Člen ukrajinské delegace po smrti. Odstraněn, protože zradil? Finančník Denis Kirejev, člen první ukrajinské vyjednávací delegace, byl v noci na sobotu zabit v centru Kyjeva. Podle deníku Ukrajinska pravda ho zastřelila ukrajinská civilní kontrarozvědka SBU, když se vzpouzel zatčení kvůli podezření ze zrady. Informace zatím nebyla oficiálně potvrzena. Podle vysoce postavených zdrojů z politických kruhů existovaly „jasné důkazy“ o Kirejevově zradě, včetně telefonických rozhovorů.

Na sociálních sítích kolují fotografie, na kterém má být údajně zachycen zastřelený Kirejev. Pravost snímků ale v tuto chvíli nelze potvrdit. Kirejev se účastnil pouze první várky rozhovorů, které se uskutečnily v pondělí 28. února na běloruských hranicích v Homelské oblasti. Při druhém jednání ve čtvrtek už v ukrajinské delegaci chyběl.

Na sociálních sítích se informace o Kirejevově smrti chopily účty napojené na ruskou propagandu. Ty tvrdí, že smrt neproběhla tak, jak píší ukrajinská média, a snaží se událost vykreslit jako „chladnokrevnou a bezdůvodnou popravu“.
Celoživotní bankéř 
O Kirejevově smrti informoval na Telegramu také ukrajinský bloger a poslanec Okelsandr Dubynskyj. „Jak se dostal do ukrajinské delegace pro jednání s okupanty? To se opravdu chci dozvědět od prezidentské kanceláře,“ napsal.

Odpověď na Dubynského otázku není z veřejně dostupných zdrojů jasná. Agentura Unian, která o jeho smrti později informovala také, napsala, že se primárně věnoval financím.
Kirejev mezi lety 2006 a 2008 pracoval ve společnosti SCM Finance, kde zastával pozici zástupce generálního ředitele. Poté pracoval pro rakouskou společnost GROUP  SLAV AG Klyuevs a byl členem dozorčí rady Ukreximbank. V letech 2010 až 2014 pracoval v Oschadbank a působil v několika investičních skupinách./agentury/

X X X

Putin: Vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou budeme považovať za útok

Akákoľvek krajina, ktorá vyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou sa priamo zapojí do ozbrojeného konfliktu s Ruskom, vyhlásil v sobotu Ruský prezident Vladimir Putin.
"Akýkoľvek pohyb v tomto smere budeme považovať za účasť tejto krajiny na ozbrojenom konflikte," povedal Putin počas stretnutia so zamestnancami ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot.

Šéf Kremľa zároveň dodal, že neplánuje v Rusku zaviesť stanné právo.
"Stanné právo by sa malo zaviesť iba v prípadoch, keď dôjde k vonkajšej agresii (voči Rusku)... momentálne sa to nedeje a dúfam, že sa ani nebude," povedal Putin.
NATO v piatok odmietlo výzvy ukrajinských činiteľov na zriadenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Západní spojenci však Putina varovali pred novými sankciami, ak nezastaví vojnové ťaženie na Ukrajine.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že jeho Aliancia nebude zasahovať do tohto konfliktu z obavy z priamych zrážok s Moskvou, ktoré by mohli prerásť do širšieho konfliktu, aktualizy.sk

X X X

OMBUDSMAN DR KŘEČEK KRITIZOVAL ZELENSKÉHO: POMÁHÁME NA ÚKOR VLASTNÍCH LIDÍ

Členům vlády premiéra Petra Fialy se nelíbí výrok ombudsmana Stanislava Křečka na adresu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ministři kritizují veřejného ochránce práv Stanislava Křečka kvůli jeho příspěvku na sociální síti Facebook.
Důvodem je Křečkův komentář k článku, který sdílel. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v něm uvedl, že Ukrajinci budou umírat kvůli slabosti NATO.

Křeček k tomu napsal, že se mu to přestává líbit. „Pomáháme, jak můžeme na úkor vlastních občanů a ještě se máme nechat urážet?“ napsal ombudsman.
Později svůj příspěvek smazal. Z reakce pro Seznam Zprávy je zřejmé, že si za svými slovy stále stojí. „Napsal jsem všechno, co jsem chtěl. Myslím si, že to nebylo vhodné ze strany pana prezidenta a nechci se k tomu vyjadřovat,“ uvedl Křeček a poté telefonát ukončil.

Prezident Zelenskyj se během ruské okupace Ukrajiny stal tváří ukrajinského odboje. Boje probíhají už desátý den a ruská armáda se snaží obsadit mimo jiné i města Charkov a Kyjev. Útočí přitom také na civilisty.

„Nepřijatelná vyjádření“
Členové vlády premiéra Petra Fialy (ODS) tuzemského veřejného ochránce práv zkritizovali. Křeček, který se stal ombudsmanem před dva roky za vlády premiéra Andreje Babiše (ANO), podle nich v této funkci nikdy být neměl. Odvolat ho však nelze.

„Veřejný ochránce práv pan Křeček už asi zapomíná, jaký úřad zastává! Jeho vyjádření na adresu prezidenta Zelenského považuji za nepřijatelná,“ uvedl pro Seznam Zprávy ministr práce a sociálních věcí (KDU-ČSL) Marián Jurečka.
„Pan prezident Zelenskyj ukazuje svým osobním příkladem, že je ochránce práv lidí v jeho zemi a ty osobně brání,“ doplnil.
Ministr vnitra Vít Rakušan (Starostové) pak uvedl, že vláda řeší i akutní problémy Čechů a rozhodně nevytváří dilema, že se bude „buď starat o uprchlíky z Ukrajiny nebo o vlastní občany“.
„Prezident Zelenskyj vede svůj národ v hrdinské válce proti agresorovi. Čelí najatým vrahům. A my ho budeme z klidu své kanceláře, s krásným platem a od dobré kávy kritizovat? To je opravdu odvážný postoj,“ doplnil Rakušan.

Předsedkyně TOP 09 a šéfka Poslanecké sněmovny Markéta Pekarová Adamová pak na sociální síti Twitter napsala, že je jí líto každého, kdo je schopný uvažovat o tom, že pomáhají uprchlíkům z Ukrajiny na úkor Čechů.
„Staráme se o Ukrajince, protože v důsledku ruské agrese a zločinů Putina, přišli o všechno. Je výsada jim pomoct a jsem ráda, že to tak u nás vnímá většina,“ uvedla Pekarová Adamová./agentury/

X X X

Ukrajina: Čečenský vodca Kadyrov potvrdil zabitie dvoch svojich bojovníkov

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov potvrdil, že v bojoch proti ukrajinským "nacionalistom" boli zabití dvaja z jeho mužov a šesť ďalších utrpelo zranenia. V utorok o tom informovala nemecká tlačová agentúra DPA.
„Áno, ľudia vo vojne umierajú a túto životnú dráhu si oni vybrali," uviedol o dvoch mŕtvych čečenských vojakoch. Čečensko je autonómna republika Ruskej federácie v severnom Kaukaze.

Kadyrov, ktorého podporuje Kremeľ, je prvým predstaviteľom na ruskej strane, ktorý oznámil počet obetí počas útočenia na Ukrajine. Rusko ju napadlo minulý týždeň 24. februára.
Ministerstvo obrany v Moskve cez víkend prvýkrát priznalo, že medzi ruskými vojakmi sú obete na životoch, ale zatiaľ odmieta poskytnúť ich počet.
Ukrajina však tvrdí, že zabitých už bolo vyše 5700 ruských vojakov. Tento údaj sa nedá nezávisle overiť, pripomenula DPA.
Kadyrov hovoril vo svojom vyhlásení o "vojne", pričom Moskva zatiaľ opisovala inváziu ako „špeciálnu vojenskú operáciu" zameranú na „demilitarizáciu a denacifikáciu" Ukrajiny.

Do takzvanej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine sa teda medzičasom zapojili aj oddiely vyslané súčasným vodcom Čečenska Kadyrovom, oddaným spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina.
Kadyrov ešte predtým vyhlásil, že v súčasnej situácii "chce" ísť na Ukrajinu asi 12-tisíc čečenských bojovníkov. Neskôr potvrdil, že už na Ukrajine bojujú a „nemajú jediný škrabanec", písali tlačové agentúry v pondelok 28. februára, aktuality.sk

X X X

Putin a Lukašenko hovorili o prístupe Bieloruska k Baltskému moru

Pobaltské krajiny Estónsko, Litva a Lotyšsko sú znepokojené.
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok uviedol, že hovoril so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom o záujme Bieloruska získať prístup k Baltskému moru.

„Dnes som hovoril s bieloruským prezidentom o tejto veci. Naši bieloruskí priatelia majú záujem o to, byť prítomní v Baltskom mori, majú záujem o vybudovanie vlastného prístavného zariadenia. Podporujem to," uviedol Putin počas ceremónie odhalenia nového ruského trajektu. Putin sa na ceremónii nezúčastnil osobne, jeho prejav zaznel prostredníctvom televízneho prenosu.
Ruský prezident zároveň vyzval účastníkov ceremónie, aby poskytli pomoc pri uskutočnení tohto cieľa.

„Týka sa to rôznych lokalít či stavieb, kde by naši bieloruskí priatelia mohli svoje možnosti naplniť. Nepôjdem do detailov. Toto nie je dôležité iba pre Bielorusko, ale tiež pre budovanie našej infraštruktúry. Týka sa to aj našich záujmov, preto vás žiadam, aby ste podporili túto iniciatívu," vyhlásil Putin.

Televízia CNN poukazuje na to, že Bielorusko je vnútrozemská krajina, a preto nie je jasné, aké kroky chce Rusko podniknúť pre zabezpečenie prístupu k Baltskému moru. Ruská exkláva Kaliningrad, ktorá sa nachádza medzi Poľskom a Litvou, však leží na pobreží Baltského mora, pripomína CNN.
Pobaltské krajiny Estónsko, Litva a Lotyšsko, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie, patria medzi krajiny najviac znepokojené Ruskou inváziou na Ukrajinu, aktuality.sk

X X X

Srbi na demonštrácii v Belehrade podporili vojnu Ruska proti Ukrajine

Zhromaždení ľudia skandovali: Srbi - Rusi, naveky bratia.
Približne tisíc demonštrantov sa v piatok zhromaždilo v srbskom hlavnom meste Belehrad a podporilo inváziu Ruska na Ukrajine. Demonštranti skandovali heslá proti NATO a chválili ruského prezidenta Vladimira Putina.
Zhromaždení ľudia skandovali "Srbi - Rusi, naveky bratia", pričom pochodovali cez centrum Belehradu, svietili cestnými svetlicami a mávali ruskými vlajkami.

„Ukrajinu oslobodzujú od neonacistov. Rusi - naši bratia - oslobodzujú Ukrajinu a dúfajme, že aj svet," povedal 22-ročný ochrankár Nikola Babič.

Obe krajiny, Srbsko aj Rusko, spájajú celé stáročia bratské vzťahy - sú to slovanské národy a majú spoločnú pravoslávnu vieru a hlboké politické väzby.
Kým väčšina Európy odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu, mnoho ľudí v Srbsku stále podporuje Moskvu a štátne médiá v posledných dňoch obhajujú Putinove kroky.
Srbský prezident Aleksandar Vučič lavíruje, odkedy Rusko minulý týždeň začalo útočiť na Ukrajinu. Vučič oficiálne vyjadril v OSN nesúhlas s inváziou, ale doma odmietol Kremeľ odsúdiť.

Rusko ovláda ropný a plynárenský priemysel balkánskej krajiny a má právo vetovať rozhodnutia v OSN, čo pomohlo zablokovať formálne uznanie srbskej separatistickej provincie Kosovo, píše AFP.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska po tom, čo NATO v roku 1999 podniklo bombardovanie - bol to prvý zásah aliancie proti zvrchovanému štátu, ktorým sa ukončila vojna medzi Srbskom a etnickými albánskymi povstalcami, aktuality.sk

X X X

Putin promluvil před stevardkami. Napadnout celou Ukrajinu bylo správné

Šéf Kremlu před stevardkami největší ruské letecké společnosti Aeroloft povídal o rozhodování napadnout Ukrajinu, jaderných zbraních na Ukrajině i harmonogramu ruského generálního štábu. Hlavní část plánu je dle něj dokončena.

Za naprosto správné považuje ruský prezident Vladimir Putin rozhodnutí neomezovat takzvanou speciální vojenskou operaci na Ukrajině jen na oblast Donbasu. Tvrdí, že ruské jednotky už zničily skoro všechnu ukrajinskou vojenskou infrastrukturu, protivzdušnou obranu prý prakticky zlikvidovaly. Šéf Kremlu to podle agentur řekl na setkání s ruskými stevardkami z největší ruské letecké společnosti Aeroflot, kterou tvrdě postihly západní sankce.

Podle Putina bylo rozhodnutí o invazi na Ukrajinu těžké. Prý ho k tomu přivedly snahy Kyjeva získat jaderný status. „Za oceánem jim pomohou a v tom okamžiku se naším protivníkem stane NATO,“ cituje ruskojazyčná verze BBC Putina.

Důkazem toho, že se Ukrajina snaží získat jaderné zbraně, bylo pro Putina vystoupení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na bezpečnostní konferenci v Mnichově 19. února.
BBC uvádí, že Zelenskyj v projevu nemluvil o vývoji jaderných zbraní. Pohrozil ale, že by Ukrajina mohla vypovědět dohody uzavřené na základě Budapešťského memoranda, v němž Rusko, USA a Británie slíbily v roce 1994 Ukrajině bezpečnost výměnou za to, že se vzdala jaderných zbraní z dob Sovětského svazu.

Operace na Ukrajina jinak dle Putina probíhá podle harmonogramu ruského generálního štábu. Úkolem ruské armády na Ukrajině bylo podle ruského prezidenta zničit její vojenskou infrastrukturu a tato část operace je podle jeho názoru „prakticky dokončena“, řekl dle ruskojazyčné BBC.

Ujistil také, že není v plánu k účasti na nepřátelských akcích na Ukrajině zapojit mladé brance.
Vyjádřil se také k bezodletové zóně nad Ukrajinou. „Jakýkoli pohyb tímto směrem budeme považovat za účast v ozbrojeném konfliktu země, z jejíhož území budou vytvářeny hrozby pro naše vojáky.“
Západní sankce přirovnal k „vyhlášení války“, Rusko nicméně „rozvine vnitrostátní leteckou dopravu a postaví vlastní letadla.“
Vladimir Putin se rozpovídal také o Banderovcích, tedy bývalém nacionalistickém hnutí 20. let 20. století, které hlásalo ideu samostatné Ukrajiny, nezávislé na Polsku a SSSR. Jejich existence je dodnes opředená mýty.

„Tito bandité a neonacisté lidi bohužel nešetří. Dokonce střílejí své vlastní vojáky, kteří nechtějí klást ozbrojený odpor. I taková fakta máme. Tito nacionalisté, Banderovi lidé, střílejí své vojáky,“ řekl Putin dle BBC. Putin invazi na Ukrajinu, o níž mluví jako o speciální vojenské operaci, obhajuje potřebou chránit ruskojazyčné obyvatelstvo na východě Ukrajiny i vlastní zájmy Ruska. Jejím cílem je prý Ukrajinu demilitarizovat a denacifikovat./agentury/

X X X

Dostál odniesol NAKA trestné oznámenie na Putina. Pridal k nemu aj Harabina

Poslanci z klubu SaS a strany OKS podali v piatok trestné oznámenie na predstaviteľov Ruskej federácie v súvislosti s inváziou na Ukrajine. Týka sa viacerých trestných činov ako genocída či terorizmus. Podali ho na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA). Trestné oznámenie podali aj na bývalého šéfa Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina v súvislosti s podporovaním ruskej agresie.

„Na Ukrajine prebieha agresívna vojna, ktorú rozpútalo Putinovo vojsko tým, že napadlo svojho suseda. Ozýva sa proti tomu svetová verejnosť a vlády, ktoré podávajú na medzinárodný tribunál podania proti Ruskej federácii. My sme sa rozhodli podať trestné oznámenie na neznámych páchateľov na čele s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom, pretože máme podozrenie, že mohlo prísť k trestným činom, ktoré sú trestné stíhateľne aj podľa slovenského Trestného zákona,“ uviedol poslanec z klubu SaS a šéf OKS Ondrej Dostál.

Dodal, že chcú Slovensko pridať ku krajinám, v ktorých začali generálne prokuratúry trestné stíhanie vo veci možných zločinov ruských okupantov na Ukrajine. Na Slovensku však podľa neho nemáme generálneho prokurátora, od ktorého možno očakávať, že bude sám iniciovať stíhanie. Doplnil, že oznámenie podali s predsedníčkou Ukrajinsko-slovenskej iniciatívy Ľudmilou Verbickou a podpísali ho viacerí aktivisti, poslanci klubu SaS a ďalší poslanci.

Trestné oznámenie na predstaviteľov Ruska podali pre podozrenie zo spáchania trestných činov ako genocída, teroristický útok, neľudskosť či používanie zakázaného bojového prostriedku a nedovolené vedenie boja. Hoci k skutkom nedošlo na Slovensku, odvoláva sa Dostál na Trestný zákon a možnosti posudzovať trestnosť taxatívne vymedzených trestných činov aj vtedy, ak skutok spáchal mimo územia SR cudzinec, ktorý nemá na území Slovenska trvalý pobyt.

„Ide o zásady tzv. ochrany a univerzality. V našom prípade je rozhodujúca zásada univerzality. Zabezpečuje, že taxatívne stanovené trestné činy budú postihované bez ohľadu na skutočnosť, že sa bezprostredne nedotýkajú záujmov SR, ale na ich ochrane sme sa zaviazali príslušnými medzinárodno-právnymi záväzkami,“ píše sa v trestnom oznámení. Osobitne možno podľa autorov oznámenia poukázať najmä na trestné činy proti mieru a ľudskosti./agentury/

X X X

Zúfalá dcéra v Charkove, mama v Moskve: Neverí mi, že nás ostreľujú

Oleksandra sa spolu so svojimi štyrmi psami od začiatku ostreľovania východoukrajinského Charkova ruskými vojskami ukrýva v kúpeľni svojho bytu. Dvadsaťpäťročná žena pravidelne volá svojej matke, ktorá žije v Moskve. V rozhovoroch ju ale nedokáže presvedčiť o nebezpečenstve, ktoré jej hrozí, a to ani keď jej posiela videá ťažko ostreľovaného rodného mesta.
„Keď som počula prvé výbuchy, vybehla som z domu, aby som psy dostala z ich kotercov. Ľudia panikárili, opúšťali autá. Strašne som sa bála,“ hovorí serveru BBC. „Nechcela som rodičov vystrašiť, ale priamo som im povedala, že umierajú civilisti a deti,“ hovorí. „Ale aj keď sa o mňa boja, stále tvrdia, že sa to najskôr stalo omylom, že by ruská armáda nikdy necielila na civilistov. Že to sú Ukrajinci, ktorí zabíjajú vlastných ľudí,“ dodáva.

Mať na Ukrajine príbuzných, ktorí žijú za hranicami v susednom Rusku, nie je ničím neobvyklým. Niektorým ľuďom sa podobne ako Oleksandre stáva, že majú ich príbuzní úplne odlišné chápanie terajšieho konfliktu. Ukrajinka verí, že to za to môžu správy z prísne regulovaných ruských štátnych médií.

Oleksandrina matka podľa svojej dcéry len opakuje to, čo počuje na kanáloch ruských štátnych televíznych staníc. „Naozaj ma vydesilo, keď moja mama presne citovala ruskú televíziu. Len ľuďom vymývajú mozgy. A ľudia im veria,“ pokračuje.
„Moji rodičia chápu, že sa tu odohráva nejaká vojenská akcia. Ale hovoria, že Rusi prišli, aby nás oslobodili. Že nič nezničia, nedotknú sa nás. Že sa zameriavajú iba na vojenské ciele,“ vysvetľuje Oleksandra, zatiaľ čo v Charkove pokračuje ostreľovanie.

V ten istý deň ale na ruských štátnych televíznych kanáloch nebola jediná zmienka o raketách, ktoré dopadajú na charkovské obytné štvrte, o civilných obetiach, ani o štyroch ľuďoch, ktorí zomreli, keď čakali v rade na vodu. Ruské médiá tvrdia, že ukrajinským civilistom zo strany ruských ozbrojených síl nič nehrozí – ohrozujú ich ukrajinskí nacionalisti, ktorí civilistov používajú ako ľudské štíty.

Za vojnu, ktorú označujú ako špeciálnu osloboditeľskú operáciu, je podľa ruských štátnych médií zodpovedná Ukrajina a jej agresia. Akékoľvek ruské spravodajské médium, ktoré v tejto súvislosti použije slová vojna, invázia alebo útok, riskuje, že ho zablokujú ruské regulačné orgány za „úmyselné rozširovanie falošných informácií o akciách ruských armádnych príslušníkov“ na Ukrajine.
Niektorí Rusi v proteste proti vojne vyšli do ulíc – ale ani tieto demonštrácie sa na obrazovkách hlavných štátnych staníc neobjavili.

Kyjevský reštauratér Mychajlo nemal čas ani chuť pozerať oficiálne ruské spravodajstvo o invázii. Keď sa začalo ostreľovanie ukrajinskej metropoly, spolu s manželkou sa sústredili hlavne na to, ako ochrániť svoju šesťročnú dcéru a dojča. Deti sa v noci budili za zvukov explózií a neboli na utíšenie. Rodina sa rozhodla, že sa presunie na okraj Kyjeva a potom utečie do zahraničia.

Odcestovali do Maďarska, kde Mychajlo nechal svoju ženu a deti a vrátil sa späť na západ Ukrajiny, aby pomohol vo vojnovom úsilí.
Prekvapilo ho, že sa mu neozval jeho otec, ktorý pracuje v kláštore neďaleko Nižného Novgorodu v centrálnom Rusku. Otcovi preto zavolal a popísal mu, čo sa deje. Otec mu na to odpovedal, že to nie je pravda; žiadna vojna nie je – Rusi v skutočnosti zachraňujú Ukrajinu pred nacistami.

Mychajlo povedal, že vedel, akú silu má ruská propaganda. Keď to ale počul od vlastného otca, zničilo ho to.
„Môj vlastný otec mi neverí, aj keď vie, že tu som a vidím všetko na vlastné oči. A moja mama, jeho bývalá manželka, si tým prechádza tiež. Schováva sa s mojou babičkou v kúpeľni, kvôli ostreľovaniu,“ dodal.

A ďalší príbeh: Anastasijini rodičia bývajú v malej dedinke 20 kilometrov od samozvanej Doneckej ľudovej republiky, ktorú ovládajú proruskí povstalci. Dedina je pod kontrolou Kyjeva, ale na ich obrazovke neustále beží ruská štátna televízia. Dokonca majú hodiny nastavené na moskovský čas, čo je odkaz na sovietsku minulosť.

Keď Anastasiju ráno 24. februára v Kyjeve zobudil zvuk sirén, vedela, ako budú rodičia reagovať. „Moja mama bola prvý človek, ktorému som o piatej ráno zavolala, keď som zmätená vyskočila z postele. Bola prekvapená, že jej volám a znela naozaj pokojne, skoro bezstarostne,“ hovorí korešpondentka BBC, ktorá sa do Kyjeva presťahovala pred desiatimi rokmi.
„Znovu som mame volala. Povedala som jej, že sa bojím. ‚Neboj sa‘, odpovedala mi upokojujúco. ‚(Rusko) nikdy nebude bombardovať Kyjev‘,“ rozpráva Anastasija. Matke povedala, že Kyjev už predsa bombardujú.

„Povedala som jej, že umierajú civilisti. ‚Ale ti umierali aj tu, Ukrajina zaútočila na Donbas,‘ odpovedala mi so smiechom. Na chvíľku som nemohla dýchať. Počuť vlastnú mamu, ako to hovorí s takou krutosťou, mi jednoducho zlomilo srdce,“ dodáva./agentury/

X X X

Pastor sa ujal rómskych utečencov. Jeho ľudí odmietli previezť, pomoc prišla z Česka

Z hraničného priechodu vo Veľkých Slemenciach zváža ľudí do pastoračného centra. Niektorých odmietli odviezť. Majú ukrajinský pas, sú zo slabších rodinných pomerov.
PAVLOVCE NAD UHOM: Pastoračné centrum sa stalo útočiskom ukrajinských Rómov, ktorí prešli na Slovensko cez hraničný priechod vo Veľkých Slemenciach. Do približne 17 kilometrov vzdialených Pavloviec nad Uhom ich tam priváža s dobrovoľníkmi pastor Apoštolskej cirkvi Marek Gombár.

Po začiatku bojov v susednej krajine mal zobrať z hranice rodinu pastora z Užhorodu a ešte jednu rodinu. Napokon za týždeň pomohol približne 350 ľuďom. Deti s matkami sedeli v zime hodiny na obrubníkoch, pretože na začiatku vlny na hranici chýbali stany a márne čakali, či ich niekto odvezie preč.
Útočisko v modlitebni

Nedokončená budova v obci nepripomína pastoračné centrum, z diaľky vyzerá ako rodinný dom. Na dvore sa hrajú deti, ktoré spolu s matkami odišli zo svojich domovov. Vo vnútri sú ženy s malými deťmi. Posedávajú na stoličkách, diskutujú, niektoré zametajú a upratujú priestory. Dokopy je ich približne päťdesiat ľudí.

Obrovská miestnosť slúži bežne ako modlitebňa, na stene visí obrovský kríž. V ďalšej, kde sa inokedy hrávajú najmenší, vznikol sklad. V kuchyni pripravujú polievku, na stoloch je chlieb, maslo a syr. Na chodbe sú uložené hygienické a dezinfekčné potreby a lieky. Vznikol dvanásťčlenný tím, ktorý sa stará o týchto utečencov.

Stanislav Tolnaj je pastor, pôsobiaci v Michalovciach a prišiel pomôcť. „Marek je na hraniciach. Našiel tam v stane 28 ľudí, tak zariaďuje ich prevoz sem,“ hovorí Tolnaj. Ide medzi ľudí, rozpráva sa s nimi, pohladí deti. „Musíme si pomáhať. Sú to ľudia, ako my. Síce máme trochu problém s komunikáciou, ale všetko sa dá zvládnuť. Hoci sme my aj oni Rómovia, majú iný dialekt. Niektorí však vedia po maďarsky alebo čo to po slovensky. Dorozumieme sa,“ konštatuje michalovský pastor.
Nemali postele ani deky

Pastoračné centrum bolo naposledy prázdne pred týždňom vo štvrtok. Zmenilo sa to neskoro večer, kedy sa začalo zapĺňať prvými rómskymi utečencami. Zo štvrtka na piatok ich už bolo päťdesiat.
„Pôvodne som išiel po rodinu pastora z Užhorodu, s ktorým sa poznáme desať rokov. Spolu s ním mala prísť aj jedna rodina. Prišiel som na hranicu a našiel sedieť rómske matky s deťmi na ulici. Vonku a v mraze. Nevedeli, čo majú robiť. Boli tam od skorého rána, ja som prišiel na hranicu okolo jednej popoludní,“ hovorí Marek Gombár.

„Bol to smutný pohľad, vidieť vlastnú krv takto trpieť. Strápené matky s malými deťmi.“
Postupne začali matky s deťmi voziť do pastoračného centra. Trvalo to celú noc. Navarili im, pripravili niečo na spanie, no neboli na to uspôsobení. Nemali postele ani deky. Deti spali na laviciach, kde inokedy sedia ľudia počas bohoslužieb.

„Na druhý deň sme sa už takto starali o 150 ľudí. Ľudia z obce, veriaci aj neveriaci, Rómovia aj Nerómovia začali prinášať jedlo, veci na oblečenie, hygienické potreby aj peniaze. Keď som na sociálnu sieť napísal, že potrebujeme deky, oslovili nás z iných miest a doniesli deky, jogurty, mlieka či lieky,“ hovorí o spolupatričnosti ľudí.
V obci sa spojili všetci, pomáha aj starosta, Arcidiecézna charita i Rímskokatolícka farnosť sv. Jána Krstiteľa v Pavlovciach nad Uhom.

Autobusy neprišli
Z hraníc odvážajú matky s deťmi, ktoré sú bez peňazí a mnohé nevedia, čo s nimi bude. Doteraz sa v pastoračnom centre vystriedalo 350 ľudí. Väčšina z nich už odišla do susednej Českej republiky. Niektorí zostali deň-dva, iné ženy sa zdržali v Pavlovciach dlhšie.

„Rodiny sa rozdelili, keď odchádzali z domova. Časť prešla cez priechod Veľké Slemence, ďalší to skúsili vo Vyšnom Nemeckom, iní sa rozhodli pre maďarské hranice. Snažíme sa ich spojiť. Do neznáma nechcú ísť samé. Vedia, že sestra je v Maďarsku, a tak ideme po ňu. Až potom nasadnú do autobusu a odídu,“ konštatuje Gombár.

Nepríjemné prekvapenie zažil, keď spočiatku zistil, že "jeho" ľudí nikto nechce odviezť. Dostali prísľub, že ich odvezú na miesto, kde sa budú môcť dlhodobo ubytovať. Do prvého autobusu ich však nezobrali. „Vraj ich nechceli rozdeliť. Povedali im, že sú na ceste ďalšie dva. Vôbec však už pre nich neprišli. Ale veď aj oni sú Ukrajinci utekajúci pred vojnou. Chápem, že ide o sociálne slabšie skupiny, ale sú to ľudia.“ A ani nedodá, že takmer výhradne rómske ženy a deti.

Je to len začiatok
Na druhý deň sa jeho tímu podarilo vybaviť autobus, ktorý 60 ľudí odviezol do Čiech. Neskôr pastoračné centrum kontaktovali organizácie, ktoré sa dozvedeli o našej pomoci prostredníctvom sociálnych sieti.
„Pýtali sa, či nám pomôže, ak sem pošlú autobusy a ľudí odvezú do Českej republiky. Najprv odišlo 120 ľudí, ešte v ten istých deň ďalších 75 a o polnoci ďalších 56. Sprostredkovali sme aj malé rodinné prepravy, takto od nás odišlo 20 utečencov.“ Gombár chodí priebežne na hranicu, opäť našiel ďalších 28 ľudí, ktorým zabezpečoval odvoz do centra.

„Toto je len začiatok. V Užhorode je osada Radvanka, kde žije 8-tisíc Rómov. Očakávame teda, že časť príde na Slovensko. Získavame skúsenosti, a tak zrejme už väčšina ľudí k nám ani nebude musieť prísť. Na hranici ich budú čakať autobusy, ktoré ich rovno odvezú do Českej republiky. Zoberiem k sebe tých, ktorí ešte na niekoho potrebujú počkať,“ organizuje Gombár.

Spia v sklade
Pastor rodinu za ten čas poriadne ani nevidel. Musel si zobrať dovolenku, pretože má riadne zamestnanie, pracuje s viacerými misionármi na preklade rómskej biblie. Prvé dni spal dve až tri hodiny spolu s ďalším v detskej besiedke, ktorá momentálne slúži ako sklad vecí.
„Vytvorili sme tu celkom dobre fungujúci tím. Potrebovali by sme však koordinátora, ktorému by sme pomáhali. Na takéto niečo nie sme pripravení, prijali by sme rady alebo nejaké školenie, ako pomáhať lepšie.“

Na hraniciach to už podľa neho v súčasnosti funguje lepšie, ako tomu bolo na začiatku. Sú tam vykurované stany a je aj zabezpečený prevoz. Pastor je rozhodnutý pomáhať, pokiaľ to bude možné a potrebné.
„Keď od nás matky s deťmi odchádzajú, majú slzy v očiach. Veľmi nám ďakujú. A ja som spokojný, že som im pomohol.“
Pomoc prišla z Čiech

Prevoz rómskych utečencov z Pavloviec nad Uhom zabezpečil dobrovoľník z iniciatívy Češi pomáhajú Jaroslav Miko. Za najväčší problém považuje prevoz týchto ľudí, nikto to doteraz neriešil.
„Volal mi pastor, že nemusíme posielať autobus, pretože dostali ponuku. Na druhý deň ma opäť kontaktoval s tým, že týchto Ukrajincov napokon nezobrali,“ konštatoval Miko.

Do Pavloviec poslali dva autobusy, ďalšie dva po ľudí do Sabinova. Odvážajú ich do Vyšnej Lhoty, kde je registračné stredisko. „Tam smerujú všetci, ktorí nemajú zázemie v Českej republike,“ dodal Miko. Po príchode do Čiech utečencom iniciatíva pomáha ubytovať sa.

Česi neprišli s prázdnymi rukami, priniesli aj lieky či hygienické potreby. Ľudia na pomoc čakali už na ceste, s taškami v rukách. Verili, že pôjdu do lepších podmienok.
Problémom nebola ani jazyková bariéra, pretože iniciatíva zobrala so sebou aj tlmočníčku, aktuality.sk

X X X

Premiér Heger: Budeme musieť zmeniť závislosť od surovín z Ruska

Treba sa rozprávať o zmene závislosti od surovín z Ruska. Súčasťou diskusií o ďalších sankciách voči Rusku bude v najbližších dňoch aj strategická závislosť či odpojenie všetkých ruských bánk od systému SWIFT. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to povedal premiér Eduard Heger (OĽANO).

Premiér zdôraznil potrebu prijatia ďalších sankcií. „Ešte stále čerpáme suroviny z Ruska, to je tiež ešte oblasť, do ktorej sa dá ísť, ak sa na nej dohodneme,“ skonštatoval s tým, že už uvalené sankcie majú tiež svoj „dobeh“. Cieľom je podľa neho vyslať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi signál, že ho budeme musieť ekonomicky úplne izolovať. „Vidíme, že Putin neustupuje, budeme musieť pokračovať v rokovaniach,“ dodal. Heger súhlasí, aby sa ďalšie sankcie zavádzali aj pre Bielorusko.
V súvislosti so stopnutím nákupu ropy a plynu od Ruska povedal, že otázkou je skôr zabezpečenie ďalšej zimy. Súčasnú situáciu by sme podľa neho mali zvládnuť. „Zvládneme to, už sme o tom diskutovali na vláde, máme pripravené alternatívne plány. V rámci Európy by sme to tento rok do jesene bez problémov vedeli zvládnuť. Diskusia sa uberá skôr z hľadiska strategickej závislosti, čiže ako ju zmeniť,“ dodal.

Ochranu našej východnej hranice podľa premiéra posilnilo zaktivizovanie členských štátov NATO do plnej pohotovosti. Posunuli sa rokovania v súvislosti s predsunutou prítomnosťou vojsk na našom území. Heger súhlasí, že SR v minulosti podcenila financovanie obrany, v dôsledku čoho nemáme zmodernizovanú techniku.

V reakcii na natretie bratislavského vojenského pamätníka Slavín modrou a žltou farbou povedal, že „takéto veci určite nie je potrebné robiť“. Ťažko podľa neho povedať, či išlo o nejakú iniciatívu alebo cieľavedomú provokáciu. „Emócie sú vybičované, netreba na každú emóciu hneď prehnane reagovať, treba to dať do poriadku,“ povedal s tým, že sa treba sústrediť na pomoc Ukrajine.

Ukrajina potrebovala silný politický signál na svoju požiadavku vstúpiť do EÚ. Teraz ide podľa premiéra o to, ako ho pretaviť do konkrétnych krokov. „Intenzívne sa na tom pracuje v rámci členských štátov EÚ a Európskej komisie. Len čo to budeme mať, predstavíme to,“ povedal.

V súvislosti so zdržanlivosťou NATO pri zriadení bezletovej zóny nad Ukrajinou premiér povedal, že „na stole je všetko“. Treba však podľa neho hovoriť o postupnosti krokov. Dodal, že zriadenie bezletovej zóny je predposledný krok. „Pretože vieme, že krajiny NATO by sa museli priamo zapojiť do konfliktu,“ priblížil s tým, že sa eskalujú politicko-ekonomické sankcie.
Nemyslí si, že Putin si trúfne na útok na Pobaltie. Podľa Hegera na to nie je pripravený a ani by to nezvládol vzhľadom na mobilizáciu NATO.
Premiér tiež uviedol, že nemáme právo vstupovať do mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. „Toto musíme nechať na ukrajinských občanoch, aby sa rozhodli, čo urobia,“ povedal s tým, že treba vytvárať tlak, aby mierové rokovania nastali. Vidí nádej, že sa obe strany budú vedieť dohodnúť, no nebude to ľahké vzhľadom na veľké odhodlanie Putina./agentury/

X X X

Krúpa vytýka protifašistickým bojovníkom, že mlčia k Ukrajine. Strieľa vedľa

Juraj Krúpa (OĽaNO) vytýka protifašistickým bojovníkom, že nereagovali na situáciu v Ukrajine. Tí však odmietli vojnu už minulý týždeň.
Poslanec Juraj Krúpa (OĽaNo) sa v piatok večer obrátil na sekretariát Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB). Vytýka im, že organizácia sa nevyhranila voči agresii Ruska v Ukrajine.

„Vážení pán predseda slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Prekvapuje mlčanie vás osobne a súčasne mlčanie vašej organizácie preto ze som počas siedmych dní k ruskej agresie voči Ukrajine nezaregistroval vaše jednoznačne stanovisko, presnejšie žiadne stanovisko voči tomuto bezprecedentnemu aktu vojenskej agresie jednej krajiny voči inej,“ napísal predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť doslovne.
Verí, že zväz, ktorí združuje veterátov druhej svetovej vojny a odporcov akejkoľvek vojny, „prelomí mlčanie a jasne a nednoznačne odsúdi barbarský akt“.

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov však stanovisko zaujal už v piatok 25. februára.
„Slovenský zväz protifašistických bojovníkov vyjadruje ľútosť a zásadný nesúhlas s napadnutím Ukrajiny. Ani oprávnené obavy z rozširovania NATO, definujúceho Rusko ako hrozbu, nepovažujeme za akceptovateľné zdôvodnenie invázie na územie Ukrajiny. Pozemný i vzdušný útok ruskej armády je zločinom proti mieru. Proti mieru, ktorý nám slávna Červená armáda priniesla pred 77 rokmi,“ reagoval zväz.

Ďalej zväz vyhlasuje, že bude vždy „uchovávať a pripomínať hrdinstvá ruských, ukrajinských či bieloruských vojakov. "Našich osloboditeľov od fašizmu v roku 1945. O to viac pociťujeme, že agresia Ruskej federácie proti bratskému slovanskému národu je v rozpore s naším záväzkom chrániť ich pamiatku a historickú pravdu o oslobodení Slovenska,“ pokračujú antifašisti vo vyhlásení.

„SZPB dlhodobo odsudzuje oslavovanie prisluhovačov nemeckého nacizmu na Ukrajine i v pobaltských štátoch, banderovcov a jednotiek SS, podieľajúcich sa na vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, vyvražďovaní Židov a ostatných nevinných ľudí. A to aj na Slovensku. Vojna nie je riešením!!! Usilujeme sa o mierový život bez vojen,“ tvrdí zväz.
Pripája sa k výzvam, aby Rurská federácia zastavila vojenské akcie a stiahla svoju armádu z územia Ukrajiny.

„Je potrebné využiť OBSE a OSN a pre deeskaláciu sa vrátiť k opatreniam na budovanie vzájomnej dôvery, vrátane realizácie dohôd o zabezpečení moderných menšinových práv pre Rusov na Ukrajine a skutočných zmlúv o obmedzení zbrojenia a odzbrojení,“ píše sa v stanovisku SZPB. Zväz „z podstaty svojho poslania zastáva jednoznačne protivojnový postoj“ a odmieta riešenie problémov medzi krajinami takouto násilnou formou.

„V mene pamiatky hrdinov boja proti nacizmu a fašizmu a v mene ich obetí vyjadrujeme podporu všetkým mierumilovným Rusom a Ukrajincom a vyzývame na okamžité ukončenie vojny na Ukrajine a odchod vojsk Ruskej federácie,“ dodáva vyhlásenie, zväzu, ktoré sprostredkoval vedúci mediálneho oddelenia a šéfredaktor Bojovníka Braňo Ondruš./agentury/

X X X

Pravoslávna cirkev Ukrajiny: Diverzanti chceli zaútočiť na kláštor svätého Michala

Cieľom diverzantov mal byť údajne Epifanij Dumenko ako metropolita kyjevský.
Pravoslávna cirkev Ukrajiny v pondelok uviedla, že jednotky strážiace Kláštor svätého Michala v Kyjeve zadržali "diverzantov", ktorí chceli na mieste zaútočiť a zrejme zabiť najvyššieho predstaviteľa ich cirkvi. Informovala o tom britská spravodajská televízia Sky News.

„(Ruský prezident) Putin vo svojom prejave pred vojnou povedal, že invázia je aj obranou ruskej pravoslávnej cirkvi. Máme preto dôvod domnievať sa, že medzi ciele ruského teroru patrí aj metropolita kyjevský a celej Ukrajiny," uvádza sa vo vyhlásení cirkvi.
Agentúra AP napísala, že „Putin vo svojom prejave z 21. februára, ktorým sa snažil ospravedlniť inváziu na Ukrajinu svojim skresleným historickým príbehom, bez akýchkoľvek dôkazov tvrdil, že Kyjev sa pripravuje na zničenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu."

Ukrajinskí cirkevní predstavitelia sú v spore s Ruskom, odkedy Ukrajina vytvorila novú pravoslávnu cirkev, pripomína Sky News.
Pravoslávna cirkev Ukrajiny totiž vznikla po sneme ukrajinských pravoslávnych cirkví v decembri 2018, keď sa zjednotila Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu a Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev s časťou Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu.

Do čela novej cirkvi bol zvolený Epifanij Dumenko ako metropolita kyjevský a všetkej Ukrajiny. Práve ten mal byť údajne terčom útoku diverzantov.

X X X

Morawiecki po stretnutí s Blinkenom vyzval na sprísnenie sankcií voči Rusku

Poľský premiér Mateusz Morawiecki vyzval na ďalšie sprísnenie sankcií uvalených na Rusko vrátane odrezania všetkých ruských bánk od medzibankového platobného systému SWIFT.
Uviedol to po stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom v meste Rzeszów na juhovýchode Poľska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Morawiecki a Blinken sa rozprávali o ďalšom sprísnení sankcií a zmrazovaní aktív Moskvy, ktoré by podľa poľského premiéra mali mať "zdrvujúci" účinok pre ruskú ekonomiku.
Morawiecki ďalej uviedol, že sa s Blinkenom dohodli na potrebe ešte posilniť východné krídlo NATO. Poľsko v tejto súvislosti žiada vyslanie ďalších amerických vojakov na svoje územie. Momentálne sa ich v Poľsku nachádza viac ako 10-tisíc, pripomína AP.

Šéf americkej diplomacie navštívil Poľsko deň po tom, ako sa zúčastnil na mimoriadnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO, ktoré sa zaviazalo k navýšeniu podpory pre východných členov Aliancie.
Mesto Rzeszów je od ukrajinských hraníc vzdialené približne 80 kilometrov a na miestnom letisku pristáva veľké množstvo humanitárnych aj vojenských zásielok zo Západu, vysvetľuje AP.

"Poľsko nikdy neuzná územné zmeny, ktoré sú dôsledkom nevyprovokovanej, nezákonnej agresie," zdôraznil po stretnutí s Blinkenom poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau.
Šéf poľskej diplomacie tiež poznamenal, že jeho krajina prijala už 700-tisíc utečencov z Ukrajiny a v nasledujúcich týždňoch očakáva ďalšie státisíce, ak sa ruské vojská nestiahnu.

Členské krajiny EÚ v stredu súhlasili s vylúčením viacerých ruských bánk zo systému SWIFT, ktorý je dominantným svetovým systémom finančných správ.
EÚ však neodpojila od systému SWIFT banky Sberbank a Gazprombank, ktoré sú hlavnými sprostredkovateľmi platieb za energiu v EÚ. Členské krajiny eurobloku vyjadrili obavy, že sankcionovanie týchto dvoch finančných inštitúcií povedie k nárastu cien energií v Európe, aktuality.sk

X X X

Viaceré nemecké verejnoprávne stanice pozastavili svoju činnosť v Rusku

Viaceré nemecké verejnoprávne stanice dočasne zatvorili svoje kancelárie v Rusku. Dôvodom je nový zákon o šírení falošných správ o ruskej armáde, za ktorého porušenie hrozí až 15 rokov odňatia slobody.
Pozastavenie svojho pôsobenia v Rusku oznámil celonemecký zväzok verejnoprávnych audiovizuálnych inštitúcií ARD aj verejnoprávna televízia ZDF.

Tieto verejné organizácie budú "naďalej dôkladne informovať verejnosť o udalostiach v Rusku a na Ukrajine zo svojich iných kancelárií", uvádza sa vo vyhlásení vysielateľa WDR, ktorý je členom ARD.
Podobné rozhodnutia už predtým ohlásili aj iné zahraničné médiá vrátane BBC News či Bloomberg News, pripomína AFP.
"Neostáva žiadna iná možnosť, len dočasne pozastaviť prácu všetkých novinárov zo stanice BBC News a ich podporného štábu v rámci Ruskej federácie. Popritom posudzujeme všetky ďalšie následky tohto nežiadúceho vývoja," povedal v piatok generálny riaditeľ BBC Tim Davie.

ARD otvorila svoje moskovské štúdio v roku 1956 a informovala z neho aj o dianí na Ukrajine, v Bielorusku aj v iných krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok návrh zákona, ktorý zavedie tresty odňatia slobody až do 15 rokov za šírenie falošných správ o ruskej armáde. Reagoval tak na "informačnú vojnu", ktorú voči Rusku vedú krajiny Západu, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Táto právna norma udeľuje tresty odňatia slobody v rôznej dĺžke a pokuty voči ľuďom, ktorí zverejnia "vedome falošné informácie" o armáde. Prísnejšie tresty hrozia v prípade, keď úrady rozhodnú, že šírenie týchto správ mohlo mať vážne následky, aktuality.sk

X X X

Ruský Aeroflot pozastavuje medzinárodné linky

Ruská vlajková letecká spoločnosť Aeroflot v sobotu oznámila, že počnúc 8. marcom pozastavuje premávku na všetkých svojich medzinárodných linkách.
K tomuto rozhodnutiu dospeli aerolínie v čase, keď Moskva čelí sankciám, ktoré Západ uvalil na Ruskú federáciu z dôvodu jej vojenskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Vyhlásenie Aeoroflotu o "dočasnom pozastavení medzinárodných letov od 8. marca" sa odvoláva na nové "okolnosti, ktoré bránia letovej premávke", avšak zároveň poznamenáva, že všetky domáce trasy zostávajú nedotknuté, čo sa týka aj liniek do susedného Bieloruska.

X x x

Domov sa vrátil veľvyslanec z Ukrajiny. Konvoj bol na ceste 60 hodín

Ivan Korčok víta konvoj s diplomatmi, ktorí po 60 hodinách dorazili z Kyjeva na Slovensko.
V konvoji, ktorý bol na ceste z Kyjeva vyše 60 hodín, boli diplomati a občania z Ukrajiny, Afganistanu, Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Japonska a USA.

Ich príchod na Slovensko oznámil minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) na sociálnej sieti.
„Po 7 dňoch v obliehanom Kyjeve nasadli v stredu ráno do aút, a po viac ako 60-hodinovej ceste z ukrajinského hlavného mesta, cez Moldavsko, Rumunsko a Maďarsko, dnes večer prekročili slovenskú hranicu,“ napísal Korčok s tým, že ich „veľmi rád vidí živých a zdravých“.

„Ďakujem našim diplomatom za odvahu, rozvahu v tak hraničnej situácii akou je vojna, a za príkladnú službu Slovenskej republike,“ dodal minister.
Ešte pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu Slovensko stiahlo časť veľvyslanectva domov. Aj krátko po prvom útoku Korčok vysvetľoval, že veľvyslanectvo v Kyjeve pracuje, pretože na Ukrajine žije veľa Slovákov. V priestoroch veľvyslanectva našli pomoc aj občania iných krajín.

V stredu rezort diplomacie oznámil, že smerom na Slovensko vyrazil konvoj s veľvyslancom. „Veľmi ma dojali slová vďaky od občanov iných štátov, ktorým sme pomohli,“ dodal na záver Korčok./agentury/

X X X

Hollywoodsky herec sa už dostal domov z Ukrajiny, aj on šiel peši až na poľské hranice

Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa fanúšikovia Seana Penna dozvedeli, že sa ich obľúbenec nachádza priamo uprostred konfliktu. Z napadnutých miest chcel priniesť cenné zábery, ktoré použije pri príprave nového filmu.
Sean Penn je už v bezpečí doma. Na Ukrajine zažil ťažké chvíle

Dôležitý dokument točí už od minulého roka. Sean Penn sa na chvíľku stiahol z hereckého sveta a rozhodol sa venovať jeho obľúbeným dokumentom. Aktuálne pracuje na dvoch, pričom jeden z nich sa týka Ukrajiny. Už od jesene minulého roka sa pokúšal zistiť pravdu o ruskej invázii. Prvá napätá situácia medzi týmito dvoma krajinami začala už v roku 2014. Odvtedy na východnej hranice prebiehali neustále menšie boje. Hollywoodsky herec sa preto rozhodol natočiť o tom dokument, ktorý by priblížil náročnú situáciu.

Po prvýkrát priletel k našim susedom v októbri. Keď sa situácia začala dramaticky zhoršovať, krátko pred inváziou sa rozhodol do Ukrajiny vrátiť. Spolu so svojimi kolegami chcel priniesť čo najreálnejšie informácie, aby tak pridal pripravovanej novinke dôveryhodné fakty priamo z centra diania. Počas svojej cesty sa rozhodol navštíviť aj priamo ostreľované miesta a na vlastné oči tak uvidel peklo, ktoré tam nastalo počas prvých dní vojny.

Stretol sa s prezidentom, hovoril s vojakmi
Herec sa snaží do svojho dokumentu zakomponovať aj vyjadrenia priamo účastníkov týchto bojov. Počas niekoľkých dní v Ukrajine sa stretol s vojakmi, novinármi, ale aj s bežnými ľuďmi, ktorí od prvých útokov prežívali obrovský strach o život a o svojich blízkych. Seanovi Pennovi sa dokonca podarilo stretnúť aj s prezidentom Volodymyrom Zelenskyjm.

DIVA.SKNa pohľad pôvabná dáma, no aj ona odvážne burcuje ľud: Za ukrajinským prezidentom stojí niekoľko...
Ten zverejnil fotografiu z rozhovoru na svojich sociálnych a poznamenal, ako je veľmi rád, že sa svet aj vďaka tomuto dokumentu dozvie pravdu o tom, ako prebiehali prvé boje v jeho rodnej krajine. Herec sa neskôr zúčastnil tlačovej konferencie, kde si vypočul najčerstvejšie informácie priamo od ukrajinských predstaviteľov.

Vracal sa pešo cez poľskú hranicu
Ešte počas svojho pobytu Sean Penn napísal na Twitter, že Vladimír Putin urobil svojím rozhodnutím o vstupe vojsk na ukrajinské územie veľkú chybu. Myslel najmä na obyčajných ľudí, ktorí počas vojny trpia najviac. Symbolicky spolu s kolegami prešiel aj on rovnakú cestu do bezpečia ako tisíce utečencov. O túto psychicky i fyzicky náročnú skúsenosť sa podelil aj so svojimi fanúšikmi.

„Spolu s dvoma kolegami sme prešli niekoľko míľ ku poľskej hranici po tom, čo sme nechali opustené auto na kraji cesty. Takmer vo všetkých autách na tejto fotografii sa viezli len ženy s deťmi, väčšinou bez akejkoľvek batožiny a auto bolo ich jediným hodnotným vlastníctvom,“ herec napísal k fotografii, na ktorej kráča s kufrom smerom k Poľsku.

Na prechádzke s manželkou, s ktorou zažehnali krízu
Po náročnom týždni na Ukrajine sa už hollywoodsky herec nachádza doma v Los Angeles. Tam sa vybral spolu so svojou partnerkou na prechádzku so psami. Aj takýmto spôsobom sa snaží kompenzovať to, čo na vlastné oči videl počas natáčania dokumentu.

Zaujímavosťou je, že jeho manželstvo prešlo veľkou krízou. Leila dokonca v októbri minulého roka podala žiadosť o rozvod. Paradoxne ich práve tento moment nakoniec zblížil. Manželia sa začali stretávať častejšie a aktuálne trávia spolu viac času ako v minulosti,aktuality.sk

X X X

Úplne nahá, v rozkroku žehlička! Česká herečka Voříšková odmietala nahotu, no Svěrákovi sa nevraví nie

Mala vraj zásadu, že sa pred kamerou nevyzlečie. Česká herečka Tereza Ramba, kedysi Voříšková ju však porušila. Ba čo viac, v Prahe sa nachádza aj jej nahý záber v nadživotnej veľkosti.

Niekdajšia hviezda filmu Rafťáci, ktorá sa tiež objavila v komédii Vlastníci alebo snímke Po strništi bos, hrá jednu z hlavných úloh v novom filme otca a syna Svěrákovcov Betlémske světlo. Práve k nemu vznikol aj plagát, ktorý sa ocitol uprostred Prahy a na ktorom dvojnásobná mama pózuje v Evinom rúchu. Intímne partie zakrýva žehlička, ktorú drží v ruke a kábel z nej.zväčšiťFoto: Markéta Hanzlíková / Česká editoriální fotografie / Profimedia

Herečka Tereza Ramba (Voříšková) a jej manžel Matyáš Ramba.
„Chvíľku po pôrode ma Jan Svěrák obsadil do úlohy devätnásťročnej slečny, ktorá má v scenári jednu nahú scénu za druhou. Jemu sa tak môžem poďakovať, že som sa behom troch mesiacov dostala do formy,“ citoval Rambu portál iDnes.cz. Napriek tomu, že v minulosti vraj odmietala nahé scény, Jan Svěrák ju presvedčil scenárom. „Prišiel s takým krásnym, nežný scenárom, že som si hovorila, že on a kameraman Vladimír Smutný si zaslúžia dôveru,“ uviedla pre český portál.

O tom, že Ramba je so svojím „aktom“ spokojná, svedčí aj fakt, že si ho zavesila na sociálnu sieť. Záber tiež sprevádzal rozsiahly opis toho, čo nasledovalo, keď sa jej fotografia v nadživotnej veľkosti objavila v metropole Česka. „Od rána mi volá bulvár a kamaráti, či som to schválila, že sa predsa nevyzliekam. A ja na to: "Už áno!“," napísala česká herečka. „Pretože Janovi sa nehovorí nie. Pretože po pôrode sa človek tak nejako prestane hanbiť. Miluje svoje telo pre to, čo mu dalo. Teraz si pripadám perfektná a stopy po mojich deťoch milujem,“ doplnila tiež s tým, že zábery schválil aj jej životný partner Matyáš.

Nie všetci sú však novými fotografiami úplne nadšení. Na českom internete a sociálnych sieťach sa rozvírila tiež debata o tom, aké „lacné PR“ sa tvorcovia s filmom Betlémske svetlo snažia robiť. Objavila sa kritika o tom, že plagát je sexistický a rovnako tak aj tlačové materiály k filmu, ktoré dostali redakcie v Českej republike. Jedno vlákno debaty si môžete rozkliknúť aj na odkaze z Twitteru nižšie./agentury/

X X X

Miley Cyrus v bikinách pod mexickým slnkom: Mini bikiny a forma... no dokonalá!

Nie je to až tak dávno, čo nebol problém vidieť speváčku Miley Cyrusovú ledva zahalenú na pódiu. Odvážne kostýmy a vulgárne gestá postupne opustila. Aj preto sú dnes zábery jej odhalených kriviek vzácnejšie.
Speváčka Miley Cyrus strávila záver februára v letovisku Cabo San Lucas v Mexiku a predviedla ukážkové krivky v bikinách.
Dopriala ich však paparazzom, keď sa koncom februára vybrala do obľúbeného letoviska Cabo San Lucas v Mexiku, kam pravidelne lietavajú hviezdy z celej Ameriky. Cyrus sa na miesto vybrala aj v spoločnosti svojho nového partnera – muzikanta Maxxa Moranda, s ktorým sa vraj niekoľko mesiacov už stretávajú.

Reportérov, ktorí v mexickej destinácii majú svoje „vysuté pracovisko“ však asi ešte viac ako Morando zaujala samotná Miley. Jej plážová garderóba pozostávala z dvojdielnych miniatúrnych bikín, ktoré zahaľovali iba to najnutnejšie a odhaľovali ukážkové krivky americkej popovej hviezdy.

Niekdajšia hrdinka seriálu Hannah Montana je jedným z množstva umelcov, ktorí tiež vyjadrili podporu Ukrajine v aktuálne prebiehajúcom vojnovom konflikte krajiny s Ruskom a vyzvala na ukončenie bojov a invázie Ruska. Speváčka v minulosti nakrúcala na Ukrajine video ku svojej skladbe Nothing Breaks Like a Heart, konkrétne priamo v meste Kyjev.

„Pri nakrúcaní môjho videa v Kyjeve som mala ten najúžasnejší zážitok a budem navždy vďačná lokálnej komunite, ktorá ma prijala s otvoreným náručím. Stojím solidárne pri každom človeku z Ukrajiny, kto je zasiahnutý týmto konfliktom a tiež pri našej globálnej komunite, ktorá žiada po okamžitom ukončení tohto násilia,“ napísala speváčka na Twitteri./agentury/