... kritiku označil za mediálne hry: O podanie prognózy zdravotného stavu prezidenta Miloša Zemana požiadal aj šéf Senátu Miloš Vystrčil. Žiadosť predsedu českého Senátu Miloša Vystrčila o podanie prognózy zdravotného stavu prezidenta Miloša Zemana bola iba mediálnou hrou, vyhlásil v pondelok vedúci Zemanovej kancelárie Vratislav Mynář. O prezidentovom zdraví neposkytol na tlačovej konferencii žiadne informácie, uviedol spravodajský server iDNES.cz.

Šéf Senátu minulý týždeň najprv žiadal o poskytnutie uvedených informácií prezidentskú kanceláriu a neskôr aj Ústrednú vojenskú nemocnicu, kde je Zeman hospitalizovaný. Vystrčil v pondelok dostal odpoveď z nemocnice, avšak verejnosť chce o jej obsahu informovať až po porade s právnikmi.

Ako zdôraznil v pondelok Mynář, o Zemanovom zdravotnom stave má právo informovať iba on sám alebo prezidentova rodina. Uviedol, že hospitalizácia hlavy štátu bola vopred plánovaná. Zároveň poprel špekulácie, že Zemana priviezli do nemocnice v bezvedomí.
„Keby to tak bolo, mal by na tvári kyslíkovú masku a bol by napojený na prístroje - a to nebol,“ skonštatoval Mynář.
Zasadne senátna komisia

Zároveň informoval, že bol svedkom toho, ako Zeman v prítomnosti predsedu Poslaneckej snemovne Radka Vondráčka podpísal dokumenty o zvolaní ustanovujúcej schôdze dolnej komory parlamentu na 8. novembra.
V ČR sa medzičasom začalo verejne špekulovať, či je podpis pod dokumentom pravý. Už v utorok sa má zísť senátna komisia, ktorá bude rokovať o tom, či vyhlásiť Zemana za neschopného zastávať úrad.

Miloš Zeman je v nemocnici od nedele 10. októbra. Podľa jeho ošetrujúceho lekára sú dôvodom hospitalizácie komplikácie súvisiace s jeho chronickými zdravotnými ťažkosťami. Médiá špekulujú, že prezident trpí vážnym ochorením pečene, aktuality.sk

X X X

Nového šéfa polície pravdepodobne vymenuje minister bez výberového konania

Nového policajného prezidenta vymenuje minister vnútra pravdepodobne bez výberového konania aj napriek tomu, že je už vyhlásené. Umožniť to má poslanecká novela zákona, o ktorej má parlament rokovať na októbrovej schôdzi. Vyplýva to zo stanoviska MV SR, ktoré TASR poskytol tlačový odbor.

„Po schválení poslaneckej novely sa obsadenie funkcie prezidenta Policajného zboru predpokladá uskutočniť už v súlade s novou právnou úpravou vymenovaním na základe rozhodnutia ministra vnútra,“ uviedol rezort.
Poslanci v novele navrhujú upustiť pri menovaní policajného prezidenta od výberového konania a posilniť vplyv ministra vnútra. Ako skonštatovalo MV SR, ide o postup v súlade s programovým vyhlásením vlády.

Výberové konanie vypísalo ministerstvo vnútra 15. októbra na základe platného zákona o štátnej službe policajtov. Skonštatovalo, že vzhľadom na predložený poslanecký návrh ide o „kontraproduktívny postup“. Lehoty spojené s uskutočnením výberového konania považuje za poriadkové, ktorými nie je viazané.

Podľa súčasného zákona vymenúva policajného prezidenta minister vnútra na základe výberového konania pred odbornou komisiou a po verejnom vypočutí vo Výbore Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie. Funkčné obdobie trvá štyri roky.

Koaliční poslanci navrhli v novele zákona posilnenie kompetencií ministra vnútra. Minister by nemal byť viac viazaný odporúčaniami výboru, ale policajného prezidenta si má vyberať sám. Verejné vypočutie kandidáta v parlamente má byť zachované, no má mať iba konzultačný charakter. Miesto policajného prezidenta sa uvoľnilo po odchode Petra Kovaříka. Vedením polície bol dočasne poverený Štefan Hamran./agentury/

X X X

Namiesto chýbajúcich učiteľov majú učiť študenti. S platmi ich Matovič odkázal na Gröhlinga

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) tvrdí, že zvyšovanie platov učiteľov má v rukách ich rezortný šéf Branislav Gröhling (SaS). Kým sa politici hádajú o rozpočte, v školách chýbajú učitelia. Budú namiesto nich učiť študenti?

Učitelia chýbajú najmä v hlavnom meste a okolí. Podľa špecializovaného portálu edujobs v Bratislavskom kraji je v ponuke 195 pozícií, v Košickom 36, v Nitrianskom a Trnavskom po 26 pozícií. Chýbajú učitelia na oboch stupňoch základných, ale aj na stredných školách. Nemá kto učiť jazyky, matematiku, informatiku, fyziku, biológiu, ale ani geografiu či občiansku náuku.

Už niekoľko rokov nie je učiteľstvo atraktívne. Podľa študentov pedagogiky za to môže v prvom rade nízky plat. Ten sa podľa návrhu štátneho rozpočtu neplánuje zvyšovať ani v budúcom roku. Práve naopak. Kým v súčasnosti je priemerná hrubá mzda jedného pedagóga v regionálnom školstve približne 1 460 eur, na budúci rok by to podľa plánovaných mzdových výdavkov z ministerstva školstva malo byť len 1 445 eur.

„Problém nedostatku učiteliek a učiteľov sa môže ešte viac prehĺbiť. Bude problém do učiteľskej profesie prilákať nových učiteľov a učiteľky a hrozí, že zo škôl odíde aj časť súčasného personálu. To by viedlo k zhoršeniu kvality vzdelávania na Slovensku,“ upozorňuje Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.

Učiteľský plat mladým nestačí
Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek hovorí, že pedagógovia strácajú motiváciu, a ak sa nezlepší ich finančná situácia, zníži to kvalitu vyučovania. Poukázal na to aj na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady.
„Vláda avizovala navýšenie prostriedkov v školstve o necelých 460 miliónov z plánu obnovy, lenže tieto peniaze sú účelovo určené a žiadne z nich nepôjdu na platy. V školstve je viac ako 150-tisíc zamestnancov a vláda by sa mala postarať o ich finančný stimul,“ vyhlásil Ondek.

Podotkol, že mladých ľudí do školstva nič nepriláka, pretože mladý človek si chce založiť rodinu a s učiteľským platom si nedokáže zabezpečiť vlastné bývanie. „V Bratislavskom kraji sú byty najdrahšie. My sme navrhli, aby ministerstvo školstva zvážilo zavedenie školských bytov, teda nájomných bytov pre učiteľov, no zatiaľ sa v tejto oblasti nič nedeje,“ povedal Ondek.

„Učiteľská profesia nie je dostatočne atraktívna zvlášť pre ľudí v oblastiach, kde sú vysoké životné náklady a lepšie možnosti uplatnenia,“ hovorí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Ľudia s kvalifikáciou v matematike, chémii, fyzike či odborných predmetoch smerujú do profesií s vyšším zárobkom.
Odborníci z Centra vzdelávacích analýz pritom zdôrazňujú, že platy v školstve treba zvyšovať, a to minimálne o desať percent. „Ak vychádzame len z prognózovaného rastu platov v národnom hospodárstve na tento a budúci rok, čokoľvek pod desať percent by bolo nepostačujúce,“ tvrdia.

Podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) má zvyšovanie platov učiteľov v rukách minister školstva Branislav Gröhling (SaS). „Na rozdelení prostriedkov sa musia dohodnúť jednotlivé ministerstvá. O vyšších platoch pre učiteľov treba presvedčiť ministra školstva, respektíve vedenie strany SaS,“ tvrdí Matovič./agentury/

X X X

Policajný exprezident Tibor Gašpar zostáva v kolúznej väzbe

Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý je obvinený v kauze Očistec, ostáva naďalej vo väzbe. Informovala o tom hovorkyňa Najvyššieho súdu SR Alexandra Važanová.

Súd na dnešnom neverejnom zasadnutí zamietol ako nedôvodnú sťažnosť obvineného proti uzneseniu Špecializovaného trestného sudu (ŠTS) zo 4. októbra, ktorým bola zamietnutá žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, a jeho väzba nebola nahradená. U obvineného totiž podľa súdu pretrváva existencia dôvodu kolúznej väzby.

„Senát zároveň na podklade sťažnosti prokurátora zrušil predmetné uznesenie ŠTS v časti, ktorou bol z väzby na slobodu prepustený obvinený Mgr. Marián Z. Žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu Najvyšší súd zamietol a jeho väzbu, pri konštatovaní existencie dôvodov kolúznej a preventívnej väzby u tohto obvineného, nenahradil,“ podotkla hovorkyňa.

Tibor Gašpar a ďalší policajní exfunkcionári boli zadržaní v rámci vlaňajšej policajnej akcie Očistec. V prípade padli obvinenia pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a pre zločin korupcie./agentury/

X X X

Nekonečný spor ukončila až Čaputová. Bývalý protokolista dostal odškodné 174-tisíc eur

S bývalým nezákonne prepusteným zamestnancom kancelárie prezidenta sa štát súdil za Schustera, Gašparoviča aj Kisku. Všetky súdne spory prezidentský úrad prehral, Zuzana Čaputová sa rozhodla pre zmier.
Takmer dvadsať rokov trvalo, kým sa bývalý zamestnanec prezidentskej kancelárie Ladislav Lizák domohol spravodlivosti. Niekdajšieho protokolistu vyhodili z kancelárie hlavy štátu ešte v roku 2002, teda v čase, keď bol prezidentom Rudolf Schuster.

Výpoveď, ktorú dostal, bola nezákonná. Potvrdili to všetky súdy, ktoré sa ňou v priebehu rokov zaoberali – okresný, krajský aj Najvyšší súd. Kancelária prezidenta však Lizákovi súdom priznané odškodné roky odmietala vyplatiť.
Naopak, najala si súkromnú advokátsku kanceláriu a prípad sa pokúšala zvrátiť. Súdiť s Ladislavom Lizákom sa chcel Ivan Gašparovič aj Andrej Kiska.

Všetko sa zmenilo až s nástupom Zuzany Čaputovej do úradu. S bývalým zamestnancom uzavrela zmier a vyplatila mu odškodné viac ako stotisíc eur.

Okresný, krajský aj najvyšší
Lizáka z kancelárie prezidenta prepustili pred 19 rokmi. Dôvodom bol nový zákon o štátnej službe, podľa ktorého museli mať štátni úradníci vysokoškolské vzdelanie.
Lizák ho nemal, a tak dostal výpoveď. Spôsob, akým s ním kancelária hlavy štátu rozviazala pracovný pomer, bol však viac než kontroverzný.

Muža prepustili v čase jeho práceneschopnosti a navyše mu ani neumožnili doplniť si kvalifikáciu, hoci podľa zákona mohol. Prepustený protokolista sa rozhodol brániť na súde.
V roku 2008 Okresný súd v Bratislave konštatoval, že medzi kanceláriou prezidenta a Lizákom nedošlo k ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu a mužovi priznal náhradu mzdy vo výške takmer 50-tisíc eur.

O rok neskôr verdikt potvrdil Krajský súd v Bratislave. V roku 2012 potom definitívne aj Najvyšší súd. Kancelária prezidenta, ktorým bol vtedy Ivan Gašparovič, však Lizákovi aj napriek tomu peniaze nevyplatila.
Boj advokátov

V roku 2013 si, naopak, najala súkromných advokátov, aby prípad zvrátili a na súdoch dokázali, že pracovný pomer medzi Lizákom a štátnou inštitúciou zanikol.
Na právnikov minula kancelária nemalé peniaze. Podľa centrálneho registra zmlúv od roku 2013 advokát Ľubomír Schweighofer zinkasoval viac ako 120-tisíc eur.

V kauze Lizák však napokon štátu žiadne peniaze neušetril. Prezidentská kancelária opäť prehrala súdny spor na okresnom a neskôr aj na krajskom súde. Po Schusterovi a Gašparovičovi prípad zdedil prezident Andrej Kiska.
Ani on nechcel ustúpiť. Jeho úrad sa rozhodol podať dovolanie na Najvyššom súde. Ten rozhodol na jeseň roku 2019 opäť v prospech Lizáka.

Inak povedané, muž bol podľa súdu aj 17 rokov po svojom prepustení v podstate stále zamestnancom kancelárie, a teda mal by mať aj nárok na mzdu, ktorú však nikdy nevidel.

Státisíce eur
Zuzana Čaputová, ktorá už v čase verdiktu bola novou prezidentkou, tak po svojich predchodcoch získala nepríjemné dedičstvo – niekoľko prehratých súdnych sporov a ďalšie prebiehajúce konanie, ktoré mohli prezidentský úrad stáť státisíce eur.

Súčasťou sumy nebola iba ušlá mzda, ale aj úroky z omeškania či výdavky na súdne trovy. Čaputová sa rozhodla roky trvajúci spor, ktorý aj tak nikam neviedol, ukončiť. Kancelária prezidenta so svojím bývalým zamestnancom uzavrela zmier.
„Hneď po nástupe prezidentky Zuzany Čaputovej do funkcie prezidentská kancelária deklarovala, že urobí všetko pre to, aby sa spor zdedený po jej predchodcoch v úrade už ďalej nepredlžoval a zabránilo sa tak ďalšiemu nárastu dlžnej sumy. Súdny spor sa napokon podarilo uzavrieť zmierom,“ informoval Aktuality.sk šéf komunikačného odboru kancelárie Jozef Matej.

Z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 vyplýva, že na „vyrovnanie sporu s bývalým zamestnancom z dôvodu neprávoplatne rozviazaného pracovného pomeru“ bolo pre prezidentský úrad vyčlenených 173 992 eur.
Ak by musela kancelária hlavy štátu Lizákovi vyplatiť ušlú mzdu od roku 2002 až do súčasnosti aj s úrokmi z omeškania, išlo by o násobne vyššiu sumu./agentury/