Slovensko sa v odolnosti voči ruským a čínskym vplyvom umiestnilo na 3. mieste z ôsmich skúmaných krajín strednej a východnej Európy. Ovplyvňujú tunajšie médiá, verejnú mienku a v niektorých prípadoch aj politikov. O vplyve režimov v Rusku a Číne v strednej a východnej Európe sa hovorí už dlho. Experti sa teraz detailnejšie pozreli na to, ako veľmi to stále platí a ktoré krajiny sú v tomto najzraniteľnejšie. Think-Tank Globsec skúmal ovplyvňovanie celkovo ôsmich krajín vrátane Slovenska režimami v Kremli a Pekingu.

Najhoršie pritom dopadlo Srbsko, zo susedných krajín je to Maďarsko. Slovensko skončilo so skóre 32 zo 100 približne v tej lepšej polovici skúmaných krajín (čím vyššie číslo, tým horšie).
Nie sme najlepší, ale ani najhorší
„Zasahovanie cudzích mocností do vnútroštátnych záležitostí analyzovaných krajín, ako aj ich vlastná zraniteľnosť voči takémuto vplyvu sú spojené nádoby, v ktorých je náročné odlíšiť čo bolo skôr: zraniteľná spoločnosť, ktorá je ľahko manipulovateľná alebo podvratné vplyvové operácie, ktoré následne spoločnosť oslabili“, vysvetľuje Dominika Hajdu, riaditeľka programu Demokracia a odolnosť v Globsecu.

Z monitorovaných krajín sa Slovensko umiestnilo na celkovo treťom mieste v odolnosti, po Česku a Rumunsku.
Za toto relatívne pozitívne umiestnenie sú zodpovedné najmä rozvinutá občianska spoločnosť, väčšinové pro-európske a pro-atlantické smerovanie politických elít a relatívne silný systém osobných slobôd. Experti pozitívne zhodnotili aj náš bohatý mediálny priestor reprezentujúci široké spektrum politických názorov.

Slovenská spoločnosť je však významne zraniteľná v oblasti verejnej mienky. Tento fakt je zásadným spôsobom zneužívaný či už domácimi alebo zahraničnými aktérmi, ktorí z rôznych dôvodov šíria konšpiračné teórie a dezinformácie.
Mýty o Rusku a slabé školstvo

„Ich dopad na slovenskú verejnosť je zrejmý, a prejavuje sa napríklad v posilňovaní romantických predstáv o panslavizme, idealizovanej predstave o Rusku, ktorá má počiatky v 19. storočí, či v démonizovaní konceptu demokracie a slovenského členstva v EÚ a NATO“ hovorí Miroslava Sawiris, analytička GLOBSECu.

Situáciu zhoršuje relatívne nízka dôvera v štátne inštitúcie, ktorá je systematicky živená bujnejúcim ekosystémom dezinformačných stránok na webe a sociálnych sieťach.
„Liekom na takto zasiahnuté vnímanie verejnej mienky je reforma školstva, ako aj potreba kriticky prehodnotiť niektoré národné mýty a historické obdobia, z ktorých idealizácie ťažia nedemokratickí aktéri na Slovensku aj v zahraničí," dodáva Katarína Klingová, analytička GLOBSECu.
Na prieskume sa zúčastnilo 8000 náhodne vybraných ľľudí, stovky expertov a takmer tridsiatka analytikov.

X X X

Prístroje stoja, lekári odchádzajú. V Prešovskom kraji volajú o pomoc

Cez víkend prišlo do nemocnice v Bardejove 12 ľudí, osem z nich zomrelo.
PREŠOV: Lôžko sa uvoľní, iba ak sa pacient vylieči alebo zomrie. Situácia v nemocniciach v Prešovskom samosprávnom kraji je podľa riaditeľov zdravotníckych zariadení kritická. Chýbajú lekári aj personál, a tak žiadajú o pomoc ministerstvo obrany.
Riaditelia sa stretli s predsedom Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský a naliehajú, aby štát preplatil výkony a zdravotnícky personál získal aj špeciálny príplatok. Apelujú na ľudí, aby sa išli očkovať, aj keď sú si vedomí, že prínos pre nemocnice to prinesie až o 4 až 5 týždňov.
„Všetkých desať nemocníc je naozaj v kritickom stave. Personál je vyčerpaný, demotivovaný a nezaplatený,“ povedal Majerský.

Riešenia sú podľa neho v nedohľadne a ak by už v súčasnosti platila optimalizácia zdravotníckych zariadení, „dnes by sme boli na kolenách“ a nemocnice by podľa župana nevedeli pomôcť umierajúcim pacientom.
„Lekári aj personál nemajú čas oddýchnuť si. Z nemocnice v Poprade odišlo 50 lekárov,“ konštatoval predseda kraja.
Kúpili prístroje, prikryté sú plachtami

Riaditeľ bardejovskej nemocnice a zároveň prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko poznamenal, že zdravotnícke zariadenia nemajú uhrádzanú starostlivosť súvisiacu s covidom už od júna.
„Žiadame, aby ministerstvo financií uvoľnilo finančné prostriedky. Dodávatelia nám už odmietajú dodávať lieky. Máme napríklad dobrú vyšetrovaciu metódu, takzvanú rýchlu PCR diagnostiku. Mesiac žiadame ministerstvo zdravotníctva a financií o uvoľnenie prostriedkov na reagencie, teda „benzín“ do týchto prístrojov,“ hovorí Petko.

Výsledky získa nemocnice už za dve hodiny a jedno vyšetrenie stojí 36 eur.
„Nechceme robiť žiaden biznis. Potrebujeme týchto pacientov urýchlene vyšetrovať. Máme zakúpené prístroje, ktoré sú prikryté plachtami,“ krúti hlavou Petko.
Nemocniciam v Prešovskom kraji by pomohli aj vojenskí lekári a personál, a tak by o tomto mali rokovať ministerstva zdravotníctva a obrany.

„Popradská nemocnica ich nevyhnutne potrebuje. Potrebovali by troch až piatich lekárov, internistov. Covid je veľmi dynamický. Momentálne v Bardejove sme na tom teraz dobre, pretože šiesti lekári, ktorí boli pozitívni, sa vrátili a už pracujú- Čo ale bude o tri alebo štyri dni, nevieme,“ poznamenáva Petko.
Personálne kapacity sú podľa riaditeľa bardejovskej nemocnice maximálne vyťažené a nie je možné otvárať ďalšie lôžka.
„Nemal by sa kto starať o pacientov,“ konštatuje Petko.

Pacientov veľa, málo personálu
V bardejovskej nemocnici mali 44 reprofilizovaných lôžok, v súčasnosti je ich už 58. Pre nárast pacientov za posledné dva týždne museli v Bardejove zatvoriť celé rehabilitačné lôžkové oddelenie a personál pomáha na covid oddeleniach.
„Môžeme robiť iba neodkladné prípady, nie sme personálne schopní zvládnuť bielu medicínu, nemáme dostatok anesteziológov. Situácia sa mení z hodiny na hodinu. Cez víkend prišlo 12 ľudí, osem z nich zomrelo,“ hovorí o vážnej situácii.
Absolútne kritická bola vo štvrtok v celom Prešovskom kraji nemali ani jedno voľné lôžko pre pacienta na umelú pľúcnu ventiláciu.
„Našťastie transport funguje. Problém však máme aj s tým, že niektorí pacienti pri vedomí a napojení na kyslík odmietajú, aby sme ich preložili. My ich nevieme prinútiť, pacient má právo rozhodovať, čo s ním bude,“ hovorí Petko o ďalšom probléme, s ktorým sa stretávajú.

Nie je podľa neho podstatné, koľko je infikovaných pacientov, ale fakt, aká je kapacita nemocníc. „Či sme schopní zvládnuť situáciu a my hovoríme, že to prestávame byť schopní zvládnuť,“ mrzí Petka, podľa ktorého by sa ešte niekde dalo aj reprofilizovať, nemal by sa však kto starať o pacientov.
Riaditeľ bardejovskej nemocnice hovorí, že situácia sa komplikuje pri iných chorobách, napríklad do zdravotníckeho zariadenia prichádzajú mladé ženy, ktoré majú karcinóm prsníka. Neprišli na preventívnu prehliadku, pretože sa báli ísť počas prvej alebo druhej vlny na vyšetrenie.

„My sme tiež hovorili, že dočasne nebudeme robiť preventívne prehliadky, pretože sme dostali pokyn z ministerstva a nemali sme na to ani kapacity. Teraz prichádzajú po pár mesiacoch a sú to mladé ženy, ktorým bude len ťažko pomôcť,“ mrzí Petka.
Na chodbe nikoho nenechajú
V troch fázach reprofilizovala nemocnica v Starej Ľubovni 28 kyslíkových a štyri lôžka umelej pľúcnej ventilácie. Ďalšie lôžka museli vyčleniť na detskom oddelení.

„Lôžka s umelou pľúcnou ventiláciou sú nepretržite obsadené. Štyria ľudia sú na umelej pľúcnej ventilácii, čo je tiež plné. Sedem pacientov je na detskom oddelení,“ prezentuje Peter Bizovský, riaditeľ Ľubovnianskej nemocnice.
Situácia sa podľa neho rýchlo mení, ak ráno má 40 pacientov, už o niekoľko hodín je tento počet úplne iný.

„Všetko je hodené na manažment jednotlivých nemocníc. Na ulici alebo na chodbe nenecháme žiadneho pacienta. Ale kde bude, neviem dnes povedať. Budeme reagovať bezprostredne, keď to bude,“ hovorí.
Podotýka, že na kyslíkovej liečbe je v nemocnici 80 percent nezaočkovaných pacientov, na umelej pľúcnej ventilácii mali v nemocnici len jedného očkovaného.

X X X

Macron a Putin sa zhodli na potrebe zmierniť napätie medzi Poľskom a Bieloruskom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a šéf Kremľa Vladimir Putin sa v pondelok zhodli, že napätie na poľsko-bieloruských hraniciach, vyvolané bezprecedentným náporom migrantov, je nutné deeskalovať. Oznámil to Elyzejský palác, informovala agentúra AFP.

„Dúfame, že tento dlhý rozhovor prinesie výsledky v najbližších dňoch," uviedla Macronova kancelária. Putin Macronovi podľa vyhlásenia prisľúbil, že „túto tému spomenie" v rozhovore s bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom.
Putin v sobotňajšom rozhovore vysielanom spravodajskou stanicou Rossija-24 odmietol tvrdenia, že by sa Moskva podieľala na organizovaní krízy na hraniciach Poľska s Bieloruskom, kde uviazli stovky migrantov z Blízkeho východu.
Od leta sa pokúsili prekročiť hranice medzi Poľskom a Bieloruskom tisíce migrantov prevažne z blízkovýchodných krajín postihnutých konfliktami. Napätie sa ešte vyostrilo minulý týždeň po tom, čo poľská pohraničná stráž zabránila hromadným pokusom migrantov o prechod cez hranice.

Francúzsko bude brániť územnú celistvosť Ukrajiny
Macron ruskému prezidentovi počas telefonického rozhovoru, ktorý trval hodinu a 45 minút, tiež povedal, že Francúzsko je pripravené „brániť územnú celistvosť Ukrajiny" a vyjadril „hlboké znepokojenie" nad zhromažďovaním ruských ozbrojených síl na ukrajinskej hranici. Ruský prezident podľa Elyzejského paláca argumentoval tým, že ukrajinskí predstavitelia prispeli k sťaženiu vzájomných rokovaní.

Macronove slová prišli po tom, čo šéf Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg varoval Moskvu pred „agresiou" voči Ukrajine. Obavy v tejto záležitosti prejavili minulý týždeň i Spojené štáty. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken uviedol, že Rusko by sa dopustilo „vážnej chyby", ak by zopakovalo svoje kroky z roku 2014, keď anektovalo polostrov Krym. V pondelok vyzvalo Moskvu, aby na hranici s Ukrajinou zachovala „zdržanlivosť", i nemecké ministerstvo zahraničných vecí, aktuality.sk

X X X

Babiš navštívil Zemana v nemocnici: Som prekvapený, ako dobre na tom je

Českého prezidenta Miloša Zemana v pondelok po prvý raz v nemocnici navštívil odchádzajúci premiér Andrej Babiš. Skonštatoval, že bol milo prekvapený z prezidentovho zdravotného stavu, napísal server Seznam Zprávy.
„Som prekvapený, ako dobre na tom prezident je... Musím povedať, že oproti predchádzajúcemu stavu pána prezidenta je to neuveriteľná zmena," povedal Babiš.

Zeman mu údajne oznámil, že plánuje vymenovať za premiéra lídra koalície Spolu a tiež strany ODS Petra Fialu, ktorý by za ním mal prísť do nemocnice v stredu. Zeman však údajne Babišovi nepovedal, kedy dôjde k vymenovaniu nového premiéra.

Naposledy sa Zeman s Babišom stretli na zámku v Lánoch deň po parlamentných voľbách, v nedeľu 10. októbra. Krátko nato Zemana odviezla sanitka do nemocnice.
Prezidenta preložili z akútneho na bežné oddelenie v pondelok. To mu umožňuje prijímať návštevy, i keď obmedzene. V utorok ho v nemocnici navštívi aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, aktuality.sk

X X X

Za schránkou v miliardovom spore sa vynára zbrojár Weiss

Česká pobočka ČSOB už roky čelí žalobe, pre ktorú môže prísť o takmer miliardu eur. Na druhej strane sporu je tajomná schránková firma. Podľa zistení Aktuality.sk vedú nitky k bývalej šedej eminencii SDĽ – zbrojárovi Pavlovi Weissovi.
Pavel Weiss zbohatol na zákazkách v rezorte obrany počas vlád Mikuláša Dzurindu. Jeho syn Ivan podpísal ako riaditeľ stratégie SPP zmluvu o dodávke plynu firme Leven, v ktorej sa objavil po odchode z tohto štátneho podniku.
Dnes to vyzerá tak, že Weissovci stoja za ďalším prípadom za stámilióny eur, v ktorom sa snažil konečný užívateľ výhod roky skrývať.

Ide o súdny spor českej banky ČSOB a firmy ICEC Holding, ktorá požaduje od banky takmer miliardu eur. Týka sa to krachu Investiční a Poštovní banky (IPB), ktorý nastal v roku 2000.
Firma v Karibiku
Firma ICEC sa u českej ČSOB domáha náhrady škody spôsobenej IPB koncom 90. rokov. Spomínaná banka totiž prebrala aktíva IPB.

Podľa článku servera euro.cz z minulého roka sa hodnota súdneho sporu vyšplhala až na 23,6 miliardy českých korún (920 miliónov eur). V prípade prehry ČSOB by zrejme musela náhradu zaplatiť Česká národná banka.
ICEC Holding je česká firma, ktorú však vlastní netransparentná schránková firma Drake Finance Limited z karibského ostrova Svätý Vincent a Grenadíny.

O firmách v Karibiku nemožno nájsť takmer žiadne informácie, spoločnosť Drake Finance sa však objavila ešte v jednom prípade. Podľa notárskej zápisnice z roku 2017 bola akcionárom firmy Puli, ktorú v minulosti ovládal zbrojár Pavel Weiss. Firma Puli v minulosti profitovala zo štátnych zákaziek.

Firma Puli nemá napriek zákonnej povinnosti uvedeného konečného užívateľa výhod v registri právnických osôb. Nie je teda známe, kto sa skrýva za schránkou Drake Finance.
Aktuality.sk sa spojili so synom Pavla Weissa Ivanom Weissom, ktorý zastupoval aj otcove firmy. Weiss mladší povedal, že firma ICEC Holding mu niečo hovorí v súvislosti s papierenstvom v Slovinsku, tvrdí však, že on osobne s ňou nič nemá.
Prisľúbil, že sprostredkuje aj kontakt na svojho otca. Neskôr však odpísal, že Weiss starší nemá záujem o komunikáciu s médiami. Pred rokom pritom poskytol rozhovor agentúre TASR ako volebný líder strany 99%.
Advokát Oldřich Beneš, ktorý ICEC zastupoval pred súdom, neodpovedal na otázku, či vo vlastníckej štruktúre ICEC figurovali Ivan alebo Pavel Weiss. „S ohľadom na zákon o advokácii č. 85/1996 Sb. o mlčanlivosti nie som schopný Vám na Vaše otázky odpovedať,“ uviedol advokát.

ČSOB sa k sporu ani vlastníckemu pozadiu ICEC nevyjadrila. „K prebiehajúcim sporom sa nevyjadrujeme,“ uviedol hovorca Patrik Madle.
Nezaplatený plyn
Ivan Weiss bol v rokoch 1998 – 2004 riaditeľom stratégie štátneho SPP, čo si mala v rámci vtedajšej koalície presadiť SDĽ. Pred odchodom z funkcie podpísal nevýhodnú zmluvu s levickým distribútorom tepla – Leven. Po odchode z SPP začal pracovať pre túto firmu.

Tá sa nielenže dostala k mimoriadne výhodnému kontraktu, ale plynárom za plyn ani neplatila. Mestu Levice navyše dodávala plyn drahšie, ako bola cena v iných teplárňach.
SPP evidoval voči firme Leven pohľadávku vo výške 33 miliónov eur a obrátil sa na súd. Plynári sa obávali, že aj v prípade víťazstva svoje peniaze neuvidia – a oprávnene. Spoločnosť Leven totiž skončila v roku 2015 v konkurze.
Informáciu, že Weissovci stáli za firmou Leven, zverejnil v minulosti portál biztweet, Weissovci to však popreli. Jej oficiálnym vlastníkom boli viaceré schránkové firmy.

Neskôr prešla na Dušana Konečného, ktorý mal k Weissovcom blízko aj v inom prípade. Požičiaval totiž firme Istrocom CHS, ktorá brala pôžičky aj od firiem Weissovcov – Brevity, T-invest a Fortunae, ktorú vlastnil Leven.
Podozrivý konkurz

Ivan Weiss vo februári 2012 v súvislosti so sporom v SPP pre denník SME uviedol: „​​Skončil som tam v roku 2006, k sporu sa neviem vyjadriť. Do Levenu som nevstúpil päť rokov.“
Nehovoril však pravdu. Prezenčná listina z valného zhromaždenia firmy Leven ukazuje, že v auguste 2007 sa na ňom zúčastnil aj Weiss mladší. Na valné zhromaždenie sa spravidla nedostane bežný zamestnanec firmy – chodia tam akcionári a ich dôverníci.

„Nikdy som nebol spojený s Levenom. Robil som pre nich len na dohodu niekedy v rokoch 2003/2004,“ povedal Weiss pre Aktuality.sk. Z akého dôvodu neskôr prišiel na valné zhromaždenie firmy, však nevysvetlil.
Aj konkurz Levenu bol podozrivý. V pozícii údajných veriteľov sa tam objavili aj firmy blízke Weissovcom. Členmi veriteľského výboru, ktorý rozhoduje o priebehu konkurzu, sa stali S&B Enhanced Finance, Empire Services a Inuq.
Empire Services bola podľa výročnej správy z roku 2019 darcom strany 99%, medzi ktorej predstaviteľov patrili Ivan Weiss aj Pavel Weiss.

Veriteľom bola aj schránka Portcrest Limited, ktorá kupovala firmu Fortunae od spoločnosti Bronsson. Tú spoluvlastní Peter Majka.
Majka zastupoval aj firmu Inuq a figuroval tiež v spoločnosti Delta-B z portfólia Weissovcov. S Majkom sa redakcii nepodarilo skontaktovať.

Oficiálnym vlastníkom firmy Inuq je Pavel Gubriansky, ktorý vlastní aj S&B Enhanced Finance.
Advokát Miroslav Trenčan, ktorý zastupoval S&B Enhanced Finance, sa odmietol vyjadriť, či sú Weissovci konečnými užívateľmi výhod spoločnosti. So slovami, že práve odlieta, zložil telefón.

Všade pán Gubriansky
Okrem toho, že Pavol Gubriansky vlastnil dvoch veriteľov v konkurze Levenu, je Weissovcom blízky aj v iných biznisoch.
Gubriansky oficiálne vlastní aj ďalšie tri firmy s majetkami v centre Bratislavy. S & B Panská Properties vlastní väčšinový podiel v budove na Panskej ulici.

S & B Einsteinova Properties vlastní 4700-metrový pozemok pri čerpacej stanici na bratislavskej diaľnici a S & B Vetvárska Properties bývalú cirkevnú budovu v Podunajských Biskupiciach.
Budovu na Vetvárskej získala Gubrianskeho firma v dražbe majetku spoločnosti T-invest, ktorú kedysi vlastnila firma Puli consulting Pavla Weissa. Exekútora na T-invest poslala firma Leven. S & B Vetvárska Properties sa do dražby prihlásila ako jediná.

V českej firme Nosid pôsobí Pavol Gubriansky spolu s Lukášom Bielovičom, ktorý má blízko k biznisom Jozefa Brhela.
Ivan Weiss na otázky týkajúce sa vzťahu s Gubrianskym neodpovedal. Na Pavla Gubrianskeho sa redakcii nepodarilo získať kontakt.
Chátrajúca škola
Firmy Pavla Gubrianskeho vlastnia viacero významných nehnuteľností, na ktoré tak môžu mať Weissovci vplyv. Ďalšou z nich je budova bývalej základnej školy na Jesenského 6. V minulosti patrila mestu, ktoré však o ňu prišlo v súdnom spore s cirkvou.
Tá ju obratom predala firme Inuq Pavla Gubrianskeho. V minulosti na budove viazlo záložné právo v prospech švajčiarskej firmy S&B Enhanced Finance, za ktorú vystupuje Gubriansky a ktorá sa vyskytla aj v iných projektoch v blízkosti Weissovcov.

Budova školy už desať rokov chátra. Firma Inuq ju získala v roku 2011, odkedy sa médiá u mesta či mestskej časti Staré Mesto viackrát zaujímali, či plánuje budovu zrekonštruovať.
Samospráva k tomu však pristúpiť nemôže, keďže budovu vlastní súkromník. Weissovcov sa na budovu dodnes nikto nepýtal. Ivan Weiss na otázky Aktuality.sk neodpovedal.
99%
O podozreniach Weissovcov pri vstupe do poisťovne Novis písal v minulosti týždenník TREND. „Britskú firmu United Capital pripravila o vplyv slovenská spoločnosť S&B Enhanced Finance,“ napísal TREND.
Podľa jeho informácií stoja za firmou S&B Enhanced Finance Weissovci. Oficiálnym vlastníkom S&B Enhanced Finance je Pavol Gubriansky. Novis má opakovane problémy aj s národnou bankou, ktorá poisťovňu pokutovala.

V poisťovni Novis pracoval aj David Hlubocký, ktorý bol za bývalej vlády šéfom úseku ekonomiky v štátnom podniku Vodohospodárska výstavba. Za súčasnej vlády sa stal šéfom úradu ministerstva zdravotníctva, po odchode Mareka Krajčího bol však odvolaný.

Dnes je funkcionárom Slovenského vodohospodárskeho podniku. Hlubocký tvrdí, že si je vedomý, že pracoval v poisťovni Novis, kde má podiel aj Ivan Weiss, oslovil ho však člen vedenia Slavomír Habánik.
„S Weissom sa poznám zo strednej školy, ale nie z biznisu, nikdy som s ním nespolupracoval. Poznám pol Bratislavy, možno 30-krát sme sa stretli odvtedy. Nie je nejaký môj osobný priateľ,“ dodal Hlubocký.

Nejde pritom o jediné spojenie medzi Weissom a súčasnou garnitúrou. Podľa majetkových priznaní je členom dozornej rady Fondu na podporu umenia advokát Peter Mikletič. Ten v minulosti patril medzi lídrov strany 99%, ktorú založili a ovládajú Weissovci.

Mikletič tvrdí, že je nominantom ministerky Natálie Milanovej, s ktorou sa dlhšie pozná. Pozná sa aj so šéfom Tiposu Marekom Kaňkom, ktorého firmám dodáva právne služby. So stranou OĽaNO však nespolupracuje. „Ide o odbornú nomináciu,“ uviedol advokát.

Aktuality.sk sa ho pýtali aj na históriu v strane 99%. „Bol som oslovený Ivanom Weissom, čo je môj spolužiak z vysokej školy,“ dodal Mikletič s dôvetkom, že jeho súčasné pôsobenie nemá s Weissovcami nič spoločné.
Weissovci a SDĽ
Ivan a Pavel Weiss mali v minulosti konexie aj na SDĽ. Na rozdiel od strany 99%, za ktorú obaja kandidovali, však v prípade SDĽ prepojenia popierali. Táto strana pritom sídlila na adrese Panská 9 rovnako ako ich firmy.

Prvým predsedom takzvanej novej SDĽ bol Martin Halás, ktorý pôsobil vo firme Leven a striedal Ivana Weissa v orgánoch firmy Prvá paroplynová spoločnosť. Halás bol tiež darcom politického projektu Weissovcov – strany 99%.
V orgánoch teplárenskej firmy Leven v minulosti pôsobil aj Michal Hrbáček, obžalovaný z únosu Michala Kováča mladšieho. Hrbáček pôsobil aj v spoločnosti Istrocom CHS, ktorá brala pôžičky od firiem z portfólia Weissovcov.
Z 99% k OĽaNO

Hoci väčšina firiem Weissovcov už momentálne neexistuje a veľká časť ich biznisu skončila v dlhoch, ľudia, ktorí sprevádzali politické projekty Weissovcov, sú vo verejnom priestore aj dnes.
Strane 99% pomáhala s kampaňou dnešná ministerka kultúry Natália Milanová, ktorá bola predtým aj podpredsedníčkou novej SDĽ, spájanej s Weissovcami.

Práve Milanová zodpovedá za nomináciu Petra Mikletiča vo Fonde na podporu umenia. Ministerke robí poradcu aj Ľubomír Ondrejkovič, ktorý sa taktiež angažoval v projekte 99%.
„V prípade nominácií sa ministerka kultúry riadi odbornosťou a osobnou dôverou k danej osobe. Pani ministerka sa s pánom Weissom naposledy stretla približne pred 10 rokmi,“ reagovala hovorkyňa ministerstva kultúry Zuzana Viciaňová. K otázke hodnotenia dôveryhodnosti projektov 99% a SDĽ sa však ministerka nevyjadrila, aktuality.sk

X X X

Kollár sa vracia z cesty, na ktorú vykročila koalícia. Je to hanba

„Sme posledný štát v Európe, ktorý necháva ľudí v regiónoch národných parkov biednych,“ povedal v Ide o pravdu minister životného prostredia Ján Budaj. Odmietanie reformy považuje od Borisa Kollára (Sme rodina) za podraz.

Koalícia odložila hlasovanie o reforme národných parkov na ďalšiu parlamentnú schôdzu, pretože nemá podporu hnutia Sme rodina.
„Pre našich voličov je to podraz, lebo hnutie s tým súhlasilo v programe vlády,“ povedal v relácii Ide o pravdu Ján Budaj (OĽaNO), minister životného prostredia. Potvrdil, že s lídrom Borisom Kollárom sa chce ešte stretnúť a presvedčiť ho.
Na otázku, ako by mala reagovať koalícia v prípade, že odmietavý postoj Sme rodina sa nezmení, minister uviedol: „Mám nádej, že zostanú v koalícii“.

Nesúhlasí s tvrdeniami, že presun lesov pod ministerstvo životného prostredia znamená stratu pracovných príležitostí a ďalšie zväčšovanie regionálnych rozdielov. Podľa neho je to naopak: „Sme posledný štát v Európe, ktorý necháva ľudí v regiónoch národných parkov biednych.“

Reforma by síce zásadne znížila objem ťažby dreva v týchto lokalitách, ale priniesla by nové pracovné podmienky. V prvom rade rozvoj cestovného ruchu, modernizáciu infraštruktúry a nové pracovné pozície. „V národných parkoch máme národný poklad, ale ešte nie je vyleštený,“ dodal Budaj.

Odpor opozície vníma ako falošný, pretože aj vláda premiéra Roberta Fica (Smer) pripravovala podobnú reformu. „Oni chcú zlomiť vládu, a zachrániť si kožu,“ konštatoval.

Ako vníma minister Ján Budaj koalíciu? „ Je to koalícia začiatočníkov. Buď sa poučia, alebo nie,“ znel jeho komentár. V relácii to vysvetlil tak, že ani jeden líder nebol súčasťou exekutívy, a teda nemá s vládnutím skúsenosť. Koalíciu ale považuje za prelomovú, lebo podľa neho priniesla nástup novej politickej generácie, ktorá navyše zápasila s Ficom.
„Bola by hanba, keby sme sa vrátili z cesty,“ povedal. Budaj však spomenul výnimku, a to Borisa Kollára: „Vracia sa z cesty, na ktorú sme vykročili. Je to hanba a prehra.“

Čo si myslí minister Budaj o Igorovi Matovičovi (OĽaNO)? Prečo ho obhajuje? Pozrite si reláciu Ide o pravdu s Jánom Budajom, ministrom životného prostredia a tribúnom Novembra '89./agentury/

X X X

 Piráti presvedčivo schválili koaličnú zmluvu s Fialom

Strana Piráti vo vnútrostaníckom hlasovaní schválila vládnu koaličnú zmluvu a vstúpi tak do budúcej českej vlády so stranami koalície Spolu (ODS, KDÚ-ČSL a TOP 09) a svojím vlastným koaličným partnerom – Starostami a nezávislými. 
Za schválenie koaličnej zmluvu hlasovalo viac ako 82 percent hlasujúcich, informovala o tom spravodajská televízia ČT24.

Toto celostranícke hlasovanie Pirátov zaznamenalo rekordnú účasť. Hlasovania o vstupe strany do budúcej českej vlády sa zúčastnilo 90,7 percenta členov pirátskej strany. V ankete môže celkovo hlasovať 1 193 ľudí a na hlasovaní sa zúčastnilo až 1082 z nich z toho za schválenie koaličnej zmluvy sa vyjadrilo 888 členov, čo predstavuje 82,1 percenta hlasujúcich.
Prvá koalícia piatich strán
„Historicky to bolo hlasovanie s najväčšou účasťou. Takže to vnímam, ako silný mandát ale aj ako silný záväzok voči tomu, aby sme spolu s koalíciou Starosti ale po novom tiež aj so vznikajúcou vládou týchto dvoch koaličných subjektov plnili program, ktorý sme vyjednali,“ uviedol predseda pirátskej strany Ivan Bartoš po zverejnení výsledkov vnútrostraníckeho hlasovania. ​

Lídri ODS, KDU-ČSL, TOP 09, Pirátov a STAN podpísali koaličnú dohodu o programe budúcej vlády pred týždňom pred ustanovujúcou schôdzou českej Snemovne, píše portál iDnes.cz.
Televízia ČT24 podotkla, že je to vôbec prvýkrát, čo v Česku bude vládnuť koalícia piatich strán.

„Verím, že vznikajúca vláda koalícií SPOLU a PirSTAN dokáže previesť krajinu zložitým obdobím. Čaká nás veľa práce,“ uviedol na sociálnych sieťach predseda ODS a kandidát na premiér Petr Fiala.
Tri miesta
Ten podľa portálu iDnes.cz plánuje predstaviť mená navrhovaných ministrov budúcej vlády v stredu najskôr českému prezidentovi Milošovi Zemanovi, s ktorým sa má stretnúť v Ústrednej vojenskej nemocnici (ÚVN) v Prahe o 16.00 hodine, a potom verejnosti.

Koaličná zmluva garantuje Pirátom tri miesta vo vláde. Bartoš po hlasovaní zatiaľ odmietol uviesť, koho jeho strana nominuje na pozíciu ministra pre legislatívu po tom, ako sa kandidatúry na tento post vzdal Jakub Michálek.
Neoficiálnymi kandidátmi pirátskej strany na ministerské posty sú zatiaľ Bartoš, ktorý by sa mal stať ministrom pre miestny rozvoj a digitalizáciu a Jan Lipavský, ktorý má šancu sa stať ministrom zahraničných vecí.
Piráti boli doteraz poslednou stranou, ktorá sa ku koaličnej zmluve nevyjadrila. Zmluvu už podporilo širšie vedenie Starostov, ODS, KDU-ČSL, TOP 09./agentury/

X X X

Matovič predstavil druhú časť revolúcie. Zarobiť viac má 99 percent ľudí, pomôže jedna daň a jeden odvod

,Daňová revolúcia" Igora Matoviča (OĽaNO) pokračuje. Po nedeľnom návrhu zmien v príspevkoch na deti prišli na rad nápady v zdaňovaní práce. Minister financií chce zaviesť pre pracujúcich len jednu daň - 19 percent - a zamestnávateľ zaňho odvedie len jeden odvod - 39 percent.
Rekreačný bonus
Podľa Matoviča by až 99 percent zamestnancov malo mať po reforme na konci mesiaca viac peňazí v peňaženkách. „Menej zarobí len ten, kto dnes zarobí viac ako 20-tisíc eur mesačne,“ vyhlásil šéf rezortu. Pohoršiť by si tak malo iba menej ako jedno percento ľudí.
Matovičova reforma - zdanenie práce

Matovič ilustroval nový výpočet mzdy na príklade zamestnanca s hrubou mzdou na úrovni 1 400 eur. Teraz dostane v čistom 1 100 eur. Po novom by to malo byť o 34 eur viac. Nový systém by mohol začať fungovať od januára 2023. Okrem toho by mal platiť daňový bonus pre ľudí zarábajúcich menej ako 357 eur – nemali by platiť žiadnu daň ani odvod. Plnú daň by mal pracujúci zaplatiť až od sumy 1 111 eur.

„Bude to najjednoduchší systém výpočtu miezd v EÚ a OECD,“ chválil sa Matovič. Reakcie na jeho návrhy sú však skôr negatívne.
P Veľmi kriticky ich zhodnotil napríklad bývalý minister práce za SaS Jozef Mihál, ktorý pôsobil krátko aj ako štátny tajomník súčasného ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). „Zvýšenie čistých miezd zamestnancov bude len symbolické, ak vôbec nejaké,“ myslí si. Podľa neho navyše ľudia prídu o súčasné výhody, ako sú príspevky na stravovanie, rekreácie či sociálny fond. „Čistý prínos pre tých, ktorí zarábajú najmenej, bude ,o ničom'. Polepšia si tí, ktorí zarábajú od dvoch do štyroch tisíc eur,“ tvrdí.

Minister financií Igor Matovič predstavuje daňovo-odvodovú revolúciu.
Matovič hovorí, že po novom bude výpočet daňové zaťaženia charakterizovať týchto 26 slov: „Daň 19 percent. Odvod 39 percent. Zamestnanecký bonus pre nízkopríjmových vo výšky dane, maximálne 100 eur – 9 percent hrubej mzdy. Odvodový bonus pre študentov a ŤZP50 10 percent, pre ŤZP70 20 percent hrubej mzdy.“

​Analytik INESS Radovan Ďurana upozorňuje, že takýto návrh poteší asi len mzdových účtovníkov, pre ktorých sa práca zjednoduší. „Po Sulíkovom odvodovom bonuse tu máme ďalšie excelovské cvičenie, ktoré je v podstate fiškálne neutrálne,“ vysvetľuje Ďurana pre Pravdu. Podľa neho sa občania teraz dozvedeli len to, že sa systém zjednoduší, ale zaplatia toľko odvodov a daní ako doteraz. „Čo predviedol Igor Matovič, keď predstavoval svoje nápady v daniach a odvodoch, to je, žiaľ, obraz celej vládnej koalície,“ vyhlásil líder opozičného Smeru Robert Fico. „Sociálni partneri si musia trhať vlasy a koaliční partneri už dnes vedia, že nič z Matovičových nápadov sa nedá zrealizovať.“

Problémom môže byť skutočne aj podpora v koalícii. Hnutie Sme rodina sa k druhej časti reformy zatiaľ odmietlo vyjadriť. SaS chce kompletnú reformu, všetky tri časti, najskôr vidieť pohromade a na papieri. Ekonomický odborník strany Za ľudí a poradca ministra financií Tomáš Meravý hovorí, že s hrubými črtami druhej časti daňovo-odvodového balíka súhlasí „Uvidíme však, čo všetko sa bude dať zaviesť do praxe,“ dodal.

Tretiu časť svojej reformy Matovič predstaví v utorok.
Zdroje na financovanie chce hľadať v zrušení množstva odvodových a daňových výnimiek, ktoré celý systém robia podľa neho ťažko prehľadným. Zrušiť by sa teda mali súčasné výnimky a oslobodenia od dane, napríklad pri sociálnom fonde, príspevkoch na stravovanie či na rekreáciu. Celkovo majú byť príjmy aj výdavky po zmenách v zdaňovaní práce zhruba vyrovnané.

Odborníci nadšení nie sú
Daňová poradkyňa a prezidentka Daňového fóra Slovenska Alica Orda Oravcová je zvedavá, ako sa zmeny premietnu do praxe. „To, aký vplyv bude mať zmena odvodov na sumy dávok – napríklad péenky, dôchodky alebo materské – nebolo vysvetlené,“ upozorňuje

.Ďurana pripomína, že štát môže urobiť daňovú revolúciu až vtedy, keď spraví revolúciu na strane výdavkov. „Na stole máme päťmiliardový deficit a ak Matovič v utorok nepredstaví škrty vo výdavkoch, nakoniec tie vyššie dane budú musieť občania niekde zaplatiť,“ tvrdí pre Pravdu. Podľa analytika občianskeho združenia Pracujúca chudoba Jána Košča vyzerá zjednodušenie celého systému na prvý pohľad v poriadku. Ako problematické v ňom vidí niektoré nášľapné míny.

Prvou je podľa neho tá, že sociálny fond sa nikdy nepočítal do celkových mzdových nákladov. „Ide to proti logike jeho tvorby, ktorou má byť istá forma spoločenskej zodpovednosti firiem a zároveň akási náhrada za konzervatívne nastavenie sociálneho štátu. Nakoniec sa to môže skončiť tak, že sociálny fond bude zrušený,“ vysvetľuje pre Pravdu. Okrem toho je problematické aj stravné. „Dlhodobo všetci politici vládnej koalície sľubovali, že stravné sa nebude zdaňovať ani sa z neho nebudú platiť odvody a teraz idú proti týmto sľubom,“ tvrdí Košč a dodáva, že to v podstate znamená, že celé stravné bude zdanené, nie len jeho časť nad 2,81 eura.

Jedna daň a jeden odvod
Šéf rezortu financií na tlačovej konferencii upozornil, že vlastne len upratuje. V súčasnosti má podľa neho Slovensko mimoriadne komplikovaný systém zdaňovania práce. „Od revolúcie sa nakopilo mnoho výnimiek a je z toho chaos,“ vyhlásil. Daňovo-odvodové zaťaženie práce dosahuje aj viac ako 50 percent z ceny práce, čo motivuje ľudí, aby prechádzali zo zamestnaneckého pomeru na živnosť či na jednoosobové eseročky. To podľa neho spôsobuje miliardové výpadky vo verejných financiách. Nový systém zdaňovania práce majú tvoriť tri časti.

Prvou je mzda zamestnanca pre všetky úväzky. V nej by sa mal zmeniť spôsob výpočtu toho, koľko bude platiť zamestnanec či zamestnávateľ z celkovej ceny práce. Po novom tak zamestnanec bude platiť z hrubej mzdy daň 19 percent a odvody platiť nebude. Zamestnávateľ zaňho zaplatí odvod vo výške 39 percent.

Druhou časťou je takzvaný zamestnanecký bonus pre nízkopríjmové osoby. Dotkne sa to všetkých zamestnancov, ktorí zarábajú do 357 eur. Kto zarobí do tejto sumy, tak by už neplatil žiadnu daň či odvod. Potom by mal bonus postupne klesať až do priemernej mzdy. „Je to pomoc pre všetkých ľudí, ktorí majú nízke mzdy,“ uviedol Matovič.
Treťou časťou je takzvaný odvodový bonus. Zjednodušene ide o odmenu pre zamestnávateľov, ktorí dávajú prácu študentom či ťažko zdravotne postihnutým. V praxi by to vyzeralo tak, že zamestnávateľ dostane na študenta odvodový bonus vo výške 10 percent, na ťažko zdravotne postihnutého 20 percent.

​Kde na to zobrať?
Celkovo by mali opatrenia stáť takmer miliardu eur. Matovič predstavil kompenzačné opatrenia, ktoré majú vykryť zhruba 900 miliónov. Pol miliardy chce nájsť v zrušení odvodových a daňových výnimiek. Zároveň prisľúbil, že nebude navrhovať rušenie výnimiek pri nižšej sadzbe DPH na potraviny, zdravotnícke pomôcky alebo lieky. Počíta tiež so zvýšením legálnej práce o dve percentá či s dynamickými efektmi, ktoré majú spolu priniesť 300 miliónov eur. Úspory z jednotného výberu by mohli priniesť 50 miliónov eur.

Podľa Matoviča by mohla byť jediným výbercom buď Finančná správa, alebo Sociálna poisťovňa. „Férový systém ľudia nemajú chuť obchádzať,“ povedal na záver a dodal, že novinky budú motivovať ľudí ostať v systéme a nebudú utekať na živnosť či do jednoosobovej eseročky.

Matovič priznal, že celú daňovú reformu pripravoval v úzkom kruhu ekonomických expertov na ministerstve financií. Okrem nich o nej povedal aj ekonomickým expertom z koaličných strán a spolupracoval na zapracovaní ich pripomienok. Sulíkovcov by mohla osloviť jeho snaha o ústavnú garanciu nezvyšovania daní a odvodov práce. Strana SaS totiž už dlhšie bojuje za daňovú brzdu, podľa ktorej by sa dane nemali zvyšovať.

„Máme ústavnú väčšinu a mali by sme dať ľuďom garanciu,“ povedal na margo zvyšovania daní. „Bol by som veľmi rád, aby sme to napísali do ústavného zákona a aby sme spravili stabilitu,“ dodal s dôvetkom, že by to mohlo pomôcť aj pri získavaní investorov.

Ako chce Matovič zmeniť zdaňovanie práce
Matovič chce zrušiť odvody zamestnanca. Má ostať iba daň zamestnanca vo výške 19 percent.
Zamestnávateľ má za neho zaplatiť iba 39-percentný odvod.
Zamestnanec by mal zamestnanecký bonus, pri mzde do 357 nebude platiť daň, plnú 19% daň bude platiť až od mzdy 1111 eur a viac.

Zamestnávateľ by mal platiť 39% odvod, za študenta a ZŤP len 29% odvod a za plných invalidov len 9% odvod.
Zrušiť by sa mali súčasné výnimky a oslobodenia od dane, napríklad sociálny fond, príspevky na stravovanie, na rekreáciu.
Celkovo by malo podľa Matoviča zarobiť viac 99 percent zamestnancov. Zaťaženie práce by to malo celkovo znížiť o 5 percent.

Matovič počíta s tým, že tieto zmeny by mohli platiť od januára 2023.
Reforma má priniesť do štátnej kasy zhruba 900 miliónov eur. Naopak, zmeny by mali pripraviť štátny rozpočet o necelú miliardu eur.
Peniaze na reformu sa majú nájsť z viacerých zdrojov :Zrušenie odvodových výnimiek – 300 miliónov eur., zrušenie daňových výnimiek – 250 miliónov eur.,Úspory z jednotného výberu – 50 miliónov eur.,Zvýšenie legálnej práce o dve percentá – 200 miliónov eur.,Zynamické efekty – 100 miliónov eur.. /agentury/
/
X X X

​Súd v Trenčíne rozhodol o prepustení Ladislava Bašternáka na slobodu

​Bývalého obchodného partnera Roberta Kaliňáka odsúdili na päť rokov. Riaditeľ väznice mu navrhol skrátiť trest. Súd to odobril, ale prokurátor podal sťažnosť.
Odsúdený daňový podvodník Ladislav Bašternák smeruje po dvoch rokoch na slobodu. Okresný súd v Trenčíne v pondelok prijal návrh vedúceho Ústavu na výkon väzby v Dubnici Dušana Bartoša, ktorý navrhol jeho prepustenie.
V pondelok o tom rozhodol senát pod vedením sudcu Michala Fialu. Ladislava Bašternáka súd prepustil na slobodu s podmienečnou dobou 30 mesiacov a probačným dohľadom na dvanásť mesiacov. Odsúdený zároveň nesmie opustiť Slovenskú republiku.

Prokurátor podal voči rozhodnutiu súdu sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Dovtedy ostáva Bašternák vo väzení.
Pozrite si reakciu Bašternákovho advokáta na rozhodnutie súdu:
Niekdajšiemu majiteľovi bytu v bratislavskom komplexe Bonaparte, kde býval líder Smeru a expremiér Robert Fico, sa tak po vyše dvoch rokoch môže skončiť jeho trest za daňový podvod v sume dva milióny eur.

„Predpokladám, že som svojim správaním dokázal, že nie je potrebné naďalej na mňa pôsobiť ďalším výkonom odňatia slobody," predniesol Ladislav Bašternák súdom. Pri výpovedi nahliadal do poznámok.
„Dovoľujem si požiadať, aby bolo rozhodnuté o mojom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody," dodal. Trest by mu mal vypršať až v roku 2024. Rozhodnutie súdu po skončení pojednavania nekomentoval.
Pozrite si reakciu prokurátora na rozhodnutie súdu:

Vzorný väzeň
Odsúdeného pochválil aj zástupca Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom Dušan Bartoš.
„Na podmienky väzby reagoval bez problémov, patril k zodpovedným odsúdeným, slušný, spolupracujúci. Nekonfliktný, kamarátsky, celkovo sa správal racionálne a uložený trest prijíma a uvedomuje si jeho negatívne dopady," uviedol vo svojej výpovedi zástupca ústavu Dušan Bartoš.

Manželka Ladislava Bašternáka pred súdom navrhla, že by sa jej muž mohol zamestnať v rodinnej firme.
9fotiek v galériiAko Bašternák prevádzal byty v BonaparteZdroj: Aktaulity.sk
Dva milióny eur
Bašternák si ešte v roku 2012 neoprávnene uplatnil vratku DPH v sume dva milióny eur z predaju bytov v komplexe Five Star Residence.

V kauze neodvedenia dane a poistného ho v marci 2019 odsúdil trojčlenný senát odvolacieho Krajského súdu v Bratislave na nepodmienečný päťročný trest odňatia slobody. Zároveň nariadil prepadnutie jeho majetku v prospech štátu, keďže spôsobil škodu v značnom rozsahu.

Majetky stihol prepísať
Keďže prokurátor špeciálnej prokuratúry Marián Varga nedal dopredu zaistiť Bašternákov majetok, daňový podvodník stihol väčšiu časť z neho prepísať na iné osoby.
Bašternák si cez firmu BL-202 v roku 2012 nakúpil sedem bytov v bytovom komplexe Five Star Residence v hodnote 12 miliónov eur.

Skutočná suma bytov však bola údajne nižšia. Podľa vyšetrovateľa si tak ako konateľ spoločnosti BL-202 neodôvodnene uplatnil nárok na odpočítanie DPH v miliónoch eur.
V októbri 2013 kúpil od Ladislava Bašternáka 16-percentný podiel v spoločnosti B.A. Haus exminister vnútra Robert Kaliňák. Niekdajší podpredseda Smeru za podiel zaplatil 430-tisíc eur.

Druhý rozsudok
Bašternák sa ale do väzenia môže vrátiť. Okresný súd Bratislava V. ho ešte v septembri odsúdil aj v ďalšej kauze neodvedenia dane a poistného.
NIekdajší vplyvný podnikateľ priznal na súde vinu v kauze neodvedenia daňe pri dvojmiliónovej vratke DPH, ktorá súvisela so spomínanou kúpou bytov v komplexe Five Star Residence.
Súd mu uložil zákaz podnikania na sedem rokov, trest vo väzení či prepadnutie ďalšieho majetku nenariadil.
Ani toto rozhodnutie súdu stále nie je právoplatné, po odvolaní sa prípadom má zaoberať Krajský súd v Bratislave, aktuality.sk

X X X

​EU ​uzná covidpasy aj s Gruzínskom, Moldavskom, Novým Zélandom a Srbskom

Tieto štyri krajiny sa zároveň dohodli, že budú akceptovať covidpasy EÚ.
Európska komisia (EK) prijala v pondelok rozhodnutia o rovnocennosti covidpasov vydávaných Gruzínskom, Moldavskom, Novým Zélandom a Srbskom, čo znamená, že aj uvedené krajiny budú akceptovať digitálne COVID preukazy vydávané v členských krajinách EÚ.

Komisia prijala štyri rozhodnutia, ktoré potvrdzujú, že preukaz
y COVID-19 vydané Gruzínskom, Moldavskom, Novým Zélandom a Srbskom sú rovnocenné s covidpasmi EÚ.
V dôsledku toho budú uvedené štyri krajiny pripojené k systému EÚ a ich COVID certifikáty budú akceptované za rovnakých podmienok ako digitálny COVID preukaz EÚ. Tieto štyri krajiny sa zároveň dohodli, že budú akceptovať covidpasy EÚ pri vycestovaní občanov eurobloku na ich územie.

Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders v tejto súvislosti vyjadril radosť, že počet krajín, ktoré sa chcú pripojiť k systému covidpasov EÚ, neustále rastie.
"Na základe dnešných rozhodnutí je už 49 krajín a území na piatich kontinentoch pripojených k systému digitálnych COVID preukazov EÚ," opísal komisár situáciu v správe pre médiá.
Pondelňajšie rozhodnutia EK nadobudnú účinnosť od utorka 16. novembra 2021, aktuality.sk

X X X

​Reklamná agentúra z kauzy Dobytkár neobchodovala len s Bonulom. Peniaze dostala aj od spoločnosti z Kičurovej kauzy či firmy Alexeja Beljajeva

eRklamná agentúra, ktorá mala poslať Norbertovi Bödörovi milióny eur, sa vynorila aj v kauze Kajetána Kičuru, ale aj pri jednom z najbohatších Slovákov.
Najväčšiu korupčnú kauzu na Slovensku, v ktorej sa mali vyplácať desiatky za prideľovanie dotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), sprevádzali zvláštne transkacie peňazí. Podľa obžaloby sa točili medzi bývalým funkcionárom PPA Ľubomírom Partikom, podnikateľom Petrom Kubom, jeho firmou Roko a nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom.
Bonul však nie je jediná firma s pošramotenou reputáciou, ktorá obchodovala s reklamnou spoločnosťou Roko. Zaujímavé informácie o tejto reklamke odhaľujú dáta, ktoré sa nachádzajú v tzv. Kočnerovej knižnici, prevádzkovanej medzinárodnou organizáciou investigatívnych novinárov OCCRP.

Z údajov v Kočnerovej knižnici vyplýva, že na konci roka 2016 poslala Kubovej firme Roko takmer milión eur spoločnosť ZVS Holding.
Táto firma sa do povedomia verejnosti dostala vďaka bývalému predsedovi Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) Kajetánovi Kičurovi. Ten je dnes obvinený z pestrej palety trestných činov: z prijímania úplatkov a legalizácie príjmu z trestnej činnosti (teda z prania špinavých peňazí), z porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku aj z machinácií pri verejnom obstarávaní. Bývalý vysoký funkcionar štátu z éry Ficovej vlády všetky obvinenia odmieta.
Počas svojho pôsobenia na čele hmotných rezerv mal Kičura zarobiť na úplatkoch od spoluobvineného podnikateľa Miroslava Solavu viac ako 220-tisíc eur. Miroslav Solava v minulosti pôsobil ako predseda predstavenstva práve v spomínanej spoločnosti ZVS Holding, ktorá poslala v roku 2016 do firmy Roko takmer milión eur.

Správa ŠHR vedená Kičurom a spoločnosť ZVS Holding na čele so Solavom uzavreli v rokoch 2012 až 2018 niekoľko obchodov. Išlo o nákup rôzneho materiálu, ako napríklad zapaľovače do mínometných striel či vyslobodzovacie tanky. Policajti ich obviňujú, že Solava za to posielal Kičurovi na účet jeho otca úplatky. Obaja ale vyšetrovateľom tvrdili, že išlo len o pôžičku.
ZVS Holding patrí od roku 2015 cez svoju materskú spoločnosť MSM Group do portfólia českého zbrojárskeho magnáta Jaroslava Strnada. Spoločnosť ZVS Holding ani jej matka MSM Group na naše otázky o ich vzťahu s firmou Roko do uzávierky neodpovedali.

Aj boháč Beljajev
Medzi ďalších prominentných klientov reklamnej agentúry Roko možno zaradiť aj firmu Optifin Invest, ktorá spadá do portfólia jedného z najbohatších slovákov Alexeja Beljajeva a Michala Lazara. Beljajev je známy najmä ako vlastník popradskej Tatravagónky.

Aj Beljajevov Optifin Invest zaplatil firme Roko niekoľko faktúr približne za 100-tisíc eur. A práve Beljajevovo meno sa už v minulosti skloňovalo v súvislosti s PPA. Bolo to v roku 2018, keď mala štátna agentúra podporiť Beljajevov projekt na výstavu rybníka na športový rybolov v obci Važec.

Beljajev sa so svojou firmou Sklo Porcelán úspešne uchádzal o podporu z programu rozvoja vidieka vo výzve Investície spojené s vidieckym cestovným ruchom. Médiá spochybňovali, či rybník, ktorý má prilákať návštevníkov, bude v skutočnosti pre verejnosť otvorený a nebude využívaný ako súkromná atrakcia.

Pôvodne PPA na projekt odklepla viac ako 300-tisíc eur. Začiatkom roka 2020 však došlo k podpisu dodatku medzi Beljajevom a agentúrou, a tak sa celková suma podpory znížila na 289-tisíc eur.
Ani Beljajevov Optifin Invest na naše otázky nereagoval.
Beljajev figuroval aj v dozornej rade firmy Columbex, ktorá vyhrala kontroverzný tender na dodávku informačných systémov na ministerstve pôdohospodárstva v hodnote 30 miliónov eur. Tender bol pritom oznámený len na nástenke ministerstva.

Roko v Dobytkárovi
Pripomeňme, že reklamná firma Roko Petra Kubu mala zohrať svoju rolu v kauze Dobytkár. V komplikovanej finančnej operácii mala spoločnosť Roko odkúpiť od Norberta Bödöra firmu Bokran za 16 miliónov eur. Podľa polície a prokurátora sa však predaj uskutočnil len naoko. Spomínanú vysokú sumu, deklarovanú ako hodnotu firmy Bokran, považujú za sumár úplatkov vyzbieraných od žiadateľov v PPA. Vyberať ich mal obvinený Ľubomír Partika.

Medzi dátami z Kočnerovej knižnice sú aj záznamy bezpečnostnej firmy Bonul, ktorá patrí otcovi Norberta Bödöra, známemu z kauzy odposluchov z poľovníckej chaty.
Medzi Rokom a Bonulom mal v rokoch 2016 až 2018 existovať čulý obchodný ruch. Dovedna mal Bonul vyplatiť v ôsmich faktúrach 4,5 milióna eur. Časť z týchto peňazí mala ísť na sponzoring slovenského domu na olympiáde v Riu de Janeiro v roku 2016. V minulosti už ICJK upozornilo, že rovnaké postavenie ako Bonul (bol partnerom slovenského domu) mal aj štátny Transpetrol. Ten za takéto partnerstvo zaplatil 110-tisíc eur. Platby Bonulu sú pritom rádovo v miliónoch, no tento zjavný nesúlad nevysvetlil ani Bonul, ani Roko.

Spoločnosť Bonul neodpovedala na naše otázky týkajúce sa ich obchodného vzťahu s firmou Roko. Nevieme tak, za čo skutočne Bonul milióny do reklamky poslal, pritom takýto štedrý rozpočet na reklamu je podľa viacerých zdrojov z tejto oblasti výnimočný.

Do apríla 2021 mala firma Roko štyroch konečných užívateľova výhod, medzi nich patril aj väzobne stíhaný Kuba, ale aj známy hudobný textár Kamil Peteraj. V minulosti v orgánoch firmy figuroval aj Michal Gučík, ktorý sa prednedávnom opäť dostal do povedomia verejnosti ako blízky priateľ úradujúceho generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aktuality.sk

X X X

Konšpirátor Rostas prehral ďalší spor. Súdu nepredložil jediný dôkaz, Benčíkovi musí zaplatiť 33-tisíc eur

Keď Benčík podal žalobu, Rostas vyhlasoval, že predloží dôkazy, ktoré preukážu pravdivosť tvrdení jeho konšpiračného časopisu. Napokon neprišiel s jediným dôkazom.
Šéfredaktor konšpiračného plátku Zem a vek Tibor Eliot Rostas, ktorého len pred dvoma týždňami uznal Najvyšší súd vinným z hanobenia národa a rasy, prehral ďalší spor.

Vydavateľstvo Sofian, ktorému časopis Zem a vek patrí, musí zaplatiť odškodné 33-tisíc eur poslancovi Jánovi Benčíkovi za starší článok z roku 2017.
Zem a vek o Benčíkovi napísal, že „kryje neonacistov a ohrozuje životy slovenských občanov“. V skratke – Benčíkove blogy podľa konšpiračného plátku vystavovali nebezpečenstvu novinárov, ktorí pôsobili na území východnej Ukrajiny.
Benčík, ktorý v tom čase ešte nebol politikom, sa rozhodol brániť. Na vydavateľstvo podal žalobu na ochranu osobnosti a žiadal náhradu nemajetkovej ujmy.

„Urobil som to, aby som zastavil konanie rôznych konšpiračných médií, ktoré sú schopné zverejniť úplné klamstvá a cítia sa byť nepostihnuteľní. Myslím, že sa treba brániť,“ tvrdí poslanec.
Ani obraz, ani zvuk
Súd v júli 2018 Rostasa, majiteľa vydavateľstva Sofian, vyzval, aby sa k žalobe vyjadril a aby predložil dôkazy, ktoré by preukázali pravdivosť tvrdení v článku o Benčíkovi. Šéfredaktor však výzvu súdu ignoroval.

„Nijako nereagoval. Ani obraz, ani zvuk,“ hovorí advokát Peter Kubina, ktorý Benčíka pred súdom zastupoval. Zaujímavé je, že ešte rok predtým Rostas sebavedomo sľuboval, že všetky tvrdenia z časopisu podloží.
„Naše tvrdenia sú pravdivé, overené a preukázateľné, o čom dostanete všetky relevantné dôkazy a verejnosť bude s týmto prípadom oboznámená,“ písal Rostas v máji 2017.

Napokon neprišiel ani s jedným jediným dôkazom a okresný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Práve skutočnosť, že Rostas súdu neodpovedal, sa však jeho vydavateľstvu môže vypomstiť.
Podľa rozhodnutia súdu sa Sofian proti rozsudku nemôže odvolať. Odškodné 33-tisíc eur musí zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Ospravedlnenie
A to nie je všetko. Rostas tiež musí strpieť, že Benčík v jeho mene a na jeho náklady môže v celoslovenskom denníku zverejniť ospravedlnenie konšpiračného časopisu za „neoprávnený zásah do občianskej cti Jána Benčíka“.
Rostas musí okrem toho zaplatiť pokutu 4000 eur za článok s názvom Klin Židov medzi Slovanmi, ktorý vyšiel v Zem a vek v máji 2017. Rozhodol o tom Špecializovaný trestný súd v Pezinku pred dvoma rokmi.

Najvyšší súd verdikt v októbri tohto roku potvrdil. Rostas je teda právoplatne odsúdeným za hanobenie rasy, národa a presvedčenia.
Ak by šéfredaktor časopisu pokutu neuhradil, musel by ísť na tri mesiace za mreže. Rostas už po svojom advokátovi odkázal, že sa cíti byť politickým väzňom a nezaplatí ani cent. Pravdepodobne teda poputuje do väzenia, aktuality.sk

X X X

​Ako sa z Blahovej „stovečky“ stalo 27-tisíc eur. Poslanec platí Facebooku za propagáciu každého svojho statusu

Blaha od januára investoval do Facebooku viac peňazí ako ktorýkoľvek iný politik na Slovensku.
Keď pred minuloročnými parlamentnými voľbami poslanec Smeru Ľuboš Blaha navštevoval mestá, aby sa rozprával so svojimi voličmi, na mítingoch z času na čas prišla reč aj na Facebook.

Blaha je známy tým, že na najpopulárnejšej sociálnej sieti na Slovensku je mimoriadne aktívny. A dlhodobo aj najúspešnejší spomedzi všetkých slovenských politikov.
Poslancove príspevky pravidelne čítajú desaťtisíce ľudí. Blaha ich každý deň zásobuje niekoľkými statusmi, ktoré si zvykne sponzorovať. Na jednej zo svojich besied s voličmi Blaha ľudí presviedčal, že Facebook ho až tak veľa peňazí nestojí.
„Ja som začal od nuly, nemal som na to peniaze, nemám za sebou oligarchov. Sponzorujú mi s nejakou stovečkou zo Súmračnej (ulica, na ktorej sídli strana Smer, pozn. red.) občas nejaké príspevky, to je celé,“ hovoril poslanec na stretnutí v Trenčíne.
Realita bola už vtedy úplne iná. Blaha od januára investoval do reklamy na Facebooku viac peňazí ako ktorýkoľvek iný politik na Slovensku. Od apríla 2019 sociálnej sieti vyplatil už viac ako 27-tisíc eur.

Viac ako Fico
Práve skutočnosť, že do propagácie vlastných statusov leje toľko peňazí, je podľa Gabriela Tótha z digitálnej PR agentúry Katedra komunikácie jedným z dôvodov, prečo sa Blahovi na Facebooku tak darí.
Len tento rok ho už sociálna sieť stála zhruba 6500 eur. Druhé miesto v rebríčku patrí jeho straníckemu šéfovi Robertovi Ficovi, ktorý na sociálnu sieť minul asi 4500 eur.

Nasleduje europoslanec Milan Uhrík, ktorý od januára do Facebooku investoval necelých 3000 eur. Veronika Remišová, Milan Mazurek či Peter Pellegrini, ktorí si tiež zvyknú sponzorovať svoje statusy, tento rok na Facebooku minuli menej ako tisíc eur.
„Blaha na to ide plošne – sponzoruje dosah každého jedného príspevku, čo publikuje. Suma na jeden príspevok je vždy menej ako 100 eur a cieli na svojich core voličov – starších a ľudí mimo Bratislavy,“ hovorí Gabriel Tóth.
O Bratislavčanov nemá záujem

Platené kampane na Facebooku fungujú podľa experta na dvoch princípoch. Politik si najskôr určí cieľovú skupinu, ktorú chce osloviť – na základe veku či miesta bydliska, prípadne podľa správania používateľov alebo ich záujmov.
Vie tak presne cieliť reklamu na základe dát, ktoré o nás Facebook má. Napríklad statusy, ktoré si sponzoruje Blaha, sa takmer vôbec nezobrazujú obyvateľom Bratislavského kraja či mladým do 34 rokov.

„Následne výška sumy, ktorú do toho vložíte, ovplyvňuje dosah príspevku v cieľovej skupine. Čím viac prostriedkov do reklamy vložíte, tým viac ľudí ju uvidí,“ vysvetľuje Tóth.
Blaha kraľuje rebríčku politikov, ktorí do Facebooku investovali najviac peňazí v roku 2021. Nie je však absolútnym rekordérom. Od apríla 2019, keď Facebook začal zverejňovať dáta, minuli na sponzoring príspevkov na sociálnej sieti oveľa viac iní politici.

Silné emócie
Expremiér Peter Pellegrini zaplatil takmer 90-tisíc eur, Robert Fico viac ako 50-tisíc a napríklad bývalý predseda Progresívneho Slovenska Michal Truban viac ako 125-tisíc eur. Najviac peňazí politici na Facebook míňajú v čase predvolebnej kampane.

Po voľbách väčšinou platené kampane utlmia. Výnimkou je práve Blaha alebo spomedzi strán Obyčajní ľudia, ktorí do reklamy na sociálnej sieti neustále investujú desaťtisíce eur.
Blahovi by sa však na Facebooku zrejme darilo, aj keby svoje statusy nesponzoroval. Podľa Tótha totiž pochopil, ako americká sociálna sieť funguje. Najväčší dosah majú tie príspevky, ktoré vyvolávajú silné emócie a sú kontroverzné. A také sú takmer všetky Blahove statusy.

„Vychádza to z jednoduchej logiky, Facebook nás chce udržať na sieti čo najdlhšie, preto nám ponúka obsah, s ktorým interagujeme. Ide v podstate o špirálu – čím viac interakcií má príspevok, tým väčší dosah má. A čím má väčší dosah, teda viac ľudí ho vidí, tým viac ďalších interakcií dostáva,“ pokračuje Tóth.

Útoky na Čaputovú
Blaha sa napríklad minulý týždeň vo svojich statusoch viackrát venoval prezidentke Zuzane Čaputovej. O hlave štátu písal ako o „rozzúrenej doge“, „ohrdnutej neveste“ či „kofe na trhu“.
Poslanec bol vo svojich vyjadreniach taký expresívny, až ho mimoparlamentné Progresívne Slovensko vyzvalo, aby sa prezidentke ospravedlnil.

Blaha je vďaka svojej taktike suverénne najsilnejším politikom na Facebooku. Z údajov Katedry komunikácie vyplýva, že od začiatku roka dosiahli jeho príspevky takmer deväť miliónov interakcií, čo je súčet lajkov, komentárov a zdieľaní.
S veľkým odstupom teda vedie pred druhým Uhríkom, ktorý získal 3,2 milióna interakcií. Nasleduje Igor Matovič s troma miliónmi interakcií a Robert Fico s 2,9 milióna interakcií., aktuality.sk

X X X

Komora sestier a pôrodných asistentiek vyzýva na zakročenie proti útokom na zdravotníkov

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) vyzýva na rázne zakročenie proti slovným aj fyzickým útokom na zdravotníkov. Riaditeľ kancelárie komory Lukáš Kober si myslí, že postoj skupín zameraných proti očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 je potrebné rázne odsúdiť.

Komora tvrdí, že títo ľudia dehonestujú prácu všetkých, ktorí každý deň nasadzujú svoje vlastné životy pre záchranu pacientov s ochorením COVID-19.
„Napriek vážnej situácii, v ktorej sa snažíme, aby naše nemocnice fungovali, aby sme zachránili čo najviac ľudí, ktorí sa infikovali, sú medzi nami ľudia, ktorí vyvolávajú konflikty v spoločnosti a vyzývajú na nerešpektovanie opatrení či na odmietanie očkovania," uviedla prezidentka SK SaPA Iveta Lazorová.

Poukázala na to, že od sestier a pôrodných asistentiek sa očakáva, že aj naďalej budú poskytovať stopercentnú starostlivosť. Musia však bojovať s každodenným ľahostajným prístupom a vyjadreniami niektorých ľudí vrátane politikov, ktorí situáciu okolo nového koronavírusu zľahčujú, nedodržiavajú pandemické opatrenia či spochybňujú očkovanie.
„Sestry sú unavené, vyhorené a už nevládzu"

Takýto prístup podľa komory vôbec nepodporuje sestry a pôrodné asistentky, aby aj naďalej poskytovali starostlivosť všetkým pacientom v náročných podmienkach. Sú unavené, vyhorené a už nevládzu. Lazorová si myslí, že je neetické žiadať od nich obete, kým časť verejnosti sa správa nezodpovedne, agresívne alebo na zdravotníkov útočí.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek pripomína, že občania majú možnosť sa vyhnúť akútnemu priebehu ochorenia, prípadne môžu znížiť jeho dôsledky na svoje zdravie, no napriek tomu nie sú ochotní to urobiť. Zdôraznila, že zaťažujú zdravotníkov aj ekonomiku štátu.

Dodala, že radi privítajú pomoc tých, ktorí súčasnú situáciu okolo pandémie popierajú. „Možno tí, ktorí popierajú súčasnú situáciu s pandémiou, sa prihlásia a prídu pomôcť unaveným zdravotníkom do nemocníc ako dobrovoľníci. Ich pomoc radi uvítame. Prežiť jednu službu v koži sestry im ukáže smutnú realitu," dodala, aktuality.sk

X X X

Premiér: Nemecké firmy sú pre našu ekonomiku životne dôležité

Nemecké firmy sú pre slovenskú ekonomiku životne dôležité. Slovensko spájajú s Nemeckom silné hospodárske väzby. V pondelok to počas videokonferencie s nemeckými podnikateľmi pôsobiacimi na Slovensku uviedol premiér Eduard Heger (OĽaNO).

Predseda vlády ich informoval aj o prioritách svojho kabinetu a taktiež o plánovaných reformách. „Nemeckým partnerom som predstavil našu reformu zdravotníctva, ktorá bola minulý týždeň schválená v prvom čítaní v parlamente, reformu súdnictva, ale aj reformu vysokých škôl a vzdelávania," priblížil.

Témou diskusie boli aj kroky, ktoré vláda prijíma na odstraňovanie zbytočnej byrokracie a na zjednodušenie podnikania na Slovensku. Myslí si, že pre investorov a zamestnávateľov sú dôležité stabilné a predvídateľné prostredie, ale aj úrady, ktoré poskytujú kvalitné služby. Komunikáciu s firmami považuje za dôležitú. Avizoval, že ambíciou Slovenska je aj investovať do vzdelávania, ktoré je bližšie k praxi a vytvára zamestnancov pre trh práce a spĺňa aj očakávania firiem.
Problémy pri získavaní nových kvalifikovaných pracovníkov

Nemeckí zamestnávatelia zasa poukázali na problémy pri získavaní nových kvalifikovaných pracovníkov. Heger reagoval, že vláda problematiku nedostatku pracovnej sily rieši. Prijať plánuje opatrenia na zamestnanie dlhodobo nezamestnaných, aktuality.sk