Generálna prokurátorka štátu New York Letitia Jamesová žiada bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa, aby prišiel svedčiť pod prísahou v rámci vyšetrovania možného podvodu v realitnej spoločnosti nesúcej jeho meno. Vo štvrtok o tom informoval denník Washington Post, na ktorý sa odvolala tlačová agentúra AFP.

Generálna prokurátorka Jamesová požiadala Trumpa, aby osobne prišiel vypovedať do jej úradu, ktorý vyšetruje, či spoločnosť The Trump Organization protizákonne nahlásila falošné hodnoty svojich nehnuteľností, aby tak prípadne získala výhody v bankách a daňové výhody, píše Washington Post.

Jamesová žiada, aby Trump prišiel svedčiť 7. januára, uvádza Washington Post s odvolaním sa na ľudí oboznámených so záležitosťou. Jamesovej úrad sa odmietol vyjadriť k správe v denníku. Zatiaľ sa k nej nevyjadril ani Trump.
Vyšetrovanie preveruje, či spoločnosť Trump Organization klamlivo zveličila hodnotu určitých nehnuteľností, keď žiadala v bankách o pôžičky, a neskôr nahlásila oveľa nižšie hodnoty, keď deklarovala majetok za účelom súvisiacim s daňami.

Trumpov syn Eric, ktorý je výkonným viceprezidentom spoločnosti, vypovedal v Jamesovej úrade o tejto záležitosti v októbri 2020.
Americký exprezident je pod tlakom viacerých vyšetrovaní justičných orgánov. Vyše štyri hodiny ho vypočúvali aj 18. októbra, pretože naňho podala žalobu skupina protestujúcich, ktorí tvrdia, že Trumpovi ochrankári ich pred šiestimi rokmi napadli.

Trumpovu organizáciu vyšetruje aj okresný prokurátor newyorskej časti Manhattan za možné finančné trestné činy a poisťovací podvod.
Trump Organization a jej dlhoročný finančný riaditeľ Allen Weisselberg v júli na súde v New Yorku odmietli priznať vinu z 15 trestných činov podvodu či daňových únikov.

Súdny proces sa začne v polovici roka 2022.
Trump medzitým bojuje aj proti tomu, aby prokuratúra získala jeho daňové priznania za dlhé roky; snaží sa tomu zabrániť.
A vo Washingtone sa pokúša zabrániť tomu, aby kongresové vyšetrovanie útoku jeho podporovateľov na Kapitol zo 6. januára malo prístup k záznamom Bieleho domu týkajúcim sa spomínaného dňa.
Vyšetrovania v New Yorku však zrejme na budúci rok stratia dynamiku. Jamesová sa plánuje vo voľbách v roku 2022 uchádzať o post guvernéra štátu a prokurátor na Manhattane Cyrus Vance koncom tohto roka odstupuje, píše AFP./agentury/

X X X

Tatranci pochovávali cestovný ruch. Od vlády žiadajú otvorenie reštaurácií

Za posledný rok mali reštaurácie vo Vysokých Tatrách otvorené bez výraznejších obmedzení iba štyri mesiace. Podnikatelia sú preto zadlžení až po uši.

: V Starom Smokovci sa pred vládnou vilou Kamzík stretla približne stovka tatranských gastro-podnikateľov, ich zamestnancov a sympatizantov, aby symbolicky pochovali cestovný ruch vo Vysokých Tatrách. Mnohé tatranské reštaurácie totiž už dlhšiu dobu balansujú na hrane krachu.

Od piatka 10. decembra sa na Slovensku spúšťa lyžovačka, v režime očkovaný-prekonaný sa od 25. decembra otvárajú hotely či penzióny. V prevádzke budú zároveň aj wellness a fitnes centrá. Na dôležitú súčasť cestovného ruchu však nové opatrenia vlády v boji s pandémiou Covid-19 nepamätajú, a tou sú stravovacie služby.

„Tento rok je výrazne horší ako prvý rok pandémie. Z 12 mesiacov sme zatvorení alebo výrazne obmedzení osem mesiacov. Podniky sú zadlžené až po uši, v tomto mesiaci už nie je z čoho zamestnancom poslať výplaty,“ zhrnula výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lucia Blašková.
Pozrite si protest Tatrancov:

Cestovný ruch je prvý na rane
Cestovný ruch vo Vysokých Tatrách zamestnáva približne 10-tisíc ľudí. Jeho zástupcovia preto požadujú naplnenie verejného prísľubu vlády o tom, že vakcína predstavuje slobodu a požadujú otvorenie stravovacích prevádzok. Zároveň žiadajú jasne stanovené pravidlá bez diskriminácie.

„Cestovný ruch na Slovensku je ako jediný segment diskriminovaný v rámci celého priemyslu. Hostia k nám nemôžu prísť a plnohodnotne využívať všetky služby, ale môžu prejsť hranicu, či už do Poľska, Maďarska, Rakúska, a užívať si voľnosť zaočkovaných a služby cestovného ruchu,“ povedal predseda predstavenstva Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Martin Novotný, ktorý zároveň šéfuje Hotelu Slovan v Tatranskej Lomnici.

Aj keď tatranské hotely spúšťajú v týchto dňoch rezervácie na zimnú sezónu, bonitnejšia klientela tentokrát do Vysokých Tatier nepríde. Rezervovala si totiž pobyty v zahraničných destináciách, prevádzka ktorých sa neobmedzila.
Podnikatelia majú jasné požiadavky

„Naše prevádzky sme zatvorili bez jasného plánu a scenára budúceho možného fungovania alebo odškodňovania. Tak, ako sme my rýchlo reagovali na každú farbu covid automatu, očakávame rovnako rýchly a aktívny prístup štátu k nám,“ dodala Blašková.

Zástupcovia obmedzených a zatvorených prevádzok z Vysokých Tatier a Popradu preto predstavili svoje požiadavky - otvoriť pre očkovaných a prekonaných od 18. decembra všetky prevádzky vrátane reštaurácií a wellness, okamžite navýšiť podporu pre cestovný ruch z 10 na 20 percent z poklesu tržieb, obnoviť schému prvej pomoci plus od novembra a znížiť DPH na 10 percent pre gastro segment od 1. apríla budúceho roka.

Ak Tatranci nedostanú odpoveď v podobe návrhu férových riešení do 16. decembra, nátlakové kroky na vládu budú stupňovať a do Vianoc prídu na protest priamo pred Úrad vlády v Bratislave. Obdobná akcia sa uskutoční aj v piatok 10. decembra v Liptovskom Mikuláši. K Vysokým Tatrám sa protestami pridajú i turistické regióny z Liptova, Oravy a Banskobystrického kraja, aktuality.sk

X X X

Zástupcovia gastrosektora v Tatrách: Ak nám to neprídu vysvetliť z Bratislavy, pôjdeme pred vládu

Pred vládnou vilou Kamzík v Starom Smokovci sa vo štvrtok stretli zástupcovia obmedzovaných a zatvorených prevádzok z Vysokých Tatier a Popradu pod názvom Pohreb cestovného ruchu, ktorú nazvali prechádzkou na zdravom vzduchu.
Zástupcovia obmedzovaných a zatvorených prevádzok z Vysokých Tatier a Popradu pred vládnou vilou Kamzík v Starom Smokovci počas protestu na podporu cestovného ruchu v regióne, 9. december 2021

Predstavili päť zásadných požiadaviek. Otvoriť pre očkovaných a „prekonaných“ od 18. decembra všetky prevádzky vrátane reštaurácií a wellnessov, okamžité navýšenie podpory pre cestovný ruch z 10 percent na 20 z poklesu tržieb, obnovenie schémy prvej pomoci plus-plus od novembra a zníženie DPH na desať percent pre gastrosegment od 1. apríla budúceho roka.
Spoločne chceli poukázali aj na to, že fungujúci cestovný ruch je v tomto regióne pilierom hospodárstva a zamestnanosti, ktorý živí približne 10-tisíc rodín od Ždiaru po Podbanské, ktoré sú priamo závislé od cestovného ruchu.

Chýba jasný plán
„Tento rok je výrazne horší ako prvý rok pandémie. Z dvanástich mesiacov sme zatvorení alebo výrazne obmedzení osem mesiacov. Mnohí z nás sme na pokraji krachu. Podniky sú zadlžené až po uši, v tomto mesiaci už nie je z čoho zamestnancom poslať výplaty. S meniacimi sa farbami Covid automatu sa pravidlá sprísňovali a cestovný ruch bol opätovne prvý na rane. Naše prevádzky sa zatvorili bez jasného plánu a scenára budúceho možného fungovania alebo odškodňovania. Tak ako sme my rýchlo reagovali na každú farbu Covid automatu, očakávame rovnaký rýchly a aktívny prístup štátu k nám,“ povedala výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lucia Blašková.

Zástupcovia obmedzovaných a zatvorených prevádzok z Vysokých Tatier a Popradu pred vládnou vilou Kamzík v Starom Smokovci počas protestu na podporu cestovného ruchu v regióne, 9. december 2021
„Protestom sme sa kvôli zlej epidemickej situácii veľmi dlho bránili. Teraz však ide aj o naše životy. Plne preto podporujeme kroky, ktoré sa začali diať vo Vysokých Tatrách a stotožňujeme sa s požiadavkami, ktoré sú z hľadiska nášho prežitia absolútne kľúčové. Tu už sa totiž nebavíme len o krachovaní segmentu, ale aj o tragických životných situáciách. Vysoké Tatry sú len prvým krokom, postupne sa k nim však bude pridávať aj zvyšok Slovenska. V prípade, že aj naďalej zostaneme zo strany vlády ignorovaní, celé naše zúfalstvo vyvrcholí ešte pred Vianocami v hlavnom meste,“ povedal Viliam Pavlovský, prezident Aliancie slovenskej gastronómie.

Robíme, čo môžeme
Vláda stanovila pred treťou vlnou pandémie, podľa vlastného vyjadrenia, jasné pravidlá a spustila Covid automat.
„Zástupcovia z cestovného ruchu neboli vypočutí ani prizvaní k rokovaniam o týchto pravidlách, ale aj tak sme ich dodržiavali. Veľakrát aj nad rámec stanovených opatrení, kontrolovali sme OTP režim, testovali zamestnancov, starali sa o ich bezpečnosť i bezpečnosť klientov v našich prevádzkach zavedením prísnych hygienických štandardov, čo boli ďalšie a ďalšie náklady navyše,“ vyratúva Pavlovský.

„Ani teraz, počas zatvorenia, sme nesedeli so založenými rukami, prebrali sme úlohu štátu a zobrali do vlastných rúk aj iniciatívu na podporu zdravotníkov a našej nemocnice. Založili sme iniciatívu Pomôžme našej nemocnici, oslovili sme Prešovský samosprávny kraj na spoluprácu a v regióne organizujeme mobilné očkovanie. Investovali sme vlastný čas, energiu a zdroje desiatok ľudí, ktorým záleží na verejnom zdraví, a masívne očkovanie prebieha vo všetkých obciach v okrese Poprad. Rovnako však potrebujeme prežiť a postarať sa o vlastné rodiny, firmy a zamestnancov. Naša iniciatíva je úspešná, pretože sa vďaka nej v regióne zaočkovalo 1 500 osôb a pokračujeme ďalej," pridáva sa Blašková.

Zástupcovia obmedzovaných a zatvorených prevádzok z Vysokých Tatier a Popradu pred vládnou vilou Kamzík v Starom Smokovci počas protestu na podporu cestovného ruchu v regióne, 9. december 2021
Zástupcovia gastrosektora žiadajú, aby sa preto pravidlá nastavili jasne a boli dlhodobo platné. Chcú byť súčasťou rokovaní o návrhoch opatrení. „Poučme sa zahraničím, tam sú pravidlá funkčné. Naši klienti odchádzajú za najbližšie hranice, kde si môžu užívať sľubovanú slobodu a služby,“ upozorňuje Pavlovský.

„Zúfalá situácia si vyžaduje zúfalé činy. Dnes už nie je čas na vyčkávanie, preto, ak nášmu volaniu o pomoc nepríde odpoveď vo forme návrhu férových riešení od vlády do 16. decembra, budeme náš hlas stupňovať. Postupne sa k nám pridávajú ďalšie regióny a túto výzvu sme pripravení predniesť osobne so zástupcami nášho segmentu z celého Slovenska otvoreným protestom v Bratislave,“ dodal Pavlovský.

Klienti odchádzajú do zahraničia
„Celé toto obdobie môžeme prirovnať k natlakovanej kuchte, ktorá iba syčí, syčí, a keď ju necháte tak, jednoducho vybuchne. Dostávame iba sľuby. Najviac nás mrzia prázdne prevádzky. Vidíme, ako ľudia odchádzajú do zahraničia, kde všetko funguje,“ povedal Miloš Štefánik z Chaty pod Soliskom.

„Naša spoločnosť má viaceré zariadenia. Hoci môžeme fungovať cez okienka, je to málo. Ubytovanie je úplne odstavené. Máme sto zamestnancov, ktorých sme si vychovali a stále si ich chceme udržať, aby sme mohli ponúkať kvalitné služby. Čo teraz s nimi? Dúfame v zdravý rozum a máme vieru, že dôjde k náprave. Veľa klientov čakalo, aká bude situácia na konci roka. Keďže sa neuvoľnili reštaurácie, aj tí, čo mali rezervovaný pobyt, ho zrušili. Ľudia nechcú za tie peniaze jesť niekde v izbe z plastu. Idú radšej do blízkeho zahraničia,“ konštatuje Igor Harabin, konateľ spoločnosti Aplend.

„Je to katastrofa. Zajtra mám dať výplaty ľuďom. Mám zamestnané aj dve matky samoživiteľky a nemám ich z čoho vyplatiť. Nech im to prídu vysvetliť z Bratislavy, keď si trúfajú. Cítime sa ako vyvrheli vo vlastnej krajine. Riadime sa podľa opatrení vyspelých štátov, ale keď príde na odškodnenie, nič nedostávame,“ rozčúlil sa Pavol Kováč z Popradu./agentury/

X X X

Väčšina Slovákov si myslí, že za držbu do jedného gramu marihuany by nemalo byť väzenie

Väčšina Slovákov si myslí, že držba do jedného gramu marihuany len pre vlastnú potrebu by nemala byť trestaná odňatím slobody. Vyplýva to z priebežného prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj, ktorý zverejnili v diskusnej relácii Na hrane.

Súhlasí s tým 65 percent opýtaných. Agentúra AKO vykonala telefonický prieskum na vzorke 700 respondentov od 6. do 9. decembra.
Respondentov položili otázku: Súhlasíte či nesúhlasíte s tým, že po novom by už prechovávanie marihuany v množstve do jedného gramu len pre vlastnú potrebu nebolo trestané odňatím slobody, tak ako to bolo doteraz, ale napríklad podmienečným trestom?
Proti zmierneniu trestu bolo 31,5 percenta opýtaných./agentury/

X X X

Ako koalícia vyrieši paragraf 363? Čaká sa na Kolíkovú, v zálohe je Baránikov návrh

Koalícia sa na zmenách právomoci generálneho prokurátora nevedela zhodnúť od leta.
V najbližších dňoch sa definitívne ukáže, čo bude so známym paragrafom 363 Trestného poriadku. Národná rada sa totiž priblížila k záveru svojho rokovania, kam odsunula aj novelu tohto paragrafu od poslanca SaS Alojza Baránika. Zákonodarca navrhuje kompetenciu generálneho prokurátora zásadne obmedziť.

Svoju zmenu predložil bez predchádzajúceho súhlasu koaličnej rady, čo by sa na základe koaličnej dohody robiť nemalo. Návrh zostal na rokovaní, vládne strany sa ho však rozhodli odsunúť na koniec schôdze ako istú poistku. Predstavenie zmeny sa totiž čaká aj od ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS).

Preložené hlasovanie
„Plán je taký, že sa to najskôr odložilo na koniec schôdze. Vtedy sa dozvieme, ako sa to nakoniec odohrá. A ak sa nič nezmení, tak sa to hlasovanie preloží na najbližšiu riadnu schôdzu, teda na tzv. februárovú,“ vysvetľuje Baránik, čo by sa malo diať s jeho návrhom.

Hlasovať sa o ňom teda zrejme na tejto schôdzi nebude. No koalícia ho tam ponechala ako určitú poistku, keby Kolíková napokon neprišla so žiadnou zmenou. Poslanec však predpokladá, že úprava sa udeje.
„S tým počítam, je to súčasť programového vyhlásenia vlády, že to bude súčasťou novely Trestného poriadku, inak by nedávalo zmysel to, čo robíme,“ hovorí Baránik.

Podľa neho by novela Trestného poriadku mohla byť predstavená v najbližších dňoch. Aktuálna posledná schôdza v tomto roku sa skončí podľa odhadov v utorok budúci týždeň.
V najbližších dňoch
Na predstavenie novely sme sa pýtali aj rezortu spravodlivosti. Jeho šéfka Mária Kolíková minulý týždeň zverejnila novelu Trestného zákona. Zmeny v Trestnom poriadku zatiaľ nepredstavila. Udiať by sa to mohlo v najbližších dňoch.
„Novelu Trestného poriadku by sme radi predstavili v najbližších dňoch. Tak ako sme avizovali, chceme v rámci nej priniesť aj návrh riešenia pre ustanovenie paragrafu 363,“ odkázal hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.
Baránikovu iniciatívu považuje za legitímnu a myslí si, že je skutočne na mieste zúžiť predmetné ustanovenie paragrafu 363, dodáva hovorca s poukázaním na programové vyhlásenie vlády.

Paragraf 363 Trestného poriadku sa do širšej pozornosti dostal koncom tohto leta. Generálnemu prokurátorovi poskytuje možnosť zasahovať do rozhodnutí nižšie postavených prokurátorov alebo policajtov.
Koncom leta na jeho základe zrušil námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera obvinenie exriaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému (nominant Sme rodina). Kandera zastupoval šéfa prokurátorov Maroša Žilinku, ktorý tvrdil, že sa z rozhodovania pre možný konflikt záujmov vylúčil.

Kandera cez paragraf 363 zrušil časť obvinenia aj konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi, ktorý sa však na slobodu nedostal, pretože čelil aj ďalším obvineniami.

Programový záväzok
Časť zástupcov koalície, ktorá si do programového vyhlásenia napísala, že „preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu“, zrušenie obvinení pobúrilo natoľko, že sa rozhodli konať čo najskôr.

V koalícii však vznikla roztržka. Proti zmenám v právomoci generálneho prokurátora sa totiž postavil predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár. Podľa neho paragraf 363 žiadne zásadnejšie zmeny nepotrebuje.
Rovnako ako jeho odporcovia sa oprel o programové vyhlásenie vlády. Kým časť koalície, ktorá je za zrušenie alebo zásadné obmedzenie tejto právomoci, hovorí, že to majú napísané aj v programe, Kollár sa odvolával na to, že tam je napísané, že sa taká možnosť len preskúma. Šéf Sme rodina sa dokonca vyhrážal, že ak dôjde k zmene paragrafu, odíde z koalície.

Do konfliktu bez ďalšej konzultácie vstúpil poslanec Baránik a do parlamentu predložil návrh na zásadnú zmenu paragrafu. Sme rodina vtedy vyhlásila, že zákonodarca porušil koaličnú dohodu.
„Koaličná rada zaviazala Alojza Baránika, aby svoj návrh presunul na februárovú schôdzu a dovtedy budú debaty v rámci koalície,“ vysvetľoval v novembri pre Aktuality.sk šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský.

Dôvody obmedzenia
Podľa Baránika je dnes kompetencia generálneho prokurátora koncipovaná tak široko, že stratila charakter mimoriadneho opravného prostriedku.
„Je totiž možné zrušiť nielen rozhodnutia vo veci samej, ale aj rozhodnutia procesného charakteru. Taktiež je možné zrušiť rozhodnutia v prospech, ale i v neprospech obvineného,“ píše koaličný poslanec v dôvodovej správe k svojmu návrhu.
Preto navrhuje zúžiť okruh osôb, ktoré môžu podať návrh na postup podľa paragrafu 363, len na poškodeného a zúčastnenú osobu, ktorí budú môcť navrhnúť zrušenie rozhodnutia len v neprospech obvineného.
„Rovnako aj generálny prokurátor bude môcť zrušiť právoplatné rozhodnutie z úradnej povinnosti len v neprospech obvineného,“ konštatuje o správe, aktuality.sk

X X X

Farmári sa dočkajú viac peňazí. Vlčan predstavil stratégiu na ďalšie roky

Rezort pôdohospodárstva predstavil zmeny v podpore agropatravinárstva. Obmenou prejdú aj dotácie, pričom korupcia z minulosti by sa už nemala opakovať.
Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nom. OĽANO) Samuel Vlčan zverejnil dokument, na ktorý agropotravinári čakajú už dlhé mesiace. Rezort minulý týždeň poslal do Bruselu Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2023 – 2027 v rámci neformálnej konzultácie.

Ako vyplýva zo stratégie, poľnohospodári dostanú nielen viac peňazí na dotáciách, ale budú môcť čerpať aj viac financií zo zvýhodnených úverov. Okrem iného štát chce viac pomáhať aj mladým a malým farmárom.

Posun vpred
Odborníci napriek niektorým výčitkám hodnotia Vlčanovu stratégiu pozitívne, pretože by mohla posunúť zbedačený slovenský agro sektor dopredu.
Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta (Sme rodina) za najpozitívnejšie považuje fakt, že sa ministrovi podarilo dosiahnuť vyššiu mieru kofinancovania druhého piliera (projektové podpory) zo štátneho rozpočtu.
V rokoch 2014-2020 sa štát podieľal na spolufinancovaní na úrovni 25,7 percenta. Po novom by to malo byť 36,92 percenta.
„Pozitívne hodnotím väčšiu podporu mladým farmárom, ktorú bude možné čerpať v prvom aj v druhom pilieri vo väčšej miere, ako to bolo predtým. Mladá generácia však potrebuje aj ďalšiu pomoc v prístupe k pôde, či bankovým produktom. Preto ma teší, že sa vyčlenilo dostatok finančných prostriedkov na granty, bonifikácie úrokov a ďalšie finančné nástroje na produktívne investície vo výške až 1,25 mld. EUR,“ priblížil Karahuta.

Veľa neproduktívnych dotácií
Šéf parlamentného výboru taktiež dúfa, že v novom období farmári lepšie využijú schémy podpory pre organizácie výrobcov a kratšie odbytové reťazce, ktoré môžu výraznejšie pomôcť predaju domácich kvalitných potravín.
„K zabezpečeniu potravinovej sebestačnosti Slovenska však tiež musíme urobiť ešte veľký investičný krok v rámci potravinárskeho priemyslu, ktorý môže spracúvať domáce poľnohospodárske suroviny,“ dodal.

Karahuta si neodpustil ani kritiku, ktorá sa však týka Bruselu. Mrzí ho totiž, že Európska komisia nenavrhla iné rozdelenie prostriedkov v prvom pilieri medzi odviazanými platbami a viazanými na produkciu. Jednotná platba na plochu totiž nepodnecuje pestovateľov k väčšej diverzifikácii produkcie, skôr naopak - venujú sa ekonomicky výhodným plodinám, ktorými sú hlavne olejniny a obilniny.

Na viazané platby pre špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu poľnohospodárom zostáva najviac 15 percent z celkového balíka priamych platieb, čo je podľa neho málo.
V neposlednom rade Karahutovi v novej stratégii chýba podpora chovu monogastrických zvierat - ošípané či hydina. To je však tiež v dôsledku politiky Bruselu, ktorý za posledné roky na tieto zvieratá nedal ani euro.
Pritom európskych chovateľov sužuje Africký mor ošípaných či vtáčia chrípka a zároveň ich drtí konkurencia z krajín mimo EÚ.

Menej korupcie
Za pozitívne hodnotí v novej stratégii šéfredaktor portálu Polnoinfo.sk Juraj Huba zmenu prístupu v rámci vyplácania podpôr.
„V rámci nášho strategického plánu dochádza k určitému prehodnoteniu vyplácania podpôr určených na investície. To je práve tá časť mešca spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorej sa v minulosti dotkla aj korupčná kauza Dobytkár. Postupne tak dochádza k odklonu od grantových schém. Nové nastavenie má dostať vo výraznej miere do popredia finančné nástroje. Tie majú za cieľ pomôcť najmä menším a stredným poľnohospodárom, ktorí získajú záruku za úvery a tak sa dostanú k cudzím, ale návratným, zdrojom,“ vysvetlil Huba.

Priama pomoc od štátu tak bude smerovať na bonifikáciu úrokov či istiny úverov od komerčných bánk. Tieto inštitúcie tak budú dohliadať na to, aby financie smerovali len tým poľnohospodárom, ktorí ich dokážu aj reálne splatiť a teda budú nasmerované do efektívnych projektov.

V minulosti často dotácie smerovali spriazneným osobám, kde finančná návratnosť nehrala žiadnu rolu.
„Intenzita pomoci bude nižšia ako boli poľnohospodári zvyknutí v uplynulých rokoch. V priemere sa hovorí o 20-tich percentách. Na druhej strane pokiaľ to bude návratný zdroj, posudzovaný komerčnou bankou, môže to výrazne zrýchliť vyhodnocovanie projektov a pomôcť aj nízkej produkcii z hektára, ktorú na Slovensku máme,“ povedal Huba.

Podľa neho práve slabá produktivita je našim najväčším problémom. Za okolitými štátmi výrazne zaostávame vo finančnom vyjadrení produkcie z hektára. Česká republika a Maďarsko majú o 30-percent vyššiu produkciu z hektára ako my, Poľsko o 50-percent, Rakúsko o 140-percent, Nemecko dokáže z hektára pôdy získať takmer trojnásobok nášho výstupu a Holandsko až 12-násobok.

Menej Bruselu, viac Slovenska
Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore (SPPK) sa pozdáva, že Brusel dal členským krajinám značnú voľnosť pri nastavovaní pravidiel vo svojich strategických plánoch.
„Zo stratégie vyplýva, že sa chce ministerstvo zamerať na vyššiu podporu špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby. Stále ale diskusia trvá, čo je pre nás dôležité, keďže sadzby sa pri niektorých komoditách navrhujú aj znížiť, nielen zvýšiť“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Poľnohospodári združení v SPPK majú výčitky najmä voči zavádzaniu redistributívnej platbe a stropovaniu dotácií. To je namierené voči veľkým hráčom sektore, aby neodčerpávali všetky dotácie na úkor malých farmárov.
„Ak zavedieme stropovanie, tak by sa podľa nás malo týkať iba základnej platby a malo by zohľadňovať odvodové a mzdové náklady. Určite by sa do neho nemali zarátavať ekoschémy. Ak zavedieme stropovanie, bude to mať minimálny finančný dopad s vysokou administratívnou záťažou. Prepočty hovoria, že takýmto spôsobom získame ročne len 4 mil. eur, ktoré sa presunú do druhého piliera,“ priblížila Holéciová.

Zároveň však dodala, že nie sú proti podpore malých a stredných poľnohospodárov. Tých by mal štát však podporovať adresnejšími opatreniami, nie prostredníctvom redistributívnej platby, ktorá svojou výškou nebude motivovať malé podniky k zmene podnikateľskej činnosti smerom k špeciálnej rastlinnej či živočíšnej výrobe, aktuality.sk

X X X

Poisťovňa Generali a Generali Česká pojišťovna spájajú svoje sily

Odo dňa 19. 12. 2021 sa spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s., ktorej súčasťou je aj Európska cestovná poisťovňa a Genertel, a spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s. organizačne prepoja.

Pre klientov poisťovne Generali na Slovensku sa nič nemení. Všetky existujúce zmluvy zostávajú zachované v rovnakom rozsahu, v akom boli dojednané. Produkty a služby budú naďalej poskytované v rovnakom rozsahu a kvalite ako doposiaľ, a to prostredníctvom pobočky spoločnosti Generali Česká pojišťovna a.s. s názvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu.

Vďaka spojeniu s jednou z najväčších poisťovní zo Skupiny Generali v regióne strednej a východnej Európy bude môcť Generali aj v budúcnosti stále zlepšovať servis a ponuku pre svojich klientov na Slovensku, aktuality.sk

X X X

Pomoc Litve je prejavom našej solidarity voči partnerom, tvrdí premiér Heger

Slovensko daruje Litve demontovateľnú bariéru na ochranu schengenskej hranice.
Slovensko darovaním demontovateľnej bariéry Litve pomáha s ochranou vonkajšej hranice Európskej únie (EÚ). Vo štvrtok to uviedol slovenský premiér Eduard Heger (OĽANO). TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Dočasné riešenie
„Keď nás Litva požiadala o pomoc s ochranou našej spoločnej schengenskej hranice s Bieloruskom, neváhali sme. Presne v takýchto situáciách je potrebné prejaviť solidaritu voči našim partnerom a jasne ukázať, že EÚ je náš životný priestor a schengenské hranice sú naše spoločné európske hranice," povedal predseda vlády.
Podľa neho ide o dočasné riešenie situácie, pričom za najvhodnejšie považuje nasadenie moderných monitorovacích prostriedkov, ktoré môžu byť financované aj z prostriedkov Európskej únie.

Darovaciu zmluvu na 6,6 km dlhú demontovateľnú bariéru, ktorá bude slúžiť na zabezpečenie vonkajšej hranice Schengenského priestoru, podpísal vo štvrtok vo Vilniuse minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).
Umelo vyvolávaný migračný tlak
„Týmto bezprecedentným darom minister vnútra ukázal, že Slovensko stojí pri svojich európskych partneroch," uviedol Heger.
Umelo vyvolávaný migračný tlak zo strany Bieloruska predseda vlády označil za „podlý čin" bieloruského autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka.

„Nenecháme sa vydierať režimom, ktorý bezohľadne hazarduje s ľudskými životmi. Som preto rád, že sme ako Únia promptne schválili dodatočné sankcie proti režimu, ktorý sa na tomto podieľa," uviedol Heger.
Premiér zároveň zdôraznil, že zneužívanie migrantov na politické účely zo strany Bieloruska je pre Úniu novou bezpečnostnou výzvou, ktorá si vyžaduje konkrétne riešenia, aktuality.sk

X X X

Hanckov gól nasmeroval Spartu do play off EKL. Šláger pre Neapol

Slovenský futbalista Dávid Hancko pomohol svojím gólom k triumfu Sparty Praha nad Bröndby Kodaň 2:0 v záverečnom 6. kole skupinovej fázy Európskej ligy UEFA 2021/2022.

Dávid Hancko a Lukáš Haraslín oslavujú gól Sparty.
Český vicemajster v základnej zostave aj s Dominikom Holecom a Lukášom Haraslínom víťazstvom potvrdil tretiu priečku v A-skupine a na jar sa tak predstaví v play off o osemfinále Európskej konferenčnej ligy (EKL).

Prvenstvo vo svojich skupinách a priamy postup do marcového osemfinále EL si vo štvrtok zabezpečili Spartak Moskva, Eintracht Frankfurt, Galatasaray Istanbul a CZ Belehrad.
Pridali sa ku kvartetu Bayer Leverkusen, Olympique Lyon, AS Monaco a West Ham United, ktoré už dávnejšie získalo istotu účasti v najlepšej šestnástke./agentury/