od návratu z nemocnice.
„Schudol som približne desať kíl, prestalo mi chutiť jesť a mám umelú výživu. Mám sondu do žalúdka," doplnil.

Zavrieť reklamu
Prednedávnom Zeman prekonal ochorenie COVID-19. „Mal som ľahký priebeh, pretože som mal predtým trojité očkovanie. Dali mi monoklonálne protilátky a o niekoľko dní bolo po všetkom," povedal.
V rozhovore Zeman takisto pripomenul, že je zástancom povinného očkovania proti koronavírusu. „U nás je povinné očkovanie proti celej skupine chorôb, keď k tomu pridáte ešte covid, tak sa nič také hrozné nestane," doplnila hlava štátu.
Zeman takisto v televíznom rozhovore uviedol, že premiér Petr Fiala mu „ponúkol osobnú garanciu", že sa nový minister zahraničných vecí Jan Lipavský bude správať v súlade s programovým vyhlásením vlády. Práve súlad má znamenať udržanie strategického partnerstva s Izraelom a podporu Vyšehradskej štvorky (V4).

„Pán Fiala ma tiež uistil, že žiadne sudetonemecké dni v Česku nebudú, takže som nakoniec s ťažkým srdcom súhlasil. Osobná garancia pána premiéra má svoju váhu. Keby nebola, nemenoval by som ho," vysvetlil v rozhovore pre CNN
Prima News prezident.

Bývalý premiér Andrej Babiš by bol podľa Zemana dobrým kandidátom na budúcu hlavu štátu. Napriek tomu ho vraj nepríjemne prekvapil tým, že po voľbách odmietol prijať poverenie na zostavenie vlády, uviedol ďalej v rozhovore.
Zeman hovoril aj o svojom poslednom roku v úrade. „Pán profesor Zaoral mi zakázal lietanie, takže sa nepozriem do Izraela ani do Číny. Bude to z môjho hľadiska trochu nudný rok," skonštatoval prezident. Podľa svojich slov bude s potešením sledovať, či v budúcich prezidentských voľbách „zvíťazí nudný alebo provokatívny kandidát", aktuality.sk

X X X

Potrebujeme silnejšie líderstvo. Odkázala prezidentka Eduardovi Hegerovi

Referendum o predčasných voľbách podľa hlavy štátu do Ústavy patrí. „Ak má občan právo zvoliť si svojich zástupcov do parlamentu, má mať aj právo túto voľbu prehodnotiť práve touto cestou," povedala prezidentka.
„Potrebujeme silnejšie líderstvo, pretože sme v kríze a sme jedni z najhorších na svete,“ povedala prezidentka Zuzana Čaputová na adresu premiéra Eduarda Hegera v diskusnej relácii TA3 V politike. Zdôraznila, že politickú zodpovednosť za manažment pandémie má vláda.

„Chcela by som ho vyzvať na posilnenie jeho pozície. Jeho pozíciu neoslabujem ja, ale niektorí členovia vlády či vládnej koalície,“ dodala hlava štátu.
Vláda Eduarda Hegera má podľa hlavy štátu evidentné problémy a ani sa tým netají. Do toho navyše prichádza boj s pandémiou. Zuzana Čaputová však dodala, že práve tento týždeň v parlamente prešli reforma zdravotníctva aj štátny rozpočet.
Zuzana Čaputová zdôraznila, že vládnej koalícii nepomáha chaos v komunikácii opatrení v boji proti pandémii.
Nespochybňujme odborníkov
„Celkovej situácii neprospieva, ľudí vyčerpáva a hnevá, ak z vládnej koalície vyjde nápad, ktorý nie je dohodnutý. Oslabuje to aj vládnu koalíciu navzájom. Ideálne by bolo, keby o opatrení hovorili až vtedy, keď sa na ňom dhodnú vo vnútri za zavretými dverami na základe odborných stanovísk,“ povedala prezidentka.

Sama je za opatrenia, ktoré rešpektujú názory odborníkov. „Problém je, ak sa z odborných otázok stanú politické témy. Vláda sa musí rozhodovať o sade opatrení na základe odporúčaní odborníkov. Ak vládni politici potrebujú širší okruh odborníkov, nech ich do konzília doplnia,“ reagovala na kritiku konzília zo strany ministra hospodárstva Richarda Sulíka.
Spochybňovanie odborníkov je podľa hlavy štátu to, čo nám zásadným spôsobom komplikuje boj s pandémiou. „Nespochybňujme odborníkov, nezaslúžia si to a sami si tým podrážame nohy.“

Referendum o predčasných voľbách
Za problém považuje Zuzana Čaputová aj návrhy ministrov, ktoré sa vôbec netýkajú ich pracovného portfólia. Z tohto dôvodu nechcela komentovať ani nápad šéfa rezortu financií Igora Matoviča o lockdowne pre ľudí starších ako 60 rokov.
„Ja odmietam komentovať nápad ministra financií ktorý sa týka úplne inej oblasti. Nie je na ňom politická zhoda. Zaujíma ma to, čo schváli vláda na základe odborných argumentov. Pandémia je odborná vec a nemá byť riešená na základe nápadov jednotlivých politikov.“

Zuzana Čaputová sa opäť vyjadrila aj k otázke referenda o predčasných voľbách. Upozornila, že na túto tému diskutovala v lete po rozhodnutí Ústavného súdu aj s vládnymi politikmi. „Vyzvala som ich, nech zmenia Ústavu, ak takýto návrh podporujú.“ Predloženie takéhoto návrhu avizoval šéf parlamentu Boris Kollár.

„Predniesol som to ako bod na koaličnej rade. Hovoril som o tom aj s predsedom Ústavného súdu Ivanom Fiačanom. V koalícii som nenašiel podporu. Po sviatkoch zvolám okrúhly stôl v národnej rade pre predsedov klubov, buď nájdeme konsenzus a predložíme to spoločne, alebo to dám ako poslanecký návrh zákona,“ reagoval v tejto súvislosti predseda parlamentu.

Podľa prezidentky by občan ako pôvodca moci mal takéto právo v Ústave mať.
„Ak má právo zvoliť si svojich zástupcov do parlamentu, má mať aj právo túto voľbu prehodnotiť práve touto cestou. Na Slovensku máme vysoké kvórum. To znamená, že na referendum musí prísť veľká skupina ľudí. Môže byť len raz za tri roky k tej istej veci,“ vysvetlila Zuzana Čaputová, aktuality.sk

X X X

Matovič: Nikto viac neznižuje autoritu premiéra Hegera ako prezidentka

Minister financií a líder koaličného hnutia OĽaNO Igor Matovič tvrdí, že nikto viac neznižuje autoritu premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) ako prezidentka Zuzana Čaputová.
„Pri každej možnej príležitosti podsúva ľuďom, že by ju mal mať väčšiu. Zákerné vopred vykalkulované zlomyseľné opakované bozky smrti,“ napísal Matovič na sociálnej sieti. Prezidentka by podľa jeho slov mala „namiesto sústavných podrazov v ťažkej kríze“ premiérovi pomáhať. „Samozrejme, ak by jej išlo viac o dobro Slovenska ako svoj falošný strojený obraz pre ľuďmi,“ poznamenal líder OĽaNO, ktorý bol v minulosti tiež premiérom.

Čaputová v nedeľnej diskusnej relácii V politike na TA3 vyhlásila, že Slovensko zo strany vlády potrebuje silnejšie líderstvo, pretože je v kríze. Na túto tému sa bavili aj s premiérom Hegerom a upozornila ho, že Slovensko je v zvládaní pandémie na najhorších priečkach na svete.

„Je tu jasný signál toho, že niečo tu nie je dobré. Samozrejme, bolo by veľmi zjednodušené povedať, že toto je vina vládnej koalície, ale tak to určite nie je. V každom prípade politickú zodpovednosť nesie vláda a kľúčovou osobou je Eduard Heger,“ uviedla s tým, že v tomto zmysle ho chcela vyzvať na posilnenie jeho pozície.

Matovič nebol podľa hlavy štátu lepším lídrom pri zvládaní pandémie. Krajine podľa prezidentky neprospieva, pokiaľ z vládnej koalície vzíde nápad, ktorý v nej nie je dohodnutý. Ako tvrdí, často chýba jednotné stanovisko koalície.
Problémom podľa nej je, ak sa z odborných názorov stanú politické témy. To, že politici spochybňujú odborníkov, niektorí členovia vlády kritizujú opatrenia prijaté vládnym kabinetom či niektorí ministri prídu s nápadom a iných tlačia k múru, je podľa Čaputovej oslabenie boja s pandémiou a do riadenia vnáša chaos./agentury/

X X X

Kollár je za otvorenie gastroprevádzok, Sulíka podporí

Predseda parlamentu a líder koaličného hnutia Sme rodina Boris Kollár sa stotožňuje s návrhom koaličného partnera, ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), aby sa teraz otvorili gastroprevádzky.
Kollár to vyhlásil v nedeľnej diskusnej relácii O päť minút 12 na RTVS s tým, že Sulíka pôjde podporiť aj na najbližšie rokovanie vlády.
„Som taktiež za to, keďže sa nám krivka zlomila a počet hospitalizovaných s ochorením Covid-19 klesá. Avšak v prípade, že na Slovensku udrie variant omikron, budeme sa musieť k tomu zodpovedne postaviť,“ povedal Kollár.
Nezaradený poslanec NR SR a predseda mimoparlamentnej strany Hlas Peter Pellegrini podotkol, že každé opatrenie musí mať logiku. Spomenul aj zavedenie desaťpercentnej DPH pre gastro, súhlasil s ním aj Kollár.

Predseda parlamentu oznámil, že sa v pondelok pôjde dať zaočkovať treťou dávkou vakcíny proti covidu. Pellegrini potvrdil, že zaočkovaný ešte nie je a že by sa nemalo zabúdať na tých, ktorí ochorenie prekonali. Hnutie Sme rodina podľa Kollára nepodporí prípadné zavedenie povinného očkovania. Aj preto podporili motivačné opatrenie na zvýšenie dobrovoľnej zaočkovanosti.

Kollár na kritiku Pellegriniho, že ešte nedošlo k zmene ústavy, aby mohlo byť vypísané referendum o predčasných parlamentných voľbách, reagoval, že v novom roku zvolá zástupcov opozície i koalície za okrúhly stôl. „Buď nájdeme konsenzus a návrh predložíme spoločne, alebo to navrhnem sám ako poslanecký návrh zákona,“ vyhlásil Kollár.
Pellegrini to ocenil.
Politici sa vyjadrili aj k zákroku polície z uplynulých dní voči protestujúcim zdravotným záchranárom, opozičnému poslancovi parlamentu a predsedovi Smeru Robertovi Ficovi i voči novinárovi Štefanovi Hríbovi.

Kollár tvrdí, že polícia pod vedením prezidenta Štefana Hamrana začína používať oproti minulosti jeden meter na každého. Upozornil však, že otázny je postup voči Ficovi ako poslancovi parlamentu. Polícia ho podľa Kollára mohla ako poslanca zadržať, len ak by v tom momente páchal trestný čin, inak ho mala na výsluch riadne predvolať. Poslanec parlamentu má v tomto prípade podľa Kollára iné postavenie ako bežný občan.

Pellegrini vníma Ficovo zadržanie ako hanbu. „Zásah voči nemu bol účelový, aby si mohli zmierniť hanbu, ako postupovali voči záchranárom. Zákrok voči Hríbovi bol zas na prekrytie Fica. Je to divadlo a nemohúcnosť,“ skonštatoval líder Hlasu.
Zmena paragrafu 363 Trestného poriadku je pre Kollára stále „červenou čiarou“. Rešpektuje však, že sa skupina koaličných poslancov NR SR v tejto veci obrátila na Ústavný súd. Pellegrini paragraf 363 nepovažuje za problém a je to podľa neho len umelo vyvolaná búrka v koši. Kollár avizuje, že Sme rodina podporí reformu súdnej mapy, ak s tým budú spokojní zamestnanci v justícii či ľudia v regiónoch./agentury/

X X X

Fico žiada od SIS dôkazy o manipulovaní vyšetrovania. Chce dostať Bödöra z väzby?

Na stanovisko právnych zástupcov nitrianskeho oligarchu sa odvoláva predseda strany Smer Robert Fico. A chce od SIS dôkazy o manipulovaní vyšetrovaní.
Advokáti Marek Para a Pavol Gašpar, ktorí zastupujú nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra obžalovaného v kauze Mýtnik, poslali do médií svoje stanovisko. Týka sa neprepustenia Bödöra z väzby, o ktorom rozhodol Špecializovaný trestný súd tento týždeň.

Para tvrdí, že Úrad špeciálnej prokuratúry „má po viac ako dvoch rokoch konania v rukách len jeden dôkaz, aj to extrémne slabý“. Podľa advokáta je ním nepriama výpoveď, teda výpoveď „z počutia iného spolupracujúceho obvineného, ktorému prokurátor poskytol rozsiahle výhody“. „Okrem iného spočívali aj v jeho prepustení väzby,“ dodal Para.
Video: Obhajcovia Norberta Bödöra tvrdia, že senát ŠTS poškodzuje Bödörove právo na obhajobu.
Ďalej hovorí, že prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry napriek výhradám obhajoby ukončil vyšetrovanie a v auguste tohto roka podal obžalobu. Advokáti naznačujú, že tak urobil prokurátor preto, aby nemohol generálny prokurátor vec preskúmať.
„Senát 9T od podania obžaloby, teda od 3. augusta do 15. decembra nevykonal žiaden úkon, ani nenariadil ani termín hlavného pojednávania. Senát vlastné omeškanie použil ako dôvod väzby,“ povedal Para a pripomenul, že Bödör je vo väzbe 18 mesiacov.
Para si myslí, že senát chce sťažnosť proti zamietnutiu žiadosti o prepustenie z väzby úmyselne pozdržať a postúpiť Najvyššiemu súdu až v roku 2022 tak, aby dosiahol príslušnosť senátu, ktorého predsedom je Juraj Kliment. Ten je podľa Paru zaujatý voči Bödörovi. Podľa Gašpara senát ŠTS vedome porušil Bödörove právo na obhajobu.

Na toto vyhlásenie reaguje predseda opozičnej strany Smer Robert Fico. Bödör je spájaný s jeho stranou, s Bödörom st. sa Fico stretol na chate pri Nitre, o čom svedčia záznamy z odpočúvaní. „Miera právnej zodpovednosti všetkých, ktorí sa angažujú v politickom prenasledovaní opozície a osôb spájaných s opozíciou, bude dôsledne preskúmaná,“ vyhlásil Fico.
Pripomenul slová šéfa SIS Michala Aláča, ktoré povedal na neverejnom zasadnutí Národnej rady. „Hovoril o správe SIS o manipuláciách trestných konaní a vyhlásil, že všetky tvrdenia z tejto správy má SIS podložené procesne použiteľnými dôkazmi,“ povedal Fico.

Preto skupina tridsiatich poslancov parlamentu chce, aby SIS informácie a získané dôkazy o manipuláciách trestných konaní doručila do Národnej rady. „Rovnako budeme žiadať, aby sa naplnil zákon o ochrane pred odpočúvaním a okamžite bola zriadená parlamentná komisia na kontrolu používania odpočúvania, na čele ktorej musí stáť podľa zákona predstaviteľ opozičnej strany,“ podotkol predseda strany Smer./agentury/

X X X

Premiér Heger: Do 9.1.2022 sa pravidlá meniť nebudú napriek poklesu pacientov

Premiér zároveň avizoval, že odmenu 350 eur nedostanú len zdravotníci, ale aj pedagógovia.
Napriek miernemu poklesu pacientov s ochorením COVID-19 v nemocniciach sa opatrenia proti pandémii do 9. januára 2022 meniť nebudú. Dôvodom je, že naplnenosť nemocníc je stále vysoká. V relácii TA3 V politike to zdôraznil premiér Eduard Heger (OĽANO).

„Som rád, že nám počty pacientov klesli, ale stále máme naplnenosť nemocníc vysokú a zdravotníci si isto nestihli oddýchnuť. Ani minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) nechce aspoň do 9. januára meniť pravidlá, tak ako sme sa pôvodne dohodli," uviedol Heger. Reagoval tak na návrh ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), aby krajina pri poklese pacientov v nemocniciach opäť prešla na COVID automat a otvorili sa prevádzky.
Podľa Hegera je problémom aj to, že sa stále nevie, ako budú variant omikron znášať nezaočkovaní. „Uvidíme, v akom stave budú nemocnice po 9. januári 2022, potom sa budeme zaoberať otázkou, či uvoľníme alebo sprísnime opatrenia. Každý občan počas Vianoc rozhodne, ako to bude u nás vyzerať," upozornil predseda vlády.

Zopakoval, že je skôr za povinné očkovanie ľudí starších ako 60 rokov. Nevylúčil však ani povinné očkovanie podľa profesie. „Ak sa tak dohodneme, prečo nie, nemám s tým problém. Dáva to zmysel, na mne to padať nebude," uistil Heger. Finančné odmeňovanie seniorov však už podľa neho žiadne ďalšie nebude. Jedinou cestou potom podľa jeho slov zostane už len povinné očkovanie.

Premiér zároveň avizoval, že odmenu 350 eur nedostanú len zdravotníci, ale aj pedagógovia.
Koalícia v súčasnosti podľa Hegerových slov postupuje v reformách ďalej. Verí, že do marca budúceho roka ich parlament schváli. „Súdnu mapu máme celkom vyladenú. Stavebný zákon je zložitá odborná téma," skonštatoval premiér.
Zároveň vníma, že členovia vlády cez sociálne siete vysielajú rôzne signály a nepáči sa mu to. „Ako premiér voči takejto komunikácii pritvrdzujem," uviedol. Dodal tiež, že nemá ambíciu vymeniť lídra hnutia OĽANO Igora Matoviča na jeho poste, ani sa neuvažuje o žiadnej personálnej zmene na pozícii predsedu, aktuality.sk

X X X

Riabkov: NATO balansuje na hranici vojny

Rusko môže prijať nové opatrenia na zaistenie svojej bezpečnosti, ak Spojené štáty a ich spojenci budú pokračovať v provokatívnych akciách a budú ignorovať požiadavku Moskvy na záruky, ktoré by zabránili rozšíreniu NATO na Ukrajinu, uviedol v sobotu námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

Ruský prezident a najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl Vladimir Putin sleduje cvičenie ruskej Čiernomorskej a Severnej flotily v oblasti Čierneho mora 9. januára 2020
Vyhlásenie Riabkova v rozhovore pre agentúru Interfax prišlo deň po tom, čo Moskva predložila návrhy bezpečnostných dokumentov požadujúcich, aby NATO neumožnilo členstvo vo svojich radoch Ukrajine a iným bývalým sovietskym krajinám a aby zrušilo hromadenie svojich síl v strednej a východnej Európe.

Podľa AP ide odvážne ultimáta, ktoré takmer isto USA a ich spojenci odmietnu. „Rozširujú hranice toho, čo je možné,“ uviedol Riabkov pre Interfax v odpovedi na otázku o hrozbe nových prísnych sankcií voči Moskve zo strany Západu.
„Neuvažujú však nad tým, že sa postaráme o našu bezpečnosť a budeme konať spôsobom podobným logike NATO a tiež skôr či neskôr začneme rozširovať hranice toho, čo je možné. Nájdeme všetky nevyhnutné spôsoby, prostriedky a riešenia potrebné na zaistenie našej bezpečnosti,“ povedal Riabkov. Nespresnil však, aké kroky môže Rusko podniknúť, ak Západ odmietne jeho požiadavky.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v piatok zdôraznil, že akékoľvek bezpečnostné rozhovory s Moskvou budú musieť brať do úvahy obavy Aliancie a zapojiť do riešenia situácie Ukrajinu a ďalších partnerov. Biely dom podobne uviedol, že o návrhoch diskutuje so svojimi spojencami a partnermi, ale poznamenal, že všetky krajiny majú právo určovať si svoju budúcnosť bez vonkajšieho zasahovania.

Riabkov konštatoval, že kroky NATO sú čoraz provokatívnejšie, a opísal ich ako „balansovanie na hranici vojny“. Dodal, že Rusko chce počuť odpoveď Západu predtým, ako prijme opatrenia. „Nechceme konflikt. Chceme dosiahnuť dohodu na rozumnom základe,“ vysvetlil.

„Pred vykonaním akýchkoľvek záverov, čo robiť ďalej a aké kroky by sa mohli podniknúť, sa musíme uistiť, že odpoveď je záporná. Dúfam, že odpoveď bude relatívne konštruktívna a zapojíme sa do rozhovorov,“ uviedol Riabkov.
Podľa jeho slov rozmiestnenie jednotiek NATO v blízkosti Ruska – v regiónoch Baltského mora a Čierneho mora – narušuje hlavné bezpečnostné záujmy Ruska a „nikto by nemal podceňovať odhodlanie Moskvy pri ochrane svojich národných bezpečnostných záujmov“.

Najvyšší veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe (SACEUR), americký generál Tod Wolters, navrhuje zvýšiť vojenskú prítomnosť NATO v Bulharsku a Rumunsku, aby posilnilo svoje východné krídlo v reakcii na kroky Ruska v blízkosti ukrajinských hraníc, informoval v sobotu podľa agentúry TASS magazín Der Spiegel s odvolaním sa na svoje zdroje.
Podľa Der Spiegel generál predložil návrh prostredníctvom tajného videospojenia s predstaviteľmi partnerských krajín NATO. Povedal, že by to bolo podobné predchádzajúcemu zvýšeniu prítomnosti NATO v pobaltských štátoch a Poľsku v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti (Enhanced Forward Presence – eFP).

Ukrajina a Západ obviňujú Moskvu z toho, že v rámci možných príprav na vojenskú inváziu nahromadila pri hraniciach Ruskej federácie s Ukrajinou desaťtisíce vojakov. Kyjev sa domnieva, že k možnej eskalácii, respektíve invázii by mohlo dôjsť koncom januára 2022. Moskva popiera, že plánuje útok, chce však záruky, že Ukrajina sa nikdy nestane členom NATO./agentury/

X X X

Starosta Londýna vyhlásil v dôsledku šírenia omikronu stav mimoriadnej udalosti

Británia zaznamenala rekordný počet prípadov už tretí deň po sebe, čo si vyžiadalo zavedenie nových opatrení, dodala AFP.
Starosta Londýna Sadiq Khan vyhlásil v sobotu v britskom hlavnom meste stav mimoriadnej udalosti (major incident), a to v dôsledku šírenia koronavírusového variantu omikron. Informovala o tom agentúra AFP.

V Londýne bolo za posledných sedem dní potvrdených viac ako 65 000 nových prípadov nákazy koronavírusom a za posledných 24 hodín to bolo 26 418 prípadov, čo je najvyšší počet od začiatku pandémie.
Podľa AFP je „major incident" definovaný ako udalosť s celým radom vážnych následkov, ktorá si vyžaduje implementáciu špeciálnych opatrení a je zameraná na pomoc úradom, aby sa navzájom podporovali pri znižovaní prerušenia služieb v meste.

Khan vyhlásil stav mimoriadnej udalosti aj 8. januára, počas predchádzajúcej vlny vírusu, ale o mesiac neskôr ho zrušil, pretože počet prípadov klesol.
„Nárast prípadov variantu omikron v našom hlavnom meste je veľmi znepokojujúci, takže opäť z dôvodu hrozby COVID-19 vyhlasujeme pre naše mesto stav mimoriadnej udalosti," oznámil Khan.

„Je správne, že kľúčové agentúry v Londýne úzko spolupracujú, aby minimalizovali vplyv na naše mesto, a pomáhajú pri ochrane životne dôležitého programu očkovania," doplnil starosta.
Británia zaznamenala rekordný počet prípadov už tretí deň po sebe, čo si vyžiadalo zavedenie nových opatrení, dodala AFP, aktuality.sk

X X X

V Malajzii pre záplavy evakuovali vyše 29 000 ľudí

Mnohé mestské oblasti po prudkom lejaku od piatku zaplavila voda z rozvodnených riek, ktorá takisto zatarasila hlavné cesty, kde uviazli tisíce motoristov.
Viac ako 29 000 obyvateľov Malajzie muselo opustiť svoje domovy v dôsledku záplav, ktoré spôsobili prívalové dažde. Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP.

Mnohé mestské oblasti po prudkom lejaku od piatku zaplavila voda z rozvodnených riek, ktorá takisto zatarasila hlavné cesty, kde uviazli tisíce motoristov.
Na oficiálnej vládnej webovej stránke sa uvádza, že malajzijské úrady evakuovali ľudí v ôsmich zväzových štátoch a teritóriách, pričom viac ako 13 000 osôb len v centrálnom štáte Pahang.

Premiér Ismail Sabri Yaakobna uviedol, že v štáte Selangor spadlo za 24 hodín také množstvo zrážok, ktoré obvykle predstavuje úhrn za celý mesiac. Zároveň prisľúbil rýchlu pomoc ľuďom v oblastiach, ktoré postihli povodne.
V súvislosti so záchranou uviaznutých ľudí bolo v sobotu večer zmobilizovaných viac ako 66 000 príslušníkov polície, armády a hasičského zboru, píše agentúra Reuters.

V hlavnom meste Kuala Lumpur a jeho okolí boli zrušené desiatky autobusových liniek a vlakové spoje do prístavného mesta Klang boli pozastavené.
V roku 2014 zažila Malajzia najhoršie záplavy za posledné desaťročia, svoje domovy vtedy muselo opustiť približne 118.000 ľudí, aktuality.sk

X X X

Revolúcia v ruských väzniciach? Vory v zákone listom očisťujú tých, ktorých ponížili praktiky dozorcov

Údajná „vorovská vyhláška“ prichádza po tom, čo sa v ruských väzniciach prevalili škandály mučenia väzňov.
Po škandále, ktorý sa prevalil v októbri po tom, čo projekt Gulagu.net zverejnil šokujúce videá a fotografie znásilňovaných a mučených väzňov ruských trestaneckých kolónií, vystúpil na obranu ponížených väzňov niekto, kto to nemá úplne v popise práce – vory v zakone.

Majú to byť totiž práve oni – najvyšší v hierarchii podsvetia a väzenského sveta –, kto do väzníc listom vyslal pokyny, ako sa majú väzni správať k obetiam surových praktík, ktoré mali dozorcom poslúžiť na ich vydieranie.

Vo svete ruských trestaneckých kolónií by sa podobná „vorovská vyhláška“ dala chápať ako menšia revolúcia, keď sa akási najvyššia kriminálna rada rozhodne, že väzenský kastovný systém, ktorý sa formoval od čias cárov a neskôr stalinistických gulagov, bude potrebovať isté úpravy.
A tým by mala byť rehabilitácia tzv. opuščenych alebo slangovo kohútov v prípade, že sa stali obeťou sexuálneho násilia, podobného tomu, ktoré zverejnili v Gulagu.net.

Neponižovať, súcitiť
Aj preto niektoré ruské médiá začali hneď preverovať, či je vôbec „vyhláška“ autentická.
Ako totiž pripomína web MediaZona, vory v zakone ním do extrémne konzervatívneho väzenského prostredia vysielajú netradične humanistické posolstvá a dávajú väzňom pokyn, že ten, koho dozorci znásilnili sadistickým spôsobom, by nemal dostať status vyvrheľa, ale naopak ostatní väzni by s ním mali súcitiť.

„Ponižovať či zosmiešňovať nie je ľudské, ľudské je súcitiť s nimi,“ napísali doslova.
Vory sa zároveň prihovárajú aj tým, ktorí sa už stali obeťami, a poúčajú ich, aby sa nenechali vydierať. V niektorých ruských väzniciach si totiž osvojili prax, že znásilňovanie väzňa nakrúcali na kameru, a potom dotyčného vydierali zverejnením záberov – čím by jeho osud vo väzenskej kaste spečatili ďalším a ďalším násilím.

Väzeň z najnižšej kasty je totiž odsúdený na tie najpodradnejšie práce a je nútený sexuálne uspokojiť kohokoľvek, kto si o to zažiada.
Je pravý?
Niektorí aktivisti, napríklad šéf projektu Gulagu.net Vladimir Osečkin tvrdí, že „vyhláška“ z pera vorov je pravdivá. To, že sa list šíri väznicami, potvrdila podľa webu Baza Eva Merkačevová z Výboru pre občianske práva pri úrade prezidenta.
Advokát Alexander Vinogradov, ktorý viackrát väzňov zastupoval aj pred Európskym súdom pre ľudské práva, pre MediaZonu ale povedal, že čosi podobné z jeho zdrojov nie je možné. Tí najvyššie v hierarchii zločincov sa totiž niekým, kto sa vo svete väzenských pravidiel stane poníženým, už z povahy hierarchie o jeho život vôbec nezaujímajú.

Naopak, istý Pavel Palyč, ktorý si podľa webu odsedel viac ako 20 rokov v ukrajinských väzniciach a teraz pomáha väzňom, tvrdí, že podľa tých vorov v zakone, ktorých pozná on, nikto nepoprel, že sa takáto vyhláška napísala. Podľa neho sa nešíri len ruskými väznicami, ale v zásade celým priestorom Spoločenstva nezávislých štátov, kam patrí aj Bielorusko, Arménsko či Kazachstan.

Aj znalkyňa vorov v zakone, novinárka Viktoria Gefnerová z projektu PrimeCrime.ru pripúšťa, že list môže byť pravdivý, no nesedí jej, že je anonymný v tom zmysle, že hoci sa i v minulosti objavili nepodpísané vorovské korešpondencie, vždy sa akosi vedelo, od koho pochádzajú.

„Bez konkrétnych podpisov je ten papier bezvýznamný,“ povedala MediaZone s tým, že dnes už vo väzniciach neexistuje zjednotená „masa vorov“ a najvyšší z väzenského podsvetia sa dávno podelili na klany, ktoré sa medzi sebou nie vždy vedia dohodnúť.

Podľa Bazy, ktorá sa odvoláva na jednu z obetí znásilnenia vo väznici v Saratove, mal list vzniknúť na stretnutí vorov, medzi ktorými bol istý Zacharij Kalašov alias zločinecký boss Šarko Molodoj. Kde a kedy sa stretnutie uskutočnilo, známe nie je.
Gigabajty násilia
Škandál okolo mučenia väzňov v ruských kolóniách vyvolali zábery, ku ktorým sa aktivisti z projektu Gulagu.net dostali vďaka bývalému väzňovi, Bielorusovi Siarhejovi Saveljevovi.
Pôvodným povolaním IT-čkár dostal vo väznici, kde si odpykával štvorročný trest, prístup k počítačom a to, čoho bol svedkom, si po svojom prepustení nenechal pre seba. Dnes žije Bielorus v exile vo Francúzsku.

Výsledkom väzenského škandálu je 12 začatých trestných konaní voči zamestnancom väzníc, prepúšťanie a rezignácia šéfa Federálnej väzenskej služby Alexandra Kalašnikova.

Týmto sa však kauza neuzavrela a Gulagu.net najnovšie avizuje, že im ďalší informátor doručil nový archív videozáznamov, ktoré majú dokazovať ďalšie prípady mučenia.
„Podarilo sa mu vyviezť 200 gigabajtov — práve teraz letí z Ruska,“ cituje z projektu, ktorého predstavitelia sa nachádzajú v exile vo Francúzsku, ruský web RBK.

Vyšetrovanie mučením
Väzenská téma v Rusku v ostatnom čase zarezonovala. Dostala sa aj do príhovoru, ktorý v nórskom Osle, kde 10. decembra preberal Nobelovu cenu za mier, predniesol ocenený šéfredaktor Novej Gazety Dmitrij Muratov.
„Prax mučenia vo väzniciach a počas vyšetrovania zostáva aj v modernom Rusku. Kruté týranie, znásilňovania, strašné podmienky vo väzbách, zákaz návštev, telefonátu matke v deň jej narodenín, nekonečné predlžovania väzby. Ešte pred procesom ľudí s vážnymi chorobami posielajú do väzenia, choré deti využívajú ako rukojemníkov, vyžadujú priznania viny bez predloženia dôkazov,“ rečnil laureát Muratov.

Postupy polície a dozorcov ale otvoril v uplynulých dňoch aj populárny ruský bloger Jurij Duď.
V jeho vyše dvojhodinovej reportáži okrem iného zaznie aj to, že sa podľa posledného prieskumu verejnej mienky Centra Levada ukázalo, že každý piaty Rus považuje mučenie väzňov za istých okolností za prípustné.

„Chcel by som pozornosť (týchto ľudí) obrátiť na očividný paradox. Vinným uznáva človeka súd po tom, čo prebehne vyšetrovanie. Ak sa mučenie využíva v čase vyšetrovania, potom si treba uvedomiť, že pomocou mučenia sa z hocijakého človeka, mňa, vás, môže vyrobiť pedofil, terorista. Vitajte v realite,“ povedal Duďovi šéf Výboru proti mučeniu Igor Kaljapil.

Ten totiž upozorňuje na to, že obeťami mučenia nemusia byť nutne len zločinci, ktorí sa ocitnú za mrežami, ale v zásade i absolútne náhodní ľudia.
Takým bol v roku 1998 aj jeden z hrdinov Duďovej reportáže Alexej Michejev z Nižného Novgorodu, v tom čase 21-ročný začínajúci dopravný policajt.

Elektrinou k pravde
Michejevovi sa stalo osudným to, keď spolu s kolegom zviezli dve dievčatá. Kým jedna z nich bezpečne vrátila domov, po tej druhej sa zľahla zem.

Michejeva si preto pozvali na políciu, kde vypovedal, že dievča viezol, no vysadil ju na zastávke neďaleko svojho domu a odvtedy ju už nevidel. Rovno ho však obvinili, že ju znásilnil a zabil, keďže toto mal proti Michejevovi údajne vypovedať jeho kolega. Keďže odmietal priznať, že by mal so znásilnením a vraždou dievčaťa čokoľvek spoločné, zatvorili ho policajti do cely k väzňom.
„Keď sa nepriznáš, zajtra sa väzni dozvedia, že si zamestnanec polície a že si v cele za znásilnenie, tak si predstav, čo sa s tebou v nasledujúce ráno stane,“ poučili ho podľa jeho slov vyšetrovatelia.

Nasledujúcich desať dní mladíka mučili elektrickým prúdom. Čím dlhšie sa odmietal priznať, tým viac sa sila prúdu zvyšovala. Keďže mučenie nemohol vydržať, nakoniec sa priznal k niečomu, čo nespáchal. Prinútili ho podpísať sa i pod to, že je vinný v ďalších štyroch vraždách. Ďalšie dni pod prúdom už Michejev nevydržal, v jednom momente využil nepozornosť dozorcov a vyskočil cez zatvorené sklenené okno. Polámal si chrbticu.

Ako sa tento príbeh skončil? Dievča sa našlo živé a zdravé. Ukázalo sa, že bolo na oslave narodenín, kde sa opilo, postrácalo veci a bálo sa ísť domov.
Michejev zostal bezvládny. Ruskí lekári ho operovali až na tretí deň po páde - policajti ich k väzňovi najskôr nechceli pustiť, nórski lekári mu neskôr povedali, že pokiaľ by ho operovali bezprostredne po páde, operácia by mu pomohla.
Dnes žije s mamou z invalidného dôchodku 20-tisíc rubľov (cca 241 eur) a sníva o invalidnom vozíku za zhruba 1700 eur, ktorý si jeho rodina nemôže dovoliť, aktuality.sk