Tisíce ľudí vyšli do ulíc Varšavy a ďalších poľských miest na protest proti prísnym protipotratovým zákonom po tom, čo nedávna smrť tehotnej ženy obnovila verejnú debatu o interrupciách v krajine. Informovala o tom agentúra Reuters. Protestujúcu počas protestu voči prísnej protipotratovej politike v poľskej Varšave nesie fotografiu Izabely, ktorá zomrela v 22. týždni tehotenstva na septický šok práve pre sporný zákon.

Tridsaťročná Izabela podľa médií zomrela po tom, čo jej lekári odmietli vykonať interrupciu. K jej úmrtiu prispel podľa kritikov nález ústavného súdu z vlaňajšieho októbra, ktorý prakticky postavil interrupcie v Poľsku mimo zákona.
Čakali, čakali

Ludia so sviečkami v rukách a s transparentmi hlásajúcimi „už žiadna ďalšia (mŕtva žena)“ prešli dnes podľa organizátorov desiatkami poľských miest, vrátane juhopoľského mesta Pszczyna, kde zosnulá žila. Rodina Izabely uviedla, že žena podľahla v 22. týždni tehotenstva septickému šoku. Vyšetrenia už predtým zistili vážne poškodenie plodu, lekári ale údajne v súlade so zákonom čakali, kým srdce plodu neprestane biť.

Po odumretí plodu sa rozhodli pre cisársky rez, srdce pacientky sa ale cestou na operačnú sálu tiež zastavilo a ona napriek snahám lekárov ju oživiť zomrela, uviedla advokátka Jolanta Budzowská, ktorá právne zastupuje rodinu zosnulých.

Aj jej srdce bilo
Až do nálezu ústavného súdu, ktorému dominujú sudcovia dosadení vládnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS), boli v Poľsku prípustné potraty v troch prípadoch: keď tehotenstvo bolo dôsledkom znásilnenia či incestu, keď ohrozovalo život matky, a keď lekári zistili ťažké, nezvratné a nevyliečiteľné poškodenie plodu. Z tohto posledného dôvodu bolo legálnych interrupcií najviac, skoro 1 000 ročne. Podľa ústavného súdu ale práve toto ustanovenie odporovalo poľskej ústave, teda faktu, že žena musí porodiť aj ťažko poškodené dieťa.

„Jej srdce tiež bilo,“ stálo na transparentoch niektorých účastníkov dnešnej demonštrácie. Vo Varšave sa do demonštrácie zapojil aj bývalý poľský premiér a predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý teraz stojí na čele najsilnejšej opozičnej strany v krajine. Demonštranti sa zhromaždili pred budovou ústavného súdu a následne sa vydali na ministerstvo zdravotníctva.

„Protipotratové zákony zabíjajú Polky. Je to kruté, desivé,“ povedala televízii TVN24 jedna zo žien, ktoré prišli na protestnú akciu do mesta Pszczyna.
Spravodajský server Onet.pl dnes zverejnil rozhovor s manželom inej ženy, ktorá podľa neho zomrela v júni za podobných okolností. Vláda tvrdí, že za Izabelinu smrť rozhodnutie súdu vinu nenesie a že išlo skôr o chybu lekárov./agentury/

X X X

Čo zatiaľ priniesol klimatický summit v Glasgowe?

Znížiť emisie skleníkových plynov je len jedna z naliehavých úloh, ktorú musia splniť krajiny po celom svete. Vedci v najnovšej správe upozorňujú, že na zmiernenie dopadov zmeny klímy v rozvojových krajinách potrebujeme naliať 5 až 10-krát viac peňazí ako v súčasnosti rátame.

Zatiaľ čo v Glasgowe sa koná najdôležitejší klimatický summit COP26 v histórii, vedci (pred ním aj počas neho) adresovali svetu už niekoľko znepokojivých správ o stave klímy a globálneho otepľovania.
Najdôležitejší je preto, lebo svetoví lídri a experti majú počas neho nájsť spôsob, ako idú udržať globálne otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia. Doterajšie summity totiž nepriniesli konkrétne kroky.
Prinášame prehľad toho, aké záväzky doposiaľ lídri v Glasgowe urobili a ako sa k nim stavia Slovensko.
Lesy a odlesňovanie
Podľa Európskej komisie je viac ako 1,6 miliardy ľudí na celom svete závislých od lesov, pokiaľ ide o potraviny, lieky a živobytie. Lesy absorbujú až 30 percent emisií skleníkových plynov, pričom odlesňovanie je druhou najväčšou príčinou klimatických zmien.

Za úspech tohtoročného summitu preto možno už dnes určite považovať dve významné dohody. Jedna sa týka lesov a druhá metánu, čo je približne 20-krát účinnejší skleníkový plyn, ktorý spôsobuje globálne otepľovanie.
Na zastavení odlesňovania do roku 2030 sa lídri dohodli ešte v prvý deň summitu v Glasgowe. Dohodu podporilo viac ako 100 krajín sveta, vrátane Brazílie či Konžskej demokratickej republiky, kde sú najväčšie dažďové pralesy na zemi. Dohodu podpísalo aj Rusko, Čína, Spojené štáty, Indonézia, Spojené kráľovstvo, skrátka ide o krajiny, kde rastie približne 85 % svetových lesov, vrátane Slovenska.

Klimatickí aktivisti sú však skeptickí, pretože k rovnakému záväzku sa zaviazali aj v New Yorku v roku 2014 a odlesňovanie sa neznížilo, skôr naopak, ešte sa zintenzívnilo. V uplynulých rokoch svet strácal les závratnou rýchlosťou, každých 5 sekúnd zmizol les o veľkosti futbalového ihriska.
Odlesňovaniu sa majú delegáti venovať práve počas piateho dňa summitu, teda počas soboty.

Zhodou okolností, na Slovensku práve v týchto dňoch prebieha zápas o prijatie novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá by mala dosiahnuť vyššiu ochranu pre naše národné parky a zabrániť tak ďalšiemu úbytku lesov v národných parkoch. V uplynulých rokoch sme podľa satelitov stratili dvakrát viac lesov v národných parkoch oproti iným územiam, najviac sa to ukázalo v TANAPe a NAPANTe.

3fotky v galériiNa archívnej snímke z 15. septembra 2009 je odlesnené územie Amazonského pralesa v brazílskom štáte Para na severe krajiny. Ničenie Amazonského pralesa za uplynulý rok prudko narástlo. Od augusta 2012 do júla 2013, teda za ročné obdobie, v ktorom Brazília každoročne meria odlesňovanie, stúplo o 28 percent, informovala agentúra Associated Press. K ostrému nárastu odlesňovania došlo po tom, ako Brazília v predchádzajúcom roku zaznamenala najnižšiu úroveň likvidácie dažďového pralesa.Zdroj: TASR/AP

Metánový záväzok a emisie
Druhá, ešte pozitívnejšia správa, prišla na druhý deň summitu, keď sa lídri viac ako 100 krajín pridali k iniciatíve Spojených štátov a EÚ na zníženie koncentrácií metánu v atmosfére o 30 % do roku 2030. Podľa agentúry Reuters to môže byť dokonca najdôležitejší výsledok celého summitu.

Metán má totiž nízku životnosť v atmosfére, to znamená, že zníženie jeho emisií by rýchlo zmiernilo rýchlosť otepľovania. Vedci k tejto problematike publikovali štúdiu v máji 2021, kde uviedli, že redukcia emisií metánu o 45 % do roku 2040 by dokázala znížiť mieru otepľovania o 0,3 stupňa Celzia. Problém je, že najväčší producenti metánu ako je Čína, Rusko či India, sa k záväzku nepridali.

Čo sa týka emisií uhlíka, ktorý je hlavným skleníkovým plynom spôsobujúcim klimatickú zmenu, väčšina štátov prijala záväzok uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Výnimkou sú však dve krajiny, ktoré sú v prvej trojici najväčších producentov CO2 - Čína a India. Čína deklarovala uhlíkovú neutralitu v roku 2060 a India ešte 10 rokov po nej. Spojené štáty, ktoré sú druhým najväčším producentom emisií, sa zaviazala k uhlíkovej neutralite v roku 2050, rovnako ako Slovensko.
Emisie Slovenska, v porovnaní s rokom 1990, klesli o 46 percent, emisie metánu sú nižšie o viac ako polovicu.
Útlm uhlia
V súčasnosti sa globálne oteplenie pohybuje na úrovni 1,09 stupňa Celzia, pričom u nás je to už okolo 2 stupňov, keďže na pevnine sa otepľuje rýchlejšie. Kľúčom k udržaniu globálneho otepľovania na 1,5 stupni je nepochybne zníženie emisií, ktoré najviac súvisí so spaľovaním fosílnych palív.
Zbaviť sa závislosti od fosílnych palív však nie je jednoduché a vyžaduje si to rázne politické rozhodnutie, ktoré sa nebude páčiť rôznym lobistom.

Mimoriadne znepokojivo na margo využívania fosílnych palív vyznieva správa Programu OSN pre životné prostredie z októbra, z ktorej vyplýva, že vlády aj napriek klimatických ambíciám plánujú spaľovať o 110 % viac fosílnych zdrojov ako je udržateľné pre oteplenie do 1,5 stupňa a 45 % viac ako pre oteplenie do 2 stupňov. Utlmenie využívania uhlia, ako zdroja energie, je preto viac než naliehavé.

Odklon od jeho využívania vo štvrtok na summite potvrdilo viac ako 40 krajín sveta vrátane tých, ktoré uhlie dnes najviac využívajú (Poľsko, Vietnam, Čile). Najväčšie krajiny sveta závislé od uhlia ako je Čína či Spojené štáty sa však k tomuto cieľu nepridali. V samostatnom záväzku sa však 20 krajín sveta, vrátane Spojených štátov, zaviazalo do konca 2022 ukončiť financovanie projektov do fosílnych palív v zahraničí z verejných zdrojov.

Ako zaznelo na summite z úst prezidentky Zuzany Čaputovej, na Slovensku už teraz vyrábame 80 percent našej elektriny nízkouhlíkovo a od roku 2023 nebudeme používať uhlie na výrobu elektrickej energie. To však neplatí o plyne, od ktorého sme závislí.

Miliardy na pomoc
Počas tretieho dňa summitu prišli na reč financie, zabudnutý sľub bohatých krajín sa však dostal na pretras už skôr. Bohaté krajiny totiž mali ročne posielať rozvojovým krajinám 100 miliárd dolárov ročne do roku 2020. Sľúbili to ešte v roku 2009 na klimatickom summite v Kodani. Peniaze však dodnes neposlali.
Na urýchlenie dodanie týchto peňazí najmä malým ostrovným štátom, ktoré sú prvé na rane, vyzval v utorok generálny tajomník OSN António Guterres. „Zastupujete tých, ktorí trpia ako prví a pomoc dostanú ako poslední,“ prihovoril sa delegátom a svetovým lídrom Guterres na summite COP26 v utorok.

Ešte v ten deň ponúkol 2 miliardy dolárov na obnovu prirodzených ekosystémov a transformáciu potravinových systémov druhý najbohatší človek na svete a zakladateľ Amazonu Jeff Bezos.
Na záchranu lesov venuje miliardu eur aj EÚ, pričom 250 miliónov eur z prisľúbenej miliardy eur je určených pre povodie rieky Kongo, ktoré pokrýva osem afrických krajín: Burundi, Gabon, Kamerun, Konžská republika, Konžská demokratická republika, Rovníková Guinea, Rwanda a Stredoafrická republika. Ide o druhú najväčšiu oblasť tropického dažďového pralesa na svete.

Počas tretieho dňa klimatického summitu vystriedali svetových lídrov finančníci a finančné prísľuby prišli aj zo súkromného sektora. Najväčší finančníci pod hlavičkou finančnej aliancie (Glasgow Financial Aliance for Net-Zero) sa dohodli, že do transformácie ekonomiky na nízkouhlíkovú dajú 130 miliárd dolárov. Aliancia zastrešuje 450 firiem (bánk, poisťovní, fondov) zo 45 krajín. Peniaze by mali uvoľniť počas nasledujúcich 30 rokov. V praxi to teda znamená, že ak firmy plánovali investovať do ropy alebo uhlia, tieto financie by mali presmerovať do obnoviteľných zdrojov energie.
3fotky v galériiZľava britský premiér Boris Johnson, slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a generálny tajomník OSN António Guterres prichádzajú na klimatický summit COP26 v škótskom Glasgowe v pondelok 1. novembra 2021Zdroj: TASR/AP

Adaptácia na zmenu klímy
Vo štvrtok vedci vydali najnovšiu správu, v ktorej upozorňujú, že snahy o zníženie emisií sú len jednou z úloh, ktoré musia vlády splniť. Výrazne totiž zaostávame vo financovaní projektov, ktorými zmiernime dopady zmeny klímy najmä v rozvojových krajinách.

V roku 2019 bolo do rozvojových krajín na zmiernenie dopadov zmeny klímy a na jej adaptáciu naplánovaných bezmála 80 miliárd dolárov. Najnovšia správa Programu OSN pre životné prostredie však upozorňuje, že náklady na tento účel sa do roku 2030 zvýšia na 140 až 300 miliárd dolárov ročne a do roku 2050 sa táto suma odhaduje na 280 až 500 miliárd dolárov len pre rozvojové krajiny. Znamená to, že odhadované náklady na adaptáciu na zmenu klímy v rozvojových krajinách potrebujeme 5 až 10-krát viac peňazí, ako sú nastavené súčasné finančné toky pre tento účel.

Autori štúdie preto vyzvali na urýchlenie snáh o financovanie adaptácie na zmenu klímy. Podľa nich potrebujeme priame investície z verejných zdrojov a odstránenie prekážok pri zapojení súkromného sektora do tohto financovania.
Autori štúdie skúmali aj to, ako krajiny využívajú balíky peňazí určené na obnovu ekonomík po pandémii Covidu-19. Tvrdia však, že ide doslova o premárnenú šancu využiť peniaze napríklad do ozelenenia ekonomiky. Slovensko využije na podporu udržateľnej zelenej tranzície v doprave, priemysle alebo budovách 43 percent prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti.
Pozitívne však podľa autorov štúdie je, že čoraz viac sa adaptácia na zmenu klímy dostáva do politík a plánov jednotlivých krajín. Približne 79 % krajín prijalo už aspoň jeden nástroj na adaptáciu na národnej úrovni, čo je o 7 % viac ako v roku 2020.
Adaptácii na zmiernenie dopadov zmeny klímy sa experti budú na summite venovať v pondelok 8. novembra, aktuality.sk

X X X

Na vzácne a kultové budovy v Košiciach siahli Maďari

Ide o viac než o investičnú príležitosť?
Revolúciu z rokov 1848 až 1849 Rakúska monarchia ešte ustála, keď s pomocou ruskej armády Habsburgovci rozdrvili Maďarov pri Világoši, no v decembri 1867 už slabnúca Viedeň musela pristúpiť na rakúsko - maďarské vyrovnanie, čo viedlo k maďarizácii v uhorskej časti monarchie.

Udalosti výrazne zasiahli aj Košice, z ktorých sa maďarskí nacionalisti snažili vybudovať reprezentatívne mesto. Plánovali napríklad dostavať druhú vežu Dómu sv. Martina, aj keď napokon na projekt nenašli dostatok peňazí.
Košice pritom boli od nepamäti multietnickým mestom. V polovici 13. storočia sa v ňom usadili Nemci a vybudovali centrum mesta so šošovkovitým námestím (Hlavná ulica) a uličnou sieťou dnešného historického jadra, v ktorom sa sústredil kostol, trh a radnica.

Po roku 1945 sa väčšina historických budov dostala pod kontrolu štátu, ktorý ich využíval najmä ako bytový fond pre neprispôsobivé skupiny z periférie. Aktuálne budovy v košickom centre pútajú pozornosť najmä preto, že niektoré z nich kúpila maďarská strana. Ide o dvojpodlažný palác, historickú budovu s cukrárňou Carpano, stavbu, v ktorej sídli banka či meštiansky dom na Mäsiarskej ulici, aktuality.sk

X X X

Sulík si sype popol na hlavu. Zabudol som, zlyhal som...

Napriek tomu, že ju so sebou vzal len z rodinných dôvodov, jeho rezort s ňou podpísal zmluvu ako s právnou expertkou na energetiku. Ministerstvo hospodárstva sa jeho dcére navyše zaviazalo uhradiť cestovné náklady.
Sulík tvrdí, že nešlo o úmysel. Avizoval, že zmluvu dá zrušiť, náklady na vládny špeciál za dcéru zaplatí sám a nič podobné sa už viac nezopakuje.

Slovensko na svetovej výstave Expo v Dubaji vo svojej expozícii prezentuje technológie vodíkového pohonu ako paliva budúcnosti, technológie v leteckom a vesmírnom sektore. Výstava bola otvorená 1. októbra a potrvá až do konca marca. Sulík sa jej za ostatný mesiac podľa vlastných slov zúčastnil osobne už trikrát. Posledný raz aj s 27-ročnou dcérou Alexandrou, ktorá je koncipientkou v bratislavskej advokátskej kancelárii. Navyše na náklady štátu, za čo zožal Sulík veľkú kritiku a obvinenia z papalášstva a rodinkárstva.

„Od prvého momentu, keď som sa s dcérou na ceste dohodol, mi bolo úplne jasné, že všetky náklady ňou spôsobené uhradím ja zo svojich súkromných peňazí, a to letenku a bývanie. Pri bývaní to išlo, lebo som si vopred objednal bývanie v inom hoteli ako bývala slovenská delegácia. Bolo zaplatené zo súkromných peňazí a nielenže som nezaťažil štátny rozpočet, ale ešte som aj ušetril, lebo sa z neho nemuselo platiť bývanie mne,“ uviedol minister hospodárstva na piatkovej tlačovej besede./agentury/

X X X

Reformy má v rukách Matovič. Spustí ich bez Kollára?

Kto zastaví rastúce napätie v spoločnosti? „Tí, ktorí ho spôsobili. Neschopná koalícia, a opozícia schopná všetkého,“ povedal Marián Repa.
Pandémia opäť naplno zasiahla Slovensko. Odborníci volajú po sprísnení opatrení, vláda nereaguje. „Politici by mali otvorene priznať zlú situáciu, a niečo robiť. Nechať to tak, je najhoršie riešenie,“ povedal v podcaste Marián Repa.
Pasivita a strach z negatívnej reakcie verejnosti na prípadné sprísnenie obmedzení podľa neho len potvrdzujú slová o neschopnej vláde a koalícií. Na druhej strane komentátor denníka Pravda upozornil na nebezpečnú stratégiu opozície, ktorá „hrá na antivaxerskú strunu“. Výsledkom je napätie, ktoré prerastá do otvorených prejavov nedodržiavania nariadení, a následných zásahov polície.

„Toto kolektívne šialenstvo by mali hasiť politici, a nie prikladať polienka na oheň,“ konštatoval v podcaste Repa. Obáva sa, že krajina je v rukách nielen neschopných politikov koalície. Ale tí opoziční sú podľa neho zasa schopní všetkého. „Je to smrteľný mix, a prepadávame sa do priepasti,“ uzatvoril.

Komentátor v podcaste nedáva veľkú šancu pripraveným reformám v školstve, justícii a zdravotníctve. Prikľáňa sa k riešeniu, že návrhy budú podstatne upravené, a potom ich koalícia zrejme schváli.
Marián Repa v súvislosti s výrokom lídra OĽaNO Igora Matoviča „že roztne gordický uzol“, a reformy spriechodní, povedal: „Nech má odvahu, a schváli ich bez Sme rodina.“

Takéto riešenie je od Matoviča málo pravdepodobné. V ceste stojí podľa komentátora najmä impulzívne správanie šéfa OĽaNO, a pocit poníženia z núteného odchodu z premiérskeho kresla. „Stále sa tvári a koná ako ohrdnutý milenec,“ dodal.
V prípade reformy zdravotníctva vyslovil konštatovanie, že tak ako mala bývalá ministerka Andrea Kalavská (nom. Smeru) „svojho Fica“, tak súčasný šéf rezortu Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) má „svojho Matoviča“.
Nevôľa, ktorá sprevádza prijímanie reforiem, pramení podľa Mariána Repu v nedostatočnej komunikácií a vysvetľovaní zamýšľaných zmien. „Keď chcete rekonštruovať dom, viete, že bude chaos a neporiadok. Ale potom sa to zmení na pozitívny stav,“ takto podľa neho bolo treba hovoriť nahlas o každej reforme.

Urobil líder SaS Richard Sulík chybu, keď zobral do Dubaja na služobnú cestu svoju dcéru? Ako bude na kauzu reagovať Igor Matovič? Čo najviac pomáha Smeru v raste popularity? Nalaďte si podcast Počúvajte pravdu o udalostiach v domácej politike. ​/agentury/

X X X

Reformy napriek negatívnemu postoju Sme rodina nakoniec prejdú, tvrdí Remišová
​
Koalícia sa zatiaľ nedokázala dohodnúť na chystaných reformách zdravotníctva, súdnictva a národných parkov. Väčšinu návrhov blokuje hnutie Sme rodina.
Za posledných 12 rokov sa na Slovensku neuskutočnila žiadna významná reforma. Bez nich nemôžeme dobiehať vyspelé krajiny Európskej únie. Vyhlásila to podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí) v dnešnej rozhlasovej diskusii Sobotné dialógy.

Ako ďalej uviedla, Slovensko už dlho prešľapuje na mieste, bez zásadných reforiem sa nevieme posunúť ďalej. „Je tu vôľa robiť reformy. Tu nejde o kozmetické zmeny, ale o veľké systémové zmeny,“ povedala na margo toho, prečo k nim nie je v koalícii jednotný postoj.

Odpor opozície a Kollára
Všetky doteraz odprezentované reformy totiž narazili nielen na odpor opozície, ale aj časti koalície, a to predovšetkým Sme rodina. Šéf hnutia Boris Kollár verejne kritizoval reformu zdravotníctva, súdnictva či reformu národných parkov.
Remišová je presvedčená, že chystané veľké systémové zmeny nakoniec prejdú, či už s hlasmi Sme rodina, alebo bez nich.
„Boris Kollár reformy napriek negatívnemu postoju nevetoval. Preto si myslím, že nakoniec prejdú či už s ním, alebo bez neho,“ priblížila.
„Keď sa pozrieme na zdravotníctvo za posledných 12 rokov, tak sa v ňom nič nezlepšilo. Cieľom je, aby sa zlepšila starostlivosť o zdravie občanov. Rovnako takto nemôžeme fungovať ani v národných parkoch. Je to rúbanisko a veľké stavenisko,“ pokračovala Remišová.

Napriek niektorým výčitkám voči reforme súdnictva, ktorú predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, je Remišová presvedčená, že je nevyhnutná. Je totiž potrebné, aby sa skrátila dĺžka súdnych rozhodnutí a odstránila korupcia, ktorú sme videli pri Kočnerovi.

Smer nič nepodporí
Opozičný poslanec Richard Takáč (Smer-SD) jednoznačne vyhlásil, že žiadne vládne reformy jeho strana nepodporí, lebo sú bez akejkoľvek diskusie s verejnosťou či odborníkmi.
„Všetci ich kritizujú. Veľké systémové zmeny by mali byť prijímané nielen koalíciou, ale aj opozíciou po súhlase s odbornej verejnosti,“ povedal.

Takáč si myslí, že ministerka spravodlivosti predložila reformu len preto, aby sa zbavila nepohodlných sudcov a aby mohla narábať s budovami súdov. Vôbec pritom nerieši zdĺhavé procesy. Na to ho Remišová ubezpečila, že poctivých sudcov sa reforma rozhodne nedotkne a nemajú sa čoho obávať.

V neposlednom rade Takáč vyhlásil, že Slovensko nebude schopné vyčerpať peniaze z Plánu obnovy, lebo vláda v čerpaní fondov mešká.
Podľa Remišovej je táto obava neopodstatnená, lebo naša krajina bola prvá, ktorej Európska komisia odsúhlasila Plán obnovy. Navyše sa chystá reforma pri čerpaní eurofondov, ktorá bude platiť od nasledujúceho programového obdobia, teda od roku 2023. Mali by sa odstrániť zbytočné byrokratické prekážky pri čerpaní eurofondov, zjednotiť všetky pravidlá, ako aj metodiky posudzovania a vyhodnocovania projektov., aktuality.sk

X X X

SaS je proti zavedeniu núdzového stavu a zákazu vychádzania

Koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS) nesúhlasí so všetkými návrhmi konzília odborníkov, ako riešiť zhoršujúcu sa pandemickú situáciu na Slovensku.
Zásadné nie hovoria liberáli zatváraniu škôl mimo pravidiel školského automatu, zatváraniu prevádzok po 22.00 h aj pre očkovaných či zavedeniu núdzového stavu a zákazu vychádzania.

Systémovým krokom na zvýšenie motivácie na očkovanie proti ochoreniu COVID-19, a tým aj na zvládnutie pandémie, je podľa SaS vyslať spoločnosti jasný signál, že pre zaočkovaných sa pandémia skončila.

Konzíliu odborníkov, ako strana tvrdí, navrhla viaceré opatrenia. Niektoré boli akceptované, iné nie. „Napriek nízkemu podielu detí na hospitalizáciách nebol prijatý náš návrh znížiť ich váhu v automate tak, aby pri zachovaní maximálnej možnej bezpečnosti priniesol viac slobody. Taktiež nerozumieme, prečo sa konzílium nestotožnilo s návrhom vysielať vo verejnoprávnej televízii denné reportáže a diskusie s odborníkmi na tému dezinformácií," uviedla poslankyňa Národnej rady SR a predsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková.

Priorita v motivácii dať sa očkovať
SaS vidí prioritu najmä v motivácii ľudí očkovať sa a nie v zatváraní všetkých prevádzok v bordových a čiernych okresoch aj pre zaočkovaných. Liberáli nevidia riešenie v povinnom očkovaní rizikových skupín, pretože vzhľadom na akútny nedostatok pracovníkov v SR to môže znamenať kolaps zdravotníctva a sociálnej starostlivosti.
„Považujeme v súčasnej situácii za rozumnejšie umožniť týmto rizikovým skupinám prísny režim OTP s denným bezplatným testovaním na pracoviskách a zároveň zvýšiť dôraz na vzdelávanie a informovanosť o pomere rizík a prínosov vakcinácie," uviedla Bittó Cigániková.

Riešením podľa nej je tiež rozšírené zverejňovanie COVID štatistík o mŕtvych a ľuďoch napojených na umelú pľúcnu ventiláciu v rozdelení očkovaní a neočkovaní, otvorenie čakárne na tretiu dávku vakcíny pre všetky vekové kategórie a maximálna sloboda pre očkovaných.

Konzílium odborníkov navrhuje obmedziť pohyb neočkovaných v čiernych okresoch. Odporúča tiež obmedziť prezenčnú výučbu v školách s horšou situáciou. Odborníci by tiež zvážili povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľov. V červenej a horšej farbe okresu by sa mal podľa odborníkov vyžadovať od zamestnancov test, potvrdenie o očkovaní alebo prekonaní ochorenia, aktuality.sk

X X X

Vrátili sa do Rožňavy a zničený kláštor prerobili na kultúrne centrum Gemera

Chátrajúcu pamiatku obnovili za vlastné. V Rožňave skúšajú novinku.
​Z chátrajúceho františkánskeho kláštora vytvorila v priebehu piatich rokov skupina nadšencov z Rožňavy centrum kultúry Gemera. V kláštore je dnes kníhkupectvo, pub, upravené nádvorie, miestnosť pre diskusie a krajčírska dielňa. V blízkej budúcnosti sa na poschodí počíta s prípravou ateliérov pre umelcov a tiež ubytovacích izieb, aby časť kláštora mohla fungovať ako penzión.

,,Keby mi niekto dnes povedali, či do toho idem znovu, asi poviem, že nie. Je toho enormne veľa, ale neľutujem ani sekundu,” hovorí Tomáš Székely, jeden z členov občianskeho združenia Otvor dvor. Pôsobenie v Kláštore je pre neho práca na plný úväzok, ako dodáva, 24/7.
Tomáš Székely nás sprevádza chodbami a miestnosťami kláštora. Pred väčšinou z miestností je aj nalepená fotografia pôvodného stavu.

„Tu dokončujeme sprchy a toalety, v tejto miestnosti bude komunitná kuchynka a tam robíme na apartmánoch,” vysvetľuje nám vyštudovaný reštaurátor pri prehliadke kláštora.
Do jedného z ateliérov si už nová nájomníčka počas našej návštevy sťahuje historické kreslá, v inej časti kláštora sú pripravené co-workingové priestory na prenájom pre ľudí, ktorí hľadajú priestor, kde by mohli pracovať.
​
Cieľ je 20 rokov
Ako Székely dodáva, zďaleka ešte nie sú ani v polovici toho, čo by chceli dosiahnuť. Ich cieľom je, aby za 20 rokov bol kláštor centrom diania v Rožnave a zároveň si na svoje fungovanie vedel aj zarobiť.
Taká bola aj pôvodná dohoda aktivistov s rožňavskou radnicou. Ročný nájom kláštora predstavoval hodnotu prác a investovaného materiálu aktivistov. Občianske združenie potom po dvadsiatich rokoch má vráti mestu zrekonštruovanú plne funkčnú budovu.

Neskorobarokovému kláštoru františkánov, ktorý je jednou z dominánt historického námestia Rožňavy, tak vdýchli mladí nadšenci život.
Kláštor Františkánov v Rožňave je komplex Kostola sv. Anny a priľahlého františkánskeho kláštora. Obe budovy postavili v 18. storočí v neskorobarokovom slohu s neskoršou klasicistickou úpravou.

V 50-tych rokoch minulého storočia v rámci komunistického záťahu proti reholiam františkánov vyhnali a z budovy sa stal najskôr domov pre seniorov, neskôr v nej sídlil Štátny okresný archív v Rožňave.
Od vzniku Slovenskej republiky budovu dostalo pod správu mesto, no pamiatka chátrala.

V meste bez kultúry
Štvorica Rožňavčanov Tomáš Székely Štefan Černák, Miroslav Droždiak a Rado Kovács sa ešte pred deviatmi rokmi rozhodli, že v meste skúsia prebudiť komunitný život a prinesú do Rožňavy viac kultúrnych akcií, ktoré im chýbali.
V roku 2012 si založili občianske združenie. „Hovorili sme o tom, že v meste nie je povedomie o aktivizme a to nám chýbalo,” pokračuje Tomáš Székely vo svojom rozprávaní. Ako vysvetľuje, chceli ľuďom v Rožňave vzbudiť väčší záujem o dianie meste.

„Chceli sme vysvetliť, že verejné znamená naše a treba sa o verejné priestory aj starať. Stále si myslím, že mnohí nerozumejú, že do verejného priestoru sa treba aktívne zapájať,” pokračuje Székely.
Podľa neho sa nedá len spoliehať iba na samosprávu a „čakať, že niekto všetko vyrieši”.

Naspäť domov
Spoločný príbeh partie mladíkov z Rožňavy sa začal písať, keď sa niektorí postupne vrátili domov zo štúdia na vysokých školách.
„Lokálpatriotizmus? Neviem. Stále som mal pocit, že sa chcem vrátiť. Všetci odísť nemôžu, potom už skutočne nech posledný zhasne, ale ja som chcel žiť v Rožňave,” vysvetľuje Tomáš Székely svoj návrat po štúdiách v Brne a Bratislave do jedného z najchudobnejších regiónov na Slovensku.

Partia nadšencov postupne začala už pod značkou občianskeho združenia s prvými podujatiami.
„Skúsili sme robiť malý gemerský trh, potom sme spustili premietanie filmov po krčmách a podnikoch v meste,” opisuje Tomáš začiatky.

Klubové filmy premietali v krčmách na projektore a snažili sa tak osloviť mladých ľudí. „Bolo to náročné, niektorí chceli pozerať futbal, podniky nám rušili plánované akcie.”
Ďalšou zmenou, ktorú do Rožňavy priniesli, bolo podujatie Cyklus Rožňavské radiály. „Každé leto počas piatich rokov sme robili výstavu najlepších súčasných výtvarníkov na Slovensku. To bola pekná vec,” zaspomína si.
Iným smerom
Kočovanie po prenajatých priestoroch však prinútilo mladých Rožňavčanov rozmýšľať iným smerom. Chceli mať vlastný priestor, kde sa môžu stretávať a robiť podujatia.
Po vzore košickej Tabačky a bratislavskej Starej Tržnice sa rozhodli hľadať medzi mestskými budovami miesto, ktoré by radnici nechýbalo, mohli tam pôsobiť a zároveň sa o budovu aj starať.

,,Síce sme jeden z najchudobnejších regiónov, ale päť eur na koncert si tu ľudia nájdu," myslí si Tomáš Székely.
Podobné projekty postupne ožívajú nielen v hlavnom meste a metropole východu, ale aj napríklad v Piešťanoch, Liptovskom Mikuláši či v Modre. Aktivisti sa dohodnú s mestom, že nevyužitú budovu dostanú do bezplatného prenájmu na niekoľko rokov a postupne z nej urobia kultúrne centrum.

„Známa, ktorá pracovala v Rožňave v pamiatkovom úrade a poznala tiež miestne pomery, nám povedala o kláštore,” pokračuje Tomáš v rozprávaní.
36fotiek v galériiTomáš Székely z občianskeho združenia Otvor dvor.Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Mesto ich podporilo

Štvorica sa vybrala na radnicu s otázkou, či im mesto uvoľní kláštor. „Tak sme tam prišli, či by sme mohli využívať budovu. Prvé kontakty s primátorom a poslancami boli pozitívne. Predpokladám, že si najskôr na radnici mysleli, že nás ten nápad prejde,” pousmeje sa.

Dohoda sa napokon tvorila rok a pol. Aktivisti pripravili detailný plán, nákresy, určili si termíny pre splnenie prvých cieľov a napísali návrh zmluvy, dohodli si spolupráce s umelcami a budúcimi dodávateľmi.

Potom prišla ďalšia skúška. Mladíci museli presvedčiť poslancov v mestskom zastupiteľstve, aby dohodu schválili.
„Narazili sme na ´pragmatikov´, ktorí nás presviedčali, že keď nemáme v rodine milionárov, nemáme šancu uspieť. Neverili nám, hovorili, že budeme v budove pár rokov hrať ping-pong a potom ju mestu vrátime,” spomína si Tomáš Székely.
Kritikom odpovedali, že aj keby hrali ping-pong a pritom upratovali, bolo by to pre mesto výhodnejšie ako chátrajúca pamiatka.
Poslancov mestského zastupiteľstva napokon skupina zo združenia Otvor dvor presvedčila a zmluvu s mestom podpísali v roku 2016.
Začiatky
„Prvé dni, týždne, boli euforické. Bola to výzva a veľmi sme chceli vybudovať kultúrne centrum v Rožňave. Samozrejme, boli problémy aj ťažké chvíle, ale toto je náš sen, ktorý si práve plníme,” dodáva Tomáš. Najskôr začínali upratovať kláštor len členovia združenia s partiou kamarátov a podobných nadšencov.

„Mysleli sme si, že nám stačia malé úpravy, vymaľovať, opraviť stierky. Mýlili sme sa. V niektorých častiach kláštora nebola kanalizácia, zavedená voda, ani elektrina. Len napojiť elektriku nám trvalo trištvrte roka,” vysvetľuje strasti.
Pri opravách sa držia toho, aby tvorili čo najmenej odpadu. Mnoho vecí v kláštore je z recyklovaných materiálov.
Pult v kníhkupectve je zo starej kostolnej lavice, stoly na nádvorí sú vyrobené z betónových panelov a starých šijacích strojov, nábytok získali od darcov, ktorí ho chceli vyhodiť. V jednotlivých miestnostiach kláštora dominujú klavíry, ktoré nadšenci rovnako získali darom.

Skupina okolo Tomáša Székelyho si popri renovácii naštudovala, že ako občianske združenie môžu žiadať úrad práce o pridelenie nezamestnaných na menšie obecné služby.
Úrad práce im poslal troch, práce sa zrýchlili a postupne začali byť vidieť prvé zmeny na budove. Okrem ľudských síl potrebovali však aj peniaze.
Náradie, materiál, pracovné oblečenie - to všetko si skupina platila sama zo svojich úspor.

Na vlastných nohách
Po prvých zmenách začali hľadať možnosť, ako fungovať s pomocou dotácii a grantov. Najviac im v roku 2018 pomohlo získanie grantu 200-tisíc eur z Operačného programu efektívna verejná správa ministerstva vnútra. Išlo o grant, ktorý mal v regiónoch podporiť občianskych aktivistov.

Nadšenci vďaka tomu urobili päťdesiat diskusií a workshopov o tom, ako funguje mesto, o voľbách, o vizuálnom smogu v meste a o ďalších oblastiach života v Rožňave.
„Rozobrali sme mesto do každého detailu,” hovorí Tomáš. Zároveň to bola aj ich prvá veľká pomoc, aby v kláštore mohli začať fungovať profesionálne. Ich cieľom je však samostatnosť, preto majú v kláštore aj prevádzky a dokončujú ubytovanie, aby mohli fungovať za vlastné.

„Financovanie cez granty je náročné. Aj teraz - po rokoch fungovania - nám schvália približne polovicu z projektov, ktoré si podáme. Nie je to istota,” priznáva existenčné neistoty Tomáš.
36fotiek v galériiTomáš Székely z občianskeho združenia Otvor dvor.Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Zo súdu do kláštora
Teší sa, že ich sen sa mení v realitu. „Toto miesto ťa očarí, pretože je úplne iné ako ostatné,” nadviaže na Tomášove slová drobná brunetka Miriama Nogeová.
Ku kláštoru sa dostala pred niekoľkými rokmi. Predtým žila v Škótsku, v Prahe a neskôr pôsobila ako administratívna pracovníčka na súde v Rožňave.

,,Neľutujem, že som išla do tohto plánu, ani by som za nič nemenila,” povie jednoznačne Miriama.
Dodáva, že jej snom bolo mať alebo pracovať v kníhkupectve a to sa jej splnilo. ,,Sú to nadšenci, človeka tak nakopnú, že chcem byť súčasťou tohto, čo tu budujeme,” opisuje Miriama v uličke medzi stovkami kníh komunitu, ktorá vedie rožňavský kláštor.

Okrem koncertov začali počas uplynulého leta aj s pravidelným literárnym programom. Do Rožňavy tak prichádzajú spisovatelia, aby predstavili svoje nové diela.
„Ľudí musíme učiť chodiť do kníhkupectva, aj na čítania. Majú radi, keď príde za nimi priamo spisovateľ,” vysvetľuje Miriama. Aj keď ho nepoznajú.

Miriama verí, že sa im podarí osloviť ďalších, aby sa k ním pridali. „Radi by sme privítali viac dobrovoľníkov, nie sme uzatvorená skupina, ani nejakí intelektuáli,” zasmeje.
36fotiek v galériiMiriama Nogeová z občianskeho združenia Otvor dvor.Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Vlastná módna značka
O poschodie vyššie rozbieha krajčírsku dielňu Katarína Bajzíková. Rodená Považanka pracovala desať rokov v bratislavskej mimovládnej organizácii, kde pôsobila ako manažérka.

„Posledné roky ma lákalo sociálne podnikanie, skúšala som jeho nastavenie v praxi. Pôvodne som mala v pláne, že vycestujem do Austrálie a Nového Zélandu, čo boli moje vysnívané destinácie,” opisuje Katarína svoju cestu do Rožňavy. Preto si pred rokom zobrala v práci neplatené voľno s cieľom spoznávať svet.

Jej plány prekazila pandémia, do zahraničia nemohla odcestovať. Namiesto spoznávania krajiny u protinožcov sa Katarína vlani rozhodla pôsobiť ako dobrovoľníčka v mimovládkach, ktoré pôsobia v slovenských regiónoch.
Prvá zastávka bol Halíč na Novohrade, po nej nasledovala Rožňava, v pláne mala pokračovať ďalej na Zemplín a Spiš.
Naspäť na Gemer

Pre pandémiu a lockdown sa jej však pobyt v Rožňave predelil. V novembri musela ísť Katarína domov a do banského mesta sa vrátila v marci tohto roka.
„Po uvoľnení som sa vrátila naspäť do Rožňavy, kde sme sa dohodli, že skúsime rozbehnúť krajčírsku dielňu ako sociálny podnik,” pokračuje Katka v rozprávaní, ako sa z manažérky stala vedúca krajčírskej dielne.
Dielňu prebrala bez zamestnancov, dnes k nej chodia šiť po večeroch na polovičný úväzok ženy na materskej alebo bez práce.
„V minulosti som sa venovala téme pomalej a udržateľnej módy pri jednej lokálnej značke a hnutí Fashion Revolution. To bol aj cieľ dielne v Kláštore,” pripomenie Katarína rozdiel medzi nimi a bežnými krajčírskymi dielňami.
36fotiek v galériiKatarína Bajzíková z občianskeho združenia Otvor dvor.Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Región s potenciálom

Zatiaľ šijú na zákazky pre klientov, podmienkou dielne s názvom Monastery je, aby používali látky z ekologicky udržateľných materiálov. V súčasnosti pripravujú sériu kuchynských záster pre malú slovenskú značku. Ako mladá manažérka hovorí, Gemer bol v minulosti známy kvalitnými remeselníkmi a na túto tradíciu chcú v dielni nadviazať.
Rožňava a okolie ju očarili tamojšou prírodou. ,,Región má obrovský potenciál. Nie všetko je o peniazoch. Sú tu tí, ktorí chcú meniť región, ale stále chýbajú nové posily, aby komunita nevyhorela a myšlienka rozvoja sa nespomalila," dodá na záver Katarína Bajzíková., aktuality.sk

​