Mimoparlamentná strana Hlas vyzbierala do piatka 285-tisíc podpisov za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Informoval o tom predseda strany a expremiér Peter Pellegrini. Petičný výbor by ich mohol odovzdať prezidentke SR Zuzane Čaputovej začiatkom mája. Vzhľadom na výsledok zberu podpisov by podľa neho mohlo byť referendum úspešné. Do budúcna by v prípade predčasných volieb chcel akúsi vládu zmierenia. Z prípadnej spolupráce vylúčil nateraz len ĽSNS.

„Môžem oficiálne oznámiť, a som veľmi rád a priznám sa, že sme s takým číslom v Hlase ani nepočítali, ale na centrále Hlasu sa momentálne nachádza viac ako 285-tisíc podpisov,“ povedal Pellegrini.

Poďakoval sa všetkým, ktorí dali svoj podpis pod referendum. Skonštatoval, že sa im toto množstvo podarilo vyzbierať v rekordne krátkom čase a navyše počas pandémie. Hárky podľa jeho slov pošlú petičnému výboru budúci týždeň, ten by ich mal ešte prekontrolovať, prepočítať a odovzdať prezidentke.

Myslí si, že referendum by malo byť vyhlásené aj napriek názorom niektorých právnikov, že referendová otázka je protiústavná. Pellegrini hovorí, že ak ľudia vyjadria svoj názor za ukončenie volebného obdobia a za predčasné voľby, treba to rešpektovať a poslanci by si mali skrátiť svoje funkčné obdobie. Za vyjadrenie názoru občanov považuje aj výsledky samotného zberu podpisov.

Petičný výbor zverejnil podpisové hárky v rámci referendovej iniciatívy začiatkom februára. Petíciu iniciovali opozičný Smer a mimoparlamentný Hlas, pridala sa k nim aj neparlamentná SNS. Deklarujú, že má ísť o apolitické občianske referendum. Iniciatívu podporila aj Konfederácia odborových zväzov SR.

Občanov sa chcú v referende pýtať, či súhlasia s tým, aby sa skrátilo ôsme volebné obdobie NR SR tak, aby sa parlamentné voľby vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda. Na vyhlásenie referenda treba 350-tisíc podpisov od občanov.

Smer s 300-tisíc podpismi

Smer vyzbieral 300-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda za predčasné voľby. Informoval o tom predseda strany Robert Fico na piatkovej tlačovej konferencii. Záverečné číslo v rámci celej referendovej iniciatívy, do ktorej sa zapojili aj iné subjekty, by podľa neho mohlo byť známe v pondelok. Predpokladá, že toto číslo bude okolo 500-tisíc. Deklaroval, že Smer urobí všetko pre to, aby bolo referendum úspešné.

Fico skonštatoval, že v rámci strany a jej štruktúr ukončili zber podpisov v stredu, pretože potrebovali čas na doručenie vyzbieraných hárkov na centrálu strany. Podľa Ficových slov by sa referendum mohlo konať v septembri.
„Bude aj o tom, aké Slovensko ľudia chcú mať,“ poznamenal. Ak bude referendum úspešné a budú predčasné voľby, ľudia v nich podľa neho môžu rozhodnúť, či chcú suverénne Slovensko alebo politikov, ktorí počúvajú pokyny zo zahraničia.
Fico tiež poznamenal, že predstavitelia subjektov zapojených do referenda by nemali vyvolávať rozpoltenosť voličov a hovoriť o možných alternatívach návratu terajšieho kabinetu. Hovorí, že voliči, ktorí chcú referendum, už nechcú súčasnú vládu./agentury/

X X X

Putin: Zelenskyj musí najprv rokovať s donbaskými separatistami, potom s Ruskom

Ruský prezident Vladimir Putin pozval vo štvrtok ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, nech príde "kedykoľvek" do Moskvy, aby spolu rokovali o bilaterálnych vzťahoch. Putin však súčasne uviedol, že ak chce Zelenskyj diskutovať o probléme regiónu Donbas na východe Ukrajiny, musí sa najskôr stretnúť s predstaviteľmi tamojších samozvaných republík – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) – a až potom s ruským vedením.

Podľa agentúry Interfax Putin takto reagoval na Zelenského vyhlásenie z 20. apríla, ktorým ten ruského prezidenta pozval na stretnutie, ktoré sa môže uskutočniť „kdekoľvek v ukrajinskom Donbase, kde prebieha vojna“.
ČÍTAJTE VIACMierové rozhovory v konfliktnej oblasti? Zelenskyj navrhol Putinovi stretnutie v Donbase

Lídri samozvaných republík sú pripravení rokovať
Najvyšší predstaviteľ samozvanej Luhanskej ľudovej republiky ležiacej na východe Ukrajiny Leonid Pasečnik je pripravený stretnúť sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, a to kedykoľvek a na kontaktnej línii v Donbase. Uviedol to vo štvrtok vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Luganskinformcentr.

Pasečnik deklaroval, že je „pripravený stretnúť sa (so Zelenským) v ktoromkoľvek bode kontaktnej línie, presne tej línie, ktorá sa zo dňa na deň môže stať červenou, a potom už na rozhovor bude neskoro“.

Dodal, že ak je vôľa dosiahnuť mier, miesto stretnutia sa dá nájsť ľahko. Uviedol, že je pripravený rokovať „o mieri a záchrane životov našich ľudí“. „A vy?“ obrátil sa Pasečnik vo svojom vyhlásení na ukrajinského prezidenta.
Pripravenosť stretnúť sa so Zelenským na kontaktnej línii vyslovil aj líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin.
Kyjev a riešenie krízy v Donbase

Ruský prezident Putin kritizoval vo štvrtok návrh Kyjeva, aby sa rokovania kontaktnej skupiny o urovnaní situácie na Ukrajine konali v inom meste ako Minsk. Podľa Putina ide o pokus vyhnúť sa riešeniu konfliktu na juhovýchode Ukrajiny.
Putin uviedol, že „Bielorusko nám iba poskytlo platformu a do tohto procesu (rokovaní) nijako nezasahuje“

. Dodal, že minské vedenie „vytvorilo podmienky pre tých, ktorí chcú hľadať spôsoby, ako problém (na východe Ukrajiny) vyriešiť“.
Ruský prezident vyslovil podozrenie, že v prípade návrhu Kyjeva ide „o hľadanie zámienok, ako sa vyhnúť diskusii o probléme Donbasu“ a definitívne „pochovať minské dohody“.

Putin takto reagoval na návrh, s ktorým 6. apríla prišiel vedúci ukrajinskej delegácie v trilaterálnej kontaktnej skupine – bývalý ukrajinský prezident Leonid Kravčuk. Podľa neho by sa dejisko rokovaní o Donbase mohlo presunúť z Minska do Poľska.
Ukrajinská delegácia návrh zdôvodnila svojou nedôverou voči Bielorusku, ktoré je podľa Kyjeva pod silným vplyvom Ruska. Zástupca vedúceho ruskej prezidentskej kancelárie Dmitrij Kozak na margo návrhu Kyjeva poznamenal, že ruská strana nevidí zmysel v presune dejiska rokovaní o Donbase.

Hostiteľ minských rokovaní, bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, vo štvrtok na stretnutí s Putinom v Moskve vyhlásil, že Minsk ako platformu pre rokovania kontaktnej skupiny je možné zmeniť iba so súhlasom všetkých jej účastníkov.
Lukašenko je tiež toho názoru, že želanie Kyjeva zmeniť miesto rokovaní „svedčí o zámere pochovať minské dohody“, informoval spravodajský server TUT.by.

Napätie v rusko-ukrajinských vzťahoch
Ukrajina nedávno obvinila Rusko z hromadenia tisícov vojakov pri svojich severných a východných hraniciach. Zároveň došlo v poslednej dobe aj zvýšeniu počtu ozbrojených incidentov pozdĺž línie prímeria v Donbase. To vyvolalo obavy z možného opätovného vzplanutia bojov v regióne.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu vo štvrtok oznámil odsun ruských vojakov z manévrov konajúcich sa neďaleko hraníc Ukrajiny. Rusko podľa jeho slov začne s odsunom v piatok.

Oznámenie prišlo po tom, ako ruská armáda uskutočnila vo štvrtok rozsiahle manévre na Krymskom polostrove, na ktorých sa zúčastnili desiatky lodí, stovky bojových lietadiel a tisíce vojakov.
Vojenské cvičenie je považované za najväčšie od roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krymský polostrov, respektíve odvtedy, ako začalo podporovať separatistických povstalcov na východe Ukrajiny. /agentury/

X X X

Božie mlyny dobehli Dušana Kováčika. Obžaloba opisuje, ako mal slúžiť mafi

Po šiestich mesiacoch vo väzbe je prípad bývalého špeciálneho prokurátora takmer na súde. Dozorujúci prokurátor podal obžalobu a čaká sa na termín hlavného pojednávania. Aktuality.sk získali obžalobný návrh.
Minimálne od leta 2017 až do jesene 2020 pracoval špeciálny prokurátor Dušan Kováčik pre organizovanú zločineckú skupinu takáčovci, tvrdí prokurátor v obžalobnom návrhu, ktorý majú Aktuality.sk k dispozícii. Spoluprácu šéfa elitnej prokuratúry so známou zločineckou skupinou malo ukončiť zadržanie Kováčika kukláčmi.

Bývalý špeciálny prokurátor mal zneužívať svoju funkciu a vynášať zločineckej skupine informácie o vyšetrovaných prípadoch. Páchatelia sa tak podľa prokurátora mohli dopredu pripraviť či zahladzovať stopy po trestnej činnosti.
„Vyvíjal činnosť, ktorá minimálne sťažovala dokumentovanie trestnej činnosti tejto skupiny a smerovala k zachovaniu existencie a celistvosti skupiny,“ napísal prokurátor Michal Šúrek v obžalobe.

Paradoxné na celom prípade je, že kým sa Kováčikovi podriadení vrátane prokurátora Šúreka snažili vyšetrovať mafiánske skupiny ako napríklad takáčovci, ich vlastný šéf im podľa obžaloby doslova maril vyšetrovanie za chrbtom.
Bývalý špeciálny prokurátor čelí aj obvineniu z prijímania úplatku. Aktuality.sk už o prípade informovali minulý rok, v obžalobnom návrhu prokurátor Šúrek spresňuje, čo mala byť Kováčikova úloha.

50-tisíc v kaviarni

Za službičku pre bosa skupiny Ľubomíra Kudličku, ktorému Najvyšší súd minulý týždeň potvrdil 25 rokov väzenia za objednávku vraždy podnikateľa Romana Krajčiho, mal Kováčik zinkasovať 50-tisíc eur. Ako špeciálny prokurátor mal totiž zariadiť, že jeho podriadená prokurátorka nepodá sťažnosť, ak súd prepustí bosa Kudličku z väzby na slobodu.
Tak sa aj stalo. Sudca Špecializovaného trestného súdu rozhodol o prepustení bosa takáčovov na slobodu na 100-tisícovú kauciu. Zastupujúca prokurátorka nepodala sťažnosť, a tak sa Kudlička dostal von.

Rovnakú sumu 100-tisíc si podľa obžalobného návrhu rozdelili tí, ktorí sa o jeho prepustenie na slobodu zaslúžili.
Polícii sa už skôr priznal bývalý SIS-kár, dnes nebohý František Böhm a bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó – tí si podelili po 25-tisíc. Zvyšných 50-tisíc eur vraj pristálo Kováčikovi. Podľa obžalobného návrhu bývalý špeciálny prokurátor prevzal peniaze v kaviarni nákupného centra.

V prípade vystupujú ako svedkovia aj bývalí členovia zločineckej skupiny takáčovcov, ktorí priebeh potvrdzujú. K dohode, ako dostať na slobodu mafiána Kudličku, malo dôjsť na lodi v Chorvátsku.

Príprava vraždy policajta

Podľa návrhu obžaloby Kováčik ešte v auguste minulého roka – dva mesiace pred zadržaním – dokonca vyniesol Ľudovítovi Makóovi dôležité policajné dokumenty súvisiace s prípravou úkladnej vraždy elitného policajného vyšetrovateľa, kde figuroval ako podozrivý.

„Dňa 19.08.2020 odovzdal XXXXXXXXXXXX obálku formátu A4, ktorej obsahom boli fotokópie častí vyšetrovacieho spisu,“ píše dozorujúci prokurátor. V obálke boli podľa neho aj také citlivé dokumenty ako napríklad úradný záznam, v ktorom boli informácie od policajného informátora s krycím menom, alebo utajované písomnosti od sudcu
Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici v režime utajenia „VYHRADENÉ“.

„Takto konal s vedomím, že umožní XXXXXXXXXXXX (Makóovi) včas realizovať opatrenia smerujúce k zakrytiu jeho prípadnej trestnej činnosti a zamedzeniu jej odhalenia, resp. minimálne sťaženiu dokumentovania takejto trestnej činnosti orgánmi činnými v trestnom konaní,“ píše prokurátor. Za tento prípad je Kováčik obvinený zo zneužitia právomoci a z ohrozenia dôvernej skutočnosti.

Časti vyšetrovacieho spisu Kováčik vyniesol podľa výsledkov vyšetrovania podozrivému aj v ďalšom prípade z minulého roka. Dotyčný bol podozrivý z nepriamej korupcie a jeho prípad riešila NAKA východ. Podľa prokurátora „zneužil svoje vtedajšie postavenie špeciálneho prokurátora a vykonal svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“.

V kauze Boží mlyn boli obvinené štyri osoby – Ľudovít Makó, František Böhm a Norbert Paksi vinu priznali. Kováčik ako jediný obvinenia odmieta.
Nové obvinenie
Prokurátor Michal Šúrek podal obžalobu na Špecializovaný trestný súd pred niekoľkými dňami. Dušan Kováčik sa tak zrejme čoskoro postaví pred súd.

Týmto sa však výpočet jeho skutkov zrejme nekončí. Len v marci mu pribudlo ďalšie obvinenie spolu s Petrom Koščom označovaným ako pán X. V tomto prípade však stále prebieha vyšetrovanie. Národná kriminálna agentúra oboch mužov obvinila z korupcie. Košč mal špeciálnemu prokurátorovi zaplatiť 50-tisíc eur v trestnej veci, ktorá sa týkala bývalého šéfa policajných odposluchov Jozefa Reháka.

Toho polícia zadržala pri akcii Judáš. Čelí obvineniu, že vynášal informácie o odposluchoch skupine sýkorovcov.
V prospech gangu mal pracovať minimálne v rokoch 2000 až 2011. Teraz sa ukazuje, že podozrenia voči bývalému topfunkcionárovi polície mala NAKA už pred viac ako piatimi rokmi.

Prípad im však vtedy vzali a zverili do rúk policajnej inšpekcie. Dušan Kováčik dokonca ako špeciálny prokurátor spis odňal aj dozorujúcemu prokurátorovi. Výsledok vtedajšieho vyšetrovania znel: „Skutok sa nestal.“, aktuality.sk

X X X

Útočník zabil vo Francúzsku nožom policajtku. Zastrelili ho

Francúzska policajtka v piatok zahynula po tom, ako na ňu zaútočil nožom muž z Tuniska, ktorého polícia následne zastrelila. Informoval o tom francúzsky denník denník Le Monde.

Zabitá policajtka vykonávala na stanici administratívne práce, uviedol pre agentúru AP hovorca francúzskej polície. Motív činu dosiaľ nie je známy, dodal. Ako však následne informovala agentúra AFP, muž počas útoku zakričal „Allahu Akbar“ (v arabčine Boh je veľký), čo je pokrik, ktorým často sprevádzajú svoje útoky islamskí extrémisti.

Podľa AFP sa prípadom začala zaoberať francúzska protiteroristická prokuratúra, ktorá vyšetruje trestné činy súvisiace s terorizmom. Jej šéf Jean-Francois Ricard pre AFP uviedol len to, že „útočníkove slová“ naznačujú, že mal teroristický motív.
K útoku došlo v policajnej stanici vo francúzskom meste Rambouillet, približne 60 kilometrov od Paríža, povedal pre AFP nemenovaný zdroj z prostredia polície. Útočníka policajti postrelili a ten na následkom zranení podľahol.

Čin sa odohral v zabezpečenej vstupnej hale policajnej stanice o približne 14.20 h SELČ, uviedol pre AFP nemenovaný zdroj. Zosnulá policajná úradníčka (48) utrpela dve bodné rany v oblasti krku, dodal. Mala dve deti vo veku 13 a 18 rokov.
Útočník mal podľa zdroja AFP 36 rokov. Do Francúzska nelegálne pricestoval v roku 2009, následne však svoj pobyt zlegalizoval. Doposiaľ nebol „v hľadáčiku“ francúzskych bezpečnostných zložiek.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin na Twitteri uviedol, že smeruje na miesto činu. Podľa AP tam odcestovali aj ďalší vysokopostavení vládni predstavitelia vrátane francúzskeho premiéra Jeana Castexa.
Predseda francúzskej vlády Castex na Twitteri incident odsúdil ako „barbarský čin bezhraničnej krutosti“ voči „hrdinke každodenného života“.
Na Twitteri reagoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Nikdy sa nevzdáme a budeme pokračovať v boji proti islamistickému terorizmu,“ napísal Macron a zosnulú ženu identifikoval ako „Stephanie“.
Francúzsko sa stalo v ostatných rokoch dejiskom niekoľkých útokov islamských teroristov, pri ktorých zahynuli stovky ľudí./agentury/

X X X

Višňové dokončí Skanska. Diaľničný úsek D1 chce dostavať za rekordné dva roky

Najsledovanejšia stavba na Slovensku má ďalšieho zhotoviteľa. Skanska dostala zákazku, o ktorú sa uchádzala pred deviatimi rokmi. Národná diaľničná spoločnosť dnes odovzdala diaľničný úsek Lietavská Lúčka - Dubná Skala s tunelom Višňové spoločnosti Skanska. Tá sa zaviazala dokončiť stavbu za dva roky a za cenu 255 miliónov Eur.
Podpis zmluvy na dostavbu úseku D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala

Podpisu zmluvy sa zúčastnil aj premér Eduard Heger (OĽaNO). Predseda národnej rady Boris Kollár (SME RODINA) aj minister dopravy Andrej Doležal (SME RODINA). Podľa premiéra je diaľničný úsek zdedenou stavbou po vládach Roberta Fica a Petra Pellegriniho.

„Toto dielo je výkladnou skriňou ich neschopnosti a babráctva. Tieto vlády boli vládami stagnácie a spánku. Slová našej hymny sú symbolické aj v tomto momente, kedy môžeme povedať, že Slovensko naozaj dlho spalo. Verím, že sa prebralo a vidíme to aj tu na tomto mieste, kde zástupcovia podpisujú zmluvu na dostavbu dôležitého úseku," povedal.
(Článok pokračuje pod obrázkom)

Je nutné vyčerpať eurofondy
Stavba 7,5 kilometrov dlhého tunela Višňové má veľký dopravný význam. Má odbremeniť preťaženú cestu pod hradom Strečno za Žilinou a znížiť tak nehodovosť v tomto úseku o 80%.

Višňové je dôležitým bodom diaľnice D1, ktorá má na severe spojiť západ s východom Slovenska. Vodiči nákladných áut by mali prejazdom cez tunel ušetriť 18 minút, vodiči osobných vozidiel 15 minút. Cesta by sa motoristom mala skrátiť o 9 kilometrov.
Stavba je financovaná z európskych fondov cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra. Eurofondy je nutné vyčerpať do roku 2023. Dovtedy by mala časť D1 Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala stáť. Pôvodný termín dokončenia uplynul v roku 2019.
Skanska sa prvý raz o zákazku na dostavbu diaľničného úseku uchádzala pred deviatimi rokmi.

Kto sa „nabalil“ na Višňovom:

Štát si ju vybral za zhotoviteľa ešte za pôsobenia ministra dopravy Jána Počiatka. Skanska už v roku 2012 ponúkala najnižšiu sumu. To však napadol Doprastav. Úrad verejného obstarávania jeho pripomienkam vyhovel.
Po víťazstve teda Skanska dostala obálku o vylúčení. Dôvodom však neboli námietky Doprastavu. ÚVO Skansku vylúčil pre veľké vzdialenosti medzi únikovými východmi z tunela. Skanska to síce úspešne napadla, no z tendra sa nakoniec vyradila a to dokonca spoločne s Doprastavom. Oboch od zákazky odstavili pre kartel, na ktorom sa podieľali v roku 2005.
Tieto okolnosti uvoľnili cestu tretiemu uchádzačovi Salini Impregilo – Dúha. Spolupráca nedopadla dobre. NDS zhotoviteľovi vyčítala predlžovanie termínu a zvyšovanie ceny. Konflikt vyvrcholil odchodom Salini Impregilo - Dúha zo stavby začiatkom roku 2019. NDS nemala žiadne náhradné riešenie a stavba chátrala dva roky.

Diaľničiari v roku 2020 vypísali novú súťaž. Prebiehala formou transparentného dialógu aj kvôli tomu, v akom bol stave Tunel Višňové. Všetky nejasnosti riešili otázkami a odpoveďami priamo počas súťaže. NDS chcela dosiahnuť, aby mali neúspešní kandidáti po vyhodnotení čo najmenší dôvod napadnúť víťaza. Termín dostavby by sa tým len predlžoval.
O zákazku sa okrem Skansky uchádzali Metrostav, združenie Strabag – Doprastav – Váhostav – TuCon, združenie Ferrovial Agroman Slovakia, Budimex S.A. Súťaž vyhrala Skanska vo februári 2021, aktuality.sk

X X X

EÚ a Švajčiarsko nedosiahli zlom v rokovaniach o novej rámcovej zmluve

Predstavitelia EÚ a Švajčiarska nedokázali ani počas piatkových rokovaní dosiahnuť potrebný zlom na ceste k dlhoodkladanej rámcovej dohode o spolupráci.Pripravovaná rámcová zmluva, na ktorej sa pracuje už 13 rokov, by mala zastrešiť celú škálu čiastkových dohôd medzi EÚ a Švajčiarskom.

Rokovania najnovšie uviazli v slepej uličke, ako Únia nesúhlasila s požiadavkou Švajčiaraka vylúčiť z rozhovorov tri kľúčové otázky, týkajúce sa štátnej pomoci, ochrany miezd a slobody pohybu.
„Z dohody zjavne nemožno vyčleniť tri takéto zásadné oblasti," uviedol hlavný hovorca EK Eric Mamer po schôdzke medzi šéfkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou a švajčiarskym prezidentom Guyom Parmelinom, ktorá prebehla v piatok v Bruseli.

Von der Leyenová zdôraznila, že dosiahnutie dohody si bude vyžadovať väčšiu flexibilitu oboch strán. „Pri rokovaniach sú tie posledné metre vždy najťažšie," uviedla šéfka eurokomisie. Aj Parmelin pripustil, že medzi oboma stranami stále existujú "podstatné rozdiely", avšak zdôraznil, že úsilie o dosiahnutie dohody bude ďalej pokračovať.

Z pohľadu EÚ boli rokovania o dohode so Švajčiarskom zavŕšené už v roku 2018, avšak Švajčiari stále požadovali ďalšie zmeny, takže k podpisu dohody napokon nedošlo. Rámcová zmluva by mala zastrešiť súčasných približne 120 bilaterálnych dohôd, ktoré v súčasnosti upravujú vzťahy medzi Švajčiarskom a EÚ, aktuality.sk

X X X

Vedci vyvinuli prvú vysokoúčinnú vakcínu proti malárii

Britskí vedci vyvinuli doposiaľ najúčinnejšiu vakcínu proti malárii na svete.
Výskumníci z Oxfordskej univerzity a ich spolupracovníci oznámili, že počas 12 mesiacov klinických testov dosahovala očkovacia látka s názvom R21/Matrix-M účinnosť 77 percent, informovala v piatok spravodajská stanica Sky News.
Žiadna z dosiaľ vyvíjaných vakcín nedosahovala účinnosť nad 75 percent, ktorú požaduje Svetová zdravotnícka
organizácia (WHO). Tím stojaci za jej vývojom dúfa, že nové antimalarikum bude schválené pre použitie do dvoch rokov.

Spoluautor predmetnej štúdie Adrian Hill z Jennerovho ústavu so sídlom v Oxforde uviedol: „Vďaka nášmu obchodnému partnerovi, Indickému sérovému inštitútu, ktorý sa zaviazal vyrábať v nadchádzajúcich rokoch najmenej 200 miliónov dávok ročne, môže mať táto vakcína významný vplyv na verejné zdravie, ak bude schválená."

Hill si je podľa vlastných slov „veľmi istý" tým, že účinnosť novej očkovacej látky sa môže v ďalšej fáze klinického testovanie ešte zvýšiť. „Zistili sme, že ak sa vakcína podá tesne pred obdobím malárie, dochádza k približne desaťpercentnému zlepšeniu jej účinnosti," povedal Hill s tým, že vakcínu čaká finálna testovacia fáza.

Na maláriu ročne zomrie viac než 400.000 ľudí, väčšinou detí v subsaharskej Afrike. Napriek tomu, že sa v priebehu rokov skúšalo mnoho vakcín, žiadna ešte nesplnila požadované parametre. Klinické testy vakcíny R21/Matrix-M sa začali v roku 2019.
Malária je život ohrozujúca choroba spôsobovaná parazitmi, ktoré sa na ľudí prenášajú komármi. Hoci je možné tomuto ochoreniu predchádzať a liečiť ho, WHO odhaduje, že iba v roku 2019 bolo na celom svete 229 miliónov prípadov nákazy a 409.000 súvisiacich úmrtí, dopĺňa stanica BBC.
Malária sa začína príznakmi, ako je horúčka, prechladnutie a bolesť hlavy, pričom bez liečby sa môže rýchlo rozvinúť do závažného stavu, ktorý často vedie aj k smrti, aktuality.sk