Cena plynu v EÚ rastie opäť nad úroveň 100 eur za megawatthodinu (MWh) kvôli slabým dodávkam z Ruska. Zo situácie tažia USA, v decembri vyviezli historicky rekordný objem plynu. Uviedol to Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm Trinity Bank Praha, v aktuálnej analýze vývoja na trhu s plynom. „Burzová cena plynu v EÚ sa v piatok ráno vrátila nad psychologickú úroveň 100 eur za MWh, prvýkrát od 29. decembra 2021. Je teda evidentné, že európska plynová kríza nepoľavuje. Flotila tankerov so zkvapalneným zemným plynom, ktorá zamierila z USA do Európy koncom minulého roku, priniesla len krátkodobú úľavu,“ priblížil.

Po mori prepravovaný zemný plyn nemôže podľa Kovandu dlhodobejšie kompenzovať nedostatočné dodávky plynovodmi. Tento prítok, prevažne z Ruska, zostáva naďalej obmedzený. „Dodávky plynu z Ruska do Európy sú pre túto časť roku najslabšie minimálne od roku 2015. Európa je pritom na ruskom plyne závislejšia než vtedy, pretože vlani najmä pre nepriaznivé poveternostné podmienky dostatočne nenaplnila svoje plynové zásobníky, ako aj pre európsku zelenú transformáciu a nemeckú Energiewende odstavujúcu uhoľné a jadrové elektrárne,“ vysvetlil ekonóm.

Pripomenul, že plynovod Jamal prechádzajúci cez územie Bieloruska a Poľska nezaisťuje žiadne dodávky už 18. deň za sebou, lebo plyn namiesto do Nemecka, ako je obvyklé, prúdi opačným smerom. „Slabé sú tiež ruské dodávky cez plynovody na Ukrajine. Kompresorová stanica Veľké Kapušany na slovensko-ukrajinskej hranici hlásila 7. decembra len asi tretinový objem prepraveného plynu v porovnaní s priemerom decembra 2021,“ informoval Kovanda.

Zatiaľ čo dlhodobé kontrakty podľa neho Rusko plní, krátkodobé dodávky pokrivkávajú. Rusko takto môže tlačiť na to, aby viac európskych krajín prešlo na dlhodobé kontrakty, ktoré sú preň výhodnejšie. „Zároveň tým Rusko môže demonštrovať dôležitosť plynovodu Nord Stream 2, ktorý má prepravovať plyn pod hladinou Baltského mora z Ruska priamo do Nemecka. Stavba už je dokončená, čaká však na schválenie prevádzky zo strany nemeckých úradov a následne zrejme aj Bruselu. Slabšie krátkodobé dodávky ruského plynu do EÚ môžu tiež súvisieť so stále nepoľavujúcim rizikom možnej invázie Ruska na Ukrajinu,“ myslí si český ekonóm.

Zo situácie podľa neho ťažia dodávatelia skvapalneného plynu z USA, ktorí v decembri 2021 vyviezli historicky rekordný objem. Približne polovica týchto dodávok našla svojich odberateľov v Európe, zatiaľ čo predtým smerovalo na starý kontinent menej ako 40 % mesačného amerického exportu skvapalneného plynu. „Dramaticky rastúce ceny plynu, ktoré kulminovali pred Vianocami, však primäli niektoré z amerických tankerov so zemným plynom k zmene trasy – namiesto do Ázie prepravili plyn do Európy,“ priblížil.

Začiatkom roku 2022 je podľa Kovandových slov pravdepodobné zosilnenie dopytu po skvapalnenom plyne v Ázii. „Jedným z dôvodov je to, že Indonézia obmedzuje svoj vývoz uhlia používaného na výrobu elektriny. Krajiny ako Čína tak budú na výrobu elektriny používať viac plynu dovezeného v skvapalnenej podobe z USA, takže európske krajiny preplatia. To môže viesť k ďalšiemu rastu ceny zemného plynu v EÚ, pokiaľ ruské krátkodobé dodávky zostanú naďalej relatívne slabé,“ avizoval analytik.
Spojené štáty disponujú značným objemom zemného plynu, ktorý sú schopné aj vyvážať. „V posledných asi dvoch desaťročiach totiž zažívajú takzvanú bridlicovú revolúciu – nové technológie umožňujú ťažiť predtým len ťažko dostupnú či celkom nedostupnú ropu a plyn z bridlicových ložísk. Export do európskych krajín však zatiaľ nebol konkurencieschopný voči lacnejším dodávkám plynu plynovodmi typu tých, ktoré prepravujú surovinu z Ruska. S nárastom ceny plynu v EÚ na rekordné úrovne sa však americký skvapalnený plyn stáva v Európe stále viac požadovanou alternatívou,“ dodal Kovanda./agentury/

X X X

Smer chce mimoriadnu schôdzu NRSR a referendum o prítomnosti amerických vojsk

Smer chce mimoriadnu schôdzu NRSR a referendum o prítomnosti amerických vojsk
O podpise dohody o obrannej spolupráci medzi SR a USA (DCA) a prítomnosti amerických vojsk na území Slovenska by mali rozhodnúť občania Slovenska. Na sobotňajšej tlačovej konferencii to uviedli predstavitelia strany Smer, ktorí sa chystajú iniciovať mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR o vypísaní referenda, ktoré by sa týkalo prítomnosti americkej armády na území SR.
„Skupina 30 poslancov požiada o zvolanie mimoriadnej schôdze, rovnako sformuluje uznesenie parlamentu o zvolaní referenda,“ vyhlásil Fico. V prípade, že iniciatíva nebude úspešná, predloží tento návrh ako bod programu najbližšej riadnej schôdze parlamentu. Ak by zaradený do programu nebol, Smer je pripravený zakomponovať otázku v rámci petičnej akcie za zmenu ústavy týkajúcej sa možnosti predčasných parlamentných volieb.

Fico naďalej trvá na tom, že plánovaná dohoda je nevýhodná a narušuje zvrchovanosť a suverenitu krajiny. „Táto zmluva nie je žiadna ľahká politická deklarácia, v prípade jej ratifikovania bude mať prednosť pred zákonmi SR,“ upozornil Fico. Podľa neho dohoda umožní priamo vytvoriť základne amerických vojsk, bráni tiež kontrole amerických vojakov i všetkých s nimi spolupracujúcich subjektov na území Slovenska a obmedzuje slovenskú jurisdikciu.

Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi SR a USA (DCA) by umožnila americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Platiť by mala desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.
V prvej vlne má dohoda umožniť čerpať približne 100 miliónov dolárov na modernizáciu obrannej infraštruktúry. Akákoľvek infraštruktúra, ktorá bude postavená, bude majetkom SR.

Dohodu okrem Smeru-SD kritizoval aj mimoparlamentný Hlas-SD, odmietnutie žiada aj Komunistická strana Slovenska, ktorá uvádza, že vyvolávanie hrozieb z možných agresorov generujú zámerne pravicové vlády. Pripomienky k návrhu dohody uplatnil i generálny prokurátor Maroš Žilinka či zástupcovia občianskej iniciatívy. Naopak, zastali sa jej premiér Eduard Heger (OĽANO), minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) a viacerí koaliční poslanci./agentury/

X X X

Žilinka hazarduje s dôveryhodnosťou Slovenska, vyhlasujú slovenskí europoslanci

Časť slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP) vyzýva generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku, aby sa nezúčastnil na oslavách 300. výročia vzniku ruskej prokuratúry. Pod výzvu Žilinkovi "neoslavovať nedemokratické praktiky a porušovanie ľudských práv a nehazardovať s dôveryhodnosťou Slovenska" sa podpísali europoslanci Ivan Štefanec (KDH,), Eugen Jurzyca (SaS), Michal Wiezik (PS), Miriam Lexmann (KDH), Vladimír Bilčík (Spolu), Martin Hojsík (PS), Michal Šimečka (PS) a Peter Pollák (OĽANO).

Osem slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP) v spoločnej výzve požiadalo generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku, aby nešiel na oslavy výročia ruskej generálnej prokuratúry – a neoslavoval tak „nedemokratické praktiky a porušovanie ľudských práv“ v tejto krajine.
Agentúru TASR o tom informoval Ivan Štefanec (KDH), vedúci slovenskej delegácie Európskej ľudovej strany (EPP) v EP, ktorý spoločnú výzvu inicioval.

Štefanec pripomenul, že Maroš Žilinka zvažuje pozvanie Igora Krasnova do Ruska na oslavy výročia tamojšej generálnej prokuratúry. Spresnil, že Krasnov je na sankčnom zozname EÚ, kam sa dostal po uväznení ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, ktorému EP udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.

„Pre Slovensko i Európsku úniu je kľúčovou podpora demokratických režimov vo svete. Musíme ukázať jasný postoj a hodnoty, ktoré zastávame. Mnohé generácie občanov Slovenska sa obetovali za dodržiavanie ľudských práv a tieto hodnoty musíme chrániť, a nie znevažovať. Je škandalózne, že slovenský generálny prokurátor zvažuje pozvanie Igora Krasnova a hazarduje tak s dôveryhodnosťou Slovenska,“ uviedol Štefanec pre TASR.

Osem poslancov z piatich slovenských politických strán a troch politických frakcíí europarlamentu uviedlo, že odsudzujú zámer generálneho prokurátora SR vycestovať do Ruska na oslavy výročia tamojšej generálnej prokuratúry.
„Je škandalózne, že slovenský generálny prokurátor sa chce druhýkrát v krátkom čase stretnúť s Igorom Krasnovom, ruským generálnym prokurátorom, ktorý je na európskom sankčnom zozname za závažné porušovanie ľudských práv vrátane svojvoľného zatýkania a zadržiavania, ako aj rozsiahleho a systematického potláčania slobody pokojného zhromažďovania a združovania a slobody presvedčenia a prejavu v Rusku,“ uvádza sa v spoločnej výzve europoskancov.

Signatári výzvy upozornili, že akceptácia pozvania od človeka, ktorý je zodpovedný aj za väznenie Navaľného, je znevážením rozhodnutia europarlamentu udeliť Sacharovovu cenu za slobodu myslenia práve Alexejovi Navaľnému. Pripomenuli tiež, že ruská generálna prokuratúra je súčasťou nedemokratického režimu s hanebnou históriou stalinských procesov a zodpovednosťou za vykonštruované obvinenia a smrť mnohých ľudí, okrem iného aj Sergeja Magnitského.

„Len pred pár dňami ruský najvyšší súd na základe žaloby prokuratúry zlikvidoval medzinárodnú mimovládnu organizáciu Memorial, ktorá dokumentovala a odhaľovala zločiny komunizmu a stalinizmu páchané v bývalom Sovietskom zväze,“ upozornili poslanci. Podľa ich stanoviska akékoľvek oslavovanie ruskej generálnej prokuratúry vrcholným predstaviteľom slovenskej generálnej prokuratúry je hazardom s dôveryhodnosťou Slovenska, a preto Žilinku vyzvali, aby sa nezúčastnil na oslavách nedemokratických praktík a porušovania.

Žilinka sa plánuje 11. až 13. januára v Rusku zúčastniť na oslavách 300. výročia vzniku ruskej prokuratúry. Spolu s ním by tam mali byť aj zástupcovia 34 krajín a medzinárodných inštitúcií. Podľa medializovaných informácií má byť však Žilinka jediným z hlavných predstaviteľov prokuratúry z krajín V4, ktorý sa zúčastní na oslavách v Moskve./agentury/

X X X

Pondelok bude v Kazachstane dňom štátneho smútku. Zadržali aj cudzincov

Podľa najnovších údajov počet ľudí zadržaných v dôsledku protestov presiahol 4400.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev vyhlásil 10. január za deň štátneho smútku za obete nepokojov v krajine. S odvolaním sa na prezidentovho hovorcu o tom v sobotu informovala agentúra Interfax.
Protesty v Kazachstane vypukli 2. januára kvôli prudkému zvýšeniu cien plynu a čoskoro sa zo západu krajiny rozšírili aj do ďalších miest. Ekonomické požiadavky vzápätí vystriedali politické.

Od 5. januára začali pokojné protesty - najmä v metropole Alma-Ata - sprevádzať aj rabovanie, podpaľačstvo, obsadzovanie administratívnych budov, ozbrojené incidenty a iné násilnosti. Došlo napr. ku krádeži siedmich hasičských vozidiel, ktoré potom násilníci použili ako baranidlo pri obsadzovaní vládnych budov.

Údaje o obetiach
Podľa najnovších údajov počet ľudí zadržaných v dôsledku protestov presiahol 4400, informoval Interfax s tým, že podľa vyhlásenia ministerstva vnútra sú medzi nimi aj cudzinci - „občania susedného štátu“.
Kazašské ministerstvo vnútra vo svojej bilancii zo 6. januára uviedlo, že pri zásahoch proti demonštrantom prišlo o život 18 vojakov a policajtov.

Odvtedy však neboli údaje o obetiach z radov príslušníkov bezpečnostných zložiek aktualizované, pričom operatívny štáb sa vyhovára na nedostatok informácií o počte mŕtvych.
Podobne nie sú aktualizované ani údaje o mŕtvych a zranených medzi účastníkmi nepokojov a v radoch civilistov.
Ministerstvo vnútra naposledy 7. januára hlásilo 26 „zlikvidovaných“ a 26 zranených účastníkov nepokojov.

Zomrelo aj dieťa
Medzi civilnými obeťami je aj zamestnanec mestského TV kanála v Alma-Ate a v sobotu Interfax informoval, že 5. januára bolo počas prechádzky s rodičmi smrteľne postrelené 11-ročné dieťa. Ďalšie dieťa pri tomto incidente utrpelo zranenia.
Podľa vyhlásení bezpečnostných orgánov sa situácia v krajine postupne stabilizuje, o čom Tokajev v sobotu v telefonickom rozhovore informoval aj ruského prezidenta Vladimira Putina

Vývoj situácie v Kazachstane Putin v sobotu v spoločnom telefonáte posúdil aj so Západnom neuznaným prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Diskutoval aj o formáte ďalších rokovaní medzi hlavami členských štátov Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktoré na Tokajevovu žiadosť vyslali do Kazachstanu svojich „mierotvorcov“ na pomoc miestnym zložkám pri obnovovaní "ústavného poriadku".

Sporadická streľba
Interfax však v sobotu vo svojom spravodajstve napísal, že v metropole krajiny - Alma Ate - sporadicky počuť streľbu a v meste Žanaozen - známom ťažbou ropy -, kde sa protesty začali, pokračujú zhromaždenia proti politike vlády, ktorú sú však zatiaľ pokojné.
Okrem toho Interfax v sobotu uviedol, že v hlavnom meste Nur-Sultan v sobotu ráno obnovili prístup na internet. Rovnako ako v uplynulých dňoch je pripojenie slabé a nie všetky webové stránky sú dostupné.
V Kazachstane je pre nepokoje vyhlásený výnimočný stav, aktuality.sk

X X X

Spotrebiteľský dlh v USA v novembri rekordne vzrástol

Objem nesplatených revolvingových úverov, ktoré zahŕňajú kreditné karty, stúpol o rekordných 19,8 miliardy USD.
Spotrebiteľský dlh v USA v novembri 2021 rekordne vzrástol. Dôvodom bolo nadmerné zvýšenie dlhov na kreditných kartách rovnako ako nerevolvingových úverov.
Celkové pôžičky spotrebiteľov v novembri medzimesačne vyskočili o 40 miliárd USD (35,40 miliardy eur), uviedla v piatok (7. 1.) americká centrálna banka (Fed). V októbri sa spotrebiteľský dlh zvýšil o 16 miliárd USD. V medziročnom porovnaní objem pôžičiek vzrástol o 11 %. Novembrový nárast prekonal všetky očakávania analytikov, keď v priemere počítali so zvýšením o 20 miliárd USD.

Objem nesplatených revolvingových úverov, ktoré zahŕňajú kreditné karty, stúpol o rekordných 19,8 miliardy USD. Nerevolvingové úvery, kam patria napríklad pôžičky na auto alebo študentské pôžičky, vzrástli o 20,1 miliardy USD, čo bolo najprudšie zvýšenie za 6 mesiacov.

Tieto údaje signalizujú, že Američania sa viac spoliehajú na úvery, keďže úspory nahromadené vďaka vládnej pandemickej pomoci sa zmenšili, aktuality.sk

X X X

Slovenská komora sestier poukazuje na rozdiel v odmeňovaní na Slovensku a v Česku

Slovensko čelí podľa komory kríze ošetrovateľskej pracovnej sily.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) poukazuje na výrazný rozdiel v odmeňovaní sestier na Slovensku a v Českej republike. Mzdy sestier u našich západných susedov, ktoré sú v súčasnosti na vyššom stupni, sa od 1. januára 2022 zvýšili o šesť percent, u nás o 3,75 percenta, čo je zvýšenie od 36 do 45 eur v hrubom. TASR o tom informoval riaditeľ kancelárie SK SaPA Lukáš Kober.

Česká sestra, ktorá pracuje u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, si podľa SK SaPA nájde na svojej výplatnej páske od 1. januára 2022 mzdu od 1135 do 1678 eur, pričom ide o sestru s takzvaným „základným vzdelaním“, teda s odbornou spôsobilosťou na výkon pracovných činností sestry.

Jej mzda sa zvyšuje v pravidelných intervaloch podľa odpracovaných rokov odbornej praxe. Slovenská sestra začína po absolvovaní štúdia od 1. januára 2022 so mzdou 1008 eur. Na rozdiel od tej českej sa jej mzda nezvyšuje podľa odpracovaných rokov praxe.

Slovenská sestra je chudobnejšia
Sestra so špecializáciou je odmeňovaná iným spôsobom, keďže jej náročnosť práce je vyššia a vykonáva špecializované činnosti. V Českej republike začína so mzdou 1228,46 eura, po 32. rokoch praxe je jej mzda 1810 eur, pričom ide o základnú zložku mzdy bez ďalších príplatkov.

Kober poznamenal, že slovenská sestra je výrazne chudobnejšia a dosiahne mzdu 1228 eur a je jedno, či má prax v špecializačnom odbore mesiac, rok alebo 40 rokov. Výrazne horšie sú na tom podľa komory sestry v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré nie sú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Kríza ošetrovateľskej pracovnej sily
Slovensko čelí podľa komory kríze ošetrovateľskej pracovnej sily.
„Náš systém podporuje v plnej miere syndróm vyhorenia medzi sestrami a pôrodnými asistentkami. Máme síce vzdelané sestry, ale nútime ich vykonávať činnosti upratovačky, sanitára, asistenta a často aj lekára,“ uviedol Kober. Podľa neho systém a prístup manažérov a politikov vyháňa sestry a pôrodné asistentky, nemotivujeme ich zotrvať, ale odísť.

„V roku 2021 sme prišli o 965 sestier a pôrodných asistentiek, čo je viac ako v roku 2020. Do systému vstúpilo 437 absolventov. Pri celkovom nedostatku 14 000 sestier pokračujeme v nelichotivom trende,“ uzavrel Kober, aktuality.sk

X X X

Ján Budaj sa stretol s novou českou ministerskou životného prostredia

V rámci priateľského rozhovoru sa otvorili témy, ako balík Fit for 55 a projekty z plánov obnovy oboch krajín.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) sa v sobotu v Skalici stretol s novou českou šéfkou envirorezortu Annou Hubáčkovou. Jednou z tém neformálnej diskusie bol aj Baťov kanál a jeho rozvoj. TASR o tom informovala Jana Žjak z odboru komunikácie envirorezortu.

V rámci priateľského rozhovoru sa otvorili témy, ako balík Fit for 55 a projekty z plánov obnovy oboch krajín.
Spoločnými témami šéfov envirorezortov z oboch strán rieky Moravy boli aj revitalizácia protipovodňových opatrení na rieke Morava. Rovnako aj vzájomná spolupráca počas predsedníctva Českej republiky v Rade Európskej únie (od júla do decembra 2022), aktuality.sk

X X X

Tri nové defibrilátory pomôžu v prípade núdze vo Vysokých a Nízkych Tatrách

Defibrilátory slávnostne požehnal gréckokatolícky prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.
Tri nové defibrilátory budú dostupné v prípade potreby na Hrebienku a Skalnatom Plese vo Vysokých Tatrách a v lyžiarskom stredisku Chopok Juh v Nízkych Tatrách. Na Skalnatom Plese si ich v sobotu od Tatranského okrášľovacieho spolku prevzali zástupcovia horských stredísk Vysoké Tatry a Jasná.

Prístroje sa používajú pri náhlom srdcovom zlyhaní, elektrickým výbojom dokážu obnoviť správnu činnosť srdca. Defibrilátory slávnostne požehnal gréckokatolícky prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak. V Spolkovom dome Encián v Kaplnke Presvätej Bohorodičky sa predtým konala svätá liturgia, ktorú vladyka celebroval.

„Defibrilátory ostávajú v majetku Tatranského okrášľovacieho spolku a bude sa o ne starať horská služba s naším občianskym združením. V daných lokalitách defibrilátory dosiaľ neboli, teraz budú vonku k dispozícii 24 hodín denne, aby ich ktokoľvek a kedykoľvek mohol v prípade potreby použiť,“ uviedol pre TASR Patrik Kolesár, kancelár Tatranského okrášľovacieho spolku. Združenie zakúpilo prístroje z vlastných zdrojov celkovo za 4120 eur, aktuality.sk

X X X

Inflácia v Rakúsku sa v závere roka udržala takmer na 30-ročnom maxime

Pod zotrvanie inflácie na najvyššej úrovni takmer za tri desaťročia sa podpísali najmä vysoké ceny palív a energií po tom, ako ceny ropy vzrástli za minulý rok o viac než 50 %.

Spotrebiteľské ceny v Rakúsku pokračovali v decembri v nezmenenom tempe rastu. To znamená, že inflácia sa v Rakúsku udržala takmer na 30-ročnom maxime. Poukázali na to koncom týždňa zverejnené predbežné údaje rakúskeho štatistického úradu.
Ako úrad informoval, spotrebiteľské ceny vzrástli v decembri medziročne o 4,3 %. To je rovnaké tempo rastu ako v novembri a najvyššie od mája 1992. Miera inflácie tak vysoko prekračuje inflačný cieľ Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni 2 %.
Pod zotrvanie inflácie na najvyššej úrovni takmer za tri desaťročia sa podpísali najmä vysoké ceny palív a energií po tom, ako ceny ropy vzrástli za minulý rok o viac než 50 %.
Zavrieť reklamu
V porovnaní s novembrom sa spotrebiteľské ceny v Rakúsku zvýšili v decembri o 0,6 %. Tempo rastu sa tak v porovnaní s vývojom v predchádzajúcom mesiaci mierne spomalilo, keď v novembri medzimesačná inflácia dosiahla 0,7 %, aktuality.sk

X X X

Pochybnosti o pozitívnom teste. Djokovič bol deň po ňom na akcii s deťmi

Srbský tenista Novak Djokovič bol v decembri, iba deň po údajnom pozitívnom PCR teste na koronavírus, na mládežníckom športovom podujatí v Belehrade.
Titulné strany srbských denníkov zo soboty 8. januára. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa jeho právnikov dostal Djokovič výnimku z očkovania na základe pozitívneho testu zo 16. decembra.
Srb však odovzdával 17. decembra vo svojom tenisovom centre v Belehrade trofeje najlepším mladým hráčom za rok 2021. Na viacerých fotografiách z tejto akcie sú pritom všetci účastníci bez rúšok.

Novinár Ben Rothenberg sa na twitteri vrátil aj ku dňu údajného Djokovičovho pozitívneho výsledku testu. Tenista sa zúčastnil na odhalení známky na jeho počesť i diskusii v uzavretej miestnosti a taktiež bez ochrany tváre.
Žurnalista tiež uvádza, že Djokovič zmeškal termín na udelenie výnimky, ktorý bol podľa Tennis Australia 10. decembra, čiže necelý týždeň pred spomínaným pozitívnym testom.
„Nole“ pricestoval v stredu do Austrálie, aby sa zúčastnil na Australian Open a pokúsil sa tak získať rekordný 21. grandslamový titul.

Po prílete ho však úrady umiestnili do imigračného ubytovacieho zariadenia v Melbourne, keďže mu neuznali výnimku z očkovania na základe víz. Djokoviča čaká v pondelok súd, ktorý rozhodne, či môže v krajine zostať a nastúpiť na turnaji, ktorý odštartuje 17. januára.
Jeho zadržanie sa stretlo v rodnom Srbsku s veľkou nevôľou. Stovky ľudí sa od štvrtka zhromažďujú v hlavnom meste a vyjadrujú tak podporu svojmu slávnemu krajanovi.

Voráčová odletela z Austrálie domov

Česká tenistka Renata Voráčová, ktorá v Austrálii prišla o vízum po neuznaní výnimky z očkovania proti COVID-19, odletela v sobotu z Melbourne. S odkazom na vládne zdroje o tom informovala agentúra AFP.
Podľa webu ABC momentálne 81. deblistka sveta, ktorá plánovala štartovať na grandslamovom turnaji Australian Open, nasadla v sobotu večer miestneho času na lietadlo do Dubaja.
Voráčovú umiestnili rovnako ako Djokoviča do karanténneho hotela v Melbourne, narozdiel od mužskej svetovej jednotky sa však rozhodla nebojovať na súde a odletela domov./agentury/