iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Fico, Uhrík, Kotleba sa spoja proti zmluve Slovenska, USA

Koalícia SR napriek protestom rozhodnutá neustúpiť a zmluva pravdepodobne Národnou radou prejde.Už viac než mesiac protestujú socialisti a nacionalisti proti obrannej zmluve so Spojenými štátmi, ktorú začala pripravovať ešte predchádzajúca vláda Smeru. Blíži sa však finále. O dohode, ktorú minulý týždeň vo Washingtone podpísal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), začne dnes na mimoriadnej schôdzi rokovať parlament.

Lídri opozičných strán Smer, Republika a ĽSNS sa rozhodli využiť poslednú príležitosť a pred parlament zvolávajú ľudí, aby proti zmluve protestovali.
Koalícia je napriek tomu rozhodnutá neustúpiť a zmluva pravdepodobne Národnou radou prejde.

Odkaz OĽaNO
O dohode, známej pod skratkou DCA (Defense Cooperation Agreement, teda zmluva o obrannej spolupráci), sa malo pôvodne rokovať až v marci. Koalícia sa však rozhodla celý proces jej schvaľovania urýchliť a zvolala mimoriadnu schôdzu, ktorá sa začína o 13.00.

Poslanci, ktorí budú prichádzať do práce, sa už zrejme stretnú s prvými hlúčikmi protestujúcich, keďže šéf extrémistickej ĽSNS Marian Kotleba vyzýva svojich voličov, aby prišli svoj názor nahlas povedať už na poludnie.
Líder Republiky (ktorú tvoria odídenci z ĽSNS) Milan Uhrík avizuje začiatok protestu na 16.00 a šéf Smeru Robert Fico chce o 17.00 klásť vence pred bustu Alexandra Dubčeka.

Koaličné OĽaNO odkazuje, že ani demonštrácie pred Národnou radou postoje ich poslancov neovplyvnia.
„Opozičná partička zo Smerohlasu, ĽSNS a Republiky má, samozrejme, právo vyjadriť svoj názor rovnako ako každý. Nemyslím si však, že by nejakým spôsobom zmenili náš postoj k obrannej zmluve s USA, ktorú považujeme za zodpovedný krok k posilňovaniu európskej bezpečnostnej politiky a našej obranyschopnosti,“ hovorí pre Aktuality.sk predseda poslaneckého klubu Obyčajných ľudí Michal Šipoš.

Čo urobí Sme rodina
OĽaNO už dávnejšie avizovalo, že sa svojím ministrom Naďom stojí takmer celý 50-členný poslanecký klub. Problém so zmluvou mali podľa Šipoša asi traja poslanci hnutia.
Za dohodu by malo podľa poslankyne Anny Zemanovej hlasovať aj všetkých 19 zákonodarcov SaS. Istá by mala byť podpora štyroch poslancov Za ľudí a tiež nezaradených Tomáša Valáška, Miroslava Kollára, Jána Mičovského a Jána Krošláka.

Otázne zostáva, čo spraví Sme rodina. Predseda hnutia Boris Kollár oznámil, že proti DCA je asi päť až sedem jeho poslancov, v celom klube je ich však až 17.
Parlamentná matematika teda hovorí, že ak za zmluvu zdvihnú ruku aj aspoň desiati poslanci Kollárovho hnutia, koalícia by s presadením obrannej dohody s USA nemala mať problém.
Situáciu by ešte mohol skomplikovať omikron. Viacero zákonodarcov je totiž v karanténe. Šipoš z OĽaNO tvrdí, že eviduje „niekoľkých“ aj z jeho klubu. Presný počet však uviesť nevedel.

Pôjdu na istotu
Naopak, šéfka klubu SaS Anna Zemanová predpokladá, že na mimoriadnej schôdzi bude SaS v plnej zostave. Navyše, koalícia je podľa nej rozhodnutá ísť na istotu.
Ak by hrozilo, že by zmluva nemala prejsť kvôli pár poslancom v karanténe, hlasovanie o nej by radšej presunuli. Čo sa týka zákonodarcov Smeru, Hlasu, kotlebovcov aj uhríkovcov a kuffovcov, tí všetci budú hlasovať proti.

Zmluva, o ktorej sa už tak dlho verejnej debatuje, umožní americkej armáde využívať vojenské letiská Sliač a Kuchyňa. Ide len o rámcovú zmluvu, ktorá upravuje naše vzťahy s ozbrojenými silami Spojených štátov.
Podobnú dohodu s Američanmi, našimi spojencami z NATO, už podpísali mnohé iné štáty vrátane Maďarska či Poľska. Podpis dohody neznamená vznik vojenských základní.

Akúkoľvek prítomnosť cudzích armád na našom území bude musieť aj v budúcnosti naďalej schvaľovať parlament.
Vojenské základne nebudú
Obidve strany k dohode prikladajú aj tzv. interpretačné doložky, ktoré – zjednodušene povedané – hovoria o tom, ako si Slováci aj Američania zmluvu vykladajú. V doložkách sa uvádza, že na našom území nebudú vojenské základne ani jadrové zbrane.
Proti DCA protestuje predovšetkým opozícia, paradoxom však je, že to bola práve vláda na čele s Petrom Pellegrinim, ktorá s Američanmi o podpísaní zmluvy rokovala. Sám Pellegrini dohodu viackrát obhajoval pred útokmi SNS.
Ak zmluva prejde Národnou radou, bude ju ešte musieť podpísať prezidentka Zuzana Čaputová, aktuality.sk

X X X

Bezpečnosť Slovenska je skutočne ohrozená - zvnútra

Písať o ďalšom prerážaní dna je zbytočné. Raz už bolo dno prerazené a ide sa hlbšie.
Bezpečnosť Slovenskej republiky je ohrozená. Nie však zvonku. Problém máme doma.
Propaganda, konšpirácie, dezinformácie, vyhrocovanie nálad a emócií so sebou prinášajú obavy o demokraciu a slobody. Ale aj o vnútornú bezpečnosť.

Krajina, ktorá nedokáže čeliť hybridnej vojne na sociálnych sieťach, reprezentovaná poslancami, ktorí šliapu po princípoch elementárnej ľudskej slušnosti, zákonov, demokracie, ľudských práv a slobôd, sa sama odovzdáva do rúk rastúcej agresivity, prejavov občianskej neposlušnosti a násilia.
Nechutná prezentácia primitívnej sily, ktorú sme dnes mohli sledovať v parlamente, dokumentuje zúfalú situáciu, v ktorej sa nachádzame. A to bez vízie nápravy.

Je veľmi pravdepodobné, že teatrálne prejavy kotlebovcov majú svoje publikum, ktoré tomu nadšene tlieska. Veď je to niečo, po čom sami túžia – ukázať elitám, že nimi pohŕdajú.
Konšpirátori a dezinformátori stále masívnejšie šíria cez sociálne siete texty a videá, v ktorých jednoduchým, zrozumiteľným spôsobom „vysvetľujú" časti dezorientovanej verejnosti rôzne zložité udalosti. Od „skutočný príčin" šírenia covidu, cez antivaxinačné témy, fašizáciu liberálov až po spochybňovanie medzinárodných zmlúv a zahraničného smerovania štátu.

A nemalá časť parlamentných strán dáva týmto často zrejmým nezmyslom punc „pravdy".
Názor sa zamieňa s realitou. Fakty prehrávajú.
Stiera sa rozdiel medzi extrémou pravicou a extrémou ľavicou. Spája ich hnev, radikalizácia, pomstychtivosť. Toto sa odzrkadľuje vo verejnosti.

Radikáli a extrémisti v parlamente aj na sociálnych sieťach varujú pred neexistujúcou vonkajšou bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko. Lenže, oni sami sú bezpečnostnou hrozbou. Sú bombou, ktorá tiká a ktorej explózia môže mať katastrofálne následky, aktuality.sk

X X X

Parlament rokuje o obrannej dohode s USA. V sále sa píska a kričí

Predseda parlamentu Boris Kollár otvoril v utorok o 13. hodine mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR, ktorá rokuje o obrannej zmluve s USA. Rokovanie už niekoľkýkrát prerušili. Dôvodom je neustále narúšanie schôdze a obštrukcia poslancov ĽSNS. Tí od začiatku blokujú rečnícky pult a pískajú.

V parlamente vypukla potýčka o vlajky

 Fico vyhlásil, že sa nestotožňuje so stratégiou, podľa ktorej je Rusko hrozbou. Hovorí, že dohoda s USA nemá nič spoločné s členstvom Slovenska v NATO. „Je to len naša dobrá vôľa. A takéto dohody by mali byť vyvážené, ale táto je jednostranne výhodná len pre Spojené štáty americké,“ povedal predseda strany Smer. Podľa neho ide len o americkú snahu získať kontrolu nad vzdušných priestorom.

K rečníckemu pultu sa postavil Robert Fico (Smer). Koaličným poslancom vyčíta, že nedali priestor Žilinku. „Na hĺbku argumentov generálneho prokurátora nemáte žiadnu relevantnú odpoveď,“ povedal Fico.

Vo svete sa technické dohody podobné obrannej dohode s USA prijímajú v parlamente väčšinovo a neorganizujú sa žiadne protesty. V parlamente to vyhlásil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Naznačil, že dohoda o obrannej spolupráci s USA znamená obranu a bezpečnosť pre celú krajinu, nielen pre koalíciu. Zároveň kritizoval generálneho prokurátora Maroša Žilinku za jeho vyjadrenie, s ktorým plánoval vystúpiť v pléne.

„GP Maroš Žilinka odštartoval svoju prezidentskú kampaň, je nám to všetkým jasné. Už nie je nezávislým prokurátorom, rozhodol sa ísť do politiky,“ vyhlásil. Dodal, že v jeho prejave je veľa neprávd či zavádzania a je proti základným záujmom SR.
Žilinkovi neumožnili poslanci vystúpiť na pôde NR SR. Jeho prejav preto čítal v pléne Juraj Blanár (Smer). Vo svojom prejave tvrdí, že SR má skúsenosti s pobytom cudzích vojsk na našom území. Argumentuje okupáciou Československa v roku 1968, keď mali vojská Varšavskej zmluvy dočasný pobyt na našom území na základe zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík. Túto zmluvu označil za „nepochybne výhodnejšiu“ pre SR, než je dohoda o obrannej spolupráci s USA.

Šéf poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš uviedol, že každý poslanec hnutia bude hlasovať podľa svojho svedomia. „Asi traja kolegovia majú stále nezodpovedané otázky, tak je to správne a v poriadku,“ povedal Šipoš.

 Premávku v úseku od Šulekovej ulice po Mudroňovu ulicu v bratislavskom Starom Meste po proteste pred budovou Národnej rady obnovili. Informuje o tom polícia na sociálnej sieti.
Podľa medializovaných informácií sa pred parlamentom zišlo 3000 až 5000 ľudí.

 Veľvyslanectvо Ukrajiny v SR odsúdilo nesprávne zaobchádzanie s vlajkou Ukrajiny od poslancov Mareka Kotlebu a Andreja Medveckého.
„Ivan Korčok dnes v Kyjeve potvrdil pevnú a neochvejnú pozíciu Slovenska pri podpore Ukrajiny! Máme podporu aj v NR SR! Odsudzujeme a žiadame o ospravedlnenie!“ spomína veľvyslanectvo na sociálnej sieti.
Podpredseda parlamentu Juraj Blanár je na 13 strane Žilinkovho prejavu.

 Ozbrojené sily USA môžu podľa Žilinku prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, zásoby a materiál (ďalej len „rozmiestnený materiál“) v dohodnutých zariadeniach a priestoroch a na iných miestach podľa vzájomnej dohody ozbrojené sily USA by mali vopred informovať slovenského výkonného zástupcu, t. j. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Rezort obrany musí podľa zmluvy vedieť o typoch, množstvách a harmonogramoch dodávok rozmiestňovaného materiálu, ktorý majú ozbrojené sily USA v úmysle prepraviť alebo rozmiestniť na území Slovenskej republiky, ako aj o dodávateľoch USA, ktorí takéto dodávky uskutočňujú.

Žilinka v texte tvrdí, že z uvedeného je zrejmé, že ide o porušenie suverenity a zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorá v rozpore s čl. 7 prenáša časť výkonu svojich práv na cudzí štát, stráca kontrolu nad vojenskými zariadeniami, dopravnými prostriedkami, zbraňami, strelivom a iným vojenským materiálom cudzieho štátu umiestnenými na území Slovenskej republiky.

„Slovenská republika nebude oprávnená kontrolovať ich dovoz a vývoz, ich použitie ani účel ich dovozu, vývozu či použitia. Inými slovami, Slovenská republika touto zmluvou prenechá svoje územie cudziemu štátu na vojenské účely, a to mimo rámca kolektívnej obrany prostredníctvom NATO. Okrem uvedeného, pripomienku Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, aby predkladateľ expressis verbis v tejto dohode vylúčil export, reexport a rozmiestňovanie jadrových zbraní,“ uvádza sa v 25 stranovom dokumente.

Už 20 minút číta podpredseda parlamentu Juraj Blanár Žilinkov text. Je na štvrtej strane. Žilinka v texte porovnáva dohodu s USA s okupačnou zmluvou 1968, štát by vraj stratil kontrolu nad časťou územia.
Žilinka zdôrazňuje, že Slovensko sa môže s USA dohodnúť aj na používaní ďalších zariadení a nemusí to byť len Vojenské letisko Malacky-Kuchyňa a Vojenské letisko Sliač.

„Táto dohoda sa v podstate vzťahuje na užívanie priestorov a zariadení na území Slovenskej republiky ozbrojenými silami oboch štátov označených v celom texte dohody pojmom „dohodnuté zariadenia a priestory. Dohodnúť sa môžu aj ďalšie zariadenia a priestory na území Slovenskej republiky, ktoré môže Slovenská republika poskytnúť v budúcnosti na základe vzájomnej dohody, a ku ktorým budú mať ozbrojené sily USA, ich dodávatelia, závislé osoby a ďalšie osoby podľa vzájomnej dohody prístup a oprávnenie používať ich podľa tejto dohody,“ spomína sa v Žilinkovom texte.

Už desať minút číta Blanár Žilinkov text. Zatiaľ je na druhej strane z 25 stranového dokumentu. Koaliční poslanci opustili sálu.

 Kotlebovci aj naďalej odmietajú opustiť rečnícky pult, no Blanára nechávajú čítať 25 stranový dokument, ktorý chcel prečítať Žilinka.

 Podľa Kollára sú dve možnosti. Buď otvorí rozpravu, vyzve Blanára aby prečítal stanovisko generálneho prokurátora alebo v prípade, že bude priebeh schôdze narúšaný, rozpravu zruší a hlasovať sa bude v stredu o 11. hodine. Kollár zároveň prisľúbil, že zmenia rokovací poriadok, aby sa mohla zaviesť parlamentná stráž. „Ak by sme mali parlamentnú stráž, dal by som ich vykázať a vyviesť zo sály. Nemáme to, bohužiaľ, v rokovacom poriadku. Pevne verím, že veľmi rýchlo takúto možnosť zavedieme,“ vyhlásil Kollár.

Predseda parlamentu Boris Kollár obnovil schôdzu. „Do rozpravy sa prihlásil podpredseda parlamentu Juraj Blanár a prečíta text, ktorý chcel predniesť generálny prokurátor Maroš Žilinka,“ vyhlásil. Koaliční poslanci žiadajú ukončiť rozpravu.

Schôdza sa zatiaľ nezačala. Robert Fico sa objavil za zvuku Slovenskej hymny na pódiu pred parlamentom. Je tam zhruba tisíc protestujúcich, ktorí po ňom opakujú: „V jednote je sila!“. Tvrdí, že mu polícia zakázala protestovať pred bustou Alexandra Dubčeka. Hovorí o spájaní opozície, aktuality.sk

X X X

Slováci skupujú benzín v sudoch: Hranice prekračujú tikajúce bomby, hnevajú sa Poliaci

Poliaci ohlásili razie pri slovenských hraniciach. Slováci totiž vo veľkom vyrážajú do Poľska a tankujú stovky litrov benzínu či nafty. Upozorňujú na to tamojšie médiá.

Benzín v Poľsku sa oplatí. Pohonné palivá sú u našich severných susedov lacnejšie. Tamojšia vláda znížila DPH z 23 na 8 %. Liter poľského benzínu je tak často lacnejší o 20 až 30 centov, upozornil server Onet.pl.
„V dôsledku toho sa na staniciach v Zakopanom, Novom Targu, Czarnom Dunajci či Jablonke mnohokrát minulo palivo a stanice boli na niekoľko hodín zatvorené,“ poznamenal.

Benzín v sudoch
Tamojší ľudia sa snažia Slovákov pochopiť, varujú však, že našinci riskujú s palivom veľmi vážne problémy.
„Plnia ho nielen do nádrží, ale aj do ďalších kanistrov či sudov,“ povedal serveru Marek z Jablonky. „Myslím, že je to nebezpečné. Keď takéto auto havaruje, povedie to k obrovskej explózii, pri ktorej budú zranení aj okoloidúci,“ vystríhal.
Na prepravu benzínu slúžia cisterny, nie napríklad prívesy za autami. Hranice dnes prekračujú takéto tikajúce bomby,“ zdôraznil.

Kontroly na hraniciach
Poliaci z pohraničia si robia fotografie tankujúcich Slovákov. Z nich je napríklad zrejmé, že palivo prepravujeme v 1000-litrových sudoch na vodu.
„Vieme o tejto praxi a budeme vykonávať kontroly,“ potvrdila serveru inšpektorka Anna Grzesiaková z krakovskej Inšpekcie cestnej dopravy.

„Naša hliadka sa postaví na hranicu so Slovenskom v Chyžnom a bude kontrolovať, či sa v autách neprevážajú veľké množstvá pohonných hmôt, okrem nádrží. Bolo by to nebezpečné," dodáva.
Na kontroly upozornilo aj slovenské veľvyslanectvo vo Varšave.

„Cez hranice je možné v zmysle predpisov prepraviť plnú nádrž a maximálne štyri 60 litrové kanistre určené na prepravu paliva," priblížilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR., aktuality.sk

X X X

Policajti NAKA vyšetrovali účelovo, tvrdí generálna prokuratúra. Podľa nej chceli predbehnúť inšpekciu, báli sa zadržania

Generálna prokuratúra vo svojom verdikte o sťažnosti obvinených vyšetrovateľov kritizuje aj ministra vnútra Romana Mikulca a bývalého šéfa polície Petra Kovaříka, že nemali byť informovaní o tzv. živých prípadoch. A už vôbec nemali právo zasahovať do prebiehajúceho vyšetrovania, tvrdí prokuratúra.

Generálna prokuratúra síce dvom vyšetrovateľom NAKA Jánovi Čurillovi a Pavlovi Ďurkovi zrušila dve obvinenia, no jedno im ponechala. V ňom figurujú spolu s ďalšími troma policajtmi – tento prípad súvisí so snahou vyšetrovateľov začať stíhať viacero ľudí z prostredia Inšpekcie a SIS.
Prokuratúra v zdôvodnení svojho aktuálneho verdiktu kritizuje praktiky policajtov aj rozhodnutie Krajského súdu, ktorý policajtov prepustil na slobodu.

Vyplýva to z vyše stostranového rozhodnutia o sťažnostiach štyroch vyšetrovateľov a exfunkcionára policajnej inšpekcie, ktoré dnes anonymizovane zverejnila Generálna prokuratúra. Vypracovala ho Katarína Habčáková, zastupujúca Maroša Žilinku.
Zaujatý vyšetrovateľ
Vyšetrovateľov Jána Čurillu a Pavla Ďurku stíhala od septembra 2021 inšpekcia za to, že údajne mali ovplyvňovať svedka Csabu Dömötöra, ktorý pôsobil v skupine takáčovci. Ďalšieho vysokopostaveného takáčovca Martina Mikulca mali zasa odhovárať od návratu na Slovensko, či podľa pôvodného textu obvinenia znemožnili jeho výsluch.
Tieto obvinenia prokurátorka GP Habčáková zrušila. Odôvodnila to tým, že ich stíhal vyšetrovateľ z policajnej Inšpekcie, ktorý mohol byť voči nim zaujatý. V lete 2021 totiž vyšetrovateľ Michal Vyšváder podal trestné oznámenie na Čurillu a Ďurku. O niekoľko týždňov potom tých istých policajtov z NAKA obvinil.

„Bolo na mieste, aby kpt. Mgr. Michal Vyšváder bol vylúčený z vykonávania úkonov v trestnom konaní… keďže podanie trestného oznámenia proti menovaným (Čurilla, Ďurka, pozn. redakcie) a ich následné obvinenie v inej trestnej veci je okolnosťou, na základe ktorej možno mať pochybnosti o nezaujatosti menovaného vyšetrovateľa PZ,” napísala generálna prokuratúra v odôvodnení.

V rozhodnutí odkazuje, že sa s touto situáciou majú vyšetrovacie orgány vysporiadať. Nie je teda vylúčené, že by vyšetrovateľov znovu obvinil iný vyšetrovateľ, o ktorého nezaujatosti nebudú pochybnosti.
GP: jeden obvinený sa priznal
Žilinka v zastúpení prokurátorky Habčákovej však ponechal v platnosti ďalšie stíhanie Čurillu a jeho kolegov z NAKA, ako aj exšéfa policajnej inšpekcie Petra Scholtza. V rozhodnutí citujú množstvo odpočutých rozhovorov, keďže inšpekcia odpočúvala kancelárie vyšetrovateľov v budove policajného prezídia.

Bolo to v čase, kedy skupina vyšetrovateľov plánovala vyšetrovať ľudí z inšpekcie a SIS.
Prvým sporným bodom bola výpoveď jedného zo štvorice obvinených vyšetrovateľov NAKA Milana Sabotu. Generálna prokuratúra v uznesení konštatuje, že sa hneď v úvode výsluchu ku skutku priznal. Advokáti obvinených policajtov však toto údajné priznanie opakovane popierali.
Sabota vypovedal v septembri 2021, bolo to popoludní v deň jeho zadržania. Vtedy ešte vypovedal sám, bez prítomnosti svojho advokáta.

„Čo sa týka uznesenia o vznesení obvinenia mojej osobe, k tomuto sa plne doznávam a vykonal som to tak, ako je to uvedené v odôvodnení predmetného uznesenia,” povedal Sabota. Zvyšok jeho výpovede už nepôsobí ako priznanie. Ide skôr o popis udalostí, ktoré viedli k vydaniu uznesenia o začatí stíhania vo veci voči ľuďom z inšpekcie a SIS.
V závere sa ho obhajca ďalších obvinených Peter Kubina pýtal, či sa teda priznáva len k tomu, že pomáhal vyšetrovať alebo je to jeho priznanie sa k trestnej činnosti.
„Neviem vám odpovedať na túto otázku, som už unavený a nechcem aby to vyznelo nejak ináč, než ako som to myslel,” reagoval vyšetrovateľ Sabota.

Bez dôkazov?
Aj ďalší obvinení policajti opísali, prečo a ako chceli vyšetrovať podozrenia okolo ľudí z inšpekcie a SIS. Popreli však, že by to robili účelovo. Naopak, vychádzali vraj zo svojich vlastných zistení a bolo ich povinnosťou stíhanie začať. Ich kľúčovým zistením malo byť, že si vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová postupne zháňa informácie z citlivých spisov už aj na NAKA-východ z takzvaného tímu Fénix. Išlo o také prípady, kde sa spomína dnes už bývalý funkcionár z inšpekcie Róbert Zaplatílek, ktorý jej mal byť blízky.

Vyšetrovatelia NAKA mali aj informácie, že Santusová bude za tieto postupy odmenená - jednou z možností bolo jej povýšenie alebo prechod do Slovenskej informačnej služby.
Generálna prokuratúra však trvá na tom, že v čase prípravy a písania uznesenia o začatí vyšetrovania nemali na NAKA žiadne relevantné dôkazy. Vyšetrovateľov podľa uznesenia usvedčujú najmä zvukové záznamy z odposluchov v ich kanceláriách.

„Fakticky pred začatím trestného stíhania neexistoval žiaden úradný záznam, z ktorého by obvinení mohli vychádzať, tieto sa, podotýkam účelovo, čo vyplýva zanalyzovaných zvukových záznamov, spracovávali až počas tvorby uznesenia,” konštatuje prokurátorka Generálnej prokuratúry.

Kto z koho
Generálna prokuratúra teda túto časť obvinenia nezrušila. Vo svojom zdôvodnení tvrdí, že obvinení „…snažili sa mjr. Mgr. A.T. (Santusová, pozn. redakcie) zdiskreditovať a vyfabrikovať jej trestnú činnosť práve z jej legitímneho postupu podľa Trestného poriadku, ktorý uplatnila vo vzťahu k NAKA Východ.”
Prokuratúra poukazuje aj na motív, ktorý má vyplývať z odpočutých rozhovorov na polícii. Vyšetrovateľ NAKA Čurilla napríklad vystríhal kolegov, aby zbytočne „neprepálili” hneď na začiatku.

„Aby sme dačo neboli takí, že nakoniec skončíme my jak najväčší k..oti, poberú nám spisy a povedia, že je to účelová pomsta z našej strany, že bez dôkazov a bez ničoho zrazu eh totok, lebo sme chceli vedieť, čo kto na nás vypovedá.”
Generálna prokuratúra si v uznesení opakovane „kopla” aj do bratislavského Krajského súdu, ktorý nevidel dôvody na trestné stíhanie vyšetrovateľov. Ten konštatoval, že policajti mali len klasickú pracovnú poradu a ich vyšetrovanie bolo podopreté získanými operatívnymi poznatkami. Prokurátorka, ktorá rozhodovala o sťažnosti vyšetrovateľov, to však vidí inak.
„Skutočný dôvod vydania uznesenia (o začatí stíhania vo veci vo vzťahu k ľuďom z inšpekcie a SIS, pozn. redakcie) rozhodne neboli operatívne poznatky, ako tvrdil krajský súd, ktoré obvinených oprávňovali vydať inkriminované uznesenie, ale obava obvinených zo zadržania príslušníkmi ÚIS,” napísala.
Tvrdí tiež, že policajti z NAKA chceli mať v ruke právny podklad na „skoršie“ zadržanie príslušníkov tímu Oblúk.
(Ne)profesionálna komunikácia

„Ak krajský súd vo svojich rozhodnutiach označil inkriminovanú komunikáciu za profesionálnu, náležitú, neformálnu, pracovnú diskusiu kompetentných osôb, pričom už ale neuviedol ktorý konkrétny zvukový záznam tento jeho záver odôvodňuje, resp. z ktorého konkrétneho dôkazu mu takéto konštatovanie vyplynulo, tak z pozície orgánu činného v trestnom konaní, musím takéto hodnotenie jednoznačne odmietnuť,” napísala v rozhodnutí prokurátorka GP Katarína Habčáková.
Dodala, že na rozdiel od Krajského súdu, prokurátor je orgánom činným v trestnom konaní a vie, ako v praxi vyzerá tvorba uznesenia.
Takýto postoj voči názorom súdov pritom Generálna prokuratúra v minulosti nemala. Napríklad pri zrušení obvinenia Jaroslava Haščáka argumentovala práve uznesením Najvyššieho súdu, ktorý varoval pred nedôvodnosťou stíhania podnikateľa. Generálny prokurátor priamo odkazoval na názor súdu.

Prstom na Mikulca
V odposluchoch sa spomína aj minister vnútra Roman Mikulec a vtedajší šéf polície Peter Kovařík. Prokurátorka Generálnej prokuratúry tvrdí, že v tomto prípade mali prístup k veciam, na ktoré nie sú oprávnení a zasahovali do policajnej práce.

„Považujem za potrebné reagovať a odmietnuť z predmetných dôkazov nasvedčujúce konanie ministra vnútra SR a vtedajšieho prezidenta PZ, ktorí z titulu svojich funkcií nemali byť vôbec informovaní o prebiehajúcich (živých) trestných konaniach a už vôbec neboli oprávnení zasahovať akýmkoľvek spôsobom do prebiehajúceho vyšetrovania, vyjadrovať sa k diskreditácii, zadržaniu, zastaveniu príslušníkov ÚIS realizujúcich vyšetrovanie, konzultovať a schvaľovať postup príslušníkov NAKA PPZ pri akcii zameranej proti členom vyšetrovacieho tímu Oblúk za účelom zmarenia ich vyšetrovania tak, ako to vyplýva zo zabezpečených zvukových záznamov,” zdôraznila.

Minister vnútra reagoval, že rešpektuje rozhodnutie generálnej prokuratúry vo vzťahu k štyrom vyšetrovateľom NAKA. „V medziach uverejnenej informácie je zároveň potrebné konštatovať, že vyšetrovanie naďalej pokračuje. Minister vnútra plne dôveruje dočasne poverenému prezidentovi PZ a jeho personálnym rozhodnutiam," doplnil ministerský tlačový odbor.
Kubina: rozsah nad kvalitou
Na zverejnené rozhodnutie GP reagoval advokát dvoch obvinených policajtov Peter Kubina. Tvrdí, že rozsiahle odôvodnenie prokurátorky len prekrýva „kvalitatívne nedostatky”.

„Teda ide o niečo podobné, ako by sme chceli vecné argumenty poraziť tým, že ich „prekričíme“. To je síce obvyklý spôsob komunikácie napríklad v politickej debate, ale už menej v právnej argumentácii. Z hľadiska kvality rozhodnutie žiaľ zodpovedá štandardu, ktorý orgány činné v trestnom konaní prezentovali v doterajšom priebehu konania. Tento štandard zahŕňa také praktiky, ako napríklad masívne vytrhávanie vyslovených výrokov z kontextu, dezinterpretácia ich významu, citovanie takým spôsobom, ktorý pozmeňuje význam vyslovených viet, preceňovanie právne nepodstatných okolností a vytrvalé ignorovanie tých podstatných,” tvrdí Kubina.

Pozastavil sa nad kritikou krajského súdu zo strany prokurátorky. „Táto inovatívna interpretácia teda stavia právny názor prokuratúry nad právny názor súdu, čo si možno vyžiada prepísanie ústavy a viacerých učebníc. Z obsahu dnešného rozhodnutia je zrejmé, že je tu vôľa orgánov činných v trestnom konaní stíhať mojich klientov za každú cenu bez toho, aby sa pri tom nechali vyrušovať zisteným skutkovým stavom, zákonom či relevantnou judikatúrou,” dodal obhajca.
Je presvedčený, že ak sa prípad dostane pred súd, budú vyšetrovatelia oslobodení spod obžaloby.

Zároveň poukazuje ešte na jednu neštandardnosť. Bežne generálna prokuratúra zverejňuje na svojom webe iba tie rozhodnutia, ktorými zruší obvinenia. V aktuálnom prípade však zverejnila aj rozhodnutie, ktorým stíhanie vyšetrovateľov posvätila.
„Po prečítaní rozhodnutia je mi však už jasné, na čo toto zverejnenie má slúžiť. Rozhodnutie totiž obsahuje mnoho pasáží, ktoré - rovnako ako v minulosti - vhodne poslúžia ako podklad pre scenáristov rôznych politických tlačových konferencií, čo sa už aj deje. Domnievam sa, že bolo napísané predovšetkým na takýto účel.”? aktuality.sk

X X X

Poľská vláda rozhodla, že Ukrajine poskytne vojenskú techniku bezodplatne

Poľská vláda prijala v utorok uznesenie o bezodplatnom prevode vojenskej techniky z arzenálu poľských ozbrojených síl na ukrajinskú armádu.
„Poskytnutie techniky východnému susedovi nezníži bojaschopnosť poľských vojenských jednotiek," píše sa v komuniké vlády. Informoval o tom spravodajský web Onet.pl. Uznesenie vlády nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
Vláda zdôrazňuje, že „rozhodnutie o prevode vojenského majetku bolo prijaté na základe vykonanej analýzy s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia súčasných operácií poľských ozbrojených síl a udržania požadovanej úrovne zásob našej armády".

Poľské médiá už predtým informovali, že Poľsko v rámci vojenskej pomoci pošle na Ukrajinu rôzne druhy a typy munície, od ručných zbraní až po protitankovú a protilietadlovú muníciu. V tejto veci boli prijaté aj príslušné politické rozhodnutia, čo v piatok na tlačovej konferencii potvrdil premiér Mateusz Morawiecki. Ukrajine bude odovzdaných niekoľko desiatok tisíc rakiet.

Briti i Američania
Členské štáty Severoatlantickej aliancie v obave z možného útoku Ruska voči Ukrajine prisľúbili vláde v Kyjeve materiálnu vojenskú pomoc. Zbrane tak na Ukrajinu dopravili Briti i Američania a zapojili sa aj pobaltské štáty „Estónsko poskytne Ukrajine protitankové strely Javelin, Litva a Lotyšsko zasa protilietadlové rakety Stinger", dodal Onet.pl.

Portál tiež pripomenul, že Varšava bola dlho kritizovaná za svoju nečinnosť v tomto smere. Po sérii rokovaní so západnými partnermi však prezident Andrej Duda potvrdil ochotu Poľska poslať na Ukrajinu vojenskú techniku na posilnenie jej obrany v situácii keď Rusko pri spoločnej hranici s Ukrajinou rozmiestnilo tisíce svojich vojakov. Kyjev i niektoré západné štáty pripúšťajú, že Moskva sa pripravuje na inváziu na Ukrajinu a chystá aj provokáciu, aby ním zdôvodnila vpád svojich jednotiek na cudzie územie.

Rusko, ktoré v roku 2014 anektovalo polostrov Krym a naďalej podporuje proruských povstalcov v Donbase na východe Ukrajiny, popiera, že by chystalo útok proti svojmu susedovi. Moskva však dôrazne a opakovane žiada, aby sa aliancia NATO zaviazala, že Ukrajinu neprijme do svojich radov. Západ - naopak - trvá na politike otvorených dverí do NATO, aktuality.sk

X X X

Chaos v parlamente. Elitní vyšetrovatelia optikou prokuratúry pod Žilinkom

Chaos a popieranie všetkých parlamentných zvyklostí: oblievanie, piskot, dokonca pokusy o fyzické útoky – namiesto racionálnej argumentačnej výmeny. Takto to vyzerá v parlamente, na pôdu ktorého sa dostala obranná zmluva s USA.
Kotlebovci si v pléne robia, čo chcú. Nenosia rúška, blokovali rečnícky pult, vykrikovali, pískali, poslanec Stanislav Mizík si dokonca na počítači nahlas púšťal rockovú hudbu.
A pred národnou radou rovnako desiatky hlasných odporcov zmluvy.

„Pri obrannej zmluve s USA sa hrá o geopolitickú orientáciu Slovenska,“ tvrdí generál Pavel Macko. Obrannú zmluvu považuje za štandardný nástroj nášho angažmán v NATO, znepokojuje ho ale spochybňovanie Spojených štátov ako nášho najsilnejšieho spojenca. Opozícia sa podľa neho zahráva s našim medzinárodným renomé a zarába aj na veľký vnútrospoločenský konflikt.

A pozrieme sa aj na rozhodnutie generálnej prokuratúry, ktorá zbavila časti obvinení štvoricu elitných vyšetrovateľov z kauzy Očistec. Sňala z nich síce podozrenia z manipulácie výsluchov mafiánskeho gangu takáčovcov. Nevyhovela ale ich sťažnosti, že sú obvinení v prípade preverovania podozrení z korupcie na policajnej inšpekcii. Na rozhodnutie čakali päť mesiacov, aktuality.sk

X X X

Zoroslava Kollára a bývalého šéfa SIS Pčolinského opäť obvinili z korupcie

Bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského a konkurzného právnika Zoroslava Kollára obvinili z korupcie. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.

„Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR môže potvrdiť, že dvom osobám bolo vznesené obvinenie v korupčnej trestnej veci. Osobe Z. K. za podplácanie a osobe V. P. za prijímanie úplatku a iné trestné činy,“ priblížila hovorkyňa. Vzhľadom na procesné štádium veci sa v súčasnosti nebude prokuratúra podrobnejšie vyjadrovať, aby nezmarila alebo nesťažila vyšetrovanie.
Polícia spresnila, že okrem trestného činu prijímania úplatku čelí Vladimír Pčolinský aj obvineniu zo zneužívania právomoci verejného činiteľa i ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.

Obhajcovia Zoroslava Kollára na sociálnej sieti uviedli, že má ísť o opätovné obvinenie v kauze SIS.
Pôvodné obvinenia v prípade zrušila vlani v auguste generálna prokuratúra. Exriaditeľa tajnej služby obvinili vtedy z toho, že on a bývalý námestník SIS Boris Beňa mali prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára vo výške 40-tisíc eur./aktuality.sk

X X X

Poľsko bezodplatne poskytne Ukrajine vojenskú techniku

Poľská vláda prijala uznesenie o bezodplatnom prevode vojenskej techniky z arzenálu poľských ozbrojených síl na ukrajinskú armádu.
Účastníci pochodu za jednotu Ukrajiny s ukrajinskými vlajkami v centre Charkova 5. februára 2022.
„Poskytnutie techniky východnému susedovi nezníži bojaschopnosť poľských vojenských jednotiek,“ píše sa v komuniké vlády. Informoval o tom spravodajský web Onet.pl. Uznesenie vlády nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
Vláda zdôrazňuje, že „rozhodnutie o prevode vojenského majetku bolo prijaté na základe vykonanej analýzy s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia súčasných operácií poľských ozbrojených síl a udržania požadovanej úrovne zásob našej armády“.

Aj protitankovú muníciu
Poľské médiá už predtým informovali, že Poľsko v rámci vojenskej pomoci pošle na Ukrajinu rôzne druhy a typy munície, od ručných zbraní až po protitankovú a protilietadlovú muníciu. V tejto veci boli prijaté aj príslušné politické rozhodnutia, čo v piatok na tlačovej konferencii potvrdil premiér Mateusz Morawiecki. Ukrajine bude odovzdaných niekoľko desiatok tisíc rakiet.

Členské štáty Severoatlantickej aliancie v obave z možného útoku Ruska voči Ukrajine prisľúbili vláde v Kyjeve materiálnu vojenskú pomoc. Zbrane tak na Ukrajinu dopravili Briti i Američania a zapojili sa aj pobaltské štáty „Estónsko poskytne Ukrajine protitankové strely Javelin, Litva a Lotyšsko zasa protilietadlové rakety Stinger“, dodal Onet.pl.

Portál tiež pripomenul, že Varšava bola dlho kritizovaná za svoju nečinnosť v tomto smere. Po sérii rokovaní so západnými partnermi však prezident Andrej Duda potvrdil ochotu Poľska poslať na Ukrajinu vojenskú techniku na posilnenie jej obrany v situácii keď Rusko pri spoločnej hranici s Ukrajinou rozmiestnilo tisíce svojich vojakov. Kyjev i niektoré západné štáty pripúšťajú, že Moskva sa pripravuje na inváziu na Ukrajinu a chystá aj provokáciu, aby ním zdôvodnila vpád svojich jednotiek na cudzie územie.

Rusko, ktoré v roku 2014 anektovalo polostrov Krym a naďalej podporuje proruských povstalcov v Donbase na východe Ukrajine, popiera, že by chystalo útok proti svojmu susedovi. Moskva však dôrazne a opakovane žiada, aby sa aliancia NATO zaviazala, že Ukrajinu neprijme do svojich radov. Západ – naopak – trvá na politike otvorených dverí do NATO./agentury/

X XX

Premiér Heger sa stretol so zástupcami mimovládnych organizácí.

Predseda vlády SR Eduard Heger v utorok rokoval so zástupcami mimovládnych organizácií Slovensko.Digital, Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko, Aliancia Fair-play, VIA IURIS, INEKO a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť.
Na stretnutí sa prihlásil k záväzkom z programového vyhlásenia vlády a presadzuje transparentné výberové konania. So zástupcami mimovládnych organizácii sa predseda vlády dohodol na vytvorení pracovnej skupiny. Jej hlavnou úlohou bude vytvoriť manuál, stanoviť podmienky a dobrú prax pri realizácii výberových konaní.

Ako zdôraznil Eduard Heger: „Materiál dáme k dispozícii všetkým rezortom, aby vznikol čo najširší priestor pre transparentné výberové konania. Na kľúčových pozíciách vo verejnej správe potrebujeme odborníkov s morálnym kreditom a odvahou posúvať veci vpred. Na druhej strane však musí fungovať aj kontrola odborných nominácii.“ Pracovná skupina má tiež začať odbornú diskusiu na tému priamych nominácií a súvisiacej politickej zodpovednosti.
Mimovládne organizácie ocenili diskusiu

Mimovládne organizácie uvítali dnešné stretnutie a diskusiu. Peter Kulich, Slovensko.Digital: „Oceňujeme osobný postoj predsedu vlády k potrebe transparentných a odborných výberových konaní na dôležité pozície v štátnej správe. O stretnutie spoločne požiadalo sedem organizácií na základe miestami rozporuplnej praxe pri realizácii výberových konaní v posledných mesiacoch. Pozitívne vnímame prísľub túto problematiku aktívne riešiť priamo z pozície predsedu vlády a Úradu vlády SR. V pracovnej skupine sme ochotní zdieľať naše skúsenosti, znalosti a veríme, že v krátkej dobe budú tieto odporúčania aplikované do bežnej praxe."

Na záver predseda vlády zdôraznil, že mimovládne organizácie mali vždy dôležité miesto pri ochrane demokracie a presadzovaní transparentnosti. Toto ich postavenie musíme udržať aj v budúcnosti a dialóg medzi vládou a tretím sektorom považuje za dôležitý, aktuality.sk

X X X

Budaj preverí utajovanie analýzy za stotisíce eur. Predtým ho prikrýval

Ján Budaj zmenil názor na utajovanie analýzy v jeho rezorte za 342-tisíc eur. Doteraz svojich podriadených obhajoval, teraz ich plánuje preverovať.
Hoci ministerstvo životného prostredia odmietlo ukázať státisícovú analýzu týkajúcu sa budúcej rekonštrukcie vodného diela Gabčíkovo, nakoniec ju verejnosť možno predsa len uvidí. Kým do utorka Ján Budaj napriek zjavným problémom vodohospodárov tvrdil, že všetko je v poriadku, po zverejnení článku Aktuality.sk o utajenej analýze sa rozhodol preveriť postup svojich podriadených.

„Minister životného prostredia Ján Budaj uložil Odboru krízového riadenia a bezpečnosti Ministerstva životného prostredia SR (MŽP) preskúmať postup pri utajovaní dokumentov súvisiacich s informáciou o kritickej infraštruktúre,“ uvádza stanovisko ministerstva, ktoré rezort poslal pár hodín po publikovaní článku. Utajená štúdia, o ktorej sme v článku informovali, bola k projektu rekonštrukcie za vyše 70 miliónov eur.
Zavrieť reklamu
Budajov názor bol predtým odlišný. „Minister životného prostredia si ctí právo verejnosti na informácie. Je však povinný rešpektovať legálne obmedzenia.“ Jeho tlačový odbor v pôvodnom stanovisku argumentoval, že túto analýzu je nevyhnutné chrániť v súlade so zákonom o kritickej infraštruktúre.
„Striktný postup v zmysle Zákona o kritickej infraštruktúre bráni zverejňovaniu informácií, ako to zase ukladá Zákon o slobodnom prístupe k informáciám,“ vidí dnes Budaj problém v zákonnej úprave.

Raz zverejňujú, inokedy nie
Prax vodohospodárov pri zverejňovaní je však iná. Minulý rok totiž v plnom znení zverejnili prakticky rovnakú štúdiu uskutočniteľnosti týkajúcu sa zdrže Hrušov, ktorá patrí ku Gabčíkovu.
Zostáva tiež nejasné, či bola naplnená základná podmienka pre utajenie analýzy, teda či by zverejnenie viedlo k ohrozeniu Gabčíkova. Ministerstvo, ktoré o nesprístupnení dokumentu rozhodlo, však uviedlo, že prípadné ohrozenie elektrárne zverejnením štúdie nepreverovalo.

Aktuality.sk sa zaujímali, či po zmene názoru ministra analýza bude zverejnená a prípadne kedy. „V tejto chvíli je predčasné predikovať závery analýzy, či dátum zverejnenia,“ odpísala Jana Žjak z odboru komunikácie ministerstva.
Zmena zákona?
Budaj navyše otvoril potrebu zmeniť samotný zákon. „Minister predpokladá, že pre budúcnosť bude potrebné novelizovať zákon zákon o kritickej infraštruktúre,“ pokračuje stanovisko.
Kým zákon o utajovaných skutočnostiach má svoje náležitosti, ktoré ministerstvá a úrady pri jeho častom využívaní dostatočne ovládajú, pri zákone o kritickej infraštruktúre často dochádza k svojvoľným výkladom zákona.aktuality.sk

X X X

Kyjevský metropolita pozýva pápeža Františka: Ak príde na Ukrajinu, je po vojne

Najvyšší predstaviteľ ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, vyšší arcibiskup kyjevsko-haličský, metropolita Sviatoslav Ševčuk pozval v utorok pápeža Františka na návštevu Ukrajiny.
Podľa neho by návšteva hlavy katolíckej cirkvi mohla pomôcť k mierovému riešeniu napätia s Ruskom. Informovala o tom agentúra Reuters.
Podľa kyjevského metropolitu nie je potrebné čakať, kým nastanú pre návštevu ideálne podmienky.
„Viackrát sme vyslovili želanie, aby Svätý Otec navštívil Ukrajinu. Pozvali sme ho a toto pozvanie sme mnohokrát zopakovali," uviedol ukrajinský vyšší arcibiskup a dodal, že pápežova návšteva by bola „veľmi silným gestom pre celé ľudstvo".

Ukrajina je prevažne pravoslávna, ku gréckokatolíckej cirkvi, ktorá je v jednote s Rímom, sa hlási približne desať percent obyvateľov.
„Pápež František je dnes najväčšou morálnou autoritou na svete"
„Na Ukrajine vládne konsenzus – a to nielen medzi katolíkmi, ale aj pravoslávnymi a dokonca aj neveriacimi –, že pápež František je dnes najväčšou morálnou autoritou na svete," zdôraznil Ševčuk v taliančine.

„Ľudia hovoria, že ak pápež príde na Ukrajinu, vojna sa skončí," dodal metropolita.
Rusko v blízkosti hraníc s Ukrajinou počas uplynulých mesiacov zhromaždilo desiatky tisíc vojakov, pričom krajiny Severoatlantickej aliancie vyjadrujú obavy, že sa chystá zaútočiť na svojho suseda. Moskva však tieto tvrdenia kategoricky odmieta a požaduje od NATO bezpečnostné záruky, že sa Aliancia nebude rozširovať na východ, predovšetkým o Ukrajinu a Gruzínsko.

Pápež František zorganizoval 26. januára medzinárodný deň modlitieb za mier na Ukrajine.
Reuters upozorňuje, že pápeža by na Ukrajinu museli pozvať štátni aj náboženskí predstavitelia. Na Ukrajine je autokefálna pravoslávna cirkev, ktorej nezávislosť pred troma rokmi potvrdil carihradský patriarcha Bartolomej, a tiež pravoslávna cirkev spadajúca pod moskovský patriarchát. Rusko a tamojšia pravoslávna cirkev, ktorá má blízke vzťahy s Kremľom, by však takúto návštevu zrejme prijali s nevôľou.

Pápežovi by to navyše mohlo skomplikovať situáciu v snahe zlepšiť vzťahy s ruskou pravoslávnou cirkvou. Vatikán a moskovský patriarchát v súčasnosti pracujú na druhom stretnutí medzi Františkom a patriarchom Kirillom. Po prvý raz sa stretli na Kube v roku 2016. Išlo o vôbec prvé stretnutie rímskeho pápeža s moskovským patriarchom v histórii, aktuality.k

X X X

Číňania vytvorili štvorminútový rýchlotest na covid s presnosťou PCR testu

Čínski vedci vytvorili nový test na zisťovanie prítomnosti koronavírusu, ktorý je rovnako presný ako PCR testy, avšak výsledok vyhodnotí do niekoľkých minút. Informovala o tom agentúra AFP.
Testy analyzovali genetický materiál pomocou mikroelektronického senzoru, ktorý dokázal detegovať vírus za menej ako štyri minúty. Výskumníci to uvádzajú v recenzovanom článku publikovanom vo vedeckom časopise Nature Biomedical Engineering. Dodávajú, že ich testy sú nielen rýchle, ale aj presné a spoľahlivé. Na rozdiel od PCR testov sa dokonca dajú využívať aj mimo laboratórií.

Spoľahlivosť testov vedci vyskúšali na 33 osobách s pozitívnym výsledkom PCR testu. Výsledky sa „dokonale" zhodovali.
Následne otestovali ďalších 54 ľudí. Niektorí z nich mali príznaky ako pri covide, no koronavírusom nakazení neboli. Testy sa podľa odborníkov ani raz nepomýlili.
Zavrieť reklamu
Testy by sa dali používať aj na letiskách
Podľa vedcov zo šangajskej Univerzity Fu-tan by mohli tieto testy pomôcť vyriešiť nedostatok PCR testov vo svete v dôsledku šírenia vysokonákazlivého koronavírusového variantu omikron. Testy by sa dali používať napríklad aj na letiskách. Zároveň sú oveľa presnejšie než aktuálne používané antigénové rýchlotesty.

Čína je celosvetovo jedným z najväčších výrobcov testov na prítomnosť koronavírusu. Podľa údajov colných orgánov len v decembri vyviezla do zahraničia testy v hodnote 1,4 miliardy eur, čo predstavovalo nárast o 144 percent oproti novembru, aktuality.sk

X X X

Martinská televízia rokovania zastupiteľstva nakrúca, no vysielať ich nesmie

Po kritike od budúcich kandidátov prestala televízia vysielať. Mesto tvrdí, že plní rozhodnutie zastupiteľstva.
MARTIN: Martinskí poslanci v decembri odhlasovali, že z rokovaní mestských zastupiteľstiev budú zverejňovať len zvukový záznam. Za zrušenie vysielania televízie hlasovalo osemnásť poslancov, proti boli šiesti, zdržali sa traja. V januári rozhodnutie potvrdili. Dôvodom má byť nespokojnosť potenciálnych kandidátov do komunálnych volieb, ktoré sa budú konať na jeseň.

Tí mali namietať, že kandidáti medzi súčasnými poslancami dostávajú odvysielaním prenosu mediálny priestor. Podľa dostupných informácií v Martine zatiaľ nikto mimo zastupiteľstva kandidatúru neohlásil. Záujem o post primátora v decembri zverejnil len súčasný poslanec Martin Kalnický.

Videoprenos televízia nevysielala ani na januárovom rokovaní. Pri hlasovaní na jeho obnovu sa poslanci zdržali. Primátor medzičasom s televíziou podpísal upravenú zmluvu. Martinčania za obnovu vysielania televíziou spisujú petíciu. Podpísalo ju už tristo ľudí.

Zákon neporušili
Mesto má podľa zákona zo zastupiteľstiev zverejňovať zápisnicu a výsledky hlasovaní. Televízia Turiec zverejňuje okrem toho aj zvukový záznam. Zrušením videoprenosov k porušeniu zákona nedošlo, verejnosť sa môže zúčastniť zasadnutí v súlade s pandemickými opatreniami.
„Vo vzťahu k informovanosti sa vytvoril určitý diskomfort, nakoľko ľudia mali doposiaľ pohodlný prístup k sledovaniu rokovaniu,” myslí si Michal Kaliňák, hovorca Združenia miest a obcí.

Ján Ivančík z Transparency International Slovensko hovorí, že ak by si zastupiteľstvo nahrával obyvateľ, nie je možné mu to zakázať: „Každý má právo vyhotovovať si z rokovania audiovizuálny záznam a ten následne šíriť. Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax Ústavného súdu SR," hovorí.

Moratórium od decembra
Mestská televízia Turiec v 100 % vlastníctve mesta, doteraz vysielala online zasadnutia v reálnom čase. Podľa zmluvy mala vyrobiť a vysielať video z priamych prenosov do konca roka 2022.

Zmluva rátala aj s predvolebnou kampaňou a zasadnutie, ktoré by televízia neodvysielala pre volebného moratórium, by odvysielala v inom termíne.
Primátor Ján Danko však po decembrovom zastupiteľstve podpísal dodatok k zmluve s televíziou, v ktorom stojí, že má naďalej vyrábať video i audiozáznam, no video nesmie použiť, zverejňovať, odvysielať, ani šíriť tretím osobám.
Ak bude mesto chcieť, aby televízia odvysielala priamy prenos zastupiteľstva, má to televízii ohlásiť tri pracovné dni pred zasadnutím.
Kritika od budúcich kandidátov
„Takýmto spôsobom ako je to dnes, nebolo nikdy zasahované do záznamu z rokovaní mestského zastupiteľstva,” myslí si Stanislav Thomka, poslanec a bývalý konateľ Televízie Turiec. Podľa jeho slov mesto v minulých rokoch zastupiteľstvá nevysielalo len v čase moratória a nie už jedenásť mesiacov pred voľbami.
Mesto odmieta, že by o zrušení vysielania rozhodol primátor podpisom dodatku. Radnica tvrdí, že ide rozhodnutie mestského zastupiteľstva.

„Vôľa zastupiteľstva, nevysielať priame prenosy z rokovania, bola zrejmá z hlasovaní na decembrovom zasadnutí,” povedala Zuzana Kalmanová, hovorkyňa mesta. Podľa nej poslanci rozhodnutie potvrdili v januári pri rozhodovaní o opätovnom spustení priamych prenosov.
Rozhoduje predsedajúci
Podľa opozičných poslancov hlasovanie a zrušenie priameho prenosu sa mali týkať len konkrétneho zasadnutia a nemali viesť k zmene zmluvy. Rokovací poriadok to však striktne nedefinuje.
„Procedurálny návrh je zmena v rokovaní zastupiteľstva, čiže sa musí týkať len jedného konkrétneho zastupiteľstva," vysvetľuje poslanec Thomka.

Pokiaľ by sa podľa rozhodnutie malo týkať viacerých zastupiteľstiev, tak by to bol zásah do samotného rokovacie poriadku.
Túto teóriu potvrdzuje aj Ján Ivančík z Transparency International Slovensko: „Z podstaty vyplýva, že procedurálny návrh by sa mal týkať skôr konkrétneho rokovania, než všeobecnej úpravy všetkých budúcich rokovaní."
„Ak sa v priebehu rokovania vyskytne pochybnosť o správnosti postupu podľa rokovacieho poriadku, v jednotlivých prípadoch rozhoduje predsedajúci. Primátor ako predsedajúci teda má právomoc ovplyvňovať vedenie a rokovanie zastupiteľstva,” hovorí Kalmanová, aktuality.sk

X X X

V lese blízko bratislavského Kamzíka našli obeseného muža. Má ísť o hokejistu

V lesnom poraste v blízkosti bratislavského Kamzíka našli v utorok ráno telo muža bez známok života, obeseného na konári stromu.
Polícii ho nahlásil náhodný okoloidúci krátko pred 5.30 h, prípad vyšetrujú, informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Silvia Šimková.
„Policajti po príchode na miesto zistili, že ide pravdepodobne o 31-ročného muža. Policajti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III. sa vyšetrovaním okolností tohto prípadu v súčasnosti zaoberajú,“ uviedla hovorkyňa.
Ako informuje portál televízie Joj noviny.sk, malo by ísť o hokejistu Dávida B. Ten by mal v máji 31 rokov. Nájsť ho mali v altánku.
Pred pár mesiacmi, v novembri 2021, našli v rovnakej lokalite obeseného aj Dušana Pašeka mladšieho./agentury/


Nastavení cookies