iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Riešit rómskeho aktivistu Richtera, unikátny projekt SR

​Ďalší unikátny systém SR zohrieva vodu turistom v Alpách. THERMO|SOLAR dodal slnečné kolektory pre tirolskú chatovú dedinku. Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov - THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. dodal 36 slnečných kolektorov na unikátny projekt solárneho systému na ohrev teplej vody v Rakúskom Tirolsku. Spolu 36 kusov slnečných kolektorov TS300 bolo inštalovaných na hygienické účely na hlavnej chate v chatkovej dedinke Hygna v Reith im Alpbachtal. Zakázku realizoval montážny partner, firma Quest elements s.r.o. Informoval o tom Alfréd Gottas, riaditeľ THERMO|SOLARU

,,Tento veľký solárny projekt - spolu 36 slnečných kolektorov s účinnou plochou 72 m2, bolo inštalovaných na hlavnej chate v 6 radoch po 6 kusov. Práce trvali iba dva dni. Tento výnimočný projekt je v chatkovej dedinke Hygna (https://hygna.at/) v Tirolsku, kde je 11 samostatných chat na slnečnej náhornej plošine v Reith im Alpbachtal. Lokalita chatovej osady je v horskom prostredí s výskytom výdatnej snehovej prikrývky. Dodávateľ strešnej krytiny požadoval, aby boli slnečné kolektory ukotvené výhradne na úchytoch, ktoré vyrába a dodáva on, inak hrozilo neuznanie plnej záruky. THERMO|SOLAR preto pre túto zákazku navrhol adaptáciu svojej nosnej konštrukcie, aby ju bolo možné namontovať na požadované kotvenie tak, aby bola požiadavka investora a dodávateľa strechy splnená a aby boli všetky záruky dodržané v plnej miere,“ vysvetlil A Gottas.
Dodal, že   k zákazke prišli tak, že pôvodný dodávateľ nebol schopný splniť záväzky a dodať solárny systém a tak sa investor obrátil na THERMO|SOLAR.

Zaskakujú aj za iných
,,Už niekoľkokrát sme zaskakovali aj za konkurenciu, ktorá nebola schopná dodržať termíny a preto sa investori obrátili na nás. Aj v súčasnosti nás oslovujú investori, ktorým zlyhali dodávatelia a obracajú sa na nás s prosbou o dodávku našich výrobkov. Aj väčšie zákazky sme schopní vybaviť a exportovať tovar behom 24 až 48 hodín. Tento rok je na trhoch kríza so surovinami, ktorú sme predvídali. Všetky voľné zdroje sme preto presmerovali do zásob, takže najbližšie mesiace sme schopní vyhovieť aj veľkým dodávkam do zahraničia, aj pokrývať objednávky domácností v rámci poukážok SIEA na využitie OZE z projektu Zelená domácnostiam II. THERMO|SOLAR je stále spoľahlivým dodávateľom. V tomto roku sme schopní bez problémov splniť všetky, aj neočakávané objednávky. Vysoký záujem o naše výrobky evidujeme aj zo západnej Európy,“ konštatoval A.Gottas

Ďalšie realizácie
Najnovšia dodávka pre chatkovú dedinku Hygna je len jednou z mnohých netradičných realizácií slnečných kolektorov z produkcie THERMO|SOLARU. Podobnú zakázku realizovali v spolupráci s firmou Quest elements s.r.o. aj v roku 2019 v hoteli Landhaus St. Georg, ktorý sa nachádza v krásnom alpskom prostredí v blízkosti rakúskeho lyžiarskeho strediska Schladming. Prebehla tam modernizácia technologického zariadenia na ohrev vody v hoteli, pri ktorej bolo inštalovaných 16 solárnych kolektorov TS 500 s účinnou plochou kolektorov 36 m². Kolektory ohrievajú vodu v 3 akumulačných zásobníkoch, každý s objemom 800 l a celkovým objemom 2 400 l. Systém je dimenzovaný tak, aby počas letnej sezóny pokryl potrebu teplej vody pre 40 – 50 hostí bez dodatočného ohrevu kotlami

Viac ako 70 krajín
Žiarske kolektory boli doteraz inštalované vo viac ako  70 krajinách celého sveta a to aj na takých extrémnych miestach ako je najvyššia hora Nemecka Zugspitze, či Ohňová zem v Patagónii. Pracujú napríklad v Nepále, Argentíne, Botswane, Maroku, Ománe, Juhoafrickej republike, Austrálii, ale aj v Maroku, Egypte, Jordánsku, či v americkej Kalifornii.
Komplexné služby

THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. je nielen najväčším slovenským výrobcom slnečných kolektorov, ale poskytuje aj ďalšie služby a produkty súvisiace s OZE. Počas viac ako 40 ročnej existencie vyrobil stovky tisíc solárnych systémov využívaných hlavne na prípravu teplej vody, ohrev vody v bazénoch, vykurovanie, výrobu priemyselného tepla a iné špeciálne účely. Spoločnosť je jediným priemyselným výrobcom plochých vákuových kolektorov, ktorých zásadnou prednosťou je veľmi dobrý pomer ceny a kvality

THERMO|SOLAR poskytuje na slnečné kolektory 12 ročnú záruku. Na jednotlivé časti solárneho systému poskytujú záruku ich výrobcovia. Praxou overená životnosť slnečných kolektorov z produkcie žiarskej fabriky dosahuje 40 a viac rokov. Niektoré súčasti solárneho systému však potrebujú výmenu po uplynutí ich fyzickej alebo morálnej opotrebovanosti. Panely a nosné konštrukcie majú hurikánový test. Ing.Štefan Kuča

X X X

Kauza s dotáciami: Poslanec Pollák žiada ministerku Milanovú, aby konala

Vedenie výboru pre ľudské práva chce v štátnom fonde poslanecký prieskum.
Podpredseda parlamentného výboru pre národnostné menšiny a ľudské práva Peter Pollák chce preveriť praktiky v štátnom Fonde na podporu kultúry národnostných menšín.
Aktuality.sk v stredu informovali o tom, že do štátneho fondu bol tajnou voľbou zvolený rómsky aktivista Ladislav Richter, aby rozhodoval o prideľovaní dotácií na kultúrne projekty.

Chce kontrolu
„Budem iniciovať poslanecký prieskum, ktorý dohliadne na celú situáciu,” potvrdil Peter Pollák ml. z OĽaNO.
V minulosti Richter už vo fonde pôsobil a zviditeľnil sa potom, ako sedel v odbornej komisii pre rómsku menšinu spolu so svojou sestrou. Komisia vtedy schválila zo 700-tisícového balíka dotácie 141-tisíc eur pre mimovládky prepojené so súrodencami.

Poslanec je podľa svojich slov rozhorčený, že sa vo voľbách dostal do jednej z odborných rád pre rómsku menšinu dostal kandidát Ladislav Richter. „Odborná rada fondu pritom posudzuje žiadosti o pridelenie peňazí na kultúrne projekty pre jednotlivé národnostné skupiny," zdôraznil Peter Pollák mladší.
Výzva Milanovej
Podpredseda ľudskoprávneho a menšinového výboru zároveň preto apeluje na vedenie fondu aj ministerstva kultúry, aby zasiahli.

,,Vyzývam Fond na podporu kultúry národnostných menšín, aby prehodnotil menovanie Ladislava Richtera do funkcie. O nápravu žiadam ministerku kultúry Natáliu Milanovú, ale aj riaditeľku Fondu na podporu kultúry národnostných menšín,” vyhlásil Peter Pollák mladší.

Aktuality.sk kontaktovali Ladislava Richtera, na otázky o jeho zvolení do novej funkcie neodpovedal.
Fond na podporu kultúry národnostných menšín v roku 2017 presadila strana Most-Híd v parlamente vznik nového fondu na podporu menšinovej kultúry, vnímalo sa to ako úspech. Menšiny na Slovensku týmto krokom dostali priestor, aby samy rozhodovali, akú kultúru chcú podporovať. Každá národnostná menšina si mala voliť do jednotlivých rád svojich zástupcov, ktorí rozhodnú, komu pošlú dotácie. Ročný rozpočet fondu je osem miliónov eur.

Fungovanie inštitúcie však od prvých grantových rozhodovaní v roku 2018 sprevádzala séria podozrení z rodinkárstva a netransparentnosti. Aktuality.sk v minulosti niekoľkokrát opísali čudný spôsob, akým dotácie získavali aj občianske združenia napojené na ľudí, ktorí pôsobili priamo v rozhodovacích komisiách.

Kto je aktivista?
Medzi Rómami je meno Ladislav Richter známe. V minulosti spoluzakladal Stranu rómskej koalície, ktorá sa hlásila k Smeru, pracoval tiež na úrade vlády pod Dušanom Čaplovičom.
Pôsobil v odbornej rade na úrade splnomocnenca pre národnostné menšiny, keď sa pripravoval zákon, cez ktorý sa podarilo založiť samotný Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Následne sa nechal zvoliť do komisie, kde rozhodoval o grantoch.

Jeho neziskovka Rada rómskych mimovládnych organizácií podporila v minulosti Vieru Tomanovú pri jej kandidatúre na detskú ombudsmanku. Tomanová vystupovala pred rokmi aj na festivale Ladislava Richtera.
Tento rok sa Rada rómskych mimovládnych organizácií znovu zapojila do voľby detského komisára, keď podporila kandidátku Katarínu Szabovú. Ľudskoprávny výbor parlamentu však nominantku Roberta Fica v utorok – ako jedinú z ôsmich kandidátov – neodporučil poslancom NR SR, pretože nesplnila zákonné podmienky, aktuality.sk

X X X

Prezidentka vyzvala Hegera, aby riešil problémy s pandémiou a reformami

Prezidentka Zuzana Čaputová sa stretla s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO). Zdá sa, že nemajú celkom rovnaké názory na riešenie pandémie.
„Sme v situácii, kedy si už nemôžeme dovoliť sledovať nekonečné politické súboje, ktoré nemajú víťaza, iba porazených,“ informovala po stretnutí prezidentka. Hegera požiadala, aby prevzal zodpovednosť a vložil sa do riešenia problémov, ktoré sú príčinou nášho slabého výsledku v boji s pandémiou a chaosu pri prijímaní reforiem.

„Koaliční partneri si hádžu pod nohy polená, potkýna sa na nich celá krajina. Je ilúziou, že ľudia môžu dôverovať prijímaným rozhodnutiam, keď ich spochybňujú samotní členovia vlády,“ uviedla Čaputová.
„Preto som pána premiéra požiadala, aby prevzal plnú zodpovednosť a vložil sa do riešenia problémov,“ povedala Čaputová a pripomenula, že už druhý týždeň je Slovensko najhoršie na svete v počte infikovaných na počet obyvateľov.

Nie je pritom schválený štátny rozpočet. „Sme v kríze a o to silnejšie líderstvo potrebujeme,“ dodala prezidentka.
O stretnutí oficiálnom správou informovala aj hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková. „Premiér Eduard Heger si vypočul názor prezidentky Zuzany Čaputovej. Situácia je však natoľko zložitá a vypätá, že odlišné pohľady na riešenia sú toho prirodzeným následkom,“ píše sa v správe.

Heger súhlasí s prezidentkou, že koalícia by mala postupovať v prípade pandémie spoločne a nachádzať stanoviská s nižšou intenzitou konfliktov, čo dokonca platí aj pre opozíciu. „Premiér v tejto súvislosti vyzýva opozíciu, aby prestala pri téme covidu bojovať s vládou, ale pridala sa zachraňovať životy,“ dodáva správa./agentury/

X X X

Odlišné pohľady na riešenia sú prirodzeným následkom vypätej situácie, tvrdí Heger

Premiér si ako prezidentka myslí, že koalícia by mala postupovať v prípade pandémie spoločne.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) považuje súčasnú situáciu za natoľko zložitú a vypätú, že odlišné pohľady na riešenia sú jej prirodzeným následkom. Uviedol to v reakcii na slová prezidentky Zuzany Čaputovej.

Hlava štátu predsedu vlády vo štvrtok vyzvala, aby prevzal zodpovednosť a vložil sa do riešenia problémov, ktoré sú príčinou slabého výsledku v boji s pandémiou nového koronavírusu a chaosu pri prijímaní reforiem.
Premiér si rovnako ako prezidentka myslí, že „koalícia by mala postupovať v prípade pandémie spoločne a nachádzať stanoviská s nižšou intenzitou konfliktov, čo dokonca platí aj pre opozíciu." TASR o tom informovala jeho hovorkyňa Ľubica Janíková.
Heger vyzval opozíciu, aby prestala pri téme pandémie nového koronavírusu bojovať s vládou, ale pridala sa zachraňovať životy.
„Dnes je nevyhnutné prinášať jednotu a zmierňovať napätie v spoločnosti, v čom zohrávajú ústavní činitelia kľúčovú rolu," uzavrel, aktuality.sk

X X X

Už raz sa mu chcel zadívať do očí. Zelenskyj opäť hovorí o potrebe rokovať s Putinom

Zelenskyj a Putin sa osobne stretli len raz - v Paríži v roku 2019.Zdroj: reuters
Rokovania o mieri na východe Ukrajiny sú v slepej uličke, Moskva si chce zrejme počkať na nového ukrajinského prezidenta. Dlhodobý plán Kremľa – podeliť si so Západom sféry vplyvu – zostáva.
V roku 2019 sa to začalo pamätnou vetou, že sa chce svojmu ruskému náprotivkovi pozrieť do očí. Pokračovalo to márnym pokusom dovolať sa do Kremľa i pozvánkou prísť na Donbas a spoločne sa pozrieť na tamojšiu realitu.
Dnes, keď sa pri hranici s Ukrajinou znovu vo väčších počtoch sústredilo ruské vojsko, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj znovu hovorí o tom, že Kyjev je na priame rokovanie s Vladimirom Putinom pripravený.

„Povedzme si pravdu. Vojnu sa nám nepodarí zastaviť bez priamych rozhovorov s Ruskom a doposiaľ to rozpoznali všetci. Všetci zahraniční partneri. A niektorí vnútorní to akosi nerozpoznali. Ak môžeme vrátiť Donbas, tak to spravme. A ak skrátka chceme o tom len hovoriť, tak potom teda nerobme nič,“ rečnil Zelenskyj v stredu pred poslancami parlamentu.

Má to ale háčik. Agenda Kremľa je v tomto ohľade roky neústupčivá: Ukrajina si má konflikt vyriešiť s Doneckom a Luhanskom. A otázka Krymu? O Kryme sa z pohľadu Rusov už nediskutuje.
Aj preto prišla na Zelenského slová z Kremľa očakávaná reakcia. Putinov hovorca Dmitrij Peskov odkázal len toľko, že o pokusoch spraviť z Ruska stranu konfliktu vedia a že si vojnu majú vyriešiť „Ukrajinci s Ukrajincami“.

Vieme čakať, odkazoval Medvedev
Nedávny komentár expremiéra Dmitrija Medvedeva v ruskom Kommersante navyše naznačil, že sa rozhovory pravdepodobne nadobro skončili. Popri spájaniu Zelenského s radikálmi a urážkach ukrajinskej politickej elity v ňom na záver totiž napísal, že s aktuálnou vládou Ukrajiny nemá v zásade zmysel rokovať a Rusi si počkajú na novú. „Rusko vie čakať. My sme trpezliví ľudia,“ vypointoval.

Hoci Medvedeva pred necelými dvomi rokmi stiahli z obehu a spravili z neho zástupcu šéfa Rady bezpečnosti Ruskej federácie, podľa niektorých odborníkov by podobný text bez konzultácie s Kremľom nepublikoval.
„Zelenskyj by si mal uvedomiť, že s ním už nikto nebude rokovať. Nie je to jeho nevýhoda, je to skrátka výsledok toho, že pred Vladimirom Putinom nekapituloval,“ povedal k aktuálnej situácii známy ukrajinský komentátor Vitalij Portnykov.
Zelenskému pripomenul, čo by od neho Moskva vyžadovala ako prvé – aby sa Ukrajina vzdala smerovania do Európskej únie a NATO, a uznala osobitný status Donbasu. Teda to, s čím Ukrajinci principiálne nesúhlasia.

„Poviete, že Zelenskyj by s tým nikdy nesúhlasil. Samozrejme, že by nesúhlasil. Pretože, pokiaľ by to urobil, ukrajinská spoločnosti by mu takúto otvorenú kapituláciu pred nepriateľom nikdy nedovolila. Myslíte si, že Putin to nevie? Jasné, že vie. Ruské špeciálne služby, ktoré obkolesili ukrajinského prezidenta a jeho poradcov obručou dezinformácií, ktoré mu dovoľujú hovoriť o akýchsi štátnych prevratoch, nemajú záujem o to, aby pripravili stretnutie Zelenského a Putina. Ale o to, aby Zelenskyj trval na stretnutí a v očakávaní tohto stretnutia robil kroky, ktoré by ešte viac od seba oddelili človeka, ktorý je na čele štátu, a tých, ktorí sa stále držia ukrajinských štátotvorných názorov,“ okomentoval Portnykov na svojom Youtube kanáli.

V zákopoch pri meste Avdijivka.Zdroj: Stanislava Harkotová/Aktuality.sk
Donútiť ich, aby priznali, že sú strana konfliktu
Serhij Garmaš, ktorý v Trojstrannej kontaktnej skupine zastupuje tú časť Donbasu, ktorú má pod kontrolou Ukrajina, ale tvrdí, že na Zelenského výzve o priamom rokovaní s Moskvou nie je nič zlé.

„Ľudia, s Ruskom rokujeme už ôsmy rok. Priame, šikmé, okrúhle (rokovania) – to nie je dôležité. Problém je v tom, že sú jednostranné, pretože Rusko nepriznáva, že je stranou konfliktu a odmieta priamy dialóg o Donbase. Dosiahnuť to od Moskvy, prinútiť ju sadnúť si za rokovací stôl ako stranu konfliktu – už to bude polovica cesty k ukončeniu vojny,“ napísal na Facebooku.

„Konšpiračným teoretikom“ z radov opozície, ktorí podľa neho podsúvajú, že kdesi za oponou sa pripravuje kapitulácia po rúškom priameho dialógu, odkázal, že pokiaľ by to bolo tak a Moskva by vedela, že chce ukrajinská vláda „mier za každú cenu“, potom by Putin stretnutie so Zelenským neodmietol.
„No on ho odmieta. Už rok ho odmieta,“ napísal Garmaš.
Sme teda opäť v situácii, keď Rusi pri hranici s Ukrajinou vojensky posilnili, no zároveň odmietajú s Kyjevom rokovať. Čo tým vlastne sledujú?

Deja vu z jari
Podľa Mareka Příhodu z Ústavu východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe tu máme akési deja vu z jari, keď si Kremeľ zhromažďovaním vojsk pri hranici s Ukrajinou vynútil pozornosť Bieleho domu.
„Kontakt s Bidenom evidentne nedopadol podľa predstáv Ruska a z pohľadu Kremľa je treba obnoviť rokovania a dosiahnuť s USA dohodu o zahraničnej politike,“ komentuje odborník.

Hoci sa pre zhromažďovanie vojsk pod tlakom ocitá aj Zelenskyj a s ním i vnútropolitická situácia v Ukrajine, podľa Příhodu je primárnym cieľom Moskvy Západ, s ktorým sa chcú Rusi v rámci svojej dlhodobejšej stratégie dohodnúť na novom bezpečnostnom usporiadaní v globálnom alebo európskom merítku. „Rusko chce garancie, že sa bude rešpektovať jeho sféra vplyvu a že sa už NATO nebude rozširovať na východ. Inými slovami, že Západ Ukrajinu obetuje,“ podotýka Příhoda.

Zhromažďovanie vojsk je tak podľa neho primárne odkazom pre Západ, že musí s Ruskom jednať, ak nechce riskovať eskaláciu.
„Toto je myslenie ruskej elity – sféry vplyvu. Súčasťou tejto politiky destabilizácie je aj kríza na hraniciach Bielorusku. Bielorusko je v sfére Ruska a myslím si, že kroky (Lukašenkovho režimu, pozn. red) sú koordinované s Ruskom. To dáva prezidentovi Putinovi možnosť vystupovať v roli mierotvorcu. Lukašenko pôsobí ako ten zlý diktátor, kým Putin ako ten, kto chce situáciu riešiť,“ približuje český expert.

To, kedy by sa mal Putin o situácii na rusko-ukrajinskej hranici zhovárať s Bidenom, zatiaľ známe nie je, no podľa agentúry Bloomberg, ktorá sa odvoláva na Peskova, Kremeľ dúfa, že si telefonovať budú do konca tohto roka. Čaká sa i na to, či sa na samite OBSE v Štokholme, ktorý prebieha dnes a zajtra, stretnú ministri zahraničných vecí oboch krajín Sergej Lavrov a Antony Blinken.

Cieľom nie je masívny útok
Příhoda pripomína, že cieľom opätovného zhromažďovania vojsk nie je to, aby Rusi vyrazili do masívnejšieho útoku. K tomu by podľa neho došlo len vtedy, ak by na ukrajinskej strane existovalo radikálne vedenie, ktoré si želá konflikt.
„Prezident Zelenskyj síce zmenil rétoriku, je tvrdší, ale v tejto situácii nie sú ozbrojené strety vôbec v jeho záujme. Ukrajinská spoločnosť je pripravená na obranu, nie na útočenie. Vychádzajúc i z prieskumov verejnej mienky, vojenské riešenie si želá len veľmi malá časť obyvateľov. Väčšina je pre mierové riešenie. Zároveň si nemyslím, že ruské vedenie si želá vojnu, ktorá by viedla k hlbokej kríze,“ vysvetľuje.

Čo by totiž znamenala invázia? Zďaleka by to nebol plynulý postup vojsk územiami Ukrajiny a ich zaberanie. Ukrajina podľa odborníkov už nie je tá istá krajina ako v roku 2014. Naučila sa bojovať, má nové moderné zbrane, je schopná do troch dní zmobilizovať niekoľko stoviek tisícok mužov, môže počítať s podporou Západu.

„Rusko, ktoré síce má vojenskú prevahu, by to stálo veľké materiálne i ľudské sily. Ruská spoločnosť nie je pripravená niesť takúto tiaž vojny. Veľká vojna s Ukrajinou ohrozuje nielen stabilitu ruského režimu, ale aj existenciu Ruska v súčasnej podobe,“ komentuje Příhoda.
Dodá však poznámku: v prípade Rusov ale stopercentne neviete garantovať nič, aktuality.sk

X X X

Zomrel český cestovateľ Miroslav Zikmund

Vo veku 102 rokov zomrel český cestovateľ a spisovateľ Miroslav Zikmund. S odvolaním sa na jeho rodinu o tom vo
Miroslav Zikmund sa narodil 14. februára 1919 v Plzni. Za jeho prvé dlhšie cestovateľské dobrodružstvo možno považovať cestu na Podkarpatskú Rus, ktorú podnikol ako 16-ročný.

Po maturite v roku 1938 začal študovať na Vysokej obchodnej škole, z dôvodu nacistickej okupácie a vojny však štúdium zakončil až v roku 1946. Pri zápise na vysokú školu sa zoznámil s Jiřím Hanzelkom, ktorému sa zmienil o svojom pláne cestovať po svete.

Na svoju prvú cestu – do Afriky – sa dvojica vydala v roku 1947 osobným automobilom Tatra 87, ktorý je vystavený v Národnom technickom múzeu v Prahe.
Zikmund a Hanzelka dorazili do marockej Casablancy, cez Egypt a Sudán prešli do Etiópie. Autom ako prví na svete pokorili Núbijskú púšť. Po prekonaní Afriky sa presunuli do Južnej Ameriky, kde sa z Argentíny dopravili do Mexika. Československý rozhlas z ich ciest odvysielal viac ako 700 reportáží.

Sláva cestovateľov medzitým v Československu veľmi vzrástla, o ich 44 precestovaných krajinách vzniklo niekoľko kníh.
Nasledovali cesty do Ázie a Oceánie, potom sa dvojica pripravovala navštíviť Austráliu, prišlo však obdobie normalizácie. Ich výpravy a verejný život ukončil rok 1968 a kritický posudok týkajúci sa Sovietskeho zväzu, ktorý spoločne pripravili.

Znovu vyjsť za hranice a vydávať knihy mohli až o 21 rokov neskôr – po páde komunistického režimu. Hanzelka ochorel a Zikmund sám navštívil Japonsko, Austráliu, Nový Zéland, ale aj Sibír alebo Srí Lanku. Cestovatelia za svoje dielo získali Cenu E.E. Kischa, ako aj českú Medailu Za zásluhy.
Rok po smrti Hanzelku v roku 2003 udelila Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne Zikmundovi čestný doktorát. V roku 2014 prezident ČR Miloš Zeman vyznamenal Zikmunda Radom Tomáša Garrigua Masaryka./agentury/

X X X

Rakúsky kancelár Schallenberg odstupuje

Rakúsky spolkový kancelár Alexander Schallenberg vo štvrtok oznámil, že odstupuje z funkcie. Informoval o tom portál heute.at.
Schallenberg tak reagoval na predchádzajúce oznámenie jeho predchodcu vo funkcii a šéfa ľudovcov Sebastiana Kurza o odchode z politiky, údajne pre narodenie potomka.
„Nemám v úmysle – a nikdy to nebolo mojím cieľom – prevziať funkciu predsedu Novej ľudovej strany (ÖVP),“ vyhlásil Schallenberg na margo Kurzovho odchodu z postu predsedu strany. Ako pokračoval: „Som pevne presvedčený, že tieto funkcie – predsedu vlády a tiež najsilnejšej strany v Rakúsku – by mali byť čoskoro opäť v jedných rukách. Takže týmto dávam k dispozícii funkciu spolkového kancelára.“

Agentúra APA spresnila, že podľa Schallenberga k tomu má prísť po „vykonaní príslušných procesov v rámci strany“.
Schallenberg, dovtedajší minister zahraničných vecí, sa stal kancelárom 11. októbra, po demisii dovtedajšieho šéfa vlády Kurza v súvislosti s vyšetrovaním korupcie./agentury/

X X X

Suja sa má ospravedlniť Benčíkovi za výrok, že je vrah

Poslanec Národnej rady Miroslav Suja (nezaradený) sa má v pléne parlamentu ospravedlniť poslancovi Jánovi Benčíkovi (SaS) za to, že ho označil za vraha. Rozhodol o tom vo štvrtok Mandátový a imunitný výbor NR SR. Tento bod programu bude podľa šéfky výboru Anny Andrejuvovej (OĽaNO) zaradený na najbližšiu riadnu schôdzu.

Suju tiež rieši výbor za to, že v pléne oblial vicepremiéra Igora Matoviča (OĽaNO) pohárom vody. „Konanie sme zastavili, budeme o tom rozhodovať na ďalšej schôdzi výboru,“ povedala pre TASR Andrejuvová.

Poslanec bude zrejme čeliť aj ďalšiemu disciplinárnemu konaniu. Poslankyňa Romana Tabák (OĽaNO) sa obrátila na výbor pre výrok, ktorý predniesol Suja na jej adresu, keď jej povedal: „Ja som nepredával zápasy ako vy a pre to bol aj odsúdený.“ Tabák hovorí, že ide o nepravdivý výrok, ktorý nie je založený na faktoch.

Poslanec Ján Szőllős (OĽaNO) žiada disciplinárne konanie pre Milana Mazureka (nezaradený), ktorý mu v rozprave povedal: „Ja neviem, z ktorej sekty vás tu vypustili.“ V oboch prípadoch ide podľa šéfky výboru o faktické tvrdenia, ktoré budú musieť poslanci dokázať, ak výbor začne disciplinárne konanie./agentury/

X X X

Peter Bárdy: Epický príbeh Matoviča pokračuje, bohužiaľ

Igor Matovič je hlavným hrdinom epického príbehu, ktorý píše on sám - bez scenára a režiséra.
Hoci je Igor Matovič ministrom financií, robí si čo mu napadne, nehľadiac pritom na koaličných partnerov ani jeho kompetencie.
Tento politický solitér zvyknutý hrať sám na seba a bojovať s politikmi naprieč spektrom nie je naučený plniť dohody. Ani sedieť niekde v kúte. Musí byť viditeľný, musí ho byť počuť. A vôbec ho nezaujíma, akú škodu tým napácha.
Igor Matovič je hlavným hrdinom epického príbehu, ktorý píše on sám. Sám sa obsadil. Akurát nemá režiséra. No a ten mu chýba. Sú situácie, keď si to Igor Matovič uvedomuje, ale nevie s tým nič urobiť. Jeho príbeh je obrovská improvizácia postavená na opakujúcich sa konfliktoch, silných emóciách, vzletných metaforách...

Preto a len preto prišiel s nápadom na 500-eurové poukážky.
Vymyslel si novú hračku, v jeho očiach novú „atómovú bombu". Môže hovoriť o deduškoch a babičkách, o ich záchrane, o zodpovednosti. A ako bonus vedel, že nahnevá sulíkovcov. Píše tak ďalší diel do svojho epického príbehu o politikovi, ktorý chce zachrániť ľudí pred skorumpovanými politikmi, elitami, pred mafiou, hnusobou...
Opäť bez scenára. A bez režiséra. Bez niekoho, komu by veril a koho by počúvol, že je to chyba a že ako hovorí Robert Fico „takto sa to nerobí, do psej matere".

Po stovkách miliónov eur, ktoré stálo celoplošné testovanie, áno, tiež atómová bomba Igora Matoviča, tu dnes máva ďalšou pol miliardou. Tentoraz ju sľubuje dôchodcom. A ako bonus dnes pripustil ďalších 100 miliónov na energie pre dôchodcov.
Festival nezodpovedného populizmu pokračuje a epický hlavný hrdina vyťahuje zo štátneho rozpočtu stovky a stovky miliónov eur.
Po jeho boku, ako verný Sancho Panza, stojí Boris Kollár, čo dáva celému príbehu ešte tragikomickejší charakter. Ako napísal Miguel de Cervantes: „Faloš má krídla a letí, a pravda sa za ňou vlečie.“, aktuality.sk

X X X

Živnostníci nezneužívajú systém, ako to tvrdí Matovič a niektorí odborníci

Ministrovi financií sa nepáči, že živnostníci u nás platia nízke dane a odvody. V susednom Česku alebo Maďarsku platia ešte oveľa menej.
Minulotýždňová tlačová konferencia ministra financií Igora Matoviča o reforme daní a odvodov živnostníkov rozprúdila veľmi vášnivú diskusiu. Šéf rezortu totiž hovoril o tom, ako drobní podnikatelia zneužívajú systém a tým pádom žijú na úkor klasických zamestnancov.

Aj preto prišiel s návrhom zrušenia paušálnych výdavkov a zavedením jednotnej dane a odvodu vo výške 29 percent z hrubých príjmov.
SZČO vs. zamestnanci
Po tejto tlačovej konferencii niektorí odborníci sa postavili na stranu ministra financií a súhlasili s jeho návrhmi. Nepáči sa im totiž, že zamestnanci v súčasnosti platia vyššie dane a odvody zo svojich zárobkov na rozdiel od samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).

Jedným z tých, ktorí kritizujú súčasné podmienky, je aj riaditeľ analýz Národnej banky Slovenska Martin Šuster. Ten na sociálnej sieti zverejnil svoj súkromný názor, v ktorom opísal, ako živnostníci dnes fungujú za výhodnejších podmienok na rozdiel od zamestnancov.

Ani odbory nie sú kritické
Na druhej strane viacero analytikov s týmito názormi nesúhlasia. Dokonca ani zástupcovia zamestnancov sa nepostavili za financmajstra. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) zatiaľ nepodporila jeho daňovo odvodové návrhy.
„KOZ neprináleží hodnotiť, či živnostníci zneužívajú systém, ale v tejto súvislosti si dovoľujeme podotknúť, že pokiaľ má minister financií takúto vedomosť, existujú kontrolné mechanizmy, ktoré môže uplatniť,“ uviedla hovorkyňa odborárov Martina Nemethová.

Podľa nej sa stretávajú s takzvanými nútenými živnosťami, kedy zamestnávatelia podmieňovali prácu u seba nie zamestnaneckým pomerom, ale na živnosť. Najviac takýchto prípadov bolo po finančnej kríze.
„Aj z tohto dôvodu sme požadovali úpravy v Zákonníku prácu a jasnejšie definovanie závislej práce tak, aby zamestnanci neboli zneužívaní s cieľom ušetriť mzdové náklady. Vymožiteľnosť práva, zvýšená kontrola, sankcie a ochrana zamestnancov je podľa nás cesta, ako predchádzať takýmto skutočnostiam, čo bude vplývať aj na obmedzenie takýchto živností,“ priblížila Nemethová.

Bez ochrany
Jednoznačne sa zastal SZČO analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. Ako povedal, v prvom rade považuje takúto diskusiu, v ktorej sa porovnávajú živnostníci a zamestnanci, za nelogickú. SZČO sa totiž na rozdiel od klasického zamestnanca vzdáva ochrany spadajúcej pod Zákonník práce. Táto legislatíva je veľmi komplexná, náročná a zároveň aj veľmi nákladná.

Tým pádom drobní podnikatelia na seba preberajú riziká a neistoty. Sú zodpovední za svoj pracovný čas a fungujú samostatne. „Ja ich beriem ako semienka, teda zárodky malých firiem, z ktorých môžu časom vyrásť väčšie a väčšie spoločnosti. Takýto prínos reálne nevieme zmerať ani vyčísliť,“ priblížil Vlachynský.

U susedov platia menej
Analytik považuje tento Matovičov návrh zlý aj z pohľadu iných krajín. Stačí si len porovnať, koľko platia na daniach živnostníci v susedných krajinách v porovnaní so Slovenskom. Za riekou Moravou tamojšie SZČO pri ročnom príjme 30-tisíc eur, celkovo štátu zaplatia na daniach a odvodoch 2600 eur. V Maďarsku je to ešte menej, a to len 1700 eur.
V súčasnosti na Slovensku živnostník, ktorí využíva 60 percentné paušálne výdavky odvedie štátu 3800 eur. Pokiaľ by prešiel Matovičov návrh, tak by to bolo až 8700 eur.

Okrem toho Vlachynský poukázal aj na vývoj celkového počtu SZČO za posledné roky, ktorý poklesol od roku 2008 o približne 20 percent. Pokiaľ by teda táto skupina bola tak veľmi zvýhodnená, tak by sa ich rady zväčšovali a nie zmenšovali.

Potrebné zmeny v dôchodkoch
V neposlednom rade analytik súhlasí s tvrdením o nespravodlivosti pri dôchodkoch. Týka sa to však len časti živnostníkov. Vďaka inštitútu minimálneho dôchodku, totiž istý počet SZČO, ktorí do penzijného systému odviedli minimum, teraz môžu poberať oveľa vyššie dôchodky, aké by si zaslúžili.

„V takom prípade by sa však mali zaviesť pravidlá, aby táto skupina nemohla zneužívať penzijný systém. Teda pokiaľ odvádzali minimum, tak by mali dostať aj veľmi nízky dôchodok, prípadne žiadny. Čiže nemali by byť automaticky trestaní všetci živnostníci,“ dodal.

Chýba kontrola
Generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušová povedala, že Matovič pri svojej argumentácii v rámci reformy popisál dve úplne odlišné témy, teda prácu na živnosť z donútenia a daňovoodvodové zaťaženie SZČO
„Tento pohľad je neprijateľný a akákoľvek snaha o zvýšenie daní a odvodov z dôvodu zneužívania inštitútu živnostenského podnikania na zakrývanie závislej práce je povrchným a ekonomicky veľmi krátkozrakým riešením,“ vyhlásila Bellušová.

Podľa nej problém vykonávania závislej práce formou živnosti majú riešiť kontrolné orgány štátu. Táto situácia nezanikne vyvíjaním tlaku na jednotlivých živnostníkov. Je to chyba systému, nie jednotlivca. Absenciu kontrolných mechanizmov zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia nijako nenahradí.

„Motiváciou pre prechod z pracovného pomeru do práce na živnosť tak na strane zamestnávateľa ako aj pracovníka je práve extrémne vysoké zaťaženie ceny práce, ktoré dosahuje v podmienkach Slovenskej republiky až 59% a radí nás k neslávnym premiantom v celej EÚ,“ uzavrela, aktuality.sk

X X X

Pellegrini vysvetľoval, prečo sa nedáva zaočkovať: Preštudujem si vývoj vo svete a štatistiky

Predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini vyzval ľudí nad 60 rokov, aby sa dali zaočkovať proti koronavírusu. Vysvetľoval tiež, prečo sa nechce podrobiť vakcinácii.
„Ak by som nebol prekonal covid s príznakmi, relatívne so stredne ťažkým priebehom a nebol by som presvedčený, že tým pádom sa moje telo dokáže vyrovnať s ďalšou nákazou podobného typu, tak by som už zaočkovaný bol,“ povedal vo štvrtok v rádiu Expres.

Pripomenul, že čoskoro bude rok, odkedy prekonal covid. „Budem to konzultovať s lekármi, preštudujem najnovší vývoj vo svete a štatistiky, ako sa vyvíja v nemocniciach,“ reagoval na otázku v programe Braňo Závodský Naživo, prečo zostane nezaočkovaný aj po tomto období.
Na Slovensku dnes ležia v nemocnici z 10 infikovaných pacientov až 8 nezaočkovaní. „Ale, ak tam vidím, že prekonaní tam nie sú, tak to mi stačí,“ argumentoval.

Konzultácie a štatistiky
Pellegrini v tejto súvislosti hovoril, že sleduje štatistiky aj z iných krajín, kde podľa neho „ukazujú grafy a nikde nie sú prekonaní s ťažkými stavmi“.
„Ak moje prekonanie vzhľadom na môj vek a môj zdravotný stav ukazuje moju imunitu ako zdatnú prežiť tento vírus, tak asi áno,“ odpovedal na otázku, či chce pandémiou prejsť ako nezaočkovaný. „Ak budem mať pochybnosť, že by to moje telo nemohlo zvládnuť, tak sa zaočkovať dám,“ zopakoval.

Túto pochybnosť bude podľa jeho slov „konzultovať a budem to sledovať“.
„Odporúčam sa zaočkovať všetkým 60-plus, lebo tí sú najrizikovejší. Ostatní môžu mať ľahší priebeh. A ak by sa náhodou nedali zaočkovať, tak asi nám nebudú zahlcovať zdravotný systém,“ domnieval sa Pellegrini.
Na záver povedal, že vládou vyhlásený lockdown zavedený len pre zaťažené nemocnice, ktoré nám plnia viac ako 60-roční nezaočkovaní, aktuality.sk

X X X

Matovič je ochotný k poukazu pridať 100 eur pre dôchodcov na energie

Matovič pripustil, že prehrali súboj o presviedčanie najrizikovejších ľudí, aby sa zaočkovali.
K poukazu v hodnote 500 eur za očkovanie pre ľudí nad 60 rokov by sa mohol pridať bonus 100 eur na energie pre dôchodcov, bez ohľadu na to, či sú zaočkovaní. Navrhol to vo štvrtok v rozprave v pléne Národnej rady (NR) SR minister financií Igor Matovič (OĽANO). Tento návrh podľa neho stojí za zváženie. Dodal, že ruka je podaná voči všetkým v sále vrátane SaS a opozičných poslancov.

Prehrali súboj
Matovič skonštatoval, že ak si vedia poslanci predstaviť dohodu na takomto návrhu, je pripravený o tom rokovať. „Sme otvorení, áno, pridať nejaký bonus pre všetkých dôchodcov bez ohľadu na to, či budú zaočkovaní alebo nebudú zaočkovaní, na energie," vyhlásil s tým, že by to stálo približne 110 miliónov eur navyše.

Minister financií poukázal na mimoriadne napätú situáciu v nemocniciach. Pripustil, že prehrali súboj o presviedčanie najrizikovejších ľudí. „My sme neargumentovali dostatočne, my sme dostatočne nepresviedčali a prehrali sme ten súboj argumentov s ľuďmi, ktorí týchto dôchodcov strašili čipmi a bludmi. Preto my sme zodpovední za ich životy. My si tú zodpovednosť zo seba ako Pilát nezmyjeme, aj keby sme sa akokoľvek snažili," zdôraznil.

Bol by rád, keby poslanci mali otvorené „duše a srdcia" pri tomto návrhu. Verí, že sa budú pri prijímaní zákonov, ktoré majú chrániť zdravie a život, rozhodovať záujmom spoločnosti a nie vlastným záujmom. Mrzí ho, že aj koaličná SaS kritizuje toto opatrenie a tiež, že nehovoria, ako inak dosiahnuť vyššiu zaočkovanosť dôchodcov a odľahčiť prácu zdravotníkov.

Nezaradený poslanec Miroslav Urban si nemyslí, že 500-eurový príspevok má nejaký zmysel. Nepovažuje to za systémové riešenie. Peniaze by radšej investoval do zdravotníctva. „Tu asi nejde z vašej strany o žiadnu snahu ekonomicky pomôcť dôchodcom," tvrdí nezaradený poslanec Erik Tomáš. Tomáš Taraba (nezaradený) poukázal na to, že je jedna skupina ľudí, ktorí by sa očkovať dali, ale majú problém s vakcínami, ktoré sú dostupné na Slovensku. „Je to tá skupina ľudí, ktorí majú problém s etickými stránkami vakcíny," dodal.

Kollárovci nie sú za povinné očkovanie
Poslanec Radovan Kazda (SaS) nepovažuje dôvody na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu za správne. Spomenul, že už sa hovorí o štvrtej dávke a možno budú potrebné aj ďalšie. Ľudia tak aj potom budú podľa neho očakávať nejaký príspevok. „Finančná motivácia je nebezpečná cesta," dodal Kazda.

Predseda parlamentu a líder Sme rodina Boris Kollár vyhlásil, že Sme rodina nebude za povinné očkovanie, a vyzval všetkých občanov, aby sa dali zaočkovať. „Ja vítam, že to (minister financií – pozn. TASR) robí takto a že to nechce nakázať, s tým by som mal problém," podotkol Kollár. Pripustil, že po očkovaní sa aj zomiera, dodal však, že ide o sedem ľudí v porovnaní so 14-tisíc ľuďmi, ktorí zomreli na COVID-19.

Kollár sa zároveň obrátil na dôchodcov a vyzval ich, aby si pozreli, ako hlasovala opozícia pri tomto návrhu. „Keď tento zákon prejde a opozícia ho podporí aj spolu s koalíciou, 870-tisíc dôchodcov dostane 500 eur a ešte 100 eur na elektrinu. A keď to neprejde, tak to sú len také 'žvásty' opozície, ako za vás bojujú," tvrdí, aktuality.sk

X X X

EÚ, USA, Kanada aj Británia oznámili nové sankcie proti Lukašenkovmu rež

Najnovšie sankcie sú reakciou na pokračujúce porušovanie ľudských práv a základných slobôd v Bielorusku.
Spojené štáty, Kanada, Británia aj Európska únia oznámili vo štvrtok uvalenie nových sankcií proti režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka v súvislosti s migračnou krízou na hraniciach Bieloruska s členskými krajinami EÚ. Informovala o tom agentúra AFP.

USA a ich spojenci obviňujú bieloruských vládnych predstaviteľov a ďalšie subjekty z porušovania ľudských práv a oficiálnej podpory „prevádzačov migrantov".
EÚ v rámci svojho v poradí už piateho balíka sankcií voči Lukašenkovmu režimu zaradila na sankčný zoznam 11 subjektov a 17 osôb, píše sa na webstránke Rady EÚ.

Sankcie sa týkajú popredných predstaviteľov bieloruského bezpečnostného aparátu a justície, prominentných mediálnych osobností, ale aj Lukašenkovho syna či zbrojárskych a iných firiem, vrátane aerolínii Belavia, cestovných kancelárií a hotelov, ktoré podľa EÚ pomáhali bieloruskému režimu v podnecovaní nelegálnej migrácie do krajín Únie. Dotknutým zakazujú vstup na územie EÚ a zmrazujú aktíva. Zakázané je s nimi aj obchodovať.

Ako uvádza AFP, ministerstvo financií USA tiež obmedzilo americkým subjektom obchodovanie s bieloruskými štátnymi dlhopismi.
Najnovšie sankcie sú reakciou na „pokračujúce porušovanie ľudských práv a základných slobôd v Bielorusku, nerešpektovanie medzinárodného práva a opakované represie," uvádza sa v spoločnom vyhlásení Spojených štátov, Británie, Kanady a Európskej únie. Vo vyhlásení tiež žiadajú Lukašenkov režim, aby „okamžite a úplne zastavil organizovanie nelegálnej migrácie cez bieloruské hranice s EÚ", aktuality.sk

X X X

Hnutie OĽANO odsúdilo populizmus strany SaS

SaS uviedla, že na slová koaličného partnera nebude reagovať.
OĽANO víta stanovisko konzília odborníkov k zatváraniu škôl regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva (RÚVZ). Zároveň odsúdilo správanie strany SaS, ktoré koaličný partner nazval „nezodpovedným". Hovorí preto o populizme liberálov.
„Konzílium a regionálni hygienici sú kvalifikovaní na to, aby posudzovali stav epidémie, navrhovali širšie opatrenia a bezodkladne sami prijímali tie operatívne. Stav v nemocniciach sa už vymkol z rúk a hrozí ešte zúfalejšia situácia. Každá infikovaná časť triedy generuje aj ďalšie pozitívne prípady v okolí detí, ktoré sa stávajú superšíriteľmi koronavírusu," uviedla členka Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Eva Horváthová (OĽANO) s dôvetkom, že minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) by mal miesto "tvrdošijného postoja" spojiť sily s verejnými zdravotníkmi a regionálnymi hygienikmi.

Doplnila, že na nemocničných lôžkach končia nielen učitelia či rodičia a ďalší dospelí, ale niekedy aj samotné deti. Tvrdí, že ide aj o ich zdravie. Zmeškané vzdelávanie sa dá podľa poslankyne do istej miery dohnať, zničené zdravie však nie.
Predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský (OĽANO) vyzýva SaS, aby prestala bojovať s expertmi. V aktuálnej situácii to považuje nielen za nezodpovedné, ale aj mimoriadne nebezpečné. „Videli sme pred rokom, kam tento populizmus viedol. Neúctivé označovanie porád s odborníkmi za tliachanie a chronické napádanie prijímaných opatrení viedlo k zneisteniu verejnosti a oslabeniu celého vládneho úsilia," uviedol.

Dodal, že napriek jasným upozorneniam o ohniskách výskytu nového koronavírusu v školách strana SaS pred týždňom vetovala ich dočasné uzatvorenie. „Stačilo populizmu, treba počúvať hlas rozumu a uprednostniť verejný záujem pred percentami v prieskumoch," uzavrel.

SaS uviedla, že na slová koaličného partnera nebude reagovať. Minister školstva vo štvrtok povedal, že posledné rozhodnutia regionálnych úradov v súvislosti so zatváraním škôl idú proti pravidlám, ktoré sa nastavili. Tvrdí, že ignorujú stav v jednotlivých školách a v prípade Bratislavského kraja ešte aj úplne popierajú zaočkovanosť a stav epidémie v okrese, aktuality.sk

X X X

Emiráty modernizujú: Legálny bude alkohol aj predmanželský sex

Spojené arabské emiráty zavedú od budúceho roka až štyri desiatky modernizačných reforiem, chcú byť najmodernejšou krajinou v Perzskom zálive.
Modernizácia je odpoveďou Emirátov na zmeny pravidiel v susednej Saudskej Arábii - tá sa ešte koncom roka 2019 v snahe diverzifikovať svoju ekonomiku a okrem príjmu z ropy vytvoriť aj príjem z cestovného ruchu, otvorila svetu a začala vydávať víza pre zahraničných turistov.

Spojené arabské emiráty prichádzajú od januára 2022 s prelomovými reformami v snahe zmodernizovať krajinu - ako uvádza oficiálny dekrét, zmenami prechádzajú časti trestného zákonníka, ktoré ,,nepoškodzujú ostatných”.
Emiráty si tak proti Saudskej Arábii, v ktorej naďalej platia prísne spoločenské pravidlá či zákaz požívania alkoholu, budujú svoju turistickú konkurencieschopnosť.

Najzásadnejšími zmenami v Emirátoch je tento rok dekriminalizácia predmanželského sexu, samovrážd či požívania alkoholu. Zrušená je tiež zhovievavosť pri riešení tzv. zločinov a najmä vrážd zo cti.
Tá zaručovala mužom nižšie tresty v prípade útokov na ženy s argumentmi o ochrane rodinnej hrdosti, aktuality.sk

X X X

Sulík považuje zatvorenie obchodov za chybu, SaS bude chcieť uvoľnenie

Sulík považuje zatvorenie obchodov za ich likvidáciu, čo naháňa zisky zahraničným reťazcom.
Strana SaS bude trvať na uvoľnení opatrení pre očkovaných a tých, ktorí prekonali ochorenie COVID-19. Zároveň považuje tieto dva týždne za chybu v zmysle zatvorených prevádzok naháňajúcich zisk obchodom za hranicami. Uviedol to minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Otázkou podľa neho zostáva, čoho všetkého sa uvoľnenia po 8. decembri budú týkať.
„Tieto dva týždne považujeme za chybu, že sme zavreli (obchody a prevádzky, pozn. TASR). Bol to ústupok z našej strany a len sa ukazuje, že keď má jeden z koaličných partnerov príliš veľkú snahu robiť kompromisy, tak to nevedie k dobrým riešeniam," komentoval Sulík. To, že sú obchody teraz zatvorené pre všetkých, považuje za ich likvidáciu a za naháňanie ziskov zahraničným reťazcom.

Pokračoval, že pri dobre myslených plánoch by sa malo dbať na to, aby sa nerozvrátili verejné financie. Reagoval tak na 500-eurové poukazy pre seniorov pri očkovaní.
„Minulý pondelok na koaličnej rade došiel Igor Matovič (OĽANO) s návrhom 300 eur, tam sme sa dohodli na 150 eurách. Potom neplatilo ani 300, ani 150 eur, ale 500 eur. Neviem, kde došiel na tú sumu," povedal. SaS podľa jeho slov ponúkla 150 eur, aby došlo ku kompromisu a k „pokoju v rodine", čiže v koalícií.
Zároveň dodal, že je proti povinnému očkovaniu. „Je to môj názor. Ako strana budeme na túto tému čoskoro diskutovať, potom sa vyjadríme a zaujmeme stanovisko," konštatoval Sulík, aktuality.sk


Nastavení cookies