Prezidentove vyjadrenia naznačujú, že Moskva je ochotná pomôcť zmierniť tlak na ceny plynu v Európe.Rusko je pripravené dodať do Európy viac plynu, ak by o to požiadala. Povedal to v stredu ruský prezident Vladimir Putin, ktorý zároveň dôrazne odmietol tvrdenia, že Moskva z politických dôvodov obmedzuje dodávky suroviny. "Ak nás požiadajú, aby sme dodávky zvýšili, sme pripravení tak urobiť. Zvýšime ich v takej miere, o akú nás naši partneri požiadajú," povedal na energetickej konferencii v Moskve Putin, ktorého citovala agentúra Reuters.

Ceny plynu v Európe vzrástli v októbri na rekordné hodnoty, Kremeľ však opakovane odmieta, že by Rusko zadržiavalo dodávky suroviny s cieľom zvýšiť tlak na urýchlenú certifikáciu nového plynovodu Severný prúd 2. Putin označil obvinenia, že Moskva využíva energie ako politickú zbraň, za "totálny nezmysel".

"Rusko vždy vychádzalo svojim partnerom v ústrety a je pripravené rokovať o ďalších krokoch," dodal Putin bez ďalších podrobností. Ako uviedla agentúra Reuters, prezidentove vyjadrenia naznačujú, že Moskva je ochotná pomôcť zmierniť tlak na ceny plynu v Európe. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však predtým vyhlásil, že dodávky plynu do Európy zo strany Gazpromu dosahujú na základe súčasných kontraktov maximum a akékoľvek zvýšenie objemu je potrebné prerokovať s plynárenskou spoločnosťou.
"Mimo kontraktu nie je možné realizovať žiadne dodávky," povedal Peskov novinárom. "Ako? Zadarmo? To je potrebné prerokovať s Gazpromom," dodal, aktuality.sk

X X X

Zverejnili diagnózu českého prezidenta Miloša Zemana

Podľa zdrojov zmieneného denníka Zeman ťažko komunikuje a je dezorientovaný.
Český prezident Miloš Zeman trpí pečeňovou encefalopatiou, ktorú spôsobuje cirhóza pečene. S odvolaním sa na informované zdroje to v stredu oznámil Deník N, z ktorého cituje webový spravodajský portál Novinky.cz.
Podľa zdrojov zmieneného denníka Zeman ťažko komunikuje a je dezorientovaný. Zemanova kancelária ani Ústredná vojenská nemocnica (ÚVN) podrobnosti k stavu hospitalizovaného prezidenta nezverejňujú. Informácie chýbajú aj senátorom, ktorí sa obávajú, že Zeman nie je momentálne schopný vykonávať úrad hlavy štátu.

Zdravotný stav prezidenta je vážnejší
Kým Zemanov hovorca Jiří Ovčáček tvrdí, že zdravotné problémy prezidentovi ležiacemu v ÚVN v Prahe-Střešoviciach nebránia vo výkone ústavných právomocí, zdroje Deníka N hovoria o opaku - Zemanov zdravotný stav je údajne vážnejší, čo mu má brániť v plnohodnotnom plnení funkcie prezidenta.

Denník, ktorý sa odvoláva na "veľmi dobre informované zdroje z okolia prezidenta, štátnej správy a lekárskeho prostredia", tvrdí, že Zeman okrem iného trpí pečeňovou encefalopatiou, čo je závažná komplikácia vyvolaná akútnym alebo chronickým zlyhaním pečene. Prejavuje sa rôznymi psychickými a neurologickými príznakmi.
"Prejavuje sa to napríklad tým, že je dezorientovaný a hovorí nesúvisiace veci," opísal denníku prezidentov stav jeden zo zdrojov. Podľa iného zdroja prezident síce komunikuje, ale ťažko.

Pečeňová encefalopatia
Pečeňová encefalopatia sa prejavuje v ľahkej forme zmätením alebo poruchami spánku, v najťažšej forme je pacient v kóme. Toxické látky v mozgu totiž chorá pečeň nezvláda filtrovať, liečbou sa však tento stav dá zvrátiť, vysvetľujú Novinky.
Prezidenta previezla v nedeľu do ÚVN mobilná jednotka intenzívnej starostlivosti. Zeman bol počas prevozu bezvládny. ÚVN v stredu znovu pripomenula, že informácie o svojich pacientoch nezverejňuje, ak si to nevyžiadajú. Hovorkyňa nemocnice poznamenala, že ÚVN "nemôže niesť zodpovednosť za vyjadrenia iných subjektov či už do médií alebo na sociálnych sieťach", aktuality.sk

X X X

ČR smeruje k pravicovej vláde. Babiš sa ale nevzdáva a naťahovať to môže Zeman

Novú vládu budú tvoriť dve koalície, no celkovo až päť strán.
Neubehli ani tri dni od volieb do českej Poslaneckej snemovne a v krajine sa už začína rysovať nová vládna koalícia.
Podľa českého denníka Lidové noviny si už budúci koaliční partneri viac-menej rozdelili aj vládne posty.
Známe sú prvé mená, ktoré by mali obsadiť kľúčové pozície, a aj to, že doterajšieho českého premiéra Andreja Babiša by mal nahradiť Petr Fiala, líder Občianskodemokratickej strany (ODS).

Česku by tak podľa očakávania mala vládnuť dvojkoalícia dvoch koalícií – na jednej strane pravicová SPOLU, na druhej voľné združenie Starostovia a nezávislí spoločne s progresívnymi Pirátmi.
V 200-člennej Snemovni budú mať väčšinu ôsmich hlasov. Nie úplne tesnú, ale ani príliš pohodlnú.
No rokovania o novej českej vláde sa ešte môžu naťahovať dlhé mesiace. Jedným z dôvodov môže byť aj zlý zdravotný stav prezidenta Miloša Zemana.
A Flourish election chart

Piráti budú v parlamente mikrostrana
Bolo to jedno z najväčších prekvapení volieb a pre priaznivcov českých progresívcov aj najväčšie sklamanie. Koalícia Piráti a Starostovia síce získala vo voľbách 15 percent, čo bol podobný výsledok, aký predpovedali aj prieskumy.
No sklamaní v ich prípade bolo napokon viac
.
Ešte začiatkom leta sa o nich hovorilo ako o možných víťazoch volieb a o lídrovi Pirátov Ivanovi Bartošovi ako o jednom z kandidátov na nového českého premiéra. V niektorých prieskumoch dokonca koalícia Pirátov a Starostov predbehla dovtedy dominantné ANO.

Piráti a Starostovia začali neskôr v prieskumoch postupne klesať a tesne pred voľbami už bolo jasné, že obsadia maximálne tretie miesto. To sa aj potvrdilo.
No ešte horšie sa to skončilo pre bartošovcov. Česko nemá len jeden volebný obvod pri voľbách do celoštátneho parlamentu ako Slovensko – ľudia si tam volia zástupcov v jednotlivých krajoch. A v nich mali Starostovia oveľa väčší úspech ako Piráti.

Bartošovci napokon získali v novej 200-člennej Snemovni len štyri kreslá a Starostovia zobrali zvyšných 33. V posledných voľbách v roku 2017 mali Piráti až 22 poslancov.
Aj preto sa očakáva, aké silné zastúpenie by mohli mať v novej vláde pravdepodobného budúceho premiéra Petra Fialu.
Napokon by napriek slabému výsledku mali mať Piráti dve ministerstvá. A jedno z nich, ministerstvo pre informatizáciu alebo regionálneho rozvoja, by mal získať Bartoš, tvrdia Lidovky.cz.

Dominovať bude pravicová koalícia
No boj o ministerstvá prebieha aj v druhej koalícii, teda Spolu. Tá je tvorená troma strami – okrem ODS ešte kresťanskými konzervatívcami z KDU-ČSL a liberálnej TOP 09.
Spolu by malo obsadiť celkovo 9 vládnych postov, zvyšných 6 Piráti a Stan. V Českej vláde by tak malo vrátane premiéra Fialu sedieť 15 členov.

No najsilnejšia strana tvoriacej sa koalície, teda ODS, by mala mať „len“ štyri vládne funkcie. A TOP 09, ktorá získala viac ako dvakrát viac mandátov ako Piráti (konkrétne 9), by mala mať rovnaký počet ministrov ako bartošovci.
Tvorenie novej českej vlády však spomaľuje premiér Miloš Zeman. Dôvody sú na to dva.

Tým prvým je, že už pred voľbami vyhlasoval, že poverenie na zostavenie vlády odovzdá najskôr víťaznej strane, nie víťaznej koalícii. Víťaznou stranou týchto volieb je Babišova ANO.
Tá však v Snemovni nebude mať väčšinu ani keby sa spojila s populistami z SPD Tomia Okamuru.

Zeman chcel poveriť Babiša. Ten sa nevzdáva
Ďalším dôvodom možného naťahovania vzniku novej vlády je zhoršený zdravotný stav prezidenta Zemana. Krátko po tom, ako v nedeľu prijal v Lánoch Babiša, ho odviezla do nemocnice sanitka.
Podrobnosti okolo jeho zdratovného stavu Hrad stále tají. Objavili sa len informácie, že je vážny a že Zeman leží na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Zeman má 77 rokov a za sebou históriu množstva zdravotných problémov.
No ani samotný Babiš zatiaľ nevylúčil, že sa aj on pokúsi o zostavenie vlády. „Keď som v nedeľu hovoril s pánom prezidentom, hovoril o tom, že keď nastane tá chvíľa, tak ma osloví. Opakovane to hovoril,“ priznal dnes český premiér.
Zatiaľ to však vyzerá, že koalícia Spolu, Pirátov a Starostov, je neodvratná, aktuality.sk

X X X

Koalícia i prezidentka Čaputová vyzvali Kažimíra k rezignácii. On hovorí: Nie

Prezidentka Zuzana Čaputová vyhlásila, že pokiaľ by bola v situácii ako guvernér Národnej banky Slovenska a exminister financií Peter Kažimír, veľmi vážne by zvažovala odstúpenie z funkcie pre ochranu mena inštitúcie, ktorú teraz zastupuje. Dodala však, že rešpektuje prezumpciu neviny a o vine musí rozhodnúť súd.

„Je to jedno z mnohých obvinení. To, čo sa na Slovensku za posledné mesiace deje, je veľmi dôležitá očista a náprava správnym smerom. Nehovorím len o desiatkach obvinených, ale aj o tom, že vyše 20 ľudí sa už priznalo k spáchaniu korupčnej činnosti v minulosti. Je to nevyhnutný proces, ktorý musí pokračovať,“ skonštatovala prezidentka.
Prípadným návrhom na odvolanie Kažimíra z funkcie sa bude zaoberať, keď bude na stole. „Musia byť splnené zákonné dôvody, je to, samozrejme, na návrh vlády a po schválení parlamentom, ja som až na konci toho reťazca,“ poznamenala Čaputová.
„Toto obvinenie priamo nesúvisí s činnosťou Národnej banky. Pracujem na sťažnosti proti obvineniu. Nespáchal som žiadny trestný čin a budem si plniť svoje úlohy guvernéra aj naďalej,“ reagoval Kažimír. Svoje stanovisko poslal cez komunikačné oddelenie NBS.

Mal by Peter Kažimír po obvinení odstúpiť z postu šéfa NBS?
Na margo slov prezidentky Čaputovej, že by mal odstúpiť, povedal: „Vážim si hodnoty, ktoré pani prezidentka predstavuje, svojím životom, aj výkonom svojej funkcie. Jej stanovisku rozumiem.“
Kažimír hovorí, že obvinenie pociťuje a vníma ako obrovskú nespravodlivosť. „Urobím všetko pre očistenie svojho mena a obranu inštitúcie, ktorú zastupujem,“ dodal.

Kažimír by bol podľa predsedu opozičného Smeru Roberta Fica blázon, keby odstúpil z funkcie guvernéra Národnej banky Slovenska. Podľa neho totiž pri Kažimírovom obvinení ide o vymyslený príbeh. Fico ďalej zdôraznil, že strana Smer odmieta toto obvinenie aj pre dôkaznú situáciu. V tejto súvislosti sa pýta, prečo stačí výpoveď jedného udavača, ktorý je obvinený alebo vo väzbe, na to, aby boli obvinení ďalší ľudia.

Video: Fico: Kažimír je obvinený a ten s ušami sa smeje v televízii.
„Peter Kažimír je posledný človek, voči ktorému by som ja mal povedať niekoľko pozitívnych slov. Stál totiž za zradou v Smere viac ako ktokoľvek iný. Je to politik, ktorý v strane len bral funkcie a potom zradil a utiekol. Musím sa však za neho v tejto veci postaviť, lebo ho poznám, a to obvinenie voči jeho osobe je blbosť," uviedol Fico s tým, že trestné veci vychádzajúce z Úradu špeciálnej prokuratúry sú smiešne a bez šarmu.

Expremiér a líder mimoparlamentného Hlasu Peter Pellegrini tvrdí, že prezumpcia neviny platí aj pri obvinení Petra Kažimíra, a obvinenie mu nebráni vo výkone funkcie. Treba podľa neho počkať, či sa ukáže, že ide o skutočné a nie vykonštruované obvinenie.

„Kažimír je obvinený, ale platí prezumpcia neviny. Myslím si, že mu to nebráni naďalej vykonávať pozíciu guvernéra NBS až do času, keď bude definitívne rozhodnuté. Ja mu verím, aj jeho vyjadreniam, že sa nič také nestalo,“ skonštatoval Pellegrini s tým, že jeho obvinenie stojí len na výpovedi jedného človeka. Podotkol, že pri súčasnej situácii v polícii a podozreniach o manipulovaní vyšetrovania by na Kažimírovom mieste ostal vo funkcii.

Z medzinárodného hľadiska Pellegrini uviedol, že Kažimír je v pravidelnom kontakte so šéfkou Európskej centrálnej banky Christine Lagardovou. Tá podľa neho určite o aktuálnej kauze vie. „Je na nich dvoch, ako sa dohodnú, aby nedošlo aj k diskreditácii ECB,“ uviedol.

Ak sa však chceme porovnávať s vyspelými demokraciami, treba podľa Pellegriniho pripomenúť napríklad, že aj po plagiátorských kauzách súčasní predstavitelia vlády ostali vo funkciách. Hovorí o znižovaní politickej úrovne. Vládne špičky podľa neho mali ísť príkladom.

Minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič uviedol, že ak sú obvinenia voči Kažimírovi pravdivé, vo funkcii by nemal ostať. „Je to vážne obvinenie, ak by to bola pravda, samozrejme, vo funkcii by nemal zostať,“ skonštatoval Matovič pred novinármi.
Dodal, že Kažimír je vo svojej funkcii „neodvolateľný“. „Musí to byť asi o jeho slobodnom rozhodnutí v tejto situácii, lebo to nemáte ako vyriešiť vzhľadom na to, že má imunitu ako guvernér národnej banky,“ doplnil.
Vicepremiérka a ministerka pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) si myslí, že Peter Kažimír by si mal vziať príklad z rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza a odstúpiť.

„Ja si myslím, že pán Kažimír by mal odstúpiť sám. Videli sme to pri všetkých funkcionároch, nominantoch Smeru, či už to bol špeciálny prokurátor, šéf finančnej správy a ďalší funkcionári,“ poznamenala ministerka a dodala, že je nenáležité, aby na čele nejakej inštitúcie bol niekto obvinený.
„Nemôžete mať guvernéra NBS, pri ktorom je podozrenie, že nosil niekomu úplatky,“ dodala. Vyzvala ho, aby odstúpil aspoň do času, kým sa celá vec nevyšetrí a súd nerozhodne o vine alebo nevine.

Na otázku, či Remišová bude iniciovať odvolanie Kažimíra, ak sám neodstúpi, ministerka odpovedala, že odvolať guvernéra národnej banky je podľa súčasnej legislatívy mimoriadne ťažké, ak nie nemožné. „Preto apelujem na pána Kažimíra, aby si zobral príklad z rakúskeho kancelára Kurza, ktorý pri podozreniach jednoducho odstúpil z funkcie.
Strana SaS vyzvala Petra Kažimíra, aby vyvodil osobnú zodpovednosť a vzdal sa funkcie. „Nejde tak ani o to, že Peter Kažimír dodnes nevysvetlil pôvod svojho majetku, ale o vznesenie obvinenia voči nemu, ktoré v konečnom dôsledku znamená poškodzovanie reputácie celého Slovenska,“ skonštatovala SaS.

Poukázala na to, že guvernér NBS je aj členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky, a teda reprezentuje krajinu. „Takéto obvinenie preto nemôže v žiadnom prípade vzbudzovať dôveru u našich partnerov,“ dodala strana.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v súvislosti s obvinením guvernéra Národnej banky Slovenska poznamenala, že treba zachovať dôveryhodnosť inštitúcie. „Treba zvážiť, čo treba urobiť, aby sa zachovala dôveryhodnosť inštitúcie. Každý predstaviteľ inštitúcie vie, čo treba robiť,“ povedala na stredajšej tlačovej konferencii.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) nechce predčasne robiť sudcu pri obvinení Kažimíra, ale ak sa preukáže jeho vina, mal by odísť z funkcie. „Neviem z čoho presne bol obvinený, ale kým platí prezumpcia neviny, nebudem to politicky komentovať. Je to plne v rukách orgánov činných v trestnom konaní. Pokiaľ sa mu preukáže vina,
z pochopiteľných dôvodov by na svojom poste ostať nemal, ale predčasne by som tu nerád robil sudcu,“ povedal Kollár.
Poslanec a šéf klubu Sme rodina Peter Pčolinský vyjadril opatrnosť a nevyzval Kažimíra k odchodu z funkcie. „Osobne to neviem vyhodnotiť. Nepoznám obsah obvinenia a ani vyšetrovací spis. Ťažko sa mi k tomu vyjadruje vzhľadom na skúsenosti z uplynulých mesiacov, keď môj brat bol nezákonne obvinený a nezákonne vo väzbe. Radšej som opatrný,“ povedal Pčolinský.

Za celý poslanecký klub nechcel hovoriť. „My sme sa o tom vôbec nebavili. Zajtra (vo štvrtok -pozn. red.) máme klub a budeme sa o tom rozprávať,“ doplnil Pčolinský.
Kažimír čelí obvineniu z podplácania. Avizoval, že proti nemu podá sťažnosť. Bývalý minister financií tvrdí, že sa „necíti byť vinný zo žiadneho trestného činu“ a zároveň je podľa neho skutkový stav v uznesení nepravdivý a v samotnom odôvodnení chýbajú potvrdzujúce dôkazy./agentury/

X X X

Kažimír alebo Slovensko?

Úrad špeciálnej prokuratúry obvinil guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) a exministra financií za Smer Petra Kažimíra z prečinu podplácania. Guvernér obvinenie odmieta a vyhlásil, že sa necíti vinný zo žiadneho trestného činu. Jeho obhajca už povedal, že podá v najbližších dňoch proti obvineniu sťažnosť.

Kažimír je obvinený z úplatku pre bývalého prezidenta Finančnej správy Františka Imreczeho. Ten bol v skutočnosti jeho podriadeným – minister financií prezidenta vymenúva i odvoláva. Ani ho priamo nepodplatil, iba mal doniesť úplatok v hodnote cca 50-tisíc eur. Od koho, zatiaľ nevieme. Prečo by mal byť minister doručovateľom úplatku služobne podriadenému? Trochu divné.

Vlastne čo vieme, je iba to, že celé obvinenie je založené na výpovediach Imreczeho, ktorý bol stíhaný aj v iných veciach a bol určitý čas zadržaný vo väzbe. Potom sa z neho stal kajúcnik. Iné dôkazy nepoznáme. Sám Kažimír povedal, že chýbajú a skutkový stav v uznesení je nepravdivý.

Nech už je obvinenie akokoľvek závažné a pravdivé, vrhá zlé svetlo na NBS, a to najmä v zahraničí. To využili viacerí koaliční politici a vyzvali Kažimíra, aby odstúpil a zbytočne nepoškodzoval renomé významnej inštitúcie, Slovenska vôbec. Podpredsedníčka vlády a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová Kažimírovi odkázala, aby si vzal príklad z rakúskeho expremiéra Sebastiana Kurza, ktorý sa cez víkend vzdal funkcie, aby nepoškodzoval Rakúsko.

Ak je Kažimír presvedčený, že ide o čistý výmysel, odstupovať by nemal, lebo dá zelenú podobným tlakom v budúcnosti. A to môže uškodiť Slovensku ešte viac.
Pridala sa aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá vyhlásila, aby guvernér zvážil odstúpenie z funkcie. Jedným dychom dodala, že rešpektuje prezumpciu neviny a o vine musí rozhodnúť súd. To je dôležitá poznámka, pretože sa vytvára falošná a nebezpečná atmosféra, že každé obvinie z korupcie je automaticky pravdivé.

To sa, samozrejme, niektorým veľmi dobre hodí, veď Kažimír je nateraz najvyššie obvineným bývalým smerákom. Preto neprekvapilo vyjadrenie expremiéra a bývalého Kažimírovho straníckeho šéfa v Smere Roberta Fica, že by bol blázon, keby odstúpil. Možno nejde ani tak o samotné obvinenie, ale iba o uvoľnenie miesta guvernéra. Fico naznačil, čo sa už dlhšie šušká, že súčasná koalícia by si rada dosadila na čelo NBS vlastného človeka. Odvolať Kažimíra nemôžu, tak sa hľadajú cestičky, ako to dosiahnuť. Dokonca už padli aj nejaké mená.

Na druhej strane si treba pripomenúť, že Kažimír sa stal guvernérom NBS trochu zvláštne. Bývalý guvernér Jozef Makúch, ktorého do funkcie nominovala vláda, kde bol Kažimír ministrom financií, predčasne odstúpil. Za nástupcu vybrala Pellegriniho vláda vlastného ministra financií Kažimíra. Nemožno sa vyhnúť špekulácii, že to bolo vopred dohodnuté a Kažimír si rezervoval teplé miesto po skončení ministrovania. To nehovorí o vysokej politickej kultúre predstaviteľov Smeru.
Kažimír nemá na výber dobré riešenie. Keď odstúpi, budú ho všetci chváliť, lenže možno príde zbytočne o stoličku, na ktorú má niekto eminentný zálusk. Ak je však presvedčený, že ide o čistý výmysel, odstupovať by nemal, lebo dá zelenú podobným tlakom v budúcnosti. A to môže uškodiť Slovensku ešte viac./agentury/

X X X

Kajetána Kičuru prepustili z väzby, stíhaný bude na slobode

Bývalý šéf štátnych hmotných rezerv strávil vo väzbe zhruba rok a pol. Vyšetrovanie jeho káuz naďalej pokračuje.
Aktualizované o stanovisko dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.
Nominant Smeru-SD v Správe štátnych hmotných rezerv sa po 18 mesiacoch dostal z kolúznej väzby na slobodu. Zdroj redakcie Aktuality.sk opísal, ako v stredu popoludní zbadal Kajetána Kičuru s nabalenými modrými igelitkami kráčať po ulici pri Justičnom paláci v Bratislave. Práve v tejto budove Ústavu na výkon väzby sedel aj Kajetán Kičura.

Obhajca Rastislav Palovič potvrdil, že jeho klient je oddnes na slobode. Spresnil, že príkaz na prepustenie vydal samotný prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. „Vyšetrovanie naďalej pokračuje, avšak môj klient bude stíhaný na slobode," dodal advokát.
Rešpektovali Najvyšší súd
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Peter Jenčík spresnil, že návrh na prepustenie obvineného podala vyšetrovateľka a on sa s ním ako prokurátor stotožnil. Kičurovi totiž Najvyšší súd naposledy predĺžil väzbu len do 21. októbra tohto roka a neakceptoval návrh prokurátora, aby väzbu predĺžili do januára 2022
.
„V súčasnosti nie sú naplánované žiadne konkrétne výsluchy svedkov ani iné úkony, pri ktorých by hrozilo ovplyvňovanie zo strany obvineného. Najvyšší súd pritom upozornil vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, že na ďalšie trvanie väzby by museli orgány činné v trestnom konaní predložiť konkrétne naplánované výsluchy a zdôvodniť, prečo existuje obava s ich ovplyvňovania," reagoval prokurátor ÚŠP.

Dodal však, že vyšetrovanie stále pokračuje. „Stále sú však realizované iné procesné úkony, kvôli ktorým ešte nie je možné vyšetrovanie ukončiť, ale ktorými sa nedá odôvodniť ďalšie predĺženie väzby. Prokuratúra by za tejto situácie v súčasnosti nevedela odôvodniť žiadosť o ďalšie predĺženie kolúznej väzby a stotožnila sa s podnetom vyšetrovateľky na prepustenie obvineného."

Nielen bývalý šéf Správy hmotných rezerv, ale aj ďalší obvinení v kauzách okolo Kičuru a úradu sú stíhaní na slobode.
Úplatky, ovplyvňovanie, pranie
Exfunkcionár je obvinený z prijímania úplatkov a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, teda z prania špinavých peňazí, z porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku aj za machinácie pri verejnom obstarávaní. Kajetán Kičura obvinenia z trestných činov od začiatku stíhania odmieta.

Počas svojho pôsobenia na čele tejto inštitúcie mal Kičura zarobiť na úplatkoch od druhého obvineného – podnikateľa Miroslava Solavu – viac ako 220-tisíc eur. Obaja polícii tvrdili, že šlo len o pôžičku.
Krátko pred zadržaním bývalý kandidát na ústavného sudcu Kičura a jeho rodina nakúpili dva byty v centre Bratislavy za podozrivo nízku cenu. Pôvod peňazí nedokázal vtedy ešte šéf štátneho úradu riadne vysvetliť. Polícia pri jeho zadržaní zaistila aj zlaté tehly, ktoré mal nakúpené ako investičné zlato.

Jeden z prípadov, v ktorom je Kičura obvinený, súvisí s obrovskými zmluvami medzi úradom a zbrojárskou firmou MSM Martin. Podľa polície Kičura a jeho dvojka na Správe hmotných rezerv pripravili súťažné podklady tak, aby vopred vybraná firma zvíťazila vo verejnej súťaži a štátu dodala uvoľňovacie tanky a dočasné mosty na povodňové situácie - dohromady za zhruba 18 miliónov eur.

Obvinenia Kičuru sa týkajú aj sporných nákupov zdravotníckych pomôcok v počiatkoch pandémie koronavírusu na Slovensku. Podľa zistení polície sa na úrade nezákonným spôsobom vyberali vopred určené firmy, ktoré dodávali rúška, ochranné obleky, rukavice či respirátory. Úrad tak nenakupoval podľa najnižšej ceny, ale svojvoľne. Kičura na čele úradu vraj ovplyvňoval výber víťazných firiem, niektorým dokonca vopred zaplatil zálohové platby a tým ich aj zvýhodnil., aktuality.sk

X X X

O múre proti migrantom budú v Poľsku hlasovať vo štvrtok

Hlasovanie preložili na štvrtok.
Poľská vláda chce postaviť múr proti migrantom na hraniciach s Bieloruskom, ktorý bude stáť zhruba 353 miliónov eur. Informovala o tom agentúra PAP. V stredu večer mal projekt odobriť tamojší parlament. Hlasovanie však odložili na štvrtok. Podľa portálu Onet.pl to oznámil podpredseda Sejmu Wlodzimierz Czarzasty.

Podľa agentúry PAP sa vládny návrh dostal pod ostrú paľbu opozičných poslancov.
"Niet pochýb o tom, že tieto milióny budú vynaložené, ale nebude to mať žiadny veľkolepý efekt. Skúsenosti z iných krajín nám ukazujú, že tento druh ochrany nie je dokonalý," povedala v Sejme poľská opozičná poslankyňa a bývalá ministerka školstva Joanna Kluziková-Rostkowská.

Minister vnútra Mariusz Kaminski však tvrdí, že výstavba stabilnej a vysokej bariéry vybavenej monitorovacím systémom a detektormi pohybu zabráni prílevu migrantov z tretích krajín.
Varšava plánuje múrom nahradiť provizórny plot z ostnatého drôtu. Na výstavbu trvalej bariéry má dohliadať poľská pohraničná stráž.

Poľskí vojaci začali na hranici s Bieloruskom koncom augusta stavať dva a pol metra vysoký plot z ostnatého drôtu v snahe zastaviť bezprecedentný prílev nelegálnych migrantov z Bieloruska. Hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže začiatkom týždňa uviedla, že poľskú hranicu prekročil počas uplynulého víkendu rekordný počet migrantov, aktuality.sk

X X X

Zdravotníctvo je v krehkom stave, potrebujeme tam vniesť stabilizáciu a pokoj, odkazuje Lengvarský k návrhu rozpočtu

Rokovania o návrhu budúcoročného rozpočtu pre zdravotníctvo sa posunuli. Sektoru boli prisľúbené plánované rezervy.
S návrhom budúcoročného rozpočtu pre zdravotníctvo z dielne ministerstva financií panuje veľká nespokojnosť naprieč sektorom.
Situáciu považujú za vážnu, obávajú sa najmä odlivu zdravotníkov. Počas uplynulých dní padali aj ostrejšie výrazy. Návrh označovali ako deštrukčný až likvidačný. Dnes aktéri pôvodné vyjadrenia miernili. Zrejme aj preto, že nastal určitý posun.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský povedal, že v utorok mali korektné a dlhé jednanie s ministerstvom financií, na ktorom si vysvetlili potreby zdravotníckeho sektora a podľa jeho slov prišlo aj k určitej zhode.

Suma 232 miliónov eur, o ktorú sa majú do konca roka znížiť platby za poistencov štátu a má byť viazaná rezortom financií, bude uvoľňovaná podľa potreby, teda podľa toho, ako sa bude poskytovať zdravotná starostlivosť. Aj rezerva, ktorá bola na rezorte financií vytvorená v objeme 220 miliónov eur bude slúžiť pre potreby ministerstva zdravotníctva, potvrdil Lengvarský.
Ďalšie rokovania
Ale úplne spokojní podľa mninistra zatiaľ nie sú.
„Vzhľadom k tomu, že v sektore spokojnoť s rozpočtom nie je a súčasne hlavným cieľom zdravotníctva na najbližšie obdobie musí byť stabilizácia personálu, tak, bohužiaľ, v tomto návrhu sa nezohľadňujú tieto naše požiadavky. Verím tomu, že v ďalšom kole rokovaní, dôjde ku konsenzuálnej zhode," povedal Lengvarský.

Večer sa má stretnúť ešte s premiérom Eduardom Hegerom, ktorému chce predstaviť viacero návrhov.
Následne bude rozpočet v rukách vlády a parlamentu. Práve na svojich kolegov ministrov a poslancov Lengvarský apeloval, že verí, že si uvedomujú, že zdravotníctvo je vo veľmi krehkom stave. „A stabilizácia a pokoj, ktorý tam potrebujeme vniesť, je našou prvoradou úlohou. Verím tomu, že to skončí pre našich zdravotníkov a tým pádom aj pre našich pacientov úspešne,” povedal Lengvarský.
Zdravotnícke organizácie sa dnes po rokovaní odvetvovej tripartity postavili vo vzácnej zhode za Lengvarského s tým, že má ich podporu pri vyjednávaní.

Odliv zdravotníkov?
Organizácie pôsobiace v zdravotníctve poukazovali práve na to, že pri takotmo rozpočte hrozí odchod zdravotníkov a to už nielen do Česka, ale aj Poľska či Maďarska, ktoré upravujú platy.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko hovorí, že sú si vedomí, že situácia v štáte nie je jednoduchá, ale oni potrebujú od vlády riešenia teraz, lebo hrozí výrazný odliv lekárov a sestier. „Keď nebudú zdravotnícki pracovníci, kto sa bude starať o našich pacientov?” pýta sa Petko.

Viceprezident ANS Igor Pramuk tvrdí, že rozpočet ledva pokryje to, aby vedeli fungovať, čo je málo nielen pre zastabilizovanie personálu, ale aj pre ďalšie napredovanie. „Pre to, aby sme sa mohli rozvíjať a ísť doporedu, aby sme nepozerali len na ostatné krajiny, ako sa od nás vzďalujú, čo sa týka podmienok a investícií," povedal.

Aj predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay, ktorý zase zastupuje zamestnancov, hovorí, že bez fianačného krytia nestabilizujú zdravotnícky personál a pacienti pomaly nebudú mať za kým prísť, prídu do prázdnych budov, kde bude len prístrojové vybavenie, aj to staré.
Do tretice prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth varuje tiež, že pre ambulantný sektor bude reštrikčný rozpočet znamenať nedostatok personálu a zanikanie ambulancií.
Prísľub
Petko aj napriek menej ostrým vyjadreniam tvrdí, že ich rétorika sa nezmenila, ale na druhej strane poukazuje práve na ústupky, ktoré sa dosiahli. Od ministra financií Igora Matoviča dostali prísľub k spomínaným 232 miliónov eur, že ak budú potrebné, tak ich uvoľní do konca roka či začiatkom budúceho roka.

Plus hovorí aj o rezerve 220 miliónov eur, čo dohromady činí sumu 450 miliónov eur.
„My vieme presne, že bude potrebná,” skonštatoval Petko.
Zároveň povedal, že chcú otvoriť tému platieb za poistencov štátu, aby sa opäť stanovovali fixným číslom a neboli variabilné. V minulosti boli stanovené napríklad 4 percentami z priemernej mzdy, aktuality.sk

X X X

Ministerstvo zdravotníctva opäť hľadá generálneho riaditeľa košickej nemocnice

Žiadajú päťročnú prax aj bezúhonnosť. Ponúkajú 2500 eur.
Výberové konanie na obsadenie miest členov štatutárneho orgánu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice vyhlásilo ministerstvo zdravotníctva. Uchádzači musia žiadosti s požadovanými dokladmi zaslať do 4. novembra 2021.

Rezort zdravotníctva hľadá generálneho riaditeľa, výkonného riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť a výkonného riaditeľa pre vedu, výskum a vzdelávanie na funkčné obdobie päť rokov.
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax 5 rokov, dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť požaduje od uchádzača na generálneho riaditeľa univerzitnej nemocnice.

Požaduje vypracovanie projektu stratégie rozvoja organizácie zameraný na zabezpečenie vyrovnaného hospodárenia, zefektívnenie chodu organizácie či zvýšenie efektívnosti vo využívaní finančných zdrojov. Podobné požiadavky sú aj na funkcie výkonného riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť a výkonného riaditeľa pre vedu výskum a vzdelávanie.
Výkonný riaditeľ pre liečebno-preventívnu starostlivosť musí mať vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v doktorskom študijnom programe v študijnom odbore všeobecné lekárstvo a odbornú prax 5 rokov. V druhom prípade stačí vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

V prípade Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach už ide o druhé výberové konanie počas pôsobenia súčasnej vlády.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí v máji 2020 odvolal členov štatutárneho orgánu, teda generálneho riaditeľa Milana Maďara, ekonomického riaditeľa Romana Švarca a medicínskeho riaditeľa Petra Linkescha.

Vedením nemocnice vtedy poveril Vladimíra Grešša. V septembri 2020 vyhlásilo ministerstvo zdravotníctva výberové konanie na troch členov vedenia zdravotníckeho zariadenia.
Vlani v novembri ministerstvo zdravotníctva zverejnilo výsledky výberového konania. Uspel poverený riaditeľ Vladimír Grešš. V máji 2021 ho nový minister Vladimír Lengvarský odvolal. Novým generálnym riaditeľom univerzitnej nemocnice je od 1. júna Ján Slávik, aktuality.sk

X X X

Nová nórska vláda chce prísnejšie regulovať emisie a pokračovať v ťažbe ropy

Ropný priemysel tvorí približne 14 percent nórskeho HDP a 40 percent všetkých vývozných artiklov krajiny.
Nová nórska stredoľavicová vláda v stredu uviedla, že chce sprísniť ciele krajiny týkajúce sa znižovania emisií do roku 2030 a zároveň tiež zachovať ropný priemysel, ktorý je pre miestnu ekonomiku mimoriadne dôležitý. Informovali o tom agentúra Reuters a AFP.
Vláda na čele s premiérom Jonasom Gahrom Störem, ktorú po septembrových voľbách sformovala Strana práce a Strana stredu, sa ujme vlády v krajine už tento štvrtok.

Zvýšia uhlíkovú daň
Vo svojom vládnom programe, ktorý v stredu zverejnila, uviedla, že si praje do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent oproti úrovni z roku 1990. Zároveň tiež plánuje zvýšiť uhlíková daň z 590 nórskych korún (60 eur) za tonu na 2000 nórskych korún (200 eur).

Napriek tomu, že klimatická zmena bola jedným z hlavných problémov, o ktorých sa diskutovalo v rámci predvolebnej kampane v Nórsku, Strana práce uviedla, že sa chce ubezpečiť, že akýkoľvek odklon od ropy a plynu, a najmä pracovných miest, ktoré vytvárajú, k zelenej energii bude postupný.

Nová vláda v programe preto potvrdila svoj záväzok voči ropnému priemyslu.
"Nórsky ropný priemysel sa bude vyvíjať, a nie odstavovať," píše sa v programe vlády s tým, že sa zachová súčasný systém udeľovania licencií na prieskum nových ložísk.

Ťažba ropy bude pokračovať
To znamená, že Nórsko bude v nasledujúcich štyroch rokoch ďalej hľadať nové ložiská ropy a plynu, pričom väčšina nových vrtov by sa mala nachádzať v mori.
S týmto však nesúhlasia členovia nórskej pobočky organizácie Greenpeace.
"Dostaneme novú vládu, ale s rovnakou fosílnou a nezodpovednou politikou, akú mala tá predchádzajúca," uviedol šéf nórskej pobočky Greenpeace Frode Pleym.

Nórsko je najväčším producentom ropy a plynu v západnej Európe, pričom denne vyťaží približne štyri milióny barelov ropy. Ropný priemysel tvorí približne 14 percent nórskeho HDP a 40 percent všetkých vývozných artiklov krajiny. Priemysel navyše zamestnáva asi 160.000 ľudí, píše agentúra AFP, aktuality.sk

X X X

Matovič vraj chráni peniaze pred schránkami. Lengvarský má o rozpočte rokovať s Hegerom

Ani jedno jediné euro nezoberie ministerstvo financií z tohtoročného rozpočtu na zdravotnú starostlivosť. Aspoň tak to tvrdí financmajster Igor Matovič (OĽaNO). Do konca roka by malo ísť podľa daňovej prognózy do sektora o 232 miliónov eur menej.
Najskôr sa Matovič vyjadril, že peniaze zo „zdravotníctva neberie, len ich presúva na obdobie, keď budú potrebné“. Pôvodným dôvodom mala byť podľa neho odložená zdravotná starostlivosť a s tým súvisiace znížené výdavky na výkony ambulancií a nemocníc. Minister financií toto rozhodnutie v stredu však predstavil inak. Po novom tvrdí, že súkromné zdravotné poisťovne by si peniaze vyplatili na svoje účty na Cypre a „pre chorých ľudí by potom neboli“.

„Chránime peniaze pre chorých ľudí na čas, kedy poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú poskytovať reálnu zdravotnú starostlivosť,“ dodal Matovič s tým, že peniaze rezort dostane vtedy, keď ich bude reálne potrebovať.

„Strašenie pacientov vyplácaním peňazí na Cypre je na úrovni krčmových rečí,“ ohradil sa hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky. Priblížil, že z každého eura v zdravotníctve predstavuje zisk zdravotnej poisťovne len asi jedno percento. „Viac ako 90 centov z každého eura je použitých na úhradu zdravotnej starostlivosti, a ďalšie peniaze na rôzne poplatky, prevádzku Operačného strediska, Národného centra zdravotníckych informácií, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a najmenší podiel za posledné roky tvorí zisk zdravotnej poisťovne,“ dodal.

Zdravotné poisťovne Union a Dôvera vyjadrenia Matoviča urážajú a tvrdia, že „nechcú byť súčasťou boja Igora Matoviča s Pentou“. „Dlhodobo podnikáme na Slovensku eticky, slušne, transparentne a poctivo. Nemáme za sebou žiadne škandály ani schránky na Cypre,“ uviedla Beáta Dupaľová Ksenzsighová, hovorkyňa Unionu. Dodala, že ušetrené peniaze z odloženej zdravotnej starostlivosti budú beztak musieť doplatiť. „Kvôli odloženej starostlivosti sa pacientom bude zhoršovať stav a ich liečba bude ešte drahšia,“ doplnil Štepiansky.

Zdravotníctvo sa v prípade potreby dofinancuje
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) stroho spresnil, že tohtoročné „financie budú uvoľňované podľa potreby“. No v stredu po stretnutí so zástupcami zdravotníckych organizácií priznal, že peňazí je v rezorte málo. Zdravotníci pri rozpočtovej otázke hovoria o výsmechu a postupnom zániku tak ambulancií, ako aj nemocníc.

„V sektore spokojnosť nie je. Hlavným cieľom zdravotníctva musí byť stabilizácia personálu, a žiaľ sa v tomto návrhu tieto požiadavky nezohľadňujú,“ skonštatoval minister Lengvarský.
Priblížil, že ak chce zvyšovať zdravotníkom platy, rokovania musia ešte pokračovať. Dodal, že sa ešte v stredu večer sa má stretnúť s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) a majú rokovať o nových rozpočtových podmienkach. Ministerstvo zdravotníctva pracuje s pätnástimi variantmi rozpočtu a o finálnej podobe by mala rozhodnúť vo štvrtok vláda. Následne ho musí schváliť parlament.ury/agentury/

X X X

Washington pracuje s regionálnymi spojencami na "Pláne B" v otázke Iránu

Existuje možnosť, že Irán sa k predošlej dohode už nevráti.
Je možné, že Irán sa už nevráti k dodržiavaniu jadrovej dohody, ktorú uzavrel v roku 2015 so západnými mocnosťami. V stredu to vyhlásil vyslanec americkej administratívy pre obnovenie rokovaní s Teheránom Rob Malley, podľa ktorého Washington pracuje s regionálnymi spojencami na "Pláne B" v otázke Iránu. Informovala o tom agentúra AFP.

"Cítime, že návrat k dohode by bol stále najlepší, ale sme realistickí... Vieme, že existuje prinajmenšom dobrá možnosť, že si Irán zvolí inú cestu, a preto musíme koordinovať naše ďalšie kroky s Izraelom a s našimi ďalšími partnermi USA v regióne," povedal Rob Malley na podujatí organizovanom nadáciou Carnegie Endowment for International Peace (CEIP).
Malley bol jedným z "architektov" jadrovej dohody, ktorú za americkú stranu uzavrela administratíva vtedajšieho prezidenta Baracka Obamu, kde súčasný prezident Joe Biden zastával funkciu viceprezidenta.

V roku 2018, keď stal prezidentom USA Donald Trump, Spojené štáty odstúpili od tohto dokumentu, ktorý s Iránom podpísali aj Rusko, Čína, Nemecko, Francúzsko a Británia. Trump dohodu vtedy označil za nedostačujúcu nielen v oblasti obmedzenia kapacít Iránu v oblasti využívania jadrovej energie, ale aj pri snahách o zastavenie ďalších aktivít Iránu na Blízkom východe, aktuality.sk

X X X

Austrálčanka McCardelová ako prvá v dejinách zdolala Lamanšský prieliv 44-krát

Tridsaťšesťročná plavkyňa v stredu dosiahla francúzske pobrežie po desiatich hodinách plávania.
Austrálska vytrvalostná plavkyňa Chloe McCardelová sa v stredu po preplávaní Lamanšského prielivu stala prvým človekom v dejinách, ktorý túto námornú cestu medzi Britániou a Francúzskom zdolal 44-krát. Informoval o tom na svojej webovej stránke denník The Guardian.

Táto tridsaťšesťročná plavkyňa v stredu dosiahla francúzske pobrežie po desiatich hodinách plávania z britského grófstva Kent.
Vzdialenosť z britského prístavu Dover v tomto grófstve do Calais na severe Francúzska je približne 34 kilometrov, napísal na svojej webovej stránke denník The Sydney Morning Herald.

Pripravovala sa 12 rokov
McCardelová minulý rok prekonala mužský svetový rekord Brita Kevina Murphyho, ktorý tento prieliv preplával 36-krát. V stredu (13. septembra) predbehla aj britskú vytrvalostnú plavkyňu Alison Streeterovú, ktorá ho prekonala 43-krát.
Dosiahnuť túto métu jej trvalo 12 rokov a vo vode počas toho strávila viac ako 450 hodín.
"Mala som veľkú podporu od ľudí v Spojenom kráľovstve a v Austrálii, ktorá mi počas týchto posledných 12 rokov pomohla," povedala. Plavkyňa pred svojím záverečným pokusom trpela dýchacími ťažkosťami a mala infekciu v oblasti hrudného koša, pripomína The Guardian.

Lámačka rekordov
McCardelová sa naučila plávať vo veku 11 rokov a neskôr sa začala venovať vytrvalostnému plávaniu. Na svojom konte má aj niekoľko výkonov, počas ktorých Lamanšský prieliv preplávala oboma smermi a v roku 2015 ho preplávala trikrát za sebou bez prestávky, čo jej trvalo takmer 37 hodín.

"Preplávate cez prieliv, postavíte sa na francúzsku pevninu a idete naspäť," povedala v súvislosti s týmto výkonom. Jej prvé dva pokusy o trojnásobné preplávanie sa nevydarili, no tretí úspešne dokončila.
V roku 2021 prekonala rekord v odplávaní najdlhšej vzdialenosti v oceáne bez pomôcok v dĺžke 124,4 kilometra.

Chce inšpirovať ďalšie ženy
McCardelová podľa The Guardian verí, že jej výkon v oblasti vytrvalosti, zručnosti a pevnej vôle inšpiruje aj ďalšie ženy. Táto plavkyňa otvorene hovorí o domácom násilí, ktoré sama prežila. Plávanie jej podľa jej slov pomohlo so zotavením sa z posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).

Oficiálne pokusy o preplávanie prielivu má na starosti britská asociácia Channel Swimming Association (CSA). Plavci musia podľa The Guardian pri svojich pokusoch dodržiavať presné pravidlá.
McCardelová podľa svojich slov počas svojich výkonov využívala vizualizáciu, či podrobné predstavy o tom, ako to bude vyzerať v cieli. Pomáhali jej odviesť pozornosť od náročnej fyzickej aktivity, aktuality.sk

X X X

Vatikán nemôže byť súdený za priestupky kňazov, rozhodol súd v Štrasburgu

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v neprospech skupiny 24 ľudí, ktorí tvrdili, že boli obeťami nevhodného správania kňazov v Belgicku.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v utorok rozhodol, že Vatikán nemôže byť súdený na miestnych súdoch za prípady sexuálneho zneužívania katolíckych kňazov. Informovala o tom agentúra AP.
Súd so sídlom v Štrasburgu tým potvrdil, že Vatikán má v takýchto prípadoch imunitu a nemôže byť s priestupkami kňazov spájaný.

Kňazi obťažovali a znásilňovali deti
ESĽP rozhodol v neprospech skupiny 24 ľudí, ktorí tvrdili, že boli obeťami nevhodného správania kňazov v Belgicku. Tieto osoby zodpovednosť pripisovali Svätej stolici z dôvodu nedostatkov pri riešení prípadov kňazov, ktorí obťažovali a znásilňovali deti. Vatikán podľa žalujúcej strany tieto prípady skôr zakrýval, ako by ich nahlasoval.

Skupina osôb sa na ESĽP so sídlom v Štrasburgu obrátila po tom, ako belgické súdy uviedli, že nemajú právomoc rozhodovať o imunite Svätej stolice. Sedemčlenná komora štrasburského súdu rozhodnutie belgických sudcov potvrdila. Obete podľa súdu neboli zbavené práva obrátiť sa na súd. Vatikán sa k utorkovému rozhodnutiu ESĽP odmietol vyjadriť.
Obe strany majú tri mesiace, aby sa obrátili na Veľkú komoru ESĽP, ktorá prijme záverečné rozhodnutie. Veľká komora pozostáva zo 17 sudcov a jej rozhodnutie je konečné, aktuality.sk

X X X

Vo Francúzsku zomrel posledný hrdina odboja proti nacistom

Hubert Germain sa zúčastnil kľúčovej bitky o mesto Bír Hakím v Líbyi či bitky pri meste Alamejn v Egypte
Vo veku 101 rokov zomrel vo Francúzsku Hubert Germain — posledný hrdina francúzskeho protinacistického odboja, ktorého bývalý francúzsky prezident Charles de Gaulle vyznamenal za odvahu a úlohu v hnutí Résistance (Odpor) počas druhej svetovej vojny. V utorok to oznámila francúzska ministerka obrany Florence Parlyová, informovala agentúra Reuters.
Zloženie zbraní odmietal
„Chcem vás informovať, že Hubert Germain, posledný žijúci člen Radu oslobodenia (Ordre de la Libération), zomrel. Je to dôležitá chvíľa našich dejín," uviedla Parlyová.

Germain bol jedným z 1038 účastníkov francúzskeho odboja, ktorých vtedajší vodca odboja a neskôr francúzsky prezident de Gaulle vyznamenal za odvahu Radom oslobodenia. Z viac ako 1000 hrdinov odboja tretina zahynula v boji a 80 percent tých, čo prežili, utrpelo zranenia.
Germain sa rozhodol pridať k odboju po tom, ako ho šokovala výzva francúzskeho maršala Philippeho Pétaina, ktorý kolaboroval s nacistami, na zloženie zbraní proti Nemcom.

Ako člen francúzskych oslobodzovacích jednotiek a zahraničných légií sa Germain zúčastnil na kľúčovej bitke o mesto Bír Hakím v Líbyi či bitky pri meste Alamejn v Egypte. Bojoval tiež za oslobodenie mesta Toulon na juhu Francúzska, údolia Rhône či mesta Lyon v centrálnej časti krajiny.

Germain sa na verejnosti naposledy objavil tento rok v júni, keď sa stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, s ktorým si spoločne pripomenuli výzvu de Gaulla na vzdorovanie voči nacistickým okupantom Francúzska.
Vlani zahynuli vo veku 100 rokov aj jeho dvaja spolubojovníci, taktiež hrdinovia francúzskeho odboja Daniel Cordier a Edgard Tupët-Thomé. Spolu s Germainom boli poslednými troma žijúcimi členmi Radu oslobodenia, aktuality.sk

X X X

Klimatická zmena môže spôsobiť zánik niektorých malých krajín

Existenčná hrozba sa týka 42 malých krajín, z ktorých niektoré už hľadajú nové miesta kam by sa presunuli.
Generálna tajomníčka Spoločenstva národov (Commonwealth of Nations) Patricia Scotlandová v stredu povedala, že niektoré z najmenších krajín sveta môžu "vymiznúť" v prípade, že blížiaci sa klimatický summit OSN nepovedie ku konkrétnym krokom. Informovala o tom agentúra AFP.

"Hrozba pre 42 malých krajín je existenčná," povedala Scotlandová v rozhovore pre AFP počas svojej návštevy v Ríme. Ľudstvo podľa Scotlandovej "nemá inú možnosť", ako konať.

Niektorí z najmenších členov Spoločenstva národov, napríklad ostrovné štáty Tuvalu a Nauru v Tichom oceáne, "hľadajú nové miesta", kam by sa mohli presunúť, pretože zvyšovanie hladiny oceánov v súčasnosti dosahuje nebezpečnú úroveň. Takisto kritizovala ničivý vplyv častých hurikánov, ktoré zasahujú aj jej rodnú krajinu.
Scotlandová sa narodila v štáte Dominika v oblasti Karibiku, má dvojité občianstvo a pôsobila aj v britskej vláde, pripomína AFP. Na čele Spoločenstva národov je od 1. apríla 2015.

Dominika podľa jej slov zvyčajne vyzerá ako "rajská záhrada", no po zásahu hurikánu Maria v roku 2017 pripomínala "Armagedon".
Globálne otepľovanie bude ústrednou témou konferencie OSN o klimatických zmenách COP26, ktorá sa bude konať v škótskom Glasgowe od 31. októbra do 12. novembra.
Spoločenstvo národov (Commonwealth of Nations) je združenie 34 krajín, ktoré majú približne 2,6 miliardy obyvateľov. Takmer všetky tieto krajiny boli v minulosti kolóniami alebo závislými územiami Spojeného kráľovstva, aktuality.sk

X X X

Orbánov dočasný ústup, Hegerov prvý úspech

Viktor Orbán prekvapujúco ustúpil. Maďarská vláda stiahla legislatívu, podľa ktorej by tamojší poľnohospodári mohli za štátne peniaze nakupovať ornú pôdu v okolitých krajinách. Na tento účel chcela vyčleniť cez Súkromný kapitálový fond až 400 miliónov eur.

To vyvolalo ostrú odpoveď ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, nasledovali rokovania s maďarským partnerom Pétrom Szijjártóm a v pondelok schôdzka premiéra Eduarda Hegera s Viktorom Orbánom. Neuplynul ani týždeň a maďarský premiér zatrúbil na ústup. Aké argumenty zapôsobili, nevieme. Museli byť presvedčivé, lebo Orbán v podobných záležitostiach necúva.

Oficiálne ide o zachovanie dobrých susedských vzťahov, ale skôr sa maďarská strana obávala rumunského príkladu. Tamojšia vláda na podobný pokus zareagovala obmedzením piatich rokov trvalého pobytu a podnikaním v agrosektore.
Orbán ustúpil, ale boj nevzdáva a bude hľadať iné chodníčky, Pretože tu ide o sofistikovanejšiu dlhodobú stratégiu. Ak by sa podarilo poskupovať maďarským investorom pôdu v okolitých krajinách na zmiešaných územiach, po čase by ju mohli predať maďarským inštitúciám a územie by de facto patrilo Maďarsku. Nebolo by treba snívať už o žiadnych autonómiách a referendách.

Nehovoriac o tom, že okrem úrodnej pôdy sa na Žitnom ostrove skrývajú strategické zdroje pitnej vody pre celý región.
Divíme sa Orbánovi? Po tom, čo si Robert Fico razantným postupom vydobyl v Maďarsku rešpekt, premiér Igor Matovič sa pri nákupe vakcíny Sputnik V správal voči maďarskej vláde ako lokaj. A Orbán zacítil príležitosť.
Korčok s Hegerom urobili nápravu. Pre premiéra ide o prvý viditeľný úspech. Nič sa však nekončí. Orbán má ešte v talóne strategický nákup nehnuteľností na Slovensku či pomoc podnikateľom. Stačilo by možno zvýšiť finančnú podporu poľnohospodárom a Orbán by prišiel o argumenty. Otázka znie, či je na to na našej strane ochota./agentury/

X X X

Kauza Kurz či kauza Rakúsko?

Sebastian Kurz bol považovaný za zázračné dieťa rakúskej politiky. Jeho kariéra však netrvala dlho. Pre kupovanie prieskumov vo funkcii kancelára skončil. Otázka znie, či v nasledujúcich mesiacoch nastane to, čo rakúsky denník Der Standard označil za „začiatok kolektívneho uzdravenia“.

Je veľa uhlov pohľadu, z ktorých možno posúdiť politický osud lídra rakúskych ľudovcov (ÖVP). Tí, ktorí Kurza dodnes podporujú, ho považujú za výnimočný talent, ktorý stroskotal pre nepriazeň bývalých koaličných partnerov – sociálnych demokratov (SPÖ) a pravicových populistov zo strany FPÖ.

Sociálni demokrati padli v roku 2017 za obeť niekdajšiemu ministrovi zahraničných vecí Kurzovi, keď presadil koniec veľkej koalície vo Viedni. Dnešný predseda FPÖ Herbert Kickl zase kancelárovi Kurzovi nikdy neodpustil, že ukončil spoluprácu s „haiderovcami“ po tom, čo svetlo sveta uzrela kauza Ibiza.
Kto nesie zodpovednosť v kauze Kurz? Ide výlučne o neuveriteľnú bezočivosť človeka, ktorý túžil po moci? Alebo treba vychádzať z toho, že sa celý politický systém v Rakúsku zakladá na nezdravom prepojení moci s médiami?

Na prvý pohľad ide o tradičné vysvetlenia zo strany porazených. Kurz sa však iba krátko pred tým než abdikoval, prezentoval s ekologickou daňovou reformou, čo bol vôbec prvý projekt, ktorým sa mohol profilovať ako progresívny politik. Z perspektívy jeho súperov bol teda najvyšší čas zabrániť kariére 35-ročného „detského cisára na čele Rakúska“, aby s jeho menom už nikdy nebol spojený skutočný politický úspech.

Väčšina Rakúšanov uvítala, že Kurz odstúpil. Špeciálna prokuratúra zatiaľ síce nepotvrdila podozrenia z korupcie a zo spreneverenia peňazí z rozpočtu ministra financií v súvislosti so zmanipulovanými prieskumami, na základe ktorých mal Kurz v roku 2017 ovplyvňovať voličov vo svoj prospech. No ľudia sú sklamaní predovšetkým z toho, že svojimi daňami zrejme zaplatili za dezinformačnú politiku, a to i v prípade, že sa nerozhodli podľa ankiet.

Kto však nesie zodpovednosť v kauze Kurz? Ide výlučne o neuveriteľnú bezočivosť človeka, ktorý túžil po moci? Alebo treba vychádzať z toho, že sa celý politický systém v Rakúsku zakladá na nezdravom prepojení moci s médiami?
Veď problematický stav nastal v čase, keď Kurzov tím ešte neovládol štruktúry výkonnej moci. Mladí konzervatívci zrejme zužitkovali nešťastnú konšteláciu, že Christian Kern (SPÖ) bol považovaný iba za dočasného kancelára po ére Wernera Faymanna a niekdajší konzervatívny minister financií Hans Jörg Schelling nemal silnú pozíciu vo vláde.

Bolo by preto príliš zjednodušujúce všetko zvaliť iba na osobu Sebastiana Kurza. Samozrejme, ak spáchal trestný čin, treba ho odsúdiť. Pritom však nemožno odložiť bokom debatu o vzťahu medzi politikou a médiami. Rakúsky štát totiž zadáva zhruba tretinu reklamy v médiách, čo v praxi znamená dosť príležitostí na všestranné ovplyvňovanie novinárov. Aj preto nestačí, že Kurz abdikoval a prezident Alexander van der Bellen sa ospravedlnil za zlé mravy v politike.

V neposlednom rade ide o politické hodnoty občianskeho tábora. Konzervatívni predsedovia vlád spolkových krajín sa v posledných mesiacoch opätovne prihovárali za to, aby Kurz zostal vo funkcii kancelára. Nedávno ministri za ÖVP vyhlásili, že v prípade abdikovania odídu s Kurzom. Ten však nominoval Alexandra Schallenberga za svojho nástupcu a ľudovci budú aj naďalej vo vláde. Krátko po tom, čo Kurz odstúpil, predseda vlády spolkovej krajiny Vorarlbersko Markus Wallner verejne uvažoval o vylúčení bývalého kancelára z ÖVP.

Otázka znie, či sa Kurzovi v krátkom čase podarilo vytvoriť vnútrostranícky systém bez osobnej alternatívy, podobný Merkelovej CDU v Nemecku, alebo či sa všeobecné sebauspokojenie konzervatívcov zakladá na ich vlastnej svojvôli. Pre opätovné získanie dôvery voličov sú obidve alternatívy problematické./agentury/

X X X

Doma im sprísnili potraty. Američanky musia za nimi cestovať do iného štátu

Texas prišiel s prísnym zákonom, ktorý má interrupcie sprísniť. V skutočnosti ich takmer úplne znemožňuje.
Nový zákon v Texase zakazuje ženám ukončiť tehotenstvo už po šiestom týždni. Mnohé ženy to v takom krátkom čase nestihnú a následne musia cestovať mimo štátu, aby mohli podstúpiť zákrok.

Je bežný deň a parkovisko pred malou tehlovou budovou v Oklahoma City sa začína zapĺňať. Tesne pred ôsmou hodinou prichádza jedna dodávka, nasleduje druhá aj tretia. Všetky prichádzajú z Texasu.
V budove sídli jedna zo štyroch oklahomských kliník. Až dve tretiny pacientiek do nej prichádzajú z Texasu a na zákroky sa ich objednáva toľko, že klinika nestíha a snaží sa zohnať viac zamestnancov. Za všetko môže sprísnenie interrupcií v Texase. To nezapríčinilo, že by sa počet zákrokov znížil, len skomplikovalo život ženám, ktoré sú už aj tak v náročnej situácii.
„Máme plnú každú sálu na najbližších osem hodín,“ hovorí pre portál the New York Times Jennifer Reince, ktorá pracuje na recepcii kliniky. Prvý týždeň po schválení nového zákona podľa nej prijali oveľa viac pacientiek, ako obvykle.
Účinky nového zákona bolo vidieť okamžite. Ženy, ktoré otehotneli nechcene, sa museli rýchlo rozhodnúť. Tie, ktoré potrebovali viac času už nemali inú možnosť, ako odcestovať do susedného štátu.

Protest podporovateľov práva na interrupcie aj ich odporcov v USA.
Namiesto pomoci väčšie komplikácie
Väčší nápor na kliniky za hranicami však so sebou prináša ďalší problém. Lekári nestíhajú a tak ženy dostávajú neskoršie termíny, čím sa zákroky stávajú nákladnejšími. Niektoré ženy interrupciu vôbec nestihnú a s tehotenstvom musia pokračovať.
Marva Sadlerová, vedúca v spoločnosti Whole Woman’s Health, ktorá prevádzkuje štyri kliniky v Texase, je presvedčená, že mnoho pacientiek si nemôže zabezpečiť starostlivosť o dieťa alebo si vziať pracovné voľno, aby mohli cestovať do iných štátov. „Myslím si, že väčšina žien je odsúdená na rodičovstvo," povedala.

Samerah bola práve v piatom týždni tehotenstva, keď si ľahla na vyšetrovací stôl v Houstone, aby jej urobili ultrazvuk. Bolo to 31. augusta, deň pred tým, ako sa zákon stal platným. Žena o ňom počula v správach a vedela, že zakazuje potraty po zistení srdcovej činnosti. Keď však lekár vykonal ultrazvuk, nebolo počuť žiaden zvuk a ona sa mala nasledujúci deň vrátiť na zákrok.

Keď sa vrátila a opäť si ľahla do zatemnenej miestnosti, doktor zistil iný výsledok.
Samerah, ktorá má 22 rokov, sa mala nadýchnuť a v tom lekár začul tlkot srdca. Práve vtedy si uvedomila, že interrupcia už nebude možná a rozplakala sa. Vyšla do čakárne a uvidela ďalšie ženy. „Všetky sme plakali. Nevedeli sme, čo budeme robiť,“ povedala.

Mnohé ženy vedeli, že musia odísť do iného štátu, aby podstúpili zákrok v ňom. Asi polovica pacientiek v Hope Medical Group for Women v štáte Louisiana teraz pochádza z Texasu, čo je nárast asi o pätinu.
V Little Rock Family Planning Services v Arkansase tvoria texaskí pacienti v súčasnosti 19 percent prípadov, v porovnaní s necelými 2 percentami v auguste. Oklahoma vo väčšine prípadov nevyžaduje dve návštevy kliniky, takže sa stáva častou voľbou pre ženy. Trust Women mala v auguste 11 pacientiek z Texasu. V septembri, kedy už prísny zákon platil, ich mala 110.

Ženy do kliník cestujú aj hodiny. Do auta sadajú v noci, aby stihli svoj ranný zákrok.
Samerah žije v inom štáte so svojim partnerom a ich dvojročným synom. Správa o jej tehotenstve podľa nej ohrozovala život, ktorý mu vybudovali. Ich finančná situácia sa len nedávno stabilizovala - ona dostala prácu v zákazníckom servise a jej partner si začal zarábať šoférovaním auta lekárskej služby. Presťahovali sa z domu jeho rodiny do vlastného bytu a svojmu synovi zabezpečili vlastnú izbu. Dovoliť si mohli aj novú posteľ.

„Toto bolo prvýkrát, čo sme si skutočne kúpili úplne nový matrac, nie z Facebooku, ale naozaj z obchodu," povedala pre the New York Times. Cítila hrdosť za to, že môže venovať svojmu synovi pozornosť, hračky, stabilný domov, veci, ktoré sama nikdy nemala.

Taký luxus si však nemohla dovoliť pre dvoch. „Nechcem byť takým rodičom," povedala Samerah, ktorej matka bola tínedžerkou, keď ju porodila. „Nechcem priviesť svoje dieťa do niečoho, čo si nemôžem dovoliť, pretože si to nezaslúži. Vyrastala som v takej realite a viem, čo to robí s ľuďmi,“ dodala.

Chudobné ženy volia interrupcie častejšie
S novými obmedzeniami interrupcií sa ťažko vyrovnávajú chudobné ženy. Až polovica amerických žien, ktoré v roku 2014 potratili, žila v chudobe, čo je dvojnásobok oproti roku 1994. Vtedy mala podľa výskumnej skupiny Guttmacher Institute, podporujúcej práva na potraty, zhruba štvrtina žien, ktoré potratili, nízky príjem.
Prečo sa pre interrupcie rozhoduje viac žien s nízkym príjmom? Dôvod je jednoduchý – nemajú prostriedky na vysoko účinné druhy antikoncepcie.

Prerušenie tehotenstva je tiež nákladné. Čím dlhšie musia ženy čakať, tým drahšie sú ich zákroky. Interrupcie v Trust Women sa pohybujú od 650 dolárov za skoršie štádiá do 2 350 dolárov v neskorších štádiách. K dispozícii je aj finančná pomoc.
Samerah sa dostala na kliniku v Oklahome vďaka finančnej pomoci, ktorá pokryla letenky pre ňu a jej syna. Kryla aj jej potrat. Jej partner si musel zaplatiť cestu sám. Dokonca keď požiadal o voľno, dostal výpoveď. Aj ona prišla o výplatu za niekoľko dní.

Mladá žena neverí, že ľudia, ktorí schválili zákon, zvažovali dôsledky pre ženy ako je ona. „Títo úradníci idú do svojej práce v aute, ktoré nemá problémy so štartovaním, a s pneumatikami, ktoré nie sú prázdne,“ povedala.
Po návrate do Texasu má skutočný strach. Bojí sa, že nebudú mať dosť peňazí na to, aby zaplatili nájomné za október.
Jednou zo žien, ktoré sa rozhodli pre prerušenie tehotenstva je aj Sarah. Tá zistila, že je tehotná, keď bola v 13. týždni. Kvôli prísnemu zákonu v Texase, ale musela cestovať do Oklahomy.

Keďže pre zákrok v inom štáte stratila viac času, aj jeho cena sa zvýšila. Musela na neho použiť peniaze, ktoré mala určené na splátku za auto. Finančne jej nepomohol nikto iný, ako jej priateľ, keďže matka jej zomrela, keď mala deväť a otec o desať rokov neskôr.

Sarah je študentkou, ktorá si musí platiť svoje štúdium. Myslí si, že ak by porodila, musela by si dať pauzu v škole a úplne by zastavila svoj život. Napriek tomu, že nikdy predtým tehotná nebola, svoje rozhodnutie neľutuje a považuje ho za správne aj keď náročné.

Pred svojim termínom interrupcie stále myslela na to, čo v nej rastie. V centre, kde jej robili vyšetrenie, dostala ultrazvuk. Zamestnankyňa k nemu napísala: „Ahoj mami. Ahoj, to som ja.“ Centrum je jedno z mnohých, ktoré zastáva zákaz potratov.
Sarah uznáva, že si musela pripomínať, aby sa na plod neviazala. Sústredila sa na to, že nie je správny čas na tehotenstvo. „Práve toto bola tá najnáročnejšia časť,“ vysvetľuje.
V okolí kliník, v ktorých sa vykonávajú interrupcie, sa zhromažďujú odporcovia potratov. Jedna skupina parkuje pred obchodom, v ktorom pracuje Raymundo Marquez. Pre the New York Times vysvetľuje, že jeho brat povolil autu parkovať pred jeho budovou.

Raymundo s potratmi tiež nesúhlasí. Keď počas strednej školy otehotnela jeho priateľka, nad interrupciou ani neuvažovali. Napriek tomu si uvedomuje, že nie je možné súdiť iných ľudí, lebo nepozná ich príbehy. Navyše na uliciach vidí aj deti bez domova či také, o ktoré sa nikto nestará. „Je to smutné v oboch prípadoch,“ hovorí, aktuality.sk

X X X

V maďarskom Nyírbátore zomreli traja robotníci pri výbuchu nádrže na bioplyn

Traja pracovníci zahynuli popoludní pri výbuchu nádrže na bioplyn v meste Nyírbátor v Sabolčsko-satmársko-berežskej župe na severovýchode Maďarska. Podľa regionálneho spravodajského servera szon.hu muži na vrchu nádrže robili zváračské práce v rámci pravidelnej údržby.

Záchranári z Nyíregyháze nasadili dva vrtuľníky a štyri sanitky. Zasahovalo aj 25 hasičov so siedmimi vozidlami. Pri výbuchu v areáli spoločnosti Bátor Trade utrpela trojica vážne popáleniny, ktorým na mieste podľahla.

Úlohou robotníkov, ktorí boli pracovníkmi externého dodávateľa, bolo vykonať údržbu nádrže, ktorá bola mimo prevádzky.
Príčiny explózie nie sú zatiaľ známe. Podľa hovorkyne župnej kancelárie Úradu civilnej ochrany Szilvie Dudásovej v okolí podniku nebol nikto v ohrození a nebolo potrebné prijať ani žiadne opatrenie v záujme ochrany tamojšieho obyvateľstva. /agentury/

X X X

Briti kritizujú Sagana: Získať cyklámenový dres nestačí

Cyklistická sezóna sa pomaly, ale isto končí. Všetky dôležité preteky sa už odjazdili, v itinerári 2021 zostáva už len niekoľko lokálnych podujatí.
Po skončení ročníka prichádza čas aj na tradičné bilancovanie.
Nelenil ani rešpektovaný britský portál Cycling Weekly a oznámkoval účastníkov elitného seriálu WorldTour.
Maximálnu známku (10 z 10 bodov) dostal jediný tím – UAE Team Emirates.

Stajňa podporovaná bohatým arabským kapitálom bola úspešná najmä vďaka Tadejovi Pogačarovi.
Najlepší cyklista planéty obhájil titul na Tour de France, vyhral monumenty Liège-Bastogne-Liège, Okolo Lombardska či „etapáky“ Okolo SAE, Tirreno–Adriatico a Okolo Slovinska.

Darilo aj Diegovi Ulissimu či špurtérovi Juanovi Sebastiánovi Molanovi, ktorí prispeli k tomu, že tím zaznamenal v sezóne 32 víťazstiev.
Za UAE Team Emirates skončili so známkou 9 z 10 bodov zoskupenia Jumbo-Visma, Deceuninck-QuickStep a Alpecin-Fenix. ​
Zo slovenského pohľadu bolo najzaujímavejšie hodnotenie tímu Bora-Hansgrohe, nemecká stajňa získala 7 z 10 bodov.
Peter Sagan prispel k 30 tohtoročným víťazstvám Bory piatimi triumfami – na Okolo Katalánska, Okolo Romandie, Giro d'Italia, slovenskom šampionáte a Okolo Slovenska.

Komentátori zo Cycling Weekly však nezabudli pripomenúť, že ak by bola Saganova forma lepšia, Bora by sa dočkala väčšieho počtu výhier.
"Bora opäť urobila dobrú prácu a nespoliehala sa len na Sagana. Jeho upadajúca forma len zvýraznila, že to bolo správne rozhodnutie.

K 30 výhram okrem Slováka prispeli aj Max Schachmann úspešnou obhajobou na Paríž-Nice či Nils Politt a Patrick Konrad etapovými triumfami na Tour de France.
Ale chýbajúce víťazstvá Sagana, s výnimkou cyklámenového dresu na talianskom Gire, znamenali, že Bora nebola na veľkých podujatiach taká produktívna ako zvyčajne," napísali Briti.
​
Záverečný ranking zverejnila aj Medzinárodná cyklistická únia (UCI).
Hodnotenie vyhral Pogačar (5388 bodov) pred Woutom Van Aertom (4407) a Primožom Rogličom (3944). Sagan získal 973 bodov a obsadil 54. miesto.
Z Bory boli lepší ako Slovák len traja jazdci – Schachmann na 21., Pascal Ackermann na 45. a Wilco Kelderman na 47. priečke./agentury/