Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si je vedomý toho, že jeho krajina sa nestane členom Severoatlantickej aliancie. Podľa agentúry Unian to povedal do Londýna v on-line príhovore pred zástupcami severoeurópskej vojenskej spolupráce Joint Expeditionary Force. Podľa Zelenského už bolo Kyjevu dané na vedomie, že politika „otvorených dverí“ sa Ukrajiny netýka.

„Je jasné, že Ukrajina nie je členom NATO, my to chápeme, sme adekvátni ľudia. Roky sme počuli o otvorených dverách, ale teraz sme tiež počuli, že sa dovnútra nedostaneme, a to si musíme priznať,“ povedal prezident okrem iného.
Najvyšší ukrajinský predstaviteľ tiež znovu vyzval na uzavretie neba nad Ukrajinou. Zároveň ale priznal, že pravdepodobnosť kladnej reakcie na túto žiadosť je veľmi malá.

„Ukrajina si v súčasnej dobe nerobí nárok na aktiváciu článku 5 zmluvy NATO. Vždy hovoríme, že naše nebo musí byť chránené rovnakým spôsobom ako nebo Aliancia, avšak chápeme, že vždy existuje ‚ale‘ a aká bude odpoveď Aliancie, keď sa už na východe Európy pripravujú na ochranu,“ povedal Zelenskyj.

Putinova mašinéria ohrozuje celú Európu
Zelenskyj v skoršom videoposolstve tiež varoval západných lídrov, že „vojnová mašinéria“ putinovského Ruska môže ohroziť aj ďalšie európske krajiny. Ruskú agresiu môže podľa Zelenského zastaviť len spoločný postup, informovala televízia Sky News. Zelenského slová zazneli vo videoposolstve k lídrom desiatich severských, západoeurópskych a pobaltských štátov, ktorí sa zišli v utorok na summite v Londýne. Summit zorganizoval britský premiér Boris Johnson.
Ukrajinský prezident vyjadril vďaku tým krajinám, ktoré k ruskej vojenskej agresii zaujali „morálny postoj“. Osobitné poďakovanie vyslovil Borisovi Johnsonovi, ktorý podľa neho v tomto smere zohráva vedúcu úlohu.

Spolu to bude ľahšie
Zelenskyj pritom varoval západných kolegov, že ruskú vojnovú mašinériu je potrebné zastaviť spoločne, ináč sa obráti aj voči nim.
„Rusko môžeme zastaviť. Môžeme zastaviť zabíjanie ľudí. Bude to ľahšie urobiť spolu, zastaviť deštrukciu demokracie a urobiť to na našom (ukrajinskom) území. Pretože v opačnom prípade(Rusi) prídu aj k vám,“ vyhlásil Zelenskyj, ktorý riadi obranu svojej krajiny z Kyjeva atakovaného ruskými inváznymi vojskami.

Svoje varovanie konkrétne adresoval pobaltským krajinám, pričom pripomenul aj sovietsku agresiu voči Fínsku z rokov 1939–40.
Ruskí útočníci v posledných dňoch vystupňovali ofenzívu voči Kyjevu, ktorý sa im už takmer podarilo obkľúčiť. Z mesta bolo hlásených viacero útokov na obytné štvrte, pričom bola poškodená aj jedna zo staníc metra neďaleko centra Kyjeva. Z trojmiliónového ukrajinského hlavného mesta už od začiatku ruskej invázie z 24. februára ušla viac ako polovica obyvateľov.
Na summite v Londýne sa v utorok zišli predstavitelia krajín tvoriacich Spoločné expedičné sily (JEF), ktoré združujú Britániu, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Island, Lotyšsko, Litvu, Nórsko a Švédsko./agentury/

X X X

Trump vyjadril Orbánovi tri týždne pred voľbami "plnú a totálnu" podporu

Vo februári sa objavili správy, že Trump by mal na pozvanie Orbána v marci pricestovať do Budapešti.
Bývalý americký prezident Donald Trump vyjadril tri týždne pred maďarskými parlamentnými voľbami "plnú a totálnu" podporu predsedovi maďarskej vlády Viktorovi Orbánovi, informuje spravodajca TASR na základe Trumpovho vyhlásenia zverejneného v utorok na Twitteri prostredníctvom jeho hovorkyne Liz Harringtonovej.

"V súvislosti s dianím medzi Ruskom a Ukrajinou - popri mnohých iných záležitostiach - potrebuje skvelý a úžasný ľud Maďarska aj naďalej silné vodcovstvo premiéra Viktora Orbána viac než kedykoľvek. On (Orbán) je húževnatý, múdry a miluje svoju krajinu... V nadchádzajúcich voľbách má aj naďalej moju plnú a totálnu podporu!" píše sa v Trumpovom vyhlásení zverejnenom Liz Harringtonovou.

Vo februári sa objavili správy, že Trump by mal na pozvanie Orbána v marci pricestovať do Budapešti. Britský denník Guardian v tejto súvislosti z maďarských vládnych zdrojov zistil, že pozvánku Trumpovi poslal vláde blízky inštitút Centrum pre základné práva (Alapjogokért Központ).

Spravodajský server 24.hu pripomenul, že 25. a 26. marca usporiada Maďarsko, ako prvá európska krajina, najväčšie konzervatívne podujatie Ameriky - Conservative Political Action Conference, na ktorom bola pravdepodobná účasť Trumpa. Podujatie však pre rusko-ukrajinskú vojnu odložili na 18. mája a bude bez Trumpa. Jeho účasť ale podľa servera telex.hu jeho účasť nebola potvrdená ani pre pôvodne plánovaný termín.
Sociálna sieť Twitter účet bývalého amerického prezidenta Trumpa zablokovala v januári 2021 v reakcii na útok jeho stúpencov na washingtonský Kapitol, aktuality.sk

X X X

Koalícia vedená Britániou vyzvala Rusko, aby prijalo požiadavku na prímerie

Ukrajina v pondelok počas rozhovorov s ruskými predstaviteľmi oznámila, že požaduje "mier, okamžité prímerie a stiahnutie ruských vojakov" zo svojho územia.
Koalícia severoeurópskych krajín a pobaltských štátov hraničiacich s Ruskom, ktorú vedie Spojené kráľovstvo, v utorok vyzvala ruského prezidenta Vladimira Putina, aby prijal požiadavku Ukrajiny na okamžité prímerie, "nech sa zastaví rozvíjajúca sa humanitárna kríza". Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Lídri Spojeného kráľovstva, Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Lotyšska, Litvy, Holandska, Nórska a Švédska sa v utorok stretli v Londýne na summite ako členovia Spoločných expedičných síl (JEF), aby "potvrdili svoj záväzok obnoviť mier a bezpečnosť v Európe".

"Vyzývame Rusko, aby zaviedlo a dodržiavalo okamžité prímerie, ktoré zastaví rozvíjajúcu sa humanitárnu krízu, a aby umožnilo rýchly a neprerušovaný prísun potravín, vody a lekárskej pomoci civilnému obyvateľstvu Ukrajiny," uviedli lídri vo vyhlásení.
Ukrajina v pondelok počas rozhovorov s ruskými predstaviteľmi oznámila, že požaduje "mier, okamžité prímerie a stiahnutie ruských vojakov" zo svojho územia.

Lídri JEF "čo najdôraznejšie odsúdili Putinov brutálny útok proti Ukrajine, proti jej územnej celistvosti a ľudu" a označili to za "jasné porušenie suverenity, slobody a nezávislosti demokratickej európskej krajiny".
"Musíme zaistiť, aby takéto činy boli aj ďalej neprípustné a aby žiadne iné štáty už nepadli za obeť pokusom o násilnú rozpínavosť," dodali lídri. Jasne tým poukazovali na obavy pobaltských krajín.

"S týmto cieľom... zaistíme, aby JEF aj ďalej spoľahlivo prispievali k obrane a odstrašovaniu v tomto regióne, aby udržiavali naše krajiny a náš svetadiel v bezpečí," napísali lídri, aktuality.sk

X X X

Priemyselníci kritizujú Hegera a Čaputovú: Sme vazalmi situácie, ak nebude plyn, nebudú ani fabriky

Devastačné následky pre slovenský priemysel a dlhodobé zhoršenie životnej úrovne ľudí na Slovensku. Priemyselníci združení v Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore (SOPK) a Klube 500 varujú pred neuváženým zastavením dodávok plynu a ropy z Ruska.

Šéf železiarní Podbrezová a predseda klubu 500 Vladimír Soták.
Po okamžitom odstavení dodávok ruskej ropy a zemného plynu by došlo podľa nich k reťazovej reakcii a odstavovaniu jednej fabriky za druhou. To by znamenalo ohrozenie pracovných miest v slovenskom priemysle, kde je zamestnaných 600-tisíc ľudí. Zároveň vyzývajú vedenie štátu, aby s nimi všetky záležitosti týkajúce sa ekonomiky konzultovalo.
O zbavenie sa závislosti od ruských energií sa zasadzuje aj Slovensko. Vrcholní politickí predstavitelia dokonca patria k tým politikom, ktorí zastávajú najráznejšie stanoviská. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) na summite lídrov Európskej únie vo Versailles vyhlásil, že Slovensko by sa mohlo úplne odstrihnúť od ruských energonosičov.

Prezidentka Zuzana Čaputová má podobný postoj. Podľa nej všetky štáty Európskej únie vrátane Slovenska potrebujú čo najskôr znížiť svoju energetickú závislosť od ruského plynu a ropy. Putinov režim totiž využíva európske peniaze za dodávky energetických surovín na financovanie svojej vojnovej mašinérie.

Odstavovanie jednej fabriky za druhou
SOPK a Klub 500 vedené Petrom Mihókom a Vladimírom Sotákom kritizujú najmä aktuálne vyhlásenia o možnom zastavení dodávok ruskej ropy a ruského plynu. Okamžité zastavenie dovozu ruského plynu a ropy je podľa nich založené na nerealistických predpokladoch a prepočtoch. „Treba mať chladnú hlavu, aby sme vo finálne cez sankcie nesankcionovali samých seba,“ povedal predseda SOPK Peter Mihók.

Ako ďalej uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor, Slovensko je krajinou najviac závislou od dodávok ruskej ropy, v prípade ruského plynu je na 4. mieste. Z toho dôvodu je podľa priemyselníkov absolútne nereálne v súčasnosti hovoriť o zastavení dodávok. Takéto rozhodnutie by malo podľa nich ničivé dôsledky a spôsobí hospodársky kolaps. Predstavitelia priemyslu žiadajú vládu, by neprijímala v tejto veci žiadne návrhy bez toho, aby bola krajina najskôr pripravená na realizovateľné alternatívy.

Šéf železiarní Podbrezová a predseda klubu 500 Vladimír Soták ilustroval, čo sa stane, ak ruský plyn na Slovensko nebude ďalej tiecť. „Buď tu bude plyn, alebo nebude, buď pôjde ekonomika, alebo nepôjde," zhodnotil stručne. Ak by sa dodávky plynu zastavili, celá fabrika v Podbrezovej zastane, pretože im vyhasnú pece. „Budeme musieť odstaviť technológie a prestaneme vyrábať,“ pokračoval Soták. Potom im podľa neho neostane nič iné, len poprosiť zamestnancov, aby dokončili prácu, urobili za sebou poriadok, išli sa osprchovať a odišli domov.

„Naspäť by sme ich zavolali až vtedy, keď budeme mať znovu plyn,“ dodáva Soták. Železiarne Podbrezová sú pritom dôležitý horehronský zamestnávateľ, ktorý dáva prácu pre zhruba tritisíc ľudí. Líder fabriky tiež upozornil na to, že takých „Podbrezových“ je na Slovensku niekoľko desiatok. „Kto sa prihlási k zodpovednosti, keď vypnú dodávky plynu a bude sa prepúšťať?“ pýta sa Soták, ktorý sa aj prostredníctvom svojho podnikateľského združenia Klub 500 snaží apelovať na predstaviteľov vlády, aby s nimi viac komunikovali v otázkach ekonomiky.

Proti okamžitému zastaveniu dodávok ropy a plynu z Ruska je aj šéf Dusla Šaľa Petr Bláha. Fabrika, ktorá patrí koncernu Agrofert rodiny českého expremiéra Andreja Babiša, odoberá najviac plynu na Slovensku, čo je zhruba 10 až 11 percent celkovej spotreby. Ten je pre chemickú fabriku kľúčový pri výrobe hnojív pre poľnohospodárov či roztoku močoviny Adblue, ktorá slúži motoristom na znižovanie emisií naftových vozidiel. Kvapalina je potrebná tiež napríklad do sanitiek, do policajných, vojenských či nákladných áut. Využívajú ju tiež vozidlá mestskej hromadnej dopravy.

Šéf Duslo Šaľa: Zahraniční výrobcovia Adblue už odstavujú výrobu:
Keď vlani na jeseň ceny plynu dramaticky vzrástli, šalianska fabrika zredukovala výrobu na technické minimum. Vtedy dokonca hrozilo, že Slovensko nebude mať dostatok Adblue. Petr Bláha pre denník Pravda tvrdí, že ceny plynu sú aj v súčasnosti také vysoké, že sa im výroba ekonomicky neoplatí. „Postupne začíname znižovať spracovanie tak, aby sme sa veľmi skoro priblížili k hranici technického minima,“ vysvetľuje s tým, že budú ďalej čakať, ako celá situácia na energetickom trhu dopadne. „Pokiaľ dôjde k odstávke plynu, tak nastáva vyššia moc a nebudeme tak schopní dodávať, lebo spotreba plynu je taká vysoká, že sa nedá hovoriť o alternatívnych dodávkach,“ dodáva.

Slovensko podľa neho nemôže byť jediná krajina v EÚ, ktorá žiada odpojenie od energetických zdrojov z Ruska. Podľa neho by sme mali nasledovať kroky krajín ako Francúzsko či Nemecko, ktoré tvrdia, že nie je nutné sa odstrihnúť od ruských dodávok. Nemecko chce do konca tohto roka ukončiť dovoz uhlia a ropy z Ruska, s plynom však naďalej počítajú. Nemecko, ktoré spolu s Ruskom vybudovali niekoľkomiliardový projekt plynovodu Nord Stream 2 na dne Baltského mora, naďalej odmieta okamžité prerušenie dodávok ruského plynu.

Okamžite sa odstrihnúť nevieme
Ministerstvo hospodárstva v reakcii uviedlo, že nie je možné sa zo dňa na deň odstrihnúť od ruských energetických dodávok. „Treba si uvedomiť, že Európa by sa vedela odpojiť od ruských dodávok energií v priebehu jedného roka za predpokladu, že by sa znížila spotreba plynu o 15 percent a naplno využili všetky kapacity na skvapalnený plyn,“ odpísalo tlačové oddelenie ministerstva hospodárstva. Podľa rezortu Slovensko všetky kroky a prípadné rozhodnutia v oblasti energetiky koordinuje s členskými krajinami EÚ.

Znižovanie závislosti od dodávok plynu či ropy z Ruska je správny krok a má plnú podporu slovenskej vlády, uviedla v reakcii na slovenských priemyselníkov hovorkyňa predsedu vlády Ľubica Janíková. Ako ďalej dodáva, Rusko používa tieto suroviny ako „energetickú zbraň“ pri presadzovaní svojich geopolitických záujmov, pričom tieto záujmy nie sú totožné so záujmami EÚ. Rezort hospodárstva má podľa nej v spolupráci s patričnými sektormi vypracovať presný návrh, ktorý bude následne predstavený vláde. „Cieľom je v maximálnej miere chrániť domácnosti i priemysel a zároveň vytvoriť stav, keď žiadny dodávateľ surovín a energií do EÚ, a špeciálne to platí pre imperialistické Rusko, nebude mať takú moc, aby podkopával suverenitu a demokratické hodnoty EÚ,“ povedala./agentury/

X X X

Pavla Bučku, podozrivého zo spolupráce s ruskou rozviedkou, vzali do väzby

Rozhodnutie súdu nie je právoplatné, obvinený podal proti nemu sťažnosť.
Bývalého funkcionára vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši Pavla Bučku, ktorý je podozrivý z dlhodobej spolupráce s ruskou vojenskou rozviedkou, vzali do väzby. Dôvodom je obava z pokračovania v trestnej činnosti.
V utorok neskoro večer o tom rozhodla sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. Rozhodnutie nie je právoplatné, obvinený podal proti nemu sťažnosť. Informoval o tom prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Michal Šúrek.

Obvinený spolupracuje
„Viacero vecí je predmetom dokazovania, rovnako aj samotný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, bude ešte potrebné podrobiť preverovaniu. Sme iba na začiatku," priblížil prokurátor. Obvinený podľa jeho slov spolupracuje a rozhodovanie o väzbe absolvoval bez obhajcu.
Pre spoluprácu s ruskou vojenskou rozviedkou polícia obvinila dve osoby pre vyzvedačstvo a prijímanie úplatku. Okrem Pavla Bučku ide aj o dopisovateľa dnes už štátom zablokovaného webu Bohuša Garbára. Obaja sa k skutkom priznali. V prípade preukázania viny im hrozí trest odňatia slobody od štyroch do 13 rokov.

Pavel Bučka mal poskytovať ruským spravodajským službám informácie od roku 2013. Týkať sa mali záujmov NATO a Ozbrojených síl SR. Priznať mal aj sumu, ktorú za informácie prijal. Zadržali ho v rámci akcie Kaťuša. Pri domových prehliadkach zaistila polícia USB kľúče, počítače s citlivými a utajovanými skutočnosťami, podrobné poznámky o plánoch spojenia a schôdzkach, ale aj vymieňané dokumenty, aktuality.sk

X X X

Kontrolóri: Sakovej tender na servery za 160 miliónov bol nezákonný, potvrdila to aj Rada ÚVO

Kontrolóri Úradu pre verejné obstarávanie rozhodli, že tender ministerstva vnútra vyhlásený už pred štyrmi rokmi bol nezákonný. S víťazmi tendra doteraz nebola uzavretá žiadna zmluva.
Ministerstvo vnútra ešte v roku 2018 za vedenia Denisy Sakovej (Smer-SD) rozbehlo súťaž na sieťové servery počítačov za 160 miliónov eur. Neskôr tento tender skončil na stole Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý teraz

nadobro skonštatoval, že bol nezákonný. Kontrolóri nariadili súťaž zrušiť už v roku 2019, teraz ich verdikt potvrdila aj Rada ÚVO, ktorá koncom februára zamietla odvolanie ministerstva proti tomuto verdiktu.
Na základe tendra malo Sakovej ministerstvo uzatvoriť zmluvy s desiatimi uchádzačmi, k tomu však nikdy nedošlo. Servery mali dodávať firmy AUTOCONT, DATALAN, eGroup Solutions, Slovak Telekom, MICROCOMP, Aliter Technologies, Tempest, Atos IT Solutions and Services, Soitron a Asseco Central Europe.

Konkrétne značky
Kontrolórom v Sakovej tendri prekážali nejasne stanovené požiadavky. Mali aj výhrady k tomu, že namiesto opisu funkcionalít, ktoré vnútro od serverov očakávalo, zverejnil rezort priamo odkazy na presné produkty či značky.
Podľa kontrolórov opis predmetu zákazky „obsahuje explicitne vymenované konkrétne produkty, prípadne aj konkrétne značky (napr. ESET, McAfee, CA Technologies – Broadcom, Oracle, Zerto, Symantec, HP, IBM, Microsoft, VMware, SAP“.
Práve takému opisu sa však štátne inštitúcie musia pri nákupoch vyhnúť – svoje potreby totiž nesmú opisovať pomocou značiek, ale opisom vlastností, ktoré požadujú. V opačnom prípade by totiž zúžili súťaž na konkrétne technológie či produkty.
„Takýto odkaz možno použiť len vtedy, ak nemožno opísať predmet zákazky dostatočne presne a zrozumiteľne, a takýto odkaz musí byť doplnený slovami ,alebo ekvivalentný‘,“ dodal úrad.

Kontrolóri poukázali aj na ďalśi problém, na ktorý by narazil uchádzač, ktorý by chcel dodať ekvivalentné servery, využívajúce iné technológie. V cenovom výkaze ponuky by to nemal šancu uviesť.
„Konanie kontrolovaného v danom prípade pritom podľa úradu mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže mohlo odradiť od účasti v predmetnom verejnom obstarávaní,“ kritizovali možné zúženie súťaže kontrolóri.

Saková rozhodnutie rešpektuje

Exministerka vnútra Denisa Saková, za ktorej sa tender realizoval, rešpektuje rozhodnutie ÚVO aj rady tohto úradu.
„Snahou ministerstva vnútra bolo pripraviť rámcovú dohodu pre celú štátnu správu na nákupy technologických zariadení na 4 roky. Z tohto dôvodu nebolo možné úplne detailne špecifikovať technické parametre zariadení na 4 roky vopred pre jednotlivé orgány štátnej správy. To bol problém, na ktorý poukázalo ÚVO a ktorý sa nám vzhľadom na pôvodný zámer pripraviť rámcovú dohodu nepodarilo vyriešiť v súlade s ich odporúčaniami,“ zdôvodnila Saková postup ministerstva.

Dvaja znalci, dva názory
Ministerstvo vnútra sa vtedy bránilo znaleckým posudkom, ktorý si nechalo vypracovať u znalca z oblasti IT Eduarda Jenča. Podľa jeho názoru tender nebol diskriminačný.

„Je zjavné, že v rámci hospodárskej súťaže boli prípustné všetky relevantné produkty trhu, ktoré disponovali rovnakými alebo lepšími parametrami ako stanovený minimálny referenčný produkt,“ citujú kontrolóri závery Jenčovho posudku.
Znalecký posudok si dali vypracovať aj kontrolóri. Z posudku znalca vybraného Úradom pre verejné obstarávanie vyplynulo, že k požadovaným technológiám existujú aj ekvivalentné technológie, ktoré uchádzači mohli dodávať – keďže však ministerstvo nezadefinovalo jasné požiadavky, ale konkrétne softvéry a ich výrobcov, nevedeli by v rámci tendra preukázať, že požadované vlastnosti spĺňajú.

Panama papers a Kočner
Meno spomínaného znalca Eduarda Jenča, ktorého služby si objednalo ministerstvo, sa nachádzalo aj v uniknutých dokumentoch z kauzy Panama Papers.
Eduard Jenčo si na Paname založil firmu a z uniknutých informácií vyplýva, že v nej očakával príjmy nad úrovňou 10 miliónov eur. Podľa jedného z dokumentov vlastní súdny znalec umelecké predmety v hodnote 400-tisíc eur.
Znalecký posudok chcel v minulosti od Jenča aj Marian Kočner. Podľa Denníka N znalca, ktorý mal robiť posudok na Kočnerovu Threemu v roku 2012, stíhali pre zločin nepravdivého znaleckého posudku. Jeho obvinenie zrušil vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý mal blízko ku Kočnerovi.

Saková hovorí, že pri výbere znalca Jenča sa na ministerstve riadili zoznamom znalcov. „Voľba padla vzhľadom na ďalšie potrebné profesionálne skúsenosti na pána Jenča,“ uzavrela bývalá ministerka vnútra.
Aktuality.sk sa pokúšali kontaktovať aj znalca Eduarda Jenča, nezdvihol však telefón, aktuality.sk

X X X

Ukrajina: Nemocnica v Mariupole je obsadená Rusmi; zamestnanci "nemôžu odísť"

Úrady uvádzajú, že od začiatku ostreľovania Mariupola tam zahynulo už najmenej 2400 civilistov.
Niekoľko dní po smrtiacom útoku na nemocnicu s pôrodnicou v prístavnom meste Mariupol v Doneckej oblasti na juhu Ukrajiny je táto najväčšia tamojšia nemocnica obsadená ruskými vojakmi a tí zadržiavajú ako rukojemníkov 400 pacientov a personál. Informovali o tom miestni predstavitelia, ktorých citoval portál britskej stanice BBC. Správu nie je možné nezávisle overiť.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko oznámil, že regionálna nemocnica pre intenzívnu starostlivosť na západnom predmestí Mariupola bola pri smrtiacom útoku z minulej stredy úplne zničená, ale zamestnanci pokračujú v liečbe pacientov v suteréne.

Kyrylenko citoval slová jedného zamestnanca nemocnice: "Rusi donútili ľudí zo susedných domov prísť do našej nemocnice. Nemôžeme odísť."
Úrady uvádzajú, že od začiatku ostreľovania Mariupola tam zahynulo už najmenej 2400 civilistov. Mnohí tamojší obyvatelia sa snažia prežiť v podzemných úkrytoch.

Jedna organizácia na ochranu ľudských práv obvinila ruských vojakov z vyhrážania, že budú strieľať na každého, kto bude vychádzať z nemocnice. Organizácia podľa BBC dodala, že vojaci postrelili a zranili každého, kto sa pokúsil odísť, aktuality.sk

X X X

Táto špionážna aféra môže byť ako Kočnerov telefón. Odhalí viac, tvrdí expert Milo

Expert na dezinformácie Daniel Milo z ministerstva vnútra hovorí, že dôkazy z káuz Kaťuša a Matrioška môžu odhaliť prepojenia Ruska na viacerých politikov, firmy či dezinformačné médiá.

X Pán Milo, čo vy vidíte na tom videu, ktoré sme videli všetci. Nejaký zamestnanec ruskej ambasády dáva peniaze Bohušovi Garbárovi, dopisovateľovi Hlavných správ. Ako toto video čítate?

Je to rukolapný dôkazom o tom, čo sa hovorí v prostredí bezpečnostnej komunity pomerne dlho. Boli tu rôzne náznaky a indície o tom, že ruská ambasáda vyvíja takéto aktivity na Slovensku. Spomenul to nedávno aj riaditeľ SIS, že o takýchto veciach majú nejaké poznatky. Toto bol prvýkrát aj verejnosti dostupný dôkaz o tom, že ako to naozaj prebieha, že v skutočnosti tu agenti pod diplomatickým krytím vyvíjajú aktivity spravodajského druhu.

X Ten zamestnanec ruskej ambasády, ktorého vidíme na tom videu, hovoríte, že to môže byť agent pod diplomatickým krytím. Vieme o tom niečo viac, keďže vieme aké sú tajné služby v Rusku. Napríklad vojenská rozviedka GRU. Tento pán bol v úlohe vojenského pridelenca. Nebolo to oficiálne. Videli sme jeho fotky v uniforme. Vieme povedať, že toto je človek z GRU alebo to je len domnienka?

S úplnou istotou sa to povedať nedá, keďže Rusi samotní to nepotvrdia. Ukazuje to na štandardnú taktiku, ktorú používajú nie len ruské spravodajské služby ale aj spravodajské služby iných krajín. Pod diplomatickým krytím fungujú ako agenti na území danej krajiny. Títo sú v určitej výhode. V prípade ich odhalenia im nehrozí trestné stíhanie, keďže požívajú diplomatickú imunitu. Dochádza k vyhosťovaniu takýchto odhalených osôb. Samozrejme, svojim konaním porušujú medzinárodné dohovory o pôsobení diplomatických pracovníkov.

X Vieme, že toto video je pravdepodobne z leta. To nie je novinka, no novinka to nie je z dlhodobej perspektívy. Ja som sa o tom rozprával s pánom Naďom, keď bol ešte opozičný poslanec. Tvrdil mi, že my vieme, že tu fungujú ruskí agenti a sú pod diplomatickým krytím. Ruská ambasáda nemala až tak veľa zamestnancov, aby sa nedali identifikovať. Prečo to podľa vás doteraz Slovensko tolerovalo?

To je otázka skôr na členov minulej vlády. Na pána Danka, ktorý bol známy svojimi vrúcnymi kontaktmi s predsedom ruskej dumy Vjačeslavom Volodinom. Veľmi rád sa vyskytoval v blízkosti Vladimíra Putina. Keďže mali vo svojej kompetencii rezort obrany, kde je vojenské spravodajstvo, ktoré za novej vlády dokázalo poskytnúť relevantné informácie NAKA. Podľa mňa tam nebola vôľa poskytovať takú súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní, v tomto prípade NAKA, zo strany spravodajských služieb, ktoré politicky kontrolovala SNS.

X Stačí vyhostiť tých troch konkrétnych ľudí, ktorí sú z niečoho podozriví? Ruská ambasáda by ich mohla nahradiť novými.

Ja by som sa v tomto prípade priklonil k tomu modelu, ktorý uplatnili v Českej republike. Povedali, že nevidia dôvod, aby na území Českej republiky pôsobilo viac diplomatov ako má Česká republika v Moskve. Možno na takomto kľúči obmedziť celkový počet ruských diplomatov na Slovensku. To by mi prišlo logické. Zvlášť v situácii, kedy je preukázateľné, že ruskí diplomati konajú v rozpore s viedenským dohovorom. Porušujú spôsob fungovania za akým sem boli vyslaní. Veľmi ľahko sa môže stať, že my vyhostíme troch ruských špiónov a pošlú nám sem naspäť troch nových.

X Keď sa pozeráme na úlohu Bohuša Garbára, spolupracovník Hlavných správ, ktorý tam prispieval pod viacerými pseudonymami. Neviem ani vyhodnotiť, koľko článkov napísal. Hlavné správy tvrdia, že nebol kľúčovou postavou, ktorá by rozhodovala o redakčných záležitostiach. Aká je podľa vás jeho úloha? Dá sa ho nazvať agentom alebo je to len spolupracovník, ktorý donáša informácie. Kto je Bohuš Garbár?

Tú osobu nepoznám a ani som ju neskúmal. Môžem vychádzať iba z verejne známych informácií a z toho, čo bolo dnes prezentované. Mne vyplývajú dve veci. Táto osoba sa aktívne snažila získavať informácie, ktoré sú v režime ochrany utajovaným skutočností. V režime tajné, prísne tajné a dôverné. Ku ktorým mali prístup iné osoby. Zároveň bola prispievateľom jedného z najvýznamnejších dezinformačných médií na Slovensku.

Toto mne dobre zapadá do toho obrazu, že daná osoba sa za finančnú odmenu snažila získavať informácie rôzneho druhu, ktoré podliehajú utajeniu. A v rovnakom čase píše táto osoba články pre dezinformačný denník. Máme spojené dve časti takýchto operácií. Na jednej strane získavanie utajovaných skutočností, na druhej strane ovplyvňovanie populácie pomocou proruských naratívov a dezinformácií.

X Vieme, že tu nejde len o tých 500 eur. Polícia hovorí, že môže ísť o desiatky tisíc eur, ktoré takto ruská ambasáda rozdala. Môžu to byť aj ľudia, ktorí sú vyššie postavení. Zatiaľ vidíme štvoricu ľudí. Najvyššie postavený je plukovník, ktorý bol profesorom na vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši. Predstavuje to nejaké riziko?

Indikuje to podľa mňa to, ako hlboko ruská agentúrna sieť na Slovensku siaha. Hlboko zasahuje do inštitúcií a aj do minulosti. Daná osoba mala takto fungovať od roku 2013. To nie, že Rusi sa ho snažili naverbovať pre rokom. Dlhé roky pôsobil v rámci takýchto štruktúr, že pôsobil na akadémií v Liptovskom Mikuláši. Asi mal aj kontakty s mnohými vojakmi, s bývalými vojakmi, možno s príslušníkmi spravodajských služieb.

Tá komunita je úzko previazaná. Môžeme špekulovať ako hlboko tá agentúrna sieť siaha. A koho všetkého vedeli Rusi zaplatiť. Bol by som veľmi prekvapený, keby to skončilo pri týchto osobách. Úspech je, že pri domových prehliadkach boli zadržané veľké množstvá dôkazových materiálov. Predpokladám, že tak ako to bolo v prípade vraždy Jána Kuciaka, keď sa následne začala celá tá sieť rozbaľovať. Tak ako bol mobil Mariána Kočnera vstupnou bránou do celého korupčného systému, ktorý sa postupne odhaľoval. Tento zásah môže byť začiatkom celej skladačky. Čo vedeli doteraz spravodajské služby sa znásobí niekoľkonásobne.

X Použili ste to porovnanie s Marianom Kočnerom. O ňom mnohí ľudia hovorili, že to sme vedeli. Potvrdili sa to až následne, že má kontakty so Smerom. Viete povedať, že na koho by sa mohlo teraz ukázať prstom, keďže naše orgány rozkrývajú činnosť ruských spravodajských služieb?

Nechcem hovoriť o konkrétnych menách, aby ma dané osoby nemohli zažalovať z poškodenia dobrého mena. Viem si predstaviť viacerých bývalých politikov, súčasných politikov, osoby z ekonomickej sféry, ktoré sú známe veľmi priateľskými vzťahmi k Rusku. Niekedy môžu byť čisto osobné. Nemusia vykonávať protiprávnu činnosť. Bol by som veľmi prekvapený, ak by sa medzi nimi nenašli aktívni spolupracovníci ruských tajných služieb, ktorí za to poberali peniaze. Mohli im byť sprostredkované rôzne výhodné obchodné príležitosti.

V bezpečnostnej komunite sa často hovorí, že korupcia nemusí mať vždy formu priamych finančných platieb. Sú pomerne ľahko vystopovateľné. Hovorí sa, že niektoré firmy zbrojárskeho priemyslu dostávali veľmi výhodné zákazky na odkúpenie vyradených ruských zbraní, ktoré následne zrenovovali a predali. Mali na tom veľké zisky, ktoré následne mohli investovať do politických alebo mediálnych projektov. Treba sa pozrieť na iné formy, akými mohlo dôjsť k
financovaniu takýchto aktivít, ktorých máme na Slovensku veľmi veľa.

X Spomenuli ste politické strany. Vieme, ktoré vyjadrovali proruské postoje. To môže byť aj čistá politika, že cielia na proruských voličov bez toho, aby boli financovaní. Čo vyplynulo z dnešného prípadu je to, že tam je politické prepojenie. Bohuš Garbár bol sponzorom strany ĽSNS a Národnej koalície. Zároveň je jeden z obvinených bývalý poslanecký asistent poslanca Suju, ktorý bol zvolený za ĽSNS a teraz je v strane Republika. Do akej miery je toto diskreditujúce pre týchto ľudí. Najmä v strane ĽSNS a Republika. Prekáža to vôbec ich voličom?

To uvidíme na voličských preferenciách. Mňa by skôr zaujímalo, že ak ten pôvod peňazí u pána Garbára a ďalších osôb, ktoré by sa dali vystupovať až k ruskej ambasáde, by bol preukázateľne odtiaľ. Tieto strany by prijímaním takýchto darov porušovali zákon o volebnej kampani a financovaní politických strán.

Týmto smerom by mali viesť kroky štátnej správy. Ja tiež sa môžem v tomto smere obrátiť na kolegov zo sekcie verejnej správy, kde patrí odbor volieb a referenda, aby sa bližšie pozreli, či osoby, ktoré prijímali úplatky za vynášanie tajných informácií, nepoužili financie na podporu politických strán. Je to obchádzanie zákazu zahraničného financovania politických strán na Slovensku.

X Strany môžu povedať, že nevedia odkiaľ mal Bohuš Garbár peniaze a on im to daroval ako občan. Nie je to niečo, čo ich ospravedlní?

Poukazuje to na to, že my tu máme zásadné diery v systéme kontroly financovania politických strán. Zatiaľ nebola politická vôľa tieto diery zaplátať. Možno toto bude nejaký budíček, aby sme si to uvedomili. Pre mňa je až niekedy nepochopiteľné, ako je možné, že tu vznikajú ako huby po daždi nové politické subjekty.

Príklad Štefana Harabina hovorí za všetko, ktorý po svojej neúspešnej politickej kandidatúre stiahol. Zrazu sa tvári, že on s tým nič nemá. Strana, ktorú viedol a bol jej tvárou nie je jeho strana. Kto to celé financoval? Máme tu viaceré takéto fenomény, na ktoré by sme sa mali pozrieť lepšie. Ak nám to súčasná právna úprava neumožňuje, čo som si istý, že neumožňuje, tak treba zaplátať tie diery. Cudzí aktéri ovplyvňujú politické procesy a deformujú súťaž politických síl na Slovensku.

X Rozumiete tomu aj vy tak, že Bohuš Garbár bol naverbovaný zrejme ruským spravodajským dôstojníkom. Dostal peniaze, aby oslovil ľudí ochotných spolupracovať s Ruskom. On našiel asistenta poslanca Suju. Aké mohol cez neho ťahať informácie, a prečo je pre ruskú spravodajskú službu dôležité mať informácie od asistenta poslanca ĽSNS?

Viacerí z týchto poslancov sú členmi výborov na kontrolu tajných služieb, kontrolu vojenského spravodajstva, kde sú poslancom národnej rady prezentované utajované verzie výročných správ o činnosti, ktoré sú oveľa podrobnejšie a konkrétnejšie. Je logické, že ruská strana sa chce dostať k týmto utajovaným verziám správ o činnosti, aby zistili, čo slovenské spravodajské služby o nich vedia. Toto je pre nich najjednoduchší spôsob. Nájsť spriaznených poslancov alebo asistenta z okolia Mariána Kotlebu, ktorý je známy proruskými názormi. Cez nich sa dostať následne k neverejným verziám správ.

X Vy teraz čakáte, že pri viacerých politikoch sa ukážu takéto prepojenia?

Očakávam, že po dôkladnej analýze materiálov, ktoré boli zadržané v rámci tejto akcie, sa odhalia viaceré prepojenia. Či to bude smerovať k politikom, bývalým politikom, ekonomickým subjektom, advokátom, ktorí zastupujú takéto osoby a vyjadrujú sa kontroverzne. Kandidátov na možných potencionálnych spolupracovníkov ruských tajných služieb je tu veľa. Otázka je, čo sa podarí preukázať. Tie osoby už v panike pália dokumenty a vymazávajú hard disky.

X Vidíte nejaké ďalšie dezinformačné média, ktoré produkujú to, čo je v záujme Ruska?

Môžem hovoriť o jednom z tých najznámejších portálov a to je Zem a Vek, ktorých šéfredaktor Tibor Eliot Rostas sa netají proruskými sklonmi. Veľmi rád chodí do Moskvy. Fotil sa tam s Jevgenijom Palcevom, ktorý je známy redaktor Hlavných správ. Chodil rád aj do Sputnika. Skupina prorusky naklonených redaktorov dezinformačných médií je známa. Či sa v tomto konkrétnom prípade podarí preukázať finančné prepojenie je úplne iná otázka. Tu je potrebná aktivita našich spravodajských služieb alebo Národnej kriminálnej agentúry.

X X X

Vojna na Ukrajine roztočí ďalšie kolo zdražovania. Inflácia prekročí 10 percent

Najväčší cenový tlak bude na energie a potraviny. Ani po skončení vojny analytici neočakávajú ich rýchle zlacnenie.
Najnovšie čísla Štatistického úradu (ŠÚ SR) jasne ukazujú, že inflácia naberá na sile a vojna na Ukrajine tento negatívny trend ešte umocní.

Februárový nárast cien totiž podľa ŠÚ SR dosiahol 9 percent oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Zdražovanie sa tak dostalo na najhoršiu úroveň za posledných 19 rokov.
K inflácii najviac prispeli potraviny - najmä zelenina a obilniny, ako aj pohonné látky a imputované nájomné, ktoré odráža najmä ceny stavebných materiálov.

„Očakávame, že súčasný vývoj na Ukrajine bude vytvárať ďalšie tlaky na rast cien, najmä prostredníctvom zvýšenia cien komodít. Na jednej strane to budú napríklad energetické suroviny, ktoré budú vstupovať do cien tovarov a služieb Na strane druhej pôjde aj o potraviny, keďže Rusko či Ukrajina sú významnými producentmi niektorých plodín, ako napríklad pšenica,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

A Flourish chart
Inflácia už nie je dočasná
Na povrch sa postupne dostávajú aj ďalšie problémy súvisiace so vzácnymi kovmi, na ktorých svetovej produkcii sa spomínané krajiny podieľajú významným podielom. Napríklad hliník či paládium, a to môže vyostriť už teraz napäté dodávateľské reťazce v niektorých priemyselných odvetviach. Toto všetko bude vytvárať inflačné tlaky, ktoré potlačia nahor aj rast spotrebiteľských cien.

Kam sa môže zdražovanie až vysplhať je nateraz otázne. „Na presné odhady inflácie je ešte priskoro, keďže scenárov ďalšieho vývoja konfliktu je niekoľko a každý z nich ovplyvní ekonomický vývoj do inej miery. Predbežne rátame s tým, že miera inflácie by mala vrcholiť približne v apríli a máji tohto roka, nasledovaná postupným poklesom,“ približuje Horňák.
Podľa analytičky 356bank Jany Glasovej inflácia v priebehu tohto roka určite prekročí úroveň 10 percent. Kde sa zastaví, si ani ona netrúfa dnes odhadovať. Ako však ďalej dodáva, počas nasledujúcich mesiacov si budú musieť spotrebitelia zvyknúť na drahú energiu a potraviny. Ich ceny by nemali výrazne klesať ani po prípadnom ukončení vojnového konfliktu na Ukrajine.

Cenové šoky
Odborníci sa zhodujú, že aj po odznení vojny na Ukrajine stále budú pretrvávať tlaky na rast cien.
„V strednodobom horizonte bude kombinácia medzi zelenou transformáciou, štrukturálnym nedostatkom investícií do energetickej infraštruktúry a problematickou situáciou na Ukrajine predstavovať nový inflačný šok, ktorý budú musieť centrálne banky a vlády riešiť,“ predpokladá makroekonomický analytik Saxo Bank Christopher Dembik.

Podľa neho inflácia v eurozóne a EÚ je už teraz nepríjemne vysoká a tento jav už nie je prechodný. Znižovanie reálneho príjmu domácností v eurozóne bude masívne.
„Môžeme predpokladať, že väčšina vlád EÚ sa rozhodne znížiť zdanenie energie a rozdať energetické šeky, aby predišli napätiu v spoločnosti a porušovaniu sociálnej zmluvy EÚ,“ uzatvára Dembik, aktuality.sk

X X X

Čína hrá vo vojne na Ukrajine na obe strany, ale podporuje Rusko. Bojuje proti Západu

Peking sa snaží pôsobiť neutrálne, ale podporuje Rusko, tvrdí pre Aktuality.sk odborník na Čínu.
Čína podporuje Rusko všade tam, kde jej to vyhovuje, napríklad keď treba kritizovať Západ. Slovenský analytik českého think-tanku Asociácia pre medzinárodné otázky (AMO) Filip ŠEBOK si však nemyslí, že čínski komunisti budú dodávať Rusku zbrane.

„Čína s Kyjevom navyše v roku 2013 podpísala zmluvu, ktorá dáva Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade, že by čelila hrozbe útoku jadrovými zbraňami,“ pripomína odborník na Čínu pre Aktuality.sk.

X Predpokladali podľa vás čínski komunisti, že ruský prezident Vladimir Putin napadne Ukrajinu?

Myslím, že Čína už dlhšie vedela, že situácia je vyhrotená. Napriek tomu čínske ministerstvo zahraničných vecí ešte pred vojnou útočilo na správy, ktoré hovorili o tom, že má k vojne dôjsť. Americké spravodajské informácie, že dôjde k útoku, považovala Čína za dezinformácie a spravodajské hry.

Z toho pohľadu to môže vyzerať, že Čína bola prekvapená. Ale čínsky režim minimálne na najvyšších úrovniach musel vedieť, že môže dôjsť k eskalácii. Podľa amerických spravodajských informácií dokonca Čína priamo vedela, že k tomu útoku príde.

X Vyzerá to, že Čína teraz hrá akoby na obe strany. Ale ani jej nemôže vyhovovať ekonomicky oslabené Rusko a celý tento konflikt.

Čína má v tejto kríze viac záujmov, tie sa však nedajú dosiahnuť všetky zároveň. Na jednej strane je tu potreba podporiť Rusko a vidíme, že Čína za túto inváziu Rusko neodsúdila. Dokonca celú vinu prikladá Spojeným štátom. Na druhej strane priamo nekritizuje ani Ukrajinu. Tento konflikt rámcuje ako súperenie Spojených štátov a NATO na jednej strane a Ruska na druhej strane. Rusko bolo podľa Číny pritlačené k stene.

Cieľom Číny je však aj zabrániť tomu, aby bola vnímaná ako súčasť konfliktu. Toto nechce a nechce preto ani pomáhať Rusku vyhnúť sa západným sankciám.

Tretím záujmom Číny je prezentovať sa ako zodpovedná veľmoc a ako krajina, ktorá rešpektuje územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť všetkých štátov. To je základný princíp čínskej zahraničnej politiky.
Lenže tieto tri ciele sa nedajú dosiahnuť zároveň. Takže čínsky postup je veľmi nejasný, snaží sa prezentovať neutrálne, ale vo výsledku de facto podporuje Rusko.

X Cez víkend vyšli správy, že Rusko požiada Čínu o muníciu, ktorú bude môcť použiť vo vojne na Ukrajine. Myslíte, že je realistické, že by na to Čína pristúpila?

Určite nie verejne. Čína sa od začiatku prezentuje ako takzvaná zodpovedná strana, ktorá neprispieva k vyhroteniu konfliktu a vyhrocuje ho Západ tým, že dodáva Ukrajine zbrane. To, že sa táto informácia o žiadosti Ruska o zbrane z Číny dostala von, vnímam ako snahu USA prinúť Čínu, aby sa jasnejšie vymedzila. A že Rusku nedodá žiadne zbrane.
Na archívnej snímke čínsky prezident Si Ťin-pching (vľavo) a ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia v Moskve.

X Rusko dlhšie vysiela signály, že západné sankcie vie vykompenzovať tým, že sa teraz obráti napríklad na Čínu. Je to však realistické? Ako veľmi je Rusko obchodne závislé od Číny?

Ako v čom. Aj Čína je do veľkej miery závislá od niektorých západných technológií, spomeňme napríklad mikročipy. Keby sa v tejto oblasti Rusko obrátilo na Čínu, tá by bola v situácii, že by na ňu takisto dopadli západné sankcie. Tie sa totiž netýkajú len priameho obchodu s Ruskom, ale aj sekundárneho predaja amerických technológií cez Čínu. Čínsky režim bol v minulosti v tomto celkom opatrný. Čína sa teraz bude snažiť využiť túto situáciu vo svoj prospech, pretože záujmy má na oboch stranách. Bude hľadať cesty, ako udržať spoluprácu s Ruskom, ale zároveň nepoškodiť seba.
Teraz vidíme, že Čína odmietla dodať Rusku náhradné diely pre lietadlá. Podľa mňa nebude Rusko ekonomicky zachraňovať.

X Táto vojna zrejme bude trvať ešte dlho. Čo by podľa vás prinútilo Čínu, aby sa voči Rusku postavila podobne rázne ako Západ?

Úprimne si myslím, že ju k tomu neprinúti nič. Sú tu nejaké nádeje, že Čína by mohla hrať rolu mediátora, ale že by úplne zmenila svoju pozíciu, že by skončila s obvineniami, že za tento konflikt je zodpovedný Západ, to si neviem predstaviť. Vidíme, že brutalita ruských vojenských útokov sa stupňuje, rovnako pribúdajú útoky na civilistov a Čína napriek tomu svoj postoj nemení. Dokonca spolu s Ruskom začína šíriť dezinformácie o tom, ako sa na Ukrajine nachádzajú laboratóriá na úmyselné šírenie vírusov.
Ani Čína však zrejme nečakala, že ten konflikt bude taký dlhý a reakcia Západu bude taká rázna. Tento konflikt jej nevyhovuje.

X Myslíte, že ani v prípade, že by Rusko použilo na Ukrajine chemické zbrane alebo nebodaj jadrové, ani po tomto by si Čína nepovedala: Toto už je za hranou?

Je to hypotetická situácia. Ak by aj Rusko pristúpilo k použitiu chemických zbraní, už teraz si pripravuje pôdu na to, aby z toho mohlo obviniť Ukrajinu. Takže by to nebola jasná situácia a Čína by sa mohla tváriť, že nevieme, kto tie zbrane použil.
Paradoxné je, že Čína s Kyjevom v roku 2013 podpísala zmluvu, ktorá dáva Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade, že by čelila hrozbe útoku jadrovými zbraňami. Neviem si však predstaviť, že by Rusko použilo jadrové zbrane. Ale ani v takom prípade si nemyslím, že by Čína zrazu prišla s odsúdením Ruska. Ale bola by to situácia, ktorá by ju dostala pod neuveriteľný tlak.

X Spomínali ste šírenie ruských falošných správ, ktoré sa šíria aj v Číne. Do akej miery sa ruská propaganda prekrýva s tým, ako o tejto invázii informujú oficiálne čínske médiá?

Hlavným cieľom Číny v tomto informačnom prostredí je útočiť na Západ. Tam, kde sa stretáva záujem Ruska a Číny, tam tieto naratívy opakuje aj Čína. Ale napríklad naratívy o takzvanej denacifikácii Ukrajiny, tie príliš v čínskych oficiálnych médiách nenájdeme.

X Prečo?

Pretože je to namierené proti Ukrajine. Ale tam, kde Rusko obviňuje Západ, tam to robí aj Čína. Posledným príkladom môžu byť spomínané biologické laboratóriá na Ukrajine, ktoré Čína nielen opakuje, ale prichádza aj s vlastnými. Zaujímavé je, že v tomto len plynule nadväzuje na predošlé dezinformácie o pôvode covidu v Spojených štátoch, o údajných amerických biologických laboratóriách. V tom čase tieto dezinformácie širilo aj Rusko. Takže sa dá povedať, že čínska a ruská propaganda si navzájom recyklujú vlastné fake news a je to akýsi kolobeh.

X Vieme, že v ruských médiách je v súvislosti s napadnutím Ukrajiny zakázané používať slovo vojna, ale musia hovoriť len o špeciálnej operácii. Ako sú na tom čínske médiá? Hovoria o vojne či o špeciálnej operácii?

Číňania od začiatku prevzali jazyk Ruska, teda aj oni hovorili o špeciálnej operácii. Vojna v Číne nie je úplne zakázané slovo, postupne sa to mení, no stále radšej používajú výrazy ako boje a podobne. Ale napríklad spojenie ruská invázia tamojšie oficiálne médiá vôbec nepoužívajú.

X Slovensko aj ďalšie krajiny v posledných dňoch vypínajú proruské dezinformačné weby. Šíria nejaké médiá dnes aj čínsku propagandu?

Na Slovensku to neevidujem, aj keď v Česku sa to deje. Tu na Slovensku čínsku propagandu šíria najmä niektorí jednotliví ľudia a sú to tí istí, ktorí dlhodobo šíria aj ruskú propagandu. Teda napríklad poslanec Ľuboš Blaha, ktorý napríklad dlhodobo šíri oficiálne čínske naratívy o Tibete a iných otázkach, aktuality.sk

X X X

V Prešove strieľal jej syn. Primátorka Turčanová žiada odpustenie

Tragickú pondelkovú streľbu medzi policajtmi v Prešove rieši Úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra. Dočasne poverený policajný prezident Štefan Hamran v tejto veci uviedol, že zhromažďujú všetky informácie, ktoré sú relevantné aj na posúdenie miery zodpovednosti funkcionárov voči tým dvom policajtom.
Primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová

V prípade ako strelec totiž figuruje železničný policajt Martin Turčan, syn prešovskej primátorky Andrey Turčanovej. Podľa dostupných informácií mal po výmene názorov zastreliť kolegu pred bývalou poštou v Prešove a ujsť z miesta činu.
Strelca polícia nakoniec chytila, ale na prípad uvalila informačné embargo. „Môžeme potvrdiť, že policajti podozrivú osobu zadržali,“ stručne informoval prešovský policajný hovorca Daniel Džobanik. Malo sa tak stať ešte pred polnocou v Partizánskej Ľupči, okres Liptovský Mikuláš. Páchateľ mal strelnú ranu v ramene.

Problémy
Viaceré zdroje uvádzajú, že policajt sa v posledných dňoch správal čudne. Okrem jeho správania má inšpekcia preveriť aj to, ako prešiel psychotestmi a či bol spôsobilý držať strelnú zbraň. „Je to čerstvé, stalo sa to len včera (v pondelok – pozn. red.). V noci sme to riešili, nemám zatiaľ k dispozícii všetky potrebné informácie,“ vysvetlil Hamran v utorok.

„Úrad inšpekčnej služby rieši prípad tragickej udalosti v Prešove, pri ktorej došlo k úmrtiu príslušníka PZ. Vzhľadom k závažnosti prípadu a počiatočnej fáze vyšetrovanie nie je možné poskytnúť žiadne iné informácie,“ uviedlo v odpovedi na naše otázky tlačové oddelenie ministerstva vnútra. S otázkami sme oslovili aj tlačové oddelenie Mestského úradu v Prešove. Lenka Šitárová na otázky nereagovali a iba uviedla, že „vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie si právo k informovaniu o prípade vyhradilo Ministerstvo vnútra SR“.

Hľadač porozumenia

Na svojom facebookovom profile sa Martin Turčan charakterizuje ako „večný hľadač lásky, harmónie, porozumenia a pravdy“. Býva v Prakovciach a v roku 2018 absolvoval Policajnú akadémiu v Bratislave. „Ťažko povedať, čo bola tá posledná kvapka v jeho pohári, ktorá to preliala. Povolanie či už hasičov, policajtov alebo aj pracovníkov vo väznici je veľmi stresujúce, nielen pre samotných príslušníkov, ale aj pre ich rodiny. Viem, že sa im psychológovia aj psychiatri určite venujú. Takéto konanie človeka však nevieme predvídať. Ja sama nemôžem diagnostikovať človeka, ktorý nie je môj pacient, ale je to veľká tragédia. Pravdou však je, že človek dokáže svoje pocity veľmi dobre tajiť,“ hovorí košická psychiatrička Danica Caisová.

Psychotesty sú podľa Hamrana pomerne prísne. „Napríklad aj my v špeciálnej jednotke ich robíme cyklicky každý rok. Ak vás vyšetria, môžete prejsť bez problémov, ak nevykazujete žiadne znaky toho, že by mohlo dôjsť ku skratovému konaniu počas výkonu služby, a napriek tomu sa niečo také môže stať. Môže prísť nejaká životná udalosť, nejaká trauma, ktorá to zapríčiní.

Musíme vyšetriť, čo sa stalo, aké boli príčiny, či tam boli nejaké náznaky toho, že by ten policajt mohol skratovo konať počas výkonu štátnej služby, a potom vyvodíme nejakú zodpovednosť,“ vyjadril sa dočasne poverený policajný prezident s tým, že ak sa potvrdí, že nadriadení, respektíve jeho priamy nadriadený nezohľadnil informácie, ktoré mal k dispozícii a ktoré naznačovali, že ten policajt by mohol naozaj skratovo konať, že je tam nejaká psychická porucha, určite bude vyvodená zodpovednosť.

„Zatiaľ však také informácie potvrdené nemáme. A ja nerád robím predčasné závery. Takže počkám si na dôkazy, vyhodnotíme ich a možno prehodnotíme celý systém vykonávania psychotestov. Jedno zlyhanie ešte nemusí znamenať, že celý systém je zlý," dodal policajný prezident.
Strelcovi bola podľa Hamrana poskytnutá zdravotná starostlivosť a pracujú s ním orgány činné v trestnom konaní.

Rodina prosí o odpustenie
Rodina primátorky Prešova Andrey Turčanovej vyjadrila ľútosť nad tragickou pondelkovou udalosťou a potvrdila, že strieľal ich syn Martin.

„Pondelkový večer nezvratne zmenil životy dvoch rodín. Náš najstarší syn Martin v službe zastrelil svojho kolegu. Jeho rukou vyhasol život mladého muža, manžela, otca a syna. Niet slov útechy pre pozostalých, ktorým vyjadrujeme našu hlbokú ľútosť a sústrasť. Nedokážeme vrátiť čas, zmeniť, čo sa stalo. Nerozumieme tomu, čo sa v jeho mysli odohrávalo, čo Martina viedlo k takému strašnému činu, prosíme pozostalých, pokiaľ to bude v ich silách, o odpustenie,“ uviedla pre TASR rodina Turčanová./agentury/

X X X

Putin uväznil dovezené autá v Rusku. Nesmú ich vyviezť

Ruská reakcia na západné sankcie nenechala na seba dlho čakať. Rusko nielenže hrozí zahraničným automobilkám znárodnením ich podnikov, ale už stihlo prijať zákaz vývozu áut z Ruska, ktoré tam boli dovezené.

Autá, ktoré doviezli západné automobilky do Ruska a ešte sa tam nepredali, nebude možné vyviezť z krajiny. Zvýši to prípadné škody zahraničným výrobcom. Týkať sa to môže aj tých najdrahších modelov, napríklad limuzín Rolls-Royce.

Väčšina automobiliek už stihla zmraziť svoje obchodné aktivity v Rusku. Týka sa to najmä koncernu VW, vrátane Škody, ktorý zastavil výrobu vo svojich dvoch závodoch a tiež BMW a Mercedesu-Benz, ktoré tiež vypli svoje ruské montážne linky. A nie malé. Z dôvodu prijatia opatrenia, že Rusko môže znárodniť zahraničné spoločnosti, v ktorých vlastníckej štruktúre je viac ako 25-percentným vlastníkom zahraničný majiteľ z nepriateľskej krajiny, hrozia automobilkám závratné škody. To ale nie je koniec. Ako informuje ruská agentúra AutoStat, vláda prijala nariadenie, ktorým s okamžitou platnosťou, najmenej do konca roka 2022, zakazuje vývoz áut, ktoré boli do Ruska dovezené.

Výnimkou sú len vozidlá určené na prepravu viac ako desiatich cestujúcich. To sa pravdepodobne týka osobných dodávok či autobusov. Bežné osobné a nákladné vozidlá však pod túto výnimku nespadajú. Zákaz sa zároveň netýka vývozu do krajín Euroázijskej hospodárskej únie (Bielorusko, Rusko, Kazachstan, Arménsko, Kirgizsko) a Južného Osetska, ako aj Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. „Uväznenie“ vozidiel automobilkám, ktoré ich do Ruska doviezli a neboli predané, len zvýši ďalšie prípadné škody. Nejde o maličkosť. Vlani do Ruska putovalo takmer 339 000 osobných áut a 33 800 nákladných vozidiel.

Väčšina z nich bola, samozrejme, predaná, ale ako uvádza Denis Migal, riaditeľ siete Fresh Auto, predajcovia majú zásobu ešte na dva až tri mesiace. To, že sa v súčasnosti autá nepredávajú, je dané najmä pádom rubľa. „Volatilita výmenných kurzov nám neumožňuje určiť cenu,“ povedal pre AutoStat Migal. Koľko týchto áut ostane v Rusku bez toho, aby o ich osude mohli rozhodovať automobilky, ktoré ich vyrobili a doviezli, nie je jasné. Trojmesačné zásoby by však mohli ísť do desaťtisícov. Ešte horší je scenár pre „zhabané“ nákladné vozidlá, ktoré by mohla ruská vláda nasadiť v invázii na Ukrajine. Tieto obavy už dávnejšie vyjadril šéf Európskej asociácie výrobcov vozidiel (ACEA) Eric-Mark Huitema./agentury/