iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Orbán drvivo víťazstvo, protivník Zelenskyj, Soros

"Dosiahli sme obrovské víťazstvo. Ešte aj z Mesiaca ho vidieť, ale z Bruselu určite," povedal Orbán po maďarských voľbách. Maďarský premiér Viktor Orbán (uprostred) hovorí počas volebnej noci po parlamentných voľbách 3. apríla 2022 v Budapešti. Maďarský premiér Viktor Orbán zostane vo funkcii ďalšie štyri roky.

Jeho vládny blok strán Fidesz-KDNP, ktorý je pri moci od roku 2010, dosiahol v nedeľňajších voľbách jasné víťazstvo a podľa doterajších výsledkov smeruje opäť k dvojtretinovej väčšine v parlamente. TASR informácie prevzala z agentúr APA, AP, AFP a MTI.

Zo sčítania 91,06 percenta hlasov vyplýva, že Fidesz-KDNP by v 199-člennom parlamente obsadil 135 kresiel (67,84 percenta). Zoskupenie šiestich opozičných strán V jednote za Maďarsko by malo len 56 mandátov (28,14 percenta), ukazujú priebežné výsledky zverejňované Národnou volebnou kanceláriou (NVI).

„Dosiahli sme obrovské víťazstvo. Ešte aj z Mesiaca ho vidieť, ale z Bruselu určite,“ povedal Orbán podľa spravodajcu TASR pred stovkami priaznivcov, ktorí sa zhromaždili pred volebnou centrálou Fideszu.
Orbán spomenul médiá, Sorosa aj Zelenského

Maďarský premiér Viktor Orbán vo svojom prejave, v ktorom v nedeľu neskoro večer deklaroval víťazstvo v parlamentných voľbách, vyslal odkaz nielen Európskej únii, ale aj ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, uviedla televízia CNN a agentúra AFP.

„Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade okolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz,“ vyhlásil Orbán podľa CNN pred stúpencami v Budapešti.

Ruská invázia na Ukrajine zatienila aj predvolebnú kampaň pred maďarskými voľbami. Orbán na diplomatickej scéne konal v súlade s podporou EÚ voči Kyjevu, hoci má dlho blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Doma sa však vyjadroval neutrálne a miestami až protiukrajinsky, keď odmietol presun zbraní pre Ukrajinu cez maďarské územie. Vykreslil sa ako ochranca stability a opozíciu obvinil z „vojnového štvania“, napísala AFP.
Ukrajinský prezident Zelenskyj predtým menovite kritizoval Orbána za zdržanlivosť, pokiaľ ide o dôraznejší postoj voči Rusku.
Sklamaná opozícia
Opozícia, ktorá po prvý raz kandidovala proti Orbánovi zjednotená, vyjadrila sklamanie. „Uznávame víťazstvo Fideszu,“ povedal líder opozičného zoskupenia, konzervatívec Péter Márki-Zay, podľa ktorého však bolo vopred jasné, že to bude „veľmi nerovný súboj“, keďže opoziční politici boli takmer vylúčení zo štátnych médií.

„Spochybňujeme však, že by tieto voľby boli demokratické a slobodné. Fidesz vyhral len vďaka tomuto (volebnému) systému,“ vyhlásil Márki-Zay. Sám nezískal ani mandát vo svojom volebnom obvode v mestečku Hódmezővásárhely na juhovýchode Maďarska, kde je od roku 2018 primátorom a kde bol vyzývateľom dlhoročného poslanca Fideszu a exministra Jánosa Lázára.

Prekvapením je podľa agentúr výsledok radikálneho pravicového Hnutia Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom), ktoré prekonalo päťpercentnú hranicu vstupu do parlamentu a mohlo by v ňom obsadiť sedem kresiel. Do zákonodarného zboru sa dostal ešte jeden zástupca nemeckej menšiny. Ten v uplynulých rokoch hlasoval spolu s Fideszom, všíma si APA.
Účasť na voľbách dosiahla podľa NVI 69,49 percenta, čo je tesne za hodnotou spred štyroch rokov. Celkovo by to mohla byť tretia najvyššia účasť od roku 1990 – po rokoch 2002 (70,53 percenta) a 2018 (70,22 percenta).

Spolu s parlamentnými voľbami sa v Maďarsku konalo referendum zamerané na získanie podpory pre zákon, ktorý má podľa Fideszu chrániť deti pred „propagandou“ LGBTI. Čiastkové výsledky ukazujú, že bolo neúspešné vzhľadom na nedostatočný počet platných hlasov, píše AFP.

X X X

 Moskva požiadala o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, na ktorej by sa podľa nej malo v pondelok hovoriť o tvrdeniach, že ruské sily spáchali zločiny voči ukrajinským civilistom v meste Buča pri Kyjeve.

„Vo svetle nehanebných provokácií ukrajinských radikálov v Buči Rusko požiadalo o stretnutie Bezpečnostnej rady OSN v pondelok 4. apríla,“ uviedol zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij v nedeľu na Twitteri.

Ukrajinskí a západní lídri reagovali s pobúrením na nájdenie masových hrobov a niekoľkých stoviek tiel v meste Buča. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil priamo Moskvu zo zabíjania civilistov. Rusko obvinenia poprelo a vyhlásilo, že zábery tiel zinscenoval Kyjev. Vysokopostavená americká predstaviteľka žiadosť Moskvy o zasadnutie BR OSN kritizovala s vyhlásením, že cieľom je „predstierať pobúrenie“.

„Rusko čerpá z príručky, ktorú použilo pre Krym a Allepo: keď je nútené obhajovať neobhájiteľné, vyzýva na stretnutie Bezpečnostnej rady OSN, aby mohlo predstierať pobúrenie a vyzývať na zodpovednosť,“ napísala bývalá veľvyslankyňa USA pri svetovej organizácii Samantha Powerová. „Nikto tomu neverí,“ dodala Powerová, ktorá je v súčasnosti riaditeľkou Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj. Predstavitelia OSN zatiaľ verejne neoznámili, či sa mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady v pondelok uskutoční. (tasr, afp)

X X X

 Ruské ministerstvo zahraničných vecí v noci na pondelok uviedlo, že videonahrávku, ktorá zachytáva telá civilistov v uliciach ukrajinského mesta Buča, si „objednali“ Spojené štáty, aby mohli obviňovať Rusko.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová uviedla, že okamžitá reakcia Západu na videonahrávku naznačuje, že video je súčasťou plánu na poškodenie reputácie Ruska.

„Kto je majstrom provokácie? Samozrejme, že Spojené štáty a NATO… V tomto prípade sa mi zdá, že samotná skutočnosť, že boli vydané vyhlásenia (odsudzujúce Rusko) ihneď po tom, ako sa tieto materiály objavili, nenecháva nikoho na pochybách ohľadom toho, kto si objednal túto historku,“ uviedla Zacharovová vo vysielaní ruskej štátnej televízie.
Správy o zabíjaní civilistov v meste Buča ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa ruská armáda nedávno stiahla, sa objavili tento víkend. Ukrajinské jednotky v meste po odchode ruských síl údajne našli najmenej dva masové hroby a zahraniční reportéri priniesli zábery desiatok tiel v uliciach.

Ukrajinskí a západní lídri reagovali s pobúrením na nájdenie týchto masových hrobov a niekoľkých stoviek tiel. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil priamo Moskvu zo zabíjania civilistov. Rusko obvinenia poprelo a vyhlásilo, že zábery tiel zinscenoval Kyjev. (tasr, reuters)

X X X

 Patriarcha Moskvy a celej Rusi Kirill vyzval počas nedeľňajšej kázne ruských vojakov, aby bránili svoju „mierumilovnú“ krajinu „tak, ako to vedia len Rusi“.

 Kirill počas bohoslužby v bohato vyzdobenom Hlavnom chráme ozbrojených síl Ruskej federácie v meste Kubinka neďaleko Moskvy povedal, že Rusko je „mierumilovná“ krajina, ktorá „v dôsledku vojny veľmi trpela“.

„Absolútne sa nesnažíme o vojnu ani o nič, čo by mohlo ublížiť ostatným,“ vyhlásil patriarcha – blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina. „Počas našej histórie sme však boli vychovávaní k láske k našej vlasti. A budeme pripravení ju brániť tak, ako svoju krajinu vedia brániť len Rusi,“ dodal

Kirill (75) už aj predtým vo svojich vyjadreniach obraňoval kroky Moskvy na Ukrajine a tamojšiu vojnu považuje za akýsi obranný val proti západnej liberálnej kultúre, ktorú považuje za dekadentnú, predovšetkým v súvislosti s akceptovaním homosexuality.

Jeho podpora vojenskej intervencii na Ukrajine, ktorá si už vyžiadala tisícky životov vojakov i ukrajinských civilistov, nahnevala niektorých predstaviteľov pravoslávnej cirkvi v Rusku i v zahraničí. Kirill počas svojej nedeľňajšej kázne tiež uviedol, že pociťuje obavy o ľudí zasiahnutých vojenským konfliktom. „Všetci sú to ľudia zo Svätej Rusi… Sú to naši bratia a sestry,“ dodal. (reuters, tasr)

X X X

 Ukrajinské prístavné mesto Mariupoľ pri Azovskom mori je podľa britského vojenského spravodajstva zrejme „kľúčovým cieľom“ ruskej invázie na Ukrajine.

Dobytie tohto obliehaného mesta, zdevastovaného ruskými útokmi, by vytvorilo priamy pozemný koridor medzi Ruskom a anektovaným polostrovom Krym, pripomenulo britské ministerstvo obrany v správe o vývoji vojny na Ukrajine zverejnenej v noci na pondelok.

Dosiaľ jediným pozemným spojením Ruska s Krymom je most cez Kerčský prieliv, uvádza agentúra DPA, od ktorej správu prevzala TASR.
Britské ministerstvo s odvolaním sa na informácie spravodajských služieb dodalo, že Mariupoľ je naďalej miestom „intenzívnych a nerozlišujúcich“ útokov. Ukrajinské jednotky však kladú „pevný odpor“ a držia si kontrolu nad centrálnymi oblasťami mesta.

Sedem ľudí zomrelo a 34 ďalších utrpelo zranenia po tom, ako ruské sily v nedeľu zasiahli obytnú štvrť v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov. Oznámila to miestna prokuratúra, na ktorú sa odvoláva agentúra AFP. Pri ruskom ostreľovaní bolo podľa správy večer poškodených desať domov a trolejbusové depo. Medzi zranenými boli aj tri deti, uviedla prokuratúra Charkovskej oblasti.

Gubernátor susednej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko medzitým vyzval jej obyvateľov, aby odišli z oblasti vzhľadom na hrozbu vojenskej eskalácie. Kyrylenko predtým povedal, že ostreľovanie pokračovalo počas celého dňa i noci, pričom situáciu v oblasti označil za „nepokojnú“, informovala stanica Sky News.

Ukrajinská armáda uviedla, že podľa jej predpokladov Rusko stiahlo svoje sily z oblastí Kyjeva a Černihiva na severe Ukrajiny, aby ich presunulo do Donbasu a spustilo tam nový útok s cieľom obsadiť celú Doneckú a Luhanskú oblasť.
Starosta Černihiva Vladyslav Atrošenko v nedeľu podľa stanice BBC povedal, že ruské útoky zničili najmenej 70 percent tohto mesta. „Následky“ týchto útokov sú podľa neho závažné a podobajú sa na situáciu v ďalších zdevastovaných ukrajinských mestách ako Buča a Mariupol.

Černihiv opätovne ovládli ukrajinské ozbrojené sily, tamojší predstavitelia sa však obávajú ďalších útokov. „Skutočnosť, že odišli, neznamená, že sa zajtra nevrátia,“ povedal Atrošenko o ruských jednotkách.
Ľudskoprávna skupina Human Rights Watch predtým vydala stanovisko, podľa ktorého zistila „viacero prípadov, keď sa ruské vojenské sily dopustili porušenia vojnového práva v Černihive, ako aj ďalších mestách ako Charkov a Kyjev“.

X X X

 Viac než 2 600 ľudí sa podľa vyjadrení ukrajinských zdrojov podarilo v nedeľu dostať do bezpečia z ukrajinských miest, kde prebiehali obzvlášť ťažké boje.

 Z celkového počtu 2 694 osôb bolo takmer 1 500 zachránených z Luhanskej oblasti, uviedla v nedeľu podľa novín Ukrajinska pravda ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Ruské jednotky zároveň obvinila z porušenia vzájomného dohodnutého pokoja zbraní.

V priebehu nedele približne 500 osôb z obliehaného prístavného mesta Mariupol i z mesta Berďansk ušlo vlastnými vozidlami do Záporožia. Podľa vyjadrení Vereščukovej sa aj siedmim autobusom sprevádzanými Medzinárodným výborom Červeného kríža podarilo presunúť z Mariupolu do mesta Manhuš. V piatok musel Červený kríž pokus o evakuáciu prerušiť. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z marenia evakuácie civilistov z Mariupola.

Do ukrajinského mesta Záporožie dorazila v piatok 1. apríla 2022 kolóna autobusov vezúcich evakuovaných obyvateľov z obliehaného prístavného mesta Mariupol
Stanica BBC uvádza, že nebolo bezprostredne jasné, odkiaľ presne boli nedeľňajšie evakuácie uskutočnené. V uplynulých dňoch sa však mnohé takéto presuny zrealizovali využitím humanitárnych koridorov. (tasr, dpa, bbc.com)

X X X

 Ruské jednotky sa „aktívne sťahujú“ zo Sumskej oblasti. Oznámil to v nedeľu tamojší gubernátor Dmytro Žyvyckyj, podľa ktorého je však ešte príliš skoro na to, aby mohol povedať, že oblasť je „oslobodená“.

Podľa Žyvyckého minulý týždeň zaznamenali v oblasti medzi mestami Bilopilľa a Konotop veľký počet ruských vojakov, ktorí „strieľali hlava nehlava a terorizovali“ civilistov. „Naše jednotky ich vyháňali von z Kyjevskej a Černihivskej oblasti a spôsobovali im straty. Konotopský okres však stále nie je na 100 percent oslobodený od Rusov,“ uviedol Žyvyckyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.

Žyvyckyj tiež upozornil na to, že cez koridory z Kyjeva a Černihivu prišlo mnoho ruských vojenských vozidiel, a preto je teraz v Sumskej oblasti možné nájsť množstvo zničených ruských tankov a vojenského vybavenia. Sumská oblasť je od ruských hraníc vzdialená len asi 48 kilometrov a mesto Sumy bolo medzi prvými, ktoré bolo na začiatku ruskej vojenskej invázie napadnuté. Ruské jednotky Sumskú oblasť okupovali takmer mesiac. (dpa, ap, tasr, cnn.com)

X X X

V bratislavskej MHD došlo počas víkendu k bitke pre respirátor

Počas víkendu došlo v bratislavskej mestskej hromadnej doprave (MHD) k bitke. Prípad vyšetrujú policajti prvého bratislavského okresu. Informovala o tom Silvia Šimková z oddelenia komunikácie a prevencie Policajného zboru v Bratislave.

V sobotu popoludní počas cesty v električke došlo k hádke medzi mužom a ženou. „Žena neznámeho muža upozornila, aby si nasadil respirátor, pretože sa nachádza v električke. Verbálny konflikt následne prerástol do fyzického konfliktu, počas ktorého muž zaútočil aj na ďalšieho cestujúceho,“ povedala polícia. Ďalej priblížila, že agresívny muž udieral päsťami cestujúceho do tváre. Ten sa bránil a snažil sa vytlačiť muža von z električky. Utrpel pri tom ďalšie poranenia tváre.

„Celému incidentu sa prizeral jeden z cestujúcich, ktorý páchateľa po fyzickom kontakte s mužom strhol na zem a zabránil mu tým ďalšiemu útoku,“ poznamenali policajti. Na miesto bola privolaná hliadka prvého bratislavského okresu, ktorá muža obmedzila na osobnej slobode. Následne ho eskortovali na obvodné oddelenie.
„Napadnutý cestujúci, ktorý utrpel zranenia, bol prevezený rýchlou zdravotnou pomocou do nemocnice k ošetreniu,“ podotkla Šimková.

X X X

Ryanair očakáva ročnú stratu do 400 miliónov eur

Za celý obchodný rok letecká spoločnosť prepravila viac než 97 miliónov cestujúcich.
Írska nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair zúžila rozsah straty, s ktorou počíta za skončený obchodný rok 2021/2022. Zároveň zverejnila údaje za mesiac marec o počte prepravených pasažierov, ktorých v danom mesiaci prepravila viac než 11 miliónov. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a serveru RTTNews.

Najväčšie nízkonákladové aerolínie v Európe informovali v pondelok, že za obchodný rok 2021/2022, ktorý sa skončil 31. marca, očakávajú čistú stratu v rozmedzí 350 miliónov až 400 miliónov eur. Pôvodne spoločnosť počítala so stratou od 250 miliónov do 450 miliónov eur. V predchádzajúcom obchodnom roku 2020/2021 vykázal Ryanair stratu 815 miliónov eur, čo bol dôsledok obmedzení po vypuknutí pandémie nového koronavírusu.

Ryanair zároveň informoval, že v marci prepravil 11,2 milióna cestujúcich. V rovnakom období minulého roka prepravili aerolínie v dôsledku vtedajšieho lockdownu iba približne 500.000 pasažierov.

Výsledky sú však lepšie aj v porovnaní s marcom 2019, teda obdobím pred nástupom pandémie, v ktorom Ryanair prepravil 10,9 milióna cestujúcich. Prvýkrát tak aerolínie prepravili viac cestujúcich než v rovnakom mesiaci predpandemického obdobia.

Za celý obchodný rok letecká spoločnosť prepravila viac než 97 miliónov cestujúcich. V predchádzajúcom obchodnom roku to bolo iba 27,5 milióna. Stále však zaostáva za maximom z predpandemického obdobia, ktoré predstavovalo ročnú prepravu 149 miliónov pasažierov,aktuality.sk


Nastavení cookies