Obvinený expolicajt má byť v zahraničí. Prokurátor špeciálnej prokuratúry žiada zatykač pre bývalého operatívca NAKA Jána Kaľavského. Jedného z kľúčových svedkov v prípade podozrenia z manipulovania výpovedí vo veľkých kauzách obvinili minulý týždeň z korupcie a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Dnes už bývalý policajt bol v minulosti súčasťou tímu Očistec. Neskôr sa však stal dôležitým prvkom vo vyšetrovaní tímu Oblúk na policajnej inšpekcii a začal vypovedať proti svojim kolegom.

Kaľavského pri akcii minulý týždeň doma nenašli. Momentálne by sa mal zdržiavať v zahraničí. Prokurátor sa preto obrátil na Špecializovaný trestný súd s návrhom na medzinárodný zatykač. Pre aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková.
„Potvrdzujem, že na Špecializovaný trestný súd bol z Úradu špeciálnej prokuratúry doručený návrh na vydanie Európskeho a Medzinárodného zatýkacieho rozkazu na obvineného Mgr.J.K., ktorým sa sudca pre prípravné konanie zaoberá,“ uviedla hovorkyňa.

Prvé obvinenie zrušila Generálna prokuratúra
Kaľavského obvinili ešte 21. septembra. Jeho advokátkou je Eva Mišíková. Proti obvineniu už podala sťažnosť.
Mišíková zastupovala Kaľavského už na jar, keď ho po prvý raz obvinil vyšetrovateľ Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminality policajnej inšpekcie.

Prvý prípad Jána Kaľavského si pod seba stiahla generálna prokuratúra a o pár dní jeho obvinenie zrušila ako nezákonné, neodôvodnené a predčasné. Teraz bude zrejme rozhodovať aj o jeho aktuálnom prípade.
Podľa pôvodného obvinenia mal Kaľavský ako šéf operatívcov NAKA v Bratislave zbierať od roku 2017 až do mája 2021 informácie o práci policajtov na aktuálnych kauzách. Vynášať mal tým, ktorí boli v daných prípadoch podozriví či obvinení. Kolegovi Mariánovi Kučerkovi mal napríklad ukázať zoznam bývalých policajných špičiek ešte pred ich plánovaným zadržaním so slovami, že „by bol nerád, keby tak skončil aj on“.
Jedno aktuálne obvinenie má súvisieť s týmto prípadom. Kaľavskému však pribudlo aj stíhanie pre korupciu.

Sudca Kapinaj ho do väzby neposlal
Prokurátor po prvom obvinení na jar pre neho žiadal aj väzbu. Na súde však neuspel. Sudca Juraj Kapinaj vtedy obvinenie označil za minimálne predčasné.
„Jedná sa o osobu, ktorá sa podieľala na objasňovaní závažnej trestnej činnosti aj vo vzťahu k svedkom – kajúcnikom, ktorí vypovedajú v jeho neprospech,“ konštatoval vtedy Kapinaj v uznesení o nevzatí Kaľavského do väzby.

Sudca označil za nevyhnutné dôkladne preveriť a verifikovať svedectvo spolupracujúcich obvinených.
„Zo súdnej praxe sú známe prípady, keď takýto kajúcnici vypovedali nepravdivo,“ zdôraznil v uznesení. Rovnaký sudca pred niekoľkými dňami poslal do väzby vyšetrovateľov z tímu Očistec, ktorí čelia obvineniu zo zneužívania právomoci a marenia spravodlivosti. O ich sťažnosti tento týždeň rozhodne bratislavský krajský súd, aktuality.sk

X X X

Čaputová sa po Hegerovi stretla s Ficom. Ten ju varoval pred protestmi a revanšom

V pondelok dopoludnia prezidentka Zuzana Čaputová hovorila o situácii v bezpečnostných zložkách s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO). Popoludní sa stretla s predsedom opozičného Smeru Robertom Ficom.
Predseda strany Smer Robert Fico

Fico po stretnutí s Čaputovou vyhlásil, že „nemá právo interpretovať vyhlásenia prezidentky“. Povedal, že on v rozhovore zdôraznil nárast frustrácie a hnevu slovenskej spoločnosti a „nevyhnutnosť prezidentského úradu dôraznejšie reagovať na útoky vládnej koalície na sociálny štát a neschopnosť vlády riešiť najakútnejšie sociálne výzvy“.
„Vyslovil som jasné presvedčenie, že jedinou cestou ako zmierňovať stupňujúce napätie v spoločnosti, je dať ľuďom právo rozhodnúť o konaní predčasných parlamentných volieb v referende,“ povedal Fico.

Tvrdí, že prezidentke vytkol zmarenie referenda. „Oznámil som pani prezidentke, že jej doručíme dve otázky do ďalšej petičnej akcie a budeme čakať na jej reakciu. Ak oznámi, že otázky nepodá na posúdenie Ústavnému súdu, začneme zberať podpisy. Ak sa rozhodne opätovne iniciovať konanie na Ústavnom súde a opätovne sa pokúsi referendum zmariť , bude to mať nedozerné následky pre vážnosť prezidentského úradu do budúcnosti a celý politický systém,“ pokračoval Fico.
V októbri a novembri Smer mieni organizovať protestné zhromaždenia, kde očakáva mnohotisícovú účasť. „Budeme robiť naďalej nekompromisnú, ľavicovú opozičnú politiku, ktorej cieľom bude aj prezidentský úrad, pokiaľ bude pokračovať vo svojich doterajších postojoch,“ zdôraznil Fico.

Dodal, že prezidentku varoval pred revanšom súčasnej vlády, keďže spoločnosť čaká celé kolo právnych konaní, trestných oznámení a žalôb, čo bude akousi satisfakciou za konanie súčasnej vlády.
„Neviem, či som naplnil očakávania pani prezidentky. Ale kvôli nim som k pani prezidentke nešiel,“ dodal Fico s tým, že sú si s Čaputovou politicky aj názorovo veľmi vzdialení.

Hovorca prezidentky Martin Strižinec informoval, že v najbližších dňoch sa hlava štátu plánuje stretnúť aj s predsedom Národnej rady a predsedom hnutia Sme rodina Borisom Kollárom a predsedom strany Hlas Petrom Pellegrinim. „Na stretnutiach s nimi plánuje hovoriť aj o tom, ako upokojiť situáciu na Slovensku,“ dodal Strižinec.
Video: Ľubica Janíková, hovorkyňa premiéra Eduarda Hegera, informuje, o čom sa predseda vlády zhováral s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
Dianie v orgánoch činných v trestnom konaní riešila aj Bezpečnostná rada. Rozhodla o vzniku pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát, ktorá začala fungovať minulý týždeň. Pripraviť má konkrétne návrhy zmien na zlepšenie fungovania súdov, polície a prokuratúry./agentury

X X X

Haščákov advokát: Kolíkovej dovolanie bolo plné chýb a šikanovania klienta

Dovolací senát Najvyššieho súdu SR ukázal, že v podstate procesne nezvládnuté dovolanie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (nom. SaS) bolo obyčajnou šikanou obvinených Jaroslava Haščáka a Dany Arpášovej. V tlačovej správe to uviedol Haščákov advokát Martin Škubla

Advokát pripomenul, že nezákonnosť obvinenia Haščáka po rozhodnutí generálneho prokurátora potvrdil aj dovolací senát Najvyššieho súdu SR v odôvodnení uznesenia, ktorým 20. septembra. 2021 odmietol dovolanie ministerky spravodlivosti. Dovolací senát rozhodol pomerom hlasov 5:0. Dovolací senát sa podľa advokáta veľmi podrobne venoval procesným pochybeniam ministerky spravodlivosti.

„Napríklad predložila zjavne nevykonateľný návrh na vzatie do väzby, dodatočne predkladala časti spisovej dokumentácie, na ktorú nemohol súd vôbec prihliadnuť. Navyše, takéto dodatočne predložené svedecké výpovede podľa súdu skôr podporovali tvrdenia obvinených, prípadne boli vytrhnuté z kontextu ,“ uviedol advokát.

Ako ďalej poznamenal, k dovolacím dôvodom súd uviedol, že nie je jeho povinnosťou „dedukovať, čo dovolateľ svojou námietkou zamýšľal“, pričom vysvetlil, že viaceré námietky ministerky boli formulované nezrozumiteľne, čo je vážnou chybou „o to viac, že v danej veci išlo o dovolanie podané v neprospech obvinených so žiadosťou o zásah do ich práva na osobnú slobodu“. Podľa advokáta procesná účelovosť konania ministerky vynikla aj vo svetle poznámky sudcov k obvinenej Arpášovej, keď podľa súdu „v dovolaní absentuje akákoľvek argumentácia smerujúca k dôvodnosti trestného stíhania obvinenej, keďže ministerka sa výlučne zamerala na osobu obvineného Jaroslava Haščáka“

„Najnovšie odôvodnenie Najvyššieho súdu SR je pre nás jasným potvrdením, že obvinenie a väzobné stíhanie nášho klienta bolo účelové a nezákonné. Túto skutočnosť už potvrdili dva senáty Najvyššieho súdu SR, čo predstavuje spolu osem nezávislých sudcov ako aj Generálna prokuratúra SR,“ povedal právny zástupca Haščáka Škubla. Podľa neho v celej trestnej veci identifikovali 70 veľmi závažných pochybení zo strany vyšetrovateľov, pôvodného dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Ondreja Repu ako aj sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej.
Podnikateľa Jaroslava Haščáka polícia zadržala v decembri 2020. Obvinili ho za to, že podľa polície pred 15 rokmi kúpil nahrávku Gorily od niekdajšieho príslušníka SIS Ľubomíra Arpáša. Tento rok v januári Najvyšší súd prepustil Haščáka z väzby. Generálna prokuratúra SR 31. augusta zrušila obvinenia voči Haščákovi, Arpášovi i jeho manželke Dane Arpášovej.

X X X

Do Macrona hodili počas potravinárskeho veľtrhu vajce

Macron povedal, že bude "naďalej chodiť všade", napriek takýmto prejavom.
Francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona zasiahlo v pondelok do pleca vajce, ktoré doňho hodil istý muž počas medzinárodného potravinárskeho veľtrhu v Lyone. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Video z incidentu sa v priebehu dňa rozšírilo na sociálnych sieťach. Vidno na ňom Macrona kráčajúceho pomedzi ľudí, keď v istej chvíli jeho plece zasiahne vajce, avšak nerozbije sa a iba sa odrazí. Dvaja členovia ochranky sa okamžite priblížia k prezidentovi a kryjú ho.

Reportéri prítomní na mieste počuli Macrona povedať: "Ak mi chce niečo povedať, tak nech príde."
Úrady nezverejnili žiadne podrobnosti o totožnosti muža, ktorý vajce hodil, ani o motíve jeho konania.
V júni dal Macronovi facku istý muž, keď sa prezident práve zdravil s verejnosťou v malom meste na juhovýchode

Francúzska. Macron vtedy reagoval, že bude "naďalej chodiť všade", napriek takýmto prejavom "hlúposti a násilia, ktoré sú v demokracii neakceptovateľné". Macrona vtedy podporili politici z celého politického spektra.
Macron, tak ako jeho predchodcovia, často chodí medzi ľudí a zdraví sa s nimi. Vo Francúzsku sa to nazýva "kúpanie v dave" a ide o typický prvok tamojšej politiky.
Do najbližších prezidentských volieb vo Francúzsku zostáva niečo vyše pol roka a 43-ročný Macron ešte neoznámil, či sa bude znovu uchádzať o prezidentský post. Jeho opätovná kandidatúra sa však všeobecne očakáva, aktuality.sk

X X X

Sociálni demokrati v Nemecku tesne porazili kresťanských

Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Nemecku sa stali sociálni demokrati z SPD, ktorí tesne porazili kresťanských demokratov (CDU/CSU) odchádzajúcej kancelárky Angely Merkelovej. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov
sčítania, informujú agentúry DPA a AP.

Olaf Scholz (v strede), minister financií a kandidát SPD na nemeckého kancelára.
Predstavitelia ústrednej volebnej komisie v pondelok skoro ráno uviedli, že po spočítaní hlasov vo všetkých 299 volebných obvodoch mala Sociálnodemokra¬tická strana Nemecka (SPD) 25,7 % hlasov, kým blok CDU/CSU prilákal 24,1 % voličov. V minulosti žiadna víťazná strana nezískala v nemeckých parlamentných voľbách menej ako 31 % hlasov.
Pre SPD s volebným lídrom Olafom Scholzom ide o úspech po niekoľkých rokoch volebných prepadov, zatiaľ čo únia CDU/CSU dosiahla po 16 rokoch vládnutia Merkelovej svoj najhorší výsledok od roku 1949. Napriek tomu jej kandidát na spolkového kancelára Armin Laschet vyhlásil, že sa bude tiež uchádzať o poverenie zostaviť novú vládu.
„Je to veľmi jasný mandát na zabezpečenie toho, aby sme teraz pre Nemecko zostavili dobrú a pragmatickú vládu,“ povedal kandidát sociálnych demokratov na kancelára Olaf Scholz, odchádzajúci vicekancelár a minister financií, ktorý vytiahol svoju stranu z dlhoročného prepadu.

Úspech zelených
Tretí sú Zelení, pre ktorých je zisk 14,8 percenta hlasov najlepším výsledkom v ich dejinách, aj keď zaostali za predvolebnými očakávaniami. Polepšili si aj liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorí dostali 11,5 percenta hlasov. Obe strany už signalizovali ochotu vstúpiť do trojstrannej koalície s SPD alebo CDU/CSU, ktoré si neželajú pokračovanie doterajšej veľkej koalície.

Na piatom mieste skončila doteraz tretia najsilnejšia parlamentná strana, krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 10,3 percenta hlasov. Strana Ľavica prišla o takmer polovicu voličov, keď za ňu hlasovalo len 4,9 percenta. Napriek neprekročeniu päťpercentnej hranice vstupu do Spolkového snemu (Bundestag) bude mať v ňom zastúpenie, keďže obhájila tri priame mandáty.

Jedného poslanca bude mať – po prvý raz od roku 1949 – aj Združenie voličov južného Šlezvicka (SSW), ktoré ako strana dánskej menšiny nemusí splniť podmienku najmenej piatich percent hlasov.
Rozloženie síl v Spolkovom sneme sa po takýchto výsledkoch výrazne zmení a Nemecko tak podľa všetkého čakajú náročné koaličné rokovania, píše DPA. Krajina by po prvý raz od 50. rokov mohla mať trojstrannú spolkovú vládu.
Účasť na voľbách dosiahla 76,6 percenta, čo je na úrovni predošlých volieb z roku 2017 (76,2 percenta).

Laschet i Scholz chcú novú vládu pred Vianocami
Prvá spoločná diskusia všetkých kandidátov na post nemeckého kancelára a lídrov volebných kandidátok „Berliner Runde“ na stanici ZDF, ktorá sa konala po nedeľňajších voľbách do Spolkového snemu, ukázala nejednotnosť. Ako píše denník Kurier, podľa sociálneho demokrata Olafa Scholza dopadli voľby jednoznačne v prospech SPD. O funkciu kancelára sa okrem neho však naďalej uchádza i kandidát kresťanských demokratov Armin Laschet.

Kancelára si Nemci nevolia priamo; vyberá sa hlasovaním v dolnej komore parlamentu (Bundestagu) po vzniku novej vlády, približuje agentúra AFP. Znamená to, že kancelárka Angela Merkelová by mohla v úrade zostať ešte niekoľko týždňov či dokonca mesiacov, a to dovtedy, kým sa strany dohodnú na podobe novej koaličnej vlády.
Po mnohých rokoch dvojkoaličných vlád budú zrejme tentoraz na dosiahnutie väčšiny v parlamente potrebné tri strany, čo je podľa AFP bežné síce v krajinských parlamentoch, avšak nie na spolkovej úrovni.

Nemeckí politici debatovali o voľbách v televízii ZDF po uzavretí volebných miestností.
Vo väčšine krajín so systémom parlamentnej demokracie nominuje prezident zostavením vlády zvyčajne stranu, ktorá vyhrala voľby. V Nemecku sa však na sondážnych rozhovoroch môžu zúčastňovať v podstate všetky strany. V tejto počiatočnej fáze, ktorá nie je časovo obmedzená, môžu jednotlivé politické subjekty viesť koaličné rokovania paralelne – zvyčajne si ale najväčšia strana prizve na diskusie menšie strany.

Rozhovory medzi stranami sa začnú hneď po tom, čo budú známe oficiálne výsledky. V pondelok sa uskutočnia stretnutia vedenia jednotlivých strán a budúci týždeň sa budú konať i prvé mítingy novozvolených poslancov, pričom SPD aj únia CDU/CSU majú rokovať v utorok.

Laschet vyzval v relácii Berliner Runde na rýchle vytvorenie vlády – „v každom prípade pred Vianocami“. Ide podľa neho o to, či si vládne strany trúfnu spoločne manažovať krízu. Dve najpálčivejšie otázky dvoch predchádzajúcich vlád – utečenecká politika a koronavírusová pandémia – totiž podľa neho nehrali v koaličnej zmluve nijakú rolu. Preto by sa strany, ako zdôvodnil, nemali počas sondážnych rokovaní donekonečna hádať o presných formuláciách.
Šéf CDU ohľadom budúcej formy kabinetu povedal, že si „želá vládu, kde sa spájajú rozličné pozície. Malo by to byť spojenectvo, ktoré spája rôzne smery. Na tom som pripravený“. „Nie vždy mala kancelára strana, ktorá skončila na prvom mieste,“ dodal.

Zelení si nechávajú podľa spolupredsedu strany Roberta Habecka všetky možnosti prípadných koaličných rokovaní otvorené. „Chceme vládnuť,“ zdôraznil s tým, že majú „dobré šance byť súčasťou budúcej vlády“. Zelení zvolali zjazd strany, na ktorom by mohli rozhodnúť o tom, s kým budú viesť sondážne rozhovory, na 2. októbra.

Šéf Slobodnej demokratickej strany (FDP) Christian Lindner tvrdí, že jeho strana by mala o zostavovaní vlády najprv spoločne rokovať so Zelenými, a to ešte predtým, než povedú sondážne rokovania s úniou CDU/CSU a SPD.
Ustanovujúce zasadnutie novozvoleného parlamentu sa musí konať najneskôr 30 dní po voľbách, čiže do 26. októbra.
Po tom, čo strany ukončia koaličné rokovania, podpíšu koaličnú zmluvu a rozhodnú o prerozdelení ministerstiev, nominujú pred oficiálnym hlasovaním v Bundestagu svojho favorita na pozíciu budúceho kancelára. Po predošlých voľbách 24. septembra 2017 bola Merkelová v koaličnej vláde CDU/CSU a SPD na poste kancelárky oficiálne potvrdená až 14. marca 2018, pripomína AFP./agentury/

X X X

Zola Mikeša: SPD vyhrala, Nemecko však aj tak hľadá kancelára

Parlamentné voľby v Nemecku vyhrali sociálni demokrati Olafa Scholza. Ten si však napriek tomu nemôže byť kancelárskym kreslom istý. Rozhodnú Zelení a FDP.
Podľa predbežných výsledkov v nemeckých parlamentných voľbách zvíťazila SPD Olafa Scholza s 25,7 percentami hlasov. Druhá skončila CDU/CSU Armina Lascheta s 24,1 percentami. Na treťom mieste sú Zelení s 14,8 percentami, štvrtá FDP má 11,5 percenta. Die Linke sa potácajú okolo piatich percent.

Scholz by chcel semafor
Slabý výsledok Die Linke tak vylúčil možnosť koalície SPD, Zelených a práve tohto zoskupenia. To musí robiť vrásky šéfovi SPD Olafovi Scholzovi, ktorý by sa možno síce pre túto alternatívu nerozhodol, potreboval ju však ako páku na FDP. Slobodní zo strachu z takto výrazne ľavicovej alternatívy by sa určite snažili o „semaforovú“ koalíciu SPD, FDP a Zelení.
Práve túto koalíciu preferuje v súčasnosti SPD. Olaf Scholz po oznámení výsledkov volieb vyhlásil, že Nemci mu dali morálny mandát k vedeniu krajiny a zostaveniu práve tejto koalície

Laschet sníva o Jamajke
Aj v Nemecku však platí, že kancelárom sa nestane ten, kto vyhrá voľby, ale kto dokáže dať dokopy väčšinu v parlamente. A väčšinu by dal dokopy aj šéf CDU/CSU Armin Laschet, práve s „jamajkovou“ koalíciou, to jest tiež s FDP a Zelenými.
Laschet už prehlásil, že sa bude snažiť, aby CDU/CSU bola vo vláde zastúpená. Je veľmi nepravdepodobné, že by sa konzervatívci uspokojili s vedľajšou rolou vo veľkej koalícii, v ktorej by premiéra postavila SPD.
Scholzovo vyhlásenie tak možno interpretovať práve ako túžbu po jamajskej koalícii s FDP a Zelenými.

Rozhodnú Zelení a FDP
V prípade Zelených je úplne jasné, že obsahovo majú bližšie ku koalícii s SPD než CDU/CSU. To však už neplatí o FDP, ktorá si veľmi jasne uvedomuje, že je onou miskou na váhach určujúcej osobu budúceho kancelára. Šéf FDP Christian Lindner už vyzval Zelených k vzájomným rozhovorom, ktoré by mali byť „kľúčové“ pre podobu budúcej vlády. Slobodní pritom jasne avizovali, že sa odmietajú vzdať svojich zásadných programových bodov. Sú proti odisteniu rozpočtovej brzdy a zvyšovaniu daní.
Problémom je, že sociálnym demokratom a ich ambicióznemu sociálnemu programu priority FDP príliš nevoňajú. Až budúce rokovania ukážu, či sa dokáže skôr dohodnúť Scholz s FDP, alebo Laschet so Zelenými. Zatiaľ tak platí, že napriek víťazstvu SPD Nemecko aj po voľbách ešte stále hľadá osobu kancelára, aktuality.sk

X X X

Remišová si nemyslí, že Sme rodina odíde z koalície. Zo situácie podľa nej ťaží hlavne Fico

Podpredsedníčka vlády SR a líderka strany Za ľudí Veronika Remišová si nemyslí, že hnutie Sme rodina odíde z koalície. Povedala to v dnešnej diskusnej relácii Rádia Expres Braňo Závodský naživo.
Vyjadrenia lídra Sme rodina Borisa Kollára však majú podľa jej slov negatívny dopad na celospoločenskú náladu na Slovensku, čo podľa nej využíva predovšetkým predseda strany Smer Robert Fico.

„Treba si uvedomiť, kto je naším partnerom, pretože my bojujeme proti systému, ktorý tu vytvorili práve Fico s Pellegrinim," dodala Remišová.
Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár v pondelok pred rokovaním koaličnej rady uviedol, že jeho strana odíde z koalície až vtedy, ak nebude môcť napĺňať svoj program. Výstupy z pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát nebudú podľa slov Kollára dôvodom na odchod hnutia z koalície. Bude ich však vetovať.

Exekučná amnestia či výstavba nájomných bytov sú pre Kollára veci, ktoré keď neprejdú, hnutie odíde z koalície. „Ak budú robiť také veci, ktoré nemáme v programovom vyhlásení vlády, a budú to nasilu pretláčať a nebudú rešpektovať naše veto, tak sa k tomu postavíme rovnako,“ povedal Kollár.

Výstupy z pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát ešte nevidel. O záveroch pracovnej skupiny bude v pondelok podvečer rokovať aj koaličná rada. Kollár hovorí, že ak pracovná skupina príde k nejakým záverom, budú sa o nich najprv baviť na poslaneckom klube a až tak prednesú svoje stanovisko. „Uvidíme, čo tam bude,“ poznamenal.
Remišová vidí pri záveroch z pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát v koalícii priestor na dohodu. Skonštatovala, že tento týždeň by sa mali nájsť riešenia, aby boli čím skôr schválené.

Za ľudí presadzuje reformu policajnej inšpekcie, generálnej prokuratúry a trestného zákona. Ide o návrhy, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, tvrdí Remišová. „Dobré návrhy robia dobrých priateľov. Takže predpokladám, že to, čo je v programovom vyhlásení vlády, s tým by nemal byť problém,“ uviedla pred rokovaním koaličnej rady./agentury/

X X X

Kollár: Z koalície odídeme vtedy, keď nebudeme môcť napĺňať svoj program

Exekučná amnestia či výstavba nájomných bytov sú pre Kollára veci, ktoré keď neprejdú, hnutie odíde z koalície.
Výstupy z pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát nebudú pre hnutie Sme rodina dôvodom na odchod z koalície. Bude ich však vetovať. Z koalície odíde až vtedy, ak nebude môcť napĺňať svoj program. Pre rokovaním koaličnej rady to uviedol predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Exekučná amnestia či výstavba nájomných bytov sú pre Kollára veci, ktoré keď neprejdú, hnutie odíde z koalície. "Ak budú robiť také veci, ktoré nemáme v programovom vyhlásení vlády, a budú to nasilu pretláčať a nebudú rešpektovať naše veto, tak sa k tomu postavíme rovnako," povedal Kollár

Výstupy z pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát ešte nevidel. O záveroch pracovnej skupiny bude v pondelok podvečer rokovať aj koaličná rada. Kollár hovorí, že ak pracovná skupina príde k nejakým záverom, budú sa o nich najprv baviť na poslaneckom klube a až tak prednesú svoje stanovisko. "Uvidíme, čo tam bude," poznamenal.

Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) vidí pri záveroch z pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát v koalícii priestor na dohodu. Skonštatovala, že tento týždeň by sa mali nájsť riešenia, aby boli čím skôr schválené.
Za ľudí presadzuje reformu policajnej inšpekcie, generálnej prokuratúry a trestného zákona. Ide o návrhy, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, tvrdí Remišová. "Dobré návrhy robia dobrých priateľov. Takže predpokladám, že to, čo je v programovom vyhlásení vlády, s tým by nemal byť problém," uviedla pred rokovaním koaličnej rady, aktuality.sk

X X X

Nezaočkovaný kardinál, o ktorom hovoril aj pápež, sa z covidu zotavuje pomaly

Kardinál Burke je jeden z najhlasnejších konzervatívcov a pochybovačov o vakcínach.
Vysokopostavený americký rímskokatolícky kardinál Raymond Burke, ktorého po nakazení koronavírusom museli napojiť na umelú pľúcnu ventiláciu, v nedeľu oznámil, že sa presunul z nemocnice do domu. S ochorením však stále bojuje, informovala v pondelok agentúra AP.

Kardinál Burke, jeden z najhlasnejších konzervatívcov a pochybovačov o vakcínach, zverejnil v sobotu na svojej webovej stránke list s oznamom, že 3. septembra ho prepustili z nemocnice a nasťahoval sa do domu blízko svojej rodiny. Nespresnil však, kde sa tento dom nachádza.

Reakcia pápeža
Pápež František počas letu z Bratislavy do Ríma 15. septembra uviedol, že nechápe, prečo sa ľudia odmietajú dať zaočkovať proti covidu. Povedal, že vakcínu odmietajú aj niektorí členovia kolégia kardinálov, a dodal, že jedného z nich, „chudáka“, hospitalizovali po nákaze koronavírusom. Hoci ho nemenoval, zjavne tým myslel kardinála Burka, jedného z najotvorenejších kritikov Františka v radoch cirkvi.

"Nuž, irónia života," povedal František. Doplnil ešte, že vo Vatikáne sú zaočkovaní všetci s výnimkou „malej skupiny“.
Burke v nedeľu uviedol, že podstupuje domácu rehabilitáciu, stále ho trápi únava a má ťažkosti s dýchaním. Nezverejnil, z čoho jeho rehabilitačný režim pozostáva, ale dodal, že robí plynulý, aj keď pomalý pokrok. Informoval tiež, že sa k nemu do domu nasťahoval aj tajomník z Ríma, ktorý mu pomáha s rehabilitáciou a dohnaním zameškanej práce.
"Neviem predpovedať, kedy budem schopný vrátiť sa k bežným činnostiam," napísal Burke. "Zdá sa, že to bude o niekoľko ďalších týždňov," dodal.
Šíril dezinformácie
Burke doplnil, že Boh ho zachránil, lebo si želá, aby ešte s pomocou cirkvi odviedol "nejakú prácu". Požiadal tiež ľudí, aby sa modlili zaňho, za svet a cirkev, lebo všetci sa "utápajú v zmätku a omyloch, čo spôsobuje veľkú ujmu a dokonca smrť mnohých duší". Svoje slová kardinál nespresnil.

Kardinál ešte 10. augusta tvítoval, že sa nakazil ochorením COVID-19.
Pápež odvolal Burkea z jeho funkcie, kde dohliadal na najvyšší súd Vatikánu, po tom, čo Burke v roku 2014 prirovnal cirkev k lodi bez kormidelníka. O dva roky sa Burke pridal k trom ďalším konzervatívnym kardinálom, žiadajúcim Františka o vysvetlenie, prečo sa rozhodol povoliť znovu zosobášeným katolíkom prijímať sviatosti.
Burke tiež varoval ľudí, že vlády zneužívajú strach z pandémie na manipuláciu ľuďmi. V roku 2020 sa vyjadril proti povinnému očkovaniu s tým, že niektorí jedinci v spoločnosti chcú do ľudí implantovať mikročipy, aktuality.sk

X X X

Nehoda autobusu v Rakúsku si vyžiadala takmer 30 zranených, stav piatich je vážny

Najmenej 28 z celkového počtu 30 pasažierov autobusu utrpelo v pondelok zranenia po tom, čo sa vozidlo prevrátilo po kolízii s nákladným autom na juhovýchode Rakúska. Informuje o tom agentúra DPA.

Piati pasažieri v pokročilom veku utrpeli vážne zranenia. K nehode došlo na vidieckej ceste pri obci Tiefenbach v rakúskej spolkovej krajine Štajersko, uviedli miestne policajné zdroje.
Autobus podľa úradov v zákrute z doposiaľ nezistených príčin narazil bokom do nákladného auta, zišiel z cesty a následne sa prevrátil.
Polícia podľa DPA doposiaľ neposkytla podrobnosti o národnosti pasažierov, rakúsky server Heute.at však informoval, že pravdepodobne išlo o skupinu dolnorakúskych dôchodcov./agentury/

X X X

Desať najbohatších Slovákov a Čechov. V rebríčku kraľuje žena

Prehľad najbohatších Čechov a Slovákov vedie po prvý raz žena. Renáta Kellnerová s rodinou na najvyššej priečke rebríčka nahradila zosnulého manžela, podnikateľa a finančníka Petra Kellnera. Vyplýva to z rebríčka, ktorý zostavil týždenník Euro v spolupráci s českým Ekonomickým denníkom.

Andrej Babiš s výškou majetku 68 miliárd českých korún.
Oproti predchádzajúcemu prehľadu si polepšili hlavne podnikateľ Daniel Křetínský, finančník Patrik Tkáč či zakladatelia firmy Avast.
Naopak český premiér Andrej Babiš s výškou majetku 68 miliárd českých korún (vyše 2,6 miliardy eur) sa prepadol z piateho na šieste miesto. Babišov majetok sa od roku 2017 zmenšil o 43 miliárd českých korún (zhruba 1,7 miliardy eur).
Petr Kellner tragicky, zakladateľ investičnej skupiny PPF, zahynul 27. marca pri havárii vrtuľníka na americkej Aljaške.
Aj majetok rodiny Kellnerovcov sa však od minulého roka znížil, a to o 20 miliárd českých korún (približne 780 miliónov eur).
Na druhom mieste rebríčka sa umiestnil realitný magnát Radovan Vítek, tretie miesto obsadil Daniel Křetínský, štvrté Karel Komárek a piate Patrik Tkáč. Na šiestom mieste je Babiš a na siedmom zakladateľ softvérovej spoločnosti Avast Pavel Baudiš, ktorý za posledné dva roky zaznamenal vôbec najväčší prírastok majetku. Po ňom nasledujú na ôsmom a deviatom mieste Ivan Chrenko a Pavel Tykač.
Desiatku najbohatších českých a slovenských biznismenov uzatvára Jaroslav Haščák s rodinou, píše Ekonomický deník./agentury/

X X X

Prokurátori odmietajú rozhodovať po tlakom politikov, médií a verejnej mienky

Prezentované neodborné vyjadrenia, ktoré dehonestujú poctivú prácu všetkých prokurátorov vrátane generálneho prokurátora Slovenskej republiky a ktoré sú zrejme prejavom osobných ambícií, a nie verejného záujmu, považujeme za neprípustné. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré podporilo viac ako 600 prokurátorov z celkového počtu 942 slovenských prokurátorov.
Vyhlásenie je zverejnené na webovej stránke generálnej prokuratúry. „Tak ako v minulosti, tak ani v súčasnosti sme my, prokurátori, nerozhodovali a nebudeme rozhodovať pod tlakom politikov, verejnej mienky a médií a budeme sa aj naďalej riadiť kritériom zákonnosti, odbornej zdatnosti a objektivity. V tomto smere v plnej miere stojíme za generálnym prokurátorom SR, ktorý v mediálnom vyhlásení dňa 2. septembra 2021 správne uviedol, že on je tým garantom zákonnosti, ktorého rozhodnutia majú slúžiť ochrane práv fyzických osôb, právnických osôb a štátu a že toto poslanie aj mieni napĺňať,“ zdôraznili vo vyhlásení prokurátori.

Požiadali všetkých, ktorí podľa nich neodborne, bez znalosti právneho poriadku SR a postupu orgánov činných v trestnom konaní spochybňujú ich prácu, aby populisticky nezneužívali takéto situácie pre svoje osobné záujmy a neznevažovali tým v očiach verejnosti každodennú náročnú prácu stoviek poctivých prokurátorov.

„Verejné znevažovanie postavenia a pôsobnosti generálneho prokurátora SR a neuvážené snahy o zmenu platnej právnej úpravy týkajúcej sa prokuratúry len na základe rozhodnutí v konkrétnych veciach považujeme za neprípustný zásah do základných princípov právneho štátu,“ tvrdia prokurátori.

K stabilite právneho systému spoločnosti neprispieva podľa vyhlásenia ani zneužívanie rozdielnych právnych názorov generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora na konkrétne postupy v trestnom konaní, ktoré sú podsúvané verejnosti ako „vojna“ medzi Generálnou prokuratúrou SR a Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR.

„Tá však je ,vytváraná ‘ tými, ktorí majú záujem na cielenom obmedzení oprávnení generálneho prokurátora SR ako garanta zákonnosti vo vzťahu k Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, evidentne však nie v záujme občanov, ale vo svojom vlastnom záujme, ktorý často povyšujú nad záujem spoločenský,“ vyhlásili prokurátori.
Podľa nich spolupráca s kolegami z Úradu špeciálnej prokuratúry bola doteraz na profesionálnej úrovni a prípadné rozdielne právne názory si vždy odborne vydiskutovali, a preto mediálne prezentované názory o „potrebe systémových zmien“pre údajnú vzájomnú „vojnu“ vnímajú ako účelové a odporujúce realite.

Druhý týždeň funguje pracovná skupina pre obnovu dôvery v právny štát. Má pripraviť návrhy zmien vo fungovaní polície, prokuratúry a sudov či Trestného poriadku.
Vlna politických reakcií sa spustila po rozhodnutí generálnej prokuratúry koncom augusta, ktorá na základe paragrafu 363 Trestného poriadku zrušila obvinenia bývalému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému či finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka o niekoľko dní neskôr na ústavnoprávnom výbore parlamentu vysvetľoval postup prokuratúry v spomínaných kauzách./agentury/

X X X

Minister Krajniak: Preveríme,či sa zamestnávateľ môže zamestnanca pýtať,či je očkovaný

Problematika toho, či sa zamestnávateľ môže svojho zamestnanca pýtať, či je zaočkovaný, otestovaný alebo prekonal ochorenie COVID-19, sa bude preverovať z právneho hľadiska. Avizoval to v pondelok po rokovaní tripartity minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).
Krajniak zdôraznil, že on aj hnutie Sme rodina je proti povinnému očkovaniu. Dodal však, že preverí, či je z právneho a ústavného hľadiska možné, aby zamestnávateľ u svojho zamestnanca zisťoval, či je zaočkovaný, otestovaný, prípadne prekonal ochorenie COVID-19.

"Aby na základe toho mohol nastaviť nejaké proticovidové opatrenia vo svojej firme, to si myslíme, že je v poriadku," skonštatoval. Viacerí zamestnávatelia podľa jeho slov avizovali, že by na základe toho mohli vytvoriť pracovné skupiny.
Kompetencia na overenia stavu

Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský podotkol, že informácie o tom, či je človek na pracovisku zaočkovaný, otestovaný alebo prekonal ochorenie COVID-19, sú súkromné dáta zdravotného charakteru zamestnanca, ku ktorým nemá zamestnávateľ oficiálne prístup. "Keď nám to zamestnanec ukáže, dobre, keď nám to neukáže, musíme žiť s tým a veriť mu, že to tak je, ako je," dodal.

Zamestnávatelia tak podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislava Machunku požiadali, aby mali kompetenciu zisťovať, či je zamestnanec na pracovisku zaočkovaný alebo nie je.
Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová poznamenala, že je potrebné preskúmať, či je vyžadovanie týchto informácií právnym systémom umožnené. "Podľa môjho názoru na základe súčasného právneho stavu toto nie je možné, čiže asi sa budú hľadať riešenia, akým spôsobom by sa to dalo upraviť právne, aby mohol zamestnávateľ takúto informáciu vyžadovať," myslí si Uhlerová, ktorá však tejto požiadavke zamestnávateľov rozumie.
Ústavno-právny problém
Machunka dal do pozornosti aj kompetenciu, ktorú majú v niektorých zahraničných firmách, a to vyžadovať očkovanie pri vstupe na pracovisko. Uhlerová v tejto súvislosti podotkla, že tu narážame na vážny ústavno-právny problém.
AZZZ ako problém vníma aj ustanovenie vyhlášky hlavného hygienika, ktoré definuje úzky kontakt aj na kontakt 15 minút v rámci interiéru v pozitívnou osobou. "Napríklad vo výrobnej hale by sa nám mohlo stať, že jeden nakazený nám pošle do karantény množstvo nezaočkovaných zamestnancov, ktorí v rámci výrobnej haly v interiéri s ním boli v kontakte, čo je v budúcnosti vážny problém. Tu prisľúbil minister isté zmeny," priblížil Machunka, aktuality.sk

X X X

V rakete Blue Origin poletí aj filmový kapitán Kirk zo Star Treku

Herec William Shatner sa vo veku 90 rokov stane najstarším človekom, ktorý poletí do vesmíru.
Herec William Shatner, ktorý hral kapitána Kirka v kultovom seriáli Star Trek, by mohol byť členom posádky ďalšieho letu do vesmíru americkej spoločnosti Blue Origin. Informovali o tom v pondelok agentúra AFP a server TMZ.

Znovupoužiteľná suborbitálna raketa New Shepard, vyvinutá americkou spoločnosťou Blue Origin miliardára Jeffa Bezosa, 12. októbra opäť poletí do vesmíru. Firma v pondelok zverejnila mená dvoch členov z budúcej štvorčlennej posádky. Podľa amerického bulvárneho serveru TMZ do vesmíru poletí aj Shatner a vo veku 90 rokov sa stane najstarším človekom, ktorý poletí do vesmíru.

Spoločnosť Blue Origin meno celebritného pasažiera nepotvrdila. V pondelok oznámila len to, že na palube bude bývalý inžinier Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Chris Boshuizen, ktorý spoluzakladal satelitnú spoločnosť Planet Labs. Druhým potvrdeným pasažierom je Glen de Vries, ktorý je spoluzakladateľom klinickej výskumnej platformy Medidata Solutions.
"Mená ďalších dvoch astronautov budú oznámené v nasledujúcich dňoch," tvrdí Blue Origin.
Štart rakety bude druhý októbrový utorok

Štart rakety zo súkromného strediska v Texase je naplánovaný na druhý októbrový utorok o 8.30 h miestneho času (15.30 h SELČ).
Prvý let New Shepard s posádkou sa uskutočnil 20. júla. Súkromná raketa vtedy úspešne odštartovala, dosiahla hranicu vesmíru a bezpečne sa vrátila na Zem.

Na palube boli okrem miliardára a zakladateľa firmy Blue Origin Jeffa Bezosa ďalší traja pasažieri, konkrétne Bezosov brat Mark, 82-ročná pilotka Wally Funková a 18-ročný absolvent strednej školy Oliver Daemen. Ten sa stal vôbec najmladším človekom vo vesmíre.

New Shepard je suborbitálna raketa, čo znamená, že nedosiahne obežnú dráhu Zeme, ale takzvanú Kármánovu hranicu vo výške 100 kilometrov, ktorá je známa ako "začiatok vesmíru". Posádka na vrchole trajektórie zažije niekoľko minút zníženej gravitácie. Raketa je pomenovaná podľa prvého amerického astronauta Alana Sheparda, aktuality.sk

X X X

Remišovej ministerstvo narátalo, že na IT ušetrilo 72 miliónov. Ako k sume dospelo

Štát našiel priestor na úspory v sadzbách za služby IT expertov aj v plánovanom rozsahu nakupovaných softvérových licencií.
• Ministerstvo pre IT spočítalo úspory na realizovaných projektoch oproti pôvodným predpokladom, zahrnulo aj nezakúpenie budovy datacentra.

• Štátna firma Slovensko IT mala prispieť k nižším nákladom na IT projekty čiastkou 5,6 milióna eur.

• V budúcoročných rozpočtoch našli priestor na šetrenie vo výške viac ako 16 miliónov eur.

• Štátny tajomník tvrdí, že pri každom verejnom obstarávaní ich zaujíma potenciál trhu a aj v prípade podpísanej zmluvy so Slovensko IT vedia zvolenú cestu prehodnotiť.

• Koľko projektov a v akom finančnom objeme sa nestíha zrealizovať do konca eurofondového obdobia, stále nie je známe. Cieľom však je, aby peniaze Slovensku neprepadli.

• Eurofondy stále neschválili ani na projekt Slovensko v mobile.

Ministerstvo pre informatizáciu vyčíslilo, že za posledný rok ušetrilo v nákladoch na štátne IT vyše 72 miliónov eur.
„Peniaze sme neušetrili tým, že by sme projekty vo veľkom množstve rušili, ale predovšetkým sme ušetrili ich nastavením, zefektívnením a sprofesionalizovaním riadenia. Samozrejme, aj bezkorupčným nastavením,“ uviedla ministerka Veronika Remišová.

Štátny tajomník Ján Hargaš pripomenul, že ešte v čase, keď pôsobil v mimovládnej organizácii Slovensko.Digital, tlačili na profesionálne a nekorupčné riadenie v oblasti IT. „Darí sa nám lákať do služieb štátu profesionálov aj z komerčnej sféry, ktorí realizujú svoje vízie, ako by malo štátne IT kvalitne fungovať,“ tvrdí.
Bez kúpy datacentra a so službami štátnej firmy
Do ušetrených viac ako 72 miliónov započítali:

• Zrušený plán bývalej vlády zaobstarať zvyšok budovy dátového centra na Kopčianskej ulici v Petržalke, ktorého cena mala dosiahnuť 39,2 milióna eur.

• Sťahovanie hardvéru pre potreby vládnej siete Govnet a prevádzky portálu Slovensko.sk z provizórnych priestorov na Úrade vlády SR a súkromného datacentra Perpetuus do priestorov ministerstva financií a prenajatej kapacity v datacentre Slovenského plynárenského priemyslu, čo má šetriť 500-tisíc eur ročne a za 10 rokov pôjde o 5 miliónov eur.

• Asi 4 milióny eur vďaka zefektívneniu projektov, ktorých hlavným dodávateľom je spoločnosť DXC Technology – štát hovorí o 15-percentnom šetrení vďaka úpraveniu sadzieb za človekodni expertov.

• Presunutie aktivít pod zodpovednosť Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES), vďaka čomu sa znížila paušálneho poplatku za prevádzku Slovensko.sk, čo znamenalo od októbra do septembra 1,15 milióna eur.

• Prepracovanie projektu Centralizovaný manažment riadenia kybernetickej bezpečnosti verejnej správy, čím sa znížil rozpočet o asi 940-tisíc eur. Ministerstvo však tvrdí, že projekt aj tak prinesie viac benefitov ako v pôvodnej verzii.

• Vďaka Dynamickému nákupnému systému sa podarilo ušetriť na dodávke sieťovej infraštruktúry pre Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe cez 261-tisíc eur v porovnaní s predpokladanou cenou.

• Realizácia časti zákaziek v réžii štátnej firmy Slovensko IT šetrí v prípade projektu Konsolidovaná analytická vrstva šetrí 41 percent a modernizácie Slovensko.sk 37 percent. Vo finančnom vyjadrení ide o 5,6 milióna eur.

• Kontroly ministerstva pre informatizáciu zoškrtali rozpočtové požiadavky ostatných inštitúcií pre budúci rok o vyše 16 miliónov eur. Rezort spomína úsporu 5 miliónov eur v prípade licencií na produkty Microsoftu na ministerstve vnútra či optimalizáciu požiadaviek na rozvoj systémov v rozsahu 8 miliónov eur.

Iné, lepšie riešenie v hre, aj keď majú zmluvu
Hargaš ohľadom verejných obstarávaní komentoval, že ich zaujíma, aká je ponuka na trhu a ako osloviť čo najviac firiem, ktoré by sa súťaží zúčastnili.

„Robíme to cez aktívnejší prístup, konzultácie s firmami ešte predtým, ako sa vypíšu obstarávania, nepíšeme ich od stola, ale reálne si pýtame spätnú väzbu,“ deklaruje s tým, že majú záujem osloviť čo najviac z nich.
K cenám štátnej spoločnosti Slovensko IT uviedol, že prezentované úspory sú podchytené plánom, aká časť projektu mala byť v réžii externého dodávateľa. Podľa jeho vyjadrenia sú sadby Slovensko IT „bližšie tomu, čo je realita“ a „nie sú nafúknuté“.
Prieskum trhu mal prebehnúť aj v súvislosti s projektom modernizácie Slovensko.sk. „Stále beží, ak sa nájde efektívnejšie riešenie, zmluva umožňuje využiť efektívnejšie riešenie,“ tvrdí Hargaš.

Demonštruje to projektom ohľadom otvorených dát, pri ktorom sa aktuálne majú rozhodovať, akú cestu zvolia, keďže identifikoval open source riešenie z inej krajiny. „To je za mňa konkrétny, hmatateľný príklad toho, že procesy na našej strane reálne bežia, reálne sa zisťuje, či máme efektívnejšiu cestu – skôr ako spravíme zadanie smerom k Slovensko IT,“ povedal Hargaš.

Čítajte ajŠtát k sebe preberie časť prevádzky okolo Slovensko.sk a ušetrí. Dodávateľ:...
Hľadajú konektivitu pre prepojenie datacentier
Šéf NASESu Pavel Karel konkretizoval, že prevažnú časť úspor v súvislosti s datacentrom dosiahnu cez prenájom telekomunikačných liniek, lebo budú môcť postupovať cez štandardnú súťaž.

„Rozbiehame tender na dodávateľa komunikačných liniek na prepojenie dátových centier. Rokovania začali so šiestimi potenciálnymi dodávateľmi a vyzerá, že minimálne traja alebo štyria dajú ponuky,“ očakáva Karel.
„Keď to bolo v súkromných priestoroch, museli sme zobrať aj linky, aj priestor od jedného dodávateľa. Teraz otvorená súťaž,“ doplnila Remišová.
Ohľadom portálu Slovensko.sk Karel avizuje posilnenie a výmenu technologickej infraštruktúry. V prevádzke by ju chcel mať na konci druhého štvrťroka alebo v priebehu tretieho kvartálu budúceho roka. „Následne bude možné prinášať nové funkcionality,“ konštatoval.
„Rozbiehame tender na dodávateľa komunikačných liniek na prepojenie dátových centier. Rokovania začali so šiestimi potenciálnymi dodávateľmi a vyzerá, že minimálne traja alebo štyria dajú ponuky.“
Pavel Karel, šéf NASESu

Slovensko v mobile stále bez eurofondov
Na margo projektu Slovensko v mobile, na ktorom takisto pracuje firma Slovensko IT, Hargaš verejne sľubuje prvé prototypy riešenia pred koncom tohto roka a prvé funkčné mobilné ID na konci februára.

„Bol by som veľmi rád, aby bol projekt čo najviac otvorený. Od nás šla aktívna výzva na odborné združenia. Chceme ich účasť v riadiacom výbore tohto projektu. Jednoducho chceme, aby sa na tomto projekte podieľali najlepšie hlavy, aké dnes máme. Aby to nebol projekt písaný od stola a na konci možno nebude zohľadňovať reálne potreby,“ sľubuje štátny tajomník.
Eurofondy na projekt stále štát neschválil. Pripomeňme, že pôvodne sa tak malo stať ešte v júni, keď bol štátnym tajomníkom Marek Antal.

„Prebieha prieskum alternatívnych riešení, ktorý by sa, myslím, mal v najbližších dvoch týždňoch vyhodnotiť. Následne si odkomunikujeme s členmi riadiaceho výboru, aké sú výsledky, a pôjdeme na riadiaci výbor, keď to bude dostatočne pripravené,“ objasnil aktuálny stav Hargaš.
Ministerstvo pre informatizáciu začalo „naplno plniť úlohu kontrolného dohľadu nad IT rozpočtami ostatných rezortov“, uvádza inštitúcia.Zdroj: TASR

Remišová: Čo sa cez EÚ fondy nestíha, je aj premiérska téma
Pred letnými prázdninami Remišovej ministerstvo vyzvalo ostatné inštitúcie, aby do konca septembra posúdili svoju schopnosť čerpať eurofondy v programovom období 2014 až 2020. Ich využitie je možné do konca roka 2023. Ak by v pozícii riadiacich orgánov pre projekty zistili, že sa peniaze nestihnú vyčerpať, mali vláde navrhnúť presunutie zdrojov do iných oblastí v rámci operačných programov.

Dnes vicepremiérka konkrétne novinky neprezentovala. „Je to aj premiérska téma, lebo v tomto programovom období je to téma, ktorú riešia viaceré rezorty. Cieľom bude, aby neprepadlo jediné euro,“ vyhlásila.
Hargaš ako možné riešenia spomenul takzvané dopytové výzvy, do ktorých sa musia inštitúcie hlásiť a žiadať o peniaze – na migráciu do vládneho cloudu, dátové projekty či zlepšovanie služieb pre koncových používateľov. Poukázal, že chcú minimalizovať čerpanie projektov zo štátneho rozpočtu a preferovať eurofondy.Na téme spolupracoval Filip Hanker, aktuality.sk

X X X

Srbsko v polovici októbra absolvuje spoločné vojenské cvičenie s Ruskom

Spoločné srbsko-ruské vojenské cvičenie s názvom Slovanský štít sa uskutoční v polovici októbra v Srbsku. Informovala o tom v pondelok ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na nemenované vojenské zdroje.

V rámci cvičenia použijú aj systém protivzdušnej obrany Pancir-S, ktorý bude privezený z Ruska. Srbský prezident Aleksandar Vučič v polovici septembra uviedol, že Belehrad si zaobstaral zmodernizovaný systém Pancir-S1M.
Rusko predtým do Srbska okrem iného dodalo 30 tankov typu T-72MS, ako aj 30 obrnených transportérov BRDM-2MS v hodnote 75 miliónov eur, píše TASS.

Vučič tiež vyhlásil, že prvá dodávka protitankových riadených striel Kornet príde do Srbska ešte pred koncom tohto roka. Srbský minister obrany Aleksandar Vulin v rozhovore pre TASS poznamenal, že bojová pripravenosť srbských ozbrojených síl sa podstatne zvýšila vďaka vojensko-technickej spolupráci s Moskvou./agentury/

X X X

Benčík žiada ospravedlnenie od Suju, ktorý ho nazval vrahom

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady má v utorok riešiť disciplinárne konanie voči Miroslavovi Sujovi (nezaradený), ktorý Jána Benčíka (klub SaS) na júnovej schôdzi nazval vrahom. Benčík sa voči jeho vyjadreniu ohradil a chce ospravedlnenie.
„Áno, človek zo Slovenska bol zavraždený na Ukrajine kvôli tomu, že ho pán Benčík zverejnil na svojom facebooku,“ tvrdil Suja v pléne (25.6.) vo faktickej poznámke v rámci rozpravy. Benčík to pripomína v podnete na Suju, ktorý podal výboru.
Benčík sa cíti urazený a hlboko dotknutý na cti týmto výrokom a tak žiada disciplinárne konanie. „Odmietam, aby ma ktokoľvek nazýval vrahom a aby hovoril, že kvôli tomu, že ja zverejním niekoho na facebooku, že som zodpovedný, ak je nedajbože zavraždený,“ ohradil sa.

Suja podľa neho nebol schopný ani povedať, o koho malo ísť. „A neviem o žiadnom prípade niekoho, o kom by som referoval na facebooku, že bojoval na Ukrajine a kto by bol zavraždený,“ doplnil Benčík.
Poslanec odmieta, aby takáto agresívna forma komunikácie bola akceptovaná na pôde Národnej Rady a aby sa ľudia bezdôvodne nazývali vrahmi či inak urážali. Od výboru by chcel jasný signál, „že takýto spôsob komunikácie plný agresie a urážok nie je akceptovateľný“. Benčík výboru navrhuje, aby Sujovi odporučil ospravedlniť sa a ak to neurobí, aby mu dal pokutu.

„Mandátový a imunitný výbor NR SR bude rokovať o návrhu na začatie disciplinárneho konania na základe podnetu poslanca Benčíka. Poslanec NR SR podlieha disciplinárnej právomoci parlamentu za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v národnej rade alebo v jej orgáne,“ pripomenula predsedníčka mandátovo-imunitného výboru Anna Andrejuvová (OĽaNO). Na zasadnutie výboru pozvali Benčíka aj Suju./agentury/

X X X

Lukašenko odmietol zodpovednosť za smrť 11-ročného migranta v Litve

Celkovo sa zatiaľ vie o troch úmrtiach migrantov na poľskej strane hranice s Bieloruskom.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok odmietol zodpovednosť za nedeľnú smrť 11-ročného dieťaťa, ktoré žilo v útočisku pre migrantov v Litve a hranicu z Bieloruska prekročilo pred dvoma mesiacmi. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Lukašenko v pondelok na stretnutí s príslušníkmi pohraničnej stráže v bieloruskom hlavnom meste Minsk ukázal prstom na európskych susedov svojej krajiny, ktorí podľa jeho slov zhoršili "už aj tak zlú situáciu" na hranici, keď zaujali voči Bielorusku konfrontačný postoj.

Vlády Poľska, Litvy a Lotyšska vyhlásili na svojich hraniciach s Bieloruskom výnimočný stav. Dôvodom je vlna ilegálnych migrantov trvajúca posledných niekoľko mesiacov.
Všetky tri uvedené štáty obviňujú Lukašenka z napomáhania utečencom z vojnových oblastí a z ich povzbudzovania, aby masovo prichádzali na hranicu Európskej únie. Má to byť odveta za prísne sankcie EÚ voči Bielorusku.
Celkovo sa zatiaľ vie o troch úmrtiach migrantov na poľskej strane hranice s Bieloruskom.

Najnovšie úmrtie spôsobila akútna kardiopulmonárna dysfunkcia, ako uviedlo litovské ministerstvo sociálneho zabezpečenia a práce vo Vilniuse. Dieťa, ktoré už predtým malo zdravotné problémy a bolo ochrnuté, zomrelo v nedeľu v nemocnici.
"Sme šokovaní touto stratou," povedala v nedeľu popoludní pre litovskú stanicu LRT Beatriče Bernotieneová, šéfka prijímacieho centra pre utečencov v stredolitovskom meste Jonava, aktuality.sk

X X X

V Afghanistane je stále asi 100 amerických občanov, ktorí chcú odísť

Americký rezort diplomacie sa v súčasnosti podľa neho snaží dostať týchto ľudí na palubu lietadiel odlietajúcich z Afganistanu.
Spojené štáty majú vedomosť o tom, že približne 100 amerických občanov a osôb s trvalým pobytom, ktorí po ukončení evakuačnej operácie ostali v Afganistane, je pripravených z krajiny odísť. Pre agentúru Reuters to v pondelok uviedol nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí.

"Našou hlavnou prioritou v Afganistane samozrejme ostáva pomoc americkým občanom, ktorí si teraz želajú krajinu opustiť," uviedol zdroj Reuters.
Americký rezort diplomacie sa v súčasnosti podľa neho snaží dostať týchto ľudí na palubu lietadiel odlietajúcich z Afganistanu.
Odkedy americké jednotky na konci augusta opustili Afganistan a letisko v Kábule odovzdali Talibanu, Afganistan letecky opustilo dovedna 85 amerických občanov a 76 osôb s trvalým pobytom, uviedol nemenovaný predstaviteľ amerického rezortu diplomacie.
USA z Afganistanu evakuovali približne 124.000 ľudí po tom, ako sa moci v Afganistane minulý mesiac chopilo hnutie Taliban.
Niektorí americkí občania však podľa tohto zdroja z Afganistanu nechceli odísť bez svojich rodinných príslušníkov, ktorí v tom čase nemali potrebné dokumenty na vstup do USA.

"Úplne rozumiem, aká bolestná je pre nich táto voľba..., avšak zatiaľ sme nerozšírili podporu pre urýchlený odchod a presídlenie do USA pre širšie rodiny amerických občanov," uviedol nemenovaný predstaviteľ rezortu diplomacie.
Ten zároveň uviedol, že USA čoskoro zintenzívnia svoje snahy o pomoc najbližším rodinným príslušníkom Američanov, ktorým chýbajú potrebné dokumenty, avšak nie pre širšiu rodinu, ktorá sa môže skladať z veľkého počtu ľudí, aktuality.sk

X X X

Zabetónované dane. Kde hľadať príjmy na zaplátanie deficitu

Slovensko je považované za realitný daňový raj. Nefunkčnou legislatívou týkajúcou sa prania špinavých peňazí a legalizácie príjmov z trestnej činnosti počnúc a nulovými daňami z prevodu nehnuteľností končiac.
V porovnaní s väčšinou krajín EÚ máme aj nízke dane z dividend, ktoré predstavujú iba sedem percent, pričom inde je to 15 či až 25 %.
Pranie špinavých peňazí umožňujeme tým, že dlhé roky na ich legalizáciu tolerujeme fiktívne darovacie zmluvy bez povinnosti ich úradnej registrácie. Najväčší údiv zahraniční pozorovatelia zažívajú pri porovnávaní poplatkov za prevod nehnuteľností. Pre porovnanie: zmena vlastníka luxusnej vily v rakúskom alpskom stredisku v cene 25,5 milióna eur predstavuje 264-tisíc eur vo forme poplatku inkasovaného za vklad do katastra, pričom u nás rovnaký úkon stojí 266 eur. Tisícnásobne vyšší poplatok nepotrebuje ďalší komentár.

Poplatkom za prevod nehnuteľnosti sa účastníci realitných transakcií nevyhnú vo vyspelých európskych ekonomikách ani vtedy, ak je nehnuteľnosť napísaná na firmu. Väčšina štátov EÚ bojuje, či sa aspoň pokúša bojovať proti rastu cien nehnuteľností zvyšovaním poplatkov za prevod vlastníckych práv. V Holandsku sa daň z prevodu zvýšila na osem percent z kúpnej ceny s výnimkou prevodov, keď nadobúdateľ kupuje svoje prvé bývanie.

Rakúsko je príkladom krajiny, kde realitní špekulanti naozaj nemajú na ružiach ustlané. Ak niekto predáva nehnuteľnosť, kde nemal trvalý pobyt aspoň dva roky, zaplatí na dani z výnosu predaja nehnuteľnosti aspoň 4,30 % z predajnej ceny. Daň zo zmluvy o prevode nehnuteľnosti (nadobudnutia) vo výške 3,50 % vo všeobecnosti platí kupujúci. Poplatok za vklad do katastra predstavuje 1,1 %. To znamená, že za prevod bytu v hodnote 250-tisíc eur vyberie štát 2 750 eur, pričom u nás by to bolo iba 266 eur.

Daniam sa nevyhnú ani tí, čo darujú nehnuteľnosť. Daň z darovania je diferencovaná podľa príbuzenského vzťahu od 0,50 do 3,5 % z hodnoty nehnuteľnosti. Zvyšovanie obrátok realitných transakcií v posledných troch rokoch prináša čoraz väčšie príjmy do štátnych rozpočtov krajín EÚ. Slovensko medzi tieto krajiny, samozrejme, nepatrí. Pred viac ako 15 rokmi sme sa v rámci reformy daní rozhodli výberu uvedených druhov daní úplne vzdať. Namiesto toho sme v rámci krajín súčasnej eurozóny štátom s najvyššou sadzbou DPH na potraviny…

Turbulencie na realitnom trhu je možné využiť na konsolidáciu verejných financií vo forme daní z nehnuteľností, ktoré menia majiteľa. Rétorika liberálnych politikov o komplikovanom výbere týchto daní v dnešných časoch digitalizácie verejnej správy neobstojí. Vyššie realitné dane a korektne nastavené úľavy pre ľudí, ktorí si obstarávajú svoje vlastné bývanie (obvykle na hypotéku) sú receptom na to, kde vziať peniaze na plátanie rozpočtových dier spôsobených pandémiou.

Vyššie dane z prevodu nehnuteľností by mali mať prednosť pred plánovaným plošným prudkým zvyšovaním dane z nehnuteľností, ktoré vyberajú samosprávy. Parametre však treba nastaviť tak, aby sen o vlastnom bývaní pri rastúcich cenách nehnuteľností nebol pre mladé rodiny iba utópiou./agentury/