Dôraz na suverenitu Európskej únie vo všetkých oblastiach jej činnosti bude presadzovať Francúzsko počas svojho predsedníctva v Rade EÚ. Uviedol to vo štvrtok v Paríži pred európskymi novinármi francúzsky minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Jean-Yves Le Drian.

Le Drian v rámci predstavovania priorít francúzskeho predsedníctva spresnil, že Paríž bude v rámci rokovaní s členskými krajinami presadzovať suverenitu eurobloku v oblasti zdravotníctva, v priemyselnej a obchodnej politike, pri riešení migrácie, v oblasti digitalizácie a regulácie internetu, ale aj pri budovaní spoločnej obrany a vesmírnej politiky, presadzovaní klimatickej agendy a posilňovaní európskeho sociálneho modelu, ktorý je „jedinečný na celom svete".

Pripomenul, že pre Paríž je rozhodujúce zaistiť posilnenie pozície EÚ vo svete s dôrazom na ochranu ľudských práv a demokracie. Naznačil, že Únia nemôže hovoriť o demokracii, hodnotách a ľudských právach, ak ich nedodržiavajú všetky jej členské krajiny, a upozornil, že pre Paríž ide o hodnoty, o ktorých nemožno s nikým „rokovať".

X Partnerstvá s blízkymi susedmi

V oblasti zahraničnej politiky je podľa neho dôležité budovanie partnerstiev s blízkymi susedmi EÚ, nadviazanie permanentného dialógu s Afrikou a užšie vzťahy s Áziou a Tichomorím. Za najväčšie výzvy považuje napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, rokovania o jadrovej dohode s Iránom, nestabilitu v Líbyi či hrozby, ktoré predstavuje situácia v regióne Sahelu.

Le Drian uviedol, že Francúzsko je zástancom dialógu s Ruskom v záujme deeskalácie napätia na hraniciach s Ukrajinou. Považuje to za „strategickú agendu" už na začiatku predsedníctva, keď dochádza k viacerým diplomatickým aktivitám a rokovaniam. Zmienil sa o mimoriadnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, o rokovaniach medzi USA a Ruskom či aktivitách Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej od 1. januára šéfuje Poľsko.

X Schôdzka šéfov diplomacie so Stoltenbergom

Šéf francúzskej diplomacie spresni, že v dňoch 13. a 14. januára bude v Breste hostiť neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ, na ktoré je pozvaný aj generálny tajomník NATO.
„V tejto súvislosti som zdôraznil zodpovednosť Európanov prispieť a prostredníctvom konkrétnych návrhov sa aktívne zúčastniť na príprave a vedení rozhovorov s Ruskom v bodoch, kde sú ohrozené ich vlastné bezpečnostné záujmy. Požadovanie dialógu s Ruskom na základe parametrov, ktoré sú v súlade s našimi záujmami kolektívnej bezpečnosti, je užitočné a nevyhnutné na posilnenie strategickej stability v Európe," uviedol Le Drian v oficiálnom vyhlásení zverejnenom v stredu.
Pred novinármi v Paríži dodal, že Európania sú „aktérmi svojej bezpečnosti" a ak chcú zabezpečiť „strategickú stabilitu" v Európe, nemôžu byť iba "divákmi" rusko-amerického dialógu, ale chcú byť jeho súčasťou. Ak napríklad Rusko navrhne kroky nevýhodné pre EÚ, tak euroblok príde s vlastnými návrhmi v oblasti bezpečnosti a stability v súlade s helsinským procesom, čo znamená aj nedotknuteľnosť hraníc.

X Obnovenie dialógu s Ruskom

Le Drian dodal, že Francúzsko ako súčasť normandského formátu rokovaní o konflikte na východe Ukrajiny očakáva obnovenie dialógu s Ruskom a dodržiavanie minských dohôd, Moskva však podľa neho nedáva dostatočne najavo, čo chce. Pripomenul, že francúzsky prezident Emmanuel Macron v roku 2019 navrhol plán pre východnú Ukrajinu, ktorý hovoril o štatúte území na Donbase, voličskej základni tohto regiónu, nezhoršovaní humanitárnej situácie či výmene zajatcov.
Minister spresnil, že spolu so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom pripravujú spoločné vyhlásenie o postupe eurokomisie a francúzskeho predsedníctva k situácii na hraniciach medzi Ruskom a Ukrajinou.
Na otázky novinárov, ako vníma nepokoje, ktoré prepukli v Kazachstane, Le Drian vyjadril obavy, aby "sociálny výbuch" neprerástol do politických nepokojov. Odsúdil násilnosti, ku ktorým došlo, a v mene francúzskeho predsedníctva vyzval všetky strany, tak v Kazachstane, ako aj mimo jeho hraníc, na umiernenosť a otvorenosť na dialóg, aktuality.sk

X X X

Ako pripravujú kajúcnikov, aby boli ochotní svedčiť? Ako zvieratá v cirkuse

Sudca krajského súdu Peter Šamko vysvetľuje, ako prebieha vo väzbe tzv. preparácia obvineného. Považuje to za tortúru a navrhuje sériu opatrení, ktoré by mali takéto praktiky obmedziť.
Šamko hovorí o „preparácii“ obvineného najmä v súvislosti akousi prípravou spolupracujúcej osoby, teda kajúcnika. Inými slovami postupnej príprave, spracovaní obvineného, aby vypovedal želateľným spôsobom.

„Nezriedka sa takého osoby rozhodli spolupracovať s políciou až vo výkone väzby, pričom pred vzatím do väzby trestnú činnosť popierali a k ich obratu (priznaniu toho, z čoho boli obvinení a k udávaniu aj ďalších osôb) došlo až v podmienkach výkonu väzby,“ píše Šamko na portáli pravnelisty.sk.
Ako píše, „nezaškodí si“ pripomenúť vyšetrovaciu metódu, ktorá slúži na „výrobu“ kajúcnikov. „Teda na to, aby sa z popierajúcich (spupných) obvinených stali pokorní (skrotení) kajúcnici schopní posúvať obvinenia aj na ďalšie osoby,“ ozrejmuje. Pričom dodáva, že táto metóda sa využíva doposiaľ.

Šamko pripomína, že fyzický nátlak na obvineného je neakceptovateľný, ale „psychické donútenie má už inú procesnú kvalitu, pretože je takmer nemožné ho preukázať“. Alebo sa neberie až tak vážne, pretože väzba na takmer každého vplýva psychicky negatívne.

„Často takéto psychické násilie ani nemožno zistiť, pretože obvinený sa dostane do takého duševného stavu, že už iba mechanicky opakuje svoje výpovede a to aj po prípadnom prepustení z väzby na slobodu, či konaní pred súdom,“ dodáva krajský sudca. A predpokladá, že takéto deformácie vo vyšetrovaní sa využívajú vtedy, keď je orgán činný v trestnom konaní presvedčený o spáchaní trestného skutku, „má fixnú ideu a vedie vyšetrovanie zámerne tým smerom, aby túto verziu presadil“.

Čo je preparácia obvineného?

Šamko ju popisuje ako kombináciu metód psychického a fyzického nátlaku, pričom využíva strach obvineného, jeho izoláciu a sľubovanie výhod či odmien, ak sa obvinený bude správať želateľným spôsobom.
Zjednodušene sudca vysvetľuje, že metóda preparácie je postavená na princípe krotenia alebo cvičenia divých zvierat v cirkuse: izolácia od necvičených zvierat, zvyk na konkrétneho človeka, systém výhod a systém opakovaného cviku. /agentury/

X X X

Pre nepokoje Kazachstan žiada o pomoc alianciu vedenú Ruskom

Prezident Tokajev označuje demonštrantov slovom „teroristi“.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v stredu požiadal o pomoc Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) vedenú Ruskom. Spravil tak v súvislosti s protestami v krajine, ktoré prerástli do nepokojov a na ktorých čele podľa neho stoja „teroristi". Tí sa podľa Tokajeva zmocnili na letisku v meste Alma-Ata niekoľkých lietadiel, informovali agentúry TASS a AFP.
Ničenie a vandalizmus
„Dnes som sa obrátil na lídrov krajín ODKB s prosbou o poskytnutie pomoci Kazachstanu na prekonanie teroristickej hrozby," uviedol Tokajev v televíznom vysielaní. Zároveň vyhlásil, že „teroristické bandy", ktoré vyvolávajú nepokoje v Kazachstane, boli „vycvičené v zahraničí".

Podľa Tokajeva sa teroristické skupiny „zmocňujú objektov infraštruktúry – konkrétne sa zmocnili letiska v Alma-Ate a piatich lietadiel vrátane niekoľkých zahraničných".
„Alma-Ata čelí útoku, ničeniu a vandalizmu. Obyvatelia Alma-Aty sa stali obeťami útoku teroristov, zločincov," uviedol Tokajev v televíznom vysielaní.

Nejmenej osem mŕtvych
Počas masových protestov, ktoré prerástli do nepokojov, zahynulo podľa kazašského ministerstva vnútra osem príslušníkov miestnych bezpečnostných zložiek, pričom zranenia utrpelo ďalších 317 príslušníkov, píše ruská rozhlasová stanica Echo Moskvy. Polícia v Alma-Ate v stredu tiež informovala o vyše 500 zranených civilistoch.

Vzhľadom na pretrvávajúce nepokoje v krajine v stredu vyhlásili výnimočný stav, ktorý platí na celom území Kazachstanu. Počas jeho trvania platí zákaz vychádzania od 23.00 h večer do 7.00 h ráno a sú zakázané akékoľvek hromadné akcie.
Protesty proti vysokým cenám pohonných látok – konkrétne skvapalneného ropného plynu (LPG) – trvajú v Kazachstane od začiatku tohto roka. Zvýšenie cien LPG je podľa demonštrantov nespravodlivé vzhľadom na skutočnosť, že Kazachstan je vývozcom plynu a ropy a má bohaté energetické zásoby, približuje AFP. Vláda zrušenie cenového stropu argumentovala tým, že nízka cena LPG je neudržateľná, aktuality.sk

X X X

Preč s dedom! Hnev Kazachov zosobňuje muž, ktorý nechal po sebe premenovať hlavné mesto

Kazachstanu vládol železnou rukou takmer tri desaťročia. Exprezident Nursultan Nazarbajev si sám vybral nástupcu. Po „vodcovi národa“ premenovali aj hlavné mesto. Vzbúrený ľud teraz ničí jeho pamätníky v krajine.
Kazachstan sa zmieta v nepokojoch. Krátko po novom roku ich vyvolal nárast cien skvapalneného ropného plynu (LPG). Protesty proti energetickej dražobe sa však rýchlo zvrtli na demonštrácie za zmenu režimu v republike.

Jeho symbolom v bývalej postsovietskej krajine v strednej Ázii je Nursultan Nazarbajev. V Kazachstane vládol od roku 1991. V roku 2019 odovzdal moc nástupcovi, ktorého si sám vybral – Kasymovi-Žomartovi Tokajevovi.

Ten však nezosobňuje koncentrovaný hnev roky utláčaných Kazachov. „Preč s dedom!“ skandujú mnohí demonštranti v mestách po krajine. Nemyslia pritom na Tokajeva ale Nazarbajeva. Nahnevaný ľud ničí jeho pamätníky.
V Kazachstane už hodiny trvá výpadok internetu, koordináciu demonštrantov sťažuje aj nedostupnosť telefónnych liniek. Čo sa aktuálne deje, je ťažké zistiť pre ľudí v krajine a len s veľkými problémami informácie prenikajú do zahraničia.
Kazašské spravodajské weby sú nedostupné. Vysiela štátna televízia, viaceré iné televízne kanály však tiež nie sú dostupné. Úmyselné odrezanie ľudí od internetu kazašským režimom nie je pritom ojedinelé. Podobné prípady sa stali už v minulosti.

X Začínal ako hutník

Nursultan Nazarbajev sa narodil v roku 1940. Kariéru začínal ako hutník v meste Temirtau. Neskôr vstúpil do komunistickej strany a krátko pred rozpadom Sovietskeho zväzu sa stal členom politbyra.
Priazeň ľudu si spočiatku získal zabezpečením zahraničných investícií do energetického priemyslu či hutníctva a zvládaním diplomatických vzťahov so susednými veľmocami – Ruskom a Čínou.

Aj keď hlavný ruský kozmodróm Bajkonur sa nachádza v Kazachstane a ruština je najrozšírenejším jazykom v krajine, Nazarbajev upustil od hlbšej integrácie ruskej a kazašskej ekonomiky, aká bola typická v sovietskom období.

X Bez jadrových zbraní

Kazachstan sa pod jeho vedením vzdal jadrových zbraní, čo Západ ocenil. Pustil sa do ekonomických reforiem. Vďaka tomu sa krajina vyhla sociálnym nepokojom, aké zmietali v ostatných rokoch okolité krajiny.
Podľa agentúry Reuters rodina Nazarbajeva stále ovláda veľkú časť kazašskej ekonomiky. So ženou Sarou má tri dcéry – Darigu, Dinaru a Aliju.
Zatiaľ čo je susedný Afganistan v moci radikálneho islamu, kazašský „vodca národa“, ako sa Nazarbajev od roku 2010 necháva titulovať, udržiaval náboženských radikálov pod kontrolou a incidenty spájané s nimi boli skôr ojedinelé.

X Mrakodrapy v stepi

Do konfliktmi zmietanej krajiny by len ťažko prúdili zahraničné investície. V Kazachstane však rozhodne nerozkvitala demokracia, skutočná opozícia v parlamente nebola prípustná.
V roku 1997 spravil zo sídla niekdajšiej vojenskej pevnosti v stepiach na severe krajiny hlavné mesto. O rok neskôr nechal Akmolu premenovať na Astanu.

V priemyselnom centre krajiny vyrástli presklené mrakodrapy. Inak pustá krajina dlhé roky prosperovala z nerastného bohatstva.
Astanu v roku 2019 premenovali na Nursultan, na počesť exprezidenta mesto nesie jeho meno. Tento rozmar bývalého vladára však nebudí hnev obyvateľov Kazachstantu tak, ako obvinenia, že Nazarbajev menoval na kľúčové miesta vo vláde vlastných príbuzných.

Obsadil nimi dôležité posty v priemyselných podnikoch. Potláčal slobodu médií a dosiaľ žiadne voľby v krajine medzinárodní pozorovatelia neoznačili za slobodné a spravodlivé.

X Tokajev mu vzal funkciu

Čo je s 81-ročným Nazarbajevom v súčasnosti, nie je známe. Od prepuknutia nepokojov začiatkom roka 2022 na verejnosti nevystúpil.
Tokajev ho v nádeji, že zmierni hnev davu odvolal z postu šéfa bezpečnosnej rady krajiny. Pozíciu mal pritom pôvodne zastávať doživotne. Zabezpečovala mu imunitu pred trestným stíhaním. Navyše mohol vďaka nej zasahovať do politického diania v krajine aj po „odchode do dôchodku“, aktuality.sk

X X X

Veľvyslankyňa USA: Obranná dohoda nevytvára žiadne trvalé základne na Slovensku

Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi SR a USA nevytvára žiadne trvalé základne na Slovensku. Ozbrojené sily USA budú môcť byť na Slovensku len s povolením Slovenska. V stanovisku to uviedla veľvyslankyňa USA na Slovensku Bridget Brinková.
Pripomenula, že schválenie Dohody o spolupráci v oblasti obrany je na SR ako suverénnej a samostatnej krajine. „Z dohody nevyplýva a dohoda ani nepovoľuje trvalú prítomnosť amerických síl na Slovensku,“ zdôraznila Brinková. Dohoda uznáva slovenské právo a jurisdikciu.

„Spojené štáty majú podobné dohody s veľkou väčšinou našich spojencov v NATO vrátane slovenských susedov – Maďarska a Poľska,“ spresnila veľvyslankyňa. Dohoda je podľa jej slov výhodná pre obe strany.
Spojeným štátom poskytne právny základ pre americké investície do spoločnej obrannej infraštruktúry na Slovensku. „Tieto investície budú prínosom pre slovenské vlastné obranné kapacity, rovnako tak budú prínosom pre spojencov v NATO. Takisto odľahčia slovenský rozpočet a zdroje tak môžu byť použité na iné domáce priority,“ vysvetlila Brinková.

Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi SR a USA (DCA) by umožnila americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Platiť by mala desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) pri predstavení dohody zdôraznil, že ide o štandardnú medzinárodnú dohodu. Deklaroval, že dokument plne rešpektuje suverenitu SR. V prvej vlne má dohoda umožniť čerpať približne 100 miliónov dolárov na modernizáciu obrannej infraštruktúry. Akákoľvek infraštruktúra, ktorá bude postavená, bude majetkom SR./agentury/

X X X

Trump mohol pred rokom pochovať demokraciu. Útok na Kapitol stále nevyšetrili a čas sa kráti

Bývalému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi stále hrozí, že za krvavé násilnosti jeho prívržencov spred roka skončí za mrežami.
Bola to celkom iná doba a niečo podobné sa už nikdy nemalo zopakovať. V skutočnosti sa nasledujúcich vyše 200 rokov ani nič podobné v amerických dejinách opäť nestalo.

Prezidentom Spojených štátov bol vtedy istý James Madison, Biely dom sa ešte nevolal Biely dom ale Prezidentská vila a o jeho chod sa starali desiatky často aj neplnoletých otrokov.

Keď britské vojská 24. augusta 1814 zaútočili na Washington, bola to síce krvavá no relatívne krátka bitka trvajúca len niečo viac ako deň. Američanov od katastrofy ochránil dar z nebies v podobe nečakaného hurikánu, a aj vďaka nemu sa invázia Britov skončila už po 26 hodinách a vyžiadala si „len“ 30 mŕtvych.

Nikdy odvtedy sa hlavné mesto USA nestalo terčom útoku (s výnimkou 11. septembra).
Až prišiel 6. január 2021 a stovky podporovateľov prezidenta Donalda Trumpa obsadili sídlo amerického Kongresu, washingtonský Kapitol.
Dnes si Američania pripomínajú prvé výročie udalosti, ktorú niektorí označujú za najväčší útok na demokraciu v krajine v novodobej histórii krajiny.

No americká verejnosť stále nepozná presnejšie detaily toho, ako k niečomu podobnému vôbec mohlo prísť. A podľa prieskumov viac ako polovica podporovateľov Republikánskej strany stále verí, že Trumpovi v skutočnosti volebné víťazstvo v prezidentských voľbách „ukradli“.

Viceprezidenta chceli zabiť
Všetko sa to začalo ešte v to stredajšie ráno 6. januára. Vtedajší prezident Trump si vo do washingtonského parku Eclipse zvolal svojich podporovateľov, aby im oznámil, že neuznáva výsledky prezidentských volieb. Pris spočítavaní hlasov vraj nastali podvody, hoci dodnes žiadne konkrétne dôkazy neponúkol.

Naopak, premiérovi štátu Georgia Bradovi Raffensbergerovi sa krátko predtým vyhrážal, aby „našiel“ 11 780 chýbajúcich hlasov na Trumpovo víťazstvo. Práve toľko mu v Georgii chýbalo, aby tam porazil Joa Bidena. Dnes za to Trumpovi stále hrozí trestné stíhanie.

Trump na demonštrácii zo 6. januára verejne vyzval svojich priaznivcov, aby sa nezmierili s výsledkami volieb. „Budeme pekelne bojovať a ak nebudete pekelne bojovať, nikdy nebudete mať žiadnu krajinu. Takže poďme sa prejsť k Penssylvania Avenue,“ zneli Trumpove slová.
Bolo krátko po 1. hodine poobede a Trumpovi prívrženci sa skutočne vydali tadiaľ, kam ich vyzval vtedajší dosluhujúci prezident – k budove Kongresu.

„Hádžu po nás kovové tyče. Niekoľko zranených na strane bezpečnostných zložiek,“ zahlásil vtedy jeden z washingonských policajtov. Pomoc však prišla neskoro, keď do budovy Kapitolu prenikli už stovky Trumpových priaznivcov.
V tej chvíli sa v nej nachádzali senátori aj ďalší najvyššie postavení americkí politici vrátane šéfky dolnej komory, Snemovne reprezentantov, Nancy Pelosiovej či viceprezidenta Mikea Pencea, ktorého sa niektorí radikáli údajne chystali zabiť.
Päť mŕtvych, viac ako sto zranených. Ďalší spáchali samovraždy
Útok si napokon vyžiadal päť obetí, z nich jeden bol policajt. Ďalších 138 príslušníkov zákona bolo zranených – mnohí skončili v nemocniciach s dolámanými končatinami a rebrami a jeden prišiel o oko. Štyria ďalší policajti v nasledujúcich týždňoch spáchali samovraždy.

Aj napriek tomu americká verejnosť dodnes nepozná všetkých vinníkov. A ak sa naplnia prieskumy verejnej mienky pred blížiacimi sa voľbami do Kongresu, možno ich ani nikdy nespozná.
Časť vyšetrovania si zobral na starosť výbor Snemovne reprezentantov. Všetko však zatiaľ prebieha za zatvorenými dverami a verejné vypočutia svedkov udalostí sa začnú až v najbližších dňoch. Všetko chcú stihnúť do kľúčových volieb naplánovaných na 8. novembra.

Musia to stihnúť do kľúčových volieb
V nich budú Američania rozhodovať o všetkých 435 kreslách v dolnej komore Kongresu, teda v Snemovni reprezentantov. Vymení sa aj tretina zástupcov v 100-člennom Senáte.

V Senáte dnes majú demokrati a republikáni rozdelené kreslá presne pol na pol (ak medzi demokratov rátame aj dvoch formálne nezávislých). No v prípade patu v hlasovaní môže za demokratov hlasovať aj viceprezidentka Kamala Harrisová a majú tak de facto väčšinu.
Väčšinu má strana prezidenta Joa Bidena aj v Snemovni reprezentantov. To sa však po 8. novembri tohto roka môže zmeniť. Prezident Joe Biden čelí rekordnej nepopularite, verí mu len asi 40 percent Američanov, najmenej odkedy sa 20. januára minulého roka stal 46. prezidentom USA.
Aj preto chcú vyšetrovanie útoku na Kapitol v Kongrese stihnúť ešte do novembra.

Skončí Trump za mrežami?
Vo vyšetrovacom výbore Snemovne sedí sedem demokratov a dvaja republikáni, no ak sa republikánska strana chopí moci, môžu ho zrušiť. Verejné vypočúvanie svedkov útoku na Kapitol bude aj preto hlavnou predvolebnou témou.
„Naša demokracia bola pár centimetrov od zruinovania,“ vyhlásil nedávno šéf výboru Bennie Thompson.
Vyšetrovanie paralelne prebieha aj na súdoch, obvinených je až 725 násilníkov. Z nich 165 sa už priznalo z účasti na nepokojoch.
Stíhaniu ešte stále môže čeliť aj samotný Trump. Práve správa výboru Snemovne reprezentantov, ktorá sa očkáva v lete, môže prispieť k tomu, aby ho obvinil americký generálny prokurátor, ktorý zároveň pôsobí ako federálny minister spravodlivosti.
Teoreticky tak exprezident môže skončiť aj za mrežami. Ak sa ho nepodarí obviniť z podnecovania násilností, stále ho chcú stíhať aj za pokus o volebný podvod v štáte Georgia, aktuality.sk

X X X

Povinné očkovanie tínedžerov či bezplatné PCR testy. Pravidlá na európskych školách sú rôzne

V Rakúsku bude od februára povinné očkovanie pre všetkých nad 14 rokov, v Poľsku sa budú musieť od marca povinne očkovať učitelia. Rodičia slovenských školákov by mali svoje ratolesti otestovať ešte pred nástupom do školy.
Po druhej vlne pandémie patrilo Slovensko v Európskej únii (EÚ) medzi štáty s najdlhšie zatvorenými školami. Kým európsky priemier bol podľa štatistík UNESCO mapujúcich obdobie do konca roka 2020 17 týždňov, na Slovensku to bol takmer dvojnásobok – prezenčná výučba bola stopnutá na 32,7 týždňa. Horšie na tom boli len Česko, Severné Macedónsko a Bosna a Hercegovina.

Ministerstvo školstva na čele s Branislavom Gröhlingom (SaS) sa po dlhodobej kritike zo strany rodičov i časti odbornej verejnosti postavilo za otvorené školy. Keď vláda koncom novembra sprísňovala protipandemické opatrenia pre rekordné počty nakazených a hospitalizovaných, koaličná SaS využila právo veta a postavila sa proti plošnému zatvoreniu škôl. Argumentovala aj tým, že školy nie sú ohniskom nákazy a viac ako 70 percent pedagógov bolo zaočkovaných prvou dávkou.
Od 29. novembra 2021 sa však zatvorili jazykové školy, umelecké školy či centrá voľného času. Fungovať mohli len online. Neskôr sa za počítače nakrátko vrátili aj stredoškoláci a žiaci druhého stupňa základných škôl.
Všetci školáci by mali opäť zasadnúť do lavíc 10. januára. Ako situáciu ovplyvní nástup variantu omikron, ťažko predpokladať. Niektorí odborníci upozorňujú, že jeho vysoká nákazlivosť môže byť rizikom práve pre nezaočkované deti. V skupine do 18 rokov nepodstúpilo vakcináciu zhruba 800-tisíc detí a mladých ľudí z takmer milióna.
Slovensko: testy pred nástupom do školy

Ministersto školstva vyzvalo rodičov, aby deti pred návratom do škôl otestovali. Zároveň odporučilo, aby sa testy opakovali dvakrát týždenne. Na tento účel by malo slúžiť viac ako tri milióny testov. Nosenie rúšok bude povinné pre všetky deti základných a stredných škôl. Výnimku majú školáci so závažnými poruchami autistického spektra, so stredným a ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím a ich pedagógovia i odborní zamestnanci. Výnimku majú aj žiaci počas športovania.
V novembri minulého roka fungovali vnútorné športoviská pre deti nad 12 rokov v režime OTP – očkovaný, testovaný, prekonaný. Podľa vyhlášky zo decembra 2021 sa zmenil režim na OP – očkovaný, prekonaný. Zacvičiť si tak môžu deti nad 12 rokov, ktoré sú zaočkované alebo za posledných 180 dní prekonali koronavírus. Zo štatistík vyplýva, že sa zatiaľ zaočkovala približne štvrtina detí vo veku 12 až 18 rokov.

Koncom roka sa nakrátko zaviedlo povinné testovanie pred mimoškolskými krúžkami aj pre deti od 5 do 12 rokov. Pre rodičov to znamenalo zvýšené náklady, cena antigénového testu na MOM-ke sa pohybovala od 5 do 15 eur. Vláda nakoniec rozhodla, že budú stačiť samotesty zo školy a v prípade športovísk udelila výnimku. V takomto režime majú fungovať všetky záujmové útvary. Pre školy v prírode a lyžiarske výcviky platí ešte od agusta minulého roka stopka.

Česko: bezplatné PCR testy pre školákov
V susednom Česku chodili žiaci do škôl celú jeseň, do školských lavíc sa vrátili aj po vianočných prázdninách. Od 3. do 16. januára prebieha na školách dvakrát do týždňa preventívne testovanie antigénovými testami – v pondelok a vo štvrtok. Od 17. januára sa bude testovať každý pondelok. Deti od 12 do 18 rokov fungujú v OTP režime, testovať sa môžu zadarmo. Momentálne majú nárok na päť PCR testov mesačne.

Český minister zdravotníctva Vlastimil Válek chce, aby deti mohli i v tomto školskom roku absolvovať lyžiarsky výcvik. Pre deti do 18 rokov by mali byť s minimálnymi obmedzeniami. V súčasnosti sa totiž môžu deti do 12 rokov ubytovať len s negatívnym PCR testom, ktorý platí sedem dní. Ak by chceli používať na svahu lanovku, musia sa testovať každé tri dni.
Pandemická situácia v krajine sa koncom minulého roka zlepšila.

Poľsko: povinné očkovanie učiteľov
Poľsko zatvorilo školy od 20. decembra minulého roka. Dôvodom bol nástup variantu omikron a rekordné čísla nakazených. Výnimku mali len materské školy a jasle. Do zatvorenia škôl nebolo testovanie žiakov povinné, školáci museli dodržiavať rozostupy a nosiť rúška. Rodičia mali obmedzený vstup do školských objektov. Športoviská a lyžiarske strediská fungovali v režime OTP.

Pandemická situácia v krajine sa medzičasom zlepšila. Poľskí školáci sa vrátia do lavíc 9. januára. Konkrétne pravidlá platné na školách neboli známe. Od marca však bude platiť povinné očkovanie pre učiteľov, zdravotníkov aj príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Veľká Británia: pravidelné testovanie
Po Vianociach sa do škôl vracajú aj deti na britských ostrovch, ktoré aktuálne čelia prudkému nárastu nových prípadov. Pravidlá pre testovanie i ďalšie opatrenia sa v jednotlivých oblastiach líšia. Vo Walese sa školy otvoria 10. januára, žiakov budú testovať trikrát do týždňa. V Škótsku musia dodržiavať bezpečné rozostupy. Školáci sú rozdelení do skupín, ktoré sa nestretávajú a učitelia nosia rúška. V Anglicku nemusia nosiť rúška minimálne do 26. januára, kedy úrady situáciu prehodnotia.

Všetci žiaci vo Veľkej Británii by mali po návrate do školy absolvovať test, učitelia si ho museli alebo musia urobiť doma. Následne sa odporúča, aby sa všetci vrátane detí nad šesť rokov testovali dvakrát do týždňa. Rovnaké odporúčania sa vzťahujú aj pre návštevu krúžkov a mimoškolských aktivít. Tie môžu navštevovať všetky deti bez obmedzenia, pre deti nad šesť rokov sa však odporúča preventívny samotest. Rodičia si ich môžu vyzdvihnúť v lekárňach alebo objednať cez štátny web.

Dánsko: výučba v skupinách a testovanie
Prudký nárast nových prípadov spôsobený variantom omikron zažíva aj Dánsko, kde od 15. decembra minulého roka zatvorili školy. Opäť sa otvorili 5. januára. Žiaci sú rozdelení do skupín, ktoré sa medzi sebou nesmú miešať. Rovnako majú fungovať aj mimoškolské aktivity a krúžky. Úrady odporúčajú preventívne testovanie dvakrát do týždňa. Testovať sa bude priamo na školách – pred alebo počas vyučovania. Žiaci starší ako 15 rokov sa musia preukázať potvrdením o očkovaní, prekonaní alebo negatívnom testovaní – v prípade PCR testu nesmie byť výsledok starší ako 72 hodín, antigénový test platí 48 hodín. Rúška sú povinné len pre učiteľov. Dánsko má 79-percentnú zaočkovanosť.
Maďarsko: bez povinných rúšok a testovania

V Maďarsku, kde sa situácia po rekordných číslach z konca roka postupne upokojila, neplatí na školách plošná povinnosť nosiť rúška. Zavedenie tohto pravidla je na rozhodnutí riaditeľov jednotlivých školských zariadení. Podobne ako v Poľsku, ani tu sa deti v školách netestujú. Tréningy a iné mimoškolské aktivity by mali fungovať bez obmedzení.

Rakúsko: povinné očkovanie pre všetkých nad 14 rokov
V Rakúsku, ktoré vyhlásilo koncom novembra minulého roka celoštátny lockdown, boli zatvorené aj školy. Na začiatku školského roka museli žiaci absolovať PCR testy. Neskôr bolo testovanie povinné len v školách zaradených v druhom alebo treťom stupni rizika. Rovnako to platilo aj pre povinnosť nosiť rúška.

Po novom by mal každý školák dostať tzv. „corona test pass“. Pridelenie modrej, zelenej, červenej alebo zlatej nálepky bude závisieť aj od toho, či žiak absolvoval PCR test alebo antigénový test v škole, nechal sa otestovať mimo nej alebo je zaočkovaný.
Čo sa týka služieb a voľnočasových aktivít vrátane návštevy lyžiarskych stredísk a hotelov, pre deti do 12 rokov platí výnimka z testovania. Pre starších školákov platí povinnosť OP, splniť ju môžu aj pomocou takzvaného preukazu „Holiday-Ninja-Pass“. Staršie nezaočkované dieťa, ktoré chce mať výhody OP, musí počas piatich dní absolvovať minimálne tri testy, z ktorých najmenej dva sú PCR. Využiť môže aj bezplatné testovanie na školách. Ak sú výsledky negatívne, platnosť výhod OP sa skončí siedmy deň od prvého testu.
Od 1. februára Rakúsko zavádza povinné očkovanie pre osoby staršie ako 14 rokov, aktuality.sk

X X X

Hygienici varujú pred viacerými nebezpečnými farbami na tetovanie

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR varuje pred viacerými nebezpečnými farbami na tetovanie. Je možné, že výrobky sa nachádzajú aj na Slovensku.
Upozornil na to Marek Eliáš z odboru komunikácie ÚVZ SR.
Nebezpečná môže byť farba na tetovanie s názvom Intenze Formula 23 a značkou Intenze Tattoo Ink. Krajinou pôvodu sú Spojené štáty americké a výrobcom je Intenze products Inc. Ide o výrobnú dávku Batch BK1551MX40, Lot SS295, pričom výrobok je ponúkaný cez internet na stránke https://tattoo.eaststreet.se/. „Ide o bielu plastovú fľašku s červeným uzáverom, zabalenú v kartónovej škatuľke," opísal Eliáš.

Výrobok obsahuje podľa jeho slov nadmerné množstvo jednotlivých polycyklických aromatických uhľovodíkov, ktoré môžu spôsobiť rakovinu a môžu byť mutagénne a toxické pre reprodukciu.

ÚVZ tiež varuje pred farbou na tetovanie s názvom Fusion Ink Basic Black značky FUSION INK. Ide o typ výrobku Fusion Ink Basic Black a výrobnú dávku LOT# 59-081720, ktorá má exspirovať 17. augusta 2023. Výrobok pochádza z USA a výrobcom je Fusion Ink. Výrobok je rovnako ponúkaný cez internet na stránke www.lundberg-custom.com/se. Ide o 30-mililitrovú čiernu plastovú fľašku s modro-čiernou etiketou.

„Výrobok obsahuje nadmerné množstvo polycyklického aromatického uhľovodíka naphthalene, ktorý môže spôsobiť rakovinu a môže byť mutagénny a toxický pre reprodukciu," upozornil Eliáš.
Tretím nebezpečným výrobkom môže byť farba na tetovanie s názvom World Famous Tattoo Ink Samuel O´Reilly Red a značkou World Famous Tattoo Ink. Ide o typ výrobku Samuel O´Reilly Red a výrobnú dávku BATCH B40404/LOT WFSOR 200407. Produkt pochádza z USA a výrobcom je World Famous Tattoo Ink. Tovar je dostupný na internete a je to červená farba na tetovanie v plastovej fľaške. "Výrobok obsahuje nadmerné množstvo niklu. Nikel môže spôsobiť podráždenie pokožky a vyvolať alergické reakcie," spresnil Eliáš.

Varovanie platí aj pre farbu na tetovanie s názvom Eternal Ink Deep Red značky ETERNAL INK. Ide o typ výrobku Eternal Ink Deep Red a výrobnú dávku IE004025. Výrobok má dátum exspirácie marec 2023 a pochádza z USA. Výrobcom je Eternal Ink a výrobok je ponúkaný cez internet. Farba má 30 mililitrov a je v čiernej plastovej fľaške so žltou etiketou.
„Výrobok obsahuje nadmerné množstvo polycyklického aromatického uhľovodíka a aromatického amínu. Vymenované farby na tetovanie nie sú v súlade s rezolúciou Rady Európy, ktorá stanovuje požiadavky a kritériá na bezpečnosť farieb na tetovanie a permanentný make-up," dodal Eliáš.

Nebezpečné kozmetické výrobky nahlásil do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) kontrolný orgán vo Švédsku, aktuality.sk

X X X

Za prvé januárové dni sa dalo prvýkrát zaočkovať 767 seniorov

Za prvý januárový týždeň eviduje Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) vo vekovej kategórii 60 a viac rokov 767 aplikovaných prvých dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19.
Druhú dávku od začiatku roka do stredy (5. 1.) absolvovalo 1416 seniorov a 14.277 osôb dostalo tretiu dávku vakcíny.
Najväčší záujem seniorov o vakcináciu NCZI zaregistrovalo v Žilinskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji.

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) začal zároveň na Národnom futbalovom štadióne vo štvrtok očkovať deti vo veku päť až 11 rokov proti ochoreniu COVID-19. Deti by na preočkovanie mali prísť 27. januára. Vo štvrtok o tom informovali lekár BSK Tomáš Szalay a podpredseda BSK pre oblasť zdravotníctva Juraj Štekláč, aktuality.sk

X X X

Kazašskí vojaci v centre Alma-Aty strieľajú do demonštranto

Kazašskí vojaci začali strieľať po demonštrantoch na hlavnom námestí v najväčšom kazašskom meste Alma-Ata, centre terajších nepokojov v Kazachstane, uviedla ruská agentúra TASS s odvolaním sa na očivých svedkov.

Podľa agentúry začali vojaci na námestí Republiky strieľať po osobách zúčastňujúcich sa nepokojov aj po automobiloch. Streľbu potvrdili aj spravodajcovia agentúr AFP a Reuters, ktorí sa nachádzajú na mieste prebiehajúcich nepokojov.
„Paľba na námestí neutícha ani po približne štvrťhodine, strieľajú po ľuďoch, ktorí prišli na námestie ozbrojení, strieľajú po autách. Sú ranení. Nie je jasné, či sú aj mŕtvi. Nedá sa tam dostať,“ povedal TASS nemenovaný svedok. Akcii kazašských vojakov predchádzali výzvy na odchod z hlavného námestia. „Nech všetci opustia námestie, začíname strieľať,“ znelo podľa médií z megafónov.

Pri nepokojoch prišlo v meste Alma-Ata už najmenej 13 policajtov o život, ďalších 353 príslušníkov poriadkových síl utrpelo zranenie. Polícia pri potláčaní nepokojov v meste zadržala asi 2-tisíc ľudí. O prípadných obetiach na strane demonštrujúcich kazašské úrady neinformujú. Hovorkyňa almaatskej polície Saltanat Azirbeková však spomenula „likvidáciu“ desiatok ľudí útočiacich na vládne budovy v tomto meste.

Niektoré zahraničné médiá to interpretujú ako potvrdenie, že strety si vyžiadali aj desiatky mŕtvych medzi demonštrantmi. Tí mali napadnúť niekoľko úradných budov vrátane budovy miestneho policajného oddelenia. Zranenia utrpelo vyše tisíc osôb, z ktorých takmer 400 museli hospitalizovať.

„V noci sa extrémisti pokúsili vtrhnúť do úradných budov, policajného oddelenia mesta Alma-Ata, ako aj do budov obvodných oddelení polície. Desiatky útočníkov bolo zlikvidovaných a prebieha ich identifikácia,“ uviedla Azirbeková pre kazašskú televíziu Chabar-24.

Nepokoje v Kazachstane
Vojenské veliteľstvo v Alma-Ate v noci na štvrtok oznámilo, že bezpečnostné sily v meste započali protiteroristickú akciu. Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v stredu totiž vyhlásil, že na čele nepokojov stoja „teroristi“.
Azirbeková vo štvrtok upozornila na to, že protiteroristická akcia stále prebieha v časti Alma-Aty, v ktorej sa nachádzajú úradné budovy, a vyzvala obyvateľov aj návštevníkov mesta, aby sa vyhýbali nebezpečenstvu a ostali doma.

Ruské jednotky v Kazachstane
Tokajev tiež požiadal v súvislosti s protestmi v krajine o pomoc Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorá sa rozhodla vyslať do Kazachstanu svoje mierové sily.
Rusko už medzičasom vyslalo svoje jednotky do Kazachstanu ako súčasť mierových síl vojenskej aliancie bývalých sovietskych republík, ktoré majú prispieť k upokojeniu situácie v stredoázijskej krajine zmietanej nepokojmi.

Vojenské transportné lietadlá prepravujú ruské výsadkové oddiely do Kazachstanu a prvé jednotky už pristúpili k plneniu stanovených úloh, uviedla ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na sekretariát Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Hlavnou úlohou je podľa sekretariátu chrániť dôležité štátne a vojenské zariadenia a pomáhať kazašským silám pri nastolení poriadku.

V reakcii na vyslanie ruských výsadkárov do Kazachstanu Európska únia vo štvrtok vyzvala Moskvu, aby ctila zvrchovanosť a nezávislosť tejto stredoázijskej krajiny. „Násilie musí skončiť. Zároveň vyzývame všetky strany na zdržanlivosť a na mierové riešenie situácie. EÚ je teraz samozrejme pripravená a ochotná podporiť dialóg v krajine,“ uviedol hovorca Európskej komisie.

Vozidlo ruských Ozbrojených síl na vojenskom letisku pri Moskve, ktoré bude nasadené na potlačenie nepokojov v Kazachstane, 6. januára 2022
Odhodlanie splniť spojenecké záväzky v rámci ODKB a pomôcť Kazachstanu vyjadrili podľa TASS tiež Tadžikistan a Kirgizsko.
Kirgizský parlament vo štvrtok však kvôli malej účasti poslancov nemohol schváliť vyslanie svojich vojakov do Kazachstanu. „Na mimoriadnom zasadnutí sa zišlo len štyridsať zákonodarcov,“ citovala agentúra TASS pracovníčku parlamentu. Vyslanie vojenských jednotiek do cudziny podľa kirgizských zákonov schvaľuje parlament a je potrebný súhlas najmenej 60 z 90 poslancov.

Korčok vyzval na deeskaláciu napätia
Slovensko sleduje vývoj aktuálnej situácie v Kazachstane s veľkým znepokojením. Občania Slovenska nachádzajúci sa v Kazachstane však podľa doposiaľ dostupných informácií neutrpeli počas nepokojov nijaké zranenia, uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.

„Situáciu v Kazachstane je potrebné čo najrýchlejšie deeskalovať a ukončiť strety, ktorých výsledkom sú obete na životoch. Pnutie v spoločnosti sa nedá vylúčiť, ale štát musí hľadať cesty, ako sa s nimi vysporiadať demokratickou cestou. Tou nie je násilie, ale dialóg s rešpektovaním zákonov a ľudských práv,“ uviedol Korčok vo vyhlásení.
Z informácií, ktoré má v súčasnosti k dispozícii slovenský rezort diplomacie, nevyplýva, že by medzi zranenými mali byť občania Slovenska. V Kazachstane však dlhodobo pôsobí niekoľko slovenských kňazov a rehoľných sestier, uvádza sa vo vyhlásení.
Čína označila nepokoje v Kazachstane za „vnútornú záležitosť“ susednej krajiny. Vyjadrila tiež presvedčenie, že sa kazašské úrady dokážu so vzniknutou situáciou vysporiadať, informovala agentúra DPA s odvolaním sa na ministerstvo zahraničia v Pekingu.

„Dúfame, že sa situácia stabilizuje a že bude obnovený normálny spoločenský poriadok,“ uviedol hovorca čínskej diplomacie Wang Wen-pin s tým, že Čínu a Kazachstan spája rozsiahle strategické partnerstvo. Stredoázijská krajina je predovšetkým dodávateľom energetických surovín do Číny, s ktorou zdieľa viac ako 1500 kilometrov dlhú hranicu.
Wang v stručnom vyhlásení nekomentoval vyslanie vojakov zo štátov Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti na čele s Ruskom do Kazachstanu, o ktoré v stredu požiadal kazašský prezident Tokajev.

Francúzsko a Británia vyzvali na ukončenie násilia
Británia vo štvrtok vyzvala na ukončenie násilných protestov v Kazachstane, uprostred nepokojov v tejto stredoázijskej krajine žiada Francúzsko zdržanlivosť a umiernený postoj od všetkých zúčastnených strán, vrátane jednotiek regionálnej bezpečnostnej aliancie vedenej Ruskom.

„Vyzývame proti ďalšej eskalácii a chceme vidieť mierovú rezolúciu,“ povedal novinárom hovorca britského premiéra Borisa Johnsona.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v Paríži uviedol, že aktuálne udalosti v Kazachstane sú mimoriadne znepokojujúce. „Vyzývame všetky strany – v Kazachstane i v rámci ODKB – aby preukázali umiernenosť a započali dialóg,“ povedal Le Drian.

Nemecká vláda svojich občanov varovala, aby do Kazachstanu v momentálnej nepokojnej situácii necestovali. Ako vo štvrtok informovalo ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne, generálny konzulát Nemecka v meste Alma-Ata na juhovýchode Kazachstanu zostane až do odvolania zatvorený. O konzulárne služby môžu nemeckí občania požiadať na veľvyslanectve v hlavnom meste Nursultan.

Vzhľadom na pretrvávajúce nepokoje v Kazachstane v stredu vyhlásili výnimočný stav, ktorý platí na celom území krajiny. Počas jeho trvania platí zákaz vychádzania od 23.00 h večer do 7.00 h ráno a sú zakázané akékoľvek hromadné akcie.
Nepokoje v Kazachstane prepukli v nedeľu v meste Žanaozen deň po zrušení cenového stropu na skvapalnený ropný plyn (LPG), ktorého ceny sa potom zdvojnásobili. Následne sa demonštrácie rozšírili do ďalších miest.

Demonštrácie viedli v stredu k odvolaniu vlády prezidentom Tokajevom, ktorý novému prechodnému kabinetu nariadil, aby usmernil ceny palív rovnako ako ostatného „spoločensky významného“ tovaru. Nepokoje to však nezastavilo.
Aerolinky rušia lety do Alma-Aty
Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa vo štvrtok oznámila, že prestala ponúkať pravidelné lety do najväčšieho kazašského mesta Alma-Ata. Urobila tak v reakcii na nepokoje, ktoré už niekoľko dní zmietajú týmto mestom aj ďalšími časťami stredoázijskej krajiny. Lety zrušil aj ruský letecký prepravca Aeroflot.

„Vzhľadom na vývoj sa Lufthansa rozhodla, že až do odvolania nebude ponúkať žiadne ďalšie pravidelné lety do Alma-Aty,“ povedal hovorca spoločnosti agentúre Reuters.
Letisko v Alma-Ate v stredu obsadili protivládni demonštranti, čo si vynútilo zastavenie leteckej prevádzky. Úrady neskôr oznámili, že letisko „oslobodili“ vládne bezpečnostné sily.

Štvrtkové lety do Alma-Aty, Aktau a kazašského hlavného mesta Nur-Sultanu podľa agentúry TASS zrušil aj Aeroflot. Cestujúci zrušeného stredajšieho letu kazašských aeroliniek Air Astana z Moskvy do Almaty sa museli presunúť do hotela v ruskej metropole. Lety do Kazachstanu dnes neuskutoční ani ďalší ruský prepravca Ural Airlines.
Už v stredu prestali lietať do Almaty kuvajtské aerolinky Jazeera Airways. Aerolinky Flydubai zo Spojených arabských emirátov v stredu oznámili, že zrušili let plánovaný na štvrtok z Almaty do Dubaja a že bezpečnostnú situáciu v Kazachstane starostlivo sledujú. /agentury/

X X X

Zima sa v Tatrách rozbieha pomaly. Ovplyvňuje ju Covid-19 i mimoriadne teplé počasie

Vlani zimné radovánky na horách prerušilo náhle rozhodnutie vlády o sprísnení lockdown-u. Táto zimná sezóna zatiaľ dáva Tatrancom nádej, že strediská ostávajú otvorené aj po 9. januári 2021.
Obdobie medzi Vianocami a sviatkom Troch kráľov nazývali podnikatelia v cestovnom ruchu vo Vysokých Tatrách "zlatým týždňom", no už druhú zimnú sezónu po sebe toto slovné spojenie neplatí.

Vlani ho prerušilo náhle rozhodnutie vlády, ktorá počas Silvestra 2020 schválila prísny lockdown s platnosťou od 1. januára 2021. Zatvorili sa tak všetky lyžiarske strediská, hotely i reštaurácie.
Neistota nepraje biznisu
Tento rok síce lyžiarske strediská otvorili už v polovici decembra a hotely ubytovali prvých hostí na Prvý sviatok vianočný, návštevnosť Tatier však výrazne ovplyvňuje neistota okolo vývoja pandemickej situácie.
„Pozitívne vnímame informáciu, že budeme naďalej otvorení aj po 9. januári. Až na jednu výnimku využili všetci podnikatelia aj možnosť, že sa od pondelka otvorili v režime očkovaní-prekonaní stravovacie zariadenia a reštaurácie. Absencia tejto služby výrazne ovplyvňovala dopyt po ubytovaní," opisuje aktuálne nálady v tatranskom cestovnom ruchu šéfka Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Lenka Rusnáková.

Záujmové združenie zastrešuje vyše 220 členov, z toho 174 ubytovacích zariadení rôznych kategórií. Zvyšok tvoria ďalšie subjekty cestovného ruchu - reštaurácie, cestovné kancelárie, Spolok horských vodcov, športové kluby, múzeá či lyžiarske školy.
Zahraničná klientela tentokrát do Vysokých Tatier vo veľkom počte nepricestovala. Podobne ako aj značná časť Slovákov, si totiž rezervovala pobyty v zahraničných destináciách, prevádzka ktorých sa neobmedzila.

Prispôsobujú sa meniacim podmienkam
Tentoraz tatrancom klientov ukradlo susedné stredisko na poľskej strane Tatier v Zakopanom a okolí. Poliaci svoj cestovný ruch nepriškrtili, hotely i reštaurácie tam boli bez obmedzení otvorené od leta.
Tatranskí hoteliéri v súčasnosti zaznamenávajú nový fenomén, ktorým sú rezervácie pobytov iba krátko pred nástupom na ubytovanie. V reakcii na zmenu správania návštevníkov preto viaceré ubytovacie zariadenia prispôsobili storno podmienky pobytov.

„Vzhľadom na neustály a neistý vývoj pandemickej situácie klienti neriskujú a neobjednávajú si pobyty s veľkým časovým predstihom. Deje sa tak aj kvôli platobným podmienkam pri storne pobytu. Rozhodli sme sa preto reagovať a znížili sme počet dní, počas ktorých môže klient bezplatne zrušiť rezervované ubytovanie," vysvetľuje manažérka hotelovej siete Aplend Michaela Stašová.

Kým bezplatné storno v tatranských rezortoch spoločnosti Aplend doposiaľ platilo v intervale 21 až 14 dní pred nástupom na pobyt, v súčasnosti sa skrátilo iba na päť dní.
Teplé počasie obmedzuje lyžovačku
Aktuálne "zlatému týždňu" vo Vysokých Tatrách nepraje ani počasie. V minulosti pritom platilo nepísané pravidlo, podľa ktorého boli tatranské Vianoce na blate a sneh prišiel až s príchodom rusky hovoriacej klientely na pravoslávne sviatky. Tie sa nazývajú aj ako Rusínske Vianoce a začínajú práve 6. januára - teda na sviatok Troch kráľov.

Výrazné oteplenie na Silvestra spôsobilo, že v podhorí sa úplne roztopila takmer 25-centrimetrová snehová pokrývka a viaceré menšie lyžiarske strediská mali kvôli dažďu na niekoľko dní odstavené zjazdovky.
Dialo sa tak napríklad v Ski-centre Kubašok v Spišskom Bystrom či v stredisku Ski Telgárt. Obľúbené lyžiarske stredisko Jakubkova lúka v Novom Smokovci pre nedostatok snehu ešte tatranská firma Tatry Mountain Resorts ani neotvorila.

Plusové teploty pritom poznačili i sezónnu novinku v uliciach Starého Smokovca v podobe dvoch ľadových obrazov. V najbližšej dobe ich preto čaká obnova. S príchodom mrazom budú pribúdať v centre Vysokých Tatier i ďalšie umelecké diela z ľadu. Projekt umeleckých ľadových výtvorov a sôch je výsledkom spolupráce miestnych organizácií a podnikov cestovného ruchu a detí a učiteľov mesta Vysoké Tatry, aktuality.sk