Maďarsko i Srbsko chcú mier. Ich záujmom je zostať mimo vojny, pretože vo vojne nie je možný ekonomický rozvoj. Zhodli sa na tom v sobotu v Belehrade predseda maďarskej vlády Viktor Orbán s prezidentom Srbska Aleksandarom Vučičom, informuje o tom agentúra MTI. Témami rozhovoru Orbána s Vučičom, na ktorých sa zúčastnil aj šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, boli rusko-ukrajinský konflikt, bezpečnostná situácia v Európe, eurointegračná perspektíva západného Balkánu a aktuálne otázky srbsko-maďarskej hospodárskej spolupráce, uviedol hovorca maďarského premiéra Bertalan Havasi.

Predstavitelia oboch štátov v sobotu slávnostne odovzdajú obnovený úsek železničnej trate z Belehradu do Noveho Sadu, ktorý je súčasťou trate z Belehradu do Budapešti. Srbsko začalo v novembri 2017 rozsiahlu modernizáciu železničného spojenia medzi Belehradom a Budapešťou. Ide o prvý spoločný projekt Srbska, Maďarska a Číny, aktuality.sk

X X X

Rusi použili hypersonické strely Kinžal. Obrana proti nim nie je

Hypersonické zbrane považujú odborníci za faktor, ktorý by mohol narušiť či zmeniť súčasnú globálnu vojenskú
rovnováhu. Na fotografii zverejnenej tlačovou službou ruského ministerstva obrany ruská stíhačka MiG-31 s raketou Kindžal štartuje z leteckej základne Hemeimeem v Sýrii 25. júna 2021.

Hypersonické zbrane sa pohybujú aspoň päťkrát väčšou rýchlosť než zvuk. Môžu preniknúť až do vesmíru, väčšinou ale ich let prebieha v zemskej atmosfére. Tieto zbrane vyvíja v posledných rokoch Rusko, USA, Čína aj niektoré ďalšie krajiny.
Existuje niekoľko typov vyvíjaných protilodných či protizemných striel či bezpilotných lietadiel, z ktorých niektoré už boli úspešne testované. Podľa vojenských expertov proti nim v súčasnej dobe neexistuje účinná obrana, niektorí sa však domnievajú, že tieto zbrane nie sú dostatočne presné.

Vďaka svojej veľmi vysokej rýchlosti, pohybu v atmosfére a schopnosti manévrovania sú hypersonické rakety súčasnými systémami protiraketovej obrany prakticky neodhaliteľné. Na ich pohon sa využívajú jednoduché reaktívne motory, respektíve varianty scramjet s nadzvukovým spaľovaním. Hypersonické rakety môžu niesť jadrové aj konvenčné hlavice. Podľa niektorých názorov môže vývoj novej generácie hypersonických zbraní narušiť či zmeniť súčasnú globálnu vojenskú rovnováhu. V súčasnosti je známych niekoľko vyvíjaných hypersonických lietadiel a striel v rôznych krajinách./agentury/

X X X

 Pri havárii lietadla počas cvičenia NATO zomreli štyria americkí vojaci

Piatkovú haváriu amerického vojenského lietadla V-22B Osprey na severe Nórska, ktoré sa zúčastňuje na cvičeniach NATO, neprežil nikto zo štvorčlennej posádky. Oznámila to v sobotu agentúra AFP odvolaním sa na nórsku armádu.
Podľa vyhlásenia ozbrojených síl tejto škandinávskej krajiny na miesto nešťastia dorazili v sobotu o 01.30 h SEČ príslušníci polície regiónu Nordland. Následne potvrdili, že štvorčlenná americká posádka prišla o život.

Lietadlo V-22B Osprey patriace americkej námornej pechote bolo nahlásené ako nezvestné v piatok večer, keď sa nachádzalo južne od Bodö, hlavného mesta regiónu Nordland, kde malo pristáť krátko pred 18.00 h.
Havarované lietadlo sa zúčastňovalo na cvičeniach NATO Cold Response, ktoré sa od 14. marca do 1. apríla konajú v severnom Nórsku a nesúvisia s ruskou inváziou na Ukrajinu. Zapojené sú do nich aj pozvané krajiny Partnerstva za mier.
Americká námorná pechota už skôr potvrdila správy o „nešťastí“ počas cvičení a uviedla, že nórske civilné orgány spustili pátraciu operáciu.
Napätie medzi Ruskom a NATO po invázii Moskvy na Ukrajinu prudko vzrástlo, cvičenia Cold Response, ktoré sa konajú každé dva roky, však boli plánované dávno predtým, ako sa ruská ofenzíva 24. februára začala./agentury/

X X X

Putin za jasotu 80-tisíc divákov velebil ruských vojakov

Ruský prezident Vladimír Putin označil záchranu ľudí pred genocídou za hlavný dôvod "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine, čo je oficiálny kremeľský termín pre inváziu, ktorú ruské ozbrojené sily na Putinov rozkaz začali 24. februára. 
Vladimir Putin zdraví v piatok 18. marca 2022 v Moskve ľudí počas svojho prejavu na koncerte k ôsmemu výročiu anektovaniu ukrajinského Krymu a Sevastopoľu.

Televízia Rossija 24 po niekoľkých minútach priamy prenos Putinovho prejavu na moskovskom štadióne Lužniki prerušila a pokračovala vysielaním záberov vlasteneckého koncertu z tohto štadióna, kde asi 80 000 Moskovčanov oslavovalo výročie pripojenia anektovaného ukrajinského polostrova Krym.

„Museli sme dostať Krym a Sevastopoľ z ponižujúceho postavenia, v ktorom boli v cudzom štáte,“ povedal Putin za jasotu publika. Rusko podľa neho postupovalo správne, keď sa postavilo proti ukrajinskému „neonacizmu a krajnému nacionalizmu“.

Prenos vrátila. Aj s ováciami
„Práve zbaviť ľudí utrpenia, genocídy je základnou, hlavnou príčinou, hnacím motorom a cieľom vojenskej operácie, ktorú sme začali v Donbase a na Ukrajine. Práve v tom spočíva cieľ,“ vyhlásil Putin. Zároveň pochválil ruských vojakov, ako statočne a obetavo na Ukrajine bojujú.

Náhle prerušenie Putinovho prejavu televízie Rossija 24 nevysvetlila, upozornil denník Kommersant. Neskôr televízia Putinov prejav znova odvysielala, tentoraz aj s ováciami. „Spôsobila to technická závada na serveri,“ uviedol Putinov hovorca Dmitrij Peskov.

O tom, že Putin začal hovoriť v Lužnikách, informovala agentúra TASS v miernom predstihu pred tým, než sa zábery objavili v internetovom vysielaní stanice.
Futbalový štadión Lužniki je s kapacitou 81 000 divákov pokladaný za najväčší v Európe. Ďalších 10-tisíc Moskovčanov bolo dnes podľa televízie pred štadiónom. Okrem ruskej hymny a vlasteneckých piesní zaznela aj ruská verzia hitu Bruce Springsteana Born in the USA, dofarbená refrénom „Narodil som sa v Sovietskom zväze, vyrobený v ZSSR“./agentury/

X X X

Ruskí kozmonauti prišli na ISS v žlto-modrých kombinézach, vraj to bola náhoda

Traja ruskí kozmonauti dorazili v piatok na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) v leteckých kombinézach žlto-modrej farby. V médiách sa preto objavili špekulácie o tom, že si zámerne obliekli kombinézy vo farbách ukrajinskej vlajky. Kozmonauti to však odmietli s tým, že išlo len o náhodu, informovala v sobotu agentúra AP.
Trojicu Rusov dopravila na ISS v piatok večer kozmická loď Sojuz MS-21, ktorá približne tri hodiny predtým vzlietla z ruského kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane.

Išlo o prvý štart ruskej vesmírnej lode bol prvým od 24. februára, keď Kremeľ začal vojenskú agresiu voči Ukrajine. Vojna spôsobila zrušenie štartov viacerých kozmických lodí a rušenie súvisiacich kontraktov.
Doterajšiu posádku ISS zloženú z dvoch Rusov, štyroch Američanov a jedného nemeckého astronauta posilnili v piatok traja noví ruskí kozmonauti: Oleg Artemiev, Denis Matvejev a Sergej Korsakov.

Dohady kozmonauti popreli
Trojica novopríchodzích kozmonautov sa podľa denníka The Guardian zrejme krátko pred vstupom do priestorov ISS prezliekla do žltých letových kombinéz s modrými prvkami. Krátko pred spojením Sojuzu s ISS bolo pritom na videu vidno Artemijeva oblečeného v modrej kombinéze. Vyvolalo to dohady, že si zámerne vybrali kombinézy vo farbách ukrajinskej vlajky, čo však samotní kozmonauti popreli.

Oleg Artemijev dostal počas rozhovoru so svojimi rodinnými príslušníkmi, ktorý absolvoval z ISS, otázku týkajúcu sa farby kombinéz. Odpovedal, že každý člen posádky si sám vybral, do akej kombinézy sa oblečie.
„Bolo to na nás, aby sme si vybrali farbu. Mali sme pritom veľkú zásobu žltého materiálu, takže sme ho potrebovali použiť. Preto sme si museli obliecť žltú (kombinézu)," povedal Artemijev, ktorého citoval The Guardian.
Americký astronaut Mark Vande Hei sa spolu s dvomi ruskými kozmonautmi 30. marca na palube Sojuzu vráti späť na Zem. V apríli potom dorazia na ISS traja astronauti NASA a jeden taliansky kozmonaut, aktuality.sk

X X X

Putin v telefonáte s Macronom obvinil Kyjev z vojnových zločinov

Počas najnovšieho z telefonátov medzi oboma lídrami, Macron "opätovne požiadal o okamžité rešpektovanie prímeria" na Ukrajine.
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok počas telefonátu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom obvinil Kyjev z "vojnových zločinov". Moskva pritom podľa neho robí "všetko možné" pre to, aby sa vyhla civilným obetiam na Ukrajine, uviedol Kremeľ. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

"Pozornosť upriamili na početné vojnové zločiny, ktorých sa denne dopúšťajú ukrajinské bezpečnostné jednotky, predovšetkým na rozsiahle raketové a delostrelecké útoky na mestá na Donbase," uviedol vo vyhlásení o telefonickom rozhovore Putina s Macronom Kremeľ.
Putin podľa neho Macronovi povedal, že ruská armáda "robí všetko možné, aby uchránila životy mierumilovných civilistov, vrátane organizovania humanitárnych koridorov pre ich bezpečnú evakuáciu".

Francúzsky prezident v piatok počas viac než hodinového telefonátu s Putinom vyjadril "extrémne znepokojene" v súvislosti s osudom obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol, uviedol vo vyhlásení Elyzejský palác.
Macron podľa neho zároveň vyzval na "ukončenie obliehania a umožnenie "humanitárneho prístupu" do mesta s "konkrétnymi a overiteľnými opatreniami" na zaistenie bezpečnosti obyvateľov. Počas najnovšieho z telefonátov medzi oboma lídrami od začatia ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára Macron "opätovne požiadal o okamžité rešpektovanie prímeria" na Ukrajine.
Obaja lídri tiež diskutovali o prebiehajúcich rokovaniach medzi Moskvou a Kyjevom o ukončení konfliktu na Ukrajine, ktoré boli "iniciatívou Francúzska", cituje AFP Elyzejský palác, aktuality.sk

X X X

 Škoda aj Volkswagen tvrdo doplácajú na vojnu. Hovoria o prepúšťaní tisícov miest

Automobilka Škoda Auto, ktorá v Česku zamestnáva zhruba 35.000 ľudí a závisí od nej biznis stoviek českých podnikov, tvrdo dopláca na vojnu na Ukrajine. Situáciu firmy začína podľa odborov výrazne komplikovať nedostatok surovín z Ukrajiny a Ruska.

Navyše, problém majú aj subdodávatelia, ktorým chýbajú suroviny na výrobu komponentov. Informoval o tom server e15.cz.
„Málokto vie, že napríklad sadze sú jedným z najzásadnejších produktov, pochádzajúcich z Ruskej federácie. Sú nevyhnutné na výrobu pneumatík," uvádzajú odbory v týždenníku Škodovácký odborář.
V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu zastavila Škodovka všetky svoje aktivity v Rusku. Prerušila výrobu v ruských závodoch v Kaluge a Nižnom Novgorode a zastavila aj export do Ruskej federácie. Okrem toho v dôsledku výpadku dodávok elektrických zväzkov z Ukrajiny musela zastaviť výrobu elektromobilu Enyaq a hrozí, že bude musieť zastaviť výrobu modelov Scala a Kamiq.

„Vždy sme hovorili o turbulenciách, teraz však zažívame tornádo. Na čo sa človek pozrie, to sa zdražuje, a nie je isté, či všetko dokážeme zvládnuť úsporami, cenotvorbou a zároveň osloviť zákazníkov, čakajúcich na naše autá aj celý rok. Okrem toho aj zastavenie biznisu, ktoré dopadlo na prakticky všetky firmy, podnikajúce v Ruskej federácii, predstavuje citeľnú ranu vo všetkých smeroch," dodávajú odbory.

Podľa nich automobilka nemá v Česku prácu pre 800 zamestnancov a plánuje rušiť ďalšie zmeny. „Našim hlavným cieľom je týchto zamestnancov udržať, a to v najvyššej možnej miere,“ píšu odbory. Na budúci týždeň plánuje Škoda Auto zrušiť nočné a piatkové zmeny.
V materskom koncerne Volkswagen sa už začala riešiť otázka rušenia niektorých pracovných miest. „Napríklad v Seate je kolektívne vyjednávanie pozastavené a vedenie Seatu požaduje zrušenie 1300 až 1800 pracovných miest," uvádzajú odbory.
O prepúšťaní sa rokovalo ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine aj v Škode. Práve čo najväčšie zachovanie miest bolo jednou z hlavných požiadaviek odborárov. Vďaka tomu by firma nemusela tento rok zamestnancov priamo prepúšťať, ale na zníženie miest využiť prirodzenú fluktuáciu, napríklad odchodom ľudí do dôchodku. Časť zamestnancov môže presunúť aj na iné pozície. Automobilka zastavila nové nástupy a prijíma iba špeciálne profesie ako náhradu za zmienenú fluktuáciu či profesie pre nové trendy v oblasti elektromobility.

V roku 2019 predala Škoda Auto vo svete 1,25 milióna áut. V roku 2020 to bolo mierne nad 1 milión vozidiel a vlani už iba necelých 800.000 nových áut./agentury/

X X X

Ukrajina odmietla neutralitu po vzore Rakúska či Švédska

Ukrajina nebude neutrálna po vzore Rakúska či Švédska, vyhlásil v stredu poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak s tým, že mierové rokovania s Moskvou by mali byť zamerané na "bezpečnostné záruky."
Podoľak, vedúci vyjednávač ukrajinskej strany, tak reagoval na vyjadrenie z Kremľa, že neutralita Ukrajiny po vzore Rakúska a Švédska je predmetom diskusií.

"Toto je možnosť, o ktorej sa teraz diskutuje a ktorú možno považovať za kompromis," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého cituje denník The Guardian.
"O neutrálnom štatúte momentálne prebiehajú vážne diskusie," zdôraznil Peskov s tým, že súčasťou rozhovorov sú, "samozrejme, (aj) bezpečnostné záruky."

"Ukrajina je teraz v priamom vojnovom konflikte s Ruskom. V dôsledku toho môže byť model len 'ukrajinský' a postavený na právne overených bezpečnostných zárukách," reagoval Podoľak.
V priebehu stredy budú tretím dňom pokračovať mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, uviedol v utorok Podoľak. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v ten istý deň vyhlásil, že jeho vlasť by mala akceptovať, že sa nestane členom Severoatlantickej aliancie (NATO). Toto je aj jednou z požiadaviek Kremľa.

Zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Ukrajiny Ihor Žovkva pre agentúru AP zase uviedol, že Rusko v rozhovoroch o možnom urovnaní konfliktu "zmiernilo svoj postoj". Rokovania medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi boli podľa neho "konštruktívnejšie". Moskva údajne od Kyjeva prestala žiadať, aby sa Ukrajina vzdala.

V dôsledku "špeciálnej vojenskej operácie" – ako Moskva nazýva ofenzívu na Ukrajine – utiekli z Ukrajiny už tri milióny ľudí. Agentúra Reuters konštatuje, že Rusku sa dosiaľ nepodarilo získať ani jedno z desiatich najväčších miest Ukrajiny. Ukrajinskí predstavitelia tiež vyjadrili nádej, že vojna by sa mohla skončiť, skôr než sa očakávalo, a to prípadne už do mája./agentury/

X X X

K prezidentke Čaputovej sa zatiaľ nedostali žiadosti o povolenie slúžiť v armáde Ukrajiny

Prezidentka zatiaľ nerozhodla o žiadnej žiadosti o povolenie slúžiť v ukrajinskej armáde, keďže Vojenská kancelária prezidenta nijakú oficiálnu žiadosť stále neeviduje. Uviedol to hovorca prezidentky Martin Strižinec.
„V poslednom období však Vojenská kancelária prezidenta registruje zvýšený záujem o informácie týkajúce sa služby v ukrajinskej armáde. Doteraz sa na ňu obrátilo približne 80 občanov. Všetci boli oboznámení s tým, ako majú postupovať ďalej v zmysle platnej legislatívy," skonštatoval Strižinec.

O službu v ukrajinskej cudzineckej légii podľa nedávnych informácií z Ministerstva obrany SR už oficiálne požiadali minimálne dvaja občania.
Službu v cudzích ozbrojených silách musí podľa zákona o brannej povinnosti povoliť prezident SR. Žiadosť sa podáva na okresnom úrade, vyjadriť sa k nej musí rezort obrany, vnútra a zahraničných vecí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine vyzval „všetkých, ktorí sa chcú pridať k obrane Ukrajiny, Európy a sveta", aby prišli bojovať po boku Ukrajincov. Cudzinci môžu podľa ukrajinskej legislatívy vstúpiť do jednotiek územnej obrany ukrajinskej armády, pričom vzniká samostatná divízia nazvaná „medzinárodná légia na územnú obranu Ukrajiny", aktuality.sk

X X X

Únia miest Slovenska verí, že rok 2023 postačí na zrealizovanie zmien v mestách s parkovaním

Únia miest Slovenska (ÚMS) verí, že rok 2023 postačí na zrealizovanie potrebných zmien v uliciach miest v súvislosti s parkovaním. Uviedla to hovorkyňa únie Daniela Piršelová.
Reagovala tak na schválený návrh zákona o cestnej premávke, podľa ktorého budú môcť autá v prechodnom období parkovať na chodníkoch podľa doterajších pravidiel, a to až do 30. septembra 2023.
„Mestá k tejto problematike pristupujú zodpovedne a už teraz podnikajú kroky, ktoré majú k dispozícii a ktoré sú schopné zrealizovať," ubezpečila Piršelová.

Únia pripomenula, že podporuje, aby bol vzťah a poriadok medzi účastníkmi cestnej premávky efektívne a dôstojne vyriešený. Prioritou každého členského mesta podľa nej je, aby sa chodci cítili bezpečne a neboli ignorovaní. Rovnako si však uvedomuje, že manažment parkovacej politiky je náročný. „Rozumieme preto aj reálnym obavám miest, ktoré upozorňovali na to, že potrebné opatrenia nebolo možné zabezpečiť v tak krátkom období," podotkla Piršelová na margo ostatnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2022.

ÚMS sa v tejto súvislosti pridala k návrhu mesta Bratislava, aby zákaz parkovania na chodníkoch začal platiť najneskôr od 14. apríla 2023 a nie až od marca 2024, ako pôvodne presadzovala skupina poslancov Národnej rady (NR) SR. Hlavné mesto i únia to považovali za príliš dlhú dobu.

Na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Petra Cmoreja (SaS) sa prechodné obdobie skrátilo. Koniec septembra 2023 je podľa Cmoreja kompromisom. Cmorej zároveň vyzval obce, aby mysleli na to, že toto predĺženie povolenia parkovania na chodníkoch je „skoro určite" posledné. „Ja si po tých rokovaniach neviem prestaviť, že za rok a pol by niekto ešte predlžoval možnosť parkovať na chodníkoch, keďže majú naozaj rok a pol na to, aby si osadili dopravné značenie na chodníkoch, kde chcú povoliť parkovanie, alebo vyznačili nové parkovacie miesta tam, kde to je možné," dodal poslanec, aktuality.sk

X X X

Minister Krajniak plánuje zamestnať takmer 100-tisíc cudzincov. Slováci o miesta nemajú záujem

Na slovenskom trhu práce je v súčasnosti viac ako 32-tisíc voľných pracovných miest vhodných na obsadenie cudzincami. Tlačový odbor Ministerstva práce priblížil, že ide o pozície, ktoré sa dlhodobo nedarí obsadiť pre nízky záujem občanov Slovenska.

Spravidla podľa neho ide o pozície s nižšou úrovňou kvalifikácie, pri ktorých jazyková bariéra nie je prekážkou. Rezort dodal, že čoskoro narastie počet letných sezónnych pozícií na dohodu v rozsahu približne 60-tisíc pracovných miest. Zhodnotil, že v horizonte šesť mesiacov existuje priestor na absorbovanie pracovnej sily aj z cudziny v rozsahu približne 92-tisíc pozícií.
„Predpokladáme, že v najbližších šiestich mesiacoch si môže nájsť prácu na Slovensku až 32-tisíc občanov Ukrajiny, pričom ide o pracovné miesta, o ktoré nemajú záujem občania Slovenskej republiky. Najväčší podiel záujemcov o prácu z Ukrajiny sa môže uplatniť v sektore operátorov a montérov strojov a zariadení, potom ako pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, napríklad upratovanie, pomocníci v sklade, pomocní pracovníci vo výrobe a potom ako pracovníci v službách a obchode, ako napríklad kuchári, opatrovatelia, čašníci,“ uviedol v tejto súvislosti šéf rezortu práce Milan Krajniak (Sme rodina).
Ministerstvo konštatovalo, že ak sa na Slovensku odídenci z Ukrajiny zamestnajú, významne sa tiež zredukujú negatívne vplyvy, ktoré by nezamestnaní utečenci odkázaní na štát predstavovali pre verejné financie. „Desiatky tisíc pozícií vhodných pre občanov Ukrajiny, ktoré zamestnávatelia nedokážu obsadiť, znamená taktiež stimul pre výkon slovenskej ekonomiky. Vzhľadom na skutočnosť, že cudzinec nesmie zarábať menej ako občan Slovenska, existuje objektívny predpoklad, že cudzinci nie sú pre rast miezd prekážkou,“ doplnilo.

Navyše sa Slovákom v dôsledku príchodu pracovníkov z tretích krajín nebude znižovať cena práce, keďže cudzinci obsadzujú najmä tie pracovné miesta, o ktoré Slováci nemajú záujem, respektíve pre ktoré je na trhu nedostatok pracovnej sily. Voľné pozície sú aj v ukrajinskom jazyku na portáli Službyzamestnanosti.gov.sk, ktorý spustilo ministerstvo. Záujemcovia o prácu si môžu hľadať zamestnanie z katalógu voľných pracovných miest a priamo kontaktovať zamestnávateľa.

Z aktuálnych údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyplýva, že vo februári miera evidovanej nezamestnanosti medzimesačne klesla o desatinu percentuálneho bodu na 6,86 percenta. „Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidujú výrazný nárast počtu voľných pracovných miest. Medzimesačne došlo k ich nárastu o viac ako tritisíc, teda o 4,25 percenta. Obsadenie voľných pracovných miest pomôže slovenskej ekonomike,“ vysvetlil tlačový odbor. /agentury/

X X X

Situácia na Ukrajine oživila trh s nájmami v Bratislave. Realitka eviduje zvýšený záujem, môže stáť 800 aj 1000 eur

Vojenský konflikt na Ukrajine a s ním súvisiaca migrácia čiastočne ovplyvňuje aj trh s nájmami v Bratislave. Obchodná riaditeľka realitnej spoločnosti Lexxus Katarína Melník uvádza, že v rámci bratislavského realitného trhu neevidujú významné zmeny, čo sa týka predaja či kúpy nehnuteľností ruskými občanmi.
 
Bratislava, dom, byt, domy, byty, nájom, bývanie,
„Zaznamenali sme však zvýšený dopyt po nehnuteľnostiach určených na prenájom od ukrajinských obyvateľov, ktorí potrebujú urgentne vyriešiť svoju otázku bývania, ktorá sa im pod vplyvom súčasných okolností zmenila na území ich rodiska,“ uviedla Melník. Ako dodala, ide o platiacich klientov, ktorí sú ochotní a schopní si svoje materiálne potreby zabezpečiť.

Výška mesačného nájmu, ktorý realizujú pri týchto občanoch je do 800 eur pri bytoch. „Sú však aj klienti, ktorí hľadajú vyššiu kvalitu bývania, kde sa nájom pohybuje od 1000 eur vyššie. Klientmi sú prevažne matky s deťmi alebo viacgeneračné rodiny,“ poznamenala Melník.

Ako dodala, v tejto súvislosti uzatvárajú ročné kontrakty, avšak majú aj klientov, ktorí ubytovávajú Ukrajincov krátkodobo na vlastné náklady. „Rovnako aj naši kolegovia, či obchodní partneri patria medzi tých, ktorí podávajú pomocnú ruku, poskytujú ubytovanie, či pomáhajú zorientovať sa im v rámci organizácií, ktoré usmerňujú ľudí v danej situácii,“ doplnila s tým, že v súvislosti s aktuálnou situáciou evidujú výlučne záujem o prenájmy.

Kúpa bytu alebo prenájom: Čo je výhodnejšie? Pýtame sa Viktora Obtuloviča, odborníka na realitný trh spoločnosti FinGO.sk. Odvysielané 10. 11. 2021.
Risk manažér a odhadca cien nehnuteľností realitnej spoločnosti Lexxus Peter Ondrovič upozorňuje, že súčasná situácia môže v budúcnosti ovplyvniť rozsah a kvalitu ponuky na rezidenčnom trhu nehnuteľností na Slovensku. „Stavebný trh na Slovensku bol doposiaľ zásobovaný aj mnohými materiálmi z Ukrajiny či Ruskej federácie. To môže mať za následok dočasný výpadok určitých druhov stavebných materiálov, a tak vplyv na rast ich ceny. V konečnom dôsledku aj spomalenie výstavby a čiastočný výpadok novej ponuky na rezidenčnom trhu,“ myslí si Ondrovič.

Výpadok stavebného materiálu je však podľa neho len jedným z faktorov, ktorý môže ovplyvniť vývoj cien. „V súčasnosti nám do významnej miery prichádzajú na trh aj atribúty, ako zmeny podmienok získania hypotekárnych úverov, či zmeny cien základných druhov komodít domácností, akými sú energie, či potraviny. Pri rozhodovaní o kúpe môže dnes zavážiť aj pocit bezpečia jednotlivca,“ zdôraznil Ondrovič.

Súčasná situácia podľa neho pomáha obnove trhu nájmu. „Rozvoj tejto časti trhu utrpel najmä pandémiou a následne prijímanými obmedzeniami. V súčasnosti zhoršujúca sa dostupnosť bývania, či už z dôvodu enormne vysokých predajných cien nehnuteľností, alebo zvyšovaním úrokových sadzieb, pomáhala zotavovaniu sa trhu s nehnuteľnosťami určenými na prenájom,“ uzavrel Ondrovič./agentury/

X X X

Vláda berie biznis firmám z Ruska. Oligarchov však ochráni diera v zákone

Štát dáva každoročne zarobiť na verejných zákazkách tisíckam súkromných firiem. Posledné štatistiky Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) ukazujú, že v roku 2020 bolo takto uzatvorených 4 723 zmlúv v celkovej hodnote 4,6 miliardy eur. Na porovnanie: celkové výdavky štátneho rozpočtu v tom roku boli 26,3 miliardy.

Tieto peniaze však nemusia zakaždým putovať len na slovenské účty. Vláda sa preto rozhodla zabrániť prijímať zákazky od firiem z krajín, ktoré sa voči Slovensku správajú nepriateľsky.
„Rusko sa vyhráža Slovensku a dalo nás na zoznam nepriateľských krajín, a nie je dôvod, aby sme peniazmi slovenských daňových poplatníkov alebo z eurofondov financovali výrobu zbraní, ktoré sa potom obrátia proti nám alebo nášmu susedovi,“ vyhlásila v stredu vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). Vláda schválila návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú na rokovanie predložila Remišová v spolupráci s podpredsedom vlády pre legislatívu Štefanom Holým (Sme rodina).

Analýza poradenskej spoločnosti Dun & Bradstreet uvádza, že Rusko je zaradené do top 15 najčastejších zahraničných vlastníkov slovenských firiem. „Podnikatelia z Ruska na Slovensku ovládajú 1 110 subjektov s kumulovaným imaním presahujúcim hranicu 70 miliónov eur,“ opisuje analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová. Najviac tamojších podnikateľov ovláda naše firmy sídliace v Bratislavskom kraji, čo sa týka odvetví, prevláda veľkoobchod, maloobchod, opravy a údržba (276 firiem), administratíva (203 firiem) a profesijné, vedecké a technické činnosti (200 firiem).

Energetika aj obrana
Vylúčenie z obchodovania so Slovenskom sa nemusí týkať len Ruska. „Keď prejde táto novela v parlamente, vláda bude následne schvaľovať zoznam krajín, alebo oblastí, ktorých sa toto opatrenie priamo dotkne,” priblížila Remišová.
Navrhovatelia rozhodnutie zdôvodňujú tým, že chcú umožniť vláde reagovať na situácie, keď je najmä z bezpečnostného hľadiska potrebné, aby verejní obstarávatelia, či obstarávatelia v špecificky citlivých oblastiach neobchodovali s dodávateľmi z konkrétnych krajín. Zákon môže tiež prikázať verejným obstarávateľom „nezazmluvňovať určité typy komodít od subjektov, ktoré majú sídlo v konkrétnom štáte, alebo využívať kapacity takýchto subjektov".

Ako si to môžeme predstaviť v praxi? V materiáli sa hovorí o zmarení prístupu do kritických oblastí podnikania, akými je energetika alebo obranné zákazky. Ruskí podnikatelia by nám teda podľa tejto formulácie zrejme nemohli stavať elektrárne, či dodávať stíhačky, alebo servis pre armádne migy. „Plyn, ropa a jadrové palivo sa ponúkajú ako prvé. Okrem toho je tu aj česká Škoda JS vlastnená holdingom OMZ zo skupiny Gazprombank, ktorá zabezpečuje dostavbu 3. a 4. bloku v Mochovciach a má na starosti aj technickú údržbu jadrových blokov," upozorňuje analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX. Ruské banky by totiž nemohli financovať slovenské projekty.

Otázne podľa Pištu zostáva čo s rozbehnutými projektmi. Zatiaľ totiž nie je jasné, ako by bolo možné právne a formálne obmedziť ruské dodávky plynu alebo ropy, ak by sa Európa dohodla aj na takýchto sankciách.
Denník Pravda požiadal o stanovisko k téme aj Slovenský plynárenský a naftový zväz. Ten sa vyjadril, že v súčasnosti je z jeho strany predčasné reagovať a k zmenám či ich dopadom sa vyjadrí, až keď materiál v definitívnej podobe schváli parlament.
Európska komisia tiež vytvára tlak na odstrihnutie jej štátov od závislosti od ruských energií. Minulý utorok predstavila plán pod názvom REPowerEU – mapu, ako dosiahnuť v Európe nezávislosť od ruského plynu a ďalších fosílnych palív. Komisia prepočítala, že už len do konca roka tak vie únia znížiť spotrebu ruského plynu o dve tretiny. „Prvé prepočty hovoria o tom, že ak by sme sa chceli úplne odstrihnúť od ruského plynu, nahradiť tieto dodávky takým spôsobom, že to nezabolí a bude to komfortné pre naše hospodárstvo, možno urobiť najskôr v roku 2027,“ spresnil štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS). Slovensko je však závislé od ruského plynu na 85 percent a od ropy na 100 percent, pričom európsky priemer je podľa think-tanku Bruegel okolo 50-percentná závislosť od týchto palív.

Diera v zákone oligarchov ochráni

Koľko ruského podnikania môže návrh vôbec ohroziť? Podľa Úradu pre verejné obstarávanie bolo roku 2020 vo verejnom obstarávaní úspešných dokopy 1 608 subjektov. Zahraničné firmy z toho zabezpečovali 12,11 percenta zákaziek v hodnote 560 miliónov eur. Koľko presne z nich bolo ruských, ÚVO nevyčíslil. Pravda oslovila aj rezort spravodlivosti, ktorý spravuje Register partnerov verejného sektora, do uzávierky však údaj neposkytol.

Tendre za milióny eur, na ktorých sa podieľajú podnikatelia z Ruska, však smerujú aj do iných oblastí ekonomiky. Príkladom je firma Strabag, ktorá patrí medzi najväčších dodávateľov tendrov na Slovensku. Od roku 2014 jej štát vyplatil 1,527 miliardy eur za stavebné práce na diaľniciach, železniciach či mostoch. Ako upozornil Denník N, spolumajiteľom medzinárodného koncernu Strabag, pod ktorý patrí aj slovenská eseročka s rovnakým názvom, je ruský oligarcha Oleg Deripaska, blízky Vladimirovi Putinovi. Ten je už štyri roky na sankčnom zozname USA a po vypuknutí vojny na Ukrajine ho spolu s Romanom Abramovičom „odpísalo“ aj Spojené kráľovstvo.

Právnici z Havel & Partners však upozorňujú, že podľa aktuálneho znenia návrhu budú môcť byť ohrozené iba firmy so sídlom napríklad v Ruskej federácii, nie slovenské spoločnosti s ruským vlastníkom. Hoci by tak išlo aj o podnik, v ktorom figurujú oligarchovia zo zahraničných sankčných zoznamov, tento zákon sa ich na Slovensku nijako nedotkne. „V prípade, ak by sa nová právna úprava viazala aj na majiteľov firiem a týmto spôsobom obmedzovala aj spoločnosti so sídlom napríklad v členskom štáte EÚ, mohli by nastať právne problémy,“ vysvetľuje Ján Kapec, vedúci advokát kancelárie Havel & Partners.
Advokáti však upozorňujú, že zákon nemusí mať iba deklarované pozitíva. „Návrh zákona nie je štandardným riešením. Už dlhý čas je snahou Európskej únie presný opak, a to zabezpečiť, aby sa na všetkých uchádzačov – z Európskej únie aj tretích krajín – vzťahovali rovnaké pravidlá a aby všetci dodržiavali rovnaké normy a požiadavky," konštatuje Leo Teodor Vojčík z advokátskej kancelárie Vojčík & Partners. Zároveň však dodáva, že 15. marca prijala Európska únia v reakcii na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine štvrtý balík hospodárskych a individuálnych sankcií, ktorých súčasťou je aj zákaz akýchkoľvek transakcií s určitými štátnymi podnikmi.

Záujem postupovať výhradne v súlade s európskym právom zdôraznil aj predseda ÚVO Miroslav Hlivák. „My aj túto legislatívu, ale aj otázky z hľadiska miery preukazovania, napríklad odkiaľ hospodársky subjekt pochádza alebo kde sídli, riešime s Európskou komisiou. Pôjde o postup z pozície a kompetencie ÚVO, ktorý bude koordinovaný a konzultovaný s Európskou komisiou, aby sa neprijala legislatíva, ktorá nám môže vyvolať medzinárodný spor,“ dodal.
Novelu zákona musí ešte schváliť Národná rada. V prípade súhlasu parlamentu by mala začať platiť od 1. apríla 2022./agentury/

X X X

Ministerstvo školstva prerozdelí vysokým školám 1,8 milióna eur na študentov z Ukrajiny

Ministerstvo školstva prerozdelí vysokým školám 1,8 milióna eur na študentov z Ukrajiny. Vysokoškoláci utekajúci pred vojnou tak budú môcť dokončiť svoje štúdium na Slovensku.
Rezort im chce pomôcť tiež preplácaním jazykových kurzov, na ktoré vyčlenil vyše dva milióny eur. Informoval o tom odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR.

„Rezort školstva vyčlenil 1,875 milióna eur na podporu prijímania študentov zasiahnutých konfliktom. Na každého študenta tak vysoká škola dostane až 2500 eur a prijať bude môcť 1000 študentov, ktorí chcú v štúdiu pokračovať na Slovensku," priblížil štátny tajomník MŠVVaŠ Ľudovít Paulis. Školy si budú môcť náklady refundovať aj spätne od začiatku invázie, čiže od 24. februára.

Druhým opatrením je preplácanie jazykových kurzov pre ukrajinských študentov. „V rámci rozvojových projektov je vyčlenených ešte dva a štvrť milióna eur na podporu centier jazykovej prípravy a poradenských služieb. Touto cestou dávame ukrajinským študentom možnosť sa čo najrýchlejšie a najplynulejšie zapojiť do výučby," doplnil štátny tajomník.

Dolaďujú ďalšie formy podpory
Ministerstvo školstva je zároveň aj v intenzívnom kontakte s vysokými školami a ústredným krízovým štábom, na ktorom sa dolaďujú ďalšie formy podpory. Zo stretnutí vyplynula nutnosť zaviesť aj viaceré legislatívne zmeny.
„Prvá časť z nich je už pripravená v novele vysokoškolského zákona a rieši napríklad to, akým spôsobom možno prijímať študentov, keď nemajú so sebou potrebné dokumenty, napríklad maturitný doklad, a takisto zahrnie do sociálnych štipendií aj študentov zasiahnutých konfliktom," načrtol Paulis. Týmto študentom budú zároveň odpustené poplatky za anglické študijné programy. Ak prídu na akademickú mobilitu, nebudú musieť predkladať doklady o doterajšom dosiahnutom vzdelaní. Overenie a zaradenie študentov je na každej vysokej škole.

Ďalšie zjednodušenie má priniesť aj zákon o uznávaní dokladov, ktorý je aktuálne v parlamente. Úpravou má prejsť aj Fond na podporu vzdelávania, ktorý by sa mal rozšíriť aj o osoby, ktoré boli zasiahnuté ozbrojeným konfliktom, aktuality.sk

X X X

Centrálna banka potvrdila úroky vo výške 20 %, rastu inflácie sa podľa nej nedá predísť

Ruská centrálna banka na svojom piatkovom zasadaní nezmenila svoju menovú politiku a hlavnú úrokovú sadzbu ponechala na úrovni 20 percent. Upozornila však na významnú neistotu, keďže ekonomika prechádza „štrukturálnou transformáciou veľkého rozsahu“. Informuje o tom portál cnbc.com.
Ľudia čakajú v rade, aby zaplatili svoje nákupy v obchodnom dome Ikea 3. marca 2022 v Moskve. Švédsky nábytkársky gigant Ikea oznámil, že v reakcii na vojnu na Ukrajine pozastaví svoje aktivity v Rusku a Bielorusku. Zasiahne to takmer 15.000 zamestnancov, 17 obchodov a tri výrobné závody.

Krátko po tom, ako ruská armáda napadla Ukrajinu, ruská centrálna banka viac ako zdvojnásobila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu z 9,5 percenta na 20 percent v snahe podporiť padajúcu menu a zmierniť vplyv tvrdých zahraničných sankcií. „Ruská ekonomika vstupuje do fázy rozsiahlej štrukturálnej transformácie, ktorá bude sprevádzaná dočasným, no nevyhnutným obdobím zvýšenej inflácie,“ uviedla banka v piatkovom vyhlásení.

ČÍTAJTE VIACVláda berie biznis firmám z Ruska. Oligarchov však ochráni diera v zákone
Hoci rozhodnutie ruskej centrálnej banky o potvrdení úrokov sa očakávalo, jej vyhlásenie naznačuje, ako teraz posudzuje ekonomický výhľad Ruska. William Jackson, hlavný ekonóm pre nové trhové hospodárstva v spoločnosti Capital Economics, predpokladá, že „ruská centrálna banka očakáva, že presmerovanie ruskej vlády k sebestačnosti a izolacionizmu je niečo, čo bude trvať dlhé obdobie“./agentury/

X X X

Niektorí z vlaku vystúpia len s lístkom - Nová Baňa. Pomoc hľadajú u ukrajinskej komunity

Do Novej Bane prichádza viac utečencov ako do okolia. Ukrajinská komunita tam totiž žije desaťročia.
NOVÁ BAŇA: „My sme ten byt, pred ktorým je najviac topánok,“ hovorí nám do telefónu, keď nás naviguje na štvrté poschodie bytovky na malom sídlisku Pod sekvojou v Novej Bani Alla Banacká. Učiteľka, pôvodom Ukrajinka, donedávna obývala trojizbový byt len s manželom, jej deti už totiž majú vlastné rodiny a žijú v Anglicku.

Teraz s ňou a piatimi ďalšími ženami rôzneho veku, jej príbuznými, sedíme v kuchyni. Ostatné izby sa zmenili na spálne. Skupina Ukrajiniek s troma malými dievčatami ušla pred vojnou týždeň po tom, čo krajinu napadlo Rusko.
Zavrieť reklamu
Z mesta Rovno (alebo Rivne) na západe Ukrajiny sa rozhodli odísť, aby svoje deti dostali do bezpečia. Vzali len to základné, nasadli do dvoch áut a smerovali na poľskú hranicu a odtiaľ ďalej na Slovensko.
Chcú sa vrátiť domov
„Zažili ukrývanie sa v pivnici, sirény ich stále desia," hovorí Alla o tom, že deti už v Novej Bani vystrašil aj zvuk píly prichádzajúci odkiaľsi zvonku. Muži ostali doma a sú členmi oblastnej obrany, ktorá blokuje vstupy do mesta, aby sa tam nedostali ruskí vojaci. Po nociach sa skrývajú v podzemí.

Hoci na západe Ukrajiny je situácia lepšia ako v Charkove, Mariupole či samotnom Kyjeve, aj niektoré tamojšie mestá sa už pre nepriateľskú armádu stali cieľom. Veľká väčšina tamojších obyvateľov pritom ešte mesiac dozadu neverila, že Rusi skutočne zaútočia. Aj Ukrajinky, s ktorými sa teraz rozprávame v pokojnom mestečku v strede Slovenska, sa rozhodli opustiť svoje domovy, až keď začali zomierať civilisti a deti.

„V tejto vojne už zomrelo 109 detí, to je niečo strašné," krúti hlavou Novobančanka Alla.
Keď sa pýtame, či by ženy sediace v kuchyni dokázali Rusom niekedy odpustiť, rozhodne odmietne. „Pre nás už prestali existovať, nechápeme, ako niečo také mohli urobiť. Ruštinu už nechceme ani počuť."
Ukrajinky si žiadne veľké plány nerobia, zatiaľ ostávajú u príbuzných v Novej Bani a dúfajú, že to nebude nadlho. Novobančanom ďakujú, že ich prijali, veľmi si to vážia. Aj počas nášho rozhovoru ktosi zazvoní a odovzdá domácim nákup potravín.
„Keď to všetko skončí, chceme sa vrátiť domov," odpovedá najstaršia zo skupinky a túto časť nám Alla tlmočiť nemusí. Pripomenie len, že kým ich domy stále stoja, mnohí ďalší také šťastie nemali.

Pomáha, tlmočí, asistuje
Alla Banacká je súčasťou novobanskej ukrajinskej komunity, ktorá v meste žije už desaťročia. Priamo na sídlisku, ktoré vidno zdiaľky vďaka vysokému sekvojovcu a novému pravoslávnemu chrámu, býva väčšina tunajšej ukrajinskej menšiny.
Na Slovensko sa učiteľka s najbližšími presťahovala v roku 1994 spolu s ďalšími 23 rodinami. Jej matka bola Slovenka z obce Vítkovce v okrese Spišská Nová Ves, s časťou rodiny odišla na Ukrajinu, keď mala len tri roky. Jej sestra ostala na Slovensku.
„Bolo to v roku 1947, za Stalina, v rámci jeho politiky. Prišli nejakí ľudia a povedali, ty ostávaš a ty ideš. Nepýtali sa, či chcú," reprodukuje útržky rodinných spomienok.

V 90. rokoch dostali možnosť presídliť sa späť. „Bolo to pár rokov potom, ako vybuchla atómová elektráreň v Černobyle. Prišiel jeden pán z Bratislavy, zrejme z ministerstva zahraničných vecí, a rodinám, ktoré boli v minulosti nasilu vysťahované na Ukrajinu, ponúkol, že sa môžu vrátiť," hovorí o tom, ako sa spolu s manželom a dvoma malými deťmi dostali do Novej Bane.
Rozhodlo, že v tomto meste práve vtedy dostavovali novú bytovku a oni ako mladá rodina bývanie potrebovali.
Na začiatku bol príchod do nového prostredia náročný, preto teraz dokáže pochopiť krajanov, ktorí utekajú pred vojnou do neznáma a majú obavy, čo s nimi bude.

Nepomáha len svojim príbuzným, ako dobrovoľníčka od začiatku utečeneckej krízy asistuje samospráve a tlmočí Slovákom, ktorí Ukrajincom poskytli byty, chaty, izby.
Na ulici nikoho nenechajú
Práve miestna ukrajinská komunita je podľa primátora Novej Bane Branislava Jaďuďa v tejto náročnej situácii pre mesto veľkou pomocou.

„Prichádzajú príbuzní našich obyvateľov, no aj ľudia, ktorí dúfajú, že v meste, kde žije ukrajinská komunita, to budú mať o niečo jednoduchšie. Nikoho na ulici nenecháme," prehlasuje.
Dobre si však uvedomuje, že skôr či neskôr narazia nielen na limity dostupného ubytovania, no najmä na kapacitu škôlok, škôl či lekárov poskytujúcich v meste zdravotnú starostlivosť.

„Niekde ten strop bude, s tým, samozrejme, počítame a budeme to riešiť priebežne. Určite to nezvládneme bez okolitých obcí. Už teraz nám niektoré pomohli s ubytovaním prichádzajúcich rodín, dnes napríklad jednu rodinu presúvame do Orovnice," opisoval situáciu v stredu, keď bolo v Novej Bani spolu 137 utečencov z Ukrajiny, z toho 73 detí.

Koľko ich napokon v meste ostane a na ako dlho, ukáže až vývoj vojnového konfliktu.
Tých, ktorých majú v Novej Bani rodinu alebo známych, sú desiatky, no prichádzajú aj matky s deťmi, ktoré tam nikoho nepoznajú, ale počuli, že v meste s ukrajinskou komunitou ich neodmietnu.
Sú vystrašené, hladné, často utiekli len s tým najnutnejším. „Vystúpia v meste z vlaku len s nápisom Nová Baňa na papieriku a nič viac," opisuje primátor. Jedna rodina z Charkova sa už nemá kam vrátiť, ich domov zbombardovali.

Autobusy na cudzineckú políciu

Mesto dalo utečencom k dispozícii vlastný apartmán nad knižnicou, lesnícku chatu v mestskej časti Bukovina či priestory voľnočasového centra pre deti a seniorov. Ubytovávajú však aj Novobančania a niektoré penzióny.
Keď neskôr podvečer sedíme na krízovom štábe mesta, náčelník novobanských mestských policajtov Ján Ševčík hovorí o tom, ako každého prichádzajúceho zaregistrujú a zároveň identifikujú, čo bude potrebovať v nasledujúcich týždňoch.

Škôlku, školu, prácu?
Zbierajú aj informácie, ktoré pomôžu ženám s hľadaním budúceho zamestnania, aby časom získali aspoň nejakú finančnú samostatnosť.
Na cudzineckú políciu do viac ako sedemdesiat kilometrov vzdialenej Banskej Bystrice už z Novej Bane smerovali dva takmer plné autobusy Ukrajincov, ktorí požiadali o štatút odídenca, aby sa dokázali začleniť do života.
„Chceme im celý proces uľahčiť, je to však náročné - logisticky a organizačne. Veľkou pomocou sú práve dobrovoľníčky z ukrajinskej komunity, ktoré pre nás tlmočia. Viem si predstaviť, že iné samosprávy to pre jazykovú bariéru majú komplikovanejšie," hovorí Ševčík.

Mestskí policajti vozia utečencom aj teplú stravu zo školskej jedálne.
Lekárka: Je nás málo, ale pomôžeme
V novobanských škôlkach a školách sa už pripravujú na nástup ukrajinských detí a aj tam rozmýšľajú, ako im príchod medzi deti s iným jazykom uľahčiť.

Kapacitný problém môže nastať predovšetkým pri deťoch v predškolskom veku.
Prílev detí v ambulancii očakáva v najbližších dňoch pediatrička Katarína Tužinská.
„Pripravujeme sa na riešenie ich akútnych ťažkostí a v ďalšej fáze na prehliadky pred nástupom do jasieľ, škôlok, škôl. Budú prichádzať bez akejkoľvek zdravotnej dokumentácie," predpokladá lekárka.
Lekárka, ktorá má už teraz v spádovej oblasti mesta a okolitých obcí viac ako dvetisíc pacientov, verí, že nápor s kolegami zdravotníkmi zvládnu.

„Dúfam, že nepôjde o veľmi vysoké počty. Kvantita by sa totiž mohla odraziť na kvalite. Dlhodobý nedostatok pediatrov v regiónoch bol pritom problémom aj doteraz," pripomína.
Aj pre ňu je dôležitá spolupráca priamo s ukrajinskou komunitou. Pomáha jej Natalia Prandorfy, Ukrajinka, ktorá žije v Novej Bani už niekoľko rokov. S manželom zo Slovenska sa starajú o dve dcéry. Pracuje ako masérka, stíha však aj rodinu, domácnosť a najnovšie dobrovoľníctvo.

„Sú to silné príbehy. Deti sa ľakajú lietadiel, chcú sa schovať, keď nejaké vidia. Aj ja som matka, preto chápem obavy a pocity týchto žien. Prišli do cudzej krajiny a nič nemajú," reprodukuje, čo od nich počúva.
Rozhodla sa pomáhať. „Viem, že pani doktorka by nikdy nikoho neodmietla," hovorí, prečo sa stala "spojkou" medzi detskou lekárkou a utečencami.

„Je akousi koordinátorkou, hovorí s nimi po ukrajinsky a vie s nimi dohodnúť, kto a kedy má prísť, aké dokumenty potrebuje a podobne. Neskôr im ukáže, kde si môžu vybrať lieky, sprevádza ich," vysvetľuje spoluprácu pediatrička.
Primátor: Čo nevieme, určite časom zistíme
To, aké náklady mestu vzniknú z dôvodu utečeneckej krízy a čo z nich preplatí štát, zatiaľ primátor nedokáže ani odhadnúť.
Samospráva už má k dispozícii prvé usmernenie, ktoré hovorí o konkrétnych sumách na osobu za núdzové ubytovanie a stravu a všeobecne umožňuje preplácať aj niektoré služby, napríklad tlmočníkov či nadčasy pracovníkov.
Čo však nakoniec štát uzná a čo nie a ako systém refundácií bude skutočne fungovať, ukáže až čas.
„Marec máme zúčtovať do 20. apríla, predpokladám, že dovtedy budú známe odpovede na viaceré otázky, o ktorých sa dnes len dohadujeme," hovorí.

Novobančania podobne ako v iných mestách posielajú dobrovoľné príspevky na transparentný účet, na tieto zdroje však mesto zatiaľ nesiahlo a necháva si ich v zálohe.
Obyvatelia prispievajú aj do materiálnych zbierok v réžii mesta a miestnej fary. „Vždy sme sa snažili, aby ľudia nosili to, čo je najviac potrebné. Najskôr to boli paplóny, neskôr hygienické potreby a kozmetika alebo oblečenie pre konkrétnu skupinu podľa miesta ich ubytovania," opisuje vedúca kancelárie primátora Lucia Beťková.

Jej práca sa v posledných týždňoch tiež výrazne zmenila, keď s kolegami vytvorili "krízový tím" zaoberajúci sa aktuálnymi potrebami a problémami vojnových utečencov.
„Prosím, ak môžete, napíšte tam, že Novobančanom, ktorí prispievajú a pomohli, ďakujeme," žiada nás, aktuality.sk

X X X

V Záporoží vyhlásili zákaz vychádzania, pri ostreľovaní zomrelo 9 ľudí

Deväť ľudí prišlo o život a 17 utrpelo zranenia pri piatkovom ostreľovaní okrajových častí Záporožia ležiaceho na juhovýchode Ukrajiny. Informovala o tom Sky News, podľa ktorej to v sobotu uviedol zástupca starostu tohto priemyselného mesta Anatolij Kurtjev.
Ďalej uviedol, že ruské jednotky nasadili v posledných dňoch do útokov na Záporožie mínomety, tanky, vrtuľníky a raketové systémy.

Kurtjev na stránke mesta zp.gov.ua tiež oznámil, že ukrajinská armáda vyhlásila v Záporoží 38-hodinový zákaz vychádzania, ktorý bude platiť od soboty 16.00 h miestneho času (15.00 h SEČ) do pondelka 06.00 h (05.00 h SEČ).
Zároveň vyzval obyvateľov, aby v tomto čase nevychádzali von a vedeniu podnikov odporučil, aby svojich zamestnancov nechali pracovať na dve zmeny. Podľa Sky News nie je známe, čo bolo dôvodom vyhlásenia zákazu vychádzania.
Zavrieť reklamu
Záporožie ležiace na rieke Dneper sa stalo dôležitým tranzitným bodom pre približne 35 000 ľudí, ktorí v uplynulých dňoch utiekli z obliehaného mesta Mariupoľ. V Záporožskej oblasti sa nachádza najväčšia európska jadrová elektráreň, ktorú obsadili ruské jednotky.
Na Ukrajine by sa podľa podpredsedníčky ukrajinskej vlády Iryny Vereščukovej malo v sobotu otvoriť desať humanitárnych koridorov z miest na frontovej línii. Jeden by mal viesť aj z obliehaného Mariupoľu, ďalší z Kyjevskej a Luhanskej oblasti, aktuality.sk

X X X

Ministerstvo školstva prerozdelí vysokým školám 1,8 milióna eur na študentov z Ukrajiny

Ministerstvo školstva prerozdelí vysokým školám 1,8 milióna eur na študentov z Ukrajiny. Vysokoškoláci utekajúci pred vojnou tak budú môcť dokončiť svoje štúdium na Slovensku.
Rezort im chce pomôcť tiež preplácaním jazykových kurzov, na ktoré vyčlenil vyše dva milióny eur. Informoval o tom odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR.

„Rezort školstva vyčlenil 1,875 milióna eur na podporu prijímania študentov zasiahnutých konfliktom. Na každého študenta tak vysoká škola dostane až 2500 eur a prijať bude môcť 1000 študentov, ktorí chcú v štúdiu pokračovať na Slovensku," priblížil štátny tajomník MŠVVaŠ Ľudovít Paulis. Školy si budú môcť náklady refundovať aj spätne od začiatku invázie, čiže od 24. februára.
Druhým opatrením je preplácanie jazykových kurzov pre ukrajinských študentov. „V rámci rozvojových projektov je vyčlenených ešte dva a štvrť milióna eur na podporu centier jazykovej prípravy a poradenských služieb. Touto cestou dávame ukrajinským študentom možnosť sa čo najrýchlejšie a najplynulejšie zapojiť do výučby," doplnil štátny tajomník.

Dolaďujú ďalšie formy podpory
Ministerstvo školstva je zároveň aj v intenzívnom kontakte s vysokými školami a ústredným krízovým štábom, na ktorom sa dolaďujú ďalšie formy podpory. Zo stretnutí vyplynula nutnosť zaviesť aj viaceré legislatívne zmeny.
„Prvá časť z nich je už pripravená v novele vysokoškolského zákona a rieši napríklad to, akým spôsobom možno prijímať študentov, keď nemajú so sebou potrebné dokumenty, napríklad maturitný doklad, a takisto zahrnie do sociálnych štipendií aj študentov zasiahnutých konfliktom," načrtol Paulis. Týmto študentom budú zároveň odpustené poplatky za anglické študijné programy. Ak prídu na akademickú mobilitu, nebudú musieť predkladať doklady o doterajšom dosiahnutom vzdelaní. Overenie a zaradenie študentov je na každej vysokej škole.

Ďalšie zjednodušenie má priniesť aj zákon o uznávaní dokladov, ktorý je aktuálne v parlamente. Úpravou má prejsť aj Fond na podporu vzdelávania, ktorý by sa mal rozšíriť aj o osoby, ktoré boli zasiahnuté ozbrojeným konfliktom, aktuality.sk