...Robí hanbu Slovensku aj sebe, tvrdí minister Naď:„Aký plán ide pre boha živého podpísať Maroš Žilinka s ruským generálnym prokurátorom, ktorý je na sankčnom zozname a ktorý je priamo obviňovaný z toho, že drží tisíce politických väzňov vo väzniciach?“ pýta sa minister Naď. Generálny prokurátor Maroš Žilinka dnes z metropoly Ruska zareagoval na kritiku, ktorú spustila jeho cesta do Moskvy na oslavy 300. výročia ruskej prokuratúry.

Na Facebooku zverejnil krátky príspevok, v ktorom píše, že svoju účasť na oslavách vníma ako možnosť poučiť sa z minulosti „a nájsť výzvy na rozvoj orgánov prokuratúry do budúcnosti“.
„Odmietam čierno - biele videnie sveta a osobný kontakt a komunikáciu s hlavami partnerských orgánov prokuratúr v zahraničí, vrátane Ruskej federácie, považujem za nevyhnutný a prínosný na naplnenie spoločného cieľa, ktorým je ochrana zákonnosti aj v globálnom meradle,“ dodal.

Žilinka sa v Moskve stretáva so svojím ruským náprotivkom Igorom Krasnovom, ktorý je na sankčnom zozname EÚ.
Stretli sa už v Petrohrade
Brusel ho na zoznam pridal ešte v marci minulého roku pre „závažné porušovanie ľudských práv vrátane svojvoľného zatýkania a zadržiavania, ako aj rozsiahleho a systematického potláčania slobody pokojného zhromažďovania a združovania a slobody presvedčenia a prejavu v Rusku.“

Nejde pritom o prvé stretnutie Žilinku s Krasnovom. V Petrohrade spolu rokovali už vlani v júni.
Na dnešnom podujatí v hlavnom meste Ruskej federácie by podľa informácií generálnej prokuratúry mali byť zástupcovia 34 krajín a medzinárodných inštitúcií, ako sú Rada Európy, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) či Medzinárodná asociácia prokurátorov (IAP). Nie je isté, či na oslavy išli aj šéfovia prokuratúr iných členských štátov EÚ.
Žilinka do Moskvy odletel len pár dní po tom, ako generálna prokuratúra pod jeho vedením navrhla odmietnuť zmluvu o obrannej spolupráci Slovenska so Spojenými štátmi, ktorú presadzujú minister zahraničia Ivan Korčok a šéf rezortu obrany Jaroslav Naď.
Zmluvu začala pripravovať už predchádzajúca vláda Petra Pellegriniho, proces však pre odpor koaličnej SNS nedotiahla do konca.

Naď: Je to absurdné
Minister Naď je jedným z najhlasnejších kritikov Žilinkovej návštevy Moskvy. V rozhovore pre Aktuality.sk povedal, že účasť generálneho prokurátora na oslavách v Rusku je absurdná.
„Čudujem sa aj jemu osobne. Je to hanba aj pre Slovensko, ale je to problém hlavne pre neho. Zastupiteľské úrady všetkých krajín, ktoré sú v Moskve, budú posielať domov správu o tom, že slovenský generálny prokurátor sa stretol s ruským,“ povedal.
V zahraničí už bude mať podľa Naďa Žilinka reputačný problém. Minister navyše nerozumie, čo chce Žilinka v Rusku robiť.
„Vraj majú podpísať plán bilaterálnej spolupráce medzi našou a ruskou generálnou prokuratúrou. Ja sa pýtam, aký plán ide pre boha živého podpísať Maroš Žilinka s ruským generálnym prokurátorom, ktorý je na sankčnom zozname a ktorý je priamo obviňovaný z toho, že drží tisíce politických väzňov vo väzniciach?“ pýtal sa Naď.

Matovič bol zmierlivejší
Koalícia sa Žilinkom podľa neho bude musieť skôr či neskôr zaoberať. „Jednoducho zasa odtiaľ potiaľ,“ poznamenal.
Šéf OĽaNO Igor Matovič v nedeľu v TA3 volil oveľa zmierlivejší tón. V ceste Žilinku vraj až taký problém nevidí, ak budú v Moskve aj prokurátori z iných štátov EÚ. Naď hovorí, že podľa jeho informácií tam žiadni nie sú.
Žilinku pre jeho zámer ísť na oslavy kritizovali aj ôsmi slovenskí europoslanci. Obrátili sa na neho s výzvou, aby nikam nešiel.
Pod výzvu „neoslavovať nedemokratické praktiky a porušovanie ľudských práv a nehazardovať s dôveryhodnosťou Slovenska“ sa podpísali europoslanci Ivan Štefanec (KDH,), Eugen Jurzyca (SaS), Michal Wiezik (PS), Miriam Lexmann (KDH), Vladimír Bilčík (Spolu), Martin Hojsík (PS), Michal Šimečka (PS) a Peter Pollák (OĽANO).
Podobné slová generálnemu prokurátorovi adresoval aj poslanec strany Za ľudí Juraj Šeliga, aktuality.sk

X X X

Policajný prezident Hamran skritizoval Fica aj za to, že ho nazval telocvikárom: Netrafili sa v čase, telocvikárom bol Gašpar

Úradujúci policajný prezident Štefan Hamran skritizoval predsedu Smeru-SD Roberta Fica za to, že ho nazval telocvikárom.
„Nesmierne ma mrzí, že líder druhej najsilnejšej strany sa vyjadruje na adresu policajného prezidenta spolu s Robertom Kaliňákom, že je zločinec, žoldnier, gauner alebo telocvikár. Samozrejme, som povinný znášať vyššiu mieru kritiky zo stany politikov. Som na to zvyknutý. Ale všetko má svoje hranice vo vyspelej demokratickej spoločnosti,“ uviedol Hamran pred novinármi.
Policajný šéf podotkol, že takýmto spôsobom sa nevyjadruje na adresu politikov, kolegov a ani na nikoho iného. „Myslím, že som bol slušne vychovaný,“ doplnil.

„Ale aby mňa niekto označil za telocvikára, tak si myslím, že sa asi netrafili v čase na tlačovke. Lebo na čele policajného zboru sedí človek, ktorý má vyštudovanú akadémiu policajného zboru,“ povedal o sebe a pokračoval:
„A, áno, majú pravdu. Sedel tu vyštudovaný telocvikár. Ale to som nebol ja. Bol to ich nominant. Konkrétne nominant

Roberta Kaliňáka Tibor Gašpar. Sedel na čele policajného zboru ako telocvikár 5 rokov a dnes je stíhaný za obzvlášť závažný zločin. Takže, toto som naozaj nepochopil, prečo zachádzajú vôbec do takýchto invektív,“ vyhlásil.
Niekdajší minister vnútra Kaliňák v utorok poznamenal, že súčasný šéf polície mal nariadiť obvinenie a policajný postup voči Robertovi Ficovi pri decembrovom proteste v Bratislave.

Verdikt bratislavskej krajskej prokuratúry o zrušení obvinenia podľa Fica a Kaliňáka hovorí o rozpore postupu polície s Ústavou. Bývalý minister následne avizoval podanie trestného oznámenia pre zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Odmieta kritiku, že je zbabelý
Hamran tiež reagoval na kritiku, že je zbabelý, keďže podľa neho „hodil cez palubu nejakého povereného príslušníka a skrýva sa za neho.
„Narážal som na to, že každý policajt má momentálne rozviazané ruky a môžu stíhať každého, o ktorom sú presvedčení, že sa dopustil trestného činu. Bez ohľadu na politickú príslušnosť,“ zdôraznil.
Súčasný šéf policajného prezídia ďalej povedal, že sa hneď po nástupe do funkcie postavil za vyšetrovateľov, keď sa za nich podľa neho nepostavil nikto z NAKA.

„Pretože boli označovaní za zločincov a mafiánov. Ja som tých ľudí poznal z policajnej praxe a vedel som, čo všetko odviedli v prospech našej spoločnosti a aby sa tu žilo bezpečnejšie. Tak takíto ľudia sú označovaní za zločincov. Dnes som nesmierne rád, že súd dal za pravdu tým štyrom vyšetrovateľom. Je to aj pre mňa zadosťučinenie, že som sa v nich nesklamal a môj predpoklad bol správny.“

Kauza poľovnícka chata
Hamran sa ďalej pripomenul uniknuté videá poľovníckej chaty v Čifároch. Bol na nej aj Fico s Kaliňákom. Ako je známe, advokáti Marek Para s Pavlom Gašparom, ktorí majú prístup k vyšetrovacím spisom, pripravovali Roberta Kaliňáka na výsluch na polícii v kauze Dobytkár.

Ako zásadný problém vnímali nomináciu Ľudovíta Makóa za šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy. Navrhli ju zdôvodniť tak, že Makóa navrhol bývalý policajný prezident Milan Lučanský, ktorý to už nemôže poprieť, keďže zomrel.
To Hamran na stredajšej tlačovke označil za zbabelé, „ak svojho priateľa, dlhoročného kolegu, na chate hodíte cez palubu a chcete to hodiť na mŕtveho Milana Lučanského. Pretože on sa už nevie brániť“.

„Človek, ktorý nosí emblém ,All form Milan', by sa takého niečoho určite nemal dopustiť. Ale oni s tým nemali najmenší problém. Táto partia ľudí si dovolí policajného prezidenta označiť za zbabelca. Tak potom máme pravdepodobne úplne iný výklad termínu ,zbabelec’. Toto vnímam za extrémne zbabelé, keď sa chce niekto vyhnúť trestnému stíhaniu, a zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti a je schopný to hodiť na svojho dlhoročného kolegu, označovaného za priateľa, ktorý je po smrti. To je podľa mňa nechutné, zvrátené a určite zbabelé,“ uzavrel Hamran, aktuality.cz

X X X

Stoltenberg: Rusko nemá právo veta v otázke rozširovania NATO

Severoatlantická aliancia a Rusko sa dohodli, že sa pokúsia naplánovať ďalšie vzájomné stretnutia, a to aj napriek napätiu v súvislosti s hromadením ruských vojenských síl v blízkosti Ukrajiny. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po skončení stredajšieho zasadnutia Rady NATO – Rusko, informoval bruselský spravodajca TASR.

Rokovania boli zamerané na súčasné bezpečnostné otázky v Európe, najmä na situáciu na Ukrajine a v jej pohraničí, ako aj na otázky týkajúce sa vojenských aktivít, vzájomnej transparentnosti a znižovania rizík prípadného konfliktu.
Stoltenberg pred novinármi uviedol, že obe strany vyjadrili potrebu dialógu a preskúmania harmonogramu budúcich stretnutí. Zároveň však dodal, že rozhovory o Ukrajine „nebudú jednoduché“.

„Medzi spojencami z NATO a Ruskom sú v tejto otázke značné názorové rozdiely a tie nebude ľahké preklenúť,“ opísal situáciu. Zdôraznil, že Ukrajina má právo rozhodnúť o svojich budúcich bezpečnostných opatreniach sama a že NATO si udrží politiku otvorených dverí pre nových členov. „Nikto iný nemá k tomu čo povedať a Rusko, samozrejme, nemá právo veta,“ odkázal.
Podľa jeho slov existujú medzi spojencami z NATO a Ruskom názorové rozdiely aj v súvislosti s požiadavkami Moskvy na zavedenie nových bezpečnostných pravidiel v Európe, ale spojenci sú pripravení opäť sa stretnúť a rokovať so zástupcami Kremľa.

Shermanová podľa tlačovej agentúry AP v Bruseli opätovne potvrdila, že každá európska krajina by mala mať právo vstúpiť do NATO, ak chce, aj napriek tomu, že Rusko trvá na tom, aby táto vojenská organizácia prestala expandovať na východ. „Každá krajina má suverénne právo zvoliť si svoju vlastnú cestu,“ uviedla Shermanová na Twitteri.

Stoltenerg za pozitívny signál označil, že spojenci z NATO a Rusko si po dlhšom čase sadli za jeden stôl. K rokovaniam v tomto formáte došlo po dvojročnej prestávke. Za posledné dva roky sa neuskutočnilo žiadne oficiálne stretnutie, na ktorom by obe strany hovorili o dôvodoch prítomnosti ruských vojenských síl pri hraniciach s Ukrajinou a o požiadavkách Ruska na poskytnutie bezpečnostných záruk v Európe.

Zasadnutie Rady NATO – Rusko, hlavnej platformy na dialóg medzi oboma stranami, zavedenej v roku 2002, zvolal koncom decembra generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Začalo sa o 10.00 h v centrále Aliancie v Bruseli.
Na zasadnutí, ktoré viedol Stoltenberg, ruskú delegáciu zastupoval námestník ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško a delegáciu USA námestníčka ministra zahraničných vecí Wendy Shermanová. Ostatné členské krajiny 30-člennej Aliancie sa zúčastnili na úrovni veľvyslancov.

Posledné zasadnutie Raya NATO – Rusko sa konalo 5. júla 2019, keď sa rozhovory zamerali na Zmluvu o jadrových zbraniach stredného doletu (INF), ktorá prestala platiť v auguste 2019 po vystúpení Spojených štátov a Ruska z tohto paktu.

Stoltenberg: NATO vo vzťahoch s Ruskom neustúpi zo svojich princípov
Severoatlantická aliancia je pripravená rokovať s Ruskom, ale nepristúpi na kompromisy zo svojich základných princípov, vrátane toho, že treba rešpektovať územnú celistvosť každej európskej krajiny. Povedal to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po skončení zasadnutia Rady NATO – Rusko v Bruseli, informuje tamojší stály spravodajca TASR.

Stoltenberg, ktorého v tejto súvislosti citujú tlačové agentúry Reuters a AFP, pripomenul, že členské štáty NATO v stredu vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje ozbrojené sily z Gruzínska, Moldavska (Podnesterska) a Ukrajiny, pričom zdôraznil, že označovať rozširovanie Aliancie ako agresiu je „absolútne falošné“.

Podľa jeho slov stredajšie diskusie, prvé vo formáte Rady NATO – Rusko za posledné dva roky, neboli jednoduché a týkali sa situácie na Ukrajine a rozdielnych pohľadov na bezpečnosť v Európe.
Stoltenberg oznámil, že NATO by mohlo rozmiestniť ďalšie jednotky na svojom východnom krídle v prípade opätovnej ruskej agresie voči Ukrajine.

„Ak Rusko použije silu a napadne Ukrajinu, potom musíme seriózne zvážiť potrebu ďalšieho zvýšenia našej prítomnosti vo východnej časti Aliancie,“ spresnil Stoltenberg a zopakoval, že len NATO a Ukrajina môžu rozhodnúť o vstupe Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie.

Podľa jeho slov NATO urobí všetko pre to, aby zabránilo novému ozbrojenému konfliktu v Európe.
Rusko obviňuje Západ, že si dostatočne neuvedomuje naliehavosť jeho požiadaviek. Moskva tvrdí, že rozšírenie NATO zo 16 členov na konci studenej vojny na súčasných 30, vrátane veľkého počtu bývalých komunistických republík zo strednej a východnej Európy, predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Ruska, a žiada, aby sa Aliancia ďalej nerozširovala./agentura/

X X X

Sotákov Klub 500 reaguje na vojenskú dohodu s USA. Aké výhody nám prinesie, pýta sa

Vláda Slovenskej republiky v stredu odsúhlasila s pripomienkami uzavretie dohody o spolupráci v oblasti obrany s USA (DCA). Návrh dohody upravuje pôsobenie príslušníkov ozbrojených síl USA, ich rodinných príslušníkov, ako aj ďalších osôb podieľajúcich sa na plnení úloh pre ozbrojené sily USA na území SR a spolupracujúcich slovenských občanov.
Uzatvára sa na dobu desať rokov s možnosťou predĺženia.

Zmluvu pripravuje a uzatvára vláda Slovenskej republiky, ratifikovať ju bude Národná rada Slovenskej republiky a po ratifikácii sa stane súčasťou slovenského právneho poriadku a bude mať prednosť pred zákonmi SR.
Klub 500 zmluvu považuje za deformačnú k podnikateľskému prostrediu. „Z pohľadu Klubu 500 by sme privítali, ak by táto zmluva bola v súlade so slovenským právnym poriadkom a nedeformovala by podnikateľské prostredie na Slovensku, hlavne čo sa týka oslobodení od plnenia daňových a odvodových povinností,“ konštatuje výkonný riaditeľ
Klubu 500 Tibor Gregor.

Zmluva podľa Gragora zavádza kategóriu preferovaných subjektov, ktoré napriek územnému princípu (teritóriu Slovenskej republiky) vyníma nielen zo súdnej jurisdikcie. Každý subjekt, ktorý sa na Slovensku zdržuje, každý podnikateľ, ktorý podniká na Slovensku, a každá fyzická osoba, ktorá na Slovensku žije, by mali byť viazané zákonmi Slovenskej republiky a mali by tieto zákony dodržiavať, pripomína Klub 500.

„Klub 500 očakáva, že ak má záujem na slovenskú pôdu vstúpiť taký silný hráč, ako je armáda Spojených štátov amerických, malo by to priniesť pre Slovenskú republiku obrovské výhody. Pýtame sa zodpovedných, aké výhody tento návrh zmluvy so sebou prináša, nakoľko po preštudovaní návrhu sme tieto neidentifikovali,“ zdôrazňuje výkonný riaditeľ Tibor Gregor.
Zodpovednosť za uvedenú zmluvu je podľa Klubu 500 jednoznačne na tých, ktorí zmluvu vyjednali a dojednali a ktorí ju budú podpisovať./agentury/

X X X

Za priaznivú výpoveď pri vražde bosa mafie si pýtal tisíce eur. Svedok Horváth čelí novému obvineniu

Za zmenu výpovede v prospech obžalovaného chcel mesačne 200 eur a potom 5-tisíc eur jednorazovo, napokon až 8-tisíc eur. Namiesto brania peňazí teraz čelí trestnému stíhaniu.
Alexander Horváth prezývaný Šani je nepísaným švagrom zastreleného bosa podsvetia Košíc Róberta Holuba. Rodinné zblíženie s najvplyvnejším mafiánom východu mu pred rokmi zabezpečilo „kariérny“ rast v gangu. Holuba ale v jeseni 1997 (na tretí pokus) zastrelil zabijak mafie Jozef Roháč, po pár mesiacoch išlo o život aj Horváthovi. Keď 6. marca 1998 vyšiel pred prešovský bar Viktória, postrelili ho brokovnicou a skončil na invalidnom vozíku.

Od tých čias Horváth viackrát svedčil proti ľuďom z podsvetia a potom pomerne často svoje výpovede aj menil. Teraz sa mu vypomstilo, že špekuloval so zatiahnutím člena košického podsvedia Ladislava Badóa do vraždy svojho švagra Holuba. Badóa v prípade oslobodili, trestnému stíhaniu, naopak, čelí Alexander Horváth.

Alexander Horváth namočil Badóa do 25 rokov starej vraždy Holuba počas svojich výsluchov v rokoch 2014 a 2015 a potom ešte aj v rámci konfrontácie s bosom podsvetia Mikulášom Černákom, ktorý sa k podielu na zorganizovaní Holubovej vraždy priznal.

Klamal, že Badó sledoval miesto činu
Horváth tvrdil, že Badó mal počas prípravy na vraždu sledovať čerpaciu stanicu na sídlisku KVP v Košiciach, o ktorej mafiáni vedeli, že tam Holub chodieva umývať svoje autá. Na tomto mieste teda naplánovali Holubovu likvidáciu. Horváth sa vo svojich výsluchoch odvolával na to, čo mu mal v minulosti o úlohe Badóa údajne povedať Černák: teda že čakal na telefonát od Badóa, aby mu oznámil, keď Holub na pumpu dorazí.

Bos podsvetia Černák to však vo svojej výpovedi odmietol a vyhlásil, že Badó sa na skutku nezúčastnil. Možné zapojenie Badóa do tejto mafiánskej akcie ešte pripúšťal svedok sýkorovec Juraj Bilík prezývaný Čapatý. Ten vo výsluchu spomínal, že informáciu o prítomnosti Holuba na pumpe mohol podať Badó, ale viackrát si ho pomýlil s iným členom východoslovenského podsvetia Ladislavom Batom.

Badó od začiatku svoje zapojenie do pokusu o Holubovu vraždu popieral. Potvrdil síce, že na miesto činu v deň neúspešného pokusu, teda 22. septembra 1997 naozaj prišiel, ale až potom, ako ho tam plánovaná obeť útoku Róbert Holub telefonicky privolal. Holub mu ako blízkemu človeku celú udalosť opísal: chcel na neho strieľať muž, ktorého priviezli na motorke, ale on tomuto útočníkovi stihol kopnúť do zbrane, takže ho netrafil.

Súd mu neveril
Senát Špecializovaného trestného súdu Horváthovmu svedectvu neuveril a Ladislava Badoá oslobodil spod obžaloby, že sa podieľal na košickom pokuse o vraždu Holuba. Podobne oslobodil aj vysokopostaveného sýkorovca Martina Biháriho prezývaného Veľký Rus, ktorý čelil obžalobe z podielu na druhom, teda bratislavskom pokuse o atentát na bosa Košíc. Ten nasledoval dva dni po streľbe na košickom sídlisku KVP. Oslobodenie Badóa je už aj právoplatné, prokurátor sa proti nemu neodvolal.
Naproti tomu prvostupňový súd dospel k záveru, že bos sýkorovcov Róbert Lališ a jeho dvorný zabijak Roháč nesú svoj diel viny tak na pokusoch, ako aj finálnej likvidácii Holuba na bratislavských Kramároch. Okrem nich odsúdili aj Alojza Kromku prezývaného Čistič, ktorý šoféroval motorku pri košickom pokuse o atentát. Všetci traja si už pred týmto súdnym procesom odpykávali doživotie za predchádzajúce odsúdenia, ďalší trest teda dostať nemohli.

Vydieral obžalovaného

Súd pri hodnotení svedka Horvátha zašiel ešte ďalej. Nielenže pripomenul jeho zmeny výpovedí. Otvorene povedal, že vypovedal krivo, dokonca ho označil za vydierača. Prečo?

Horváth napísal z väzenia, kde je pre iné vraždy, dva listy obhajcoví Ladislava Badóa, advokátovi Igorovi Cibulovi. Poslal ich v auguste 2019 a februári 2020, pričom majú nezvyčajný obsah – navrhoval akúsi vzájomnú pomoc.
V prvom z listov priznal, že s motívom pomsty v minulosti krivo obvinil Badóa v inom mafiánskom prípade, ktorý s Holubovou popravou súvisí. Išlo o pokus zabiť Holubovho brata Jozefa, pri ktorom prišiel o život jeho ochrankár Peter Klešč. Badó je za túto a ďalšiu vraždu právoplatne odsúdený. Horváth navrhoval, že by sa priznal ku krivej výpovedi a Badóovi by potom odsúdenie z vraždy Klešča mohli zrušiť. No a keby sa potom rozbehol súd v prípade vraždy bosa Róberta Holuba, tam by vraj odmietol vypovedať.

„Svedok“ Horváth písal, že za takúto službičku v prospech Badóa by nechcel žiadne stotisícové sumy, len peniaze na prežitie vo väzení a niečo ako štartovné, keď ho neskôr prepustia na slobodu. Chcel mesačnú taxu 200 eur a potom 5-tisíc eur po prepustení spoza mreží.
V druhom liste sa potom pýtal, či potrebujú, aby „stratil pamäť“ a svoju ponuku upravil – už navrhoval „len“ štartovné 8-tisíc eur

Z ponuky ale nič nebolo, advokát odovzdal listy súdu. Keď senát konfrontoval Horvátha s ich obsahom, začal sa brániť, že ich napísal účelovo v obavách z Badóa. Vyhlasoval, že nie všetko, čo tam napísal, je aj pravda.
Badó po oslobodzujúcom rozsudku podal na Horvátha trestné oznámenie a Horvátha napokon vyšetrovateľ Krajskej polície v Trenčíne koncom roka 2021 obvinil z krivej výpovede.

Kedysi zvažovali zmenu jeho identity
Alexander Horváth ako jeden z prvých ľudí na Slovensku dostal štatút chráneného svedka a uvažovalo sa aj o tom, že po súdnom procese mu zmenia identitu a začne žiť v cudzine. Bol totiž prvý, kto nahlas povedal, že Mikuláš Černák je vrah. Policajtom porozprával, ako to malo byť s dnes už pomerne známym prípadom zmiznutého a zavraždeného Poliaka Grzegorza Szymaneka.

S Horváthom sa ale diali čudné veci. V septembri 1999 ho navštívili černákovci Peter Šipula, Michal Moravčík a Slavomír Surový v sanatóriu v Kováčovej, kde sa zotavoval zo zranení, ktoré ho pripútali na vozík. Černákovcov potom podozrievali, že boli kľúčového svedka vydierať, aj ich za to súdili, ale oslobodili. V októbri 1998 sa napokon policajtom podarilo nájsť Szymanekov hrob pri chate v Polomke, kam ich zaviedol Horváth.

Povrávalo sa aj to, že Horváth dostal ponuku akejsi amnestie podsvetia, ak nebude svedčiť, za čo mu vraj sľubovali milióny. V decembri 1999, na začiatku prvého procesu s černákovcami, ešte pred senátom banskobystrického krajského súdu trval na tom, že Poliaka zabil Černák. Vo februári 2001 v odvolacom konaní pred Najvyšším súdom však výpoveď zmenil. Za vraha vtedy označil neskôr zastreleného Štefana Fabiana – a tvrdil, že na pôvodnú výpoveď ho spolu s policajtmi nahováral Fabianov pohrobok v podsvetí Dušan Borženský. Horváth priznal aj závislosť od morfínu, ktorým mu tlmili bolesti po zranení.

Vzápätí sa ukázalo, že na zmenu výpovede v prospech Černáka nahováral Horvátha jeho advokát. Horváth bol ochotný otočiť, ale pýtal si desať miliónov korún. Keď sa potom nechal prepustiť z programu na ochranu svedkov, policajti ho aj s advokátom obvinili – prvého z nadržiavania Černákovi, druhého z navádzania na krivú výpoveď

V prípade Szymanek zmenil a upravil výpoveď mnohokrát. Napokon sa síce vrátil k základu svojej pôvodnej verzie a rozšíril ju aj o podiel ďalšieho černákovca Jána Kána na skutku – ale bolo to už bezpredmetné. Keď súd okrem Černáka neprávoplatne odsúdil za vraždu Szymaneka aj Kána, Horváthove slová už v podstate nebral do úvahy. Prípad sa teraz opäť vracia na okresný súd, lebo krajský súd odsudzujúci rozsudok zrušil.

V prípade spomínanej vraždy Petra Klešča sa zas tak Badó, ako aj ďalší odsúdený – černákovec Slavomír Surový pokúšajú dosiahnuť obnovu konania. Verdikt súdu, či so svojou snahou uspejú, je na spadnutie, aktuality.sk

X X X

Jaroslav Naď: Žilinka sa mohol dohodnúť so Smerom. Rusko vyvíja úsilie, aby sme zmluvu s USA neprijali

Pripomienky Maroša Žilinku k návrhu zmluvy o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi boli len skopírovanými statusmi Ľuboša Blahu, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk minister obrany Jaroslav Naď.
Slovensko už niekoľko dní žije zmluvou o obrannej spolupráci, ktorú by Slovensko malo uzavrieť so Spojenými štátmi.
Napriek tomu, že zmluvu začala pripravovať už predchádzajúca vláda na čele s Petrom Pellegrinim, dnes proti nej vystupuje celá opozícia vrátane Smeru a Hlasu.

Silného spojenca našli aj v generálnom prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, ktorý v pripomienkovom konaní navrhol, aby Slovensko dohodu odmietlo.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v rozhovore pre Aktuality.sk zmluvu bráni a hovorí, prečo je podľa neho pre štát dôležitá.

X Keď ste v decembri zverejnili finálnu podobu dohody o obrannej spolupráci s USA, zrejme ste rátali s tým, že minimálne časť verejnosti aj politikov sa postaví proti. Naplnili sa vaše očakávania alebo je ten odpor ešte silnejší, než ste čakali?

V podstate sa deje presne to, čo sme očakávali. Známe persóny, ktoré pravidelne vystupujú protiamericky, ako sú Blaha, Chmelár a iní jedinci, ktorí veľakrát klamú, strašia a vymýšľajú si veci, nijako neprekvapili.
Ale úprimne ma veľmi prekvapilo stanovisko generálneho prokurátora. Nepamätám si, a to v štátnej správe už asi 15 rokov pôsobím, že by generálny prokurátor kedykoľvek pripomienkoval medzinárodné zmluvy a dohody.

X Generálna prokuratúra bola predsa povinne pripomienkujúcim subjektom.

Áno, ale štandardne to býva tak, že nemá žiadne pripomienky. Teraz sa generálna prokuratúra rozhodla dať 35 zásadných pripomienok, a to v posledný možný deň.
Okrem toho ja som sa o jej pripomienkach dozvedel až od novinárov v čase, keď ešte neboli nikde zverejnené a ani nám neboli doručené. Potom som si prečítal status Maroša Žilinku na Facebooku a až večer po pracovnej dobe pripomienky zverejnili.
Keď sme ich rozmenili na drobné, išlo o 35 zásadných a z nich 27 sa ani okrajovo netýkalo agendy generálnej prokuratúry, boli úplne od veci. Zvyšným ôsmim pripomienkam sme sa chceli venovať, tak sme zavolali generálnu prokuratúru na rozporové konanie.

Šokovalo ma, že Maroš Žilinka, ktorý to považoval za tak zásadnú vec, že sám dal k tomu dokonca aj status na Facebook, na rozporové konanie ani neprišiel. Poslal za seba úradníkov. Keď som zistil, že tam nebude, poslal som za seba štátneho tajomníka.
Zistili sme, že aj ľudia, ktorí prišli za generálnu prokuratúru, sa chceli baviť len o právnych otázkach. Naši odborníci na medzinárodné právo im však povedali, že sa jednoducho mýlia vo svojich stanoviskách a nemôžeme ich pripomienky akceptovať.

x Generálna prokuratúra hovorí, že ste ich pripomienky zmietli zo stola. A to bez toho, aby boli vecne a po jednotlivých bodoch prerokované.
To nie je tak, že my sme nechceli rokovať. Oni sa jednoducho mýlili, veď nemajú žiadne skúsenosti s dohadovaním takýchto medzinárodných zmlúv. Nehovoriac o tom, že dnes (v utorok, pon red.) bolo rokovanie legislatívnej rady, kde pôsobia top odborníci, profesori práva, ktorí jednohlasne a bez pripomienok zmluvu schválili.

Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale to ukazuje len to, že pripomienky generálnej prokuratúry boli mimo.
X Pre celkový obraz treba dodať aj to, že ste ešte predtým na Facebooku nazvali Maroša Žilinku klamárom a dali ho do jedného vreca s Milanom Mazurekom či Ľubošom Blahom. Nemyslíte, že takýto spôsob komunikácie je skôr voda na mlyn pre odporcov zmluvy? Už teraz vaši kritici hovoria, že sa správate arogantne.

Ja som ho nedal do jednej skupiny s Blahom, on sa tam dal sám. Jeho pripomienky boli copy/paste statusov Blahu, Mazureka, úplné nezmysly a klamstvá. A on dal toto do pripomienkového konania, čím podľa mňa do veľkej miery podkopal inštitút generálneho prokurátora.

On sám sa začlenil do tej skupiny, pretože použil presne tie isté klamstvá, ako títo ľudia. Teda, že tu budú jadrové zbrane, základne, že strácame suverenitu.
Žilinka vyslovene netvrdil, že tu budú jadrové zbrane, generálna prokuratúra žiadala do dohody doplniť vetu o tom, že Američania ich u nás nebudú môcť skladovať.

Treba si tie pripomienky pozorne prečítať. On jasne povedal, že zmluva umožní, aby u nás jadrové zbrane boli. Na to sme reagovali, že platné medzinárodné dohody, ktoré sme podpísali, tomu zabraňujú.
Mimochodom, nechal som si urobiť prehľad slovenskej, maďarskej, poľskej, estónskej, lotyšskej a nórskej zmluvy s USA. Tie zmluvy sú na 95 percent plus-mínus úplne rovnaké. A keď sú nejaké rozdiely, tak preto, že zmluvu podpisujeme ako poslední, vedeli sme sa poučiť z predchádzajúcich a lepšie sme si ju upravili. Čiže tá zmluva je pre Slovenskú republiku v porovnaní s ostatnými vyslovene výhodná.

Generálny prokurátor naozaj spochybnil svoj inštitút tým, že tak lajdácky pristúpil k pripomienkovému konaniu. A urobil to podľa mňa preto, lebo ho čakalo veľké slávnostné prijatie v Rusku a potreboval si pripraviť pôdu.

X Maroš Žilinka by mal byť v Rusku práve v týchto dňoch. Okrem iného sa tam stretáva s generálnym prokurátorom Igorom Krasnovom, ktorý je na sankčnom zozname EÚ. Čo si o jeho ceste myslíte?

Je to niečo absolútne absurdné. Nielen preto, že sa ide opäť stretnúť s človekom, ktorý je na sankčnom zozname EÚ. Ale oni vraj majú podpísať plán bilaterálnej spolupráce medzi našou a ruskou generálnou prokuratúrou.
Ja sa pýtam, aký plán ide pre boha živého podpísať Maroš Žilinka s ruským generálnym prokurátorom, ktorý je na sankčnom zozname a ktorý je priamo obviňovaný z toho, že drží tisíce politických väzňov vo väzniciach? Ja neviem, či v tom pláne majú napísané, že generálny prokurátor bude bojovať za prepustenie týchto väzňov alebo o čo tam ide.

Ale čudujem sa aj jemu osobne. Je to hanba aj pre Slovensko, ale je to problém hlavne pre neho. Zastupiteľské úrady všetkých krajín, ktoré sú v Moskve, budú posielať domov správu o tom, že slovenský generálny prokurátor sa stretol s ruským.
A keď raz bude chcieť ísť slovensky generálny prokurátor niekde inde, tak už bude mať reputačný problém. Je vidieť, že je neskúsený v zahraničnej politike, že robí chybné kroky a mal by si nechať poradiť. Rád mu poskytnem číslo na Ivana Korčoka.

X Váš predseda Igor Matovič tiež povedal, že v návšteve Moskvy až taký problém nevidí.

Nie je to úplne tak. Povedal, že v tom problém nevidí, ak tam budú aj iní prokurátori z EÚ. Ale podľa mojich informácií tam nebude nikto alebo možno budú dvaja. Ja som sám veľmi zvedavý, ako to napokon dopadne.
Osobne si myslím, že Maroš Žilinka urobil veľmi zlé rozhodnutie. Verím, že aj minister zahraničných vecí Ivan Korčok to jasne okomentuje, že to nie je v súlade so zahraničnopolitickým smerovaní Slovenska.

X Vy ste v koalícii ešte predtým, než sa stal generálnym prokurátorom, nevedeli o tom, že ho to ťahá do Moskvy?

Ja osobne som nemal tú česť sa s ním osobne stretnúť. Ale ľudia, ktorí s ním dlhodobo robia, dnes hovoria, že veď my sme vás varovali, že je to takýto typ človeka, ktorý hodnotovo nie je veľakrát v súlade ani s poslancami, ktorí ho volili do funkcie.
No, žiaľ. Problém je, že Maroš Žilinka mal aj počas verejných diskusií iné stanoviská, ako prezentuje dnes

X Čo sa stalo?

Ja neviem, či zavádzal alebo čo sa udialo. Začalo sa to tým, že stopil celú kauzu Vietnamec. Absurdné. Množstvo ďalších jeho rozhodnutí vo mne vyvoláva minimálne neistotu.
Osobne si myslím, že svojím vyjadrením k zmluve so Spojenými štátmi, ktoré mal na 100 percent dohodnuté dopredu aj na politickej úrovni mimo koalície, urobil zásadnú chybu.

X Dohodnuté s kým?

Podľa mňa s tými politickými stranami, ktoré sa dnes snažia politikárčiť.

X Žilinka sa podľa vás vopred dohodol so Smerom?

Vôbec to nevylučujem. Neprekvapilo by ma to, nebolo by to prvýkrát, kedy by som mal pocit, že jeho konanie bolo vopred dohodnuté s politickou stranou Smer.

X Bude sa koalícia budúcnosťou Žilinku zaoberať? Poslanec SaS Alojz Baránik ho už chcel odvolávať.

Ja ako minister obrany už nemám potrebu s ním obrannú zmluvu ďalej riešiť. Ale myslím si, že viaceré jeho rozhodnutia, ktoré v priebehu roka ako generálny prokurátor urobil, smerujú k tomu, že koalícia sa skôr či neskôr ním bude musieť zaoberať. Jednoducho zasa odtiaľ potiaľ.

X V pondelok ministerstvo obrany na Facebooku zverejnilo príspevok, kde tvrdí, že v uplynulých dňoch v súvislosti so zmluvou s USA zaznamenáva „zvýšenú mieru vplyvových operácií (dezinformácií) realizovanú domácimi aktérmi s podporou cudzej mocnosti“. Na rovinu sa spýtam, tou cudzou mocnosťou myslíte Rusko?

Čo sme chceli k tomu povedať, sme povedali. Ale nikoho neprekvapí a nie je to ani žiadne tajomstvo, že vojenské spravodajstvo, ale aj SIS veľmi intenzívne sledujú a zachytávajú konkrétne prípady, keď slovenské osoby s prepojením na Ruskú federáciu do veľkej miery majú snahu ovplyvňovať bezpečnostnú situáciu na Slovensku či naše zahraničnopolitické smerovanie.

A vôbec, aj v správach SIS sa potvrdilo, že áno, Ruská federácia má zásadnú vôľu ovplyvňovať dianie na Slovensku a aj v prípade obrannej zmluvy s USA robia všetko pre to, aby nebola prijatá.

X Čiže inak povedané, Rusko môže organizovať a platiť ľudí, ktorí proti dohode so Spojenými štátmi vystupujú?

Ja som člen vlády. Keby som bol analytik, povedal by som vám plne na rovinu, čo si myslím. Ale ako člen vlády vám poviem – prečo by Rusko nerobilo nič proti tomu, aby zmluva prijatá bola, keď je v ich záujme, aby nebola podpísaná?
Práve naopak, využívajú všetky svoje vzťahy, vplyvy, aby diskusiu ovplyvnili. A je smutné, že na Slovensku existuje viacero ľudí, ktorí slúžia chtiac či nechtiac krajinám, ktoré takúto zmluvu nechcú.

X Nechcem spochybňovať, že Ruská federácia má skutočne záujem na tom, aby Slovensko dohodu s USA nepodpísalo. Ale nie je to jednoducho tak, že Smer, Republika či SNS sa zo zmluvy snažia len vytĺcť čo najviac politických bodov a sú to najmä predstavitelia týchto strán a nie cudzia mocnosť, kto sa snaží vplývať na verejnú mienku?

Ale áno, je to kombinácia. Sú tu aj ľudia, ktorí konajú utilitaristicky a je im jedno, aký je záujem Slovenska. Ale aj v rámci týchto strán sú jednotlivci, ktorí majú oveľa bližšie vzťahy k Ruskej federácii, ako by bolo normálne. To tak jednoducho je.
Stačí si pozrieť správy SIS či vojenského spravodajstva, ktoré to potvrdzujú. Záujem o vplyv v rôznych politických stranách je veľmi intenzívny. V konečnom dôsledku sa vždy nájde niekto, kto potom presadzuje záujmy Ruskej federácie a nie Slovenska.

X Čo sa týka Smeru či SNS, ich stanoviská sú celkom jasné. Ako si vysvetľujete odmietavý postoj Hlasu

Stále vnímam to, že Peter Pellegrini sa snaží nejakým spôsobom odlíšiť od Roberta Fica, resp. Hlas od Smeru. Veď si to rozmeňme na drobné. Pellegrini bol osobne veľkým zástancom podpisu tejto zmluvy. Bol predsedom vlády, ktorá chcela podpísať túto dohodu. Zablokovala ju vtedy SNS, nie Smer.

Navyše terajší poslanec Hlasu Peter Kmec bol vtedy veľvyslancom v USA a on bol spoluzodpovedný za prípravu tejto zmluvy. Jasné, že tí ľudia sú úplne ok s touto zmluvou, lebo vedia, že nič nehrozí. Majú však problém komunikovať to, lebo časť ich voličov je proti dohode, tak sa vyjadrujú opatrne.

Ale ja stále verím, že si uvedomujú zodpovednosť za štátne záujmy Slovenska. Verím, že Hlas za zmluvu zahlasuje. Bolo pri mňa veľkým prekvapením, keby za ňu nehlasovali, keď za ňu tak veľmi intenzívne bojovali v minulom volebnom období.

X V rámci koalície existuje na zmluve dohoda? Nehrozí, že napríklad Sme rodina zasa povie, že bude hlasovať proti?

Evidujem, čo už bolo komunikované. Boris Kollár povedal, že si nás zavolá na poslanecký klub, my odpovieme na ich otázky. Nemáme sa čoho báť, pretože tá dohoda je bezproblémová. Pokiaľ je diskusia fér, nemám problém. Nepáči sa mi, keď diskusia nie je fér.

Napríklad v RTVS sa už dlhšie objavuje nejaká krajská sudkyňa (Dana Jelinková Dudzíková, pozn. Red.), ktorá porovnáva českú a slovenskú verziu zmluvy o obrannej spolupráci s USA, pričom Česi takúto zmluvu ani nemajú.
To je absurdné, nedokážem pochopiť, kde tých ľudí vyberajú. Potom som zistil, že ona dlhodobo podpisuje kadejaké výzvy Chmelára a podobné veci.

X Keď už tieto výzvy spomínate, s jednou sa v pondelok Eduard Chmelár obrátil aj na prezidentku. Spolu s Vladimírom Palkom či Brigitou Schmögnerovou Zuzanu Čaputovú vyzvali, aby zmluvu nechala posúdiť Ústavnému súdu. Faktom je, že prezidentka dodnes dohodu nijako nekomentovala. Mala by to podľa vás zmeniť?

Nebudem hovoriť pani prezidentke, čo má alebo nemá robiť. Vážim si komunikáciu, ktorú spolu aj o tejto veci máme. Nič pred ňou netajíme ani nerobíme poza jej chrbát, o všetkom je informovaná. Rozumiem, že má ešte čas. Zmluvu ešte stále neschválila vláda, ešte má ísť do parlamentu…

X Nechceli by ste, aby sa prezidentka verejne za dohodu postavila?

Nechcem na ňu tlačiť, nech sa sama rozhodne. Ona si veľmi dobre uvedomuje, že je to dôležitá zmluva pre Slovensko.
X Generálna prokuratúra, ale aj opozícia navrhuje, aby sa o tejto otázke rozhodovalo v referende. S tým by ste súhlasili?
Je to čisté politikárčenie. Veď my sme nerozhodovali ani o členstve v NATO v referende. Možno keby sme hovorili o tom, že na území Slovenska chceme vytvoriť americkú základňu alebo tu umiestniť jadrové zbrane, tak áno, hovorme o tom v referende.

Toto je len rámcová dohoda, ktorá bude upravovať naše vzťahy s ozbrojenými silami USA, keď sem budú chodiť na cvičenia, keď tu budú chcieť investovať do našej infraštruktúry a tak ďalej.
Navyše už v zmluve na nákup stíhačiek F-16, ktorú podpísal minister SNS Peter Gajdoš a za ním stál premiér Pellegrini, je napísané, že Američania budú mať objekt na letisku v Sliači, ktorý budú mať iba oni vo svojej správe, iba oni ho budú strážiť a iba oni do neho budú mať vstup.

Prečo vtedy Fico nerobil referendum? Veď nech sa to vie, že Pellegrini a Gajdoš, teda Smer a SNS, umožnili Američanom mať vlastný objekt na Sliači.

Prešiel by som k samotnej zmluve. Snažil som sa počúvať kritikov dohody a pochopiť, s čím majú najväčší problém, respektíve čoho sa najviac obávajú. Napríklad Eduard Chmelár, ktorý proti zmluve zrejme najviac brojí, hovorí, že Slovensko jednoducho takúto zmluvu nepotrebuje, ale potrebujú ju Spojené štáty. Prečo teda dohodu potrebujú Slováci?
A prečo ju potrebovali pobaltské krajiny, Poliaci, Maďari, Rumuni, Lotyši, Bulhari a ďalší? Prečo ju potrebovali? Prečo by sme ju práve my nepotrebovali?

No skúste to vysvetliť.
Pretože my dlhodobo spolupracujeme s USA v oblasti obrany. Máme množstvo spoločných projektov, spoločné pôsobenie v operáciách, spoločný výcvik na Slovensku aj v rámci Európy. Máme u nás stovky amerických vojakov ročne, ktorí k nám prichádzajú na cvičenia.

Bývalá vláda podpísala zásadnú zmluvu na Black Hawky, na F-16-ky, to všetko sú veci, ktoré nás tak dávajú dokopy s Američanmi, že my potrebujeme upraviť právny rámec nášho pôsobenia. A zároveň je to signál, že Spojené štáty sú najsilnejším spojencom v rámci NATO aj na bilaterálnej úrovni.

Potrebujeme s nimi mať takúto zmluvu. Minulá vláda tento proces začala a my ho dokončujeme. To, že zmluvu nechce pán Chmelár, lebo nesedí s jeho záujmami a záujmami krajiny, ktoré chce presadzovať on, tomu rozumiem. Ale každý vzdelaný človek v oblasti bezpečnosti vie, že s USA už intenzívne spolupracujeme a je dôležité nastaviť pravidlá hry.

Čo by to pre Slovensko znamenalo, keby sme zmluvu s USA nepodpísali?

Prišli by sme o stovky miliónov, ktoré v horizonte rokov Slovensko dostane. Zároveň by sme vyslali negatívny signál, že sme jediná krajina na východnej hranici NATO, ktorá tú zmluvu odmietla. Kde chceme patriť?

Keď máme raz naše smerovanie nastavené ako transatlantické a proeurópske a proamerické, tak potom úplne v súlade s tým dokážeme urobiť jednu rámcovú zmluvu, ktorá ničím nevybočuje zo štandardných zmlúv, ktoré sú bežne podpísané desiatkami iných európskych krajín.

Veľa polemiky je v súvislosti s jednotlivými bodmi dohody. Samozrejme, najviac vzruchu je okolo toho, že vďaka zmluve vzniknú na Slovensku vojenské základne USA, ktoré by mohli byť prípadným terčom v časoch vojnového konfliktu. Podľa článku 2 dohody si Spojené štáty môžu na letiskách v Sliači a Kuchyni vyčleniť priestory, ktoré budú výlučne pod ich kontrolou. Podľa článku 4 si v týchto priestoroch americké ozbrojené sily budú môcť rozmiestniť materiál, ktorý bude tiež výlučne pod ich kontrolou.

Po prvé treba povedať, že nejdeme odovzdať naše letiská Američanom. Ostávajú v našich rukách. Po druhé, keď sa my dopredu dohodneme, že Američania napríklad postavia podzemný sklad PHM na letisku v Kuchyni, tak zároveň budeme súhlasiť, že aj Američania si budú môcť z toho podzemného skladu natankovať palivo.

Oni ho postavia, odovzdajú ho do výlučného majetku Slovenska a áno, budú tam mať aj oni uskladnené palivo. Zároveň my dopredu budeme vedieť, koľko Američanov, s akými zbraňami a akým materiálom príde na Slovensko a dopredu to schváli vláda Slovenskej republiky.
Tak sa to robí aj dnes. Nič sa nezmení. Na základe tejto zmluvy žiadna základňa nemôže vzniknúť, žiadne základne tu nebudú a ani ich nechcú.

X Odporcovia by vám na to povedali, že je to len slovíčkarenie, že to de facto základne budú.

Ak si oni donesú vlastné zbrane či iný materiál a dajú si to do skladu, tak si ho budú strážiť. Ale to je v poriadku. My navyše budeme vedieť, o aký materiál ide, pretože to dopredu schválime. Mimochodom, tak to funguje aj dnes.
Keď sem Američania prídu na cvičenie a my im určíme, v ktorej budove si môžu svoj materiál uskladniť, tak si tú budovu strážia. Presne rovnako to bude aj v tomto prípade.

A opakujem, že už Smer a SNS súhlasili s tým, že Američania budú mať v Sliači vlastnú budovu a budú si ju sami strážiť. Bolo to schválené v roku 2019. Aký je medzi tým rozdiel? Žiaden. S tým rozdielom, že v budúcnosti vláda vždy dopredu schváli, aký materiál sem príde.

X Osobitná pozornosť sa venuje článku 12 zmluvy, na základe ktorého sa Slovensko vzdáva prednostného práva na výkon trestnej právomoci v prípade, že by sa Američania dopustili nejakého trestného činu. Viem, že podobné
ustanovenie je aj v zmluvách s inými štátmi vrátane povedzme Maďarska. Prečo je pre Spojené štáty také dôležité, aby to v zmluve bolo?

Mám tu porovnanie so zmluvami s Maďarskom, Poľskom, Lotyšskom, Estónskom a Nórskom. Vo všetkých krajinách je napísané ustanovenie, že USA majú v právomoci riešiť také otázky, ktoré sa týkajú malých trestných činov. Všetky krajiny to tak majú.

Na Slovensku sme to na základe podnetu od ministerstva spravodlivosti zmenili na tri roky, aby sme jasne stanovili, čo sú to malé trestné činy. Prečo by malo Slovensko riešiť, keď sa nejaký americký vojak niekde v krčme pobije?

Pokiaľ nespôsobí zásadné škody alebo neublíži na zdraví slovenskému občanovi, čo by smerovalo nad tri roky, v tom prípade nech si to riešia Američania sami. Ale napriek tomu máme možnosť, ktorú sme si vyrokovali my, že ak by to bola udalosť, ktorá bude pre nás dôležitá, môžeme aj tú výnimku troch rokov stiahnuť našim jednostranným oznámením.

X Podľa článku 14 zmluvy môže vojenská polícia USA na udržanie disciplíny zasahovať aj na územiach neďaleko svojich vojenských zariadení. To bola tiež jedna zo zásadných pripomienok generálnej prokuratúry. Čo to znamená pre obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti letísk Kuchyňa a Sliač?

Môže sa stať to, že v nejakom pohostinstve v blízkosti základne, kde pôsobia Američania, sa strhne bitka. V tom prípade naša vojenská polícia spoločne s americkou môže prísť vyriešiť ten problém.
Ale toto je len rámcová zmluva. Všetky podrobnosti budú riešené vo vykonávacích dohodách, kde bude presne napísané, za akých podmienok by mohla vojenská americká polícia zasiahnuť, aktuality.sk

X X X

Kajetán Kičura svedčí na súde pre nedodané rúška za milióny eur

Bývalý predseda Správy štátnych hmotných rezerv aktuálne vystupuje ako svedok pred galantským okresným súdom.
Známa kauza okolo zmlúv na nákup ochranných pomôcok zo začiatku pandémie má už súdnu dohru. V civilnom obchodnom spore Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) žaluje spoločnosť A-testing z Jelky o vyplatenie zálohy vo výške 3,8 milióna eur. Dnes pred súdom stojí aj trestne stíhaný expredseda SŠHR Kajetán Kičura v pozícii svedka.

Práve za Kičurovho vedenia podpísali Hmotné rezervy kontroverzné zmluvy na nákup zdravotníckeho materiálu ako rúška, respirátory či jednorazové rukavice za premrštené sumy. Postupne vyšlo najavo, že verejné obstarávanie mal ovplyvňovať práve osobne Kičura, ktorý je obvinený v trestnej kauze.
„Mali byť dodané rúška. Neboli dodané rúška. Došlo k odstúpeniu zo strany Štátnych hmotných rezerv a z titulu odstúpenia žiadame navrátenie zálohy,“ vysvetľuje spor jeden z právnych zástupcov hmotných rezerv štátu na súde Gevorg Ayrumyan. ​
Tovar nedodali
Pochybné obstarávanie však nebol jediný problém nákupu pomôcok v čase začínajúcej sa koronakrízy. Krátko potom, ako o pochybných zmluvách informovali média a nová vláda na čele s Igorom Matovičom odvolala Kičuru z postu, niektoré firmy jednoducho objednaný tovar nedodali. A to aj napriek tomu, že im SŠHR ešte pod taktovkou Kičuru vyplatila štedré zálohy.

Spoločnosť A-testing z Jelky (okres Galanta) pritom vznikla len pár týždňov pred podpisom zmluvy. SŠHR mala dodať 10 miliónov jednorazových chirurgických rúšok za cenu 1,33 eura za kus. Dovedna tak mal štát firme vyplatiť 13,3 milióna eur.
Firma mala pôvodne podľa zmluvy 5 dní na dodanie rúšok. Tento termín však nestihla, nové vedenie SŠHR podpísalo s firmou A-testing dodatok, na základe ktorého sa dodacia doba predĺžila oproti pôvodnému termínu o dva týždne. Ani tento termín však spoločnosť nedodržala a žiadne rúška nedodala. SŠHR tak neostalo nič iné, iba vo veci podať trestné oznámenie a zálohu si od firmy žiadať súdnou cestou.
​
Podľa právneho zástupcu firmy A-testing je spor komplikovaný. „Spoločnosť A-testing sa dožaduje plnenia zo zmluvy. Chce dodať tovar, ktorý podľa zmluvy mala dodať a za tento tovar požaduje zaplatenie kúpnej zmluvy,“ tvrdí právnik Michal Volný.
Volný doplnil, že tovar pre hmotné rezervy je v sklade v Indii, ale tie si ho dosiaľ nevyzdvihli, aj keď sa k tomu zaviazali.
Z funkcie do väzby
Kajetána Kičuru po jeho odchode zo SŠHR zadržala polícia a skončil na dlhé mesiace vo väzbe. Tá ho postupne obvinila z prijímania úplatkov a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, teda z prania špinavých peňazí, z porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku aj za machinácie pri verejnom obstarávaní. Kajetán Kičura obvinenia z trestných činov od začiatku stíhania odmieta.

Počas svojho pôsobenia na čele tejto inštitúcie mal Kičura zarobiť na úplatkoch od druhého obvineného – podnikateľa Miroslava Solavu – viac ako 220-tisíc eur. Obaja polícii tvrdili, že šlo len o pôžičku.
Krátko pred zadržaním bývalý kandidát na ústavného sudcu Kičura a jeho rodina nakúpili dva byty v centre Bratislavy za podozrivo nízku cenu. Pôvod peňazí nedokázal vtedy ešte šéf štátneho úradu riadne vysvetliť. Polícia pri jeho zadržaní zaistila aj zlaté tehly, ktoré mal nakúpené ako investičné zlato, aktuality.sk

X X X

Vláda odobrila reformu súdnej mapy, Kolíková sa bude snažiť vyriešiť pripomienky

Nová súdna mapa, ktorej podobu v stredu odobrila vláda, počíta so zrušením štyroch okresných súdov. Vzniknúť majú mestské súdy v Košiciach a Bratislave. Po novom majú existovať tri obvody krajských súdov so sídlami v Trnave, Žiline a Prešove. Zostávajúce súdy majú fungovať ako pracoviská alebo sídla. Reformný návrh smeruje do parlamentu.

​Cieľmi novej súdnej mapy z dielne rezortu spravodlivosti sú rýchlejšie i kvalitnejšie súdne rozhodnutia a zároveň lepšie podmienky sudcov na prácu a rozhodovanie. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková hovorí o potrebe náhodného výberu sudcov. „Osobitne s ohľadom na všetko, s čím sa v justícii teraz boríme a na akej úrovni nedôveryhodnosti je, považujem za dôležité, aby ten systém bol o to viac nastavený tak, aby korupcii ani nedával priestor,“ uviedla.

V praxi má prísť ku geografickému zväčšeniu obvodov okresných súdov. To znamená, že sa z niektorých sídelných súdov stanú pracoviská. Zrušiť by sa mali Okresný súd Partizánske, Skalica, Bánovce nad Bebravou a Kežmarok. Agenda obchodného registra by sa mala koncentrovať na žilinský okresný súd.

„Zlúčené obvody okresných súdov budú dostatočne veľké na to, aby v nich boli splnené kritériá minimálnej veľkosti súdneho obvodu, a to pri optimálnom minimálnom počte troch špecializovaných sudcov vo všetkých hlavných agendách,“ spresnil rezort spravodlivosti v predkladacej správe. Zväčšenie týchto obvodov má zabezpečiť väčší priestor na realizáciu kritéria náhodného výberu sudcu. Obchodnoprávne spory sa majú sústrediť na osem okresných súdov.

V prípade košického mestského súdu sa navrhuje jeden obvod spojením obvodov Okresného súdu Košice I, Okresného súdu Košice II a Okresného súdu Košice-okolie. „Do košického obvodu bude patriť aj priľahlé satelitné územie mesta Košice, ktoré je v súčasnosti súčasťou obvodu Okresného súdu Košice-okolie,“ spresnil navrhovateľ. Obvod Mestského súdu Bratislava majú tvoriť terajšie obvody okresných súdov Bratislava I až V.

Zmeny sa týkajú aj krajských súdov. Ich sídlom má byť po novom Trnava pre západoslovenský obvod, Žilina pre stredoslovenský obvod a Prešov pre východoslovenský obvod. Zo zvyšných piatich krajských súdov majú zostať pracoviská.

Kolíková urobí všetko pre to, aby reforma prešla parlamentom
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa bude snažiť do prvého čítania v parlamente vyriešiť všetky pripomienky, ktoré sú kľúčové na podporu reformy súdnej mapy. Uviedla to po stredajšom rokovaní vlády, na ktorom bol tento reformný návrh odobrený.
„Je urobený zoznam pripomienok, ktoré majú moju podporu a budú sa riešiť pozmeňovacími návrhmi v parlamente,“ podotkla s tým, že je pripravená hľadať riešenia aj v prípade, ak prídu ďalšie žiadosti o úpravu legislatívneho návrhu.

Na vládu zatiaľ nepredložila návrh zákona, ktorý počíta so vznikom prvostupňových správnych súdov a jeho schválenie je naviazané na financie z plánu obnovy. „Urobiť sústavu správnych súdov bez toho, aby sme vedeli, ako bude zorganizovaná sústava všeobecných prvostupňových a odvolacích súdov, nie je možné,“ vyhlásila. Legislatívny návrh upravujúci vznik správnych súdov je momentálne vo fáze rozporového konania.

Verí, že financie z plánu obnovy nie sú ohrozené. "Inak sa to urobiť nedá a som presvedčená, že to s Európskou komisiou odkomunikujeme, tá to plne rešpektovať a budeme úspešní,“ podotkla s tým, že zákon o vzniku správnych súdov by sa mohol dostať do parlamentu v apríli.

Predstavitelia strany Za ľudí rovnako ako šéf poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš kritizujú ministerku Kolíkovú, že k novej súdnej mape nezohľadnila pripomienky a reforma ide do parlamentu bez toho, aby bol definitívne vyrokovaný. Tvrdia, že je ohrozené čerpanie prostriedkov z plánu obnovy./agentury/

X X X

Rusi s nami hrajú hru na to, čo si môžu a nemôžu dovoliť. Je to poker, v ktorom zrejme cúvneme

Vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou prirovnáva expert k dvom boxerom, ktorí sú do seba vzájomne zakliesnení a ani jeden nemá momentálne dosť sily na to, aby uštedril súperovi rozhodujúci úder.
Tvrdí, že ak Rusi vidia, že je s nimi Západ ochotný rokovať, môžu vo svojich požiadavkách zachádzať ďalej – a aby zvýšili stávky, i vyhrocovať situáciu.

kroví hráči. Nás je na hru príliš veľa. Nie sme vždy schopní nájsť rýchly konsenzus. Oni to majú jednoduché. Ak vidia, že máme obavy a sme ochotní o veciach jednať, už to považujú za náš ústupok,“ komentuje v rozhovore pre Aktuality.sk bývalý tlačový atašé Delegácie Európskej únie v Kyjeve, dnes analytik českého Bezpečnostného centra Európske hodnoty David STULÍK.

X O čom sa dnes vlastne rokuje medzi Ruskom a Západom – o tom, či bude v Európe mier, alebo vojna, alebo je to predsa len komplikovanejšie?

Každá strana prišla na rokovania s niečím iným. Snažím sa sledovať ruské médiá a tam rokovania prezentujú napríklad inak, ako v našich európskych alebo svetových médiách. Z ruského pohľadu sa rokuje preto, že Rusko má údajne dôvody obávať sa o svoju bezpečnosť, že ich obkľučuje NATO a Rusko sa musia brániť. Ruské médiá tvrdia, že Rusko je veľké, je to veľmoc, takže s ním sa musí rátať. Preto, ak požiada o rokovania, tak sa s ním musí jednať.

Zo strany Západu existuje najmä obava zo zdanlivej nevypočítateľnosti toho, čo Putin môže urobiť okolo Ukrajiny a do rokovania ide s tým, aby sa predišlo prípadným ozbrojeným stretom. Nájsť však styčný bod je zložité, keďže Rusi predstavili úplne nerealistické požiadavky, o ktorých, samozrejme, dobre vedia, že sú nerealistické.

Sú len dve možnosti prečo. Buď sa snažia pre seba, pre svoje domáce publikum legitimizovať možné dôvody, prečo budú následne situáciu nejakým spôsobom eskalovať. Tu môže byť faktorom aj ruská verejná mienka. A druhým faktorom môže byť to, že počítajú s tým, že Západ v rokovaniach nakoniec ukáže ústretovosť a ponúknu sa im nejaké ústupky.
Napríklad, že sa sníži počet rakiet alebo iné vojenské infraštruktúry NATO v Európe. To sa potom bude prezentovať ako veľký úspech, ako to, že Rusko má legitímne požiadavky a Západ to chápe.

Tá prvá možnosť je horšia, pretože v ruskej spoločnosti môže nedohoda vyvolať pocit, že Rusov Západ ignoruje a Rusko si môže vyhradiť právo na ďalšie eskalačné aktivity. To, ako sa tieto veci prezentujú, je pre ruskú verejnú mienku dôležité, pre Putina je to i určujúcim faktorom.

Treba povedať aj to, že okolo napätia ohľadne Ukrajiny sa do pozadia dostávajú inú veci. Napríklad teraz Kazachstan, začína sa hovoriť o Uzbekistane, zvyšuje sa tlak na Kirgizsko. Treba to vidieť v súvislosti snahy Putina zozbierať krajiny, teritóriá, ktoré patrili do Sovietskeho zväzu, to je ten zjednocujúci naratív vo vnútri Ruska. Tým veľkým orieškom je ale Ukrajina. Pretože Ukrajina je odhodlaná sa brániť. Okolo Ukrajiny preto Putin zvyšuje stávky a zároveň odpútava pozornosť od iných vecí. Napríklad energetiky, cien plynu a tak ďalej.

​X Čo hovoríte na to, že Moskva nerokuje priamo s Európou, ale najmä so Spojenými štátmi americkými?

Keď sa človek díva na ruské televízie, tak má pocit, že vo svete niet silnejších hráčov, než USA a Rusko. O iných krajinách sa tam skoro ani nehovorí, napríklad o Číne. V Moskve veľmi dobre vedia, že ak nerokujú s Európou, Európania sa cítia odsunutí na druhú koľaj. Aj preto nový nemecký kancelár ponúkol Rusku rokovania.

Je to taká klasická taktika. Ak Rusi uvidia, že sa Západ rozdeľuje, bude pre nich jednoduchšie dohovárať sa s každou krajinou zvlášť. Preto sú aj tieto rokovania dôležitým testom severoatlantickej jednoty i testom jednoty s Ukrajinou. Generálny tajomník NATO Stoltenberg či americký prezident Biden zdôrazňujú, že nič o Ukrajine bez Ukrajiny. Dúfam, že to tak i bude.

Ruské médiá to pre zmenu prezentujú tak, že sa rokuje o Ukrajine a nikto sa Ukrajincov ani nepýta, čo si o tom myslia. Toto má potom echo aj v ukrajinských médiách. V Ukrajine to vyvoláva napätie a očakávanie, čo z rokovaní vzíde.
Toto je tiež súčasťou ruskej taktiky – oslabovať Ukrajinu vo vnútri, vyvolávať polarizáciu, napätie.

X Zatiaľ nemáme konkrétne výsledky rokovaní, ale čo sa dá už dnes vyčítať zo slov, ktoré zaznievajú, alebo signálov, ktoré vysielajú rokujúce strany?

NATO a USA sú odhodlaní sa s Ruskom konštruktívne dohodnúť, no dohoda musí byť obojstranná. Ak sa NATO odhodlá k záväzku zníženia počtu vojenských cvičení, tak to isté sa bude očakávať od Ruska. Ruské požiadavky ale konštruktívne nie sú. Je to potom akoby sa bavili dvaja, pričom každý je niekde inde a nemajú žiadny priesečný bod. Preto si i myslím, že sa v pondelok na ničom nedohodli, že si len vyjasnili, kto čo očakáva od tohto druhého.

(V stredu) však bude rokovanie NATO-Rusko, a to bude v ruských médiách prezentované spôsobom „vidíte, musia s nami hovoriť“. Už len to, že sa tieto rokovania vôbec konajú, je dôležitý propagandistický úspech Ruskej federácie. Jeden z ruských poslancov to povedal nasledovne: „Sme späť.“
Toto je na pohladenie ruskej duše, že zasa raz sú tí Rusi veľkí a dôležití.

x Čo to znamená pre nás, že sa tieto rokovania dejú?

Pre strednú Európu to nie dobré v tom, že jednou z ruských požiadaviek je, že chcú vrátiť stav okolo prítomnosti NATO v Európe do situácie pred rokom 1997. Pre nás by to de facto bola kapitulácia. Neviem, či ste zaregistrovali Lavrovove slová.

X O osirelých územiach?

Áno, že sa musí rokovať o krajinách, ktoré boli osirotené po rozpade Varšavskej zmluvy. To je presne to, čo chcú robiť – vyvolať diskusiu o tom, čo so strednou Európou. Rusi nás stále považujú za sféru svojho vplyvu. Samozrejme, dnes je úplne nerealistické vrátiť sa do stavu spred roka 1997, ale viem si predstaviť, že keď bude Moskva zvyšovať tlak a bude narastať para v hrnci, tak si niektorí západoeurópski politici začnú hovoriť: A fakt nám to za to stojí, za riziko veľkej kontinentálnej vojny?

Toto je akési vypúšťanie ruských kontrolných balónikov. Vypustia do verejnej diskusie nejaký naratív a čakajú, či sa to uchytí. Čo ak sa o tri, štyri roky nájde niekto, kto začne hovoriť „tie stredoeurópske krajiny majú naše záruky, ale prečo by sme tam mali mať nejakú infraštruktúru“, čo je prípad Poľska a Pobaltia?

Pre nás je to znepokojivý faktor. Ja to vidím ako niečo, čo vylieza spod zeme a čo sa môže uchytiť. Pretože ak Rusi vidia, že sme s nimi ochotní jednať, môžu ísť ďalej, vyhrocovať situáciu a zvyšovať stávky. Veľmi dobre vedia, že sme zlí pokroví hráči, nás je na hru príliš veľa. Nie sme vždy schopní nájsť rýchly konsenzus. Oni to majú jednoduché. Ak vidia, že máme obavy a sme ochotní o veciach jednať, už to považujú za náš ústupok. Videli ste i odpoveď Radoslawa Sikorského (exminister zahraničných vecí Poľska) Lavrovovi?

(*Sikorski na Twitteri ruskej ambasáde, ktorá zdieľala Lavrovove slová o osirelých krajinách, odkázal, že nie sú osirelé, pretože Rusko nebolo ich otcom, ale skôr sériovým násilníkom, a ak sa opäť o niečo pokúsi, „dostane kopanec do gulí“, pozn. red.)

X Áno.

Tak to je presne ten spôsob a jazyk, nie úplne korektný jazyk, ktorým sa, bohužiaľ, s nimi musí jednať.
Kacírskou otázkou je, čo by sa stalo, ak by USA, NATO, Západ s Ruskom odmietol rokovať. Samozrejme viedlo by to k eskalácii napätia, v tomto sa Západ správa zodpovedne a nechce to. Otázne ale je, do akej miery Rusko blafuje a do akej miery nás núti reagovať na jeho kroky.

Najlepšia obrana zo strany Západu by bola, keby sme to boli my, na koho by museli reagovať Rusi. Je to o vymenení si rolí. Aby sme to neboli my, kto musí odhadovať, čo tá druhá strana chce alebo môže urobiť. To sa nedeje. Západ je veľmi čitateľný. Rusko vie, aké diskusie čo vyvolá, ako ktorá krajina bude reagovať, ktorá krajina bude ústretová, ktorá tvrdá. Je to akoby hra na to, čo si môžu a nemôžu dovoliť.

​X Čo bude výstupom tohto týždňa? Objavujú sa názory, že to nemusia byť žiadne konkrétnejšie závery, keďže pri podobných rokovaniach musí dôjsť aj tak k dohode na úrovni prezidentov.

Presne. Už sa dohodlo, že sa bude ďalej rokovať a pripraví sa ďalšie kolo čisto americko-ruských rokovaní. Toto je tá ruská hra – udržiavať nás v neistote. Budeme chcieť rokovať ďalej, budeme vyžadovať deeskaláciu, no je možné, že po ďalšom kole nejakých rokovaní sa zo strany Spojených štátov začnú ponúkať konkrétne ústupky, ktoré sa budú týkať napríklad prítomnosti armád, vyzbrojovania, presunov rakiet. Rusom sa napríklad nepáči, že Turecko Ukrajincom dodáva Bayraktary (bezpilotné lietadlá, pozn. red).

Očakávam, že zo strany Západu by sa mohli objavovať menšie ústupky, a to len za to, že Rusi stiahnu svoje jednotky ďalej od ukrajinských hraníc. Týmto Rusi získajú, pretože to boli oni, kto tento problém vytvoril. Je to poker, v ktorom zrejme cúvneme. Rusko však môže použiť i vojenskú silu na Donbase alebo napríklad menší raketový útok z ruského územia na nejakú základňu ukrajinskej armády, a pre nás to bude znamenať, že to tí Rusi myslia vážne.
Tento stav napätia ale môže trvať aj niekoľko mesiacov. Hoci keď sa vytiahne armáda z kasární, nemôžete ju v teréne držať príliš dlho.

X Nie je to len o vojskách na hraniciach s Ukrajinou, pred pár mesiacmi sme videli prakticky umelo vyvolanú migračnú krízu na bielorusko-poľských hraniciach. Toto je nejaká nová taktika, ktorá prichádza z východu, a vymáha si rokovania podpásovkami?
Ja to porovnávam so situáciou, keď pyroman zakladá požiare na rôznych miestach a hasiči sú natoľko zamestnaní, že jazdia od jedného požiaru k druhému. Tej druhej strane to dáva možnosť diktovať podmienky a vytvárať agendu. Toto všetko je vzájomne prepojené.

Napríklad počas krízy na bielorusko-poľskej hranici, ktorá sa pokojne môže znovu oživiť, tiež došlo k presunu časti ruských jednotiek na západ Bieloruska, údajne na cvičenia. Rusko vždy chcelo mať svoje základne v Bielorusku. Lukašenko sa tomu kedysi veľmi bránil. V prípade, že sa podarí nejakým spôsobom zvýšiť ruskú vojenskú prítomnosť v Bielorusku, tak Ukrajina bude mať obrovský problém na svojej severnej hranici, ktorá nie je zaistená a ani poriadne vyznačená. Tá hranica má takmer 1100 kilometrov a nie sú na nej z ukrajinskej strany žiadne ťažké jednotky. Tam sú skôr len ľahké pozemné, pohraničné sily.

Práve kríza okolo migrantov spôsobila, že v Bielorusku objavili ďalší ruskí vojaci. To tiež môže byť pláštik pre to, aby sa Rusko uchytilo v Bielorusku. Toto ale vytvára tlak aj na Lukašenka. Bolo to vidieť, keď nedávno uznal anexiu Krymu. Ja by som čakal napríklad aj pri prezidentovi Kazachstanu Tokajevovi, že o pár mesiacov vyhlási, že Krym je ruský.

Putin chce skrátka Sovietsky zväz 2.0. V Rusku sa žije minulosťou, tam sa nežije v prítomnosti. Ak sa pozriete na to, čo Kremeľ ponúka občanom, tak to nie je výhľad do budúcnosti. Všetky tie veci spojené s budúcnosťou, ako Green Deal, umelá inteligencia a podobne, buď sa na to útočí, odmieta alebo sa to ignoruje. Zato sa obnovuje kult Stalina.

X A zatvárajú sa organizácie, ktoré sa snažia s minulosťou vysporiadať.

Áno.

X Kde sa stratil Normandský formát?

Práve dnes (v utorok 11. 1., pozn. red) sú v Kyjeve francúzski a nemeckí vyjednávači, ktorí pripravujú Normandských formát, prileteli včera z Moskvy. No je to Rusko, ktoré blokuje tieto stretnutia, pretože tvrdia, že nie je o čom rokovať, keďže Ukrajina neplní Minské dohody. Týmto tlačia Ukrajinu k ústupkom bez toho, aby i Rusko urobilo krok v ústrety zo svojej strany. Ukrajina ale rokovať v Normandskom formáte chce.

Teraz sa čaká najmä na to, ako sa k tomu postaví nový nemecký kancelár Olaf Scholz. Sú náznaky, že politiku Nemecka voči Rusku bude určovať kancelársky úrad, nie nemecké ministerstvo zahraničných vecí. Nemci a Francúzi majú záujem o obnovu rokovaní, ale blokuje to Rusko.

​X Nemôžu Rusi v tomto ohľade nejako využiť situáciu, keď sa vlastne mení nemecký kancelár, vo Francúzsku budú prezidentské voľby a tým má Normandský formát akúsi „pauzu“?

S tým Rusi tiež rátajú. Vedia, že aktuálne pre Macrona asi nie je dobré, aby sa na horizonte objavila nestabilita. To potom láka k myšlienke, že mu just počas volebnej kampane vytvoria problém. V tom Francúzsku to vyzerá tak, že Le Penová neuspeje a Macron znovu vyhrá, takže i toto môžu zahrnúť do kalkulácií.

X O Macronovi sa špekulovalo, že by mohol mať záujem tak trochu obsadiť Merkelovej rolu po jej odchode z politiky vo vyjednávaní s Rusmi. Mohol alebo to bude opäť skôr o tandeme Nemecko-Rusko?

Ja si myslím, že veľa záleží od Scholza, či by bol ochotný túto roku prenechať Francúzsku ako krajine. No ja si myslím, že Nemci chcú hrať jednu z hlavných úloh a že Scholz bude chcieť i osobne ukázať, že je schopný odohrať nejakú rolu a nenechá ju Macronovi. Bude to ten tandem, no bude chýbať tá osobná skúsenosť, to, čo mala Angela Merkelová z východného Nemecka, skúsenosť, ktorú mala s Ruskom. Do takejto role by sa sťažka vpasoval i Macron, ktorý podobné skúsenosti nemá.

X Ako vnímajú rokovania, ktoré sa tento týždeň odohrávajú v Európe, Ukrajinci?

Jedným z podružných cieľov Ruska je vyvolať napätie, neistotu, pocit, že sa rokuje o nich bez nich práve v Ukrajine. V Ukrajine sa objavujú hlasy, že Ukrajina mala byť prizvaná, že je to chyba prezidenta Zelenského.

No Američania si na to dávajú pozor a robia to podľa mňa dobre, keď prebiehajú telefonáty medzi prezidentami Bidenom a Zelenským, ministrami zahraničných vecí Blinkenom a Kulebom, v Kyjeve bol nedávno americký minister obrany. Američania sa snažia maximálne uistiť Ukrajincov, že o ukrajinských červených čiarach Američania s Rusmi rokovať nebudú. No je cítiť napätie, čo z tých rokovaní vzíde.

X Mark Galeotti, autor knihy Musíme si pohovoriť o Putinovi, vo svojom komentári opísal súčasné rokovania z pohľadu Moskvy ako rozvodové konanie po dlhom a čoraz trpkejšom manželstve. Vy by ste ich opísali ako?

Ukrajina je „breaking point“ (bod zlomu, pozn. red) aj pre budúcnosť Ruska. Úspešná Ukrajina znamená koniec súčasného ruského politického modelu, pretože to ukáže, že veľká, postsovietska, slovanská krajina, navyše kultúrne blízka Rusku sa môže vyvíjať iným civilizačným modelom, ktorý je založený na dobrovoľnej ekonomickej integrácii.
Toto by zničilo legitimitu Putinovho režimu. Bola by to smrteľná vec, pretože obyčajní Rusi by sa mohli začať pýtať, ako je možné, že sa Ukrajincom žije lepšie, že majú vyššiu životnú úroveň, že im lepšie funguje zdravotníctvo, že majú slobodné médiá, každé štyri roky nový parlament, každých päť rokov nového prezidenta. Pre putinovské Rusko je Ukrajina ohrozením jeho budúcnosti. V Ukrajine sa hrá o bytie a nebytie tohto systému.

Myslím si, že ten rozvod sa už uskutočnil. V Ukrajine sa nikto nechce vracať do stavu spred roka 2013. Naopak, keď vidia, ako Rusko posilnilo v Bielorusku, Kazachstane a čo sa teraz deje v týchto krajinách, sú vďační za to, že sa v roku 2013 a 2014 mohli odpútať od ruského vplyvu. Veľa ľudí si dnes váži to, že krajina môže rozhodovať o svojej budúcnosti. Ťažko však nesú pocit, že sa s nimi obchoduje, že sú výmennou kartou.

Ja by som to ale viac ako k rozvodu prirovnal k dvom boxerom, ktorí sú zakliesnení jeden do druhého a ani jeden nemá dosť sily na to, aby dal v tejto chvíli ten rozhodujúci úder. Rozhodovať bude čas.
Otázne je, či Rusko tú Ukrajinu pretrpí, a preto si snaží vyjednať lepšiu pozíciu voči Západu, alebo to bude Ukrajina, ktorá nakoniec ukáže, že cesta modelu západného Berlína je lepšia, než cesta toho východného, čo by potom znamenalo koniec pre putinovský režim, aktuality.sk

X X X

Súdna mapa neprejde parlamentom v takej podobe, ako ju schválila vláda, tvrdí poslankyňa Jana Žitňanská

Súdna mapa neprejde parlamentom v rovnakej podobe, ako ju v stredu schválila vláda. Vyhlásila to poslankyňa Národnej rady (NR) SR zo strany Za ľudí Jana Žitňanská.
Spolu so straníckym kolegom Jurajom Šeligom a šéfom poslaneckého klubu OĽaNO Michalom Šipošom kritizujú ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, že nezohľadnila pripomienky a návrh ide do parlamentu bez toho, aby bol definitívne vyrokovaný. Tvrdia, že je ohrozené čerpanie prostriedkov z plánu obnovy..

Žitňanská zdôraznila, že toto je naposledy, čo do parlamentu prichádza návrh komplexného zákona alebo reformy, ktorý ešte nie je dorokovaný. Šipoš hovorí, že ak si Kolíková nesplní „domácu úlohu", nemá čo robiť vo svojej funkcii.
„Tento materiál prešiel vládou, ale v takej podobe neprejde NR SR. Ešte predtým, než príde do prvého čítania, chceme mať čierne na bielom, ako bude vyzerať pozmeňujúci návrh, ktorý zohľadní pripomienky, ktoré sme vzniesli za dlhé mesiace rokovaní a ktoré, žiaľ, neboli do dnešného dňa zohľadnené," povedala novinárom Žitňanská, ktorá prišla s poslaneckými kolegami na stredajšie rokovanie vlády.

Chýba online rokovanie na diaľku
Pre poslankyňu je kľúčové, aby sa pri zväčšovaní obvodov nestalo to, že občania budú musieť vycestovať na pojednávanie ďaleko, ale aby mali garantované pojednávanie čo najbližšie k miestu bydliska. „Zatiaľ tam takáto formulácia nie je, hoci ministerka argumentovala, že sa to bude riešiť rokovaniami na diaľku. Táto možnosť zatiaľ neexistuje," uviedla Žitňanská s tým, že pokiaľ v návrhu nebude možnosť online rokovania na diaľku, nevie ho podporiť.
Šeliga vysvetlil, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) požiadal o politickú podporu, a preto pustili materiál súdnej mapy na vládu. Šipoš sa ministerky pýta, kedy chce prísť napríklad s legislatívnym znením v súvislosti so správnymi súdmi.

Podľa Šipoša Kolíková zlyhala
Hnutie OĽaNO podporuje podľa Šipoša reformy, ministerka však podľa neho zlyhala. „Ministerka si nesplnila 'domáce úlohy' na rozdiel od ostatných ministrov, ktorí rokovali so stranami, kým sa nedostali k dohode, aby s čistým svedomím mohli podporiť ich reformy. Ministerka tu zlyhala, je ohrozených viac ako 500 miliónov eur plánu obnovy. Pýtame sa, kedy chce vyrokovať všetky veci, ktoré nie sú vyrokované," vyhlásil s tým, že budú čakať, či bude Kolíková ochotná rokovať a prijímať kompromisy.

„Nemôže to byť len o tom, že si niečo nakreslí, povie, a ide s tým strmhlav do parlamentu a potom to bude hádzať na nás," dodal Šipoš.

Remišová hovorí o návrhu ako o polotovare
Šéfka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová vyhlásila, že spôsob, akým bola pripravovaná reforma súdnej mapy a samotná súdna mapa, vyvoláva mnohé otázniky. „Aj na mimoriadnej koaličnej rade bolo konštatované, že súdna mapa má momentálne v parlamente podporu 19 hlasov poslancov strany SaS. Všetky pripomienky je treba dorokovať," uviedla po rokovaní vlády.

O návrhu hovorí ako o polotovare. „Sklamalo ma, že sa vyvíja tlak na koaličných partnerov aj poslancov tým, že treba splniť míľnik. Ale ten míľnik nebude splnený, pretože reforma o správnych súdoch nie je pripravená."
Líder mimoparlamentného Hlasu-SD a nezaradený poslanec parlamentu Peter Pellegrini hovorí, že Kolíková nemá politický, odborný a ani morálny mandát na presadenie reformy. „Súdna mapa bola pripravená od stola, bez diskusie so zástupcami regiónov, a čelí výraznému odporu z radov sudcov a zamestnancov justície, ktorým vraj má uľahčiť prácu," podotkol Pellegrini.

Nová súdna mapa, ktorej podobu v stredu odobrila vláda, počíta so zrušením štyroch okresných súdov. Vzniknúť majú mestské súdy v Košiciach a Bratislave. Po novom majú existovať tri obvody krajských súdov so sídlami v Trnave, Žiline a Prešove. Zostávajúce súdy majú fungovať ako pracoviská a sídla. Reformný návrh smeruje do parlamentu, aktuality.sk

X X X

Írsky minister si je istý, že od februára sa začnú uvoľňovať covidové obmedzenia
​
Irsko by už mohlo od budúceho mesiaca začať uvoľňovať obmedzenia zavedené na spomalenie šírenia koronavírusu, ak počet ľudí vyžadujúcich intenzívnu zdravotnú starostlivosť zostane aj naďalej stabilizovaný. V stredu to vyhlásil popredný minister Eamon Ryan, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.

Írsko má druhú najvyššiu incidenciu prípadov nákazy v Európe, ale tiež jedno z najvyšších percent podaných posilňujúcich dávok vakcín na európskom kontinente. To pomáha udržiavať počet pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) na stabilnej úrovni a tiež značne pod vrcholom predchádzajúcich vĺn ochorenia COVID-19.
V posledných dňoch sa spomaľoval aj denný nárast v počte nových hospitalizovaných. A minister pre životné prostredie, klímu a telekomunikácie Ryan povedal, že ak bude údaj o pacientoch na oddeleniach JIS stále stabilný, ekonomika sa začne vynárať zo súčasných obmedzení.

„Krátka vlna"
„Som si úplne istý, že začiatkom februára budeme môcť uvoľňovať obmedzenia. Veda tvrdí, že toto bude krátka vlna, a ak sa cez ňu dostaneme so stabilne zníženými počtami hospitalizovaných, potom budeme môcť začať obmedzenia rušiť," povedal novinárom Ryan, líder menšieho koaličného partnera, Strany zelených.

Írska vláda začiatkom decembra zatvorila nočné kluby a znížila kapacitu na podujatiach vo vnútorných priestoroch; potom o dva týždne, keď sa rýchlo šíril variant omikron, zaviedla ďalšie obmedzenia týkajúce sa davov ľudí a nariadila zatváranie barov a reštaurácií o 20.00 h.
Podpredseda vlády Leo Varadkar v utorok podľa agentúry Reuters vyhlásil, že obmedzenia budú pravdepodobne uvoľňované vo fázach, aktuality.sk

X X X

​Daňový podvodník Bašternák chce ísť na slobodu, jeho dlhy rastú. Vo firme z Bonaparte vyskočili na 2 milióny eur

​Firma N-Bonaparte kšeftovala s bytmi v komplexe Bonaparte pod cenu, dnes dlhuje daniarom milióny. Spolu s Bašternákom ju v minulosti vlastnil kamarát a niekdajší sused Petra Kažimíra Ivan Piterka.
Zatiaľ čo okolo známeho daňového podvodníka Ladislava Bašternáka bolo na jeseň rušno pre jeho snahu dostať sa z väzenia na slobodu, dlhy jeho firmy zatiaľ v tichosti rástli. V tomto prípade však išlo o spoločnosť mimo jeho prvotnej daňovej kauzy, za ktorú ho v roku 2019 odsúdili na päť rokov väzenia.

Dlh tentoraz stúpol Bašternákovej firme N-Bonaparte, ktorá bola pred časom rovnako v centre pozornosti médií. Práve cez túto firmu sa totiž predávalo 15 bytov v luxusnom komplexe Bonaparte, kde svojho času býval Robert Fico. V podnájme u podvodníka Bašternáka, ktorý bol dobrý známy s Marianom Kočnerom.

N-Bonaparte dnes dlží štátu na daniach necelé dva milióny eur. Je to asi pätina zo sumy, ktorá svieti vo forme dlhu pri jeho firme BL-202 z prvej daňovej kauzy. Bašternáka v nej odsúdili za nelegálne získanie vratky DPH pri fiktívnom predaji bytov v projekte FiveStar Residence Mariana Kočnera – vďaka čomu sa na úkor štátu obohatil o 2 milióny eur.

Po prevalení kauzy chcel Bašternák situáciu riešiť tak, že si uplatnil účinnú ľútosť. To pri niektorých daňových deliktoch umožňuje podnikateľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu, ak svoje daňové nedoplatky rýchlo uhradia. Bašternák to aj urobil a zaplatil dva milióny, ktoré v tejto transakcii zostala dlžná jeho firma BL-202.

Súdu sa však napriek tomu nevyhol, lebo na základe verdiktu Ústavného súdu sa účinná ľútosť vzťahuje na inú formu daňových prehreškov, než je jeho prípad. Bašternák totiž nielen neuhradil daň z reálneho obchodu, ale zrealizoval fiktívny obchod iba s cieľom získania daňovej vratky.

Aktuálne už má v rukách neprávoplatný verdikt Okresného súdu v Trenčíne o podmienečnom prepustení. Ak jeho rozhodnutie potvrdí aj krajský súd, dostane sa na slobodu, ale na krku bude mať poriadny balík dlhov.

Dlh stále stúpa
Firmu N-Bonaparte, ktorá predávala byty v komplexe Bonaparte, založili Ladislav Bašternák a advokát Ivan Piterka v roku 2011. Tento právnik ale zo spoločnosti odišiel po medializácii mena Ladislava Bašternáka v roku 2016.
Už na jeseň 2018 daniari vyrubili firme dlh vo výške 160-tisíc eur, o čom Aktuality.sk ešte v tom istom roku informovali. Odvtedy však dlh firmy vystúpal na viac ako desaťnásobok.

Prvýkrát sa nad milión eur dostal v apríli 2020 a od októbra 2021 má výšku 1,78 milióna eur.
Firma BL-202, ktorej sa Bašternák zbavil už v roku 2014, aj napriek vyplateniu dvoch miliónov naspäť štátu stále na dani dlhuje viac ako 10 miliónov eur.

Prevody pod cenu
Je možné, že dlh firmy N-Bonaparte súvisí s hlavnou aktivitou firmy – predajmi bytov v Bonaparte. Tie sa často uskutočňovali za nízke ceny, ktoré na prvý pohľad nedávali zmysel.
V roku 2013 firma napríklad predala 5 bytov za celkovú sumu 488-tisíc eur. Z toho vyplýva, že za jeden byt účtovala menej ako 100-tisíc eur v jednom z najdrahších bytových komplexov v Bratislave.

Dva z týchto bytov kupoval Viliam Gross, po jednom byte získali Patrik Ziman, Jozef Potisk a spoločnosť Refin S.P. Ziman je bývalým šéfom Funrádia, ktorý sa v podozrivých prevodoch bytov s Bašternákovcami vyskytoval opakovane. Jozef Potisk je známy ako manažér z firiem Slavomíra Hatinu. Spoločnosť Refin S.P. patrí Jaroslavovi Procházkovi, ktorý dlhodobo poskytuje protimonopolnému úradu podnájom starej a drahej budovy.

Podozrenie, že predaje boli pod cenu, naznačuje kúpna cena bytu, ktorý sa predával neskôr. V roku 2015 totiž N-Bonaparte predávala jediný byt spoločnosti Verum, pričom za predaj utŕžila 521-tisíc eur. Tento byt pred firmou N-Bonaparte vlastnila spoločnosť PATAGONIA, v ktorej figurovali Bašternákovi ľudia – zaplatila zaň 112-tisíc eur.
Majiteľom firmy Verum je Silvia Šebestová. Tá pôsobila aj vo firme Tatra-Alpine, ktorej 12 rokov šéfoval exminister zdravotníctva Rudolf Zajac. Byt jej však už nepatrí. Od roku 2019 je jeho majiteľom Igor Jakubík, šéf projektantskej firmy Dopravoprojekt, ktorý v minulosti podnikal s exšéfom SIS Jozefom Magalom.

Polícia pre Aktuality.sk potvrdila, že predaje bytov v Bonaparte vyšetruje pre podozrenie, že sa mohli uskutočniť pod cenu. „V súvislosti s komplexom Bonaparte vedie Národná kriminálna agentúra dve trestné konania, a to týkajúce sa predaja bytov za nízku cenu a predraženej výstavby,“ reagoval hovorca policajného zboru Michal Slivka.
Aktuálne je kauza v štádiu dokazovania po začatí trestného stíhania.

Spor o byt
N-Bonaparte pôvodne vlastnila aj byt, ktorý Bašternák pred prepadnutím jeho majetku predal Kataríne Horváthovej. Dnes sa o byt súdi cez svojich zástupcov štát, ktorý spochybňuje platnosť spomínaného obchodu. Ak by štát spor vyhral, byt by mohol prepadnúť spolu so zvyškom Bašternákovho majetku.
N-Bonaparte tiež predávala byt patriaci cyperskej schránke Enidez Holdings Limited, v ktorom býva bývalá asistentka exposlankyne Smeru Ľubice Roškovej – Veronika Bernadičová.

Advokát blízky Kažimírovi
Bývalý spoluvlastník N-Bonaparte Ivan Piterka nie je známy len ako Bašternákov kolega pri výstavbe luxusného komplexu, v ktorom si kúpili byty aj Ján Počiatek či firma blízka Robertovi Kaliňákovi.
Piterka má totiž množstvo väzieb na guvernéra NBS a exministra financií Petra Kažimíra. Už od roku 1994 spoločne podnikali. Za ministra Jána Počiatka a štátneho tajomníka Kažimíra aj dodával ministerstvu právne služby v medzinárodnom arbitrážnom spore. Piterka okrem toho poslal Kažimírovi vyše 145-tisíc eur, ktoré mali predstavovať likvidačný zostatok z firmy. Hoci Kažimír dlhodobo čelil otázkam o Piterkovi, nikdy sa nepriznal, že spolu boli v Bratislave susedmi.
Taktiež bol prokuristom firmy Vansa, ktorá cez podozrivú pohľadávku získala v spore so štátom 1,1 milióna eur. Firma sídlila v sklade, ktorý spoločne vlastnili Peter Kažimír a oligarcha z oblasti informačných technológií Peter Lukeš.

Piterka dlhodobo blízko spolupracuje aj s oligarchom v IT oblasti Martinom Šamajom, ktorý roky získaval od ministerstva financií desiatky miliónov eur za dodávky licencií Microsoftu a Milanom Cílekom, ďalším spoludeveloperom Bonaparte a bývalým viceprimátorom Bratislavy a členom SDKÚ. Za druhej vlády Mikuláša Dzurindu bol členom predstavenstva Slovenskej pošty, aktuality.sk

X X X
​ 
Mick Schumacher má veľký problém. Spôsobil miliónové škody

Mick Schumacher má za sebou prvú sezónu vo Formule 1, v rámci ktorej ukázal časť svojich schopností. Bol výrazne lepší ako jeho tímový kolega Nikita Mazepin, čo je na začiatok fajn. Zbieral skúsenosti, ale objavil sa aj jeden veľký problém. Mnohokrát havaroval a tímu Haas spôsobil miliónové škody.

„Je to veľa peňazí a v podstate bez akejkoľvek príčiny,” povedal ešte v priebehu sezóny šéf tímu Haas Günther Steiner. „Deje sa tak až príliš často a nehody sú veľmi tvrdé.”
Stajni to výrazne škodilo, pretože ku koncu sezóny jej dochádzali náhradné diely. Ide pritom o peniaze, ktoré by sa dali využiť aj inak. „Človeka to určite môže hnevať, ale osobne sa tým nechcem zaoberať veľmi dlho,” vyjadril sa Mick Schumacher v rozhovore pre Motorsport-Magazin.com.

„Žiadnou chybou sa nejako mimoriadne neznepokojujem, pretože chyby sú tu na to, aby sme sa niečo naučili. Všetko je to súčasť vývoja a napredovania,” skonštatoval syn sedemnásobného majstra sveta F1.
​
Keď si porátame celý ročník 2021, Mick Schumacher spôsobil škody v celkovej hodnote 4 212 500 eur a bol na tom najhoršie spomedzi všetkých pretekárov. Na druhom mieste nasledoval Charles Leclerc z Ferrari (4 046 000) a na treťom majster sveta Max Verstappen z Red Bullu (3 889 000).
Napríklad naposledy menovaný Holanďan však doplatil aj na chyby iných, prípadne na kolízie s inými jazdcami, no u Micka Schumachera boli havárie veľakrát nezavinené. A na tom potrebuje nevyhnutne zapracovať. „Určite je lepšie, že sa mi to stávalo teraz, keď sme nebojovali o body,” dodal Mick Schumacher, aktuality.sk