Daňový podvodník Ladislav Bašternák je bližšie k prepusteniu na slobodu, Alena Zsuzsová zasa definitívne odsúdená na 21 rokov. Za mrežami nakrátko skončili aj elitní vyšetrovatelia NAKA, exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského zasa oslobodila generálna prokuratúra. V uplynulom roku 2021 pokračovali veľké trestné kauzy a v putách skončili ďalší významní funkcionári či podnikatelia, ale padlo aj niekoľko dôležitých rozsudkov.

Odsúdený Kočner
Po vyše dva a pol roku vo väzbe si Marian Kočner začiatkom roka vypočul prvý definitívny odsudzujúci rozsudok. V kauze zmenky dostal trest 19 rokov, rovnako aj exminister hospodárstva a bývalý riaditeľ Markízy Pavol Rusko. Muži sfalšovali dokumenty, vydávali ich za pravé a roky staré zmenky. Prostredníctvom nich chcel Kočner vysúdiť milióny eur od súkromnej televízie.

Na dvoch falošných zmenkách je podpísaný bývalý siskár Štefan Agh. Kočnerov niekdajší obchodný partner si zatiaľ vypočul neprávoplatný rozsudok 13 rokov vo väzení.
Právoplatný rozsudok padol aj v kauze vraždy exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka. Trest 21 rokov dostali Alena Zsuzsová ako sprostredkovateľka vraždy, Roman Ostružlík ako objednávateľ a Vladimír Mosnár ako spojka na vykonávateľa. Regionálneho politika Basternáka sa pokúšali zlikvidovať viackrát, napokon ho v lete 2010 vrah zastrelil pred jeho vlastným domom. Štefan Kaluz si odpykáva trest 25 rokov, chytili ho krátko po vražde a donedávna bol jediným potrestaným v kauze.

V júni tohto roka Najvyšší súd tiež rozhodol, že kauza vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa musí vrátiť späť na Špecializovaný trestný súd. Trojčlenný senát skritizoval prvostupňový rozsudok a prikázal vykonať ďalšie dôkazy. Medzi obvinenými je už iba dvojica Marian Kočner a Alena Zsuzsová.

Súd zároveň definitívne odsúdil Tomáša Szabóa na 25 rokov väzenia. Aj on sa podieľal na vražde novinára a jeho priateľky, zobral za to peniaze, doviezol vraha Miroslava Marčeka na miesto činu a pomáhal aj zahladzovať stopy.

Špeciálny odsúdený
Kauza Božie mlyny v septembri 2020 najprv zastihla bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa a bývalého siskára a podnikateľa Františka Böhma. Nasledovala akcia proti bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi a v putách skončil policajný exfunkcionár Norbert Paksi.

Makó s políciou začal spolupracovať a objasňovať aj mnohé ďalšie kauzy. V prípade Božie mlyny však odmieta spoluprácu s takáčovcami či trestný čin vyhrážania, vo všeobecnosti sa priznáva ku korupcii. V jeho prípade ešte nie je podaná obžaloba. Böhm tiež spolupracoval s políciou, no vo februári tohto roka si siahol na život. Súdneho procesu sa nedožil, zaniklo aj jeho stíhanie.

Uplynulý rok padli v prípade prvé tresty. Expolicajt Paksi sa priznal k úplatkom a dostal definitívny trest 5 rokov za mrežami, zároveň má jeho majetok prepadnúť štátu. Dušan Kováčik si vypočul zatiaľ neprávoplatný rozsudok 14 rokov, sudkyňa tiež navrhla trest prepadnutia majetku. Obžalovaný sa odvolal a rozhodovať tak bude Najvyšší súd. Obžalovaný je z prijatia úplatku, zo spolupráce s mafiou aj z vynášania citlivých informácií.
Bližšie k súdu
Pri kauze Očistec skončilo v putách bývalé vedenie polície vrátane exšéfa Tibora Gašpara, bývalých riaditeľov Petra Hraška a Róberta Krajmera, exfunkcionára Bernarda Slobodníka, exsiskára Mariána Zetochu a celý rad ďalších policajtov. Na čele zločineckej skupiny polícia stíha Norberta Bödöra. Prokurátor krátko pred koncom roka 2021 podal obžalobu na 11 ľudí. Ďalšia desiatka obvinených je vyčlenená na samostatné konanie.

Prokuratúra stíha skupinu za to, že jej členovia za peniaze účelovo vyšetrovali, alebo zametali kauzy, sledovali politických súperov, vypaľovali podnikateľov a vynášali informácie z polície.

Kauza Dobytkár odštartovala ešte v roku 2020. Ide o jednu z najväčších korupčných káuz, kde polícia zmapovala úplatky vo výške viac ako desať miliónov eur. Postupne NAKA obviňovala ďalšie osoby, až sa dostala k hlavám korupčnej chobotnice.
Norbert Bödör blízky strane Smer-SD a Martin Kvietik blízky SNS sú stíhaní väzobne. Polícia podala obžalobu na osem mužov, dvaja z nich sa k úplatkom priznávajú. Prevažujú korupčné trestné činy aj pranie špinavých peňazí. V auguste tohto roka prokurátor podal obžalobu na súd. Súdne pojednávanie sa zrejme začne vo februári 2022. Ďalších obvinených vyčlenili na samostatné konanie.

Druhá vlna zatýkania expolicajtov či exsiskárov kauzy Judáš predstavila ďalšie mená obvinených. Najzvučnejším bolo meno policajného exprezidenta Milana Lučanského, ktorý si však vo väzbe siahol na život. Zatiaľ neprávoplatný rozsudok si vypočul bývalý funkcionár SIS Peter Gašparovič, ktorý za úplatok od kontroverzného podnikateľa dostal 11 rokov väzenia a 50-tisícový peňažný trest.
O rok menej dostal expolicajt Ladislav Vičan, ktorý má zaplatiť 40-tisíc. Definitívne bude rozhodovať Najvyšší súd. Svoj trest spoznal aj bývalý námestník SIS Boris Beňa, ktorý sa priznal k neprevzatému úplatku a dostal 5-ročnú podmienku s peňažným trestom 14-tisíc eur.
Ďalší obvinený v kauze Judáš, expolicajt Marian Kučerka, sa čiastočne priznal, prokurátor s ním ale dohodu neuzavrel a jeho kauza je na Špecializovanom trestnom súde.
Paragraf 363
Po tom, čo sa vlani rozbehla kauza Gorila na čele s finančníkom Jaroslavom Haščákom, ani nie po roku dostala stopku. Na jeseň 2021 generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil obvinenie Jaroslava Haščáka a ďalších dvoch stíhaných - manželov Arpášovcov.
Podľa šéfa prokuratúry polícia od začiatku uchopila prípad z nesprávneho uhla. Keďže vraj neexistovali dôkazy, ktoré by usvedčovali Haščáka, že za vopred zaplatený úplatok získal nahrávku spisu Gorila od spomínanej dvojice, obvinenia im zrušili.
Závery vyšetrovateľky a dozorového prokurátora nazval Žilinka nepodloženými špekulatívnymi úvahami. Na zrušenie prípadu využil takzvaný paragraf 363.
4fotky v galériiJaroslav HaščákZdroj: David Ištok
Ďalším zrušeným prípadom sa stala kauza Pčolinský. Šéfa SIS a nominanta Sme rodina polícia obvinila z prijatia úplatku 20-tisíc eur za to, že tajná služba ukončí odpočúvanie konkurzného právnika Zoroslava Kollára. Obaja muži to však popierali.
Na druhej strane stáli bývalý námestník SIS Boris Beňa a šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó, ktorí verziu o úplatku potvrdzovali. Okrem tohto prípadu Pčolinského stíhali aj za ďalší korupčný prípad, keď mal odovzdať 10-tisíc eur policajtovi NAKA.
Ten mal na oplátku zariadiť, aby sa vopred vybraná stavebná firma nevyšetrovala. Oba korupčné prípady však Generálna prokuratúra zrušila, obvinení zbavili aj tých, ktorí sa k úplatkom priznávali.
Generálna prokuratúra stopla aj ďalší prípad, ktorý chcela NAKA vyšetrovať. V prípade podozrení okolo ľudí z inšpekcie či SIS nebol nik ešte ani obvinený. Polícia iba začala trestné stíhanie vo veci a zbierala dôkazy o tom, že ľudia z policajnej inšpekcie a ich spolupracovníci chcú zdiskreditovať vyšetrovateľov NAKA, preverovala aj podozrenia z korupcie. Námestník generálnej prokuratúry Jozef Kandera trestné stíhanie vo veci zastavil, opäť využil paragraf 363.
Vypaľovačky
Ekonomická kauza Mýtnik odštartovala začiatkom tohto roka a v uplynulých mesiacoch mala svoje druhé a tretie pokračovanie. Polícia obvinila ľudí z finančnej správy vrátane jej bývalých šéfov Františka Imreczeho a Lenky Wittenbergerovej, pričom obaja sa k dávaniu, resp. prevzatiu úplatkov priznali.

Stíhajú aj podnikateľov z IT prostredia Michala Suchobu a oligarchu Jozefa Brhela a exfunkcionárov rezortu financií. Podľa polície sa projekty na finančnej správe vybavovali za rádovo desiatky až stovky tisíc eur. V prípade Mýtnik narátali škodu na viac ako 65 miliónov eur.

Vyšetrovanie sa chýli ku koncu, krátko pred koncom roka súd prepustil na slobodu oligarchu Brhela. Jediné ukončené vyšetrovanie v rámci kauzy ohlásili v prípade oligarchu Miroslava Výboha, prokurátor podal obžalobu na súd. Výboh je v zahraničí, je naňho vydaný zatykač.
V polovici roka prepukli ďalšie prípady korupcie v úradoch, tentoraz však aj s nominantkou súčasnej vládnej strany OĽaNO. V kauzách Feudál a Latifundista polícia označila zločineckú skupinu, ktorá mala profitovať vďaka rozhodnutiam na Slovenskom pozemkovom fonde (SPF).

Ľudia, ktorí sa chceli dostať k reštituovanej pôde, museli zaplatiť časť z jej hodnoty. Svedkovia popísali aj excelové tabuľky, kde sa značili rozhodnutia aj výpalné. Najviac peňazí malo putovať hlave skupiny – finančníkovi Martinovi Kvietikovi, blízkemu strane SNS.

V prípade sú obvinené bývalé šéfky SPF Adriana Šklíbová (nominantka SNS) aj Gabriela Bartošová (nominantka OĽaNO). Z úplatkov ich usvedčuje napríklad Kvietikov blízky spolupracovník, právnik Ján Gajan, či externí dohodári, ktorí boli dosadení do úradu a viedli evidenciu úplatkov.

Peter Košč alias Pán X
Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik má okrem káuz Božie mlyny a Očistec na konte ešte jednu úplatkársku kauzu. Za 50-tisíc eur schovaných v knihe mal v minulosti upratať dva policajné spisy. Jeden z nich sa týkal podnikateľa blízkeho tajnej službe Petra Košča, prezývaného Pán X.

Druhý pozametaný prípad súvisel s policajným funkcionárom Jozefom Rehákom, tiež obvineným v inej kauze. Peniaze mal Kováčikovi odovzdať spomínaný Košč. Ten je už mesiace na úteku, je naňho vydaný medzinárodný zatykač.
Obaja obvinenia z podplácania a prijatia úplatku popierajú. Vyšetrovanie prípadu je ukončené, obžalobu dostal na stôl sudca Michal Truban. Pôvodne kauzu odmietol s argumentom, že najprv o nej musí rozhodnúť generálna prokuratúra - a teda povedať, či je prípad v poriadku a či ho neruší cez známy paragraf 363. Najvyšší súd však tento postup neschválil a prikázal sudcovi Trubanovi konať.

S obvinením z úplatkov a vynášania informácií skončil aj bývalý šéf operatívcov NAKA Ján Kaľavský. Ako sa ukázalo na jar tohto roka, policajt mal neštandardne blízky vzťah s podnikateľom blízkym tajnej službe Petrom Koščom prezývaným Pán X. Podobne sa v minulosti spriatelil aj s Petrom Petrovom alias Tigrom, ktorému údajne prezrádzal plánované akcie polície a ďalšie citlivé informácie.

Kaľavský sa stal hlavným svedkom Úradu inšpekčnej služby, ktorá aj na základe jeho svedectva obvinila vyšetrovateľov z tímu Očistec. Kaľavský obvinenia odmieta, no stále je na úteku. Súd naňho vydal medzinárodný zatykač.

Tiger na scéne
Kauzu Vata vyšetruje špeciálny tím Fénix na expozitúre NAKA východ. Vyšetrovateľ obvinil jedenásť ľudí a podľa uznesenia fungovali ako organizovaná skupina. Na jej vrchole majú stáť zatiaľ neznámi ľudia z ministerstva vnútra, a to z čias, keď rezortu šéfovali ministri Robert Kaliňák a Denisa Saková.

Väčšina obvinených v kauze sa priznala a spolupracuje s políciou. Opísali, ako ministerstvo vnútra alebo aj Úrad práce vysúťažili dodanie projektu s vopred dohodnutou firmou. Ceny boli premrštené a vďaka fiktívnym faktúram v reťazci spriaznených firiem si takto vyťahovali milióny eur ako takzvanú vatu.

Jeden z hlavných spolupracujúcich je Peter Petrov, ktorý sa priznáva, že zabezpečil firmy s bielymi koňmi a pomáhal zabezpečovať peniaze v keši. Len na piatich projektoch polícia narátala vatu v hodnote 17 miliónov eur.
Inšpekčný prevrat
Napätie medzi políciou a inšpekciou sa v lete tohto roka vystupňovalo až do ďalšej policajnej akcie. Inšpekcia ministerstva vnútra, ktorá má vyšetrovať policajtov, obvinila troch spolupracujúcich mužov z veľkých káuz. Údajne sa mali navzájom ovplyvňovať a vyšetrovatelia na NAKA mali manipulovať ich výpovede.
Kajúcnik Csaba Dömötör sa rýchlo priznal a o pár dní mu súd schválil dohodu o vine a treste. Peter Petrov alias Tiger a Matej Zeman ovplyvňovanie či navádzanie na výpovede odmietajú.

Počas návštevy pápeža Františka inšpekcia ministerstva vnútra zakročila znova. Po akcii Prevrat skončili v putách štyria vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry z tímu Očistec a aj dočasný šéf samotnej inšpekcie Peter Scholtz.
Elitných policajtov veľkých káuz Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Štefana Mašina a Milana Sabotu obvinili z toho, že plánovali vyšetrovať práve ľudí z inšpekcie ministerstva vnútra. Nasadené odposluchy v kanceláriách zachytili spoločné porady na NAKA, dočasný šéf inšpekcie im mal byť nápomocný.

Na zhruba dva týždne skončili muži aj vo väzbe. Napokon Krajský súd v Bratislave ich pobyt za mrežami ukončil s odkazom, že celé trestné stíhanie je neopodstatnené. Od septembra policajti čakajú, či generálny prokurátor zruší tento prípad.
Na slobode
Na jeseň tohto roka sa spoza mreží dostal kamarát Roberta Fica a dlhoročný šéf Správy štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura. Vo väzbe strávil zhruba rok a pol. Exfunkcionár je obvinený z prijímania úplatkov a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, teda z prania špinavých peňazí, z porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku aj za machinácie pri verejnom obstarávaní.

Kajetán Kičura obvinenia z trestných činov od začiatku stíhania odmieta. Vyšetrovanie aj naďalej pokračuje. Okrem bývalého riaditeľa sú obvinení aj ďalší ľudia z jeho blízkosti - bývalí zamestnanci úradu alebo podnikatelia, ktorí s Kičurom spolupracovali.
Ešte pred koncom roka vyšetrovacie orgány obvinili deväť ľudí, ktorí sa mali podieľať na šafárení v Národnej diaľničnej spoločnosti. Medzi zadržanými skončil aj príbuzný šéfa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) - Pavol Mitrík.
Paradoxom je, že práve kontrolný úrad v minulosti upozorňoval na zlé hospodárenie u diaľničiarov a na netransparentný systém nákupov. Obvinená skupina mala v rokoch 2017 až 2020 umelo rozdeľovať zákazky u diaľničiarov, aby ich mohli ľahšie prihrať spriazneným firmám.

Ich predstavitelia sa zasa vopred dohodli, kto ponúkne najnižšiu cenu, a tak obstarávanie vyhrá. Prokuratúra avizovala, že deväť obvinených je len časť celej skupiny, ktorú vyšetruje. Stíhaní sú na slobode.
Daňový podvodník Ladislav Bašternák je po novembrovom rozhodnutí trenčianskeho súdu o krok bližšie k prepusteniu z väzenia. Okresný súd rozhodol, že Bašternák si nemusí odpykať celý päťročný trest, ale po polovici by mal byť prepustený na podmienku. Známy podnikateľ kedysi prenajímal byt premiérovi Robertovi Ficovi, na jeho svadbe sa ukázali politici ako Robert Kaliňák či exminister financií Ján Počiatek.

Bašternák je už druhýkrát odsúdený za daňový podvod v hodnote dva milióny eur. Čelí aj ďalšej kauze, kde prokurátor žiada 7-ročný trest. Odsúdený zatiaľ ostáva vo väzení, čaká sa na rozhodnutie krajského súdu.
Lehel Horváth prezývaný ako hrobár mafie si v novembri vypočul zatiaľ neprávoplatný rozsudok – senát rozhodol o doživotnom treste. Mal zavraždiť bosa sátorovcov a pomáhať aj pri ďalších vraždách.

Rovnako neprávoplatný trest dostal krátko pred koncom roka aj regionálny politik František Dora, starosta obce Dolný Chotár. Podľa obžaloby pomáhal mafiánom a objednával vraždy, súd mu vymeral trest 25 rokov, aktuality.sk

X X X

Rok od generála Lučanského smrti v SR. Ľudia si ho pripomínajú

Na martinskom cintoríne sa vo štvrtok 30. decembra pri hrobe generála Milana Lučanského zišlo zhruba štyristo ľudí. Manželka, synovia a dcéra nebohého však chýbali. Právny zástupca ich rodiny Miroslav Radačovský ozrejmil, že si ho uctia v súkromí. "Ale poprosili ma, aby som sa prítomným za túto pietnu spomienku poďakoval," povedal Radačovský.

Keď vraj pred pár týždňami odchádzal z Bruselu, spolu s Adamom Lučanským, teda synom generála, ktorý je v europarlamente jeho asistentom, vôbec nepredpokladali, že niečo podobné sa zorganizuje.
„Až neskôr som sa dozvedel, že sa tu bude diať nejaká väčšia akcia. Obával som sa len jednej veci – že niekto by to chcel určitým spôsobom zneužiť na politický profit. To by som sa asi otočil a odišiel. Našťastie sa to ale neudialo,“ podotkol.
Hoci od smrti bývalého policajného prezidenta uplynul rok, vyšetrovanie nie je uzavreté. Lučanský zomrel na následky vážnych zranení, predpokladá sa, že si na život siahol sám v prešovskej väzobnej cele. Na plánovanú rekonštrukciu Lučanského úmrtia Radačovský reagoval, že ide o zákonný postup, ktorý stanovuje vyšetrovateľ pod dozorom prokuratúry. Sám vraj od toho očakáva nejaké nové dôkazy a zistenia.

„Som ale pragmatik, beriem to profesionálne. Informácie zo spisu nepodávam a snažím sa to striktne dodržiavať,“ pokračoval s tým, že osobne dal viacero návrhov na vykonanie dôkazov. „Možno sa niekomu zdá, že vyšetrovanie trvá dlho, ale prebieha intenzívne,“ uzavrel.

Na pietnej akcii sa ľuďom prihovoril aj generál vo výslužbe Ivan Ševčík. Pre Pravdu povedal, že Lučanský nebol iba jeho kolegom, ale aj dobrým priateľom. „Poznali sme sa skoro dvadsaťpäť rokov. Takže prísť sem bola aj taká moja morálna povinnosť. Som rád, že ľudia to poňali rovnako a prišli si uctiť jeho pamiatku,“ poznamenal Ševčík. Doplnil, že stretávať sa tam takto plánujú každý rok.

Prišli aj Lučanského rodáci zo Štrby, pričom jeden z nich všetkých pri hrobe pozdravil. „Milan nikdy nezabudol, kde sú jeho korene, a my sme si to nesmierne vážili. Bol Tatranec telom aj dušou. Taký zostal až do svojej smrti a budeme si ho tak pamätať,“ povedal. Na záver všetkých pozval, aby prišli v lete na vatru zvrchovanosti, ktorú od tohto roku zapaľujú aj na Lučanského počesť.

Zranenia oka
Lučanského polícia zadržala v rámci akcie Judáš a Špecializovaný trestný súd ho poslal do kolúznej väzby. Neskoršie pochybnosti o okolnostiach jeho smrti odštartovali už na začiatku decembra. Už vtedy na verejnosť prenikli informácie, že sa pokúsil o samovraždu a vo vojenskej nemocnici v Ružomberku musel absolvovať náročný operačný zákrok. Zodpovední ale tento incident uzatvorili s tým, že si len udrel tvár pri cvičení a tento záver údajne potvrdila aj špeciálna štvorčlenná komisia, ktorú zriadila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za spravodlivé Slovensko, nom. SaS)

„Nebol žiadny dôkaz o tom, že by to súviselo s pokusom o samovraždu. Z udalosti, ako sme ju riadne celú prešetrili, nevyplýva žiadna takáto udalosť. Neviem, čo viac by sme mohli urobiť,“ ubezpečovala Kolíková 13. decembra. „Vylučujeme všetky závery a podozrenia z pokusu o samovraždu alebo sebapoškodenie,“ zdôrazňoval aj generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Milan Ivan. „Aj realizované psychologické a psychiatrické vyšetrenia jednoznačne nepreukázali žiadne náznaky samovražedných sklonov, práve naopak,“ tvrdil.

Kolíková reči o samovražednom pokuse, ako aj ďalšie dohady o zranení nazývala dezinformáciami. „Môžeme pracovať len s príbehom, ktorý nám dal pán Lučanský,“ priznala však zároveň Kolíková. "Môžem s určitosťou vylúčiť, že mal oko mimo očnej jamky,“ zdôraznila. Uniknutá lekárska správa, ktorej autenticitu vtedy potvrdil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), však ukázala, že krvná zrazenina spôsobená úrazom tlačila na oko natoľko, že spôsobila jeho posunutie. Kolíková navyše zamlčala, že po operácii si spútaný Lučanský pri usádzaní sa na nemocničný vozík udrel hlavu a musel absolvoval dodatočné CT vyšetrenie.

Pre pretrvávajúce pochybnosti ohľadom povahy Lučanského zranenia iniciovala vlastnú kontrolu aj Generálna prokuratúra. Aj tá vylúčila pokus o samovraždu či zavinenie inou osobou. „Na základe dôsledného preskúmania dospeli dozorujúci prokurátori k celkom jasnému záveru, že pri výkone väzby nedošlo k porušeniu žiadnych predpisov. Chcel by som urobiť bodku za prípadom, z ktorého bola urobená kauza,“ vyhlásil na tlačovom brífingu 29. decembra generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý bol do funkcie vymenovaný len 10. decembra.

Zázraky a smrť
Veľmi nešťastne tak vyznelo, keď len o pár hodín neskôr prenikli na verejnosť informácie o ďalšom, oveľa vážnejšom incidente. Napriek tomu, že predtým presviedčala o absencii akýchkoľvek samovražedných sklonov, Kolíková 29. decembra na mimoriadnom brífingu oznámila, že Lučanský si napokon siahol na život. Riaditeľ ZVJS Milan Ivan na to reagoval odstúpením z funkcie.

Kolíková priblížila, že Lučanského našli v cele krátko po pol piatej, keď si neprevzal večeru. Ihneď mu poskytli prvú pomoc a snažili sa ho oživiť. Najskôr dýchaním z úst do úst, potom aj defibrilátorom. Privolaným záchranárom sa ho malo podariť oživiť a previezli ho do prešovskej nemocnice, kde na druhý deň okolo 16. hodiny v kóme zomrel. „Došlo k smutnej udalosti, ktorej sme nevedeli zabrániť, a vynaložili sme na to všetky možné prostriedky,“ skonštatovala Kolíková.
Napriek tomu, že sama iniciovala vznik špeciálnej komisie s cieľom preskúmania okolností Lučanského smrti, vopred s rozhodnosťou vyhlásila, že došlo k samovražde a nikto zo zboru nepochybil. V tom čase však už Kolíková nedokázala zabrániť nedôvere verejnosti k ňou prezentovaným informáciám. Navyše v čase, keď pre pandémiu a nútené povinné plošné testovanie narastala v spoločnosti celková nedôveryhodnosť predstaviteľov súčasnej vlády.

Dôveryhodnosti oficiálnych informácií o smrti neprispievali ani rôzne predchádzajúce vyjadrenia koaličných politikov, ktorí si s prezumciou neviny hlavu nelámali a Lučanského nepriamo vopred označovali za vinného. Minister vnútra Roman Mikulec preto odmietol dať vyvesiť na Prezídiu Policajného zboru čiernu vlajku.

„Polícia obvinila policajného prezidenta ,nového Smeru' Lučanského, ktorý bol favoritom Petra Pellegriniho a Denisy Sakovej. Milan Lučanský hral s novým Smerom hru na novú éru,“ napísala na svoj profil podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí), ktorá tiež zverejnila svoje známe pexeso s preškrtnutou fotografiou Lučanského.

Vtedajší premiér Igor Matovič (OĽaNO) v deň obvinenia Lučanského písal na sociálnej sieti o zázraku, ktorý si treba užívať. „Zázraky na počkanie … a stačilo len splniť predvolebný sľub – rozviazať ruky poctivým policajtom a prokurátorom. Užívajte!“ vyzval občanov. Po Lučanského samovražde sa objavili špekulácie, že sa tak snažil uniknúť spravodlivosti, hanbe či zhabaniu nelegálne získaného majetku.
Keď vlani v lete Lučanský odchádzal z polície, hovoril o politizácii najmä v súvislosti so snahami o nastavenie nových pravidiel výberu šéfa polície.

„Rozhodnutie pána Lučanského považujeme za začiatok očisty Policajného zboru a koniec ochrany tzv. našich ľudí,“ poznamenal zas predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš na konci júna, keď Lučanský oznámil odchod z funkcie policajného prezidenta.
Práve vysokú politizáciu očisty spoločnosti preto politológ Juraj Marušiak označil za dôvod na spochybňovanie tejto očisty. „Prípad Milana Lučanského je dôsledkom praxe zatýkania ľudí spojených s bývalou vládou za prítomnosti novinárov a aktívneho komentovania vyšetrovania káuz bývalej vlády predstaviteľmi vlády terajšej,“ pripomenul vtedy Marušiak. „Namiesto želanej obnovy dôvery občanov v právny štát takáto politizácia bude viesť k tomu, že čoraz viac ľudí si bude myslieť, že polícia, prokuratúra či väzenstvo slúžia vláde, a nie právu a zákonom,“ dodal.

Obvinenie z „judášstva“
Milana Lučanského polícia zadržala 3. decembra, keď sa kvôli výsluchu vrátil z dovolenky v Chorvátsku. Už deň predtým mu v rámci akcie s krycím menom Judáš vzniesli obvinenie z korupcie. Spolu s ním polícia 2. decembra začala stíhať aj bývalého šéfa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka, bývalého viceprezidenta Finančnej správy Daniela Čecha, bratislavského policajta Ladislava Vičana, exnámestníka SIS Borisa Beňu, bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Petra Gašparoviča a niekdajšieho šéfa operatívcov finančnej jednotky NAKA Mariána Kučerku.

Vyšetrovateľ ich obvinil z prijímania úplatkov, ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti, vydierania a Reháka tiež z podporovania zločineckej skupiny sýkorovcov. Už v sobotu 5. decembra rozhodla sudkyňa o vzatí prvých dvoch obvinených do väzby a v nedeľu 6. decembra k nim pridala aj ostatných piatich.

Podľa obvinenia sa Lučanský stal súčasťou dôkladne vystavanej štruktúry policajtov, prokurátorov, sudcov a príslušníkov ďalších štátnych orgánov, pre ktorých boli peniaze na prvom mieste. Títo si mali vo funkciách po dlhší čas budovať okruh „svojich“ ľudí, zázemie, postavenie a kontakty, čím pri živote udržiavali jeden veľký korupčný strom.
Súdne uznesenie o väzbe približuje aj spôsob, akým sa mal Lučanský do korupčných vzťahov namočiť. Po tom, čo bol 1. júna 2018 vymenovaný do funkcie policajného prezidenta, sa údajne vo svojej prezidentskej kancelárii posťažoval bývalému zástupcovia riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Norbertovi Paksimu na „podnikanie“ v súčasnosti už zosnulého expríslušníka SIS Františka Böhma.

„Uviedol, že všetci v jeho okolí robia ,kšefty' a od jeho osoby potom chcú, aby ťahal každého zo sračiek a on z toho nič nemá,“ uvádza uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo 6. decembra 2020, ktorým sudkyňa Pamela Záleská rozhodla o vzatí siedmich obvinených z akcie Judáš do väzby.

Böhm po Paksiho referovaní následne podľa obvinenia rozhodol, že má byť Lučanskému platený mesačný paušál. Od augusta 2018 do konca roku 2019 mal Paksi pravidelne dostávať 45-tisíc eur, z ktorých si Paksi 14-tisíc nechával sám a tisíc eur odovzdával svojmu nadriadenému Rehákovi. Zvyšných 30-tisíc eur malo ostať Lučanskému ako odplata za poskytovanie informácií z policajného prostredia. Dokopy malo byť podľa obvinenia Lučanskému takto vyplatených minimálne 510-tisíc eur./agentury/

X X X

Biden ponúkne Putinovi „cestu diplomacie", tvrdí predstaviteľ USA

Americký prezident Joe Biden počas štvrtkového telefonátu navrhne svojmu ruskému partnerovi Vladimirovi Putinovi „cestu diplomacie" pri riešení napätej situácie okolo Ukrajiny, avšak zdôrazní aj svoje „hlboké znepokojenie" z presunov ruských vojakov pri ukrajinských hraniciach.

Uviedol to v stredu nemenovaný vysoko postavený predstaviteľ americkej vlády, ktorého citovala agentúra AFP.
„Sme pripravení na diplomaciu a cestu diplomacie, ale taktiež sme pripravení reagovať, ak Rusko pristúpi k ďalšej invázii na Ukrajinu," citovala spomínaného predstaviteľa americká televízia CNBC.

„Skoordinovali sme sa s našimi spojencami na (prípadnom) uvalení tvrdých sankcií na ruskú ekonomiku a finančný systému, ktoré by šli oveľa ďalej než sankcie zavedené v roku 2014," dodal americký predstaviteľ.
Štvrtkový telefonický rozhovor sa uskutoční na žiadosť ruského prezidenta.

Predstavitelia USA už rokovali s NATO aj EÚ
Hovorkyňa americkej Národnej bezpečnostnej rady (NSC) Emily Horneová predtým informovala, že Bidenova administratíva podniká intenzívne diplomatické kroky v spolupráci so spojencami a partnermi v Európe v reakcii na zvyšovanie ruskej vojenskej prítomnosti pri hraniciach s Ukrajinou. Predstavitelia USA podľa Horneovej v tejto súvislosti už rokovali s NATO, Európskou úniou, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) či krajinami Bukureštskej deviatky, ktorej členom je aj Slovensko.

Rusko v priebehu decembra požiadalo USA a NATO o bezpečnostné záruky, pričom žiada predovšetkým zastavenie rozširovania Aliancie smerom na východ.
Bilaterálne diplomatické rokovania medzi USA a Ruskom o situácii na hraniciach s Ukrajinou i ruskej žiadosti o bezpečnostné záruky sú naplánované na 10. januára v Ženeve.

Spomínaný americký vládny predstaviteľ uviedol, že v Ženeve sa neplánuje ďalšie osobné stretnutie Bidena s Putinom. V tomto švajčiarskom meste sa obaja zišli na niekoľkohodinových rokovaniach v júni.

Biden chce hovoriť aj so Zelenským
Podľa uvedeného predstaviteľa plánuje Biden hovoriť „čoskoro" aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Presný dátum však zatiaľ nie je stanovený.
So Zelenským v stredu telefonicky hovoril americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
„Bol som ubezpečený o plnej podpore zo strany USA pre Ukrajinu voči ruskej agresii," napísal Zelenskyj následne na Twitteri po ukrajinsky i anglicky.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price médiá informoval, že Blinken „potvrdil neochvejnú podporu Spojených štátov nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v súvislosti so zvyšovaním ruskej vojenskej prítomnosti na hraniciach s Ukrajinou", aktuality.sk

X X X

Orbán sa stretne s Putinom vo februári

Oznámil to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Maďarský premiér Viktor Orbán sa stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom začiatkom februára. Oznámil to vo štvrtok na Twitteri maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Šéf maďarskej diplomacie zároveň vyjadril nádej, že na budúci rok sa podarí uskutočniť pokrok v maďarsko-ruských vzťahoch pri rozširovaní jadrovej elektrárni v Paksi, výrobe proticovidovej vakcíny Sputnik V v Maďarsku a spolupráci pri vesmírnych projektoch, informovala agentúra TASS.
Orbán predtým informoval verejnosť, že za účelom stretnutia s Putinom je pripravený vycestovať do Ruska. Naposledy sa títo dvaja štátnici stretli v Budapešti v roku 2019, aktuality.sk

X X X

Pellegriniho mrzí, že sa časť opozície vrhla na antivaxerskú vlnu

Lídra mimoparlamentného Hlasu a nezaradeného poslanca Národnej rady (NR) SR Petra Pellegriniho mrzí, že sa časť opozície "vrhla na antivaxerskú vlnu". Vládnej koalícii vyčíta, že chaos a zlá komunikácia pri ich opatreniach znížili dôveryhodnosť samotného kabinetu i nariadení. Tvrdí, že jeho strana od začiatku pandémie vyzývala na dodržiavanie opatrení a na očkovanie. Priznal, že obmedzenia pre neočkovaných na nich možno majú väčší efekt než kampaň, no nestotožňuje sa s nimi.

„Hlas v oblasti očkovania neuhol ani raz z rétoriky, odporúčali sme ho úplne od začiatku s tým, že sme nikdy neopustili ani náš postoj, že musí byť dobrovoľné,“ povedal s tým, že vyzýval na očkovanie seniorov a naďalej nabáda k dodržiavaniu opatrení. Každý si podľa neho môže o opatreniach myslieť svoje, no ak raz platia, treba to rešpektovať.
Skonštatoval, že opozícia v tomto nie je konzistentná a mrzí ho, že je tu aj extrémnejšia časť. „To určite škodí. Na druhej strane, ak by sme mali dôveryhodnú vládu, ktorej ľudia dôverujú, tá by si vedela poradiť aj s takouto malou skupinkou extrémistov, nemali by taký silný hlas, nedokázali by také veľké množstvo ľudí ovplyvniť.“

Na otázku, či by nebolo lepšie spojiť sa s ostatnou opozíciou a vyzývať k zodpovednosti reagoval, že si nie je istý, či by sa vedeli so Smerom-SD dohodnúť. Vzhľadom na pandemickú situáciu by Hlas-SD neorganizoval protesty. „Určite si nemyslím, že počas druhej alebo tretej vlny organizovať podujatia, kde sa nenosia rúška, kde sú tisíce ľudí na jednom mieste a kde sa dokonca spochybňuje všetko, čo sa týka ochorenia COVID-19 a opatrení, že je to správne.“ Deklaroval, že Hlas-SD chce ísť inou cestou.

Podpredseda Hlasu Richard Raši v súvislosti s pandémiou poznamenal, že vláda opäť premárnila leto. Kritizoval i nedostatky vakcín v úvode roka. „Očkovacia kampaň ako keby nebola a vláda dokonca nezverejňovala, aj napriek výzvam strany, všetky a pravdivé informácie o tom, koľko očkovaných a akými vakcínami ochorelo, dostalo sa do nemocníc, na ventiláciu, prípadne koľko z nich zomrelo,“ uviedol Raši. Za zbytočne vyhodené peniaze označil očkovaciu lotériu.
Podotkol, že hoci na začiatku pandémie vláda nakúpila takmer 1000 nových pľúcnych ventilácií, pri 380 ventilovaných pacientoch sme boli na vrchole kapacít. Chybu vidí v nedostatku zdravotníkov a sestier. Viackrát kritizoval aj nedostatočné financie v štátnom rozpočte na ďalší rok pre kapitolu zdravotníctva. Vláde tiež vyčíta, že hoci sa prijal zákon na vytvorenie špeciálnych „covidových ambulancií“, ani jedna nevznikla./agentury/

X X X

Rostas vyhlasoval, že bude politickým väzňom. Rozmyslel si to, trest 4000 eur radšej zaplatil a za mreže nejde

Najvyšší súd koncom októbra rozhodol, že šéfredaktor konšpiračného časopisu Zem a vek je vinný z hanobenia rasy a národa. Chcel byť „svedomím národa” a „politickým väzňom”, vo väzení mal prežiť tri mesiace. Právoplatne odsúdený šéfredaktor konšpiračného časopisu Zem a vek Tibor Eliot Rostas však napokon za mreže nepôjde. Pred väzenskou celou uprednostnil pokutu.

Senát Najvyššieho súdu vedený sudcom Petrom Paludom koncom októbra potvrdil odsudzujúci verdikt Špecializovaného trestného súdu, ktorý padol ešte v decembri 2019.
Rostasa za štvavý článok s názvom Klin Židov medzi Slovanmi, ktorý vyšiel v máji 2017 v časopise Zem a vek, uznal vinným z hanobenia rasy a národa.
Autorovi textu uložil peňažný trest vo výške 4000 eur. Ak by Rostas pokutu neuhradil, musel by ísť na tri mesiace za mreže.
Nechcel dať ani cent
Šéfredaktor magazínu Zem a vek od začiatku vyhlasoval, že radšej bude sedieť, než by mal niečo zaplatiť. Krátko pred pojednávaním na Najvyššom súde vo videu na Facebooku svoje posolstvo zopakoval.

„Ak aj napriek všetkému mám byť súdený a odsúdený, či už podmienečne, alebo nepodmienečne, ako si to niekto želá, za moje slová a za môj názor, potom bude pre mňa cťou slúžiť ako svedomie národa za svoj názor publikovaný v Zem a Vek a nastúpiť ako politický väzeň do výkonu trestu v zvrátenom režime, kde vládne luza a bezcharakterní zločinci,“ hovoril.
Rostasove slová po vynesení verdiktu potvrdil aj jeho advokát Ľubomír Hlbočan – jeho klient vraj nezaplatí ani cent, pretože sa cíti byť politickým väzňom. Rostasovi však jeho odhodlanie dlho nevydržalo.

Hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Katarína Kudjáková pre Aktuality.sk potvrdila, že šéfredaktor konšpiračného plátku peňažný trest 23. decembra zaplatil. Do väzenia tak ísť nemusí. Stanovisko samotného Rostasa sa nám získať nepodarilo.

O čom písal a čo povedal súd
V článku, za ktorý bol odsúdený, Rostas citoval viacero slovenských dejateľov z 19. storočia, ktorí sa o Židoch zmieňovali ako o úžerníkoch a zdieračoch.

Sám Rostas v texte písal „o sile slovanského ducha zbaveného všetkých príživníkov a utláčateľov, kvôli ktorým musí živoriť. Ak precitneme a pochopíme, že iní profitujú na úkor našich schopností, môže nás čakať sláva budúcnosti.“
Sudca Paluda v zdôvodnení rozhodnutia Najvyššieho súdu vyhlásil, že „nie je možné vyjadrovať sa akýmkoľvek spôsobom, ale len takým, dokiaľ sa nedotkneme svojím názorom práv iných“.

Pripomenul, že európsky pohľad na slobodu prejavu je iný ako americký, keďže v Európe máme skúsenosti s vojnami a totalitnými režimami.
Aby sme sa ako spoločnosť vyhli krvavým konfliktom, je podľa súdu potrebné brániť takýmto vyjadreniam aj trestnoprávnymi prostriedkami, aktuality.sk

X X X

Afganský exprezident tvrdí, že nemal na výber. Z Kábulu musel utiecť

Informovala o tom agentúra AFP. Zosadený afganský prezident Ašraf Ghan poprel tvrdenia, že sa pracovalo na dohode o pokojnom odovzdaní moci Talibanu.
Zosadený afganský prezident Ašraf Ghaní nemal na výber, keď v auguste ušiel z Kábulu, ktorý v tom čase obliehalo fundamentalistické hnutie Taliban. Povedal to v rozhovore pre britskú stanicu BBC, pričom zároveň poprel tvrdenia niektorých bývalých vládnych predstaviteľov, že sa v auguste pracovalo na dohode o pokojnom odovzdaní moci Talibanu. Informovala o tom agentúra AFP.

Exprezident Ghání v rozhovore zverejnenom vo štvrtok uviedol, že mal len niekoľko minút na rozhodnutie, či opustiť obliehaný Kábul. Poprel tiež medializované obvinenia, že si so sebou vzal milióny v ukradnutých bankovkách.
Gháního tajný a náhly odchod z 15. augusta sa uskutočnil v posledných štádiách chaotickej evakuácie amerických a spojeneckých síl z Afganistanu, kde pôsobili 20 rokov.

„V ten deň ráno som nemal ani potuchy, že v podvečer budem odchádzať," povedal Ghání pre BBC. Ako však poznamenáva AFP, jeho tvrdenia sú v rozpore s inými svedectvami.
Niekdajší afganský prezident Hamíd Karzaj v rozhovore pre AP zo začiatku decembra uviedol, že Gháního odchod zmaril úsilie vládnych vyjednávačov dosiahnuť na poslednú chvíľu dohodu s Talibanom.

Karzaj sa podľa vlastných slov spojil s vtedajším afganským ministrom obrany, ministrom vnútra a šéfom polície a zistil, že všetci už z Kábulu ušli. Následne podľa vlastných slov sám pozval Taliban do Kábulu, aby „ochránil obyvateľstvo a aby krajina a mesto neupadli do chaosu" a rabovania.

"Kábul obliehali dve súperiace frakcie Talibanu"
Ghání však pre BBC uviedol, že mesto obliehali dve súperiace frakcie Talibanu, ktoré boli pripravené viesť tvrdý boj o kontrolu nad Kábulom. Svojim útekom podľa vlastných slov pomohol predísť „deštrukcii" mesta. O údajných súperiacich frakciách Talibanu však neexistuje žiaden dôkaz, poznamenáva AP.

Exprezident Ghání zároveň kritizoval Spojené štáty za uzavretie dohody s Talibanom v roku 2020. Táto zmluva stanovila podmienky pre stiahnutie vojsk USA a NATO z Afganistanu a zároveň umožnila prepustenie 5000 väznených bojovníkov Talibanu, čo podľa Gháního posilnilo rady povstalcov, ktorí potom boli schopní ovládnuť celú krajinu.

Medzinárodné spoločenstvo režim Talibanu neuznáva. Zablokovalo prístup tohto hnutia k miliardám dolárov v rámci rozvojovej pomoci, ako aj k miliardám dolárov aktív afganskej centrálnej banky, ktoré sú uložené v zahraničí, prevažne v USA. To ešte zhoršilo situáciu obyvateľov Afganistanu, ktorý zápasí s vážnou potravinovou a ekonomickou krízou, aktuality.sk

X X X

V Sudáne protestovali desaťtisíce ľudí proti vojenskému prevratu.

Demonštranti protestovali aj napriek zákazu vychádzania. Informovala o tom agentúra AFP.
Desaťtisíce obyvateľov Sudánu aj napriek zákazu vychádzania vyšli vo štvrtok do ulíc a žiadali prechod od vojenskej k civilnej vláde. Informovala o tom agentúra AFP.

Demonštranti skandujúci slogan „Nie vojenskej vláde" sa dostali na niekoľko stoviek metrov od prezidentského paláca v Chartúme, sídla generála Abdala Fattáha Burhána, ktorý sa chopil moci počas prevratu z 25. októbra. Vojaci, policajti a polovojenské útvary potom rozohnali protestujúcich slzotvorným plynom.
Bezpečnostné sily okrem toho zablokovali mosty cez rieku Níl prepravnými kontajnermi, aby hlavné mesto Chartúm odrezali od severných predmestí a susedného mesta Omdurmán.

Protestujú už dva mesiace
Prodemokratickí aktivisti vytrvalo protestujú proti vojenskému prevratu už dva mesiace aj napriek násilným represáliám, v rámci ktorých - podľa nezávislého výboru lekárov - zahynulo už najmenej 48 ľudí a ďalšie stovky utrpeli zranenia.
Americká ambasáda v Chartúme opakovane vyzýva sudánske úrady na zdržanlivosť a vyjadruje podporu právu

Sudáncov na pokojné protesty.
Sudán stále nemá funkčnú vládu, ktorá je predpokladom pre obnovenie medzinárodnej pomoci, ktorá bola v reakcii na októbrový prevrat obmedzená. Humanitárnu pomoc potrebuje podľa OSN viac ako 14 miliónov obyvateľov tejto africkej krajiny.
Vojenský prevrat v Sudáne sa odohral 25. októbra, keď generál Burhán zosadil vládu, zadržal civilné vedenie krajiny na čele s premiérom Abdalláhom Hamdúkom a vyhlásil v krajine výnimočný stav.
Burhán zadržiaval Hamdúka niekoľko týždňov v domácom väzení, ale 21. novembra ho vrátil do funkcie na základe dohody o uskutočnení nových volieb v júli 2023. Tento krok nahneval mnohých stúpencov prodemokratického hnutia, podľa ktorých Hamdúk týmto spôsobom poskytol pučistom zdanie legality, aktuality.sk

X X X

Hlas-SD vyzýva premiéra, aby voči Lengvarskému vyvodil politickú zodpovednosť

Hlas-SD kritizuje ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského pre dovolenku v Ománe a tiež za nezvládanie očkovania. Mimoparlamentný Hlas-SD vyzýva predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽANO), aby vyvodil politickú zodpovednosť voči ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému (nominant OĽANO). Kritizuje ho pre dovolenku v Ománe a tiež za nezvládanie očkovania.

„Vláda zlyháva pri ochrane najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Na základe toho vyzývame predsedu vlády Hegera, aby začal konečne konať a vyvodil politickú zodpovednosť voči ministrovi zdravotníctva Lengvarskému," uviedol Hlas-SD v stanovisku.
Podpredsedníčka strany Zuzana Dolinková na margo Lengvarského dovolenky poukázala na to, že zodpovedný líder musí ísť príkladom za každých okolností. „V žiadnom prípade nikto nikomu nezávidí žiadny oddych ani dovolenku. Ide len o jednoduché zhodnotenie disproporcie medzi tým, čo od ľudí žiadajú vládni predstavitelia, a tým, ako sami konajú," poznamenala.
Dovolenka v Ománe
Fotografie šéfa rezortu zdravotníctva s manželkou na bratislavskom letisku zverejnil vo štvrtok týždenník Plus 7 Dní. Informoval, že odcestovali na dovolenku do Ománu. „Minister zdravotníctva prvýkrát od nástupu do úradu vycestoval na súkromný pobyt v zahraničí. Je plne zaočkovaný s posilňujúcou treťou dávkou vakcíny a pred odchodom splnil všetky predpísané bezpečnostné a zdravotné podmienky," reagovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Ministra financií a lídra OĽANO Igora Matoviča situácia s Lengvarského dovolenkou mrzí. Má pocit, že trpí „sociálnym autizmom" ako minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), ktorého v minulosti kritizoval pre dovolenku v Dubaji. Súhlasí, že každý má nárok na dovolenku.
„Ak prehrávame v rýchlosti očkovania, ako minister by som sa hanbil ukazovať niekde na pláži a tváriť sa, že všetko je v poriadku," skonštatoval. Hlas-SD vníma Matovičove vyjadrenia ako vystavenie vysvedčenia ministrovi zdravotníctva, ktorý uprednostnil dovolenku v Ománe pred prácou a ochranou ľudí pred nastupujúcou vlnou omikronu, aktuality.sk

X X X

Matovič predĺžil termín registrácie ľudí 60+ na očkovanie za odmenu, kritizoval tempo vakcinácie

Šéf rezortu financií požiadal ministerstvo zdravotníctva, aby výrazne zvýšilo snahu očkovať ľudí 60+.
Aktualizované o reakciu ministerstva zdravotníctva
V priemere sa denne zaočkuje proti ochoreniu COVID-19 6066 ľudí, ktorí majú nad 60 rokov. Údaje predstavujú dáta za posledných 10 dní.

V čakárni je podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) približne 100-tisíc dôchodcov. Pridelený termín má viac ako 54-tisíc dôchodcov a na termín čaká cez 49-tisíc ľudí nad 60 rokov. Uviedol to podpredseda vlády na štvrtkovej tlačovej konferencii.
Bývalý premiér vyzval ministerstvo zdravotníctva, aby výrazne zvýšilo snahu očkovať ľudí 60+ a NCZI, aby uprednostilo dôchodcov v prideľovaní termínov.

Všetky lehoty na očkovanie, ktoré boli do 31. decembra 2021, sa presúvajú o dva týždne na 15. januára 2022. Možnosť registrácie na očkovanie cez stránku korona.gov.sk na splnenie podmienok sa presúva z 31. decembra 2021 na 15. januára 2022 s podmienkou, že senior po registrácii absolvuje pridelené očkovanie najneskôr do 31. januára 2022. Potreba preočkovania jednodávkovej vakcíny Janssen sa presúva z 1. marca 2022 na 15. marca 2022
.
Ako to bude vyzerať v praxi?
zaočkovať sa prvou, druhou alebo treťou dávkou (pri dvojdávkových vakcínach) do 15. januára 2022, alebo sa do toho dátumu zaregistrovať na očkovanie na stránke korona.gov.sk a absolvovať pridelené očkovanie (najneskôr do 31. januára 2022),
zaočkovať sa jednodávkovou vakcínou Janssen najneskôr do 15. januára 2022 a zároveň sa preočkovať posilňovacou dávkou najneskôr do 15. marca 2022 (nie je povinnosť registrácie).

Podľa ministerstva financií má toto opatrenie na jednej strane zmierniť nápor na očkovacie centrá bez registrácie ku koncu roka a zároveň vychádza v ústrety samosprávam aj zariadeniam sociálnej starostlivosti, ktoré majú termíny pre výjazdové tímy už dlhodobo naplánované. Veľká časť seniorov sa totiž dostane k potrebnému očkovaniu až v januári, čím by stratili nárok na finančnú odmenu.

Matovič pripomína, že posunutie termínov nemá slúžiť na odloženie očkovania proti ochoreniu COVID-19.
„Mali by sme teraz ďakovať za to, že na zlatej tácke, a veľmi drahej, sme doniesli pred očkovacie centrá dôchodcov,” hovorí minister Matovič. Rezort zdravotníctva by si podľa jeho slov nemal dávať teraz voľno.

Reakcia ministerstva
Ministerstvo zdravotníctva SR robí všetko preto, aby ľudia na Slovensku boli čo najskôr zaočkovaní. Uviedla to hovorkyňa MZ SR Zuzana Eliášová v reakcii na kritiku tempa očkovania.
„Ešte pred sviatkami sme rokovali so samosprávnymi krajmi o zvýšení kapacít na očkovanie aj v medzisviatočnom období, čo sa aj udialo a očkuje sa," uviedla v stanovisku hovorkyňa. Dodala, že rovnako sa očkuje napríklad prostredníctvom mobilných očkovacích tímov.

Podotkla tiež, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) dal príkaz subjektom hospodárskej mobilizácie, aby očkovali aj počas sviatočného obdobia v rozsahu minimálne ôsmich hodín za deň. „Čo je viac ako 50 nemocníc na Slovensku," ozrejmila, aktuality.sk

X X X

Pápež zrušil pre covid silvestrovskú návštevu jasličiek

Hlava katolíckej cirkvi sa na tejto návšteve každoročne stretáva s veriacimi. Podujatie sa však zrušilo, aby sa predišlo zhromažďovaniu.
Pápež František zrušil svoju tradičnú silvestrovskú návštevu betlehema na vatikánskom Námestí svätého Petra pre obavy zo šírenia koronavírusu medzi zhromaždenými veriacimi. Oznámila to vo štvrtok Svätá stolica, píše agentúra AFP.
Hlava katolíckej cirkvi sa počas svojej návštevy jasličiek v predvečer Nového roka tradične schádza s veriacimi po slávení koncoročných vešpier a ďakovnom speve Te Deum. Vatikán však uviedol, že sa toto podujatie tento rok "neuskutoční, aby sa predišlo zhromažďovaniu veriacich a následnému riziku infekcie COVID-19".

František v stredu absolvoval svoju pravidelnú generálnu audienciu v Aule Pavla VI. vo Vatikáne, ktorá sa uskutočnila za prísnych protiepidemických opatrení.

Ako pripomína AFP, rovnako ako aj inde v Európe, aj Taliansko v súčasnosti čelí prudkému nárastu prípadov ochorenia COVID-19 v dôsledku rýchlo sa šíriaceho koronavírusového variantu omikron, aktuality.sk

X X X

Pre krádež historického vozidla hrozí dvom mužom trojročný trest

Ukradnuté bolo "historické vozidlo značky Mercedes – veterán s americkým EČV, ktorého rok výroby bol 1987." Informuje o tom polícia na svojej sociálnej sieti.
Polícia obvinila dvoch mužov v súvislosti s krádežou historického vozidla, ku ktorej došlo v júni v Bratislave. V prípade preukázania viny im hrozí až trojročný trest odňatia slobody. Polícia o tom informuje na sociálnej sieti.

„Policajti druhého bratislavského okresu objasnili okolnosti krádeže, ku ktorej došlo v priebehu júna tohto roku. Predmetom krádeže bolo historické vozidlo značky Mercedes – veterán s americkým EČV, ktorého rok výroby bol 1987," uviedli policajti.
Obvineniu z trestného činu krádeže spáchaného formou spolupáchateľstva čelia 32-ročný Dominik H. z Bratislavy a 50-ročný Juraj P. z Českej republiky. Tí mali podľa polície z priestorov podzemnej garáže na Kazanskej ulici odcudziť veterána, naložiť ho na vozidlo odťahovej služby a následne z miesta odviezť, aktuality.sk

X X X

Vo Francúzsku hrozia výpadky elektriny v prípade prudkého ochladenia

Vo Francúzsku je totiž neobvykle vysoký počet jadrových reaktorov mimo prevádzky z dôvodu údržby. Toto varovanie pripomína, že energetická kríza v Európe sa ešte neskončila.
Francúzsko môže v januári zaznamenať výpadky elektriny, ak sa výrazne ochladí, varoval prevádzkovateľ rozvodovej siete Réseau de Transport d'Électricité (RTE). Neobvykle vysoký počet jadrových reaktorov je totiž mimo prevádzky pre údržbu.
Spoločnosť RTE vo svojom aktualizovanom odhade pre január uviedla, že by v prípade nepriaznivého počasia zrejme musela aktivovať krátkodobé obmedzenia dodávok elektriny niektorým veľkým výrobcom, alebo dokonca znížiť napätie v sieti. V krajnom prípade by podľa RTE mohlo prísť k prerušeniam dodávok elektriny až na dve hodiny.

Podľa aktuálnych predpovedí je však takéto prudké ochladenie počasia veľmi nepravdepodobné, uviedla RTE. „Takže riziko prerušenia dodávok elektriny je v podstate vylúčené, minimálne na začiatku januára."

Toto varovanie pripomína, že energetická kríza v Európe sa ešte ani zďaleka neskončila, aj napriek uvoľneniu počas tohto týždňa, keď ceny plynu a elektriny klesli z dôvodu zvýšenia dodávok skvapalneného plynu (LNG) z USA.
Vysoké ceny plynu a elektriny donútili niektorých európskych výrobcov obmedziť produkciu. Vlády na krízu zareagovali znížením daní a subvenciami, aby zmiernili jej vplyv predovšetkým na domácnosti.

Aktuálne je mimo prevádzky viac než štvrtina z 56 atómových reaktorov koncernu Électricité de France (Edf). Pandémia totiž narušila programy údržby elektrární. EdF tiež objavila poruchy v niektorých reaktoroch, ktoré zostanú mimo prevádzky dlhšie, než sa plánovalo.
Celková kapacita jadrových elektrární EdF vo Francúzsku predstavuje 61 gigawattov (GW), pričom počas väčšiny januára bude k dispozícii 43 až 51 GW, čo je rekordné minimum pre toto obdobie roka, uviedla RTE, aktuality.sk