Viktor Orbán trvá na tom, aby sankcie EÚ nesmerovali na energetiku, pretože by to viac uškodilo Európe, než Rusku. Sankcie Európskej únie (EÚ) voči Rusku nebudú podľa maďarského premiéra zahŕňať zákaz importu ruskej ropy a zemného plynu. Vo videu na sociálnych sieťach, ktoré zverejnil po rokovaniach lídrov únie vo francúzskom Versailles,
Viktor Orbán povedal, že je možné, že vojna na Ukrajine „bude trvať“, ale „najdôležitejšia otázka sa vyriešila spôsobom, ktorý je pre nás priaznivý“.

„Nebudú platiť žiadne sankcie týkajúce sa ropy a plynu, čo znamená, že na ďalšie obdobie sú zaručené dodávky energie pre Maďarsko,“ vyhlásil predseda maďarskej vlády.

Orbán, ktorý sa považuje za najbližšieho spojenca Kremľa v EÚ, podporil európske sankcie voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. V otázke sankcií na ruský energetický sektor však trvá na tom, aby ho euroblok vynechal, pretože by to uškodilo viac členským štátom ako Rusku. Vlani Maďarsko predĺžilo o 15 rokov zmluvu o zemnom plyne s ruskou štátnou energetickou spoločnosťou Gazprom a uzavrelo dohodu vo výške 12 miliárd eur o dostavbe dvoch reaktorov v jadrovej elektrárni Paks, ktorú podporuje Rusko./agentury/

X X X

Španielsko je európsky "žolík": môže pomôcť znížiť energetickú závislosť od Ruska

Španielsko má vďaka podmorským plynovodom a rozľahlej sieti terminálov na skvapalnený zemný plynu dobré predpoklady pomôcť Európe znížiť závislosť od dovozu ruského plynu.

Španielsko má veľký predpoklad pomôcť s dodávkami ropy a plynu celej Európe a obmedziť tým ruský ekonomický vplyv.
Európska komisia si dala za cieľ znížiť dovoz ruského plynu o dve tretiny do konca roka po invázii Moskvy na Ukrajinu. „Španielsko môže a bude hrať dôležitú úlohu pri zásobovaní Európy,“ povedala po rokovaní so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Dodávky z Ruska v súčasnosti pokrývajú až 40 % spotreby plynu v EÚ, pričom najmä Nemecko a východoeurópski členovia bloku sú obzvlášť závislí od ruského plynu. Španielsko má šesť terminálov na skladovanie skvapalneného zemného plynu (LNG) a jeho opätovné splyňovanie, čo je najväčšia sieť v Európe. A zároveň separátny 750-kilometrový podmorský plynovod s názvom Medgaz spája Alžírsko bohaté na plyn s južným Španielskom.

Druhé podmorské potrubie s názvom GME (Gaz Maghreb Europe) spája Španielsko s Alžírskom cez Maroko, ale Alžír vlani v novembri cez neho zastavil dodávky pre diplomatický konflikt s Rabatom. Španielsko a Portugalsko majú podľa priemyselnej skupiny Gas Infrastructure Group (GIE) kapacitu na dovoz 40 terawatthodín (TWh) zemného plynu, pričom tieto dva štáty spotrebujú menej ako 30 TWh.

To znamená, že by sa z tohto regiónu mohlo vyviezť najmenej 10 TWh plynu mesačne, bez započítania plynu, ktorý môže prísť potrubím GME. „To v žiadnom prípade nie je bezvýznamné,“ povedal Gonzalo Escribano, energetický expert zo španielskeho think-tanku Elcano Institute. Podľa neho tak Španielsko „môže byť súčasťou riešenia“ problému závislosti EÚ od ruského plynu. Háčik je v tom, že medzi Španielskom a Francúzskom sú len dva plynovody, ktoré majú iba malú kapacitu a výstavba nových by trvala roky.

Dlho plánovaný plynovod spájajúci severovýchodný región Katalánska s Francúzskom s názvom Midcat bol v roku 2019 zrušený z dôvodu nedostatočnej dohody o jeho financovaní a nedostatočnej podpory vo Francúzsku. Štúdia uskutočniteľnosti nariadená Európskou komisiou, ktorá bola dokončená v roku 2018, dospela k záveru, že projekt odhadovaný na viac ako 440 miliónov eur by nebol ziskový a ani potrebný.

Podľa španielskej ministerky hospodárstva Nadie Calvinovej však teraz nadišiel ten správny čas na reštartovanie projektu, ktorý by mal byť vhodný aj na prepravu tzv. zeleného vodíka, teda nízkouhlíkového paliva./agentury/

X X X

Rusko plánuje referendum o odštiepení Chersonskej oblasti

Rusko plánuje usporiadať v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti referendum s cieľom vyhlásiť novú odštipeneckú republiku na Ukrajine, tvrdí člen Chersonskej oblastnej rady Serhij Chlan. V boji proti ruským inváznym silám padlo už 1 300 ukrajinských vojakov, potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ešte skôr ten deň uviedol, že straty na ruskej strane sú "kolosálne".

X X X

 Počet Čechov, ktorí chcú vstúpiť do aktívnych záloh, sa od invázie Ruska na Ukrajinu zvýšil desaťnásobne. Na cvičenie, aké tento týždeň absolvujú takzvaní „záložáci“ vo vojenskom výcvikovom priestore Libavá, však vedie dlhá cesta. Výcvik je náročný najmä z fyzickej stránky. Informovala o tom v sobotu stanica ČT24.

Česká armáda má v aktívnych zálohách vyše 3 500 ľudí, z toho desatinu tvoria ženy. „Priemerný počet záujemcov o aktívnu zálohu a dobrovoľné cvičenie býval desať až pätnásť denne, za tých prvých šesť dní to bolo vyše 900 ľudí,“ uviedol poradca ministerky obrany ČR pre aktívne zálohy Ivo Heinz.

Teraz sa počet záujemcov z celej republiky ustálil na stovke denne. Nie všetci sa ale dostanú až k riadeniu bojových vozidiel. Veľa z nich vypadne už počas kurzu základnej prípravy; rozhoduje fyzická zdatnosť. V Libavej majú nováčikovia za sebou už dva kurzy, počítajú aj s prípadným nasadením.

Ako veľmi sú potrební, dokazujú „záložáci“ v Bohumíne. Na železničnej stanici pomáhajú usmerňovať prúdy utečencov, ktorí tu prestupujú na ďalšie spoje. „Sem do Bohumína dorazia štyria až ôsmi vojaci denne. Armádnu rovnošatu si oblečieme v prípade, keď je to treba – a teraz cítime, že to tak je,“ vyhlásil veliteľ aktívnych záloh v Ostrave Adam Vítkovský. Záujemca o vstup do aktívnych záloh musí byť zdravý a trestne bezúhonný. Podmienkou je tiež čestné vyhlásenie, že nepodporuje žiadne aktivity vedúce k potláčaniu ľudských práv. (tasr)

X X X

 Volanie, aby Ukrajina nedostávala vojenský materiál, nevedie k mieru ani k pokoju zbraní, uviedla na sociálnej sieti prezidentka Zuzana Čaputová. Ako doplnila, je to síce ľudsky pochopiteľné, vo výsledku by to však neviedlo k mieru, iba k posilneniu pozície Ruska a k faktickému ovládnutiu Ukrajiny.

„Ukrajina by zostala teritóriom na ďalšie presadzovanie Putinových mocenských záujmov. Takáto situácia nie je v záujme Slovenska – naším záujmom je nemať za suseda niekoho, kto nevie, kde končia jeho hranice, niekoho, kto je schopný zabíjať civilistov v susednej krajine,“ napísala prezidentka.

Dodala, že naším bytostným záujmom je mať na východnej hranici stabilného suseda, ktorý si ctí európske hodnoty a mierové spolužitie medzi národmi.

X X X

 Ruský prezident Vladimir Putin obvinil v sobotu ukrajinské sily z „flagrantného porušovania“ medzinárodného humanitárneho práva. Urobil tak počas telefonického rozhovoru s lídrami Francúzska a Nemecka, informoval Kremeľ.
Podľa Kremľa Putin obvinil ukrajinskú armádu z „mimosúdnych popráv odporcov“ a „brania rukojemníkov a využívania civilistov ako ľudských štítov“. Tvrdil tiež, že ukrajinská armáda rozmiestňuje ťažké zbrane v blízkosti nemocníc, škôl a škôlok.
„Nacionalistické prápory zároveň systematicky narúšajú operácie na záchranu obyvateľstva a zastrašujú civilistov počas pokusov o evakuáciu,“ informoval Kremeľ s tým, že Putin vyzval Macrona a Scholza, aby zatlačili na kyjevské úrady, aby zastavili tieto „zločinecké aktivity“.

Ruský prezident informoval Macrona a Scholza aj o rozhovoroch medzi ruskými a ukrajinskými vyjednávačmi. „V tejto súvislosti sa lídri troch krajín zaoberali niektorými otázkami súvisiacimi s pripravovanými dohodami o implementácii dobre známych ruských požiadaviek,“ dodal Kremeľ bez poskytnutia podrobností. (afp, tasr)

X X X

 Talianska polícia zhabala luxusnú jachtu ruskému miliardárovi Andrejovi Meľničenkovi. Oznámila to v sobotu kancelária talianskeho premiéra. Stalo sa tak len niekoľko dní po tom, ako sa Meľničenko ocitol na európskom sankčnom zozname v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.
Talianske úrady skonfiškovali 143 metrov dlhú jachtu v hodnote 530 miliónov eur v prístavnom meste Terst na severe Talianska. Podľa talianskej vlády ide pritom o najväčšiu motorovo-plachetnicovú jachtu na svete.

Meľničenko je majiteľom spoločnosti EuroChem Group, ktorá sa zameriava na výrobu hnojív, a energetickej spoločnosti SUEK. Obe spoločnosti tento týždeň oznámili, že Meľničenko odstupuje z ich predstavenstva. Podľa Meľničenkovho hovorcu nemá podnikateľ „žiadnu spojitosť s tragickými udalosťami na Ukrajine“.

„Neexistuje žiadne opodstatnenie pre jeho zaradenie na sankčný zoznam EÚ. Budeme bojovať proti týmto ničím nepodloženým a neopodstatneným sankciám a veríme, že zvíťazí právny poriadok a zdravý rozum,“ uviedol Meľničenkov hovorca.
Talianska polícia minulý týždeň zhabala od ruských oligarchov, ktorí sa ocitli na sankčnom zozname EÚ, vily a jachty v celkovej hodnote 143 miliónov eur. Táto policajná operácia bola súčasťou koordinovanej snahy západných štátov penalizovať bohatých Rusov, ktorí sú spájaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (reuters, afp, tasr)

X X X

 Generálne prokuratúry SR a Ukrajiny budú spolupracovať pri konaniach týkajúcich sa trestných činov proti ľudskosti a vojnových trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s vojenským napadnutím Ukrajiny.
Memorandum o spolupráci podpísali v sobotu šéfovia prokuratúr oboch krajín Maroš Žilinka a Iryna Venediktová. (tasr)

X X X

 Ruské sily plánujú usporiadať v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti referendum s cieľom vyhlásiť novú odštiepeneckú republiku na Ukrajine, informoval v sobotu regionálny politik. „V Chersonskej oblasti pripravujú referendum o vytvorení CHNR,“ napísal člen Chersonskej oblastnej rady Serhij Chlan na facebooku, zatiaľ čo ukrajinské médiá prípadné hlasovanie označujú za „pseudoreferendum“.

Chlan použil obdobnú skratku, akou sa označujú dve proruské separatistické samozvané republiky na východe krajiny – Donecká ľudová republika (DNR) a Luhanská ľudová republika (LNR), ktoré sa nachádzajú na časti územia Doneckej a Luhanskej oblasti. „Okupanti telefonujú poslancom Chersonskej oblastnej rady, či sú pripravení s nimi spolupracovať. Kategoricky som odmietol,“ píše politik, ktorý vyzval ďalších regionálnych poslancov, aby ani oni ruské sily nepodporili. „Nedajte im žiadnu možnosť legitimizovať CHNR,“ uviedol.

Juhoukrajinský Cherson, kde žije zhruba 300-tisíc obyvateľov, je jediným takto veľkým mestom a regionálnou metropolou, ktorú ruská armáda od začiatku invázie na Ukrajine ovládla. Mnoho Ukrajincov tam na protest proti okupácii takmer denne protestuje. Tento týždeň velenie ukrajinskej armády uviedlo, že príslušníci ruskej národnej gardy zadržali v tejto oblasti viac ako 400 ľudí, ktorí protestovali proti ruskej okupácii. (en.interfax.com.ua, unian, reuters, čtk)

X X X

 V boji proti ruským inváznym silám padlo už 1 300 ukrajinských vojakov, potvrdil v sobotu počas brífingu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ešte skôr ten deň Zelenskyj uviedol, že straty na ruskej strane sú „kolosálne“.
Ukrajinské a ruské vyjednávacie tímy si podľa Zelenského prestali vymieňať ultimáta a začali rokovať o konkrétnych témach. Poďakoval izraelskému premiérovi Naftali Benettovi za jeho sprostredkovateľské úsilie a povedal, že rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou by sa mohli konať v Jeruzaleme.

„Máme 1 300 mŕtvych vojakov. Ale Rusko viac ako 12-tisíc. Jeden ku desiatim. Nemám radosť z toho, že majú 12-tisíc mŕtvych,“ citovala agentúra Unian z vyhlásenia Zelenského pre zahraničné médiá. Poznamenal, že väčšina ruských vojakov o situácii na Ukrajine „celkovo nič nevie“, iba je vystavená ruskej propagande o ukrajinskom „fašizme“.

V skoršom videoposolstve Zelenskyj uviedol, že ruská armáda má na Ukrajine najväčšie straty za posledné desaťročie. Podľa údajov ukrajinského generálneho štábu, ktoré nemožno nezávisle overiť, prišli Rusi na Ukrajine k sobote aj o 58 lietadiel, 83 vrtuľníkov, 362 tankov, 1 205 bojových vozidiel pechoty či 135 diel. (reuters, unian, čtk)

X X X

 Podľa Ukrajiny bol počas bojov na jej území zabitý ďalší ruský generál. Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko v sobotu uviedol, že v akcii počas bojov pri meste Mariupoľ zabili ruského generálmajora Andreja Kolesnikova. Išlo by už o tretieho ruského generála, ktorý podľa ukrajinských predstaviteľov vo vojne zomrel. Smrť Kolesnikova nepotvrdila ruská armáda, ktorá však informácie o stratách prísne stráži.

Predtým neoficiálne ruské zdroje potvrdili smrť jedného ruského generála. Smrť generálmajora Andreja Suchoveckého, veliaceho generála ruskej 7. výsadkovej divízie, potvrdili jeho kolegovia a združenie dôstojníkov v južnom Rusku. Smrť ďalšieho vysokopostaveného dôstojníka, generálmajora Vitalija Gerasimova, nijaké ruské zdroje nepotvrdili. (sita, ap)

X X X

 Prebiehajúce udalosti na Ukrajine čoraz viac potvrdzujú to, že agresorom v konflikte je Ruská federácia vedená Vladimirom Putinom. V sobotňajšej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to zdôraznil poslanec NR SR a člen predsedníctva hnutia Sme rodina Igor Kašper. Na rozdiel od spoludiskutujúceho v relácii, podpredsedu strany Smer Ladislava Kamenického je presvedčený, že je v poriadku, ak Ukrajine pomáha Slovensko aj dodávkou vojenského materiálu.

Obranu Ukrajiny vníma ako logickú a opodstatnenú, kroky Kremľa, naopak, považuje za odsúdeniahodné. „Neviem, či Putin je schopný ešte dodržať svoje slovo, keď doterajším konaním porušil všetky svoje predchádzajúce prísľuby a negoval vyhlásenia o tom, že si Rusko neželá vojnový konflikt,“ skonštatoval. Otázka ďalšieho kontingentu materiálnej pomoci pre Ukrajinu je podľa neho témou pre vládu i parlament, zdôraznil však, že účinnou pomocou je poskytnúť Ukrajine to, čo najviac potrebuje.

Kamenický odsudzuje vojenskú agresiu a porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie, súhlasí tiež s poskytnutím humanitárnej pomoci, namieta však proti tomu, aby sa Slovensko zapájalo do diania dodávkou vojenského materiálu pre Ukrajinu. „Týmto spôsobom sa stávame súčasťou tohto vojenského konfliktu,“ zdôraznil a zopakoval obavy z ďalšej eskalácie, ktorá môže prerásť do vojny globálnych rozmerov. „Jediným riešením, ako ukončiť to, čo sa deje na Ukrajine, vedie cez diplomatické rokovania,“ zdôraznil.

Kamenický takisto upozornil, že efekt vojny v podobe utečencov prichádzajúcich na Slovensko odhalil nepripravenosť, ale aj zlý manažment štátu. Poukázal pritom na na kritické vyhlásenia samospráv a neziskových organizácií, ktoré pomáhajú na východnej hranici. Kašper si myslí, že štát zatiaľ utečeneckú krízu zvláda a vytvára nástroje, aby efektívne pomohol ľuďom, ktorí sa snažia nájsť na Slovensku útočisko. Vyzdvihol v tejto súvislosti solidaritu a empatiu pomáhajúcich Slovákov. (tasr)

X X X

 Náčelník generálneho štábu bieloruskej armády Viktor Gulevič uviedol, že Bielorusko sa neplánuje zapojiť do ruskej invázie na Ukrajine. Zároveň však oznámil, že bieloruská armáda vysiela na hranice päť práporových taktických skupín. Tie majú vystriedať jednotky, ktoré sa tam nachádzajú už dlhšie.
„Chcem zdôrazniť, že presun jednotiek nie je v žiadnom prípade spojený s prípravami, predovšetkým nie s účasťou našich vojakov v špeciálnej vojenskej operácii na území Ukrajiny,“ uviedol Gulevič.

Popredný predstaviteľ ukrajinskej armády totiž v piatok varoval Bielorusko, aby neposielalo na Ukrajinu svojich vojakov po tom, ako vypukli obavy z toho, že Bielorusko sa v priebehu niekoľkých hodín plánuje pridať k útoku na Ukrajinu. Ruská armáda totiž pri útoku na Ukrajinu využíva aj územie Bieloruska, odkiaľ prichádzajú na Ukrajinu ruské jednotky, či bojové lietadlá. Bieloruské jednotky sa však do bojov na Ukrajine doposiaľ nezapojili.

Obavy z toho, že sa Bielorusko v piatok večer pripojí k ruskej ofenzíve vznikli po tom, ako Ukrajina obvinila Rusko z toho, že jeho stíhačky ostreľujú z územia Ukrajiny bieloruské pohraničné dediny, aby tak získali zámienku, na základe ktorej by Bielorusko vyslalo na Ukrajinu svojich vojakov. K tomuto incidentu malo podľa Ukrajiny prísť v čase, keď sa v Moskve konalo stretnutie ruského a bieloruského prezidenta Vladimira Putina a Alexandra Lukašenka. (tasr, theguardian.com)

X X X

 Prúd utečencov z Ukrajiny mierne poľavil. Za posledný deň odišlo smerom na západ približne 75-tisíc ľudí, z toho 49-tisíc do Poľska. Informovala o tom v sobotu ukrajinská pohraničná služba. Za štvrtok podľa jej štatistík opustilo Ukrajinu 94-tisíc osôb, z toho 67-tisíc do Poľska. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) už z Ukrajiny utieklo takmer 2,6 milióna ľudí, väčšinou ženy a deti.

Počty novo prichádzajúcich Ukrajincov do Poľska boli v uplynulých dňoch až trojnásobné oproti piatkovej bilancii. Čakacia doba na hraničných priechodoch z Ukrajiny do Poľska je podľa ukrajinských pohraničníkov v súčasnosti minimálna.
Poľské úrady v sobotu informovali, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijali 1,6 milióna utečencov. Z nich podľa odhadov asi milión v Poľsku zostáva a zvyšok odišiel do iných európskych štátov.

Ukrajinská pohraničná služba ďalej uviedla, že z Európy na Ukrajinu za posledných 24 hodín vstúpilo 900 vozidiel s humanitárnym nákladom a 18-tisíc ľudí, z toho 15-tisíc občanov Ukrajiny. „Väčšina z nich sú muži, ktorí chcú brániť svoju krajinu. Sme hrdí na svojich krajanov!“ uviedla s tým, že počas uplynulých 16 dní ruskej invázie sa domov vrátilo asi 220-tisíc Ukrajincov. (čtk)

X X X

 Lídri Francúzska a Nemecka viedli v sobotu ďalšie kolo telefonických rozhovorov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron v sobotnom 75-minútovom telefonickom rozhovore s Putinom vyzvali na okamžité prímerie na Ukrajine.

„Rozhovor bol súčasťou pokračujúceho medzinárodného úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine,“ uviedol vo vyhlásení hovorca nemeckej vlády. Podľa neho sa účastníci telefonátu dohodli, že o jeho obsahu nebudú oznamovať bližšie podrobnosti.
Predchádzajúci telefonát sa uskutočnil vo štvrtok, keď Macron a Scholz požadovali od Ruska okamžité prímerie v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu. Moskva však takéto výzvy odmietla. Prezident Macron počas krízy zdôrazňoval potrebu ponechať komunikačné kanály s Ruskom otvorené a uskutočnil celkovo deväť telefonických rozhovorov so šéfom Kremľa. (bbc.com, čtk, reuters, tasr)

X X X

 Dvojdňové plenárne zasadnutie Konferencie o budúcnosti Európy v Štrasburgu sa v piatok poobede nieslo v znamení vojny na Ukrajine. V pléne Európskeho parlamentu, kde plenárka prebieha, vystúpili viacerí členovia 30-člennej delegácie občanov Ukrajiny. Ich hlavným odkazom pre Európu je – zatvorte nebo nad Ukrajinou.
Členmi ukrajinskej delegácie boli poslanci Verchovnej rady, členovia spolku PromoUkraina aj utečenci pred vojnou. „My nechceme odchádzať do iných krajín. Chceme žiť šťastne a v mieri doma na Ukrajine, vo vlastnom nezávislom štáte,“ taký je spoločný odkaz Ukrajincov, ktorí prišli do Štrasburgu podať svedectvá o vojne, o každodennom trápení obyvateľov bombardovaných miest a o ľuďoch na úteku pred vojnou. (tasr)

X X X

 Rusko v sobotu oznámilo, že jeho jednotky sa môžu na Ukrajine zamerať na konvoje s dodávkami zbraní zo Západu. „Varovali sme Spojené štáty, že organizovanie dodávok zbraní z niekoľkých krajín nie je len nebezpečný krok, je to krok, ktorý robí z týchto konvojov ciele,“ uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.
Zároveň dodal, že Moskva varovala pred „následkami neuváženej prepravy takých zbraní na Ukrajinu, akými sú prenosné systémy vzdušnej obrany, protitankové raketové systémy a podobne“. Podľa Riabkova neberie Washington varovania Moskvy vážne, pričom podotkol, že medzi Ruskom a USA neprišlo na Ukrajine k žiadnym rokovaniam. (afp, tasr)

X X X

 Rusko posiela na Ukrajinu ďalšie jednotky a ukrajinská armáda preto nemôže znížiť intenzitu bojov, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Straty ruskej armády sú podľa neho najväčšie za posledné desaťročie. Zelenskyj uviedol, že už 31 ruských práporových taktických skupín je neschopných boja.
Zároveň vyzval na okamžité prepustenie starostu mesta Melitopoľ, ktorý bol údajne unesený ruskými silami. Zelenskyj uviedol, že o tom rokoval aj s lídrami Francúzska a Nemecka. Zelenskyj taktiež vyhlásil, že Ukrajina spolupracuje s Európskou komisiou na urýchlení svojho členstva v EÚ. (čtk, tasr)

X X X

Mychajlo Podoljak, ktorý sa za Ukrajinu zúčastnil rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom, poprel v sobotu informácie, podľa ktorých sa izraelský premiér Naftali Bennet snažil prehovoriť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prijať ruské podmienky na ukončenie vojny. O Bennettovej údajnej snahe informoval denník The Jerusalem Post.
Bennett pred týždňom rokoval osobne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa izraelského denníka potom v utorkovom telefónnom rozhovore Zelenskému povedal, aby Putinove podmienky na ukončenie vojny prijal. Ukrajina by podľa nich musela urobiť mnoho ústupkov. „Keby som bol vami, myslel by som na životy svojich ľudí a návrh prijal,“ citoval Jerusalem Post Bennetta. Zelenskyj podľa denníka odpovedal: „Ja vás počujem.“

Izrael má dobré vzťahy s Ruskom a Ukrajinou a hovorí sa o ňom ako o možnom prostredníkovi. Je ale tiež kritizovaný za prístup k utečencom, ktorí prichádzajú z Ukrajiny aj do Izraela. Podoljak, ktorý je poradcom šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie, dnes nátlak na Zelenského zo strany Bennetta poprel.

„Izrael rovnako ako iné krajiny, ktoré môžu byť prípadne prostredníkmi, Ukrajine NEponúkol, aby súhlasila s podmienkami Ruskej federácie. Z vojenských a politických dôvodov je to nemožné. Naopak, Izrael vyzval Rusko, aby situáciu súdilo primeranejšie,“ napísal na twitteri Podoljak.

Podobne ako Jerusalem Post o Bennettovom tlaku na Zelenského informoval izraelský server Walla a americký web Axios. Vysoký izraelský predstaviteľ citovaný agentúrou Reuters ale ich správy označil za úplne chybné. „Premiér Bennett v žiadnom prípade neradil prezidentovi Zelenskému prijať Putinov návrh, pretože nemohol, pretože žiadny podobný návrh Izraelu nebol predložený. Bennett nepovedal Zelenskému, ako má konať, a nemá to v úmysle,“ povedal tento zdroj. (jpost.com, reuters, čtk)

X X X

V ukrajinskom meste Mykolajiv boli v noci na sobotu ostreľované nemocnice, a to vrátane centra pre liečbu rakoviny a očnej kliniky. Na budove centra pre liečbu rakoviny, v ktorom ľudia podstupujú liečbu chemoterapiou, boli vybité okná a zničené dvere. V centre sa však v čase útoku nenachádzali zamestnanci ani pacienti.
„Strieľajú v obývaných oblastiach, v ktorých sa nenachádzajú žiadne vojenské objekty,“ uviedol šéf nemocnice, v ktorej sa nachádza aj detský domov a očná klinika, Dmytro Lagočev. No očnej klinike sa pritom v čase útoku mali nachádzať pacienti. „Všetci sme strávili noc v pivnici. Všetci sa triasli, pacienti boli vystrašení,“ uviedla riaditeľka očnej kliniky. (afp, tasr)

X X X

 Nemecko príjme 2 500 utečencov, ktorí odišli z Ukrajiny do Moldavska. Oznámila to v sobotu nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Z vojnou zmietanej Ukrajiny odišlo od 24. februára, teda od začiatku ruskej vojenskej invázie, už vyše 2,5 milióna ľudí a niektorým mestám vo východnej Európe už dochádza miesto pre ubytovanie ľudí z Ukrajiny.

Baerbocková po stretnutí s svojim moldavským rezortným kolegom v Kišiňove uviedla, že Nemecko je odhodlané pomôcť krajinám susediacim s Ukrajinou postarať sa o utečencov, pričom budú vytvorené aj koridory vedúce cez Rumunsko, ktorými sa ľudia budú môcť dostať do Nemecka, kam by mali cestovať predovšetkým autobusmi. „Európa a naša krajina vyjadrujú solidárnosť, prijmeme vašich utečencov,“ uviedla Baerbocková.

Do Moldavska prišlo z Ukrajiny od začiatku ruskej vojenskej invázie už vyše 270 300 ľudí, z toho približne 105-tisíc sa rozhodlo zostať v Moldavsku.

Moldavská premiérka Natalia Gavrilitová pritom tento týždeň vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby poskytlo Moldavsku pomoc pri zvládnutí náporu utečencov, ktorí z Ukrajiny unikajú pred vojnou. Jej krajina totiž podľa nej zvláda nápor utečencov iba vďaka „neobvyklej solidarite“ moldavských občanov. V Nemecku doposiaľ zaevidovali príchod 109.183 utečencov z Ukrajiny, pričom obyvatelia Nemecka ponúkli až 300-tisíc súkromných domov pre ubytovanie týchto utečencov, oznámilo v piatok nemecké ministerstvo vnútra. (reuters, tasr)

X X X

Gréckokatolícky kňaz z Vyšného Nemeckého: Pomoc vezieme až do kyjevského metra

„Matka, ktorá o druhej ráno čaká na vybavenie na ukrajinskej stane hranice, si v ukrutnej zime dáva dole sveter, aby doň zabalila svoje dieťa. Toto je obraz, ktorý pohne aj tým najtvrdším chlapom,“ hovorí František Engel – gréckokatolícky kňaz, ktorý pôsobí na fare vo Vyšnom Nemeckom.

Na otázku, ako sa Otec František ocitol pomáhajúc na slovensko-ukrajinských hraniciach, odpovedá, že to celé začalo rybárskym stolíkom: „Hneď, ako na Ukrajine vypukla vojna, išli sme so známym skontrolovať hranicu, no situácia bola pokojná. Vrátili sme sa nasledujúce ráno po svätej liturgii. Vtedy tam už v strašnej zime postávali matky s deťmi. Pozval som ich k nám na faru, urobili sme im teplý čaj a dali sme im najesť.“

„Potom sme nabalili nejaké potraviny a oblečenie a pristavil som ku fare jeden malý rybársky stolík, na ktorý sme to spolu s dekami položili. Z tohto malého stolíka sa však stali obrovské stany, kam ľudia prichádzajú s pomocou všetkého druhu.“

Priamo do kyjevského metra

Dnes majú na farskom úrade štyri veľkokapacitné stany, jeden kontajner, a tiež menšie stany, kde skladujú veci pre matky s deťmi a ostatných utečencov. Lieky, drogériu, oblečenie či potraviny. Niektoré veci posielajú rovno do ukrajinských táborov v Užhorode, tam je problém kúpiť si čokoľvek.

„Veci posielame aj priamo do kyjevského metra. Už odišla jedna dodávka a jeden kamión. Poslali sme hlavne veci pre deti, potrebujú jedlo aj lieky na zníženie teploty či niečo proti kašľu. Vodiči dodávok a kamiónov sú odvážni muži, zásielku nesú priamo až na frontovú líniu.“

Rodina uvoľnila miesto utečencom
V gréckokatolíckej cirkvi je možnosť oženiť sa. Otec František má manželku a dve dcéry. Tie sa dočasne presunuli k manželkiným rodičom, aby uvoľnili miesta na fare ukrajinským utečencom. Detské izby jeho dcér pomohli viacerým deťom upokojiť sa a nemyslieť na to, že na Ukrajine zostal ich otec.

„V týchto chvíľach sa ľuďom z Ukrajiny snažíme odovzdať pokoj, ponúkame humanitárnu pomoc a pomáhame im nájsť si nové zázemie – na Slovensku, v Česku, alebo kdekoľvek si vyberú. Ak treba, odprevádzame ich na letisko – odkiaľ už leteli do Nemecka či Talianska.“
Vyšnonemecká fara sa stala základňou, kam prichádzajú dobrovoľníci z rôznych spoločenstiev. Niektorí bojazlivo oznamujú, že sú ateisti. „To vôbec nevadí. Základ je, že si človek,“ odpovedá im Otec František.

Toto je Slovensko
Gréckokatolícky kňaz konštatuje, že na hraniciach sa stretla veľká skupina dobrých ľudí vrátane vojakov, policajtov, úradníkov finančnej správy a ľudí z rôznych mimovládnych organizácii. Tí utečencom po prechode na slovenskú stranu ponúknu jedlo a pitie a mamičkám batoliat pripravia v rýchlovarných kanviciach sušené mlieko.

„Sú veľmi vďační za všetko, aj za rožok s paštétou, ktorý pre nás neznamená nič. Niekedy sú zahanbení prijať našu pomoc, my im však vysvetľujeme, že to nie je žiadna hanba. Aj pre nás je to cesta, na ktorej sa môžeme ako ľudia zlepšovať,“ uzatvára František Engel.

Občianske združenie Bystriny buduje sieť,  ktorá prepája aktívnych občanov a iniciatívy po celom Slovensku. Séria malých-veľkých príbehov platformy Bystriny pripomína, že i zdanlivo drobné a často prehliadané aktivity posúvajú našu krajinu k lepšiemu.

X X X

Heger v Košiciach: Ľudia nie sú pripravení na také situácie. Chýbajú krízoví manažéri

Košický primátor Jaroslav Polaček vyvolal diskusiu o slabej pomoci štátu pri riešení situácie s utečencami. Premiér Eduard Heger prišiel na východ Slovenska. Pripustil, že komunikácia sa musí zlepšiť.
: Predseda vlády Eduard Heger reagoval na kritiku primátor Košíc Jaroslava Polačeka, podľa ktorého mesto Košice začína čeliť humanitárnej katastrofe a o situácii sa prišiel osobne presvedčiť.

Začiatkom týždňa košický primátor upozornil, že aj keď samospráva robí „všetko, čo je v jej silách, len s dobrovoľníkmi a bez akejkoľvek pomoci štátu", samospráva už nebude vedieť zvládnuť postarať sa o ďalších obyvateľov Ukrajiny.

Heger: Robíme to za pochodu

Premiér a primátor navštívili humanitárne centrum na kúpaliska Červenej hviezde. Košická radnica hotspot vytvorila ešte 3.marca. Dobrovoľníci tam utečencom ponúkajú základné občerstvenie a jednorazový núdzový nocľah. Zároveň ich môžu testovať aj na covid-19 a v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom aj nechať zaočkovať.

Jedným z dôvodov zriadenia strediska je pomoc týmto ľuďom a odbremenenie priestorov v okolí železničnej a autobusovej stanice.
„Potrebujeme zlepšiť komunikáciu, koordináciu a na tom každý deň pracujeme. Ale hovorím, kto čakal takúto pohromu? Kto z nás bol na to pripravený? A to nehovorím ako ospravedlnenie. Ale rád sa ospravedlním kedykoľvek, lebo pracujeme s tým, čo v tomto štáte máme,“ reagoval premiér Heger.

Do Košíc prišiel, keď sa dozvedel o problémoch. „Poďme ich riešiť. Pôjdeme spolu na hranice, uvidíte, ako to funguje. Vy zistíte, čo neviete, ja zistím, čo neviem,“ poznamenal premiér.
Ocenil dobrovoľníkov a ospravedlnil sa každému občanovi, ak zažíval štátnu aroganciu. Zároveň ho mrzí, ak mu niekedy „uleteli“ slová.
„Kto investoval do prípravy a vzdelania ľudí na to, aby zvládali také situácie? Kto čakal, že Vladimír Putin bude postupovať takýmto agresívnym a brutálnym spôsobom. Potrebujeme psychológov, krízových manažérov, tých sa nedá len tak ľahko získať,“ pokračoval Heger.

„Vidím aj bezmocnosť ľudí. Robíme to za pochodu, všetko trvá dlho, ale každým dňom sa to zlepšuje.“
Veci sa začali hýbať
Primátor Polaček cestoval s premiérom na hranice, kde sa mali stretnúť s ďalšími starostami a primátormi z regiónu v blízkosti hraníc. Po stretnutí konštatoval, že sa už veci pohli.

„My máme ešte pred sebou stretnutie, kde si povieme niektoré detaily,“ povedal Polaček.„Dostaneme v pondelok ďalšie pokyny, ktoré pomôžu aj samosprávam zvládať situáciu lepšie. To bolo naším cieľom, mať jasné pokyny, na základe ktorých môžeme konať. V prípade potreby aj zazmluvňovať služby či koordinátorov,“ zhodnotil viceprimátor Marcel Gibóda .
Hegerovi ukázali aj priestory Kunstahalle v Košiciach, kde sa ráta s ubytovaním detí a matiek s kapacitou do 300 osôb. Zároveň radnica pripravuje od budúceho týždňa špeciálne lôžka na internáte v blízkosti nemocnice, kde by ubytovala utečencov s chronickými ochoreniami, ktorí potrebujú lekárske kontroly a tiež aj tehotné ženy.

„Mesto má kapacity, to nie je problém, chýbajú však lôžka. Zháňame ležadla do telocviční. Chceme osloviť naše partnerské mestá na západe Európy a cez ich červené kríže a iné organizácie požiadať, či nám nevedia v tomto pomôcť,“ konštatoval Gibóda.
Mesto malo k dnešnému dňu k dispozícii 74 voľných lôžok, situácia sa každou minútou mení. Počas týždňa plánuje vytvoriť ubytovacie priestory v telocvičniach troch základných škôl a od okresného úradu má prísľub na 609 lôžok, aj keď žiadalo oveľa viac.

Upozornil na problémy
Primátora Polaček po Krízovom štábe Okresného úradu v Košiciach 8. marca vyhlásil, že mesto začína čeliť humanitárnej katastrofe.
„Aj keď robíme všetko, čo je v našich silách, len s dobrovoľníkmi a bez akejkoľvek pomoci štátu, už nebudeme vedieť zvládnuť postarať sa o ďalších obyvateľov Ukrajiny, ktorí každý deň v čoraz väčšom počte prichádzajú do nášho mesta,“ povedal vtedy primátor.

„Samosprávy nemajú kompetenciu v tomto mimoriadne stave pomáhať ľuďom utekajúcich pred vojnou, je to úloha štátu. My nemôžeme tieto otázky riešiť a ani v nich rozhodovať, máme úplne iné úlohy. Chceme sa však o týchto ľudí postarať, venujeme sa im ako najviac môžeme, ale kapacitne to už mesto Košice nezvláda,“ zdôraznil Polaček.

Svoju kritiku zdôvodnil tým, že mesto nevie, koľko presne ľudí príde vlakmi alebo autobusmi z ukrajinskej hranice a koľko z nich bude potrebovať ubytovanie.
„Je nefér, aby sme od predstaviteľov štátu nemali konkrétne a priame informácie. Je nefér, že nás štát neinformuje, čo sa deje, nikto nevydáva pokyny a rozhodnutia,“ konštatoval a vyzval, aby štát okamžite rozhodol a dal pokyny, čo má mesto robiť.

Neakceptovateľné rozsievanie paniky
Na kritiku košického primátora zareagovalo ministerstvo vnútra. Vyhlásenie označilo za neakceptovateľné rozsievanie paniky.
Rezort informoval, že od začiatku konfliktu na Ukrajine intenzívne spolupracuje aj prostredníctvom okresných úradov so Združením miest a obcí Slovenska, ktoré je prítomné na všetkých strategických poradách a koordinačných štáboch, kam prichádza s požiadavkami obcí.

Okresný úrad Košice realizuje stretnutia okresného krízového štábu, na ktorom sa zdieľajú všetky dostupné informácie.
„Zo strany primátora boli na poslednom zasadnutí krízového štábu deklarované požiadavky na presné počty očakávaných utečencov z Ukrajiny, na informácie o tom, koľkí ostanú v Košiciach a koľkí budú pokračovať ďalej a iné. Takéto čísla nie je reálne mať k dispozícii, vychádzame len z údajov, ktoré dostaneme z hraničných priechodov," informoval tlačový odbor rezortu.

Primátor Košíc podľa ministerstva vnútra dostal rovnaké inštrukcie ako všetky iné obce a mestá.
„Mal a má k dispozícii všetky komunikačné kanály, ktorými dokáže riešiť akýkoľvek problém, ktorý sa v súvislosti s utečencami vyskytne. Ministerstvo vnútra s poľutovaním konštatuje, že o údajnej humanitárnej katastrofe sa dozvedá prvýkrát až z médií, keďže primátor mesta opustil okresný krízový štáb v priebehu rokovania. V tejto situácii je podobné rozosievanie paniky medzi obyvateľmi absolútne neakceptovateľné," konštatovalo ministerstvo.
Rezortný minister Roman Mikulec reagoval, že primátor druhého najväčšieho mesta na Slovensku teatrálne vyhlásil v Košiciach humanitárnu katastrofu a obvinil štát, že s tým nič nerobí.

„Najabsurdnejšie na celom tomto teátre však je, že ZMOS a dokonca aj ten „zlý štát, ktorý sa o nikoho nestará,“ sa prvýkrát dozvedajú o akýchkoľvek problémoch mesta až z médií, nehovoriac o panike, ktorú už medzi obyvateľmi rozosial," napísal Mikulec na sociálnej sieti.

Podpora košickému primátorovi
Únia miest Slovenska podporila primátora Polačeka a požiadala ministerstvo vnútra, aby čo najskôr vydalo pokyn prednostom okresných úradov, aby v okresných mestách zvolávali krízové štáby aspoň dvakrát do týždňa a aby sa na nich zúčastňovali primátorky, primátori okresných miest alebo nimi poverení zástupcovia.

„Nespochybňujeme snahu a kroky ústredných štátnych orgánov pri riešení humanitárnej krízy spôsobenej vojenským útokom Ruska na Ukrajinu, odmietame však povýšenecký, až arogantný postoj ministra vnútra Romana Mikulca voči vyjadreniam košického primátora a viceprezidenta Únie miest Slovenska Jaroslava Polačeka,“ reagovala únia.

„Od štátu potrebujeme vidieť, že túto krízu manažuje aj na úrovni samosprávy a berie nás ako partnerov, ktorým rozdá jasné pokyny, stanoví jasné kompetencie a uhradí požadované, legitímne náklady. Potrebujeme pokyn, rozhodnutie a preplatenie nákladov,“ skonštatoval Polaček, aktuality.sk

X X X

Izrael popiera, že naliehal na Ukrajinu, aby akceptovala ruský postoj

Izraelské médiá nedávno oznámili, že vysoko postavený ukrajinský činiteľ obvinil izraelského premiéra Naftaliho Bennetta z toho, že slúži ako "poštová schránka" pre ruské požiadavky.
Izrael poprel obvinenia, že vyzval Kyjev, aby prijal podmienky navrhované Moskvou ako súčasť sprostredkovateľského úsilia židovského štátu o ukončenie konfliktu na Ukrajine.

Izraelské médiá nedávno oznámili, že vysoko postavený ukrajinský činiteľ obvinil izraelského premiéra Naftaliho Bennetta z toho, že slúži ako "poštová schránka" pre ruské požiadavky.
Podľa ľavicovo orientovaného izraelského denníka Haarec neidentifikovaný predstaviteľ uviedol, že Bennett telefonicky vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby "prijal ruský postoj" a vzdal sa.

„Táto správa je nielen nepresná, ale zjavne nepravdivá," uviedol vysoko postavený predstaviteľ Bennettovho úradu v stanovisku pre AFP.
„Premiér Bennett v žiadnom prípade neradil prezidentovi Zelenskému, aby prijal dohodu s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom - pretože žiadna takáto možnosť nebola Izraelu ponúknutá. Bennett v žiadnom prípade nepovedal Zelenskému, ako má konať, pričom to ani nemá v úmysle," dodal nemenovaný predstaviteľ Bennettovho úradu.
Izreal chce byť zadobre s Kyjevom aj Kremľom

Od ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022, sa Bennett vyhýba ráznemu odsúdeniu tohto kroku a zdôrazňuje silné vzťahy Izraela s Moskvou aj s Kyjevom.
Izrael poslal na Ukrajinu humanitárnu pomoc. Bennett, ktorý pred týždňom navštívil Kremeľ, sa snaží byť mediátorom medzi oboma štátmi v úsilí ukončiť tento vojenský konflikt.

Ukrajinský veľvyslanec v Izraeli Jevhen Kornijčuk vyjadril sklamanie nad tým, že židovský štát neschválil dodávku obranného vybavenia pre Ukrajinu - konkrétne prilieb a nepriestrelných viest. Podľa izraelských médií Bennett odmietol opakované žiadosti Kyjeva o poskytnutie vojenskej pomoci.
Úrad izraelského ministra zahraničných vecí Jaira Lapida oznámil, že rezortný šéf v sobotu odcestuje na pracovnú návštevu Rumunska a Slovenska, aby s tamojšími predstaviteľmi prediskutoval otázky týkajúce sa situácie na Ukrajine, aktuality.sk

X X X

Na Slovensko príde americký minister obrany, vyjadrí nám podporu

Slovenský minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v noci na sobotu na sociálnej sieti oznámil, že „minister obrany USA Lloyd Austin III prijal jeho pozvanie a pricestuje budúci týždeň na oficiálnu bilaterálnu návštevu Slovenskej republiky“.
Naď dodáva, že ide o prvú takúto návštevu na Slovensku od vstupu SR do NATO, pričom tá predchádzajúca bola ešte v 90. rokoch.
„Diskutovať budeme o vzájomnej veľmi intenzívnej obrannej spolupráci, o posilňovaní východnej hranice NATO vrátane vytvorenia spojeneckej jednotky NATO eFP na Slovensku a tiež o situácii na Ukrajine vrátane ďalších foriem pomoci, ktorú jej spoločne môžeme poskytnúť,“ uviedol slovenský šéf obrany.

Detaily programu budú postupne zverejňované v koordinácii s Ministerstvom obrany USA. „Môžem však potvrdiť, že Slovenská republika je jedinou krajinou, ktorú minister Austin bilaterálne navštívi v rámci jeho príchodu do Európy na rokovanie ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli,“ podčiarkuje Naď./agentury/

X X X

Weiss dostal od Zemana štátne vyznamenanie: Peter, zaslúžil si sa o dva štáty

Slovenský politik a diplomat Peter Weiss dostal štátne vyznamenanie Českej republiky, medailu "Za zásluhy I. stupně",
„Peter, ty si sa zaslúžil o štáty dva,“ povedal Zeman dlhoročnému veľvyslancovi v Českej republike Weissovi pri odovzdávaní ocenenia. Weiss sa mu poďakoval za vyznamenani, za prácu a za priateľstvo, keďže sa poznajú od roku 1990. Ako ambasádor v Prahe pôsobil Weiss v rokoch 2013 až 2020.

Spolu s Petrom Weissom dostal toto vyznamenanie aj generál Milan Maxim, bývalý Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky./agentury/